73. Prečo som neustále cúvala pred ťažkosťami?
V máji 2022 som bola zvolená za cirkevnú vodkyňu. Bola som veľmi vďačná za Božiu milosť a pozdvihnutie a cítila som, že musím dobre konať svoju povinnosť. Spočiatku som bola vo svojej povinnosti veľmi aktívna a vždy, keď som narazila na veci, ktorým som nerozumela, snažila som sa komunikovať s vyšším vodcom, a po ich pochopení som hovorila v duchovnom spoločenstve a problém vyriešila. Neskôr, keď sa opatrenia proti COVID-19 začali uvoľňovať, mnohí nováčikovia začali pracovať a nemohli sa zhromažďovať ani normálne konať svoje povinnosti. Keď som čelila tejto situácii, bola som trochu bezradná a myslela som si: „Ako vodkyňa by som mala podporovať svojich bratov a sestry a pomáhať im a riešiť ich stavy a ťažkosti.“ Potom som s bratmi a sestrami jeden po druhom hovorila v duchovnom spoločenstve, ale neprinieslo to žiadne výsledky, takže sa mi už viac nechcelo ísť ich podporovať. Cítila som, že keďže musím chodiť do práce a kázať evanjelium, ak by som mala ešte podporovať bratov a sestry, ktorí nechodili pravidelne na zhromaždenia, nemala by som takmer žiadny čas na oddych. Cítila som sa veľmi unavená a dokonca som chcela prestať byť cirkevnou vodkyňou. Žila som v negatívnom stave a myslela som si, že moja kvalita nie je dobrá, nedokážem riešiť problémy a nemám pracovnú schopnosť. Takže som len chcela, aby mi vyšší vodca pridelil inú povinnosť.
Neskôr som sa so svojimi myšlienkami zverila vyššiemu vodcovi a keď si ma vypočul, poslal mi úryvok Božích slov: „Najdôležitejším prejavom čestného človeka je hľadanie a praktizovanie pravdy vo všetkých záležitostiach – to je najkľúčovejšie. Hovoríš, že si čestný, ale Božie slová vždy tlačíš do úzadia a proste si robíš, čo chceš. Je toto prejavom čestného človeka? Hovoríš: ‚Hoci je moja kvalita chabá, mám čestné srdce.‘ A predsa, keď ti pripadne nejaká povinnosť, bojíš sa utrpenia a znášania zodpovednosti, ak ju nekonáš dobre, a tak sa vyhováraš, aby si sa jej vyhol, alebo navrhuješ, aby ju konal niekto iný. Je toto prejavom čestného človeka? Zjavne nie je. Ako by sa teda mal správať čestný človek? Mal by sa podriadiť Božiemu usporiadaniu, byť oddaný povinnosti, ktorú má vykonávať, a snažiť sa uspokojiť Božie úmysly. To sa prejavuje niekoľkými spôsobmi: Jedným z nich je prijať svoju povinnosť s čestným srdcom, neprihliadať na svoje telesné záujmy, nebyť v nej polovičatý a neintrigovať vo svoj vlastný prospech. To sú prejavy čestnosti. Ďalším je vložiť celé svoje srdce a silu do dobrého vykonávania svojej povinnosti, správne plniť úlohy, ktoré ti zveril Boží dom, a vložiť do svojej povinnosti srdce a lásku, aby si uspokojil Boha. Takto sa prejavuje čestný človek pri vykonávaní svojej povinnosti. Ak rozumieš a vieš, čo máš robiť, ale nerobíš to, potom do svojej povinnosti nevkladáš celé svoje srdce a všetku svoju silu. Namiesto toho si prefíkaný a ulievaš sa. Sú ľudia, ktorí takto konajú svoje povinnosti, čestní? Rozhodne nie. Boh nepoužíva takýchto slizkých a nečestných ľudí; musia byť vyradení. Boh na vykonávanie povinností používa len čestných ľudí. Aj verní robotníci musia byť čestní. Ľudia, ktorí konajú neustále povrchne, sú prefíkaní a ulievajú sa, sú všetci nečestní a všetci sú to démoni. Nikto z nich skutočne neverí v Boha a všetci budú vyradení.