A. O Božej autorite

529. V ohromnom priestore vesmíru a nebies žije a rozmnožuje sa nespočetne veľa tvorov, ktoré sa v nekonečnom cykle riadia zákonom života a dodržiavajú jedno nemenné pravidlo. Tí, čo umierajú, berú so sebou príbehy živých, a tí, čo žijú, opakujú tragickú minulosť tých, čo zahynuli. A tak ľudstvo nemôže inak, než sa pýtať: prečo žijeme? A prečo musíme zomrieť? Kto vládne tomuto svetu? A kto stvoril ľudstvo? Stvorila ľudstvo naozaj príroda? Má ľudstvo skutočne moc nad svojím osudom? … Toto sú otázky, ktoré sa ľudstvo neprestajne pýta tisíce rokov. Nanešťastie, čím viac je nimi človek posadnutý, tým väčšmi túži po vede. Veda ponúka chvíľkové uspokojenie a dočasný pôžitok tela, ale nedokáže človeka oslobodiť od samoty, osamelosti a ťažko skrývanej hrôzy a bezmocnosti hlboko v jeho duši. Ľudstvo využíva vedecké poznanie, ktoré dokáže vidieť na vlastné oči a ktorému dokáže porozumieť svojím mozgom, len na to, aby znecitlivilo svoje srdce. Takéto vedecké poznanie však nezabráni ľudstvu vyhľadávať tajomstvá. Človek jednoducho nevie, kto je Zvrchovaným nad vesmírom a všetkými vecami, a nepozná ani počiatok a budúcnosť ľudstva. Ľudstvo jednoducho chtiac-nechtiac žije pod týmto zákonom. Nik tomu neunikne a nik to nezmení, lebo medzi všetkými vecami a na nebesiach je len Jeden od vekov až na veky, Ten, ktorý má zvrchovanosť nad všetkým. On je Ten, na ktorom nikdy nespočinul zrak človeka, Ten, ktorého ľudstvo nikdy nepoznalo, Ten, v ktorého existenciu ľudstvo nikdy neverilo – i tak je On Tým, kto vdýchol život predkom ľudstva a dal ľudstvu život. On je Ten, kto zaopatruje a živí ľudstvo, dovoľuje mu, aby existovalo; a On je Ten, kto viedol ľudstvo až do dnešných čias. Navyše, On a jedine On je Ten, od koho závisí prežitie ľudstva. Má zvrchovanosť nad všetkými vecami a všetkými živými bytosťami vo vesmíre. On riadi štyri ročné obdobia, On privoláva vietor, mráz, sneh a dážď. On prináša ľudstvu slnečné svetlo a ohlasuje noc. Bol to On, kto rozprestrel nebesia aj zem a dal ľudstvu hory, jazerá a rieky a všetko živé v nich. Jeho skutky sú všadeprítomné, Jeho moc je všadeprítomná, Jeho múdrosť je všadeprítomná, Jeho autorita je všadeprítomná. Každý z týchto zákonov a každé z týchto pravidiel je stelesnením Jeho skutkov, zjavením Jeho múdrosti a autority. Kto sa môže vymaniť z Jeho zvrchovanosti? A kto sa môže oslobodiť od Jeho plánov? Všetko existuje pod Jeho pohľadom a všetko navyše žije pod Jeho zvrchovanosťou. Jeho skutky a Jeho moc nenechávajú ľudstvu inú možnosť, než priznať skutočnosť, že On skutočne existuje a zvrchovane vládne všetkému. Nič okrem Neho nedokáže vládnuť vesmíru, nieto ešte donekonečna zaopatrovať ľudstvo. Bez ohľadu na to, či dokážeš rozpoznať Božie skutky, a bez ohľadu na to, či veríš v existenciu Boha, niet pochýb o tom, že tvoj osud je určený Bohom, a Boh bude nepochybne vždy zvrchovane vládnuť všetkému. Jeho existencia a vláda nie sú založené na tom, či ich človek rozpozná a pochopí. Jedine On pozná minulosť človeka, jeho prítomnosť a budúcnosť, a jedine On dokáže rozhodnúť o osude ľudstva. Bez ohľadu na to, či túto skutočnosť dokážeš prijať, ľudstvo sa o tom všetkom čoskoro na vlastné oči presvedčí, čo je niečo, čo Boh čoskoro uskutoční. Ľudstvo žije a umiera Bohu na očiach. Človek žije pre Božie riadenie, a keď sa jeho oči poslednýkrát zavrú, i k tomu dôjde pre Božie riadenie. Človek prichádza a odchádza, zas a znova, tam a späť. Všetko je to bez výnimky súčasťou Božej zvrchovanosti a Jeho plánu. Božie riadenie ustavične napreduje; nikdy neustáva. On privedie ľudstvo k tomu, aby si uvedomilo Jeho existenciu, aby verilo v Jeho zvrchovanosť, uzrelo Jeho skutky a vrátilo sa do Jeho kráľovstva. Toto je Jeho plán, a toto je dielo, ktoré riadi po tisíce rokov.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dodatok 3: Človek môže byť spasený jedine v rámci Božieho riadenia

530. Od chvíle, keď Boh započal stvorenie všetkého, sa začala vyjadrovať a zjavovať Jeho moc, pretože Boh na stvorenie všetkého použil slová. Bez ohľadu na to, akým spôsobom a prečo to stvoril, všetko vzniklo, zotrvalo a existovalo vďaka Božím slovám. To je jedinečná autorita Stvoriteľa. Predtým, než sa na svete objavilo ľudstvo, Stvoriteľ použil svoju moc a autoritu, aby všetko stvoril pre ľudstvo, a použil svoje jedinečné metódy, aby pre ľudstvo pripravil vhodné životné prostredie. Všetko, čo urobil, pripravil pre ľudstvo, ktoré malo čoskoro prijať Jeho dych. To znamená, že v čase pred stvorením ľudstva sa Božia autorita prejavovala vo všetkých stvoreniach odlišných od ľudstva, vo veciach tak veľkých, ako sú nebesá, svetlá, moria a pevnina, a v takých malých, ako sú zvieratá a vtáky, ako aj vo všetkých druhoch hmyzu a mikroorganizmov vrátane rôznych voľným okom neviditeľných baktérií. Skrze slová Stvoriteľa dostal každý z nich život, rozmnožoval sa a žil pod Jeho zvrchovanosťou. Aj keď nedostali Stvoriteľov dych, predsa prejavovali životaschopnosť, ktorú im daroval, prostredníctvom rôznych foriem a štruktúr. Hoci nedostali schopnosť reči, ktorú Stvoriteľ daroval ľudstvu, každý z nich od Neho dostal na vyjadrenie svojho života prostriedok iný od ľudského jazyka. Autorita Stvoriteľa dáva životaschopnosť nielen zdanlivo statickým hmotným predmetom, aby nikdy nezmizli, ale každému živému tvorovi dáva tiež inštinkt rozmnožovať sa a množiť, aby nikdy nezanikli a aby si z generácie na generáciu odovzdávali zákony a princípy prežitia, ktorými ich Stvoriteľ obdaril. Spôsob, akým Stvoriteľ uplatňuje svoju autoritu, sa nedrží pevne makro ani mikro hľadiska a neobmedzuje sa na žiadnu formu. Boh dokáže riadiť chod vesmíru a držať zvrchovanosť nad životom a smrťou všetkého, a okrem toho dokáže všetko usmerňovať tak, aby Mu to slúžilo. Môže riadiť všetky aktivity vrchov, riek a jazier a ovládať všetko, čo sa v nich nachádza, a naviac je schopný zabezpečiť pre nich to, čo potrebujú. To je prejav jedinečnej autority Stvoriteľa vo všetkom popri ľudstve. Takýto prejav netrvá len po celý život. Nikdy neprestane ani nepoľaví a žiadna osoba ani vec to nemôže zmeniť ani zničiť, doplniť alebo obmedziť – pretože nikto nemôže nahradiť identitu Stvoriteľa, a preto autoritu Stvoriteľa nemôže nahradiť žiadna stvorená bytosť. Nedosiahne ju žiadna nestvorená bytosť. Vezmi si napríklad Božích poslov a anjelov. Nemajú Božiu moc a už vôbec nie autoritu Stvoriteľa, a dôvod, prečo ich nemajú, je ten, že nemajú podstatu Stvoriteľa. Aj keď nestvorené bytosti, ako sú Boží poslovia a anjeli, môžu robiť niektoré veci v mene Boha, nemôžu Ho zastupovať. Hoci majú istú moc, ktorú človek nemá, nemajú autoritu Boha na to, aby všetko stvorili, všetkému rozkazovali a nad všetkým držali zvrchovanosť. Žiadna nestvorená bytosť nemôže nahradiť jedinečnosť a podobne ani autoritu a moc Boha. Dočítal si sa v Biblii o nejakom Božom poslovi, ktorý všetko stvoril? Prečo Boh nevyslal niektorého zo svojich poslov alebo anjelov, aby všetko stvorili? Je to preto, že nedisponovali Božou autoritou, a preto nemali schopnosť ju uplatňovať. Tak ako všetky stvorené bytosti, aj oni podliehajú zvrchovanosti Stvoriteľa a Jeho autorite, a tak je Stvoriteľ zároveň aj ich Bohom a zvrchovaným Pánom. Medzi nimi všetkými – bez ohľadu na to, či sú vznešení alebo ponížení, či majú veľkú alebo malú moc – niet takého, ktorý môže prekonať autoritu Stvoriteľa, a tak medzi nimi nie je nikto, kto môže nahradiť identitu Stvoriteľa. Nikdy ich nebudú nazývať Bohom a nikdy sa nestanú Stvoriteľom. To sú nemenné pravdy a fakty!

