72. V pozadí úsilia stať sa vodkyňou

Po tom, ako som začala veriť v Boha, videla som, že cirkevní vodcovia často s bratmi a sestrami hovorili v duchovnom spoločenstve o Božích slovách, aby vyriešili ich problémy a ťažkosti. Verila som preto, že ľudia, ktorí sú v cirkvi vodcami, rozumejú pravde, Boh ich určite schválil a majú nádej na získanie spásy. V marci 2021 som bola zvolená za vodkyňu v cirkvi. Vnútorne som sa cítila skvele a myslela som si, že ak budem takto pokračovať vo svojom úsilí, budem mať v Božom dome svetlú budúcnosť a budem môcť získať Božie schválenie. Nečakala som však, že budem neskôr prepustená pre svoju zlú kvalitu a neschopnosť vykonávať skutočnú prácu. Táto správa bola ako blesk z jasného neba a ja som nevedela prestať plakať. Pomyslela som si: „Zlá kvalita je osudný problém. Neznamená to, že v budúcnosti nebudem mať šancu byť vodkyňou?“ Po vyše mesiaci ma cirkev poverila prácou v oblasti všeobecných záležitostí. Mala som pocit, že zaoberať sa celé dni nejakými všeobecnými záležitosťami nebude prospešné pre môj vstup do života. Nebude to ako konať povinnosť vodkyne, kde by sa človek mohol cvičiť v rozprávaní o pravde v duchovnom spoločenstve a riešení rôznych problémov, získať viac právd a mať väčšiu šancu na spásu. Obzvlášť zle som sa cítila, keď som stála tvárou v tvár sestre, s ktorou som predtým spolupracovala na vodcovskej povinnosti, a počula ju hovoriť o vybavovaní a riešení určitých vecí v cirkvi. Myslela som si, že byť schopná konať povinnosť vodkyne ako ona je naozaj skvelé, ale ja som mohla vykonávať len prácu na všeobecných záležitostiach, ktorú som nemala rada. Keď som si spomenula na to, ako vyšší vodcovia hovorili, že moja kvalita je zlá a chýbajú mi podmienky na to, aby som bola vodkyňou, cítila som v srdci muky a ticho som plakala. Mala som pocit, že moja budúcnosť je pochmúrna a moje šance na spásu mizivé. Pri konaní svojej povinnosti som nedokázala vynaložiť žiadnu energiu a pracovala som len mechanicky, pričom som nedosahovala žiadne výsledky. Neskôr som si uvedomila, že môj stav je nesprávny, a začala som uvažovať: „Prečo cítim pocit straty, keď vidím iných byť vodcami? O čo presne sa vo svojej viere v Boha usilujem?“

Jedného dňa som si prečítala dva úryvky z Božích slov a získala som určité porozumenie svojho stavu. Všemohúci Boh hovorí: „Keď je antikrist prepustený, jeho prvou reakciou je, akoby ho zasiahol blesk, akoby sa zrútilo nebo a jeho svet sa rozpadol. To, k čomu mohol upínať svoje nádeje, je fuč, rovnako ako jeho šanca žiť so všetkými výhodami postavenia spolu s hnacou silou, ktorá ho núti vyčíňať a robiť zlé veci. To je preňho najviac neprijateľné. … Keď si pomyslí, že jeho nádeje na požehnanie boli zničené alebo že sa výrazne zmenšili, je to, akoby mu mala vybuchnúť hlava, akoby mu do srdca udierali kladivom, a je to také bolestivé, akoby ho rezali nožom. Keď má stratiť požehnanie vstupu do nebeského kráľovstva, po ktorom dňom i nocou tak veľmi túžil, pripadá mu to ako hrozná správa, ktorá prišla z ničoho nič. Nemať žiadne postavenie je pre antikrista to isté, ako nemať žiadnu nádej na požehnanie, a stáva sa z neho chodiaca mŕtvola, jeho telo sa stáva prázdnou schránkou bez duše, pričom nemá nič, čo by viedlo jeho život. Nemá žiadnu nádej ani nič, na čo by sa tešil. Keď antikrist čelí odhaleniu a prepusteniu, prvá vec, ktorá mu napadne, je, že stratil akúkoľvek nádej na