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Božie slová hovoria o tom, ako čestní ľudia pri konaní svojej povinnosti vo všetkých veciach hľadajú pravdu a podriaďujú sa všetkým Božím opatreniam. Do plnenia svojej povinnosti vkladajú celé svoje srdce a silu a sú to ľudia, na ktorých sa ostatní môžu pri práci spoľahnúť. Keď nečestný človek koná svoju povinnosť a narazí na veci, ktoré sa týkajú jeho osobných záujmov alebo si vyžadujú utrpenie a námahu, nájde si výhovorky, aby sa vyhol zodpovednosti. Aj keď koná svoju povinnosť, nevynakladá na to plné úsilie a využíva len časť svojej energie. To je úskočné a nedbanlivé. Porovnala som to so svojím vlastným správaním. Keď som videla, že nováčikovia nechodia pravidelne na zhromaždenia, a nevidela som žiadne výsledky po tom, čo som sa im snažila pomôcť a hovoriť s nimi v duchovnom spoločenstve, nechcela som do ich podpory investovať viac duševného úsilia. Dokonca som povedala, že je to preto, lebo moja kvalita je nedostatočná na vyriešenie ich ťažkostí, a že mi chýba pracovná schopnosť, a chcela som, aby mi vyšší vodca pridelil inú povinnosť. V skutočnosti som sa vyhovárala, aby som zakryla svoj úmysel vyhnúť sa ťažkostiam, a vyhnúť sa prevzatiu zodpovednosti, aby som sa mohla oddávať svojmu telu. Ako vodkyňa som si mala plniť zodpovednosť dobre polievať a podporovať bratov a sestry. Ja som však nechcela trpieť ani platiť cenu. Vždy som myslela na svoje vlastné telesné záujmy a oddávanie sa pohodliu. Tým, že som povinnosť konala takto, bola som len povrchná, prefíkaná a hľadala som spôsoby, ako sa ulievať. Odhaľovala som sebeckú, opovrhnutiahodnú a nečestnú povahu. Keď som si tieto veci uvedomila, cítila som sa trochu previnilo. Nevložila som srdce do podpory nováčikov, namiesto toho som bola prefíkaná a flákala som sa. To je niečo, čo Boh nenávidí. Modlila som sa k Bohu: „Bože, v poslednom čase je veľa nováčikov, ktorí nechodia pravidelne na zhromaždenia, a je veľmi málo evanjelizačných pracovníkov. Hoci som s nimi hovorila v duchovnom spoločenstve, ale keďže sa bojím fyzickej námahy a nechcem platiť cenu, neurobila som maximum pre vyriešenie ich skutočných ťažkostí. Som ochotná zmeniť svoj povrchný postoj k povinnosti. Prosím, veď ma.“ Potom som začala postupne podporovať bratov a sestry, ktorí nechodili pravidelne na zhromaždenia. Niektoré ich stavy a ťažkosti, ktoré som nevedela vyriešiť, som prediskutovala so svojím partnerom, a hľadala som príslušné Božie slová, o ktorých by som hovorila v duchovnom spoločenstve s nováčikmi. Keď som to nejaký čas robila, niektorí nováčikovia začali pravidelne chodiť na zhromaždenia a dokázali konať aj nejaké povinnosti. Jeden nováčik bol veľmi aktívny v kázaní evanjelia, tak som ho prizvala za svojho partnera v kázaní evanjelia. Postupne sa všetci stali aktívnejšími v kázaní evanjelia a už som nemala pocit, že je to také ťažké. Uvedomila som si, že ak do svojej povinnosti vložím všetko úsilie, Boh ma bude viesť. Keď som takto praktizovala, už som sa necítila unavená a v srdci som cítila pokoj. Pôvodne som si myslela, že keďže som zažila túto vec, mám určité pochopenie svojej skazenej povahy oddávania sa telesnému pohodliu a že som sa trochu zmenila, ale keď na mňa prišli skutočné okolnosti, v tomto ohľade som opäť odhalila skazenú povahu.
