Zodpovednosti vodcov a pracovníkov (26)

Štrnásty bod: Pohotovo rozlíšiť a potom vyčistiť alebo vypudiť všetky druhy zlých ľudí a antikristov (piata časť)

Postoj, ktorý by mali mať vodcovia a pracovníci k práci na odstraňovaní v cirkvi

Tento rok sme neustále hovorili v duchovnom spoločenstve o zodpovednostiach vodcov a pracovníkov a o prejavoch všetkých druhov ľudí, ktorých sa to týka. Témy duchovného spoločenstva boli čoraz podrobnejšie a konkrétnejšie, pričom zahŕňali rôzne problémy všetkých druhov ľudí, a aj duchovné spoločenstvo o konkrétnych prejavoch týchto ľudí a kategóriách, do ktorých by mali byť rozdelení, bolo veľmi konkrétne a jasné. Čím konkrétnejšie a jasnejšie sa o týchto podrobných problémoch hovorí v duchovnom spoločenstve, tým viac pozitívnej pomoci a vedenia pri vstupe do života by to malo poskytnúť Božiemu vyvolenému národu a tým viac vedenia a pomoci pri práci a konaní povinností by to malo ponúknuť vodcom a pracovníkom. No bez ohľadu na to, ako sa vedie duchovné spoločenstvo, a bez ohľadu na to, aké je konkrétne, niektorí vodcovia a pracovníci stále nemajú jasno v tom, ako zaobchádzať s rôznymi typmi ľudí a problémami v cirkvi a ako sa s nimi naložiť. O problémoch všetkých druhov ľudí sa v duchovnom spoločenstve hovorí tak jasne, no niektorí vodcovia a pracovníci stále nedokážu vnímať, ako tieto druhy ľudí rozlišovať a ako s nimi zaobchádzať. Stále nedokážu konať podľa pravdy-princípov ani používať pravdu na riešenie rôznych typov ľudí a problémov v cirkvi. Čo je toho príčinou? Takýmto ľuďom chýba pravda-realita. Prostredníctvom duchovného spoločenstva o prejavoch všetkých druhov ľudí by mal človek získať základnú schopnosť rozlišovať tých v cirkvi, ktorí konajú svoje povinnosti, a tých, ktorí ich nekonajú, tých, ktorí sa usilujú o pravdu, a tých, ktorí sa o ňu neusilujú, tých, ktorí sú poslušní a podriadení, a tých, ktorí spôsobujú narušenia a vyrušenia, a robiť pre nich rozumné opatrenia. Pri pohľade na situáciu všetkých druhov ľudí v cirkvi však boli vyčistení len zjavne zlí ľudia a mnohí pochybovači neboli vyčistení dôkladne. Pri práci na očiste cirkvi by vodcovia a pracovníci mali spolupracovať s Božím dielom, aby čo najskôr odstránili zlých ľudí a pochybovačov, a nemali by k tomu pristupovali pasívne, konať ako pochlebovači alebo si myslieť, že len odstránenie zjavne zlých ľudí znamená, že je všetko vyriešené a v poriadku. Vodcovia a pracovníci by mali aktívne preverovať prácu každého tímu, overovať situáciu členov jednotlivých tímov, či tam nie sú nejakí pochybovači, ktorí by len dopĺňali počty, alebo pochybovači, ktorí šíria negativitu a predstavy, aby vyrušili prácu cirkvi, a keď sa to zistí, mali by sa títo ľudia dôkladne odhaliť a vyčistiť. To je práca, ktorú by mali robiť vodcovia a pracovníci; nemali by byť pasívni, nemali by čakať na príkazy a naliehanie Zhora, ani by nemali niečo malé urobiť len vtedy, keď ich k tomu vyzvú všetci bratia a sestry. Vodcovia a pracovníci by mali pri svojej práci brať ohľad na Božie úmysly a byť Bohu verní. Najlepší spôsob, ako sa majú správať, je aktívne rozpoznávať a riešiť problémy. Nesmú zostať pasívni, najmä keď majú tieto aktuálne slová a duchovné spoločenstvo ako základ. Mali by sa chopiť iniciatívy, aby dôkladne vyriešili skutočné problémy a ťažkosti duchovným spoločenstvom o pravde a robili svoju prácu presne tak, ako by mali. Mali by pohotovo a iniciatívne sledovať postup práce; nemôžu vždy čakať na príkazy a naliehanie Zhora, kým neochotne začnú konať. Ak sú vodcovia a pracovníci vždy negatívni a pasívni a nevykonávajú skutočnú prácu, nie sú hodní slúžiť ako vodcovia a pracovníci a mali by byť prepustení a im pridelené povinnosti by sa mali upraviť. V súčasnosti je veľa vodcov a pracovníkov, ktorí sú vo svojej práci veľmi pasívni. Trochu práce urobia vždy len po tom, čo im Zhora pošle príkazy a postrčí ich; inak sa ulievajú a otáľajú. Práca v niektorých cirkvách je dosť chaotická a niektorí ľudia, ktorí tam konajú povinnosti, sú neuveriteľne lajdácki, povrchní a nedosahujú žiadne reálne výsledky. Tieto problémy sú už veľmi vážne a hrozné, ale vodcovia a pracovníci týchto cirkví sa stále správajú ako funkcionári a páni. Nielenže nie sú schopní konať žiadnu reálnu prácu, no nedokážu ani rozpoznať alebo vyriešiť problémy. To paralyzuje prácu cirkvi a spôsobuje jej stagnáciu. Všade, kde je práca cirkvi v hroznom neporiadku a kde nie je ani náznak poriadku, určite vládne falošný vodca alebo antikrist. V každej cirkvi, kde je pri moci falošný vodca, je práca cirkvi v troskách a v úplnom neporiadku – o tom niet pochýb. Napríklad mnohé problémy v amerických cirkvách som počul na vlastné uši alebo videl na vlastné oči. Väčšina problémov, ktoré som videl, bola vyriešená na mieste; pri niektorých iných som požiadal vodcov amerických cirkví, aby ich vyriešili oni. Väčšina práce vodcov a pracovníkov sa však koná veľmi pasívne, následná kontrola je príliš pomalá, efektivita je príliš nízka a väčšina ich každodenných úloh sa vykonáva až po príkazoch a naliehaní Zhora. Po tom, čo im Zhora zariadi prácu, budú chvíľu zaneprázdnení, ale keď je tá trocha práce hotová, nevedia, čo majú robiť ďalej, pretože nechápu, aké povinnosti by mali konať. Nikdy nemajú jasno v tom, aká práca patrí do rozsahu zodpovednosti vodcov a pracovníkov, ktorú by mali vykonávať; v ich očiach niet takej práce, ktorú treba urobiť. Čo sa deje, keď si ľudia myslia, že netreba urobiť žiadnu prácu? (Nenesú bremeno.) Presnejšie povedané, nenesú bremeno; sú tiež veľmi leniví a bažia po pohodlí, robia si čo najviac prestávok, kedykoľvek môžu, a snažia sa vyhýbať akýmkoľvek úlohám navyše. Títo lenivci si často myslia: „Prečo by som si mal robiť toľko starostí? Prílišné starosti spôsobia len to, že budem rýchlejšie starnúť. Ako mi prospeje, keď to budem robiť a keď budem toľko pobehovať a vyčerpávať sa? Čo sa stane, ak vyhorím a ochoriem? Nemám peniaze na liečbu. A kto sa o mňa postará, keď budem starý?“ Títo lenivci sú jednoducho takíto pasívni a zaostalí. Nemajú ani štipku pravdy a nedokážu nič vidieť jasne. Je zrejmé, že je to banda zmätených ľudí, však? Všetci sú popletení, nevnímajú pravdu a nemajú o ňu záujem, tak ako môžu byť spasení? Prečo sú ľudia vždy nedisciplinovaní a leniví, akoby boli živými mŕtvolami? Dotýka sa to otázky ich prirodzenosti. V ľudskej prirodzenosti je istý druh lenivosti. Bez ohľadu na to, akú úlohu ľudia vykonávajú, vždy potrebujú niekoho, kto na nich dohliada a nabáda ich. Niekedy ľudia berú ohľad na telo, bažia po telesnom pohodlí a vždy si niečo nechávajú pre seba – takíto ľudia sú plní diabolských úmyslov a prefíkaných plánov; skutočne sú úplne nanič. Vždy urobia menej, ako by mohli, bez ohľadu na to, akú dôležitú povinnosť práve konajú. Je to nezodpovedné a neverné. Dnes som vám povedal tieto slová, aby som vám pripomenul, že pri práci nemáte byť pasívni. Musíte sa dokázať riadiť všetkým, čo poviem. Keby som išiel do rôznych cirkví a zistil alebo videl, že ste urobili veľa práce, že ste pracovali veľmi efektívne, že práca postupuje veľmi rýchlo a dosiahla uspokojivú úroveň a že každý urobil maximum, bol by som celkom potešený. Keby som išiel do rôznych cirkví a videl, že postup práce je vo všetkých aspektoch pomalý, čo by dokazovalo, že ste si dobre nekonali svoje povinnosti a nedržali krok s normálnym tempom šírenia evanjelia, čo si myslíte, aká by vtedy bola Moja nálada? Bol by som ešte rád, že vás vidím? (Nie.) Nebol. Táto práca vám bola zverená a Ja som povedal všetko, čo bolo treba povedať; boli vám povedané aj konkrétne princípy praktizovania a cesta. Vy však nekonáte, nepracujete a len čakáte, kým na vás budem osobne dohliadať, naliehať na vás a orezávať vás alebo kým vám dokonca prikážem konať. V čom je tu problém? Nemalo by sa to rozobrať? Keď nekonáte prácu, ktorú by ste očividne mali konať, a nedokážete ju vziať na seba – môžem k vám mať dobrý postoj? (Nie.) Prečo k vám nemôžem mať dobrý postoj? (Pri konaní svojich povinností sme príliš nezodpovední.) Svoje povinnosti totiž nekonáte z celého srdca a zo všetkých síl, ale skôr len povrchne. Človek, ktorý je verný vo svojich povinnostiach, by mal prinajmenšom vynaložiť všetku svoju silu, ale vy nedokážete dosiahnuť ani to; príliš zaostávate! Nie je to tak, že by vaša kvalita bola nedostatočná; ide o to, že nesprávne zmýšľate a ste nezodpovední. V srdciach máte nejaké absurdné veci, ktoré vám bránia konať vaše povinnosti. Okrem toho vám vaša mentalita pochlebovačov bráni vykonávať prácu na očiste cirkvi. Viete, aký je význam očisty cirkvi? Prečo chce Boh očistiť cirkev? Aké sú dôsledky jej neočistenia? Tieto záležitosti sú vám všetkým nejasné a nehľadáte pravdu, čo dokazuje, že neberiete ohľad na Božie úmysly. Ste ochotní robiť len trochu bežnej, pravidelnej práce, ktorá vyplýva z vašej pozície, a vyhýbate sa špeciálnym úlohám – najmä tým, ktoré by mohli uraziť ostatných. Všetci tieto úlohy radšej prenechávate niekomu inému. Nerozmýšľate takto? Nie je to problém, ktorý by sa mal riešiť? Vždy hovoríte: „Moja kvalita je slabá, moje porozumenie pravde je obmedzené a nemám dostatok pracovných skúseností. Nikdy som nebol cirkevným vodcom ani nevykonával prácu na očiste cirkvi.“ Nie je to vyhováranie sa? O práci na očiste cirkvi sa v duchovnom spoločenstve hovorilo tak jasne. Odstrániť antikristov, zlých ľudí a pochybovačov je taká jednoduchá záležitosť. Je naozaj také ťažké porozumieť týmto niekoľkým princípom? Ak sa také jednoduché problémy vysvetlia dosť jasne a ľudia stále nerozumejú, čo to naznačuje? Naznačuje to buď to, že ich kvalita je príliš slabá na to, aby rozumeli ľudskej reči, alebo že sú to len darebáci, ktorí sa nezameriavajú na riadne úlohy. Medzi vodcami a pracovníkmi sú rozhodne niektorí so slabou kvalitou, určite sú tam aj nejakí pochlebovači, ktorí nevykonávajú reálnu prácu, a rozhodne sú tam aj nejakí darebáci, ktorí zanedbávajú riadne úlohy a bezohľadne páchajú zlé skutky – všetky tieto situácie existujú. Po prvé treba týchto darebákov, ktorí zanedbávajú riadne úlohy, odstrániť. Každý, kto dokáže robiť reálnu prácu, by mal byť použitý, pochlebovači, ktorí konajú ako vodcovia, by určite mali byť odvolaní a ľudia so slabou kvalitou, ktorí rozumejú ľudskej reči a dokážu robiť nejakú skutočnú prácu, by mali byť ponechaní. Tieto problémy by sa mali riešiť týmto spôsobom. Ak po tom, čo Boh hovoril v duchovnom spoločenstve, dokážeš jasne vidieť problémy v práci cirkvi, ktoré by mali vodcovia a pracovníci vyriešiť, mal by si ich promptne a bez ďalšieho odkladania riešiť. Mal by si byť schopný konať z vlastnej iniciatívy bez toho, aby si čakal, kým ti Zhora osobne pridelia úlohy alebo vydá príkazy. Bez ohľadu na to, aké problémy vzniknú, mali by sa vyriešiť skôr, ako ovplyvnia prácu. Ešte predtým, ako Zhora vôbec začnú vyšetrovať problémy, by si mal nahlásiť, ako im rozumieš, ako by si ich riešil, princípy na ich riešenie a výsledky ich riešenia. Aké skvelé by to bolo! Mohli by byť potom Zhora s tebou ešte nespokojní? A ako vodca alebo pracovník neustále nevidíš prácu v rámci svojich vlastných zodpovedností alebo napriek tomu, že máš nejaké povedomie alebo nápady, stále otáľaš, nekonáš a vždy čakáš, kým ti Zhora pridelia úlohy, nie je to zanedbanie zodpovednosti? (Áno.) Je to vážne zanedbanie zodpovednosti! Stratil si postoj a zodpovednosť, ktoré patria k úlohe vodcu alebo pracovníka, pokiaľ ide o to, ako by sa malo zaobchádzať s povinnosťou. Pri svojej práci by vodcovia a pracovníci mali úzko nasledovať požiadavky Zhora; o čomkoľvek Zhora v duchovnom spoločenstve hovorili, to by ste mali uskutočniť a konať a uskutočňovať rýchlo, len čo tomu porozumiete. Riešenie problémov pomocou pravdy je najdôležitejšou zodpovednosťou vodcov a pracovníkov a nemali by ste pasívne čakať, kým Zhora zariadia prácu, skôr ako niečo urobíte. Ak vždy pasívne čakáš, potom nie si vhodný na to, aby si bol vodcom alebo pracovníkom a nemôžeš niesť túto prácu. Priznať si zodpovednosť a odstúpiť by bolo jediné rozumné riešenie.

Prejavy a výsledky troch druhov ľudí, ktorí veria v Boha

I. Robotníci

Celkovo existuje pätnásť zodpovedností vodcov a pracovníkov a my sme už v duchovnom spoločenstve hovorili až po štrnástu. O problémoch v cirkvi, ktoré musia vodcovia a pracovníci riešiť, ako aj o problémoch všetkých druhov ľudí, ktoré s tým súvisia, sme už v duchovnom spoločenstve hovorili z osemdesiatich až deväťdesiatich percent. Toto všetko sú úlohy, ktoré musia vodcovia a pracovníci prevziať, a problémy, ktoré musia riešiť. Týka sa to mnohých záležitostí. Na jednej strane sa to dotýka zodpovedností, ktoré by mali vodcovia a pracovníci plniť; na druhej sa to týka aj rôznych problémov všetkých druhov ľudí v cirkvi. Hoci témou nášho duchovného spoločenstva v tomto období sú zodpovednosti vodcov a pracovníkov a odhalenie falošných vodcov, veľa sme v duchovnom spoločenstve hovorili aj o problémoch rôznych druhov ľudí – a o stavoch a podstatách rôznych druhov ľudí –, ktorých sa táto téma dotýka. Samozrejme, tento konkrétny obsah má rôzne účinky na všetky druhy ľudí, ktorí nasledujú Boha v cirkvi. Medzi nimi je jeden typ človeka, ktorý aj po vypočutí celého tohto duchovného spoločenstva stále zastáva postoj: „Mám dobrú ľudskú prirodzenosť, skutočne verím v Boha, vo svojej viere v Boha som ochotný zanechať veci a pri konaní svojej povinnosti som ochotný zaplatiť cenu a znášať útrapy.“ Nezaujímajú ich rôzne stavy všetkých druhov ľudí, pravda obsiahnutá v rôznych stavoch ani pravda-princípy, ktorým by ľudia mali porozumieť a o ktorých sa v tomto období hovorilo v duchovnom spoločenstve. Nie je to jeden typ človeka? Nie je tento typ človeka veľmi reprezentatívny? (Áno.) Tento typ človeka vždy zastáva určitý názor. Z čoho sa tento názor primárne skladá? Z troch bodov, ktoré som práve spomenul: Po prvé, veria, že ich ľudská prirodzenosť nie je zlá, ba dokonca, že je dobrá. Po druhé, myslia si, že skutočne veria v Boha, čo znamená, že úprimne veria v Božiu existenciu a v Božiu zvrchovanosť nad všetkým, veria, že ľudský osud je ovládaný Bohom, že spadá pod Božiu zvrchovanosť, čo je široká interpretácia „skutočnej viery v Boha“. Po tretie, veria, že vo svojej viere v Boha dokážu zanechávať veci a znášať útrapy a zaplatiť cenu za konanie svojich povinností. O týchto troch bodoch sa dá povedať, že sú najzákladnejšími, primárnymi a kľúčovými prvkami, ktorých sa títo ľudia držia vo svojej viere v Boha. Samozrejme, tieto veci možno považovať aj za ich devízu vo viere v Boha, ako aj za ciele, o ktoré sa usilujú, a za ich motiváciu a smerovanie v konaní. Veria, že ak majú tieto tri body, spĺňajú tri základné podmienky spasenia, a tak sú ľuďmi, ktorých Boh miluje a prijíma. Je to vážna chyba; mať tieto tri body znamená len mať trochu ľudskej prirodzenosti. Môže si človek len s trochou ľudskej prirodzenosti zaslúžiť Božie schválenie? Absolútne nie; Boh schvaľuje tých, ktorí sa Ho boja a vyhýbajú sa zlu. Tieto tri body nespĺňajú štandard pravdy-reality; sú to len tri štandardy pre robotníkov. Ďalej budem hovoriť v duchovnom spoločenstve o podrobnostiach týchto troch bodov, aby ste jasne porozumeli. Prvý bod je mať dobrú ľudskú prirodzenosť. Veria, že nekonať zlo, nespôsobovať narušenia a vyrušenia a nepoškodzovať záujmy Božieho domu stačí a že to znamená, že môžu uspokojiť Božie úmysly a konať v súlade s princípmi. Druhý bod je „skutočne veriť v Boha“. Pre nich to, čo nazývajú „skutočne veriť v Boha“, znamená nikdy nepochybovať o Božej existencii ani o skutočnosti Jeho zvrchovanosti nad všetkým a veriť, že ľudský osud je v Božích rukách, čo im podľa nich umožní nasledovať Boha až do konca. Veria, že pokiaľ skutočne veria v Boha, získajú Jeho schválenie. Preto bez ohľadu na to, ako Boh vedie alebo koná, alebo s akýmikoľvek problémami sa stretnú, hovoria: „Len miluj Boha, nasleduj Boha, podriaď sa Bohu.“ Ich metóda riešenia problémov je príliš zjednodušujúca; dokážu takéto zovšeobecnené slová vyriešiť nejaké problémy? Tretí bod je byť schopný zanechávať veci vo svojej viere v Boha a byť schopný znášať útrapy a zaplatiť cenu za konanie svojich povinností. Ako to uvádzajú do praxe? Pretože skutočne veria v Boha, keď je to potrebné v práci cirkvi alebo keď cítia naliehavé Božie úmysly, dokážu proaktívne zanechať svoje rodiny, manželstvá a kariéry, odložiť bokom svoje svetské vyhliadky a nasledovať Boha a konať svoje povinnosti s neochvejným odhodlaním, nikdy neľutujúc. Sú schopní znášať útrapy a zaplatiť cenu za akúkoľvek povinnosť, ktorú im Boží dom zariadi, aj keby to znamenalo menej jesť a menej spať. Bez ohľadu na to, aké ťažké sú životné podmienky, alebo dokonca v niektorých nepriaznivých prostrediach, dokážu stále vytrvať v konaní svojich povinností. Okrem týchto troch bodov sa zdá, že praktizovanie všetkých ostatných aspektov súvisiacich s pravdou sa ich netýka. Robia to, čo sa im zdá dobré alebo správne. Pokiaľ ide o rôzne princípy praktizovania, ktoré Boh povedal človeku, ako aj o stavy, prejavy a podstatu rôznych skazených pováh ľudí, ktoré Boh odhalil, myslia si, že je v poriadku, ak o nich vedia trochu alebo vôbec nič; necítia potrebu špecificky a dôkladne hľadať rôzne princípy, aby preskúmali svoju vlastnú skazenosť a napravili svoje nedostatky, ani potrebu často sa zúčastňovať zhromaždení, aby počuli, ako ostatní v duchovnom spoločenstve hovoria o svojich rôznych skúsenostných svedectvách, a potom dosiahli sebapremenu a tak ďalej. Cítia, že takto veriť v Boha je príliš obťažujúce, je to zbytočné. Nasledujú Boha a konajú svoje povinnosti s povrchným porozumením viere v Boha a zmene povahy, spolu s rôznymi predstavami a domnienkami o Božom diele. Nie je tento typ človeka celkom reprezentatívny? (Áno.) Stanovujú si najzákladnejšiu požiadavku a majú najzákladnejší postoj k viere v Boha. Okrem toho zanedbávajú pravdu, Boží súd a odhalenie, orezávanie, ako aj rôzne skazené povahy ľudí a rôzne stavy, prejavy a tak ďalej. Nikdy neuvažujú ani nepremýšľajú o týchto problémoch. To znamená, že títo ľudia sa považujú za ľudí s dobrou ľudskou prirodzenosťou, za dobrých ľudí a za ľudí, ktorí skutočne veria v Boha; a hoci uznávajú, že ľudia majú skazené povahy, ignorujú konkrétne stavy a prejavy rôznych skazených pováh ľudí, ktoré Boh odhalil, a nevynakladajú žiadne úsilie na skúmanie týchto vecí. Nie je to jeden typ človeka? Nie sú názory a konkrétne prejavy tohto typu človeka vo viere v Boha celkom reprezentatívne? (Áno.) Ak vezmeme do úvahy názory týchto ľudí na vieru v Boha, ich porozumenie spaseniu a ich postoj k Božím slovám, ktoré odhaľujú rôzne skazené povahy ľudí, do akej kategórie by mali byť títo ľudia zaradení? (Tí s popletenou vierou, ktorí sa neusilujú o pravdu.) To je len povrchný zjav; ako by mali byť títo ľudia skutočne zaradení? Je v cirkvi veľa takýchto ľudí? (Áno.) Vždy, keď sa diskutuje o konkrétnych problémoch a v duchovnom spoločenstve sa hovorí o zodpovedajúcich pravdách, začnú byť ospalí, driemu alebo sú zmätení a nejavia žiadny záujem. Ak sú im pridelené nejaké práce alebo úlohy, vyhrnú si rukávy a pustia sa do toho, neboja sa útrap ani únavy. Myslia si, že by bolo skvelé, keby viera v Boha bola ako konanie tohto druhu práce – potom by boli motivovaní. Keď príde čas na znášanie útrap, platenie ceny a vynakladanie úsilia pri práci, prejavujú skutočnú horlivosť. Ale je táto skutočná horlivosť a nadšenie to isté ako byť verný? Je to prejav, ktorý by mal mať človek po porozumení pravde-princípom? (Nie.) Vidíte prostredníctvom Môjho duchovného spoločenstva, do akej kategórie by mali byť títo ľudia zaradení? (Robotníci.) Správne. Títo ľudia sú robotníci a takto robotníci veria v Boha.