požehnanie. Vzdal by sa teda v tomto bode? Bol by ochotný sa podriadiť? Využil by túto šancu na to, aby sa vzdal svojej túžby po požehnaniach, zanechal postavenie, ochotne bol obyčajným nasledovníkom a s radosťou pracoval pre Boha a dobre konal svoju povinnosť? (Nie.) Mohlo by to preňho byť bodom obratu? Spôsobil by tento bod obratu, že by sa vyvíjal dobrým smerom a pozitívnym spôsobom, alebo by spôsobil, že by sa vyvíjal horším smerom a negatívnym spôsobom? Na základe prirodzenosti-podstaty antikrista je zrejmé, že prepustenie rozhodne nie je začiatkom toho, že sa vzdá svojej túžby po požehnaniach, ani začiatkom toho, že bude milovať a hľadať pravdu. Namiesto toho bude ešte tvrdšie pracovať, aby zabojoval o príležitosť a nádej na požehnanie; chytí sa akejkoľvek príležitosti, ktorá mu môže priniesť požehnania, pomôcť vrátiť sa na výslnie a umožniť mu získať späť svoje postavenie. Preto keď antikrist čelí prepúšťaniu, okrem toho, že je rozrušený, sklamaný a antagonistický, bude tiež zubami-nechtami bojovať proti svojmu prepusteniu a bude sa usilovať túto situáciu zvrátiť, zmeniť ju.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Dvanásty bod) „Ľudia tohto druhu sa neusilujú o pravdu, a predsa chcú byť v Božom dome vždy povýšení a poverení dôležitou úlohou. Vo svojom srdci veria, že čím väčšiu pracovnú schopnosť človek má, o to dôležitejšie postavenie dostane, o to viac ho v Božom dome povyšujú a vážia si ho a o to väčšie sú jeho šance na získanie požehnaní, koruny a odmien. Veria, že ak niekomu chýba pracovná schopnosť alebo nemá nejakú prednosť, potom nie je spôsobilý na to, aby bol požehnaný. Myslia si, že dary, prednosti, schopnosti, zručnosti, úroveň vzdelania, pracovná schopnosť človeka a dokonca aj takzvané silné stránky a zásluhy v rámci jeho ľudskej prirodzenosti, ktoré sú cenené vo svete, ako napríklad odhodlanie vyniknúť a nezlomný postoj, môžu slúžiť ako kapitál na získanie požehnaní a odmien. Aký je to štandard? Je to štandard, ktorý je v súlade s pravdou? (Nie.) Nie je v súlade so štandardmi pravdy. Nie je to teda satanova logika? Nie je to logika podlého veku a podlých svetských trendov? (Je.) Súdiac podľa logiky, metód a kritérií, ktoré takíto ľudia používajú na posudzovanie vecí, spolu s ich postojom a prístupom k týmto veciam, by sa mohlo zdať, akoby nikdy nepočuli ani nečítali Božie slová, akoby o nich vôbec nič nevedeli. V skutočnosti však Božie slová každý deň počúvajú, čítajú ich a čítajú a modlia sa. Prečo sa teda ich pohľad nikdy nemení? Jedna vec je istá – bez ohľadu na to, koľko počúvajú alebo čítajú Božie slová, nikdy si v srdci nebudú istí, že Božie slová sú pravda a že sú kritériom, podľa ktorého sa všetko meria; nepochopia ani neprijmú túto skutočnosť zo srdca. Preto bez ohľadu na to, aký absurdný a skreslený môže byť ich názor, budú sa ho navždy držať, a bez ohľadu na to, aké správne Božie slová sú, budú ich odmietať a odsudzovať. To je surová prirodzenosť antikristov. Len čo sa im nepodarí získať dôležitú úlohu a ich túžby a ambície zostanú nenaplnené, odhalia sa ich rozdelené kopytá, prejaví sa ich surová prirodzenosť a chcú poprieť Božiu existenciu. V skutočnosti ešte predtým, ako poprú Božiu existenciu, popierajú, že Božie slová sú pravda.