Raz chcel vodca, aby som sa zaúčala za kázateľku a aby som mala na starosti predovšetkým prácu na evanjeliu v niekoľkých cirkvách. Keď som to počula, mala som zmiešané pocity. Cítila som, že keďže môj pracovný rozvrh je nepravidelný a kedykoľvek ma môžu zavolať na zmenu, a keďže pracovné zaťaženie kázateľky by bolo väčšie, mala by som menej voľného času. Mala som najmä veľké nedostatky v oblasti kázania evanjelia a svedčenia o Bohu. Stále som potrebovala viac študovať a školiť sa, a to by mi tiež zabralo veľa času. Pri pomyslení na tieto veci som sa chcela vyhnúť tejto povinnosti. Vyslovila som svoje myšlienky nahlas a keď si vodca vypočul moje obavy, prečítal mi úryvok Božích slov: „Musí vám byť jasná skutočnosť, že bez ohľadu na to, v akom čase alebo v akej etape Boh koná svoje dielo, vždy potrebuje časť ľudí, ktorí s Ním budú spolupracovať. To, že títo ľudia spolupracujú s Božím dielom alebo konajú svoju úlohu pri šírení evanjelia, vopred ustanovil On. Má teda Boh poverenie pre každého človeka, ktorého vopred ustanovil? Každý má poslanie a zodpovednosť; každý má poverenie. Keď ti Boh dá poverenie, stáva sa to tvojou zodpovednosťou. Musíš niesť túto zodpovednosť; je to tvoja povinnosť. Čo je povinnosť? Je to poslanie, ktoré ti dal Boh. Čo je poslanie? (Božie poverenie je poslaním človeka. Človek by mal žiť svoj život pre Božie poverenie. Toto poverenie je jedinou vecou v jeho srdci a nemal by žiť pre nič iné.) Božie poverenie je poslaním človeka; toto je správne porozumenie. Ľudia, ktorí veria v Boha, boli umiestnení na zem, aby vykonali Božie poverenie. Ak jediné, o čo sa v tomto živote usiluješ, je stúpať po spoločenskom rebríčku, hromadiť bohatstvo, žiť dobrý život, užívať si blízkosť rodiny a vyžívať sa v sláve, zisku a postavení – ak získaš spoločenské postavenie, tvoja rodina sa stane významnou a všetci v tvojej rodine sú v bezpečí a zdraví – ignoruješ však poslanie, ktoré ti dal Boh, má tento život, ktorý žiješ, nejakú hodnotu? Ako sa budeš zodpovedať Bohu po smrti? Nebudeš toho schopný, a to je tá najväčšia vzbura; je to ten najväčší hriech! Nikto z vás v súčasnosti nevykonáva svoju povinnosť v Božom dome náhodou – bez ohľadu na to, z akého prostredia ktokoľvek z vás prišiel, aby vykonával svoju povinnosť, nebola to náhoda. Nikto z ľudí, ktorí vykonávajú povinnosti v Božom dome, nebol náhodne vybraný nejakým človekom; bez ohľadu na to, akú povinnosť človek vykonáva, bolo to predurčené Bohom pred vekmi. Čo to znamená, keď sa povie, že to bolo predurčené? Čo konkrétne? Znamená to, že Boh v celom svojom pláne riadenia už dávno naplánoval, koľkokrát prídeš na svet, do akej rodovej línie a do ktorej rodiny sa narodíš v posledných dňoch, aké budú okolnosti tejto rodiny, či budeš muž, alebo žena, aké budú tvoje silné stránky, akú úroveň vzdelania dosiahneš, aký budeš výrečný, aká bude tvoja kvalita, ako budeš vyzerať, v akom veku prídeš do Božieho domu a začneš vykonávať svoju povinnosť, a akú povinnosť budeš vykonávať v akom čase. Boh pre teba predurčil každý krok už na začiatku. Keď si ešte nebol narodený a keď si prišiel na svet vo svojich posledných niekoľkých životoch, Boh už pre teba pripravil, akú povinnosť budeš vykonávať v tejto poslednej etape diela. To rozhodne nie je vtip! Skutočnosť, že si tu môžeš vypočuť kázeň, bola predurčená Bohom. To sa nesmie brať na ľahkú váhu! Okrem toho, tvoja výška, tvoj