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný I

531. Boh sledoval, ako všetko, čo stvoril, vzniká a upevňuje sa vďaka Jeho slovám a postupne sa začína meniť. Bol v tej chvíli Boh spokojný s rozličnými vecami, ktoré stvoril svojimi slovami, a s rôznymi činmi, ktoré vykonal? Odpoveď znie: „Boh videl, že je to dobré.“ Ako tomu rozumiete? Čo znamená, že „Boh videl, že je to dobré“? Čo to symbolizuje? Znamená to, že Boh disponoval mocou a múdrosťou, aby uskutočnil to, čo naplánoval a ustanovil, a dosiahol ciele, ktoré si vytýčil. Keď Boh dokončil všetky úlohy, pociťoval ľútosť? Odpoveď zostáva rovnaká: „Boh videl, že je to dobré.“ Inými slovami, nielenže necítil žiadnu ľútosť, ale naopak, bol spokojný. Čo teda znamená, že nepociťoval žiadnu ľútosť? To, že Boží plán je dokonalý, Jeho moc a múdrosť sú dokonalé a že takáto dokonalosť sa dá dosiahnuť len vďaka Jeho autorite. Keď človek vykonáva nejakú úlohu, môže tak ako Boh vidieť, že je to dobré? Môže všetko, čo človek robí, dosiahnuť dokonalosť? Môže človek niečo dokončiť raz a navždy? Tak ako sa hovorí, že „nič nie je dokonalé, len lepšie“, nič z toho, čo človek urobí, nemôže dosiahnuť dokonalosť. Keď Boh videl, že všetko, čo urobil a dosiahol, je dobré, a všetko, čo stvoril, sa ustanovilo podľa Jeho slov, teda keď „Boh videl, že je to dobré“, všetko, čo stvoril, nadobudlo trvalú podobu, bolo roztriedené podľa druhu a dostalo pevné miesto, účel a úlohu, a to raz a navždy. Ich úlohu medzi všetkými vecami a cestu, ktorú musia podstúpiť počas Božieho riadenia všetkého, navyše Boh už vopred určil a boli nemenné. Bol to nebeský zákon, ktorý Stvoriteľ vytvoril pre všetko.

„Boh videl, že je to dobré.“ Tieto jednoduché, nedocenené slová, ktoré sa tak často ignorujú, sú slovami nebeského zákona a nebeského nariadenia, ktoré dal Boh všetkým stvoreniam. Sú ďalším stelesnením Stvoriteľovej autority, ktorá je praktickejšia a dôkladnejšia. Prostredníctvom svojich slov mohol Stvoriteľ nielen získať všetko, čo si predsavzal, a dosiahnuť, čo si zaumienil, ale aj kontrolovať svojimi rukami všetko, čo stvoril, a riadiť všetky veci, ktoré stvoril, a navyše všetko bolo systematické a pravidelné. Na základe Jeho slova sa všetky veci aj množili, existovali a zanikali, ba čo viac, na základe Jeho autority existovali uprostred zákona, ktorý ustanovil, a nikto z nich nebol oslobodený! Tento zákon začal platiť v okamihu, keď „Boh videl, že je to dobré“, a bude existovať, pretrvávať a fungovať v záujme Božieho plánu riadenia až do dňa, keď ho Stvoriteľ zruší! Jedinečná autorita Stvoriteľa sa prejavovala nielen v Jeho schopnosti stvoriť všetky veci a prikázať im, aby vznikli, ale aj v Jeho schopnosti vládnuť a mať nad všetkými vecami zvrchovanosť, obdarovať ich životom a vitalitou, a okrem toho spôsobiť, aby sa raz a navždy všetko, čo stvorí podľa svojho plánu, objavilo a existovalo vo svete, ktorý stvoril, v dokonalom tvare, dokonalej štruktúre a dokonalej úlohe. Tak sa to prejavilo aj v tom, že myšlienky Stvoriteľa nepodliehali žiadnym obmedzeniam, neboli obmedzené časom, priestorom ani zemepisom. Tak ako Jeho autorita, aj Jeho jedinečná identita zostane nezmenená naveky vekov. Jeho autorita bude vždy zobrazením a symbolom Jeho jedinečnej identity a Jeho autorita bude navždy existovať súčasne s Jeho identitou!

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný I

532. Boh stvoril všetky veci, a tak spôsobí, že všetko stvorenie sa dostane pod Jeho nadvládu a podriadi sa jej; Boh bude rozkazovať všetkým veciam, aby všetko zostalo v Jeho rukách. Celé Božie stvorenie vrátane zvierat, rastlín, ľudí, hôr, riek a jazier – všetko sa musí dostať pod Jeho nadvládu. Všetky veci na oblohe a na zemi musia prejsť pod Jeho nadvládu. Nemôžu mať žiadnu možnosť voľby a všetky sa musia podriadiť Jeho ovládaniu. Tak nariadil Boh a to je Božia autorita. Boh všetko riadi, všetky veci usporiadava a zaraďuje, všetko je zatriedené podľa svojho druhu a každá vec je na mieste, na ktoré patrí, podľa Božích želaní. Bez ohľadu na to, aká je veľká, žiadna vec nemôže prekonať Boha, všetky veci slúžia ľudstvu stvorenému Bohom a žiadna vec sa neodváži vzdorovať Bohu alebo klásť Bohu nejaké požiadavky.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Úspech alebo neúspech závisí od cesty, po ktorej človek kráča

533. Predtým, než vzniklo toto ľudstvo, vesmír – všetky planéty a hviezdy na nebesiach – už existoval. Na makroúrovni tieto nebeské telesá okolo seba pravidelne obiehali pod Božou kontrolou po celý čas svojej existencie, nech už to bolo koľkokoľvek rokov. To, ktorá planéta sa v akom konkrétnom čase kam dostane, akú úlohu každá vykonáva a kedy, ktorá obieha po akej dráhe a kedy zaniká alebo je nahradená – všetky tieto veci prebiehajú bez najmenšej chybičky. Polohy planét a vzdialenosti medzi nimi sa riadia prísnymi zákonitosťami a všetko sa dá opísať presnými údajmi. Trajektórie, po ktorých sa pohybujú, rýchlosť a vzorce ich obežných dráh, časy, v ktorých sa nachádzajú v rôznych pozíciách – všetky tieto údaje sa dajú presne kvantifikovať a opísať osobitnými zákonmi. Už celé veky sa planéty riadia týmito zákonmi bez najmenších odchýlok. Žiadna sila nemôže zmeniť alebo narušiť ich obežné dráhy ani zákonitosti, ktorých sa pridŕžajú. Keďže osobitné zákony, ktoré riadia ich pohyb, a presné údaje, ktoré ich opisujú, predurčila autorita Stvoriteľa, poslúchajú tieto zákony z vlastnej vôle pod Stvoriteľovou zvrchovanosťou a kontrolou. Na makroúrovni nie je pre človeka ťažké objaviť niektoré zákonitosti, údaje a zvláštne a nevysvetliteľné zákony alebo javy. Hoci ľudstvo neuznáva existenciu Boha ani neprijíma skutočnosť, že Stvoriteľ všetko stvoril a má nad všetkým zvrchovanosť, a navyše neuznáva ani existenciu Stvoriteľovej autority, humanitní vedci, astronómovia a fyzici napriek tomu čoraz častejšie zisťujú, že princípy a zákonitosti, ktoré určujú existenciu a pohyb všetkých vecí, riadi a ovláda obrovská a skrytá tmavá energia. Táto skutočnosť núti človeka tomu čeliť a uznať, že uprostred týchto zákonitostí pohybu je Mocný Jediný, ktorý všetko ovláda. Jeho moc je mimoriadna, a hoci nikto nemôže vidieť Jeho pravú tvár, On v každom okamihu zvrchovane vládne nad všetkým a všetko ovláda. Žiadny človek ani sila nemôžu presiahnuť Jeho zvrchovanosť. Tvárou v tvár tejto skutočnosti musí človek uznať, že zákony, ktorými sa riadi existencia všetkých vecí, nemôžu ovládať ľudia a nikto ich nemôže zmeniť. Človek musí tiež pripustiť, že ľudia nemôžu tieto zákony úplne pochopiť a že sa nevyskytujú prirodzene, ale diktuje ich Zvrchovaný. To všetko sú prejavy Božej autority, ktoré ľudstvo môže vnímať na makroúrovni.

Na mikroúrovni sú všetky hory, rieky, jazerá, moria a pevniny, ktoré človek môže na zemi vidieť, všetky ročné obdobia, ktoré zakúša, všetky veci, ktoré obývajú zem, vrátane rastlín, zvierat, mikroorganizmov a ľudí, podriadené Božej zvrchovanosti a vláde. Pod Božou zvrchovanosťou a vládou všetky veci vznikajú alebo zanikajú v súlade s Jeho myšlienkami. Vznikajú zákony, ktoré riadia ich existenciu, a v súlade s nimi rastú a množia sa. Žiadna ľudská bytosť ani vec nie je nad týmito zákonmi. Prečo je to tak? Jediná odpoveď je táto: je to z titulu Božej autority. Alebo, inak povedané, je to vďaka Božím myšlienkam, Božím slovám a osobnému konaniu samotného Boha. To znamená, že je to Božia autorita a Božia myseľ, z ktorých vznikajú tieto zákony, ktoré sa hýbu a menia podľa Jeho myšlienok, a všetky tieto pohyby a zmeny sa dejú alebo zanikajú v záujme Jeho plánu.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný III

