72. Ponaučenia, ktoré som si vzala zo zažívania prenasledovania a súženia
V roku 2022 som v cirkvi polievala nováčikov. Začiatkom augusta som sa dozvedela, že ČKS zatkla všetkých našich oblastných vodcov. Hneď ako som tú správu počula, bola som v šoku. „Ako mohli všetkých týchto vodcov zatknúť? Čo bude s prácou cirkvi?“ Potom som si spomenula, že v to ráno, keď ich zatkli, prišli ku mne domov dvaja oblastní vodcovia a išli sme spolu polievať nováčikov. Bola som s nimi v častom kontakte. Bude ČKS sledovať aj mňa? Netrvalo dlho a dopočula som sa, že zatkli ďalších bratov a sestry. Takmer všetci zatknutí predtým navštívili môj dom. Ak by nedokázali pevne vytrvať vo svojom svedectve a zapredali by ma, ocitla by som sa vo veľmi nebezpečnej situácii. Okrem toho, keď som prvýkrát uverila v Boha, niekto ma udal, takže polícia ma posledných pár rokov neustále hľadala. Ak by ma zatkli, polícia by ma určite nenechala len tak odísť. V minulosti som mala rakovinu a podstúpila som operáciu, kvôli čomu som mala podlomené zdravie. Ako by som mohla vydržať mučenie? Krátko nato som dostala list. V liste sa spomínalo, že jeden zatknutý vodca, ktorého nedávno prepustili, povedal, že polícia sleduje oblasť, kde žijem, a žiadal ma, aby som čo najskôr odišla z domu a ukryla sa. Pre tento neustály príval správ som žila v strachu. Rýchlo som sa pobalila a presťahovala sa. Pomyslela som si: „Radšej by som mala zostať doma a nevystrkovať už ani pätu.“ Potom som si však uvedomila, že som vedúca tímu pre polievanie. Teraz, keď boli ľudia zatknutí a prenasledovaní, nováčikovia potrebovali polievanie a podporu. Najnaliehavejšou úlohou v tomto čase bolo dobre týchto nováčikov podporiť. Sledovala by ma však polícia, keby som išla polievať nováčikov? ČKS monitoruje každý kút. Keby ma zatkli a nedokázala by som pevne vytrvať vo svojom svedectve a namiesto toho by sa zo mňa stal Judáš, nebola by potom moja viera za všetky tie roky zbytočná? Ako by som takto vôbec mohla získať dobrý konečný osud? Aby som sa vyhla zatknutiu, požiadala som sestru Xiaole, ktorá práve začala výcvik konania povinnosti polievania, aby sa stretávala s nováčikmi.
Raz sa Xiaole vrátila zo zhromaždenia a povedala, že jeden z nováčikov sa zo strachu pred zatknutím už neodváži veriť v Boha. Ďalšia z nováčikov sa tiež obávala, že zatknutie by ovplyvnilo vyhliadky jej dieťaťa, a tak už nemala odvahu veriť. Keď som to počula, bola som naozaj znepokojená. Vedela som, že Xiaole verí v Boha len krátko a nikdy predtým nepolievala nováčikov. Nedokázala úplne vyriešiť niektoré problémy a stavy, ktoré nováčikovia mali. Problémy týchto nováčikov sa museli rýchlo vyriešiť tým, že sa bude hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde. Inak by im hrozilo, že sa z cirkvi stiahnu. Keby som však nováčikov išla polievať ja, mohli by ma kedykoľvek zatknúť. Mala som vážnu chorobu. Ako by som mohla vydržať mučenie polície? Pomyslela som na scény, v ktorých boli moji bratia a sestry mučení: Polícia ich zavesila a bila, liala na nich vriacu vodu, dávala im elektrošoky a podobne. Nebolo žiadnej opovrhnutiahodnej metódy, ku ktorej by sa neznížili. Mnohí bratia a sestry boli po zatknutí mučení. Niektorým zostalo trvalé postihnutie a iných dokonca ubili na smrť. Keby ma polícia zatkla a umučila na smrť, prišla by som o šancu na spásu. Čím viac som premýšľala, tým viac som sa bála. Pomyslela som si: „Možno bude predsa len lepšie poslať Xiaole, aby podporila nováčikov. Nie je veľmi známa ako veriaca v Boha.