Exkurz prvý: Čo je pravda

Zaspievajme si chválospev: Celé stvorenie musí prejsť pod Božiu nadvládu.

1 Boh stvoril všetky veci, a tak spôsobuje, že všetko stvorenie sa dostane pod Jeho nadvládu a podriadi sa jej; Boh bude rozkazovať všetkým veciam, a tak sú všetky veci v Jeho rukách. Všetko Božie stvorenie vrátane zvierat, rastlín, ľudí, hôr, riek a jazier – všetko musí prísť pod Jeho nadvládu. Všetky veci na oblohe a na zemi musia prísť pod Jeho nadvládu. Nemôžu mať žiadnu možnosť voľby a všetky sa musia podriadiť Jeho ovládaniu. Tak nariadil Boh a to je Božia autorita.

2 Boh všetko riadi, usporiadava a zaraďuje všetky veci, všetko je zatriedené podľa svojho druhu a každá vec je na mieste, na ktoré patrí, podľa Božích želaní. Bez ohľadu na to, aká je veľká, žiadna vec nemôže prekonať Boha, všetky veci slúžia ľudstvu stvorenému Bohom a žiadna vec sa neodváži vzdorovať Bohu alebo klásť pred Boha akékoľvek požiadavky. Preto si aj človek ako stvorená bytosť musí splniť ľudské povinnosti. Bez ohľadu na to, či je pánom alebo správcom všetkých vecí, nech je jeho postavenie medzi všetkými vecami akokoľvek vysoké, stále je len nepatrnou ľudskou bytosťou podliehajúcou Božej nadvláde a nie je ničím iným než nepatrnou ľudskou bytosťou, stvorenou bytosťou, ktorá nikdy nebude stáť nad Bohom.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Úspech alebo neúspech závisí od cesty, po ktorej človek kráča

Aká je pravda v chválospeve „Celé stvorenie musí prejsť pod Božiu nadvládu“? Ktorý riadok je pravdou? (Všetky riadky sú pravdou.) Čo hovorí posledný riadok? („Nech je jeho postavenie medzi všetkými vecami akokoľvek vysoké, stále je len nepatrnou ľudskou bytosťou podliehajúcou Božej nadvláde a nie je ničím iným než nepatrnou ľudskou bytosťou, stvorenou bytosťou, ktorá nikdy nebude stáť nad Bohom.“) Človek nikdy nemôže byť nad Bohom, stvorené bytosti nikdy nemôžu byť nad Bohom; všetci okrem Boha sú stvorené bytosti. Človek nikdy nemôže byť nad Bohom; to je pravda. Môže sa táto pravda zmeniť? Zmení sa na konci časov? (Nie.) Toto je pravda. Kto Mi môže povedať, čo je pravda? (Pravda je kritérium pre počínanie a konanie človeka a uctievanie Boha.) Na tému „čo je pravda“ sme už dvakrát hovorili v duchovnom spoločenstve, tak si povedzme, čo sú kritériá. Tu sú dôležité kritériá. (Kritériá sú štandardné, presné princípy, zákony a pravidlá. Základom kritérií sú Božie slová.) Kto ďalší chce pokračovať? (Kritériá sú tie najštandardnejšie, najpresnejšie princípy, zákony a pravidlá, ktoré sú odvodené z Božích slov.) Tu bolo pridané slovo „naj“, ale je toto „naj“ potrebné? Aký je rozdiel medzi pridaním slova „naj“ a jeho nepridaním? S „naj“ existuje druhé naj, tretie naj a tak ďalej. Čo si myslíte o pridaní „naj“? (Nie je to vhodné, pretože pravda je jediným štandardom. Len čo sa pridá „naj“, naznačuje to istý druh relativity, pričom iné veci sú voči nej sekundárne a terciárne.) Je toto vysvetlenie presné? (Áno.) Dáva to zmysel. Ak máte presný pohľad na definíciu toho, „čo je pravda“, a porozumenie o nej a jasne chápete, že Boh je pravda, potom dokážete pochopiť, či sa má pridať slovo „naj“, či je správne ho pridať, aký je rozdiel, keď sa pridá, čo to znamená, keď sa nepridá, a čo to znamená, keď ho pridáte. Teraz je potvrdené, že nepridať „naj“ je správne. Akej chyby sa dopustil človek, ktorý pridal toto slovo? Myslel si, že bez ohľadu na to, aký aspekt Boha sa opisuje, malo by sa pridať slovo „naj“. Kde pri tomto porovnávaní urobil chybu? Ktorému Božiemu výroku, ktorej pravde to odporuje? (Stvorené bytosti nikdy nemôžu byť nad Bohom; pridanie slova „naj“ zdanlivo naznačuje, že medzi stvorenými bytosťami a Bohom existuje sekundárne a terciárne poradie.) Je to takto správne? (Áno.) Dáva to zmysel; dá sa to tak vysvetliť. Existujú nejaké ďalšie výroky, ktoré môžu potvrdiť, že pridanie slova „naj“ na začiatok je nesprávne? (Spomínam si na niečo, a to, že pravda môže pochádzať len od Boha, iba Boh je pravda, takže nemôžu existovať žiadne relatívne vyjadrenia o druhom naj, treťom naj a tak ďalej.) Aj toto je správne. (Pravda je kritérium pre počínanie a konanie človeka a uctievanie Boha. Zákony, pravidlá a kritériá môžu pochádzať len od Boha a ľudia nemajú kritériá ani zákony pre svoje konanie, ani pre ne nemôžu stanoviť pravidlá, takže nie je potrebné pridávať slovo „naj“.) Toto vysvetlenie je o niečo praktickejšie. Ešte niečo? (Božia autorita a Božia podstata sú jedinečné. Božou podstatou je pravda a nič sa s ňou nedá porovnať. Pridanie slova „naj“ vytvára dojem, že pravda už nie je jedinečná.) Aký je tento výrok? (Dobrý.) Čo je na ňom dobré? (Poukázalo sa v ňom na to, že Boh je jedinečný.) „Jedinečný“ – na tento výraz ste všetci zabudli. Boh je jedinečný. Možno kritériá vyjadrené v každej vete, ktorú Boh vyslovil, ako aj každú z Božích požiadaviek na človeka, nájsť medzi ľudstvom? (Nie.) Obsahujú tieto veci vedomosti, tradičná kultúra alebo myšlienky ľudstva? (Nie.) Môžu vygenerovať pravdu? Nie, nemôžu. Preto pridanie slova „naj“ naznačuje sekundárne a terciárne poradie, rozlišovanie vysokého, nízkeho a ešte nižšieho a rozdeľovanie vecí na prvú, druhú, tretiu úroveň… Znamená to, že všetky správne veci sa môžu stať kritériom podľa určitej postupnosti. Dá sa to takto chápať? (Áno.) Aký je teda problém s pridaním slova „naj“? Mení to Božie slová, Božiu pravdu, na niečo relatívne, len relatívne vyššie ako vedomosti, filozofie a iné správne veci medzi ľuďmi, ktorých On stvoril. Tým sa pravda rozdeľuje do kategórií. V dôsledku toho sa správne veci medzi skazenými ľuďmi takisto stávajú pravdou. Navyše sa takéto veci stávajú aj kritériami pre konanie a správanie sa človeka – len na relatívne nižšej úrovni. Napríklad civilizovanosť, zdvorilosť, ľudská láskavosť a niektoré dobré veci, s ktorými sa ľudia rodia, sa stávajú kritériami – čo to naznačuje, že sa z nich stalo? (Pravda.) Stali sa pravdou. Pozrite, pridanie slova „naj“ mení povahu tohto kritéria. Keď sa zmení povaha kritéria, zmení sa takisto definícia Boha? (Áno.) Čím sa stáva definícia Boha? V tejto definícii Boh nie je jedinečný; Božia autorita, moc a podstata nie sú jedinečné. Boh je jednoducho najvyššie postavenou rolou s mocou a autoritou medzi ľudstvom. Každý jednotlivec medzi ľudstvom so schopnosťami a prestížou môže byť považovaný za rovného Bohu a možno o ňom diskutovať ako o rovnom s Ním, len nie je taký vysoký alebo taký veľký ako On. Tieto relatívne pozitívne postavy a vodcovia medzi ľudstvom môžu byť zaradení hneď za Boha a stať sa druhým, tretím, štvrtým vo velení…, pričom Boh je v rebríčku najvyššie. Nemení takýto výklad úplne identitu a podstatu Boha? Jediným slovom „naj“ sa podstata Boha úplne mení. Je to problém? (Áno.) Takže, v čom sú tieto slová správne bez pridania slova „naj“? (Konštatujú fakt.) Aký je to fakt? (Že Boh je pravda, princíp, štandard a kritérium.) Ide o to, že Boh je pôvodom všetkých týchto kritérií. Medzi skazenými ľuďmi, medzi stvorenými bytosťami takéto kritériá neexistujú. Boh je jediným zdrojom, ktorý tieto kritériá vyjadruje. Iba Boh vlastní túto podstatu. Realita a kritériá všetkých pozitívnych vecí môžu pochádzať len od Boha. Ak človek vie niečo o princípoch pre správanie sa človeka, jeho konanie a uctievanie Boha, vie niečo o kritériách a rozumie niečomu z pravdy, môže sa stať Bohom? (Nie.) Je zdrojom pravdy? Vyjadrovateľom všetkých právd? (Nie.) Môže sa teda nazývať Bohom? Nie. Toto je ten podstatný rozdiel. Rozumiete? (Áno.) Hoci som o téme „čo je pravda“ hovoril už dvakrát, vaše odpovede stále obsahujú takú obrovskú chybu, meniac Boha na jednu zo stvorených bytostí, robiac stvorené bytosti rovnými Bohu, čím sa vzťah medzi nimi a Ním vyrovnáva. Tým sa mení povaha problému, čo je to isté ako popieranie Boha. Boh je Stvoriteľ, ľudia sú stvorené bytosti – tieto dve roly nie sú na rovnakej úrovni. Čo sa však stane, keď pridáte slovo „naj“? Stanú sa rovnakými z hľadiska podstaty a úrovne, pričom sa líšia len z hľadiska nadradenosti alebo podradenosti. Keď som sa vás na to podrobne pýtal, mysleli ste si: „Nie je toto podceňovanie nás? Všetci sme vzdelaní ľudia, ako by sme mohli zabudnúť týchto pár slov? Dokážeme o tom hovoriť bez námahy, bez toho, aby sme sa museli pozerať do poznámok.“ Problém bol odhalený, len čo ste otvorili ústa. Po tom, čo som dohovoril, ste to niekoľkokrát čítali, a stále ste to nedokázali presne zopakovať. Aký je na to dôvod? Stále nerozumiete pravde v tomto ohľade. Niekto pridal slovo „naj“ a pomyslel si: „Nikto z vás nepridal ‚naj‘; nemáte veľkú vieru v Boha, čo? Pozrite sa na mňa, ja som pridal ‚naj‘. To ukazuje, že som vzdelaný – môj čas na vysokej škole nebol premárnený!“ Po tom, čo pridal „naj“, väčšina z vás si nevšimla problém. Niektorí z vás cítili, že niečo nie je v poriadku, ale nevedeli vysvetliť prečo. Keď to ostatní vysvetlili, porozumeli ste tomu teoreticky a vedeli ste, že vysvetlenie je správne. Ale porozumeli ste tomu z hľadiska pravdy? (Nie.) Hovoril som v duchovnom spoločenstve o tom, prečo je nesprávne pridať slovo „naj“, a vy ste tomu porozumeli, ale porozumeli ste skutočne podstate problému? (Nie.) Nevideli ste to jasne. Prečo je to tak? (Nerozumieme pravde.) A prečo nerozumiete pravde? Neporozumeli ste tomu, čo som povedal? Ak ste tomu porozumeli, ako to, že stále nerozumiete pravde? Koľko kapitol je na tému „Sám Boh, jedinečný“? Koľkokrát ste ich čítali? Naozaj rozumiete týmto slovám? (Nie.) Nerozumiete, takže ste dnes zo seba urobili bláznov. Tieto slová vás odhalili. Nie je to tak? (Áno.) Poučili ste sa z toho? Budete aj nabudúce, keď sa stretnete s niečím takýmto, konať na základe vlastnej domnelej chytrosti? To by ste sa neodvážili, však? Ak človek nerozumie pravde, žiadne vzdelanie ani vedomosti mu nebudú užitočné. Ak si nevzdelaný a nevieš, ako toto slovo používať, možno by si nepridal slovo „naj“ a tento problém by možno nevznikol. Prinajmenšom by si sa nedopustil tejto chyby a neurobil by si zo seba blázna. Ale keďže si vzdelaný a rozumieš významu a použitiu určitých slov, aplikoval si ich na Boha. V dôsledku toho si spôsobil problém a tvoja chytrosť sa zmenila na babráctvo. Ak to aplikuješ na človeka, je to len idolizovanie a lichotenie, čo je nanajvýš len nechutné. Ale ak to aplikuješ na Boha, problém sa stáva vážnym. Stáva sa z toho slovo, ktoré popiera Boha, vzdoruje Bohu a odsudzuje Boha. Toto je chyba, ktorej sa najčastejšie zvyknú dopustiť skazení ľudia, ktorým chýba pravda. V budúcnosti si dávajte pozor, aby ste neopatrne nepridávali príslovky alebo prídavné mená. Prečo? Pretože to, čo sa týka Božej identity, podstaty, slov a povahy, sú oblasti, v ktorých majú skazení ľudia najväčšie nedostatky a kde je ich chápanie najplytšie a najchabejšie. Preto si ľudia, ktorí nerozumejú pravde, musia dávať pozor, aby nekonali ľahkovážne; je lepšie byť obozretný.

I. Rozbor myšlienky: „Nepochybuj o tom, koho zamestnávaš, ani nezamestnávaj toho, o kom pochybuješ“

Niektorí ľudia práve vysvetlili definíciu a koncept pravdy. Rozumiete definícii a konceptu pravdy, rozumiete však naozaj tomu, čo je pravda? Musím vás z toho vyskúšať. Ako vás vyskúšam? Použijem na to vaše silné stránky. A aké sú vaše silné stránky? Poznáte vedomosti, slová a slovnú zásobu; poznáte rôzne filozofie pre svetské záležitosti a prístupy k nim, ktoré majú ľudia v každej skupine, a ľudské tradičné kultúry, ako aj ich predstavy a fantázie. Poznáte aj rôzne zákony a predstavy, podľa ktorých žijú ľudia všetkých rás, etník a národností. Nie sú to vaše silné stránky? Medzi nimi sú niektoré pomerne ustálené idiómy, niektoré sú príslovia a niektoré porekadlá; niektoré sú chytľavé hovorové výrazy, ktoré bežne používajú obyčajní ľudia. Spýtajte sa sami seba: o ktorých veciach majú ľudia často hlboké myšlienky a názory, ktoré premenia na idióm? Najprv rozoberme niekoľko porekadiel, idiómov a zákonov, ako aj prístup ľudí k svetským záležitostiam a ich tradičné predstavy, aby sme porozumeli, čo presne je pravda. Budeme diskutovať o tom, čo je v skutočnosti pravda, z negatívnej perspektívy. Je to dobrý prístup? (Áno.) Tak nám na začiatok jedno povedzte. („Nepochybuj o tom, koho zamestnávaš, ani nezamestnávaj toho, o kom pochybuješ.“) Je porekadlo správne? (Nie.) „Nepochybuj o tom, koho zamestnávaš, ani nezamestnávaj toho, o kom pochybuješ.“ Začnime najprv hovoriť v duchovnom spoločenstve o tomto. Vysvetlite, čo toto porekadlo znamená. (Znamená to, že by si mal dôverovať tým, ktorých zamestnávaš, bez toho, aby si mal byť voči nim ostražitý. Ak niekomu nedôveruješ, tak ho nezamestnávaj.) To je doslovný výklad. Najprv Mi povedzte, súhlasí väčšina ľudí vo svete s týmto porekadlom alebo nie? (Súhlasí.) Súhlasia s ním. Dá sa povedať, že väčšina ľudí v tejto spoločnosti sa drží porekadla „Nepochybuj o tom, koho zamestnávaš, ani nezamestnávaj toho, o kom pochybuješ“ ako princípu pri zamestnávaní druhých a riadia sa týmto princípom v tom, ako zaobchádzajú s ľuďmi. Je teda nejaký aspekt tohto porekadla správny? (Nie.) Prečo ho potom väčšina nevercov považuje za správne a prijíma ho a uplatňuje bez výhrad? Aká je ich motivácia? Prečo to hovoria? Niektorí ľudia hovoria: „Ak niekoho zamestnáš, nemôžeš o ňom pochybovať; musíš mu dôverovať. Musíš veriť, že má talent a charakter na to, aby prácu urobil, a že ti bude lojálny. Ak ho podozrievaš, tak ho nezamestnávaj. Ako sa hovorí: ‚Nepochybuj o tom, koho zamestnávaš, ani nezamestnávaj toho, o kom pochybuješ.‘ Toto porekadlo je správne.“ V skutočnosti toto porekadlo nie je nič iné ako zavádzajúce diabolské reči. Odkiaľ pochádza? Aký je jeho zámer? Aké sú za ním intrigy? (Bože, pamätám si, že počas posledného duchovného spoločenstva bolo spomenuté, že niektorí ľudia, ak nechceli, aby im iní zasahovali do práce, hovorili: „Nepochybuj o tom, koho zamestnávaš, ani nezamestnávaj toho, o kom pochybuješ.“ Myslia tým: „Keďže si mi dal túto prácu a využívaš ma, nemal by si do mojej práce zasahovať – nemal by si sa miešať do toho, čo robím.“) Akú povahu majú ľudia, ktorí používajú toto porekadlo? (Povahu antikrista, svojvoľnú a sú sami sebe zákonom.) Je to naozaj ich povaha. Tí, ktorí používajú alebo vymysleli toto porekadlo, sú tí, ktorí zamestnávajú, alebo tí, ktorí sú zamestnaní? Komu toto porekadlo prospieva najviac? (Tým, ktorí sú zamestnaní.) Aký prospech majú z tohto porekadla tí, ktorí sú zamestnaní? Ak toto porekadlo opakovane zdôrazňujú svojmu zamestnávateľovi, vštepujú mu určitý druh myslenia; má to povahu výchovy alebo indoktrinácie. Rovná sa to tomu, ako keby zamestnávateľovi hovorili: Keď niekoho zamestnáš, musíš veriť, že ti bude lojálny. Musíš veriť, že prácu urobí dobre, že má túto schopnosť. Nesmieš ho podozrievať, pretože podozrievanie by bolo na tvoju vlastnú škodu. Ak si stále nerozhodný, ak stále hľadáš niekoho iného, kto by ho nahradil, môže to ovplyvniť jeho lojalitu voči tebe. Keď to zamestnávateľ počuje, nechá sa týmto porekadlom ľahko ovplyvniť alebo pomýliť? (Áno.) A keď je zamestnávateľ ovplyvnený alebo pomýlený, ten, kto je zamestnaný, z toho bude mať prospech. Predpokladajme, že zamestnávateľ prijme tento spôsob myslenia a voči osobe, ktorú zamestnáva, neprechováva žiadne pochybnosti ani podozrenia; nedohliada na prácu, ktorú táto osoba vykonala, ani sa na ňu nepýta, nezisťuje, či je mu táto osoba lojálna alebo či má schopnosť robiť tieto veci. V takom prípade sa zamestnaná osoba môže vyhnúť dohľadu a kontrole tohto zamestnávateľa a následne si robiť, čo sa jej zachce, bez toho, aby sa riadila želaniami svojho zamestnávateľa. Povedzte Mi, keď zamestnanec používa tento porekadlo, má skutočne taký charakter, aby bol absolútne lojálny svojmu zamestnávateľovi? Naozaj nepotrebuje absolútne žiadny dohľad? (Nie.) Prečo to hovoríme? Od staroveku až po súčasnosť je všeobecne uznávaným faktom, že ľudské bytosti sú hlboko skazené, majú skazené povahy a sú obzvlášť prefíkané a klamlivé; neexistujú čestní ľudia a dokonca aj hlupáci klamú. To spôsobuje veľké ťažkosti, pokiaľ ide o zamestnávanie iných ľudí, a je takmer nemožné nájsť niekoho, kto je hoden dôvery, nieto ešte niekoho, kto je úplne spoľahlivý. Nájsť niekoľko relatívne zamestnateľných ľudí je prinajlepšom to najviac, v čo môže človek dúfať. Keďže neexistujú ľudia hodní dôvery, ako je potom možné „nepochybovať o tom, koho zamestnávaš, ani nezamestnávať toho, o kom pochybuješ“? Nie je to možné, pretože nikto nie je spoľahlivý. Ako by sme teda mali používať tých, ktorí sú relatívne zamestnateľní? Môžeme tak robiť len prostredníctvom dohľadu a usmerňovania. Neverci posielajú informátorov a špehov, aby monitorovali osobu, ktorú zamestnávajú, aby si zaručili relatívny pocit istoty. Ľudia v staroveku teda klamali sami seba, keď hovorili: „Nepochybuj o tom, koho zamestnávaš, ani nezamestnávaj toho, o kom pochybuješ.“ Ten, kto tento výraz vymyslel, „Nepochybuj o tom, koho zamestnávaš, ani nezamestnávaj toho, o kom pochybuješ“, v skutočnosti toto porekadlo sám neuplatňoval. Keby to naozaj robil, bol by to nerozumný jedinec, prvotriedny hlupák, ktorého by sa dalo len oklamať a podviesť. Nie je to fakt? Povedzme si, v čom spočíva najvýznamnejšia chyba porekadla „Nepochybuj o tom, koho zamestnávaš, ani nezamestnávaj toho, o kom pochybuješ“. Čo je základom pre „Nepochybuj o tom, koho zamestnávaš, ani nezamestnávaj toho, o kom pochybuješ“? Musí to byť tak, že zamestnaná osoba je úplne spoľahlivá a je lojálna a zodpovedná. Musí existovať stopercentná istota, že zamestnanec je takýmto človekom, aby zamestnávateľ mohol uplatniť porekadlo „Nepochybuj o tom, koho zamestnávaš, ani nezamestnávaj toho, o kom pochybuješ“. V dnešnej dobe nemožno nájsť takýchto dôveryhodných jedincov; takmer neexistujú, čo robí z tohto porekadla „Nepochybuj o tom, koho zamestnávaš, ani nezamestnávaj toho, o kom pochybuješ“ nezmysel. Ak si vyberieš nedôveryhodného človeka a potom použiješ porekadlo „Nepochybuj o tom, koho zamestnávaš, ani nezamestnávaj toho, o kom pochybuješ, aby si potlačil svoje pochybnosti o tejto osobe, neklameš sám seba? Je zamestnaná osoba schopná byť dôveryhodná a robiť veci lojálne a zodpovedne len preto, že o nej nepochybuješ? V skutočnosti bude naďalej konať podľa toho, akým človekom je, bez ohľadu na tvoje pochybnosti. Ak je to nečestný človek, bude naďalej robiť nečestné veci; ak je nezáludný, bude naďalej robiť veci bez záludnosti. To nezávisí od toho, či o ňom prechovávaš pochybnosti alebo nie. Povedzme napríklad, že zamestnáš nečestného človeka. V srdci vieš, že tento človek je nečestný, a predsa mu povieš: „Nepochybujem o tebe, tak len smelo rob svoju prácu“; stane sa potom ten človek nezáludným človekom, ktorý robí veci bez záludnosti, len preto, že o ňom nepochybuješ? Je to možné? Naopak, ak zamestnáš nezáludného človeka, zmení sa na nečestného, pretože o ňom pochybuješ alebo mu nerozumieš? Nie, nezmení. Preto je porekadlo „Nepochybuj o tom, koho zamestnávaš, ani nezamestnávaj toho, o kom pochybuješ“ čisto len pokusom hlupáka nájsť pokoj v duši, je to sebaklamný nezmysel. Aký je rozsah skazenosti ľudstva? Honba za postavením a mocou spôsobila, že otcovia a synovia, a takisto aj bratia, sa obrátili proti sebe a zabíjali sa navzájom; spôsobila, že matky a dcéry sa navzájom nenávidia. Kto môže niekomu veriť? Neexistuje človek, ktorý by bol absolútne spoľahlivý, sú len relatívne zamestnateľní ľudia. Bez ohľadu na to, koho zamestnáš, jediný spôsob, ako predísť chybám, je sledovať ho alebo naňho dohliadať. „Nepochybuj o tom, koho zamestnávaš, ani nezamestnávaj toho, o kom pochybuješ“ je teda sebaklamné porekadlo. Je to nezmysel, blud a vôbec neobstojí. Prečo Boh v posledných dňoch vyjadruje pravdu a koná dielo súdu, aby očistil a spasil ľudstvo? Je to preto, že ľudstvo bolo hlboko skazené. Nie je nikto, kto sa skutočne podriaďuje Bohu, a nie je nikto vhodný, aby ho Boh použil. Preto Boh opakovane vyžaduje, aby boli ľudia čestní. Je to preto, že ľudské bytosti sú príliš nečestné, sú naplnené satanovou skazenou povahou a majú prirodzenosť satana. Nemôžu si pomôcť a hrešia a páchajú zlo a sú schopní kedykoľvek a kdekoľvek odporovať Bohu a zradiť Ho. Medzi skazenými ľuďmi nie je nikto, kto by sa dal použiť alebo kto by bol dôveryhodný. Je naozaj ťažké vybrať si a použiť niekoho spomedzi ľudstva! Po prvé, pre ľudí je nemožné niekomu skutočne porozumieť; po druhé, ľudia nedokážu prekuknúť iných; po tretie, za špeciálnych okolností je pre ľudí ešte nemožnejšie ovládať alebo riadiť iných. Na tomto pozadí je nájdenie niekoho, koho možno použiť, tou najťažšou vecou. Porekadlo „Nepochybuj o tom, koho zamestnávaš, ani nezamestnávaj toho, o kom pochybuješ“ je preto veľmi chybné a ani v najmenšom nie je praktické. Vyberať si a používať niekoho na základe tohto porekadla je len koledovanie si o oklamanie. Každý, kto považuje toto porekadlo za správne a za pravdu, je ten najhlúpejší z ľudí. Môže toto porekadlo naozaj vyriešiť ťažkosti s používaním iných? Vôbec nie. Je to len spôsob, ako sa utešovať, klamať sám seba a robiť si ilúzie.

V tomto bode nášho duchovného spoločenstva, máte základné porozumenie o tom, či je porekadlo „Nepochybuj o tom, koho zamestnávaš, ani nezamestnávaj toho, o kom pochybuješ“ správne? Je toto porekadlo pravdou? (Nie.) Čo to teda je? (Satanova filozofia.) Konkrétnejšie povedané, toto porekadlo slúži ako výhovorka pre niekoho, kto chce prelomiť dohľad alebo kontrolu iného alebo sa z nich vymaniť; je to tiež dymová clona, ktorú šíria všetci zlí ľudia, aby chránili svoje vlastné záujmy a dosiahli svoje vlastné ciele. Toto porekadlo je zámienkou pre tých, ktorí majú postranné úmysly, aby si robili, čo sa im zachce. Je to takisto blud, ktorý takíto ľudia šíria, aby sa oprávnene vymanili spod dohľadu, kontroly a odsúdenia zo strany morálnej spravodlivosti a svedomia. Teraz sa však nájdu ľudia, ktorí veria, že porekadlo „Nepochybuj o tom, koho zamestnávaš, ani nezamestnávaj toho, o kom pochybuješ“ je praktické a správne. Majú takíto ľudia schopnosť rozlišovania? Rozumejú pravde? Sú myšlienky a názory takýchto ľudí problematické? Ak niekto v cirkvi šíri toto porekadlo, robí to s určitým motívom, snaží sa zavádzať ostatných. Usiluje sa použiť porekadlo „Nepochybuj o tom, koho zamestnávaš, ani nezamestnávaj toho, o kom pochybuješ“, aby rozptýlil obavy alebo pochybnosti iných o sebe. Nepriamo to znamená, že chce, aby ostatní verili, že dokáže robiť prácu, aby verili, že je niekým, kto sa dá použiť. Nie je to jeho zámer a cieľ? Musí byť. Myslí si: „Nikdy mi neveríte a vždy o mne pochybujete. V určitom okamihu na mne pravdepodobne nájdete nejaký malý nedostatok a prepustíte ma. Ako mám pracovať, keď mám stále na mysli toto?“ Šíri teda tento názor, aby mu Boží dom bez pochybností veril a nechal ho slobodne pracovať, čím dosiahne svoj cieľ. Ak sa niekto skutočne usiluje o pravdu, mal by správne stavať k dohľadu Božieho domu nad svojou prácou, keď ho vidí, s vedomím, že je to pre jeho vlastnú ochranu a čo je dôležitejšie, že je to tiež zodpovednosť za prácu Božieho domu. Aj keď môže odhaliť svoju skazenosť, môže sa modliť k Bohu a prosiť Ho, aby ho podrobne skúmal a chránil, alebo prisahať Bohu, že ak bude páchať zlo, prijme Jeho trest. Neprinieslo by to jeho mysli pokoj? Prečo šíriť blud, aby zavádzal ľudí a dosiahol svoj vlastný cieľ? Niektorí vodcovia a pracovníci zastávajú vždy postoj odporu voči dohľadu Božieho vyvoleného ľudu alebo voči úsiliu vyšších vodcov a pracovníkov dozvedieť sa o ich práci. Čo si myslia? „‚Nepochybuj o tom, koho zamestnávaš, ani nezamestnávaj toho, o kom pochybuješ.‘ Prečo na mňa stále dohliadate? Prečo ma používate, ak mi neveríte?“ Ak sa ich spýtate na ich prácu alebo sa informujete o jej postupe a potom sa spýtate na ich osobný stav, budú sa brániť ešte viac: „Táto práca mi bola zverená; spadá do mojej kompetencie. Prečo zasahujete do mojej práce?“ Hoci sa to neodvážia povedať priamo, naznačia: „Ako sa hovorí: ‚Nepochybuj o tom, koho zamestnávaš, ani nezamestnávaj toho, o kom pochybuješ.‘ Prečo si taký podozrievavý človek?“ Dokonca ťa odsúdia a onálepkujú. A čo ak nerozumieš pravde a nemáš schopnosť rozlišovať? Po vypočutí ich narážky by si povedal: „Som podozrievavý? Potom sa mýlim. Som nečestný! Máš pravdu: Nepochybuj o tom, koho zamestnávaš, ani nezamestnávaj toho, o kom pochybuješ.“ Nebol si takto zavedený? Je porekadlo „Nepochybuj o tom, koho zamestnávaš, ani nezamestnávaj toho, o kom pochybuješ“ v súlade s pravdou? Nie, je to nezmysel! Títo podlí ľudia sú zákerní a nečestní; prezentujú toto porekadlo ako pravdu, aby zavádzali popletených ľudí. Popletený človek, keď počuje toto porekadlo, je skutočne zavedený a zmätený, pričom si myslí: „Má pravdu, ukrivdil som tomuto človeku. Sám to povedal: ‚Nepochybuj o tom, koho zamestnávaš, ani nezamestnávaj toho, o kom pochybuješ.‘ Ako som o ňom mohol pochybovať? Takto sa práca robiť nedá. Musím ho povzbudiť bez toho, aby som vyzvedal o jeho práci. Keďže ho používam, musím mu veriť a nechať ho slobodne pracovať bez toho, aby som ho obmedzoval. Musím mu dať priestor na realizáciu. Má schopnosti na to, aby tú prácu urobil. A aj keď tie schopnosti nemá, stále je tu Duch Svätý, ktorý koná!“ Čo je toto za logiku? Je niečo z toho v súlade s pravdou? (Nie.) Všetky tieto slová znejú správne. „Nemôžeme obmedzovať iných.“ „Ľudia nemôžu urobiť nič; ten, kto všetko robí, je Duch Svätý. Duch Svätý všetko podrobne skúma. Nemusíme pochybovať, pretože Boh to má plne pod kontrolou.“ Ale čo sú to za slová? Nie sú ľudia, ktorí ich hovoria, popletení? Nedokážu prekuknúť ani toľko a nechajú sa zaviesť jedinou vetou. Dá sa s istotou povedať, že väčšina ľudí považuje frázu „Nepochybuj o tom, koho zamestnávaš, ani nezamestnávaj toho, o kom pochybuješ“ za pravdu a sú ňou zavedení a zviazaní. Sú ňou vyrušovaní a ovplyvnení pri výbere alebo používaní ľudí a dokonca jej dovoľujú diktovať svoje činy. V dôsledku toho majú mnohí vodcovia a pracovníci vždy ťažkosti a obavy, kedykoľvek kontrolujú prácu cirkvi a povyšujú a používajú ľudí. Nakoniec všetko, čo môžu urobiť, je utešovať sa slovami „Nepochybuj o tom, koho zamestnávaš, ani nezamestnávaj toho, o kom pochybuješ“. Kedykoľvek kontrolujú prácu alebo sa na ňu pýtajú, myslia si: „‚Nepochybuj o tom, koho zamestnávaš, ani nezamestnávaj toho, o kom pochybuješ.‘ Mal by som veriť svojim bratom a sestrám a koniec koncov, Duch Svätý podrobne skúma ľudí, takže by som nemal stále pochybovať o iných a dohliadať na nich.“ Boli ovplyvnení touto frázou, však? Aké sú dôsledky vplyvu tejto frázy? Po prvé, ak sa niekto stotožní s touto myšlienkou „Nepochybuj o tom, koho zamestnávaš, ani nezamestnávaj toho, o kom pochybuješ“, bude kontrolovať a usmerňovať prácu iných? Bude dohliadať na prácu ľudí a sledovať ju? Ak tento človek dôveruje každému, koho používa, a nikdy ho nekontroluje ani neusmerňuje pri práci a nikdy na neho nedohliada, koná svoju povinnosť verne? Dokáže kompetentne vykonávať prácu cirkvi a dokončiť Božie poverenie? Je verný Božiemu povereniu? Po druhé, toto nie je len zlyhanie v dodržiavaní Božieho slova a tvojich povinností, toto je prijímanie satanových intríg a filozofie pre svetské záležitosti, akoby boli pravdou, a ich nasledovanie a praktizovanie. Poslúchaš satana a žiješ podľa satanskej filozofie, však? Nie si človek, ktorý sa podriaďuje Bohu, a už vôbec nie človek, ktorý sa riadi Božími slovami. Si úplný darebák. Odložiť Božie slová bokom a namiesto toho prijať satanskú frázu a praktizovať ju ako pravdu znamená zradiť pravdu a Boha! Pracuješ v Božom dome, no princípmi tvojho konania sú satanská logika a filozofia pre svetské záležitosti; čo si to za človeka? To je niekto, kto zrádza Boha, a niekto, kto Boha vážne zneucťuje. Čo je podstatou tohto činu? Otvorené odsudzovanie Boha a otvorené popieranie pravdy. Nie je to podstata veci? (Je.) Okrem toho, že nenasleduješ Božiu vôľu, dovoľuješ, aby sa v cirkvi rozmáhal jeden zo satanových diabolských výrokov a satanských filozofií pre svetské záležitosti. Tým sa stávaš satanovým komplicom, pomáhaš satanovi pri vykonávaní jeho činností v cirkvi a vyrušuješ a narúšaš prácu cirkvi. Podstata tohto problému je veľmi vážna, však?