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Dvanásty bod) Boh odhaľuje, že keď sú antikristi prepustení, veria, že nemajú žiadnu nádej na získanie požehnaní. Nielenže sa nedokážu podriadiť a uvažovať o sebe, ale namiesto toho sa stávajú negatívnymi a odporujú, pričom živia bláznivý sebaklam o návrate a znovuzískaní postavenia. Antikristi používajú na meranie osôb, udalostí a vecí satanskú logiku. Veria, že čím viac sú Božím domom povyšovaní a cenení, tým väčšiu majú šancu na získanie požehnaní a koruny. Keď som uvažovala o Božích slovách, uvedomila som si, že moje správanie po prepustení bolo presne také ako správanie antikrista a môj pohľad na veci bol presne taký istý ako pohľad antikrista. Premýšľala som o tom, prečo mi tak veľmi záležalo na postavení vodkyne. Bolo to preto, lebo som verila, že ak budem v Božom dome povýšená na vodkyňu, budem sa môcť každý deň cvičiť v používaní pravdy na riešenie problémov, môj rast v živote bude rýchly a budem mať väčšiu príležitosť byť spasená a získať požehnania. Keď som bola zvolená za vodkyňu, cítila som sa veľmi šťastná a myslela som si, že moja viera v Boha má svetlú budúcnosť. V čase, keď som bola vodkyňou, som bez sťažovania znášala všetku ťažkú prácu a starostlivo som si chránila svoje postavenie vodkyne, vydesená z toho, že budem zjavená a prepustená. Keď som pri svojom prepúšťaní počula vodcov hovoriť, že mám zlú kvalitu a chýbajú mi podmienky potrebné na to, aby som bola vodkyňou, verila som, že zlá kvalita je osudný problém a že možno už nikdy v budúcnosti nebudem mať šancu byť povýšená a cenená, takže moje srdce cítilo veľkú bolesť. Mala som pocit, že moja budúcnosť ako veriacej v Boha je pochmúrna a moja nádej na získanie požehnaní je mizivá. Pretože som mala tieto mylné myšlienky a predstavy, keď ma vodcovia pridelili na konanie povinnosti v oblasti všeobecných záležitostí, verila som, že táto povinnosť znamená len byť každý deň zaneprázdnená vonkajšími záležitosťami a nie je pre mňa prospešná na získanie pravdy a spásy. Z hĺbky srdca som svoju povinnosť nemala rada a nedokázala som pri jej konaní vynaložiť žiadnu energiu. Uvedomila som si, že to, o čo som sa vo viere v Boha usilovala, boli postavenie a požehnania. Stotožňovala som postavenie s požehnaniami a keď som stratila postavenie, mala som pocit, že som stratila všetku nádej na získanie požehnaní, a v srdci som trpela neznesiteľnou bolesťou. Zvažovala som veci zo satanskej perspektívy. V neveriacom svete platí, že čím viac ste povyšovaní, tým lepšie vyhliadky na rozvoj máte. Verila som, že v Božom dome je to rovnaké a že byť povýšená na vodkyňu znamená väčšiu príležitosť byť spasená a získať požehnania. To vôbec nie je v súlade s Božími slovami. Či môžete byť prostredníctvom svojej viery v Boha spasení, nesúvisí s tým, akú povinnosť konáte alebo či máte postavenie. Povinnosť je zodpovednosť, ktorú by mala stvorená bytosť plniť; je to úplne prirodzená a oprávnená vec. Nemala by sa používať ako vyjednávací prostriedok na získanie požehnaní alebo odmien. Keď mi však pridelili povinnosť v oblasti všeobecných záležitostí, verila som, že táto povinnosť mi nepomáha získať požehnania v mojej viere v Boha, takže som sa sťažovala na Boha a v povinnosti som neniesla bremeno. Dokonca som uvažovala o tom, že sa svojej povinnosti vzdám. Uvedomila som si, že moja vlastná prirodzenosť je rovnako sebecká a zameraná na vlastný prospech ako prirodzenosť antikrista. Len čo som nemohla získať požehnania, bola som schopná kedykoľvek sa odvrátiť od Boha a zradiť Ho. Bolo to nesmierne nebezpečné!