“ Keď som však takto premýšľala, cítila som sa trochu nesvoja: „Xiaole len teraz začala s výcvikom na polievanie nováčikov. Nedokáže veľmi jasne hovoriť v duchovnom spoločenstve o ich problémoch. Ak nováčikovia neporozumejú pravde, s veľkou pravdepodobnosťou sa stiahnu a ich život utrpí stratu. Títo nováčikovia boli navyše vždy mojou zodpovednosťou. Iní ľudia nerozumejú ich situáciám. Je najvhodnejšie, aby som ich išla podporiť ja. Ak ich odsuniem nabok a nebudem im venovať pozornosť kvôli svojej osobnej bezpečnosti, nie je to nezodpovedné voči mojej povinnosti?“ Bála som sa však, že by som išla von, zatkli by ma. Zaseknutá v tejto dileme som sa modlila k Bohu a prosila som Ho, aby ma viedol, nech môžem v tomto prostredí chrániť prácu cirkvi. Po modlitbe som si spomenula na úryvok z Božích slov: „Bez ohľadu na to, aký ‚nesmierne mocný‘ je satan, aký je trúfalý a ambiciózny, aká veľká je jeho schopnosť spôsobovať škodu, aké rozsiahle sú jeho schopnosti kaziť a lákať človeka, aké chytré sú triky a intrigy, ktorými zastrašuje človeka, alebo aké rozmanité sú formy jeho existencie, nikdy nedokázal stvoriť jedinú živú bytosť, stanoviť zákony alebo pravidlá pre existenciu všetkých vecí, ani vládnuť či mať zvrchovanosť nad akýmkoľvek predmetom, či už živým alebo neživým. Vo vesmíre a na oblohe neexistuje jediná osoba ani vec, ktorá ním bola privedená k bytiu alebo ktorá existuje vďaka nemu; neexistuje jediná osoba ani vec, ktorá je pod jeho zvrchovanosťou alebo ktorú ovláda. Naopak, nielenže musí existovať pod Božou nadvládou, ale musí aj poslúchať všetky Božie príkazy a nariadenia. Bez Božieho dovolenia sa satan nemôže len tak ľahko dotknúť ani kvapky vody či zrnka piesku na zemi; bez Božieho dovolenia sa satan nemôže zahrávať ani s mravcami na zemi, nieto ešte s ľudstvom, ktoré stvoril Boh. V Božích očiach je satan podradnejší ako ľalie na vrchu, ako vtáky lietajúce vo vzduchu, ako ryby v mori a ako červy na zemi. Jeho úlohou medzi všetkými vecami je slúžiť všetkým veciam, slúžiť ľudstvu a slúžiť Božiemu dielu a Jeho plánu riadenia. Bez ohľadu na to, aká zlomyseľná je jeho prirodzenosť a aká podlá je jeho podstata, jediné, čo môže robiť, je poslušne plniť svoju funkciu: poskytovať službu Bohu – dobre slúžiť ako protipól. Také je jadro a pôvodné postavenie satana. Jeho podstata nemá nič spoločné so životom, s mocou ani autoritou; je len hračkou v Božích rukách, len strojom, ktorý Boh používa na službu!“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný I) Z Božích slov som videla, že bez ohľadu na to, ako veľlmi satan zúri, vždy je v Božích rukách. Musí počúvať Božie pokyny a príkazy. Bez Božieho povolenia sa neodváži dotknúť ani kvapky vody či zrnka piesku na zemi. Božie slová mi dodali vieru, že všetky veci a udalosti ovláda Boh. Či budem zatknutá alebo nie, záležalo na Bohu. Problémy týchto nováčikov si teraz vyžadovali naliehavé riešenie. Nemohla som myslieť len na svoju vlastnú bezpečnosť. Vyriešiť problémy nováčikov bolo životne dôležité. Na najbližšie zhromaždenie nováčikov skrátka budem musieť ísť. Keby ma naozaj zatkli, potom by to bolo s Božím povolením. Bez Božieho povolenia by som bola v bezpečí, akokoľvek by satan zúril. V deň zhromaždenia som odišla skôr a urobila niekoľko okruhov, než som sa vybrala na miesto, kde sa konalo. Čítaním Božích slov a hovorením v duchovnom spoločenstve o skúsenostnom porozumení na zhromaždení nováčikovia porozumeli Božiemu úmyslu a už neboli takí nesmelí a vystrašení. Na ich tvárach sa objavili úsmevy a ich stavy sa zmenili k lepšiemu. V srdci som cítila radosť a pokoj.