Začali sme duchovným spoločenstvom o prirodzenosti-podstate a rôznych prejavoch antikristov, ako aj o rôznych prejavoch tých, ktorí majú povahu antikristov, ale v skutočnosti nie sú antikristami. Teraz hovoríme v duchovnom spoločenstve o prejavoch rôznych druhov ľudí, ktorých sa dotýkajú zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Hoci témy, o ktorých sa hovorilo v duchovnom spoločenstve, boli o antikristoch a falošných vodcoch, konkrétne problémy a prejavy, ktorých sa dotýka každá položka, sa vzťahujú na skazené povahy skazeného ľudstva, ako aj na rôzne stavy a prejavy, ktoré vznikajú pod nadvládou skazených pováh. Hoci falošní vodcovia a antikristi tvoria len menšinu, povahy falošných vodcov a antikristov, ako aj ich rôzne stavy a prejavy, existujú v každom človeku v rôznej miere. Teraz, keď sa o týchto problémoch hovorilo v duchovnom spoločenstve tak podrobne, tí, ktorí sa usilujú o pravdu, budú mať následne viac ciest a smerovania a jasnejšie ciele pri usilovaní sa o pravdu, praktizovaní pravdy, porozumení pravde-princípom a vstupovaní do pravdy-reality. Je to pre nich dobrá vec a dôvod na radosť. Inými slovami, vo svojej viere v Boha začínajú novú etapu. Už nežijú podľa predpisov, náboženských rituálov alebo slov, učení a hesiel. Namiesto toho majú konkrétnejšie smerovanie a ciele pre prax a, samozrejme, aj konkrétnejšie princípy, ktoré treba nasledovať. Dve hlavné témy duchovného spoločenstva, antikristi a falošní vodcovia, sa väčšinou dotýkajú toho, ako praktizovať za určitých okolností a aké sú s tým spojené pravdy-princípy, alebo aké stavy a skazenosti majú ľudia a ako by sa s nimi malo zaobchádzať, ako aj ako hľadať pravdu na ich vyriešenie. Pre tých, ktorí sa usilujú o pravdu, platí, že čím konkrétnejšie sa o pravde hovorí v duchovnom spoločenstve, tým viac majú cestu praktizovania. Čím konkrétnejšie sa o pravde hovorí v duchovnom spoločenstve, tým majú ľudia v srdciach jasnejšie, tým viac sa môžu poznať a porozumieť sami sebe a tým viac si uvedomujú, do čoho by mali ďalej vstúpiť a aké problémy musia ďalej riešiť. Pokiaľ ide o typ ľudí, ktorí boli práve spomenutí ako robotníci, po tom, čo sme rozsiahlo hovorili v duchovnom spoločenstve o rôznych stavoch, ktoré vytvárajú skazené povahy ľudstva, a o rôznych problémoch skazenosti, ktoré treba vyriešiť, stále zostávajú nepohnutí. Čo znamená zostať nepohnutý? Znamená to, že stále nemajú jasno a nedokážu pochopiť úsilie o pravdu a cestu spásy, o ktorej hovorí Boh. Vážnejšie je, že po tom, čo sa hovorilo v duchovnom spoločenstve o toľkých podstatných prejavoch a problémoch, si stále myslia: „Mám dobrú ľudskú prirodzenosť, vo svojej viere v Boha som ochotný zanechať veci a som ochotný zaplatiť cenu a znášať útrapy, aby som konal svoju povinnosť; to stačí.“ Keď čelia situáciám, neskúmajú sa ani sa neporovnávajú s Božími slovami, ale namiesto toho sa snažia riešiť problémy len na základe svojej vlastnej ľudskej dobroty alebo toho mála svedomia a rozumu, ktoré majú. Samozrejme, niektorí ľudia sa spoliehajú na zdržanlivosť a trpezlivosť, znášajú to znova a znova, zatiaľ čo iní sa spoliehajú na filozofie pre svetské záležitosti, robia z veľkých problémov malé a z malých žiadne. Cieľ, o ktorý sa usilujú, je: „Ak budem v deň, keď sa Božie dielo skončí, stále v cirkvi konať svoju povinnosť a nebudem vyčistený, to stačí. Či skutočne rozumiem samému sebe, či boli moje skazené povahy vyriešené, či mám skutočnú podriadenosť Bohu, či som človek, ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlu – to sú drobné problémy, ktoré nestoja za zmienku. Ty robíš zo všetkého veľkú vedu, hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde veľmi podrobne, aj tie najmenšie problémy otváraš na nekonečnom duchovnom spoločenstve, stále nás nútiš rozlišovať; jednoducho nie som ochotný počúvať tieto duchovné spoločenstvá o pravde, vôbec ma to nezaujíma. Keď príde Boží deň, aké by to bolo úžasné, keby sme mohli len tak priamo vstúpiť do kráľovstva!“ Hoci je pravda, že trpezlivosť každého má svoje hranice, trpezlivosť takýchto ľudí je neobmedzená. Prečo? Pretože veria, že majú dobrú ľudskú prirodzenosť, skutočne veria v Boha, majú schopnosť zanechať veci ako veriaci v Boha a ochotu zaplatiť cenu a znášať útrapy, aby konali svoju povinnosť; keď niečomu čelia, majú svoje vlastné riešenia a nakoniec sú stále schopní vytrvalo konať svoje povinnosti a pevne stáť. Avšak bez ohľadu na to, ako vytrvajú v konaní svojich povinností alebo akými prostriedkami vydržia až do konca, bez ohľadu na ich motiváciu, jedna vec je istá: nemajú skutočnú podriadenosť Bohu a nikdy neporozumejú svojim vlastným skazeným povahám. Presnejšie povedané, títo ľudia si nepripúšťajú, že majú skazenosť, ani neuznávajú rôzne stavy a problémy, ktoré vyplývajú zo skazených pováh ľudí, ktoré odhalil Boh. Aj keď sa s týmito stavmi a problémami občas stotožnia, pristupujú k tomu chladne a hovoria: „Všetci sú rovnako skazení. Prirodzenosť-podstata všetkých je diabolská a satanská; všetci sme nepriatelia Boha. To je fakt, ktorý nikto nemôže zmeniť. Ale pokiaľ človek vytrvá v konaní svojej povinnosti, Boh ho určite schváli a tí, ktorí vytrvajú až do konca, budú víťazi.“ Súdiac podľa ich názorov, sú vo svojej viere v Boha dosť horliví, ale keď príde na zdieľanie skúsenostných svedectiev, stíchnu a nedokážu povedať ani slovo. Keď je čas hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde na zhromaždeniach, sú ospalí a nedokážu to prijať. Ak sa ich opýtaš: „Ako každý deň zažívaš Božie slová vo svojej povinnosti?“, povedia: „Robím všetko, čo mi cirkev určí. A to sa má nejako zažívať?“ Zdá sa, že nerozumejú. Ak sa ich potom opýtaš: „Máš nejaké odhalenie skazenosti? Ako rozumieš samému sebe?“, povedia: „Len sa podriaďujem Bohu a milujem Boha; aké by tam mohli byť problémy?“ Rozmýšľajú takto jednoducho. Toto je ich názor: „Viera v Boha by mala byť takáto. Prečo sa zaoberať toľkými drobnými problémami? Príliš to komplikujete!“ Preto pri konaní svojej povinnosti a vykonávaní úloh nikdy nehľadajú pravdy-princípy, ale konajú skôr na základe dobrých úmyslov a nadšenia. Presnejšie povedané, konajú pod nadvládou svedomia a rozumu a myslia si: „Už som do veľkej miery trpel a zaplatil cenu; už som do veľkej miery praktizoval pravdu a uspokojil Boha; nežiadajte odo mňa viac. Som v poriadku tak, ako som, som dobrý človek a skutočne verím v Boha.“ Samozrejme, sú chvíle, keď si títo ľudia nemôžu pomôcť a ventilujú sa, a vtedy sa odhalí ich pravá tvár. Dokážu chrliť veľa slov a učení, ale chýba im akékoľvek skutočné duchovné postavenie; inými slovami, nemajú život. Na čo konkrétne sa vzťahuje to, že nemajú život? (Nemajú pravdu.) Ako vzniká to, že nemajú pravdu? (Nemilujú pravdu, ani sa o ňu neusilujú.) Nejde ani tak o to, či pravdu milujú alebo nie; presnejšie povedané, neprijímajú pravdu. Niekto by mohol povedať: „Ako môžeš povedať, že neprijímajú pravdu? Znášajú toľko útrap a platia takú veľkú cenu, aby konali svoju povinnosť, každý deň tvrdo pracujú od úsvitu do súmraku; ako môžeš povedať, že nemajú pravdu?“ Je toto tvrdenie voči nim nespravodlivé? Ale ak sa pozrieš na týchto ľudí, je za ich utrpením a platením ceny všetko, čo robia, v rámci pravdy-princípov? Hľadajú princípy vo všetkom, čo robia? Predstupujú pred Boha s bohabojným srdcom a robia veci podľa Božích slov a princípov, ktoré vyžaduje cirkev? Nie; všetko sú to ľudské činy, ľudská zdržanlivosť. Aký hlavný prejav toho, že neprijímajú pravdu? Je to to, že predtým, ako niečo urobia, nikdy aktívne nehľadajú pravdu, ani nikdy vážne neuvažujú o tom, aké sú princípy pravdy, aby potom mohli prísne praktizovať podľa Božích slov. Majú takéto myšlienky a postoje? Aký je ich postoj k rôznym prejavom skazenej povahy ľudstva, ktoré odhalil Boh? Prijímajú tieto slová? Pripúšťajú, že tieto slová sú faktické? Uznávajú, že tieto konkrétne prejavy sú odhalením skazenosti? Možno navonok prikývnu alebo to pripustia, ale vo svojich srdciach to neprijímajú; ignorujú to. Čo znamená ignorovať to? Konkrétne to znamená neprijímanie, žiadny jasný postoj a žiadny zjavný odpor alebo vzdor, ale k týmto slovám, ktoré Boh povedal, zaujmú chladný postoj. Povedať „chladný postoj“ je trochu abstraktné; konkrétne si myslia: „ty hovoríš, že ľudia sú arogantní a nečestní, ale kto nie je nečestný? Kto nemá trochu prefíkanosti? Kto neprejavuje trochu arogancie alebo povýšenosti? Načo ten rozruch? Pokiaľ človek dokáže znášať útrapy a platiť cenu, to stačí.“ Nie je to postoj a konkrétny prejav neprijatia? (Áno.) Toto je neprijímanie pravdy. Ich postoj k slovám Božieho súdu a odhalenia je ignorancia a neprijatie. Takže, pokiaľ ide o hodnotenia a pripomienky, ktoré im dávajú bratia a sestry, a dokonca aj o rady a pomoc, ktoré im bratia a sestry poskytujú v súvislosti s ich skazenými povahami, dokážu tieto veci prijať? (Nie.) Povedzte Mi teda, aké sú ich konkrétne prejavy? Prečo tieto veci nedokážu prijať? Kde máš dôkaz pre toto tvrdenie? Napríklad, keď im povieš: „Nemôžeš konať svoju povinnosť takým nedbalým spôsobom; toto je povrchné,“ aké ich prejavy dokazujú, že neprijímajú pravdu? (Povedali by: „Už som do toho dal celé srdce. Už som trpel a zaplatil cenu. Ako môžeš povedať, že som povrchný?“) Týmto sa ospravedlňujú. Hľadali by si niekedy výhovorky? Aj keď si to v srdci pripustia, stále si myslia: „Bol som povrchný, a čo má byť? Kto nemá občas zlý deň? Kto neprežíva normálne emócie? Ale nemôžem priznať, že som povrchný; musím si nájsť výhovorku, aby som to zakryl. Nemôžem si urobiť hanbu.“ A tak si nájdu mnoho dôvodov a výhovoriek, aby sa zavádzajúco obhajovali, nepriznávajú si fakt, že boli povrchní, neuznávajú svoje vlastné problémy v tejto oblasti, ani neprijímajú rady od iných ľudí. Toto je konkrétny prejav neprijímania pravdy. Keď nečelia skutočným situáciám, považujú sa za „dobrého človeka, ktorý skutočne verí v Boha“. Keď čelia situáciám, hoci to už nemôžu použiť ako štít, stále si nájdu dostatočné dôvody na ospravedlnenie a obranu, problém zahladia, ukončia ho a potom sa naďalej považujú za „dobrého človeka s dobrou ľudskou prirodzenosťou, ktorý skutočne verí v Boha, a má schopnosť zanechať veci a schopnosť znášať útrapy, aby konal svoju povinnosť“. Presne povedané, prejavy a podstata takýchto ľudí sú prejavmi a podstatou robotníkov. Táto skupina tvorí v cirkvi významný podiel. Bez ohľadu na podiel, nakoniec, ak títo jednotlivci dokážu skutočne trpieť a platiť cenu a vydržia a vytrvajú až do konca bez toho, aby sa dopustili nejakých väčších priestupkov, bez toho, aby porušili Božie správne ustanovenia alebo urazili Jeho povahu, potom sú to verní robotníci, robotníci, ktorí smú zostať. To je značné požehnanie! Neusilujú sa o pravdu, ani nedokážu nasledovať Božiu vôľu, svedčiť o Bohu alebo konať ako svedkovia Božích slov a diela – dostať toto požehnanie je už celkom dobré. Čo by mohol človek očakávať, že získa, ak sa neusiluje o pravdu? Už byť verným robotníkom nie je zlé. Niektorí ľudia sa pýtajú: „Je možné, aby sa títo jednotlivci stali Božím národom?“ Je. Jediná možnosť je, ak títo jednotlivci na základe toho, že sú schopní zanechať veci a trpieť, dokážu prijať pravdu, uznať svoju vlastnú skazenosť a správne jej čeliť a potom hľadať pravdu na jej vyriešenie, nekonať na základe ľudskej dobroty alebo ľudskej zdržanlivosti, vytrvalosti a húževnatosti, ale praktizovať podľa pravdy-princípov, takže nakoniec ich povaha môže prejsť nejakými zmenami, potom majú určitú nádej stať sa Božím národom. Ak však ich činy a správanie nesúvisia so zmenou povahy, nesúvisia s prijímaním pravdy a so spásou, potom je ich nádej stať sa Božím národom nulová; to je fakt. Aký je princíp zaobchádzania s vernými robotníkmi? Je to vynaložiť najväčšie úsilie, aby sme týmto ľuďom pomohli vytriezvieť. Aký je účel toho, aby vytriezveli? Aby nestavali vzdušné zámky. Niekto sa môže opýtať: „Na čo sa vzťahuje ‚stavanie vzdušných zámkov‘?“ Dochádza k tomu vtedy, keď sa ľudia považujú za takých, ktorí „majú dobrú ľudskú prirodzenosť, skutočne veria v Boha a majú schopnosť zanechať veci a ochotu platiť cenu“, a potom očakávajú, že ich Boh spasí, čo je nemožné. Musí im byť jasné, že zastávať názor, že „mať dobrú ľudskú prirodzenosť, skutočne veriť v Boha a mať schopnosť zanechať veci a ochotu platiť cenu môže viesť k prijatiu Božej spásy“, je nesprávne a hlúpe. Musí sa im objasniť, že mať tieto vlastnosti neznamená, že človek odvrhol svoju skazenú povahu, ani trocha dobrého správania neznamená, že človek môže byť spasený, nieto ešte, že získal pravdu, a že jeho názory sú absurdné, smiešne a v rozpore a úplne nezlučiteľné s pravdou, ktorú vyjadril Boh. Týmto ľuďom, ktorí sa tvrdohlavo držia náboženských predstáv, by sa malo pomôcť; čítajte im Božie slová a hovorte s nimi v duchovnom spoločenstve o pravde. Ak stále nedokážu prijať pravdu a bez ohľadu na to, ako s nimi hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde, zostávajú neosvietení a neprejavujú žiadny úmysel hľadať, potom nie je potrebné ich nútiť. Môžu až do konca slúžiť len ako robotníci.