534. Po vyslovení Božích slov preberá Božia autorita velenie nad týmto dielom a skutočnosť prisľúbená Božími ústami sa postupne začína stávať realitou. V dôsledku toho sa vo všetkom začnú objavovať zmeny, podobne ako keď sa s príchodom jari zazelená tráva, rozkvitnú kvety, pučia stromy, vtáky začnú spievať, priletia späť husi a polia sa hemžia ľuďmi… S príchodom jari sa všetko omladzuje, a to je zázračný čin Stvoriteľa. Keď Boh uskutočňuje svoje prísľuby, všetko na nebi i na zemi sa obnovuje a mení v súlade s Božími myšlienkami – nič nie je výnimkou. Keď Božie ústa vyslovia nejaký záväzok alebo sľub, všetko slúži ich naplneniu a vykonáva sa v záujme ich naplnenia. Všetky stvorenia sú ovládané a usporiadané pod nadvládou Stvoriteľa, zohrávajú svoju príslušnú úlohu a plnia svoju príslušnú funkciu. Toto je prejav Stvoriteľovej autority. Čo za tým vidíte? Ako spoznáte Božiu autoritu? Má Božia autorita nejaký rozsah? Je nejako časovo ohraničená? Dá sa povedať, že má určitú výšku alebo dĺžku? Možno povedať, že má istú veľkosť alebo silu? Dá sa merať podľa ľudskej miery? Božia autorita sa nezapína a nevypína, neprichádza a neodchádza a nikto nemôže zmerať, aká veľká je Jeho autorita. Bez ohľadu na to, koľko času uplynie, keď Boh požehná človeka, toto požehnanie bude pretrvávať, čo bude svedčiť o neoceniteľnej Božej autorite a umožní ľudstvu znovu a znovu uzrieť zjavenie neuhasiteľnej životnej sily Stvoriteľa. Každý prejav Jeho autority je dokonalou ukážkou slov z Jeho úst, ktoré sa ukazujú všetkým veciam a ľudstvu. Okrem toho všetko, čo sa uskutočňuje prostredníctvom Jeho autority, je neporovnateľne nádherné a absolútne bezchybné. Možno povedať, že Jeho myšlienky, slová, autorita a celé dielo, ktoré koná, sú neporovnateľne krásnym obrazom a ľudský jazyk nedokáže pre stvorenia vyjadriť ich dôležitosť a hodnotu. Keď Boh dáva človeku prísľub, pozná ho tak dobre ako vlastnú dlaň, či už ide o to, kde žije, alebo čo robí, o jeho minulosť pred prijatím zasľúbenia alebo po ňom, alebo o to, aké veľké boli zvraty v prostredí, v ktorom žije. Nezáleží na tom, koľko času uplynie od toho, čo Boh vyslovil svoje slová, pre Neho je to akoby ich práve vyslovil. To znamená, že Boh má moc a takú autoritu, že môže sledovať, kontrolovať a splniť každý prísľub, ktorý dá ľudstvu, a bez ohľadu na to, o aký prísľub ide, ako dlho potrvá, kým sa úplne naplní, a navyše bez ohľadu na to, ako široký je rozsah, ktorého sa jeho uskutočnenie dotýka – napríklad čas, zemepis, rasa a tak ďalej –, tento prísľub sa uskutoční a splní. Ba čo viac, jeho uskutočnenie a naplnenie si od Neho nevyžaduje ani najmenšiu námahu. O čom to svedčí? Dokazuje to, že rozsah Božej autority a moci stačí na to, aby kontroloval celý vesmír a ľudstvo.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný I

535. Pri dnešnom vývoji ľudstva možno povedať, že veda prekvitá a úspechy ľudského vedeckého bádania možno opísať ako impozantné. Treba povedať, že ľudské schopnosti sa stále viac rozvíjajú, ale existuje jeden vedecký prielom, ktorý ľudstvo doteraz nedokázalo uskutočniť: ľudstvo vyrobilo lietadlá, lietadlové lode a atómovú bombu, dostalo sa do vesmíru, kráčalo po Mesiaci, vynašlo internet a začalo žiť životným štýlom založeným na špičkových technológiách, a predsa nedokáže vytvoriť niečo živé, čo dýcha. Inštinkty každého živého tvora a zákony, podľa ktorých žije, ako aj kolobeh života a smrti každého druhu živej bytosti – to všetko je nad sily ľudskej vedy a nejde to ovplyvniť. Tu treba povedať, že bez ohľadu na to, aké veľké výšiny dosiahla ľudská veda, nevyrovná sa žiadnej z myšlienok Stvoriteľa a nedokáže rozoznať zázračnosť Jeho stvorenia a moc Jeho autority. Na zemi je toľko oceánov, a predsa nikdy neprekročili svoje hranice a nevystúpili na pevninu podľa svojej vôle, a to preto, lebo Boh každému z nich určil hranice. Zostali tam, kde im prikázal, a bez Božieho dovolenia sa nemôžu voľne pohybovať. Bez Božieho dovolenia sa nesmú navzájom narušovať a môžu sa pohybovať len vtedy, keď to Boh povie, a to, kam idú a kde ostanú, určuje Božia autorita.

Jednoducho povedané, „Božia autorita“ znamená, že všetko je na Bohu. Boh má právo rozhodnúť, ako sa má niečo vykonať, a vykoná sa to presne tak, ako si želá. Zákon všetkých vecí závisí od Boha, a nie od človeka; človek ho nemôže zmeniť. Nemôže ním pohnúť ľudská vôľa, ale naopak, mení sa podľa Božích myšlienok, Božej múdrosti a Božích predurčení. Je to skutočnosť, ktorú nemôže žiaden človek poprieť. Nebo a zem a všetky veci, vesmír, hviezdna obloha, štyri ročné obdobia, to, čo je človeku viditeľné i neviditeľné – to všetko existuje, funguje a mení sa bez najmenšej chyby, pod Božou autoritou, podľa Božích predurčení, prikázaní a zákonov na počiatku stvorenia. Ani jeden človek alebo predmet nemôže zmeniť ich zákony alebo prirodzený priebeh ich fungovania. Vznikli vďaka Božej autorite a vďaka nej aj zanikajú. To je samotná Božia autorita.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný I

536. Samotnú autoritu možno vysvetliť ako Božiu moc. Po prvé, s istotou možno povedať, že autorita aj moc sú pozitívne. Nespájajú sa s ničím negatívnym a nesúvisia so žiadnymi stvorenými ani nestvorenými bytosťami. Božia moc dokáže stvoriť veci akejkoľvek formy, ktoré majú život a vitalitu, a to určuje život Boha. Boh je život, takže je zdrojom všetkých živých bytostí. Okrem toho môže Božia autorita primäť všetky živé bytosti podriadiť sa každému Božiemu slovu, teda vzniknúť podľa slov z Božích úst a žiť a rozmnožovať sa podľa Božieho príkazu, po ktorom Boh vládne a rozkazuje všetkým živým bytostiam, a nikdy to nebude inak, až na veky vekov. Tieto vlastnosti nemá žiadna osoba ani predmet; takúto moc má a nesie iba Stvoriteľ, a preto sa nazýva autoritou. To je jedinečnosť Stvoriteľa. Ako taká, bez ohľadu na to, či ide o samotné slovo „autorita“, alebo o jej podstatu, každá z nich môže byť spojená len so Stvoriteľom, pretože je symbolom Jeho jedinečnej identity a podstaty a reprezentuje Jeho identitu a postavenie. Okrem Stvoriteľa nemôže byť so slovom „autorita“ spojená žiadna osoba ani predmet. Ide o interpretáciu jedinečnej autority Stvoriteľa.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný I

537. „Svoju dúhu umiestnim do oblakov a bude znamením zmluvy medzi Mnou a zemou“. To sú pôvodné slová, ktoré Stvoriteľ adresoval ľudstvu. Keď vyslovil tieto slová, pred očami človeka sa objavila dúha a zostala tam až dodnes. Každý už videl takúto dúhu, ale keď ju vidíš, vieš, ako vzniká? Veda ju nevie nijako dokázať, ani lokalizovať jej zdroj, ani určiť miesto, kde sa nachádza. Je to preto, že dúha je znamením zmluvy uzavretej medzi Stvoriteľom a človekom. Nevyžaduje si vedecký základ, nevytvoril ju človek ani ju nedokáže zmeniť. Je pokračovaním Stvoriteľovej autority po tom, čo vyslovil svoje slová. Stvoriteľ použil vlastnú osobitnú metódu, aby dodržal zmluvu s človekom a svoj prísľub, a tak je Jeho použitie dúhy ako znamenia zmluvy, ktorú ustanovil, nebeským nariadením a zákonom, ktorý zostane navždy nezmenený, či už vo vzťahu k Stvoriteľovi, alebo k stvorenému ľudstvu. Treba povedať, že tento nemenný zákon je ďalším skutočným prejavom Stvoriteľovej autority po tom, čo všetko stvoril, a že Jeho autorita a moc sú neobmedzené; použitie dúhy ako znamenia je pokračovaním a predĺžením Stvoriteľovej autority. Bol to ďalší čin, ktorý Boh vykonal pomocou svojich slov, a zároveň znak zmluvy, ktorú pomocou slov uzavrel s človekom. Oznámil človeku to, čo sa rozhodol uskutočniť, a akým spôsobom sa to naplní a dosiahne. Takto sa táto záležitosť naplnila podľa slov z Božích úst. Iba Boh má takú moc a aj dnes, niekoľko tisíc rokov po tom, čo vyslovil tieto slová, môže človek pozorovať dúhu, ktorú vyslovili Božie ústa. Vďaka týmto slovám, ktoré vyslovil Boh, zostala dúha zachovaná a nezmenená až dodnes. Nikto ju nemôže odstrániť ani zmeniť jej zákonitosti a existuje len vďaka Božím slovám. Práve to je Božia autorita. „Boh svoje slová myslí vážne, to, čo povie, sa stane, a to, čo urobí, bude trvať naveky.“ Tu sa jasne prejavili takéto slová a je to jasné znamenie a vlastnosť Božej autority a moci. Takýmto znamením alebo vlastnosťou nedisponuje žiadna zo stvorených bytostí, ani ju nevidno u žiadnej z nestvorených bytostí. Prináleží iba jedinečnému Bohu a odlišuje identitu a podstatu, ktorou disponuje iba Stvoriteľ, od identity a podstaty stvorených bytostí. Zároveň je to aj znamenie a vlastnosť, ktorú okrem samotného Boha nemôže prekonať žiadna stvorená ani nestvorená bytosť.