Neskôr som si prečítala ďalšie dva úryvky z Božích slov a získala som určité porozumenie toho, čo znamená byť spasená. Všemohúci Boh hovorí: „Mnohí ľudia nemajú jasno v tom, čo znamená dosiahnuť spásu. Niektorí ľudia si myslia, že ak už dlho veria v Boha, budú pravdepodobne spasení. Niektorí ľudia si myslia, že ak rozumejú mnohým duchovným učeniam, budú pravdepodobne spasení. A niektorí si myslia, že ak sa stanú vodcami a pracovníkmi, určite budú spasení. To všetko sú ľudské predstavy a výmysly. Kľúčové je, aby ľudia pochopili, čo znamená dosiahnuť spásu. Dosiahnuť spásu znamená predovšetkým vymaniť sa z hriechu a z vplyvu satana, skutočne sa obrátiť k Bohu a podriadiť sa Bohu. Čo musia ľudia vlastniť, aby sa vymanili z hriechu a spod vplyvu satana? Pravdu. Aby ľudia získali pravdu, musia sa vybaviť mnohými Božími slovami, musia byť schopní zažívať Božie slová a praktizovať ich, aby mohli pochopiť pravdu a vstúpiť do reality – len vtedy budú spasení. To, či človek môže byť spasený alebo nie, nemá nič spoločné s tým, ako dlho verí v Boha, aké pokročilé má vedomosti, či má dary a prednosti alebo koľko trpí. Jediná vec, ktorá priamo súvisí s dosiahnutím spásy, je to, či človek získa pravdu alebo nie. Koľkým pravdám ste teda už v srdci porozumeli? A koľko Božích slov sa stalo vaším životom? Zo všetkých Božích požiadaviek, do ktorých ste už získali vstup? Do akej miery ste po toľkých rokoch viery v Boha vstúpili do reality Božích slov? Ak to neviete alebo ak ste nevstúpili do reality žiadnych Božích slov, potom Mi dovoľte, aby som vám povedal niečo pravdivé: vaša nádej na spásu je nulová – v žiadnom prípade nemôžete dosiahnuť spásu. Hoci možno máš rozsiahle vedomosti, už dlho veríš v Boha, dobre vyzeráš a vieš výrečne rozprávať, a dokonca si už niekoľko rokov vodcom alebo pracovníkom – ak sa neusiluješ o pravdu, náležite nepraktizuješ a nezažívaš Božie slová a nemáš žiadne skutočné skúsenostné svedectvo, potom tvoja nádej na spásu zostáva nulová.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Vážiť si Božie slová je základom viery v Boha) „To, či ľudia môžu dosiahnuť spásu, nezávisí koniec-koncov od toho, akú povinnosť konajú, ale od toho, či dokážu pochopiť a získať pravdu a od toho, či sa nakoniec dokážu úplne podriadiť Bohu, vydať sa na milosť Jeho usporiadaniu, nebrať žiaden ohľad na svoju budúcnosť a osud a stať sa spôsobilými stvorenými bytosťami. Boh je spravodlivý a svätý a toto sú normy, ktoré používa na meranie celého ľudstva. Tieto normy sú nemenné a to si musíš zapamätať. Vry si tieto normy do pamäti a nech ti nikdy ani nenapadne, že si nájdeš nejakú inú cestu, aby si sa usiloval o nejakú nereálnu vec. Požiadavky a normy, ktoré Boh má, sú pre všetkých, čo chcú získať spásu, a sú navždy nemenné. Zostávajú rovnaké bez ohľadu na to, kým si.