58. Čo sa v skutočnosti skrýva za vyhýbaním sa dohľadu?
V júni 2021 ma zvolili za kazateľku. Spočiatku som svoju prácu dobre nepoznala, takže som sa pokorne učila od svojich spolupracovníkov. Po nejakom čase istá časť práce v cirkvách, za ktoré som bola zodpovedná, priniesla určité výsledky. V niektorých oblastiach však práca nezaznamenala väčší pokrok. Na zhromaždení sa ma jedna vyššie postavená vodkyňa opýtala: „Akú prácu si za tento čas urobila? Ako postupujú jednotlivé práce v cirkvi?“ Pomyslela som si: „Odkedy som prevzala túto prácu, nenastal žiadny pokrok v rozvíjaní polievačov. Zatiaľ to nebudem spomínať, pre prípad, že by vodkyňa povedala, že nepracujem dobre, a pozerala by sa na mňa zvrchu. V práci na evanjeliu a v práci na očisťovaní cirkvi sa však dosiahli určité výsledky. Ak budem hovoriť o týchto veciach, vodkyňa bude mať zo mňa určite dobrý dojem a bude si myslieť, že som schopná zvládnuť túto povinnosť.“ Preto som hovorila len o práci, ktorá priniesla výsledky. Nečakala som, že sa ma potom vodkyňa opýta na to, ako napreduje rozvíjanie polievačov. Pomyslela som si: „Ak vodkyňa zistí, že som nenašla žiadnych vhodných kandidátov na rozvíjanie, nepovie, že mi chýba pracovná schopnosť?“ Tak som povedala: „Práve teraz hľadám ľudí.“ Keď to vodkyňa počula, nepýtala sa na podrobnosti. Len na mňa naliehala, aby som ľudí rozvíjala čo najskôr. V kútiku duše som sa tajne tešila a myslela som si, že mi to konečne prešlo. Nečakane sa ma vodkyňa opäť opýtala: „Sú domy, kde sa konajú zhromaždenia, vystavené nejakým bezpečnostným rizikám?“ Len čo som to počula, znervóznela som. Niektoré domy skutočne mali bezpečnostné riziká, no keďže sa nám nedarilo nájsť vhodné objekty, museli sme si nimi vystačiť aj naďalej. Keby som povedala pravdu, čo by si o mne vodkyňa pomyslela? Povedala by, že som úmyselne porušila princípy a nebrala do úvahy bezpečnosť? Orezala by ma? V tej chvíli som vo vnútri trochu odolávala: „Prečo sa pýta na také podrobnosti?“ Tak som zaklamala a povedala: „Jeden taký prípad tu je, ale ten dom sme využili len raz. Keď sa vrátim, napravím to.“ Zdalo sa, že vodkyňa mi vidí priamo do mysle. Orezala ma slovami: „Dobre vieš, že tento dom nie je pre zhromaždenia bezpečný, a predsa ho stále používaš. Ak by sa niečo stalo, následky by boli nepredstaviteľné! Dokážeš ich zniesť? Ani polievači vhodní na rozvíjanie sa zatiaľ nenašli. Nezdržuje to vari prácu?“ Keď som ju to počula povedať, spanikárila som ešte viac: „Hneď pri prvom stretnutí na mne vodkyne objavila toľko problémov. Ako sa jej budem môcť pozrieť do očí? Nepovie, že nezvládam túto povinnosť?“ Zároveň som sa v duchu obhajovala: „Za túto prácu som zodpovedná ešte len krátko, takže to, že niečo nie je urobené dobre, je pochopiteľné. Nepriniesla snáď moja ďalšia práca nejaké výsledky? Mala by si mi dať trochu času, aby som na to mohla ísť pomaly.“ Obhajovala som sa tým, že som ešte len začala s výcvikom a niektorým princípom stále nerozumiem. Vodkyňa si ma vypočula a potom so mnou hovorila v duchovnom spoločenstve o niektorých princípoch. Vec sa tým uzavrela.