Uzatvorenie Božej zmluvy s človekom bolo veľmi dôležitým činom, ktorý Boh zamýšľal použiť na to, aby človeku oznámil istú skutočnosť a povedal mu o svojich úmysloch. Na tento účel použil jedinečnú metódu, keď použil zvláštne znamenie na uzavretie zmluvy s človekom. Znamenie, ktoré bolo prísľubom zmluvy, ktorú s ním uzavrel. Bolo teda ustanovenie tejto zmluvy významnou udalosťou? Aká významná vlastne bola? Na zmluve je zvláštne práve toto: nie je to zmluva uzatvorená medzi ľuďmi, skupinami ani krajinami, ale medzi Stvoriteľom a celým ľudstvom a bude platiť až do dňa, keď Stvoriteľ všetko zničí. Vykonávateľom tejto zmluvy je Stvoriteľ a jej udržiavateľom je tiež Stvoriteľ. Stručne povedané, celá dúha na znak uzatvorenia zmluvy s ľudstvom sa naplnila a uskutočnila na základe rozhovoru medzi Stvoriteľom a ľudstvom a zostala takou až do súčasnosti. Čo iné môžu stvorené bytosti robiť okrem toho, že sa podriadia autorite Stvoriteľa, poslúchajú ju, veria jej, vážia si ju, svedčia o nej a chvália ju? Veď nikto okrem jedinečného Boha nemá moc uzavrieť takúto zmluvu. Každé objavenie sa dúhy je správou pre ľudstvo, ktorá ho upozorňuje na zmluvu medzi Stvoriteľom a ľudstvom. V neustálom objavovaní sa zmluvy medzi Stvoriteľom a ľudstvom sa ľudstvu neukazuje dúha alebo samotná zmluva, ale nezameniteľná autorita Stvoriteľa. Opakované objavovanie dúhy preukazuje obrovské a zázračné skutky Stvoriteľa na skrytých miestach a zároveň je životne dôležitým odrazom Stvoriteľovej autority, ktorá nikdy nezanikne a nikdy sa nezmení. Nie je to prejav ďalšieho aspektu jedinečnej autority Stvoriteľa?

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný I

538. Cítite po prečítaní vety „Abrahám sa určite stane veľkým a mocným národom a všetky národy zeme v ňom budú požehnané“ z knihy Genezis 18, 18 Božiu autoritu? Vnímate výnimočnosť Stvoriteľa? Vnímate Jeho nadradenosť? Božie slová sú isté. Boh nevyslovuje takéto slová preto, že by si bol istý úspechom, alebo na to, aby ho takto prezentoval. Naopak, sú dôkazom autority Božích výrokov a sú prikázaním, ktoré napĺňa Božie slová. Existujú dva výrazy, ktorým by ste tu mali venovať pozornosť. Keď Boh hovorí: „Abrahám sa určite stane veľkým a mocným národom a všetky národy zeme v ňom budú požehnané,“ je v týchto slovách nejaký prvok dvojzmyselnosti? Nejaký prvok, ktorý by vyvolával obavy alebo strach? Kvôli slovám „určite“ a „bude“ obsiahnutým v Božích výrokoch sa tieto prvky, ktoré sú človeku vlastné a často sa v ňom prejavujú, nikdy nevzťahovali na Stvoriteľa. Nikto by sa neodvážil použiť takéto slová, keď želá druhým dobro ani požehnať druhého s takou istotou, že mu dá veľký a mocný národ, alebo prisľúbiť, že v ňom budú požehnané všetky národy zeme. Čím istejšie sú Božie slová, tým viac o niečom svedčia – a čo je to niečo? Sú dôkazom toho, že Boh má autoritu, ktorou môže tieto veci vykonať a že ich uskutočnenie je nevyhnutné. Boh si bol vo svojom srdci bez najmenšieho zaváhania istý všetkým, čím Abraháma požehnal. Navyše sa to všetko uskutočnilo v súlade s Jeho slovami a žiadna sila to nemohla zmeniť, prekaziť, znemožniť alebo narušiť ich naplnenie. Bez ohľadu na to, čo by sa ešte stalo, nič by nemohlo zrušiť alebo ovplyvniť naplnenie a uskutočnenie Božích slov. Toto je samotná moc slov vyrieknutých z úst Stvoriteľa a autorita Stvoriteľa, ktorá nestrpí odmietanie človeka! Máš po prečítaní týchto slov ešte stále pochybnosti? Tieto slová zazneli z Božích úst a v Božích slovách je moc, majestát a autorita. Takúto moc a autoritu a nevyhnutnosť vykonania skutočnosti nedosiahne ani neprekoná žiadna stvorená či nestvorená bytosť. Len Stvoriteľ môže hovoriť s ľuďmi takýmto tónom a intonáciou a fakty preukázali, že Jeho prísľuby nie sú prázdnymi slovami ani márnymi chválami, ale vyjadrením jedinečnej autority, ktorú neprekoná žiadna osoba, udalosť ani vec.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný I

539. Keď Boh povedal: „Rozmnožím tvoje potomstvo,“ bola to zmluva, ktorú Boh uzavrel s Abrahámom, a podobne ako zmluva, ktorej znamením bola dúha, sa mala uskutočniť naveky, a bol to tiež prísľub, ktorý dal Boh Abrahámovi. Jedine Boh je spôsobilý a schopný uskutočniť tento sľub. Bez ohľadu na to, či tomu človek verí a prijíma to alebo nie, a bez ohľadu na to, ako sa na to človek pozerá a ako to vníma, sa to všetko do písmena splní podľa slov, ktoré vyslovil Boh. Božie slová sa nezmenia preto, že sa zmení ľudská vôľa alebo predstavy a nezmenia sa ani preto, že sa zmení nejaká osoba, udalosť alebo vec. Všetko môže zaniknúť, ale Božie slová ostávajú naveky. V skutočnosti je deň, keď všetko zanikne, presne tým dňom, keď sa úplne naplnia Božie slová, pretože On je Stvoriteľ, má autoritu a moc Stvoriteľa a ovláda všetky veci a celú životnú silu. Dokáže z ničoho urobiť niečo a z niečoho urobiť nič. Riadi premenu všetkých vecí zo živých na mŕtve. Pre Boha nie je nič jednoduchšie ako rozmnožiť niečie potomstvo. Človeku to znie fantasticky, ako rozprávka, ale pre Boha to, čo sa rozhodne a sľúbi vykonať, nie je fantastické ani rozprávkové. Skôr je to skutočnosť, ktorú Boh už videl a určite sa uskutoční. Vážite si to? Dokazujú fakty, že Abrahámovi potomkovia boli početní? Akí početní boli? Takí ako „hviezdy na nebi a ako piesok na morskom brehu“ o ktorých hovorí Boh? Rozšírili sa do všetkých národov a krajov, do všetkých končín sveta? Čím sa táto skutočnosť dosiahla? Uskutočnila sa autoritou Božích slov? Niekoľko stoviek či tisícok rokov po tom, čo Boh vyslovil svoje slová, sa Jeho slová naďalej napĺňali a neustále sa uskutočňovali. Je to moc Božích slov a dôkaz Jeho autority. Keď Boh na počiatku všetko stvoril, povedal: „Nech sa objaví svetlo!“ a objavilo sa svetlo. Stalo sa to veľmi rýchlo, naplnilo sa to vo veľmi krátkom čase a pri uskutočňovaní a napĺňaní nedošlo k žiadnemu oneskoreniu. Účinky Božích slov boli okamžité. Oboje boli prejavom Božej autority, ale keď Boh požehnal Abraháma, umožnil človeku vidieť druhú stránku podstaty Božej autority, ako aj skutočnosť, že Stvoriteľova autorita je nevypočítateľná, a navyše umožnil človeku vidieť praktickejšiu, znamenitejšiu stránku Stvoriteľovej autority.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný I

540. Po tom, čo Boh požehnal Abraháma a Jóba, nezostal tam, kde bol, ani neposlal svojich poslov do práce a nečakal na výsledok. Naopak, len čo Boh vyslovil svoje slová, pod vedením Božej autority sa všetko začalo podriaďovať tomu, čo Boh zamýšľal vykonať, a ľudia, veci a predmety, ktoré Boh požadoval, boli pripravení. To znamená, že hneď ako z Božích úst zazneli Jeho slová, v celej krajine sa začala uplatňovať Božia autorita a Boh nastolil smer, aby uskutočnil a naplnil prísľuby, ktoré dal Abrahámovi a Jóbovi. Zároveň urobil všetky náležité plány a prípravy k všetkému, čo bolo potrebné pre každý krok a každú kľúčovú etapu, ktorú plánoval uskutočniť. Počas tohto obdobia Boh nielenže usmerňoval svojich poslov, ale aj všetko, čo stvoril. To znamená, že rozsah, v ktorom sa uplatňovala Božia autorita, nezahŕňal len poslov, ale všetky stvorené veci, ktoré boli usmerňované tak, aby boli v súlade s dielom, ktoré chcel vykonať. Boli to konkrétne spôsoby, ktorými sa uplatňovala Božia autorita. Vo svojich predstavách môžu niektorí chápať Božiu autoritu takto: Boh má autoritu a moc, a tak Mu stačí len zostať v treťom nebi alebo na nejakom pevnom mieste a nemusí vykonávať žiadne konkrétne dielo a celé Božie dielo sa dokončí v Jeho myšlienkach. Niektorí možno veria, že hoci Boh požehnal Abraháma, nemusel urobiť nič a stačilo, keď vyslovil svoje slová. Stalo sa to naozaj tak? Zjavne nie! Hoci má Boh autoritu a moc, Jeho autorita je skutočná a reálna, nie bezduchá. Pravosť a skutočnosť Božej autority a moci sa postupne odhaľuje a stelesňuje vo všetkom Jeho stvorení, v Jeho kontrole nad všetkým a v procese, ktorým vedie a riadi ľudstvo. Každá metóda, každá perspektíva a detail Božej zvrchovanosti nad ľudstvom a nad všetkým, a celé dielo, ktoré vykonal, ako aj Jeho chápanie všetkého – to všetko doslova dokazuje, že Božia autorita a moc nie sú prázdnymi slovami. Jeho autorita a moc sa prejavujú a zjavujú neustále a vo všetkom. Tieto prejavy a zjavenia vypovedajú o skutočnej existencii Božej autority, pretože Boh používa svoju autoritu a moc, aby pokračoval vo svojom diele, a všetkému rozkazoval a vládol v každej chvíli; Jeho moc a autoritu nemôžu nahradiť ani anjeli, ani Boží poslovia. Boh rozhodol, aké požehnania udelí Abrahámovi a Jóbovi – toto rozhodnutie bolo na Ňom. Aj keď Boží poslovia osobne navštívili Abraháma a Jóba, ich konanie vychádzalo z Božích prikázaní a ich činy sa udiali pod Božou autoritou a podobne aj poslovia boli pod Božou zvrchovanosťou. Hoci človek vidí, že Boží poslovia navštevujú Abraháma, a v biblických záznamoch nie je svedkom toho, že by Boh Jahve osobne niečo vykonal, v skutočnosti jediný, kto skutočne uplatňuje moc a autoritu, je samotný Boh, a o tom nikto z ľudí nepochybuje! Hoci si videl, že anjeli a poslovia majú veľkú moc a konali zázraky alebo že vykonali niektoré veci, ktorými ich poveril Boh, ich činy slúžia len na dokončenie Božieho poverenia, a v nijakom prípade nie sú prejavom Božej autority, pretože žiaden človek ani predmet nemá a ani nedisponuje autoritou Stvoriteľa, ktorá by všetko stvorila a všetkému vládla. Žiadny človek ani predmet teda nemôže uplatňovať ani prejavovať autoritu Stvoriteľa.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný I