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Po uvažovaní o Božích slovách som pochopila, že Boh neposudzuje, či bude človek spasený, na základe toho, akú povinnosť koná, koľko trpí alebo aké má dary či zručnosti, ale podľa toho, či dokáže porozumieť pravde, získať pravdu a absolútne sa podriadiť Božiemu ovládaniu a usporiadaniam. Boh nikdy nepovedal, že vodcovia majú väčšiu nádej na spásu. Kľúčové je pozrieť sa na to, po akej ceste človek kráča. Byť vodcom znamená, že prichádzate do kontaktu s mnohými ľuďmi a stretávate sa s mnohými vecami. Ak sa dokážete sústrediť na usilovanie sa o pravdu, budete mať viac príležitostí ju získať a môžete čo najskôr vstúpiť do pravdy-reality a byť spasení. Ak sa neusilujete o pravdu a uspokojíte sa len s tým, že sa vybavíte nejakými slovami a učeniami bez toho, aby ste prijali pravdu alebo praktizovali Božie slová, potom bez ohľadu na to, koľko rokov konáte povinnosť vodcu, nedosiahnete spásu. Okrem toho konanie iných povinností neznamená, že máte menšiu šancu na spásu. Bez ohľadu na to, akú povinnosť konáte, pokiaľ sa sústredíte na usilovanie sa o pravdu a riešenie svojich skazených pováh, pozeráte sa na ľudí a veci a počínate si a konáte v súlade s Božími slovami a vstupujete do reality Božích slov, budete mať šancu na spásu. Presne ako hovorí Boh: „Títo ľudia, ktorí sú povýšení a rozvíjaní, môžu len skôr vstúpiť do pravdy-reality vďaka svojej kvalite a rôznym podmienkam. Avšak tento skorý vstup neznamená, že sú jediní, ktorí môžu vstúpiť do pravdy-reality. Znamená to len, že môžu získať o niečo viac skôr a môžu vstúpiť do pravdy-reality o niečo skôr. Tí, ktorí neboli povýšení, budú za nimi trochu zaostávať, ale to neznamená, že nemôžu vstúpiť do pravdy-reality. To, či niekto môže vstúpiť do pravdy-reality alebo nie, závisí od jeho úsilia.“ (Slovo, zv. V: Zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Zodpovednosti vodcov a pracovníkov (5)) Myslela som na vodcov, ktorých som poznala z minulosti. Niektorí z nich mali určitú kvalitu a dary a často riešili problémy a ťažkosti svojich bratov a sestier. Sami však nepraktizovali pravdu a pri konaní svojej povinnosti sa spoliehali na svoje skazené povahy. Narušovali a vyrušovali prácu cirkvi, tvrdohlavo odmietali činiť pokánie a nakoniec boli vyčistení. Naopak, niektorí bratia a sestry konajú nenápadné povinnosti, ale sústredia sa na hľadanie pravdy, praktizujú toľko, koľko rozumejú, konajú svoje povinnosti dobre podľa svojich najlepších schopností a chránia prácu cirkvi. Po určitom čase sú schopní robiť pokroky vo svojich povinnostiach a vstupe do života a rovnako môžu získať pravdu a Božie schválenie. Či môže byť človek Bohom schválený, nezávisí od toho, na akej úrovni je vodcom. Je to určené jeho postojom k Bohu, k pravde a k svojej povinnosti; závisí to od toho, či kráča po ceste usilovania sa o pravdu. Z toho som videla svätosť a spravodlivosť Božej povahy. Pred pravdou sú si všetci rovní a ak sa neusilujete o pravdu a nepraktizujete pravdu, potom bez ohľadu na to, akým veľkým vodcom ste, nakoniec nedokážete pevne stáť. Keď som to pochopila, v srdci sa mi vyjasnilo. Hoci je moja kvalita priemerná, dokážem rozumieť Božím slovám a bez ohľadu na to, akú povinnosť konám, pokiaľ sa sústredím na hľadanie pravdy a na jej praktizovanie, mám nádej na spásu.