V roku 2023 som začala vykonávať povinnosť vodkyne v cirkvi. Popoludní 6. júla sestru Gao Li, ktorá so mnou spolupracovala, zatkli počas zhromaždenia s tromi nováčikmi, ktorí boli vodcami a diakonmi. Keď som sa to dopočula, srdce som mala až v krku. „Do domu Gao Li chodím takmer každý deň a často sa stretávam s týmito tromi nováčikmi. Neveria v Boha dlho a majú len plytké porozumenie pravde. Dokážu vydržať prenasledovanie políciou a pevne vytrvať vo svojom svedectve? Čo ak nevydržia mučenie, stanú sa z nich Judáši a zapredajú ma? Už aj tak som chorá, a keby ma zatkli, ako by som vôbec dokázala vydržať mučenie polície?!“ V tých dňoch som často dostávala listy, v ktorých mi oznamovali, že ten či onen brat alebo sestra, s ktorými som bola v kontakte, boli zatknutí. Mala som pocit, že ma môžu kedykoľvek zatknúť, a nedokázala som sa upokojiť. Každý deň som bola pohltená napätím. Chcela som si len nájsť miesto, kde by som sa mohla ukryť a už sa neukazovať. Potom som si však pomyslela, že som vodkyne v cirkvi a riešenie následkov je mojou zodpovednosťou. Gao Li navyše veľmi dobre poznala domy, kde sa uchovávali knihy Božích slov. Knihy bolo potrebné čo najrýchlejšie presunúť. Prostredie v tom čase však bolo veľmi nepriaznivé a sledovanie bolo všade. Keby ma polícia objavila pri presúvaní všetkých týchto kníh, následky by boli príliš hrozné na to, aby som na ne čo i len pomyslela! Nehovoriac o tom, že som bola v cirkvi vodkyňa. Len čo by polícia zistila, že som vodkyňa, určite by ma umučila na smrť. Hneď ako som si pomyslela na scény, v ktorých boli bratia a sestry mučení políciou, striasla som sa od hrôzy. Keby ma polícia ubila na smrť, navždy by som prišla o šancu na spásu, a všetky tie roky by som v Boha verila zbytočne. Avšak, ak by Gao Li nevydržala mučenie a stal by sa z nej Judáš, a knihy Božích slov by neboli včas presunuté, mohli by ľahko padnúť do rúk polície. Zanedbala by som tým svoju povinnosť. To by bol vážny priestupok! Presun kníh Božích slov nezniesol ani chvíľu odkladu. V tú noc som sa k Bohu viackrát modlila, skúmala som sa a videla som, že žijem v strachu, bojím sa ukázať svoju tvár, čo nebolo v súlade s Božími úmyslami, a že nesmelosť a strach boli satanove úskoky. Spomenula som si na úryvok z Božích slov, ktorý som často čítala: „Teraz žiadam tvoju vernosť a podriadenosť, tvoju lásku a svedectvo. Aj keď v tejto chvíli nevieš, čo je svedectvo alebo láska, mal by si Mi priniesť svoje všetko a dať Mi jediné poklady, ktoré máš – svoju vernosť a podriadenosť. Mal by si vedieť, že svedectvo o Mojej porážke satana spočíva vo vernosti a podriadenosti človeka, rovnako ako svedectvo o Mojom úplnom podmanení človeka. Povinnosťou tvojej viery vo Mňa je svedčiť o Mne, byť verný Mne a nikomu inému a byť podriadený až do konca. Skôr než začnem vykonávať ďalší krok svojho diela, ako by si mal o Mne svedčiť? Ako by si Mi mal byť verný a ako by si sa Mi mal podriadiť? Preukážeš oddanosť svojej úlohe alebo sa jednoducho vzdáš? Radšej by si sa podriadil všetkému, čo pre teba zariadim (aj keby si mal zomrieť alebo zahynúť), alebo by si v polovici utiekol, aby si sa vyhol Môjmu napomínaniu?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Čo vieš o viere?) Po prečítaní Božích slov som porozumela Božiemu úmyslu. Boh ma v tomto čase podrobne skúmal, aby videl, či dokážem podať svedectvo tvárou v tvár satanovi a či som verná a podriadená Bohu. Prostredie bolo teraz nebezpečné a knihy Božích slov bolo treba naliehavo presunúť. Ako vodkyňa v cirkvi by som sa mala bez váhania zhostiť tejto úlohy. Pomyslela som na to, aká je ČKS podlá, opovrhnutiahodná a plná intríg. Nevedela som, či zatknutí bratia a sestry dokážu pevne obstáť voči vyhrážkam a lákadlám polície. Musela som čo najrýchlejšie vyriešiť následky. Presun kníh sa nesmel ani na chvíľu zdržať. Nemohla som to už viac odkladať. Naliehavo som s kazateľom prediskutovala, ako knihy presunúť, a modlila som sa k Bohu, zverujúc Mu túto záležitosť. Pod Božou ochranou sme bez problémov a bezpečne presunuli všetky knihy Božích slov. Až vtedy som si s úľavou vydýchla.