541. Mohol Boh urobiť niečo, aby preukázal svoju identitu? Pre Boha to bola hračka – bolo to veľmi jednoduché. Aby preukázal svoju identitu a podstatu, mohol urobiť niečo kdekoľvek a kedykoľvek, Boh však robil veci svojím vlastným spôsobom – podľa plánu a po krokoch. Nerobil veci neuvážene. Čakal skôr na vhodný čas a príležitosť, aby urobil niečo, vďaka čomu by človek pochopil, niečo, čo v sebe ukrývalo hlboký význam. Takto preukázal svoju autoritu a identitu. Mohlo teda zmŕtvychvstanie Lazára preukázať identitu Pána Ježiša? Pozrime sa na tento úryvok z Písma: „Keď to povedal, zvolal veľkým hlasom: ‚Lazár, poď von!‘ A mŕtvy vyšiel…“ Keď to Pán Ježiš urobil, povedal len jednu vec: „Lazár, poď von!“ Lazár potom vyšiel zo svojho hrobu – stalo sa tak len kvôli niekoľkým slovám, ktoré Pán vyslovil. V tomto čase Pán Ježiš nepripravil oltár a nerobil ani žiadne iné úkony. Len povedal túto jednu vec. Mali by sme to nazvať zázrakom alebo príkazom? Alebo to boli nejaké čary? Navonok sa zdá, že by sme to mohli nazvať zázrakom. Keď sa na to pozrieme zo súčasnej perspektívy, samozrejme, aj v takom prípade by sme to stále mohli nazvať zázrakom. Určite by sme to ale nemohli považovať za mágiu, ktorá má za cieľ zavolať dušu naspäť zo sveta mŕtvych, a v žiadnom prípade to neboli žiadne čary. Je správne povedať, že tento zázrak bol najnormálnejším, nepatrným prejavom autority Stvoriteľa. Toto je autorita a moc Boha. Boh má autoritu dosiahnuť, aby človek zomrel, aby jeho duša opustila telo a vrátila sa do podsvetia alebo kamkoľvek, kam by mala odísť. Čas smrti človeka a miesto, kam po smrti pôjde, určuje Boh. Tieto rozhodnutia môže spraviť kedykoľvek a kdekoľvek, bez toho, aby Ho obmedzovali ľudia, udalosti, predmety, priestor alebo geografické podmienky. Ak to chce urobiť, môže, pretože všetky veci a živé bytosti sú pod Jeho vládou, a všetko sa rodí, žije a hynie na základe Jeho slova a autority. Môže vzkriesiť mŕtveho, a to tiež kedykoľvek a kdekoľvek. Takúto autoritu má len Stvoriteľ.

Keď Pán Ježiš konal skutky ako vzkriesenie Lazára, Jeho cieľom bolo dať ľuďom a satanovi dôkaz, aby videli a spoznali, že všetko, čo súvisí s ľudstvom a jeho životom a smrťou, určuje Boh, a že hoci sa Boh stal telom, naďalej ovláda materiálny svet, ktorý je viditeľný, ako aj duchovnú sféru, ktorú ľudia nevidia. Urobil to preto, aby ľudstvo aj satan vedeli, že nič z toho, čo súvisí s ľudstvom, neovláda satan. Bolo to zjavenie a prejav Božej autority a zároveň to bol spôsob, ktorým Boh poslal všetkým veciam posolstvo, že život a smrť ľudstva sú v Božích rukách. Vzkriesenie Lazára Pánom Ježišom je jeden zo spôsobov, ktorými Stvoriteľ ľudstvo učí a poučuje. Bol to konkrétny skutok, počas ktorého použil svoju moc a autoritu, aby ľudstvo poučil a zabezpečil. Bol to spôsob, ktorým Stvoriteľ bez použitia slov umožnil ľudstvu vidieť pravdu, a síce že On všetko ovláda. Takto pomocou praktických skutkov ľudstvu povedal, že spása je možná jedine prostredníctvom Neho. Tento tichý prostriedok, ktorý použil na poučenie ľudstva, je večný, nezmazateľný a v ľudských srdciach vyvoláva úžas a osvietenie, ktoré nikdy nevyprchá. Vzkriesenie Lazára prinieslo Bohu slávu a na každého jedného z nasledovateľov Boha to má veľký dopad. V každom človeku, ktorý tejto udalosti rozumie do hĺbky, pevne zakorení porozumenie a víziu, že len Boh môže ovládať život a smrť ľudstva.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh III

542. Odkedy prídeš s plačom na tento svet, začneš si plniť svoje povinnosti. V záujme Božieho plánu a Jeho predurčenia zohrávaš svoju úlohu a začínaš svoju životnú cestu. Bez ohľadu na tvoj pôvod a cestu, ktorú máš pred sebou, v každom prípade nikto nemôže uniknúť ovládaniam a usporiadaniam nebies a nikto nemôže riadiť svoj vlastný osud, pretože len On, ktorý je zvrchovaný nad všetkými vecami, je schopný takéhoto diela. Odkedy na začiatku vznikol človek, Boh vždy vykonával svoje dielo týmto spôsobom, riadil vesmír a usmerňoval zákony zmien všetkých vecí a trajektóriu ich pohybu. Tak ako všetky veci, aj človek je ticho a nevedomky živený sladkosťou, dažďom a rosou od Boha; tak ako všetky veci, aj človek nevedomky žije pod ovládaním Božej ruky. Srdce a duch človeka sú v Božom zovretí a všetko z jeho života vidia Božie oči. Bez ohľadu na to, či tomu všetkému veríš alebo nie, akékoľvek a všetky veci, či už živé alebo mŕtve, sa budú meniť, premieňať sa, obnovovať sa a miznúť v súlade s Božími myšlienkami. Takto má Boh zvrchovanosť nad všetkými vecami.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Boh je zdrojom života človeka

543. Ak bolo narodenie človeka predurčené jeho predchádzajúcim životom, potom jeho smrť znamená koniec tohto osudu. Ak je narodenie človeka začiatkom jeho poslania v tomto živote, potom jeho smrť znamená koniec tohto poslania. Keďže Stvoriteľ stanovil pevný súbor okolností pre narodenie každého človeka, je isté, že usporiadal aj pevný súbor okolností pre jeho smrť. Inak povedané, nikto sa nenarodí náhodou, nikoho smrť nie je náhla a narodenie aj smrť sú nevyhnutne spojené s predošlými a súčasnými životmi človeka. Aké sú okolnosti narodenia človeka a aké sú okolnosti jeho smrti – to súvisí s predurčením Stvoriteľa. Je to osud človeka, jeho predurčenie. Keďže existuje mnoho vysvetlení pre narodenie človeka, musia nevyhnutne existovať aj rôzne osobitné okolnosti pre jeho smrť. Takto vznikli medzi ľuďmi rôzne dĺžky života a rôzne spôsoby a časy ich smrti. Niektorí ľudia sú silní a zdraví, ale zomierajú mladí; iní sú slabí a chorľaví, ale dožívajú sa vysokého veku a skonajú pokojne. Niektorí zomierajú neprirodzenou smrťou, iní prirodzenou. Niektorí zomrú ďaleko od domova, iní naposledy zatvoria oči so svojimi blízkymi po svojom boku. Niektorí ľudia umierajú vo vzduchu, iní pod zemou. Niektorí sa utopia vo vode, iní zahynú pri katastrofách. Niektorí zomrú ráno, iní v noci. … Každý chce úžasné narodenie, skvelý život a slávnu smrť, ale nikto nemôže prekonať svoj vlastný osud, nikto nemôže uniknúť Stvoriteľovej zvrchovanosti. Taký je ľudský osud. Ľudia si môžu robiť všetky druhy plánov pre svoju budúcnosť, ale nikto si nemôže naplánovať, ako sa narodí, ani spôsob a čas svojho odchodu z tohto sveta. Hoci sa všetci ľudia všemožne snažia vyhnúť príchodu smrti a odolávať mu, smrť sa predsa len potichu blíži bez toho, aby o tom vedeli. Nikto nevie, kedy a ako zahynie, a už vôbec nie, kde sa to stane. Je jasné, že najvyššiu moc nad životom a smrťou nemá v rukách človek ani žiadna živá bytosť v prírodnom svete, ale Stvoriteľ, ktorý má jedinečnú autoritu. Život a smrť ľudstva nie sú produktom nejakého zákona prírodného sveta, ale výsledkom zvrchovanosti autority Stvoriteľa.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný III