Ďalej som si prečítala ďalšie dva úryvky z Božích slov a pochopila som, o čo by som sa mala vo svojej viere usilovať. Všemohúci Boh hovorí: „Usilovanie sa o aktívne konanie povinnosti stvorenej bytosti je cestou k úspechu; usilovanie sa o cestu pravej lásky k Bohu je tou najsprávnejšou cestou; usilovanie sa o zmeny vo svojej starej povahe a o čistú lásku k Bohu je cestou k úspechu. Takáto cesta k úspechu je cestou návratu k pôvodnej povinnosti, ako aj k pôvodnému zjavu stvorenej bytosti. Je to cesta obnovy a zároveň cieľ celého Božieho diela od počiatku až do úplného konca. Ak je ľudské úsilie poznačené osobnými extravagantnými požiadavkami a iracionálnymi túžbami, potom výsledkom, ktorý dosiahne, nebudú zmeny v jeho povahe. Toto je v rozpore s dielom obnovy. Nepochybne to nie je dielo, ktoré koná Duch Svätý, čo dokazuje, že takéto úsilie Boh neschvaľuje. Aký má potom význam usilovať sa, ak to Boh neschvaľuje?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Úspech alebo neúspech závisí od cesty, po ktorej človek kráča) „Ako stvorená bytosť by sa človek mal snažiť spoznať Stvoriteľa a plniť si povinnosť stvorenej bytosti, a čo je najdôležitejšie, mal by sa snažiť milovať Boha bez toho, aby robil akékoľvek iné rozhodnutia, pretože Boh je hoden lásky človeka. Tí, ktorí sa usilujú o lásku k Bohu, by sa nemali usilovať o žiadne osobné výhody alebo osobné túžby; to je najsprávnejšia cesta usilovania sa. Ak je to, o čo sa usiluješ, pravda, ak je to, čo uvádzaš do praxe, pravda, a ak to, čo dosiahneš, je zmena v tvojej povahe, potom je cesta, po ktorej kráčaš, správna. Ak je to, o čo sa usiluješ, telesné požehnania, a to, čo uvádzaš do praxe, je pravda vyplývajúca z tvojich vlastných predstáv, a ak v tvojej povahe nenastane vôbec žiadna zmena a vôbec nie si podriadený Bohu v tele a stále budeš žiť v hmlistosti, potom to, o čo sa usiluješ, ťa určite privedie do pekla, pretože cesta, po ktorej kráčaš, je cestou zlyhania. Či budeš zdokonalený alebo vyradený, závisí od toho, o čo sa budeš usilovať. Inými slovami, úspech alebo neúspech závisí od cesty, po ktorej človek kráča.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Úspech alebo neúspech závisí od cesty, po ktorej človek kráča) Po uvažovaní o Božích slovách som pochopila, že to, akou cestou sa vo viere v Boha vydáte, je nesmierne dôležité. Boh požaduje, aby ľudia plnili svoju povinnosť ako stvorené bytosti a aby sa ako Peter usilovali o poznanie Boha a milovanie Boha. Len tak môže človek dosiahnuť zmenu povahy a podriadiť sa všetkému Božiemu ovládaniu a usporiadaniam; človek by nemal pracovať a vydávať sa len preto, aby získal požehnania a koruny ako Pavol. Pavlovo úsilie bolo v rozpore s Božími požiadavkami. Veril až do konca, ale nedosiahol žiadnu zmenu vo svojej povahe, bol stále plný nárokov a požiadaviek voči Bohu a jeho prirodzenosť bola stále prirodzenosťou vzdoru voči Bohu. Kráčala som po Pavlovej ceste zlyhania. Vždy som verila, že byť vodkyňou by mi dalo veľa príležitostí cvičiť sa, čo by mi dalo väčšiu nádej na spásu. Preto som neustále chcela