II. Boží ľud

Po duchovnom spoločenstve o prejavoch verných robotníkov si pohovorme o prejavoch iného typu ľudí. Keď títo jedinci počujú rôzne Božie odhalenia a súdy o skazených povahách všetkých druhov ľudí, v porovnaní s inými viac premýšľajú o svojich vlastných rôznych minulých odhaleniach skazenej povahy a o rôznych postojoch k Bohu a pravde, ktoré vznikajú pod nadvládou ich skazenej povahy – začnú uvažovať o svojich rôznych prejavoch a spoznávať ich, porovnávať sa s Božími slovami, skúmať svoj postoj k svojej povinnosti a skúmať rôzne skazenosti, ktoré odhaľujú pri konaní svojej povinnosti a uprostred rôznych ľudí, udalostí a vecí, ktoré Boh nastavil. Skúmajú a spoznávajú sa v každom jednom detaile, pričom sa snažia prijať Boží súd, odhalenie a disciplinovanie. V čom sú títo jedinci lepší ako robotníci? Dokážu proaktívne a pozitívne prijímať pravdu, Božie slová a každú skazenú povahu, ktorú Boh odhalil. Hoci niekedy môžu byť negatívni, vyhýbaví alebo dokonca uvažujú o tom, že sa vzdajú, bez ohľadu na všetko majú v sebe stále hnaciu silu, ktorá ich núti prijať pravdu. Čo je touto hnacou silou? Je to toto: „Božie slová môžu zmeniť ľudí. Pokiaľ človek prijme pravdu, všetky tieto problémy a skazené povahy sa dajú vyriešiť a človek potom môže byť spasený. Ak chcem byť spasený, musím spolupracovať s Božím dielom a prijať pravdu.“ Napríklad, keď niektorí počujú pravdu o tom, ako byť čestným človekom, začnú o sebe uvažovať a jasnejšie vidia klamlivosť a podvody, ktorých sa dopúšťajú, ako aj svoje zákerné a podlé stránky. Spomínajú si na svoje minulé lži a podvodné spôsoby, ktoré im zostávajú v srdci alebo v pamäti, a tie sa im v mysli prehrávajú znova a znova ako scény z filmu, takže sa cítia čoraz viac zahanbení, zranení a zarmútení. Po neustálom sebaskúmaní a sebareflexii sa cítia ako zločinci, okamžite úplne ochabnú a nedokážu sa postaviť. Cítia, že nie sú dobrí ľudia, ale zlí, a myslia si, že majú šťastie, že priamo neodolávali Bohu, čo je naozaj len o chlp! Potom sa začnú prebúdzať, nechcú takto ako ľudia zlyhať, a dajú si predsavzatie: „Musím začať odznova a byť čestným človekom, inak ma Boh nemôže spasiť. Aby som bol spasený, musím byť čestným človekom. Rozhodne sa teraz nemôžem vzdať!“ Bez ohľadu na to, či títo ľudia prijmú pravdu skôr alebo neskôr, a bez ohľadu na to, či Božie slová chápu hlboko alebo plytko, ich postoj k Božím slovám nie je pohŕdavý, a už vôbec to nie je odpor ani odolávanie. Namiesto toho aktívne uznávajú a prijímajú Božie slová a potom sú vždy pripravení uviesť ich do praxe. Keď pôsobia alebo konajú svoje povinnosti, robia všetko pre to, aby hľadali princípy v Božích slovách a potom vedome konali podľa týchto princípov. Aj keď niekedy nedokážu nájsť konkrétne princípy alebo pochopiť smer, ich úmyslom je dobre konať svoju povinnosť, konať ju v súlade s Božími úmyslami a v zhode s pravdou-princípmi. Ľudská prirodzenosť týchto ľudí a robotníkov je zväčša rovnaká, bez rozdielu medzi vysokou a nízkou, ani medzi vznešenou a prízemnou. Samozrejme, mnohí ľudia tohto typu sa považujú za takých, ktorí „majú dobrú ľudskú prirodzenosť, skutočne veria v Boha a ako veriaci v Boha dokážu zanechať veci, a sú ochotní zaplatiť cenu a znášať útrapy, aby konali svoju povinnosť.“ V čom je však rozdiel medzi týmito ľuďmi a robotníkmi? Keď počujú Božie slová súdu a odhalenia ľudí, ich postojom nie je ignorancia, nie je to únik, ale aktívne a úprimné prijatie. Aj keď sa po vypočutí týchto slov cítia zúfalo a skormútene, dokonca vyjadrujú hnev voči svojej vlastnej odhalenej skazenosti, nakoniec sú stále schopní správne im čeliť, aktívne ich prijať a proaktívne ich praktizovať a vstupovať do nich. Nie je to tiež jeden typ človeka? (Áno.) Nie sú títo ľudia do istej miery reprezentatívni? (Áno.) Je takýchto ľudí veľa? (Nie je ich veľa.) Hoci ich teraz nie je veľa, je nádej, že ich počet porastie. Do akej kategórie by sa teda mali títo ľudia zaradiť? Môžu tieto konkrétne prejavy naznačovať, že títo ľudia milujú pravdu a sú schopní ju prijať? (Áno.) Môžu. Hoci niektorí ľudia so slabšími schopnosťami chápania prijímajú pravdu pomalšie, hlboko vo svojich srdciach ju prijímajú a majú postoj aktívneho vstupu do nej. Kedykoľvek niekto v duchovnom spoločenstve hovorí o novom svetle alebo o cestách praktizovania, ktoré sú v súlade s pravdou-princípmi, rozžiaria sa im oči, ich srdcia sú osvietené, cítia radosť a myslia si: „Konečne niekto hovoril v duchovnom spoločenstve o tomto svetle. To je to, čo mi chýba.“ Vždy dokážu pochopiť, čo im chýba, získať svetlo a osvietenie, ktoré naliehavo potrebujú a ktoré im chýba, a nájsť pravdu-princípy, ktoré potrebujú, z pravého skúsenostného porozumenia, o ktorom ich bratia a sestry hovoria v duchovnom spoločenstve. Netúžia na základe týchto konkrétnych prejavov ich srdcia po pravde? (Áno.) Ak povieme, že títo ľudia milujú pravdu, nejde o veľmi objektívne ani presné tvrdenie. Avšak na základe svojich konkrétnych prejavov títo ľudia skutočne túžia po pravde. Odkiaľ pochádza táto túžba? Pochádza z ich nádeje, že vyriešia svoje skazené povahy, z ich nádeje, že vyriešia rôzne problémy a ťažkosti, s ktorými sa stretávajú pri vstupe do života, a z ich nádeje, že dosiahnu pokrok v pravde a ponoria sa hlbšie, ako aj z ich nádeje, že budú môcť skutočne konať podľa princípov, mať cestu pre praktizovanie, že z odhalení svojich skazených pováh presnejšie spoznajú, aká je podstata ich skazených pováh a ako ich vyriešiť a odvrhnúť. Aj keď títo ľudia často žijú v skazených povahách, ako je súperenie o postavenie, tvrdohlavé trvanie na svojom, a sú samospravodliví, arogantní, nečestní alebo dokonca neoblomní, prostredníctvom neustáleho jedenia a pitia Božích slov a zažívania Božieho diela budú tieto zjavné problémy postupne preskúmané a identifikované. Potom ich dokážu rozpoznať ako problémy, odhalenia skazených pováh, ktoré nie sú v súlade s pravdou a ktoré Boh nenávidí. Keď si uvedomia svoje skazené povahy, ešte viac ich túžia vyriešiť a odvrhnúť. Toto je jeden zo zdrojov ich túžby po pravde. Inými slovami, majú potrebu vyriešiť svoje skazené povahy, naliehavú túžbu odvrhnúť svoje skazené povahy. Zároveň, bez ohľadu na ich zistenie, akú skazenú povahu odhalili, alebo na aké problémy či ťažkosti narazia, ešte viac túžia nájsť presné odpovede v Božích slovách a porozumieť, čo Boh od človeka vyžaduje a aké pravdy a Božie slová by mali použiť na ich vyriešenie. Toto sú ich konkrétne prejavy a zdroje túžby po pravde. Je toto tvrdenie objektívne? (Áno.) O týchto ľuďoch sa nedá povedať, že milujú pravdu. Ak by milovali pravdu, boli by veľmi proaktívni a ich rôzne prejavy by boli pozitívnejšie. Avšak na základe rôznych prejavov týchto ľudí a ich skutočného duchovného postavenia nedosiahli bod, v ktorom by milovali pravdu, ale iba po nej túžia. Toto tvrdenie je už dosť objektívne. Takže pri pohľade na rôzne prejavy týchto ľudí, do ktorej kategórie by sa mali zaradiť? Presne povedané, títo ľudia patria do kategórie Božieho ľudu. Toto tvrdenie má svoj základ. Aký základ? Skazené povahy týchto ľudí sú rovnaké ako u ostatných. Pokiaľ ide o ľudskú prirodzenosť, nedá sa povedať, že ich ľudská prirodzenosť je dobrá, ani sa nedá povedať, že sú v Božích očiach dokonalí; väčšina z nich má priemernú ľudskú prirodzenosť. Čo tu znamená „priemernú“? Znamená to, že majú určitú úroveň svedomia a rozumu. To však nie je najdôležitejší aspekt. Čo je najdôležitejšie? Je to to, že keď počujú Božie slová a Božie požiadavky, keď počujú o skazených povahách všetkých druhov ľudí odhalených Božími slovami, nie sú ľahostajní, ale sú pohnutí a začnú konať. Čo znamená začať konať? Znamená to, že po vypočutí týchto Božích slov a týchto právd už nechcú žiť v skazených povahách a pokračovať vo svojom predchádzajúcom spôsobe života. Namiesto toho sa snažia zmeniť rôzne myšlienky, názory a spôsoby existencie a životného štýlu, na ktoré sa predtým spoliehali. Zároveň aktívne hľadajú pravdu pri konaní svojej povinnosti a v rôznych okolnostiach, ktoré Boh nastavil, pričom používajú Božie slová ako základ a princípy pre praktizovanie, namiesto toho, aby boli bezohľadní a svojvoľní. Z hľadiska ich ľudskej prirodzenosti, kvality, ich postojov a názorov na Božie slová, Božie dielo a Božie požiadavky a tak ďalej, sú títo ľudia presne tí, ktorých Boh zamýšľa spasiť. Majú väčšiu nádej na odvrhnutie svojich skazených pováh a na spásu ako robotníci. Iba tí, ktorí prijímajú pravdu a dokážu odvrhnúť svoje skazené povahy, aby boli spasení, sa považujú za Boží ľud. Nie je táto definícia celkom priliehavá? (Áno.) Je najpriliehavejšia. Byť spasený neznamená len vynaložiť trochu úsilia a zaplatiť malú cenu, aby človek mohol zostať, a potom je všetko vyriešené. Aký je stav tých, ktorí môžu byť spasení? Je to stav, v ktorom sa prostredníctvom prijímania a zažívania Božích slov a diela vyriešia ich skazené povahy. V tomto procese spoznávajú Boha, rozumejú svojim vlastným skazeným povahám a majú skutočné a konkrétne skúsenosti s Božími slovami, a tak sú schopní svedčiť o Bohu – sú schopní podať svedectvo o Bohu. O akých aspektoch Boha podávajú svedectvo? Podávajú svedectvo o Božích úmysloch, Božej povahe, o tom, čo Boh má a čím je, o Božej identite a o tom, že Boh je Stvoriteľ. Toto sa môže prejaviť v človeku po dosiahnutí spásy. Prečo môžu ľudia dosiahnuť tieto výsledky po tom, čo sú spasení? Nedosahujú to preto, lebo sa považujú za takých, ktorí „majú dobrú ľudskú prirodzenosť, skutočne veria v Boha a ako veriaci v Boha dokážu zanechať veci vecí a sú ochotní zaplatiť cenu, aby konali svoju povinnosť“. Jediným dôvodom – a najdôležitejším bodom – je, že dokážu prijať Božie slová ako svoj život, sú schopní praktizovať pravdu, aby odvrhli svoje skazené povahy, odložili svoje pôvodné, staré spôsoby života a názory na život a prijali Božie slová ako svoj nový život. Používajú Božie slová ako základ svojho počínania, konania vecí, nasledovania Boha, podriaďovania sa Bohu a uspokojovania Boha. To je výsledok, ktorý sa dá u takýchto ľudí dosiahnuť. Čo je najdôležitejším aspektom pre dosiahnutie spásy? (Byť schopný prijať pravdu.) Správne. Schopnosť prijať pravdu je kľúčová.

Niektorí ľudia hovoria: „Ak sa vydám Bohu až do konca, požehná ma Boh hojne?“ Ak neprijímaš pravdu, ale stále dokážeš vytrvať v nasledovaní Boha až do konca, pracovať až do poslednej chvíle, pričom sa nedopustíš žiadnych veľkých priestupkov a neurazíš Božiu povahu, potom ťa za takýchto okolností bude Boh považovať za verného robotníka, ktorý smie zostať. Niektorí ľudia sa pýtajú: „Aké je to požehnanie, smieť zostať?“ Nie je to žiadne malé požehnanie! Ak bude príležitosť a možnosť, možno uvidíš Božiu skutočnú osobu, a to závisí od toho, čo Boh urobí v nasledujúcom veku. Ak bude príležitosť zostať a žiť o niekoľko desaťročí dlhšie, toto požehnanie je dosť významné. Ako sa toto požehnanie dosiahne? Dosahuje sa vernou prácou, pričom sa človek drží názoru, že: „mám dobrú ľudskú prirodzenosť, skutočne verím v Boha, dokážem zanechať veci a som ochotný zaplatiť cenu a znášať útrapy, aby som konal svoju povinnosť.“ Nemali by robotníci dokázať byť spokojní? (Áno.) Mali by byť spokojní, že dosiahli toto požehnanie. Ty ani neprijímaš Božie slová, no pretože Boh vidí tvoju vernosť a schopnosť pracovať až do konca, bez toho, aby si počas tohto obdobia dezertoval, bez toho, aby si urazil Božiu povahu alebo porušil Jeho správne ustanovenia, bez toho, aby si sa dopustil veľkých priestupkov, udeľuje ti toto požehnanie a milosť – od stvorenia ľudstva je to najväčší dar, aký Boh dáva skazeným ľuďom, ktorí len verne pracovali, ale nedosiahli spásu. Vynaložil si len trochu úsilia a ani neprijímaš Božie slová – môcť prijať také veľké požehnanie je už dosť dobré; je to nesmierna Božia milosť. Ďalšou kategóriou je Boží ľud, o ktorom sme práve hovorili. Požehnania, ktoré prijíma Boží ľud, sú určite väčšie ako tie, ktoré prijímajú robotníci. Aké je teda požehnanie Božieho ľudu? Samozrejme, nie je to také jednoduché, ako len môcť zostať alebo mať príležitosť vidieť Božiu skutočnú osobu. Je oveľa viac požehnaní, ale nebudeme tu o nich diskutovať. Hovoriť o tom nie je realistické, a okrem toho, aj keby som vám to povedal, teraz by ste tomu neporozumeli ani to nedosiahli. Boží ľud sú tí, ktorých Boh zamýšľa spasiť, a spomedzi celého ľudstva prijímajú najväčšie požehnania; to v žiadnom prípade nie je prehnané. Prečo je to tak? Pretože v Božom diele, v diele Božieho šesťtisícročného plánu riadenia na spásu ľudstva, Boží ľud tým, že dokáže prijať Božie slová, tým, že dokáže zaobchádzať s Božími slovami ako s pravdou a ako s princípmi pre svoju existenciu, a tým, že si z Božích slov urobí svoj život, odvrhol satanskú skazenú povahu a žil Božie slová, čím podal silné a zvučné svedectvo o Bohu. Sú schopní použiť to, čo žijú, svoj život, na to, aby satanovi zasadili úder a zahanbili ho, schopní svedčiť o Bohu medzi ľudstvom, a tak priniesť Bohu slávu. Preto je Boží ľud tým, koho Boh zamýšľa spasiť, a tým, kto prijíma spásu. Niektorí ľudia hovoria: „Keďže títo jedinci si dokážu urobiť z Božích slov svoj život, žiť Božie slová a svedčiť o Bohu, robí to z nich Božích milovaných synov, tých, v ktorých má Boh zaľúbenie?“ Príliš veľa premýšľaš; je dosť dobré byť jedným z Božieho ľudu. Ak ťa Boh nazve svojím synom, svojím dieťaťom alebo svojím milovaným synom, je to Božia vec, ale bez ohľadu na to, kedy, nikdy sa nesmieš sám vyhlasovať za Božieho milovaného syna, Božieho syna alebo Božieho miláčika. Nerob o sebe takéto vyhlásenia a nepovažuj sa za takého; si stvorená bytosť – to je správne. Aj keby si bol jedného dňa povolaný medzi Boží ľud, alebo si sa už vydal na cestu spásy, stále si len stvorená bytosť. Ak takto premýšľaš, dokazuje to, že cesta, po ktorej kráčaš, je správna. Ak vždy hľadáš, aby si bol Božím milovaným synom, bol milovaný Bohom, bol Bohom obľúbený, potom je cesta, po ktorej kráčaš, nesprávna; táto cesta nikam nevedie a nemal by si sa oddávať takýmto zbožným prianiam. Bez ohľadu na to, či Boh niekedy povedal také slová, alebo dal ľuďom taký sľub, nemal by si sa takto považovať; nie je to to, čo by si sa mal snažiť dosiahnuť. Byť jedným z Božieho ľudu je už dosť dobré; Boží ľud už spĺňa štandard stvorených bytostí – je len škoda, že ním ešte nie si. Takže sa neusiluj o tie hmlisté, iluzórne, prázdne veci. Byť schopný usilovať sa o spásu je už do istej miery vykročením na cestu spásy. Hlavnými charakteristikami Božieho ľudu je to, že sú schopní prijať pravdu a prejavujú lásku k pravde. V procese zažívania Božieho diela a usilovania sa o spásu môžu byť ich skazené povahy, staré myšlienky a rôzne negatívne stavy a prejavy súvisiace s ich skazenými povahami v rôznej miere vyriešené, odvrhnuté a zmenené. Potom môžu žiť podľa Božích požiadaviek, aby boli čestným človekom, človekom, ktorý rozumie pravde-princípom, človekom, ktorý má vernosť a podriadenosť, a človekom, ktorý sa dokáže báť Boha a vyhýbať sa zlu. Pokiaľ ide o to, ako byť jedným z Božieho ľudu, ktorý je na požadovanej úrovni a spĺňa kritériá, o tom sa tu nebudeme podrobne rozpisovať; to nie je témou nášho dnešného duchovného spoločenstva.

III. Najatí pracovníci

Okrem robotníkov a Božieho ľudu je tu ešte jedna kategória jednotlivcov, ktorí sú najúbohejší spomedzi tých, ktorých si Boh vyvolil. Po vypočutí rôznych právd vyjadrených Bohom a rôznych slov Jeho odhalenia ľudstvu nevykazuje ich správanie, to, čo žijú, a ich snahy vôbec žiadnu zmenu. Bez ohľadu na to, ako s nimi hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde, zostávajú ľahostajní: „Nechcem sa zmeniť. Budem si žiť, ako chcem, a nikto ma nemôže ovládať. Robte si, čo chcete, je mi to jedno! Teraz nemám dobrú náladu, takže by ma nikto z vás nemal provokovať. Ak to urobíte, nebudem k vám slušný!“ Nepovažujú sa za takých s jednoznačným postojom alebo názorom, že „mám dobrú ľudskú prirodzenosť, skutočne verím v Boha, dokážem zanechať veci a som ochotný znášať útrapy a zaplatiť cenu“, ale medzi bratmi a sestrami prejavujú ešte jednoznačnejší postoj. Aký je to postoj? Je to postoj: „Budem konať, ako chcem, robiť, čo si želám. Nikto by ma nemal nútiť prijať pravdu, nikto by sa ma nemal snažiť zmeniť. Každý, kto sa na mňa snaží naliehať, aby som prijal pravdu, si len koleduje o problémy, a ak sa ma niekto pokúsi orezať, budem s ním bojovať na život a na smrť!“ Nemajú ani najmenší záujem o žiadnu vetu, ktorú Boh vyslovil, ani o dielo, ktoré Boh koná. Samozrejme, pokiaľ ide o skazené povahy ľudí a princípy konania, ako aj o postoj, ktorý by ľudia mali mať k Bohu, a o princípy, ktoré by sa mali dodržiavať v medziľudských vzťahoch – ktoré bratia a sestry spomínajú počas zhromaždení alebo pri konaní svojej povinnosti – pristupujú k nim s pohŕdavým postojom. Niektorí jednotlivci konajú povinnosť, ale úplne ignorujú princípy vyžadované Božím domom a robia veci tak, ako si naplánovali. Hneď ako s nimi dohovoríš v duchovnom spoločenstve o princípoch, do očí s tebou súhlasia, ale potom sa otočia a začnú konať bezohľadne a svojvoľne, pričom ukazujú svoju démonickú stránku. Sú aj jednotlivci, ktorí navonok vyzerajú ako slušní ľudia, ale keď sa s nimi rozprávaš alebo chatuješ, ich názory sú nesprávne, ich tón je nesprávny, a čo je ešte dôležitejšie, ich povaha je nesprávna, takže sa s nimi nedá viesť rozhovor. Keď sa ich opýtaš: „Existuje na svete Boh?“, povedia: „Neviem.“ Ty povieš: „Toto by sa malo robiť takto, je to Boží úmysel.“ Oni odpovedia: „Zdám sa ti nepríjemný? Chceš mi robiť problémy? Snažíš sa ma vypudiť?“ Ty povieš: „Takéto konanie je šírenie predstáv a ventilovanie negativity, čo by mohlo spôsobiť, že niektorí noví veriaci zakopnú. Musíme sa držať pravidiel Božieho domu a musíme mať jasno v princípoch, ktoré by sa mali dodržiavať vo vzájomných vzťahoch a stykoch medzi ľuďmi. Ak to, čo sa hovorí a robí, nemôže druhých povzniesť alebo im pomôcť, prinajmenšom by to nemalo mať na nich negatívny vplyv. To je rozum, ktorý by mal mať niekto s normálnou ľudskou prirodzenosťou.“ Oni povedia: „Hovoriť mi o normálnej ľudskej prirodzenosti, poučovať ma o pravidlách, kto si myslíš, že si? Čo je zlé na tom, že ventilujem negativitu? Ak nový veriaci zakopne, je o jedného nového veriaceho menej – ušetrí mi to mrzutosť z toho, že sa na nich musím pozerať!“ Hovoriť s nimi o pravidlách je zbytočné, a takisto je to aj s diskusiou o ľudskej prirodzenosti. A čo duchovné spoločenstvo o pravde, duchovné spoločenstvo o Božích slovách? Nepočúvajú ani duchovné spoločenstvo o Božích slovách. Nikto sa ich neodváži kritizovať, nikto sa neodváži ich obťažovať ani provokovať. Sú v cirkvi takíto ľudia? (Áno.) Medzi tými, ktorí boli vyčistení, sú skutočne takíto jednotlivci. Sú títo ľudia robotníci, Boží ľud, alebo čo? (Sú to ľudia, ktorí boli vyradení.) Prečo boli vyradení? (Pretože neprijímali pravdu; pretože mali odpor k pravde.) Toto je podstata problému. Prečo teda neprijímajú pravdu? Prečo majú odpor k pravde? Aká je hlavná príčina? (Podstata týchto ľudí je podstata pochybovačov.) Správne, ich podstata je podstata pochybovačov. V cirkvi je dosť veľa pochybovačov, ale sú všetci pochybovači takíto? (Nie.) Sú títo jednotlivci, ktorým chýbajú aj najzákladnejšie ľudské morálne zásady a výchova – vyradení len preto, že sú pochybovači? Prečo sú vyradení? V konečnom dôsledku je to problém ľudskej prirodzenosti; títo ľudia majú zlú, zlomyseľnú ľudskú prirodzenosť. Presne povedané, chýba im ľudská prirodzenosť. Keď im chýba ľudská prirodzenosť, čím sú? Sú to ľudia s diabolskou prirodzenosťou. Akí sú ľudia s diabolskou prirodzenosťou v porovnaní so zvieratami? Myslím si, že sú ešte horší ako zvieratá; niektoré zvieratá dokážu byť poslušné a vyhýbať sa zlému konaniu. Napríklad psy môžu byť dosť dobré; niektoré psy sú skutočne skvelými domácimi miláčikmi a výnimočne dobre vychádzajú s ľuďmi! Sú obzvlášť poslušné a rozumné, rozumejú všetkému, čo ľudia hovoria, a sú vhodné na chov v interiéri. Takéto psy sú oveľa lepšie ako neposlušní ľudia. Je veľa ľudí, ktorí sú ešte horší ako dobré psy. Sú potom ešte ľuďmi? Nie, nie sú to ľudia; sú to neľudia. Mnoho ľudí nerozumie ľudskej reči; je nemožné s nimi komunikovať. Neprijímajú pravdu bez ohľadu na to, ako sa o nej hovorí v duchovnom spoločenstve, sťažujú sa, keď sú orezávaní, a keď ich vyradia, začnú vulgárne nadávať, pričom neprejavujú žiadnu zmenu bez ohľadu na to, koľko rokov veria. Môžu takíto ľudia ešte zostať v Božom dome? (Nie.) Nemôžu zostať. Do akej kategórie by sa mali takíto jednotlivci zaradiť? Po prvé, mali by byť títo jednotlivci zaradení medzi Boží vyvolený národ? (Nie.) Ak nie sú medzi Božími vyvolenými, do akej kategórie by mali byť zaradení? Nebyť medzi Božími vyvolenými – ako by sa to malo interpretovať? Znamená to, že z pohľadu ľudskej prirodzenosti, ktorú prejavujú a žijú, nie je byť pochybovačmi jednoduchá záležitosť; ich podstata nie je ľudská. Je veľa takých, ktorí sú pochybovačmi – sú všetci takí zlí a zlomyseľní ako títo jednotlivci? Nie. Dokonca ani medzi nevercami nie je každý taký zlý; niektorí ľudia majú najzákladnejšie morálne štandardy. A čo títo jednotlivci? Chýbajú im aj najzákladnejšie morálne zásady a výchova, akú majú neverci; ich odhalenia a to, čo žijú, presne povedané, nespĺňajú štandardy ľudskej morálky. Podstatou týchto ľudí je diabolskosť. Z pohľadu ich podstaty, spasí ich teda Boh? (Nie.) Boh ich nespasí. A prečo je to tak? Pretože ich ľudská prirodzenosť je zlá a zlomyseľná, je to démonická prirodzenosť, a preto majú odpor k pravde a odolávajú jej. Takéto slová sú vlastne ich povyšovaním; presnejšie povedané, títo jednotlivci majú odpor k pozitívnym veciam a nenávidia ich, nejde ani len o odpor k pravde a jej neprijímanie. Majú odpor k najzákladnejším pozitívnym veciam, nenávidia ich a odolávajú im; pravidlá, ktoré by mal človek s normálnou ľudskou prirodzenosťou dodržiavať, a výchova, ktorú by mal mať, to všetko sú veci, ktoré sa im hnusia. Dokážu prijať pravdu? (Na to nestačia.) Správne, na to nestačia; nie sú ani robotníci. Niektorí ľudia hovoria: „Keďže nie sú ani robotníci, za čo sa považujú v Božom dome? Ako sa dostali do Božieho domu?“ Ak by sme ich mali vysvetliť, zaradiť ich do kategórie, títo jednotlivci sú, presne povedané, ako najatí robotníci alebo dočasní pracovníci privezení spomedzi nevercov. Je význam tohto jasný? Toto je ich kategória, ako aj úloha, ktorú hrajú v Božom dome. Nie sú ani robotníci; nepovažujem ich za robotníkov, nie sú toho hodní! Robotníci majú vlastnosti ako dobrá ľudská prirodzenosť, skutočne veria v Boha, sú ochotní zaplatiť cenu a schopní znášať útrapy, a tieto veci aj žijú. Týmto jednotlivcom chýbajú aj tieto vlastnosti, takže ich zaradenie do kategórie najatých robotníkov je už prejavom najväčšej láskavosti a je to veľmi zdvorilé. Čo znamená byť najatým robotníkom alebo dočasným pracovníkom? Znamená to, že Boží dom z dôvodu osobitných potrieb počas určitých období najíma niektorých jednotlivcov, ktorí nesúvisia so spásou, aby dokončili určité úlohy. Po dokončení týchto úloh sa odhalí pravá tvár týchto jednotlivcov. Boží vyvolený národ si v styku s nimi dosť vytrpel, znechutili sa mu až do neúnosnej miery a tiež ich dostatočne rozlíšil. Za takýchto okolností by mali byť títo jednotlivci vyčistení; toto je najvhodnejší čas na takéto kroky. Bolo práve teraz jasne vysvetlené, ako títo jednotlivci vznikajú? (Áno.) Sú to najatí robotníci, ktorí nesúvisia so spásou a ktorí sú prijatí počas osobitných období práce cirkvi. Po tom, čo nejaký čas robili príležitostné práce a poskytovali služby, sa títo jednotlivci dopustili v Božom dome bezohľadných neprávostí, spôsobili početné narušenia a vyrušenia. Úloha, ktorú hrajú, je úloha negatívnych postáv. Plne odzrkadľujú pravú tvár satana a diablov, vyrušujú prácu cirkvi a ničia poriadok cirkevného života. Konkrétnejšie sa dá povedať, že títo jednotlivci výrazne poškodzujú záujmy Božieho domu, napríklad poškodzujú mnohé zariadenia, stroje, cenné predmety a tak ďalej v Božom dome. Dá sa povedať, že činy a správanie týchto jednotlivcov vyvolali všeobecný hnev. Samozrejme, viacerým ľuďom tiež umožnili poučiť sa a získať schopnosť rozlišovať, naučiť sa, čo je diabol a čo znamená chýbajúca ľudská prirodzenosť, a jasne vidieť pravú tvár pochybovačov; umožnili ľuďom jasným a konkrétnejším spôsobom vidieť, aké sú myšlienky a názory pochybovačov, o čo sa usilujú, po čom túžia hlboko vo svojich srdciach, aký postoj majú k Bohu a k pravde a aký postoj majú k svojim povinnostiam a k pozitívnym veciam, a dokonca aj postoje, ktoré títo jednotlivci majú k určitým nariadeniam vydaným Božím domom, a tak ďalej. Keď sa to stane takto konkrétnym, spôsob, akým títo jednotlivci žijú svoju ľudskú prirodzenosť, ich ľudská prirodzenosť-podstata a to, o čo sa usilujú, sú úplne odhalené. Ponechať týchto jednotlivcov v cirkvi sa potom zdá byť zbytočné; spôsobí to veľkú škodu Božiemu vyvolenému národu a vôbec im to neprospeje. Toto je čas, aby odišli. Ak teda povieme, že Boží dom im dal dosť času a príležitostí na prijatie pravdy a uctievanie Boha, je toto tvrdenie správne? (Nie.) Ako by sa to teda malo povedať? Boží dom im dal dostatok príležitostí a dosť času na to, aby sa obrátili, ale konečný výsledok odhaľuje skutočnosť: Diabol je vždy diabol v každom čase a nikdy sa nemôže zmeniť. Toto je skutočnosť. Je možné prinútiť veľkého červeného draka, aby uznal Božie postavenie a identitu? Prinútiť týchto ľudí s démonickou prirodzenosťou, aby sa zmenili a dodržiavali nejaké pravidlá – dá sa to dosiahnuť? (Nie.) Nemôžu to dosiahnuť. Príležitosti sa im nedávajú na to, aby prijali pravdu, uznali dielo vykonané Bohom alebo konali podľa pravdy-princípov, ale aby dostali možnosť sa obrátiť. Ak by bol čo i len najmenší náznak, že sa obrátili, ich prípadný výsledok by sa mohol zmeniť. Títo ľudia však nevedia, čo je pre nich dobré; ich démonická prirodzenosť bude vždy len taká. Bez ohľadu na to, koľko času alebo koľko príležitostí dostanú, to, čo žijú, a ich podstata sa nezmenia; to je skutočnosť. Preto konečným spôsobom, ako s týmito ľuďmi naložiť, je zbaviť ich povinností, nechať ich opustiť cirkev a zabezpečiť, aby už nemali žiadne väzby ani vzťah s Božím domom. Sú jednotlivci, ktorým bude ľúto, že odchádzajú, a budú ich ľutovať so slovami: „Títo ľudia sú ešte dosť mladí; časom by z nich boli vynikajúci ľudia. Majú veľmi dobrú kvalitu, sú takí nadaní a talentovaní – aké skvelé by bolo, keby mohli prijať pravdu！ Ak Boží dom dokáže byť láskavejší a tolerantnejší a dať im viac možností na pokánie, možno sa veci skončia inak, keď budú starší?“ Akí ľudia takto premýšľajú? (Popletení ľudia, zmätení ľudia.) Správne. Všetko sú to popletení, zmätení ľudia – jednoducho darebáci! Boh takýchto ľudí nespasí a Boží dom im nedovolí zostať – čo je na nich hodné ľútosti? Boh hovorí, že takýchto ľudí nespasí, no ty navrhuješ dať im možnosť pokánia. Dokážeš spasiť ľudí? Nejdeš tým proti Bohu? Snažíš sa, aby si ostatní mysleli, že si láskavejší ako Boh? Máš pravdu-realitu? Dokážeš prezrieť podstatu človeka? Kto dokáže spasiť ľudí, Boh alebo ty? Odvážiť sa ísť proti Bohu – to je príliš arogantné, samospravodlivé a bez rozumu, nie? Nie je to veľká vzbura? Nie je to tak, že satan a zlí duchovia sa reinkarnovali a vždy sa tešia z toho, že idú proti Bohu? Pochybovači, o ktorých sa práve hovorilo, sú menej ako zvieratá. Akokoľvek sa im v duchovnom spoločenstve hovorí o pravde, je to zbytočné; dokonca aj ich orezávanie je márne. Dá sa povedať, že majú satanskú prirodzenosť a nikdy sa nezmenia. Ak chce niekto dať tým, ktorí sú satanovho druhu, možnosť pokánia, nech sa o takých ľudí postará; uvidíme, či naozaj majú tú lásku. Tí pochybovači, ktorí vôbec neprijímajú pravdu, sú v cirkvi najhorší; všetci sú ako zvieratá, nerozumní a neschopní spásy. Či už v minulosti alebo v súčasnosti, cirkev s nimi zaobchádzala najvhodnejšie; cirkev im preukázala nesmiernu trpezlivosť a toleranciu a dala im dostatok príležitostí. Dodnes sa však vôbec nezmenili, dokonca sa vo svojich spôsoboch ešte zhoršili. Na začiatku, keď títo ľudia prichádzajú veriť v Boha so svojimi predstavami, domnienkami a túžbou po požehnaniach, dokážu byť trochu zdržanliví a konajú svoje povinnosti s určitým nadšením a zápalom. Keď však nakoniec vidia, že „veriť v Boha znamená usilovať sa o pravdu, poznať Božie dielo a podriaďovať sa Bohu, a to je všetko“, ich postoj k Bohu a k pravde, ako aj ich pravá tvár, sú dôkladne odhalené. Čo sa odhalí? Nielenže im chýba ľudská prirodzenosť, svedomie a rozum, ale sú aj mimoriadne zlomyseľní, podlí a hrubí. Pohŕdajú Bohom a pravdou a dokonca sa k požiadavkám a pravidlám Božieho domu – a k Božím správnym ustanoveniam – správajú s nepriateľstvom a vzdorom. Tieto ich prejavy zintenzívnili odpor a averziu, ktorú k nim cíti Boží vyvolený národ, a tiež urýchlili tempo, akým ich Boží dom odstraňuje, a nakoniec rýchlo rozhodli o tom, či zostanú alebo odídu, rozhodli o ich výsledkoch a osudoch. Svoje výsledky a osudy si zaslúžili sami, neboli spôsobené podnecovaním ani navádzaním zo strany niekoho, ani tým, že by ich niekto nútil alebo pokúšal, a určite neboli spôsobené objektívnymi okolnosťami; svoje výsledky a osudy si spôsobili sami, boli spôsobené ich vlastnými voľbami a určené ich prirodzenosťou-podstatou a cestami, ktorými sa vydali. Výsledky a osudy týchto ľudí sú stanovené; len čo sú vyčistení z radov tých, ktorí konajú svoje povinnosti, potom už nie sú ani robotníci. Dobre si viete predstaviť, aký osud budú mať – nestojí to tu za zmienku, lebo si to nezaslúžia.

