Deviaty bod: Svoju povinnosť konajú, len aby sa odlíšili a uspokojili svoje vlastné záujmy a ambície; nikdy neberú ohľad na záujmy Božieho domu a dokonca tieto záujmy zrádzajú a zamieňajú za osobnú slávu (Prvá časť)

Doplnok: Čo je pravda

V dnešnom duchovnom spoločenstve budeme ďalej hovoriť o obsahu z minula. Aká bola téma toho predošlého? („Spať na raždí a lízať žlč“ nie je pravda.) Mysleli ste si teda predtým, že je to pravda? Ľudia si predtým podvedome mysleli, že je to pravda, alebo aspoň, že je to celkom pozitívne a inšpiratívne a mohlo by to ľudí povzbudiť k tomu, aby boli aktívni a smerovali nahor. Pri pohľade z tejto roviny významu si mysleli, že to má celkom blízko k pravde a k pozitívnym veciam. Preto mnohí ľudia podvedome verili, že je toto príslovie „spať na raždí a lízať žlč“ celkom pozitívnym vyjadrením alebo že má prinajmenšom skôr pozitívny než negatívny nádych a zohráva úlohu pri pomoci v ľudskom živote a počínaní si. Po našom duchovnom spoločenstve sme však videli, že to tak vôbec nie je a sú s tým veľké problémy. Hľadali ste ďalšie výrazy, ktoré sa tomuto výrazu podobajú, súvisia s ním alebo majú podobnú úlohu a ľudia si o nich podvedome myslia, že sú celkom pozitívne alebo celkom dobré? Rozobrali ste ich? (Nie.) Povedzte Mi, hodí sa sem výraz „vyvodzovanie mnohých záverov z jedného príkladu“? (Áno.) Malo by sa povedať, že tento výraz má praktické uplatnenie, pokiaľ ide o hľadanie pravdy a jej praktizovanie. Minule sme v duchovnom spoločenstve hovorili o prísloví „spať na raždí a lízať žlč“. Aké ďalšie výrazy podobného typu existujú? Aké iné výrazy majú približne rovnaký význam alebo môžu plniť rovnakú úlohu? Nezaškodí, ak podľa Môjho príkladu rozoberiete výrazy ako „spať na raždí a lízať žlč“, budete o nich vzájomne hovoriť v duchovnom spoločenstve a získate nejaké nové porozumenie. Keď raz budete schopní rozpoznať pomýlenosť takýchto výrazov, zavrhnete ich a potom sa vydáte cestou praktizovania pravdy a úsilia o ňu, ktoré sa úplne zakladá na Božích slovách.

Ďalej budeme pokračovať témou, o ktorej sme hovorili v duchovnom spoločenstve z predchádzajúcich dvoch razov. Aká to bola téma? (Čo je pravda.) Správne, čo je pravda. Čo presne je teda pravda? (Pravda je kritérium pre počínanie a konanie človeka a uctievanie Boha.) Zdá sa, že ste si túto vetu z hľadiska teórie a definície zapamätali. Je teda teraz, po našich predchádzajúcich dvoch duchovných spoločenstvách, v hĺbke vašich sŕdc nejaký rozdiel vo vašom definovaní, poznaní a chápaní pravdy v porovnaní s minulosťou? (Áno, je.) V čom presne spočíva tento rozdiel? Hoci ju možno po tomto krátkom čase nepoznáte z praktickej skúsenosti, prinajmenšom máte nejaké vnemové poznanie. Povedzte Mi to na základe vašich vlastných skúseností, poznania a porozumenia. (Predtým som vedel, že kedykoľvek ma niečo postretne, musím praktizovať podľa pravdy Božích slov, ale nikdy som to nedokázal uviesť do praxe. Zvyčajne mám totiž sklon prejavovať horkokrvnosť, a hoci z Božích slov viem, že je nesprávne, a poznám Božie požiadavky na ľudí, stále to robím a nikdy som nedokázal nájsť hlavnú príčinu. Až keď som si minule vypočul Božie duchovné spoločenstvo, uvedomil som si, že ľudia často odhaľujú skazenosť, pretože ich ovládajú satanské myšlienky, a ja zas prejavujem horkokrvnosť, pretože je vo mne satanská logika: „Nezaútočím, pokiaľ nebudem napadnutý, no ak budem napadnutý, určite podniknem protiútok.“ Myslím si, že tento výrok je správny a že takto konám v sebaobrane, a pod vplyvom tohto satanského myslenia a názoru nie som schopný praktizovať pravdu. No hoci sa tieto satanské veci navonok zdajú správne, v skutočnosti sú vlastne významy, ktoré vyjadrujú, v rozpore s tým, čo vyžadujú Božie slová, a sú nesprávne. Iba Božie slová sú pravda a iba konanie v súlade s Božími slovami je úplne správne.) Veľmi dobre. Kto k tomu môže niečo dodať? (Ja by som chcel niečo dodať. Aj ja som predtým vedel, že musím hľadať a praktizovať pravdu, kedykoľvek ma niečo postretne, ale stále ma trochu miatlo, ako praktizovať. Po vypočutí Božieho duchovného spoločenstva cítim, že pravda je veľmi reálna a týka sa každého aspektu života. Vezmime si niektoré príklady, ktoré spomenul Boh. Aj Číňania sa po príchode do západných krajín učia piť kávu. Problém nie je v spôsobe, akým človek koná, ale v ľudských myšlienkach a názoroch, čo súvisí s pravdou. Po Božom rozbore niektorých bežných prísloví a slovných spojení, ktoré ľudia považujú za správne, som tiež začal premýšľať, že by som mal uvažovať nad svojím vlastným správaním a konaním, ktoré sa zdá správne, nad úmyslami, myšlienkami a názormi, ktoré sa za týmto správaním skrývajú, a nad tým, čo presne žijem, keď sa na tieto veci spolieham. Teraz už mám konkrétnejšiu predstavu o tom, ako hľadať a praktizovať pravdu, kedykoľvek ma niečo postretne, a už to nie je také abstraktné.) Zdá sa, že vďaka týmto dvom duchovným spoločenstvám väčšina ľudí získala základné porozumenie o tom, čo je pravda, a o niektorých témach, ktoré sa jej týkajú. A zdá sa, že už z hĺbky srdca začali uvažovať o tom, či ich správanie a konanie súvisí s pravdou, ktoré konkrétne veci, ktorých sa držia a ktoré vo svojej viere v Boha počujú, sú pravdou a ktoré ňou nie sú, či sú vlastne veci, ktoré považujú za správne, pravdou a aký je ich vzťah k pravde. Po uvažovaní môžu ľudia určiť, čo presne je pravda, ako aj to, ktoré konkrétne veci sú pravdou a ktoré ňou nie sú. Väčšina ľudí už po toľkých rokoch počúvania kázní a jedenia a pitia Božích slov niečo získala a jasne vidí jednu skutočnosť: Božie slová sú skutočne pravda, Božie požiadavky sú pravda a všetko, čo pochádza od Boha, je pravda. Ľudia, ktorí skutočne veria v Boha, už túto skutočnosť zo srdca uznali a prijali, ale v reálnom živote môžu často nevedome hovoriť veci, ktoré s pravdou nemajú nič spoločné alebo jej odporujú. Niektorí dokonca zaobchádzajú s vecami, ktoré ľudia považujú za správne a dobré, ako s pravdou, a najmä nerozlíšili zdanlivo pravdivé bludy a diabolské slová, ktoré pochádzajú od satana a ktoré vo svojich srdciach nielenže dávno prijali, ale s nimi dokonca zaobchádzajú ako s pozitívnymi vecami. Napríklad mnohé satanské filozofie, ako: „Oko za oko, zub za zub“, „Odplácam sa ti rovnakou mincou“, „Rozumní ľudia si na seba dávajú dobrý pozor v snahe vyhnúť sa chybám“, „Nezaútočím, pokiaľ nebudem napadnutý“ a tak ďalej, ľudia považujú za pravdu a za životné mottá a dokonca sú so sebou obzvlášť spokojní, že sa týchto satanských filozofií držia. Až po prečítaní Božích slov si uvedomia, že tieto veci od satana v skutočnosti nie sú pravda, ale skôr zdanlivo pravdivé herézy a bludy, ktoré zavádzajú ľudí. Odkiaľ tieto veci pochádzajú? Niektoré pochádzajú zo školského vzdelávania a z učebníc, niektoré z rodinnej výchovy a niektoré zas zo spoločenského formovania. Všetky skrátka pochádzajú z tradičnej kultúry a majú pôvod v satanovom vzdelávaní. Majú tieto veci niečo spoločné s pravdou? Nemajú s ňou spoločné vôbec nič. Ale ľudia tieto veci nedokážu rozlíšiť také, aké sú, a stále ich považujú za pravdu. Nestal sa tento problém príliš vážnym? Aké sú následky toho, že sa tieto veci od satana považujú za pravdu? Môžu ľudia odvrhnúť svoje skazené povahy tým, že sa týchto vecí budú držať? Dokážu žiť normálnu ľudskú prirodzenosť tým, že sa ich budú držať? Môžu žiť podľa svedomia a rozumu tým, že sa ich budú držať? Môžu dosiahnuť štandardy svedomia a rozumu tým, že sa ich budú držať? Môžu získať Božie schválenie tým, že sa ich budú držať? Nemôžu dosiahnuť ani jednu z týchto vecí. A keďže nemôžu dosiahnuť ani jednu z nich, sú tieto veci, ktorých sa ľudia držia, pravdou? Môžu slúžiť ako ľudský život? Aké sú následky toho, že ľudia považujú tieto negatívne veci – ako napríklad to, čo považujú za správne a dobré filozofie pre svetské záležitosti, stratégie prežitia, zákony prežitia a dokonca tradičnú kultúru –, za pravdu a držia sa ich? Ľudstvo sa týchto vecí drží už tisíce rokov. Zmenilo sa vôbec? Zmenila sa vôbec jeho súčasná situácia? Nestáva sa toto skazené ľudské pokolenie čoraz podlejším a čoraz odolnejším voči Bohu? Boh počas každého konania diela vyjadruje mnoho právd a ľudia môžu vidieť, že tieto pravdy majú autoritu a moc, tak ako je možné, že sú stále schopní popierať Boha a odporovať Mu? Prečo stále nedokážu prijať Boha a podriadiť sa Mu? Už len to stačí na to, aby sa ukázalo, že ľudstvo je príliš hlboko skazené satanom a skazené ľudstvo je plné satanských pováh, má odpor k pravde, nenávidí ju a vôbec ju neprijíma. Koreňom tohto problému je, že ľudské bytosti prijali príliš veľa satanských filozofií a príliš veľa satanského poznania. Hlboko vo svojich srdciach sú ľudia presýtení najrôznejšími satanskými myšlienkami a názormi, a tak si vypestovali povahu odporu a nenávisti k pravde. Na veľkom množstve ľudí, ktorí veria v Boha, môžeme vidieť, že hoci uznávajú, že Božie slová majú autoritu a moc, neprijímajú pravdu. Znamená to, že hoci pri jedení a pití Božích slov slovne priznávajú, že „Božie slová sú pravda, nie je nič nad pravdu, pravda je v našich srdciach a usilovanie sa o pravdu berieme ako cieľ existencie“, v reálnom živote stále žijú podľa známych satanských prísloví a satanských filozofií, Božie slová a pravdu odkladajú bokom, držia sa vecí, ako sú ľudské teologické vedomosti a duchovné učenia, a praktizujú ich, akoby boli pravdou. Je toto skutočný stav väčšiny ľudí, ktorí veria v Boha? (Áno.) Ak sa takto budete naďalej držať týchto vecí, nebudete používať Božie slová, aby ste tieto veci zo satanskej tradičnej kultúry, ktoré sú vo vás hlboko zakorenené, rozobrali a pochopili, a nedokážete rozlíšiť ich podstatu alebo im dôkladne porozumieť či zanechať ich, aký bude výsledok? Jeden výsledok je istý, a to že ľudia veria v Boha mnoho rokov, a predsa nevedia, čo je pravda alebo akou cestou sa vydať. Nakoniec majú všetci na jazyku súbor duchovných učení a teologických teórií a všetko, čo hovoria, znie pekne a je to všetko učenie, ktoré je v súlade s pravdou. Ale v skutočnosti sú títo ľudia tým, ako praktizujú a žijú, stelesnením pokryteckých farizejov. Aké tohto má následky? Nepochybne ich Boh odsudzuje a preklína. Tí, ktorí veria v Boha, ale neprijímajú pravdu, sú farizeji a nikdy nemôžu získať Božie schválenie.

Napríklad v otázke výchovy detí niektorí otcovia vidia, že ich deti sú neposlušné a nevenujú sa svojim riadnym povinnostiam, a hovoria: „Predkovia mali pravdu, keď povedali: ‚Kŕmenie bez učenia je chybou otca‘.“ Takíto otcovia to neriešia na základe Božích slov. V srdci majú len slová ľudí, no nie slová Boha. Majú teda pravdu-realitu? Nie, nemajú. Hoci veria v Boha, rozumejú niektorým pravdám a mali by vedieť, že pri výchove detí musia používať pravdu, aby si splnili svoje otcovské povinnosti, nepraktizujú takto. Keď vidia, že ich deti idú po zlej ceste, povzdychnú si a povedia: „Kŕmenie bez učenia je chybou otca.“ Čo je to za výrok? Čí známy výrok to je? (Satanov.) Povedal Boh niekedy takýto výrok? (Nie.) Od koho tak tento výrok pochádza? (Od satana.) Pochádza od satana, z tohto sveta. Ľudia sa tak veľmi „usilujú“ o pravdu a tak veľmi ju „milujú“ a „vyvyšujú“, tak prečo pri stretnutí s týmito vecami hovoria takéto satanské výroky? Dokonca majú pocit, že je to spravodlivé a dôstojné. Hovoria: „Pozrite, akú mám úctu a vážnosť voči pravde a Bohu. Je pre mňa prirodzené povedať: ‚Kŕmenie bez učenia je chybou otca‘ – aká je to veľká pravda! Mohol by som tento výrok povedať, keby som neveril v Boha?“ Nevydávajú ho tým za pravdu? (Áno.) Je teda tento výrok pravdou? (Nie.) Čo za výraz je „kŕmenie bez učenia je chybou otca“? V čom je zlý? Tento výraz znamená, že ak deti neposlúchajú alebo sú nezrelé, je za to zodpovedný otec, inými slovami, rodičia ich nevychovali dobre. Ale je to naozaj tak? (Nie.) Niektorí rodičia si počínajú slušne a napriek tomu sú ich synovia výtržníci a ich dcéry prostitútky. Muž, ktorý hrá úlohu otca, sa rozčuľuje a vraví: „Kŕmenie bez učenia je chybou otca. Rozmaznal som ich!“ Je správne povedať to tak alebo nie? (Nie, je to nesprávne.) V čom je to nesprávne? Ak dokážeš pochopiť, čo je na tomto výraze nesprávne, je to dôkaz, že rozumieš pravde a chápeš, čo je zlé na probléme, ktorý sa v tomto výraze skrýva. Ak nechápeš pravdu v tejto veci, potom ju nemôžeš jasne vysvetliť. Keď ste si teraz vypočuli vysvetlenie a definíciu pravdy, môžete cítiť a povedať: „Tento výrok je nesprávny. Je to svetský výrok. My, ktorí veríme v Boha, také veci nehovoríme.“ Len si zmenil spôsob, akým o tejto veci hovoríš. Neznamená to, že rozumieš pravde – v skutočnosti nevieš, čo robí výrok „Kŕmenie bez učenia je chybou otca“ zlým. Keď čelíš takýmto veciam, čo by si mal povedať, aby to bolo v súlade s pravdou? Ako by si mal konať podľa pravdy-princípov? Povedzme si najprv o tom, ako takéto veci správne chápať a vysvetľovať. Čo o nich hovorí Boh? Hovoria o nich Božie slová niečo konkrétne? Boh vyjadril toľko právd, a to všetko preto, aby ich ľudia prijali a urobili svojím životom. Nemali by teda ľudia pri výchove svojich detí používať Božie slová, aby ich niečo naučili? Božie slová sú adresované celému ľudstvu. Či už si dospelý alebo dieťa, muž alebo žena, či starý alebo mladý, každý by mal prijať Božie slová. Iba Božie slová sú pravda a môžu sa stať ľudským životom. Iba Božie slová môžu viesť ľudí na správnu životnú cestu. Ľudia, ktorí veria v Boha, by tomu mali byť schopní dôkladne porozumieť. Ako si vysvetľuješ výrok „Kŕmenie bez učenia je chybou otca“? (Cesta, ktorou sa človek uberá, je určená jeho prirodzenosťou-podstatou. Trest, ktorému bude vystavený, alebo požehnania, ktoré v tomto živote dostane, navyše súvisia s jeho predchádzajúcim životom. Preto tvrdenie „Ak deti nejdú po správnej ceste, je to preto, že ich rodičia dobre nevychovali“ neobstojí skúmanie a úplne popiera skutočnosť, že Boh má zvrchovanosť nad osudom ľudstva.) Má podľa tvojich slov to, že deti nejdú po správnej ceste, niečo spoločné s Božou zvrchovanosťou? Boh dovoľuje ľuďom robiť vlastné rozhodnutia a zvoliť si ísť po správnej ceste. Ľudia však majú satanské prirodzenosti, všetci robia vlastné rozhodnutia a všetci si vyberajú svoju vlastnú preferovanú cestu, pričom nie sú ochotní podriadiť sa Božej zvrchovanosti. Ak je to, čo hovoríš, v súlade s pravdou, mal by si to jasne vysvetliť, aby o tom ľudia boli presvedčení.

V ďalšom duchovnom spoločenstve budeme hovoriť o výroku „Kŕmenie bez učenia je chybou otca“. Ako prvé si treba vyjasniť, že nie je správne povedať: „Za to, že deti nenasledujú správnu cestu, môžu ich rodičia.“ Nech je to ktokoľvek, ak je určitým druhom človeka, bude kráčať po určitej ceste. Nie je to isté? (Áno.) Cesta, ktorou sa človek vydá, určuje, kým je. To, akou cestou sa vydá a akým druhom človeka sa stane, závisí od neho. Sú to veci, ktoré sú predurčené, vrodené a súvisia s prirodzenosťou človeka. Načo je teda rodičovská výchova? Môže riadiť prirodzenosť človeka? (Nie.) Rodičovská výchova nemôže riadiť ľudskú prirodzenosť a nemôže vyriešiť problém spočívajúci v tom, akou cestou sa človek vydá. Čo je jediné vzdelanie, ktoré rodičia môžu poskytnúť? Niektoré jednoduché spôsoby správania v každodennom živote detí, niektoré dosť povrchné myšlienky a pravidlá počínania si – to sú veci, ktoré nejako súvisia s rodičmi. Skôr ako ich deti dospejú, rodičia by si mali splniť svoju náležitú povinnosť, ktorou je vychovávať svoje deti k tomu, aby nasledovali správnu cestu, usilovne študovali a snažili sa, aby v dospelosti dokázali prevýšiť ostatných, aby nerobili zlé veci a nestali sa zlými ľuďmi. Rodičia by mali tiež usmerňovať správanie svojich detí, učiť ich, aby boli zdvorilé a zdravili starších vždy, keď ich uvidia, ako aj ďalšie veci týkajúce sa správania – to je zodpovednosť, ktorú by mali rodičia plniť. Starať sa o život svojich detí a vychovávať ich podľa určitých základných pravidiel počínania si – to je to, čo znamená rodičovský vplyv. Pokiaľ ide o osobnosť ich dieťaťa, tú rodičia nemôžu naučiť. Niektorí rodičia sú uvoľnení a všetko robia v pokojnom tempe, zatiaľ čo ich deti sú veľmi netrpezlivé a nedokážu byť ani chvíľu v pokoji. Keď majú 14 alebo 15 rokov, odchádzajú, aby sa o svoje živobytie postarali na vlastnú päsť, o všetkom sa rozhodujú samy, nepotrebujú rodičov a sú veľmi samostatné. Naučili ich to rodičia? Nie. Osobnosť človeka, jeho povaha a dokonca ani jeho podstata, ako ani cesta, ktorú si v budúcnosti vyberie, nemajú preto vôbec nič spoločné s jeho rodičmi. Sú niektorí, ktorí to vyvracajú a hovoria: „Tak ako to s nimi nemôže mať vôbec nič spoločné? Niektorí ľudia pochádzajú zo vzdelanej rodiny alebo z rodiny, ktorá si po generácie pestuje odborné zručnosti v určitom povolaní. Napríklad jedna generácia študuje maľovanie, ďalšia tiež študuje maľovanie a nasledujúca generácia takisto. To potvrdzuje správnosť výroku ‚Kŕmenie bez učenia je chybou otca‘.“ Je teda správne alebo nesprávne povedať to? (Je to nesprávne.) Použiť tento príklad na ilustráciu tohto problému je nesprávne a nepresné, pretože sú to dve odlišné veci. Vplyv rodiny, ktorá si po generácie pestuje odborné zručnosti, sa vzťahuje len na jeden aspekt odbornosti a môže sa stať, že toto rodinné prostredie vedie k tomu, že sa všetci učia tú istú vec. Navonok si dieťa tiež vyberie tú istú vec, ale v podstate je to všetko Božie predurčenie. Ako sa ten človek reinkarnoval do tejto rodiny? Nie je to tiež niečo, nad čím má Boh zvrchovanosť? Rodičia sú zodpovední len za výchovu svojich detí, až vyrastú, a deti sú ovplyvnené svojimi rodičmi len z hľadiska svojho vonkajšieho správania a životných návykov. Keď však deti vyrastú, ciele, o ktoré sa v živote usilujú, a ich životný osud nemajú s ich rodičmi vôbec nič spoločné. Niektorí rodičia sú len obyčajní roľníci, ktorí žijú život primerane svojmu postaveniu, ale ich deti sa dokážu stať úradníkmi a robiť veľké veci. A potom sú tu deti, ktoré sú deťmi právnika a lekárky, a každý ich z rodičov je schopný, no deti sú predsa len naničhodníci, ktorí nemôžu získať prácu, nech idú kamkoľvek. Je toto to, k čomu ich rodičia vychovali? Keď je otec právnik, je pravdepodobné, že bude šetriť na výchove a ovplyvňovaní svojich detí? Rozhodne nie. Žiadny otec nepovie: „V živote sa mi tak darilo. Dúfam, že mojim deťom sa v budúcnosti nebude dariť tak ako mne – to by bolo príliš únavné. Stačí, že v budúcnosti budú len pastiermi kráv.“ Určite musí svoje deti vychovávať k tomu, aby sa od neho učili a v budúcnosti boli ako on. Čo sa stane s jeho deťmi po tom, čo ich vychová? Deti sa stanú tým, čím sa majú stať, a ich osudy budú také, aké majú byť. Nikto to nemôže zmeniť. Akú skutočnosť tu vnímate? Cesta, ktorou sa dieťa uberá, nemá s jeho rodičmi vôbec nič spoločné. Niektorí rodičia veria v Boha a svoje deti vychovávajú vo viere v Boha. Nech však hovoria čokoľvek, ich deti neveria a rodičia s tým nemôžu nič urobiť. Niektorí rodičia v Boha neveria, pričom ich deti v Boha veria. Keď ich deti začnú veriť v Boha, nasledujú Ho, vydávajú sa Mu, sú schopné prijať pravdu a získať Božie schválenie a ich osud sa tak mení. Je to výsledok výchovy rodičov? Vôbec nie, súvisí to s Božím predurčením a výberom. Vyjadrenie „Kŕmenie bez učenia je chybou otca“ je problematické. Rodičia síce majú zodpovednosť za výchovu svojich detí, no osud dieťaťa neurčujú rodičia, ale prirodzenosť dieťaťa. Môže vzdelávanie vyriešiť problém prirodzenosti dieťaťa? Vôbec ho nemôže vyriešiť. Cestu, ktorou sa človek v živote vydá, neurčujú jeho rodičia, ale je vopred určená Bohom. Hovorí sa, že „Osud človeka určuje nebo“, a toto príslovie je zhrnuté ľudskou skúsenosťou. Kým človek nedospeje, nemôžeš povedať, akou cestou sa vydá. Keď dospeje, bude rozmýšľať a dokáže uvažovať o problémoch, vyberie si, čo bude tam vonku v širšom spoločenstve robiť. Niektorí ľudia hovoria, že chcú byť vyššími úradníkmi, iní, že chcú byť právnikmi, a ďalší spisovateľmi. Každý sa rozhodne sám a každý má svoje vlastné idey. Nikto nepovie: „Budem jednoducho čakať, kým ma rodičia vychovajú. Stanem sa tým, koho zo mňa vychovajú moji rodičia.“ Nikto nie je taký hlúpy. Keď ľudia dospejú, začnú sa v nich miešať myšlienky, ktoré postupne dozrievajú, a cesta a ciele, ktoré majú pred sebou, sú vďaka tomu čoraz jasnejšie. Vtedy je postupne čoraz očividnejšie a jasnejšie, akým druhom ľudí sú a do akej skupiny patria. Od tohto momentu sa osobnosť každého človeka postupne jasne definuje, rovnako ako jeho povaha a cesta, o ktorú sa usiluje, a tiež životné smerovanie a skupina, do ktorej patrí. Na čom je to všetko založené? V konečnom dôsledku je to to, čo Boh predurčil – s rodičmi to nemá nič spoločné. Vidíš to už teraz jasne? Aké veci teda majú niečo spoločné s rodičmi? Vzhľad, výška, gény a niektoré rodinné choroby majú s rodičmi spoločné len málo. Prečo hovorím, že len málo? Pretože to tak nie je v 100 % prípadov. V niektorých rodinách je každá generácia postihnutá chorobou, ale potom sa narodí jedno dieťa bez nej. Ako je to možné? Niektorí hovoria: „To preto, že toto dieťa má dobrú povahu.“ To je názor ľudí, ale odkiaľ tá vec pochádza? (Z Božieho predurčenia.) Presne tak to je. Je teda vlastne výrok „Kŕmenie bez učenia je chybou otca“ správny alebo nesprávny? (Je nesprávny.) Teraz vám je to jasné, však? Ak nebudete vedieť rozlišovať, tak to nepôjde. Bez pravdy nič nemôžete vidieť jasne.

V každodennom živote má každý človek v mysli nemálo týchto zdanlivo pravdivých názorov od satana. Zostávajú uložené a uschované v jeho vnútri a zjavia sa vždy vtedy, keď sa niečo stane. Niektorí ľudia hovoria: „Správny chlap nebojuje so ženami. Pozri, aký som ušľachtilý. Som mužný a statný chlap, zatiaľ čo ty si len krehká kvetinka, takže s tebou nebudem bojovať.“ Za čo tento výrok považujú? (Za pravdu.) Považujú ho za pravdu a princíp praktizovania pravdy. Sú aj mnohí ľudia, ktorí vidia niekoho s naozaj peknými črtami, kto vyzerá ako správny džentlmen, no zároveň je úskočný, stále sa pretvaruje a pri styku s inými je obzvlášť nečestný a zákerný, a nedokážu ho odhadnúť. Hovoria teda: „Verím v Boha len preto, aby som si počínal ako čestný a dobrosrdečný človek a nebol k ostatným nepriateľský, ale priateľský. Je to ako v tom prísloví: ‚Lepšie je byť skutočným darebákom ako falošným džentlmenom.‘ Aj niektoré Božie slová majú tento význam.“ Čo si myslíš o tom, čo títo ľudia hovoria? „Lepšie je byť skutočným darebákom ako falošným džentlmenom.“ Len čo sa totiž ľuďom niečo stane, všetky tieto bežné výroky, príslovia a slovné spojenia, ktoré sú v nich, z nich naraz vyjdú a vyhrnú sa von, no nie je v nich ani slovo pravdy. Nakoniec títo ľudia dokonca povedia: „Vďaka Bohu, že ma osvietil.“ Je výrok „Lepšie je byť skutočným darebákom ako falošným džentlmenom“ správny alebo nesprávny? (Je nesprávny.) Všetci viete, že je nesprávny, ale čo je na ňom zlé? Na falošných džentlmenoch je zlé to, že sú falošní. Nikto nechce byť falošným džentlmenom a všetci chcú byť skutočným darebákom. Čo ľudia schvaľujú na skutočných darebákoch? Práve pre svoju skutočnosť si získavajú každého uznanie, hoci sú to darebáci. Čím teda chcete byť – skutočným darebákom alebo falošným džentlmenom? (Ani jedným.) Prečo nebyť týmito dvoma typmi ľudí? (Ani jeden z nich nie je v súlade s pravdou a v Božích slovách sa o tom nič nehovorí.) Dokážete nájsť relevantný podklad tvrdenia, že Boh ľuďom nepovedal, aby boli falošnými džentlmenmi alebo skutočnými darebákmi? (Boh chce, aby ľudia boli čestní.) Boh chce, aby ľudia boli čestní. Aký je teda rozdiel medzi čestnými ľuďmi a skutočnými darebákmi? Slovo „darebáci“ neodkazuje na nič dobré, ale sú celkom skutoční. Prečo nie sú skutoční darebáci dobrí? Dokážete to jasne vysvetliť? Čo je podkladom tvrdenia, že ani skutoční darebáci, ani falošní džentlmeni nie sú dobrými ľuďmi? Kým sú darebáci? Aké slovo sa s nimi zvyčajne spája? (Opovrhnutiahodný.) Správne. Ako je tento výraz „opovrhnutiahodný“ opísaný a definovaný v Božích slovách? Je v Božích slovách slovo „opovrhnutiahodný“ definované ako dobré alebo zlé slovo? (Zlé slovo.) Zlé slovo, ktoré Boh odsudzuje. Ľudia s opovrhnutiahodnými skutkami a opovrhnutiahodnými názormi sú darebáci. Ako je inak definovaná povaha a podstata darebáka? Ako sebecká, však? (Áno.) Tento druh človeka je sebecký a opovrhnutiahodný. A hoci je to, čo odhaľuje, skutočné a je to jeho pravý temperament, stále je do veľkej miery darebákom. Falošný džentlmen je nečestný a podlý, stále sa pretvaruje, dáva druhým falošný dojem a necháva ich vidieť svoju jasnú, žiarivú a priateľskú stránku. Svoju pravú povahu, názory a pohľady pritom drží v tajnosti, takže ich nikto nemôže vidieť ani pochopiť. Akú povahu majú takíto ľudia? (Nečestnú a podlú.) Sú to skrátka podlí ľudia. Ani darebáci, ani džentlmeni teda nie sú dobrí ľudia. Jeden je zlý vo vnútri a druhý navonok. Ich povahy sú v skutočnosti rovnaké – obaja sú mimoriadne podlí, sebeckí a nečestní. Usilujú sa tieto dva typy mimoriadne podlých a nečestných ľudí byť čestnými ľuďmi? (Nie.) Bez ohľadu na to, ktorým z týchto dvoch typov ľudí sa staneš, teda nie si dobrým ani čestným človekom, ktorého Boh vyžaduje. Si človekom, ktorého Boh nenávidí, a nie si človekom, akým Boh vyžaduje, aby si bol. Povedz Mi teda, je výrok „Lepšie je byť skutočným darebákom ako falošným džentlmenom“ pravdou? (Nie.) Keď sa na to pozrieme takto, tak ten výrok pravdou nie je. Mnohí ľudia s cieľom útočiť na falošných džentlmenov a odsudzovať ich, aby sa mohli vydávať za dobrých, hovoria: „Lepšie je byť skutočným darebákom ako falošným džentlmenom.“ Akoby ich „darebáctvo“ týchto darebákov robilo obzvlášť spravodlivými a skutočnými a akýmsi stelesnením spravodlivosti. Ako môžeš byť darebák a tvrdiť, že si spravodlivý? To ty si ten, kto si zaslúži byť odsúdený.