V súčasnosti väčšina vodcov a pracovníkov prechováva vo svojom srdci satanov jed a stále žije podľa satanských filozofií a v ich srdciach má moc len málo Božích slov. Práca mnohých vodcov a pracovníkov je problematická – po usporiadaní práce ju nikdy nekontrolujú ani na ňu nedohliadajú, hoci v srdci vedia, že niektorí ľudia túto prácu nedokážu urobiť a že určite nastanú problémy. Keďže však nevedia, ako tento problém vyriešiť, jednoducho si osvoja názor „Nepochybuj o tom, koho zamestnávaš, ani nezamestnávaj toho, o kom pochybuješ“, a povrchne tým len tak preplávajú, pričom majú dokonca pokoj v duši. To vedie k tomu, že niektorí ľudia nie sú schopní vykonávať skutočnú prácu a len sa zamestnávajú všeobecnými záležitosťami, pričom to robia len naoko. V dôsledku toho robia v práci cirkvi neporiadok a na niektorých miestach sú dokonca ukradnuté obety Bohu. Boží vyvolení, ktorí sa na to nemôžu pozerať, nahlásia to Zhora. Falošný vodca, keď sa o tom dozvie, zostane ako obarený a má pocit, akoby sa blížila katastrofa. Zhora sa ho potom pýta: „Prečo si nekontroloval prácu? Prečo si použil nesprávneho človeka?“ Na čo falošný vodca odpovedá: „Nevidím do podstaty človeka, tak sa jednoducho riadim princípom ‚Nepochybuj o tom, koho zamestnávaš, ani nezamestnávaj toho, o kom pochybuješ‘. Nikdy som nečakal, že použijem nesprávneho človeka a spôsobím takú katastrofu.“ Myslíte si, že názor „Nepochybuj o tom, koho zamestnávaš, ani nezamestnávaj toho, o kom pochybuješ“ je správny? Je táto fráza pravdou? Prečo by človek používal túto frázu pri práci v Božom dome a pri konaní svojej povinnosti? V čom je tu problém? „Nepochybuj o tom, koho zamestnávaš, ani nezamestnávaj toho, o kom pochybuješ“ sú jednoznačne slová nevercov, slová, ktoré pochádzajú od satana – tak prečo ich považuje za pravdu? Prečo nedokáže povedať, či sú tieto slová správne alebo nesprávne? Sú to očividne slová človeka, slová skazeného ľudstva, jednoducho nie sú pravdou, sú v úplnom rozpore s Božími slovami a nemali by slúžiť ako kritérium pre ľudské činy, ich správanie a uctievanie Boha. Ako by sa teda malo pristupovať k tejto fráze? Ak si skutočne schopný rozlišovať, aký druh pravdy-princípu by si mal použiť namiesto nej, aby slúžil ako tvoj princíp praktizovania? Malo by to byť „vykonávať svoju povinnosť celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou“. Konať celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou znamená nebyť nikým obmedzovaný; znamená to byť jedného srdca a mysle a nič viac. Je to tvoja zodpovednosť a tvoja povinnosť a mal by si ju dobre vykonávať, pretože robiť to je úplne prirodzené a oprávnené. Bez ohľadu na to, s akými problémami sa stretneš, mal by si konať v súlade s princípmi. Rieš ich tak, ako by si mal; ak je potrebné orezanie, nech sa tak stane, a ak je potrebné prepustenie, nech sa tak stane. Skrátka, konaj na základe Božích slov a pravdy. Nie je to princíp? Nie je to presný opak frázy „nepochybuj o tom, koho zamestnávaš, ani nezamestnávaj toho, o kom pochybuješ“? Čo znamená, že nepochybuj o tom, koho zamestnávaš, ani nezamestnávaj toho, o kom pochybuješ? Znamená to, že ak si niekoho zamestnal, nemal by si o ňom pochybovať, mal by si pustiť opraty, nemal by si ho kontrolovať a mal by si ho nechať robiť, čo chce; a ak o ňom pochybuješ, nemal by si ho zamestnávať. Vari to neznamená práve toto? Toto je strašne pomýlené. Ľudstvo je hlboko skazené satanom. Každý človek má satanskú povahu a je schopný zradiť Boha a odolávať Bohu. Dalo by sa povedať, že nikto nie je spoľahlivý. Aj keď človek prisahá až na koniec sveta, nie je to na nič, pretože ľudia sú obmedzení svojimi skazenými povahami a nedokážu sa ovládať. Musia prijať Boží súd a napomínanie skôr, než môžu vyriešiť problém svojej skazenej povahy a dôkladne vyriešiť svoj problém odolávania Bohu a zrádzania Boha – vyriešiť koreň ľudských hriechov. Všetci, ktorí neprešli Božím súdom a očistením a nedosiahli spásu, sú nespoľahliví. Nie sú hodní dôvery. Preto keď niekoho používaš, musíš naňho dohliadať a usmerňovať ho. Musíš ho takisto orezávať a často s ním hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, a iba tak budeš môcť jasne vidieť, či ho môžeš naďalej používať. Ak sa nájdu ľudia, ktorí dokážu prijať pravdu, prijať orezávanie, sú schopní verne vykonávať svoju povinnosť a majú vo svojom živote neustály pokrok, potom len títo ľudia sú skutočne použiteľní. Tí, ktorí sú skutočne použiteľní, majú potvrdenie diela Ducha Svätého. Ľudia, ktorí nemajú dielo Ducha Svätého, nie sú spoľahliví; sú to robotníci a nádenníci. Pokiaľ ide o výber vodcov a pracovníkov, pomerne vysoké percento z nich, prinajmenšom viac ako polovica, je vyradených, zatiaľ čo len malá menšina je považovaná za použiteľnú alebo vhodnú na použitie – toto je fakt. Niektorí cirkevní vodcovia nikdy nedohliadajú na prácu iných ani ju nekontrolujú a po skončení duchovného spoločenstva alebo po usporiadaní práce jej nevenujú pozornosť. Skôr sa riadia frázou „Nepochybuj o tom, koho zamestnávaš, ani nezamestnávaj toho, o kom pochybuješ“ a dokonca si hovoria: „Nechajme Boha urobiť zvyšok.“ Nato sa začnú oddávať pohodliu a pokoju, nepýtajú sa na vec a ignorujú ju. Keď takto pracujú, nie sú povrchní? Majú nejaký zmysel pre zodpovednosť? Nie sú takíto ľudia falošnými vodcami? Boh vyžaduje, aby ľudia konali svoje povinnosti celým svojím srdcom, celou svojou dušou, celou svojou mysľou a celou svojou silou. To, čo Boh od ľudí vyžaduje – to je pravda. Ak sa vodcovia a pracovníci pri práci alebo pri plnení svojich povinností riadia slovami diablov a satana, a nie Božími slovami, nie je to prejav vzdoru a zrady Boha? Prečo musí Boží dom pri voľbe vodcov a pracovníkov vyberať len ľudí, ktorí sú schopní prijať pravdu, dobrých ľudí, ktorí majú svedomie a rozum, a tých, ktorí sú dobrej kvality a sú schopní prevziať prácu? Je to preto, že ľudstvo je hlboko skazené a takmer nikto nie je použiteľný. Ak niekto nemá za sebou roky výcviku a rozvíjania, robí veci strašne neefektívne a má veľké ťažkosti s tým, aby svoje povinnosti plnil dobre a musí byť mnohokrát súdený, napomínaný a orezávaný, kým sa stane vhodným na použitie. Väčšina ľudí je odhalená a vyradená v priebehu svojho výcviku a vodcovia a pracovníci sú vyraďovaní v značne vysokej miere. Prečo je to tak? Je to preto, že ľudstvo bolo príliš hlboko skazené satanom. Väčšina ľudí nemiluje pravdu ani nespĺňa normy svedomia a rozumu. Väčšina z nich teda nie je použiteľná. Musia veriť v Boha niekoľko rokov a rozumieť troche pravdy, aby boli schopní vykonávať nejaké povinnosti. Toto je realita skazeného ľudstva. Na základe toho teda môžeme dospieť k záveru, že fráza „Nepochybuj o tom, koho zamestnávaš, ani nezamestnávaj toho, o kom pochybuješ“ je úplne nesprávna a nemá absolútne žiadnu praktickú hodnotu. Môžeme s istotou povedať, že „Nepochybuj o tom, koho zamestnávaš, ani nezamestnávaj toho, o kom pochybuješ“ je kacírstvo a blud; je to diabolský výrok, satanská filozofia a takáto charakteristika je úplne primeraná. Boh nikdy nepovedal nič v zmysle: „Skazenému ľudstvu sa dá veriť.“ Vždy vyžadoval, aby boli ľudia čestní, čím dokazoval, že medzi celým ľudstvom je veľmi málo čestných ľudí, že všetci sú schopní klamať a podvádzať a že všetci majú nečestnú povahu. Navyše Boh povedal, že pravdepodobnosť, že skazené ľudstvo zradí Boha, je stopercentná. Aj keď Boh použije človeka, ten musí prejsť rokmi orezávania, a aj keď je používaný, musí zažiť mnoho rokov súdu a napomínania, aby bol očistený. Teraz Mi povedzte, je naozaj niekto, kto je spoľahlivý? Nikto sa to neodváži povedať. A čo dokazuje to, že sa to nikto neodváži povedať? Dokazuje to, že všetci ľudia sú nespoľahliví. Vráťme sa teda k fráze „Nepochybuj o tom, koho zamestnávaš, ani nezamestnávaj toho, o kom pochybuješ“. V čom je nesprávna? Čo je na nej absurdné? Nie je to samovysvetľujúce? Ak niekto stále verí, že toto porekadlo je v niečom správne alebo použiteľné, potom určite ide o niekoho, komu chýba pravda, a je to určite absurdný človek. Dnes ste schopní všimnúť si problém s touto frázou a určiť, že je to blud, a to len preto, že ste zažili Božie dielo a teraz ste schopní vidieť jasnejšie a získať jasnejší vhľad do podstaty skazeného ľudstva. Len vďaka tomu ste schopní úplne zavrhnúť túto diabolskú frázu, toto kacírstvo a blud. Keby nebolo Božieho diela spásy, aj vy by ste boli zavedení týmto satanovým diabolským výrokom a dokonca by ste ho používali, akoby to bolo štandardné porekadlo alebo motto. Aké by to bolo úbohé – nemali by ste vôbec žiadnu pravdu-realitu.

Frázu „Nepochybuj o tom, koho zamestnávaš, ani nezamestnávaj toho, o kom pochybuješ“ už väčšina ľudí počula. Myslíte si, že táto fráza je správna alebo nesprávna? (Nesprávna.) Keďže ju považujete za nesprávnu, prečo vás stále dokáže ovplyvňovať v reálnom živote? Keď vás postihnú takéto záležitosti, objaví sa tento názor. Bude vás do určitej miery vyrušovať, a keď vás vyruší, vaša práca bude ohrozená. Ak ho teda považuješ za nesprávny a usúdil si, že je nesprávny, prečo ťa potom stále ovplyvňuje a prečo ho stále používaš na to, aby si sa utešil? (Keďže ľudia nerozumejú pravde, nedarí sa im praktizovať podľa Božích slov, a tak si za svoj princíp alebo kritérium praktizovania vezmú satanovu filozofiu pre svetské záležitosti.) To je jeden z dôvodov. Sú aj iné? (Pretože táto fráza je relatívne v zhode s telesnými záujmami ľudí, a keď nerozumejú pravde, budú prirodzene konať podľa tejto frázy.) Ľudia nie sú takí len vtedy, keď nerozumejú pravde; aj keď rozumejú pravde, nemusia byť schopní praktizovať podľa pravdy. Je správne, že táto fráza je „relatívne v zhode s telesnými záujmami ľudí“. Ľudia budú radšej nasledovať ľstivý trik alebo satanskú filozofiu pre svetské záležitosti, aby ochránili svoje vlastné telesné záujmy, než aby praktizovali pravdu. Okrem toho majú na to základ. Čo je týmto základom? Ide o to, že táto fráza je masami všeobecne prijímaná ako správna. Keď robia veci v súlade s touto frázou, ich činy môžu byť platné pred všetkými ostatnými a môžu byť ušetrení kritiky. Či už sa na to pozeráme z morálneho alebo právneho hľadiska, alebo z hľadiska tradičných predstáv, je to názor a praktizovanie, ktoré majú hlavu a pätu. Keď teda nie si ochotný praktizovať pravdu alebo keď jej nerozumieš, radšej by si urazil Boha, porušil pravdu a stiahol sa na miesto, ktoré neprekračuje morálnu hranicu. A čo je to za miesto? Je to základné pravidlo „nepochybuj o tom, koho zamestnávaš, ani nezamestnávaj toho, o kom pochybuješ“. Ústup na toto miesto a konanie v súlade s touto frázou ti prinesie pokoj v duši. Prečo ti dáva pokoj v duši? Je to preto, lebo takto zmýšľajú aj všetci ostatní. Navyše, v tvojom srdci sa tiež ukrýva predstava, že zákon nemôže platiť tam, kde ho každý porušuje, a ty si myslíš: „Každý takto zmýšľa. Ak budem praktizovať podľa tejto frázy, nebude záležať na tom, či ma Boh odsúdi, pretože aj tak nedokážem vidieť Boha ani sa dotknúť Ducha Svätého. Aspoň v očiach druhých budem vnímaný ako človek s ľudskými črtami, niekto, kto má trochu svedomia.“ Rozhoduješ sa zradiť pravdu pre tieto „ľudské črty“, preto, aby sa na teba ľudia pozerali bez nepriateľstva v očiach. Všetci si potom o tebe budú myslieť dobré veci, nebudeš kritizovaný a budeš žiť pohodlný život a mať pokoj v duši – to, čo hľadáš, je pokoj v duši. Je tento pokoj v duši prejavom lásky človeka k pravde? (Nie, nie je.) Aký druh povahy to teda je? Skrýva v sebe nečestnosť? Áno, je v nej nečestnosť. Zamyslel si sa nad tým a vieš, že fráza „Nepochybuj o tom, koho zamestnávaš, ani nezamestnávaj toho, o kom pochybuješ“ nie je správna, že to nie je pravda. Prečo si teda, keď sa dostaneš do slepej uličky, stále nevyberáš pravdu, ale namiesto toho sa držíš filozofického výroku odvodeného z tradičnej kultúry, ktorý ľudia prijímajú najľahšie? Prečo si vyberáš toto? Súvisí to s komplikovaným zmýšľaním ľudí, a keď sa objaví komplikované zmýšľanie, o akú povahu ide? (O podlosť.) Okrem podlosti je tu v hre ešte jeden aspekt. Neuznávaš túto frázu úplne za správnu, a predsa sa jej dokážeš držať a dovolíš jej, aby ťa ovplyvňovala a ovládala. Jedna vec je tu istá: máš odpor k pravde a nie si niekto, kto miluje pravdu. Nie je to táto povaha? (Áno, je.) Toľkoto je isté. Ľudia sú pri svojom konaní ovplyvnení mnohými názormi, a hoci v skutočnosti vo svojom srdci neveríš, že takéto názory sú správne, napriek tomu sa ich dokážeš držať a dodržiavať ich, k čomu ťa ženie určitá povaha. Aj keď veríš, že tieto názory sú nesprávne, stále sa nimi môžeš nechať ovplyvňovať, riadiť a manipulovať. Toto je podlá povaha. Napríklad niektorí ľudia užívajú drogy alebo hrajú hazardné hry, pričom zároveň hovoria, že užívanie drog a hazardné hry sú zlé, a dokonca radia iným, aby takéto veci nerobili, lebo by mohli prísť o všetko. Veria, že takéto veci sú nesprávne, že sú to negatívne veci, ale dokážu sa ich vzdať a skončiť s nimi? (Nie.) Nikdy sa nedokážu zastaviť a dokonca otvorene hovoria: „Hazardné hry sú tiež spôsob, ako zarobiť peniaze, takže sa môžu zmeniť na povolanie.“ Neprikrášľujú si to len? V skutočnosti si myslia: „Čo je toto za povolanie? Založil som všetko cenné, čo vlastním, a všetky peniaze, ktoré som za to získal, som prehral. Nakoniec ani jeden hráč nemôže viesť normálny život.“ Prečo si to teda stále tak prikrášľujú? Pretože s tým nemôžu prestať. A prečo nie sú schopní prestať? Pretože je to v ich prirodzenosti; už to tam zapustilo korene. Potrebujú túto vec a nemôžu jej vzdorovať – je to ich prirodzenosť. O fráze „Nepochybuj o tom, koho zamestnávaš, ani nezamestnávaj toho, o kom pochybuješ“ sme hovorili v duchovnom spoločenstve už viac-menej dosť. Je človek ovplyvnený touto frázou preto, že mal chvíľkový impulz prijať takýto názor, alebo preto, že satan využil chvíľku nedbanlivosti a vštiepil tomuto človeku takýto názor, čo ho viedlo k tomu, aby podľa neho konal? (Nie.) Týka sa to skazenej prirodzenosti človeka; vyberá si takúto cestu, pretože táto vec je v jeho prirodzenosti. Keď sme takto rozobrali frázu „Nepochybuj o tom, koho zamestnávaš, ani nezamestnávaj toho, o kom pochybuješ“, už jej teraz v podstate rozumiete. Táto fráza sa definuje ako satanova filozofia pre svetské záležitosti – v žiadnom prípade to nie je pravda. Má nejakú súvislosť s pravdou? (Nie.) Nemá absolútne žiadnu súvislosť s pravdou a Boh ju odsudzuje. Nie je to pravda; pochádza od satana, nie od Boha. Dá sa s istotou povedať, že táto fráza nemá vôbec nič spoločné s pravdou ani s kritériom pre správanie sa a konanie veriacich v Boha a ich uctievanie Boha. Táto fráza bola úplne odsúdená. Mylné vlastnosti tejto frázy sú pomerne dosť zjavné, takže je pre vás ľahké rozoznať, či je správna alebo nie.

II. Rozbor myšlienky „Spávať na raždí a lízať žlč“

Povedzme si o ďalšom porekadle – „spávať na raždí a lízať žlč“. Kto dokáže vysvetliť, čo to znamená? (V porekadle „spávať na raždí a lízať žlč“ raždie označuje palivové drevo a žlč označuje žlčník. Hovorí o tom, ako Goujian, kráľ kráľovstva Jüe, spával na hromade palivového dreva a každý deň olizoval žlčník a ako sa chcel pomstiť, povstať z popola svojej porážky a obnoviť svoje kráľovstvo.) Vysvetlil si pozadie tohto porekadla, teda to, aký príbeh za ním je. Zvyčajne pri vysvetľovaní porekadla treba okrem pozadia vysvetliť aj jeho prenesený význam – čoho je metaforou, keď ho ľudia používajú v moderných časoch. Vysvetli to znova. (Je to metafora pre človeka, ktorý tvrdo drie a ktorý bojuje a usilovne pracuje, aby dosiahol svoje ciele a priania.) Ako by sa teda v tomto kontexte mali vysvetliť slová „raždie“ a „žlčník“? Nevysvetlil si tieto dva aspekty významu. Keď sa pozrieme na slová, „raždie“ označuje druh palivového dreva s tŕňmi; líhal si na palivové drevo s tŕňmi, aby spal, a potom si často pripomínal svoje okolnosti a potupu a často si pripomínal poslanie, ktoré niesol na pleciach. Okrem toho si zavesil zo stropu žlčník a každý deň ho olizoval. Akú chuť cítia ľudia pri olizovaní žlčníka? (Horkosť.) Bolo by to také horké! Tento pocit využíval na to, aby si pripomínal, že nemá zabúdať na svoju nenávisť, nemá zabúdať na svoje poslanie a nemá zabúdať na svoje prianie. Aké bolo jeho prianie? Veľká úloha obnoviť svoje kráľovstvo. Čoho metaforou je zvyčajne spávanie na raždí a lízanie žlče? Zvyčajne ide o metaforu pre človeka, ktorý sa nachádza v nepriaznivých okolnostiach, ale nezabúda na svoje poslanie a priania a je schopný za ne zaplatiť cenu. To je viac-menej to, čo to znamená. V očiach svetských ľudí je porekadlo „spávať na raždí a lízať žlč“ pozitívne alebo negatívne? (Pozitívne.) Prečo sa to považuje za pozitívne porekadlo? Dokáže motivovať ľudí uprostred ťažkostí, aby nezabúdali na svoju nenávisť, nezabúdali na svoju potupu a aby tvrdo pracovali a usilovali sa stať silnejšími. Je to pomerne inšpiratívne porekadlo. V očiach svetských ľudí ide nepochybne o pozitívne porekadlo. Ak ľudia konajú podľa neho, potom niet pochýb o tom, že to, čo robia, ich motivácia pre konanie vecí, spôsob, akým veci robia, a princípy, ktoré dodržiavajú, sú správne a pozitívne. Keď to povieme takto, na tomto porekadle nie je v zásade nič zlé, čo teda chceme rozobrať tým, že sme toto porekadlo nadniesli? Čo tým chceme povedať? (Chceme rozobrať spôsoby, akými je toto porekadlo v rozpore s pravdou.) Správne, chceme rozlíšiť, či je to pravda, alebo nie. Keďže je toto porekadlo také „správne“, stojí nám za to rozobrať a overiť, v čom presne je „správne“. Potom budeme mať jeho presnú definíciu a môžeme sa pozrieť na to, či je to skutočne pravda, alebo nie. Toto je konečný výsledok, ktorý chceme dosiahnuť. Porekadlo „spávať na raždí a lízať žlč“ je zákon prežitia, ktorého sa držia ľudia v osobitných okolnostiach. Najprv si ujasnime – je toto porekadlo pravdou? (Nie.) Nezačínajme tým, či je to pravda, alebo nie. Z jeho doslovného významu, ktorý ľudia môžu vidieť, toto porekadlo nemá negatívny význam. Aký má teda pozitívny význam? Dokáže ľudí motivovať, dodať im odhodlanie, prinútiť ich bojovať ďalej, neustupovať, nenechať sa odradiť a nebyť zbabelcami. V istom ohľade má pozitívne využitie. Avšak, za akých okolností je potrebné, aby ľudia dodržiavali princípy správania a konania obsiahnuté v tomto porekadle? Existuje súvislosť medzi princípmi, ktoré toto porekadlo presadzuje, a vierou v Boha? Existuje súvislosť s praktizovaním pravdy? Existuje súvislosť s konaním svojej povinnosti? Existuje súvislosť s nasledovaním Božej cesty? (Nie.) Tak rýchlo ste dospeli k záveru? Ako viete, že tam nie je žiadna súvislosť? (Božie slová to nehovoria.) To je príliš zjednodušené a nezodpovedné tvrdenie. Keď nerozumieš a povieš: „Aj tak to nie je v Božích slovách a neviem, čo toto porekadlo znamená, takže ho nebudem počúvať. Môže si hovoriť, čo chce, ale ja tomu neuverím,“ je to nezodpovedné tvrdenie. Musíš k tomu pristupovať s vážnosťou. Keď k tomu budeš pristupovať s vážnosťou, dôkladne tomu porozumieš a budeš mať v tom skutočné rozlíšenie, nikdy toto porekadlo nebudeš považovať za pravdu. Teraz ťa nenútim popierať jeho správnosť; skôr ťa vediem k tomu, aby si pochopil, že toto porekadlo nie je pravda, a ukazujem ti, akým pravdám by si mal rozumieť a ako by si mal za rovnakých okolností dodržiavať pravdu. Rozumieš? Povedzte Mi teda, aké je vaše chápanie. (Spávanie na raždí a lízanie žlče je o tom, ako by mali ľudia praktizovať v čase nepriazne osudu, ale v Božom dome pojem „nepriazeň osudu“ neexistuje. Keď Boh odhaľuje ľudí alebo ich podrobuje skúškam, je to všetko súčasťou Božieho procesu ich zdokonaľovania – nie je to nepriazeň osudu. Toto porekadlo ľuďom hovorí, že si musia pamätať utrpenie, ktoré v tom čase prežili, a v budúcnosti získať späť to, čo stratili. Tento výraz v Božom dome neobstojí. Uvediem príklad, ktorý možno nie je úplne trefný: Niektorí vodcovia po tom, čo boli prepustení, používajú frázu „spávať na raždí a lízať žlč“, aby sa motivovali, a hovoria: „Budem sa učiť od Goujiana, kráľa kráľovstva Jüe, a budem spávať na raždí a lízať žlč. Príde čas, keď sa vrátim na svoje staré miesto a budem znova vodcom. Uvidíte! Teraz ma kritizujete a hovoríte, že som zlý v tom a zlý v onom. Jedného dňa získam späť to, čo som stratil, a ukážem vám, čo vo mne v skutočnosti je. Určite príde deň, keď bude poníženie, ktoré som teraz utrpel, úplne zmyté!“) Toto je veľmi dobrý príklad. Osvietilo vás to? Máte niekedy chvíle, keď chcete spávať na raždí a lízať žlč? Myslíte niekedy na to, že by ste získali späť stratené pozície? (Áno. Mávam tieto myšlienky, keď ľudia popierajú moje názory. Napríklad, keď preberám nejaké záležitosti s bratmi a sestrami a oni spochybňujú názory, ktoré predkladám, v srdci cítim vzdor a myslím si: „Jedného dňa musím odviesť dobrú prácu a ukázať vám.“ Potom idem a tvrdo pracujem, aby som sa naučil tú oblasť práce, ale toto je nesprávne zmýšľanie.) Toto nie je postoj prijímania pravdy, hľadania pravdy ani praktizovania pravdy, ale postoj vzdorovitosti a snahy niečo dokázať ostatným – je to postoj nepriznania porážky. Tento druh postoja sa medzi ľudstvom považuje za pozitívny. Nepriznanie porážky je svojím spôsobom dobrá vlastnosť a znamená to, že človek má húževnatosť, tak prečo sa hovorí, že to nie je praktizovanie pravdy? Je to preto, že jeho postoj pri konaní vecí a princípy a pohnútky, ktoré stoja za tým, čo robí, nie sú založené na pravde, ale skôr na porekadle z tradičnej kultúry: „spávať na raždí a lízať žlč.“ Hoci sa dá povedať, že tento človek má silné vyžarovanie a jeho zmýšľanie a postoj, že chce vyhrať a nepriznať porážku, si získava rešpekt u svetských ľudí, čo sú takéto zmýšľanie a temperament tvárou v tvár pravde? Sú malicherné a extrémne hrozné; Bohu sú odporné. Kto ďalší sa chce o niečo podeliť? (Keď konám povinnosť, pretože nie som oboznámený s tou oblasťou práce, myslím si, že ma ľudia neberú vážne. V srdci sa teda tajne povzbudzujem: „Musím si túto oblasť práce dobre naštudovať a ukázať vám, že som v skutočnosti schopný.“ Niekedy, keď ľudia poukážu na nedostatky v mojej povinnosti, vynakladám úsilie na zmenu; znášam ťažkosti a platím cenu, aby som sa naučil prácu, a bez ohľadu na to, koľko ťažkostí pretrpím, prehltnem to, ale nehľadám, ako dobre konať svoju povinnosť; skôr chcem, aby prišiel deň, keď ku mne budú ostatní vzhliadať a získam si ich rešpekt. Tiež mám v sebe niečo zo stavu spávania na raždí a lízania žlče.) V tom, o čo ste sa všetci podelili, som si všimol jeden problém. Veríte v Boha už nemalý počet rokov, zanechali ste svoje rodiny a kariéry a vytrpeli ste nemalé množstvo ťažkostí, no získali ste tak málo. Ste tiež schopní znášať ťažkosti a vydať sa vo svojich povinnostiach a ste schopní zaplatiť cenu, prečo však nikdy nenapredujete v pravde? Ako to, že právd, ktorým rozumiete, je tak málo a sú také plytké? Dôvodom je, že nekladiete dôraz na pravdu. Vždy chcete spávať na raždí a lízať žlč a vaše srdcia sú až po okraj naplnené túžbou dokázať, čo vo vás je. Spávanie na raždí a lízanie žlče je „veľký vred“ – myslíš si, že je to dobrá vec? Aký je konečný výsledok spávania na raždí a lízania žlče? Keď chce človek dokázať, že je schopný a kompetentný, že nie je horší ako ostatní a nemôže s nikým prehrať, bude spávať na raždí a lízať žlč. Inými slovami, bude „znášať najväčšie ťažkosti, aby sa stal najväčším z ľudí“. Takže akými spôsobmi sa prejavuje spávanie na raždí a lízanie žlče? Prvým spôsobom, ako sa prejavuje, je nepriznanie porážky. Druhým je znášanie poníženia a nesenie ťažkého bremena. Možno nepoužijete žiadne slová, aby ste o veciach diskutovali s ostatnými, vyvracali ich tvrdenia alebo sa obhajovali, ale tajne vynakladáte úsilie. Aké úsilie? Môže to byť cena, ktorú platíte: ponocovanie, skoré ranné vstávanie alebo čítanie Božích slov a učenie sa o svojej oblasti práce, zatiaľ čo sa ostatní zabávajú, vynakladanie úsilia navyše. Je toto znášanie ťažkostí? Toto sa nazýva spávanie na raždí a lízanie žlče. Aký je tretí spôsob, akým sa to prejavuje? Prejavuje sa to tak, že ľudia majú v sebe akúsi veľkú ambíciu a pre túto veľkú ambíciu sa nesťažujú na svoje ťažkosti. Chcú sa držať cieľov, ktoré si stanovili a chcú ich dosiahnuť, a chcú si udržať túto vôľu bojovať. Čo je táto vôľa bojovať? Napríklad, ak sa chceš stať vodcom alebo splniť nejakú úlohu, musíš si vnútri vždy udržiavať tento stav mysle; nikdy nesmieš zabudnúť na svoje odhodlanie, svoje poslanie, svoje ambície a túžby. Ako by ste to opísali jednou vetou? (Nezabudnúť na svoj pôvodný zámer.) Nezabudnúť na svoj pôvodný zámer je správne, nie je to však dosť silné. (Prechovávať v srdci veľkú ambíciu.) To je lepšie. Je v tom trocha toho pocitu. Ako sa dajú tieto slová povedať presnejšie a stručnejšie? (Vôľa bojovať a ambície.) Ako by ste to slovami vyjadrili úplne? Mnoho bojov a mnoho prehier, ale čím dlhšie bojujete, tým ste odvážnejší. Je to nezlomná vôľa bojovať. Je to ako keď niektorí ľudia hovoria: „Zostal si zbavený odvahy potom, čo ťa prepustili? Mňa prepustili už veľakrát, ale nikdy som nezostal zbavený odvahy. Kdekoľvek padnem, tam skrátka vyskočím naspäť na koňa. Musíme mať vôľu bojovať!“ Z ich pohľadu je táto vôľa bojovať pozitívna vec. Nemyslia si, že je zlé, keď majú ľudia ambície, túžby a vôľu bojovať. Ako zaobchádzajú s túžbami a divokými ambíciami, ktoré plodí arogantná skazená povaha? Zaobchádzajú s tým ako s niečím pozitívnym. Myslia si teda, že byť schopný znášať ťažkosti spávania na raždí a lízania žlče, aby dosiahli cieľ, za ktorý bojujú, a cieľ, ktorý považujú za správny, je tá správna vec, že ľudia na to pozerajú priaznivo a že by to mala byť pravda. Toto sú tri prejavy spávania na raždí a lízania žlče. Dokážu tieto tri prejavy vysvetliť význam obsiahnutý v spávaní na raždí a lízaní žlče? (Áno, dokážu.) Potom si tieto tri prejavy podrobne rozoberieme v duchovnom spoločenstve.

