77. Moje požiadavky a očakávania voči môjmu dieťaťu sa ukázali ako sebecké

Keď som bola malá, môj starý otec rád počúval operu a často ma brával na predstavenia. Videla som, akí boli herci na javisku elegantní, ako ich piesne chytali za srdce, a ako ich publikum zahŕňalo potleskom a jasotom. Naozaj som ich obdivovala a nemohla som sa ubrániť myšlienke: „Keby som tak jedného dňa mohla stáť na javisku a zožať potlesk a chválu, žila by som život plný slávy a lesku!“ Veľmi som chcela vstúpiť do divadelného súboru a stať sa opernou speváčkou. Ale moja rodina bola chudobná a naše finančné pomery to nedovoľovali, takže sa moje sny o javisku rozplynuli ako ilúzia.

Keď som sa vydala, narodila sa mi dcéra. Keď dcéra nastúpila do škôlky, videla som, ako niektoré deti v jej veku chodia na tanečnú alebo na hudobnú. Najmä počas vystúpení na Deň detí pútali pozornosť mnohých učiteľov a rodičov a zožínali búrlivý potlesk. Rozhodla som sa, že dám dcéru na tanec, lebo by jej to pomohlo nielen získať dobrú postavu a eleganciu, ale mala by aj možnosť vystupovať na javisku. Ona sa však bála robiť šnúry a mostíky a odmietala sa to učiť, nech som hovorila čokoľvek. Pomyslela som si: „Nemôžem sa riadiť len tvojimi želaniami. Musíš sa naučiť nejakú zručnosť, aby si v budúcnosti mohla na javisku upútať pozornosť ľudí.“ V roku 2012 som prijala dielo Všemohúceho Boha v posledných dňoch a uvedomila som si, že osud každého je v Božích rukách, a že všetko, čo ľudia v živote robia, je predurčené a usporiadané Bohom. Napriek tomu som sa nevzdala svojho očakávania, že uvidím dcéru vystupovať na javisku. Neskôr mi napadlo, že aj hra na hudobný nástroj by jej umožnila dostať sa na javisko, a tak som ju vzala do hudobnín, aby si nejaký nástroj vybrala. Nemala však záujem. Nahnevane som dcére povedala: „Musíš si nejaký vybrať. Na javisku môžeš vystupovať len vtedy, ak sa naučíš nejakú zručnosť a len tak budeš môcť žiť oslnivý život. Pomysli na to, koľko ľudí ťa potom bude obdivovať!“ Keď dcéra videla, že som veľmi nahnevaná, neochotne si vybrala tradičný strunový nástroj – ku-čeng. Spočiatku sa naň dcéra nechcela učiť hrať, tak som našla skúsenú učiteľku hry na ku-čeng a nútila som ju učiť sa. Aby som v nej vzbudila záujem o ku-čeng, často som ju povzbudzovala, a aj učiteľka ju chválila, že má prirodzený talent. Postupne sa dcéra začala o ku-čeng zaujímať a rýchlo sa naučila zopár skladieb. Jedného dňa mi dcéra radostne povedala: „Mami, v budúcnosti môžem hrou na ku-čeng chváliť Boha!“ Keď som videla, aká je dcéra rozumná, cítila som sa obzvlášť potešená.

Neskôr, keď som počula o nejakom vystúpení, vždy som dcéru iniciatívne prihlásila, aby som jej pomohla získať viac skúseností s vystupovaním. Hoci som mala vyskočenú platničku a nemohla som dlho stáť, trvala som na tom, že ju budem sprevádzať na skúškach. Robila veľké pokroky a na vystúpeniach bola vynikajúca a vždy stála v strede javiska. Dostávala tiež pochvaly od učiteľov a porotcov a ja som bola nesmierne šťastná. Aby som s ňou mohla ísť na vystúpenia, musela som vstávať okolo tretej ráno a pripravovať sa. Bola som taká zaneprázdnená obskakovaním okolo nej, že som sa ani nestíhala najesť. A po celodennom zhone sa mi krútila hlava a bola som psychicky aj fyzicky vyčerpaná. Keď som ju však videla žiariť na javisku, pomyslela som si: „Hoci som si nesplnila svoj vlastný sen o javisku, to, že sa mi podarilo dostať dcéru do stredu javiska, stálo za všetku tú bolesť a vyčerpanie!“ Pre vyčerpanie z vystúpení a tlak zo štúdia to dcéra fyzicky nezvládala a už nechcela cvičiť na ku-čeng. Snažila som sa ju prehovoriť a presvedčiť, aby pokračovala, a ona nakoniec neochotne súhlasila. Každý deň, keď prišla zo školy domov, nútila som dcéru, aby nestrácala čas a cvičila na ku-čeng. Keď chcela ísť cez víkend von, vyžadovala som od nej, aby pred odchodom docvičila na ku-čeng. Ak nepočúvala, vyhrešila som ju: „Čo myslíš, prečo sme s otcom tvrdo pracovali a šetrili peniaze, aby sme ti platili hodiny a nútili ťa cvičiť? Nie je to preto, aby sme ti pomohli dostať sa na javisko a v budúcnosti uspieť? Nemôžeš nám robiť česť?“ Keď dcéra videla, aká som nervózna a nahnevaná, nezostávalo jej nič iné, len ísť s plačom cvičiť na ku-čeng. Na druhom stupni základnej školy bola pod veľkým študijným tlakom, a tiež musela často skúšať na rôzne vystúpenia, takže znova prestala chcieť cvičiť na ku-čeng. Vyhrešila som ju: „Nech máš akokoľvek veľa práce, musíš stále cvičiť na ku-čeng. Ak budeš dobre cvičiť, môžeš sa dostať na javisko a získať slávu!“ Ona však stále necvičila. Od hnevu som hodila jej knihy a puzdro na brnkadlá na zem a povedala som: „Fajn. Necvič. Dúfajme, že sa ti v dospelosti bude páčiť zbieranie odpadkov!“ Keď dcéra videla, aká som nahnevaná, ponáhľala sa cvičiť. Niekedy dcéra cítila krivdu, plakala a hovorila: „Prečo sa stále snažíš riadiť môj osud?“ Nahnevane som jej vravela: „Nerobím snáď všetko pre teba? Prečo nechápeš, že je to pre tvoje dobro?“ Dcéra nahnevane odvetila: „Ja jednoducho nemám rada hru na ku-čeng! To ty ma nútiš učiť sa to!“ Naše hádky sa vždy končili s nepríjemnou nôtou. Keď sa prekrývali vystúpenia so zhromaždeniami, nútila som dcéru ísť najprv na vystúpenie. Ak chcela ísť na zhromaždenie, rýchlo som odvetila: „Na zhromaždenia bude ešte dosť času, ale príležitosti na vystúpenie by sa nemali premeškať. Ak tieto príležitosti premeškáš, stratíš možnosť zažiariť na javisku.“ Kvôli tomu dcéra vymeškala veľa zhromaždení.

Neskôr sa dcére podarilo dostať na konzervatórium. Vždy, keď som hovorila o dcére, kolegovia a priatelia na mňa hľadeli so závisťou a obdivom. Moja márnivosť bola veľmi uspokojená. Postupne sa dcéra začala sústrediť výlučne na štúdium a hru na ku-čeng. Aby sa dostala na vysnívanú hudobnú akadémiu a prekonala svojich rovesníkov, začala tráviť hodiny navyše cvičením na ku-čeng. Minula som tiež veľa peňazí na to, aby som dcére najala učiteľa na individuálne hodiny. Keď som videla, že sa dcérine zručnosti v hre na ku-čeng zlepšili, bola som veľmi šťastná. Keď sa dcéra vrátila z prázdnin, chcela som, aby išla na zhromaždenie, ale vyhovárala sa: „Ešte nemám hotové úlohy,“ alebo „Ešte som necvičila na ku-čeng.“ Keď som videla, že dcéra nebola na zhromaždení takmer rok, cítila som nepokoj. Ale keď som videla, že je nesmierne zaneprázdnená domácimi úlohami a cvičením na ku-čeng, pomyslela som si: „Mám nechať svoju dcéru vynechať cez víkend hodiny ku-čengu, aby išla na zhromaždenie?“ Potom som si však pomyslela: „Tak tvrdo pracovala na zlepšení svojej hry na ku-čeng; ak nebude cez víkend cvičiť, nezaostane za ostatnými? Nemôže si dovoliť poľaviť v cvičení. Ale ak nebude dlho chodiť na zhromaždenia, utrpí ujmu aj jej život.“ Po chvíli premýšľania som sa rozhodla nájsť si čas na to, aby som mala zhromaždenie s ňou. Jedného dňa mi dcéra povedala, že už nechce chodiť do školy. Povedala, že atmosféra v škole je zlá, a že ľudia tam fajčia, randia a zaplietajú sa s gangami. Vravela, že je ťažké sústrediť sa na učenie a že sa cíti naozaj stiesnene. Keď som počula dcéru hovoriť, že nechce chodiť do školy, pomyslela som si: „Tak tvrdo si pracovala, aby si sa dostala na umeleckú školu, a ak vydržíš pracovať ešte dva roky, budeš môcť robiť prijímačky na umeleckú akadémiu. Keď sa tam dostaneš, splní sa tvoj veľký sen postaviť sa na javisko, a potom ťa budú príbuzní, priatelia, učitelia a spolužiaci obdivovať a závidieť ti, a budeš mi robiť česť.“ Tak som nahnevane povedala: „Konečne si sa dostala na konzervatórium. Ak tam nebudeš chodiť, nepripravíš sa o sľubnú budúcnosť?“ Keď dcéra videla, aká som nervózna a nahnevaná, len plakala a išla do školy. Keď som videla, že dcéra cíti krivdu, zlomilo mi to srdce, ale cítila som, že nemám na výber a musím to urobiť, aby sa dostala na javisko a vynikla.

Počas jedného zhromaždenia som sestre Li Ling povedala o svojom stave, a ona mi našla jeden úryvok z Božích slov na prečítanie. Boh hovorí: „Ak sú ich deti v ranom veku vystavené niektorým javom zlých trendov alebo počujú určité nesprávne argumenty či myšlienky a názory, bez rozlišovania by ich mohli nasledovať alebo napodobňovať. Rodičia by mali tieto problémy včas odhaliť a poskytnúť okamžitú nápravu a presné vedenie. Aj to je ich zodpovednosť. Stručne povedané, cieľom je zabezpečiť, aby deti mali pozitívne a správne myšlienky a názory týkajúce sa ich počínania si, toho, ako zaobchádzajú s ľuďmi a ako sa pozerajú na rôzne osoby, udalosti a veci, aby sa mohli vyvíjať dobrým, a nie zlým smerom. Mali by napríklad učiť svoje deti, že osud človeka je počas celého života v Božích rukách. Neverci často hovoria: ‚Život a smrť sú predurčené; o bohatstve a cti rozhodujú Nebesia.‘ Množstvo utrpenia a pôžitkov, ktoré by mal človek v živote zažiť, je predurčené Bohom a ľudia to nemôžu zmeniť. V jednom ohľade by rodičia mali svoje deti o týchto objektívnych skutočnostiach informovať a v druhom ohľade ich učiť, že zmyslom života nie sú telesné potreby a už vôbec nie pôžitok. V tomto živote existujú dôležitejšie veci ako jesť, piť a hľadať zábavu; mali by veriť v Boha, usilovať sa o pravdu a usilovať sa o to, aby boli spasení Bohom. Ak ľudia žijú len pre pôžitok, pre jedenie, pitie a hľadanie telesnej zábavy, potom sú ako chodiace mŕtvoly a ich životy nemajú vôbec žiadnu hodnotu. Nevytvárajú žiadnu pozitívnu ani zmysluplnú hodnotu a nezaslúžia si žiť ani byť ľuďmi. Aj keď dieťa neverí v Boha, jeho rodičia by ho mali aspoň viesť k tomu, aby bolo dobrým človekom a takým, ktorý sa venuje svojej náležitej úlohe. Samozrejme, ak patrí medzi Božích vyvolených a po dosiahnutí dospelosti je ochotné sa zúčastňovať na cirkevnom živote a konať svoju vlastnú povinnosť, je to ešte lepšie. Ak sú ich deti takéto, potom by si rodičia mali o to viac plniť svoje zodpovednosti voči svojim deťom na základe princípov, na ktorých nasledovanie Boh ľudí vyzýval. Ak nevieš, či budú veriť v Boha, alebo či patria medzi tých, ktorých si Boh vyvolil, aj tak by si si mal v čo najväčšej miere plniť záväzky a zodpovednosti, ktoré by si si mal ako rodič plniť, a deliť sa so svojimi deťmi o pozitívne myšlienky a veci, ktoré už poznáš. Prinajmenšom zabezpeč, aby sa ich duševný rast uberal dobrým smerom a aby bola ich myseľ čistá a zdravá. Nedovoľ im hnať sa za svetskými trendmi ani sa usilovať o slávu, zisk a postavenie. Niektorí rodičia majú očakávania, že ich deti vyniknú nad ostatnými, a tak ich od útleho veku nútia učiť sa najrôznejším zručnostiam a študovať vedomosti. Ešte vážnejšie je, že niektorí rodičia berú svoje deti na rôzne talentové súťaže, vedomostné olympiády alebo preteky, alebo ich nútia hnať sa za rôznymi spoločenskými trendmi a zúčastňovať sa na podujatiach, ako sú tlačové konferencie, autogramiády a podobne. Ako rodičia by prinajmenšom nemali viesť svoje deti k tomu, aby sa hnali za spoločenskými trendmi. Ak rodičia vedú svoje deti k tomu, aby sa hnali za svetskými trendmi, potom je v jednom ohľade jasné, že si nesplnili svoje rodičovské zodpovednosti a neviedli svoje deti k stanoveniu správnych životných cieľov, aby sa ich život uberal dobrým smerom. V inom ohľade zjavne vedú svoje deti na cestu, z ktorej niet návratu, a vťahujú ich do zlého trendu usilovania sa o slávu, zisk a postavenie. Pokiaľ ide o cesty, ktorými sa ich deti v budúcnosti vydajú, alebo o kariéru, ktorej sa budú venovať, rodičia by nemali svojim deťom vštepovať veci ako: ‚Pozri sa na toho a toho klaviristu. Začal hrať na klavíri, keď mal štyri či päť rokov. Nikdy sa neoddával hrám, nenašiel si žiadnych priateľov, len cvičil na klavíri a každý deň chodil na hodiny klavíra. Učil sa aj u rôznych učiteľov a zúčastňoval sa na rôznych klavírnych súťažiach. Pozri sa, aký je z neho teraz slávny človek, dobre živený, dobre oblečený, obklopený aurou výnimočnosti a rešpektovaný všade, kam príde.‘ Je toto druh výchovy, ktorý podporuje zdravý vývoj detskej mysle? (Nie, nie je.) Aký je to potom druh výchovy? Je to diabolská výchova. Tento typ výchovy poškodzuje každú mladú myseľ. Nabáda ich to k tomu, aby ašpirovali po sláve, túžili po rôznych aurách výnimočnosti a po prestíži, postavení a pôžitku. Spôsobuje to, že po týchto veciach túžia a usilujú sa o ne už od útleho veku, čo ich privádza k úzkosti, silným obavám a starostiam, a dokonca to spôsobuje, že platia akúkoľvek cenu, aby ich získali, skoro vstávajú a dlho do noci bdejú, aby si robili školské úlohy a učili sa rôznym zručnostiam, a prichádzajú o roky svojho detstva a tieto vzácne roky vymieňajú za tieto veci.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (19)) Po prečítaní Božích slov som konečne porozumela tomu, že skutočnou zodpovednosťou rodičov je zaistiť, aby ich deti počas detstva vyrastali zdravé a šťastné na tele aj na duchu, poskytovať im pozitívne vedenie v ich myslení a nechať ich užiť si detstvo. Nie je to o tom, že rodičia vnucujú svoje očakávania svojim deťom, ani o tom, že ich vedú k tomu, aby sa hnali za slávou, povesťou, poctami, postavením a pôžitkami. Nemohla som sa ubrániť uvažovaniu: Moja dcéra sa od malička nerada učila hrať na hudobné nástroje, ale aby sa stala slávnou a všetkými uznávanou, nútila som ju učiť sa hrať na ku-čeng, a keď dostala pochvalu od porotcov a učiteľov, cítila som, že sny, ktoré som nedosiahla ja, sa konečne napĺňajú prostredníctvom mojej dcéry, a tak moje odhodlanie rozvíjať ju bolo ešte silnejšie. Vždy, keď som počula o nejakom vystúpení, bez jej súhlasu som ju prihlásila, lebo som sa bála, že premešká príležitosť zažiariť na javisku. Vždy, keď sa dcéra chcela hrať, vyhrešila som ju zo strachu, že zanedbá cvičenie. Aby som zlepšila dcérine hudobné zručnosti, nešetrila som peniazmi pri najímaní profesionálneho učiteľa, aby ju viedol, a to všetko preto, aby som z nej vychovala slávnu osobu, ktorá mi prinesie slávu. Nikdy som nepomyslela na to, aký tlak a bolesť znáša mladé srdce mojej dcéry, a myslela som len na plnenie svojich prianí. Pod mojou výchovou začalo dcére veľmi záležať na jej povesti a postavení, a neúnavne cvičila, aby prekonala svojich spolužiakov, čím stratila živosť a nevinnosť, ktoré kedysi mala. Začala sa medzi nami vytvárať priepasť, a dcéra tiež stratila záujem o jedenie a pitie Božích slov a chodenie na zhromaždenia a začala sa čoraz viac vzďaľovať od Boha. Všetky tieto následky som spôsobila ja. Moje dieťa bolo kedysi ochotné zhromažďovať sa a jesť a piť Božie slová, ale ja som ju neviedla k viere v Boha a k tomu, aby kráčala po správnej ceste, a namiesto toho som ju viedla k tomu, aby sa nechala strhnúť zlými trendmi a neúnavne sa hnala za povesťou a postavením. V čom som si plnila skutočnú zodpovednosť matky? Keď som o tom premýšľala, hlboko som ľutovala, že môj donucovací spôsob výchovy spôsobil môjmu dieťaťu takú veľkú ujmu a traumu.

Neskôr som čítala Božie slová a porozumela som dôvodu, prečo som sa k dcére takto správala. Všemohúci Boh hovorí: „Vidíš, ako niektorí ľudia žijú pre svoje deti – vieš, že tento spôsob života nie je správny, ale dokážeš sa vyhnúť tomu, aby si žil pre svoje deti? Alebo vidíš, ako sa niektorí ľudia naháňajú a akí sú zaneprázdnení v honbe za peniazmi, slávou a ziskom – v srdci vieš, že táto cesta je nesprávna, ale dokážeš sa vyhnúť tomu, aby si sa naháňal za tými istými vecami a bol nimi zaneprázdnený? Ak je cesta, po ktorej kráčaš, presne cestou usilovania sa o slávu a zisk a vieš, že je to nesprávna cesta, no nedokážeš kráčať po ceste usilovania sa o pravdu, hoci by si chcel, znamená to, že nemáš pod kontrolou to, ako žiješ v tomto svete! Čo je toho príčinou? Je to to, že ľudia neprijali Božie dielo ani nezískali pravdu. Čo je duchovnou oporou ľudí? Kde hľadajú duchovnú oporu? Ľudia hľadajú duchovnú oporu v rodinnej súdržnosti; manželskom šťastí; užívaní si materiálnych vecí; bohatstve, sláve, zisku, postavení, vzťahoch a kariére a šťastí ďalšej generácie. Je niekto, kto v týchto veciach nehľadá duchovnú oporu? Tí, ktorí majú deti, ju nachádzajú vo svojich deťoch; tí bez detí ju nachádzajú vo svojej kariére, v manželstve, vo svojom spoločenskom postavení a v sláve a zisku. Spôsoby života, ktoré takto vznikajú, sú preto všetky rovnaké; podliehajú satanovej kontrole a moci a všetci ľudia sa mimovoľne naháňajú a sú zaneprázdnení kvôli postaveniu, sláve, zisku, svojej kariére a vyhliadkam, kvôli svojim manželstvám, rodinám a vyhliadkam svojich detí a kvôli telesným pôžitkom. Je toto správna cesta? Bez ohľadu na to, ako horlivo ľudia v tomto svete pobehujú, akí sú úspešní vo svojich kariérach, aké šťastné sú ich rodiny, aká veľká je ich rodina a aké prestížne je ich postavenie – sú schopní vydať sa na správnu cestu v živote? Sú v honbe za slávou a ziskom, za svetom, alebo v úsilí o kariéru schopní vidieť skutočnosť, že Boh stvoril všetky veci a má zvrchovanosť nad osudom ľudstva? Nie je to možné. Bez ohľadu na to, o čo sa ľudia usilujú alebo po akej ceste kráčajú, ak neuznávajú skutočnosť, že Boh má zvrchovanosť nad osudom ľudstva, potom je cesta, po ktorej kráčajú, nesprávna. Nie je to správna cesta, ale pokrivená cesta, cesta zla.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) „Satan používa slávu a zisk, aby ovládal myšlienky ľudí, núti ich myslieť na nič iné, len na tieto dve veci a privádza ich k tomu, že bojujú o slávu a zisk, prežívajú útrapy kvôli sláve a zisku, znášajú ponižovanie a nesú ťažké bremená kvôli sláve a zisku, obetujú všetko, čo majú, kvôli sláve a zisku a vynesú každý súd alebo prijmú akékoľvek rozhodnutie, aby dosiahli slávu a zisk. Satan takto kladie na ľudí neviditeľné putá a s týmito putami na sebe nemajú schopnosť ani odvahu oslobodiť sa. Nevedomky nosia tieto putá, vlečúc sa vpred, krok za krokom, s veľkými ťažkosťami. Ľudstvo sa pre túto slávu a zisk vzďaľuje od Boha, zrádza Ho a je čoraz podlejšie. Uprostred satanovej slávy a zisku týmto spôsobom dochádza k ničeniu jednej generácie za druhou.