Pokiaľ ide o typ ľudí, ktorí sú odhalení a vyradení, prejavy ich rôznych zlých skutkov, ako aj zlomyseľné slová a výroky, ktoré zjavujú vo svojom každodennom živote, sú jasne viditeľné. A predsa, niektorí vodcovia a pracovníci nedokážu rozlíšiť týchto zlých ľudí takých, akí v skutočnosti sú, ani preniknúť do ich prirodzenosti-podstaty. Títo vodcovia a pracovníci si zrejme neuvedomujú, že sú to zlí ľudia a pochybovači, a tak ich neplánujú odstrániť z cirkvi ani sa nimi primerane zaoberať. Z ich strany ako vodcov a pracovníkov ide o vážne zanedbanie zodpovednosti. S otvorenými očami sa prizerajú, ako títo ľudia s démonickou prirodzenosťou nedodržiavajú žiadne pravidlá Božieho domu, ako besnia a svojvoľne vyrušujú a sabotujú prácu cirkvi a poriadok cirkevného života; dokonca týmto ľuďom tolerujú, keď pod zámienkou konania svojej povinnosti konajú odvážne a bezohľadne, správajú sa protizákonne a poškodzujú záujmy Božieho domu. Poškodzovanie záujmov Božieho domu zahŕňa mnoho vecí: poškodzovanie strojov a rôzneho vybavenia Božieho domu, poškodzovanie jeho rôznych kancelárskych zariadení a potrieb, dokonca aj svojvoľné mrhanie Božími obetami a podobne. Závažnejšie je, že svojhlavo šíria rôzne bludy a omyly, čím spôsobujú také vyrušenie, že Boží vyvolený národ nemôže v pokoji konať svoje povinnosti, také vyrušenie, že ľudia, ktorí sú slabí a negatívni, zanechávajú svoje povinnosti a strácajú vieru v nasledovanie Boha. Títo zlí ľudia robia všetky tieto zlé veci, páchajú všetky tieto zlé skutky, ktoré vyrušujú a narúšajú prácu cirkvi a škodia bratom a sestrám, no vodcovia a pracovníci zatvárajú oči a tvária sa, že nepočujú; niektorí z nich dokonca hovoria: „Nevedel som o tom, nikto mi to nepovedal!“ Tá banda zverov a diablov napáchala spúšť, rozpútala v cirkvi chaos, a vodcovia a pracovníci napriek tomu nie sú vôbec informovaní a nevedia o tom! Nie je to spodina? Kde majú srdce? Čo robia? Nevedú len plané reči? Nezanedbávajú svoje riadne úlohy? Každý deň, keď sú takíto falošní vodcovia v úrade, je ďalším dňom, keď rôzni zlí ľudia bezohľadne vyrušujú cirkev a škodia Božiemu vyvolenému národu. Keďže falošní vodcovia si neplnia svoje povinnosti, tá banda zverov sa celý deň povaľuje, nekoná žiadne povinnosti, nedodržiava žiadne pravidlá, priživuje sa na Božom dome, slobodne si užíva rôzne materiálne výhody a blahobyt Božieho domu – dokonca úmyselne vyrušujú prácu cirkvi, poškodzujú stroje a vybavenie Božieho domu. Takto sa správajú, a predsa stále očakávajú, že budú v Božom dome žiť pohodlným životom a robiť si, čo sa im zachce, pričom ich nesmie nikto obťažovať ani provokovať. Je to taký vážny problém, no vodcovia a pracovníci ho prehliadajú a neriešia, ani keď im ho iní nahlásia – nie sú odpadom, ktorý nekoná žiadnu skutočnú prácu? Nie je to vážne zanedbanie zodpovednosti? (Áno, je.) Niektorí hovoria: „Problém som nevyriešil, pretože som bol zaneprázdnený inou prácou. Jednoducho som sa k tomu nedostal!“ Sú tieto slová opodstatnené? Čím si tak zaneprázdnený, ak neriešiš taký vážny problém? Majú veci, ktorými si zaneprázdnený, nejakú hodnotu? Dokážeš si vo svojej práci stanoviť priority? Nemalo by mať riešenie problémov prednosť, nech si akokoľvek zaneprázdnený prácou? Zodpovednosťou vodcov a pracovníkov je pohotovo porozumieť rôznym druhom ľudí, ktorí narúšajú a vyrušujú prácu cirkvi, a zaoberať sa nimi. Ak odkladáš skutočné problémy a zaoberáš sa inými záležitosťami, konáš skutočnú prácu? Ak objavíš problém alebo ti ho niekto nahlási, mal by si odložiť prácu, ktorú máš práve v rukách, a okamžite ísť na miesto a zistiť, kde je zdroj problému. Ak nejaký zlý človek narúša a vyrušuje prácu cirkvi, mal by si najprv tohto zlého človeka odstrániť. Potom bude riešenie ostatných problémov jednoduché. Ak objavíš problém a neriešiš ho s tvrdením, že si príliš zaneprázdnený, vari sa v skutočnosti len nenaháňaš ako veverička v kolese? Čím si vlastne taký zaneprázdnený? Je to skutočná práca? Dokážeš to jasne vysvetliť? Sú tvoje dôvody a výhovorky opodstatnené? Prečo nepovažuješ riešenie problémov za dôležité? Prečo neriešiš problémy včas? Prečo si hľadáš výhovorky a vyhýbaš sa tomu s tvrdením, že si príliš zaneprázdnený, aby si sa o to postaral? Nie je to nezodpovednosť? Ako vodca v cirkvi nedávaš riešeniu problémov prioritu, zaoberáš sa rôznymi triviálnymi záležitosťami, nevidíš existenciu kritických problémov, nedokážeš v práci rozlíšiť dôležitosť a naliehavosť a uchopiť kľúčové body – to sú prejavy mimoriadne slabej kvality a taký človek je popletenec. Je jedno, koľko rokov si vodcom,, nedokážeš dobre vykonávať prácu cirkvi. Mal by si priznať zodpovednosť a odstúpiť. Ak má vodca príliš slabú kvalitu, akýkoľvek výcvik je zbytočný; určite nebude schopný vykonať žiadnu prácu – je to falošný vodca, ktorého treba odvolať a preradiť na inú povinnosť. Aké má dôsledky to, keď pracujú falošní vodcovia? Objektívne povedané, všetko, čo falošní vodcovia robia, prináša cirkvi straty po mnohých stránkach. Na jednej strane sa nevykonáva dobre podstatná práca cirkvi, čo priamo bráni efektívnosti rôznych pracovných úloh cirkvi. Zároveň to škodí vstupu Božieho vyvoleného národa do života a ovplyvňuje ho to. Najdôležitejšie je, že to ovplyvňuje šírenie evanjelia o kráľovstve. Všetky tieto dôsledky priamo súvisia s tým, že falošní vodcovia nekonajú skutočnú prácu. Jasnejšie povedané, všetko toto je spôsobené tým, že falošní vodcovia sa nevenujú skutočnej práci. Ak by sa iní vodcovia a pracovníci mohli aktívne zapojiť do nejakej skutočnej práce, zrýchliť tempo a skrátiť čas potrebný na riešenie problémov, neboli by rôzne straty, ktoré falošní vodcovia spôsobujú Božiemu domu, o niečo miernejšie? Mohli by sa aspoň znížiť. Aj keď od teba Boží dom nevyžaduje, aby si problémy riešil okamžite, keď vzniknú, prinajmenšom po ich nahlásení by si ich mal začať okamžite riešiť: pýtať sa bratov a sestier na situáciu a diskutovať a hovoriť v duchovnom spoločenstve s ostatnými vodcami a pracovníkmi o tom, ako problémy vyriešiť. Ak je problém vážny a nevieš, ako ho vyriešiť, mal by si ho pohotovo nahlásiť vyššie a hľadať riešenia. Toto by mali dosiahnuť všetci vodcovia a pracovníci. Súčasným problémom však je, že títo vodcovia a pracovníci, aj keď nedokážu problémy vyriešiť, nehlásia ich vyššie. Veľmi sa boja hlásiť ich vyššie zo strachu, že by odhalili svoju vlastnú neschopnosť, príliš slabú kvalitu a neschopnosť vykonávať skutočnú prácu; obávajú sa, že budú odvolaní. Napriek tomu nepreberajú iniciatívu a nepracujú; sú tupí a otupení a pomalí v konaní. Bez cesty k riešeniu problémov sa len pretĺkajú, čo vedie k nahromadeniu príliš mnohých nevyriešených problémov, čím poskytujú príležitosti zlým ľuďom. Keď títo zlí ľudia a ľudia s ambíciami vidia, že falošní vodcovia sú naničhodníci, chopia sa príležitosti a svojvoľne páchajú zlé skutky, čím uvrhnú cirkev do chaosu a neporiadku a paralyzujú všetky aspekty práce. Hoci by falošní vodcovia mali niesť hlavnú zodpovednosť, ani ostatní vodcovia a pracovníci si nesplnili svoje povinnosti. Nie je to vážne zanedbanie zodpovednosti zo strany vodcov a pracovníkov? Väčšina problémov, ktoré v cirkvi vznikajú, v skutočnosti priamo súvisí s vyrušeniami spôsobenými zlými ľuďmi a pochybovačmi. Ak vodcovia a pracovníci nedokážu pohotovo identifikovať koreň problémov, nedokážu nájsť hlavných vinníkov, ktorí problémy spôsobujú, a vždy hľadajú dôvody inde, potom nebudú schopní problémy zásadne vyriešiť a problémy sa budú v budúcnosti naďalej objavovať. Ak sú rozvracači alebo tí, ktorí v zákulisí vytvárajú problémy, dolapení a priamo vzatí na zodpovednosť, tento spôsob riešenia problémov je najúčinnejší. Prinajmenšom zaručuje, že títo pochybovači a zlí ľudia sa neodvážia naďalej besnieť a spôsobovať narušenia a vyrušenia. Nemali by toto vodcovia a pracovníci dosiahnuť? (Áno.) Dá sa s istotou povedať, že hlavným dôvodom, prečo sa problémy v cirkvi množia a neriešia sa včas, je nezodpovednosť vodcov a pracovníkov, alebo to, že falošní vodcovia nemajú pravdu-realitu a nedokážu vykonávať skutočnú prácu. Ak vodcovia a pracovníci nedokážu riešiť rôzne problémy, ktoré v cirkvi vznikajú, určite nedokážu vykonávať prácu, ktorá prináleží ich pozícii. Existuje niekoľko situácií a dôvodov, ktorým tu treba jasne porozumieť: ak sú vodcovia a pracovníci nováčikovia bez skúseností, malo by sa im trpezlivo pomáhať, viesť ich k riešeniu problémov a v procese riešenia problémov sa majú naučiť niektoré veci a pochopiť pravdu-princípy. Takto sa postupne naučia riešiť problémy. Ak vodcovia a pracovníci nie sú správni ľudia, úplne odmietajú prijať pravdu a namiesto toho používajú na riešenie problémov názory a metódy nevercov, nie je to v súlade s pravdou-princípmi. Takíto ľudia nie sú vhodní na to, aby boli vodcami a pracovníkmi, a mali by byť včas odvolaní a vyradení; potom by sa mali konať nové voľby, aby sa vybrali vhodní vodcovia a pracovníci. Iba tento prístup môže problém dôkladne vyriešiť. Byť cirkevným vodcom nie je ľahká úloha a je nevyhnutné, že niektoré problémy sa nedajú zvládnuť. Ak má však človek rozum, keď čelí problémom, ktoré nedokáže vyriešiť, nemal by ich skrývať, potláčať a ignorovať. Namiesto toho by sa mal poradiť s niekoľkými ľuďmi, ktorí rozumejú pravde, aby spoločne našli riešenie, čo by mohlo vyriešiť sedemdesiat až osemdesiat percent problémov, prinajmenšom by to mohlo dočasne zabrániť vzniku vážnych problémov. Toto je schodná cesta. Ak sa problémy skutočne nedajú vyriešiť, potom by mal človek hľadať riešenia Zhora, čo je múdra voľba. Ak sa bojíš straty tváre alebo sa bojíš, že ťa Zhora oreže za tvoju neschopnosť, a preto problémy zatajuješ a nehlásiš, si úplne pasívny. Ak sa správaš ako otupený, nechápavý blázon a nevieš si rady, oddiališ tým veci. Takéto situácie ľahko poskytujú príležitosti zlým ľuďom a antikristom a umožňujú im využiť chaos, aby konali. Prečo sa hovorí, že využívajú chaos, aby konali? Pretože čakajú presne na túto príležitosť. Keď vodcovia a pracovníci nedokážu zvládnuť žiadne problémy a Boží vyvolený národ pociťuje úzkosť a nepokoj a už v nich stratil dôveru, zlí ľudia a antikristi sa snažia túto medzeru využiť. Myslia si, že cirkev je v stave bez vedenia a riadenia. Chcú využiť túto príležitosť, aby predviedli svoje schopnosti, aby ich Boží vyvolený národ obdivoval, podporoval a veril, že v porovnaní s vodcami a pracovníkmi majú lepšiu kvalitu, sú viac schopí riešiť problémy, ukázať cestu von a dokážu lepšie zvrátiť situáciu uprostred chaosu. Nechcú zlí ľudia a antikristi urobiť toto najviac zo všetkého? Keď sú v takej chvíli vodcovia a pracovníci bezmocní a zlí ľudia a antikristi sa postavia a vyriešia problémy, dokonca ukážu cestu von, komu bude Boží vyvolený národ veriť? Prirodzene, bude veriť zlým ľuďom a silám antikristov. Čo to ukazuje? Ukazuje to, že vodcovia a pracovníci sú naničhodníci, nič nedokážu a zlyhávajú v kľúčových chvíľach. Sú takíto ľudia ešte hodní byť vodcami a pracovníkmi? Hoci antikristi nemajú pravdu-realitu a nedokážu vykonávať skutočnú prácu, všetci v rôznej miere majú nejaké dary a sú relatívne bystrejší vo vonkajších záležitostiach, čo je presne ich výhoda a je to spôsob, akým dokážu zavádzať ľudí. Ale ak by sa stali vodcami a pracovníkmi, mohli by skutočne použiť pravdu na riešenie problémov Božieho vyvoleného národa? Mohli by skutočne viesť Boží vyvolený národ, aby jedol a pil Božie slová, rozumel pravde a vstupoval do pravdy-reality? Absolútne nie. Hoci majú nejaké dary a sú výreční, nemajú vôbec žiadnu pravdu-realitu. Hodia sa za vodcov a pracovníkov cirkvi? Vôbec nie! Toto je niečo, čo by mal Boží vyvolený národ prezrieť; nikdy sa nesmie nechať zaviesť alebo oklamať zlými ľuďmi a antikristami. Pochybovači, zlí ľudia a antikristi sa vôbec neusilujú o pravdu a nemajú ani kúsok pravdy-reality. Tak Mi povedzte, môžu povedať niečo so svedomím a rozumom, ako napríklad: „Aj keď je cirkev teraz bez vedenia, musíme konať z vlastnej iniciatívy. Predpisy Božieho domu sa nemôžu porušovať, princípy vyžadované Božím domom sa nemôžu meniť. Mali by sme robiť to, čo máme; každý by sa mal držať svojich povinností, ktoré má konať, plniť si svoje zodpovednosti a nenarúšať poriadok“? Mohli by povedať niečo také? (Nie.) Absolútne nie! Aké kroky podniknú títo pochybovači a zlí ľudia? Bez dohľadu a dozoru ani nekonajú svoje povinnosti, oddávajú sa jedlu, pitiu, hrám a zábave, vedú plané reči, vtipkujú a dokonca flirtujú. Niektorí strávia celú noc pozeraním videí neveriaceho sveta, potom sa vyhovárajú, že ponocovali pri konaní svojich povinností, aby sa ulievali a priveľa spali. Toto sú skutky zlých ľudí, tých, ktorí sú z diablov. Cítia pri páchaní týchto zlých skutkov nejakú vinu? Prebudí sa v nich zrazu svedomie a prevezmú iniciatívu, aby si splnili nejaké ľudské zodpovednosti a urobili niečo prospešné pre Boží dom, cirkev a bratov a sestry? Absolútne nie. Keď sa niekto pozerá, neochotne urobia nejakú prácu naoko, len aby sa uživili. To je jediná vec, ktorú dokážu; okrem toho títo ľudia nemajú ani jedinú svetlú stránku. Má teda zmysel, aby títo ľudia zostávali v Božom dome? Nemá to vôbec žiadny zmysel. Takíto ľudia sú zbytoční a musia byť odstránení.

Ako zistíte, či niekto miluje pravdu? Dám vám príklad, aby ste tomu porozumeli. Niektorí ľudia sa venujú nejakému povolaniu a čím viac sa učia, čím viac sa vzdelávajú, čím viac rozumejú, tým ochotnejšie sa mu venujú a tým menej sú ochotní ho opustiť. Aký je to prejav? Znamená to, že sa im toto povolanie naozaj páči? (Áno.) Bez ohľadu na to, koľko útrap znášajú, akú cenu platia alebo koľko úsilia vynakladajú, neochvejne a bez ľútosti v tomto povolaní pokračujú. To je skutočná náklonnosť, hlboká, úprimná láska. Povedzme, že je tu niekto, kto tvrdí, že má rád určitú prácu, ale v procese osvojovania si odborných zručností nie je ochotný znášať útrapy ani platiť cenu a keď sa v práci objaví mnoho problémov, nehľadá riešenia, bojí sa problémov a to, že sa venuje tomuto povolaniu dokonca často vníma ako obťažovanie alebo bremeno. Zmena povolania však nie je jednoduchá, a vzhľadom na materiálne výhody, ktoré mu toto povolanie môže priniesť, sa mu tento človek neochotne venuje, ale nikdy v ňom nevynikne. Naozaj sa mu teda toto povolanie páči? (Nie.) Zjavne nie. Existuje aj iný typ človeka, ktorý slovami vyjadruje náklonnosť k určitému povolaniu a venuje sa mu, ale nikdy neznáša útrapy ani neplatí cenu za to, aby si dobre osvojil odborné zručnosti. Počas procesu učenia si dokonca môže k povolaniu vytvoriť odpor alebo znechutenie a má čoraz menšiu ochotu sa učiť. Keď jeho odpor dosiahne určitú úroveň, zmení povolanie a potom nechce spomínať žiadne procesy, príbehy ani nič iné z doby, keď sa tomuto povolaniu venoval. Naozaj sa takýmto ľuďom toto povolanie páči? (Nie.) Nepáči sa im. Dokážu sa ho ľahko vzdať, cítiť znechutenie a dokonca zmeniť povolanie, čo dokazuje, že sa im toto povolanie naozaj nepáči. Dôvod, prečo dokážu povolanie zanechať, je ten, že po tom, ako investovali veľké množstvo času, energie a nákladov im neumožnilo žiť bohatý život, po akom túžili, ani si užívať dobré materiálne podmienky. V srdci si k povolaniu vytvárajú odpor a preklínajú ho, dokonca zakazujú ostatným, aby ho spomínali, sami ho už nespomínajú a dokonca sa hanbia za to, že sa mu predtým venovali a považovali ho za svoju túžbu a najvyšší cieľ, o ktorý sa v živote usilovali. Vzhľadom na to, do akej miery si dokážu k povolaniu vytvoriť odpor, bol ich počiatočný prejav náklonnosti k povolaniu úprimný? (Nie.) Existuje len jeden typ človeka, ktorému sa povolanie naozaj páči – bez ohľadu na to, či mu poskytuje dobrý materiálny život alebo značné výhody, a bez ohľadu na to, s koľkými ťažkosťami sa stretne alebo koľko utrpenia v tomto povolaní znesie, dokáže v ňom neochvejne vytrvať až do samého konca. To je skutočná náklonnosť. To isté platí aj pre to, či človek miluje pravdu. Ak naozaj miluješ pozitívne veci a postupuješ od lásky k pozitívnym veciam k láske k pravde, potom bez ohľadu na to, s akými situáciami sa stretneš, budeš vytrvalo hľadať pravdu a usilovať sa o ňu bez toho, aby si zmenil svoj životný cieľ. Ak sa dokážeš len tak vzdať viery v Boha a zanechať cestu spásy, nie je to skutočná láska k pravde. Pokiaľ ide o tých, ktorí sa neusilujú o pravdu, ale ani sa nevzdávajú, existuje len jeden dôvod ich vytrvalosti: myslia si, že pokiaľ existuje iskierka nádeje na dobrý výsledok a konečný osud, na dobrú budúcnosť, stojí za to risknúť to a mali by vytrvať až do konca. Veria, že táto vytrvalosť je nevyhnutná; pohromy práve narastajú a niet kam inam ísť, tak by tu mohli vydržať a skúsiť šťastie. Majú takíto ľudia v srdci čo i len kúsok lásky k pravde? (Nie.) Nemajú. Keď títo ľudia začnú prvýkrát veriť v Boha, tiež hovoria o nenávisti k svetu, nenávisti k satanovi, nenávisti k negatívnym veciam, láske k pozitívnym veciam a túžbe po svetle. Aké je však ich správanie, keď vstúpia do Božieho domu, do cirkvi? Aký je ich postoj, keď zistia, že sú robotníci, keď si uvedomia, že ich činy, správanie a prirodzenosť sa Bohu nepáčia? Aké druhy správania prejavujú? Dá sa povedať, že keď vnímajú, pocítia alebo si myslia, že už v Božom dome nie sú v priazni, že majú byť vyradení, niektorí sa rozhodnú odísť. Iní, hoci v cirkvi neochotne zostávajú, prepadnú beznádeji a nakoniec sú nútení odísť. Takíto ľudia vôbec nemilujú pravdu; keď je ich túžba po požehnaniach zničená, dokážu zradiť Boha a odvrátiť sa od Neho. Tieto rôzne prejavy ukazujú postoje rôznych ľudí k pravde.

IV. Odlišné výsledky týchto troch druhov ľudí

Práve sme mali duchovné spoločenstvo o charakteristikách troch typov ľudí: robotníkov, najatých pracovníkov a Božieho národa. Z ich charakteristík je zrejmé, že ich konečné výsledky nie sú určené objektívnym prostredím alebo podmienkami, ale ich vlastným usilovaním sa a ich prirodzenosťou-podstatou. Samozrejme, objektívne povedané, je to Boh, kto určuje osudy ľudí, ale Boh tieto rozhodnutia robí na základe toho, či ľudia milujú pravdu a či sú schopní ju prijať. Robotníci sa tiež vyznávajú, že milujú pravdu a pozitívne veci, ale na konci, keď sa Božie dielo skončí, zostávajú ich predstavy a domnienky o Bohu, ich prehnané požiadavky na Boha a ich zrada Boha nezmenené. Je to preto, lebo počas obdobia Božieho diela, v procese nasledovania Boha a konania svojich povinností, nikdy nevyriešili svoje skazené povahy. Hlavnou príčinou toho, že neriešia svoje skazené povahy, je to, že v zásade neprijímajú pravdu. Hoci majú túžbu podriadiť sa Bohu, to, čo skutočne prejavujú, je len schopnosť zanechať a ochota platiť cenu, bez toho, aby niekedy hľadali pravdu-princípy alebo cestu podriadenia sa Bohu. Konečným výsledkom je, že hoci vynaložili veľa úsilia, nemajú o Bohu ani najmenšie poznanie. Stále sú schopní Ho pred inými ľuďmi a pred satanom zradiť a vyjadrovať o Ňom svoje predstavy a domnienky a svoje nerozumné požiadavky na Neho. Keď sa Božie dielo skončí, stále sa považujú za ľudí, ktorí „majú dobrú ľudskú prirodzenosť, skutočne veria v Boha, sú schopní zanechať veci a znášať útrapy a určite budú môcť byť spasení“, a preto sú pokojní. V skutočnosti vždy kráčali cestou robotníka, vôbec sa neusilovali o pravdu; preto si vždy zachovávajú identitu robotníka. Pokiaľ ide o ďalšiu kategóriu ľudí, najatých pracovníkov, o tých nebudeme diskutovať. Ďalšou kategóriou je Boží národ, ktorý sme práve spomínali. V priebehu nasledovania Boha sa Mu podobne ako robotníci vydávajú, venujú svoj čas a energiu, a dokonca aj svoju mladosť, prechádzajú veľkým utrpením a platia vysokú cenu. V tomto sú rovnakí ako robotníci. V čom sa teda líšia? V tom, že keď sa Božie dielo skončí, ich početné predstavy, domnienky a prehnané požiadavky na Boha budú vyriešené. Prejavy, stavy a zjavenia skazenosti, ktoré v ich skazených povahách zjavne odolávajú Bohu, budú odvrhnuté. Tie, ktoré ešte nebudú vyriešené, sa rozplynú, keď postupne prostredníctvom skúseností porozumejú pravde. Hoci ich skazené povahy nebudú úplne odvrhnuté, ich život-povahy prejdú niektorými zmenami. Väčšinu času budú schopní praktizovať podľa pravdy-princípov, ktorým rozumejú, a zjavenia ich skazených pováh sa výrazne obmedzia. Hoci to neznamená, že ich nezjavia v žiadnom prostredí, títo ľudia splnia jednu základnú požiadavku: splnia Božiu požiadavku, aby boli čestní; v podstate budú čestnými ľuďmi. Okrem toho, keď zjavujú skazené povahy alebo páchajú priestupky či prechovávajú predstavy a vzdorovitosť voči Bohu, budú mať bez ohľadu na prostredie, v ktorom to urobia, kajúcny postoj. A je tu ešte jeden bod, ktorý je najdôležitejší: akékoľvek konkrétne kroky Boh podnikne a akokoľvek bude konať v diele súdu posledných dní, čokoľvek zamýšľa urobiť v budúcnosti, akokoľvek usporiada osud ľudstva a akokoľvek oni sami budú žiť v prostredí, ktoré On usporiada, všetci budú mať podriadené srdce a postoj podriadenosti, bez osobných volieb a bez osobných plánov a zámerov. Vďaka týmto rôznym pozitívnym prejavom sa už stanú takými ľuďmi, akých Boh vyžaduje, ľuďmi, ktorí nasledujú Božiu cestu: báť sa Ho a vyhýbať sa zlu. Hoci budú stále ďaleko od skutočného štandardu – „báť sa Boha a vyhýbať sa zlu a byť dokonalým človekom“ – ako uviedol Boh, keď na nich prídu Božie skúšky, budú schopní hľadať a podriadiť sa, čo je postačujúce. Nebudú sa sťažovať; budú len čakať a podriaďovať sa. Hoci vaše súčasné situácie môžu byť od takého výsledku ešte ďaleko a pre niektorých sa to môže zdať veľmi vzdialené a nedosiahnuteľné, ak dokážeš prijať pravdu a považovať Božie slová za svoj princíp a základ existencie, potom ver, že jedného dňa ty, alebo vy všetci, už nebudete ďaleko od toho, aby ste sa stali skutočným Božím národom, ktorý On miluje – ver, že ten deň je na dohľad. Či už je to v súčasnosti predpovedané alebo je to na dohľad, konečný výsledok ani v jednom prípade nie je fantázia, ale skutočnosť, ktorá sa má čoskoro uskutočniť a naplniť. V kom presne sa táto skutočnosť naplní, v ktorých ľuďoch sa naplní, závisí od toho, ako sa v skutočnosti usilujete o pravdu. Inými slovami, či naozaj miluješ pravdu do tej miery, že sa o ňu dokážeš usilovať a praktizovať ju, alebo k nej máš len trochu lásky, ale nedokážeš ju úplne prijať a praktizovať, konečný výsledok ti poskytne odpoveď. Dobre, tu ukončíme naše duchovné spoločenstvo na túto tému.

Štandardy a základy na rozlišovanie rôznych druhov zlých ľudí

II. Na základe ľudskej prirodzenosti

Ďalej pokračujeme v duchovnom spoločenstve o štrnástej zodpovednosti vodcov a pracovníkov: „Pohotovo rozlíšiť a potom vyčistiť alebo vypudiť všetky druhy zlých ľudí a antikristov.“ Štandardy na rozlišovanie všetkých druhov zlých ľudí sú rozdelené do troch hlavných kategórií. Predtým sme hovorili v duchovnom spoločenstve o účele viery človeka v Boha a potom sme prešli k jeho ľudskej prirodzenosti. Pokiaľ ide o ľudskú prirodzenosť, do kategórií sme rozdelili aj mnoho rôznych prejavov. Aké sú tie prejavy, o ktorých sme už hovorili v duchovnom spoločenstve? Prečítajte ich. (Druhý bod na rozlišovanie všetkých druhov zlých ľudí sa týka ľudskej prirodzenosti. Po prvé, záľuba v prekrúcaní faktov a šírení nepravdivých informácií; po druhé, záľuba vo využívaní druhých; po tretie, byť zhýralý a nespútaný; po štvrté, mať sklon k pomste; po piate, byť neschopný udržať jazyk za zubami.) V duchovnom spoločenstve sme hovorili až po piaty bod o neschopnosti udržať jazyk za zubami. Bez ohľadu na to, či hovoríme v duchovnom spoločenstve o konkrétnych prejavoch ľudskej prirodzenosti alebo o iných veciach, ako som už povedal, na rôzne typy ľudí to bude mať rôzny účinok. Tí, ktorí sa usilujú o pravdu, sa po vypočutí zamerajú na skúmanie samých seba; budú sa porovnávať s tým, čo som hovoril v duchovnom spoločenstve, a budú mať aktívny a pozitívny vstup. Avšak tí, ktorí sa neusilujú o pravdu, ako napríklad robotníci, si to len vypočujú a to je všetko. Neberú si to k srdcu ani nepočúvajú poriadne. Niekedy môžu pri počúvaní kázní dokonca zaspať. Nedokážu to vstrebať a dokonca si myslia: „Načo je dobré počúvať tieto malicherné záležitosti? Je to strata času – ešte som nedokončil prácu, ktorú mám rozrobenú!“ Vždy sa starajú len o prácu, ktorá si vyžaduje drinu. Sú obzvlášť nadšení a oddaní drine, prejavujú vernosť, ale jednoducho nedokážu nazbierať energiu na záležitosti týkajúce sa pravdy. To jasne odhaľuje, že takíto ľudia sa o pravdu nezaujímajú; stačí im, že len drú. Je tu ešte jedna skupina ľudí, ktorá si zachováva rovnaký postoj bez ohľadu na to, ako Boží dom hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde: „Len odolávam a som nepriateľský. Aj keď poukážeš na moje problémy a odhalíš moje prejavy, zjavenia a povahy, stále tomu nebudem venovať pozornosť ani to nebudem brať vážne. Čo na tom, že ostatní vedia, že som odhalený?“ Len nehanebne pokračujú vo vzdore a odpore, čo je nenapraviteľné. Bez ohľadu na to sú prejavy rôznych typov ľudí rozlíšiteľné. Pravda – či už pre tých, ktorí sa o ňu usilujú, pre tých, ktorí sú ochotní drieť, ale nemilujú ju, alebo pre tých, ktorým sa pravda protiví a majú k nej odpor – pôsobí ako dvojsečný meč, ako meradlo. Dokáže zmerať postoje ľudí k pravde a tiež cestu, po ktorej kráčajú.

F. Byť nerozumný a úmyselne problémový, pričom sa nikto neodváži takéhoto človeka provokovať

Predtým sme hovorili v duchovnom spoločenstve o rozlišovaní piatich prejavov rôznych zlých ľudí. Dnes pokračujeme v duchovnom spoločenstve o šiestom. Šiesty je tiež prejavom typu zlého človeka, alebo skôr, aj keď ľudia nepovažujú tento typ za zlý, nikto ho aj tak nemá rád. Prečo je to tak? Je to preto, lebo týmto ľuďom chýba svedomie a rozum, chýba im normálna ľudská prirodzenosť a vychádzať s nimi je obzvlášť problematické a ťažké, čo vyvoláva odpor. Aké sú konkrétne prejavy týchto ľudí? Sú nerozumní a úmyselne problémoví a nikto sa ich neodváži provokovať. Sú takíto ľudia v cirkvi? Hoci ich nie je veľa, určite sú. A aké sú ich konkrétne prejavy? Za bežných okolností dokážu títo ľudia normálne konať svoje povinnosti a celkom normálne vychádzať s ostatnými; neuvidíš u nich zlomyseľnú povahu. Keď však ide ich konanie proti pravde-princípom a sú orezávaní, vybuchnú hnevom, úplne odmietnu pravdu a rafinovane sa vyhovárajú. Zrazu si uvedomíš, že sú ako ježko pokrytý pichliačmi, ako tiger, ktorého sa nemožno dotknúť. Pomyslíš si: „S týmto človekom som bol v kontakte tak dlho, myslel som si, že má dobrú ľudskú prirodzenosť, je chápavý a dá sa s ním ľahko rozprávať, veril som, že dokáže prijať pravdu. Nečakal som, že je to niekto, kto je nerozumný a úmyselne problémový. V budúcnosti si pri kontakte s ním musím dávať väčší pozor, obmedziť kontakt, pokiaľ to nie je nevyhnutné, a držať si odstup, aby som ho neprovokoval.“ Videli ste takýchto ľudí, ktorí sú nerozumní a úmyselne problémoví? Vo všeobecnosti tí, ktorí ich poznajú, vedia, aký vyvolávajú strach, a rozprávajú sa s nimi s mimoriadnou zdvorilosťou a opatrnosťou. Keď sa s nimi rozprávate, hlavne ich vôbec nesmiete uraziť, inak to povedie k tomu, že s nimi budete mať nekonečné problémy. Niektorí ľudia hovoria: „Kto presne sú títo hulvátski ľudia? Ešte sme sa s nimi nestretli.“ V takom prípade o tom naozaj musíme hovoriť. Keď napríklad bratia a sestry hovoria v duchovnom spoločenstve o svojich skúsenostiach a niektorí spomenú svoje skazené stavy alebo osobné ťažkosti, ostatní sa s nimi nevyhnutne stotožnia, pretože mali podobné skúsenosti alebo pocity. To je celkom normálne. Človek si po vypočutí môže pomyslieť: „Aj ja mám také skúsenosti, tak sa o tejto téme spoločne porozprávajme v duchovnom spoločenstve. Chcem počuť, ako si tým prešiel. Ak má tvoje duchovné spoločenstvo svetlo a týka sa to problému, ktorý mám, potom to prijmem a budem praktizovať podľa tvojich skúseností a cesty, aby som videl, aké budú výsledky.“ Existuje len jeden typ človeka, ktorý keď počuje ostatných hovoriť v duchovnom spoločenstve o poznaní seba samých a odhaľovať vlastnú skazenosť a ohavnosť, verí, že ho to nepriamo odhaľuje a súdi, a neubráni sa, buchne do stola a vybuchne hnevom: „Kto nemá skazenosť? Kto žije vo vákuu? Vidím to tak, že vaša skazenosť je ešte horšia ako moja! Aké máte vy všetci spôsobilosti na to, aby ste sa na mňa zamerali a odhalili ma? Vidím to tak, že len chcete robiť problémy, vylúčiť ma! Nie je to len preto, že pochádzam z vidieka a neviem pekne rozprávať, aby som vám lichotil? Nie je to preto, že nemám také vzdelanie ako vy? Ani Boh sa na mňa nepozerá zhora, tak čo vám dáva právo pozerať sa na mňa zhora!“ Ostatní hovoria: „Toto je normálne duchovné spoločenstvo, nie je to zamerané na teba. Nie sú skazené povahy všetkých rovnaké? Keď niekto hovorí v duchovnom spoločenstve o nejakej téme a spomenie svoj vlastný skazený stav, ostatní sa nevyhnutne ocitnú v podobných stavoch. Ak máš pocit, že tiež máš rovnaký stav, môžeš aj ty hovoriť v duchovnom spoločenstve o svojich skúsenostiach.“ Na čo on odpovie: „Je to tak? Od jedného človeka by som také duchovné spoločenstvo zniesol, ale prečo sa spolčujete dvaja alebo traja, aby ste ma šikanovali? Myslíte si, že je ľahké ma ovládať?“ Nie sú jeho slová čím ďalej, tým poburujúcejšie? (Áno.) Majú takíto ľudia pri týchto slovách rozum? (Nie.) Ak si naozaj myslíš, že téma duchovného spoločenstva ostatných je zameraná na teba, môžeš o tejto téme diskutovať alebo hovoriť v duchovnom spoločenstve; priamo sa opýtaj, či je to zamerané na teba, namiesto toho, aby si do toho zaťahoval svoj pôvod roľníka, nižšie vzdelanie alebo to, že sa na teba ľudia pozerajú zhora. Načo je dobré hovoriť tieto veci? Nie je to len nezmyselné táranie o tom, čo je správne a čo nie? Nie je to byť nerozumný a úmyselne problémový? (Áno.) Nemyslíte si, že takíto ľudia sú hrozní? (Áno.) Keď urobí takúto scénu, každý vie, aký je to človek, a keď budú na budúcich zhromaždeniach hovoriť v duchovnom spoločenstve, vždy musia hovoriť opatrne a sledovať jeho výrazy. Ak sa zamračí, ostatní začnú váhať, či majú rozprávať, a všetci sa budú počas duchovného spoločenstva na zhromaždeniach cítiť stiesnene. Nie je to obmedzenie a vyrušenie spôsobené tým, že je nerozumný a úmyselne problémový? (Áno.) Všetci tí, ktorí sú nerozumní a úmyselne problémoví, sú neprístupní rozumu; takíto jedinci neprijmú pravdu a nemôžu byť spasení.

Tento typ človeka, ktorý je nerozumný a úmyselne problémový, má aj ďalší prejav. Niektorí ľudia na zhromaždeniach vždy hovoria: „Už nemôžem konať povrchne. Musím sa zamerať na praktizovanie pravdy; musím sa usilovať o dokonalosť. Od prírody sa snažím vyniknúť. Čokoľvek robím, musí to byť urobené dobre.“ Reči majú pekné, ale v skutočnosti pri konaní svojej povinnosti stále konajú povrchne a povinnosť, ktorú konajú, má mnoho problémov a ani zďaleka nedosahuje účinok svedectva o Bohu. Keď vodcovia poukážu na problémy v ich vykonávaní povinnosti a orezávajú ich, okamžite sa nahnevajú a hovoria: „Vedel som to. Vy všetci ma za chrbtom súdite a hovoríte, že moje odborné zručnosti sú slabé. Nie je to len preto, že sa na mňa všetci pozeráte zhora? Bola to len malá chyba. Je nutné ma takto orezávať? Okrem toho, kto nerobí chyby? Hovoríte, že konám povrchne – nebol si aj ty predtým vo svojej práci povrchný? Si oprávnený ma kritizovať? Kto z vás by si bez mojej spolupráce mohol vziať na plecia túto prácu?“ Čo si myslíte o takýchto ľuďoch? V ničom, čo robia, nedovolia ostatným, aby poukázali na ich nedostatky alebo ponúkli návrhy; neprijímajú ani oprávnené orezávanie. Ktokoľvek prehovorí, postavia sa proti nemu a odporujú mu, hovoria nerozumne, dokonca tvrdia, že sa na nich pozerá zhora alebo že ich šikanuje, lebo sú sami a bezmocní, a podobné veci. Nie je to spurné, nerozumné a úmyselne problémové správanie? Sú dokonca aj takí ľudia, ktorí po orezávaní zanechajú svoju povinnosť: „Túto prácu už robiť nebudem. Ak to dokážete, nech sa páči. Potom uvidím, či dokážete pokračovať v práci aj bezo mňa!“ Bratia a sestry sa ich snažia presvedčiť, ale oni nepočúvajú. Dokonca aj keď s nimi vodcovia a pracovníci hovoria v duchovnom spoločenstve o pravde, odmietajú to prijať; začnú sa robiť dôležitými a zanechajú svoju povinnosť. Počas zhromaždení sa urazene mračia, nečítajú Božie slová ani nehovoria v duchovnom spoločenstve, vždy prichádzajú poslední a odchádzajú prví. Keď odchádzajú, dupú nohami a buchnú dverami a väčšina ľudí si s nimi nevie rady. Keď sa takýmto ľuďom niečo stane, majú absurdné argumenty a rozprávajú nezmysly; správajú sa spurne a dokonca hádžu veci, sú úplne neprístupní rozumu. Niektorí majú ešte závažnejšie prejavy – ak ich bratia a sestry nepozdravia, sú nespokojní a počas zhromaždení využijú príležitosť, aby nariekali: „Viem, že sa na mňa všetci pozeráte zhora. Počas zhromaždení sa všetci sústredíte len na duchovné spoločenstvo o Božích slovách a diskutujete o svojich vlastných skúsenostných poznaniach. Nikto sa o mňa nestará, nikto sa na mňa neusmeje a nikto ma neodprevadí, keď odchádzam. Akí ste to veriaci? Vám naozaj chýba ľudská prirodzenosť!“ Takto robia v cirkvi scény. Rozzúria sa aj pre malichernosti a vylejú si všetky svoje nahromadené krivdy. Je zrejmé, že zjavujú svoju vlastnú skazenú povahu, ale neuvažujú o sebe ani sa nepoznajú a nemajú túžbu usilovať sa o zmenu ani o pravdu. Namiesto toho hľadajú problémy v druhých, nachádzajú rôzne výhovorky, aby sa im uľavilo na duši – a pritom hľadajú príležitosti, ako si vyliať svoju zlosť. Ešte dôležitejšie je, že sa snažia, aby si ich všimlo viac ľudí a bálo sa ich, aby medzi ľuďmi získali určitú prestíž a pozornosť. Takíto ľudia sú takí problematickí! Čokoľvek povedia, nikto sa neodváži povedať „nie“; nikto sa neodváži ich ľahkovážne hodnotiť; a nikto sa neodváži sa im otvoriť a hovoriť s nimi v duchovnom spoločenstve. Aj keď si na nich niekto všimne nejaké chyby a skazené povahy, nikto sa neodváži na ne poukázať. Počas zhromaždení, keď všetci hovoria v duchovnom spoločenstve o svojich osobných skúsenostiach a svojom porozumení Božím slovám, opatrne sa vyhýbajú tomuto „sršniemu hniezdu“, boja sa ho vyprovokovať a spôsobiť si problémy. Niektorí ľudia si na zhromaždeniach vylievajú zlosť po tom, čo sa cítili ukrivdení alebo čelili nepríjemnostiam doma či v práci. Je zrejmé, že si z bratov a sestier robia svoj ventil a boxovacie vrece. Keď sú nahnevaní, majú absurdné argumenty, plačú a robia scény. Kto by sa potom odvážil hovoriť s nimi v duchovnom spoločenstve o pravde? Ak sa s nimi hovorí v duchovnom spoločenstve a nejaké slovo sa ich náhodou dotkne, budú sa vyhrážať samovraždou. To bude ešte problematickejšie. S takými ľuďmi nefunguje normálne duchovné spoločenstvo; nefunguje normálny rozhovor; byť príliš srdečný alebo príliš chladný, oboje je zlé; vyhýbať sa im nefunguje; byť príliš blízko nefunguje; a ak bratia a sestry nevyjadria radosť, ktorá by zodpovedala ich radosti, to tiež nefunguje; a keď títo ľudia narazia na nejakú ťažkosť a bratia a sestry nedokážu prejaviť smútok zodpovedajúci ich smútku, ani to nefunguje. Nič u nich nefunguje. Čokoľvek sa urobí, môže ich to nahnevať a rozzúriť. Nech sa k nim správate akokoľvek, nikdy nie sú spokojní. Dokonca aj Moje kázne a duchovné spoločenstvo o stavoch niektorých ľudí ich dokážu vyprovokovať. Ako ich to provokuje? Myslia si: „Neodhaľuje ma to? Ani si so mnou nebol v kontakte a ja som ti nepovedal nič o tom, čo som robil v súkromí. Ako by si to mohol vedieť? Určite niekto donáša. Musím zistiť, kto je s tebou v kontakte, kto donášal, kto ma nahlásil; nenechám to tak!“ Tento typ človeka, ktorý je nerozumný a úmyselne problémový, si dokáže o všetkom myslieť prekrútené veci a s ničím nedokáže správne zaobchádzať. Je neprístupný rozumu! Racionalita mu je úplne cudzia a ešte menej dokáže prijať pravdu. Jeho zotrvanie v cirkvi neprináša žiadny úžitok, len škodu. Je len príťažou, záťažou, ktorej sa treba rýchlo striasť; mal by byť okamžite odstránený!

V Číne vedie viera v Boha k útlaku a prenasledovaniu veľkým červeným drakom a je tak veľa tých, ktorí sú prenasledovaní a nemôžu sa vrátiť domov. Avšak niektorí ľudia, keď sú prenasledovaní a nemôžu sa vrátiť domov, veria, že si tým zaslúžili nejaké výsady alebo spôsobilosť. Žijú v hostiteľských rodinách a nielenže si nechajú posluhovať – ak sa niečo len trochu prieči ich želaniam alebo sa im začne cnieť za domovom, začnú robiť scény a ostatní ich musia prehovárať sladkými rečami a tolerovať. Nie sú takíto ľudia nerozumní a úmyselne problémoví? Tak veľa ľudí je prenasledovaných a hostiteľských rodín nie je veľa. Bratia a sestry z lásky hostia tých, ktorí sa nemôžu vrátiť domov. Chránia ich pred životom na ulici a umožňujú im bývať vo svojich domovoch. Nie je to Božia milosť? No niektorí nielenže si nevážia Božiu milosť, ale ani nevidia lásku bratov a sestier. Namiesto toho sa cítia ukrivdení a dokonca sa sťažujú a správajú sa spurne. Životné podmienky v domovoch bratov a sestier sú v skutočnosti o niečo lepšie ako v ich vlastnom domove. Najmä pokiaľ ide o vieru v Boha a konanie svojej povinnosti, pobyt v domovoch bratov a sestier je ešte lepší ako pobyt vo vlastnom domove a mať bratov a sestry, s ktorými sa dá harmonicky spolupracovať, je vždy oveľa lepšie ako byť úplne sám. Aj keď sú životné podmienky v niektorých regiónoch trochu horšie, stále dosahujú priemernú životnú úroveň. Najdôležitejšie je, že môžu žiť s bratmi a sestrami, často sa zhromažďovať a jesť a piť Božie slová, porozumieť viacerým pravdám a vedieť, aké sú ciele ich úsilia. Takže tí, ktorí sa usilujú o pravdu, sú schopní zaplatiť túto cenu a podstúpiť toto utrpenie. Väčšina ľudí má k tomu správny postoj; dokážu to prijať od Boha s vedomím, že to utrpenie stojí za to a že ním majú prejsť. Dokážu k tomu pristupovať správne. Ale niektorí nerozumní, úmyselne problémoví ľudia, ktorí sú spurní, jednoducho nedokážu veci takto chápať. Možno sotva znesú, že sa týždeň nemôžu vrátiť domov, ale po dvoch týždňoch začnú byť náladoví a po jednom alebo dvoch mesiacoch sa začnú správať spurne a hovoria: „Prečo môže byť vaša rodina šťastne spolu a ja sa nemôžem vrátiť k svojej? Prečo ja nemám slobodu, zatiaľ čo vy všetci môžete prichádzať a odchádzať, ako sa vám páči?“ Ostatní odpovedajú: „Nie je to spôsobené prenasledovaním veľkým červeným drakom? Nie je správne, aby sme ako nasledovníci Boha znášali takéto utrpenie? Čo je na troche tohto utrpenia také hrozné? Vzhľadom na okolnosti, na čo sa sťažovať? Ak ostatní dokážu zniesť toto utrpenie, prečo ty nie?“ Tí, ktorí sú nerozumní a úmyselne problémoví, nechcú vôbec trpieť. Keby ich chytili a zavreli do väzenia, určite by sa z nich stali Judáši. Koľko utrpenia je v živote s hostiteľskou rodinou? Po prvé, jedlo je stále ľudská strava; po druhé, nikto ti nerobí problémy; a po tretie, nikto ťa nešikanuje. Ide len o to, že sa nemôžeš vrátiť domov a stretnúť sa so svojou rodinou – a tú trochu utrpenia jednoducho nerozumní, úmyselne problémoví ľudia nedokážu prijať. Keď s nimi ostatní hovoria v duchovnom spoločenstve o pravde, odmietajú to prijať, ale hovoria veci ako: „Nepoučuj ma o tých veľkých učeniach. Nerozumiem tomu o nič menej ako ty; toto všetko viem! Len mi povedz, kedy sa môžem vrátiť domov? Kedy prestane veľký červený drak sledovať môj dom? Kedy sa budem môcť vrátiť domov bez toho, aby ma veľký červený drak zatkol? Ak neviem, kedy sa môžem vrátiť domov, tak radšej ani nebudem žiť!“ Znovu urobia scénu a potom si sadnú na zem a kopú nohami – a čím viac kopú, tým sú nahnevanejší a dostanú aj záchvat spurnosti, s plačom a nárekom. Ostatní hovoria: „Utíš sa. Ak v tom budeš pokračovať a susedia to budú počuť a zistia, že tu bývajú cudzí ľudia, odhalí nás to, nie?“ Odpovedajú: „Je mi to jedno, proste chcem robiť scény! Vy všetci môžete ísť domov, ale ja nemôžem. To nie je fér! Urobím takú scénu, že ani vy nebudete môcť ísť domov, rovnako ako ja!“ Ich záchvat spurnosti nepoľavuje a na povrch vypláva ich zlomyseľnosť; nikto im nedokáže dohovoriť, nikto ich nedokáže presvedčiť. Keď sa im nálada trochu zlepší, upokoja sa a prestanú robiť scény. Ale ktovie – v hociktorý deň sa môžu opäť správať spurne a robiť scény: budú sa musieť ísť prejsť a byť slobodní a vnútri budú hovoriť nahlas; neustále budú plánovať návrat domov. Bratia a sestry ich varujú: „Ísť domov je príliš riskantné; sú tam policajti, ktorí to miesto sledujú a monitorujú.“ Odpovedajú: „Je mi to jedno, chcem sa vrátiť! Ak ma chytia, tak ma chytia! Čo je na tom? V najhoršom prípade proste budem Judášom!“ Nie je to šialenstvo? (Áno.) Otvorene hovoria, že sú ochotní byť Judášom. Kto by sa odvážil ich hostiť? Chce niekto hostiť Judáša? (Nie.) Je takýto človek veriaci v Boha? Bratia a sestry ich hostia ako veriacich v Boha. Ak je ich ľudská prirodzenosť trochu nedostatočná, to by sa dalo tolerovať; neusilovať sa o pravdu by sa tiež dalo tolerovať. Ale oni sú schopní ublížiť bratom a sestrám tým, že zradia cirkev a stanú sa Judášom, a tým spôsobia, že mnoho ľudí sa nebude môcť vrátiť do svojich domovov alebo normálne konať svoje povinnosti – kto by na seba vzal vinu za tieto následky? Odvážil by si sa hostiť takého nepriateľa? Neprivolávajú sa ich hostením len problémy?

Ľudia, ktorí sú nerozumní a úmyselne nepríjemní, myslia pri svojom konaní len na svoje vlastné záujmy a robia, čo sa im zapáči. Ich slová nie sú ničím iným ako absurdnými argumentmi a kacírstvami a sú neprístupní rozumu. Ich surová povaha len tak prekypuje. Nikto sa s nimi neodváži stýkať a nikto nie je ochotný hovoriť s nimi v duchovnom spoločenstve o pravde zo strachu, že na seba privolá pohromu. Ostatní ľudia sú v napätí, kedykoľvek im hovoria svoju mienku, a boja sa, že ak povedia čo len jedno slovo, ktoré sa im nepáči alebo nie je v zhode s ich želaniami, chytia sa toho a vznesú nehorázne obvinenia. Nie sú takíto ľudia zlí? Nie sú to živí démoni? Všetci ľudia so surovou povahou a nezdravým rozumom sú živí démoni. A keď sa niekto dostane do kontaktu so živým démonom, môže na seba privolať pohromu už chvíľkovou neopatrnosťou. Neznamenalo by to veľké problémy, keby boli takíto živí démoni v cirkvi? (Znamenalo.) Po tom, čo títo živí démoni dostanú záchvat hnevu a vylejú si zlosť, môžu chvíľu hovoriť ako ľudia a ospravedlniť sa, ale potom sa nezmenia. Ktovie, kedy sa ich nálada pokazí a znova dostanú záchvat hnevu a budú chrliť svoje absurdné argumenty. Cieľ ich záchvatu hnevu a výlevov je zakaždým iný, rovnako ako zdroj a pozadie ich výlevov. To znamená, že ich môže vytočiť čokoľvek, čokoľvek v nich môže vyvolať pocit nespokojnosti a čokoľvek môže spôsobiť, že reagujú scénami a spurným správaním. Aké strašné! Aké nepríjemné! Títo vyšinutí zlí ľudia sa môžu kedykoľvek pomiasť a nik nevie, čo sú schopní urobiť. K takýmto ľuďom pociťujem najväčšiu nenávisť. Každý jeden z nich by mal byť odstránený – všetci musia byť vyčistení. Nechcem sa s nimi stýkať. Majú zmätočné myslenie a brutálnu povahu, sú plní absurdných argumentov a diabolských slov, a keď sa im niečo prihodí, zúrivo si to ventilujú. Niektorí z nich pri tomto ventilovaní plačú, iní kričia, ďalší dupú nohami a sú dokonca aj takí, ktorí krútia hlavou a rozhadzujú údmi. Sú to jednoducho zvery, nie ľudia. Niektorí kuchári hádžu v hneve hrnce a riad; iní, ktorí chovajú ošípané alebo psy, v hneve tieto zvieratá kopú a bijú a vylievajú si na nich všetok svoj hnev. Nech sa stane čokoľvek, títo jedinci vždy reagujú hnevom; ani sa neupokoja, aby uvažovali, ani to od Boha neprijmú. Nemodlia sa ani nehľadajú pravdu, ani nevyhľadávajú duchovné spoločenstvo s ostatnými. Keď nemajú na výber, znesú to; keď to nechcú znášať, rozzúria sa, majú absurdné argumenty, obviňujú a odsudzujú ostatných. Často hovoria veci ako: „viem, že vy všetci ste vzdelaní a pozeráte sa na mňa zhora“; „viem, že vaše rodiny sú bohaté a pohŕdate mnou, lebo som chudobný“; alebo „viem, že mnou pohŕdate, lebo mi chýba základ vo viere, a pohŕdate mnou, lebo sa neusilujem o pravdu.“ Napriek tomu, že si zjavne uvedomujú svoje početné problémy, nikdy nehľadajú pravdu, aby ich vyriešili, ani nediskutujú o poznaní samých seba v duchovnom spoločenstve s ostatnými. Keď sa spomenú ich vlastné problémy, uhýbajú a vyslovujú falošné protiobvinenia, všetky problémy a zodpovednosť presúvajú na iných, a dokonca sa sťažujú, že takto sa správajú preto, lebo iní s nimi zle zaobchádzajú. Akoby ich záchvaty hnevu a nezmyselné vyvolávanie problémov spôsobovali iní, akoby to boli všetci ostatní, ktorí sú na vine, oni len nemajú inú možnosť, než sa správať týmto spôsobom a bránia sa oprávnene. Vždy keď sú nespokojní, začnú si ventilovať svoju nevôľu a chrliť nezmysly, trvajú na svojich absurdných argumentoch, akoby sa všetci ostatní mýlili, akoby oni boli jedinými dobrými ľuďmi a všetci ostatní boli zloduchovia. Bez ohľadu na to, koľko záchvatov hnevu majú alebo koľko nezmyselných argumentov vypustia z úst, vyžadujú, aby sa o nich hovorilo dobre. Dokonca aj keď urobia niečo nesprávne, zakazujú ostatným, aby ich odhalili alebo kritizovali. Ak poukážete čo i len na ich drobný problém, zapletú vás do nekonečných sporov a na pokojný život potom môžete zabudnúť. Čo je to za človeka? Je to niekto, kto je nerozumný a zámerne problémový, a tí, ktorí to robia, sú zlí ľudia.

Ľudia, ktorí sú nerozumní a úmyselne problémoví, sa spravidla nemusia dopustiť žiadnych veľkých zradných alebo zlých skutkov, ale v okamihu, keď sa do toho zapletú ich záujmy, povesť alebo dôstojnosť, okamžite vybuchnú od zlosti, dostanú záchvat hnevu, konajú spurne a dokonca hrozia samovraždou. Povedzte Mi, ak sa v rodine objaví takýto absurdný a nerozumne hrubý človek, nebude tým trpieť celá rodina? Domácnosť by potom pohltil chaos plný náreku a kvílenia, takže by sa v nej nedalo vydržať. V niektorých cirkvách sú takíto ľudia; hoci to nemusí byť zjavné, keď je všetko normálne, nikdy neviete, kedy to u nich prepukne a zjavia sa. Medzi základné prejavy takýchto ľudí patria okrem iného záchvaty hnevu, chrlenie absurdných argumentov a nadávanie na verejnosti. Aj keď sa tieto prejavy správania vyskytnú len raz za mesiac alebo raz za pol roka, spôsobujú veľké trápenie a ťažkosti a v rôznej miere narúšajú cirkevný život väčšiny ľudí. Ak sa skutočne potvrdí, že niekto patrí do tejto kategórie, mali by sa s ním okamžite zaoberať a vyčistiť ho z cirkvi. Niekto by mohol povedať: „Títo ľudia nepáchajú žiadne zlo. Nemožno ich považovať za zlých ľudí, mali by sme voči nim byť tolerantní a trpezliví.“ Povedzte Mi, bolo by v poriadku nezaoberať sa takýmito ľuďmi? (Nie, nebolo by to v poriadku.) Prečo nie? (Pretože ich konanie spôsobuje väčšine ľudí značné problémy a nepríjemnosti a tiež vyrušuje cirkevný život.) Na základe tohto výsledku je jasné, že tí, ktorí vyrušujú cirkevný život, aj keď to nie sú zlí ľudia alebo antikristi, by nemali zostať v cirkvi. Je to preto, lebo takíto ľudia nemilujú pravdu, ale majú k nej odpor a bez ohľadu na to, koľko rokov veria v Boha alebo koľko kázní si vypočujú, pravdu neprijmú. Keď urobia niečo zlé a niekto ich začne orezávať, pochytia ich záchvaty hnevu a chrlia nezmysly. Dokonca aj keď s nimi niekto zdieľa pravdu v duchovnom spoločenstve, neprijmú ju. Nikto sa s nimi nedokáže dohodnúť. Dokonca aj keď im hovorím o pravde v duchovnom spoločenstve, navonok možno mlčia, ale vnútorne ju neprijímajú. Keď sa ocitnú zoči-voči skutočným situáciám, stále sa správajú tak ako vždy. Nepočúvajú Moje slová, takže vaše rady by prijali ešte menej. Hoci sa títo ľudia nedopúšťajú veľmi zlých činov, pravdu neprijímajú ani trochu. Keď sa pozrieme na ich prirodzenosť-podstatu, nielenže im chýba svedomie a rozum, ale sú aj nerozumní, zámerne nepríjemní a neprístupní rozumu. Môžu takíto ľudia dosiahnuť Božiu spásu? V žiadnom prípade! Tí, ktorí vôbec neprijímajú pravdu, sú pochybovači, sú to služobníci satana. Keď veci nejdú podľa ich predstáv, pochytia ich záchvaty hnevu, vytrvalo chrlia nezmyselné argumenty a nepočúvajú pravdu bez ohľadu na to, ako sa im predkladá v duchovnom spoločenstve. Takíto ľudia sú nerozumní a úmyselne problémoví, čistí diabli a zlí duchovia; sú horší ako zvery! Sú duševne chorí s chorým rozumom a nikdy nedokážu činiť skutočné pokánie. Čím dlhšie zostávajú v cirkvi, tým viac predstáv majú o Bohu, tým viac nerozumných požiadaviek kladú na Boží dom a tým väčšie vyrušenie a škodu spôsobujú v cirkevnom živote. To ovplyvňuje vstup do života vyvoleného Božieho ľudu a normálne napredovanie cirkevnej práce. Ich poškodzovanie práce cirkvi nie je o nič menšie ako škoda, ktorú spôsobujú zlí ľudia; mali by byť z cirkvi včas vylúčení. Niektorí ľudia hovoria: „Nie sú len trochu spurní? Nie sú vyslovene zlí, nebolo by teda lepšie správať sa k nim láskavo? Ak si ich necháme, možno sa zmenia a budú spasení.“ Hovorím ti, je to nemožné! Nie je v tom žiadne „možno“ – títo ľudia nemôžu byť spasení v žiadnom prípade. Je to preto, lebo nedokážu pochopiť pravdu, a už vôbec ju nedokážu prijať; chýba im svedomie a rozum, ich myšlienkové pochody nie sú normálne, a dokonca im chýba aj ten najzákladnejší zdravý rozum, ktorý je potrebný pre počínanie si. Sú to ľudia s chorým rozumom. Boh takýchto ľudí v žiadnom prípade nespasí. Dokonca ani tí s trochu normálnejším myslením a lepšou kvalitou nemôžu byť spasení, ak vôbec neprijímajú pravdu, nehovoriac o tých s chorým rozumom. Stále zaobchádzať s takými ľuďmi s láskou a mať pre nich nádej, nie je to príliš hlúpe a nevedomé? Teraz vám hovorím: Očistenie cirkvi od tých, ktorí sú nerozumní, úmyselne problémoví a neprístupní rozumu, je absolútne správne. Zásadne to zastavuje ich obťažovanie cirkvi a Božieho vyvoleného národa. Je to zodpovednosť vodcov a pracovníkov. Ak sú v ktorejkoľvek cirkvi takíto nerozumní ľudia, Boží vyvolený národ by ich mal nahlásiť, a keď vodcovia a pracovníci dostanú takéto hlásenia, mali by ich pohotovo riešiť. Toto je princíp pre zaobchádzanie so šiestym typom ľudí – tými, ktorí sú nerozumní a úmyselne problémoví.

G. Neustále sa zapájať do nemravných aktivít

Siedmy typ sú tí, ktorí sa zapájajú do nemravných aktivít, čo je často spomínaná skupina. Hoci prejavy ich ľudskej prirodzenosti nie sú až také zlé – nič také ako rozsievanie nezhôd, páchanie zlých skutkov a vyrušovanie – majú spoločnú črtu: v ich vzťahoch s opačným pohlavím sa vždy objavujú problémy a incidenty. Bez ohľadu na to, či majú príležitosti, takéto problémy sa u nich vždy objavujú, a ak žiadne príležitosti nie sú, vytvoria si ich, takže takéto „príbehy“ sa aj tak stanú. Nezáleží na okolnosti, na tom, kto je tá druhá osoba, alebo ako ďaleko od nich môže byť, takéto incidenty sa im z času na čas stávajú. Aké incidenty? Chodia s niekým alebo sa vždy chcú k niekomu priblížiť, vytvoria si k niekomu city alebo si niekoho vyhliadnu a podobne. Nikdy nedokážu žiť normálne a normálne konať svoje povinnosti, pretože sú neustále ovplyvňovaní žiadostivosťou. To znamená, že v bežných situáciách, v ktorých by sa normálni ľudia do takýchto problémov nezaplietli, oni to často urobia. Nepotrebujú žiadne zvláštne okolnosti ani nikoho, kto by im vytváral príležitosti; tieto incidenty sa jednoducho dejú prirodzene. Po tom, čo sa takéto incidenty stanú, bez ohľadu na následky, vždy na to doplatí nejaká skupina ľudí alebo konkrétna osoba. Akú cenu platia? Je ovplyvnené vykonávanie ich povinnosti; práca cirkvi sa zdržiava alebo sa jej bráni; niektorí mladí ľudia sú znepokojení, upadajú do pokušenia a strácajú záujem o vieru v Boha a konanie svojich povinností; a niektorí ľudia dokonca prídu o svoje povinnosti alebo sa ich vzdajú. Ľudia, ktorí sa zapájajú do nemravných aktivít, sú príliš problematickí. Na každom kroku sa okolo nich zhlukujú príslušníci opačného pohlavia, približujú sa k nim, flirtujú s nimi a dokonca sa zapájajú do laškovných rečí. Hoci nemusia vzniknúť žiadne vážne problémy podstatného charakteru, vážne vyrušujú normálne stavy Božieho vyvoleného národa pri konaní povinností. Kamkoľvek idú, prinášajú problémy a vyrušovanie ostatným, práci a cirkvi, dokonca pri každej príležitosti zvádzajú osoby opačného pohlavia, ktoré sa im páčia, a nadväzujú s nimi vzťahy. Je to príliš veľká nepríjemnosť. Keď sa do niekoho zamilujú, tá osoba je odsúdená na nešťastie, neschopná normálne veriť v Boha alebo ďalej konať svoje povinnosti. Následky sú nepredstaviteľné. Tá osoba nemôže byť bez kontaktu alebo stretnutia so zvodcom, a zatiaľ čo je zaneprázdnená konaním svojich povinností, nemôže uzavrieť manželstvo ani sa usadiť a vzťah zostáva nerozbitný. Čo sa nakoniec stane? Začne sa hrozne trápiť, s takou bolesťou! Ak to vydrží až do chvíle, kým nebude potrestaná v pohromách, je s ňou úplne koniec, jej nádej na spásu je zmarená. Niektorí urazia raz a nečinia pokánie, keď sú orezávaní, ale urazia druhýkrát alebo dokonca tretíkrát, zapletú sa do troch alebo štyroch vzťahov počas dvoch alebo troch rokov, čo predstavuje vyrušenie pre Boží vyvolený národ a pre cirkevný život, a Boží vyvolený národ k nim cíti odpor. Zostane na nich škvrna, ktorú ľutujú po zvyšok svojho života.

Niektorí ľudia, pretože trochu dobre vyzerajú, majú šarm, nejaké dary a talenty alebo majú na starosti nejakú dôležitú prácu, majú vždy okolo seba príslušníkov opačného pohlavia, ktorí sa na nich lepia ako dotieravé muchy a obklopujú ich. Niektorí im podávajú jedlo, niektorí im ustielajú posteľ, niektorí im perú bielizeň, niektorí im kupujú výživové doplnky a kozmetiku, dávajú im malé darčeky a podobne. Oni neodmietnu nikoho, v srdci vedia, že takéto správanie od ostatných je nevhodné, ale nikdy ho neodmietnu a zvádzajú niekoľko príslušníkov opačného pohlavia naraz. Títo ľudia medzi sebou súperia o možnosť slúžiť im, predbiehajú sa a žiarlia na seba, zatiaľ čo nemravná osoba si ten pocit užíva a verí, že je veľmi očarujúca. Dospelí v skutočnosti veľmi dobre rozumejú vzťahom medzi mužmi a ženami a dokonca aj niektorí neplnoletí im rozumejú; nerozumejú im len blázni, ľudia s mentálnym postihnutím alebo duševne chorí. Prečo títo ľudia tak zúrivo súperia o to, aby slúžili príslušníkovi opačného pohlavia a páčili sa mu? Celé je to o potrebe zvádzať, nie? Netreba to rozvádzať; každý vie, o čo ide. Je to vec, ktorú si ľudia dobre uvedomujú, vec, ktorá je zjavne nevhodná, a napriek tomu ju tá osoba neodmieta, ale mlčky ju prijíma – ako sa to volá? Volá sa to flirtovanie. Vedia, že ide o zvádzanie medzi mužmi a ženami, ale nechcú to odmietnuť pre vzrušenie z uspokojenia svojej žiadostivosti. Cítia, že tento pocit je druh pôžitku, ktorý je ešte lepší ako akékoľvek lahodné jedlo na svete, a tak neodmietnu. Keď dotyčná osoba neodmietne, tí, ktorí ju zvádzajú, sú ešte šťastnejší, myslia si, že sú to oni, ktorých si tá osoba obľúbila, a vnútorne si situáciu užívajú. A tá osoba si myslí, že pokiaľ nedošlo k žiadnemu vážnemu vzťahu, nepovažuje sa to za nič vážne, že nemravnosť medzi nevercami je oveľa horšia a že toto je nanajvýš považované za zvádzanie, podobné normálnemu randeniu. Ale má byť randenie takéto? Dnes s jednou osobou, zajtra s druhou, bezohľadne sa s kýmkoľvek opakovane púšťať do randenia a zvádzania. Kamkoľvek takíto nemravní ľudia idú, dávajú prednosť uvoľneniu svojich žiadostivých túžob, predvádzaniu sa a zvádzaniu. Čím viac ľudí zvedú, tým šťastnejší sa cítia. Čo sa nakoniec stane? Po opakovanom predvádzaní sa niektorí bratia a sestry rozlíšia ich správanie a spoločne napíšu list vodcom vyššej úrovne. Vyšetrovanie potvrdí ich tvrdenia a nemravná osoba je z cirkvi odstránená. Vidíte, čo sa stane? Nekončí sa tam ich cesta viery v Boha? Ich výsledok je zjavený. Ich činy a správanie, ktoré ľudia považujú za neznesiteľné, sú Bohu ešte odpornejšie. Správanie, ktoré títo ľudia prejavujú, nepredstavuje správne vzťahy medzi ľuďmi, ani neodráža potreby normálnych ľudí. Ich činy možno opísať jedným slovom: „nemravnosť“. Na čo sa vzťahuje nemravnosť? Znamená to bezohľadne nadväzovať vzťahy s opačným pohlavím, nezodpovedne svojvoľne zvádzať ostatných a lákať a obťažovať príslušníkov opačného pohlavia. Je to zahrávanie sa so žiadostivosťou, a to bez ohľadu na cenu alebo následky. Ak sa nakoniec niekto chytí na návnadu a romanticky s nimi flirtuje, potom to odmietnu uznať a povedia: „Len som žartoval. Vzala si to vážne? V skutočnosti som to tak nemyslel; príliš si namýšľaš.“ Nie je to diabol, ktorý pokúša ľudí? Po pokúšaní jednej osoby hľadajú svoj ďalší cieľ a zvádzajú iných. Akí sú hrozní a podlí! Po tom, čo niekoho zvedú, odmietnu to uznať. Ak je niekto takouto osobou zavedený a zapletie sa, nie je to nechutné? (Áno.) Sú ľudia, ktorí bezohľadne zvádzajú ostatných, hodní nenávisti? (Áno.) Boží dom od samého začiatku uvádza, že ak osoba dosiahne vek na sobáš a je dospelá, Boží dom nenamieta proti jej normálnemu randeniu alebo tomu, aby sa zosobášila a žila normálnym spôsobom, a že jej to povoľuje a dáva jej slobodu. Existuje však niekoľko podmienok: Zapájanie sa do nemravných aktivít nie je dovolené; bezohľadné zvádzanie a flirtovanie a príležitostné obťažovanie opačného pohlavia nie sú povolené. Boží dom neobmedzuje randenie, ale nepripúšťa bezohľadné zvádzanie. Čo znamená bezohľadné zvádzanie? Znamená to obťažovať ktoréhokoľvek príslušníka opačného pohlavia a potom sa k tomu nepriznať. Ľudia, ktorých obťažujú, nie sú ich skutočnou láskou; nemajú v úmysle nadväzovať dlhodobé vzťahy alebo sa zosobášiť, ale chcú len zvádzať, zahrávať sa s druhou osobou, pobaviť sa s ňou, hľadať vzrušenie, mať viacero partnerov, správať sa ako chlípnik – to sa nazýva nemravnosť. V cirkvi nie je nemravnosť povolená, a ak sa vyskytne, malo by sa s dotyčnými zaobchádzať podľa princípov vyčisťovania ľudí. Samozrejme, v tímoch pre evanjelium nie je dovolené, aby sa takéto okolnosti vyskytli u ľudí, ktorí kážu evanjelium, či už ide o cirkvi s plnením povinnosti na plný úväzok alebo o bežné cirkvi. Ak niekto využíva kázanie evanjelia ako zámienku na bezohľadné zvádzanie, vyberá si na spoluprácu len príslušníkov opačného pohlavia alebo káže evanjelium len opačnému pohlaviu, a tak využíva príležitosť na nadviazanie nevhodných vzťahov, narúša a vyrušuje to prácu na Božom evanjeliu. Vodcovia a pracovníci musia takýchto ľudí pohotovo odstrániť.

Niektorí ľudia, aby si našli príslušníkov opačného pohlavia a zapájali sa do nemravných aktivít, nehľadia na vek a nemajú žiadne vekové obmedzenie. Len sa snažia zviesť čo najviac ľudí, bez štipky hanby. Niektorí pri zvádzaní príslušníkov opačného pohlavia nielenže uspokojujú žiadostivé túžby svojho tela, ale dokonca požadujú, aby im druhá strana platila životné náklady, kupovala veci a podobne. Ak objavíte takýchto ľudí alebo niekto nahlási takéto udalosti, mali by ste s nimi pohotovo naložiť. Jediným riešením je týchto ľudí vyčistiť, vyčistiť ich natrvalo. Je to preto, lebo u ľudí, ktorí majú takéto ťažkosti, to rozhodne nie je dočasný problém. Platí to najmä pre tých, ktorí sú zosobášení – hoci majú doma partnera, stále sa pod zámienkou kázania evanjelia zameriavajú na opačné pohlavie. Hľadajú kohokoľvek, bohatého aj chudobného, a ak nájdu niekoho, kto sa im páči, môžu s ním dokonca ujsť a už ani nekázať evanjelium – jednoducho prestanú veriť v Boha. Ak je možné takýchto ľudí odhaliť včas, mali by byť rýchlo a natrvalo vyčistení z radov tých, ktorí kážu evanjelium, bez ďalšej príležitosti a bez potreby ďalšieho pozorovania. Rozumiete? Niekto povie: „Pre niektorých je život ťažký. Ak zvedú niekoho opačného pohlavia, aby si založili rodinu, a tá druhá osoba dokáže veriť v Boha a podporovať ich, nebola by to výhodná situácia pre obe strany?“ Hovorím ti, takýchto ľudí treba čo najskôr vyčistiť; vôbec im nejde o rodinný život, ale o zapájanie sa do nemravných aktivít. Prečo som si taký istý? Ak by neboli typom, ktorý sa zapája do nemravných aktivít, potom, čo uveria v Boha, by v takomto správaní vôbec nepokračovali a hnusilo by sa im, najmä ak sú zosobášení. Celosvetové trendy sú teraz nemravné a podlé; ľudia sa oddávajú svojej žiadostivosti a súperia o to, kto zvedie viac príslušníkov opačného pohlavia bez akejkoľvek potreby zdržanlivosti, pretože táto spoločnosť a toto ľudstvo tieto činy neodsudzujú ani sa im nevysmievajú. Ľudia si teda myslia, že ak môžu zarobiť peniaze zapájaním sa do nemravných aktivít a predávaním svojho tela, je to znak šikovnosti alebo schopnosti. Považujú to za niečo, na čo majú byť hrdí. Avšak po tom, čo uveria v Boha, sa názory ľudí na tieto záležitosti úplne zmenia. Nájdu správny spôsob, ako riešiť žiadostivé túžby tela, čo si v prvom rade vyžaduje zdržanlivosť. Ako môže človek uplatňovať zdržanlivosť? Ľudia musia poznať, čo je hanba, a musia mať zmysel pre hanbu. To sa nazýva normálna ľudská prirodzenosť. Každý má žiadostivé túžby, ale ľudia musia vedieť, že sa majú obmedzovať, mať zmysel pre hanbu. Aj keď majú nejaké myšlienky tohto druhu, mali by sa obmedzovať, pretože veria v Boha a majú svedomie a rozum. Vôbec nesmú nasledovať nesprávne myšlienky vo svojej mysli, nieto sa im oddávať. Mali by hľadať pravdu, aby tieto problémy vyriešili. Aj keď sú noví veriaci, ktorí nerozumejú pravde, mali by sa stále merať podľa najzákladnejších štandardov ľudskej morálky. Ak ti chýba čo i len táto úroveň obmedzovania, potom ti chýba normálna ľudská prirodzenosť a svedomie a rozum, ktoré k nej patria. Všetky druhy zvierat v tomto ohľade dodržiavajú určitý poriadok a pravidlá, nekonajú bezohľadne; u ľudí by mala byť pravdepodobnosť bezohľadného konania ešte menšia a mali by mať ešte väčšiu zdržanlivosť. Ak ti chýba čo i len táto úroveň zdržanlivosti a sebakontroly, ako môžeš dúfať, že budeš hľadať a praktizovať pravdu? Ak nedokážeš vyriešiť ani svoju vlastnú podlú žiadostivosť, ako dokážeš vyriešiť svoje skazené povahy? Tvoja prirodzenosť odporovať Bohu a zrádzať Ho by sa dala vyriešiť ešte menej, nie? (Áno.) Ak nedokážeš zvládnuť ani žiadostivé túžby tela, ako môžeš dúfať, že vyriešiš svoje skazené povahy? Ani na to nepomysli. Nebudeš schopný to dosiahnuť.

Niektorí ľudia pri kázaní evanjelia vždy hľadajú príležitosti na randenie a takéto incidenty sa stávajú často. Tí, ktorí obvykle nadväzujú romantické vzťahy a zanedbávajú svoje riadne povinnosti, boli vyčistení a vyriešení, zatiaľ čo tí, ktorí sa občas previnia, sú varovaní. Keď títo jedinci s podlými povahami nájdu vhodné okolnosti a stretnú niekoho, koho považujú za milenca, upadajú do pokušenia. Ich túžba získať požehnania vierou v Boha sa tak stratí uprostred ich podlej žiadostivosti. Len čo vstúpia do romantického vzťahu, zanedbávajú všetko ostatné, dokonca zanechávajú svoj úmysel byť požehnaní a usilujú sa len o telesné šťastie. Po jednom alebo dvoch previneniach môžu pociťovať trochu výčitiek svedomia a trápenia, ale po troch alebo štyroch razoch sa to stáva nemravnosťou. Len čo sa nemravnosť stane zvykom, už necítia výčitky svedomia ani trápenie, pretože vrstva hanby, ktorá je úplným základom ľudskej prirodzenosti človeka, už bola porušená. Už nepovažujú nemravnosť za hanebnú, a tak v nej pokračujú. Tí, ktorí v nej dokážu pokračovať, sú obzvlášť oddaní svojim žiadostivým túžbam a neprejavujú žiadnu zdržanlivosť. Takíto jedinci nie sú v cirkvi povolení a musia byť odstránení; nebuďte k nim zhovievaví ani si nevymýšľajte žiadne výhovorky, aby ste si ich ponechali. Boží dom nemá nedostatok ľudí na kázanie evanjelia; nepotrebuje takýchto chlípnikov, aby zapĺňali miesta, pretože to vážne zneuctieva Božie meno. Preto, ak niekto nahlási alebo ak osobne objavíš takýchto jedincov v tíme pre kázanie evanjelia, mal by si vedieť, čo robiť. Ak majú tento problém niektorí noví veriaci, potom by ste mali najprv hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde týkajúcej sa tohto problému, aby každý vedel, aké princípy a postoje má cirkev voči tým, ktorí páchajú nemravné skutky. Prinajmenšom by mali dostať prvé varovanie, aby do toho nespadli a aby nevyužívali kázanie evanjelia ako príležitosť na takéto správanie a nakoniec neobviňovali zodpovedných alebo vodcov a pracovníkov za to, že im vopred nepovedali v duchovnom spoločenstve o príslušných pravdách-princípoch. Preto, skôr ako sa takéto incidenty stanú, skôr ako si niektorí ľudia uvedomia postoj Božieho domu k takýmto jedincom a záležitostiam, keď sú si ľudia v týchto otázkach neistí, vodcovia a pracovníci s nimi musia explicitne a jasne hovoriť v duchovnom spoločenstve o týchto princípoch, aby vedeli, pod aký druh správania a prirodzenosti tieto záležitosti spadajú a aký je postoj Božieho domu k takýmto záležitostiam a jedincom. Ak sa po dôkladnej diskusii o týchto princípoch v duchovnom spoločenstve stále držia svojho vlastného kurzu a zotrvávajú vo svojich spôsoboch napriek tomu, že tieto princípy poznajú, potom sa nimi treba zaoberať a musia byť odstránení, musia byť vyčistení. Ak sa takíto jedinci objavia v cirkvi, často spôsobujú incidenty zvádzaním ostatných alebo často obťažujú príslušníkov opačného pohlavia, určite majú problémy. Aj keď sa nevyskytli žiadne podstatné problémy, vodcovia a pracovníci by mali týchto jedincov varovať a zaoberať sa nimi alebo ich premiestniť z miest, kde ľudia konajú svoje povinnosti; v závažných prípadoch by mali byť priamo vyčistení. Týmto uzatvárame naše duchovné spoločenstvo o siedmom aspekte prejavov ľudskej prirodzenosti.

18. decembra 2021