V mysli každého človeka je nemálo takýchto výrazov a vecí a mnohí ľudia tak zastávajú tento typ názoru. Či už ide o tradičnú kultúru, ľudové príslovia, rodinné mottá a pravidlá alebo právny systém krajiny, ľudia často používajú tieto veci, ktoré v spoločnosti kolujú už dlho a široko-ďaleko a ktoré sa dokonca v spoločnosti a medzi ľuďmi dlhodobo vyhlasujú a propagujú ako pozitívne veci, aby vychovávali generáciu za generáciou ľudí. Niektoré výroky sú hlboko v srdciach ľudí považované za princípy praktizovania a ľudskej existencie. A niektoré vyjadrujú názor, s ktorým ľudia len súhlasia, ale nemusia ho nevyhnutne chcieť uskutočňovať. Či už chceš tieto výroky uskutočňovať, alebo nie, v hĺbke srdca ich v skutočnosti berieš ako princípy praktizovania pre svoje počínanie. Tieto veci sú skrátka veľkou prekážkou vo viere ľudí v Boha a pri ich úsilí o pravdu. Ľuďom len škodia, namiesto toho, aby im prospievali. Napríklad témou, o ktorej ľudia dnešnej doby často hovoria, je: „Život je vzácny, láska ešte viac, no kvôli slobode by som sa vzdal oboch.“ Tento výrok je známy a obhajujú a uctievajú ho ľudia na Východe i Západe, ktorí majú vznešené ideály, usilujú sa o slobodu a chcú sa zbaviť tradičného feudálneho systému. Čo je tu stredobodom ľudského úsilia? Je to život? Alebo láska? (Nie, je to sloboda.) Správne, je to sloboda. Je teda tento výrok pravdou? Významom tohto výroku je, že v záujme úsilia o slobodu možno zahodiť život a vzdať sa aj lásky – čo znamená, že možno opustiť aj osobu, ktorú miluješ –, aby si bežal v ústrety tej krásnej slobode. Ako táto sloboda vyzerá pre svetských ľudí? Ako vysvetliť túto vec, ktorú považujú za slobodu? Prelomenie tradície je druhom slobody, prelomenie starých zvykov je druhom slobody a prelomenie feudálnej monarchie je tiež druhom slobody. Čo ním ešte je? (Nebyť ovládaný nejakým politickým režimom.) Ďalším je nebyť ovládaný mocou alebo politikou. To, o čo sa usilujú, je tento druh slobody. Je teda sloboda, o ktorej hovoria, skutočnou slobodou? (Nie.) Má nejakú podobnosť so slobodou, o ktorej hovoria veriaci v Boha? (Nie.) Niektorí ľudia, ktorí veria v Boha, môžu niesť v srdci aj tento názor: „Veriť v Boha je úžasné, oslobodzuje ťa to a prináša ti to uvoľnenie. Nemusíš dodržiavať žiadne zvyky ani tradičné formality, nemusíš si robiť starosti s organizovaním alebo zúčastňovaním sa svadieb a pohrebov a zanecháš všetky svetské veci. Si naozaj taký slobodný!“ Je to tak? (Nie.) Čo presne je teda sloboda? Ste teraz slobodní? (Trochu.) Tak ako ste získali túto trošku slobody? Čo táto sloboda znamená? (Porozumenie pravde a prelomenie temného vplyvu satana.) Po prelomení temného vplyvu satana cítite isté uvoľnenie a určitý stupeň slobody. Keby som to však nerozobral, mysleli by ste si, že ste skutočne slobodní, zatiaľ čo v skutočnosti nie ste. Skutočná sloboda nie je ten druhom slobody a uvoľnenia tela v priestorovom a materiálnom zmysle, ako si ľudia myslia. Je to skôr tak, že len čo ľudia porozumejú pravde, budú mať správne názory na rôzne osoby, udalosti, veci a na svet a môžu sa usilovať o správne ciele a smerovanie v živote, a keď ľudia nepodliehajú obmedzeniam vplyvu satana a satanských myšlienok a názorov, ich srdce je uvoľnené – to je skutočná sloboda.

Je jeden mladý neverec, ktorý si myslí, že má rád slobodu, rád všade lieta ako vták a žije nespútaným životom, takže pohŕda tými mizernými pravidlami a poučkami svojej rodiny. Často svojim priateľom hovorí: „Hoci som sa narodil do nesmierne tradičnej a veľmi veľkej rodiny s množstvom pravidiel a tradícií, ktorá eštej aj teraz má svätyňu predkov s pamätnými tabuľami usporiadanými pre každú nasledujúcu generáciu, ja sám som tieto tradície prelomil a už ma tieto rodinné pravidlá, rodinné zvyklosti a bežné obyčaje neovplyvňujú. Nevidíte, že som veľmi netradičný človek?“ Jeho priatelia hovoria: „Všimli sme si, že si veľmi netradičný.“ Ako si to všimli? Má pírsing v jazyku, krúžok v nose, štyri alebo päť dierok v oboch ušiach, pírsing v pupku a na ruke vytetovaného hada. Číňania považujú hady za neblahé znamenie, ale on trval na tom, že si jedného dá vytetovať, a keď ho ľudia vidia, boja sa. Je to netradičné, však? (Áno.) Je to veľmi netradičné a on navyše hovorí tónom avantgardného človeka. Každý, kto ho vidí, hovorí: „Tento chlapík je frajer! Je netradičný – skutočne netradičný!“ Verí, že to, že je netradičný, nemôže vyjadrovať len týmito spôsobmi, ale aj trochu skonkrétniť a umožniť ľuďom, aby si viac všímali znaky toho, aký je netradičný. Vidí, že ostatní zväčša mávajú čínske priateľky s olivovou pleťou, a zámerne si nájde zahraničnú priateľku bielej pleti, aby boli všetci ešte presvedčenejší, že je naozaj netradičný. Potom vo všetkom napodobňuje svoju priateľku, robí všetko, čo povie, a robí to tak, ako ho o to požiada. Keď má narodeniny, priateľka mu kúpi tajomný darček zabalený vo veľkej škatuli a on ho s radosťou začne rozbaľovať. Keď odstráni všetky vrstvy baliaceho papiera, uvidí vnútri zelenú čiapku. Všetci Číňania poznajú symboliku „zelených čiapok“, však? To je určite veľmi tradičná vec. Len čo ju uvidí, nahnevá sa a povie: „Čo je to za darček? Pre koho si ho kúpila?“ Jeho priateľka si myslela, že bude šťastný – ako to, že sa tak hnevá? Nevie prísť na to prečo, a keďže si to nevie vysvetliť, povie: „Nájsť túto zelenú čiapku vôbec nebolo ľahké. Stavím sa, že ti pristane.“ On hovorí: „Vieš, čo tá čiapka predstavuje?“ Priateľka hovorí: „Nie je to len čiapka? Zelené čiapky skrátka vyzerajú pekne.“ Trvá na tom, aby si ju nasadil, a on si ju za nič na svete nenasadí. Poznajú ľudia zo Západu symboliku „zelených čiapok“? (Nie, nepoznajú.) Nemalo by sa to teda jasne vysvetliť a predostrieť? Nikto z vás na to nevie odpovedať – prečo sa to neodvážite jasne vysvetliť? O nič tu predsa nejde, no nie? Ste presne ako tento chlapík – mávate zástavou netradičnosti, zanechania tradícií a odvrhnutia predstáv satanskej tradičnej kultúry, aby ste sa usilovali o pravdu a slobodu, a predsa ste hlboko zaseknutí na tejto zelenej čiapke. Priateľka toho mladíka ho žiada, aby si ju nasadil, no on si ju za nič na svete nenasadí a nakoniec povie: „Trváš na tom, aby som si ju nasadil. Ak si ju nasadím, budem musieť znášať poníženie pred ostatnými!“ To je jadro veci a v tom spočíva problém – je to tradícia. Táto tradícia nie je o tom, akú má niečo farbu alebo čo je to za vec, ale skôr o symbole a názore, ktorý táto vec v ľuďoch vyvoláva. Čo presne táto vec – táto zelená čiapka – symbolizuje? Čo predstavuje? Ľudia označujú čiapky tejto farby za zlé, a tak odmietajú čiapky, ktoré túto farbu majú. Prečo ich ľudia odmietajú? Prečo nemôžu prijať takúto vec? Pretože je v nich istý druh tradičného myslenia. Toto tradičné myslenie samo osebe nie je pravda; je ako materiálna vec, ale táto spoločnosť a rasa ľudí ho nebadateľne zmenili na niečo negatívne. Ľudia napríklad menia bielu na symbol svätosti, čiernu na symbol temnoty a podlosti a červenú na symbol osláv, krvi a vášne. V minulosti si Číňania na svadbu obliekali červené šaty, pretože verili, že je to slávnostné. Keď sa však berú ľudia zo Západu, obliekajú si biele šaty, ktoré sú krásne a čisté, čo symbolizuje svätosť. Chápanie manželstva v týchto dvoch kultúrach je odlišné. V jednej ho predstavuje červená a v druhej zas biela. Obe tieto farby predstavujú postoj požehnania voči manželstvu. Rôzne etnické skupiny a rasy používajú tie isté veci na rôzne účely, čím vzniká ich kultúrne pozadie, a po vzniku tohto kultúrneho pozadia sa spolu s ním vytvárajú aj kultúrne tradície. Takto sa v rôznych spoločnostiach a rasách vyvíjajú rôzne zvyky, ktoré ovplyvňujú ľudí týchto rás. Číňania sú teda ovplyvnení touto narážkou na zelené čiapky. Aký výsledok prináša to, že sa im to vštepuje? Muži nemôžu nosiť zelené čiapky a nenosia ich ani ženy. Vidíš nejaké ženy, ktoré ich nosia? V skutočnosti je táto kultúrna tradícia zameraná len na mužov, čo znamená, že nosenie zelených čiapok je zlým znamením len u mužov a žien sa to netýka. Keď však táto kultúrna tradícia vznikne, bez ohľadu na to, v akom kontexte sa objaví, vyvoláva u každého príslušníka tejto rasy istý druh predsudkov voči danej veci. A keď takéto predsudky vzniknú, tá vec nevedome mení z niečoho veľmi nevinného a materiálneho na čosi negatívne. V skutočnosti je nevinná a nemá vôbec žiadne pozitívne ani negatívne vlastnosti. Je to len materiálna vec, farba a predmet s určitým tvarom. Akým sa však stane konečný výsledok po tom, čo je takto interpretovaná a ovplyvnená tradičnou kultúrou? (Negatívnym.) Stane sa negatívnym. A keď sa stane negatívnym, ľudia s touto vecou nebudú môcť správne zaobchádzať ani ju používať. Zamyslite sa nad tým – na čínskom trhu sú čiapky rôznych farieb, ako napríklad červené, ružové, žlté a tak ďalej, ale nie sú tam žiadne zelené. Ľudia sú obmedzovaní a ovplyvňovaní týmto tradičným myslením a takýto vplyv na nich má jedna konkrétna záležitosť tradičnej kultúry.

Hoci niektorí ľudia prichádzajú do zahraničia, stýkajú sa s kultúrami, tradíciami, pravidlami a takými materiálnymi vecami, ako sú základné životné potreby, v Európe a rôznych ázijských krajinách a oboznamujú sa s niektorými zákonmi a bežnými poznatkami iných krajín, tradícií vlastnej krajiny sa zbavujú len ťažko. Hoci si opustil svoju rodnú zem a prijal si nielen každodenné aspekty života v inej krajine, no dokonca aj jej zákony a systémy, nevieš, o čom každý deň premýšľaš, ako čelíš problémom, keď ťa niečo postihne, alebo aký uhol pohľadu a perspektívu zaujímaš. Niektorí ľudia si myslia: „Som na Západe. Som teda človek zo Západu?“ alebo „Som v Japonsku. Som teda Japonec?“ Je to tak? (Nie.) Japonci hovoria: „Najradšej jeme suši a rezance udon. Nerobí to z nás vznešených?“ Juhokórejčania hovoria: „Radi jeme ryžu a kimči. Nie je ten náš veľký juhokórejský národ vznešený? Vy Číňania hovoríte, že je vaša kultúra starobylá a o tisíce rokov staršia ako naša, ale preukazujete svojim starším synovskú úctu tak dobre ako my? Ste takí tradiční ako my? Máte toľko pravidiel ako my? Vy o týchto veciach v dnešnej dobe nehovoríte a zaostali ste; to my sme tí skutočne tradiční ľudia a naša kultúra je tá skutočná kultúra!“ Myslia si, že ich tradičná kultúra je vznešená, a potom súťažia o to, aby množstvo vecí vyhlásili za svetové dedičstvo. Prečo všetka tá súťaživosť? Každá krajina, rasa a dokonca i malá etnická skupina verí, že veci, pravidlá, tradície, zvyky a obyčaje, ktoré zanechali ich vlastní predkovia, sú dobré a pozitívne a ľudstvo ich môže šíriť. Nenaznačuje táto ich myšlienka a názor, že sú to pravdy, že sú to dobré a pozitívne veci a že by sa v rámci ľudstva mali odovzdávať ďalej? Sú teda tieto veci, ktoré sa odovzdávajú, v rozpore so slobodou? Práve som uviedol príklad mladého muža, ktorý sa vymanil z pút svojej rodiny, je pokrytý pírsingmi a krúžkami, má po celom tele tetovania a má dokonca zahraničnú priateľku. Pokiaľ ide o jeho vonkajší vzhľad a telo, zdanlivo nedodržiava rodinné pravidlá a odvrhol tradíciu. Pokiaľ ide o formality, správanie a dokonca aj jeho subjektívnu vôľu, odvrhol také veci, ako sú rodina, tradícia a zvyky. Ale narodeninový darček ho odhalí a vyvráti a odsúdi jeho presvedčenie, že je „veľmi netradičný“. Je teda tento človek v skutočnosti tradičný, alebo nie? (Je tradičný.) Je byť tradičným dobré alebo zlé? (Zlé.) Bez ohľadu na to, či sa považuješ za tradičného, alebo netradičného a či už patríš k takzvanej vznešenej, alebo obyčajnej rase, tvoje vnútorné myšlienky sú obmedzené. Bez ohľadu na to, ako veľmi sa usiluješ o slobodu a uctievaš ju, kam siaha tvoje odhodlanie, túžba a ambícia vymaniť sa zo síl tradície a tradičných rodinných zvyklostí alebo aké silné a inšpirujúce sú tvoje skutočné činy, ak nerozumieš pravde, môžeš sa len motať uprostred učení a bludov, ktoré ti vštepuje satan, a nedokázať sa z nich dostať. Niektorí ľudia sú ovplyvnení tradičnou kultúrou, niektorí zas ideologickou výchovou, iní sú ovplyvnení pozíciou a postavením a ďalší zas nejakým ideologickým systémom. Vezmite si napríklad ľudí angažovaných v politike, ako bola tá banda ľudí, ktorá obhajovala komunizmus. Začínali ako skupina proletárov, prijali komunistický manifest a teórie, rozišli sa s tradíciou, feudálnou monarchiou aj niektorými starými zvykmi a potom prijali marxizmus-leninizmus a komunizmus. Stali sa po prijatí týchto vecí slobodnými, alebo boli celý čas obmedzovaní? (Celý čas boli obmedzovaní.) Mysleli si, že prechodom od starej veci k novej získajú slobodu. Nie je táto myšlienka mylná? (Áno, je.) Je mylná. Ľudia sa môžu obrátiť od starej veci k čomukoľvek novému, ale pokiaľ to nie je pravda, budú navždy uväznení v satanovej sieti – to nie je skutočná sloboda. Niektorí ľudia sa oddajú komunizmu alebo určitej myšlienke, niektorí sa oddajú prísahám, iní sa zatiaľ oddajú teórii a ďalší sa riadia porekadlami ako „Pre priateľa by som aj život položil“, „Verný poddaný nemôže slúžiť dvom kráľom“ či „Keď je národ v ťažkostiach, každý nesie svoj diel zodpovednosti“. Patrí to k tradičnej kultúre? (Áno.) Navonok sa tieto veci ľudstvu môžu zdať ako veľmi pozitívne, veľmi správne a obzvlášť vznešené a ušľachtilé, ale z iného uhla pohľadu a pri použití iných prostriedkov vlastne zväzujú ľudské duše, obmedzujú ľudí a bránia im dosiahnuť skutočnú slobodu. Predtým, ako ľudia pochopia pravdu, sa však môžu cítiť len stratení, a tak prijímajú tieto veci, ktoré ľudstvo považuje za relatívne pozitívne, ako svoj spôsob existencie. Preto ľudia prirodzene prijímajú tieto takzvané tradičné kultúry – tieto veci, ktoré ľudia vo svete považujú za celkom dobré. Majú po ich prijatí pocit, že žijú s kapitálom, istotou a motiváciou. Niektorí ľudia napríklad prijali postoj tejto spoločnosti a tohto ľudského pokolenia, pokiaľ ide o vedomosti a doklady o vzdelaní. Aký je to postoj? (Vedomosti sú sila, dokážu zmeniť tvoj osud.) (Ostatné snahy sú prízemné, čítaniu sa nič nevyrovná.) Ľudia s týmito vecami hlboko vo svojich srdciach súhlasia a tiež ich prijímajú a schvaľujú. A čím dlhšie pri ich prijímaní a schvaľovaní bojujú s nepriazňou osudu v tejto spoločnosti, tým viac si tieto veci cenia. Prečo je to tak? Všetci ľudia sa v živote spoliehajú na vedomosti. Bez vedomostí a týchto titulov máš pocit, že sa v spoločnosti nedokážeš uplatniť. Ostatní ťa budú šikanovať a diskriminovať, a tak sa za týmito vecami zúfalo ženieš. Čím vyššie je tvoje vzdelanie, tým vyššie je tvoje postavenie v spoločnosti alebo v rámci tvojej rasy či komunity, tým viac ťa ľudia budú obdivovať, tým lepšie sa s tebou bude zaobchádzať a rôzne iné veci. V istom zmysle určujú tituly človeka jeho spoločenské postavenie.

V minulosti sa skupina siedmich či ôsmich univerzitných profesorov vybrala do Pekingu na ďalšie štúdium. Možno v tých časoch ešte neboli k dispozícii taxi služby či súkromní šoféri, takže po príchode do Pekingu museli ísť autobusom. Profesori ako oni sa vlastne v Pekingu dali nájsť na každom kroku. Nepovažovali ich za nič výnimočné, len za obyčajných ľudí. Ale oni sami to nevedeli a v tom spočívala vážnosť problému – táto záležitosť sa stala na základe tohto problému. Čo sa stalo? Táto skupina profesorov čakala na autobus na zastávke. Ako čakali, schádzalo sa tam čoraz viac ľudí, a ako dav rástol, všetci začali byť nervózni. Keď potom autobus prišiel, všetci sa doň nahrnuli bez čakania na to, kým cestujúci vo vnútri vystúpia, strkali sa a tlačili lakťami a robili veľký rozruch. Bola to veľmi chaotická scéna. Profesori o tom popremýšľali a povedali: „Naši spoluobčania v Pekingu to zjavne nemajú ľahké, keď každý deň cestujú autobusom do práce a z práce. Ako univerzitní profesori by sme mali brať ohľad na ich situáciu. A keďže sme vysoko vzdelaní intelektuáli, nemôžeme súperiť s obyčajnými ľuďmi. Musíme preukázať nesebeckého ducha Lei Fenga a nechať ich nastúpiť do autobusu ako prvých, takže sa tam netlačme.“ Všetci sa na tom zhodli a rozhodli sa počkať na ďalší autobus. Ale ako sa ukázalo, po príchode ďalšieho autobusu tam bolo rovnako veľa ľudí a opäť sa doň tlačili v neusporiadanom dave. Profesori ostali ako obarení. Sledovali, ako sa autobus naplnil a odišiel, a opäť sa im doň nepodarilo natlačiť. Znova to prediskutovali a povedali: „Neponáhľame sa. Sme predsa vysoko vzdelaní intelektuáli, nemôžeme s obyčajnými ľuďmi zápasiť o miesto v autobuse. Dajme tomu čas, na ďalší autobus možno nebude čakať toľko ľudí.“ Pri čakaní na tretí autobus už títo profesori začínali byť trochu nervózni. Niektorí z nich zaťali päste a povedali: „Ak na tento autobus vyvstane rovnako veľa ľudí, máme sa tam natlačiť? Ak sa tam nenatlačíme, myslím, že sa možno nedostaneme ani do piateho alebo dokonca šiesteho autobusu, takže sa tam môžeme rovno natlačiť!“ Iní povedali: „Môžu sa vysoko vzdelaní intelektuáli tlačiť do autobusov? To by nám poškodilo imidž! Aké to bude hanebné, ak sa jedného dňa ľudia dozvedia, že sme sa my, vysoko vzdelaní intelektuáli, dokonca tlačili do autobusov!“ Ich názory sa nezhodli, a kým oni diskutovali, zišiel sa ďalší dav čakajúcich ľudí. V tomto bode už boli profesori veľmi nervózni a prestali diskutovať. Hneď ako sa po príchode autobusu otvorili dvere a ešte predtým, ako všetci vystúpili, profesori napodobnili predchádzajúci dav ľudí a celou svojou silou sa tlačili dnu. Niektorým z nich sa tam podarilo pretlačiť, zatiaľ čo niekoľkým uhladeným intelektuálom – kultivovaným učencom – sa to nepodarilo, pretože im chýbala dravosť a bojovný duch. Nechajme tú záležitosť teraz tak. Povedzte Mi, nie je to fakt? (Áno.) Toto tlačenie sa do autobusov je až príliš bežné a títo intelektuáli boli až príliš schopní pretvárky! Povedzte Mi, v čom bol problém? Hovorme najprv o týchto intelektuáloch, ktorí získali vyššiu úroveň vzdelania a stali sa profesormi, ktorí učia a vzdelávajú ľudí a ktorí sa stali vysoko vzdelanými intelektuálmi. Znamená to, že vzdelanie, ktoré získali, a vedomosti, ktoré mali, boli na vyššej úrovni, než akú dosahujú priemerní ľudia, a ich vedomosti boli dostatočné na to, aby boli učiteľmi a vychovávateľmi ľudí, ktorí týchto ľudí vzdelávajú a odovzdávajú im vedomosti – preto sa nazývajú vysoko vzdelanými intelektuálmi. Boli nejaké problémy s myšlienkami a názormi týchto vysoko vzdelaných intelektuálov? Určite boli. V čom teda spočívali ich problémy? Poďme túto záležitosť zanalyzovať. Keďže získali toľko vedomostí a takú vysokú úroveň vzdelania, bolo ich myslenie strnulé alebo slobodné? (Strnulé.) Ako viete, že bolo strnulé? V čom spočívali ich problémy? Po prvé sa vyhlasovali za vysoko vzdelaných intelektuálov. Bolo na tom tvrdení niečo zlé? (Áno.) S týmto tvrdením bol problém. Ďalej povedali: „Keď my, vysoko vzdelaní intelektuáli, nastupujeme do autobusu, nemali by sme sa biť a strkať s inými ľuďmi, aby sme doň nastúpili.“ Bol s touto vetou problém? (Áno.) Toto bol druhý problém. Tretí problém bol, keď povedali: „My, vysoko vzdelaní intelektuáli, môžeme počkať na ďalší autobus“ – bol s týmto názorom nejaký problém? (Áno.) So všetkými týmito názormi bol nejaký problém. Rozoberte túto záležitosť prostredníctvom týchto troch názorov, aby ste videli, aké tu nastali problémy. Ak tieto problémy dôkladne pochopíte, po prvé už nebudete zbožňovať vysoko vzdelaných intelektuálov a po druhé už žiadnym vysoko vzdelaným intelektuálom nebudete chcieť byť.

Aký bol prvý názor? Že sa vyhlasovali za intelektuálov na vysokej úrovni. Bol s týmto tvrdením nejaký problém? (Áno.) Na výraze „vyhlasovať sa“, ktorý v tomto prípade znamená pasovať sa za intelektuála na vysokej úrovni, nie je nič zlé. Je teda problém s frázou „intelektuál na vysokej úrovni“? Faktom je, že univerzitní profesori sú v spoločnosti intelektuálmi na vysokej úrovni. Keďže je to fakt, prečo bol s touto frázou problém? (Mysleli si, že sú viac ako ostatní, pretože nadobudli vedomosti.) Viac ako ostatní – za tým bola určite nejaká povaha. (Mysleli si, že sú viac ako ostatní, pretože nadobudli viac vedomostí. No v skutočnosti tieto veci nemôžu zmeniť povahu človeka.) To je sčasti správne, ale nevysvetľuje to jasne. Má k tomu niekto čo dodať? (Bože, neboli namyslení a samospravodliví?) To je správne, ale nevysvetlil si jasne tú podstatu. Vysvetli to trochu podrobnejšie. (Keď nadobudli nejaké vedomosti, cítili, že sú vznešenejší a ušľachtilejší ako ostatní, takže sa nemohli považovať za obyčajných ľudí. Pre normálnych ľudí žijúcich v tejto spoločnosti je nutnosť tlačiť sa do autobusov diktovaná ich životnou realitou a je to normálna vec. Keď sa však títo intelektuáli začali považovať za veľmi vznešených a ušľachtilých, nemohli sa ďalej správať ako normálni ľudia a mysleli si, že im činnosti normálnych ľudí poškodzujú identitu, takže mám pocit, že boli nenormálni.) Boli nenormálni. Význam, ktorý sa skrýval v tom, že sa vyhlasovali za intelektuálov na vysokej úrovni, bol ten, že boli nenormálni. To znamená, že v ich ľudskej prirodzenosti bolo niečo pokrivené. Cítili, že sú vznešenejší a cennejší ako ostatní. Na čom to zakladali? Na tom, že získali toľko vzdelania, mali plnú hlavu vedomostí, a kohoľvek stretli, nikdy im nedošli slová a mohli ich niečo naučiť. Za čo považovali vedomosti? Považovali ich za kritérium ľudského správania a konania, ako aj ľudskej morálky. Verili, že keď teraz majú vedomosti, ich integrita, charakter a identita sú vznešené, vzácne a cenné, čo naznačuje, že intelektuáli na vysokej úrovni sú svätci. Nie je to tak? (Áno.) V tom pre nich spočívala tá vysoká úroveň, takže keď sa museli tlačiť do autobusu, neurobili to. Prečo sa tam netlačili? Čím sa riadili? Akým obmedzeniam a reštrikciám podliehali? Cítili, že tlačenie sa do autobusu by poškodilo ich identitu a imidž. A pretože verili, že im ich identitu a imidž poskytli vedomosti, vyhlasovali sa za intelektuálov na vysokej úrovni. Nie je to, čo povedali, na základe tejto analýzy odporné? Je to celkom odporné. A predsa chodili sem a tam a chvastali sa slovami „my intelektuáli na vysokej úrovni“. V skutočnosti si ostatní mysleli, že sú to len intelektuáli s tým svojím úbohým a pedantným vystupovaním, na ktoré sa ľudia dokonca pozerali zvrchu, ale oni si stále mysleli, že sú obzvlášť vznešení. Nebolo to problematické? Verili, že sú veľmi vznešení a majú vznešenú identitu, a to dokonca natoľko, že sa chceli pasovať za svätcov. Bol pre nich tento názor nejakým obmedzením? Aký bol ich postoj k vedomostiam? Taký, že keď ľudia majú vedomosti, majú väčšiu integritu, stávajú sa váženými a vznešenými a mali by byť rešpektovaní. Preto pohŕdali niektorými relatívne normálnymi činnosťami, ktoré robia obyčajní ľudia, a odsudzovali ich. Napríklad keď si intelektuáli kýchnu, pozrú sa na ľudí naokolo a rýchlo povedia „prepáčte“, zatiaľ čo keď si kýchnu obyčajní ľudia, nič si z toho nerobia. V skutočnosti sú grganie a kýchanie v živote normálne veci, ale v očiach týchto intelektuálov ide o vulgárne a neokrôchané správanie, takže ním pohŕdajú, pozerajú sa naň s opovrhnutím a hovoria: „Pozrite sa na týchto prostých nevychovaných ľudí. Spôsob, akým kýchajú, sedia a stoja, je taký nedôstojný, a keď prídu autobusy, tlačia sa do nich a nevedia nič o zdvorilom dávaní prednosti!“ Pokiaľ ide o vedomosti, ich postoj je takýto: Vedomosti sú symbolom identity a môžu zmeniť osud ľudí, ako aj ich identitu a hodnotu.