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VI) Prostredníctvom odhalenia v Božích slovách som si uvedomila, že satan používa slávu a zisk na to, aby kazil a poškodzoval ľudí, a vštepuje ľuďom myšlienky a názory ako „vynikni nad ostatnými“, „zaujmi postavenie nad ostatnými“, a „rob česť svojim predkom“, čím ľudí ženie k tomu, aby sa neúnavne usilovali o slávu a zisk. V záujme získania slávy a zisku sa stávajú čoraz skazenejšími a trpia čoraz viac. Už od malička som snívala o tom, že sa stanem divadelnou herečkou, že budem stáť na javisku, prijímať obdiv a závisť všetkých a získam postavenie a slávu. Ale keď sa moje sny nemohli uskutočniť, prepadla som sklamaniu a bolesti. Neskôr som svoje sny vnútila dcére, a nútila som ju učiť sa hrať na ku-čeng. Dúfala som, že jedného dňa sa postaví na javisko a zažiari. Keď som videla, že dcéra sa nechce učiť na ku-čeng, bola som nervózna a nahnevaná a vybuchla som na ňu. Keď chcela ísť na zhromaždenia, bránila som jej v tom, lebo som sa bála, že zanedbá cvičenie. V čom som si plnila svoje materské povinnosti? To, čo som robila, bolo jednoducho zlé! Verila som v Boha už dlhé roky, no moje názory v pozadí môjho úsilia sa vôbec nezmenili, a stále som žila podľa satanových myšlienok a názorov a usilovala sa o slávu a zisk presne ako neverci. Radšej by som dopustila, aby sa dcéra odklonila od Boha a zradila Ho, než aby sa neusilovala o slávu a zisk na uspokojenie mojej márnivosti. Bola som skutočne zaslepená slávou a ziskom a moje myšlienky boli nimi zatemnené, a spôsobila som utrpenie sebe a ujmu dcére. Uvedomila som si, že sláva a zisk sú neviditeľné okovy, ktoré mi nasadil satan, a že nám priniesli nekonečný smútok a bolesť! Premýšľala som o tom, ako niektoré celebrity dosiahli slávu a zisk v zábavnom priemysle, a predsa skončili s depresiami a skokom spáchali samovraždu pre duchovnú prázdnotu a bolesť. Videla som, že aj keď človek dosiahne postavenie a slávu, môže to len dočasne uspokojiť jeho márnivosť, ale nemôže to vyriešiť jeho vnútornú prázdnotu a bolesť. Namiesto toho ho tieto veci postupne odvádzajú od Boha a nútia ho zaprieť Ho, a výsledkom toho je, že ho pohltí satan. Keď som si to uvedomila, modlila som sa k Bohu a povedala som, že sa už nebudem usilovať o slávu a zisk a že som ochotná podriadiť sa Jeho zvrchovanosti a usporiadaniam.

Neskôr som si prečítala viac Božích slov a získala som o sebe ďalšie poznanie. Všemohúci Boh hovorí: „Všetko, čo rodičia robia, aby naplnili svoje očakávania od svojich detí, skôr než ich deti dosiahnu dospelosť, je v rozpore so svedomím, rozumom a prírodnými zákonmi. O to viac je to v rozpore s Božím predurčením a zvrchovanosťou. Hoci tí, ktorí ešte nedosiahli dospelosť, nemajú schopnosť rozlišovať medzi dobrom a zlom ani samostatne myslieť, ich osudy sú stále pod Božou zvrchovanosťou; ich osudy nezávisia od ich rodičov. Títo hlúpi rodičia si to nedokážu uvedomiť. Okrem toho, že majú vo svojej mysli očakávania od svojich detí, platia aj väčšiu cenu vo svojom správaní, robia pre svoje deti všetko, čo chcú a sú ochotní urobiť, a bez ohľadu na to, či to stojí peniaze, čas, energiu alebo iné veci, to robia radi a ochotne. Hoci rodičia robia tieto veci dobrovoľne, aké to prináša následky? Ak nakoniec svojim deťom ublížia, je to neľudské a tento druh správania absolútne nie je zodpovednosťou, ktorú by mali rodičia plniť; už prekročili rámec povinností, ktoré by mali ako rodičia plniť. Prečo to hovorím? Pretože rodičia sa začínajú pokúšať plánovať a ovládať budúcnosť svojich detí ešte pred dosiahnutím ich dospelosti a tiež sa snažia určovať ich budúcnosť. Nie je to hlúpe? (Áno.) Povedzme napríklad, že Boh predurčil, že niekto bude obyčajným robotníkom a v tomto živote si bude schopný zarobiť len základnú mzdu, stačiacu na to, aby sa uživil a obliekol, jeho rodičia však trvajú na tom, aby sa stal celebritou, boháčom, vysokopostaveným úradníkom, pričom plánujú a zariaďujú veci pre jeho budúcnosť predtým, ako dosiahne dospelosť, platia rôzne takzvané ceny a pokúšajú sa ovládať jeho život a budúcnosť. Nie je to hlúpe? (Je.)“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (18)) Čítala som túto pasáž Božích slov stále dookola a hlboko ma to zasiahlo a cítila som sa skľúčená. Uvedomila som si, že moje očakávania, úsilie a obety pre dcéru boli v rozpore s ľudskou prirodzenosťou a proti Božím určeniam a zvrchovanosti. Rodičia nemajú zvrchovanosť nad osudom dieťaťa, a ja som musela rešpektovať voľby svojho dieťaťa, podriadiť sa Božím určeniam a nenútiť dcéru robiť veci, ktoré sa jej nepáčili. To, čo človek v živote robí a čím sa živí, je už Bohom predurčené. Presne tak, ako som sa ja veľmi chcela stať opernou herečkou, no nevyšlo to tak, ako som si želala. Nedokázala som zmeniť ani svoj vlastný osud, a predsa som chcela zmeniť osud svojej dcéry. Bola som úplne nerozumná!

Potom som uvažovala: Čo to znamená skutočne si plniť rodičovské povinnosti? Čítala som Božie slová: „Prostredníctvom rozboru podstaty očakávaní rodičov od svojich detí môžeme vidieť, že tieto očakávania sú sebecké, že idú proti ľudskej prirodzenosti a že nemajú nič spoločné so zodpovednosťou rodičov. Keď rodičia majú od svojich detí najrôznejšie očakávania a kladú na ne najrôznejšie požiadavky, vyvíjajú na ne veľký dodatočný tlak – to nie je plnenie ich zodpovedností. Aké sú teda zodpovednosti, ktoré by mali rodičia plniť? Prinajmenšom by mali svoje deti učiť, aby boli čestnými ľuďmi, ktorí hovoria pravdu a robia veci čestným spôsobom, a učiť ich, aby boli dobrosrdečné a nerobili zlé veci, a viesť ich pozitívnym smerom. Toto sú ich najzákladnejšie zodpovednosti. Okrem toho by mali viesť svoje deti k štúdiu praktických vedomostí a zručností a podobne, na základe ich kvality a podmienok. Ak rodičia veria v Boha a rozumejú pravde, mali by svoje deti priviesť k tomu, aby čítali Božie slová a prijali pravdu, aby tak spoznali Stvoriteľa a porozumeli, že ľudí stvoril Boh a že Boh v tomto vesmíre existuje; mali by viesť svoje deti k modlitbe k Bohu a k jedeniu a pitiu Božích slov, aby mohli porozumieť niektorým pravdám, aby po tom, čo vyrastú, boli schopné veriť v Boha, nasledovať Boha a konať povinnosť stvorenej bytosti namiesto toho, aby sa hnali za svetskými trendmi, uviazli v rôznych zložitých medziľudských vzťahoch a boli lákané, skazené a zničené rôznymi zlými trendmi tohto sveta. Toto sú skutočne zodpovednosti, ktoré by mali rodičia plniť. Zodpovednosti, ktoré by mali plniť, spočívajú v tom, že vo svojej úlohe rodičov poskytnú svojim deťom pred dosiahnutím dospelosti pozitívne vedenie a primeranú pomoc, ako aj to, že sa o ne včas postarajú v ich fyzickom živote, pokiaľ ide o každodenné potreby. Ak ich deti ochorejú, rodičia by im mali zabezpečiť liečbu vždy, keď je to potrebné; nemali by ich zo strachu pred zameškaním školských povinností nútiť, aby naďalej chodili do školy a vzdali sa liečby. Keď sa ich deti potrebujú zotaviť, musia im to umožniť, a keď si potrebujú oddýchnuť, musia im dovoliť oddýchnuť si. Zabezpečenie zdravia ich detí je nevyhnutnosťou; ak deti zaostávajú v školských povinnostiach, rodičia môžu nájsť spôsob, ako to neskôr dobehnúť. Toto sú zodpovednosti, ktoré by mali rodičia plniť. V jednom ohľade musia pomôcť svojim deťom získať solídne vedomosti; v druhom ohľade musia svoje deti viesť a vychovávať tak, aby kráčali po správnej ceste, a zabezpečiť ich duševné zdravie, aby neboli ovplyvnené nezdravými trendmi a zlými praktikami spoločnosti. Zároveň musia svoje deti priviesť k tomu, aby si dali záležať na primeranom cvičení s cieľom zabezpečiť ich fyzické zdravie. Toto sú veci, ktoré by mali rodičia robiť, a nie násilne vnucovať svojim deťom akékoľvek nerealistické očakávania alebo požiadavky. Rodičia si musia plniť svoje zodpovednosti, pokiaľ ide o veci, ktoré ich deti potrebujú pre svojho ducha, ako aj o veci, ktoré potrebujú vo svojom fyzickom živote.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (18)) Po prečítaní Božích slov som cítila neopísateľnú tieseň. Predtým som si myslela, že tým, že dám dcéru učiť sa rôzne zručnosti, a dostanem ju na slávne javisko, aby sa stala známou, takže ju budú všetci obdivovať a chváliť, si plním svoju zodpovednosť matky. Avšak skutočnou zodpovednosťou rodičov je zaistiť duševnú pohodu a šťastie svojich detí a zároveň im pomôcť osvojiť si pozitívne myšlienky a názory, viesť ich k tomu, aby mali správne životné ciele, rozvíjať ich na základe ich záujmov a záľub a viesť ich k podriadenosti voči Božím určeniam a zvrchovanosti. A v každodennom živote by sa rodičia mali postarať o deti, pokiaľ ide o základné potreby, ako je jedlo, oblečenie, bývanie a doprava. Napríklad: Mali by im povedať, ktoré potraviny sú zdravé a ktoré telu škodia, postarať sa o ne, keď sú choré, podať im lieky, keď je to potrebné, a keď treba, zobrať ich na očkovanie, a starostlivo dbať na ich každodenné potreby. To sú veci, ktoré by rodičia mali robiť. Hoci sa navonok zdalo, že moje behanie okolo dcéry je pre jej dobro, v skutočnosti som len chcela, aby mi priniesla slávu a bola mojou pýchou, a to aj za cenu toho, že ju pripravím o radosť z detstva a zabránim jej chodiť na zhromaždenia a jesť a piť Božie slová. Bola som skutočne sebecká! Mala som ju viesť podľa jej kvality, záujmov a záľub, namiesto toho, aby som ju násilne potláčala a vnucovala jej vzdelanie. Okrem toho by som mala viesť svoje dieťa k tomu, aby predstúpilo pred Boha, aby sa modlilo, jedlo a pilo Božie slová, uctievalo Ho a vyhýbalo sa zlým trendom sveta. Keď som porozumela Božiemu úmyslu, už som nebrávala dcéru na vystúpenia, a namiesto toho som ju viedla k podriadenosti voči Božej zvrchovanosti a usporiadaniam, a trávila som s ňou viac času jedením a pitím Božích slov a chodením na zhromaždenia.

Neskôr, keď sme mali s dcérou jedno zhromaždenie, pozreli sme si divadelnú hru s názvom Zbohom, môj nevinný kampus. Po jej pozretí bola dcéra hlboko dojatá a pochopila, že satan používa slávu a zisk na to, aby ubližoval ľuďom, a vďaka jedeniu a pitiu Božích slov dcéra porozumela tomu, že len konaním svojich povinností môže kráčať po správnej životnej ceste. Jedného dňa, keď sa dcéra vrátila zo školy, mi s rozhodným hlasom povedala: „Mami, v škole sa cítim naozaj stiesnene, a chcem žiť slobodný a oslobodený život ako bratia a sestry. Chcem nechať školu a konať si povinnosti v cirkvi.“ Bola som veľmi prekvapená a pomyslela som si: „Nebolo pre teba ľahké dostať sa tam, kde si teraz. Ak necháš školu, navždy sa vzdáš svojich snov o javisku. Neznamená to, že všetko tvoje doterajšie úsilie vyjde nazmar?“ V tej chvíli som si uvedomila, že sa stále chcem usilovať o slávu a zisk, a v srdci som sa modlila k Bohu: „Bože, moja dcéra je ochotná nechať školu, ale ja to stále nedokážem zniesť. Bože, prosím, posilni moje odhodlanie a pomôž mi oslobodiť sa z okov slávy a zisku.“ Po modlitbe som si spomenula na Božie slová: „Prostredníctvom rozboru podstaty očakávaní rodičov od svojich detí môžeme vidieť, že tieto očakávania sú sebecké, že idú proti ľudskej prirodzenosti.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (18)) „Nikto z vás v súčasnosti nevykonáva svoju povinnosť v Božom dome náhodou – bez ohľadu na to, z akého prostredia ktokoľvek z vás prišiel, aby vykonával svoju povinnosť, nebola to náhoda. Nikto z ľudí, ktorí vykonávajú povinnosti v Božom dome, nebol náhodne vybraný nejakým človekom; bez ohľadu na to, akú povinnosť človek vykonáva, predurčené Bohom pred vekmi. Čo to znamená, keď sa povie, že to bolo predurčené? Čo konkrétne? Znamená to, že Boh v celom svojom pláne riadenia už dávno naplánoval, koľkokrát prídeš na svet, do akej rodovej línie a do ktorej rodiny sa narodíš v posledných dňoch, aké budú okolnosti tejto rodiny, či budeš muž, alebo žena, aké budú tvoje silné stránky, akú úroveň vzdelania dosiahneš, aký budeš výrečný, aká bude tvoja kvalita, ako budeš vyzerať, v akom veku prídeš do Božieho domu a začneš vykonávať svoju povinnosť, a akú povinnosť budeš vykonávať v akom čase. Boh pre teba predurčil každý krok už na začiatku. Keď si ešte nebol narodený a keď si prišiel na svet vo svojich posledných niekoľkých životoch, Boh už pre teba pripravil, akú povinnosť budeš vykonávať v tejto poslednej etape diela.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Z Božích slov som porozumela tomu, že čas, kedy človek príde do Božieho domu a koná svoju povinnosť, je niečo, čo Boh už dávno usporiadal. Boh už dávno predurčil čas, kedy moja dcéra príde a bude konať svoju povinnosť, a ja som nemohla byť taká ako predtým a snažiť sa riadiť všetko v jej živote kvôli mojej vlastnej povesti a postaveniu. Keďže sa dcéra rozhodla nasledovať Boha a konať svoju povinnosť, boli to Božie určenia a usporiadania, a ja som jej musela poskytnúť pozitívne vedenie a nechať ju kráčať po správnej ceste. Bolo mojou zodpovednosťou toto naplniť. S týmto vedomím som s radosťou súhlasila s dcérinou žiadosťou. Zakrátko dcéra nechala školu a prišla do Božieho domu konať svoju povinnosť. Keď som videla, že dcéra je opäť taká veselá a celá žiari ako kedysi, bola som veľmi šťastná a uvedomila som si, že len podriadením sa Stvoriteľovým určeniam a usporiadaniam môže človek žiť s ľahkosťou, slobodou a radosťou. To je niečo, čo sa nedá vymeniť za žiadne peniaze ani slávu!

Potom som si prečítala dva úryvky Božích slov a viac som porozumela hodnote a zmyslu ľudského života. Všemohúci Boh hovorí: „Okrem viery v Boha, usilovania sa o pravdu a plnenia si povinnosti stvorenej bytosti je všetko ostatné, čo človek v živote robí, prázdne a nestojí za zapamätanie. Aj keby si dokázal niečo ohromujúce, cestoval do vesmíru a na Mesiac, je to márne; aj keby si dosiahol vedecký pokrok, ktorý by bol pre ľudstvo nejakým prínosom alebo pomocou, je to márne. To všetko pominie. Čo je to jediné, čo nepominie? (Božie slovo.) Iba Božie slovo, iba svedectvá o Bohu, všetky svedectvá a diela, ktoré podávajú svedectvo o Stvoriteľovi, a dobré skutky ľudí nepominú. Tieto veci potrvajú večne a sú veľmi cenné. Takže do toho dajte všetko, čo máte, a využite svoje schopnosti naplno. Nenechajte sa obmedzovať žiadnymi osobami, udalosťami ani vecami; úprimne sa vydajte Bohu a vložte všetku svoju energiu a krv svojho srdca do vykonávania svojich povinností. Toto je vec, ktorú Boh žehná najviac zo všetkého, a stojí to za akékoľvek utrpenie!“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Iba v dobrom vykonávaní povinnosti stvorenej bytosti je hodnota života) „Teraz nasleduješ Boha, počúvaš Božie slovo a prijímaš poverenie Stvoriteľa. Niekedy sa ti to zdá trochu ťažké a únavné a niekedy zažívaš trochu poníženia a zušľachtenia, ale to sú dobré veci, nie zlé. Čo nakoniec získaš? Získaš pravdu a život a Stvoriteľ ťa nakoniec uzná a schváli. Boh povie: ‚Nasleduješ Ma, hľadím na teba s priazňou a mám z teba radosť.‘ Ak Boh nepovie nič iné, len to, že si v Jeho očiach stvorenou bytosťou, potom si nežil nadarmo a si užitočný. Byť slovne uznaný Bohom je obdivuhodné; nie je to žiadna maličkosť. Ak ľudia nasledujú satana, čo získajú? (Zničenie.) Čím sa stanú predtým, ako budú zničení? (Stanú sa démonmi.) Stanú sa démonmi. Bez ohľadu na to, koľko zručností získajú, koľko peňazí zarobia, koľko slávy a zisku dosiahnu, koľko materiálnych výhod si užívajú alebo aké vysoké je ich postavenie v sekulárnom svete, vnútorne budú čoraz viac skazení, čoraz viac podlí a špinaví, čoraz viac vzdorovití a pokryteckí, a nakoniec sa z nich stanú živí démoni – stanú sa neľuďmi. Ako sa teda na takýchto ľudí pozerá Stvoriteľ? Len ako na ‚neľudí‘ a to je všetko? Aký je Stvoriteľov pohľad na týchto ľudí a postoj k nim? Cíti k nim odpor, je nimi znechutený, opovrhuje nimi a vzdáva sa ich, a nakoniec ich preklína, trestá a ničí. Ľudia kráčajú po rôznych cestách a nakoniec dospejú k rôznym výsledkom. Ktorú cestu si vyberiete vy? (Veriť v Boha a nasledovať Ho.) Vybrať si nasledovanie Boha znamená vybrať si správnu cestu: znamená to vydať sa na cestu svetla.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Iba v dobrom vykonávaní povinnosti stvorenej bytosti je hodnota života) Po prečítaní Božích slov som porozumela tomu, že len vierou v Boha, usilovaním sa o pravdu a plnením povinnosti stvorenej bytosti môže človek získať pravdu a žiť ľudskú podobu. Usilovať sa o povesť a postavenie znamená nasledovať satana, a aj keď človek získa veľké uznanie od iných, je to dočasné a stále je na ceste do záhuby. Teraz ja aj dcéra konáme svoje povinnosti, a vzdialili sme sa od rôznych pokušení a od vplyvu zlých spoločenských trendov. Dcéra sa už necíti stiesnene ani netrpí a ja sa v srdci tiež cítim uvoľnene a oslobodene. Keď dcéra narazí na ťažkosti pri povinnostiach, bratia a sestry jej s láskou pomáhajú a všetci sa k nej správajú úprimne. Dcéra mala zlozvyky a sestry ju na ne trpezlivo upozorňovali a pomáhali jej, a za menej ako pol roka sa jej podarilo napraviť mnohé zo svojich zlozvykov. Niekedy si dcéra všimne moje problémy a iniciatívne so mnou hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde. Keď ju vidím kráčať po správnej ceste, robiť pokroky a meniť sa, z hĺbky srdca ďakujem Bohu! Keby nás neviedli Božie slová, ja aj dcéra by sme stále žili v utrpení spôsobenom satanom a len by sme naďalej vzdorovali Bohu a vzďaľovali sa od Neho čoraz viac, a nakoniec by sme zahynuli spolu so satanom. Ďakujem Bohu za to, že nás spasil!