Neskôr som dostala ďalší list, v ktorom sa písalo, že sestru Li Jie tiež zatkli, že inú sestru ubili na smrť tri dni po jej zatknutí a že polícia neustále sleduje a zatýka bratov a sestry v cirkvi. Keď som sa to dopočula, opäť som si začala robiť starosti. Čo ak ma zatknú, budú ma mučiť a ubijú ma na smrť? Moje srdce sa mimovoľne naplnilo nesmelosťou a strachom. Pomyslela som si, že už nemôžem chodiť von a mala by som sa schovávať doma. Uvedomila som si, že prejavovať tieto myšlienky je nesprávne, a začala som o sebe uvažovať. Prečo som žila v nesmelosti a strachu a chcela som utiecť hneď, ako ma postretla nebezpečná situácia? Modlila som sa k Bohu ohľadom svojho stavu. Po modlitbe som si prečítala Božie slová: „Na čo ešte myslia niektorí antikristi okrem toho, že berú ohľad na vlastnú bezpečnosť? … Len čo sa dopočujú o vodcovi, ktorý bol nahlásený polícii, pretože miesto, kde býval, bolo nebezpečné, alebo o vodcovi, ktorý bol cieľom špiónov veľkého červeného draka, pretože príliš často chodieval von konať svoju povinnosť a stýkal sa s príliš mnohými ľuďmi, a ako títo ľudia nakoniec skončili zatknutí a odsúdení, okamžite sa zľaknú. Pomyslia si: ‚Ó nie, budem ja ten ďalší, kto bude zatknutý? Musím sa z toho poučiť. Nemal by som byť príliš aktívny. Ak sa môžem vyhnúť vykonávaniu niektorých prác cirkvi, nebudem ich robiť. Ak sa môžem vyhnúť ukazovaniu tváre, nebudem ju ukazovať. Čo najviac obmedzím svoju prácu, nebudem chodiť von, nebudem sa s nikým stýkať a zabezpečím, aby nikto nevedel, že som vodca. Kto si dnes môže dovoliť starať sa o niekoho iného? Už len zostať nažive je výzva!‘ Odkedy prevzali úlohu vodcu, nevykonávajú žiadnu prácu, len nosia tašku a skrývajú sa. Žijú v napätí, v neustálom strachu, že ich chytia a odsúdia. Predpokladajme, že začujú niekoho povedať: ‚Ak ťa chytia, zabijú ťa! Keby si nebol vodca, ale len obyčajný veriaci, mohli by ťa prepustiť po zaplatení malej pokuty, ale keďže si vodca, ťažko povedať. Je to príliš nebezpečné! Niektorí vodcovia alebo pracovníci, ktorých chytili, uprednostnili smrť, než by mali poskytnúť akékoľvek informácie, a polícia ich ubila na smrť.‘ Len čo sa dozvedia o tom, že niekoho ubili na smrť, ich strach ešte zosilnie a začnú sa ešte viac báť pracovať. Každý deň myslia len na to, ako sa vyhnúť dolapeniu, ako sa vyhnúť ukazovaniu svojej tváre, ako sa vyhnúť sledovaniu a ako sa vyhnúť kontaktu so svojimi bratmi a sestrami. Lámu si hlavy premýšľaním o týchto veciach a úplne zabúdajú na svoje povinnosti. Sú títo ľudia verní? Dokážu takíto ľudia zvládnuť nejakú prácu? (Nie, nedokážu.) Takíto ľudia sú len bojazliví a nemôžeme ich rozhodne charakterizovať ako antikristov len na základe tohto prejavu, ale aká je prirodzenosť tohto prejavu? Podstatou tohto prejavu je prejav neverca. Neveria, že Boh môže ochrániť bezpečnosť ľudí, a určite neveria, že zasvätiť sa vydávaniu sa Bohu znamená zasvätiť sa pravde