byť vodkyňou. To, o čo som sa vo viere v Boha usilovala, bolo získanie požehnaní a koruny namiesto usilovania sa o pravdu a zmeny vo svojej povahe. Preto keď som bola prepustená pre svoju zlú kvalitu a mala som pocit, že možno už nikdy nebudem mať príležitosť byť vodkyňou a moje nádeje na získanie požehnaní sú mizivé, stala som sa negatívnou a poflakovala som sa, zanedbávajúc svoju povinnosť. Keby som pokračovala na tejto mylnej ceste a neusilovala sa o pravdu, moja život-povaha by sa nezmenila a neprejavila by som vôbec žiadnu podriadenosť voči Božiemu ovládaniu a usporiadaniam. Nebol by môj výsledok napokon presne taký istý ako Pavlov? Keď som to pochopila, z hĺbky srdca som ďakovala Bohu za to, že ma zjavil, čo mi umožnilo rozpoznať moje mylné úsilie. Bola to Jeho spása mojej osoby! Keď som to pochopila, už som sa netrápila tým, že moja kvalita je zlá a chýbajú mi podmienky potrebné na to, aby som bola vodkyňou. Som stvorená bytosť a nemala by som sa usilovať o požehnania ani sa snažiť vyjednávať s Bohom. Namiesto toho by som mala plniť svoju povinnosť ako stvorená bytosť a snažiť sa milovať Boha a podriadiť sa Mu. Jedine toto je správna cesta v živote a spôsob, akým by mala stvorená bytosť žiť. Po tomto uvedomení sa môj postoj k povinnosti v oblasti všeobecných záležitostí upravil a dokázala som konať svoje povinnosti nohami pevne na zemi. Keď sa môj stav zmenil, aj efektivita mojej práce sa trochu zlepšila.

Neskôr, kedykoľvek bola moja povinnosť v oblasti všeobecných záležitostí rušná, stále som mala pocit, že táto povinnosť zahŕňa hlavne zaneprázdnenosť vonkajšími záležitosťami a nebude prospešná pre môj vstup do života. Vedela som však, že tento názor je nesprávny, a tak som hľadala, ako by som sa mala pri konaní tejto povinnosti sústrediť na vstup do života. Prečítala som si úryvok Božích slov: „Zažívate stavy, keď bez ohľadu na to, čo sa deje alebo aký druh povinnosti vykonávate, dokážete sa často stíšiť pred Bohom a vložiť svoje srdce do rozjímania o Jeho slovách, do hľadania pravdy a do uvažovania o tom, ako musíte vykonávať túto povinnosť, aby bola v súlade s Božími úmyslami, a ktoré pravdy by ste mali mať, aby ste túto povinnosť mohli vykonávať uspokojivo? Je veľa chvíľ, keď hľadáte pravdu týmto spôsobom? (Nie.) Vložiť srdce do svojej povinnosti a byť schopný prevziať zodpovednosť si vyžaduje, aby ste trpeli a zaplatili cenu – nestačí o týchto veciach len hovoriť. Ak do svojej povinnosti nevložíš srdce a namiesto toho chceš vždy drieť, potom svoju povinnosť určite nevykonáš dobre. Budeš len mechanicky vykonávať činnosť a nič viac, a nebudeš vedieť, či si svoju povinnosť konal dobre alebo nie. Ak do nej vložíš srdce, postupne pochopíš pravdu; ak nie, potom ju nepochopíš. Keď do vykonávania svojej povinnosti a usilovania sa o pravdu vložíš srdce, postupne pochopíš Božie úmysly, odhalíš svoju vlastnú skazenosť a nedostatky a zvládneš všetky svoje rôzne stavy. Keď sa zameriavaš iba na vynakladanie úsilia a nevložíš srdce do uvažovania o sebe, nebudeš schopný objaviť pravé stavy vo svojom srdci ani nespočetné reakcie a odhalenia skazenosti, ktoré máš v rôznych prostrediach. Ak nevieš, aké dôsledky prinesie nevyriešenie problémov, potom si vo veľkej šlamastike. Preto nie je dobré veriť v Boha zmäteným spôsobom. Musíš žiť pred Bohom vždy a všade; čokoľvek ťa postihne, vždy musíš hľadať pravdu, a keď to budeš robiť, musíš tiež uvažovať o sebe a vedieť, aké problémy sú v tvojom stave, a hneď hľadať pravdu, aby si ich vyriešil. Len tak môžeš dobre vykonávať svoju povinnosť a vyhnúť sa zdržiavaniu práce. Nielenže budeš schopný dobre vykonávať svoju povinnosť, ale čo je najdôležitejšie, budeš mať aj vstup do života a budeš schopný vyriešiť svoje skazené povahy. Iba tak môžeš vstúpiť do pravdy-reality.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Človek môže žiť pravú ľudskú podobu len tým, že bude čestným človekom) Z Božích slov som si uvedomila, že získanie pravdy a dosiahnutie spásy nezávisí od toho, aké povinnosti konáme. Namiesto toho to závisí od toho, či pri konaní svojich povinností hľadáme pravdu-princípy, uvažujeme o svojej vlastnej skazenosti a nedostatkoch a hľadáme pravdu na vyriešenie svojich vlastných problémov, čím dosahujeme vstup do života pri konaní svojej povinnosti. Ak sa pri konaní svojich povinností sústredíme na hľadanie pravdy a praktizovanie Božích slov, potom môžeme získať pravdu bez ohľadu na to, akú povinnosť konáme. Napríklad, teraz sa viac venujem práci v oblasti všeobecných záležitostí. Ak robím všetko povrchne a zmätene a nepristupujem k tomu svedomito, môžem poškodiť záujmy cirkvi. Okrem toho konanie povinnosti v oblasti všeobecných záležitostí neznamená žiť vo vákuu. Naďalej sa každý deň stretávam s nejakými osobami, udalosťami a vecami, odhaľujúc najrôznejšie aktívne myšlienky. Ak sa dokážem sústrediť na uvažovanie o sebe a spoznávanie sa prostredníctvom skazených pováh, myšlienok a predstáv, ktoré každý deň odhaľujem, a vstúpiť do pravdy-reality, budem sa môcť naučiť mnoho lekcií a získať pravdu. Keď som to pochopila, cítila som sa oveľa pokojnejšie.

Potom som sa pri konaní svojej povinnosti každý deň sústredila na skúmanie svojich myšlienok a predstáv. Keď som bola orezaná, tiež som aktívne hľadala pravdu a sledovala skúsenostné svedectvá bratov a sestier, sledujúc, ako iní o sebe uvažovali a učili sa lekcie, keď ich postretli rôzne veci. Napríklad predtým moji bratia a sestry poukázali na to, že mám arogantnú povahu a mám sklon odvrávať, keď ma niečo postretne. Prijala som to, uvažovala som o sebe a spoznávala som sa a našla som si v tomto ohľade Božie slová na čítanie. Tiež som sa otvorila bratom a sestrám a hľadala som, ako vyriešiť môj problém so sklonom odvrávať. Často si tiež nájdem čas na písanie článkov so skúsenostnými svedectvami a získala som jasnejšie a hlbšie porozumenie svojej satanskej skazenej povahy. Keď takto konám svoju povinnosť, cítim v srdci pokoj a uvoľnenie. Čím viac sa takto cvičím, tým je môj duch bystrejší. Dokážem pohotovejšie odhaliť problémy vo svojej povinnosti a pri konaní povinnosti mám Božie vedenie a požehnanie. Bohu vďaka!