544. Pod Božou autoritou každý človek aktívne alebo pasívne prijíma Jeho zvrchovanosť a opatrenia a nezávisle od toho, ako sa v priebehu svojho života trápi, koľko kľukatých ciest prejde, nakoniec sa vráti na dráhu osudu, ktorú mu vytýčil Stvoriteľ. Toto je neprekonateľnosť Stvoriteľovej autority a spôsob, akým Jeho autorita ovláda a riadi vesmír. Práve táto neprekonateľnosť, táto forma ovládania a vedenia, je zodpovedná za zákony, ktoré určujú život všetkého, umožňujú ľuďom znovu a znovu sa nerušene reinkarnovať, vďaka čomu sa svet pravidelne točí a hýbe vpred, deň čo deň, rok čo rok. Ste svedkami všetkých týchto skutočností a chápete ich, či už povrchne alebo do hĺbky, a miera vášho pochopenia závisí od vašich skúseností, poznania pravdy-reality a od vášho poznania Boha. To, ako dobre poznáte pravdu-realitu, koľko Božích slov ste zažili, ako dobre poznáte Božiu podstatu a povahu – to všetko predstavuje hĺbku vášho pochopenia Božej zvrchovanosti a opatrení. Závisí existencia Božej zvrchovanosti a opatrení od toho, či sa im ľudské bytosti podriaďujú? Je skutočnosť, že Boh má túto autoritu, podmienená tým, či sa jej ľudstvo podriaďuje? Božia autorita existuje bez ohľadu na okolnosti. Vo všetkých prípadoch Boh diktuje a usporadúva ľudské osudy a všetko v súlade so svojimi myšlienkami a túžbami. To sa nezmení v dôsledku zmeny človeka. Nezávisí to na ľudskej vôli, nemôžu to zmeniť žiadne zmeny v čase, priestore a geografii, pretože Božia autorita je Jeho samotnou podstatou. Bez ohľadu na to, či je človek schopný poznať a prijať Božiu zvrchovanosť a či je schopný sa jej podriadiť – ani jedna z týchto okolností ani v najmenšom nemení skutočnosť Božej zvrchovanosti nad ľudským osudom. To znamená, že nezávisle od toho, aký postoj človek zaujme voči Božej zvrchovanosti, to jednoducho nemôže zmeniť fakt, že Boh má zvrchovanú moc nad ľudským osudom a nad všetkým. Aj keď sa nepodriaďuješ Božej zvrchovanosti, On naďalej riadi tvoj osud. Aj keď nemôžeš poznať Jeho zvrchovanosť, Jeho autorita predsa len existuje. Božia autorita a skutočnosť Božej zvrchovanosti nad ľudským osudom sú nezávislé od ľudskej vôle a nemenia sa v závislosti od ľudských preferencií a rozhodnutí. Božia autorita je všade, každú hodinu, v každom okamihu. Nebo a zem sa pominú, ale Jeho autorita sa nikdy nepominie, pretože On sám je Boh, má jedinečnú autoritu a Jeho autorita nie je obmedzená ani limitovaná ľuďmi, udalosťami alebo vecami, priestorom alebo miestom. V každom čase Boh uplatňuje svoju autoritu, prejavuje svoju moc, pokračuje vo svojom diele riadenia tak, ako to vždy robil. Nepretržite všetkému vládne, všetko zabezpečuje a ovláda – tak, ako to robil vždy. Nikto to nemôže zmeniť. Je to fakt, nemenná pravda od nepamäti!

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný III

545. Pravdy o Božej autorite musí každý človek brať vážne, musí ich prežívať a chápať svojím srdcom, nakoľko majú vplyv na život každého človeka, na jeho minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Vplývajú aj na zásadné okamihy, ktorými musí každý človek v živote prejsť, na poznanie Božej zvrchovanosti a postoj, s ktorým sa má človek postaviť Božej autorite, a prirodzene, na konečný osud každého človeka. Na ich spoznanie a pochopenie je teda potrebná celoživotná energia. Keď sa pozrieš priamo na Božiu autoritu a prijmeš Jeho zvrchovanosť, postupne si uvedomíš a pochopíš pravdu o existencii Božej autority. Ak však nikdy neuznáš Božiu autoritu a nikdy neprijmeš Jeho zvrchovanosť, potom bez ohľadu na to, koľko rokov budeš žiť, nezískaš ani najmenšie poznatky o Božej zvrchovanosti. Ak naozaj nespoznáš a nepochopíš Božiu autoritu, potom, keď prídeš na koniec svojej životnej cesty, aj keby si desaťročia veril v Boha, nebudeš mať žiadne viditeľné výsledky, a prirodzene nebudeš mať ani najmenšie poznatky o Božej zvrchovanosti nad ľudským osudom. Nie je to veľmi smutné? Takže bez ohľadu na to, ako ďaleko si v živote došiel, koľko máš teraz rokov alebo ako dlho ešte bude trvať zvyšok tvojej cesty, najprv musíš uznať Božiu autoritu, brať ju vážne a prijať skutočnosť, že Boh je tvojím jedinečným Zvrchovaným. Dosiahnutie jasného, presného poznania a pochopenia týchto právd týkajúcich sa Božej zvrchovanosti nad ľudským osudom je povinnou lekciou pre všetkých. Je to kľúč k poznaniu ľudského života a dosiahnutiu pravdy. Je to tiež život a základná lekcia spoznávania Boha, s ktorým sa musia všetci stretávať každý deň a ktorému sa nikto nemôže vyhnúť. Ak chce niekto na dosiahnutie tohto cieľa využiť skratky, potom ti hneď teraz hovorím, že je to nemožné! Ak chceš uniknúť Božej zvrchovanosti, to je ešte menej možné! Boh je jediným Pánom človeka, jediným Zvrchovaným nad ľudským osudom, a preto je nemožné, aby mal človek nad svojím osudom zvrchovanosť, a aby z neho vykročil. Bez ohľadu na to, aké má človek veľké schopnosti, nemôže ovplyvňovať – a už vôbec nie ovládať, usporadúvať, riadiť alebo meniť – osudy iných. Jedine sám Boh, jedinečný, človeku všetko diktuje. Keďže len jedinečný sám Boh, disponuje jedinečnou autoritou, ktorá má zvrchovanosť nad ľudským osudom, len Stvoriteľ je jedinečným Zvrchovaným nad človekom. Božia autorita drží zvrchovanosť nielen nad stvoreným ľudstvom, ale aj nad nestvorenými bytosťami, ktoré žiaden človek nemôže vidieť, nad hviezdami a vesmírom. To je nesporná skutočnosť, fakt, ktorý naozaj jestvuje a ktorý nemôže zmeniť žiadna osoba ani vec. Ak je niekto z vás stále nespokojný s tým, ako sa veci majú, a verí, že má nejaké zvláštne zručnosti alebo schopnosti, a stále si myslí, že nejakým zázrakom môže zmeniť svoju súčasnú situáciu alebo jej inak uniknúť, ak sa pokúša zmeniť svoj osud ľudským úsilím, a tým sa odlíšiť od svojich blížnych a získať slávu a bohatstvo, potom ti hovorím, že si to sťažuješ, koleduješ si len o ťažkosti a kopeš si vlastný hrob! Jedného dňa, skôr či neskôr, prídeš na to, že si sa rozhodol zle a tvoje úsilie bolo zbytočné. Tvoja ctižiadosť, tvoja túžba bojovať s osudom a tvoje vlastné bezohľadné správanie ťa zavedú na cestu, z ktorej niet návratu, a za to draho zaplatíš. Hoci v súčasnosti nevidíš závažnosť dôsledkov, keď budeš naďalej hlbšie prežívať a oceňovať pravdu, že Boh je Vládcom ľudského osudu, pomaly si uvedomíš, o čom dnes hovorím, a aké to má skutočné dôsledky. To, či máš skutočne srdce a ducha a či si človek, ktorý miluje pravdu, závisí od toho, aký postoj zaujmeš k Božej zvrchovanosti a k pravde. To prirodzene určuje, či môžeš skutočne spoznať a pochopiť Božiu autoritu. Ak si nikdy v živote nepocítil Božiu zvrchovanosť a Jeho opatrenia a už vôbec neuznal a neprijal Božiu autoritu, potom budeš úplne bezcenný a Boh ťa nepochybne zavrhne, a to pre cestu, ktorou si sa vybral a rozhodnutie, ktoré si urobil. Ale tí, ktorí v Božom diele dokážu prijať Jeho skúšku, prijať Jeho zvrchovanosť, podriadiť sa Jeho autorite a postupne získajú skutočnú skúsenosť s Jeho slovami, dosiahnu skutočné poznanie Božej autority a skutočné uznanie Jeho zvrchovanosti, tak tí sa naozaj poddajú Stvoriteľovi. Len takíto ľudia budú naozaj spasení.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný III

546. Boh stvoril tento svet, stvoril toto ľudstvo, a navyše bol architektom starovekej gréckej kultúry a ľudskej civilizácie. Len Boh utešuje toto ľudstvo a len Boh sa o toto ľudstvo vo dne v noci stará. Rozvoj a pokrok ľudstva sa nedajú oddeliť od Božej zvrchovanosti a dejiny a budúcnosť ľudstva nemôžu uniknúť opatreniam vytvoreným Božími rukami. Ak si skutočný kresťan, potom určite veríš, že vzostup a pád každého štátu alebo národa spadá pod Božie opatrenia. Iba samotný Boh pozná osud každej krajiny alebo národa a iba Boh riadi smerovanie tohto ľudstva. Ak ľudstvo túži po dobrom osude, ak krajina túži po dobrom osude, potom sa človek musí v úcte pokloniť Bohu a predstúpiť pred Boha, aby sa kajal a vyznal sa Mu, pretože inak bude osud a konečný osud ľudstva kataklizmou, ktorej sa nebude dať vyhnúť.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dodatok 2: Boh má zvrchovanosť nad osudom celého ľudstva

547. Osudy ľudstva a všetkých vecí sú úzko späté so Stvoriteľovou zvrchovanosťou, neoddeliteľne zviazané so Stvoriteľovým ovládaním a napokon sú neoddeliteľné od Stvoriteľovej autority. V zákonoch všetkých vecí človek chápe Stvoriteľovo ovládanie a Jeho zvrchovanosť, z pravidiel prežitia všetkých vecí vníma Stvoriteľovo riadenie a z ich osudov vyvodzuje spôsoby, akými Stvoriteľ uplatňuje svoju zvrchovanosť a kontrolu nad nimi. V životných cykloch ľudských bytostí a všetkých vecí človek skutočne zažíva Stvoriteľovo ovládanie a opatrenia vo všetkých veciach a živých bytostiach, aby videl, ako toto ovládanie a usporiadanie prekonáva všetky pozemské zákony, pravidlá a inštitúcie, všetky ostatné moci a sily. Preto je ľudstvo nútené uznať, že Stvoriteľovu zvrchovanosť nemôže porušiť žiadna stvorená bytosť, že žiadna sila nemôže vyrušiť ani zmeniť udalosti a veci, ktoré Stvoriteľ predurčil. Podľa týchto božských zákonov a pravidiel žijú a rozmnožujú sa ľudia a všetky veci, generácia za generáciou. Nie je toto skutočným stelesnením Stvoriteľovej autority?