a že je to niečo, čo Boh schvaľuje. V srdci sa Boha neboja; obávajú sa len satana a podlých politických strán. Neveria v Božiu existenciu, neveria, že všetko je v Božích rukách, a určite neveria, že Boh schváli človeka, ktorý vydá všetko pre Neho a pre nasledovanie Jeho cesty a ktorý splní Jeho poverenie. Nič z toho nedokážu vidieť. V čo veria? Veria, že ak padnú do rúk veľkého červeného draka, čaká ich zlý koniec, že by mohli byť odsúdení alebo dokonca riskovať stratu života. V srdci berú ohľad len na svoju vlastnú bezpečnosť, a nie na prácu cirkvi. Nie sú to pochybovači? (Áno, sú.) Čo hovorí Biblia? ‚Kto stratí svoj život pre Mňa, ten ho nájde.‘ (Mt 10, 39) Veria týmto slovám? (Nie, neveria.) Ak sa od nich žiada, aby pri konaní svojej povinnosti riskovali, budú sa chcieť skryť a nedovolia, aby ich niekto videl – budú chcieť byť neviditeľní. To je miera, do akej sa boja. Neveria, že Boh je človeku oporou, že všetko je v Božích rukách, že ak sa niečo naozaj pokazí alebo ich skutočne prichytia, Boh to dovolil a že ľudia by mali mať podriadené srdce. Títo ľudia nemajú toto srdce, toto pochopenie ani túto prípravu. Skutočne veria v Boha? (Nie, neveria.) Nie je podstatou tohto prejavu prejav pochybovača? (Áno, je.)“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Druhá časť)) Čo Boh odhalil, bol presne môj stav. Odkedy som počula, že sestra, s ktorou som spolupracovala, bola zatknutá, žila som v napätí a hrôze. Vedela som, že som vodkyňa v cirkvi a že keď nás postretne nebezpečné prostredie, mojou najvyššou prioritou musí byť chrániť Božie obety a knihy Božích slov. Potom mi však napadlo, aké nebezpečné bolo súčasné prostredie a že sledovanie bolo všade. Keby som v takomto prostredí presúvala toľko kníh, potom, hneď ako by ma polícia zatkla, nenechala by ma len tak odísť. Keby ma zbili tak, že by som zostala invalidná, alebo by ma dokonca ubili na smrť, úplne by som prišla o šancu na spásu. Keď som pomyslela na tieto desivé následky, neodvážila som sa tie knihy presunúť. Chcela som túto úlohu presunúť na kazateľa. V tejto kľúčovej chvíli som myslela len na svoju osobnú bezpečnosť. Mala som plnú hlavu vlastných záujmov a vôbec som nebrala do úvahy záujmy cirkvi. Bola som príliš sebecká a opovrhnutiahodná a chýbala mi ľudskosť! Predtým, ako nás postretlo toto prostredie, často som s bratmi a sestrami hovorila v duchovnom spoločenstve o tom, že veľký červený drak je len nástrojom na poskytovanie služby pre Božie dielo a že Boh využíva prenasledovanie veľkým červeným drakom, aby ľudí odhalil a zdokonalil. Keď ma však postretlo nebezpečenstvo, odhalilo ma. Celé dni som žila v nesmelosti a strachu. Bála som sa, že ma polícia umučí na smrť. Nemala som skutočnú vieru v Boha. Videla som, že zvyčajne bolo všetko, o čom som hovorila v duchovnom spoločenstve, len slová a učenia. Nemala som v Boha ani štipku viery. Bola som pochybovač, ktorého Boh odhalil!