O niekoľko dní neskôr prišla do našej cirkvi táto vyššie postavená vodkyňa, aby vybavila nejaké záležitosti. Popritom sa opýtala, koľko vodcov a pracovníkov v mojej oblasti pôsobnosti by sa dalo povýšiť a rozvíjať, a či sú tam takí, ktorých musíme prepustiť alebo im treba upraviť pridelenie povinnosti. Pomyslela som si: „Keď sa minule vodkyňa oboznamovala s prácou, odhalilo sa mnoho mojich problémov a odchýlok. Prečo sa pýta znova? S niektorými vodcami a pracovníkmi nie som v častom kontakte a nie som si celkom istá, či môžu byť povýšení a rozvíjaní. Pokiaľ ide o vodcov a pracovníkov, ktorí pri konaní svojich povinností nedosahujú dobré výsledky, neviem teraz posúdiť, či im treba upraviť pridelenie povinnosti. Čo by som mala povedať? Ak poviem, že neviem, vodkyňa si bude myslieť, že nevykonávam skutočnú prácu. Ak poviem, že viem, nebudem vedieť jasne hovoriť o detailoch.“ Preto som povrchne odpovedala: „Nedokážem to rozlíšiť, nevedela by som to správne posúdiť.“ Vodkyňa videla, že na svoje otázky nedostane odpoveď, a tak sa už na nič ďalšie nepýtala. Potom som si uvedomila, že môj postoj bol nesprávny, a cítila som mierne výčitky svedomia. Vodkyňa chcela len pochopiť špecifiká práce cirkvi a nebolo to tak, že by som ničomu nerozumela. Prečo som nemohla jednoducho hovoriť úprimne?
Na druhý deň si ma vodkyňa vyhľadala na duchovné spoločenstvo a opýtala sa ma: „Prečo si nehovorila pravdu, keď si podávala správu o situácii v práci, a prečo nechceš, aby ľudia dohliadali na prácu, za ktorú si zodpovedná, a kontrolovali ju? Čo je to za povahu?“ Keď som to počula, srdce mi v hrudi prudko búšilo. „Čo si o mne vodkyňa teraz pomyslí? Nekonala som skutočnú prácu ani som jej nedovolila na ňu dohliadať. To je určite vážny problém!“ Preto som opatrne odvetila: „Práve som pochopila, že som bola dosť ľstivá.“ Vodkyňa vážne povedala: „Skutočne máš ľstivú povahu. Vo vnútri však odolávaš dohľadu nad prácou a nedovolíš ľuďom, aby porozumeli tomu, ako napreduje. To bráni vykonávaniu práce cirkvi. Takto sa odhaľuje povaha antikrista. Musíš nad sebou dôkladne uvažovať!“ Keď som počula slová vodkyne, v srdci som sa trochu zľakla. Nečakala som, že podstata tohto problému bude taká vážna. V srdci som sa pomodlila k Bohu a požiadala som Ho, aby ma viedol k tomu, nech porozumiem svojim vlastným problémom. Neskôr mi vodkyňa vyhľadala jednu pasáž Božích slov, vďaka ktorej som do istej miery porozumela svojej vlastnej skazenej povahe. Všemohúci Boh hovorí: „Bez ohľadu na to, akú prácu antikrist vykonáva, bojí sa, že sa o nej Zhora dozvedia viac a budú sa pýtať. Ak sa Zhora predsa len pýtajú na stav práce alebo personálne záležitosti, len povrchne opíše zopár banalít, niekoľko vecí, o ktorých si myslí, že je v poriadku, aby o nich Zhora vedeli, a z ktorých preňho nevyplynú žiadne následky, ak sa o nich bude vedieť. Ak sa Zhora podrobne pýtajú na zvyšok, verí, že zasahujú do jeho povinnosti a do jeho ‚vnútorných záležitostí‘. Viac im nepovie, ale bude sa robiť hlúpym, klamať a zatajovať veci. … tak aký je jeho cieľ pri konaní práce? Ide o zabezpečenie jeho postavenia a živobytia. Nech robí akékoľvek zlé veci, ľuďom nehovorí o úmysle a pohnútke svojho konania. Musí ich udržiavať v prísnej tajnosti; tieto veci sú preňho tajnými informáciami. Ktorá téma je pre takýchto ľudí najcitlivejšia? Je to vtedy, keď sa ho spýtaš: ‚Čo si v poslednom čase robil? Prinieslo vykonávanie tvojej povinnosti nejaké výsledky? Vyskytli sa v oblasti, ktorú pokrýva tvoja práca, nejaké narušenia alebo vyrušenia? Ako si ich zvládol? Je tvoja práca tam, kde má byť? Konal si svoju povinnosť verne? Spôsobili pracovné rozhodnutia, ktoré si urobil, straty na záujmoch Božieho domu? Boli vodcovia, ktorí nie sú na požadovanej úrovni, prepustení? Boli povýšení a rozvíjaní ľudia dobrej kvality, ktorí sa relatívne usilujú o pravdu? Potlačil si ľudí, ktorí ti neboli podriadení? Aké máš poznanie o svojej skazenej povahe? Aký si človek?‘ Toto sú témy, ktoré sú pre nich najcitlivejšie. Najviac sa boja, že im niekto položí tieto otázky, takže namiesto toho, aby čakali, kým sa ich spýtaš, sa ponáhľajú nájsť inú tému, ktorou by ich zakryli. Chceli by ťa v každom prípade zavádzať a brániť ti v tom, aby si vedel, aká je v skutočnosti situácia. Neustále ťa držia v nevedomosti, vždy ti bránia zistiť, kam sa v skutočnosti so svojou prácou dostali. Nie je tam ani kúsok transparentnosti. Majú takíto ľudia pravú vieru v Boha? Majú bázeň pred Bohom? Nie. Nikdy iniciatívne nepodávajú správy o práci, ani iniciatívne nehlásia zlyhania vo svojej práci; nikdy sa nepýtajú, nehľadajú ani sa neotvárajú, pokiaľ ide o ťažkosti a zmätok, s ktorými sa pri svojej práci stretli, ale zachádzajú až tak ďaleko, že tieto veci zakrývajú, balamutia a klamú ostatných. V ich práci nie je vôbec žiadna transparentnosť a až keď ich Zhora donútia podať pravdivú správu a zúčtovanie, neochotne niečo povedia. Radšej by zomreli, než by hovorili o akýchkoľvek problémoch, ktoré sa týkajú ich povesti a postavenia – zomreli by skôr, než by o tom povedali jediné slovo. Namiesto toho predstierajú, že nerozumeli. Nie je to povaha antikrista?“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Ôsmy bod (Druhá časť)) Z Božích slov som videla, že antikristi sa stále boja toho, že sa Zhora budú pýtať na ich prácu a zisťovať jej stav. Na smrť sa boja, že budú odhalené veci, ktoré neurobili, alebo ich nedostatky a slabosti. V snahe ochrániť si vlastnú povesť a postavenie, vkladajú všetko svoje úsilie do zahmlievania a trikov, aby ľudia nezistili pravdu. Spätne som sa zamyslela nad sebou. Bola som rovnaká. Keď sa vodkyňa snažila zistiť informácie o mojej práci, iniciatívne som jej nahlásila prácu, ktorá priniesla výsledky, aby som dokázala, že mám pracovnú schopnosť. O práci, ktorá výsledky nepriniesla, som však mlčala. Keď sa ma vodkyňa opýtala, ako napreduje rozvíjanie polievačov, hoci som si bola dobre vedomá toho, že žijem v ťažkostiach a nekonám skutočnú prácu, bála som sa, že ak poviem pravdu, oreže ma. Preto som bola ľstivá a povedala som, že sa na tom pracuje, čím som vodkyňu mylne presvedčila o tom, že konám skutočnú prácu. Myslela som si, že si takto ochránim obraz, ktorý o mne vodkyňa má. Keď sa pýtala, či sú domy na zhromaždenia bezpečné, obávala som sa, že keby poznala skutočnú situáciu, orezala by ma za konanie bez princípov, a tak som zakryla fakty, zahmlievala som a vyhýbala som sa kľúčovým bodom problému, aby si myslela, že som podľa princípov nekonala len v tomto jedinom prípade. Oklamala som vodkyňu a snažila som sa, aby mi to prešlo. Keď ma vodkyňa orezala a odhalila, videla som, že to už nemôžem ďalej skrývať. Bála som sa, že stratím tvár, a tak som si hľadala výhovorky a hovorila som, že svoju povinnosť konám ešte len krátko a nerozumiem princípom. Okrem toho, keď sa ma vyššie postavená vodkyňa opýtala na vodcov a pracovníkov v mojej oblasti pôsobnosti, hoci som si bola dobre vedomá toho, že niektorým ľuďom som neporozumela, zachovala som sa povrchne a povedala som, že ich nedokážem rozlíšiť a prekuknúť. Videla som, že na to, aby som si ochránila vlastnú povesť a postavenie, som sa na každom kroku oddávala ľsti a trikom, aby som zakryla odchýlky a nedostatky v práci. Bola som naozaj príliš úskočná a ľstivá! To, že sa vodcovia pýtajú na situáciu v práci, je v skutočnosti veľmi správne. Je tiež normálne, že sa v práci vyskytnú odchýlky a problémy. Pokiaľ dokážem porozumieť oblastiam, ktoré sa mi nepodarilo zvládnuť, a napraviť to, je to v poriadku. Ja som sa k nim však nedokázala postaviť správne a nemyslela som na to, ako robiť veci tak, aby boli na prospech práci cirkvi. Namiesto toho som sa, s cieľom ochrániť si vlastnú povesť a postavenie, bezohľadne oddávala ľsti a podvodom. Všetko svoje úsilie som venovala utajovaniu odchýlok a nedostatkov v práci. Na smrť som sa bála, že ich vodkyňa odhalí. To viedlo k tomu, že vodkyňa nemohla porozumieť problémom v práci ani o nich hovoriť v duchovnom spoločenstve a pohotovo ich vyriešiť. To, čo som robila, brzdilo prácu cirkvi. Odporovala som Bohu! Vôbec som nemala bohabojné srdce. To, čo som odhalila, bola povaha antikrista.
Neskôr som si prečítala ďalšiu pasáž Božích slov a do istej miery som porozumela škodlivosti a následkom usilovania sa o povesť a postavenie. Všemohúci Boh hovorí: „Ak si niekto, kto miluje pravdu, dokážeš zniesť rôzne druhy utrpenia, aby si praktizoval pravdu. Aj keď to znamená stratu povesti a postavenia a znášanie ponižovania a posmechu od druhých, nebude ti to vadiť a budeš si myslieť, že pokiaľ dokážeš praktizovať pravdu a uspokojiť Boha, stačí to. Tí, ktorí milujú pravdu, si volia jej praktizovanie a to, že budú čestnými ľuďmi. To je správna cesta a Boh ju žehná. Ak človek nemiluje pravdu, čo si zvolí? Zvolí si používanie klamstiev na udržanie svojej povesti, postavenia, dôstojnosti a zdania integrity. Radšej by bol ľstivým človekom, hnusil sa Bohu a bol Ním odmietaný, než by mal praktizovať pravdu. Takíto ľudia sú tí, ktorí majú odpor k pravde a odmietajú Boha. Volia si vlastnú povesť a postavenie; chcú byť nečestnými ľuďmi. Nestarajú sa o to, či je Boh potešený, alebo či ich spasí. Môžu byť takíto ľudia Bohom ešte spasení? Určite nie, pretože si zvolili nesprávnu cestu. Môžu žiť len klamstvom a podvádzaním; môžu prežívať len bolestivé dni, kedy klamú, zakrývajú to a každý deň si lámu hlavu, aby sa obhájili. Ak si myslíš, že pomocou klamstiev si zachováš povesť, postavenie, márnomyseľnosť a tvár, po ktorých bažíš, si úplne na omyle. V skutočnosti si hovorením klamstiev márnomyseľnosť, tvár a svoju dôstojnosť a zdanie integrity nezachováš, čo je však ešte horšie, prídeš o príležitosť praktizovať pravdu a byť čestným človekom. Aj keď sa ti v tej chvíli podarí zachovať si svoju povesť, postavenie, márnomyseľnosť a tvár, odhodil si pravdu a zradil si Boha. To znamená, že si úplne stratil možnosť, aby ťa Boh spasil a zdokonalil, čo je tá najväčšia strata a večná ľútosť. Tí, ktorí sú nečestní, to však nikdy neprezrú.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Človek môže žiť pravú ľudskú podobu len tým, že bude čestným človekom) Z Božích slov som porozumela tomu, že Boh miluje čestných ľudí, ale ľstivých ľudí nenávidí a hnusia sa Mu. Ak niekto neustále používa klamstvá a triky na ochranu svojej vlastnej povesti a postavenia, potom je to ľstivý človek a nemôže byť spasený. Keď som nad tým premýšľala, vodkyňa sa pýtala na prácu a sledovala ju, aby mala prehľad o stave cirkvi. Každý, kto má aspoň trochu rozumu, by mal odpovedať pravdivo. Ja som sa však na smrť bála, že by vodkyňa zistila odchýlky a problémy v mojej práci, a že by to ovplyvnilo dobrý dojem, ktorý o mne mala. Hlásila som len dobré správy, nespomínala som žiadne problémy a hovorila som vyhýbavo, aby som veci zakryla. Napríklad záležitosť s rozvíjaním ľudí. Veľmi dobre som si uvedomovala, že žijem v ťažkostiach a že som to nezrealizovala, ale zaklamala som a povedala, že v tom napredujem. Potom tu bola aj záležitosť s domom, kde sa konali zhromaždenia. Použila som ho v rozpore s princípmi viackrát, a boli to vedomé a úmyselné porušenia. Pred vodkyňou som to však úmyselne prekrúcala a hovorila som, že nerozumiem princípom. Keďže som nepovedala pravdu, vodkyňa nemohla porozumieť skutočnej situácii a nemala ako pohotovo vyriešiť rôzne problémy a odchýlky v práci. Len čo sa vyskytli problémy, začali brzdiť prácu. Týmto konaním som odolávala Bohu. Vzbudzovala som v Ňom odpor. Spoliehala som sa na klamstvá, aby som zatajením faktov ochránila vlastnú povesť a svoje postavenie. Myslela som si, že by som si mohla chrániť vlastnú povesť a postavenie tým, že ľudí oklamem. Fakty však dokázali, že zakaždým, keď som klamala a uchyľovala sa k trikom, vodkyňa ma hneď prekukla. Nielenže sa mi nepodarilo ochrániť si povesť a postavenie, ale nakoniec som zo seba urobila ešte väčšiu hlupaňu. Keďže som sa uchyľovala ku klamstvám a podvodom, moje svedomie bolo vystavené výčitkám. Premýšľala som o tých falošných vodcoch a antikristoch, ktorí boli odhalení a vyradení. V snahe chrániť si vlastnú povesť a postavenie a vybudovať si dobrý obraz v srdciach ľudí, pri vykonávaní svojej povinnosti neprijímajú Božie podrobné skúmanie a neprijímajú ani dohľad svojich bratov a sestier. Hoci vo svojej práci urobia úplný zmätok, aj tak to taja, aby na to nikto iný neprišiel. V dôsledku toho vážne poškodzujú prácu cirkvi a nakoniec sú prepustení a vyradení. Nebolo vari moje správanie rovnaké ako to ich? S cieľom chrániť vlastnú povesť a postavenie som bola stále dookola ľstivá, aby som zakryla odchýlky a nedostatky vo svojej práci. Podvádzala som ľudí a snažila som sa oklamať Boha. Keby som sa nekajala, Boh by ma určite zavrhol a stratila by som šancu na spásu.
Počas svojej duchovnej pobožnosti som si prečítala tieto Božie slová: „Boží dom dohliada, pozoruje a snaží sa pochopiť tých, ktorí konajú nejakú povinnosť. Dokážete prijať tento princíp Božieho domu? (Áno.) Je úžasné, ak dokážeš prijať skutočnosť, že Boží dom na teba dohliada, pozoruje ťa a snaží sa ťa pochopiť. Pomáha ti to pri plnení si povinnosti, aby si bol schopný konať svoju povinnosť na požadovanej úrovni a uspokojiť Božie úmysly. Je to pre teba prospešné a pomáha ti to – nie je v tom žiadny zápor. Keď raz pochopíš tento princíp, nemal by si sa vzdať pocitov odolávania alebo ostražitosti voči dohľadu vodcov, pracovníkov a Božieho vyvoleného ľudu? Aj keď sa ťa občas niekto snaží pochopiť, pozoruje ťa a dohliada na tvoju prácu, netreba to brať osobne. Prečo to hovorím? Pretože úlohy, ktoré sú teraz tvoje, povinnosť, ktorú vykonávaš, a akákoľvek práca, ktorú robíš, nie sú súkromnou záležitosťou ani osobnou prácou žiadneho človeka; týkajú sa práce Božieho domu a súvisia s jednou časťou Božieho diela. Keď na teba teda niekto trochu dohliada alebo ťa pozoruje, alebo sa ťa snaží hlbšie pochopiť, snaží sa viesť s tebou dôverný rozhovor a zistiť, aký je tvoj stav počas tohto obdobia, a dokonca niekedy, keď je jeho postoj trochu tvrdší a trochu ťa orezáva, disciplinuje a niečo ti vyčíta, je to všetko preto, lebo má svedomitý a zodpovedný postoj k práci Božieho domu. Nemal by si k tomu prechovávať žiadne negatívne myšlienky a nemal by si reagovať s negatívnymi emóciami. Čo to znamená, ak dokážeš prijať skutočnosť, že na teba ostatní dohliadajú, pozorujú ťa alebo sa ťa snažia pochopiť? To, že vo svojom srdci prijímaš podrobné skúmanie zo strany Boha. Ak od ľudí neprijímaš dohľad, pozorovanie a ich snahy pochopiť ťa, a ty sa proti tomu dokonca staviaš odmietavo, dokážeš prijať Božie podrobné skúmanie? Božie podrobné skúmanie je detailnejšie, hlbšie a presnejšie, ako keď sa ľudia snažia pochopiť ťa; Božie požiadavky sú oveľa konkrétnejšie, náročnejšie a hlbšie. Ak teda nedokážeš ani prijať, že na teba dohliada Boží vyvolený ľud, nie sú tvoje tvrdenia o tom, že dokážeš prijať Božie podrobné skúmanie, iba prázdnymi slovami? Aby si dokázal prijať Božie podrobné skúmanie a skúšku, najprv musíš prijať dohľad zo strany Božieho domu, vodcov a pracovníkov alebo bratov a sestier.“ (Slovo, zv. V: Zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Zodpovednosti vodcov a pracovníkov (7)) Z Božích slov som porozumela tomu, že všetci ľudia majú skazenú povahu a pri vykonávaní svojich povinností sú mnohokrát mimovoľne povrchní. Často tiež na základe vlastných myšlienok robia veci, ktoré porušujú princípy, čím poškodzujú prácu cirkvi. Kým človek nezíska pravdu, nie je spoľahlivý. Preto musíme pri konaní svojich povinností prijať dohľad vodcov a našich bratov a sestier. Je to prospešné nielen pre prácu cirkvi, ale aj pre náš osobný život-vstup. Presne ako tento raz, keď vodkyňa pohotovo zistila informácie o práci a sledovala ju, vďaka čomu som nakoniec zistila, že moja vlastná práca na rozvíjaní ľudí nenapredovala, a to už brzdilo prácu. Až keď vodkyňa sledovala prácu a zisťovala si o nej informácie, pocítila som určitú naliehavosť a chcela som to rýchlo zrealizovať, aby som predišla spôsobeniu veľkých škôd na práci. Okrem toho som vyberala domy na konanie zhromaždení bez princípu. Keby sa vodkyňa opakovane nepýtala, ďalej by som ustupovala vlastnému pohodliu a konala by som v rozpore s princípmi. Keby nás začal zatýkať veľký červený drak a práca cirkvi by bola poškodená, na ľútosť by už bolo neskoro. Navyše som nerozumela situácii cirkevných vodcov. Niektorí, ktorí mali byť rozvíjaní, neboli, kým pri iných mi nebolo jasné, koho treba prepustiť. Mala som v tom úplný zmätok. Hoci to tak bolo, aj tak som sa snažila veci zakryť. Keby sa vodkyňa na prácu nespýtala, nikdy by som si neuvedomila, že pri vykonávaní mojej povinnosti bolo toľko odchýlok a nedostatkov, a nebola by som znepokojená a vyburcovaná k tomu, aby som veci zmenila k lepšiemu. Čo sa týka mňa samotnej, je veľmi pravdepodobné, že by mi upravili pridelenie povinnosti alebo ma prepustili, pretože som nepracovala dobre. Videla som, že keby vyššie postavená vodkyňa pohotovo nesledovala prácu a nezisťovala si o nej informácie, jednoducho by som nedokázala dospieť k tomu, aby som konala svoju povinnosť v súlade s princípmi. Dokázala by som len konať zlo a odolávať Bohu spoliehaním sa na svoju skazenú povahu. Až teraz som porozumela tomu, že keď vodkyňa dohliada na moju prácu a kontroluje ju, nepozerá sa na mňa zvrchu, ani ma naschvál neprivádza do rozpakov. Namiesto toho si plní zodpovednosti, ktoré má voči svojej práci. Pomáha mi dobre si konať povinnosť a chráni záujmy cirkvi. Je to pozitívna vec. Ja som však voči tomu vnútri odolávala a snažila som sa ujsť. Týmto konaním som prejavila odpor k pravde. Bojovala som proti Bohu! Nemohla som ďalej brať ohľad na svoju vlastnú reputáciu a postavenie a utekať pred dohľadom vodkyne. K odchýlkam a nedostatkom vo svojej práci som sa musela postaviť správne. Následne som zmenila dom na zhromaždenia, kde hrozilo bezpečnostné riziko, za iný a nahlásila som vodkyni skutočné okolnosti a ťažkosti s rozvíjaním polievačov. Vodkyňa poukázala na to, že som nevyberala ľudí v súlade s princípmi a že moje požiadavky na ľudí boli príliš vysoké. Taktiež so mnou hovorila v duchovnom spoločenstve o princípoch a vyberala ľudí spoločne so mnou. Nakoniec sme vybrali ľudí, ktorí boli spôsobilí na to, aby sme ich rozvíjali.
Neskôr som si prečítala viac Božích slov: „Bez ohľadu na to, s akými problémami sa stretneš, musíš hľadať pravdu, aby si ich vyriešil; v žiadnom prípade sa nesmieš pretvarovať ani iným ukazovať falošný obraz. Či už ide o tvoje nedostatky, nedokonalosti, chyby alebo skazené povahy, musíš sa otvoriť a hovoriť o všetkých týchto veciach v duchovnom spoločenstve. Nezakrývaj ich. Naučiť sa otvoriť sa je prvým krokom k vstupu do života a je to prvá prekážka, ktorú je najťažšie zdolať. Keď túto prekážku zdoláš, vstúpiť do pravdy bude ľahké. Keď urobíš tento krok, čo to bude znamenať? Bude to znamenať, že otváraš svoje srdce, úplne sa odhaľuješ a otváraš o každej svojej časti – či už dobrej alebo zlej, pozitívnej alebo negatívnej – a vynášaš to na svetlo, aby to videli ostatní ľudia aj Boh, pričom pred Bohom nič neskrývaš ani nezatajuješ, nepoužívaš voči Bohu žiadnu pretvárku, zradnosť ani klamstvo a rovnako úprimný si aj k iným ľuďom. Takto budeš žiť vo svetle; nielenže ťa Boh bude podrobne skúmať, ale aj ostatní ľudia uvidia, že tvoje konanie má princípy a transparentnosť. Nemusíš používať žiadne metódy na ochranu svojej povesti, obrazu a postavenia a nemusíš svoje chyby nijako zatajovať ani zakrývať. Nemusíš vynakladať toto zbytočné úsilie. Ak sa dokážeš týchto vecí vzdať, tvoj život bude veľmi uvoľnený, bez obmedzení a bolesti a budeš žiť úplne vo svetle.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) „Nerob vždy veci pre vlastné dobro a neprihliadaj stále na vlastné záujmy; neprihliadaj na záujmy človeka a nemysli na vlastnú hrdosť, povesť a postavenie. Najprv musíš zohľadniť záujmy Božieho domu a spraviť z nich svoju prioritu. Mal by si brať ohľad na Božie úmysly a najprv pouvažovať o tom, či sa pri vykonávaní tvojej povinnosti vyskytli nejaké nečistoty, či si bol verný, splnil si si svoje povinnosti a dal do toho všetko, a tiež o tom, či si z celého srdca rozmýšľal o svojej povinnosti a cirkevnej práci. Tieto veci musíš zvažovať. Ak o nich budeš často rozmýšľať a pochopíš ich, bude pre teba ľahšie dobre vykonávať svoju povinnosť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Slobodu a oslobodenie možno získať len odvrhnutím svojich skazených pováh) Božie slová poukázali na cestu praktizovania, ako si dobre konať povinnosť. Musíme prijať Božie podrobné skúmanie a nepoužívať nekalé prostriedky alebo triky kvôli vlastnej povesti a postaveniu. Na prvé miesto musíme klásť záujmy cirkvi a pohotovo sa otvoriť a hľadať v súvislosti s vecami, ktorým nerozumieme alebo ich nedokážeme urobiť. Pokiaľ ide o prácu, ktorá nebola urobená dobre, nesmieme nič zakrývať ani sa pretvarovať, a musíme konať tak, aby to bolo pre prácu čo najprospešnejšie. Takto naše počínanie nie je únavné a pri vykonávaní našich povinností môžeme získať Božie schválenie.
Neskôr, bez ohľadu na to, či sa so mnou vodcovia stretli, aby zistili informácie o práci, alebo poslali list, aby prácu sledovali, vždy som vedome vzdorovala svojej vlastnej skazenej povahe a zaujala ten správny postoj. Raz nám vyššie postavení vodcovia poslali list, v ktorom nás žiadali, aby sme podali správu o niekoľkých pracovných záležitostiach, a ak niektoré z nich nepriniesli dobré výsledky, museli sme poskytnúť vysvetlenie dôvodu. Pomyslela som si: „Posledné dva týždne som zaneprázdnená realizáciou práce na odstraňovaní. Nemala som možnosť sledovať ostatnú prácu. V jednej z cirkví chýbajú vodcovia a stále sa nekonali žiadne voľby. Taktiež som poriadne nesledovala prácu na polievaní a prácu na evanjeliu. Neviem veľa o tom, čo sa deje v týchto oblastiach práce. Ako môžem predložiť správu, keď sa toľké množstvo úloh neurobilo? Ak to vodcovia zistia, nepovedia, že nekonám skutočnú prácu a že nie som schopná ju zvládať? Čo keby som tie neurobené úlohy zatiaľ nenahlásila a nahlásila ich až vtedy, keď ich urobím?“ Potom som zmenila názor a pomyslela som si: „To je nesprávne! Nesnažím sa náhodou zatajiť fakty, byť ľstivá a uchyľovať sa k trikom?“ V tej chvíli som si uvedomila, že môj stav je nesprávny. Rýchlo som sa pomodlila k Bohu. Spomenula som si na tieto Božie slová: „Tí, ktorí sú schopní uvádzať pravdu do praxe, môžu prijať Božie podrobné skúmanie vo veciach, ktoré robia. Keď prijmeš Božie podrobné skúmanie, tvoje srdce sa napraví.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Slobodu a oslobodenie možno získať len odvrhnutím svojich skazených pováh) Je to pravda. Boh vyžaduje, aby sme všetko robili pred Ním a prijímali Jeho podrobné skúmanie. Už nemôžem robiť veci pred ľuďmi, byť ľstivá a uchyľovať sa k trikom, len aby ma chválili. Vzbudzujem tým v Bohu odpor. Bez ohľadu na to, čo si o mne myslia ostatní, musím praktizovať to, že budem čestným človekom podľa Božích slov. Veci by mali byť jasné a v dokonalej zhode s faktami. Iba to je v súlade s Božím úmyslom. Potom som sa pomodlila k Bohu: „Drahý Bože, niektorú prácu som neurobila dobre a chcem to zakryť tým, že ju nenahlásim. Prosím Ťa, veď ma, aby som sa vzdala reputácie a postavenia, praktizovala pravdu, nech som čestným človekom, a aby som pravdivo nahlásila situáciu vodcom.“ Po modlitbe som pravdivo spísala stav všetkých jednotlivých prác v cirkvi a odovzdala ho vodcom. Následne som rýchlo zhrnula svoje vlastné problémy a odchýlky a pokračovala som v sledovaní a riešení týchto úloh. Nakoniec som dokončila realizáciu všetkej práce, ktorá nebola ukončená. Keď som takto praktizovala, cítila som sa v srdci veľmi pokojne. Neskôr nebola niektorá práca v cirkvách, za ktoré som zodpovedala, zrealizovaná včas. Vodcovia ma vďaka svojmu neustálemu sledovaniu a dohľadu dokázali popohnať, aby som prácu rýchlo urobila a veci zmenila k lepšiemu. Keď som narazila na problémy, ktoré som nevedela vyriešiť, tiež som ich pohotovo nahlásila vodcom a oni mi ukázali cestu praktizovania. Poskytli mi veľa vedenia a pomoci v mojej práci. Teraz z celého srdca prijímam, keď vodcovia dohliadajú na moju prácu a sledujú ju.
Prostredníctvom tohto odhalenia som konečne videla, že vo svojej prirodzenosti som nemilovala pravdu. Kvôli povesti a postaveniu som dokonca dokázala klamať, uchyľovať sa k podvodom, zakrývať nedostatky v práci a unikať pred dohľadom vodcov. Kráčala som po ceste antikristov! Zároveň som si tiež uvedomila, že ak budem konať svoju povinnosť bez dohľadu vodcov a pracovníkov, jednoducho ju nebudem schopná robiť dobre. Dohľad vodcov a pracovníkov bol pre mňa veľmi prospešný!