Aký bol druhý názor? (Že intelektuáli na vysokej úrovni sa nemôžu strkať s ostatnými, aby nastúpili do autobusu.) Nemôžu sa strkať s ostatnými, aby nastúpili do autobusu. Tlačenie sa do autobusu bola len jedna maličkosť, s ktorou sa v živote stretli. Čo táto vec predstavuje? Verili, že reč a vystupovanie ľudí, ktorí majú určité množstvo vedomostí, musia byť kultivované a zodpovedať ich identite. Takíto ľudia musia napríklad našľapovať jemne, pri kontakte s ľuďmi musia v ostatných vyvolávať pocit, že sú prívetiví, prístupní a hodní úcty, a ich reč a vystupovanie musia byť kultivované. Nemohli byť rovnakí ako obyčajní ľudia. Museli ľudí prinútiť, aby si všimli rozdiel medzi nimi a obyčajnými ľuďmi, a len tak mohli dať najavo, že ich identita je vznešená a iná ako u ostatných. Hlboko vo svojich srdciach títo profesori verili, že veci ako tlačenie sa do autobusov sú niečím, čo robia ľudia na nižších priečkach spoločnosti, tí, ktorí nezískali vysokú úroveň vzdelania, a tiež tí, ktorí nemajú pokročilé vedomosti alebo identitu, akú má intelektuál na vysokej úrovni. Čo teda robili títo intelektuáli na vysokej úrovni? Stáli za rečníckym pultom, kázali učenia, odovzdávali vedomosti a rozptyľovali pochybnosti ľudí – to boli ich povinnosti, ktoré reprezentovali ich identitu, imidž a profesiu. Mohli robiť len to. Každodenné domáce práce a rutina obyčajných ľudí by s nimi nemali mať nič spoločné, pretože boli triedou ľudí, ktorá sa odčlenila od tohto „vulgárneho prízemného vkusu“. Ako charakterizovali každodenné povinnosti, rutinu a dokonca aj také činnosti obyčajných ľudí, ako je tlačenie sa do autobusov? (Ako vulgárne.) Správne, ako vulgárne a neokrôchané. Tak v hĺbke sŕdc definovali bežných, obyčajných ľudí, ktorí boli na nižšej úrovni ako oni.

Poďme si povedať o treťom názore – „My, intelektuáli na vysokej úrovni, môžeme počkať na ďalší autobus“ – čo je to za prístup? Nie je to prístup Kong Ronga, ktorý sa vzdal väčších hrušiek, ako sa hovorí v tradičnej kultúre? Vplyv tradičnej kultúry na intelektuálov je obzvlášť hlboký. Nielenže prijímajú tradičnú kultúru, no prijímajú z nej do svojich sŕdc aj mnohé myšlienky a názory a zaobchádzajú s nimi ako s pozitívnymi vecami až natoľko, že niektoré známe výroky považujú za mottá, čím sa vydávajú na nesprávnu životnú cestu. Tradičnú kultúru predstavuje konfuciánske učenie, ktoré obsahuje celý súbor ideologických teórií. Propaguje najmä tradičnú morálnu kultúru a uctievali ho vládnuce triedy dynastií v celej histórii, ktoré uctievali Konfucia a Mencia ako svätcov. Konfuciánske učenie hlása, že človek by mal zachovávať hodnoty láskavosti, spravodlivosti, slušnosti, múdrosti a dôveryhodnosti. Mal by sa najprv naučiť byť pokojný, vyrovnaný a zhovievavý, kedykoľvek sa niečo stane, zachovať si chladnú hlavu, vydiskutovať si veci, nebiť sa o ne ani sa o ne nedrať a naučiť sa byť zdvorilo ústretový a získať si každého úctu – to je dôstojné správanie. Títo intelektuáli sa stavajú do vyššej pozície ako obyčajný ľud a v ich očiach sú všetci ľudia objektom ich zhovievavosti a tolerancie. „Účinky“ vedomostí sú dosť veľké! Títo ľudia sa veľmi podobajú na falošných džentlmenov, však? Ľudia, ktorí získajú príliš veľa vedomostí, sa stávajú falošnými džentlmenmi. Ak sa táto skupina kultivovaných učencov dá opísať jednou frázou, je to kultivovaná učenecká elegancia. Aké sú princípy, podľa ktorých títo kultivovaní učenci navzájom komunikujú? Aký majú prístup k svetským záležitostiam? Napríklad obyčajní ľudia označujú mužov s priezviskom Li slovami „Lao Li“ alebo „Xiao Li“. Označovali by ich takto intelektuáli? (Nie.) Ako by ich označovali? (Pán Li.) Keby videli ženu, označili by ju ako pani Takú a Takú a boli by obzvlášť úctiví a elegantní – presne ako džentlmeni. Špecializujú sa na učenie sa a napodobňovanie kultivovanej elegancie, ktorú prejavujú džentlmeni. Akým tónom a spôsobom spolu hovoria a diskutujú? Ich výrazy tváre sú obzvlášť jemné a hovoria zdvorilo a zdržanlivo. Vyjadrujú len svoje vlastné názory, a aj keď vedia, že názory iných sú nesprávne, nič nepovedia. Nikto nezraňuje city nikoho iného a ich slová sú mimoriadne mäkké, akoby by bolu zabalené v bavlnke, aby nikoho nezranili ani nepodráždili, z čoho je človeku pri ich počúvaní nevoľno a úzko alebo ho to privádza do hnevu. Faktom je, že nikoho názory nie sú jasné a nikto nikomu neustúpi. Tieto typy ľudí sa vedia tak dobre pretvarovať. Keď narazia čo i len na tú najtriviálnejšiu záležitosť, nasadia si masku, zahalia sa a nikto z nich nič jasne nevysvetlí. Aký postoj chcú zaujať pred obyčajnými ľuďmi a aký imidž si chcú vytvoriť? Nechať obyčajných ľudí vidieť, že sú to skromní džentlmeni. Džentlmeni sú na vyššej priečke ako ostatní a sú objektom ľudského uctievania. Ľudia si myslia, že majú väčší prehľad ako priemerní ľudia a že v porovnaní s nimi lepšie rozumejú veciam, takže sa s nimi každý radí, kedykoľvek má nejaký problém. Presne takýto výsledok chcú títo intelektuáli dosiahnuť a všetci dúfajú, že budú uctievaní ako svätci.

Keď sa na to pozrieme na základe tých troch názorov, ktoré sme práve rozobrali, zmýšľali títo profesori po tom, čo získali titul „intelektuál na vysokej úrovni“, slobodnejšie alebo obmedzenejšie? (Obmedzenejšie.) Museli zmýšľať obmedzenejšie. Čím bolo ich zmýšľanie obmedzené? (Vedomosťami.) Vedomosti sú niečím v rámci ich profesie. A vlastne ich vedomosti naozaj neobmedzovali. Čo ich teda obmedzovalo? Bol to ich postoj k vedomostiam, to, ako ich vedomosti ovplyvnili ich myslenie, ako aj názory, ktoré im vštepovali – to je ten problém. Preto s narastajúcou úrovňou vedomostí čoraz viac cítili, že majú inú identitu a postavenie než ostatní a že sú vznešení a veľkí, a zároveň sa čoraz viac obmedzovalo ich myslenie. Keď sa na to pozrieme z tohto uhla pohľadu, získali ľudia, ktorí nadobudli viac vedomostí, slobodu, alebo ju stratili? (Stratili ju.) V skutočnosti slobodu stratili. Vedomosti majú vplyv na ľudské myslenie a postavenie v spoločnosti a vplyv, ktorý na ľudí majú, nie je pozitívny. Nikdy to nie je tak, že čím viac vedomostí získaš, tým lepšie pochopíš princípy, smerovanie a ciele, ktoré by si mal mať, pokiaľ ide o tvoje správanie. Práve naopak, čím viac sa ženieš za vedomosťami a čím podrobnejšie poznatky získaš, tým viac sa vzdiališ od myšlienok a názorov, ktoré by mali mať ľudia s normálnou ľudskou prirodzenosťou. Presne ako tá skupina intelektuálov, ktorí získali veľa vedomostí a vzdelania, no nerozumeli ani základnej veci zdravého rozumu. Čo je to za zdravý rozum? Keď je veľa ľudí, musíš sa tlačiť, aby si nastúpil do autobusu. Ak sa tam nenatlačíš, do autobusu sa nikdy nedostaneš – nepoznali ani toto najjednoduchšie pravidlo. Povedzte Mi, stali sa múdrymi alebo hlúpymi? (Stali sa hlúpymi.) V skutočnosti to bola banda hlupákov. Obyčajní ľudia nezískali také pokročilé vedomosti ani vysokú úroveň vzdelania a nemajú toto postavenie, no predsa tú vec chápu a hovoria: „Keď nastupuješ do autobusu a je tam veľa ľudí, musíš sa tlačiť a musíš do toho dať všetko, pretože ak čo i len trochu poľavíš a tvoj mozog zareaguje o krok pomalšie, môžeš skončiť na konci davu a budeš musieť ísť ďalším autobusom.“ Je to základná vec zdravého rozumu v živote, ktorú obyčajní ľudia poznajú, ale ktorej títo intelektuáli nerozumeli, takže čakali na jeden autobus za druhým. Čo ich obmedzovalo? Boli pevne zviazaní tvrdením „sme intelektuáli na vysokej úrovni“. Tak to bolo. Nevedeli ani to, ako sa vyrovnať a dať si rady s takým jednoduchým problémom z reálneho života. Bola to banda hlupákov! Čo im priniesli vedomosti? Priniesli im to, že sa odtrhli od zvyšku populácie, nevedeli, ako žiť, a nevedeli, ako riešiť veci, ktoré sa stávajú v reálnom živote. Na riešenie jedného z najbežnejších problémov, s ktorými sa obyčajní ľudia v reálnom živote stretávajú, použili nejakú vznešenú teóriu a nevedeli, aké budú následky po tom, čo to takto vyriešia – možno tomu nerozumejú dodnes. Možno si túto záležitosť premyslia až v starobe. V tom čase už nebudú mať žiadne vavríny a budú mať už dosť toho, že si celý život užívali čestnú povesť intelektuála na vysokej úrovni. Jedného dňa si možno spomenú, ako úboho vtedy v autobuse pôsobili, zrazu si uvedomia, že nie sú takí vznešení ani na takej vysokej úrovni, a vtom im svitne: „Môže ma moja učenecká kultivovanosť uživiť? Nepotrebujem stále tri jedlá denne ako obyčajní ľudia? Nelíšim sa od ostatných. Nechodím v starobe rovnako zhrbený? Netrasiem sa tiež strachom a necítim sa vystrašený, kedykoľvek narazím na nebezpečenstvo? A nie som tiež smutný alebo patrične šťastný, keď čelím smrti blízkeho alebo radostnej udalosti? Nežijem len ako obyčajní ľudia? Nelíšim sa od ostatných!“ Nebude už na tieto ich vedomosti neskoro. Toto sú rôzne druhy úbohostí, ktoré prejavujú ľudia, čo prijímajú niekoľko takzvaných pozitívnych výrokov a názorov, keď nerozumejú pravde. Keď ľudia nevedia, či sú tieto názory správne alebo nie, často tieto názory a výroky považujú za pravdy, ktorých sa treba držať a ktoré treba uplatňovať, a keď ich uplatňujú, majú tendenciu znášať všelijaké následky, pričom sa dejú všelijaké trápnosti. Aké to má pre ľudí následky? Hoci sa ľudia neustále usilujú o slobodu, zároveň sa neustále vrhajú z jedného víru do druhého a z jedného druhu otroctva do iného. Nie je to tak? Keď teda nerozumieš pravde – bez ohľadu na to, či to, čoho sa pevne držíš, je názor, tradičná kultúra alebo nejaký druh pravidla, systému či teórie a či sú tieto veci v spoločnosti relatívne zastarané, alebo celkom avantgardné a módne – tieto veci nikdy nemôžu nahradiť pravdu, pretože ňou nie sú. Bez ohľadu na to, ako dobre ich dodržiavaš alebo uplatňuješ, nakoniec spôsobia len to, že sa vzdiališ od pravdy, namiesto toho, aby si ju získal. Čím viac sa týchto vecí držíš, tým viac sa vzďaľuješ od pravdy a tým viac sa odchyľuješ od Božej cesty a od cesty pravdy. No ak sa na druhej strane dokážeš aktívne chopiť iniciatívy a vzdať sa týchto takzvaných pozitívnych vecí, teórií a falošných právd, môžeš vstúpiť do pravdy relatívne rýchlo. Ľudia takto nebudú vo svojom každodennom živote praktizovať pomocou týchto takzvaných tradičných kultúr a falošných právd namiesto pravdy a Božích slov a táto trápnosť sa postupne zmierni a postupne vyrieši.

Niektorí ľudia si myslia, že získali pravdu, pretože sa zbavili tradičnej kultúry svojej rodiny a krajiny a prijali cudziu tradičnú kultúru zo zahraničia; kým iní si myslia, že získali pravdu, pretože sa zbavili starej tradičnej kultúry a starých myšlienok a názorov a prijali myšlienky, ktoré sú o niečo pokrokovejšie a modernejšie. Keď sa na to pozrieme teraz, majú títo ľudia pravdu, alebo sa mýlia? (Mýlia sa.) Všetci sa mýlia. Ľudia si myslia, že len tým, že odvrhnú staré veci, získajú slobodu. Čo tu nepriamo znamená získanie slobody? Znamená, že človek získal pravdu a dosiahol skutočný spôsob života, aký by mal mať. Ľudia si myslia, že pravá cesta sa získava takto. Je to v skutočnosti pravda? Je to správne? Nie. Akúkoľvek modernú a pokrokovú kultúru ľudstvo prijme, nakoniec je to stále tradičná kultúra, ktorej podstata sa nemení. Tradičná kultúra bude tradičnou kultúrou navždy. Bez ohľadu na to, či dokáže obstáť v skúške času či faktov, alebo či ju ľudstvo uctieva, to nakoniec je stále tradičná kultúra. Prečo tieto tradičné kultúry nie sú pravdou? V podstate ide o to, že tieto veci predstavujú myšlienky, ktoré vznikli až po tom, čo satan skazil ľudstvo. Nepochádzajú od Boha. Sú v nich primiešané ľudské predstavy a výmysly a navyše sú dôsledkami satanovho kazenia ľudstva. Satan zneužíva myšlienky, názory a všetky možné výroky a argumenty skazeného ľudstva, aby spútal a skazil myslenie ľudí. Keby ich satan zavádzal vecami, ktoré sú zjavne absurdné, nezmyselné a nesprávne, ľudia by mali schopnosť rozlišovať; dokázali by rozlíšiť dobré od zlého a použili by toto rozlišovanie na to, aby tie veci popreli a odsúdili. Takéto učenia by teda neobstáli. Keď však satan ovplyvňuje, pôsobí a vštepuje ľuďom veci pomocou myšlienok a teórií, ktoré sú v súlade s ľudskými predstavami a výmyslami a ktoré podľa neho obstoja v podrobnom skúmaní, keď ich vysloví, ľudstvo sa dá ľahko zaviesť a ľudia tieto výroky ľahko prijímajú a šíria, takže pretrvávajú z generácie na generáciu až do súčasnosti. Vezmime si napríklad príbehy o čínskych hrdinoch, ako sú vlastenecké príbehy o Jüe Fejovi, generáloch z rodiny Jang a o Wen Tchien-siangovi. Ako je možné, že sa tieto myšlienky zachovali až do súčastnosti? Ak sa na to pozrieme z hľadiska ľudí, v každej dobe existuje typ človeka alebo vládcu, ktorý neustále používa tieto príklady a využíva myšlienky a ducha týchto osobností, aby učil jednu generáciu za druhou, aby tieto generácie poslušne a pokorne prijímali jeho vládu a aby sa mu tak z generácie na generáciu ľahko vládlo a upevňovalo svoju vládu. Rozprávaním o slepej oddanosti Jüe Feja a generálov z rodiny Jang, ako aj o vlasteneckom duchu Wen Tchien-sianga a Čchü Jüana vychovávajú svojich poddaných a dávajú im na známosť jedno pravidlo, ktorým je, že si človek musí počínať s vernosťou – to je to, čo by mal mať človek s ušľachtilým morálnym charakterom. Do akej miery by mala siahať táto vernosť? Do takej miery, že „keď cisár prikáže svojim úradníkom zomrieť, nemajú inú možnosť, než zomrieť“ a „verný poddaný nemôže slúžiť dvom kráľom“ – to je ďalší výrok, ktorý uctievajú. A uctievajú aj tých, ktorí milujú svoju krajinu. Milovať čo alebo koho znamená milovať svoju krajinu? Milovať tú zem? Milovať ľudí v nej? A čo je to krajina? (Vládcovia.) Vládcovia sú predstavitelia krajiny. Ak povieš: „Moja láska k vlasti je v skutočnosti láskou k môjmu rodnému mestu a k rodičom. Nemilujem vás, vládcov!“, nahnevajú sa. Ak povieš: „Moja láska k vlasti znamená, že z hĺbky svojho srdca milujem vládcov,“ prijmú to a takúto lásku schvália; no ak im dáš najavo a objasníš, že to nie sú oni, koho miluješ, neschvália to. Koho predstavujú vládcovia v priebehu vekov? (Satana.) Predstavujú satana, sú členmi satanovho gangu a sú to diabli. Nemôžu predsa vychovávať ľudí k tomu, aby uctievali Boha a Stvoriteľa. To nemôžu. Namiesto toho ľuďom hovoria, že vládca je syn nebies. Čo znamená „syn nebies“? Znamená to, že Nebesia niekomu udelia moc a tento človek sa potom nazýva „synom nebies“ a má moc vládnuť nad všetkými ľuďmi pod nimi. Je toto myšlienka, ktorú ľuďom vštepujú vládcovia? (Áno.) Keď sa človek stane synom nebies, je to dané Nebesami a je s ním vôľa Nebies, takže by ľudia mali bezpodmienečne prijať jeho vládu, nech už vládne akokoľvek. Vštepujú ľuďom túto myšlienku, ktorá ťa núti prijať daného človeka ako syna nebies na základe tvojho uznania existencie Nebies. Za akým účelom ťa nútia prijať tohto človeka ako syna nebies? Nie je to preto, aby si uznal, že existujú Nebesia, Boh alebo Stvoriteľ, ale aby si prijal samotný fakt, že tento človek je synom nebies, a keďže je synom nebies, čo je dané existenciou vôle Nebies, ľudia by mali prijať jeho vládu – to sú myšlienky, ktoré vštepujú. Za všetkými týmito myšlienkami, ktoré sa vyvíjali od počiatku ľudstva až po súčasnosť – a to či už rozoberáme frázy a ustálené slovné spojenia, ktoré obsahujú isté narážky, alebo ľudové príslovia a bežné porekadlá, ktoré ich vôbec neobsahujú –, sa skrývajú satanove putá a zavádzanie ľudstva, ako aj mylná definícia týchto myšlienok samotným skazeným ľudstvom. Aký vplyv má táto mylná definícia na ľudstvo v neskorších obdobiach? Je dobrý, pozitívny alebo negatívny? (Negatívny.) Je v podstate negatívny. Vezmime si napríklad výroky „Spať na raždí a lízať žlč“, „Skrývať svoje svetlo a zbierať sily v tme“, „Znášať poníženie a niesť ťažké bremeno“, „Nezlomná vôľa bojovať“, ako aj „Predstierať jedno a robiť druhé“ – aký vplyv majú tieto výroky na ľudstvo v neskorších obdobiach? Keď totiž ľudia prijmú tieto myšlienky z tradičnej kultúry, každá ďalšia generácia ľudí sa čoraz viac vzďaľuje od Boha a čoraz viac vzďaľuje od Božieho stvorenia, Jeho spásy ľudí a Jeho diela plánu riadenia. Len čo ľudia prijmú tieto mylné názory z tradičnej kultúry, čoraz viac cítia, že ľudia by mali mať osud vo vlastných rukách, šťastie si treba vytvoriť vlastnoručne a príležitosti sú vyhradené pre tých, ktorí sú pripravení, takže ľudstvo čoraz viac popiera Boha, popiera Božiu zvrchovanosť a žije v moci satana. Ak porovnáte to, o čom radi hovoria ľudia v modernej dobe, a to, o čom radi hovorili ľudia pred dvetisíc rokmi, význam myslenia, ktoré sa za týmito vecami skrýva, je vlastne rovnaký. Ide len o to, že ľudia v dnešnej dobe o týchto veciach hovoria konkrétnejšie a otvorenejšie. Nielenže popierajú Božiu existenciu a zvrchovanosť, ale v čoraz vážnejšej miere Bohu aj odolávajú a odsudzujú Ho.

Napríklad ľudia v staroveku hovorili: „Keď má národ ťažkosti, každý nesie svoj diel zodpovednosti,“ a tento výrok sa zachoval dodnes. Ľudia si tento výrok veľmi cenia, a to najmä vlastenci, ktorí ho považujú za svoje motto. Keď ste teraz prišli do zámoria a niekto iný povie, že sa v Číne stala nejaká udalosť, má to s vami niečo spoločné? (Nie.) Prečo hovoríte, že to s vami nemá nič spoločné? Sú takí, ktorí hovoria: „Nenávidím tú krajinu. Sú tam teraz pri moci komunisti – tá zlá politická strana. Komunistická strana je diabolský satan, predstavuje totalitný režim a nemá so mnou nič spoločné. Prenasleduje nás a bráni nám veriť v Boha. Nenávidím ju.“ Predpokladajme, že jedného dňa táto krajina bude na pokraji zániku. Možno v srdci nebudeš cítiť nič, ale keď budeš počuť, že provinciu, z ktorej pochádzaš, napadli a obsadili cudzie skupiny, budeš mať pocit, akoby sa z teba stal utečenec a tulák bez domova, kam by sa vrátil, budeš rozrušený a budeš mať pocit, že sa nemôžeš vrátiť ku koreňom ako padajúce lístie. Návrat ku koreňom ako padajúce lístie – to je ďalšia tradičná myšlienka. A predpokladajme, že jedného dňa potom zrazu začuješ, ako cudzie skupiny napadli a obsadili tvoje rodné mesto – zem, kde si sa narodil a vyrastal –, obsadili cestu, ktorou si každý deň chodil do školy, a privlastnili si tvoj dom aj pôdu tvojej rodiny. To, čo bolo kedysi tvoje, je preč – ten malý kúsok zeme, ktorý sa ti vryl hlboko do pamäti a s ktorým máš najužšie puto, je preč a aj všetci tvoji príbuzní sú preč. Vtedy si pomyslíš: „Ako môžem mať domov, keď nemám vlasť? Teraz som sa naozaj stal utečencom, naozaj som bezdomovec a stal sa zo mňa tulák. Zdá sa, že výrok ‚Keď má národ ťažkosti, každý nesie svoj diel zodpovednosti‘ je správny!“ Keď ten čas príde, zmeníš sa. Tak prečo si teraz nemyslíš, že je tento výrok správny? Je za tým isté pozadie a predpoklad, pretože táto krajina ťa prenasleduje, spôsobuje ti priveľa útrap, neprijíma ťa a ty ju nenávidíš. Faktom ale je, že to, čo skutočne nenávidíš, nie je tá zem. To, čo nenávidíš, je satanský režim, ktorý ťa prenasleduje. Neuznávaš túto krajinu ako svoju, takže keď ti teraz iní povedia: „Keď má národ ťažkosti, každý nesie svoj diel zodpovednosti,“ ty vždy povieš: „To so mnou nemá nič spoločné.“ Ale keď ti jedného dňa už nebude patriť zem, kde si sa narodil a vyrastal, a ty už nebudeš mať rodné mesto, budeš mať pocit, že si tulák a človek bez štátnej príslušnosti a že si svoju krajinu skutočne stratil. Vtedy pocítiš bolesť v srdci. Prečo budeš cítiť bolesť v srdci? Možno to teraz v hĺbke duše ešte necítiš, ale jedného dňa sa ťa to hlboko dotkne. Za akých okolností sa ťa to hlboko dotkne? To, že tvoja krajina zanikne a ty sa staneš príslušníkom podmaneného národa, nie je desivé. Čo je desivé? Keď sa staneš príslušníkom podmaneného národa, kde ťa budú šikanovať, urážať, diskriminovať a pošliapavať a ty nebudeš mať kde v pokoji žiť. Vtedy si pomyslíš: „Mať krajinu je také vzácne. Bez krajiny ľudia nemajú skutočný domov. Ľudia majú domov vďaka tomu, že majú krajinu, takže ten výrok to hovorí dobre – ‚Keď má národ ťažkosti, každý nesie svoj diel zodpovednosti.‘“ Na čo slúži „zodpovednosť“ vo fráze „každý nesie svoj diel zodpovednosti“? Na zaistenie pokoja v tvojom vlastnom domove, aby si tento domov mohol chrániť. Keď sa nad tým zamyslíš, ako sa budeš cítiť, keď ťa budú diskriminovať cudzie skupiny alebo budeš v cudzej krajine, keď budeš potrebovať niekam patriť a keď budeš potrebovať, aby za tebou stála krajina, ktorá podopiera tvoju dôstojnosť, dobré meno, identitu a postavenie? Pomyslíš si: „Ak má mať človek v cudzej krajine silnú oporu, musí to byť opora veľkej vlasti!“ Budeš potom v inom rozpoložení, než si teraz? (Áno.) Teraz si len v návale rozhorčenia, a tak hovoríš, že nič, čo sa stane v tvojej krajine, nie je tvoja vec. Aké duchovné postavenie však musíš mať, ak také veci budeš schopný hovoriť aj vtedy, keď ten čas príde? Na tomto svete existuje fakt, ktorý možno každý pozná, a to, že bez podpory mocnej vlasti ťa v cudzích krajinách určite budú diskriminovať a šikanovať. Keď príde čas, že to skutočne zažiješ, o čo požiadaš ako prvé? Niektorí povedia: „Bolo by skvelé, keby som bol Žid alebo Japonec. Nikto by sa ma neodvážil šikanovať. Ľudia by si ma vysoko vážili v každej krajine, do ktorej by som prišiel. Prečo som sa narodil v Číne? Krajina je neschopná a Číňanov šikanujú všade, kam prídu.“ Na čo budete myslieť ako prvé, keď sa niečo také stane? (Veríme v Boha a podriaďujeme sa Božiemu ovládaniu a opatreniam.) To je správne. Ale koľkým pravdám musí človek rozumieť, akú skúsenosť musí mať a koľko skúsenostného poznania by mal mať, aby bol schopný povedať takú vec a premeniť ju na svoje vlastné duchovné postavenie? Keď sa niečo také stane, aké myšlienky, porozumenie a praktické skúsenosti musíš mať, aby si nebol slabý a aby si sa necítil rozrušený, hoci na teba niekto pľuje a nazýva ťa príslušníkom podmaneného národa? Aké duchovné postavenie musíš mať, aby si sa necítil rozrušený a netrpel týmito obmedzeniami? Máte teraz takéto duchovné postavenie? (Nie.) Teraz ho nemáte, ale mohli by ste ho jedného dňa mať? Akými pravdami musíte byť vyzbrojení? Akým pravdám musíte rozumieť? Len čo dnes niektorí začujú, že ich príbuzných v pevninskej Číne zatkli za vieru v Boha, to, čomu rozumejú vo svojich srdciach – teda, že všetko je v Božích rukách –, sa pre nich stáva učením, sú obmedzovaní skutočnosťou, že ich rodinných príslušníkov zatkli, a nemajú chuť konať svoje povinnosti. Ak počujú, že istý príbuzný zomrel, môžu na mieste omdlieť. Ako by ste sa cítili, keby tá zem bola zničená a všetci ľudia v nej by zomreli? Akú váhu majú hlboko vo vašich srdciach tradičné veci ako krajina, domov, rodné mesto a vlasť, ako aj určité tradičné myšlienky a kultúra, ktoré sa spájajú s týmito slovami? Stále v tvojom živote ovládajú všetky tvoje činy, všetky tvoje myšlienky a správanie? Ak tvoje srdce neustále okupujú všetky tieto tradičné veci, s ktorými máš spojenie, ako sú krajina, rasa, národ, rodina, rodné mesto, zem a tak ďalej – čo znamená, že v tvojom srdci stále majú určitý nádych tradičnej kultúry –, kázne, ktoré počúvaš, a pravdy, ktorým rozumieš, sú pre teba len učeniami. Ak si si vypočul toľko kázní, ale nedokážeš sa vzdať ani tých najzákladnejších vecí, ktorých by sa ľudia mali vzdať, nedokážeš sa od nich oddeliť a nedokážeš s nimi správne zaobchádzať, aké problémy potom riešia pravdy, ktorým rozumieš?

Keď mnohí Číňania prídu na Západ, chcú ľuďom zo Západu vštepovať svoju tradičnú kultúru a veci, ktoré považujú za správne a dobré. A rovnako sa nenechajú zahanbiť zo Západu, ktorí veria, že aj ich tradičné kultúry siahajú ďaleko do minulosti. Napríklad staroveký Rím, staroveký Egypt a staroveké Grécko majú v názve slovo „staroveký“ a ich kultúry sú staré vyše tritisíc rokov. Keď sa na to pozrieme na základe tohto čísla, je tu určité kultúrne dedičstvo a veci, ktoré toto kultúrne dedičstvo vytvorilo, sa medzi ľuďmi považujú za esenciu všetkého ľudského života a za súhrn tých najesenciálnejších vecí, ktoré vzišli zo života, existencie a správania sa ľudstva. Ako sa nazývajú tie najesenciálnejšie veci, ktoré si ľudstvo odovzdáva? Tradičná kultúra. Táto tradičná kultúra sa odovzdávala z generácie na generáciu a každý si v duchu myslí, že je to tá najlepšia vec. Bez ohľadu na to, či sa jej ľudia dokážu držať alebo nie, ju zvyčajne všetky rasy považujú za niečo, čo je nadovšetko, a za pravdu. Preto má každá rasa ľudí nejaké tradičné veci, ktoré obstoja v podrobnom skúmaní a ktoré na ňu majú obzvlášť hlboký vplyv. Ľudia tieto veci používajú na to, aby medzi sebou súperili a porovnávali sa a aby sa dokonca snažili prekonať jeden druhého. Číňania napríklad hovoria: „Naša čínska pálenka je dobrá a má naozaj vysoký obsah alkoholu!“ Ľudia zo Západu hovoria: „Čo je na tej vašej pálenke také úžasné? Obsah alkoholu je taký vysoký, že sa po jej vypití opijete, a navyše je to veľmi škodlivé pre pečeň. Červené víno, ktoré pijeme my na Západe, má nízky obsah alkoholu, málo škodí pečeni a ešte aj podporuje krvný obeh.“ Číňania hovoria: „Aj naša pálenka podporuje krvný obeh a robí to veľmi dobre. Len čo ju vypijete, stúpne vám do hlavy a celá tvár sa vám rozhorí. To vaše červené víno nie je dosť silné. Neopijete sa z neho, nech ho vypijete koľkokoľvek. My totiž máme kultúru pitia alkoholu a kultúru pitia čaju.“ Ľudia zo Západu hovoria: „Aj my máme kultúru pitia čaju, kultúru pitia kávy a kultúru pitia alkoholu. A v dnešnej dobe máme dokonca aj kultúru rýchleho občerstvenia.“ Pri vzájomnom porovnávaní nikto nikomu neustúpi a nikto od nikoho nič neprijme. Všetci si myslia, že ich vlastné veci sú pravdou, ale v skutočnosti nie je pravdou ani jedna. Ak necháme bokom nevercov, najsmutnejšie je, že ani tí, ktorí veria v Boha, si neuvedomujú, že tieto veci nie sú pravdou – a čo je horšie, neuvedomujú si to ani tí, ktorí túto etapu diela prijali pred 20 alebo 30 rokmi. Niektorí hovoria: „Je v poriadku povedať, že to s pravdou súvisí?“ Nie je v poriadku povedať ani to, že to súvisí. Nie je to pravda, nemá to s pravdou žiadnu spojitosť ani vzťah, nepodobá sa to na ňu a nejde o tú istú vec. Tak ako meď je stále meďou, než už je akokoľvek dobre pozlátená alebo vyleštená, zatiaľ čo zlato je stále zlatom, hoci nie je vyleštené, žiarivé ani lesklé – nie je to tá istá vec.

Niektorí sa pýtajú: „Je pre ľudí, ktorí sú pomerne dobre vzdelaní a vychovaní tradičnou kultúrou, ľahké prijať pravdu?“ Nie, sú to dve odlišné veci. Majú len trochu iný životný štýl, ale postoje ľudí k prijatiu pravdy, rôzne ich myšlienky a názory, ako aj miera skazenosti celej ľudskej rasy sú rovnaké. Keď Boh v tejto etape svojho diela, teda v posledných dňoch, začal hovoriť, hovoril v kontexte čínskeho ľudu a adresoval svoje slová jemu. A keď sa tieto slová po tridsiatich rokoch hlásajú medzi všetkými rôznymi rasami v iných častiach Ázie a na miestach, ako je Európa, Amerika a tak ďalej, ľudia si po ich prečítaní – bez ohľadu na to, či sú čierni, bieli, hnedí alebo žltí –, všetci hovoria: „Tieto slová hovoria o nás.“ Božie slová odhaľujú skazené povahy všetkých ľudských bytostí. Málokto povie: „Všetky tieto slová sú adresované vám Číňanom. Hovoria o vašich skazených povahách, ktoré my nemáme.“ Len veľmi malý počet ľudí, ktorí nemajú duchovné porozumenie, by povedal niečo také. V minulosti mali takéto mylné chápanie Juhokórejčania. Verili, že juhokórejský ľud žije v slobodnom a demokratickom spoločenskom systéme, a keďže ho ovplyvnila kresťanská i tisícročná kórejská kultúra, jeho rasa je vznešenejšia a ušľachtilejšia ako rasa Číňanov. Prečo si to mysleli? Pretože keď mnohí Číňania prišli do Južnej Kórey, miesta, na ktoré prišli, sa stali špinavšími a hlučnejšími a zvýšili sa krádeže a kriminalita, čo malo nepriaznivý vplyv na spoločenskú klímu. Preto bratia a sestry v Južnej Kórei verili tvrdeniu: „Číňania sú potomkami veľkého červeného draka a potomkami Moába. Nás Juhokórejčanov neskazil veľký červený drak.“ Čo tým naznačovali? Že „nás neskazil veľký červený drak, takže nie sme takí skazení ako Číňania. Číňania sú skazenejší ako my. Sme lepší ako Číňania“. Čo mysleli tým „lepší“? (Že sa lepšie správajú.) V jednom zmysle ide o správanie. A v inom zmysle z hĺbky srdca verili, že tradičná kultúra, ktorú juhokórejský národ od počiatku dejín vytvoril a prijal, je ušľachtilejšia ako kultúra a tradície čínskeho národa. Verili, že národ a rasa, ktoré tento druh tradičnej kultúry vychoval, sú ušľachtilejšie ako tie, ktoré vychovala čínska tradičná kultúra. Preto keď čítali Božie slová a videli, ako Boh hovorí: „Vy bezcenný odpad,“ mysleli si, že hovorí o Číňanoch. Čínski bratia a sestry povedali: „To ‚vy‘, o ktorom Boh hovorí, sa vzťahuje na ľudstvo.“ No Juhokórejčania povedali: „To nie je správne. Boh hovorí o ‚vás‘, nie o nás. To, čo Boh naznačuje, nezahŕňa Juhokórejčanov.“ To si mysleli. Ich stanoviská a pohľady teda bez ohľadu na to, z akého hľadiska sa na veci pozerali, nevychádzali z perspektívy pravdy, a už vôbec nie z objektívnej a spravodlivej perspektívy. Namiesto toho sa na veci pozerali v kontexte rasy a tradičnej kultúry. Preto boli následné výsledky bez ohľadu na to, ako sa na veci pozerali, v rozpore s pravdou. Pretože bez ohľadu na to, ako sa na veci pozerali, vždy vychádzali z toho, že: „Všetko na našom veľkom juhokórejskom národe je správne, všetko na ňom je štandardom a všetko je na ňom korektné.“ Všetko to vnímali a merali z nesprávneho pohľadu a východiska. Boli teda výsledky, ako ich vnímali, správne alebo nesprávne? (Nesprávne.) Boli určite nesprávne. Čo by malo byť štandardom, ktorým sa všetko meria? (Pravda.) Mala by ním byť pravda – to je ten štandard. Už len ich samotný štandard bol nesprávny. Merali všetky veci a udalosti z nesprávneho pohľadu a hľadiska, takže namerané výsledky určite boli nesprávne, nespravodlivé, nekorektné a ešte menej objektívne. Preto sa im ťažko prijímali niektoré cudzie veci a navyše mali veľmi extrémne, uzavreté a úzkoprsé názory so sklonom k impulzívnosti. Odkiaľ pramenila ich impulzívnosť? Z toho, že bez ohľadu na to, čo hovorili, museli spomenúť „náš veľký juhokórejský národ“ a trvali na pridaní slova „veľký“. Čo znamená „veľký“? Nepredstavuje slovo „veľký“ aroganciu? Ak cestuješ po svete alebo sa pozrieš do atlasu, aká veľká je Južná Kórea? Keby bola naozaj väčšia ako iné krajiny a naozaj by sa dala nazvať veľkou, tak dobre, nazvi ju „veľkou“. V porovnaní s inými krajinami na zemi však Južná Kórea nie je veľkým miestom, tak prečo trvajú na tom, aby ju nazývali „veľkou“? Bez ohľadu na to, či je krajina veľká alebo malá, navyše platí, že pravidlá a tradičná kultúra, ktoré táto krajina vytvára, nepochádzajú od Boha a rozhodne nevychádzajú z pravdy. Je to preto, že predtým, než človek prijme pravdu a prijme Božiu spásu, sú všetky myšlienky, čo prijíma, od satana. Čo robia s ľuďmi všetky myšlienky, názory a tradičné kultúry, ktoré vytvoril satan? Zavádzajú, kazia, zväzujú a obmedzujú ľudí, čo spôsobuje, že skazené ľudstvo má myšlienky, ktoré sú úzkoprsé a extrémne, a názory na veci, ktoré sú až natoľko jednostranné a zaujaté, že sú nezmyselné a absurdné – to sú dôsledky toho, ako satan skazil ľudstvo. Keď teda ľudia v mnohých krajinách a dokonca aj niektoré rasy počujú slová „Boh sa vtelil v Číne“, aká je ich prvotná reakcia? Jedno slovo – nemožné! Kde by to miesto podľa nich mohlo byť? (Izrael.) Správne, Izrael. Ľudia najradšej dodržiavajú predpisy a držia sa predstáv. Myslia si, že Izrael je miestom, kde Boh konal dielo, takže by sa mal zjaviť v Izraeli alebo v nejakej mocnej ríši, ktorú uctievajú. Alebo si myslia, že Boh by sa mal zjaviť v krajine, ktorá bola v ich predstavách a domnienkach kedysi starovekou civilizáciou. Čína práve takouto krajinou nie je, takže je pre nich ťažké prijať svedectvo, že Boh sa vtelil v Číne, a už len to stačí na to, aby stratili príležitosť na spásu. Kto to spôsobil? (Oni sami.) Keďže prechovávajú takúto predstavu a keďže sa stali vzdorovitými a vôbec nehľadajú pravdu, aby problém vyriešili, strašne si uškodili a zmarili túto jedinú šancu na dosiahnutie spásy.

Mnohé predstavy a výmysly, ktoré ľudia majú, keď nerozumejú pravde, a dokonca aj niektoré veci, ktoré ľudia uctievajú, sú veľmi smiešne a absurdné. Juhokórejská dáma, ktorá je v Spojených štátoch a ktorej sa táto krajina páči, príde do kontaktu s Američanmi a jeden z nich sa jej opýta: „Sviatky jari sú už za dverami. Čo jedia Číňania počas Sviatkov jari?“ Dáma povie: „Nie som Číňanka, ale Juhokórejčanka.“ Američan odpovie: „Takže Juhokórejčania neoslavujú Sviatky jari?“, na čo ona povie: „My Juhokórejčania neoslavujeme Sviatky jari.“ Američan povie: „Myslel som si, že Juhokórejčania oslavujú Sviatky jari rovnako ako Číňania.“ Dáma odpovie mimoriadne strohým tónom: „Nie sme rovnakí ako Číňania! Je azda správne, že si myslíš, že oslavujeme Sviatky jari? Vážne to uráža dôstojnosť nás Juhokórejčanov!“ Naozaj Juhokórejčania neoslavujú Sviatky jari? (Oslavujú.) V skutočnosti aj Juhokórejčania oslavujú Sviatky jari. Prečo teda povedala, že ich Juhokórejčania neoslavujú? Poďme o tejto záležitosti diskutovať. Sú oslavy Sviatkov jari správne, alebo nie? Dokážete túto záležitosť jasne vysvetliť? Pre cudzincov nie je samotná oslava Sviatkov jari ničím hanebným. Je to špeciálny rituál, ktorý pripomína dôležitý deň v živote ľudí. Pre ľudí žijúcich v tomto svete tradičnej kultúry nie je oslava Sviatkov jari ničím nesprávnym ani hanebným, tak prečo sa k nej táto žena neodváži priznať? Pretože len čo prizná, že oslavuje Sviatky jari, tak už nebude pozápadničená a bude označená za veľmi tradičného východoázijského človeka, a ona nechce, aby si ľudia mysleli, že je tradičná východoázijská žena. Chce, aby si mysleli, že nemá žiadne východoázijské tradície a že im nerozumie alebo o nich dokonca nič nevie. A chce, aby vedeli, že hovorí plynule po anglicky, farbí si vlasy na blond, nosí modré kontaktné šošovky, oblieka sa ako človek zo Západu a je rovnako odvážna, nespútaná, oslobodená, nezávislá a bystrá ako ženy zo Západu – tak chce byť ľuďmi vnímaná. Kedykoľvek ju teda pod vplyvom tohto myslenia niečo postihne, spôsob, akým bude konať, bude v súlade s týmto myslením. Kedykoľvek sa jej niekto opýta, či Juhokórejčania oslavujú Sviatky jari, odpovie: „My Juhokórejčania neoslavujeme Sviatky jari.“ Keby jej blízki povedali: „My predsa Sviatky jari oslavujeme, tak prečo hovoríš, že ich neoslavujeme?“, čo by odpovedala? „Si hlúpy. Keby som povedala, že oslavujeme Sviatky jari, nevedeli by, že som tradičná Juhokórejčanka?“ Chce, aby si ľudia mysleli, že sa narodila a vyrastala v Spojených štátoch. Keby si sa jej opýtal: „Ty si sa narodila tu, ale koľko generácií tu žije tvoja rodina?“, povedala by: „Naši predkovia tu vyrastali.“ Myslí si, že je to symbol identity a postavenia, a tak zachádza až tak ďaleko, že vyriekne toto klamstvo bez strachu, že ju ostatní odhalia. Čo je to za myslenie? Stojí táto záležitosť za to, aby sa o nej klamalo? Stojí za to riziko? Nie, nestojí. Aj takáto maličkosť môže odhaliť myšlienky a názory človeka. Aké myšlienky a názory sa takto odhaľujú? Niektoré čínske dievčatá sú naozaj pekné, ale trvajú na tom, že si budú farbiť vlasy na blond, robiť si trvalú, nosiť rôzne odtiene kontaktných šošoviek, ktoré menia farbu očí, a vydávať sa za cudzinky. Byť toho svedkom je naozaj trápne. Prečo trvajú na tom, že budú takýmto typom človeka? Zmenil sa ich pôvod po tom, čo sa takto začali obliekať? Aj keby sa ich pôvod zmenil a v budúcom živote by sa reinkarnovali ako belošky alebo príslušníčky rasy, o ktorej majú vysokú mienku – čo potom? Dokážete túto záležitosť vidieť jasne? Prečo niekto trvá na tom, že si bude počínať v určitom štýle a s určitým temperamentom a bude sa vydávať za príslušníka národa alebo rasy, ktorú uctieva? Existuje nejaké skryté myslenie, ktoré to riadi? Aké myslenie to riadi? Je to ako v prípade tej Juhokórejčanky; keď sa jej Američania opýtajú, či vie hrať stolný tenis, povie: „Čo je to stolný tenis? To hrajú len Číňania. My hráme tenis a golf.“ Čo je to za človeka, že si takto dokáže počínať a hovoriť? Nie je to trochu falošné? Všetko, čo robí, je falošné a robí to jej život takým únavným! Správali by ste sa tak? Niektorí Číňania, ktorí žili na Západe desiatky rokov, už po návrate do svojich rodných miest nevedia hovoriť po čínsky. Je to zlá vec? (Áno.) Niektorí ľudia hovoria: „Nesmieme zabúdať na svoje korene. Aj Boh hovorí, že ľudia by nemali zabúdať na svoje korene. Boh je koreňom ľudí, stvoril ich a všetko, čo sa ich týka, pochádza od Boha, takže Ho ako stvorené bytosti musia uctievať – to znamená nezabúdať na svoje korene.“ Nie je to tak? V každej situácii treba hľadať pravdu, ale ľudia nehľadajú pravdu a plne sa držia tradičnej kultúry. Prečo je to tak? Niektorí ľudia hovoria: „Nikdy nezabúdame na svoje korene. Kamkoľvek prídeme, priznávame, že sme Číňania, a priznávame, že je naša krajina chudobná a zaostalá. Nikdy v živote nezabudneme na svoje korene.“ Je to správne? Všetky tieto problémy sú v jednom ohľade spôsobené príliš hlbokým vplyvom a výchovou týchto takzvaných tradičných kultúr na ľudstvo. Ďalším aspektom je, že ľudia ani po tom, čo toľké roky počúvali kázne, starostlivo neuvažujú a nehľadajú, čo je pravda. Radšej často používajú tradičnú kultúru a dekadentné veci, ktoré už majú, ktoré sa už naučili a ktoré sú v nich preto pevne zakorenené, a vydávajú ich za pravdy. To je druhý aspekt. A po tretie ľudia po vypočutí kázní nehľadajú pravdu v Božích slovách, no namiesto tie slová merajú tradičnými perspektívami, vedomosťami a poznatkami v ľudských pojmoch, ktoré už poznajú. Hoci si teda ľudia doteraz vypočuli mnoho kázní, takzvané princípy správania a vykonávania povinnosti a služby Bohu, ktoré si ľudia odovzdávajú ústne, sú tiež často založené na nejakých vedomostiach, prísloviach a bežných porekadlách, ktoré považujú za správne. Napríklad ak niektorí ľudia urobia niečo zlé a cirkevní vodcovia alebo bratia a sestry ich orežú, budú si myslieť: „Pche, je to, ako hovoria tie porekadlá: ‚Poprava neprináša nič iné než padanie hláv‘ a ‚Nedvíhaj ruku proti usmievavej tvári.‘ Trpezlivo som s úsmevom prijal tento svoj drobný nedostatok – prečo ma zaň neustále odhaľuješ?“ Navonok poslušne počúvajú a podriaďujú sa, ale v skutočnosti hlboko vo vnútri používajú tradičné predstavy, aby odvrávali a odolávali. Aký je dôvod ich odolávania? Je to tým, že si myslia, že porekadlá „Poprava neprináša nič iné než padanie hláv“ a „Nedvíhaj ruku proti usmievavej tvári“ sú skutočné pravdy a sú správne, že je nesprávne, aby ich niekto neustále orezával a odhaľoval bez najmenšieho náznaku citu, a že to nie je pravda.

Získali ste vďaka obsahu, o ktorom sme práve hovorili v duchovnom spoločenstve, hlbšie porozumenie pravdy? (Áno.) Niektorí môžu povedať: „Keď si nám to teraz povedal, nevieme, aké princípy máme dodržiavať pri praktizovaní. Ako máme žiť týchto tradičných kultúr a bez týchto predstáv a vedomostí? Ako máme konať? Ako môžeme otvoriť ústa a kázať Božie slová bez toho, aby nás pri tom riadili tieto veci? Nestratil sa bez nich základ nášho kázania Božích slov? Čo nám potom ešte zostalo?“ Hovorím im teda, že ak tieto veci naozaj nemáš, bude ľahšie hľadať a prijať pravdu a ľahšie sa ti obráti k Bohu. Keď si predtým otvoril ústa, vychádzali z nich len satanské filozofie a kultúrne vedomosti, ako napríklad: „Múdry človek sa prispôsobí okolnostiam“, „Nedvíhaj ruku proti usmievavej tvári“, „Poprava neprináša nič iné, než padanie hláv“ a tak ďalej. Teraz uvažuješ a premýšľaš: „To nemôžem povedať. Všetky tieto výroky sú nesprávne a boli popreté a odsúdené. Čo mám teda povedať? Radšej sa pokorne a poriadne pusti do čítania Božích slov a hľadaj v nich základ.“ Ľudia konajú svoju povinnosť a nasledujú Boha, ale kedykoľvek otvoria ústa, vychádzajú z nich len tieto príslovia, porekadlá a niektoré veci a názory, ktoré získali z tradičnej kultúry. Keď sa im niečo prihodí, nikto z nich nedokáže bezvýhradne velebiť Boha alebo o Ňom svedčiť a povedať: „Boh hovorí toto“ či „Boh hovorí tamto.“ Nikto takto nehovorí a nikto neotvorí ústa a nevysype Božie slová z rukáva. Nedokážeš odriekať Božie slová, ale dokážeš zo seba vysypať tieto bežné porekadlá. Čím je vlastne naplnené tvoje srdce? Všetkými tými vecami, ktoré pochádzajú od satana. Keď vedúci skupiny kontroluje prácu, niektorí ľudia hovoria: „Čo kontroluješ? Nepodozrievaj tých, ktorých používaš, a nepoužívaj tých, ktorých podozrievaš. Ak ma stále podozrievaš, prečo ma používaš? Nájdi si na to niekoho iného.“ Myslia si, že je takéto konanie správne, a nedovolia iným, aby na nich dohliadali a kritizovali ich. Sú aj ľudia, ktorí pri konaní svojich povinností veľa trpia, no keďže nehľadali princípy a spôsobili narušenie a vyrušenie práce cirkvi, sú nakoniec odvolaní a k tomu ešte aj orezaní. Po vypočutí si niekoľkých slov odsúdenia sú vzdorovití a myslia si: „Hovorí sa: ‚Hoci nemám zásluhy, mám za sebou tvrdú prácu, a ak nie tvrdú prácu, tak aspoň únavu.‘ Urobil som len túto malú chybu, tak čo na tom záleží?“ Keďže si toto bežné porekadlo osvojili ako prvé a je v nich teda pevne zakorenené, ovláda a ovplyvňuje ich myšlienky a podnecuje ich, aby ho v tomto prostredí a po tom, čo nastala táto situácia, použili ako podklad svojho odporu a nepodriadenia sa tomu, ako s nimi Boží dom naložil. Dokážu sa vzhľadom na to ešte podriadiť? Je pre nich stále ľahké prijať pravdu? Aj keď sa navonok podriadia, je to preto, že nemajú inú možnosť, a je to z núdze. Hoci sa navonok nebránia, v srdciach stále odolávajú. Je toto skutočná podriadenosť? (Nie.) Je to len formalita, nie skutočná podriadenosť. Nie je tu žiadna podriadenosť, len vyhováranie sa, negativita a odpor. Ako vzniklo toto vyhováranie sa, negativita a odpor? Vzišli z tohto porekadla: „Hoci nemám zásluhy, mám za sebou tvrdú prácu, a ak nie tvrdú prácu, tak aspoň únavu.“ Akú povahu vyvolalo toto porekadlo v týchto ľuďoch? Neposlušnosť, neoblomnosť, odpor a vyhováranie sa. Získali ste z tohto duchovného spoločenstva väčšie porozumenie pravdy? Len čo tieto negatívne veci jasne rozoberieš a rozlíšiš a odbúraš ich zo svojho srdca, budeš schopný hľadať a praktizovať pravdu, kedykoľvek sa ti niečo prihodí, pretože si už zavrhol staré veci. Už ťa ďalej nemôžu viesť k tomu, aby si sa na ne spoliehal pri konaní svojich povinností, pri službe Bohu a pri nasledovaní Boha. Tieto veci už nie sú princípmi tvojho počínania si, nie sú princípmi, ktoré by si mal dodržiavať pri konaní svojich povinností, a už boli skritizované a odsúdené. Ak ich vezmeš a znova ich použiješ, čo sa stane hlboko v tvojom srdci? Budeš stále rovnako šťastný? Budeš stále rovnako presvedčený o svojej pravde? Je jasné, že to nie je pravdepodobné. Ak si v sebe tieto veci naozaj odstránil, tak by si mal v Božích slovách hľadať, čo presne sú tie pravé princípy a aké presne sú Božie požiadavky. Niektorí ľudia často hovoria: „Rob, ako ti pán káže, inak ti ani tá najkrvopotnejšia práca neprinesie zásluhy.“ Je tento výrok správny alebo nesprávny? Je určite nesprávny. V čom je nesprávny? Na koho sa vzťahuje slovo „pán“ vo fráze „rob, ako ti pán káže“? Na tvojho zamestnávateľa, šéfa či nadriadeného. Toto slovo „pán“ je samo osebe nesprávne. Boh nie je tvoj zamestnávateľ, šéf ani manažér. Boh je tvoj Boh. Manažéri, šéfovia a nadriadení sú rovnakého druhu a na rovnakej úrovni ako ľudia. V podstate sú rovnakí a všetci sú to skazení ľudia. Počúvaš ich, dostávaš od nich mzdu a robíš všetko, čo od teba chcú. Zaplatia ti za toľko práce, koľko urobíš, a tým to hasne. Čo znamená slovo „zásluha“ vo fráze „ani tá najkrvopotnejšia práca neprinesie zásluhy“? (Uznanie.) Uznanie a odmenu. Hnacou silou tvojho konania je dostať zaplatené. To si nevyžaduje vernosť ani podriadenosť a nevyžaduje si to hľadanie pravdy a uctievanie – nič z toho v tom nie je, je to len obchod. Práve toto je niečo, čo je kritizované a odsudzované v priebehu tvojej viery v Boha, konania tvojej povinnosti a usilovania sa o pravdu. Ak považuješ výrok „Rob, ako ti pán káže, inak ti ani tá najkrvopotnejšia práca neprinesie zásluhy“ za pravdu, je to veľká chyba. Keď sa niektorých ľudí snažíš priviesť k porozumeniu pravdy, reagujú pomaly a zdĺhavo a bez ohľadu na to, koľko jedia a pijú Božie slová, nedokážu pochopiť ani jednu či dve pravdy alebo si zapamätať jednu či dve vety z Božích slov. Keď však ide o chytľavé frázy, príslovia a porekadlá, ktoré sa často šíria medzi ľuďmi, a veci, ktoré obyčajní ľudia často hovoria, prijímajú ich mimoriadne rýchlo. Nech už je niekto akokoľvek hlúpy, aj on tieto veci prijíma mimoriadne rýchlo. Ako je to možné? Bez ohľadu tvoju rasu či farbu pleti ste v konečnom dôsledku všetci ľudia a ste rovnakého druhu. Iba Boh je iného druhu ako ľudia. Ľudia budú navždy rovnakého druhu ako ostatní ľudia. Vždy, keď teda Boh niečo urobí, nie všetkým ľuďom sa to prijíma ľahko, zatiaľ čo vždy, keď niečo urobí niekto z ľudí, bez ohľadu na to, kto to je alebo aký je prostý, to všetci rýchlo prijmú, ak sa to zhoduje s ich predstavami, pretože myšlienky, názory, spôsoby myslenia a úrovne a cesty chápania ľudí sú v podstate rovnaké a líšia sa len v malej miere. Preto len čo niekto povie niečo, čo je založené na predstavách a nie je v súlade s pravdou, niektorí ľudia to rýchlo prijmú, a tak to jednoducho je.

Pochopili ste viac-menej, čo je to pravda a aké veci ňou nie sú, ale vydávajú sa za ňu? Aké ďalšie takéto veci máte vo svojich mysliach? Teraz ich ešte neviete povedať len tak spamäti, pretože sa nepočítajú za vedomosti a nie sú ako veta v knihe, ktorú môžete len tak nalistovať. Sú to skôr veci, ktoré mimovoľne vyslovíte, kedykoľvek sa niečo stane, a to mimoriadne prirodzeným spôsobom, ktorý nedokážete ovládať. Dokazuje to, že sa tieto veci stali vaším životom a hlboko sa zakorenili vo vašich kostiach. Nedokážete si ich vybaviť, keď sa od vás žiada, aby ste si na ne spomenuli, ale nedokážete sa ani zdržať toho, aby ste ich povedali, keď sa od vás žiada, aby ste ich nehovorili. Kedykoľvek sa niečo stane, tieto skreslené názory vyjdú na povrch – to je fakt. Doprajte si čas na získanie skúseností. Odteraz by ste mali venovať pozornosť tým veciam, ktoré ľudia často hovoria a považujú za správne. Predtým sme spomínali niektoré jedy veľkého červeného draka a satanove filozofie pre svetské záležitosti. Tieto veci môže byť ľahké rozlíšiť z hľadiska ich doslovného významu, čo znamená, že ľudia môžu okamžite prísť na to, že určite nejde o pravdu, a jasne rozoznať, že ide o jed veľkého červeného draka, za ktorým sú ľstivé plány. Tieto veci sa dajú rozlíšiť ľahko a myslím si, že keď vás o to požiadajú, viac-menej ich dokážete rozobrať. Odvrhli ste veci, ktoré sú zjavne satanské, ale vo vašich srdciach je stále veľa porekadiel, ako napríklad „Znášať poníženie a niesť ťažké bremeno“, „Spať na raždí a lízať žlč“, „Nedvíhaj ruku proti usmievavej tvári“, „Spravodlivá záležitosť priťahuje hojnú podporu, zatiaľ čo nespravodlivá len malú“ a „Džentlmen neprijme urážlivé milodary“. Hlboko vo svojich srdciach si k týmto výrokom možno stále dávate „fajku“ a myslíte si: „Tieto výroky sú vzácne. Je v nich všetko slušné o tom, ako by som sa v tomto živote mal správať.“ Tieto veci ešte neboli odhalené. Keď budú dôkladne odhalené a budeš ich vedieť rozlíšiť, v budúcnosti, keď tieto veci tradičnej kultúry vyjdú na povrch, si či už formou prirodzenej reakcie, alebo pod vplyvom objektívnych podmienok okamžite uvedomíš, že tieto veci sú nesprávne a rozhodne nie sú pravdou. V tom čase už bude tvoja úroveň poznania a uznávania pravdy vyššia ako teraz. Čo myslím tým „vyššia ako teraz“? Myslím tým, že dosiahneš určité duchovné postavenie, tvoja schopnosť rozlišovať sa zlepší, tvoja skúsenosť s pravdou a chápanie pravdy budú hlbšie ako teraz a pocítiš, čo pravda v skutočnosti je. Teraz si možno myslíš: „Všetky tradičné kultúry, ktoré pochádzajú od satana a ktoré sa vyvinuli z kultúrneho pozadia všetkých etnických skupín tohto sveta, sú nesprávne.“ To je všeobecné vyjadrenie, ale možno ešte nevieš, ktoré tradičné kultúry sú nesprávne a v čom sú nesprávne, takže musíš rozobrať a pochopiť každú jednu po druhej a potom dospieť do bodu, v ktorom ich dokážeš zanechať, odsúdiť, úplne sa od nich oddeliť a nežiť podľa nich, ale podľa Božích slov. Práve teraz možno len z hľadiska svojej subjektívnej vôle vieš, že tieto príslovia, bežné porekadlá, slávne mravné zásady a slová, ktoré sa často omieľajú, nemajú vôbec nič spoločné s Božími slovami a nie sú pravdou, ale kedykoľvek sa niečo stane, stále tieto slová nevedome používaš ako podklad svojho odsudzovania iných, obmedzovanie samého seba a usmerňovania svojho správania. Obmedzujú tvoje myšlienky a názory a manipulujú nimi, čo môže znamenať problémy a ovplyvní tvoj vstup do pravdy. Hoci sa tieto veci od satana jedného dňa stále môžu objaviť v tvojom srdci, ak ich dokážeš rozlíšiť, žiť bez toho, aby si sa na ne spoliehal, a praktizovať podľa pravdy-princípov, skutočne budeš mať duchovné postavenie. Máš toto duchovné postavenie teraz? Ešte nie. Ak existuje výrok, ktorý všetci uznávate za správny, a ak sa možno podobné vyjadrenia dajú nájsť v Božích slovách – hoci nie sú vyjadrené úplne rovnakým spôsobom –, môžeš sa mylne domnievať, že aj tento výrok je pravdou a že je rovnaký ako Božie slová. Ak tieto záležitosti stále nevidíš jasne, stále lipneš na ľudských slovách a stále sa ich zdráhaš vzdať, potom tento výrok ovplyvní tvoj vstup do pravdy, pretože to nie sú Božie slová a nemôžu nahradiť pravdu.

V súčasnosti neustále hovorím v duchovnom spoločenstve o tom, čo je pravda, čo znamená, že to s vami myslím vážne. Aby ste pochopili pravdu, musíme vziať rôzne ľudské myšlienky, názory a dobré skutky a úmysly, niektoré správne výroky a postupy založené na zdravom rozume, na ktoré sa ľudia v živote spoliehajú, ako aj niektoré myšlienky a názory z tradičnej kultúry, a všetky ich rozobrať a rozlíšiť, aby sme videli, či sú naozaj v súlade s pravdou a či s ňou majú naozaj niečo spoločné. Ak veríš, že sú pravdou, na čom toto tvrdenie zakladáš? Ak ich označuješ za pravdu na základe satanských teórií a učení, tak si zo satana. Ak tieto veci nie sú v súlade s pravdou, tak pochádzajú od satana a ty teda musíš rozobrať, aká je presne ich podstata. Človek by mal najmä správne rozumieť mnohým výrokom a názorom v tradičnej kultúre, ktoré sa ústnym podaním odovzdávali z generácie na generáciu, a mať k nim správny postoj. Len tak môžu ľudia skutočne pochopiť a spoznať, čo je vlastne pravda, pochopiť, čo presne Boh od ľudí vyžaduje, a pochopiť, čo naozaj znamená veta „Všetko, čo Boh hovorí, je pravda“. Vzhľadom na to, že ľudia majú tieto názory a príslovia, ktoré sú údajne v súlade s morálnou etikou, ľudskou prirodzenosťou a svetskými zvyklosťami v medziľudských vzťahoch, a vzhľadom na to, že majú tieto myšlienky, názory a príslovia, na ktoré sa v živote spoliehajú, im to zároveň umožňuje spoznať, prečo Boh stále vyjadruje pravdy, aby spasil ľudí, a prečo navyše hovorí, že len pravda môže spasiť ľudí a len pravda ich môže zmeniť. Je jasné, že sa tu dajú nájsť pravdy. Prinajmenšom je tu jeden fakt, a to ten, že myšlienky, názory a výroky, na ktoré sa ľudia v živote spoliehajú, pochádzajú od skazeného ľudstva, sú ním zhrnuté a sú to ľudské predstavy a výmysly, ktoré nemajú vôbec nič spoločné s pravdou. Okrem toho jej tieto veci v podstate odporujú a sú voči nej nepriateľské. Nemôžu nahradiť pravdu, určite nie sú pravdou a ani ňou nikdy nebudú. Z Božieho pohľadu sú tieto veci definované ako nesprávne a odsúdené a vôbec nie sú pravdou. Božie činy a pravda, ktorú Boh vyjadruje, nemajú s týmito vecami vôbec nič spoločné. Pravda, ktorú Boh vyjadruje, teda nemá ani v najmenšom nič spoločné so svetskými zvyklosťami skazeného ľudstva v medziľudských vzťahoch, s tradičnými kultúrami, myšlienkami, názormi a dobrými skutkami ľudí a ani s ich definíciami morálky, dôstojnosti a pozitívnych vecí. Boh vo svojom výraze pravdy vyjadruje svoju povahu a podstatu; Jeho výraz pravdy sa nezakladá na rôznych pozitívnych veciach a výrokoch, ktorým ľudia veria a ktoré zhŕňajú. Božie slová sú Božie slová; Božie slová sú pravda. Sú jediným základom a zákonom, ktorý riadi existenciu ľudstva, a všetky tie takzvané zásady pochádzajúce od človeka sú nesprávne, nezmyselné a Boh ich odsudzuje. Neuznáva ich a ony už vôbec nie sú pôvodom alebo základom Jeho výrokov. Boh vyjadruje svoju povahu a svoju podstatu prostredníctvom svojich slov. Všetky slová vyjadrené Bohom sú pravda, pretože On má Božiu podstatu a je realitou všetkých pozitívnych vecí. Nezáleží na tom, aké miesto alebo definíciu má toto skazené ľudstvo pre Božie slová, ani na tom, ako na nich nazerá alebo ako ich chápe – Božie slová sú večnou pravdou, a to je nemenný fakt. Nezáleží na tom, koľko Božích slov bolo vyslovených, ani na tom, ako veľmi ich toto skazené, podlé ľudstvo odsudzuje a odmieta – zostáva tu skutočnosť, ktorá sa nikdy nemení: Božie slová budú vždy pravdou a človek to nikdy nemôže zmeniť. Nakoniec človek musí uznať, že Božie slová sú pravda a že ľudstvom ctená tradičná kultúra a vedecké poznatky sa nikdy nemôžu stať pozitívnymi vecami ani pravdou. To je nepochybné. Tradičná kultúra a stratégie prežitia ľudstva sa nestanú pravdou z dôvodu premien času alebo dlhých časových úsekov a Božie slová sa nestanú slovami človeka z dôvodu ľudského odsúdenia alebo zábudlivosti. Pravda je vždy pravdou; táto podstata sa nikdy nezmení. Aká skutočnosť je v tom obsiahnutá? Ide o to, že tieto bežné výroky, ktoré ľudstvo zhrnulo, majú svoj zdroj v satanovi a sú to ľudské fantázie a predstavy alebo vznikajú z ľudskej neuváženosti a zo skazenej ľudskej povahy a nemajú vôbec nič spoločné s pozitívnymi vecami. Božie slová sú, naopak, výrazom Božej podstaty a identity. Z akého dôvodu Boh vyjadruje tieto slová? Prečo hovorím, že sú pravdou? Dôvodom je, že Boh je zvrchovaný nad všetkými zákonmi, pravidlám, koreňom, podstatám, skutočnostiam a tajomstvám všetkých vecí. Má ich vo svojich rukách. Preto len Boh pozná pravidlá, skutočnosti, fakty a tajomstvá všetkého. Boh pozná pôvod všetkých vecí a Boh presne vie, čo je koreňom všetkého. Iba definície všetkých vecí uvádzané v Božích slovách sú najpresnejšie a iba Božie slová sú štandardmi a princípmi pre ľudský život a pravdami a kritériami, ktoré ľudia môžu žiť. Zatiaľ čo satanské zákony a teórie, na ktoré sa človek v živote spolieha od svojho skazenia satanom, sú zároveň v rozpore so skutočnosťou, že Boh je zvrchovaný nad všetkým a nad zákonmi a pravidlami všetkých vecí. Všetky ľudské satanské teórie vznikajú z ľudských predstáv a výmyslov a pochádzajú od satana. Akú úlohu tu zohráva satan? Po prvé sa vydáva za pravdu a ďalej vyrušuje, ničí a pošliapava všetky zákony a pravidlá všetkých vecí, ktoré Boh stvoril. Preto to, čo pochádza od satana, až príliš dobre zodpovedá satanovej podstate a je plné jeho podlých zámerov, falošnosti, pretvárky a satanovej večne nemennej ambície. Nezáleží na tom, či skazení ľudia dokážu rozlíšiť tieto filozofie a teórie od satana, koľko ľudí tieto veci vychvaľuje, propaguje a nasleduje a koľko rokov a vekov ich skazené ľudstvo obdivovalo, uctievalo a kázalo o nich – nestanú sa pravdou. Keďže je ich podstatou, pôvodom a zdrojom satan, ktorý je nepriateľský voči Bohu a pravde, tieto veci sa nikdy nestanú pravdou – vždy budú negatívne. Keď neexistuje pravda, s ktorou by sa dali porovnať, môžu sa vydávať za dobré a pozitívne veci, ale keď sa pomocou nej odhalia a rozoberú, nie sú neomylné, neobstoja pri podrobnom skúmaní a sú to veci, ktoré sú rýchlo odsúdené a odmietnuté. Pravda, ktorú vyjadril Boh, sa presne zhoduje s potrebami normálnej ľudskej prirodzenosti ľudstva, ktoré stvoril, zatiaľ čo veci, ktoré ľuďom vštepuje satan, sú s nimi v úplnom rozpore. Spôsobujú, že normálny človek sa stáva nenormálnym a začína byť extrémny, úzkoprsý, arogantný, hlúpy, podlý, neoblomným, surový a dokonca neznesiteľne povýšenecký. V jednom bode to začína byť natoľko vážne, že ľudia sa pomätú a ani nevedia, kým sú. Nechcú byť normálnymi ani obyčajnými ľuďmi a namiesto toho trvajú na tom, že budú nadľuďmi, ľuďmi so zvláštnymi schopnosťami alebo ľuďmi na vysokej úrovni – to tieto veci pokrivili ich ľudskú prirodzenosť a inštinkt. Pravda robí ľudí schopnými inštinktívnejšie žiť podľa pravidiel a zákonov normálnej ľudskej prirodzenosti a všetkých týchto pravidiel, ktoré Boh stanovil, zatiaľ čo tieto takzvané bežné príslovia a zavádzajúce výroky ich akurát nútia obrátiť sa proti ľudskému inštinktu a vyhýbať sa zákonom, ktoré nariadil a sformuloval Boh. Robia to dokonca až do takej miery, že ľudí nútia odchýliť sa od dráhy normálnej ľudskej prirodzenosti a robiť extrémne veci, ktoré by normálni ľudia nemali robiť a ani na ne myslieť. Tieto satanské zákony nielenže krivią ľudskú prirodzenosť ľudí, ale aj spôsobujú, že ľudia strácajú svoju normálnu ľudskú prirodzenosť a inštinkt, ktorý k nej patrí. Satanské zákony napríklad hovoria: „Svoj osud máš vo vlastných rukách“ a „Šťastie si človek buduje vlastnými rukami“. To je v rozpore s Božou zvrchovanosťou a s ľudským inštinktom. Keď telo a inštinkt ľudí dosiahnu svoju hranicu alebo keď je ich osud v kritickom bode, ľudia, ktorí od týchto zákonov od satana závisia, to nedokážu uniesť. Väčšina z nich cíti, že ten tlak prekročil ich hranice a presiahol to, čo ich myseľ dokáže zniesť, a niektorí z nich sa nakoniec stanú schizofrenikmi. Ľudia, ktorí práve teraz robia prijímacie skúšky na vysokú školu, trpia obrovským tlakom, ktorý so sebou tieto skúšky nesú. Fyzický stav a duševné vlastnosti ľudí sú rôzne; niektorí sa takémuto systému dokážu prispôsobiť, zatiaľ čo iní nie. Niektorí ľudia nakoniec upadnú do depresie, zatiaľ čo iní sa stanú schizofrenikmi a dokonca skáču z budov a páchajú samovraždy – stávajú sa všelijaké veci. Čo tieto následky spôsobuje? Dôvodom je, že satan zavádza ľudí tým, že ich núti usilovať sa o slávu a zisk, čo ľuďom škodí. Ak sú ľudia schopní prirodzene žiť podľa pravidiel určených Bohom, žiť podľa spôsobu, ktorý im Boh stanovil, čítať Božie slová a žiť pred Bohom, pomätú sa? Vydržia taký veľký tlak? Rozhodne nie. Boh svoje dielo koná práve preto, aby ľudia pochopili pravdu, odvrhli svoje skazené povahy a podriadili sa Jeho zvrchovanosti a opatreniam. Tak môžu ľudia žiť pred Bohom bez tlaku a získať len slobodu a oslobodenie. Ľudstvo stvoril Boh a len Boh pozná ľudský inštinkt a všetko o ľuďoch. Boh používa pravidlá, ktoré sformuloval, aby viedol ľudí a zabezpečoval ich potreby, zatiaľ čo satan práve to nerobí. Núti ľudí porušovať všetky tieto pravidlá a núti ich, aby boli nadľuďmi a veľkými esami. Nezahráva sa tým s nimi? Ľudia sú v skutočnosti normálni a obyčajní – ako môžu byť nadľuďmi alebo ľuďmi so zvláštnymi schopnosťami? Neničí ich to? Bez ohľadu na to, ako veľmi bojuješ a aké veľké sú tvoje ambície a túžby, sa nemôžeš stať nadčlovekom ani človekom so zvláštnymi schopnosťami. Ani keby si sa zničil až do takej miery, že by si stratil aj posledný náznak ľudskej prirodzenosti, sa nemôžeš stať nadčlovekom ani človekom so zvláštnymi schopnosťami. Akákoľvek kariéra, ktorú by mal človek v živote mať, je vopred určená Bohom. Ak nežiješ podľa zákonov a pravidiel, ktoré sformuloval, ale namiesto toho si vyberieš satanove zavádzajúce a diabolské slová a usiluješ sa byť nadčlovekom alebo človekom so zvláštnymi schopnosťami, budeš musieť trpieť muky a zomrieť. Znamená to, že ak sa rozhodneš prijať to, že ťa satan ničí, pošliapava a kazí, všetko, čo budeš znášať, bude dôsledkom tvojich vlastných činov, bude to tým, čo si zaslúžiš, a bude to z tvojej vlastnej vôle. Niektorí ľudia robia prijímacie skúšky na vysokú školu, dvakrát či trikrát neuspejú a nakoniec sa zbláznia z toho, že ich nikdy nezvládnu. Je to niečo, čo si spôsobili sami? Prečo chceš robiť prijímacie skúšky na vysokú školu? Nie je to len preto, aby si vynikol nad ostatnými a priniesol česť svojim predkom? Ak sa vzdáš týchto dvoch cieľov vyniknúť nad ostatnými a priniesť svojim predkom česť a nebudeš sa za týmito vecami hnať, ale radšej prejdeš na správny cieľ, vari ten tlak nezmizne? Ak prijmeš skazenosť od satana a prijmeš od neho všetky tieto myšlienky a názory, tvoje telo bude musieť znášať všelijaké bolesti a nebude to nič menej, než si zaslúžiš! Tento následok si si zvolil sám a je to tvoj vlastný výtvor. Nie je vopred určený Bohom. Boh ťa takto nenúti žiť. Božie slová už veci veľmi jasne vysvetlili a si to ty, kto podľa nich nepraktizuje. Existuje hranica toho, čo dokáže zniesť telo, vôľa a duševné vlastnosti človeka, ale ľudia si to sami neuvedomujú a myslia si opak. Dokonca hovoria, že svoj osud majú vo vlastných rukách, no nakoniec sa im nad ním nepodarí získať kontrolu a namiesto toho zomrú biednou a tragickou smrťou. V čom je toto uchopením vlastného osudu? Takto satan používa všelijaké mylné myšlienky, kacírstva a bludy, aby kazil ľudí. Ľudia to sami nevedia a dokonca sa pri tom cítia dobre a myslia si: „Spoločnosť neustále napreduje. Mali by sme ísť s dobou a prijať všetku tú pozitívnu energiu.“ To sú úplne diabolské slová. Ako môže byť v démonickom svete nevercov nejaká pozitívna energia? Všetko je to negatívna energia a rakovina a všetko je to časovaná bomba. Ak tieto veci prijmeš, budeš musieť znášať ich nepriaznivé následky a budeš musieť byť mučený a zničený satanom. To je výsledok neusilovania sa o pravdu. Aký dobrý koniec môže nastať, ak nasleduješ satana? Satan urobí všetko, čo môže, aby ťa otrávil a vlial do teba jed. Boh ťa spasí, a satan ti škodí. Boh lieči tvoje choroby, a satan do teba vlieva jed, aby ťa urobil chorým. Čím viac jedu od satana prijmeš, tým namáhavejším sa pre teba stane prijať pravdu. Tak to jednoducho je. Tu končí naše duchovné spoločenstvo na tému, čo je pravda. Ďalšie duchovné spoločenstvo budeme mať o inej téme.

Rozbor toho, ako antikristi konajú svoju povinnosť, len aby sa zviditeľnili a uspokojili svoje vlastné záujmy a ambície, nikdy neberú ohľad na záujmy Božieho domu a dokonca tieto záujmy zrádzajú a vymieňajú za osobnú slávu

I. Aké sú Božie záujmy a aké sú záujmy ľudí

V tomto duchovnom spoločenstve budeme hovoriť o deviatom bode rôznych prejavov antikristov – konajú svoju povinnosť, len aby sa zviditeľnili a uspokojili svoje vlastné záujmy a ambície, nikdy neberú ohľad na záujmy Božieho domu a dokonca tieto záujmy zrádzajú a vymieňajú za osobnú slávu. V našom každodennom živote často zdôrazňujeme záujmy Boha a Božieho domu. Niektorí ľudia však nemajú vo zvyku brať ohľad na záujmy Božieho domu a vo všetkom kladú do popredia tie vlastné. Títo ľudia sú obzvlášť sebeckí. Okrem toho pri riešení záležitostí často chránia vlastné záujmy na úkor záujmov Božieho domu, a to až natoľko, že na Boží dom kladú nepriame požiadavky, aby uspokojili svoje vlastné túžby. Čo je tu kľúčové slovo? O čom sa tu hlavne hovorí? (O záujmoch.) Čo sa myslí pod pojmom „záujmy“? Čo tento pojem zahŕňa? Čo sa považuje za záujmy ľudí? Čo sa medzi ne radí? Postavenie, povesť a veci, ktoré sa týkajú materiálnych záujmov. Napríklad keď človek zavádza iných, aby ho obdivovali a uctievali, usiluje sa o vlastné psychologické záujmy. Aby sme však uviedli niekoľko príkladov, existujú aj materiálne záujmy, o ktoré sa ľudia usilujú využívaním iných, získavaním osobných výhod alebo kradnutím majetku Božieho domu. Antikristi vždy hľadajú len zisk. Bez ohľadu na to, či sa usilujú o psychologické alebo materiálne záujmy, sú chamtiví a nenásytní a budú sa snažiť získať tieto veci len pre seba. Záležitosti týkajúce sa záujmov človeka ho zjavujú najviac zo všetkého. Záujmy sú úzko spojené so životom každého človeka a všetko, s čím sa človek každý deň stretáva, sa týka jeho záujmov. Napríklad, keď niečo poviete alebo hovoríte o nejakej záležitosti, o aké záujmy ide? Keď dvaja ľudia diskutujú o nejakej otázke, ide o to, kto je výrečný a kto nie, koho si ostatní vysoko vážia a kým opovrhujú… A je to aj otázka rozdielnych dôsledkov ich rôznych spôsobov rozprávania. Nejde tu o otázku záujmov? Čo teda ľudia robia, keď ich postihne tento typ problémov? Snažia sa čo najviac predvádzať, lámu si hlavu, ako svoje slová sformulovať tak, aby túto záležitosť jasne vysvetlili a aby boli slová vyjadrené elegantnejšie, zneli príjemnejšie, mali štruktúru a zanechali v ľuďoch trvalý dojem. Používanie tohto prístupu, ktorým je využívanie svojej výrečnosti, rozumu a vedomostí na získanie si priazne ľudí a zanechanie hlbokého dojmu, je istý druh záujmu. Aké ďalšie aspekty zahŕňajú záujmy, o ktoré sa ľudia usilujú? Keď ľudia niečo robia, v mysli neustále všetko zvažujú, kalkujú a posudzujú a lámu si hlavu nad tým, aké kroky sú v ich záujme, aké kroky nie sú v ich záujme, aké kroky môžu podporiť ich záujmy, aké kroky aspoň neškodia ich záujmom a aké kroky im môžu priniesť najväčšiu slávu a najväčšie materiálne zisky, aby z toho vyšli ako tí, ktorí získajú najviac. Toto sú dva záujmy, o ktoré ľudia bojujú, kedykoľvek sa stretnú s nejakým problémom. Záujmy, o ktoré sa ľudia usilujú, sa zameriavajú na tieto dva aspekty a na nič iné: na jednej strane sa zameriavajú na získavanie materiálnych výhod alebo prinajmenšom na to, aby neutrpeli stratu, a na využívanie iných, popri čom sa na psychologickej úrovni zameriavajú na to, aby k nim ľudia vzhliadali a obdivovali ich, a na získavanie si ich sŕdc. Niekedy sa ľudia v záujme získania moci a postavenia dokonca môžu vzdať materiálnych záujmov, čo znamená, že utrpia malú stratu, aby následne získali väčšiu výhodu nad ostatnými. Skrátka, tieto veci povesti, postavenia, slávy a materiálnych vecí ľudí spadajú do kategórie ľudských záujmov a všetko sú to záujmy, o ktoré sa ľudia usilujú.

Aká je podstata toho, že sa ľudia usilujú o tieto záujmy? Prečo sa usilujú o tieto veci? Majú na to dobrý dôvod? Je to rozumné? Je to v súlade s Božími požiadavkami na ľudí? Je toto štandard, ktorú Boh vyžaduje od stvorených bytostí? Spomína Boh vo svojich slovách niečo ako: „mali by ste sa usilovať o svoje vlastné záujmy a maximalizovať ich. Neobetujte vlastné záujmy len preto, že veríte v Boha a konáte povinnosť. Mali by ste si vážiť svoje postavenie, povesť a moc a chrániť tieto veci za každú cenu. Ak ti Boh dá postavenie, mal by si si ho vážiť a premeniť ho na svoju slávu, a nie na svoju hanbu. Týmto ťa Boh poveruje?“ Povedal to Boh niekedy? (Nie.) V Božích slovách nič také nie je, tak čo potom Boh vo svojom srdci vyžaduje od stvorených bytostí? Ako Boh vyžaduje, aby ľudia pristupovali k záujmom? Na jednej strane Boh chce, aby sa ľudia vzdali svojich záujmov – to je povedané všeobecne –, a okrem toho im dáva vhodné cesty praktizovania v ešte ďalších aspektoch a hovorí im, ako majú konať, aby nasledovali cestu, ktorou majú ísť, ako majú praktizovať ako stvorené bytosti, aké názory a postoje by mali mať k materiálnym veciam, sláve a zisku a ako by si mali vyberať. Je samozrejmé, že hoci Božie slová priamo nehovoria ľuďom, ako majú pristupovať k záujmom, medzi riadkami tiež vyjadrujú, aké presne sú Božie názory na záujmy skazeného ľudstva, a veľmi jasne hovoria, že ľudia by mali odložiť svoje vlastné názory, robiť veci v súlade s pravdou-princípmi, konať podľa svojej pozície stvorených bytostí a držať sa svojho miesta. Pripravuje ich Boh vo svojom srdci úmyselne o ich záujmy tým, že od nich vyžaduje, aby takto konali? Rozhodne nie. Niektorí ľudia hovoria: „V cirkvi sa stále hovorí o záujmoch Božieho domu a záujmoch cirkvi, ale ako to, že nikto nehovorí o záujmoch nás ľudí? Kto sa stará o naše záujmy? Nemali by sme aj my mať nejaké ľudské práva? Aj nám sa musia dať nejaké malé výnosy. Prečo nám nedajú aspoň niečo? Ako to, že všetky záujmy patria Bohu? Nie je aj Boh sebecký?“ Povedať to je nesmierne vzdorovité a zradné. Je zrejmé, že je nesprávne takto hovoriť. Človek s ľudskou prirodzenosťou to určite nemôže povedať – len diabli sa odvážia hovoriť všelijaké vzdorovité veci. Iní vravia: „Boh ľuďom vždy hovorí, aby nebrali ohľad na svoje osobné záujmy a neintrigovali pre svoj vlastný prospech. Ľudia sa chcú zviditeľniť tým, že niečo urobia alebo dosiahnu, aby ich všetci uctievali, a Boh hovorí, že je to ambícia. Ľudia chcú bojovať o svoje vlastné záujmy, jesť dobré jedlo, užívať si život, oddávať sa telesnému pohodliu a mať u ľudí rešpekt, a Boh hovorí, že takto len uspokojujú svoje vlastné záujmy a musia ich odložiť bokom. Ak všetky tieto záujmy odložíme bokom, ako môžeme žiť lepšie?“ Ak ľudia nerozumejú Božím úmyslom, neustále budú odporovať Jeho požiadavkám a budú s Ním o tieto veci vždy v spore. Je to presne ako u niektorých rodičov, ktorí pol života tvrdo pracovali na výchove svojich detí a sú takí unavení, že majú všelijaké neduhy. Rodičia sa obávajú, že ich zradí zdravie a že potom ich deti nebudú mať nikoho, kto by ich podporoval, a tak si kúpia nejaké výživové doplnky. Deti to nechápu a pri pohľade na tieto produkty povedia: „Ja som si už niekoľko rokov nekúpil žiadne nové oblečenie. Ako to, že ty si stále môžeš kupovať výživové doplnky? Tie peniaze by si mal šetriť pre mňa, aby som mohol ísť na vysokú školu.“ Zraňujú tieto slová city rodičov? Rodičia to všetko nerobia pre svoje vlastné záujmy a nerobia to ani preto, že sa chcú oddávať telesnému pohodliu, žiť o niečo dlhšie a v o niečo väčšom pohodlí a v budúcnosti mať úžitok zo šťastia svojich detí. Nie je to z týchto dôvodov. Prečo to robia? Robia to pre dobro svojich detí, no deti to nechápu a dokonca rodičov obviňujú – nie je to zradné? (Áno.) Ak deti nerozumejú úmyslom svojich rodičov, môžu sa s nimi dostať do konfliktu, a to dokonca až do takej miery, že vyvolajú hádky a zrania rodičom city. Rozumiete teda Božiemu srdcu? Je to otázka porozumenia pravde. Prečo Boh odsudzuje konanie, ktorým ľudia uspokojujú svoje vlastné záujmy a ambície? Je to tým, že je sebecký? Hovorí Boh ľuďom, aby sa neusilovali o osobné záujmy, aby z nich urobil chudobných a úbohých? (Nie.) Určite to tak nie je. Boh im chce len dobre a prichádza konať svoje dielo a spasiť ľudí, aby ľudstvu udelil požehnania a priviedol ľudí k nádhernému konečnému osudu. Všetko, čo Boh robí, slúži na to, aby ľudia získali pravdu a život a aby tak mohli byť spôsobilí prijať Jeho prísľub a požehnania. Ľudia sú však hlboko skazení satanom a majú skazené povahy a na to, aby získali pravdu a život, musia veľa trpieť. Ak sa všetci usilujú o osobné záujmy a chcú žiť dobrý život, aby uspokojili prehnané túžby tela, no nesnažia sa o získanie pravdy, aké to bude mať následky? Nebudú môcť získať pravdu a nebudú môcť byť očistení a spasení. Aký je následok toho, že nebudú spasení? Všetci musia zomrieť v pohromách. Je teraz čas oddávať sa telesným pôžitkom? Nie. Kto nezíska pravdu, musí zomrieť. Keď teda Boh žiada, aby sa ľudia vzdali svojich telesných záujmov a usilovali o pravdu, je to pre ich vlastné dobro a pre dobro ich života a spásy. Len čo ľudia získajú pravdu a budú spasení, Boží prísľub a požehnania prídu kedykoľvek. Požehnania, ktoré Boh udeľuje ľuďom, sú ktovie o koľko stoviek či tisícov ráz väčšie ako telesné pôžitky, ktoré si ľudia predstavujú. Ako to, že ich ľudia nevidia? Sú voči nim všetci slepí? Prečo teda Boh vždy vyžaduje, aby ľudia odložili vlastné záujmy a bránili záujmy Boha a Božieho domu? Kto to dokáže vysvetliť? (Boh vyžaduje, aby sa ľudia vzdali osobných záujmov, pretože sú skazení satanom a ich záujmy nie sú v súlade s pravdou. Tým, že od ľudí vyžaduje, aby bránili záujmy Božieho domu, ich učí, ako si majú počínať. No je to aj preto, lebo všetko dielo, ktoré Boh koná, slúži na spásu ľudí, a ak niekto nevie brániť záujmy Božieho domu, nie je hoden nazývať sa človekom.) To, čo hovoríš, obsahuje určité praktické názory. (Chcel by som niečo dodať. Býval som posadnutý slávou, ziskom a postavením. Cítil som, že mám nejaké dary a mal by som byť povýšený na nadriadeného. No s každým jedným príchodom volieb som prehral a v srdci som sa sťažoval na Boha – prečo mi nesplnil toto jedno malé želanie? Keď som neskôr zažil niekoľko neúspechov, čítal som Božie slová a uvažoval som o sebe. Spoznal som, že som v snahe o slávu, o zisk a o postavenie často prepadal závisti, zapájal som sa do sporov a nespolupracoval som v harmónii so svojimi bratmi a sestrami. Nielenže som neurobil žiadny pokrok vo svojom živote, ale aj spôsobil určité straty dielu Božieho domu. Uvedomil som si, že usilovanie sa o slávu, zisk a osobné záujmy nepredstavuje správny pohľad na život ani správny cieľ, o ktorý sa treba usilovať. Je to mylný názor, ktorý satan vštepuje ľuďom, aby ich zavádzal, a takéto úsilie je veľmi nebezpečné. Keď Boh ľuďom hovorí, aby sa neusilovali o slávu, zisk a postavenie, nie je to preto, že im chce robiť problémy alebo že by na nich chcel tvrdý, ale preto, že je to veľmi nebezpečná cesta a takéto úsilie môže viesť len k tomu, že človek nakoniec skončí s prázdnymi rukami.) O akom nebezpečenstve podľa vás hovorí používaním pojmov „s prázdnymi rukami“ a „veľmi nebezpečné“? Naozaj ide len o to, že skončíte s prázdnymi rukami, a nič viac? Čo je to za cestu? (Cesta do záhuby.) Toto usilovanie sa je cestou odporu voči Bohu. Nie je to usilovanie sa o pravdu, ale skôr usilovanie sa o postavenie a prestíž. Je to kráčanie po ceste antikristov. Nech už sa ti tvoje želania a túžby zdajú akékoľvek oprávnené, Boh toto nechce – nie tento druh usilovania sa. Boh nechce, aby si sa usiloval týmto spôsobom. Ak budeš trvať na tom, že sa budeš držať svojho vlastného kurzu, tvojím konečným výsledkom nebude len to, že skončíš s prázdnymi rukami, ale aj to, že sa vydáš na cestu odporu voči Bohu. V čom je to nebezpečné? Budeš odporovať Bohu, búriť sa proti Nemu, oponovať Mu a stáť proti Nemu a výsledkom bude zničenie. Chce niekto niečo dodať? (Bože, chcel by som niečo dodať. Boh sa práve pýtal, prečo nechce, aby ľudia bránili svoje vlastné záujmy, ale skôr záujmy Božieho domu? Chápem to tak, že Boh stvoril všetko a všetko pochádza od Boha. Každá jedna vec, ktorú Boh stvoril, je pre ľudí. Všetko, čo Boh robí – vrátane toho, že sa dvakrát stal telom, aby vykonal všetko toto dielo, a vrátane celého tohto súčasného diela budovania cirkvi –, je v skutočnosti kvôli ľudskej spáse. Len čo ľudia uveria v Boha, začnú žiť cirkevný život a dostanú možnosť konať svoje povinnosti, majú cestu spásy. Tým, že nás Boh žiada, aby sme odložili svoje osobné záujmy, nás teda neukracuje, pretože to my sami nakoniec máme úžitok z bránenia záujmov Boha a Božieho domu.) Naozaj dobré. Všeobecný význam vášho duchovného spoločenstva je v podstate správny. Niektorí ľudia hovoria o svojich osobných skúsenostiach a iní o tom hovoria z teoretického hľadiska. V podstate tomu rozumiete v tom zmysle, že Božie záujmy sú oprávnené a záujmy ľudí také nie sú. Iba Božie záujmy možno nazvať záujmami, zatiaľ čo záujmy ľudí by nemali existovať. Najmä „záujmy ľudí“ – táto fráza, tento výraz a táto skutočnosť – nie sú niečím, čo by si ľudia mali užívať. Božie záujmy sú prednejšie ako všetko ostatné a mali by sa brániť. To je v podstate to, čomu rozumiete. Znamená to, že ľudia by mali mať zodpovednosť brániť Božie záujmy a mali by na ne nazerať správne, zatiaľ čo záujmy ľudí treba vnímať s opovrhnutím a treba ich odstrániť, pretože nie sú také slávne. Pozrime sa na to z ľudského hľadiska – pretože vo svojej podstate majú ľudia skazené povahy a vo vnútri sú nimi poškvrnení, všetky záujmy ľudí, a to či už badateľné alebo nebadateľné, spadajú z akéhokoľvek pohľadu do kategórie neoprávnených. Bez ohľadu na to, či ich ľudia dokážu odložiť alebo nie, si už teda subjektívne uvedomili, že záujmy ľudí treba mali odložiť a že práve za Božie záujmy treba bojovať a brániť ich. V tomto názore panuje zhoda. Keď sme teraz dosiahli zhodu, poďme hovoriť v duchovnom spoločenstve o tom, čo presne sú Božie záujmy.

Čo presne sú Božie záujmy? Možno stotožňovať Božie záujmy, záujmy Božieho domu a záujmy cirkvi? Dá sa povedať, že slovo „Boh“ je titul, ako aj synonymum Božej podstaty. A čo „Boží dom“ a „cirkev“? Boží dom má pomerne široký rozsah, zatiaľ čo cirkev je konkrétnejšia. Dajú sa stotožňovať Božie záujmy, záujmy Božieho domu a záujmy cirkvi? (Nie, nedajú.) Niektorí ľudia hovoria, že nedajú, ale nie je to v skutočnosti možné? Sú správne ustanovenia Božieho domu, správne ustanovenia cirkvi a správne ustanovenia, ktoré vyhlásil Boh, to isté? (Áno.) Sú to isté. Z tohto hľadiska sa záujmy všetkých troch stotožňovať dajú. Boží dom vzniká len s Bohom a Jeho vyvoleným národom a cirkev vzniká len s týmto vyvoleným národom Božieho domu. Cirkev je špecifickejšou „podriadenou súčasťou“ Božieho domu a je konkrétnejšia, zatiaľ čo Boží dom je širší pojem. Možno stotožňovať Božie záujmy, záujmy Božieho domu a záujmy cirkvi? Myslíte si, že by sa to malo? Neviete? Skúsme ich teda najprv stotožniť, aby sme ich mohli analyzovať. Napríklad Božia sláva je Boží záujem. Bolo by v poriadku povedať, že ide o slávu Božieho domu? (Nie.) To by nebolo v poriadku. Boží dom je názov a nepredstavuje Božiu podstatu. Bolo by v poriadku povedať, že je Božia sláva slávou cirkvi? (Nie.) Je zrejmé, že ani to by nebolo v poriadku. Sláva cirkvi je slávou všetkých bratov a sestier. Stotožňovať ju so slávou Boha by bolo nehorázne. Ľudia túto slávu nemôžu niesť a nemôže ju niesť ani Boží dom či cirkev. Dajú sa z tohto hľadiska stotožňovať Božie záujmy, záujmy Božieho domu a záujmy cirkvi? (Nie, nedajú.) Nie, nedajú. A dá sa z iného hľadiska stotožňovať časť diela, ktoré koná Boh, s časťou práce Božieho domu a časťou práce cirkvi? Boh napríklad hovorí ľuďom, aby kázali evanjelium a hlásali Jeho slová. Toto je Boží úmysel a je to aj to, čím Boh poveruje ľudí. Keď je toto poverenie vydané Božiemu domu, možno túto prácu stotožňovať s dielom, ktoré Boh plánuje vykonať? Božie poverenie je aj súčasťou Jeho diela a túto konkrétnu časť možno stotožňovať s dielom, ktoré Boh plánuje vykonať. Keď je toto poverenie následne vydané cirkvi, dá sa stotožňovať s Božím dielom? (Áno.) Áno, dá. Jeden z týchto dvoch príkladov zahŕňa niečo z Božej podstaty a ide o prípad, v ktorom sa Boh, Boží dom a cirkev stotožňovať nedajú. Kým druhý príklad zahŕňa dielo, ktoré Boh koná, Božie poverenie a konkrétnejšie Božie požiadavky na každého človeka, čo sú veci, ktoré sa stotožňovať dajú. Možno v prípade vecí, ktoré zahŕňajú Božiu slávu, Božiu identitu, Božiu podstatu a Božie svedectvo, stotožňovať Boha, Boží dom a cirkev? (Nie.) Božiemu domu a cirkvi nemôže prislúchať toto svedectvo a sláva a nemožno ich stotožňovať s Bohom, ale keď ide o konkrétnu prácu alebo určité poverenie, tak sa stotožňovať dajú. Naše predošlé duchovné spoločenstvo bolo o záujmoch Božieho domu a cirkvi, o ktorých sme hovorili veľmi veľa. Dnes sa zameriame na duchovné spoločenstvo o tom, čo presne sú Božie záujmy a čo zas veci, ktoré sú ľuďom neznáme, na ktoré nikdy nepomysleli a ktoré sú úzko spojené s Bohom a počítajú sa za Božie záujmy. Či už ide o isté podstatné meno, o výrok alebo o niečo spojené s Božou podstatou a identitou, ktoré veci sú Božími záujmami? (Božia sláva.) Božia sláva ním určite je a je ním aj svedectvo, ktoré Boh získava od ľudí. Čo ešte? Božie dielo, Boží plán riadenia, Božie meno, Božie svedectvo, Božia identita a Božie postavenie – to všetko sú Jeho záujmy. Čo je pre Boha tou najvzácnejšou vecou, ktorú chce chrániť? Je ňou Božie meno, Božia sláva, Božie svedectvo alebo Jeho identita a postavenie? Čo presne ňou je? Tou najvzácnejšou vecou, ktorú Boh chce chrániť, je Boží plán riadenia na spásu ľudstva. Boží šesťtisícročný plán riadenia predstavuje celé dielo, ktoré Boh plánuje vykonať v priebehu tohto šesťtisícročného obdobia. Pre Boha je to tá najdôležitejšia vec. Dá sa povedať, že by to mal byť Boží záujem, ktorý môžu vidieť oči stvorených ľudských bytostí. To, čo ľudia môžu a čo by mali viac-menej pochopiť o Božích záujmoch, v podstate môže skončiť pri tomto. Ďalej si povedzme o záujmoch Božieho domu. Pokiaľ ide o záujmy Božieho domu, čím okrem bránenia Božieho mena, Božej slávy a Božieho svedectva ešte Boh poveril ľudstvo a čo by ľudia mali brániť? (Boží plán riadenia.) Správne, najväčšie Božie poverenie pre ľudstvo je aj najväčším záujmom Božieho domu. Čo je teda týmto záujmom? Je ním to, aby sa medzi ľuďmi uskutočňoval Boží šesťtisícročný plán riadenia, čo, samozrejme, zahŕňa najrôznejšie aspekty. Čo to teda zahŕňa? Zahŕňa to to, aby bola založená a sformovaná cirkev, aby z každej jej úrovne vzišli vodcovia a pracovníci a aby tak jednotlivé úlohy cirkevnej práce a práca na šírení Božieho evanjelia mohli prebiehať bez prekážok – všetko sa to týka záujmov cirkvi. Sú to tie najdôležitejšie veci spomedzi záujmov Boha, Božieho domu a cirkvi, o ktorých často hovoríme. Aby sa Božie dielo šírilo, aby Boží plán riadenia prebiehal bez prekážok, aby sa medzi ľuďmi neobmedzene uskutočňovali Boží úmysel a Božia vôľa, aby sa medzi nimi v širšom meradle šírili, rozširovali a hlásali Božie slová a aby tak viac ľudí prišlo pred Boha – to tvorí ciele a jadro celého Božieho diela. Čokoľvek, čo zahŕňa záujmy Božieho domu a záujmy cirkvi, teda musí určite zahŕňať Božiu vôľu a Jeho plán riadenia. Konkrétne ide o to, či v každom veku a v každej etape môže neobmedzene prebiehať Božie dielo, či sa môže šíriť a či sa hladko uskutočňuje a napreduje medzi ľuďmi. Ak toto všetko prebieha normálne, záujmy Božieho domu a cirkvi, ako aj Božia sláva a Jeho svedectvo budú chránené. Ak je Božie dielo v Božom dome a v cirkvi brzdené a nemôže prebiehať bez prekážok a ak niečo bráni aj Božiemu úmyslu a dielu, ktoré Boh plánuje vykonať, záujmy Božieho domu a cirkvi budú určite veľmi poškodené – tieto veci sú prepojené. Znamená to, že keď niečo veľmi škodí alebo prekáža záujmom Božieho domu, Boží plán riadenia bude určite vážne zmarený a aj Božie záujmy budú veľmi poškodené.

Po duchovnom spoločenstve o tom, čo sú Božie záujmy, si ďalej povedzme o tom, čo sú záujmy ľudí. Práve sme v krátkosti hovorili o záujmoch ľudí, no teraz si pohovorme o ich podstate z hľadiska ich definície a charakterizujme ich. Prečo Boh vyžaduje, aby ľudia odložili svoje záujmy? Nemajú na ne ľudia právo? Nedáva Boh ľuďom toto právo? Nezaslúžia si takéto práva? Nie je to tak? Keď sa na to pozrieme z niekoľkých aspektov záujmov ľudí, o ktorých sme práve hovorili, kvôli čomu sa ľudia usilujú o záujmy? (Kvôli sebe.) „Kvôli sebe“ je zovšeobecnenie. Kým sú tí „oni“? (Satanmi.) Ak ľudia rozumejú pravde, dokážu podľa nej žiť, dosiahnu zmenu povahy, sú spasení a usilujú sa o to, čo chcú, nebude toto úsilie v súlade s Bohom? Ale pred zmenou a spasením sa ľudia usilujú len o slávu, zisk a nespočetné aspekty týkajúce sa tela, ktoré sú úplne nepriateľské a v rozpore s pravdou. Sú samotným porušením pravdy a sú jej pravým opakom. Ak niekto hovorí, že miluje pravdu a že sa usiluje o pravdu, ale v podstate sa usiluje o to, aby sa odlíšil, predviedol, aby o ňom mali ľudia vysokú mienku a aby dosiahol svoje vlastné záujmy, a svoju povinnosť nevykonáva preto, aby sa podriadil Bohu alebo Ho uspokojil, ale namiesto toho ju vykonáva v snahe o dosiahnutie slávy, zisku a postavenia, potom je jeho úsilie nelegitímne. Pokiaľ ide o prácu cirkvi, je v takom prípade jeho konanie prekážkou alebo ju pomáha posúvať dopredu? Jednoznačne je prekážkou, neposúva ju dopredu. Niektorí ľudia sa oháňajú tým, že konajú prácu cirkvi, no usilujú sa o svoju osobnú slávu, zisk a postavenie, idú si po svojom, vytvárajú si svoju vlastnú malú skupinu, svoje vlastné malé kráľovstvo – koná takýto človek svoju povinnosť? Všetka práca, ktorú konajú, v podstate narúša, vyrušuje a zhoršuje prácu cirkvi. Aký je dôsledok ich úsilia o slávu, zisk a postavenie? Po prvé, má to vplyv na to, ako Boží vyvolený národ normálne je a pije Božie slovo a chápe pravdu, bráni mu to vo vstupe do života, nedovoľuje mu to vstúpiť na správnu cestu viery v Boha a privádza ho to na nesprávnu cestu – a to vyvoleným škodí a privádza ich do záhuby. A čo to v konečnom dôsledku robí s prácou cirkvi? Je to vyrušovanie, zhoršenie a rozvracanie. Toto prináša úsilie ľudí o slávu, zisk a postavenie. Keď takto konajú svoju povinnosť, nemožno to nazvať kráčaním po ceste antikrista? Keď Boh žiada, aby ľudia odložili bokom slávu, zisk a postavenie, neznamená to, že ľudí zbavuje práva na voľbu; je to skôr preto, lebo ľudia pri úsilí o slávu, zisk a postavenie narúšajú a vyrušujú prácu cirkvi a vstup Božieho vyvoleného národa do života, a dokonca môžu mať vplyv na to, aby viac ľudí jedlo a pilo Božie slová, pochopilo pravdu, a tak dosiahlo Božiu spásu. To je nesporný fakt. Keď sa ľudia usilujú o vlastnú slávu, zisk a postavenie, je isté, že sa nebudú usilovať o pravdu a nebudú verne plniť svoju povinnosť. Budú hovoriť a konať len pre slávu, zisk a postavenie a všetka práca, ktorú konajú, je bez najmenšej výnimky pre tieto veci. Správať sa a konať takýmto spôsobom bezpochyby znamená kráčať po ceste antikristov; je to narúšanie a vyrušovanie Božieho diela a všetky rôzne dôsledky takéhoto správania a konania bránia šíreniu evanjelia o kráľovstve a vykonávaniu Božej vôle v cirkvi. S istotou teda možno povedať, že cesta, po ktorej kráčajú tí, čo sa usilujú o slávu, zisk a postavenie, je cestou odolávania Bohu. Je to úmyselné odolávanie Bohu a Jeho odmietanie – je to spolupráca so satanom pri odolávaní Bohu a stavanie sa Mu na odpor. Taká je prirodzenosť ľudského úsilia o slávu, zisk a postavenie. Problém u ľudí, ktorí sa usilujú o svoje vlastné záujmy, je ten, že ciele, o ktoré sa usilujú, sú cieľmi satana a sú to podlé a nespravodlivé ciele. Keď sa ľudia usilujú o osobné záujmy, ako sú sláva, zisk a postavenie, nevedomky sa stávajú nástrojom satana, stávajú sa pre satana ventilom a navyše sa stávajú stelesnením satana. V cirkvi zohrávajú negatívnu úlohu; voči práci cirkvi, normálnemu cirkevnému životu a normálnemu úsiliu Božieho vyvoleného národa je ich účinok vyrušujúci a škodlivý; majú nepriaznivý a negatívny účinok. Keď sa ľudia usilujú o pravdu, dokážu brať ohľad na Božie úmysly a Jeho bremeno. Keď konajú svoju povinnosť, v každom ohľade zastávajú prácu cirkvi. Dokážu velebiť Boha a svedčiť o Ňom, prinášajú úžitok bratom a sestrám, ktorých podporujú a sýtia, a Boh získava slávu a svedectvo, čo prináša hanbu satanovi. Výsledkom ich úsilia je, že Boh získava stvorenú bytosť, ktorá je skutočne schopná báť sa Ho, uctievať Ho a vyhýbať sa zlu. A ďalším výsledkom ich úsilia je to, že sa vykonáva Božia vôľa a Božie dielo môže napredovať. V Božích očiach je takéto úsilie pozitívne a čestné. Takéto úsilie je nesmierne prospešné pre Božích vyvolených, ako aj plne prospešné pre prácu cirkvi. Pomáha posúvať veci dopredu a Boh ho schvaľuje.

V ďalšom duchovnom spoločenstve budeme hovoriť o Božích záujmoch, záujmoch Božieho domu a záujmoch cirkvi. Nehovorme teraz o tom, či tieto tri záujmy môžu mať niečo spoločné a či teda pri zmienke o jednom záujme možno klásť znamienko rovnosti medzi tento záujem a tie ostatné. Hovorme najprv o Božích záujmoch. Práve som spomenul, že Božie záujmy zahŕňajú Božiu slávu, Božie svedectvo, Božie meno a, čo je najdôležitejšie, Boží plán riadenia a šírenie Božieho diela, čo sú pre Boha tie najväčšie a najdôležitejšie veci. Nateraz nespomínajme Božiu slávu, Božie meno ani Božie svedectvo, ktoré sú ľuďom dosť vzdialené. Hovorme najprv o Božom diele. Aké dielo vlastne koná? Čo je obsahom Božieho diela? Aký je jeho charakter? Čo Božie dielo prináša ľudstvu? Aký má presne vplyv na toto ľudstvo? Hovorme najprv o týchto veciach. V čom presne teda spočíva Božie dielo? (V spáse ľudstva.) Táto téma ani účel tohto diela sa nemôže zmeniť, a tým je spasiť ľudstvo, ktoré je v moci satana a bolo ním hlboko skazené. Toto dielo má spasiť jednu skupinu ľudí, ktorých satan skazil do takej miery, že stratili akúkoľvek ľudskú podobu. Ide o skupinu ľudí, ktorí sú plní satanových skazených pováh a pováh, ktoré odporujú Bohu, a toto dielo ich má spasiť, aby mali ľudskú podobu, aby porozumeli pravde a aby rozumeli a chápali, čo je spravodlivé a čo nespravodlivé, čo sú pozitívne a čo negatívne veci, ako by ľudia mali žiť, aby žili podobu skutočných ľudí, a na akej pozícii by mali stáť, aby boli na pozícii, ktorú im Boh predurčil. Toto je základný obsah Božieho diela a vy ho na teoretickej úrovni poznáte. Ak skutočne rozumiete Božiemu úmyslu, mali by ste vedieť, či Boh súdi ľudí preto, aby ich odsúdil a zničil, alebo preto, aby ich očistil a zdokonalil, a či ich súdi a napomína preto, aby ich sotil do ohnivej jamy, alebo preto, aby ich spasil a priviedol do svetla. Všetci môžeme vidieť, že Boh vyjadruje toľko právd, odhaľuje rôzne skazené stavy ľudí, napráva ich odchýlky vo viere aj ich predstavy o nej a vedie ľudí k tomu, aby rozumeli pravde, žili podľa Božích slov a žili podobu skutočných ľudských bytostí. Všetci môžeme vidieť, že medzi Božími vyvolenými sa už dosiahli určité výsledky. Boh odhaľuje arogantné povahy ľudí a bráni im stať sa nadľuďmi alebo veľkými ľuďmi, čím im umožňuje stať sa skutočnými stvorenými bytosťami a ľuďmi so svedomím a rozumom; odhaľuje pokryteckú podstatu farizejov, umožňuje ľuďom vidieť ich pokrytecké tváre a privádza ľudí do pravdy-reality Božích slov; odhaľuje absurdnosť tradičnej kultúry, putá, ktoré ľuďom nasadzuje, a škodu, ktorú im spôsobuje, aby sa ľudia mohli vymaniť z pút tradičnej kultúry a boli schopní prijať pravdu a žiť podľa Božích slov… Všetko sa to dá zhrnúť takto: Božie dielo spásy ľudí spočíva v tom, že privádza ľudí preč od trendov zlého sveta späť do Božieho domu a potom ich usilovne učí a poskytuje im pravdu a život, aby mohli porozumieť a spoznať, aké sú skutočné princípy počínania si a ako by si ľudia mali počínať, aby tak unikli škodám, ktoré im spôsobujú zlé satanove trendy a rôzne satanské filozofie a jedy. Od začiatku až po súčasnosť vykonal Boh všemožné dielo, počnúc svojím dielom vo Veku zákona cez svoje dielo vo Veku milosti až po dielo súdu, ktoré teraz koná v posledných dňoch. Keď teraz máte jasno v týchto troch fázach Božieho diela, aký je presne charakter Jeho diela v Jeho šesťtisícročnom pláne riadenia? Ako by sa malo charakterizovať? (Je to najspravodlivejšia vec v dejinách ľudstva.) Správne. Božie dielo riadenia a spásy ľudstva trvá už šesťtisíc rokov a Boh počas týchto šiestich tisícročí neúnavne všetko znášal, čakal, hovoril a viedol ľudstvo až doteraz. Boh sa nevzdal a toto dielo, ktoré koná, je tou najspravodlivejšou vecou v dejinách ľudstva. Keď sa na to pozrieme z hľadiska charakteru Božieho diela, sú Božie záujmy tými najspravodlivejšími a najoprávnenejšími? (Áno.) Ak sú Božie záujmy zaručené, čo sa stane s ľudstvom? Ľudstvo môže naďalej dobre prežívať, žiť podobu ľudí, žiť v rámci zákonov, ktoré Boh všetkému stanovil, a užívať si všetko, čo Boh ľudstvu udelil, čím sa ľudské bytosti stanú skutočnými pánmi všetkých vecí. Mali by ste vidieť, že Božie dielo riadenia je nakoniec v najväčšom záujme ľudí. Nie je teda Božie dielo spásy ľudstva tou najspravodlivejšou vecou v dejinách ľudstva? Je to nepopierateľné a nepochybné – je to tá najspravodlivejšia vec. Ak teda niekto kvôli vlastným záujmom neváha poškodiť záujmy Božieho domu a brániť šíreniu Božieho diela, čo je to za človeka? Je to zjavne podlý jedinec a diabol. Boh ľudstvu len dáva a nič za to na oplátku nežiada. Zatiaľ čo Boh koná dielo, ktoré je pre ľudstvo najväčším prínosom, a ujíma sa tej najspravodlivejšej veci, ľudia Mu nielenže nie sú vďační, neďakujú a nemyslia na to, ako sa Bohu odvďačiť, ale naopak narúšajú, vyrušujú a ničia Božie dielo, pričom sa usilujú o svoje osobné záujmy. Takíto ľudia nemajú vôbec žiadne svedomie ani rozum. Zaslúžia si ešte nazývať sa ľuďmi? Sú to skutoční diabli a satani! Ak ani napriek tomuto všetkému, čo Boh robí, nedokáže dojať ľudí, majú ešte srdce? Nie, nemajú. Nemať srdce znamená nemať svedomie. Takíto ľudia nemajú žiadny pocit svedomia. Keď ľudskej prirodzenosti chýba svedomie, človek už nie je človekom, ale zvieraťom, diablom a satanom. To je veľmi zrejmé. Aby boli ľudia spasení, Boh je odhodlaný zaplatiť akúkoľvek cenu a neúnavne pracuje. Bez ohľadu na to, ako Ho ľudia mylne chápu alebo o Ňom pochybujú, je vždy trpezlivý, naďalej ľudí zaopatruje a znova a znova im hovorí rôzne aspekty pravdy, aby kúsok po kúsku porozumeli, uvažovali, skúmali a dokázali porozumieť Božiemu srdcu a chápať ho. Keď ľudia počujú tieto Božie slová, sú dojatí a vyronia pár sĺz. Ale keď sa otočia, nielenže neberú ohľad na Božie úmysly, no stále sa usilujú o svoje vlastné záujmy a požehnania. Povedzte Mi, nie sú takíto ľudia zbavení svedomia a rozumu? Čo takýmto ľuďom chýba najviac? Najviac im chýba svedomie a rozum a najviac im chýba aj ľudská prirodzenosť. Boh s najväčšou trpezlivosťou znáša všemožnú bolesť, aby konal dielo a spasil ľudí, ale ľudia Ho stále mylne chápu, neustále sa proti Nemu stavajú, ustavične chránia vlastné záujmy bez ohľadu na záujmy Božieho domu a vždy chcú žiť veľkolepo bez toho, aby prispeli k Božej sláve – dá sa v tomto všetkom hovoriť o nejakej ľudskej prirodzenosti? Hoci ľudia nahlas vyhlasujú svedectvo o Bohu, v srdci si hovoria: „To práca, ktorú som urobil ja, priniesla výsledky. Aj ja som vynaložil úsilie a zaplatil cenu. Prečo nesvedčiť o mne?“ Vždy chcú mať podiel na Božej sláve a Jeho svedectve. Sú ľudia hodní týchto vecí? Slovo „sláva“ nepatrí ľuďom. Sláva môže patriť len Bohu, Stvoriteľovi, a nemá nič spoločné so stvorenými ľudskými bytosťami. Aj keď ľudia vynakladajú úsilie a spolupracujú, stále sú pod vedením diela Ducha Svätého. Ak niet diela Ducha Svätého, čo môžu urobiť? Ani slovo „svedectvo“ nepatrí ľuďom. Či už ide o podstatné meno „svedectvo“ alebo sloveso „svedčiť“, obe tieto slová samy osebe nemajú nič spoločné so stvorenými ľudskými bytosťami. Iba Stvoriteľ je hodný toho, aby sa o Ňom svedčilo, a hodný svedectva ľudí. Je to dané Božou identitou, postavením a podstatou a je to aj preto, že všetko, čo Boh robí, vychádza z Božieho úsilia a Boh je to hodný mať. To, čo môžu urobiť ľudia, je rozhodne obmedzené a je to všetko výsledkom osvietenia, vedenia a usmerňovania Ducha Svätého. Čo sa týka ľudskej prirodzenosti, ľudia začnú byť arogantní, len čo porozumejú nejakým pravdám a dokážu urobiť trochu práce. Ak ich nesprevádza Boží súd a napomínanie, nikto nemôže dosiahnuť podriadenosť Bohu a svedčiť o Ňom. Ľudia môžu mať v dôsledku Božieho predurčenia nejaké dary alebo zvláštne talenty, priučiť sa nejakému remeslu či zručnosti alebo mať trochu chytrosti, čím sa stávajú neznesiteľne arogantnými a neustále chcú, aby sa Boh s nimi delil o svoju slávu a svoje svedectvo. Nie je to nerozumné? Je to extrémne nerozumné. Ukazuje to, že stoja na nesprávnej pozícii. Nepovažujú sa za ľudské bytosti, ale za iný druh – za nadľudí. Ľudia, ktorí nepoznajú svoju vlastnú identitu, podstatu a to, akú pozíciu by mali zaujímať, nemajú žiadne sebauvedomenie. Ľudská pokora nie je niečo, čo vychádza z poníženia – ľudia sú už od začiatku pokorní a nízki. To Božia pokora je niečo, čo pochádza z poníženia. Povedať, že ľudia sú pokorní, znamená povyšovať ich – v skutočnosti sú nízki. Ľudia chcú vždy súťažiť o slávu, zisk a postavenie a súperiť s Bohom o Jeho vyvolených. Týmto spôsobom hrajú rolu satana a to je satanova prirodzenosť. Sú to praví potomkovia satana bez najmenšieho rozdielu. Predpokladajme, že Boh dá ľuďom trochu autority a moci, a predpokladajme, že dokážu robiť znamenia, zázraky a nejaké mimoriadne veci a robia všetko podľa Božích požiadaviek do poslednej bodky. Môžu prekonať Boha? Nie, nikdy. Nie sú schopnosti satana, archanjela, väčšie ako schopnosti ľudí? Vždy chce prekonať Boha, ale aký to má konečný výsledok? Nakoniec musí zostúpiť do bezodnej jamy. Boh bude navždy stelesnením spravodlivosti, zatiaľ čo satan, diabol, archanjel, bude navždy stelesnením podlosti a predstaviteľom síl podlosti. Boh bude navždy spravodlivý a túto skutočnosť nemožno zmeniť. To je tá výnimočná a mimoriadna stránka Boha. Aj keby od Neho ľudské bytosti získali všetky Jeho pravdy, sú len malými stvorenými bytosťami a nemôžu Ho prekonať. To je ten rozdiel medzi ľudstvom a Bohom. Ľudia môžu existovať len usporiadane a v rámci všetkých pravidiel a zákonov, ktoré Boh sformuloval, a môžu spravovať všetko, čo Boh stvoril, len v rámci týchto pravidiel a zákonov. Nemôžu stvoriť žiadne živé tvory ani zmeniť osud ľudstva – to je fakt. Čo tento fakt naznačuje? To, že bez ohľadu na to, koľko autority a schopností Boh dá ľudstvu, nakoniec nikto nemôže presiahnuť Jeho autoritu. Bez ohľadu na to, koľko rokov a generácií prejde alebo koľko ľudí existuje, ľudia môžu existovať len pod Božou autoritou a zvrchovanosťou. To je fakt, ktorý je navždy nemenný a ktorý sa už nikdy nezmení!

Ako sa po vypočutí týchto vecí cítite? Niektorí ľudia hovoria: „Kedysi som o týchto veciach vedome premýšľal, ale nevedomky som nadobudol pocit, že moje schopnosti rastú. Ako som starol, dozrievali aj moje myšlienky a o mnohých otázkach som dokázal uvažovať komplexnejšie. Keď som si vypočul viac Božích slov, dokázal som pochopiť niektoré Jeho úmysly, takže som cítil, že som silný a nepotrebujem, aby nado mnou Boh mal zvrchovanosť. Nevedomky som nadobudol pocit, že som schopný a že som si Boha získal.“ Je to dobrý pocit? (Nie.) Prečo nie je dobrý? Nie je to dobré znamenie. Čo je teda dobré znamenie? Čím dlhšie ľudia žijú, tým viac cítia, že: „Ľudské bytosti sú ako prach a podradnejšie ako mravce. Bez ohľadu na to, akí sú ľudia silní alebo dôstojní, koľkým učeniam rozumejú alebo aké zrelé sú ich myšlienky, nemôžu prekonať Božiu zvrchovanosť.“ Čím dlhšie ľudia žijú, tým viac cítia veľkosť a všemohúcnosť Božej autority. Čím dlhšie žijú, tým viac cítia ľudskú bezvýznamnosť. A čím dlhšie žijú, tým viac cítia Božiu nepochopiteľnosť. Takýto stav mysle je normálny. Je teraz tá vaša v takomto stave? Ešte nie, však? Stále sa často ocitáte uprostred boja, balansujete na hrane záujmov a niekedy dokonca vysielate drobné signály a hovoríte: „Ako to, že so mnou Boh nezdieľa trochu svojich záujmov? Prečo mi neskladá komplimenty? Prečo nezariadi, aby si ma ľudia v mojom okolí vysoko vážili? A prečo nezariadi, aby o mne ľudia svedčili? Zaplatil som cenu a prispel som. Ako ma Boh odmení?“ Stále sa často utápate v nadutom a samoľúbom zmýšľaní. Často neviete, kto ste, a neraz máte pocit, že ste schopní. Táto situácia nie je normálna. Nie je to pokrok v živote. Ako sa to nazýva? Opätovným nafukovaním skazených pováh. Niektorí ľudia sú trochu skromnejší a nenápadnejší, keď ničím neprispeli. No len čo urobia niečo dôležité, niečím prispejú a cítia, že majú kapitál, pri pohľade na ľudí okolo seba uvažujú: „Prečo neinformujete o mojich prínosoch? Všetci svedčíte o Božom mene a o Jeho podstate, tak prečo niečo nepoviete o mne? Aj keď o mne nebudete svedčiť, môžete ma ostatným predstaviť. Ja, sestra tá a tá, verím v Boha už 25 rokov. Mám teraz 45 rokov, som stále slobodná a nezadaná a dodnes sa zbožne a s nadšením usilujem. Keďže som oporou cirkvi, mnohokrát ma zaradili na zoznam hľadaných osôb čínskej komunistickej vlády a prenasledovali a ja som sa skrývala na najrôznejších miestach a túlala po vyše desiatich provinciách, než som sa presťahovala do zámoria. Po tom všetkom som naďalej slúžila ako nadriadená dôležitej práce Božieho domu, počas čoho som predložila mnoho konštruktívnych návrhov, nápadov a myšlienok pre určité úlohy Božieho domu a nezabudnuteľne tým prispela k napredovaniu práce cirkvi a šíreniu evanjelia o Božom kráľovstve. Prečo ma takto neprezentujete? Prečo mi Boh nedá nejaké prostredie a príležitosti, aby som mohla predviesť svoj talent a aby sa tak o mne všetci dozvedeli a poznali ma? Prečo nás Boh stále potláča? V Božom dome nie sme takí slobodní ani takí uvoľnení, oslobodení či šťastní!“ Dokonca chce byť uvoľnená, oslobodená a šťastná. Ako ťa môžeme spraviť uvoľnenou, oslobodenou a šťastnou? Tým, že ťa dáme na prvé miesto v rebríčku? Potom, čo ťa postavíme na vrchol, ťa odprezentujeme: Táto osoba bola vo svete slávnou lekárkou, ktorá získala prvú cenu slávnych lekárov národa, a jej meno bolo následne zaradené do Encyklopédie svetoznámych lekárov. Dokončila mnoho odborných článkov a po príchode do Božieho domu je naďalej hlavnou oporou a talentovanou osobou, ktorá sa teraz stala vyššou vodkyňou. Nebude potom šťastná? Bude si myslieť: „Som talentovaný človek. Predtým som bola celebritou a po príchode do Božieho domu ňou stále som. Som ako zlato, ktoré žiari, kamkoľvek ho dáte a ktorého žiaru nikto nemôže ovládnuť. Tieto moje schopnosti sú tu na to, aby ich všetci videli! Hoci Boh nesvedčí, tieto fakty o mne vydávajú zvučné svedectvo.“ Čo si myslíte o tomto názore? Ak sa ani na jeden deň nedokážeš vzdať svojej snahy o slávu a zisk, tak si stále zviazaný slávou, ziskom a postavením a nemôžeš byť skutočne uvoľnený a šťastný. Kým si zviazaný, obmedzovaný a spútaný okovami slávy a zisku, v úsilí o pravdu sa nepohneš vpred, no môžeš len zostať trčať tam, kde si. Niektorí sa môžu pýtať: „Budem upadať?“ Faktom je, že pokiaľ sa nepohybuješ vpred, trčíš na mieste alebo upadáš. Ukazuje to, že tvoja prirodzenosť-podstata je takáto a bez ohľadu na to, koľko rokov veríš v Boha, nikdy neurobíš žiadny pokrok a môžeš až do samotného konca stále páchať veľa zla. Dá sa celkom isto povedať, že budeš odhalený. Len čo sa takémuto človeku naskytne vhodné prostredie a len čo získa postavenie, jeho ambície budú odhalené. Bol by vlastne bez tohto prostredia a postavenia zbavený ambícií? Stále by ich mal. Jednoducho je takýto, má túto podstatu a jeho ambície sa nedajú skrotiť. Len čo sa mu naskytne vhodné prostredie, zrazu „vybuchne“, nebudú ho môcť zadržať žiadne zábrany, začne páchať zlo a jeho škaredá diabolská tvár bude úplne odhalená. Toto je prípad zjavenia. Slovo „zjaviť“ by si mal chápať takto: Boh ťa nemal v úmysle zjaviť. Chcel dať ti príležitosť praktizovať, ale ty si nevedel oceniť dobrú vec, keď si ju videl, a dokonca si si urobil poriadnu hanbu. Nie je to, že si bol zjavený, len spravodlivé? Je to tvoja vlastná voľba. Nie je to tak, že ťa Boh chcel zámerne zjaviť a vyradiť. To tvoje pohnútky a ambície ťa odhalili. Na koho iného to môžeš zvaliť?

Pokiaľ ide o záujmy ľudí a Boha, hovorili sme v duchovnom spoločenstve o pravde v tomto ohľade už viac-menej dosť? Čo sú to osobné záujmy ľudí? Sú to veci, o ktoré sa ľudia usilujú, vrátane slávy, zisku a postavenia, ambície a túžby získať požehnania, ľudskej márnivosti a pýchy, ako aj rodiny, príbuzných, materiálnych záujmov a tak ďalej. Podstata záujmov ľudí je sebecká, opovrhnutiahodná, podlá a satanská, je v rozpore s pravdou a narúša, vyrušuje a ničí prácu Božieho domu, zatiaľ čo Božie záujmy sú tou najspravodlivejšou záležitosťou spásy ľudstva a predstavujú Božiu lásku aj Jeho dielo, svätosť a spravodlivosť. Preto je Boh oprávnený brániť svoje záujmy. Bráni spravodlivú vec. Nie je to preto, že by bol sebecký a chcel brániť svoju vlastnú dôstojnosť. Je to spravodlivé a legitímne a pre ľudstvo, ktoré Boh spasí, to má nesmierny prínos. Len keď Boh bráni svoje záujmy, môže byť ľudstvo v dôsledku toho spasené a získať tým väčší úžitok, pravdu, cestu a život. Až potom sa ľudia môžu konečne stať skutočnými stvorenými bytosťami, žiť v rámci všetkých zákonov a pravidiel, ktoré Boh stanovil, a žiť medzi všetkými vecami, ktoré pre nich stvoril, a až potom môže ľudstvo získať radosť a skutočne krásny život. Je toto všetko, čo Boh robí, spravodlivá vec? Je to nanajvýš spravodlivé! Toto dielo a toto Božie riadenie, ako aj všetky úlohy v cirkvi, ktoré zahŕňajú Božiu spásu ľudstva – ako napríklad kázanie evanjelia, natáčanie filmov, písanie článkov so svedectvami, tvorba videí, prekladanie Božích slov a udržiavanie normálneho poriadku cirkevného života –, sú dôležité a musia byť zabezpečené. A je tu aj aspekt zabezpečenia života celého Božieho vyvoleného ľudu, ktorý koná svoje povinnosti. Hoci ide o tú najzákladnejšiu prácu, ktorá sa podobá podporným službám, a zdá sa, že nemá veľa spoločného s hlavnou prácou Božieho domu, tiež je veľmi dôležitá a treba ju tu spomenúť. Normálne veci ako jedlo, oblečenie, ubytovanie a doprava – to sú tie veci, ktoré Boh ľuďom poskytuje, a sú to aj tie najoprávnenejšie telesné potreby, ktoré by ľudia s normálnou ľudskou prirodzenosťou mali mať. Boh ľuďom tieto potreby neodoprie, no skôr ich musí brániť. Ak stále vyrušuješ, narúšaš a podkopávaš veci, ktoré chce Boh brániť, ak stále opovrhuješ takýmito vecami a stále máš o nich svoje predstavy a názory, potom odmietaš Boha a staviaš sa proti Nemu. Ak nepovažuješ dielo Božieho domu a záujmy Božieho domu za dôležité a stále ich chceš podkopávať, stále chceš privodiť zničenie alebo z nich chceš stále profitovať, podvádzať alebo spreneverovať, bude sa potom Boh na teba hnevať? (Áno.) Aké sú dôsledky Božieho hnevu? (Budeme potrestaní.) To je isté. Boh ti neodpustí, rozhodne nie! Pretože to, čo robíš, je búranie a ničenie práce cirkvi a je to v rozpore s dielom a záujmami Božieho domu. Je to veľké zlo, je to začiatok súperenia s Bohom a je to niečo, čo priamo uráža Božiu povahu. Ako sa môže Boh na teba nehnevať? Ak sú niektorí ľudia slabej kvality, a preto nie sú vo svojej práci kompetentní a neúmyselne robia veci, ktoré spôsobia narušenie a vyrušenie, je to ospravedlniteľné. Ak ťa však pre tvoje osobné záujmy zamestnávajú spory a žiarlivosť a úmyselne robíš veci, ktoré narúšajú, vyrušujú a ničia dielo Božieho domu, je to úmyselné porušenie a ide o urážku Božej povahy. Odpustí ti Boh? Boh koná dielo svojho šesťtisíc rokov trvajúceho plánu riadenia, do ktorého vkladá všetku krv svojho srdca. Ak sa niekto stavia proti Bohu, úmyselne poškodzuje záujmy Božieho domu a úmyselne sa usiluje o svoje osobné záujmy a svoju osobnú prestíž a postavenie na úkor poškodzovania záujmov Božieho domu a neváha boriť dielo cirkvi, spôsobuje prekážky a ničenie diela Božieho domu a dokonca spôsobuje Božiemu domu obrovské materiálne a finančné škody, myslíte si, že takým ľuďom by malo byť odpustené? (Nie, nemalo.) Všetci hovoríte, že im nemožno odpustiť, takže hnevá sa Boh na takýchto ľudí? Určite sa hnevá. Boh vykonal takú veľkú prácu, keď vyjadril pravdu a spasil ľudí, a vložil do toho všetku krv svojho srdca. Boh berie túto najspravodlivejšiu záležitosť tak vážne; všetka krv Jeho srdca bola vynaložená pre týchto ľudí, ktorých chce spasiť, všetky Jeho očakávania sú tiež vložené do týchto ľudí a konečné výsledky a sláva, ktoré chce získať zo svojho šesťtisícročného plánu riadenia, sa všetky naplnia na týchto ľuďoch. Ak niekto vstúpi do súperenia s Bohom, odporuje, vyrušuje alebo ničí výsledok tejto veci, odpustí mu Boh? (Nie.) Uráža to Božiu povahu? Ak stále hovoríš, že nasleduješ Boha, usiluješ sa o spásu, prijímaš podrobné skúmanie Boha a Jeho vedenie a prijímaš a podriaďuješ sa Božiemu súdu a napomínaniu, ale jednako po celý čas, kým hovoríš tieto slová, narúšaš, vyrušuješ a ničíš rozličnú prácu cirkvi, a pre tvoje narúšanie, vyrušovanie a ničenie, pre tvoju nedbanlivosť alebo zanedbávanie povinnosti alebo pre tvoje sebecké túžby a v záujme usilovania sa o tvoje vlastné záujmy boli poškodené záujmy Božieho domu, záujmy cirkvi a množstvo iných aspektov, a to dokonca až natoľko, že dielo Božieho domu bolo vážne vyrušené a zničené, mal by potom Boh zvážiť tvoj výsledok v tvojej knihe života? Ako by si mal byť charakterizovaný? Pri všetkej spravodlivosti by si mal byť potrestaný. Tomu sa hovorí dostať podľa zásluh. Čo teraz chápete? Čo sú záujmy ľudí? (Sú podlé.) Záujmy ľudí sú v skutočnosti všetky ich prehnané túžby. Povedané na rovinu, sú to všetko pokušenia, sú to všetko lži a sú to všetko návnady, ktoré satan používa na pokúšanie ľudí. Úsilie o slávu, zisk a postavenie a úsilie o vlastné záujmy – to je spolupráca so satanom pri konaní zla a je to oponovanie Bohu. Satan s úmyslom brániť Božiemu dielu vytvára rôzne prostredia, aby pokúšal, vyrušoval a zavádzal ľudí, aby im bránil nasledovať Boha a aby im bránil v schopnosti podriadiť sa Bohu. Miesto toho spolupracujú so satanom a nasledujú ho, zámerne povstávajú, aby vyrušili a zničili Božie dielo. Bez ohľadu na to, koľko Boh hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde, stále neprichádzajú k rozumu. Bez ohľadu na to, ako veľmi ich Boží dom orezáva, stále neprijímajú pravdu. Vôbec sa nepodriaďujú Bohu, namiesto toho trvajú na tom, aby boli veci podľa nich a aby si robili, čo sa im zachce. Výsledkom toho je, že vyrušujú a ničia prácu cirkvi, vážne ovplyvňujú priebeh rôznych cirkevných prác a spôsobujú obrovské škody pri vstupe do života Božieho vyvoleného národa. Tento hriech je príliš veľký a Boh takých ľudí určite potrestá.

Ktoré práce v cirkvi sú teraz podľa vás najdôležitejšie a týkajú sa rozširovania Božieho plánu riadenia? (Kázanie evanjelia.) Práca na evanjeliu je dôležitá úloha. Božie dielo je z pohľadu Boha práca, ale pre ľudí je to ich povinnosť. Okrem práce na evanjeliu sú tu aj filmová produkcia, prekladateľská práca, práca na chválospevoch a rôzne práce s textom. V súčasnosti sa väčšina ľudí, ktorí svoju povinnosť konajú na plný úväzok, venuje činnostiam spojeným s týmito prácami. Povedzte Mi, bez ktorej z nich sa možno zaobísť? Niektorí hovoria: „Hudba – to je len pár tónov, ktoré podľa mňa nie sú dôležité. Božie slová sa dajú hlásať a šíriť rovnako aj bez všetkých tých melódií a takisto môžu priviesť ľudí pred Boha.“ Je správne to tvrdiť? (Nie, je to nesprávne.) Prečo je to nesprávne? Boli by rôzne typy videoprodukcie dobré bez hudby? (Nie.) Okrem toho, že je potrebná pri spievaní chválospevov v cirkvi, si ju vyžadujú aj všetky filmy, hudobné videá, zborové spevy a divadelné hry, ako aj videá s prednesmi Božích slov a tak ďalej. Hoci je hudba na prvý pohľad naozaj len otázkou nôt, keď si ju ľudia vypočujú, je v hlásaní Božích slov účinnejšia a môže zohrať úlohu pri šírení evanjelia, takže je nenahraditeľná. Aj keby si sa tu len nezáväzne rozprával a hudba by hrala v pozadí, účinok by bol iný, však? Takže táto povinnosť je veľmi dôležitá. Niektorí hovoria: „Je teda naša práca na videách dôležitá?“ Povedzte Mi, je práca na videách dôležitá? (Áno.) Napríklad veľkú časť obrazov, ktoré boli vytvorené pomocou technológie špeciálnych efektov, by nebolo možné nahradiť žiadnym surovým videozáznamom a nedali by sa ani natočiť – je to moderné umenie. Sú takí, ktorí vravia: „Boží dom dokonca hovorí o modernom umení. Nejde v tomto prípade o držanie kroku s dobou?“ V čom je toto držanie kroku s dobou? Toto sa nazýva využívaním satana na poskytovanie služby. Samozrejme, nejde o využívanie bratov a sestier na poskytovanie služby, čím myslím, že ak sa dokážeš priučiť nejakým technickým a umeleckým remeslám a využiť tieto odborné znalosti v práci na šírení evanjelia a hlásaní Božích slov, tak je to, čo si sa naučil, užitočné. Ak sa to dokážeš naučiť, je to Božia milosť a ty potom môžeš konať príslušnú povinnosť a budeš požehnaný. Nie je to pre teba požehnaním? (Áno.) Takže nezáleží na tom, čo sa učíš, ale na tom, či to používaš v prospech svojej povinnosti. Sú aj iní, ktorí hovoria: „Robíme prácu s textom, ale nikto sa o nás nikdy nedozvie, nikto nás nespomína a mnohí ľudia nás ani nevidia. Stali sme sa nahraditeľnými.“ Toto nie je jasný pohľad na vec. Ľudia ťa nevidia, ale Boh ťa vidí, podrobne ťa skúma, vedie ťa a Boh ti. Prečo to necítiš? Záleží na tom, či ťa ľudia vidia alebo či vás spomínajú? Ktorá pravda vám nebola poskytnutá? Z ktorých kázní a duchovných spoločenstiev ste boli vynechaní? Práca s textom v skutočnosti nie je veľmi technicky náročná a netreba až tak posilňovať jej odborné aspekty. Jedna vec je však nenahraditeľná. Musíte rozumieť pravde. Ak nerozumiete pravde, nebudete schopní nič napísať. Máš znalosti písania, vieš usporiadať a štandardizovať jazyk a vieš zostaviť štruktúru a myšlienky v písanom texte. Samotná štruktúra však nie je článkom. Musí byť naplnená obsahom. Čo presne by sa malo písať v rámci tohto obsahu a ako presne by sa to malo písať, aby sa dosiahol výsledok svedčenia o Bohu – to je to, do čoho by ste mali vstúpiť. Ak zostanete len pri tomto základe, ktorým je vydávanie svedectva o Božích slovách a hlásanie tejto etapy Božieho diela, vaše duchovné postavenie nikdy neporastie. No ak okrem vydávania svedectva o novom Božom diele, vyvracania ľudských predstáv a hovorenia v duchovnom spoločenstve o niektorých pravdách spojených s víziami dokážete mať duchovné spoločenstvo aj o niektorých pravdách o vstupe do života a použiť nejaké fakty, príbehy a celkom podrobne opísané detaily, aby ste vyjadrili všetky tie rôzne stavy hlboko v ľudských srdciach, aby tak ľudia spoznali svoju skazenosť, aby pochopili, aké sú Božie požiadavky na ľudstvo a Jeho úmysly, a aby navyše spoznali tie najkritickejšie problémy – čo presne je pravda, aká je cesta, po ktorej by ľudia mali kráčať, v čom sú chybné nesprávne cesty, ktorými sa ľudia teraz uberajú, akými ľuďmi Boh vyžaduje, aby ľudské bytosti boli, a aká je cesta, po ktorej by ľudia podľa Božej vôle mali ísť –, a ak k tomu dokážete krok za krokom postupovať, povinnosť, ktorú vykonávate, bude nesmierne cenná. Lenže v tomto spočíva tá ťažkosť – to je to najťažšie. Vstup ľudí do života sa neudeje v priebehu jedného alebo dvoch dní. Pri mnohých záležitostiach to trvá jeden alebo dva roky od chvíle, v ktorej sa o týchto veciach prvýkrát hovorí, kým si ich ľudia uvedomia. Trvá dva až tri roky alebo dokonca tri až päť rokov, kým sa hmlisté uvedomenie zmení na jasné, dva alebo tri roky od chvíle, keď sa vedomie človeka vyjasní, až do chvíle, keď uvedomí podstatu tejto veci, a potom ešte ďalšie dva alebo tri roky, kým človek spozná závažnosť tohto problému. Ľudia, ktorí sú otupení a majú chabú kvalitu, sa môžu dostať len do tohto bodu. A ľudia, ktorí majú lepšiu kvalitu a bystrého ducha, zas vedia aktívne hľadať, čo je pravda, čo trvá ďalšie dva alebo tri roky… Ani sa nenazdajú a celý život im utečie. Taký pomalý je vstup do života! Ľudské chápanie a pamätanie si pravdy ďaleko presahuje rýchlosť, akou ju ľudia zažívajú a spoznávajú. Čo tým myslím? Myslím tým, že zažívanie a spoznávanie sú vždy pomalé, pretože taký je život, zatiaľ čo chápanie a pamätanie si si vyžadujú iba myseľ. Ľudia s dobrou pamäťou, silnou schopnosťou porozumieť, určitou kvalitou a určitým vzdelanostným základom tieto veci môžu dosiahnuť rýchlo. No má človek po porozumení aj poznanie? Nie. Keď človek niečomu porozumie, zostane len pri tom, že vie, o čom táto vec je, a nič viac, no to mu pri konaní stále nebude stačiť. Prečo to nebude stačiť? Učenie, ktorému rozumieš, sa často nedá uplatniť pri záležitostiach, ktoré ťa postretnú, ani s nimi dať do súvislosti. Výsledkom je, že až po viacnásobnom zlyhaní, keď utrpíš dosť veľa strát, urobíš dosť veľa okľúk a prijmeš mnoho súdov, napomínaní a orezávaní, konečne pochopíš pravdu a budeš schopný praktizovať a zažívať Božie slová vo všetkých tých rôznych veciach, ktoré ťa postretnú. Dovtedy ubehne toľko rokov, že tvoja tvár možno bude pokrytá vráskami – nie je to veľmi pomalé? Život ľudí napreduje veľmi pomaly, pretože pravda, ktorú ľudia chápu, zahŕňa ľudskú prirodzenosť-podstatu, ľudskú existenciu a veci, ktorými ľudia žijú, a to zahŕňa premenu povahy človeka, ako aj zmeny v jeho živote. Ako je možné, že tvoj život sa môže tak ľahko zmeniť na iný život? Na jednej strane si to vyžaduje Božie dielo a zároveň aj aktívnu spoluprácu ľudí; navyše sú tu skúšky vonkajšieho prostredia, ako aj tvoje osobné úsilie; okrem toho musíš mať dostatočnú kvalitu a vnímavosť a Boh ti potom dá ďalšie osvietenie a vedenie; navyše ti Boh udelí nejaké napomínania, súdy a orezávania a tvoji bratia a sestry ťa budú kritizovať, no napriek tomu sa musíš usilovať postupovať nahor, aby sa veci, ktoré patria satanovi, mohli vyradiť – len vtedy môžu pozitívne veci, ktoré patria k pravde, postupne vstúpiť. Niektorí hovoria: „Keď ľudia porozumejú pravde, ich život sa zmení.“ Je správne alebo nesprávne to tvrdiť? (Je to nesprávne.) V čom je to nesprávne? Rozumieť pravde neznamená to isté, ako mať pravdu, a ani keď jej rozumieš, nie je tvoj život. Keď počuješ pravdu, chápeš ju a rozumieš tomu, čo počuješ, ako dlho to môže existovať v tvojom srdci? Možno o mesiac neskôr tieto slová, ktoré si vtedy považoval za najdôležitejšie, úplne zmiznú, a keď ich začuješ znova, budeš mať pocit, akoby si ich nikdy predtým nepočul. Ak však skutočne máš reálne duchovné postavenie a máš tento aspekt skúsenostného svedectva, nemusíš ich počúvať znova a znova. Ak nemáš tento aspekt pravdy-reality, mal by si počúvať viac, až kým nevstúpiš do pravdy-reality; a ak nepočúvaš, to, čomu rozumieš, sa postupne bude zmenšovať a miznúť, až kým sa nestaneš rovnakým, ako sú neverci. Preto treba neustále počúvať a čítať Božie slová a pravdu. Čítať alebo počúvať ich príliš málo nebude stačiť. Všetci si to hlboko uvedomujete, však? (Áno.) Niekedy, keď dva či tri dni nespievaš chválospevy alebo sa nemodlíš k Bohu, cítiš v srdci prázdnotu a nemôžeš Boha chápať, takže premýšľaš, kam sa ísť prejsť, aby si sa odreagoval. Výsledkom je, že čím viac sa odreagúvaš, tým menej si disciplinovaný, keď ideš do cirkvi hovoriť s bratmi a sestrami v duchovnom spoločenstve o pravde, je to pre teba nezvyk, a len čo sa spomenie cirkevná práca, cítiš sa trochu nesvoj. V priebehu dvoch alebo troch dní si sa zmenil a stal sa akoby iným človekom, takže máš pocit, že sa už ani nespoznávaš. Ako je to možné? Nemysli si, že keďže si si vypočul veľa kázní, pravda sa stala tvojím životom a ty si získal pravdu. Od toho máš ešte stále ďaleko! Nemysli si, že len preto, lebo si napísal článok o svedectve alebo si mal takúto skúsenosť, si už spasený. Ešte tam nie si! Je to len malý fragment v tvojej dlhej životnej skúsenosti. Tento fragment môže byť len chvíľkovou náladou, chvíľkovým pocitom, chvíľkovým želaním alebo ambíciou a ničím viac. Keď budeš jedného dňa slabý, obzrieš sa späť a vypočuješ si svedectvá, ktoré si kedysi podal, prísahy, ktoré si kedysi zložil, a veci, ktoré si kedysi pochopil, budú ti pripadať neznáme a ty si povieš: „Bol som to ja? Mal som také veľké duchovné postavenie? Ako to, že to neviem? To som určite nebol ja, však?“ V tomto momente si uvedomíš, že tvoj život sa stále nezmenil. Čo to znamená, ak sa tvoj život nezmenil? Ide o to, že tvoja povaha sa stále nezmenila. Ako sa budeš cítiť, keď zistíš, že hoci si podával svedectvá a v tom čase si si myslel, že už máš veľké duchovné postavenie, sa stále môžeš stať takým negatívnym človekom, akým si teraz? Nemyslíš si, že zmeniť povahu človeka je príliš ťažké? Pravda nie je niečo, čo sa dá ľuďom vštepiť cez noc. Ak ľudia naozaj získajú pravdu ako svoj život, budú požehnaní a ich život sa zmení. Už nebudú takí, akí sú teraz, keď často prejavujú skazené povahy, ale dokážu sa úplne podriadiť Bohu a verne konať svoju povinnosť a budú úplne premenení.

Keďže ľudstvo je tak veľmi skazené, prijať pravdu nie je ľahká záležitosť, a keďže je pravda taká vzácna, pre Boha je ešte ťažšie vpracovať ju do ľudí. Hodnota a význam pravdy a všetky tie jej rozmanité aspekty sú pre ľudí také cenné a významné. Ale keďže ľudia sú tak hlboko skazení satanom a majú v sebe toľko vecí, ktoré od neho pochádzajú, nie je také ľahké vpracovať do nich pravdu tak, aby sa stala ich životom. Znamená to teda, že sa do ľudí nedá vpracovať pravda? Nie, neznamená. Dá sa do nich vpracovať, no ľudia musia mať správny postoj a pohľad a musia kráčať po správnej ceste. To, že je to ťažké, neznamená, že sa to nedá urobiť, rovnako ako v prvých dvoch etapách Božieho diela, keď Boh nekonal dielo zdokonaľovania ani nevyjadroval tieto pravdy či nehovoril tieto slová, no niektorí ľudia boli predsa len zdokonalení a niektorí spoznali Boha. Keď sa na to pozrieme na základe tejto skutočnosti, vpracovanie pravdy do ľudí je dosiahnuteľné a nie je nemožné; záleží len na tom, či sa usilujú o pravdu. Ako by sa teda mal človek usilovať? Najjednoduchší spôsob je denne čítať Božie slová, zapamätať si tie z nich, ktoré sú podstatné, každý deň uvažovať o istom úryvku z Božích slov a znova a znova tieto slová čítať, modliť sa a hovoriť o nich v duchovnom spoločenstve. Keď budeš čítať a modliť sa nad týmito názormi a výrokmi – ako aj postojmi k rôznym osobám, udalostiam a veciam –, ktoré ťa Božie slová majú naučiť, aby si im rozumel a aby vstúpili do tvojho srdca, skôr, ako sa nazdáš, budeš pri každom stretnutí s rôznymi záležitosťami žiť pozitívne myšlienky, názory a princípy praktizovania. Vy ste túto úroveň ešte nedosiahli. Čítal si, čo urobil Jób? Čo robil Jób, kým sa jeho deti veselili? Predstúpil pred Boha, aby sa za ne modlil a obetoval. Nikdy sa nevzdialil od Boha. Čiže sa vyhýbaj všetkému, čo by mohlo spôsobiť, že sa tvoje srdce vzdiali od Boha; nehovor nič, čo by mohlo spôsobiť, že sa tvoje srdce vzdiali od Boha; vyhýbaj sa pozeraniu na veci, ktoré by mohli spôsobiť, že sa vzdiališ od Boha alebo že si o Ňom vytvoríš predstavy či pochybnosti; neprichádzaj do kontaktu s ľuďmi, ktorí by v tebe mohli vyvolať negativitu, zvrhlosť a pôžitkárstvo či ktorí by ťa mohli prinútiť podozrievať Boha, vzdorovať Mu alebo sa od Neho vzdialiť, no radšej sa takýmto ľuďom zďaleka vyhýbaj; zdržiavaj sa v blízkosti kohokoľvek, od koho môžeš získať poučenie, pomoc a zaopatrenie; a nerob veci, ktoré by mohli spôsobiť, že zavrhneš pravdu, nebudeš ju mať rád alebo ňou budeš znechutený. O týchto veciach musíš mať vo vlastnej mysli nejakú predstavu. Neži život len tak zo dňa na deň s myšlienkou: „Je mi jedno, ako dlho budem žiť alebo ako sa môj život vyvinie. Všetko to nechám prirodzene plynúť a nechám to na Božom ovládaní.“ Boh ti opatril prostredia a dal ti slobodnú vôľu, aby si si vybral, ale ak nespolupracuješ a neustále z vlastnej iniciatívy prichádzaš do kontaktu s ľuďmi, ktorí majú radi svetské veci, vždy sa oddávajú telu, nie sú oddaní svojim povinnostiam a sú nezodpovední, a neustále sa s týmito ľuďmi stýkaš, aký to má konečný dôsledok a výsledok? Keď títo ľudia nemajú čo robiť, hovoria o jedení, pití a zábave a často klebetia a ohovárajú. Ak stretneš takéto pokušenia, nebudeš sa od nich držať ďalej, budeš týmito vecami ešte aj posadnutý a budeš sa zámerne stýkať s takýmito ľuďmi, budeš v nebezpečenstve, pretože pokušenie bude všade okolo teba! Keď takéto pokušenie vidia múdri ľudia, vyhýbajú sa mu. V srdci majú jasno: „Nemám na to duchovné postavenie, nebudem to počúvať a nechcem im ani venovať pozornosť. Títo ľudia sa neusilujú o pravdu a nemilujú ju. Budem sa držať bokom a nájdem si tiché miesto, kde si budem sám čítať Božie slová, stíšim svoje srdce, chvíľu budem uvažovať a predstúpim pred Boha.“ Všetky tieto princípy a ciele sú nasledovné: po prvé sa nevzďaľuj sa od Božích slov a po druhé sa vo svojom srdci nevzďaľuj od Boha. Takto môžeš neustále žiť pred Bohom na základe porozumenia tomu, čo je pravda. V jednom zmysle ťa Boh ochráni pred upadnutím do pokušenia. A v druhom zmysle k tebe bude mimoriadne milostivý, umožní ti porozumieť tomu, čo máš robiť, aby si praktizoval pravdu, a umožní ti získať osvetlenie a osvietenie o všetkých rôznych pravdách. Pokiaľ ide o tvoju povinnosť, Boh ťa povedie, aby si sa snažil nerobiť chyby a aby si veci vždy robil správne a poznal princípy. Nebudeš takto chránený? Samozrejme, toto nie je ten najväčší a konečný cieľ. Čo je teda konečným cieľom? To, že sa dokážeš poučiť z rôznych osôb, udalostí a vecí, porozumieť Božím úmyslom, spoznať Božie dielo a praktizovať podľa princípov, ktoré Boh vyžaduje. Takto tvoj život a tvoje duchovné postavenie môžu neustále napredovať namiesto toho, aby stagnovali. Ak si stále zaneprázdnený riešením nejakých vecí a nesústredíš sa na praktizovanie pravdy pri vykonávaní svojich povinností či riešenie ťažkostí pri vstupe do života, tak vo svojom živote neurobíš pokrok. Vstup do života sa dosahuje vykonávaním povinnosti. Ak sa človek vzdiali od vykonávania svojej povinnosti aj od Božích slov, v jeho živote nenastane žiadny pokrok. Niektorí ľudia vidia iných, ako sa len tak zhovárajú, a tak sa do toho zapoja, strkajú do toho nos, neustále sa do všetkého miešajú a vyžívajú sa v klebetách – Boh takýchto ľudí nemá rád. Akých ľudí má Boh rád? Ľudí, ktorí dokážu stíšiť svoje srdcia. Stíšiť sa, aby robili čo? Aby boli bábkou, ktorá na nič nemyslí? Nie. Stíšiť sa, aby ste sa ticho modlili pred Bohom, hľadali Jeho úmysly a prosili Ho, aby vás chránil a osvietil. A tiež aby ste hľadali osvietenie a osvetlenie v nejakom aspekte pravdy, ktorému nerozumiete, aby ste v tomto aspekte pravdy dosiahli porozumenie a jasnosť alebo aby ste hľadali riešenie akéhokoľvek aspektu svojej práce, v ktorom sa vyskytujú problémy, a získali Božie vedenie. Nájde sa toľko úloh, ktoré treba vykonať, a vecí, ktoré treba urobiť, keď je človek ticho pred Bohom. Nejde o to prísť k Bohu a ohlásiť sa každú voľnú chvíľu so slovami: „Bože, som tu, mám Ťa v srdci, buď so mnou, nedovoľ mi upadnúť do pokušenia!“ Ak takto len mechanicky robíš veci a správaš sa k Bohu povrchne, nie si skutočný veriaci a Boh takýmto ľuďom neudelí pravdu. Čo musia ľudia v prvom rade vlastniť, aby im Boh udelil pravdu? Musia mať srdce, ktoré je hladné a smädné po spravodlivosti, úprimné srdce. Čo predstavuje to, ak je tvoje srdce úprimné? Predstavuje to, že naozaj miluješ pravdu. Ak sa k Bohu večne správaš povrchne, nie si vôbec úprimný, vždy chceš o všetkom rozhodovať sám a vždy chceš prísť pred Boha, ohlásiť sa, pozdraviť a potom si rozhodovať a robiť veci sám, napriek tomu, že ťa Boh poveril svojím dielom, nakoniec nemáš nič spoločné s Ním ani s pravdou. Čím sa to nazýva? Nazýva sa to odolávaním Bohu a budovaním si vlastného podniku. Môže ťa Boh takto osvietiť? Nie. Pochopili ste všetci spôsob, ako sa usilovať o pravdu a porozumieť jej? Musíte často prichádzať pred Boha, stíšiť svoje srdce, aby ste hľadali pravdu a modlili sa k Bohu, a musíte sa naučiť stíšiť sa. Stíšiť sa neznamená mať prázdnu myseľ, ale mať v srdci prosby, myšlienky a bremená, prichádzať pred Boha s úprimným a túžobným srdcom, mať túžbu po pravde a Božích úmysloch a niesť bremeno za povinnosť, ktorú vykonávaš, aj za prácu, ktorú robíš – toto by si mal mať, keď prichádzaš pred Boha a stišuješ sa.

Práve som v duchovnom spoločenstve hovoril o tom, že všetka práca cirkvi priamo súvisí s prácou na šírení evanjelia o kráľovstve. Najmä práca kázania evanjelia a všetky práce týkajúce sa odborných činností sú významne a neoddeliteľne späté s prácou na šírení evanjelia. Preto všetko, čo zahŕňa prácu na šírení evanjelia, zahŕňa aj Božie záujmy a záujmy Božieho domu. Ak ľudia dokážu správne porozumieť práci na šírení evanjelia, mali by správne pristupovať k povinnostiam, ktoré konajú oni, a k povinnostiam, ktoré konajú iní. Aký je správny spôsob, ako k nim pristupovať? Snažte sa, ako najlepšie viete, a robte ich v súlade s Božími požiadavkami. Prinajmenšom sa nezapájajte do správania a praktík, ktoré úmyselne spôsobujú škodu alebo vyrušujú, a nerobte zámerne nič, o čom viete, že je nesprávne. Ak niekto trvá na tom, že bude niečo robiť, hoci vie, že to narúša a vyrušuje prácu cirkvi, a nikto ho od toho nemôže odradiť, tak pácha zlo, koleduje si o smrť a ukazuje svoju pravú diabolskú tvár. Poponáhľajte sa, pomôžte bratom a sestrám rozlíšiť ho, a potom tohto zlého človeka vyčistite z cirkvi. Ak je tento zlosyn chvíľkovo pomätený a nepácha zlo úmyselne, ako by sa s takou vecou malo zaobchádzať? Mal by ten človek byť poučený a malo by sa mu pomôcť? Čo ak bol poučený a stále nepočúva? Bratia a sestry sa zídu, aby ho kritizovali. Čo ak je tento človek zdatný vo svojej práci, a hoci sa ju nesnaží robiť čo najlepšie, zatiaľ ho nemá kto nahradiť a všetci stále chcú, aby ju robil? Všetci sa zídu, aby tohto človeka orezali a varovali: „Boh ťa povýšil a požiadal, aby si konal túto povinnosť. Ak sa nebudeš snažiť robiť ju čo najlepšie, budeš ďalej spôsobovať vyrušenia a znova zanecháš svoju prácu, zjavne nemáš svedomie a nie si vhodný na to, aby si konal svoju povinnosť.“ Je tento spôsob dobrý alebo nie? Ak ho niekto môže nahradiť, tak ho pošlite preč. Odvážili by ste sa to urobiť? Väčšina ľudí by si na to netrúfla. Keď ide o obranu práce cirkvi, mnohí ľudia sa za ňu neodvážia postaviť a zastať sa spravodlivosti. Nejde tu o to, že sa neodvážia držať pravdy? Niektorí ľudia strkajú hlavu do piesku a pri pohľade na to, že práca cirkvi je narúšaná alebo vyrušovaná, sú ľahostajní, akoby to s nimi nemalo nič spoločné. Ich postojom je zatvárať pred tým oči, ale ak ich niekto kritizuje a hovorí, že by takí nemali byť, alebo nimi opovrhuje či sa pohŕda, začnú byť podráždia sa a myslia si: „Za koho sa to považuješ? Kto si, že ma kritizuješ? Kto si, že sa na mňa pozeráš zvrchu? Musíme si to vydiskutovať.“ Berú si túto vec k srdcu, berú ju vážne a nemôžu ju nechať tak bez toho, aby niečo povedali a vyjadrili svoj postoj. Necítili nič, keď bola práca cirkvi brzdená, vyrušovaná a poškodzovaná, ale namiesto toho pred tým zatvárali oči. Čo sú to za ľudia? (Sebeckí a podlí ľudia.) Ide len o sebectvo a podlosť? Tento problém je taký vážny, že sa nedá zhrnúť len jednou vetou. Dá sa povedať len to, že takíto ľudia nemajú žiadnu ľudskú prirodzenosť a rozhodne nie sú dobrí. Vlastne toto robia antikristi a falošní vodcovia, samozrejme, nie sú výnimkou. Antikristi nemajú ani potuchy, aké sú záujmy Božieho domu, a keď je práca cirkvi brzdená, nevidia to. Niektorí ľudia spôsobujú úplný chaos vyrušovaním práce cirkvi, ale keď to antikristi vidia, neberú to vážne. Zľahčujú to, bez najmenšieho náznaku rozhorčenia vlažne pokarhajú páchateľa niekoľkými jednoduchými poznámkami, krátko mu dohovoria a nič viac. Majú takíto ľudia zmysel pre spravodlivosť? Čo sú to za ľudia? Sú to nevďačníci a zradcovia! Sú odpad!

Práve som uviedol celkový prehľad o tom, čo sú záujmy ľudí, v čom tkvie ich podstata, prečo sa ľudia usilujú o osobné záujmy, aká je povaha ľudského úsilia o osobné záujmy a tiež aká je povaha Božích záujmov a ako sú definované. Božie záujmy sú tou najspravodlivejšou záležitosťou a tak by sa na ne malo aj hľadieť. To, že Boh obhajuje svoje záujmy, rozhodne nie je sebecké ani neslúži len na obhajobu Jeho dôstojnosti a slávy. On skôr chce obhajovať napredovanie a výsledky svojho diela a hájiť spravodlivú vec. Je to to najspravodlivejšie a najoprávnenejšie správanie a postupovanie a je to Boží skutok. Stvorené ľudské bytosti by o tomto Božom skutku nemali prechovávať žiadne predstavy, a už vôbec by nemali vznášať nejaké obvinenia či vynášať súdy. Môžeme povedať, že sú Božie záujmy nadovšetko? (Áno.) Je toto tvrdenie sebecké? (Nie.) Ľudia tomuto aspektu pravdy rozumejú a na tomto základe to tvrdenie obstojí. Nie je úmyselne zaujaté, no nestranné a oprávnené. „Nikdy neberú ohľad na záujmy Božieho domu a dokonca tieto záujmy zrádzajú a zamieňajú za osobnú slávu“ – to je podstata antikristov. Ich postoj a prístup k záujmom sú takéto a oni nikdy neberú ohľad na záujmy Božieho domu. Čo znamená „nikdy“? To, že na Božie záujmy vôbec nemyslia ani o nich nemajú žiadnu predstavu a berú ohľad len na svoje vlastné záujmy – to to znamená. Aké je to vážne? Zrádzajú záujmy Božieho domu a zamieňajú ich za osobnú slávu a osobné záujmy. Ich záujmy sú najvyššie a môžu nahradiť Božie záujmy. Budú za svoje záujmy bojovať bez ohľadu na to, aké podlé, neoprávnené alebo negatívne sú, a aby sa ich zmocnili a bojovali za ne, zašli by tak ďaleko, že by obetovali kohokoľvek a za akúkoľvek cenu. Čo je to za správanie? (Správanie antikristov.) Správanie antikristov – toto robí satan. To satan ovláda toto ľudstvo, krajinu a rasu a zašiel by tak ďaleko, že by obetoval akýkoľvek počet životov výmenou za stabilitu svojej nadvlády. Čo sú jeho záujmy? Moc a dominantné postavenie. Ako teda získa dominantné postavenie a ako túto nadvládu stabilizuje? (Za každú cenu.) Za každú cenu. To znamená, že mu je jedno, či sa jeho praktiky a metódy verejnosti javia ako oprávnené alebo neoprávnené. Používa všetko od vyvražďovania a utláčania až po taktiku cukru a biča, nátlak a lákanie a zašiel by tak ďaleko, že by obetoval kohokoľvek alebo akékoľvek množstvo životov výmenou za stabilitu svojho postavenia a moci vo svojich rukách – to je správanie satana. Aj antikristi robia veci takto.

Vyhovujú tieto slová v dnešnom duchovnom spoločenstve vášmu vkusu? (Dnes som po jeho vypočutí veľa získal a najmä rozbor vedomostí a intelektuálov sa ma veľmi dotkol. Kedysi som celkom nesúhlasil s myšlienkou, že intelektuálom chýba duchovné porozumenie, ale počas tohto obdobia som vďaka Božiemu rozboru vedomostí postupne dokázal nájsť isté paralely a vidieť, že mnohokrát sám nedokážem pochopiť Božie slová, nerozumiem im, keď ich počujem, a keď sa pozerám na ľudí a udalosti, pozerám sa na ne a analyzujem ich z intelektuálneho hľadiska, čo vedie k skreslenému chápaniu – to je nedostatok duchovného porozumenia. Teraz už jasnejšie vidím podstatu intelektuálov.) Keď dnes hovorím o intelektuáloch, rozhodne necielim na žiadnu konkrétnu osobu, no ak sa s Mojimi slovami dokážete porovnať, je to dobrá vec a existuje nádej, že môžete veci zvrátiť a vstúpiť. Mali by ste sa usilovne snažiť, a to od bodu, v ktorom nerozumiete pravde alebo ju nechápete, až po pomalé dosiahnutie bodu, v ktorom jednu po druhej dokážete pochopiť niektoré jednoduché, samostatné a menej hlboké pravdy, aby ste rozumeli pravde, a nie slovám a učeniam. Takto kúsok po kúsku budeš mať duchovné porozumenie. Ak si veci vyjasníš tým, že sa zameriaš na pravdu a realitu, postupne pochopíš pravdu; a ak ich budeš neustále analyzovať, pretože sa zameriaš na učenie a budeš používať logiku a svoju myseľ, budeš rozumieť len učeniu alebo teórii, ktorá sa nikdy nestane pravdou, a nikdy sa nedostaneš ďalej ako k základu učenia. Nie je to tak? (Áno.) Niektorí ľudia hovoria: „Prečo nerozumiem niektorým Božím slovám, ktoré čítam? Ako to, že to ľudia nemajú také ľahké s ich pochopením a prijatím, keď sa posudzujú pomocou gramatiky a na základe štruktúry eseje?“ Ako si vysvetľujete tento problém? Dokážete to teraz pochopiť? Vysvetlím vám to. Boh hovorí k ľuďom od vzniku ľudstva a každé slovo a odsek toho, čo hovorí, tvorí len jazyk, a nie eseje. Keď tu dnes hovorím, čítam esej, podávam správu alebo len konverzujem? (Konverzujete.) Rozprávam sa s vami, hovorím pravdu a hovorím o témach, ktoré potrebujete. Hovorím – nečítam esej. Preto musíte pochopiť, čo je esej a čo hovorenie – medzi týmito dvoma vecami sú rozdiely. Tých niekoľko prvkov, ktoré si eseje vyžadujú, tvoria aspekty vedomostí, ktoré pochádzajú od ľudstva, a Boh sa týmito vedomosťami pri hovorení nemusí riadiť. Stačí Mu len jasne a zreteľne hovoriť pravdy, o ktorých chce hovoriť, a pokiaľ ľudia dokážu pochopiť pravdy, ktoré počujú, tak to stačí a netreba ani len používať interpunkčné znamienka. Ľudstvo vynašlo interpunkčné znamienka a eseje a vynašlo aj gramatiku a prvky, ktoré tieto eseje vyžadujú. Všetky tieto veci spadajú do kategórie vedomostí a Boh sa nimi nemusí riadiť. Navyše jazyk pochádza od Boha a to je pozitívna vec. Preto je to bez ohľadu na to, čo Boh hovorí, správne. Nie je potrebné, aby si v tom hľadal gramatické chyby alebo tieto chyby porovnával či rozoberal. Stačí, ak pochopíš, aký je Boží úmysel v danom diele, v danom odseku a v danej vete, čo je pravda, aké sú pravdy-princípy, ktoré Boh od ľudí vyžaduje, aká je cesta praktizovania, o ktorej Boh ľuďom hovorí, a to stačí. To je rozum, ktorý by mali mať stvorené bytosti – ľudia. Božie slová a činy sa nemusia riadiť všetkými týmito konvenciami a rámcami, ktoré ľudia sformulovali, ani týmito predpismi a čisto intelektuálnymi vecami, ktoré sú vlastné vedomostiam a ktoré netreba dodržiavať. Boh povedal veľa vecí a bez ohľadu na to, čo hovorí, je to pravda. Čím viac ľudia s duchovným porozumením a so skúsenosťami čítajú Božie slová, tým viac cítia, že sú pravda. To, aká je pravda, ktorú tieto slová obsahujú, je niečo, na čo musia ľudia prísť a čo musia hľadať a zažiť. Boh hovorí k ľudstvu – pamätajte, že to, čo Boh robí, je hovorenie, a „hovorenie“ je v slangu známe ako bežné konverzovanie alebo rozprávanie o veciach. Aká podstata je obsiahnutá v tom, čo tu Boh chce povedať? Sú to Božie úmysly, pravda a Božie požiadavky na ľudí – to je ten obsah. Podstatou hovorenia je hovoriť jasne a zreteľne, hovorovým spôsobom, otvorene a tvárou v tvár, niekedy s použitím hovorového jazyka a dialektu a inokedy zas s použitím knižných výrazov. Ak chceš napísať esej, musíš mať v prvom odseku úvod, v strede problém rozvinúť a vysvetliť a potom dospieť k vyvrcholeniu a záveru. Musí byť napísaná presne podľa tohto formátu, aby sa považovala za esej, a až potom si ju učiteľ prečíta a ohodnotí ako priemernú, dobrú alebo výbornú. Môžeš takto hodnotiť Božie slová? Predpokladajme, že by si povedal: „Toto dielo je dobré, používa dobrú gramatiku, je v božskom jazyku a úplne zodpovedá štruktúre eseje, zatiaľ čo tamto dielo nie je až také dobré, je trochu chaotické a nemá takú dobrú štruktúru. Niektoré slová nie sú až také gramaticky správne a sú tam dokonca slová, ktoré sa nezdajú použité na správnych miestach.“ Je v poriadku čítať Božie slová takýmto spôsobom? (Nie.) Čítať ich takýmto spôsobom by bolo skreslené a ty by si nikdy nezískal pravdu. Musíš sa naučiť čítať medzi riadkami Božích slov, aby si videl, čo od teba Boh vyžaduje a čo je pravda, ktorú tieto slová obsahujú – to je tá rozumná vec, ktorú treba urobiť. No ty ani nevieš, ako sa na tieto veci pozerať, a celé dni hovoríš: „Ako to, že Božie slová ani len nie sú eseje? Božie slová by mali pripomínať prejavy a Boh by mal hovoriť vycibreným jazykom.“ Ja to nerobím. Bolo by to také únavné, unavovalo by vás to počúvať a unavil by sa aj ten, kto hovorí. Zamyslite sa nad tým, ako Boh hovorí v nebi, ako hovorí k Jóbovi, ako hovorí k Petrovi a ako hovorí k Mojžišovi a Jonášovi – neboli Božie slová jednoduché a jasné? Vôbec nevidíte, aké sú mimoriadne, abstraktné alebo veľké ani aké precízne je ich znenie. Pozrite sa na to, čo Boh povedal satanovi, keď satan pokúšal Jóba: „Videl si Môjho služobníka Jóba? Veď nieto takého človeka na zemi, dokonalého a spravodlivého, ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlému.“ (Jób 1, 8) a „Pozri, je v tvojich rukách, ale ušetri mu život.“ (Jób 2, 6) Božie slová boli jednoduché a stručné a vysvetľovali to veľmi jasne. To je Božia povaha a podstata. Boh zámerne nepoužíva zavádzajúce dvojzmysly a Jeho veľkosť, mimoriadnosť, ctihodnosť, autorita a moc nie sú predstierané. Prečo hovorím, že nie sú predstierané? Keď hovorí s človekom, nepretvaruje sa, neskrýva sa za maskou vznešenej podoby ani nehovorí veci, ktorým ľudia nerozumejú – to robí satan, Boh to nerobí. A keďže to hovorí Boh, urobí to tak, aby si tomu rozumel. Ak si dieťa, bude s tebou hovoriť slovami, ktorým rozumejú deti. Ak si starší človek, bude s tebou hovoriť jazykom starších ľudí. Ak si muž, bude s tebou hovoriť jazykom, ktorý zvyknú používať muži. A ak si skazená ľudská bytosť, bude s tebou hovoriť spôsobom a stavbou svojich viet, ktorej skazení ľudia rozumejú. Boh hovorí mnohými spôsobmi. Niekedy žartuje, niekedy má ironické poznámky, niekedy je sarkastický, niekedy veci rozoberá, niekedy je prísnejší, inokedy jemnejší, niekedy ťa dojme a niekedy ťa utešuje po tom, čo ťa orezal… Všetko toto dielo, ktoré Boh koná, a všetky tieto pravdy, ktoré vyjadruje, nie sú strnulé, ale plynulé. Boh je prameňom živej vody a zdrojom pravdy. Čokoľvek Boh povie, je v poriadku, je v tom pravda a nezáleží na tom, akým spôsobom to povie. Ak má niekto neustále predstavy o spôsoboch, ktorými Boh hovorí, o štruktúre Jeho jazyka a tak ďalej, neustále ich podrobne skúma a pochybuje o nich a vždy sa pre tieto veci cíti rozrušený a myslí si: „Boh, v ktorého verím, v skutočnosti nepôsobí ako Boh. Prečo je taký? Nechcem ho teda prijať. Bolo by príliš trápne, keby som ho prijal. Radšej budem veriť v toho a toho,“ čo je to za človeka? (Pochybovač.) Je to pochybovač. Akí ľudia tvoria väčšinu pochybovačov? Ľudia, ktorým chýba duchovné porozumenie. Keď ľudia, ktorým chýba duchovné porozumenie, čítajú Božie slová, uprene ich skúmajú, čo má za následok, že im stále celkom nedokážu prísť na kĺb, a tak uvažujú: „Keďže je toto pravá cesta, dajú sa takouto vierou skutočne získať požehnania? Toľko ľudí verí. Ak nebudem veriť, nepôjdem do pekla?“ Dokonca spriadajú malicherné plány. Neuvažujú: „Hovoria, že v Božích slovách je pravda, tak čo je to pravda? Ako to, že som ju ešte nevidel? Musím čítať a počúvať!“ Jedného dňa konečne „porozumejú tomu, čo počujú“ a pomyslia si: „To, čo tieto slová zjavujú, je skutočný stav vecí a je to pravda. No ten jazyk je príliš obyčajný, všedný a veľmi tuctový a inteligencia by ním mohla opovrhovať, znevažovať ho a považovať ho za tie najobyčajnejšie reči. V prípade niektorých slov by ho dokonca mohli považovať za fádny, a niektoré slová, k použitiu ktorých by sa vysokopostavení intelektuáli vo vzdelanostných kruhoch nikdy neznížili, v skutočnosti vychádzajú z Božích úst – je to také nepochopiteľné a určite by to tak nemalo byť, však?“ Aké sú dôsledky tohto neustáleho podrobného skúmania? Budeš mať pocit, že si lepší než Boh a že to Boh by mal veriť v teba a vyvyšovať ťa. Nie je to problematické? Sú to ľudia, ktorým chýba duchovné porozumenie. Ich postoj k Bohu je vždy taký, že stoja proti Nemu a podrobne Ho skúmajú. A popri tom, ako Boha podrobne skúmajú, Mu vzdorujú a popri tom, ako Mu vzdorujú, si myslia: „Je lepšie, že nie si Boh, pretože si taký bezvýznamný. Nie si ako Boh. Keby si bol Boh, necítil by som sa pokojne. Ak tebou budem opovrhovať, podrobne ťa skúmať a analyzovať ťa až do takej miery, že už nebudeš Bohom a nikto v teba nebude veriť, budem šťastný, a ak budem hľadať veľkého Boha, v ktorého budem veriť, budem pokojný.“ Takíto ľudia sú pochybovači. Väčšine pochybovačov chýba duchovné porozumenie. Nikdy nepochopia ani nezískajú pravdu z týchto najobyčajnejších Božích výrokov. Iba ich znova a znova podrobne skúmajú, pričom nielenže nezískavajú pravdu, ale aj ničia dôležitú záležitosť svojej vlastnej spásy a tiež sa odhaľujú a vyraďujú. Tu ukončime dnešné duchovné spoločenstvo. (Bohu vďaka!) Dovidenia!

17. januára 2020

Poznámky pod čiarou:

a. „Lao“ a „xiao“ sú predpony, ktoré sa v čínskom jazyku pridávajú pred priezviská ako oslovenie vyjadrujúce dôvernosť alebo neformálnosť medzi hovoriacim a poslucháčom.