Neskôr som o sebe uvažovala. Prečo som vždy chcela presunúť svoju povinnosť na iných, hneď ako ma postretlo nebezpečné prostredie? Aká prirodzenosť-podstata to spôsobila? Pri hľadaní som si prečítala Božie slová: „Antikristi sú mimoriadne sebeckí a hodní opovrhnutia. Nemajú pravú vieru v Boha a už vôbec nie sú Bohu verní; keď sa stretnú s nejakým problémom, chránia a ochraňujú len sami seba. Nič pre nich nie je dôležitejšie než vlastná bezpečnosť. Nestarajú sa o to, aké škody utrpí dielo cirkvi – pokiaľ môžu žiť a nezatknú ich, na ničom inom nezáleží. … Antikristi opustia dielo cirkvi a Božie obety a nezariadia, aby sa ľudia vyrovnali s následkami. Je to rovnaké, ako dovoliť veľkému červenému drakovi, aby sa zmocnil Božích obiet a Božieho vyvoleného národa. Nie je to tajná zrada Božích obiet a Božieho vyvoleného národa? Keď tí, ktorí sú verní Bohu, jednoznačne vedia, že prostredie je nebezpečné, aj tak pred svojím odchodom čelia riziku konania práce spojenej s odstraňovaním následkov a straty Božieho domu udržia na minime. Ich prioritou nie je vlastná bezpečnosť. Povedz Mi, kto by v tejto podlej krajine veľkého červeného draka mohol zabezpečiť, že viera v Boha a konanie svojej povinnosti nebudú spojené so žiadnym nebezpečenstvom? Nech človek prijme akúkoľvek povinnosť, vždy zahŕňa nejaké riziko – no vykonávanie povinnosti je poverením od Boha a počas Jeho nasledovania musí človek prijať riziko súvisiace s jej konaním. Mal by postupovať múdro a má potrebu prijať opatrenia na zaistenie vlastnej bezpečnosti, jeho osobná bezpečnosť by však pre neho nemala byť na prvom mieste. Mal by zohľadniť Božie úmysly a uprednostniť dielo Jeho domu a šírenie evanjelia. Najviac záleží na tom, aby naplnil Božie poverenie, to je na prvom mieste. Pre antikristov je najdôležitejšia ich osobná bezpečnosť; myslia si, že s ničím iným nemajú nič spoločné. Je im jedno, keď sa niečo stane niekomu inému, nech je to ktokoľvek. Pokiaľ sa nič zlé nestane im samým, cítia sa spokojne. Nemajú ani kúsok vernosti, čo je dané prirodzenosťou-podstatou antikristov.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Druhá časť)) Boh odhalil, že antikristovia myslia v nebezpečenstve len na svoju vlastnú osobnú bezpečnosť. Neberú do úvahy, či sú poškodené záujmy Božieho domu, a nedbajú na bezpečnosť svojich bratov a sestier. Sú takí sebeckí a opovrhnutiahodní! Keď som porovnala povahu, ktorú som prejavila, s povahou antikrista, videla som, že sú totožné. Žila som podľa jedu „každý sám za seba a ostatných nech vezme čert“. V nebezpečných prostrediach som brala do úvahy najprv vlastné záujmy. Pred rokom v našej cirkvi vzniklo určité prostredie. Bála som sa, že ma zatknú a budú mučiť, a tak som sa neodvážila ísť von polievať nováčikov. Znamenalo to, že sa problémy nováčikov nemohli vyriešiť včas. Keď zatkli sestru, s ktorou som spolupracovala, a niekoľkých vodcov a diakonov, naliehavo som musela riešiť následky. Stále som sa však bála, že ma zatknú a budú mučiť, a bála som sa, že ma ubijú na smrť, takže som svoju povinnosť chcela presunúť na iných. Ako vodkyňa v cirkvi som mala zodpovednosť chrániť záujmy cirkvi a bezpečnosť svojich bratov a sestier. Avšak, keď ma postretlo nebezpečné prostredie, neustále som chcela utiecť z bojovej línie, mysliac len na to, ako si zachrániť vlastnú kožu a presunúť svoju povinnosť na iných. Zbabelo som sa bála smrti, a tak som sa chamtivo držala života za každú cenu. Starala som sa len o svoje telo. Bola som až príliš sebecká a opovrhnutiahodná. Nemala som vôbec žiadnu vernosť voči Bohu. Myslela som na to, ako Boh riskuje Svoj život a osobne vstupuje do tigrieho brlohu, aby úplne spasil ľudstvo spod moci satana. Boh bol vystavený neúnavnému prenasledovaniu vládnucou stranou Číny, nikdy sa však