A. Nepriznanie porážky

Začnime tým, že si povieme o prvom prejave spávania na raždí a lízania žlče: nepriznanie porážky. Čo je nepriznanie porážky? Aké prejavy, ktoré dokazujú, že majú mentalitu nepriznania porážky, ľudia zvyčajne majú? Aký druh povahy je nepriznanie porážky? (Arogancia a neoblomnosť.) Obsahuje dve zjavné povahy: aroganciu a neoblomnosť. Čo ešte? (Chcieť vyhrať.) Je toto povaha? Toto je prejav. Teraz hovoríme o povahe. (Odpor k pravde.) Odpor k pravde určite znamená, že neprijímajú pravdu. Napríklad, ak vodca alebo pracovník povie, že to, čo robíš, je porušením princípov a zdržiava to prácu Božieho domu, a chce ťa prepustiť, pomyslíš si: ‚Pch! Nemyslím si, že to, čo robím, je zlé. Ak ma chceš prepustiť, tak do toho. Ak mi to nedovolíš robiť, tak to robiť nebudem. Podriadim sa!‘ V tejto podriadenosti je postoj odmietania priznať porážku. Toto je povaha. Čo ešte okrem arogancie, neoblomnosti a odporu k pravde táto povaha obsahuje? Existuje povaha chcieť súperiť s Bohom? (Áno.) Potom aká je to povaha? Toto je surovosť. Nedokážete rozpoznať ani povahu, ktorá je takáto surová. Prečo hovorím, že je surová? (Pretože chcú súperiť s Bohom.) Snaha súperiť s pravdou sa nazýva surovosť – to je príliš surové! Keby neboli suroví, nesnažili by sa súperiť s pravdou a nesnažili by sa súperiť s Bohom ani s Ním súťažiť. Toto je surová povaha. V nepriznaní porážky je arogancia, neoblomnosť, odpor k pravde a surovosť. Toto sú zjavné povahy, s ktorými je to spojené. Ako sa prejavuje nepriznanie porážky? Aké mentality zahŕňa? Ako rozmýšľajú ľudia, ktorí nepriznajú porážku? Aký je ich postoj? Čo hovoria, čo si myslia a čo odhaľujú, keď sa stretnú s vecami, ako je prepustenie? Najčastejším prejavom je, keď konajú povinnosť a Zhora vidí, že nie sú vhodní na vykonávanie tejto povinnosti, a prepustia ich, v srdci premýšľajú: ‚Nemôžem sa s tebou rovnať. Nebudem sa s tebou hádať. Mám talent. Skutočné zlato sa nakoniec vždy zaleskne a ja som talentovaný človek bez ohľadu na to, kam pôjdem! Bez ohľadu na to, aké opatrenia pre mňa Zhora urobí, zatiaľ to znesiem a budem ho počúvať.‘ Prichádzajú tiež pred Boha a modlia sa: ‚Bože prosím Ťa, ochráň ma pred sťažovaním sa. Prosím Ťa, zadrž môj jazyk a daj, aby som Ťa nesúdil ani sa proti Tebe nerúhal, a urob ma schopným podriadiť sa.‘ Potom však znova uvažujú: ‚Nemôžem sa podriadiť. Toto je tá najťažšia časť. Nemôžem prijať túto skutočnosť. Čo mám robiť? Toto sú opatrenia Zhora; nemôžem s tým nič urobiť. Som taký talentovaný, ale prečo nikdy nemôžem využiť svoj talent v Božom dome? Vyzerá to tak, že som ešte nečítal dosť Božích slov. Odteraz musím čítať viac Božích slov!‘ Nepodvolia sa a nemyslia si, že sú horší ako ostatní, len že veria v Boha o niečo kratšie a že sa to dá dohnať. Usilovne teda čítajú Božie slová a počúvajú kázne. Každý deň sa naučia nový chválospev a prečítajú si kapitolu Božích slov a nacvičujú si kázanie. Postupne sa čoraz viac oboznamujú s Božími slovami, dokážu kázať veľa duchovného učenia a dokážu prehovoriť v duchovnom spoločenstve na zhromaždeniach. Je tu nejaká pohnútka nepriznať porážku? (Áno.) Akého druhu táto pohnútka je? (Je to zlá pohnútka.) To je problém! Prečo to hneď, ako to rozoberieme, charakterizujete ako zlú pohnútku? Nie sú to dobré veci? Ich duchovný život je normálny; nezúčastňujú sa na svetských veciach; neklebetia; dokážu recitovať naspamäť veľa kapitol Božích slov a spievať veľa chválospevov. Sú to „elity“! Tak prečo hovoríte, že je to zlá pohnútka? (Ich zámerom je dokázať, že sú schopní a nie horší ako ostatní.) Toto sa nazýva nepriznanie porážky. Tým, že si nepriznajú porážku, skutočne chápu sami seba a uznávajú svoje problémy? (Nie.) Uznávajú svoju skazenosť a svoju arogantnú povahu? (Nie.) Čo teda dokazujú tým, že nepriznajú porážku? Chcú dokázať, že sú schopní a nadradení; chcú dokázať, že sú lepší ako ostatní, a nakoniec dokázať, že ich prepustenie bolo chybou. Ich pohnútka smeruje týmto smerom. Nie je toto nepriznanie porážky? (Áno.) Tento postoj nepriznania porážky viedol k ich činom znášania ťažkostí, platenia ceny, znášania poníženia a nesenia ťažkého bremena. Navonok to vyzerá tak, že vynakladajú veľa úsilia, dokážu znášať ťažkosti a platiť cenu a nakoniec dosiahnuť svoje ciele, ale ako to, že Boh nie je potešený? Prečo ich odsudzuje? Pretože Boh podrobne skúma najhlbšie vnútro ľudí a hodnotí každého človeka podľa pravdy. Ako Boh hodnotí správanie, zámery, prejavy a povahy každého človeka? Všetky tieto veci sa hodnotia podľa pravdy. Ako teda Boh hodnotí túto záležitosť a ako ju definuje? Bez ohľadu na to, koľko ťažkostí si vytrpel a akú vysokú cenu si zaplatil, sa v konečnom dôsledku neusiluješ o pravdu; tvojím zámerom nie je podriadiť sa pravde alebo ju prijať; skôr používaš svoju metódu znášania utrpenia a platenia ceny, aby si dokázal, že spôsob, akým ťa Boh a Boží dom charakterizovali a zaobchádzali s tebou, bol nesprávny. Čo to naznačuje? Chceš dokázať, že si človek, ktorý sa nikdy nemýlil a ktorý nemá skazenú povahu. Chceš dokázať, že spôsob, akým s tebou Boží dom zaobchádzal, nebol v súlade s pravdou a že pravda a Božie slová sa niekedy mýlia. Napríklad, že v tvojom prípade došlo k omylu a problému a tvoj prípad dokazuje, že Božie slová nie sú pravda a ty sa nemusíš podriadiť. Nie je toto výsledok? (Áno.) Schvaľuje Boh takýto výsledok alebo ho odsudzuje? (Odsudzuje ho.) Boh ho odsudzuje.

Je tento postoj nepriznanie porážky u ľudí v súlade s pravdou? (Nie.) Ak povieme, že tento postoj nie je v súlade s pravdou a že je na míle vzdialený od pravdy, bolo by toto tvrdenie správne? Nie, pretože tento postoj vôbec nesúvisí s pravdou. Je vo svete a medzi celým ľudstvom tento postoj nepriznanie porážky chválený alebo odsudzovaný? (Je chválený.) V akých prostrediach je chválený? (Na pracovisku a v školách.) Napríklad, ak študent získa na skúške šesťdesiat percent, povie: „Nepriznám porážku. Nabudúce získam deväťdesiat percent!“ A keď získa deväťdesiat percent, nabudúce chce získať sto percent. Nakoniec to dosiahne a rodičia si myslia, že toto dieťa je ambiciózne a má sľubnú budúcnosť. Ďalším prostredím – a tým najbežnejším – sú súťaže. Niektoré tímy prehrajú súťaž a majú na tvárach biľag hanby, ale nepriznajú porážku. Kvôli tejto mentalite a postoju nepriznania porážky vynakladajú veľa tvrdej práce a trénujú tvrdšie a v ďalšej súťaži porazia druhý tím a poriadne ho strápnia. V tejto spoločnosti a medzi ľudstvom je nepriznanie porážky istým druhom mentality. Čo je mentalita? (Je to spôsob myslenia, ktorý ľudí psychicky podporuje.) To je správne. Je to hnacia sila, ktorá podporuje ľudí, aby vždy odvážne napredovali, nenechali sa poraziť, nenechali sa odradiť, neustupovali a dosahovali svoje túžby a ciele. Toto sa nazýva nepriznanie porážky. Je to istý druh mentality nepriznania si porážky. Ľudia si myslia, že ak nemajú túto mentalitu, túto „guráž“, potom život nemá zmysel. Na čo sa v živote spoliehajú? Ich život sa spolieha na istý druh mentality. Odkiaľ táto mentalita pochádza? Pochádza z ľudských predstáv a fantázií, ako aj z ich skazených pováh. Je to nepraktické a ľudia to nemôžu dosiahnuť. Odvtedy, čo Boh stvoril ľudstvo, až doteraz, bez ohľadu na to, koľko rokov uplynulo, existuje toľko pozitívnych vecí, ako napríklad poriadok, podľa ktorého žijú živé tvory, poriadok, podľa ktorého žije ľudstvo, a poriadok, podľa ktorého funguje nebo, zem a všetky veci a vesmír, a tak ďalej. Podľa svojich myšlienok a stupňa vzdelania by ľudia mali byť schopní nájsť v tom všetkom poriadok, ktorým by sa riadili, ktorý by prijali ako princíp a hnaciu silu pre to, ako konajú a správajú sa, alebo ako základ pre toto všetko. Ľudia však nevynakladajú úsilie správnym smerom – akým smerom vynakladajú svoju silu? Vynakladajú ju nesprávnym smerom, to znamená, že porušujú poriadok, podľa ktorého sa veci vyvíjajú, a porušujú prirodzený kolobeh všetkých vecí – vždy chcú zničiť tieto prirodzené poriadky, ktoré Boh ustanovil, a použiť ľudské metódy a prostriedky na vytvorenie šťastia. Nevedia, ako sa šťastie získava, aké tajomstvo je v ňom ukryté ani čo je jeho zdrojom; nehľadajú tento zdroj. Namiesto toho sa na vytvorenie šťastia snažia použiť ľudský prístup a vždy chcú robiť aj zázraky. Snažia sa použiť ľudský prístup na zmenu normálneho poriadku všetkých týchto vecí a potom dosiahnuť šťastie a ciele, o ktoré im ide. Toto všetko je nenormálne. Aký je konečný výsledok toho, že sa ľudia spoliehajú sami na seba, že budú za takéto veci bojovať, bez ohľadu na to, ako bojujú? Tento svet, ktorý Boh zveril ľudstvu do správy, je teraz poškodený. Kto je najväčšou obeťou teraz, keď bol poškodený? (Človek.) Ľudstvo je najväčšou obeťou. Ľudia zdevastovali svet do takej miery, a predsa stále tvrdia, že sa nikdy nevzdajú. Majú to v hlave vôbec v poriadku? Aký je konečný následok toho, že sa človek nikdy nevzdá? Katastrofálna pohroma. Nie je to len prehra v jednej alebo dvoch súťažiach alebo to, že majú na tvárach biľag hanby. Zničili svoje vyhliadky a odrezali si únikové cesty – zničili sami seba! Toto je to, čo pochádza z nepriznania porážky.

To, čo teraz rozoberáme, je typický prejav satanovej surovej povahy a arogantnej povahy, ktorým je nikdy sa nevzdávať. Nikdy sa nevzdávať je mentalita. Kritizujeme ju, odhaľujeme a odsudzujeme, ale ak ju odsúdiš uprostred ľudstva, prijmú to ľudia? (Nie.) Prečo nie? (Pretože všetci ľudia túto frázu chvália.) Propagujú túto mentalitu. Ak človek nemá ani štipku mentality nepriznania porážky a nikdy sa nevzdáva, ostatní povedia, že je slaboch. Ak tieto veci nepropagujeme, sme slabosi? (Nie, nie sme.) Ľudia hovoria: „Ako to, že nie si slaboch? Nežiješ život so žiadnou udatnosťou. Načo ti je žiť?“ Je tento výrok pravdivý? Najprv si to rozoberme: aký postoj je nepriznania porážky? Mali by mať ľudia s normálnym rozumom tento postoj? V skutočnosti, ak majú ľudia normálny rozum, nemali by mať toto nastavenie mysle. Je nesprávne mať toto nastavenie mysle. Človek musí čeliť realite, aby bol niekým, kto má rozum. Nepriznaniu porážky teda zjavne chýba rozum; znamená to, že v hlave nie je niečo celkom v poriadku, a tento postoj je zjavne nesprávny. Veriaci v Boha, presne povedané, by nemali mať toto nastavenie mysle, pretože arogantná povaha je neodmysliteľnou súčasťou nepriznania porážky. Je pre ľudí ľahké prijať pravdu, keď majú arogantnú povahu? (Nie.) To je problém. Ak použiješ arogantnú povahu ako základ, z ktorého sa usiluješ o pravdu, potom o čo sa usiluješ? To, o čo sa usiluješ, určite nie je pravda, pretože toto usilovanie sa vo svojej podstate nie je pozitívne a to, čo získaš, určite nebude pravda; určite to bude nejaký druh „mentality“, ktorú si ľudia vymysleli. Ak ľudia považujú takúto mentalitu za pravdu, potom zišli z cesty. Ak by sme teda mali napraviť nastavenie mysle nepriznania porážky, čo by sme povedali? Povedali by sme, že ľudia musia čeliť skutočným problémom a robiť veci podľa pravdy-princípov, že by nemali mať postoj nepriznania porážky. Ak nepriznajú porážku, komu ju nepriznávajú? (Bohu.) Nepriznávajú ju pravde. Konkrétnejšie, nepriznávajú skutočné fakty danej veci, nepriznávajú, že urobili niečo zlé a boli zjavení, a nepriznávajú, že majú arogantnú povahu. Tieto veci sú pravdivé. Ako teda môžeš vyvrátiť týchto ľudí? Najlepší spôsob, ako im oponovať, je použiť vec, ktorú považujú za najtrápnejšiu. Čo považuje ľudstvo v dnešnom svete za najtrápnejšie? Vedu. Čo dala veda ľudstvu? (Pohromu.) Veda, vec, ktorú ľudstvo najviac chváli a na ktorú je najviac hrdé, naň priviedla bezprecedentnú pohromu. Teraz, keď už máte túto nápoveď, ako by ste mali vyvrátiť týchto ľudí, aby ste ich mohli zahanbiť? Čo poviete, mali by byť tí, ktorí sú zo satanovho rodu, zahanbení? (Áno.) Ak ich nezahanbíš, budú vždy pozerať zvrchu na pravdu, diskriminovať tých, ktorí veria v Boha, a myslieť si, že tí, ktorí veria v Boha, veria len preto, že sú slabosi. Ako by ste ich mali vyvrátiť? (Tým, že povieme: „Si len obyčajný človek. Čo máš také, vďaka čomu nepotrebuješ priznať porážku? Čo ťa oprávňuje nepriznať ju? Aj keď sú niektorí ľudia vedci, no a čo? Bez ohľadu na to, aká pokročilá je vedecká technológia, ktorú vyvíjajú, no a čo? Dokážu vedci vyriešiť všetky pohromy, ktoré veda teraz priniesla ľudstvu?“) Toto je správny spôsob, ako ich vyvrátiť. Zamysli sa nad tým, je to dobrý spôsob, ako ich vyvrátiť? Povieš: „Ľudstvo žije do dnešného dňa, ale ľudia ani nevedia, kto sú ich vlastní predkovia, tak ako môžu nepriznať porážku? Ani nevieš, odkiaľ si prišiel, tak prečo si taký namyslený? Ani neuznávaš Boha, ktorý ťa stvoril, tak ako môžeš nepriznať porážku? Boh stvoril ľudí a to je taká slávna vec, ale ty to neuznávaš ani neprijímaš; namiesto toho trváš na tom, že veríš a uznávaš, že ľudia sa vyvinuli zo zvierat. Aký si úbohý? Boh je taký mocný a vznešený; hovorí, že je tvojím Stvoriteľom, ale ty neuznávaš, že si Jeho stvorená bytosť. Aký si prízemný?“ Čo odvrknú? „Ľudia sa vyvinuli z opíc, ale stále sme len zvieratá na vyššej úrovni.“ „Nie ste teda stále zvieratá a zvery? My neuznávame, že sme zvieratá. Sme ľudia, sme ľudia stvorení Bohom. Boh stvoril ľudí a uznáva, že si človek, ale ty nechceš byť človekom. Trváš na popieraní skutočnosti, že Boh stvoril ľudí. Trváš na tom, že si zver. Načo ti je žiť? Si hoden žiť?“ Je v týchto slovách sila? (Áno.) Takto vyvraciame týchto ľudí. Bez ohľadu na to, či to uznajú alebo nie, alebo či to prijmú alebo nie, sú to fakty. Budem hovoriť o ďalšom bode. Ľudia nikdy nepriznajú porážku, myslia si, že sú takí schopní, že majú pokročilú technológiu a všetku múdrosť, ale ako zaobchádzajú s prírodou? Neustále s ňou bojujú a vždy si ju chcú podrobiť. Vôbec nechápu, ako nasledovať poriadok prírody. Čo nakoniec riadenie ľudstva urobilo s prírodou? Neriadia toto všetko ľudia, ktorí sú znalí a rozumejú vede? Neodmietaš priznať porážku? Nie si schopný človek? Nepotrebuješ Božiu zvrchovanosť? Ľudstvo a príroda koexistujú tisíce rokov, no je neuveriteľné, že ľudstvo stále nevie, ako prírodu riadiť. Ľudstvo nadmerne využíva, nadmerne spotrebúva a vážne znečisťuje prírodu do takej miery, že prírodné zdroje sú teraz v čoraz nedostatočnejšom množstve. Navyše, ani voda, ktorú ľudia pijú, ani jedlo, ktoré jedia, ani vzduch, ktorý dýchajú, nie sú bez jedu. Keď Boh prvýkrát stvoril prírodu, všetky živé veci, jedlo, vzduch a voda boli čisté a bez jedu, ale po tom, čo dal prírodu ľudstvu na riadenie, všetky tieto veci boli otrávené. Sú to ľudia sami, kto si musí tieto veci „užívať“. Tak ako môžu ľudia nepriznať porážku? Boh stvoril pre ľudstvo taký krásny svet a nechal ho, aby ho riadilo, ale ako ho riadilo? Vie, ako ho riadiť? Ľudstvo ho zneužívalo do takej miery, že bol úplne zničený – ani oceány, hory, zem, vzduch a dokonca ani ozónová vrstva na oblohe neboli ušetrené; všetko to bolo zdevastované. Kto nakoniec ponesie nepriaznivé následky tohto všetkého? (Ľudia.) Je to ľudstvo samo. Ľudia sú takí hlúpi, ako sa len dá, a predsa si myslia, že sú skvelí a nepriznajú porážku! Prečo ju nepriznajú? Ak bude ľudstvu dovolené pokračovať v riadení vecí týmto spôsobom, obnoví sa príroda do pôvodného stavu? Nikdy sa neobnoví. Ak sa ľudstvo bude spoliehať na túto mentalitu nepriznania porážky, svet a príroda sa pod jeho riadením budú len zhoršovať, budú čoraz hrozivejšie a špinavšie. Aké budú konečné následky? Ľudstvo zomrie v tomto prostredí, ktoré zničilo. Kto teda môže nakoniec toto všetko zmeniť? Boh to môže zmeniť. Ak sú toho schopní ľudia, potom jeden z nich môže vystúpiť a pokúsiť sa zmeniť súčasný stav sveta, ale nájde sa niekto, kto sa odváži prevziať túto zodpovednosť? (Nie.) Prečo teda ľudia nepriznajú porážku? Ľudia nedokážu ochrániť dokonca ani vodu, ktorú pijú. Prírodu nezničili levy ani tigre, a už vôbec nie vtáky, ryby či hmyz; skôr to boli ľudia sami, kto ju zničil a zdevastoval. Ľudia musia nakoniec žať to, čo zasiali. Existuje nejaký spôsob, ako teraz veci zmeniť? Nedá sa to zmeniť. Dá sa s istotou povedať, že keby Boh neprišiel urobiť všetky tieto veci, prostredie, v ktorom žije celé ľudstvo, by sa len zhoršovalo a zhoršovalo a bolo by čoraz hrozivejšie; nezlepšilo by sa. Iba Boh môže toto všetko zmeniť. Je v poriadku, ak ľudstvo neprizná porážku? Môžeš zmeniť toto prostredie? Dostal si dobré prostredie, ale všetko, čo dokážeš, je zničiť ho; nechrániš ho. Čo je potravinový reťazec celého sveta? Rozumie mu ľudstvo? Nie, nerozumie. Napríklad vlci sú surové zvieratá. Keby ľudstvo pozabíjalo všetkých vlkov, myslelo by si, že si podmanilo prírodu. S takýmto odhodlaním, takouto morálkou a touto mentalitou prijímania výzvy začne ľudstvo loviť vlkov vo veľkom. Keď vybije väčšinu vlkov v oblasti trávnatých plání, ľudstvo si myslí, že si podmanilo prírodu a podmanilo si druh, ktorým sú vlci. Zároveň si vešajú vlčie kože vo svojich domovoch, nosia kožuchy z vlčej kožušiny, nosia čiapky z vlčej kožušiny a na hroty svojich dýk si dávajú kože vlčích mláďat. Fotia sa a hovoria celému svetu: „Porazili sme tento druh, ktorý bol hrozbou pre ľudstvo – vlkov!“ Nie je ich sebauspokojenie trochu predčasné? Pri menšom počte vlkov to zvonku vyzerá tak, že životy ľudí a niektorých iných živých vecí nie sú ohrozené, ale aké následky budú nasledovať? Ľudstvo za to musí draho zaplatiť. Akú cenu musí zaplatiť? Keď sa pozabíja veľké množstvo vlkov, ich počet klesá. Hneď potom sa začnú vo veľkom rozmnožovať všetky druhy králikov, myší a všetky iné zvieratá na trávnatých pláňach, ktorými sa vlci živia. Keď je týchto zvierat nadmerný počet, aký je prvý následok? (Zmizne tráva.) Trávy je čoraz menej. Keď je menej trávy, je čoraz menej rastlinného pokryvu pôdy. Keď je počet týchto zvierat nadmerný, potrebujú zožrať veľké množstvo trávy a rýchlosť, akou tráva rastie, nie je úmerná počtu bylinožravcov. Keď tieto veci nie sú úmerné, k čomu dôjde? (K dezertifikácii.) Áno, k dezertifikácii. Keď pôda nemá rastlinný pokryv, začne sa meniť na piesok a postupne sa stáva piesočnatou oblasťou. Väčšina rastlín nezapustí korene ani sa nerozmnožuje v piesku, takže piesočnaté krajiny rýchlo rastú a rozširujú sa čoraz viac a nakoniec sa všetky trávnaté pláne stanú púšťou. Potom začne púšť zasahovať do oblastí, kde žijú ľudia, a aký bude prvý pocit, ktorý ľudia budú mať? Možno keď uvidia, že sa plocha púšte zväčšila, nebudú sa báť, keď však príde deň, keď udrie piesočná búrka, aká škoda postihne ľudstvo? Najprv bude poletovať prach. Potom, keď príde veterné obdobie, ľudia nebudú môcť ani otvoriť oči, pretože vietor bude tak silno rozfúkavať piesok. Ich telá budú pokryté pieskom a ústa budú mať plné piesku. V extrémnych prípadoch môžu byť domy, dobytok alebo ľudia v blízkosti púšte pohltení pieskom. Môžu ľudia zastaviť piesok? (Nie.) Nemôžu ho zastaviť, takže sa musia presťahovať a ustupovať čoraz ďalej do vnútrozemia. Nakoniec sa trávnaté pláne budú zmenšovať a zmenšovať, púšť sa bude zväčšovať a zväčšovať a bude čoraz menej miest, kde môže ľudstvo žiť. Zlepší sa teda prostredie, v ktorom ľudia žijú, alebo sa zhorší? (Zhorší sa.) Ako došlo k tomuto výsledku, ktorý musia znášať? Čo ho spustilo? (Zabíjanie vlkov.) Začalo sa to, keď pozabíjali vlkov. Bola to takáto malá, nenápadná vec. Ak ľudia nerozumejú tomu, ako nasledovať tento poriadok, a nerozumejú tomu, ako chrániť tento poriadok, aké následky nakoniec nastanú? Ľudia budú vyhladení pieskom. Nie je to katastrofálna pohroma? Zabíjanie vlkov je typ správania, ale aká povaha je v jeho jadre? Čo je podstatou tejto povahy? Aká je ich motivácia robiť to? Aké spôsoby myslenia, ktoré vedú k takémuto správaniu, majú ľudia? (Chcú si podrobiť prírodu.) Správne, chcú si ju podrobiť. Ľudia si myslia, že vlci sú prirodzeným nepriateľom ľudstva. Vlci predstavujú hrozbu pre ľudstvo a vždy požierajú ľudí. Vlci nie sú dobrá vec. Ľudstvo takto očierňuje vlkov, potom sa ich snaží podrobiť a vyhladiť, aby nezostal ani jeden. Potom môže ľudstvo žiť pohodlne a v pokoji a nebude vôbec ohrozené. Na základe tejto motivácie začnú ľudia zabíjať vlkov. Čo to diktuje? Diktuje to mentalita nepriznania porážky. Ľudstvo nevie, ako správne riadiť alebo regulovať vlkov, a namiesto toho ich chce vždy pozabíjať a vyhladiť. Chcú zvrátiť tento poriadok a zmeniť ho na iný. Aký je výsledok? Ľudia sú pohltení pieskom. Nie je toto výsledok? (Áno.) Toto je výsledok. V rámci celej ľudskej rasy a celého sveta, ktorý Boh stvoril, sa v malom kúte planéty – ktorý v Božích očiach nemusí byť väčší ako arašid – stala táto malá udalosť, ale ľudia ju ani nevidia jasne. Stále súperia s prírodou, súperia s Bohom a nepriznajú porážku! Aký následok prináša nepriznanie porážky? (Zničenie.) Privádzajú na seba vlastné zničenie! Túto skutočnosť máme práve teraz pred sebou. Keď k tomuto následku dôjde, ako by ho malo ľudstvo napraviť? (Nemôže.) Nemôže ho napraviť. Niektoré spoločenské organizácie a ľudia s dobrým srdcom, ktorí vykonávajú verejnoprospešné aktivity, sa postavia a vyzývajú ľudí, aby udržiavali vyvážený ekosystém. Ich motivácia a dôvod, prečo to robia, sú správne, a to, po čom volajú, je takisto správne. Reaguje niekto? (Nie.) Nekoná ani vláda – nikto nevenuje pozornosť tomuto problému. Ľudia poznajú jeho príčinu, ale po tom, čo sa naň trochu pozrú ako diváci, je to všetko. Naďalej zabíjajú vlkov ako predtým. Niekto povie: „Ak ich budeš takto zabíjať ďalej, jedného dňa budeš pochovaný v piesku,“ ale oni odpovedia: „Tak budem pochovaný. Nie je to tak, že budem jediný. Čoho sa báť?“ Aká je to povaha? Povaha otupenosti a nedostatku myslenia; nemajú v sebe ľudskosť. Kto sa nebojí smrti? Ako teda mohli povedať takú ľahkovážnu vec? Neveria, že sa niečo také stane. Myslia si: „Zem je obrovská. Okrem púští sú tu hory a lesy. Mohli by byť všetky zničené tak rýchlo? Stále je dosť času! Zabili sme len pár vlkov a niektoré miesta sa zmenili na púšť, a ty si taký vystrašený? Ak majú byť pozabíjaní, potom ich musíme zabiť.“ Nie je to hlúpe? Zabili niekoľko vlkov a už po dvadsiatich alebo tridsiatich rokoch sa úsek zelenej trávnatej pláne úplne zmenil. Ak by ľudia na tejto pôde rozsýpali nejaké semená trávy alebo zasadili rastliny, ktoré sú vhodné na rast v púšti – ak by boli schopní zmeniť toto prostredie, potom by ľudstvo napravovalo svoje chyby a nebolo by príliš neskoro, ale je to v skutočnosti také jednoduché? Poriadok, ktorý Boh zaviedol, je najlepší a najvhodnejší. Ľudia tento poriadok musia nasledovať, aby zachovali existenciu krajiny a aby tieto zvieratá, rastliny a ľudská rasa mohli na nej ďalej žiť, s každou bytosťou vychádzajúcou obzvlášť dobre a koexistujúcou spôsobom, ktorý je vzájomne obmedzujúci a symbiotický. Ak je jedna časť zničená, nemusíš v priebehu desiatich rokov vidieť žiadne následky, ale po dvadsiatich rokoch, keď následky skutočne pocítiš, nikto to nebude môcť vrátiť späť. Čo to naznačuje? Že ak Boh neurobí obrovské zmeny, od tohto bodu sa prostredie, v ktorom ľudstvo žije, bude len zhoršovať a zhoršovať; nebude sa vyvíjať dobrým smerom. Toto bude následok. Čo je zdrojom tohto následku? Zdrojom je mentalita nepriznania porážky, ktorú ľudstvo chváli, čo je prvý prejav spávania na raždí a lízania žlče. Ako to vidia ľudia, spávanie na raždí a lízanie žlče je „veľké“ a „posvätné“ porekadlo, ale prvý účinok, ktorý má myšlienka, ktorú vyvoláva, na ľudstvo, je privodiť naň také veľké nepriaznivé následky. Ľudia si myslia: „Nemá prírodný svet poriadok? Mne sa to nezdá byť ničím veľkým. Nehovoria ľudia, že je svätý a nemal by byť zničený? Nuž, ja ho zničím a uvidíme, čo sa stane!“ Nepriaznivý následok, ktorý si ľudstvo dnes „užíva“, je tá posledná vec, ktorú chce vidieť. Takto vzniká následok „uvidenia, čo sa stane“; je predostretý pred ľudstvom, aby ho videlo. Každý videl scény „čias konca“. Nedostali to, čo si zaslúžili? Priviedli si to na seba sami.

Prvým prejavom „spávania na raždí a lízania žlče“ je nepriznanie porážky. Aké následky musia ľudia znášať? Katastrofálnu pohromu; žnú nepriaznivé následky svojich činov – ľudovo povedané, koledovali si o to a dostali, čo si zaslúžili! Teraz už vieš, či je táto fráza skutočne správna a či je to pravda, však? Je táto fráza pravda? (Nie.) Nie je to pravda. Predpokladajme, že neverci znova povedia: „V našom správaní by sme mali mať nejaké odhodlanie a udatnosť!“ Ty nad tým budeš uvažovať a povieš: „To je svätá pravda. Ako veriaci stále hovoríme o podriadenosti. Nechýba tomu samostatnosť? Nie je to príliš slabošské? Nemáme žiadnu udatnosť.“ Myslíš takto? Ak prijmeš veci, ktoré som dnes povedal, nikdy by si neuvažoval takto. Naopak, povieš: „Ľudstvo je stratený prípad. Niet divu, že Boh k nemu má odpor. Ľudstvo sa už dostalo za hranicu, keď sa s ním dalo rozumne hovoriť.“ Takúto myšlienku by si neprijal. Aj keď nemáš vhodný protiargument alebo sa nehodí s týmito ľuďmi diskutovať, vo svojom srdci vieš, že ich názory vôbec nie sú pravdou. Bez ohľadu na to, ako pozitívne ľudia vnímajú tento druh myšlienky, a bez ohľadu na to, ako veľmi ju ľudia v tomto svete obhajujú a velebia, nebudeš ňou ovplyvnený. Naopak, zriekneš sa jej a opovrhneš ňou. Skončil som duchovné spoločenstvo o prvom prejave spávania na raždí a lízania žlče. Začal som hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, ako som odbočil od témy? Myslím si toto: Ak sa to, čo si vezmeš z Môjho duchovného spoločenstva, obmedzí na definíciu alebo pojem, nikdy neporozumieš tomu, aké sú správne a nesprávne časti tejto myšlienky. Budeš len zmätený – niekedy si budeš myslieť, že tento druh myšlienky je správny; niekedy si budeš myslieť, že tento druh myšlienky je nesprávny, ale nebudeš mať jasno v tom, čo je na ňom zlé alebo čo je na ňom dobré. Navyše budeš často praktizovať podľa tohto „princípu“ a budeš vždy popletený. Ak nevidíš jasne, nebudeš sa môcť takejto myšlienky vzdať. Ak sa jej nedokážeš vzdať, môžeš absolútne praktizovať pravdu? Môžeš absolútne uctievať a nasledovať Božie slová ako pravdu? Nie, nie absolútne. Budeš si môcť len relatívne alebo príležitostne myslieť, že Božie slová sú správne alebo že Božie slová sú vždy správne, a budeš to zastávať z hľadiska učenia. Ale ak si stále ovplyvnený a vyrušovaný týmto takzvaným poznaním a týmito slovami, ktoré sa zdajú byť pravdivé, ale v skutočnosti sú falošné, potom budú Božie slová pre teba vždy relatívne správne, namiesto toho, aby boli absolútnou pravdou.

B. Znášanie poníženia a nesenie ťažkého bremena

Druhým prejavom spávania na raždí a lízania žlče je znášanie poníženia a nesenie ťažkého bremena. Znášanie poníženia a nesenie ťažkého bremena je tiež formou myslenia, mentality a postoja k veciam, ktoré obhajujú svetskí ľudia. V spoločnosti a vo svete je to spôsob myslenia, ktorý je relatívne pozitívny a ktorý ľudstvo považuje za relatívne optimistický, progresívny a pozitívny. Čo teda chceme rozobrať? Čo je zlé na znášaní poníženia a nesení ťažkého bremena? Prečo to nie je pravda? Nemá to s pravdou v podstate nič spoločné. Čo myslím tým, keď hovorím, že to nemá nič spoločné s pravdou? Myslím tým, že ak chceš praktizovať pravdu, musíš to robiť úplne podľa princípov Božích slov a podľa noriem a podrobností, ktoré Boh vyžaduje. Nemal by si do toho miešať postoje a názory na robenie vecí ani metódy a prostriedky ľudských takzvaných ideológií, mentalít a integrity. Božie slová sú pravda a nemajú s týmito vecami nič spoločné. Prečo je teda znášanie poníženia a nesenie ťažkého bremena zlé? Prečo hovorím, že to nie je pravda? Nestojí to za rozbor? (Áno, stojí.) Začnime vysvetlením doslovného významu tejto frázy; potom to bude ľahšie pochopiteľné. Znášanie poníženia a nesenie ťažkého bremena znamená, že človek je kvôli svojim zodpovednostiam, bremenám alebo poslaniu, ktoré si na seba vzal a prijal, schopný zniesť všetku hanbu, bolesť a potupu. Toto je základný význam tejto frázy. V akých prostrediach a situáciách sa teda táto fráza zvyčajne používa? Ak sa povie, že človek znáša poníženie a nesie ťažké bremeno, nachádza sa tento človek v situácii, keď je jeho poslanie splnené a dosiahol cieľ, ktorý chcel dosiahnuť? (Nie.) Keď sa teda hovorí o znášaní poníženia a nesení ťažkého bremena, zvyčajne sa hovorí o bezvýznamnom človeku, ktorý je v situácii, keď nemá absolútne žiadne postavenie a žiadnu svätožiaru, nieto ešte nejakú moc. Je v takejto situácii, a predsa musí niesť svoju zodpovednosť, niesť poslanie, ktoré musí dokončiť, nenechať sa odradiť, nerobiť kompromisy a nevzdávať sa. Nie je aj toto istý druh mentality? Na čo sa pri tejto mentalite kladie dôraz? Na „znášanie“ a „nesenie“. „Znášanie“ znamená byť trpezlivý a niečo vydržať. Zároveň s tým, že niečo znáša, musí na seba vziať a niesť ťažké bremeno a zodpovednosť, nesklamať očakávania všetkých a nesklamať osobu, ktorá mu toto poverenie zverila. Čo je to za mentalitu? (Vytrvalosť.) Je v tom tento významový prvok, ale je to tá najzákladnejšia a najplytšia rovina významu. Čo tam ešte je? Analyzujme to takto. Čo znamená „poníženie“ v spojení „znášanie poníženia“? (Potupu a hanbu.) Je to vtedy, keď tohto človeka všetci naokolo zahanbujú a vyvolávajú v ňom pocit, že utrpel potupu. Ktoré správanie konkrétne zahanbuje ľudí a vyvoláva v nich pocit, že utrpeli potupu? (Výsmech, ohováranie a uštipačné poznámky na ich adresu.) Správne, výsmech a ohováranie, takisto robenie si žartov, zahrávanie sa s ním a uštipačné poznámky na jeho adresu. Čo teda znamená „ťažké bremeno“ v spojení „nesenie ťažkého bremena“? (Zodpovednosť a poverenie.) Čo zahŕňajú zodpovednosť a poverenie? Zahŕňajú istý druh poslania a ťažkého nákladu – tento ťažký náklad môže byť taký, ktorým niekoho poverili iní ľudia, alebo to môže byť cieľ, o ktorý niekto bojuje, alebo poslanie, ktoré si sám vymyslel. Aké poslania si ľudia myslia, že na seba berú? (Robiť česť svojim predkom a vyniknúť nad ostatnými.) (Byť špičkou.) To všetko sú príklady. V podstate sú to vlastné ambície ľudí. Aby dosiahli a zhmotnili tieto ciele, sú vo svojich súčasných podmienkach schopní znášať potupu, výsmech, ohováranie, uštipačné poznámky a dokonca aj posmech od ľudí okolo nich. Čo ich ženie k tomu, aby to všetko znášali? Napríklad je tu človek, ktorý má ambíciu stať sa vysokým armádnym generálom. Kým získa moc, príde deň, keď ho skupina bitkárov poníži slovami: „Ty? Armádny generál? V tejto chvíli nemáš ani koňa – ako môžeš byť generálom? Ak chceš byť generálom, najprv sa mi preplaz pomedzi nohy!“ Všetci ľudia v ich blízkosti vybuchnú do smiechu. Chvíľu uvažuje: „Nie je nič zlé na tom, že chcem byť armádnym generálom. Prečo sa mi posmievajú a robia si zo mňa žarty? Teraz však nemôžem byť nerozvážny a predvádzať svoje schopnosti. Súdiac podľa toho, ako sa veci dnes vyvíjajú, ak neurobím, čo hovoria, zbijú ma, a ak to nepôjde dobre, môžem prísť o život. Ako potom môžem byť generálom? Pre moje ašpirácie nie je preplazenie sa pomedzi bitkárove nohy chuligána. Stále som to ja, nie?“ V tej chvíli padne na kolená, položí obe ruky na zem a preplazí sa pomedzi nohy toho bitkára ako pes. Keď sa plazí, jeho srdce to ťažko znáša a bolí ho, akoby ho prebodli nožom – v jeho srdci je nenávisť! Myslí si: „Jedného dňa, keď sa naozaj stanem generálom, ťa rozsekám na milión kúskov!“ Toto si myslí vo svojom srdci, ale navonok to musí vydržať – nemôže dovoliť, aby ostatní videli, čo si myslí. Keď sa preplazí pomedzi bitkárove nohy, skupina bitkárov je spokojná a ušetrí ho, pričom ho jedným rýchlym kopancom odkopne z cesty. Vstane, opráši zo seba špinu a dokonca povie: „Dobrý kopanec. Odteraz ťa budem volať ‚šéf‘.“ To, čo si myslí vo vnútri, a to, čo prejavuje navonok, je úplne odlišné. Ako je schopný urobiť toto? Má len jeden cieľ: „Musím zostať nažive. Znášam toto všetko, aby prišiel deň, keď sa stanem generálom a budem patriť k špičke. Stojí to za to, trpieť dnes tieto útrapy a poníženie. Zajtra musím pracovať ešte tvrdšie a vynaložiť úsilie, aby som dosiahol svoj cieľ. Bez ohľadu na to, s akými protivenstvami sa stretnem, a bez ohľadu na to, koľko utrpenia a potupy znesiem, musím sa stať generálom! Keď sa stanem generálom, prvá vec, ktorú musím urobiť, je zabiť tohto kreténa a zmyť to poníženie z plazenia sa pomedzi jeho nohy!“ Bez ohľadu na to, či sa v budúcnosti stane generálom, „znášanie“ je v tej chvíli jeho najvyšším princípom. Sú v tom obsiahnuté nejaké stratégie alebo tajné intrigy? (Áno.) Sú v tom tajné intrigy. Znáša to, pretože nemôže robiť nič iné; kvôli čomu to je? Je to preto, aby jedného dňa mohol zmyť všetku túto potupu. Jeho znášanie je založené na porekadlách ako: „Tam, kde je život, je aj nádej“ a „Pre džentlmena nikdy nie je príliš neskoro na pomstu“ – to všetko sú intrigy. Práve tieto intrigy ho hnali k tomu, aby zniesol poníženie z plazenia sa pomedzi bitkárove nohy. Od tohto momentu je túžba stať sa generálom v jeho srdci ešte väčšia a intenzívnejšia; rozhodne sa nevzdá. Kvôli čomu teda znášal tú potupu a poníženie? Bolo to na zachovanie spravodlivej veci alebo na zachovanie skutočnej dôstojnosti? Urobil to kvôli svojej vlastnej neskrotnej ambícii. Je to teda pozitívne alebo negatívne? (Negatívne.) Súdiac podľa tejto významovej roviny, toto „znášanie“ bolo absolútne poháňané osobným záujmom, túžbou a neskrotnou ambíciou. Je v tomto znášaní pravda? (Nie.) Ak v tom nie je pravda, je v tom normálna ľudská prirodzenosť? (Nie.) Nie je to spravodlivé ani čestné, nieto ešte bezchybné; skôr to prekypuje túžbou, tajnými intrigami a vypočítavosťou – nie je to pozitívne.

Druh myslenia a mentality znášania poníženia a nesenia ťažkého bremena, ktorý sa obhajuje v tomto skazenom ľudstve, je v podstate taký, ako v príbehu, ktorý som práve rozprával: ak chce človek dosiahnuť veľké veci, musí nevyhnutne dokázať zniesť to, čo priemerný človek zniesť nedokáže. Čoho sa toto znášanie hlavne týka? (Znášania hanby.) Nie. Sú veci, ktoré toto znášanie núti ľudí žiť, pravdivé alebo falošné? (Falošné.) Toto je dôležitý bod. Veci, ktoré ľudia žijú, slová, ktoré hovoria, a správanie, ktoré prejavujú kvôli svojim túžbam a neskrotným ambíciám, sú všetky falošné, sú nedobrovoľné; tieto veci sú poháňané predpokladom všetkých týchto túžob, vlastného záujmu a takzvaných ľudských ambícií a cieľov. Tieto veci, ktoré ľudia žijú, sú len dočasné opatrenia; ani jediný kúsok nie je čestný alebo pravdivý; ani jediný kúsok nie je odhalený, otvorený alebo úprimný; sú to všetko dočasné opatrenia. Nie sú to všetko ľstivé úklady? Dočasné opatrenia sú, keď ľudia dočasne takto niečo znášajú; dočasne hovoria príjemne znejúce slová, lichotia a klamú; a dočasne zakrývajú svoju pravú identitu, psychiku, myšlienky, názory a dokonca aj nenávisť a nedovolia druhej osobe, aby to videla. Skôr chcú, aby druhá osoba videla tú ich stránku, ktorá je slabá a neschopná, úbohá a bojazlivá. Úplne zakrývajú svoju pravú tvár – kvôli čomu to robia? Robia to preto, aby jedného dňa mohli vybudovať veľké dielo, patriť k špičke, ovládať druhých a vládnuť im. Čo sa prejavuje, keď ľudia praktizujú a prejavujú frázu „znášanie poníženia a nesenie ťažkého bremena“? Majú ľudia, ktorí to robia, čestný postoj? Majú skutočné porozumenie seba samých a ľútosť nad sebou? (Nie.) Napríklad iní povedia: „Niekto ako ty chce byť generálom?“ On o tom uvažuje a potom povie: „Ja to nedokážem. Nebudem generálom. Len som žartoval.“ Sú slová, ktoré hovorí, pravdivé alebo falošné? (Falošné.) Čo si myslí vo svojom srdci? „Len niekto ako ja sa môže stať generálom!“ Toto si myslí vo svojom srdci, ale je v poriadku, aby to povedal nahlas? (Nie.) Prečo nie? Aby sa vyhol bitke a aby skryl svoje skutočné schopnosti, povie: „Len som žartoval. Nie som taký odvážny, aby som naozaj chcel byť generálom. To skôr ty si ako vyšší generál – ty si budúci generalissimus. To je ešte viac ako generál!“ Sú tieto slová pravdivé? (Nie.) Kde sú jeho pravdivé slová? (V jeho srdci.) Správne, svoje pravdivé slová drží v srdci a nevyslovuje ich nahlas. Prečo ich nevyslovuje nahlas? Bojí sa, že ak to urobí, zbijú ho, takže ich nehovorí a neprezrádza ich; nedovolí nikomu, aby o tom vedel, navždy skrývajúc svoje skutočné schopnosti. Čo to znamená skrývať svoje skutočné schopnosti? Je to vtedy, keď človek nedovolí iným ľuďom vidieť jeho skutočné schopnosti; zakrýva ich a neprezradí ich, aby zabránil iným ľuďom mať sa na pozore a konať v neprospech jeho záujmov. Nie je toto tiež skutočný význam spávania na raždí a lízaní žlče? (Áno, je.) Spávanie na raždí a lízaní žlče; znášanie poníženia a nesenie ťažkého bremena; nikdy nezabúdať na svoje ciele, túžby a nenávisť; a nikdy nedovoliť ľuďom vidieť svoju pravú tvár a skutočné schopnosti. Niektorí schopní ľudia toho veľa nenahovoria, keď sú v skupine ľudí; sú tichí a zamĺknutí, a aj keď niečo povedia, odhalia len polovicu toho, čo si myslia. Ostatní sú vždy v rozpakoch, ako pochopiť alebo porozumieť tomu, čo vlastne chcú povedať, a myslia si: „Prečo hovoria tak záhadne? Prečo je také ťažké povedať niečo zo srdca? Čo sa to tu deje?“ V skutočnosti majú v srdci myšlienky, ktoré nevyjadrujú, a v tom spočíva skazená povaha. Sú iní, ktorí takto nehovoria, ale keď robia veci, vždy skrývajú skutočný rozsah svojich schopností. Čo je cieľom toho, že skrývajú skutočný rozsah svojich schopností? Boja sa, že ak to uvidia schopní ľudia alebo impozantné osobnosti, budú žiarliť, zasadnú si na nich a ublížia im. Nie sú v skupinách ľudia, ktorí vždy skladajú komplimenty iným, o iných vždy hovoria v dobrom a vždy hovoria, že všetci ostatní sú lepší ako oni sami, tým najzákernejším druhom ľudí? (Áno.) Nikdy nevieš, akí sú v skutočnosti vo vnútri. Zvonku vidíš, že o tom nehovoria, takže si myslíš, že nemajú neskrotné ambície, ale v skutočnosti sa mýliš. Niektorí takíto ľudia sú ľudia, ktorí znášajú poníženie a nesú ťažké bremeno. Je to ako vo filmoch, kde sú často takéto scény – niektorí ľudia často robia dobré skutky, keď sú mimo domu, oblečenie, ktoré nosia, je staré a obnosené a v skupinách si na nich vždy dovoľujú; toto sú oni pred ostatnými. Keď však prídu domov, vojdú do tajnej miestnosti. Tajná miestnosť má na stene mapu a oni už nasadili informátorov, aby monitorovali veci na osemdesiatich percentách miest na mape. Ľudia, ktorí s nimi často prichádzajú do styku, si na nich napriek tomu dovoľujú a netušia, že majú tieto neskrotné ambície. Jedného dňa, keď budú všetky miesta na mape pod ich kontrolou a ich cieľ bude plne realizovaný, ľudia, ktorí si na nich dovoľovali, budú úplne ohromení a povedia: „Ukázalo sa, že tento človek je diabol – jeho ambície sú až príliš prehnané! Tak veľa rokov sa pretvaroval. Nikto nevidel, kým v skutočnosti bol.“ Povie: „To, čo som robil, bolo znášanie poníženia a nesenie ťažkého bremena. Keby som takto neznášal a neuspal vašu pozornosť, keby som vám všetko povedal, mohol by som dosiahnuť taký veľký úspech?“ Aké vlastnosti majú spoločné tí, ktorí sú zlí, a tí s extrémnymi ambíciami? Jedným aspektom je, že ich výdrž a vytrvalosť prevyšujú výdrž bežných ľudí. Okrem toho ich tajné intrigy prevyšujú intrigy bežných ľudí, a ak s nimi priemerný človek príde do styku, stane sa obeťou ich hry. Čo to znamená, že sa stane obeťou ich hry? Znamená to, že ich nikto nevidí jasne. Všetko, čo môže vidieť, sú veci, ktoré hovoria a robia navonok. Nemysli si, že z toho, čo robia a hovoria, budeš schopný zistiť nejaké nápovede o tom, čo si myslia hlboko vo vnútri. Nie je to tak, že sa s tebou zahrávajú? Výdrž a vytrvalosť sú samy osebe pozitívne slová, ale ich tajné intrigy spôsobili, že ich výdrž a vytrvalosť sú negatívne. Majú tiež túžby a neskrotné ambície, ktoré sú prehnanejšie ako u bežných ľudí. Priemerný človek má túžby a neskrotné ambície, keď však cíti, že niečo nemôže získať, vzdá sa a nie je ochotný prejsť tým utrpením. Okrem toho vždy otvorene hovorí o tom, s kým chce bojovať; nemá tajné intrigy. Zlí ľudia tohto druhu však majú extrémne ambície a vždy uskutočňujú tajné intrigy a ľstivé úklady. V žiadnom okamihu sa nevzdajú svojich ambícií a túžob; budú bojovať až do konca – až do smrti.

Učebnice rozprávajú príbeh o tom, ako Kou-ťien, kráľ kráľovstva Jüe, spával na raždí a lízal žlč. Aj rodičia o tom učia svoje deti. Niektoré deti, ktoré počujú tento príbeh, si myslia: „Je skvelé byť obyčajným človekom. Prečo je absolútne nevyhnutné, aby mali ľudia také prehnané ambície? Kto by dokázal spávať na raždí a lízať žlč? To nie je utrpenie, ktoré môžu vydržať bežní ľudia.“ Iba ľudia s neskrotnými ambíciami majú odhodlanie takto trpieť; je v tom ukrytá tajná intriga. Ľudstvo však obhajuje mentalitu tohto druhu. Existuje napríklad fráza, ktorá hovorí: „Bez ohľadu na to, koľko protivenstiev a potupy vytrpia, bez ohľadu na to, aké hrozné sú ich okolnosti, ľudia nesmú nikdy stratiť zo zreteľa svoje ambície.“ Táto spoločnosť obhajuje myšlienky ako spávanie na raždí a lízanie žlče a znášanie poníženia a nesenie ťažkého bremena, aby popoháňala ľudí a motivovala ich bojovať za svoje šťastie a ciele, tak prečo to kritizujeme ako nesprávne? Celé ľudstvo je skazené satanom. Existuje nejaký príslušník ľudskej rasy, ktorého ciele smerujú k pravde a správnym smerom? (Nie.) Preto čím viac ľudstvo spáva na raždí a líže žlč a čím viac znáša poníženie a nesie ťažké bremeno, tým divokejšie budú sily satana, tým početnejšie budú boje a vzájomné zabíjanie, tým podlejšie bude ľudstvo a tým temnejšia bude spoločnosť. Naopak, ak sa dokážeš podriadiť opatreniam Nebies a zosúladiť sa s prirodzeným poriadkom všetkého, ak dokážeš brať veci tak, ako prichádzajú, rešpektovať tento poriadok a čakať na opatrenia Nebies, potom nepotrebuješ znášať poníženie a niesť ťažké bremeno. Musíš sa prebudiť a prísť k rozumu. Byť schopný podriadiť sa Božiemu ovládaniu a usporiadaniu je správne. Okrem toho by ľudia pri všetkom, čo robia, mali byť schopní aspoň robiť to podľa svojho svedomia a o stupeň vyššie, byť schopní robiť to podľa zákonov, ktoré Boh stanovil pre ľudstvo. Potrebujú potom ľudia ešte mať nasadenú masku a niesť ťažké bremeno? (Nie.) Nie, nepotrebujú. Rozumiete, prostredníctvom tohto duchovného spoločenstva, akým druhom správania presne je znášanie poníženia a nesenie ťažkého bremena? Je cieľ znášania poníženia a nesenia ťažkého bremena pozitívny alebo negatívny? (Negatívny.) Keby niekto povedal, že človek znáša poníženie a nesie ťažké bremeno, aby sa stal vodcom, alebo že človek znáša poníženie a nesie ťažké bremeno, aby dokončil poverenie, ktoré mu dal Boh, a bol odmenený, alebo že človek znáša poníženie a nesie ťažké bremeno, aby sa usiloval o zdokonalenie – obstoja tieto slová? (Nie, neobstoja.) Znášanie poníženia a nesenie ťažkého bremena je úplne satanská filozofia; nie je v tom žiadna pravda a len čo počujete tieto slová, je jasné, že sú skreslené. Ak niekto povie, že človek znáša poníženie a nesie ťažké bremeno, aby čakal na Božie opatrenia a podriadil sa Božej zvrchovanosti, je správne to povedať? (Nie.) Ako to, že to nie je správne? Tieto dve veci si nezodpovedajú – Boh nepotrebuje, aby si znášal poníženie, ani nepotrebuje, aby si trpel potupu. Aký je podstatný rozdiel medzi znášaním poníženia a nesením ťažkého bremena, o ktorom sa tu hovorí, a ľuďmi, ktorí veria v Boha a podriaďujú sa Mu? (Znášanie poníženia a nesenie ťažkého bremena je pokus striasť sa Božíích ovládaní a usporiadaní.) Znášanie poníženia a nesenie ťažkého bremena znamená, že ľudia majú svoje vlastné plány, ambície, priania a ciele, o ktoré sa usilujú. Sú tieto v súlade s normami, ktoré Boh vyžaduje od ľudí, a s cieľmi, o ktoré sa majú usilovať, ktoré Boh dáva ľuďom? (Nie.) Nie, nie sú. Čo chcú ľudia pre seba získať tým, že znášajú poníženie a nesú ťažké bremeno? To, čo chcú získať, je vlastný prospech, a to nemá žiadnu súvislosť s osudom, ktorý Boh ovláda a nad ktorým má zvrchovanosť pre človeka.

Každý, kto praktikuje znášanie poníženia a nesenie ťažkého bremena, má úmysel a cieľ. Napríklad, keď čerstvý absolvent vysokej školy príde prvýkrát do firmy na stáž, starší zamestnanci povedia: „Absolventi, ktorí sem prídu, musia tri roky chodiť po kávu.“ V duchu si myslí: „Hoci som absolvent, nepodvolím sa vám!“ Myslí si to vo vnútri, neodváži sa to však vysloviť nahlas. Navonok sa stále musí silene usmievať; každý deň musí dodržiavať pravidlá, byť poddajný, klaňať sa a poklonkovať, a musí zniesť, keď na ňom ostatní nájdu chybu. Aký je jeho cieľ pri znášaní tohto? Je to preto, aby prišiel deň, keď si bude môcť konečne víťazoslávne odfrknúť, stať sa tajomníkom manažéra alebo šéfa a šliapať po tých, ktorí si na neho dovoľovali. Nemyslí si práve toto? Niektorí ľudia hovoria: „Takto by mal rozmýšľať a toto by mal robiť. Inak si nechá skákať po hlave po zvyšok života. Kto chce takto trpieť? Navyše, ako môžu ľudia fungovať, ak nemajú ambície? Človek sa derie nahor, voda tečie nadol – takto to v živote chodí. Vojak, ktorý sa nechce stať generálom, nie je dobrý vojak.“ Tieto slová sa stávajú ich mottom, všetko je to však satanská logika. Musí takto vydržať, aby dosiahol svoj cieľ – deň po dni, rok po roku, byť zdvorilý a úctivý ku každému. Jedného dňa mu šéf povie: „Tvoj výkon bol za tieto tri roky dobrý. Od budúceho týždňa sa staneš predajcom.“ Keď to počuje, v srdci je nešťastný: „Drel som tri roky len preto, aby som sa stal predajcom! Myslel som si, že sa stanem výkonným riaditeľom predaja!“ Ale musí poďakovať za povýšenie. Ešte nedosiahol svoj cieľ, musí teda naďalej vydržať. Ďalej znáša poníženie a nesie ťažké bremeno, snaživo robí šéfovi spoločnosť pri pití a predstiera úsmevy, a keď to vydrží desať rokov, konečne dosiahne svoj cieľ. Jedného dňa mu šéf povie: „Svoju prácu si robil dobre. Povýšim ťa na asistenta.“ Keď to počuje, vo vnútri je obzvlášť šťastný – konečne to dokázal! Aký je toto výsledok? V jeho očiach je teraz niečo viac ako ostatní. Nerobil to všetko dobrovoľne? (Nie.) Pre koho to všetko robil? (Pre seba.) Pre seba. Nie je na tom nič pozitívne ani hodné osvojenia, nieto ešte niečo, čo by bolo hodné chvály a velebenia. Práve tento druh mentality sa však dnes v spoločnosti obhajuje – znášanie poníženia a nesenie ťažkého bremena, plazenie sa so stiahnutým chvostom. Aká je to teda fráza, ktorú ľudia obhajujú: „znášanie poníženia a nesenie ťažkého bremena?“ (Zlá.) V čom je zlá? Ľudia znášajú poníženie a nesú ťažké bremeno čisto kvôli svojim vlastným úmyslom a motiváciám a aby uspokojili svoje vlastné túžby a neskrotné ambície. Nie je to kvôli správnym cieľom. Preto hovorím, že nič z toho nestojí za osvojenie a nič z toho nestojí za chválu alebo uznanie, a určite to nestojí za pripomínanie. Pozrime sa znova na to, čo sa v staroveku stalo v paláci. Zomrel jeden cisár. Cisárovná videla, že jej syn je ešte malý a ak by nastúpil na trón, vôbec by nedokázal ovládať dvor, takže aby zabezpečila, že jej syn bude skutočne vládnuť ako cisár, znášala poníženie a niesla ťažké bremeno a vydala sa za mladšieho brata zosnulého cisára a spoločne podporovali nárok jej syna na trón. Aký bol jej cieľ v tom, že znášala poníženie a niesla ťažké bremeno? Bolo to kvôli postaveniu jej syna ako cisára. Keď bolo postavenie jej syna ako cisára zabezpečené, jej postavenie by bolo postavením cisárovnej vdovy. Toto sa nazýva znášanie poníženia a nesenie ťažkého bremena. Aké poníženie znášala? Nezostala počestná; len čo cisár zomrel, hneď sa vydala za jeho mladšieho brata, čo jej prinieslo zlú povesť. Ľudia ju za chrbtom kritizovali a súdili a ani historické knihy ju nehodnotia priaznivo. Trápilo ju to? V skutočnosti predtým, ako sa vydala za svojho švagra, premýšľala o následkoch, tak prečo to aj tak urobila? Bolo to preto, aby zabezpečila postavenie svojho syna ako cisára a ochránila svoje postavenie cisárovnej vdovy. To je jediný dôvod, prečo by znášala takú zlú povesť a ochotne trpela tieto protivenstvá. Toto sa nazýva znášanie poníženia a nesenie ťažkého bremena. Čo získala tým, že znášala všetku túto potupu? To, čo získala, bol ešte väčší prospech. Toto bol jej cieľ pri znášaní poníženia a nesení ťažkého bremena. Keď získala tento veľký prospech, všetka tá zlá povesť neznamenala nič. Výmenou za túto zlú povesť získala moc a postavenie pre seba a svojho syna. Bolo teda jej znášanie poníženia a nesenie ťažkého bremena pozitívne alebo negatívne? (Negatívne.) Ak sa človek pozerá len na jej správanie, dokázala zaprieť samu seba a z pohľadu jej syna mali potupa a utrpenie, ktoré vydržala, aj nesebeckú stránku, takže ľudia by ju mali chváliť a hovoriť: „Aká skvelá matka!“ Pri pohľade na jej túžby a neskrotné ambície a jej skutočný cieľ by ju však ľudia mali kritizovať; jej činy si zaslúžia byť súdené.

Potrebujú ľudia, ktorí veria v Boha, znášať poníženie a niesť ťažké bremeno? (Nie.) Ak ľudia prijímajú Božie slová a prijímajú Jeho súd, napomínanie, orezávanie, skúšky a zušľachťovanie, a dokonca prijímajú Jeho kliatby a odsúdenie voči ľuďom, potrebujú znášať poníženie a niesť ťažké bremeno? (Nie.) To je isté. Používanie frázy „znášanie poníženia a nesenie ťažkého bremena“ v kontexte veriacich absolútne neobstojí a je odsúdené. Prečo je nesprávne používať túto frázu v tomto kontexte? Ako sa dá dokázať, že toto správanie nie je v tomto kontexte správne? Iba uznať ústne a z hľadiska učenia, že táto fráza je nesprávna, nie je prijateľné; musíš vedieť, akých právd sa dotýka. Predtým si si stále myslel, že na to, aby ľudia prijali zdokonalenie Bohom a spásu Bohom, sa musia naučiť znášať poníženie a niesť ťažké bremeno, spávať na raždí a lízať žlč, osvojiť si mentalitu Kou-ťiena, kráľa kráľovstva Jüe, a nikdy sa nevzdávať – bol si jednoducho tupec a nemal si schopnosť chápať pravdu. Teraz, po mojom duchovnom spoločenstve, si myslíš: „Táto fráza nie je dobrá. Predtým som túto frázu vždy používal – ako som mohol byť taký hlúpy?“ Vidíš, že nerozumieš pravde a tvoja schopnosť chápania je slabá. Musíš porozumieť, čo je na tejto fráze nesprávne. Keď budeš skutočne schopný porozumieť, čo je na nej zlé, budeš mať dôkladné porozumenie tejto frázy. Ak vidíš jasne len časť tejto frázy, pričom jasne vidíš jej negatívnu stránku, ale nevidíš jasne tú stránku, ktorú ľudia považujú za pozitívnu, potom to znamená, že ešte nerozumieš pravde. Budete po vypočutí toho, o čom som práve hovoril v duchovnom spoločenstve, schopní rozobrať a analyzovať tieto veci podľa týchto mojich metód? Prečo nie je praktizovanie znášania poníženia a nesenia ťažkého bremena v Božom dome potrebné? Prečo hovorím, že táto metóda a mentalita je Božím domom odsudzovaná a nie je v súlade s pravdou? (Bože, moje porozumenie je také, že v Božom dome prijímanie súdu a napomínania Božími slovami, a dokonca ani prepustenie alebo odsúdenie, nepredstavuje znášanie poníženia. Skôr je to spôsob, akým Boh koná, aby spasil ľudí, a jeho účelom je viesť nás na správnu cestu usilovania sa o pravdu. Toto nemá absolútne nič spoločné so znášaním poníženia a nesením ťažkého bremena. Ak to ľudia dokážu správne pochopiť, budú vedieť, že je to Božia láska a pozdvihnutie a že prijímanie Božieho súdu a napomínania je veľká Božia starostlivosť a ochrana a Božia spása pre ľudí.) Je tento výrok správny? (Áno.) Ak nedokážete jasne vidieť súd a napomínanie, potom vo vašom srdci povstane odpor a sťažnosti a budete uplatňovať satanskú filozofickú frázu „znášanie poníženia a nesenie ťažkého bremena“, mysliac si: „Ach nie, musím znášať poníženie a niesť ťažké bremeno a osvojiť si mentalitu Kou-ťiena, kráľa kráľovstva Jüe.“ Potom si slová „znášanie poníženia a nesenie ťažkého bremena“ vyryješ na dosku stola, aby si sa poháňal vpred a motivoval sa, a urobíš si z toho svoje motto. Neveští to problémy? Iste, po dnešnom duchovnom spoločenstve to určite nebudete robiť, ale neurobíte si mottá z iných fráz, ako napríklad z tejto frázy, ktorú som nerozobral: „Skrývať svoje svetlo a zbierať sily v temnote“? Nie je podstata tohto rovnaká? Tieto veci sú súčasťou tradičnej čínskej kultúry. Sú tieto veci satanovými jedmi? Všetko sú to satanove jedy; všetko sú to satanove filozofie pre svetské záležitosti.

V minulosti, keď som pracoval v cirkvách v pevninskej Číne, čo bolo vtedy, keď som práve začal svoje dielo, Boží dom pre niektorých bratov a sestry zariadil, aby si zlepšili svoju gramotnosť. Aká bola v tom čase situácia? Boli tam ľudia, ktorí boli v pokročilom veku, a takí, ktorí žili v odľahlejších oblastiach. Ich úroveň vzdelania bola pomerne nízka a nevedeli dobre čítať. Napríklad Božie slová hovoria o „chabej kvalite“, „Božej povahe“, „Božom úmysle“ a iných ustálených pojmoch, ale oni im nerozumeli ani nevedeli, čo znamenajú. Neskôr Boží dom povedal bratom a sestrám, že môžu vo svojom voľnom čase pracovať na svojej gramotnosti a že by mali vedieť aspoň to, čo znamenajú niektoré ustálené frázy, terminológia a podstatné mená. Inak by pri čítaní Božích slov nerozumeli ani významu samotných slov a fráz, tak ako by mohli rozumieť Božím slovám? A ak by nemohli rozumieť Božím slovám, ako by mohli praktizovať pravdu? Potom bratia a sestry začali vynakladať úsilie, aby sa tieto veci naučili. To je dobrá vec, ale niektorí ľudia so skresleným chápaním túto situáciu zneužili. Počas zhromaždení niektorí vodcovia hovorili výlučne o význame zlepšovania gramotnosti, o tom, ako by sa bratia a sestry mali stať gramotnými, o výhodách gramotnosti a o tom, čo by sa stalo, keby neboli gramotní. Hovorili o celej kope takýchto učení. Tieto veci nie sú pravda a netreba o nich hovoriť príliš veľa. Len čo tieto veci niekto povie, ľudia im dokážu porozumieť; nie je potrebné o nich hovoriť v duchovnom spoločenstve na zhromaždeniach, akoby to bola pravda. Niektorí vodcovia nielenže strávili veľké množstvo času počas zhromaždení tým, že o týchto veciach hovorili v duchovnom spoločenstve, akoby to bola pravda, ale prišli aj s novým trikom a cielene skúšali bratov a sestry zo slov, ktoré sa používajú len zriedka. Ak bratia a sestry nevedeli odpovedať, nevyzerali potom vodcovia ako vysoko vzdelaní? Počas tohto obdobia existovali falošní vodcovia, ktorí nevykonávali skutočnú prácu – nehovorili v duchovnom spoločenstve o životných skúsenostiach, o pravde ani o Božích slovách, namiesto toho hovorili v duchovnom spoločenstve výlučne o gramotnosti. Ako sa to nazýva? Nazýva sa to nevykonávanie svojej riadnej práce. Nie je to problém? (Áno.) Prečo hovorím o tejto záležitosti? Na čo vám to je? Ste schopní robiť veci takéhoto druhu? Je tu niekto, kto plánuje konať takto? Ak konáte takto, potom ste skutočne popletení ľudia! Sú ľudia, ktorí vidia, že Ja hovorím o týchto idiómoch, a chystajú sa do akcie, začínajú sa pripravovať a hovoria: „Ukazuje sa, že hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde je takéto jednoduché. Stačí len hovoriť v duchovnom spoločenstve o idiómoch. Ty môžeš hovoriť v duchovnom spoločenstve o idiómoch a ja budem hovoriť v duchovnom spoločenstve o slovných hračkách, slangu, porekadlách a prísloviach.“ Nie je to nevykonávanie svojej riadnej práce? (Áno.) Čo sú to za ľudia? Majú duchovné porozumenie? (Nie.) Nemajú duchovné porozumenie a nerozumejú pravde. Čo si myslia? „Ty tam sedíš a táraš, keď nemáš čo robiť, a odbíjaš nás pár idiómami. Keby som sa riadil Tvojimi metódami, vedel by som hovoriť v duchovnom spoločenstve aj ja!“ Ľudia, ktorí nemajú duchovné porozumenie, sa pozerajú len na povrch vecí a slepo ma napodobňujú. Títo vodcovia by mali byť prepustení za napodobňovanie tohto správania a každý, kto robí to, čo robili oni, by mal byť prepustený tiež. Prečo o tom hovorím? Upozorňujem vás na to predtým, ako sa začnete takto správať, aby ste nezišli na nesprávnu cestu. Ja môžem hovoriť o týchto veciach, ale ak o nich hovoríš ty, dokážeš to robiť zrozumiteľným spôsobom? Ty to nedokážeš. Prečo teda hovorím o týchto porekadlách a idiómoch? Za akej podmienky o nich hovorím? Keď ľudia porozumejú pojmu a definícii pravdy, a ak ja potom na tomto základe idem hlbšie a rozoberám viac vecí, o ktorých si ľudia myslia, že sú pravdou, ľudia to nedokážu pochopiť; nevedia, ako by o tom mali uvažovať, a nevedia, s akými ďalšími vecami by si to mali spojiť. Práve preto, že nerozumiete, som vám povedal niekoľko príbehov o idiómoch. Bolo to nevyhnutné. Niektorí ľudia si myslia, že pokiaľ ide o pravdu, sú na univerzitnej úrovni, a čudujú sa, prečo stále opakujú tieto kurzy základnej školy. Nedokážu porozumieť tomu, že toto nie je trieda základnej školy, že je to už univerzitná trieda. Ešte ste nepostúpili na univerzitu; celý čas ste zostali na základnej škole, ale myslíte si, že ste postúpili na univerzitu, a máte zo seba dobrý pocit. Nanešťastie je tento pocit nesprávny; je to mylný pocit – k tomu, aby ste postúpili na univerzitu, máte ešte ďaleko. Preto vám znova pripomínam: Nerobte veci, o ktorých som práve hovoril. Hovorte v duchovnom spoločenstve čestne o tom, čomu rozumiete, a ak nerozumiete, netárajte nezmysly. Hovorenie v duchovnom spoločenstve o pravde nie je táranie; nikto nemá čas strácať čas počúvaním tvojho tárania. Nenapodobňuj ma slepo a nehovor o Kou-ťienovi, kráľovi kráľovstva Jüe, ani o modernej histórii či starovekej histórii, pretože som hovoril o spávaní na raždí a lízaní žlče. Na čo je dobré hovoriť o týchto veciach? Sú ľudia ochotní ich počúvať? Aj keby ľudia boli ochotní počúvať, tieto veci nie sú pravda.

Práve som hovoril o tom, ako ľudia, ktorí veria v Boha a nasledujú Ho, nemusia znášať poníženie a niesť ťažké bremeno, nieto ešte praktizovať znášanie poníženia a nesenie ťažkého bremena. Prečo človek nemôže praktizovať takú „dobrú“ frázu a také „vznešené“ zmýšľanie? Kde je chyba? Prečo človek nemôže mať zmýšľanie znášania poníženia a nesenia ťažkého bremena? Z hľadiska učenia je to preto, že znášanie poníženia a nesenie ťažkého bremena nie je pravda; túto frázu nevyslovil Boh; nie je to Božia požiadavka na ľudstvo, ani to nie je princíp konania, ktorý dal tým, ktorí Ho nasledujú. Prečo hovorím, že táto fráza nie je pravda a nie je princípom praktizovania? Najprv sa pozrime na slovo „poníženie“ v spojení znášať poníženie a niesť ťažké bremeno. Na čo sa vzťahuje „poníženie“? Na potupu a zahanbenie. Takže keď ľudia veria v Boha a Boh má zvrchovanosť nad ich osudom, sú tým, že sa podriaďujú Bohu, ponižovaní? Znášajú potupu? (Nie.) Musia ľudia trpieť a hovoriť: „Aby som dosiahol podriadenosť Bohu, musím potlačiť oheň vo svojom srdci, potlačiť hnev vo svojom srdci, potlačiť sťažnosti vo svojom srdci a potlačiť nezmierlivý pocit vo svojom srdci. Mal by som to vydržať a nevydať ani hláska. Pre mňa sú všetky tieto veci ponížením, takže ich potlačím?“ Praktizujú tým pravdu? (Nie.) Čo praktizujú? Vzdorovitosť, faloš a pretvárku. Aby si dosiahol praktizovanie pravdy a aby si dosiahol podriadenosť pravde a podriadenosť Božej zvrchovanosti a opatreniam, prvá vec, ktorú musíš urobiť, nie je znášať nijakú bolesť a nemusíš znášať nijakúpotupu. Sú zvrchovanosť a opatrenia, ktoré má Boh pre teba, a požiadavky, ktoré má na teba, ponížením? (Nie.) On ťa neponižuje. Boh ťa neponižuje tým, že ťa odhaľuje, súdi ťa, napomína ťa, skúša ťa a zušľachťuje ťa. Skôr ťa zároveň s tým, ako odhaľuje prejavy tvojej skazenej povahy, vedie k tomu, aby si spoznal sám seba, aby si ich odvrhol a vzdoroval im a potom konal podľa Božích požiadaviek. Aký účinok sa tým dosiahne? Budeš schopný podriadiť sa Bohu, porozumieť pravde, stať sa človekom, ktorý sa páči Bohu, a stať sa človekom, ktorého Boh schvaľuje. Sú teda niektoré z vecí, ktoré podstupuješ počas procesu a obdobia, keď tieto veci dosahuješ, potupou? Sú tam nejaké veci, ktorými ťa Boh ponižuje? (Nie.) Keď ťa Boh odhaľuje, napríklad keď odhaľuje tvoju aroganciu, podlosť, nečestnosť, neoblomnosť alebo surovosť, nie je niečo z toho faktom? (Nie.) Všetko sú to fakty. Nezáleží na tom, akými slovami ťa Boh odhaľuje, aké ti hovorí, všetko sú to fakty. Bez ohľadu na to, či sú to ľudia schopní rozpoznať, a bez ohľadu na to, koľko sú ľudia schopní porozumieť a prijať, tieto veci sú všetko fakty. Nie sú nepodložené ani to nie sú zveličenia a určite nie sú určené na to, aby ťa krivo obvinili. Sú teda tieto veci určené na to, aby ťa ponížili? (Nie.) Nielenže nie sú určené na to, aby ťa ponížili, ale slúžia ako podnet a varovanie, aby si nekráčal po ceste zlých ľudí a nenasledoval satana, sú určené na to, aby si kráčal po správnej životnej ceste. Výsledok a účinok, ktorý tieto veci na teba majú, je pozitívny. Podstata týchto Božích činov je úplne správna. Robí tieto veci, aby ťa spasil, a sú úplne v súlade s pravdou. Toto sú protivenstvá, ktoré by ľudia mali pretrpieť, a protivenstvá, ktoré musia pretrpieť, aby odvrhli svoje skazené povahy, uspokojili Božie úmysly a stali sa skutočnou stvorenou bytosťou. Postoj, ktorý by ľudia mali mať, je aktívne prijať tieto protivenstvá, a nie ich znášať ako potupu. Tieto protivenstvá nie sú poníženie, nie sú výsmech a nie sú rýpanie do ľudí, a už vôbec neznamenajú to, že si Boh z ľudí robí žarty. Vznikajú vyslovene preto, že ľudia majú skazené povahy, vzdorujú Mu a nemilujú pravdu. Táto bolesť vzniká v ľuďoch kvôli Božím slovám a Božím požiadavkám na ľudí, je teda nejaká časť tejto bolesti, ktorú Boh dáva ľuďom zámerne alebo im ju dáva navyše a ktorú by ľudia nemali trpieť? Nič také neexistuje. Naopak, ak ľudia touto bolesťou trpia príliš málo, nemôžu odvrhnúť svoje skazené povahy. Bez ohľadu na to, aké vážne sú vzdorovité povahy ľudí, a bez ohľadu na to, koľko sú ľudia schopní priznať a prijať, keď Boh odhaľuje ich skazené povahy, to, čo Boh dáva ľuďom, nakoniec nie je poníženie a to, čo ľudia trpia, nie je potupa. Skôr je to to, čo by ľudia mali trpieť; je to bolesť, ktorú by mal trpieť človek, ktorý bol hlboko skazený satanom; ľudia by mali trpieť touto bolesťou. Prečo hovorím, že by ju mali trpieť? Pretože ľudia sú takí hlboko vzdorovití voči Bohu a stali sa satanmi. Ak chcú ľudia odvrhnúť tieto skazené povahy a prijať Božiu spásu, musia trpieť tieto protivenstvá. Je to úplne správne a náležité; je to cesta, ktorou ľudia musia prejsť, a je to utrpenie, ktoré musia trpieť. Nie je to Boh, kto im dáva toto utrpenie. Je to ako keď ťa rozbolí brucho po vypití studenej vody. Koho za to viniť? Studenú vodu? (Nie.) Kto ti spôsobil toto utrpenie? (My.) Spôsobil si si ho sám. Tento výsledok a tento proces, ktoré ľudia znášajú, sú ich vlastným dielom; tu sa nedá hovoriť o žiadnej potupe ani ponížení. Niektorí ľudia to takto nechápu; neprijímajú pravdu. Čo si myslia? „Boží dom mi dovolil byť vodcom; povýšil ma na túto pozíciu a ja som s radosťou vykonával svoju prácu vodcu. Nikdy som si nemyslel, že ma Boží dom prepustí za to, že som nerobil svoju prácu dobre a robil som chyby. Čím som sa stal? Mám ešte integritu a dôstojnosť? Mám ešte nejakú ľudskú slobodu? Mám ešte právo rozhodovať?“ Myslia si, že ľudia by sa nemali podriaďovať Božiemu ovládaniu a opatreniam bez toho, aby mali v tejto veci na výber, a že ak sa ľudia podriadia absolútne, potom sú hlupáci a ľudia bez dôstojnosti a že žijú príliš úboho a ukrivdene. Preto si tento typ človeka myslí, že keď ľudia prijímajú súd, napomínanie a orezávanie, musia trpieť poníženie, podľa porekadla: „Keď človek stojí pod nízkou strechou, nemá inú možnosť, len skloniť hlavu.“ Pozrite, tu je ďalšia satanská filozofia. Táto známa fráza ich núti skloniť hlavu. Čo si myslia? Podriaďujú sa ochotne, alebo znášajú poníženie a nesú ťažké bremeno? (To druhé.) Myslia si, že znášajú poníženie a nesú ťažké bremeno. Nepodriaďujú sa ochotne. Ich podriadenosť nie je ochotná a nie je čistá. Skôr nemajú inú možnosť, len sa podriadiť. Tento nedostatok voľby teda vnímajú ako druh poníženia. Keďže tento druh človeka dokáže uvažovať takto, považuje praktizovanie podriadenosti Božím slovám za praktizovanie pravdy? Nie. Nepovažujú podriadenosť za pravdu. Namiesto toho považujú za pravdu znášanie poníženia a nesenie ťažkého bremena. Nie je podstata týchto vecí odlišná? (Je.) Hoci sa podriaďujú ľudia, ktorí sa podriaďujú ochotne, a aj tí, ktorí znášajú poníženie a nesú ťažké bremeno, a hoci ani jedni z nich nerobia problémy ani neodporujú a navonok sa jedni i druhí zdajú byť poslušní, slušní a dobrí, tieto veci sú vo svojej podstate stále odlišné. Ľudia, ktorí sa podriaďujú úprimne, považujú podriadenosť za svoju zodpovednosť, povinnosť a záväzok; považujú ju za svoju svätú povinnosť a za pravdu. Aj keď tí, ktorí sa nepodriaďujú úprimne, navonok neodporujú, v srdci si myslia, že znášajú poníženie a nesú ťažké bremeno, a v ich očiach je znášanie poníženia a nesenie ťažkého bremena najvyššou pravdou. Považujú znášanie poníženia za praktizovanie pravdy, a za čo považujú podriadenosť? Považujú ju za znášanie poníženia, nie za praktizovanie pravdy. Nie je to nesprávny spôsob myslenia? Ako sa to nazýva? (Majú to naopak.) Majú to naopak. Pravdu považujú za filozofiu pre svetské záležitosti; učenie a ľudské filozofie pre svetské záležitosti považujú za pravdu. Nie je to zámena čiernej za bielu? (Áno.) Je to zámena čiernej za bielu. Ako by sa teda mal tento problém vyriešiť? Ľudia musia porozumieť, že toto protivenstvo, ktoré znášajú, nie je poníženie, ani sa ich nikto nesnaží ponížiť. Čo teda spôsobuje protivenstvo, ktoré ľudia znášajú? (Skazené povahy ľudí.) Správne. Keby si nemal skazenú povahu a rozumel by si pravde, dokázal by si sa podriadiť Bohu, dokázal by si sa úplne podriadiť Božej zvrchovanosti a opatreniam a dokázal by si sa báť Boha a vyhýbať sa zlu, potom by si nemusel trpieť toto protivenstvo. Preto toto poníženie neexistuje. Rozumieš, však?

Čo je pozitívne – protivenstvo alebo poníženie? Je medzi nimi rozdiel? (Áno, je.) Protivenstvo je pozitívne. Ak ochotne prijímaš súd, napomínanie a orezávanie a ochotne trpíš týmto protivenstvom, potom tvoj výklad tohto protivenstva bude: „Mal by som trpieť týmto protivenstvom. Bez ohľadu na to, čo Boh robí, aj keď tomu nerozumiem a moje srdce to ťažko znáša a som negatívny a slabý, všetko, čo robí, je správne. Mám skazenú povahu a nemal by som sa s Bohom hádať. Bez ohľadu na to, ako ťažko to moje srdce znáša, spôsobili to moje vlastné chyby. Boh sa nemýli; všetko, čo Boh robí, je správne. Zaslúžim si trpieť. Kto spôsobil, že mám skazenú povahu? Kto spôsobil, že odporujem Bohu? Kto spôsobil, že konám zlo? Tieto veci mi nedal Boh; sú poháňané mojou vlastnou prirodzenosťou. Mal by som trpieť týmto protivenstvom.“ Je teda pre ľudí pozitívne, keď trpia týmto protivenstvom? (Áno.) Ak tomu ľudia rozumejú pozitívnym spôsobom a prijímajú to od Boha, potom je toto protivenstvo pozitívne. Predpokladajme však, že povedia: „Dokážem sa podriadiť, ale hoci sa podriadim, musím jasne vysvetliť svoje dôvody a musím jasne povedať, čo si myslím vo vnútri a čo robím. Nemôžem sa len tak zbabelo a zmätene podriadiť spôsobom. Inak zomriem z toho, že budem v sebe niečo dusiť.“ Vždy chcú veci jasne a zreteľne vysvetliť, jasne vysvetliť podrobnosti vecí, hovoriť o svojich dôvodoch, hovoriť o tom, čo si myslia, hovoriť o tom, ako platia cenu, a hovoriť o tom, akú majú pravdu. Nie sú ochotní byť človekom, ktorý sa podriaďuje Bohu – zdržať sa svojho ospravedlňovania, obhajovania alebo hovorenia o svojich vlastných dôvodoch. Nie sú ochotní takto konať. Za čo v tom prípade považujú podriadenosť? Považujú ju za znášanie potupy. Čo si myslia vo vnútri? „Musím znášať všetku túto potupu, aby ma Boh schválil a povedal, že som sa podriadil.“ Existuje toto poníženie v skutočnosti? Ak vôbec neexistuje, prečo stále jasne a zrozumiteľne vysvetľujú veci, aby odvrhli toto „poníženie“? Toto nie je skutočná podriadenosť. Aj keď je úmysel, s ktorým robíš veci, správny, Boh chce veci ovládať týmto spôsobom. Nemusíš sa obhajovať; nemusíš sa hádať. Robil Jób veci lepšie ako ty alebo nie? (Robil veci lepšie.) Keby sa Jób hádal a obhajoval, keď bol skúšaný, počúval by Boh? Nie, nepočúval by. Toto je fakt. Vedel Jób, že Boh nepočúva obhajobu ľudí? Jób to nevedel, ale neobhajoval sa. Toto bolo duchovné postavenie, ktoré mal; skutočne sa podriadil. Čo zlé urobil Jób, že s ním mal Boh takto zaobchádzať? Neurobil nič zlé. Boh povedal, že Jób sa Ho bál a vyhýbal sa zlu a bol dokonalým človekom. Keď hovoríme v kontexte „poníženia“, Boh nemal nechať Jóba trpieť týmito potupami a nemal ho vydať satanovi a nechať satana, aby ho pokúšal a zbavil ho všetkého majetku. Z pohľadu logiky ľudí, ktorí sa nepodriaďujú, Jób znášal protivenstvo a trpel veľkou potupou, a keď prijal tieto skúšky, znášal poníženie a niesol ťažké bremeno, aby potom získal od Boha ešte väčšie požehnania. Bola to v skutočnosti pravda? (Nie.) Myslel a praktizoval Jób takto? (Nie.) Ako praktizoval? Ako pristupoval k týmto skúškam? Nemusel znášať potupu, ani si nemyslel, že ňou trpí. Čo si myslel? (Boh dal a Boh vzal.) Správne. Ľudia pochádzajú od Boha. Boh ti dal život a dal ti dych. Celý pochádzaš od Boha, nie sú teda všetky veci, ktoré získaš, vecami, ktoré ti dal Boh? Čím sa môžeš chváliť? Všetko je dané Bohom, takže ak to chce Boh vziať, o čom sa chceš dohadovať? Keď ti niečo dá, si šťastný, a keď ti niečo nedá, si nešťastný, sťažuješ sa na Boha, žiadaš to od Boha a bojuješ s Bohom. Či ti Boh niečo dá, je na Ňom; ľudia o tom nemajú čo dohadovať. Konal Jób takto? (Áno.) Takto Jób konal. Bol v jeho srdci pocit nespravodlivosti? (Nie.) Nie, nebol. Ak na to z pozrieme z povrchu, Jób mal dostatočný dôvod poukázať na nespravodlivosti, hľadať zdôvodnenia, obhajovať sa, postaviť sa proti Bohu a vysvetliť všetko Bohu jasne a zreteľne. Bol tým, kto bol najviac hoden robiť tieto veci, ale urobil to? Nie, neurobil. Nepovedal ani slovo, len urobil niekoľko vecí: roztrhol si rúcho, oholil si hlavu, padol na zem a klaňal sa. Za akého človeka ho vďaka tejto sérii činov ľudia považovali? Za človeka, ktorý sa bál Boha a vyhýbal sa zlu, a za dokonalého človeka. Aká je definícia dokonalého človeka? Niekto, kto nevynáša žiadny súd o tom, čo Boh robí, kto to namiesto toho velebí a podriaďuje sa tomu, a bez ohľadu na to, aké veľké protivenstvo trpí, nehovorí: „Trpel som nespravodlivosťou. Toto je potupa.“ Bez ohľadu na to, aké veľké protivenstvo trpí, nikdy neprejaví ani jedno slovo tohto druhu, ani nepovie ani jedno slovo tohto druhu. Ako sa to nazýva? Neverci to nazývajú „zapretie seba“. Kde je tu logika? Je to tak? (Nie.) „Zapretie seba“ je duševná choroba a je to nezmysel. Bez ohľadu na to, s akou veľkou alebo bolestivou záležitosťou sa Jób stretol, nikdy sa s Bohom nehádal ani s Ním nebojoval; len sa podriadil. Aký bol jeho počiatočný dôvod na podriadenie sa? Bázeň pred Bohom. Jeho schopnosť podriadiť sa pramenila z jeho poznania Boha. Veril, že všetko pochádza od Boha a že všetko, čo Boh robí, je správne.

Niektorí vedúci tímov a zodpovední, ktorí sú prepustení, bez prestania plačú, robia scény a sú emotívni. Myslia si, že utrpeli nespravodlivosť, sťažujú sa, že Boh nie je spravodlivý, a myslia si, že bratia a sestry im ublížili tým, že ich odhalili a nahlásili, hovoriac: „Vy ľudia nemáte svedomie. Bol som k vám taký dobrý a takto sa mi odplácate! Boh nie je spravodlivý. Trpel som takou veľkou nespravodlivosťou, a predsa ma Boh neochránil; len ma nemilosrdne prepustili. Všetci sa na mňa pozeráte zvrchu a aj Boh sa na mňa pozerá zvrchu!“ Myslia si, že sa s nimi zaobchádzalo veľmi nespravodlivo, a robia scény. Povedzte Mi, môže sa takýto človek podriadiť? Z toho, čo vidím, to nie je ľahké. Nie je to teda pre nich koniec? Prečo robíš scény? Ak to dokážeš prijať, tak to prijmi. Ak nedokážeš prijať pravdu a nedokážeš sa podriadiť pravde, potom vypadni z Božieho domu! Never v Boha – nikto ťa nenúti. Akej nespravodlivosti si bol vystavený? Prečo robíš scény? Toto je Boží dom. Ak na to máš, choď robiť scény do spoločnosti a choď hľadať satanov a kráľov diablov, aby si im robil scény. Nerob scény v Božom dome. Čo na tom, že ťa prepustili ako vedúceho tímu? Môžeš žiť aj vtedy, keď nie si vedúci tímu, nie? Nebudeš veriť v Boha, ak nebudeš vedúci tímu? Jób znášal také veľké utrpenie, ale čo povedal? Nevyslovil ani slovo sťažnosti a dokonca velebil Boha, hovoriac: „Nech je požehnané Jahveho meno“ (Jób 1:21). Velebil Jahveho meno preto, že dostal množstvo odmien a výhod? Nie. Tak to jednoducho chápal a tak praktizoval. Nesúvisí to aj s charakterom človeka? (Áno.) Niektorí ľudia majú nízky charakter, a keď sa im čo i len trochu ublíži, myslia si, že sa s nimi zaobchádzalo mimoriadne nespravodlivo a že každý pod slnkom by sa za to mal cítiť vinný a prosiť ich o odpustenie. Títo ľudia sú takí problémoví! Ako by ste vysvetlili slovo „potupa“? Trpieť potupu je pre nevercov bežný jav, ale v Božom dome sa to hovorí inak: znášať protivenstvo a potupu, aby človek získal pravdu, je protivenstvo, ktoré by ľudia mali znášať. Bez ohľadu na to, či sú orezávaní alebo prepustení, ľudia, ktorí rozumejú pravde, to nepovažujú za potupu. Myslia si, že si zaslúžia znášať protivenstvo a že ľudia sa mu nedokážu podriadiť, pretože majú skazené povahy, ale že to nie je potupa. Kto skutočne trpí potupou? Je to Boh, kto trpí potupu. Boh zachraňuje ľudstvo, ale ľudia tomu nerozumejú. Pozrite, keď Boh vyviedol Izraelitov z Egypta, uctievali modly. Keď nemali čo jesť, sťažovali sa na Boha a Boh im musel zoslať mannu a iné jedlo. Po pár dobrých dňoch nevenovali Bohu žiadnu pozornosť, ale keď narazili na ťažkosti, znova Ho vyhľadali. Nepovedali by ste, že trpel veľkou potupou? Netrpí vtelený Boh veľkou potupou, keď Ho veky odmietajú? Ľudia nie sú ničím a nie sú ničoho schopní. Užívajú si toľko milosti danej Bohom a užívajú si toľko právd poskytnutých Bohom, ale cítia, že je obzvlášť nespravodlivé, keď trpia trochu zaslúženého protivenstva. Akou nespravodlivosťou ľudia trpia? Sú ľudia, ktorí majú zvyčajne dosť odvahy, ale keď trpia trochu protivenstva – keď ich bratia a sestry orezávajú alebo im niekto povie niečo nepríjemné alebo ich nikto nepodporuje ani im nelichotí –, cítia sa ukrivdení, cítia, že znášali veľké protivenstvo a že im bolo ublížené, a sťažujú sa: „Všetci sa na mňa pozeráte zvrchu a nikto mi nevenuje pozornosť. Je mi súdené, aby so mnou zle zaobchádzali!“ Prečo robíš scény? Na čo je dobré hovoriť tie veci? Sú niektoré z tých slov v súzvuku s pravdou? (Nie.) Čo to teda znamená – je to poníženie? Si neschopný jasne vidieť protivenstvo, ktoré si zaslúžiš znášať, a neprijímaš ho. Počúval si toľko kázní, ale nerozumieš, ako by mali ľudia praktizovať pravdu a ako by sa mali podriadiť. Nič z toho nevieš a stále si myslíš, že si trpel nejakou veľkou potupou. Nie si nerozumný? Existuje táto potupa pre ľudí, ktorí prijímajú Božiu spásu? (Nie.) Aj keď sa k tebe bratia a sestry určite niekedy správajú nespravodlivo, ako by si to mal prežívať? Napríklad niekde leží päťdesiat dolárov a po tom, čo prejdeš okolo, zmiznú a všetci podozrievajú teba, že si ich vzal. Čo by si urobil? Cítil by si sa vo vnútri ukrivdený a frustrovaný: „Aj keď som chudobný, stále mám morálnu chrbtovú kosť. Stále mi záleží na mojej dôstojnosti. Nikdy som nevzal nič, čo patrilo niekomu inému. Moje ruky sú úplne čisté. Vy sa na mňa vždy pozeráte zvrchu a som prvý človek, ktorého podozrievate, keď sa toto stane. Boh neobjasnil veci v mojom mene. Vyzerá to tak, že ani On ma nemá rád!“ Robíš scény. Počíta sa to ako poníženie? (Nie.) Čo by si teda mal v tejto situácii robiť? Ak si to vzal, priznaj to a sľúb, že už nikdy nič nevezmeš. Ak si to nevzal, povedz: „Nevzal som to. Boh pozoruje vnútro ľudí. Kto tie peniaze vzal, vie to, a Boh to vie tiež. Už nepoviem ani slovo.“ Nemusíš hovoriť: „Pozeráte sa na mňa zvrchu. Všetci si na mňa chcete zasadnúť.“ Na čo je dobré hovoriť tie veci? Je dobré hovoriť veľa takýchto vecí? (Nie.) Prečo nie? Ak hovoríš veľa takýchto vecí, dokazuje to fakt: Boh nie je v tvojom srdci; neveríš v Neho a nemáš skutočnú vieru v Boha. Keď povieš pravdu o veci, Boh to vie. On pozoruje vnútro ľudí a podrobne skúma všetko, čo ľudia hovoria a robia. Ako to chcú vidieť iní ľudia, je na nich. Veríš, že Boh vie všetky tieto veci, a nie je potrebné veľa hovoriť. Musíš sa cítiť ukrivdený? Nie, nemusíš. Aké má táto záležitosť dôsledky? Cítiš, že si trpel nespravodlivosťou, keď ťa ohovárajú a súdia za vieru v Boha, ale dokážeš o tom hovoriť jasne? Tým, že sa proti nim tvrdošijne obhajuješ, zdržiavaš správnu vec. To nemá zmysel, však? Na čo je dobré sa s nimi hádať? Toto nie je praktizovanie pravdy.

Ľudia počas procesu zakúšania Božej spásy znášajú veľké protivenstvo. Je protivenstvo, ktoré ľudia znášajú, potupou? (Nie.) Určite nie. Prečo to hovorím? (Pretože ľudia majú skazené povahy, ľudia by mali znášať toto protivenstvo.) Ľudia majú skazené povahy – to je jedna stránka veci. Okrem toho, ktorémukoľvek aspektu pravdy nerozumieš a čokoľvek je v tvojom vnútri stále negatívne, môžeš to predniesť a hovoriť o tom v duchovnom spoločenstve. Nemusíš to v sebe dusiť. Aký je cieľ duchovného spoločenstva? (Riešiť problémy.) Hľadať pravdu, dospieť k porozumeniu pravde a vyriešiť problémy, ktoré sú vo vnútri. Nemusíš ich v sebe dusiť. Nemusíš trpieť potupu. Nemusíš to znášať a hovoriť: „Nerozumiem, a predsa ma nútia podriadiť sa. Musím porozumieť predtým, ako sa podriadim.“ Ak nerozumieš, môžeš hovoriť v duchovnom spoločenstve. Hľadanie pravdy je správna cesta. Toto nie je nesprávne. Keď sa o niektorých veciach hovorí v duchovnom spoločenstve a jasne sa vysvetlia, ľudia budú vedieť, čo majú robiť. Mal by si prechovávať postoj hľadania pravdy a riešiť problémy hľadaním pravdy. Ak nerozumieš pravde a len praktizuješ podriadenosť, nakoniec aj tak nebudeš schopný vyriešiť svoje problémy. Preto, aj keď sa od teba vyžaduje, aby si sa podriadil, nevyžaduje sa od teba, aby si sa podriadil popletene alebo bezzásadovo. V podriadenosti je však obsiahnutý najzákladnejší princíp, a to ten, že keď nerozumieš, mal by si sa najprv podriadiť, mať podriadené srdce a podriadený postoj. Toto je rozumnosť, ktorú by ľudia mali mať. Keď to dosiahneš, potom pomaly hľadaj. Takto sa môžeš vyhnúť tomu, aby si urazil Božiu povahu, a môžeš byť chránený a dôjsť na koniec cesty. Sú všetky slová, ktoré Boh používa na odhalenie, odsúdenie a dokonca súdenie a preklínanie ľudí, určené na to, aby ľudí ponížili? (Nie.) Potrebujú ľudia extrémnu trpezlivosť, aby to všetko zniesli? (Nie.) Nie, nepotrebujú. Naopak, ľudia potrebujú extrémnu vieru, aby to všetko prijali. Iba prijatím tohto môžeš skutočne porozumieť, čo presne je satanova skazená prirodzenosť, čo presne je skazená podstata ľudí, čo presne je zdrojom nepriateľstva ľudí voči Bohu a prečo ľudia nie sú v súlade s Bohom. Musíš hľadať pravdu v Božích slovách, kým budeš schopný vyriešiť tieto problémy. Ak neprijmeš pravdu a neprijmeš ju bez ohľadu na to, ako jasne Božie slová uvádzajú veci, potom tieto problémy nikdy nevyriešiš. Aj keď rozumieš, že „Božie slová nás neponižujú; len nás odhaľujú a sú pre naše dobro“, uznávaš to len v zmysle učenia; nikdy nedospeješ k porozumeniu skutočnému významu všetkého, čo Boh hovorí, ani toho, aký účinok sa tým má dosiahnuť. Taktiež nikdy neporozumieš, čo presne je pravda, o ktorej Boh hovorí. Nie je po takomto hovorení v duchovnom spoločenstve možné do určitej miery dosiahnuť, aby ľudia mali aktívny a pozitívny postoj k prijímaniu orezávania, k prijímaniu prepustenia a k prijímaniu diela, opatrení a zvrchovanosti, ktoré Boh vykonáva a ktoré nie sú v súlade s predstavami ľudí? (Áno.) Prinajmenšom si ľudia budú myslieť, že všetko, čo Boh robí, je správne, že by to nemali chápať negatívne a že postoj, ktorý by mali mať ako prvý, je aktívne prijať, podriadiť sa a potom spolupracovať. Všetko, čo Boh robí ľuďom, si z ich strany nevyžaduje veľkú trpezlivosť. To znamená, že to všetko nemusíš znášať. Čo musíš robiť? To, čo potrebuješ, je prijať, hľadať a podriadiť sa. Výraz „znášanie poníženia“, ktorý používajú neverci, je voči ľuďom jasne znevažujúci. Nič, čo Boh robí, si nevyžaduje, aby si znášal poníženie. Môžeš praktizovať trpezlivosť, lásku, pokoru, ako aj podriadenosť, prijatie, čestnosť, otvorenosť a hľadanie; tieto veci sú relatívne pozitívne. Aká je teda logika za tým, čo hovoria neverci? Je to satanská filozofia a satanské lži. Stručne povedané, znášanie poníženia nie je princíp, ktorý by mali dodržiavať tí, ktorí veria v Boha. Nie je to pravda; je to satanská vec. Znášanie poníženia nie je to, čo Boh od ľudí vyžaduje, pretože tu žiadne poníženie neexistuje. Všetky Božie činy voči ľuďom sú činmi lásky, spásy, starostlivosti o nich a ich ochrany. Veci, ktoré Boh hovorí, a dielo, ktoré v ľuďoch koná, sú všetky pozitívne a sú všetky pravdou. Ani v najmenšom nie sú rovnaké ako u satana a nie sú tam žiadne satanove metódy a prostriedky. Iba prijatím Božích slov môžu byť ľudia očistení a spasení.

Akými spôsobmi sa u ľudí prejavuje čin „znášania poníženia“, o ktorom hovorí satan? U ľudí sa prejavuje vo forme ubližovania, týrania, pustošenia a pošliapavania. Stručne povedané, prináša ti to pohromu. Bez ohľadu na to, či si znášal útrapy, alebo si znášal potupu, skrátka to, čo ľudia nakoniec získajú z vecí, ktorým ich satan vystavuje, určite nie je pravda. Čo ľudia získajú? Bolesť. To, čo satan spôsobuje u ľudí, sú nespočetné formy ponižovania a výsmechu, ako aj týrania a skazenosti. Čo teda u ľudí dosahuje a čo v nich vyvoláva? Núti ľudí znášať mrzutosti a robiť ústupky, aby sa zachránili, a dokonca spôsobuje, že sa vnútorne pokrivia. Ľudia sa učia používať všemožné taktiky a metódy, aby to všetko zvládli a riešili, a učia sa ľuďom pochlebovať, pretvarovať sa a hovoriť klamstvá. Keď ľudia zjavujú a prejavujú všetky tieto veci, sú ich srdcia ochotné, šťastné a pokojné, alebo nahnevané a ubolené? (Nahnevané a ubolené.) Zväčšuje sa alebo zmenšuje hnev v srdciach ľudí, čím viac znášajú poníženie v tomto svete? (Zväčšuje.) Pozerajú sa potom ľudia na ľudstvo čoraz nepriateľskejšie alebo čoraz láskavejšie? (Nepriateľskejšie.) Ľudia sa pozerajú na ľudstvo čoraz nepriateľskejšie a nenávidia každého, koho vidia. Keď sú ľudia mladí a práve vstúpili do spoločnosti, vidia všetko ako úžasné a obzvlášť ľahko dôverujú ľuďom. Keď dosiahnu tridsiatku, už druhým tak veľmi nedôverujú. Keď dosiahnu štyridsiatku, nedôverujú väčšine ľudí, a keď dosiahnu päťdesiatku, ich srdcia sú plné nenávisti a majú sklon obrátiť sa a škodiť druhým. Čo ľudia znášajú predtým, ako ich naplní nenávisť? Je to samá potupa a bolesť. Keď nemáš také schopnosti a moc ako ostatní, keď ostatní hovoria, že si to či ono, musíš rýchlo prikývnuť na znak súhlasu, a keď ti nadávajú, musíš počúvať. Nemôžeš nič robiť, ale čo si myslíš vo svojom vnútri? „Jedného dňa, keď budem mať moc, ťa vlastnými rukami zabijem a vyhladím tri generácie tvojho rodu!“ Nenávisť v tvojom srdci je čoraz silnejšia. Toto je následok, ktorý na skazené ľudstvo prináša znášanie poníženia a nesenie ťažkého bremena. Ľudia si myslia, že znášanie poníženia a nesenie ťažkého bremena, ktoré spoločnosť chváli a propaguje, je pozitívna vec a že je to druh mentality a spôsobu myslenia, ktorý umožňuje ľuďom, aby tvrdo pracovali a usilovali sa stať sa silnejšími. Prečo to teda v ľuďoch nakoniec vyvoláva hnev a nenávisť? (Pretože to nie je pravda.) Správne. Prináša to tento nepriaznivý následok, pretože to nie je pravda. Z čoho pramenia generácie nevôle a vrážd z pomsty v spoločnosti a v gangoch? (Potom, čo ľudia zažijú potupu, nenávisť v ich srdciach rastie a zabíjajú z pomsty.) Správne, takto vzniká zabíjanie z pomsty. Generáciu za generáciou sa ľudia navzájom brutálne zabíjajú, až kým ľudstvo nezničí pohroma. To je ten následok. Ľudstvo žilo podľa satanových filozofií a logiky a v moci satana sa postupne vyvíjalo až do súčasnosti. Vzťahy medzi ľuďmi sú čoraz pokrivenejšie, čoraz odťažitejšie, čoraz viac im chýba dôvera a sú čoraz chladnejšie. Do akého bodu to dospelo teraz? Dospelo to do bodu, keď sú srdcia dvoch ľudí, ktorí navzájom nemajú nič spoločné, naplnené vzájomnou nenávisťou a vzájomným nepriateľstvom. V minulosti boli susedia v častom kontakte a často sa stýkali, ale teraz by človek mohol byť mŕtvy päť alebo šesť dní a jeho sused by o tom nevedel; nikto by ho neprišiel pozrieť. Ako to dospelo do tohto bodu? Do tohto bodu to dospelo kvôli tejto vzájomnej nenávisti. Nechceš, aby boli ostatní voči tebe nepriateľskí, no zároveň si ty nepriateľský voči ostatným – to je začarovaný kruh. Je to nepriaznivý následok a pohroma, ktorú na ľudstvo priviedli satanove zákony. Názory na druhých a dojmy z nich, ktoré majú ľudia v srdci, sú čoraz nepriaznivejšie, takže sa čoraz viac zdokonaľujú v znášaní poníženia a nesení ťažkého bremena a hnev i nenávisť v ich srdciach rastú, až kým nakoniec nepovedia: „Bolo by lepšie, keby všetci zomreli a ani jeden by neostal nažive!“ Nie je srdce každého plné takejto nenávisti? Želajú si, aby bol tento svet čo najskôr zničený: „Ľudia sú zlí do špiku kostí. Zaslúžia si byť zničení!“ Hovoríš, že ostatní ľudia sú zlí do špiku kostí, ale čo ty? Je možné, že si sa naozaj zmenil? Že si dosiahol spásu? Zároveň s tým, ako nenávidíš ostatných za to, že sú zlí do špiku kostí, by si mal byť lepší ako oni. Ak si rovnako zlý ako ľudia sveta, potom nemáš rozum. Keď človek s rozumom vidí, že ľudstvo je zlé do špiku kostí, mal by sa usilovať o pravdu a žiť ľudskú podobu, aby uspokojil Boha – to je to, čo je vhodné. Takto bude ušetrený, keď Boh zničí toto podlé ľudské pokolenie.

Nenávidíte toto podlé ľudské pokolenie? (Áno.) Väčšina ľudí, ktorí veria v Boha, má trochu ľudskej prirodzenosti a rozumu; ich srdcia sú láskavejšie, túžia po svetle a túžia po tom, aby Boh a pravda vládli. Nemajú radi podlé veci a nemajú radi veci, ktoré sú nespravodlivé. Mala by ich napĺňať nádej, láska a tolerancia voči ľudstvu, tak ako môžu nenávidieť ľudstvo? Niektorí hovoria: „Keď si spomeniem na časy v škole, učiteľ si na mňa zasadol, ale neodvážil som sa ozvať; musel som to len znášať. Tak som sa rozhodol, že sa budem usilovne učiť a v budúcnosti sa dostanem na univerzitu. Ukážem vám všetkým, čo je vo mne, a potom budem ja ten, kto si zasadne na vás!“ Iní hovoria: „Spomínam si na časy, keď som pracoval, mocní ľudia vo firme si zo mňa vždy uťahovali a ja som si myslel: ‚Len počkajte na ten deň, keď vás prekonám svojimi úspechmi. Potom vám zo života urobím peklo!‘“ Ďalší hovoria: „Spomínam si na časy, keď som podnikal, manažér dodávateľa ma vždy podvádzal a ja som si myslel: ‚Keď príde deň, že zarobím veľký majetok, vrátim ti to!‘“ Nikto nemá ľahký život a každý zažije chvíle, keď mu robia zle – má ľudí, ktorých vnútorne nenávidí a chce si s nimi vyrovnať účty. Takto dopadol svet; je plný nenávisti a plný nepriateľstva. Nepriateľstvo ľudí voči sebe navzájom je príliš extrémne a nedokážu jeden s druhým harmonicky vychádzať ani mať priateľské vzťahy. Tento svet sa čoskoro skončí; dospel na koniec cesty. Každý v sebe nosí srdcervúce príbehy z čias, keď si na neho niekto niekde zasadol, alebo keď mu robili zle, pozerali sa naňho zvrchu, oklamali ho alebo mu ublížili iní v nejakej spoločnosti, organizácii alebo skupine ľudí. Tieto veci sa stávajú všade. Čo to dokazuje? Dokazuje to, že ľudstvo už medzi sebou nemá ľudí ako bol Noe. Nie je to tak? (Áno.) Srdce každého je plné podlosti a plné nepriateľstva voči pravde, voči pozitívnym veciam a voči spravodlivosti. Ľudí už nie je možné spasiť. Neexistuje žiadny človek, žiadne učenie a žiadna teória, ktorá by mohla spasiť ľudstvo – taká je skutočnosť. Niektorí ľudia stále dúfajú: „Kedy bude svetová vojna? Po vojne budú všetci, ktorí si zaslúžia zomrieť, mŕtvi, a ľudia, ktorí ostanú, môžu začať odznova. Začne sa nová éra a založí sa nová krajina.“ Je to možné? Nie, nie je. Niektorí ľudia vkladajú nádej do najrôznejších náboženstiev, ale nad každým náboženstvom teraz zapadá slnko a všetky dodýchavajú. Každé z nich je skazené do špiku kostí a má neslávnu povesť. Čo týmito slovami myslím? Majú ľuďom umožniť porozumieť skutočnosť: Keby Boh nepoužil slová a pravdu na spásu ľudstva, nenávisť a surová povaha hlboko v ľuďoch by sa stále zhoršovali a boli by čoraz zúrivejšie. Nakoniec by jedinou možnosťou pre ľudstvo bolo, že by skončilo sebazničením v dôsledku toho, že sa ľudia navzájom brutálne zabíjajú. V súčasnosti sa mnohí ľudia chcú vyhnúť tomuto podlému ľudskému pokoleniu a odísť žiť sami hlboko do hôr a lesov alebo na miesto bez stopy ľudského života. Aký je výsledok? Ľudstvo sa už nebude rozmnožovať a nebude existovať ďalšia generácia. Ľudstvo po súčasnej generácii vyhynie – nebudú žiadni potomkovia. Odpor ľudstva voči Bohu je príliš vážny, čo už dávno vzbudilo Jeho hnev. Zakrátko bude s nimi koniec. Prečo je toľko ľudí, ktorí neuzatvárajú manželstvo? Pretože sa boja, že ich oklamú, neveria, že ešte existujú nejakí dobrí ľudia, a sú plní nepriateľstva voči manželstvu. Koho za to viniť? Môže za to skutočnosť, že ľudia sú príliš hlboko skazení, môže za to satan a diabli a môžu za to ľudia, ktorí ochotne prijímajú skazenosť. Nenávidíš ostatných, ale si naozaj lepší ako oni? Nemáš v sebe pravdu a nenávidieť ostatných je zbytočné. Ak ľudia nemajú v sebe pravdu a nerozumejú pravde, nakoniec sa dostanú do slepej uličky, upadnú do pohromy a budú zničení. Toto je koniec, ktorý ich čaká. Ak Boh nespasí ľudstvo, v skazenom ľudstve nebude nikto, kto by dokázal porozumieť pravde.

Čo je to vlastne „potupa“? Potrebujú veriaci znášať potupu? Existuje táto „potupa“? (Nie, neexistuje.) Neexistuje, nie je teda tento problém vyriešený? Keď nabudúce počuješ niekoho hovoriť: „Prvá vec, ktorú sa musíš ako veriaci naučiť, je vydržať. Nech sa deje čokoľvek, musíš to zniesť a dusiť to v sebe.“ Mal by si im niečo povedať, keď ich počuješ hovoriť tieto slová? (Áno.) Čo by si mal povedať? Povedz: „Načo to vlastne znášaš? Ak naozaj znášaš potupu, potom si dosť poľutovaniahodný a ukazuje to, že nerozumieš pravde. Keby si jej rozumel, táto potupa by neexistovala a ochotne a s radosťou by si prijal všetky okolnosti, ktoré Boh pre teba ovláda. Toto sú ťažkosti, ktoré by ľudia mali trpieť, nie nejaká potupa. Toto je Božie povýšenie. Skutočnosť, že môžeme trpieť tieto ťažkosti, dokazuje, že nám Boh stále dáva šancu a umožňuje nám byť spasení. Keby sme nemali ani príležitosť trpieť ťažkosti alebo by sme ich neboli hodní, nemali by sme žiadnu šancu na spásu. Toto nie je potupa; musíš si v tom urobiť jasno a pozrieť sa na to, či je to, čo hovoríš, naozaj správne. Táto potupa neexistuje – sme skazení ľudia a zaslúžime si trpieť tieto ťažkosti. Keď si chorý, užívanie liekov a operácia zahŕňajú trochu ťažkostí. Počítajú sa ťažkosti, ktoré znášaš na vyliečenie svojej choroby, za potupu? To nie je potupa; robí sa to preto, aby ťa to vyliečilo. Naša viera v Boha a skúsenosť so súdom a napomínaním slúžia na to, aby sme odvrhli svoje skazené povahy a žili ľudskú podobu, žili podľa Božích požiadaviek, podriadili sa Bohu, uctievali Ho a žili lepšie a dôstojnejšie. Zaslúžime si trpieť tieto ťažkosti kvôli našim skazeným povahám. Trpenie týchto ťažkostí je v záujme získania pravdy a života. Nemôžeme si to vysvetľovať ako potupu. Mali by sme to prijať ako svoju zodpovednosť a povinnosť, ktorú máme plniť, a ako cestu, ktorou by sme sa mali uberať. Toto je Božie povýšenie a musíme chváliť Boha za to, že nás povýšil, a chváliť Ho za šancu, ktorú nám dáva. Na základe všetkého, čo sme urobili a ako sme konali, nie sme hodní trpieť tieto ťažkosti a mali by sme byť zničení ako ľudia sveta. Ak zaobchádzame s ťažkosťami, ktoré by sme mali trpieť, a s celou touto milosťou, ktorú nám Boh udelil, ako s potupou, potom nám vážne chýba svedomie a zraňujeme Božie srdce! Nie sme hodní Božej spásy.“ Nie je to tak? (Áno.) Táto trocha učenia je veľmi jednoduchá. Nemal by byť človek schopný porozumieť tomu aj bez toho, aby sa to povedalo? Vďaka takémuto osvieteniu a porozumeniu týchto vecí budú srdcia ľudí pokojnejšie a nebudú sa správať nerozumne, keď sa im niečo stane. Niektorí ľudia vo svojom srdci jasne vedia, že toto je pravda a že ju musia prijať, ale keď hovoria, stále tvrdia, že je to naozaj nespravodlivé, a hovoria a hovoria, až kým z nich nevyjdú slová súdu proti Bohu. Nerobte takéto veci. Kedykoľvek sa ti niečo stane, hľadaj pravdu. Toto je prvá kľúčová vec; nikdy to neprehliadaj. Ak uznávaš, že Boh je pravda, cesta a život, potom by si žiadnu okolnosť, ktorú Boh pripravil, nemal považovať za dielo človeka. Skôr by si každú okolnosť, ktorú Boh pripravil, mal považovať za šancu na zmenu svojej povahy a šancu prijať pravdu.

Dokončil som duchovné spoločenstvo o význame „potupy“. Ďalej budem hovoriť v duchovnom spoločenstve o ďalšej časti, ktorou je to, čo znamená „niesť ťažké bremeno“. Práve sme hovorili o tom, ako je ťažké bremeno, ktoré ľudia nesú, túžbou a divoká ambíciou hlboko v ich srdciach, cieľom, ktorý dúfajú, že dosiahnu. Pokiaľ ide o veriacich v Boha, ktorých Boh spasil a ktorí prijímajú Božie vedenie, potrebujú znášať potupu a niesť ťažké bremeno? Práve som povedal, že fráza „znášať potupu“ v Božom dome neobstojí. Nepotrebuješ znášať potupu; nepotrebuješ mať pocit, že znášaš toľko ťažkostí; tvoje srdce nemusí cítiť, že sa s ním zaobchádza nespravodlivo; a nepotrebuješ to znášať, aby si uspokojil Boha, akoby si bol taký vznešený. Tieto veci robiť nemusíš. Čo teda znamená niesť ťažké bremeno? Keby niekto povedal, že Boh núti ľudí trpieť všetky tieto ťažkosti, aby boli schopní prevziať väčšiu zodpovednosť a poslanie a získať väčšie požehnania a lepší konečný osud, bolo by toto tvrdenie správne a rozumné? (Nie, nie je správne.) Nie je správne. Ako by sme ho teda mali charakterizovať? Boh umožňuje ľuďom byť spasení a dosiahnuť to, že sa boja Boha a vyhýbajú sa zlu, a umožňuje im žiť lepšie. Robí to Boh kvôli ľuďom alebo kvôli Sebe? (Kvôli ľuďom.) Samozrejme, že je to kvôli ľuďom. Ľudia z toho majú najväčší úžitok. Preto hovorím, že to nemá nič spoločné s tým, čo z toho má Boh, a už vôbec nie s tým, aké veľké požehnania môžu ľudia získať tým, že trpia tieto ťažkosti. Nepotrebuješ znášať a nepotrebuješ mať takéto „veľké ambície“, ani sa nepotrebuješ takto zriekať vecí. V skutočnosti si sa ničoho nezriekol ani si nič nezahodil. Naopak, ľudia nakoniec získali najviac. V prvom rade, ľudia pochopili všetky rôzne kritériá, ako sa majú správať. Navyše, ľudia sú schopní dodržiavať celý tento poriadok a všetky tieto zákony, ktoré Boh zaviedol, a žiť usporiadane. Aký je tento spôsob života v porovnaní so spôsobom, akým ľudia žijú teraz? (Je lepší.) Je lepší ako to, ako ľudia žijú teraz. Ktorý z týchto dvoch spôsobov života je teda požehnanejší, viac sa podobá životu skutočnej stvorenej bytosti a ešte viac životu, aký by ľudstvo malo mať? (Ten prvý.) Samozrejme, že ten prvý. Po tom, čo si vytrpel tieto ťažkosti, rozumieš Božím úmyslom a zároveň rozumieš mnohým pravdám a s pochopením pravdy ako základom sa učíš, ako sa správať, a v tvojej ľudskej prirodzenosti je pravda, ktorá pôsobí ako život. Dáva ti to hodnotu? Ľudia pôvodne nemajú vôbec žiadnu pravdu. Sú to len bezcenní úbožiaci, ktorí sú nižšie ako mravce a nezaslúžia si žiť, teraz si však pochopil pravdu a hovoríš a konáš podľa pravdy. Bez ohľadu na to, čo ti Boh prikáže robiť, si schopný počúvať a plniť to do bodky, a bez ohľadu na to, aké opatrenia pre teba Boh urobí, si schopný sa im podriadiť. Budeš teda stále súdiť Boha? Budeš sa proti Nemu aktívne búriť? Ak ťa niekto navedie, aby si sa vzbúril proti Bohu, urobíš to? (Nie.) Ak niekto o Bohu šíri lži, aby ťa zaviedol, uveríš tomu? (Nie.) Nie, neuveríš. Takže sa nebudeš búriť proti Bohu, či už v subjektívnom alebo objektívnom zmysle. Takíto ľudia žijú úplne pod nadvládou Boha. Potrebujú teda takíto ľudia ešte znášať bolesť, ktorú majú ľudia teraz? Je v ich srdciach stále nenávisť a bolesť? Sú v ich srdciach smutné a bolestivé veci? (Nie.) Táto bolesť tam nie je. Vo všetkom, čo robia, sú takíto ľudia zásadoví a nie nerozlišujúci. Taktiež, keď sa veci dejú, Boh má zvrchovanú autoritu a satan ti nemôže ublížiť; žiješ ako skutočný človek. Zničil by Boh takýchto ľudí? Zničili by sa takíto ľudia sami? (Nie.) Nie, nezničili. V porovnaní s dnešnými skazenými ľuďmi sú úplne iným typom ľudí. Srdcia dnešných ľudí sú plné nenávisti a bolesti. Sú schopní kedykoľvek a kdekoľvek spáchať samovraždu, kedykoľvek a kdekoľvek bojovať a zabíjať ľudí a kedykoľvek a kdekoľvek robiť zlé veci, čím privádzajú na ľudský svet pohromu. Zatiaľ čo ľudia, ktorých Boh spasil a ktorí získali pravdu ako život, môžu spolu pokojne nažívať bez boja a nenávisti. Sú schopní podriadiť sa Božím opatreniam a s jednotným srdcom a úsilím sa podriadiť každému slovu, ktoré Boh povie. Všetci títo ľudia žijú v Božom slove a tvrdo pracujú rovnakým smerom. V záujme vykonávania Božej vôle – keď ty rozumieš pravde, on rozumie pravde, ona rozumie pravde a oni rozumejú pravde – môžu mať stále odlišné názory, keď sú spolu? (Nie.) Takto sa môžu dostať do bodu, kde každý žije v Božej prítomnosti, žije v Jeho slove, žije podľa pravdy a kde sú srdcia ľudí v súlade. Môže takto ešte dochádzať k zabíjaniu a bojom medzi ľuďmi? (Nie.) Nie. Potrebujú ľudia ešte znášať bolesť? Tam nie je žiadna bolesť. Takíto ľudia žijú požehnaný život bez boja a zabíjania. Ako by teda mali ľudia spravovať všetko, čo im Boh zveril? (Mali by spolu pokojne nažívať.) Časťou z toho je, že by mali spolu pokojne nažívať. Druhou časťou je, že by mali všetko spravovať v súlade s poriadkom a zákonmi, ktoré zaviedol Boh. Čo znamená, že celý tento poriadok a všetky tieto zákony a živé veci patria ľudstvu, ľudstvo ich využíva a vytvárajú pre ľudstvo úžitok. Aké úžasné je takéto ľudstvo! V tom čase je životné prostredie ľudstva dané ľuďom, aby ho spravovali. Boh zavádza poriadok a zákony pre tento svet kvôli ľuďom a potom do toho Boh nebude zasahovať. Keby si jedného dňa videl vlka, ako žerie zajaca, čo by si urobil? Musíš nechať vlka, aby ho zožral. Nemôžeš zabrániť vlkovi, aby žral zajace, a prinútiť ho žrať trávu. Akej chyby by si sa dopustil? (Išiel by si proti prirodzenému poriadku vecí.) Išiel by si proti prirodzenému poriadku vecí. Zajace žerú trávu a vlci žerú mäso, musíš teda rešpektovať ich vrodenú prirodzenosť a nechať ich slobodne sa rozvíjať. Nie je potrebné umelo, dodatočne zasahovať do ich činností a spôsobu života. Nepotrebuješ tieto veci riadiť; Boh ich už nastavil tak, ako majú byť. Ak sú miesta, kde veľa prší a podnebie nie je vhodné, potom musia zvieratá migrovať. Povieš: „Musíme toto miesto upraviť. Ako to, že tu stále toľko prší? Pre zvieratá musí byť také únavné stále migrovať!“ Nie je to opäť hlúposť? (Áno.) V čom je to hlúpe? Nezaviedol tu toto podnebie Boh? (Áno.) Boh tu zaviedol takéto podnebie a nechal tieto zvieratá žiť v tejto oblasti. Nezaviedol tu Boh ich migráciu? (Áno.) Prečo im teda chceš stáť v ceste? Prečo sa slepo riadiš dobrými úmyslami? Čo je dobré na migrácii? Keď veľká skupina zvierat zostane v jednej oblasti pol roka, všetka tráva sa spasie. Ak neprší a nie sú ochotné odísť, čo potom? Bude musieť pršať stále. Keď je zem mokrá, nemôžu tam zostať a tráva bude nasiaknutá dažďovou vodou, takže musia odísť. Vďaka tejto migrácii sú ich telá v dobrej kondícii a tráva má šancu dorásť. Keď spasú väčšinu trávy na inom mieste, bude čas, aby tam nasnežilo, a budú znova takpovediac vyhnané a musia rýchlo migrovať. Vrátia sa späť na svoje pôvodné miesto. Neprší, tráva dorástla a môžu ju znova žrať. Takto tento ekosystém neustále prirodzeným spôsobom udržiava rovnováhu. Niektorí ľudia hovoria: „Pakone sú vždy požierané levmi – tie úbohé stvorenia! Nemôžeme urobiť pakone múdrejšími?“ Prečo sa slepo riadiš dobrými úmyslami? Snažíš sa ukázať, že si láskavý? Tvoja dobrota zachádza priďaleko. Keby boli pakone prefíkané, levy by hladovali. Dokázal by si sa pozerať na to, ako levy hladujú? Sú iní ľudia, ktorí hovoria: „Levy sú zlé. Hryzú jelene a zebry. Je to také krvavé a kruté!“ Keby si vyhladil levy, bolo by príliš veľa zebier a jeleňov. Aký by bol konečný výsledok? Všetka tráva by bola spasená a trávnaté plochy by sa zmenili na púšť. Zniesol by si to? Aj tak by si konal na základe týchto dobrých úmyslov? Čo by si teda mal robiť? Nechaj ich slobodne sa rozvíjať. Takto je to so zvieratami. Boh l celý tento poriadok zaviedouž dávno a ty ho musíš prijať, či chceš, alebo nie; všetko musí prebiehať tak, ako je to nariadené. Ak ideš proti prirodzenému poriadku, život sa nedá udržať. Keď pochopíš všetky tieto zákony, budeš ich rešpektovať a pozerať sa na tieto veci cez tieto zákony. Potom uvidíš múdrosť Božej zvrchovanosti nad všetkým. Okrem toho sú všetky tieto zákony neoddeliteľnou súčasťou života. Ako k tomu došlo? (Boh to predurčil.) Boh to predurčil. Takto to Boh zariadil. Ľudia študujú vedu, skúmajú biológiu, skúmajú najrôznejšie oblasti štúdia. Toľké roky vykonávali výskumy, rozumejú však len jednoduchému učeniu a poriadku; nikto v tomto učení a javoch nevidí Božiu zvrchovanosť ani múdrosť. Prečo celý tento ekosystém a potravinový reťazec vznikol tak zložito a zázračne? Ľudia v tomto svete len objasňujú nejaký jav alebo oznamujú nejakú skutočnosť, ale nikto nedokáže zhrnúť ani jasne vidieť, že toto všetko pochádza od Boha – nevzniklo to samo od seba. Ak budeme súhlasiť s tým, že to vzniklo samo od seba, ako to, že za všetky tie roky nikto nevidel opicu zmeniť sa na človeka? Všetky tieto zákony zaviedol Boh. Majú niečo spoločné s premenou opíc na ľudí? (Nie.) Nič také neexistuje. Boh zaviedol všetky tieto zákony a celý tento poriadok. Ak budú mať ľudia to šťastie, že zostanú, potom v tom čase nielenže budú rešpektovať, udržiavať a spravovať celý tento poriadok a všetky tieto zákony, ale čo je dôležitejšie, budú mať aj najväčší úžitok z celého tohto poriadku a všetkých týchto zákonov. Boh toto všetko pripravil pre ľudstvo a zaviedol to pre ľudí – všetko je hotové, aby si to ľudia užívali. Zo všetkého sú stvorené bytosti, ktorými sú ľudia, najpožehnanejšie. Ľudia majú jazyk, myslenie, môžu počuť Boží hlas, môžu porozumieť Božím slovám, majú jazyk, ktorým môžu komunikovať s Bohom, a najlepšie dokážu porozumieť Božím slovám. Spôsob, akým sú najpožehnanejší, spočíva v tom, že im Boh dal najväčší kapitál, s ktorým môžu získať spásu a prísť pred Neho. Nakoniec, všetko, čo Boh urobil, a celý tento poriadok a všetky zákony, ktoré Boh zaviedol, si budú vyžadovať, aby ich ľudia spravovali a udržiavali. Tí ľudia, ktorí celý tento poriadok a všetky tieto zákony len skúmajú, ničia, poškodzujú a prekrúcajú, musia byť vyhladení. Ľudia vytrpeli toľko ťažkostí. Existuje skutočne ten krásny konečný osud, v ktorý ľudia veria vo svojich srdciach a o ktorý sa usilujú a po ktorom túžia? V skutočnosti neexistuje. Je to len túžba a divoká ambícia ľudí a líši sa od toho, čo chce Boh ľuďom dať. Sú to dve oddelené veci a nemajú navzájom nič spoločné. Takže časť „niesť ťažké bremeno“ zo znášania potupy a nesenia ťažkého bremena v ľuďoch neexistuje. Čo myslím tým, že neexistuje? Že krásny konečný osud, v ktorý veríš, a veci, ktoré chceš dosiahnuť v túžbach a divokých ambíciách hlboko vo svojom srdci, vôbec neexistujú. Bez ohľadu na to, koľko ťažkostí trpíš alebo koľko potupy znášaš, nakoniec konečný osud, po ktorom túžiš, veci, ktoré túžiš dosiahnuť, osoba, ktorou sa chceš stať, a miera, do akej chceš byť požehnaný, neobstoja. To nie sú veci, ktoré ti chce Boh dať. Aký ďalší problém je tu? Znášanie potupy a nesenie ťažkého bremena je, keď ľudia skrývajú svoje skutočné schopnosti tým znášaním potupy, a potom trpia potupu, aby dosiahli svoje ciele. Aké sú tieto ciele? Sú to ašpirácie a dokonca túžby hlboko v srdciach ľudí. Keď teda veriaci trpia ťažkosti, je to preto, aby uspokojili túžbu? (Nie.) Načo to teda je? Keď veriaci trpia ťažkosti, je cieľ, o ktorý sa chcú usilovať a dosiahnuť ho, pozitívny alebo negatívny? (Pozitívny.) Súvisí s túžbou? (Nie.) Aký je teda tento pozitívny cieľ? (Odvrhnúť svoju skazenú povahu, stať sa skutočným človekom a byť schopný žiť lepšie.) Odvrhnúť svoju skazenú povahu, stať sa skutočným človekom a byť schopný žiť lepšie. Čo ešte? Stať sa človekom, ktorý je spasený, a už sa nebúriť proti Bohu. Chcete sa stať niekým ako Jób a Peter? (Áno.) Nie je to teda cieľ? (Áno.) Súvisí tento cieľ s túžbou? (Nie.) Tento cieľ je náležitým úsilím a je to cieľ a cesta, ktorú Boh dal ľuďom. Toto je náležité. Preto hovorím, že ťažkosti, ktoré trpíš kvôli tomuto náležitému cieľu úsilia, nie sú znášaním potupy. Namiesto toho je to to, o čo by sa ľudia mali usilovať, a je to cesta, ktorou by sa ľudia mali uberať. Môžu sa na túto cestu vydať ľudia, ktorí si hlboko v srdci myslia, že sú niekým, kto znáša potupu? Nemôžu a ani nemôžu dosiahnuť tento cieľ.

Keď sa na to pozrieme teraz, je fráza „znášať potupu a niesť ťažké bremeno“ pravdou? (Nie.) Nie je to pravda a nie je to kritérium toho, ako by mali ľudia konať, správať sa alebo uctievať Boha. Potrebujú ľudia znášať potupu a niesť ťažké bremeno, aby ich Boh spasil? (Nie.) Je správne alebo nesprávne povedať, že človek dosiahol spásu tým, že znášal potupu a niesol ťažké bremeno? (Nesprávne.) V čom je to nesprávne? Znášanie potupy a nesenie ťažkého bremena nie je praktizovaním pravdy, tak ako môžu dosiahnuť spásu? Je to ako povedať, že človek zabíjal ľudí, podpaľoval veci a robil veľa zlého a nakoniec sa stal „vodcom milovaným ľuďmi“. Nie je to skoro to isté ako povedať toto? (Áno.) To je to, čo to znamená. Je zjavne na ceste podlosti, a predsa sa stal pozitívnym človekom. To je rozpor. Ak by niekto povedal, že človek znášal potupu a niesol ťažké bremeno a nakoniec dosiahol súlad s Bohom, alebo že človek znášal potupu a niesol ťažké bremeno a nakoniec obstál v skúškach, alebo že človek znášal potupu a niesol ťažké bremeno a nakoniec splnil Božie poverenie – ktoré z týchto tvrdení by bolo správne? (Žiadne z nich.) Žiadne z nich nie je správne. Je správne povedať, že niekto znášal potupu a niesol ťažké bremeno, keď šíril evanjelium po celej dedine? (Nie.) Vidím, že niektorí ľudia si nie sú istí a myslia si: „Je to správne? Myslím, že to tvrdenie je správne, nie? Je veľa prípadov, keď ľudia musia znášať potupu a niesť ťažké bremeno, keď kážu evanjelium a podávajú svedectvo o Bohu.“ Použitie tejto frázy v tomto kontexte je správne, nie? (Nie, nie je.) Prečo nie? Povedzte Mi. (Pretože účinok dosiahnutý znášaním potupy a nesením ťažkého bremena nie je pozitívny.) Je toto správne použitie? Analyzujte, v čom je táto fráza nesprávna. Rozoberte ju. „Tým, že znášali potupu a niesli ťažké bremeno pri kázaní evanjelia, obrátili veľa ľudí, priniesli veľa ovocia a ohlasovali Božie meno.“ Neviete, či je toto tvrdenie správne? Ak ho použijeme v súlade s každým výrokom, o ktorom sme dnes hovorili v duchovnom spoločenstve, bolo by nesprávne použiť túto frázu v tejto situácii, ale ak sa zamyslíme o krok ďalej nad tým, ako niektorých ľudí pri kázaní evanjelia potenciálni prijímatelia evanjelia bijú alebo na nich kričia a vyháňajú ich od dverí, považuje sa to za znášanie potupy? (Nie.) Čo je to teda? (Ťažkosti, ktoré musia veriaci trpieť pri kázaní evanjelia.) Správne. Toto sú ťažkosti, ktoré ľudia musia trpieť. Je to ich zodpovednosť, ich povinnosť a poverenie, ktoré Boh dal ľuďom. Je to ako s bolestivosťou pôrodu – nie sú to ťažkosti, ktoré treba strpieť? (Áno.) Keby žena povedala svojmu dieťaťu: „Znášala som potupu a niesla som ťažké bremeno, aby som ťa priviedla na svet,“ bolo by správne povedať to? (Nie.) Trpela ťažkosti, tak prečo je to nesprávne povedať? Pretože sú to ťažkosti, ktoré musí strpieť. Napríklad, keby vlk lovil celé hodiny, kým by chytil králika, a povedal by: „Znášal som potupu a niesol som ťažké bremeno, aby som zožral králika,“ bolo by to správne? (Nie.) Aby vlk zožral králika, musí tomu niečo obetovať. Králik tam nebude len tak sedieť a čakať, kým ho vlk zožerie. Aká úloha je taká ľahká? Bez ohľadu na to, o akú úlohu ide, človek musí vždy priniesť určitú obeť. Toto nie je znášanie potupy a nesenie ťažkého bremena. Ako sme teraz dôkladne kategorizovali frázu „znášať potupu a niesť ťažké bremeno“? (Ako negatívnu.) Kategorizovali sme ju ako negatívnu a hanlivú frázu a ako satanovu logiku a satanovu filozofiu pre svetské záležitosti. Nemá to nič spoločné s vierou v Boha ani s pozitívnymi vecami. Ak niekto povie: „Kázal som evanjelium mnoho rokov. Naozaj som znášal potupu a niesol ťažké bremeno!“, nie je to vhodné. Kázanie evanjelia je tvoja zodpovednosť a sú to ťažkosti, ktoré máš vytrpieť. Aj keby si nekázal evanjelium, nebudeš trpieť ťažkosti už len tým, že žiješ? Toto sú ťažkosti, ktoré majú ľudia vytrpieť; je to náležité. Fráza „znášať potupu a niesť ťažké bremeno“ bola v podstate z Božieho domu vyničená. Ak niekto túto frázu znova spomenie, ako si ju vysvetlíš? Ak niekto povie: „Znášal som potupu a niesol som ťažké bremeno vo väzení, aby som nebol Judášom!“ Je toto tvrdenie správne? (Nie.) Prečo nie? „Nebyť Judášom“ je veľmi spravodlivý cieľ a spravodlivá vec, ktorú možno povedať, tak ako by to nemohlo byť znášanie potupy a nesenie ťažkého bremena? (Veriaci by nemal byť Judášom.) Správne. Ako môže byť rozumné, aby bol veriaci Judášom? Nie je smiešne povedať, že nebyť Judášom je znášanie potupy a nesenie ťažkého bremena? Svedčiť o Bohu je tvoje poslanie. Toto je svedectvo, za ktorým by mali stvorené bytosti pevne stáť, a postoj, za ktorým by mali pevne stáť. Satan nie je hoden ľudskej chvály. Boh je Ten, koho by ľudia mali uctievať, a uctievať Boha je úplne prirodzené a oprávnené. Keď sa ťa satan snaží podrobiť svojej vôli, mal by si stáť si pevne za svojím svedectvom o Bohu, vzdať sa svojho života a nebyť Judášom. To sa nerovná znášaniu potupy a neseniu ťažkého bremena. Teraz som túto frázu jasne vysvetlil. Ak niekto znova povie, ako znášal potupu a niesol ťažké bremeno, ako by ste mali túto záležitosť riešiť? Pochopí to, keď mu dáte vypočuť si kázeň, ktorú som dnes kázal. To je najjednoduchší spôsob.

C. Nezlomná vôľa bojovať

Tretím prejavom spávania na raždí a lízaní žlče je nezlomná vôľa bojovať. Aká je to povaha – nikdy sa nevzdávaj? Je to arogantná povaha. Ako môžu ľudia nikdy nezlyhať? Ako môžu ľudia nikdy neurobiť nič nesprávne, nikdy nepovedať nič nesprávne alebo nikdy neurobiť žiadnu chybu? Musíš priznať: „Som obyčajný človek a som normálny človek. Mám chyby a nedostatky. Sú chvíle, keď urobím niečo nesprávne, a chvíle, keď niečo nesprávne poviem. Som schopný urobiť niečo nesprávne a ísť po nesprávnej ceste.“ Som obyčajný Znamená to situáciu, keď niekto zlyhá, narazí na prekážky alebo zíde zo správnej cesty, ale neprizná si to. Len tvrdohlavo pokračuje ďalej. Zlyhá, nenechá sa však odradiť, zlyhá, ale neprizná si chyby. Bez ohľadu na to, koľko ľudí ho karhá alebo odsudzuje, nevracia sa späť. Trvá na tom, že bude bojovať, pracovať a usilovať sa vlastným smerom a za vlastnými cieľmi, a nehľadí na cenu. Na tento druh zmýšľania sa to vzťahuje. Nie je toto zmýšľanie celkom burcujúce? V akých situáciách sa zvyčajne používa fráza „nikdy sa nevzdávaj“? V situáciách každého druhu. Kdekoľvek existujú skazení ľudia, existuje táto fráza a existuje toto zmýšľanie. Prečo teda ľudia, ktorí sú zo satana, vymysleli toto úslovie? Aby ľudia nikdy neporozumeli sami sebe, nerozpoznali svoje vlastné chyby a aby ich neprijali. Aby ľudia nevideli len tú svoju stránku, ktorá je krehká, slabá a neschopná, ale aby videli skôr tú, ktorá je schopná, a tú svoju stránku, ktorá je mocná a odvážna, aby sa nepodceňovali, ale mysleli si, že sú kompetentní. Pokiaľ si myslíš, že si schopný, tak schopný si; pokiaľ si myslíš, že môžeš byť úspešný, že nezlyháš a môžeš sa stať špičkou, tak sa ňou staneš. Pokým máš to odhodlanie a rozhodnosť, tú túžbu a neskrotnú ambíciu, potom to všetko môžeš dosiahnuť. Ľudia nie sú nedôležití; sú mocní. Neverci majú porekadlo: „Tvoje javisko je také veľké ako tvoje srdce.“ Niektorí ľudia si toto porekadlo zamilujú hneď, ako ho počujú: „Páni, chcem desaťkarátový diamant, znamená to teda, že ho dostanem? Chcem Mercedes Benz, znamená to teda, že ho dostanem?“ Bude to, čo dostaneš, zodpovedať šírke túžby tvojho srdca? (Nie.) Tento výrok je mylný. Jednoducho povedané, arogancia tých, ktorí veria fráze „nikdy sa nevzdávaj“ a uznávajú ju, nepozná hranice. Ktorým Božím slovám priamo odporuje spôsob myslenia týchto ľudí? Boh vyžaduje, aby ľudia rozumeli sami sebe a správali sa s realisticky, s oboma nohami na zemi. Ľudia majú skazené povahy; majú nedostatky a povahu, ktorá odporuje Bohu. Medzi ľuďmi nie sú dokonalí ľudia; nikto nie je dokonalý; sú to len obyčajní ľudia. Ako Boh napomínal ľudí, že sa majú správať? (Poriadne.) Správať sa poriadne a pevne sa držať svojho miesta ako stvorené bytosti, s nohami pevne na zemi. Vyžadoval niekedy Boh od ľudí, aby sa nikdy nevzdávali? (Nie.) Nie. Čo potom hovorí Boh o tom, keď sa ľudia uberajú po nesprávnej ceste alebo odhaľujú skazenú povahu? (Hovorí, aby to uznali a prijali.) Uznať to a prijať, potom to pochopiť, byť schopný sa obrátiť a dosiahnuť praktizovanie pravdy. Naproti tomu, nikdy sa nevzdávaj znamená, že ľudia nerozumejú svojim vlastným problémom, nerozumejú svojim chybám, neprijímajú ich, v žiadnom prípade sa neobrátia a v žiadnom prípade sa nekajajú, nieto ešte aby prijali Božiu zvrchovanosť alebo opatrenia. Nielenže sa neusilujú dozvedieť, aký je presne osud ľudí alebo aké sú Božie ovládania a opatrenia – nielenže sa o to neusilujú, ale namiesto toho berú svoj osud do vlastných rúk; chcú mať posledné slovo. Boh takisto vyžaduje, aby ľudia rozumeli sami sebe, aby sa presne posudzovali a hodnotili a aby všetko, čo môžu, robili dobre, stojac oboma nohami pevne na zemi a poriadne, a to celým svojím srdcom, mysľou a dušou, zatiaľ čo satan núti ľudí, aby naplno využívali svoju arogantnú povahu a dali svojej arogantnej povahe voľný priebeh. Núti ľudí byť nadľuďmi, byť veľkými a dokonca mať superschopnosti – núti ľudí byť tým, čím byť nemôžu. Aká je teda satanova filozofia? Že aj keď sa mýliš, nemýliš sa, a pokiaľ máš zmýšľanie nepriznania porážky a zmýšľanie nikdy sa nevzdávaj, skôr či neskôr príde deň, keď sa staneš špičkou, a skôr či neskôr príde deň, keď sa tvoje želania a ciele uskutočnia. Je teda v slovách nikdy sa nevzdávaj obsiahnutý ten význam, že človek použije akékoľvek prostriedky, aby niečo dosiahol? Aby si dosiahol svoje ciele, nesmieš priznať, že si schopný zlyhať, nesmieš veriť, že si obyčajný človek, a nesmieš veriť, že si schopný ísť po nesprávnej ceste. Okrem toho musíš bez škrupúľ použiť akýkoľvek spôsob alebo tajnú intrigu, aby si uskutočnil svoje túžby a neskrotné ambície. Je v slovách nikdy sa nevzdávaj niečo, v čom by ľudia pristupovali k svojmu osudu s postojom čakania a podriadenosti? (Nie.) Nie. Ľudia trvajú na tom, že vezmú svoj osud úplne do vlastných rúk; chcú svoj vlastný osud ovládať. Bez ohľadu na to, ktorou cestou sa vydajú, či budú požehnaní alebo aký život povedú, vo všetkom musia mať posledné slovo. Neverci majú porekadlo: „Príležitosť praje pripraveným.“ Čo je to za porekadlo? Je veľa ľudí, ktorí sa pripravujú dlhé roky, pripravujú sa celý život, ale zomrú bez toho, aby vôbec dostali príležitosť. Ako vzniká príležitosť? (Od Boha.) Ak ti Boh nepripraví príležitosť, je ti tvoja príprava niečo platná? (Nie.) Ak ti Boh neplánuje dať príležitosť a nie je ti to súdené, bez ohľadu na to, koľko rokov stráviš prípravou, na čo je to dobré? Zľutuje sa nad tebou Boh a dá ti príležitosť, pretože si strávil toľko rokov prípravou? Urobí to Boh? (Nie.) Príležitosť príde, ak ju pre teba Boh pripravil, a ak ti ju nepripravil, nedostaneš ju. Je postoj nikdy sa nevzdávaj na niečo dobrý? (Nie.) Niektorí ľudia hovoria: „Ja sa nikdy nevzdám. Svoj osud beriem do vlastných rúk!“ Ich slová sú odvážne, ale či to dokážu dosiahnuť, nezáleží na nich. Napríklad je tu žena, ktorá chce syna. Porodí niekoľko detí, ukáže sa však, že sú to všetko dievčatá. Ostatní jej hovoria, aby už ďalšie deti nemala, a tvrdia, že jej nie je súdené mať syna, ona sa však nepodvolí a povie: „Neverím tomu. Nikdy sa nevzdám!“ Keď je aj jej desiate dieťa dievča, nakoniec sa podvolí: „Zdá sa, že mi nie je súdené mať syna.“ Stále sa nikdy nevzdáva? Má ešte stále sebavedomie? Odváži sa mať ešte ďalšie deti? Nie, neodváži sa. Keď niekto iný podniká, má v pláne zarobiť päťstotisíc dolárov za dva roky. Na začiatku, keď za prvý polrok nezarobí nič, povie: „Nevadí. To, že som v prvom polroku peniaze nezarobil, nie je dôležité. V druhom polroku určite zarobím.“ Keď prejde viac ako rok a on nezarobí žiadne peniaze, stále sa nepoddáva: „Nikdy sa nevzdám. Verím, že všetko je v rukách človeka – mám veľa príležitostí!“ Keď prejdú dva roky, nezarobil ani päťdesiattisíc, nieto ešte päťstotisíc. Myslí si, že nemal dosť času a ani dosť skúseností, a tak ide a študuje ďalšie dva roky. Po štyroch rokoch nielenže nezarobil päťstotisíc dolárov, ale prišiel takmer o všetok svoj kapitál, stále sa však odmieta vzdať: „Je mi súdené mať peniaze. Ako to, že nie som schopný zarobiť päťstotisíc dolárov?“ Keď prejde takmer desať rokov, bude mať stále tento cieľ zarobiť päťstotisíc dolárov? Ak sa ho znova opýtaš, koľko plánuje tento rok zarobiť, povie: „Ach, bude stačiť, ak z toho vyžijem.“ Stále sa nikdy nevzdáva? Zlyhal, však? Ako zlyhal? Zlyhal preto, že jeho cieľ, koľko si zarobiť, bol príliš vysoký? O tom to je? Nie. Či už ide o majetok ľudí, deti, útrapy, ktoré v živote znášajú, alebo kedy a kam idú, o ničom z toho nemôžu rozhodnúť. Niektorí ľudia majú záujem o kariéru vo verejnej správe, ale nikdy nedostanú príležitosť – môže za to nedostatok schopností? Sú schopní, sú vypočítaví a vedia, ako sa ľuďom podlizovať, tak prečo je pre nich také ťažké stať sa verejnými činiteľmi? Je veľa ľudí, ktorí nie sú takí schopní ako oni a stali sa verejnými činiteľmi, a mnohí ľudia, na ktorých sa pozerajú zvrchu, sa nimi stali tiež. Títo ľudia sú výreční, majú skutočný talent a dostalo solídne vzdelanie, ak sa teda chcú stať verejnými činiteľmi, prečo je to také ťažké? Keď boli mladí, nikdy sa nevzdávali, ale keď zostarli a stále boli len radovými úradníkmi, nakoniec to vzdali a povedali: „Osud človeka je určený Nebom. Ak je to súdené, príde to. Ak nie, nedá sa to získať snažením.“ Zmierili sa so svojím osudom, však? Čo sa stalo s ich zmýšľaním nikdy sa nevzdávaj? Ľudia sú zoči-voči faktom zahanbení.

Čo ľuďom prináša zmýšľanie nikdy sa nevzdávaj? Živí ich túžby a ambície. To, čo ľuďom prináša, nie je pozitívny vplyv ani vedenie; skôr im prináša akýsi negatívny, nepriaznivý vplyv. Ľudia sami nepoznajú svoje miesto na svete, nevedia nič o osude, ktorý im naplánovalo Nebo, a nevedia nič o Božej zvrchovanosti či opatreniach. Navyše získali túto takzvanú duševnú barličku. Čo sa nakoniec stane, keď sa ľudia ocitnú v situácii, v ktorej môžu byť len zvedení? Robia množstvo práce pre nič a vykonávajú veľa zbytočnej práce. Aby dosiahli svoje ciele, na jednej strane telá a mysle ľudí utrpia nemalú stratu a traumu, a určite tiež napáchali veľa zla, aby uskutočnili svoje túžby, neskrotné ambície a ciele. Aký následok prinesie toto zlo ľuďom v ich budúcom živote? Prinesie len trest. To, čo ľuďom prináša skazená povaha, je túžba a neskrotná ambícia. Je niečo z toho, čo túžby a neskrotné ambície nútia ľudí robiť, legitímne? Je niečo z týchto vecí v súlade s pravdou? (Nie.) Čo sú tieto veci? Sú to len činy zla. Čo toto zlo zahŕňa? Vypočítavosť voči druhým, podvádzanie druhých, ubližovanie druhým a klamanie druhých. Ľudia nakoniec príliš veľa dlhujú iným a v budúcom živote sa môžu reinkarnovať ako zviera. Komu dlhujú najviac, koho najviac oklamali a koho najviac podviedli, v toho dome budú žiť ako zviera, neschopné reči a komandované ľuďmi. Aj keby sa reinkarnovali ako človek, pretrpia život plný nekonečných útrap; musia zaplatiť za to, čo urobili. Toto je nepriaznivý následok, ktorý z toho vyplynie. Keby sa neriadili úslovím nikdy sa nevzdávaj, ich ambície a túžby by neboli živené, a keby nedošlo k naplneniu ich ambícií a túžob do dvoch alebo troch rokov, ľudia by sa ich pravdepodobne vzdali, ale len čo satan rozdúcha plamene, ich túžby sú čoraz nafúknutejšie. Samotné nafúknutie nie je problém, núti ich to však vykročiť na cestu zla. Keď je niekto na ceste zla, môže robiť dobré veci? Dokáže konať ľudské? Nie, nedokáže. Použijú akékoľvek prostriedky na dosiahnutie svojich zámerov a cieľov, prisahajú, že si neodpočinú, kým svoje ciele nedosiahnu, a sú schopní urobiť akúkoľvek zlú vec. Len sa pozrite, dochádza k prípadom, keď deti zabíjajú svojich rodičov, aby získali ich majetok? (Áno.) Je príliš veľa prípadov, keď ľudia kvôli vlastnému prospechu vlastnoručne zabíjajú svojich priateľov a blízkych. Keď dvaja ľudia narazia na tú istú výhodnú príležitosť a musia o ňu bojovať, použijú na jej získanie akékoľvek prostriedky. Aké je ich presvedčenie v tej najrozhodujúcejšej chvíli? „Nikdy sa nevzdám. Tentoraz rozhodne nemôžem zlyhať. Ak premeškám túto príležitosť, možno už do konca života na takú dobrú príležitosť nenatrafím. Tentoraz teda musím vyhrať. Túto príležitosť rozhodne musím využiť. Bez ohľadu na to, kto mi stojí v ceste, zabijem ho bez výnimky!“ Čo sa nakoniec stane? Zabijú toho druhého. Možno dosiahli svoj cieľ a uspokojili svoju túžbu, ale spáchali aj zlo a privodili katastrofu. Ich srdce môže byť po celý život nepokojné, môže sa cítiť obvinené, alebo môže byť úplne necitlivé. Avšak skutočnosť, že to vôbec nevnímajú, neznamená, že Boh túto záležitosť neurčil. Boh má spôsob, ako to riešiť. Tento človek možno v tomto živote dosiahol svoj cieľ, možno sa mu to podarilo, v budúcom živote však bude musieť zaplatiť hroznú cenu za to, čo urobil v tomto živote a čo bol pravdepodobne zlý skutok. Možno za to bude musieť platiť jeden život, dva životy, tri životy alebo dokonca celú večnosť. Táto cena je až príliš hrozná! Ako teda došlo k tomuto následku? Spôsobila to jediná fráza, jediné presvedčenie. Tento človek chce získať tú príležitosť. Nepriznáva porážku, nevzdáva sa a nedovolí si zlyhať. Chce sa tej príležitosti pevne chopiť. Výsledkom je, že to privodí katastrofu. Potom, čo sa privodí katastrofa, na zaplatenie a odčinenie následkov nebudú stačiť jeden alebo dva roky. Nie je táto cena príliš vysoká? Životy ľudí trvajú osemdesiat až deväťdesiat rokov a tie kratšie päťdesiat až šesťdesiat rokov. Bez ohľadu na to, či si získal osobné výhody, postavenie, peniaze alebo iné materiálne veci, budeš si tieto veci vedome užívať dvadsať alebo tridsať rokov. Avšak za týchto dvadsať alebo tridsať rokov pôžitku možno budeš musieť platiť cenu v každom svojom živote, po celú večnosť. Nie je táto cena príliš vysoká? (Je.) Ľudia, ktorí neveria v Boha, nerozumejú pravde, ani nevedia, že Boh je zvrchovaný nad všetkými týmito vecami. Sú teda schopní robiť hlúposti kvôli svojej sebeckej túžbe, chvíľkovej zaslepujúcej túžbe po vlastnom prospechu, pod nadvládou určitých predstáv alebo satanskej logiky, čo im zanecháva večnú ľútosť. „Večný“ neznamená dvadsať alebo tridsať rokov v tomto živote, ale skôr to, že musia trpieť v každom živote vrátane tohto. Ľudia, ktorí neveria v Boha, týmto veciam neporozumejú, a ak ľudia, ktorí veria v Boha, nerozumejú pravde alebo nepoznajú Boha, neporozumejú týmto veciam ani oni. Niektorí ľudia nerobia veci, ktoré sú zjavne zlé. Keď sa na nich pozriete zvonku, nezabíjajú ľudí ani nezakladajú požiare a otvorene nekladú pasce na iných ľudí, ale majú veľa tajných taktík. V Božích očiach je charakter tohto zla a zjavného zla rovnaký. Čo tým myslím, že majú rovnaký charakter? Myslím tým, že z Božieho pohľadu sú princípy, ktoré používa na odsúdenie takýchto vecí, rovnaké. Používa na ich odsúdenie rovnakú metódu a tú istú pravdu. Všetky tieto veci, ktoré títo ľudia urobili, Boh odsudzuje bez ohľadu na to, aká bola ich motivácia, a či ich urobili v Božom dome alebo vo svete. Ak veríš v Boha, ale stále robíš tieto veci, bude sa výsledok, ktorý pre teba Boh nakoniec má, líšiť od výsledku nevercov? Povedz Mi, bude k tebe Boh zhovievavý a zmení svoju spravodlivú povahu s prihliadnutím na skutočnosť, že si v Neho veril mnoho rokov a pár z nich si slúžil cirkvi? Myslíš si, že je to možné? Je to absolútne nemožné. Čo tým myslím, keď to hovorím? Ak nerozumieš pravde, zlo, ktoré páchaš, je zlo, a keď pravde rozumieš, zlo, ktoré páchaš, je stále zlo. Z Božieho pohľadu je to všetko zlo. Tieto dva druhy zla sú rovnaké. Nie je medzi nimi žiadny rozdiel. Pokiaľ niečo nie je v súlade s pravdou, je to zlo. Z Božieho pohľadu nie je medzi nimi žiadny rozdiel v charaktere. Keďže sú obe zlé, ľudia musia v oboch prípadoch zaplatiť za zlo, ktoré spáchali – musia zaplatiť cenu. Toto je Božia spravodlivá povaha. Či už o tom pochybuješ, alebo tomu veríš, toto Boh robí a takto určuje veci. Čo tým myslím, keď to hovorím? Chcem vám všetkým povedať fakt: Nemal by si predpokladať, že: „Boh si ma vyvolil, takže som našiel priazeň v Jeho očiach. Rozumiem mnohým pravdám. Ak spácham trochu zla, Boh to tak nebude charakterizovať ani to neodsúdi. Môžem si robiť, čo chcem. Môžem páchať zlo, ktoré je v mojej moci, pod zámienkou znášania útrap pre praktizovanie pravdy. Potom to Boh neodsúdi, však?“ Mýliš sa. Božie princípy pre odsudzovanie zla sú rovnaké. Nezáleží na tom, v akom prostredí sa to deje alebo v akej skupine ľudí sa to deje. Boh nerozlišuje medzi rôznymi rasami ani medzi tými, ktorých si vyvolil, a tými, ktorých si nevyvolil. Či už ide o neverca alebo veriaceho, Boh sa na nich pozerá v rovnakom svetle. Rozumiete? (Áno, rozumieme.)

„Nikdy sa nevzdávaj“ je niečo, čo ľudia hovoria, keď sú riadení satanskou povahou, a je to zmýšľanie, ktoré satanský svet obhajuje. Za čo považujeme toto zmýšľanie? (Za duševnú chorobu.) Je to spôsob myslenia a princíp, ktorý majú ľudia pre život a robenie vecí, ktorý obhajujú duševne chorí ľudia. Podnecuje a motivuje ľudí, aby použili akékoľvek prostriedky na uspokojenie svojich vlastných túžob a neskrotných ambícií, aby sa nikdy nenechali odradiť bez ohľadu na situáciu, aby sa usilovali v duchu princípu „stoj si za svojím a nikdy sa nevzdávaj“ a neanalyzovali, či sú ich túžby aneskrotné ambície správne alebo nie; pokiaľ majú toto zmýšľanie, je hodné chvály. Ak by človek skúmal niečo prospešné pre ľudstvo, nikdy sa nevzdával, nenechal sa odradiť neúspechom, neustále sa vyvíjal pozitívnym smerom a pokračoval vo výskume, aby ľudia mohli v budúcnosti žiť lepší život, potom by to bolo do istej miery chvályhodné. Je to však cieľ, o ktorý sa ľudstvo v tomto svete usiluje? Kto nezištne robí takéto veci pre dobro ľudstva? Nikto. Aj keď existujú ľudia, ktorí navonok robia veci pod zástavou konania dobra pre ľudstvo, v skutočnosti to robia pre svoju vlastnú povesť a profesionálny úspech, aby sa ich meno zapísalo do histórie. Toto sú ich ciele a žiadny z nich nie je správny. Okrem týchto vecí, k čomu zmýšľanie nikdy sa nevzdávaj vedie ľudí? Po prvé, zmýšľanie nikdy sa nevzdávaj útočí na limity a inštinkty ľudí. Napríklad na športovom ihrisku človek urobí tri saltá za sebou a jeho srdce to nezvláda a on povie: „Nikdy sa nevzdám. Musím prekonať svoje limity a prekonať Guinnessov svetový rekord. Urobím desať sált!“ Výsledkom je, že pri ôsmom salte zomrie. Čo by bolo, keby ho k tomu nemotivovalo toto zmýšľanie? (Urobil by to podľa svojich schopností.) Správne. Čo Boh vyžaduje od ľudí? Boh od nich vyžaduje, aby žili v normálnej ľudskej prirodzenosti, a dovoľuje ľuďom mať slabosti. Existuje hranica toho, čo fyzický inštinkt a orgány ľudí znesú. Ľudia by mali mať jasno v tom, akú úroveň môžu dosiahnuť. Mal ten človek jasno v tom, aké následky bude mať, keď urobí desať sált za sebou? Nemal v tom jasno, urobil to slepo a šiel nad svoje limity, kto teda mohol za to, že zomrel? (On sám.) Príčinou, prečo sa ten človek pokúsil urobiť desať sált, bolo to, že ho satan neustále motivoval a hovoril: „Nikdy sa nesmieš vzdať. Vzdať sa po piatich saltách je úbohé. Musíš urobiť osem!“ Premýšľal: „Ani osem nestačí. Urobím desať!“ Výsledkom bolo, že po ôsmom salte sa mu zastavilo srdce a prestal dýchať. Nezahrával sa s ním satan? Samozrejme, používame to len ako príklad; možno existuje niekto, kto bez problémov dokáže urobiť dvadsať sált. Keď majú ľudia túto nezlomnú vôľu bojovať, bojujú tam a späť a nakoniec zahodia svoj život. O niečo lepší scenár je, ak iba zahodia svoj život, ale nespáchali žiadne zlo. Potom môžu mať v budúcom živote stále šancu reinkarnovať sa ako človek a môžu znova okúsiť, aké to je byť človekom. Niektorí ľudia však napáchali veľké zlo a to privodilo katastrofu, takže za to musia platiť hroznú cenu počas niekoľkých životov; musia to neustále odčiňovať a trpieť v každom zo životov. Ak to všetko neodčinia v tomto živote, je tu ešte ďalší a nie je známe, koľko životov im bude trvať, kým to všetko odčinia. Toto je výsledok.

Keď niektorí ľudia zlyhajú v kázaní evanjelia, odmietajú sa s tým zmieriť a hovoria: „Nikdy sa nevzdám. Tentoraz som nikoho neobrátil – zlyhal som. Nabudúce nemôžem zlyhať. Rozhodne musím byť svedkom pre Boha a tým chlapcom, ktorý zvíťazí!“ Je dobré, že ľudia majú toto odhodlanie, ale čo skutočnosť, že sú schopní vysloviť slová „nikdy sa nevzdávaj“? Aká je to povaha? Nie je to povaha archanjela? Kázal im Boh takto svedčiť? Rozumejú pravde? Je to, čo robia, svedectvom o Bohu? To, čo robia, je zneuctením Boha. Čo by ste povedali, čo sú to za ľudia? (Tupci.) Sú to tupci. Nerozumejú pravde, a predsa hovoria, že svedčia o Bohu – celkom by stačilo, keby Boha nezneuctili. Čo sú to za slová „nikdy sa nevzdávaj“? Čo tieto slová znamenajú? Znamenajú nikdy nepriznať zlyhanie. V skutočnosti títo ľudia zlyhali, myslia si však, že tým, že nepriznali zlyhanie, dosiahli duševné víťazstvo. Všetci neverci si vysoko vážia také zmýšľanie, keď ľudia po viacerých zlyhaniach pokračujú v boji a čím viac prekážok musia zdolávať, tým sú odvážnejší. Ak si mal kedysi takéto zmýšľanie a spoliehal si sa naň v boji za dosiahnutie cieľa, nie je to hanebné? Ktoré aspekty skazenej povahy ľudí zobrazujú slová „nikdy sa nevzdávaj“ predovšetkým? Ktoré aspekty podstaty ľudí môžu tieto slová predstavovať? Nie sú takíto ľudia – ktorí by radšej zomreli, než by sa vzdali, a ktorí by skôr zomreli, než by priznali porážku – arogantní a bez rozumu? Skutočnosť, že ľudia môžu byť arogantní do takej miery a radšej by zomreli, než by priznali porážku, nie je len problémom nedostatku rozumu; trochu im chýba aj inteligencia, ako všetkého schopným zúfalcom. Niektorí ľudia hovoria: „Je to preto, že sú mladí a nerozvážni?“ Existuje tu súvislosť. V spoločnosti existuje populárne porekadlo: „Ak chceš vyhrať, musíš staviť všetko.“ To predstavuje zmýšľanie mladých ľudí, ktorí stavia všetko na jednu kartu, ako rozhnevaná mládež. „Ak si ochotný riskovať svoj život, môžeš dosiahnuť čokoľvek“ – to je zmýšľanie nikdy sa nevzdávaj. Majú starší ľudia takéhoto ducha? Majú ho tiež. Pozrite sa, politické kruhy tvoria prakticky samí dospelí a seniori – rivalita je tvrdá! Ľudia majú skazené povahy a žijú podľa svojich skazených pováh. Všetci majú vo väčšej či menšej miere toto zmýšľanie. Nemá to veľa spoločného s tým, či sú starí alebo mladí, ale priamo to súvisí s ich povahou. Ak veríš v Boha a rozumieš pravde, uvidíš túto záležitosť jasne a budeš vedieť, že takéto zmýšľanie nie je v súlade s princípmi pravdy a že je to skazená povaha. Ak nechápeš pravdu, túto záležitosť nebudeš môcť vnímať jasne a pomyslíš si: „Je dobré mať vôľu bojovať; je to správne. Ako môžu ľudia žiť, ak nemajú ani trochu vôle bojovať? Ak nemajú ani trochu vôle bojovať, nezostane im žiadny duch, ktorý by v nich žil. Aký má teda život zmysel? Ľudia sa zmieria s každou nepriaznivou situáciou – aké je to slabošské a zbabelé!“ Všetci ľudia si myslia, že pokým sú nažive, musia bojovať za dôstojnosť. Ako bojujú za dôstojnosť? Kladením dôrazu na slovo „boj“. Nech už ich postretne akákoľvek situácia, svoje ciele sa snažia dosiahnuť prostredníctvom boja. Zmýšľanie nevzdávať sa za žiadnu cenu má svoj pôvod v slove „boj“. To, čo ateisti uctievajú najviac, je duch boja. Bojujú s Nebom, bojujú so zemou, bojujú s ľuďmi – to im prináša najväčšie šťastie. Myslia si, že čím je človek schopnejší bojovať, tým hrdinskejším je – hrdinovia sú plní vôle bojovať. Práve tu vznikla zmýšľanie „nikdy sa nevzdávaj“; to je jadro boja. Všetky druhy démonov, ktorí sú zo satana, nikdy neprijali pravdu, takže podľa čoho žijú? Žijú podľa satanskej filozofie boja. Každý deň svojho života bojujú. Bez ohľadu na to, čo robia, vždy sa snažia zvíťaziť pomocou boja a potom sa svojím víťazstvom vystatujú. Snažia sa bojovať o dôstojnosť vo všetkom, čo robia – podarí sa im to? O čo presne súperia a za čo bojujú? Celý ich boj je pre slávu, zisk a postavenie; celý ich boj sa týka ich vlastných záujmov. Prečo bojujú? Preto, aby sa hrali na hrdinov a aby ich označili za elitu. Ich boj sa však musí skončiť smrťou a musia byť potrestaní. O tom niet žiadnych pochýb. Kde je satan a démoni, tam je boj; keď budú napokon zničení, vtedy sa skončí aj boj. To bude výsledok satana a démonov.

Malo by sa zmýšľanie „nezlomnej vôle bojovať“ rozvíjať a propagovať? (Nie.) Ako by k nemu teda mali ľudia pristupovať? (Mali by ho zanechať.) Ľudia by ho mali rozlíšiť, odsúdiť a zanechať. Táto fráza nie je pravdou a ani kritériom, ktoré by ľudia mali dodržiavať, a už vôbec nie požiadavkou, ktorú Boh kladie na ľudstvo. Nemá žiadnu súvislosť s Božími slovami ani s Božími požiadavkami na ľudí. Čo Boh od ľudí vyžaduje? Boh nepotrebuje, aby si mal nezlomnú vôľu bojovať. To, čo Boh potrebuje, je, aby ľudia porozumeli svojej vlastnej skazenej podstate, aby vedeli, akými ľuďmi sú, akým typom ľudí sú, čo im chýba, či je ich kvalita vysoká alebo nízka, aká je ich schopnosť chápania, či sú niekým, kto skutočne miluje Boha, a či sú niekým, kto miluje pravdu. Boh potrebuje, aby si sám sebe v týchto ohľadoch presne porozumel, a potom robil to, čo môžeš, podľa svojho duchovného postavenia a podľa kvality, ktorú máš, tak dobre, ako vieš. Obsahuje to význam „bojovania“? (Nie.) Nepotrebuješ bojovať. Niektorí ľudia hovoria: „Nemôžem bojovať so svojou skazenou povahou?“ Dá sa tvoja skazená povaha prekonať bojom? Dá sa ním zmeniť? (Nie.) Nie, nedá sa zmeniť bojom. Niektorí hovoria: „Môžem bojovať so satanovými zlými silami? Môžem bojovať s antikristmi? Môžem bojovať so zlými ľuďmi, s ľuďmi s podlými povahami a s ľuďmi, ktorí spôsobujú narušenia a vyrušenia?“ To určite nie je v poriadku. Prečo to nie je v poriadku? Boj sám osebe nie je praktizovaním pravdy. Kedy Božie slová hovorili: „bojuj proti antikristom“, „bojuj proti farizejom“, „bojuj proti pokrytcom“ alebo „bojuj so svojou skazenou povahou“? Povedal Boh tieto veci? (Nie.) Naopak v spoločnosti, v tomto satanskom svete, existujú boje proti statkárom, boje proti tým, ktorí sú pri moci, a boje proti intelektuálom, ako aj boje medzi masami, kohútie zápasy, psie zápasy, býčie zápasy a tak ďalej. Tak či onak, nič z toho nepatrí medzi dobré veci. Boj je taktikou, prostredníctvom ktorej satan ubližuje ľuďom a privádza pohromu na živé tvory. Nedovoľuje ľudstvu pokojne spolunažívať. Skôr spôsobuje medzi ľuďmi rozkoly a nenávisť, potom ich núti, aby medzi sebou bojovali a navzájom sa masakrovali, zatiaľ čo on z úzadia sleduje tú zábavu a hurhaj. Keďže ide o satanské správanie, ak sa v cirkvi a v Božom dome objaví nejaké správanie, javy alebo záležitosti, ktoré súvisia s bojom, ako by ste sa na tieto veci pozerali? Dali by ste palce nahor na znak podpory a schválenia, alebo by ste to zastavili? (Zastavili by sme to.) Mali by ste to zastaviť, jasne im to vysvetliť, aby to pochopili, a povedať im, že musia robiť veci podľa pravdy, robiť ich v súlade s princípmi a konať v úplnom súlade s Božími slovami. Môžete ich aj orezať, ale orezávanie, napomínanie a dokonca disciplinovanie nie je boj. Na čo odkazuje boj? Na horkokrvné dohadovanie sa s inými ľuďmi o tom, čo v nejakej záležitosti je a nie je pravda, hašterenie sa s ľuďmi a nerozumné správanie, robenie scén, dokonca uchyľovanie sa k tajným intrigám a klamlivým úkladom alebo používanie ľudských taktík, metód a prostriedkov na to, aby ste človeka prinútili podrobiť sa, aby ste ho porazili a opakovane ho trýznili, kým sa nevzdá. Toto sa nazýva boj. Boj je vyslovene druh horkokrvného správania a konania a je to takisto vyslovene satanský druh správania, metódy a spôsobov robenia vecí. Nemá to nič spoločné s pravdou. Niektorí hovoria: „Ako to, že je nesprávne, keď Boží vyvolený ľud povstane a bojuje s takými ľuďmi ako sú falošní vodcovia, antikristi, farizeji a zlí ľudia? Nie je dobré bojovať s nimi, kým sa nevzdajú alebo kým nie sú vyčistení? Nebude potom v Božom dome pokoj? Nebudú potom môcť bratia a sestry pokojne viesť svoj cirkevný život? Prečo nám nie je dovolené bojovať s týmito ľuďmi?“ Je správne bojovať s nimi? Po prvé, jedna vec je istá, a to tá, že bojovať je nesprávne. Prečo je to nesprávne? Boh zlých ľudí trestá a odsudzuje, tak čo na tom záleží, či s nimi ľudia bojujú? Čo je zlé na tom, keď ich ľudia ponižujú, pustia sa do nich a spôsobujú im utrpenie, keď nemajú nič lepšie na práci, kričia na nich, pritlačia ich k zemi a kritizujú ich? Boh vydáva správne ustanovenia a v týchto ustanoveniach nie sú žiadne body, ktoré by sa týkali boja. Boh iba špecifikuje správne ustanovenia, v ktorých sú metódy a princípy zaobchádzania s každým druhom človeka. Ustanovenia ľuďom hovoria, ktorý typ ľudí by mal byť vypudený, ktorý typ ľudí by mal byť vyčistený, ktorý typ by mal byť prepustený, ktorý by mal byť rozvíjaný, ktorý typ ľudí by sa mal používať, ktorý typ by sa nemal používať, ktorý typ ľudí môže byť spasený a ktorý nemôže byť spasený. Boh iba hovorí ľuďom princípy. Preto, keďže ste ľudia, ako by ste si mali vykladať tieto Božie slová? Všetky tieto Božie slová sú pravda. Čo je pravda? Je to tak, že keď Boh robí čokoľvek alebo zaobchádza s akýmkoľvek typom človeka, aj keď je to zlý človek, ktorý vykonal zlé veci a spôsobil extrémnu stratu práci a záujmom Božieho domu, Boh stále použije svoje metódy, aby s ním naložil; rozhodne pri zaobchádzaní s ním nepoužije žiadne satanské ani horkokrvné metódy. Ako sa tomu hovorí? Hovorí sa tomu spravodlivé zaobchádzanie s ľuďmi. Je v tejto spravodlivosti obsiahnutý boj? Nie. Je to pravda? (Áno.) Bez ohľadu na to, aký horkokrvný, aký satanský a aký zlý je tento človek, berieme Božie slová ako najvyšší pokyn a ako presné princípy, ktoré použijeme na nakladanie s ním. Neodsudzujeme ho ani sa proti nemu nespolčujeme z horkokrvnosti; takú vec rozhodne nerobíme. Toto sa nazýva spravodlivé zaobchádzanie s ľuďmi a toto sú princípy, ktoré Boh dal ľuďom.

Vo východnom svete existuje jasná fráza „nezlomná vôľa bojovať“. V západnom svete môžu poznať frázu s rovnakým významom. Pokiaľ je skazený satanom a žije v jeho moci, každý človek má satanskú povahu, je obzvlášť arogantný a samospravodlivý a nikomu sa nepodvoľuje. Keď sú hnaní týmto druhom povahy, v ľuďoch určite vznikne mentalita a spôsob myslenia „nezlomnej vôle bojovať“. Všetci ľudia považujú tento druh myslenia a mentality, ktorý ľudstvo propaguje, za správny, pozitívny a za niečo, čo stačí na to, aby ľudí podporovalo v tom, keď pokračujú vo svojej ceste a vo svojom živote. Bez ohľadu na to, za akú správnu túto takzvanú mentalitu a myslenie považujú a ako hovoria o jej správnosti, všetci voči nej musíme mať rozlišovanie. V celom ľudstve neexistuje jediná rasa, v ktorej by moc mala pravda. Bez ohľadu na to, aké vznešené, starobylé alebo tajomné sú myšlienky alebo tradičná kultúra, ktorú nejaká rasa vytvorila, alebo vzdelanie, ktoré prijala, či vedomosti, ktoré vlastní, jedna vec je istá: nič z toho nie je pravda ani to nemá s pravdou žiadny súvis. Niektorí ľudia hovoria: „Niektoré morálne zásady alebo predstavy o posudzovaní dobrého a zlého, správneho a nesprávneho, čierneho a bieleho, obsiahnuté v tradičnej kultúre, sa zdajú byť dosť blízke pravde.“ Skutočnosť, že znejú ako blízke pravde, neznamená, že sú jej blízke významovo. Výroky skazeného ľudstva pochádzajú od satana, nikdy nie sú pravdou, zatiaľ čo iba Božie slová sú pravdou. Teda bez ohľadu na to, aké blízke sa niektoré ľudské slová môžu zdať Božím slovám, nie sú pravdou a nemôžu sa stať pravdou; o tom niet pochýb. Sú blízke len čo do znenia a vyjadrenia, ale v skutočnosti sú tieto tradičné predstavy nezlučiteľné s pravdami Božích slov. Aj keď medzi doslovnými zmyslami týchto slov môže byť určitá blízkosť, nezdieľajú rovnaký zdroj. Božie slová pochádzajú od Stvoriteľa, zatiaľ čo slová, myšlienky a názory tradičnej kultúry pochádzajú od satana a démonov. Niektorí ľudia hovoria: „Myšlienky, názory a slávne výroky tradičnej kultúry sú všeobecne uznávané ako pozitívne; aj keď sú to lži a bludy, môžu sa stať pravdou, ak sa ich ľudia držia niekoľko sto – niekoľko tisíc – rokov?“ Rozhodne nie. Takýto názor je rovnako absurdný ako tvrdenie, že sa opice vyvinuli na ľudí. Tradičná kultúra sa nikdy nestane pravdou. Kultúra je kultúra a bez ohľadu na to, aká je vznešená, ide stále len o niečo relatívne pozitívne, čo vytvorilo skazené ľudstvo. To, že je niečo pozitívne, sa však nerovná tomu, že je to pravda, to, že je to pozitívne, z toho nerobí kritérium; je to len relatívne pozitívne a nič viac. Je nám teda teraz jasné, či je za touto „pozitivitou“ vplyv tradičnej kultúry na ľudstvo dobrý alebo zlý? Bezpochyby má na ľudstvo zlý a negatívny vplyv.

Dnes sme rozobrali príslovie „Nepochybuj o tom, koho zamestnávaš, ani nezamestnávaj toho, o kom pochybuješ“. Je to druh filozofie pre svetské záležitosti. Rozobrali sme aj známy idióm s historickým pozadím „Spávať na raždí a lízať žlč“. Nestačia už len tieto dve frázy na to, aby ste získali nové porozumenie o tradičnej kultúre ľudstva a filozofiách pre svetské záležitosti? Čo presne je podstatou tradičnej kultúry a filozofií pre svetské záležitosti? Po prvé, môžete si byť istí, že tieto veci rozhodne nie sú pozitívne. Povstávajú zo skazených pováh ľudí – ich zdrojom je satan. Čo prinášajú ľudstvu? Ľudstvo zavádzajú, kazia, zväzujú a obmedzujú. To je isté a nepochybné. Všetko, čo ľudstvu prinášajú, je negatívny vplyv a negatívny účinok, sú teda pravdou? (Nie.) Nie sú pravdou, a predsa ich ľudstvo stále posväcuje ako pravdu. Čo sa to tu deje? Ľudia boli zavedení. Pretože neboli spasení Bohom, nerozumejú pravde a nepočuli presné veci, ktoré Boh hovorí o frázach a záležitostiach tohto druhu, nakoniec prijímajú myšlienky a názory, o ktorých si na základe svojich predstáv myslia, že sú relatívne správne, dobré a ktoré vyhovujú ich vôli. Tieto veci vstúpili do ich sŕdc ako prvé a stali sa tam dominantnými, takže sa ich ľudia držia stovky a tisíce rokov. Tieto tradičné kultúry, ktoré sú satanskými filozofiami, už dávno zapustili korene v srdciach ľudí, zavádzajú a ovplyvňujú generáciu za generáciou. Ak neprijmete pravdu, budete naďalej zavádzaní a ovplyvňovaní týmito filozofiami. Dnes som rozobral a hovoril v duchovnom spoločenstve o výrokoch „Nepochybuj o tom, koho zamestnávaš, ani nezamestnávaj toho, o kom pochybuješ“ a „Spávať na raždí a lízať žlč“. Jedna z týchto fráz je porekadlo, druhá je idióm. V týchto dvoch frázach môžeme vidieť, čo presne je satanská kultúra na celom svete: je poskladaná z kacírstiev a bludov, ktoré zavádzajú ľudí, kazia ich, sú pre nich škodlivé a ubližujú im. Ak sa ľudstvo bude riadiť týmito filozofiami zo satana, potom počas toho, ako budú ľudia prechádzať životom, budú len čoraz skazenejší a čoraz podlejší; budú sa navzájom vraždiť, bojovať medzi sebou a nebude to mať konca. Medzi ľuďmi nebude existovať dôvera, harmonické spolunažívanie ani vzájomná láska. Stručne povedané, to, čo táto kultúra prináša ľudstvu, sú nepriaznivé následky. Pod vedením týchto takzvaných myšlienok a mentalít núti ľudstvo neustále konať zlo, neustále odporovať Bohu, neustále prekračovať morálne hranice ľudí a používať akékoľvek prostriedky na dosiahnutie svojich cieľov. Nakoniec sa vydajú cestou zničenia a budú potrestaní. Toto je podstata ľudskej kultúry. Keď hovoríme o porekadlách, aký je váš názor na ne? Niektorí ľudia môžu povedať: „Nie sú to skutočné myšlienky, ktoré ľudstvo obhajuje. Ľudia vo vyššej spoločnosti, ktorí majú relatívne vysokú úroveň vhľadu, sa nimi neriadia.“ Práve sme rozobrali idióm, s ktorým ľudia vo vyššej spoločnosti súhlasia: „spávať na raždí a lízať žlč.“ Je tento idióm na vysokej úrovni? (Nie.) Tento idióm nie je na vysokej úrovni, ale tieto myšlienky a tieto mentality sú rozhodne vychvaľované a obhajované každým na každej vysokej škole a v každej sfére vysokej úrovne ľudskej spoločnosti. Toto je ľudská kultúra. Ľudstvo bolo týmito aspektmi tradičnej kultúry upravené, znecitlivené a skazené. A aký je konečný výsledok? Že ľudstvo je zavádzané, obmedzované a zväzované tradičnou kultúrou a dochádza k prirodzenému vzniku typu mentality a teórie, ktorú ľudstvo obhajuje a šíri, rozširuje doširoka a núti ľudí, aby ju prijali. Nakoniec si získa srdce každého, prinúti každého schvaľovať tento druh mentality a myšlienky a každý je touto myšlienkou skazený. Keď sú ľudia do určitej miery skazení, už nemajú žiadne predstavy o tom, čo je správne alebo nesprávne; už viac nechcú rozlišovať, čo je spravodlivosť a čo je podlosť, ani už nie sú ochotní rozlišovať, čo sú pozitívne a čo negatívne veci. Dokonca príde deň, keď im nebude jasné, či sú vôbec ľuďmi, a existuje veľa zvrátených ľudí, ktorí nevedia, či sú mužom alebo ženou. Ako ďaleko od zničenia je takáto ľudská rasa? Ako sa súčasné ľudstvo porovnáva s ľuďmi v Noemových časoch? Nie sú tí dnešní ešte podlejší? Už dosiahli vrchol podlosti a sú takí podlí, že sú veci, ktoré nie ste schopní počúvať – keď ich počujete, ste znechutení. Ľudia sú do istej miery chorí. Navonok ich telá vyzerajú ľudsky, ale to, čo si myslia v srdci, v skutočnosti nie je to, čo by si ľudia mali myslieť; všetci sú chorí a neschopní zmeniť sa. Čo myslím tým, že sú neschopní zmeniť sa? Myslím tým, že možno pred sto alebo dvesto rokmi by bolo viac ľudí ochotných počúvať Boha hovoriť a vydávať výroky. Verili, že v tomto svete existuje právo, ako aj spravodlivosť a férovosť. Ľudia boli ochotní prijať takúto skutočnosť a túžili po jej uskutočnení. Ba čo viac, dúfali, že nastane deň, keď príde Spasiteľ, ktorý dokáže spasiť ľudstvo spod vplyvu temnoty a podlosti. Avšak o sto alebo dvesto rokov neskôr je takýchto ľudí čoraz menej. Koľko je ľudí, ktorí dokážu rozumieť Božím slovám? Koľko je tých, ktorí dokážu prijať pravdu? Aj keď Božiu milosť prijali mnohí ľudia, čo z toho? Počet ľudí, ktorí Ho skutočne nasledujú, je čoraz nižší. To znamená, že v ľudskej rase je čoraz menej ľudí, ktorí sú po vypočutí Božích slov povzbudení, schopní milovať pozitívne veci, túžia po svetle, túžia po práve a túžia po príchode Božieho kráľovstva, čestnosti a spravodlivosti. Čo to dokazuje? Že satanove filozofie, zákony, myšlienky a takzvané mentality zaviedli a skazili celú ľudskú rasu. Do akej miery boli zavedení a skazení? Všetci ľudia prijali satanove bludy a diabolské slová ako pravdu; všetci uctievajú satana a nasledujú ho. Nerozumejú slovám Boha, Stvoriteľa. Bez ohľadu na to, čo Stvoriteľ hovorí, koľko toho hovorí a aké jasné a praktické sú Jeho slová, nikto im nerozumie; nikto ich nechápe. Všetci sú otupení a nasprostastí a ich myslenie a mysle sú zmätené. Ako došlo k ich zmäteniu? To satan ich zmiatol. Satan ľudí dôkladne skazil. V dnešnej spoločnosti existuje množstvo najrôznejších myšlienok, ideológií a vyhlásení. Ľudia veria čomukoľvek, čo si vyberú, a nasledujú čokoľvek, čo si vyberú. Nikto im nemôže hovoriť, čo majú robiť, ani nie je schopný im hovoriť, čo majú robiť. Až takúto mieru to nadobudlo. Takže skutočnosť, že si môžete zvoliť veriť v Boha, je požehnaním. Dnes ste schopní rozumieť tomu, čo Boh hovorí, máte aspoň kúsok svedomia, veríte tomu, čo Boh hovorí, túžite po príchode Božieho kráľovstva a túžite žiť v kráľovstve svetla, práva, férovosti a spravodlivosti. Je pre vás vzácne, že máte túto úprimnosť? Ako ste ju získali? Je to vďaka Božej ochrane a tomu, že v tebe pôsobí Duch Svätý, aby ti dal najavo, že si schopný veriť v Boha a nasledovať Ho. Keby vo vás Boh nepôsobil, boli by ste tu teraz schopní byť ako veriaci? Mohli by ste sa zmeniť tak, ako ste sa zmenili teraz? Len sa pozrite, majú tí neverci teraz ešte stále ľudskú podobu? Možno práve teraz nerozumieš mnohým pravdám a v mnohých prípadoch sú tvoje názory stále presne také isté ako názory nevercov – čokoľvek si myslia oni, to si myslíš aj ty. Hoci niekedy neprijímaš niektoré z ich názorov, nemáš rozlišovanie a nemáš inú cestu, ktorou by si sa vydal. Keď príde deň, keď porozumieš pravde, budeš schopný rozlíšiť, že ich názory sú nesprávne a podlé, a tvoje srdce ich bude schopné zavrhnúť. Potom jasne uvidíš ich démonické tváre. Uvidíš, že sú to živí diabli, nie ľudia. Sú prezlečení za ľudí, ale nerobia ľudské veci. Ako môžeš vedieť, že je to tak? Slová, ktoré hlásajú, sú obzvlášť páčivé pre ucho a schopné zavádzať ľudí, ale to, čo robia a vykonávajú, je extrémne podlé a odporné a jednoducho nehanebné a nerozumné. Takzvané myšlienky a takzvané mentality, ktorých sa držia, sú nesmierne podlé a reakcionárske, sú v úplnom rozpore s Božími slovami a pravdou a ide o presný opak Božích slov a pravdy, a predsa títo ľudia berú tieto falošné úvahy a kacírstva ako pravdu a intenzívne ich hlásajú, rázne a verejne ich propagujú na zavádzanie a kazenie ľudstva, aby tak zakryli svoje rôzne nízke a nehanebné zločiny a odporné tváre. Z toho môžeš jasne vidieť, že sú to všetko démoni, ako aj šelmy a nečistí duchovia, ktorým sa nedá rozumne dohovoriť. Nemôžeš s nimi hovoriť rozumne a nemôžeš s nimi hovoriť dobré alebo pravdivé slová. Keď príde deň, keď budeš vidieť takto jasne, budeš vedieť, že ľudstvo je príliš hlboko skazené; že si rovnako skazený ako ostatní ľudia; že len v súčasnosti, keď veríš v Boha a rozumieš niektorým pravdám, dokážeš žiť nejakú ľudskú podobu, vymaniť sa spod vplyvu diablov a satana a rozlíšiť ich, nenávidieť ich a zanechať ich; že bez Božej spásy by si bol presne taký istý ako oni – nebol by v tom žiadny rozdiel – a že by si bol schopný akejkoľvek zlej alebo podlej veci. Teraz sa usiluješ o pravdu, vkladáš do nej veľa práce a úsilia, pri čom kladieš dôraz na praktizovanie a premieňaš pravdu na svoju vlastnú realitu. Keď porozumieš pravde, dokážeš praktizovať pravdu, dokážeš žiť realitu Božích slov a budeš mať skutočné skúsenostné svedectvo, tvoje srdce bude šťastné a pokojné, tvoje zmýšľanie a stav budú čoraz normálnejšie, tvoj vzťah s Bohom bude čoraz bližší a čoraz normálnejší a tvoje dni budú čoraz lepšie. Ak nepraktizuješ pravdu, vždy žiješ podľa satanských filozofií a vždy Boha chápeš nesprávne a podozrievaš Ho, potom bude tvoje srdce čoraz vzdialenejšie od Boha, tvoja viera v Neho bude márna a nezískaš nič. Aj keď veríš v Boha už mnoho rokov, rozumieš mnohým slovám a učeniam a neprijímaš rôzne bludné myšlienky a názory neveriacich, je to zbytočné. Je to preto, že nerozumieš pravde a dokážeš hovoriť len o niektorých slovách a učeniach, a stále nedokážeš praktizovať pravdu. Pretože tie veci, ktoré do tvojho srdca vstúpili ako prvé a získali tam prevahu, majú nad tebou stále moc, si schopný žiť len podľa nich. Bez ohľadu na to, čo chceš robiť, a bez ohľadu na to, aká situácia ťa postihne, nebudeš si môcť pomôcť a budeš ovládaný týmito satanskými filozofiami. Ak teda majú tieto satanské filozofie moc nad tvojím srdcom, nebudeš schopný praktizovať pravdu. Niektorí ľudia hovoria: „Nepraktizujem pravdu ani nenasledujem satana.“ Je to možné? Neexistuje žiadna stredná cesta. Iba prijatím pravdy, pochopením pravdy a následným vyčistením tých satanských vecí, ktoré do tvojho srdca vstúpili ako prvé a získali tam prevahu, môžeš dospieť k tomu, že budeš veci robiť podľa pravdy. Keď bude mať pravda moc nad tvojím srdcom a Božie slová budú mať moc nad tvojím srdcom, prirodzene budeš schopný praktizovať pravdu v tom, čo hovoríš a robíš.

Za čo ľudia pokladajú satanovu logiku a myšlienky a mentálne barličky, ktoré ovládajú to, ako ľudia žijú? Za psychickú výživu? Za slepačiu polievku pre dušu? V skutočnosti sú to veci, ktoré kazia ľudí, a ak ich človek „zje“, zomrie. Ak ľudia tieto veci neustále prijímajú a ukladajú si do seba satanské veci, čo to naznačuje? Že ešte neodvrhli svoju pôvodnú skazenú povahu a navyše prijali novú skazenosť od satana. To znamená, že je s nimi koniec. Je neodvratné, že nemôžu byť spasení. Mal by si neustále rozlišovať a odmietať tieto veci a zároveň ich neustále odvrhovať, nežiť podľa nich a prijímať Božie slová. Sú ľudia, ktorí hovoria: „Nebudem prijímať tieto veci. Božie slová do mňa vstúpia samy.“ To nie je možné. Musíš aktívne hľadať pravdu a prijímať ju a v procese porozumenia pravde prirodzene získaš rozlišovanie falošných úvah a kacírstiev a pomaly ich zanecháš. Takto sa z Božích slov postupne stanú tvoje princípy pre konanie vecí a keď ich budeš konať, budeš vedieť, ktorý spôsob ich konania je v súlade s Božími úmyslami, budeš veľmi prirodzene praktizovať pravdu a tento aspekt tvojej skazenej povahy sa zmení. Myslíte si, že je to ťažké urobiť, alebo nie? V skutočnosti to ťažké nie je. Jediná ťažká vec na tom je, že to ľudia neuvádzajú do praxe. Niektorí ľudia si myslia: „Toto je naozaj ťažké – ťažšie ako šplhať sa do nebies! Nie je to ako nútiť ryby žiť na súši? Nestavia ma to do ťažkej pozície?“ Je to tak? Nie, nie je to tak. Musíš k týmto záležitostiam pristupovať správne a mať v nich správne rozlišovanie. Dnes som taký dlhý čas strávil hovorením v duchovnom spoločenstve a rozoberaním len niekoľkých satanských bludov, ale predstavuje týchto pár vecí jediné veci, ktoré sú v ľuďoch uložené? (Nie.) Je ich oveľa viac ako len týchto! Neskôr budem o týchto témach hovoriť v duchovnom spoločenstve postupne. Predtým som o tomto aspekte nehovoril v duchovnom spoločenstve, uvažovali ste teda niekedy o týchto témach sami? Neuvažovali. Keby ste o nich uvažovali, dosiahli by ste nejaké výsledky? Keby ste boli schopní vložiť do pravdy nejaké úsilie, mali by ste určité rozlišovanie satanských bludov a neboli by ste takí úplne nevedomí, ako ste teraz. Zdá sa vám moje dnešné hovorenie o týchto témach nečakané? Je tu niekto, kto hovorí: „Nehovoríme v duchovnom spoločenstve o rozlišovaní antikristov? Ako to, že zrazu hovoríme v duchovnom spoločenstve o týchto témach?“ Všetky tieto záležitosti súvisia so satanovou skazenou povahou. A všetky takisto súvisia s ľuďmi rozlišujúcimi satanovu skazenú povahu, a sú prospešné pre schopnosť ľudí presne rozumieť pravde. Prinajmenšom po duchovnom spoločenstve budú ľudia vedieť toto: „Ukazuje sa, že táto skvelá fráza nie je pravda.“ Od tohto momentu môžu byť z tvojho srdca odstránené bludy ako „Spávať na raždí a lízať žlč“ a „Nepochybuj o tom, koho zamestnávaš, ani nezamestnávaj toho, o kom pochybuješ“. Možno sú medzi vami takí, ktorí ich momentálne nedokážu vyčistiť, ale aspoň vieš, že tieto frázy nie sú pravda, a keď ich nabudúce budeš počuť niekoho hovoriť, budeš vedieť, že tieto frázy sú zavádzajúce, a neprijmeš ich. Hoci tvoje srdce cíti, že tieto frázy sú do istej miery správne a že sú stále dobrými vecami, myslíš si tiež: „Boh povedal, že tieto frázy nie sú pravda. Nemôžem konať podľa nich.“ Nie je to pre teba prospešné? (Áno.) Aký je Môj cieľ, keď hovorím tieto veci? Prečo takto rozoberám tieto frázy? Veriaci vždy hovoria: „Musíme praktizovať pravdu. Všetky Božie slová sú pravda. Všetky Božie slová sú pozitívne veci a sú tým, čo by sme mali praktizovať.“ Jedného dňa si orezávaný a v tvojom srdci sa vynoria frázy „Spávať na raždí a lízať žlč“ a „Keď sa nebo chystá zveriť človeku veľkú zodpovednosť, jeho srdce musí najprv zažiť bolesť“. Sú tieto veci pravdou? Nie je to vtip? Keby ťa požiadali, aby si svedčil o Bohu, ako by si to urobil? Hovoríš: „Veriaci musia znášať poníženie a niesť ťažké bremeno, spávať na raždí a lízať žlč a musia mať nezlomnú vôľu bojovať a nezlomnú mentalitu.“ Je toto svedčenie o Bohu? (Nie.) Tým, že považuješ satanovu logiku za Božie slová a pravdu a svedčíš o nej, nielenže si nesvedčil o Bohu správne, ale stal si sa terčom posmechu pre satana a zneuctil si Boha. Čo to robíš? Keby ťa za to Boh odsúdil, považoval by si to za nespravodlivé a povedal by si: „Som nevedomý. Nerozumiem. Boh so mnou o tom nikdy nehovoril v duchovnom spoločenstve.“ Ak ťa neodsúdi, ale povaha tvojich činov je veľmi vážna, čo by s tým mal Boh urobiť? Odložiť ťa bokom? (Nie.) Netreba robiť nič. Pokiaľ ide o Mňa, len vás privediem k tomu, aby ste porozumeli čo najviac a privediem vás k tomu, aby ste vedeli čo najviac – podľa vašej úrovne chápania a podľa toho, čo som schopný vám povedať – o tom, čo presne je pravda, o tom, či frázy, o ktorých si myslíte, že sú dobré a správne, súvisia s pravdou a či sú pravdou. Musím vás priviesť k porozumeniu týchto vecí. Ak po tom, čo budeš vedieť tieto veci, budeš stále zmýšľať rovnako a budeš rovnako neústupný, potom ťa Boh neodloží bokom ani ťa nebude ignorovať. Zaslúžiš si byť odsúdený a Boh bude konať. Prečo to Boh urobí? Ak takto konáš bez toho, aby si týmto veciam rozumel, potom to Boh bude považovať za tvoju pochabosť a nevedomosť, ale ak tieto veci vieš a stále konáš takto, potom vedome robíš zle a Boh s tým musí naložiť podľa princípov.

19. decembra 2019