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný III

548. Hoci Boh disponuje autoritou a mocou, vo svojom konaní je veľmi prísny a zásadový a zostáva verný svojmu slovu. Jeho prísnosť a princípy Jeho konania poukazujú na neporušiteľnosť Stvoriteľa a neprekonateľnosť Jeho autority. Hoci má najvyššiu autoritu, všetko je pod Jeho nadvládou a hoci má moc držať zvrchovanosť nad všetkým, Boh nikdy nepoškodil ani neprerušil svoj vlastný plán a zakaždým, keď uplatňuje svoju autoritu, je to v prísnom súlade s Jeho vlastnými princípmi. Presne sa riadi tým, čo odznelo z Jeho úst, a dodržiava kroky a ciele svojho plánu. Netreba pripomínať, že všetko pod Božou zvrchovanosťou tiež dodržiava princípy, podľa ktorých sa uplatňuje Božia autorita, a žiaden človek ani vec nemôže uniknúť ovládaniam Jeho autority, ani nemôžu zmeniť princípy, podľa ktorých sa uplatňuje Jeho autorita. V Božích očiach sa tým, ktorí sú požehnaní, dostáva požehnaní vďaka Jeho autorite, a tým, ktorí sú prekliati, sa dostáva vďaka Božej autorite trestu. Pod zvrchovanosťou Božej autority nedokáže žiaden človek ani vec uniknúť uplatňovaniu Jeho autority, ani nemôžu zmeniť princípy, na základe ktorých sa Jeho autorita uplatňuje. Autorita Stvoriteľa sa nezmení zmenou akéhokoľvek faktora a podobne sa z akéhokoľvek dôvodu nezmenia ani princípy, na základe ktorých sa uplatňuje. Nebo a zem môžu prejsť veľkými otrasmi, ale autorita Stvoriteľa sa nezmení. Všetko môže pominúť, ale autorita Stvoriteľa nepominie nikdy. To je podstata Stvoriteľovej nemennej a neporušiteľnej autority, a v tom spočíva samotná jedinečnosť Stvoriteľa!

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný I

549. Satan sa nikdy neodvážil prekonať Božiu autoritu, ba čo viac, vždy pozorne počúval a poslúchal Božie rozkazy a konkrétne príkazy. Nikdy sa neodvážil vzdorovať im a, samozrejme, neodvážil sa ani svojvoľne zmeniť niektoré z Božích nariadení. To sú hranice, ktoré Boh stanovil satanovi, a preto sa ich satan nikdy neodvážil prekročiť. Nie je toto sila Božej autority? Nie je to svedectvo o Božej autorite? Satan oveľa lepšie ako ľudia chápe, ako sa má správať k Bohu a ako sa má na Boha pozerať, a preto v duchovnej sfére satan veľmi jasne vidí Božie postavenie a autoritu a hlboko si uvedomuje moc Božej autority a princípy, ktoré stoja za uplatňovaním Jeho autority. Vôbec sa ich neodvažuje prehliadať, ani ich nijakým spôsobom porušovať, ani robiť nič, čo prestupuje Božiu autoritu, a už vôbec sa neodvažuje akokoľvek napadnúť Boží hnev. Hoci je satan vo svojej prirodzenosti zlý a arogantný, nikdy sa neodvážil prekročiť hranice a obmedzenia, ktoré mu určil Boh. Milióny rokov tieto hranice striktne dodržiaval, riadil sa každým príkazom a rozkazom, ktorý mu dal Boh, a nikdy sa neodvážil prekročiť ich. Hoci je satan zlomyseľný, je oveľa múdrejší ako skazené ľudstvo; pozná identitu Stvoriteľa aj svoje vlastné hranice. Zo satanových „podriadených“ činov vidno, že Božia autorita a moc sú nebeské nariadenia, ktoré satan nemôže prekonať, a že práve vďaka Božej jedinečnosti a autorite sa všetko mení a rozmnožuje usporiadane a že ľudstvo môže žiť a rozmnožovať sa v súlade so smerovaním, ktoré stanovil Boh. Pritom žiadna osoba ani predmet nemôže tento poriadok narušiť a žiadna osoba ani predmet nemôže tento zákon zmeniť – všetko totiž pochádza z rúk Stvoriteľa a z Jeho nariadení a autority.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný I

550. Osobitná identita satana spôsobila, že mnohí ľudia prejavujú veľký záujem o jeho prejavy v rôznych smeroch. Dokonca sa nájde mnoho nerozumných ľudí, ktorí veria, že rovnako ako Boh, aj satan disponuje autoritou, pretože dokáže predvádzať zázraky a robiť veci, ktoré sú pre ľudstvo nemožné. Ľudstvo si teda okrem uctievania Boha vo svojom srdci vyhradzuje miesto aj pre satana, a dokonca ho uctieva ako Boha. Títo ľudia sú poľutovaniahodní a odporní. Sú poľutovaniahodní pre svoju nevedomosť a odporní pre svoje kacírstvo a vrodené zlé jadro. Na tomto mieste považujem za potrebné informovať vás o tom, čo je autorita, čo symbolizuje a čo predstavuje. Všeobecne povedané, sám Boh je autoritou, ktorá symbolizuje nadradenosť a Božiu podstatu, a autorita samotného Boha predstavuje Jeho postavenie a identitu. Keďže je to tak, odváži sa satan tvrdiť, že on sám je Boh? Odváži sa povedať, že všetko stvoril a nad všetkým drží zvrchovanú moc? Samozrejme, že nie! Nie je totiž schopný všetko stvoriť. Doteraz totiž ešte nestvoril nič, čo stvoril Boh, a nikdy nestvoril nič, čo má život. Keďže nemá Božiu autoritu, nikdy nemôže mať postavenie a identitu Boha, a to je dané jeho podstatou. Má rovnakú moc ako Boh? Samozrejme, že nie! Ako nazývame satanove činy a zázraky, ktoré predvádza? Je to moc? Dalo by sa to nazvať autoritou? Pravdaže nie! Satan riadi príval zla a vyrušuje, poškodzuje a narúša každý aspekt Božieho diela. Urobil satan za posledných niekoľko tisíc rokov, okrem toho, že kazí a zneužíva ľudstvo, zvádza a zavádza človeka k skazenosti a k odmietaniu Boha, takže človek kráča smerom do údolia tieňa smrti, niečo, čo si zaslúži čo i len najmenšiu pochvalu, uznanie alebo obdiv zo strany človeka? Keby mal satan autoritu a moc, skazil by ľudstvo? Keby mal satan autoritu a moc, ublížil by ľudstvu? Keby mal satan autoritu a moc, opustilo by ľudstvo Boha a obrátilo sa smerom k smrti? Keďže satan nemá žiadnu autoritu ani moc, čo by sme mali usúdiť o podstate všetkého, čo koná? Sú ľudia, ktorí definujú všetko, čo satan robí, ako obyčajnú ľstivosť, Ja sa však domnievam, že takáto definícia nie je až taká primeraná. Sú zlé skutky, ktorými kazí ľudstvo, len obyčajnou ľsťou? Zlá sila, s akou satan zneužíval Jóba, a jeho zúrivá túžba zneužiť a pohltiť ho, sa nedala dosiahnuť iba ľsťou. Pri pohľade späť boli Jóbove stáda a čriedy, roztrúsené široko-ďaleko po kopcoch a horách, v okamihu preč. V okamihu zmizlo aj Jóbovo veľké šťastie. Mohlo sa to podariť len obyčajnou ľsťou? Prirodzenosť všetkého, čo satan robí, zodpovedá a zhoduje sa s negatívnymi pojmami, ako poškodiť, narušiť, zničiť, uškodiť, zlo, zlomyseľnosť a temnota, a tak je objavenie sa všetkého, čo je nespravodlivé a zlé, neodmysliteľne späté so satanovými činmi a neoddeliteľné od jeho zlej podstaty. Bez ohľadu na to, aký je satan „mocný“, odvážny a ctižiadostivý, aká veľká je jeho schopnosť spôsobovať škody, aké rozsiahle sú techniky, ktorými kazí a zvádza človeka, aké šikovné sú triky a plány, ktorými zastrašuje človeka, a bez ohľadu na to, aká premenlivá je forma, v ktorej existuje, nikdy nedokázal vytvoriť jedinú živú bytosť, stanoviť zákony a pravidlá existencie všetkých vecí ani vládnuť a ovládať žiaden predmet, či už živý, alebo neživý. Vo vesmíre ani na nebesiach nie je jediná osoba alebo predmet, ktorý by sa z neho zrodil alebo by vďaka nemu existoval. Neexistuje jediná osoba alebo predmet, ktorému by vládol alebo ho ovládal. Naopak, nielenže musí žiť pod Božou nadvládou, ale okrem toho sa musí podriadiť všetkým Božím rozkazom a príkazom. Bez Božieho dovolenia sa satan ťažko môže dotknúť čo i len kvapky vody alebo zrnka piesku na zemi. Bez Božieho dovolenia nemôže pohnúť ani mravcami na zemi, nehovoriac o ľudstve, ktoré Boh stvoril. V Božích očiach má satan menšiu hodnotu ako ľalie na vrchu, vtáky lietajúce vo vzduchu, ryby v mori či červy na zemi. Jeho úlohou uprostred všetkých vecí je všetkému slúžiť, slúžiť ľudstvu a slúžiť Božiemu dielu a Jeho plánu riadenia. Bez ohľadu na to, aká zlomyseľná je jeho povaha a aká zlá je jeho podstata, jediné, čo môže robiť, je poslušne sa riadiť svojou funkciou: slúžiť Bohu a byť Jeho protipólom. Také je jadro a pôvodné postavenie satana. Jeho podstata nie je spätá so životom, mocou ani autoritou; je to len hračka v Božích rukách, len akýsi stroj, ktorý slúži Bohu!