nevzdal našej spásy. Miesto toho naďalej hovorí a vyslovuje slová, aby nás viedol. Božia láska k ľuďom je taká obrovská! Tí, ktorí sú skutočne verní Bohu, uprednostnia záujmy Božieho domu. Aj keby museli riskovať, dobre vyriešia následky. Tešila som sa zo zaopatrenia a pastierstva Božích slov, no nevedela som brať ohľad na Božie úmysly a nemyslela som na odplatenie Božej lásky. Skutočne mi chýbalo svedomie a rozum! Ničím som sa nelíšila od antikrista: sebecká a opovrhnutiahodná, bez kúska ľudskosti. Keby som nečinila pokánie, vyvolala by som Boží odpor a bola by som vyradená. Keď som si to uvedomila, rýchlo som pokľakla k modlitbe: „Drahý Bože, zakaždým, keď narazím na nebezpečné prostredie, myslím len na svoju vlastnú bezpečnosť. Neberiem do úvahy záujmy cirkvi ani bezpečnosť svojich bratov a sestier. Som jednoducho príliš sebecká a opovrhnutiahodná! Moje správanie je Ti také odporné! Drahý Bože, nie som ochotná žiť vo svojej skazenej povahe. Som ochotná spoliehať sa na Teba, aby som dobre konala svoju povinnosť.“
Neskôr som vyhľadala úryvky z Božích slov týkajúce sa môjho stavu neustáleho strachu zo zatknutia a ubitia na smrť. Prečítala som si Božie slová: „Do akej miery si vykonali svoju povinnosť tí, ktorí boli umučení za hlásanie evanjelia Pána Ježiša? Bolo to do najväčšej možnej miery? Ako sa táto najväčšia možná miera prejavila? (Obetovali svoje životy.) Správne, zaplatili svojimi životmi. Rodina, bohatstvo a materiálne statky tohto života sú všetko vonkajšie veci. Jediná vec, ktorá súvisí s vlastným ja, je život. Pre každého živého človeka je život to najhodnotnejšie a najvzácnejšie a práve títo ľudia dokázali obetovať to najvzácnejšie, čo mali, aby potvrdili Božiu lásku k ľudstvu a svedčili o nej. Až do samého konca, pokým nezomreli, nezapreli Božie meno ani Božie dielo a posledné chvíle svojho života využili na to, aby podávali svedectvo o existencii tejto skutočnosti – nie je to najvyššia forma svedectva? Toto je najlepší spôsob, ako vykonávať svoju povinnosť; toto znamená splniť zodpovednosť človeka. Svoju zodpovednosť nezanechali, ani keď sa im satan vyhrážal, zastrašoval ich a napokon ich prinútil zaplatiť svojimi životmi. Toto je splnenie povinnosti v najvyššej možnej miere. Čo tým chcem povedať? Chcem povedať, aby ste o Bohu podávali svedectvo a hlásali Jeho evanjelium rovnakou metódou? Nemusíš to nevyhnutne urobiť, musíš však porozumieť tomu, že je to tvoja zodpovednosť a že ak to Boh bude od teba potrebovať, mal by si to prijať ako niečo, čo je tvojou povinnosťou urobiť. Dnešní ľudia majú v sebe strach a obavy, ale na čo slúžia tieto pocity? Ak Boh nepotrebuje, aby si to robil, aký má zmysel trápiť sa nad tým? Ak Boh potrebuje, aby si to robil, nemal by si sa tejto zodpovednosti vyhýbať ani ju odmietať. Mal by si aktívne spolupracovať a prijať ju bez obáv. Bez ohľadu na to, ako človek zomrie, nemal by zomrieť pred satanom a v jeho rukách. Ak má človek zomrieť, mal by zomrieť v Božích rukách. Ľudia pochádzajú od Boha a k Bohu sa vracajú – takýto rozum a postoj by mala mať stvorená bytosť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Kázanie evanjelia je povinnosť, ktorú musia plniť všetci veriaci) Z Božích slov som porozumela Božím úmyslom a požiadavkám. Ak človek zaplatí svojím životom, aby podal svedectvo o Bohu, je to najvyššia forma svedectva. Je to schválené Bohom. Keď niekto položí svoj život za spravodlivú vec, hoci telo zomrie, duch a duša sa vrátia k Bohu. Presne ako hovorí Biblia: „Kto nájde svoj život, ten ho stratí, a kto stratí svoj život pre Mňa, ten ho nájde.“ (Mt 10, 39) Peter bol kvôli Bohu ukrižovaný hore nohami a prišiel o svoj telesný život, podal však svedectvo o Bohu a získal večný život. Rovnako aj bratia a sestry, ktorí by radšej zomreli, aby svedčili o Bohu, než by sa z nich mali stať pri mučení veľkým červeným drakom Judáši. Boh si takúto smrť pamätá. Neustále som sa obávala, že ma pri konaní mojej povinnosti zatkne polícia a ubije na smrť: Bol to nedostatok porozumenia významu života a smrti. Môj život je v Božích rukách a Boh má nad ním zvrchovanosť; samotný dych v mojich pľúcach mi dal Boh. Mala by som zveriť svoj život a smrť Bohu a podriadiť sa Božiemu ovládaniu a usporiadaniu. Aj keby ma polícia zatkla a umučila na smrť, bolo by to hodnotné a zmysluplné, keby som dokázala pevne vytrvať vo svojom svedectve o Bohu. Pán Ježiš povedal: „A nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo, ale nedokážu zabiť dušu – bojte sa skôr Jeho, ktorý dokáže zničiť dušu aj telo v pekle.“ (Mt 10, 28) Satan môže ublížiť len telu človeka. Aj keby sme boli za vieru v Boha mučení ČKS a trpeli by sme v tele alebo by sme boli dokonca umučení, tým by sme pred Bohom pevne vytrvali vo svojom svedectve. To Boh schvaľuje. V tomto živote som mala to šťastie, že som prijala Božie evanjelium posledných dní, a dostala som toľko zaopatrenia a vedenia z Božích slov. Pochopila som tajomstvá a zmysel života a bola som ušetrená satanovho ubližovania a úskokov. Mohla som žiť pod starostlivosťou a ochranou Stvoriteľa. Tieto veci boli tým najvyšším požehnaním. Aj keby som teraz zomrela, stálo by to za to. Tento život by som nežila nadarmo. Keď som tomu porozumela, smrť ma už neobmedzovala tak ako predtým. Bola som ochotná modliť sa k Bohu, spoliehať sa na Neho a použiť svoju múdrosť na vyriešenie následkov.
Neskôr mi jedna sestra povedala, že polícia zistila moje skutočné meno. Keď som sa to dopočula, pomyslela som si, že v budúcnosti budem musieť byť ešte opatrnejšia. Krátko nato však prišiel list od vyšších vodcov, v ktorom sa písalo, že treba naliehavo zrealizovať nejakú prácu a že som jediná, ktorá dokáže nájsť niekoho, kto o tom vie. Pomyslela som na to, ako polícia zistila moju skutočnú situáciu a ako sledovali každý kút. Čo by sa stalo, keby som išla von, bola zatknutá a ubitá na smrť? Vtedy som si uvedomila, že môj stav je opäť nesprávny. Spomenula som si na Božie slová: „Bez Božieho dovolenia sa satan nemôže len tak ľahko dotknúť ani kvapky vody či zrnka piesku na zemi; bez Božieho dovolenia sa satan nemôže zahrávať ani s mravcami na zemi, nieto ešte s ľudstvom, ktoré stvoril Boh.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný I) Či ma zatknú alebo nie, záležalo na Bohu. Aj keby ma mali zatknúť, bol by to môj čas pevne vytrvať vo svojom svedectve. Aj keby ma polícia mala ubiť na smrť, ochotne by som to prijala a podriadila sa. Nikdy by som sa nestala Judášom a nezradila Boha. S Božími slovami, ktoré ma usmerňovali a viedli, sa moje nervózne srdce upokojilo a už som nebola nesmelá ani vystrašená. Preto som sa zamaskovala, išla som von a všetko som bez problémov zariadila. V tej chvíli som v srdci cítila úľavu a pokoj. Hoci potom bolo prostredie stále veľmi nebezpečné, s Božími slovami, ktoré ma viedli, som sa už necítila nesmelá ani vystrašená. Miesto toho som sa spoliehala na Boha a použila svoju múdrosť na dokončenie svojej práce a život cirkvi sa postupne vrátil do normálu.
Po zažití tejto série prostredí som videla Božiu múdrosť a všemohúcnosť a osobne som zažila Božiu zvrchovanosť. Získala som tiež určité porozumenie svojej vlastnej sebeckej a opovrhnutiahodnej satanskej prirodzenosti. Naučila som sa, ako sa modliť k Bohu a spoliehať sa na Neho, a cítila som, že môj vzťah s Ním je bližší. Veľký červený drak teraz stále šialene zatýka bratov a sestry, ja už však nežijem v stave strachu zo zatknutia. Som ochotná podriadiť sa všetkému Božiemu ovládaniu a usporiadaniu a dobre konať svoju povinnosť uprostred súžení. Bohu vďaka!