vzhľad, ako vyzerajú tvoje oči, tvoja postava, tvoj zdravotný stav, aké sú tvoje životné skúsenosti a aké povinnosti si v určitom veku na seba schopný vziať a aký druh kvality a schopnosti máš – to všetko pre teba Boh vopred ustanovil už dávno a určite sa to nezariaďuje teraz. Boh to pre teba už dávno vopred ustanovil, čo znamená, že ak ťa chce použiť, už ťa pripravil predtým, ako ti dal toto poverenie a toto poslanie. Je teda prijateľné, aby si pred tým utekal? Je prijateľné, aby si k tomu pristupoval vlažne? Oboje je neprijateľné; to by znamenalo sklamať Boha! Keď ľudia zanechajú svoju povinnosť, je to ten najhorší druh vzbury. Je to ohavný skutok. Boh o tom tak veľa starostlivo premýšľal a od nepamäti ťa predurčil na to, aby si sa dostal až do dnešného dňa a dostal si toto poslanie. Nie je teda toto poslanie tvojou zodpovednosťou? Nie je to to, čo dáva hodnotu tomuto tvojmu životu? Ak nedokončíš poslanie, ktoré ti Boh dáva, strácaš hodnotu a zmysel života; je to, akoby si žil nadarmo.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Z Božích slov som pochopila, že bez ohľadu na to, akú povinnosť človek v danom čase vykonáva, všetko je to určené Bohom, a ja by som to mala prijať, keďže je to záväzok človeka. Keď som však čelila svojej povinnosti, snažila som sa jej vyhnúť, pretože som sa bála fyzickej námahy. V tom som odmietala svoju povinnosť a bolo to odo mňa úplne vzdorovité! Boh nenúti ľudí robiť to, čo je pre nich ťažké, ani ich netlačí nad rámec ich schopností. Keď som prvýkrát začala kázať evanjelium, bolo normálne mať nedostatky a slabosti, a ak som niečomu v priebehu zaúčania nerozumela, mohla som sa opýtať. Keby som si skutočne plnila svoje zodpovednosti, Boh by bol spokojný. Premýšľala som o tom, ako som predtým povrchne konala svoje povinnosti a aké pocity viny to vo mne zanechalo. A teraz som mala príležitosť byť kázateľkou; to bolo dosť nečakané. Cítila som sa skutočne nehodná. Už som sa nemohla vyhýbať svojej povinnosti. Musela som zanechať svoje telesné záujmy a byť ohľaduplná voči Božiemu úmyslu.
Neskôr mi jedna sestra rozprávala o tom, ako sa stále chcela vyhýbať svojej povinnosti a že o tom ďalej neuvažovala ani to nepochopila. Premýšľala som o tom, ako som bola v podobnom stave. Vždy, keď som čelila ťažkej povinnosti, prvá vec, ktorá sa v mojom srdci prejavila, bola túžba vyhnúť sa jej a nenechať trpieť svoje telo. Prečo som mala takéto prejavy? Počas svojich duchovných pobožností som čítala Božie slová: „Skôr než ľudia zažijú Božie dielo a porozumejú pravde, vládne im a zvnútra im dominuje satanova prirodzenosť. Čo konkrétne zahŕňa táto prirodzenosť? Napríklad, prečo si sebecký? Prečo si chrániš svoje postavenie? Prečo si taký ovplyvnený svojimi pocitmi? Prečo sa ti páčia tie nespravodlivé a zlé veci? Na základe čoho sa ti takéto veci páčia? Odkiaľ tieto veci pochádzajú? Prečo sa ti páčia a prijímaš ich? Teraz ste už všetci porozumeli, že hlavným dôvodom je to, že v človeku sú satanove jedy. Čo sú teda satanove jedy? Ako môžu byť vyjadrené? Ak sa napríklad opýtaš: ‚Ako by mali ľudia žiť? Pre čo by mali ľudia žiť?‘, všetci odpovedia: ‚Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert.‘ Len táto jediná veta vyjadruje samotný koreň problému. Satanova filozofia a logika sa stali životom ľudí. Bez ohľadu na to, o čo sa ľudia usilujú, v skutočnosti to robia pre seba – a tak všetci žijú pre seba. ‚Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert‘ – to je životná filozofia človeka a predstavuje aj ľudskú prirodzenosť. Tieto slová sa už stali prirodzenosťou skazeného ľudstva a sú pravým obrazom satanskej prirodzenosti skazeného ľudstva. Táto satanská prirodzenosť sa úplne stala základom existencie skazeného ľudstva. Skazené ľudstvo žije podľa tohto satanovho jedu už niekoľko tisíc rokov až dodnes.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Ako kráčať Petrovou cestou) „Ľudské telo je ako had: jeho jadrom je škodiť životu človeka. A keď tvoje telo v plnej miere dosiahne, čo chce, tvoj život je stratený. Telo je zo satana. Vždy sú v ňom extravagantné túžby; vždy myslí len na seba a vždy túži po pohodlí a chce sa oddávať komfortu, bez obáv alebo pocitu naliehavosti a zaháľa v nečinnosti. Ak ho uspokojíš po určitú hranicu, nakoniec ťa pohltí. To znamená, že ak ho uspokojíš tentoraz, požiada ťa, aby si ho uspokojil znova. Stále má prehnané túžby a nové požiadavky a využíva tvoje hovenie telu, aby si si ho ešte viac cenil a žil v jeho pohodlí – a ak ho nikdy nedokážeš prekonať, napokon zničíš sám seba. To, či dokážeš získať život pred Bohom a aký bude tvoj konečný výsledok, závisí od toho, ako budeš praktizovať vzdorovanie telu. Boh ťa spasil, vyvolil si ťa a predurčil ťa, no ak dnes nie si ochotný uspokojiť Ho, nie si ochotný uvádzať pravdu do praxe a nie si ochotný vzdorovať vlastnému telu s ozajstným srdcom milujúcim Boha, napokon zničíš samého seba, a budeš tak znášať nesmierne utrpenie. Ak vždy hovieš telu, satan ťa postupne pohltí a zanechá ťa bez života, bez dotyku Ducha, až nadíde deň, keď bude v tvojom vnútri vládnuť úplná temnota. Keď žiješ v temnote, si v zajatí satana a vo svojom srdci už nemáš Boha – vtedy poprieš existenciu Boha a opustíš Ho.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len milovať Boha znamená skutočne veriť v Boha) Božie slová odhaľujú, že život podľa satanského jedu robí ľudí sebeckými, a bez ohľadu na to, čo robia, zvažujú najprv svoje vlastné záujmy, čo ich vedie k tomu, že sa vyhýbajú povinnostiam, ktoré by ich telu spôsobili utrpenie alebo by sa stali bremenom. Žila som podľa satanských jedov „každý sám za seba a ostatných nech vezme čert“ a „dnešné víno vypi dnes a o zajtrajšok sa staraj až zajtra“. Keď som čelila veciam, najprv som sa snažila uspokojiť svoje telesné záujmy, a dokonca som si myslela, že tieto názory sú správne a že keď ich budem dodržiavať, budem múdrejšia ako ostatní. Takže vždy, keď som bola konfrontovaná so svojimi povinnosťami, najprv som zvažovala, či bude moje telo trpieť, a ak by moje telo trpelo alebo bolo zaťažené, vyhla by som sa im alebo by som si ich odbila. Keď boli nováčikovia v nenormálnych stavoch a potrebovali na podporu duchovné spoločenstvo o Božích slovách, nechcela som platiť cenu za premýšľanie o tom, ako tento problém vyriešiť, a výsledkom bolo, že moje duchovné spoločenstvo nemalo žiadny účinok a niektorí nováčikovia nedostali včas podporu. Keď vodca zariadil, aby som prevzala povinnosť kázateľky, premýšľala som o tom, o koľko väčšie by bolo pracovné zaťaženie kázateľky, a o tom, že by si to vyžadovalo viac času a úsilia, a že by som sa teda nemohla oddávať svojmu telu, tak som opäť premýšľala o tom, že sa svojej povinnosti vyhnem. Videla som, že žijem podľa týchto satanských jedov, príliš si cením svoje telo, uspokojujem sa s nastaveným stavom, neusilujem sa o pokrok a stávam sa sebeckou a nečestnou. To nebolo to, čo by mal človek s normálnou ľudskou prirodzenosťou žiť. Oddávala som sa pohodliu a nerobila som to, čo som mohla, a to viedlo k oneskoreniu cirkevnej práce. Boh nenávidel ľudí ako ja. Takže som chcela zmeniť svoj postoj k povinnostiam a už som netúžila po telesnom pohodlí. Modlila som sa k Bohu: „Bože, už nechcem uspokojovať svoje telo. Som ochotná zmeniť svoj stav a plniť si svoje povinnosti.“
Neskôr jedna cirkev hovoriacich jazykom Wa potrebovala nadriadeného a jedna sestra navrhla, aby som dohliadala na prácu v tejto cirkvi. Keď som prvýkrát počula tento návrh, chcela som sa mu vyhnúť, pretože prevzatie zodpovednosti za cirkev hovoriacich jazykom Wa by si vyžadovalo veľa času a telesného utrpenia, a hoci som z etnickej skupiny Wa, neviem hovoriť týmto jazykom a rozumiem len základným každodenným výrazom. Keby som sa stala nadriadenou, bolo by tam veľa ťažkostí, a nechcela som vynaložiť úsilie na učenie sa jazyka, tak som opäť premýšľala o tom, že sa svojej povinnosti vyhnem. Uvedomila som si, že môj stav je nesprávny, a modlila som sa k Bohu: „Bože, prosím, osvieť ma a veď ma, aby som pochopila Tvoj úmysel a dokázala vzdorovať svojmu telu, aby som prijala túto povinnosť.“ Neskôr mi jedna sestra poslala úryvok Božích slov: „Čím väčší ohľad berieš na Božie úmysly, tým väčšie bremeno nesieš, a čím väčšie bremeno nesieš, tým bohatšia bude tvoja skúsenosť. Keď budeš brať ohľad na Božie úmysly, Boh na teba uvalí bremeno a potom ťa osvieti, pokiaľ ide o úlohy, ktoré ti zveril. Keď na teba Boh uvalí toto bremeno, budeš venovať zvláštnu pozornosť súvisiacim pravdám, kým budeš jesť a piť Božie slová. Ak si obťažkaný bremenom pre životné stavy bratov a sestier, je to bremeno, ktoré ti zveril Boh. Budeš ho neustále niesť so sebou v každodenných modlitbách. Bolo ti uložené, čo koná Boh. Si ochotný vykonať to, čo chce konať Boh. To znamená vziať na seba Božie bremeno ako svoje vlastné.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Ber ohľad na Božie úmysly, aby si dosiahol dokonalosť) Z Božích slov som pochopila, že čím viac berieme ohľad na Božie úmysly v našich povinnostiach, tým viac bremien na nás naloží. A nadobudneme pocit bremena za stavy našich bratov a sestier a takto postupne vložíme svoje srdce do svojich povinností. Hľadaním pravdy v rôznych problémoch, s ktorými sa stretávame, budeme v živote rásť rýchlejšie. S týmto vedomím som prijala sestrin návrh, aby som dohliadala na cirkev hovoriacich jazykom Wa. Spočiatku, keď som začala robiť túto prácu, zdalo sa mi to ťažké, ale vďaka mojej spolupráci s vodcami a pracovníkmi v cirkvi sa mi moje povinnosti začali zdať menej ťažké. Bola som Bohu taká vďačná. Keď som si takto plnila povinnosti, cítila som sa pokojnejšie.
Po týchto skúsenostiach som si uvedomila, že oddávania sa telesnému pohodliu spôsobuje, že strácam pocit bremena vo svojich povinnostiach a vyhýbam sa ťažkým povinnostiam, ktoré si vyžadujú utrpenie. Keby som sa naďalej oddávala telesnému pohodliu a nevzdorovala svojmu telu, nakoniec by som prišla o svoje povinnosti a privodila si záhubu. Keď som zanechala telesné záujmy a prijala svoje povinnosti a dokázala som hľadať pravdu na riešenie problémov, cítila som sa pri takomto praktizovaní pokojnejšia a napredovala som rýchlejšie.