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný I

551. Hoci satan hľadel na Jóba žiadostivým pohľadom, bez Božieho dovolenia sa neodvážil dotknúť ani jediného chĺpku na jeho tele. Hoci je satan vo svojej podstate zlý a krutý, po tom, čo mu Boh vydal svoj rozkaz, nemal inú možnosť, len sa riadiť Božím príkazom. A tak, hoci bol satan rozzúrený ako vlk medzi ovcami, keď prišlo na Jóba, neodvážil sa zabudnúť na hranice, ktoré mu určil Boh, ani porušiť Božie príkazy a vo všetkom, čo robil, sa neodvážil odkloniť od princípov a hraníc Božích slov – vari to nie je tak? Z toho je zrejmé, že satan sa neodvažuje odporovať žiadnemu slovu Boha Jahveho. Pre satana je každé slovo z Božích úst rozkazom a nebeským zákonom, vyjadrením Božej autority – za každým Božím slovom sa totiž skrýva Boží trest pre tých, ktorí porušujú Božie príkazy, a tých, ktorí neposlúchajú a odporujú nebeským zákonom. Satan jasne vie, že ak poruší Božie nariadenia, musí prijať dôsledky prekročenia Božej autority a odporovania nebeským zákonom. Aké sú to dôsledky? Netreba dodávať, že sú to jeho tresty od Boha. Satanove činy voči Jóbovi boli len mikrokozmom jeho skazenia človeka, a keď satan tieto činy uskutočňoval, hranice, ktoré Boh stanovil, a rozkazy, ktoré satanovi vydal, boli len mikrokozmom princípov, ktoré stoja za všetkým, čo koná. Okrem toho úloha a postavenie satana v tejto záležitosti boli len mikrokozmom jeho úlohy a postavenia v diele Božieho riadenia a satanova úplná poslušnosť voči Bohu pri jeho pokúšaní Jóba bola len mikrokozmom toho, ako sa satan neodvážil klásť ani najmenší odpor Bohu v diele Božieho riadenia. Aké varovanie vám tieto mikrokozmy dávajú? Spomedzi všetkých vecí, vrátane satana, neexistuje osoba ani vec, ktorá by mohla prekročiť nebeské zákony a nariadenia stanovené Stvoriteľom, a neexistuje osoba ani vec, ktorá by sa odvážila tieto nebeské zákony a nariadenia porušiť, pretože žiadna osoba ani vec nemôže zmeniť ani uniknúť trestu, ktorý Stvoriteľ uvalí na tých, ktorí ich neposlúchajú. Iba Stvoriteľ môže ustanoviť nebeské zákony a nariadenia, iba Stvoriteľ má moc uviesť ich do platnosti a iba Stvoriteľovu moc nemôže žiadna osoba ani vec prekročiť. Toto je jedinečná autorita Stvoriteľa a táto autorita je nadradená všetkému, a preto nie je možné povedať, že „Boh je najväčší a satan je na druhom mieste“. Okrem Stvoriteľa, ktorý má jedinečnú autoritu, neexistuje žiaden iný Boh!

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný I

552. Satan kazí ľudstvo už tisíce rokov. Spôsobil nevýslovné množstvo zla, zavádzal generáciu za generáciou a v ľudskom svete páchal ohavné zločiny. Zneužíval človeka, zavádzal ho a zvádzal, aby sa postavil proti Bohu, a páchal nespočetné zlé skutky, ktoré vyrušujú a poškodzujú Boží plán riadenia. Pod Božou autoritou však všetky veci a živé bytosti naďalej dodržiavajú pravidlá a zákony stanovené Bohom ako vždy. V porovnaní s Božou autoritou je satanova zlá prirodzenosť a nespútanosť taká ohavná, nechutná a mrzká, a pritom taká nepatrná a zraniteľná. Hoci satan sa potuluje medzi všetkým, čo Boh stvoril, na ľuďoch, udalostiach a veciach, ktoré Boh predurčil, nedokáže uskutočniť ani najmenšiu zmenu. Uplynulo niekoľko tisíc rokov a ľudstvo sa stále teší zo svetla a vzduchu, ktoré mu daroval Boh, stále dýcha dychom, ktorý vydychuje sám Boh, stále sa teší z kvetov, vtákov, rýb a hmyzu, ktoré stvoril, a teší sa všetkému, čo Boh poskytol. Deň a noc sa stále nepretržite striedajú, štyri ročné obdobia sa striedajú ako zvyčajne; husi, ktoré lietajú na oblohe, v zime odlietajú a stále sa vracajú na nasledujúcu jar. Ryby vo vode nikdy neopúšťajú rieky a jazerá – svoj domov; počas letných dní si cikády na zemi idú vyspievať srdce, na jeseň zasa cvrčky v tráve jemne bzučia v rytme vetra; husi sa zhromažďujú do kŕdľov, zatiaľ čo orly zostávajú osamotené. Skupiny levov sa živia lovom, los sa nemôže odlúčiť od trávy a kvetov… Všetky druhy živých tvorov spomedzi všetkých vecí odchádzajú a vracajú sa a potom opäť odchádzajú, v jedinom okamihu sa dejú milióny zmien – ale to, čo sa nemení, sú ich inštinkty a zákony prežitia. Žijú z Božieho zaopatrenia a obživy a nikto nemôže zmeniť ich inštinkty ani narušiť pravidlá ich prežitia. Hoci ľudstvo, ktoré žije uprostred všetkého, satan skazil a zaviedol, človek sa stále nemôže vzdať vody, vzduchu ani ničoho, čo stvoril Boh, a človek stále žije a rozmnožuje sa v tomto priestore, ktorý stvoril Boh. Inštinkty ľudstva sa nezmenili. Človek sa stále spolieha na svoje oči, ktorými sa pozerá, na svoje uši, ktorými počúva, na svoj mozog, ktorým myslí, na svoje srdce, ktorým chápe, na svoje nohy a chodidlá, ktorými chodí, na svoje ruky, ktorými pracuje, a tak ďalej. Všetky inštinkty, ktoré Boh daroval človeku, aby mohol prijať Božie zaopatrenie, zostávajú nezmenené. Nezmenili sa schopnosti, prostredníctvom ktorých človek spolupracuje s Bohom, nezmenila sa schopnosť človeka vykonávať povinnosti stvorenej bytosti, nezmenili sa potreby ľudského srdca, nezmenila sa túžba človeka nájsť svoj pôvod ani jeho túžba byť spasený Stvoriteľom. Také sú súčasné pomery ľudstva, ktoré žije pod Božou autoritou a ktoré prežilo krvavé pustošenie spôsobené satanom. Hoci ľudstvo bolo vystavené mnohým satanovým pustošivým vplyvom a už nie je Adamom a Evou, ktorí boli stvorení na začiatku, ale je plné vecí, ktoré sú voči Bohu nepriateľské, ako sú poznanie, domnienky, predstavy a podobne, a plné satanských skazených pováh, v Božích očiach je to stále to isté ľudstvo, ktoré stvoril. Ľudstvo je stále pod Božou zvrchovanosťou a ovládaniami a stále žije v rámci kurzu, ktorý vytýčil Boh, a tak je v Božích očiach ľudstvo, ktoré bolo skazené satanom, len pokryté špinou, so škvŕkajúcim bruchom, trochu spomalenými reakciami a trochu zhoršenou pamäťou a je trochu staršie, to je všetko – zatiaľ čo všetky funkcie a inštinkty človeka sú úplne neporušené. Toto je ľudstvo, ktoré chce Boh spasiť. Toto ľudstvo musí len počuť volanie Stvoriteľa a počuť hlas Stvoriteľa a bude schopné vstať a ponáhľať sa nájsť zdroj tohto hlasu. Toto ľudstvo musí len uvidieť postavu Stvoriteľa a nebude brať ohľad na nič iné a zanechá všetko, aby sa vydalo Bohu, a dokonca za Neho položí svoj život. Keď ľudstvo zo svojho srdca pochopí hlas Stvoriteľovho srdca, odvrhne satana a príde na stranu Stvoriteľa; keď ľudstvo úplne zmyje špinu zo svojho tela a opäť prijme Stvoriteľovu obživu a zaopatrenie, pamäť ľudstva sa obnoví a vtedy sa ľudstvo skutočne vráti pod Stvoriteľovu nadvládu.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný I

553. Človek nemôže napodobniť Božiu autoritu ani sa zosobniť s Božou identitou a postavením. Hoci dokážeš napodobniť tón, ktorým Boh hovorí, Božiu podstatu napodobniť nevieš. Aj keď dokážeš stáť na Božom mieste a vydávať sa za Boha, nikdy nebudeš schopný vykonať to, čo zamýšľa vykonať Boh, a nikdy nebudeš schopný mať zvrchovanosť nad všetkými vecami a rozkazovať im. V Božích očiach budeš navždy malou stvorenou bytosťou a bez ohľadu na to, aké veľké sú tvoje zručnosti a schopnosti, i na to, koľko talentov máš, vo svojej celistvosti si pod nadvládou Stvoriteľa. Aj keď dokážeš vysloviť niekoľko odvážnych slov, nepreukazuješ tým, že máš podstatu Stvoriteľa, ani to neznamená, že máš Jeho autoritu. Autorita a moc Boha sú podstatou Jeho samotného. Nenaučil sa ich ani si ich nepridal zvonku, ale sú vrodenou podstatou samotného Boha. A tak vzťah medzi Stvoriteľom a stvorenými bytosťami nemožno nikdy zmeniť. Ako člen stvoreného ľudstva musíš dodržiavať svoju riadnu pozíciu a počínať si slušným spôsobom. Poctivo sa drž toho, čo ti Stvoriteľ zveril. Nejednaj proti pravidlám, nerob veci, ktoré presahujú hranice tvojich schopností alebo sú Bohu odporné. Neusiluj sa byť veľkým človekom, nadčlovekom ani veľkolepou osobnosťou a neusiluj sa stať Bohom. Všetko toto sú priania, ktoré by ľudia nemali mať. Úsilie byť veľkým človekom alebo nadčlovekom je absurdné. Úsilie stať sa Bohom je ešte hanebnejšie, je odporné a opovrhnutiahodné. To, čo je skutočne vzácne a čoho by sa mali stvorené bytosti držať viac než čohokoľvek iného, je stať sa pravou stvorenou bytosťou. To je jediný cieľ, o ktorý by mali všetci ľudia usilovať.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný I