Ôsmy bod: Chceli by, aby sa ostatní podriaďovali len im, nie pravde ani Bohu (Tretia časť)

Doplnok: Rozbor východnej a západnej tradičnej kultúry

Povedzte Mi, čo je pravda? Nehovorili sme už predtým o tejto téme v duchovnom spoločenstve? (Áno, hovorili.) Nuž teda, povedzte Mi vlastnými slovami, čo je pravda. (Pravda je princíp a kritérium, podľa ktorého sa posudzujú všetky osoby, udalosti a veci.) Dobre. Ešte niekto? Dá sa to povedať aj inak? Nerozmýšľajte nad tým, aké slová učenia použiť alebo ktorú vetu z Božích slov si vybrať ako svoju odpoveď, odpovedzte jednoducho slovami z vašej vlastnej skutočnej skúsenosti a praktického porozumenia. Je v poriadku, ak nebudú veľmi hlboké. Niektorí ľudia hovoria: „Božie slová sú pravda.“ Hoci je to správne, ak dokážeš povedať len tieto slová, ale nerozumieš ich skutočnému významu, potom sú pre teba len učením. Poďme teraz o krok ďalej – čo je pravda? Čo sú Božie slová? Aká je podstata Božích slov? Je pravda kritérium, ktoré ľudia vytvárajú premýšľaním a uvažovaním? (Nie, nie je.) Je pravda zhrnutím toho, čo ľudia zažili, a poznania, ktoré nadobudli, alebo nejaký druh spoločenskej kultúry, alebo tradičná kultúra vytvorená v určitom spoločenskom kontexte? (Nie, nie je.) Je teda pravda princípmi, ktoré si ľudia sami zhrnú pre svoje správanie a skutky? (Nie, nie je.) Čo presne to teda je? Ako môžeme špecifikovať tu spomínané princípy, aby mali presný význam a ľudia hneď, ako ich počujú, vedeli, že sú pravdou? Ako to môžeme povedať tak, aby to ľudia vnímali ako stručné a presné? (Všetky Božie požiadavky na človeka sú pravda.) Všetky Božie požiadavky na človeka sú pravda, to je správne, ale ako by ste to mohli povedať ešte presnejšie? (Pravda je realita všetkých pozitívnych vecí.) Toto sa často hovorilo už predtým. Často sme hovorili, že Božie slová, Jeho požiadavky na človeka a realita všetkých pozitívnych vecí sú pravda – čo ešte? (Pravda je kritérium a cesta, ako by mali ľudia riešiť záležitosti a ako by si mali počínať.) Pravda je kritérium a cesta, ako by mali ľudia riešiť záležitosti a ako by si mali počínať, aj to je správne. Teraz spojte všetky tieto aspekty a definujte pravdu jednou stručnou vetou. (Boh je pravda.) Boh je pravda; to je trochu priširoké, príliš všeobecné. Musí to byť konkrétnejšie, aby mali ľudia po tom, ako to začujú, pocit, že ide o presnú definíciu, nie prázdnu, ale celkom konkrétnu a praktickú, a aby si mysleli, že to znie výstižne. Skúste to zhrnúť znova: ako by ste to mohli formulovať presnejšie? (Už predtým sa Zhora v duchovnom spoločenstve hovorilo, že pravda je kritériom pre správanie a činy človeka a uctievanie Boha.) Nie je to stručne povedané? (Áno, je.) Pravda je kritériom pre správanie a činy človeka a uctievanie Boha. Prečo ju definovať ako kritérium? Ako by sme mali chápať toto slovo „kritérium“ v doslovnom význame? (Ako presný princíp.) Ako presný princíp alebo pravidlo; dá sa nazvať aj nariadením. Na čo sa teda vzťahuje toto „kritérium“? (Na štandard.) Vzťahuje sa na štandard, presné pravidlo a princíp. To nazývame kritériom. Kritérium pre správanie a činy človeka a uctievanie Boha – ak sú tieto definície presné, s čím potom toto kritérium súvisí? Na čo sa tu vzťahuje? Je to tak, ako bolo definované už predtým: kritérium pre správanie a činy človeka a uctievanie Boha. Toto je pravda. Takže, keď si niekto prečíta túto vetu, mohol by si pomyslieť: „Aj naša tradičná kultúra je pravda?“ Dá sa to zaradiť do kategórie pravdy? (Nie, nedá.) Nedá sa. Môže vari povedať: „Máme záver z akademického výskumu, ktorý je pravdou,“ alebo „Náš národ má kultúru alebo skúsenosť, alebo dobrý morálny štandard, ktorý je tiež pravdou“? Dá sa pravda definovať takto? (Nie, nedá.) Prečo nemôžeme použiť tieto veci na definovanie pravdy? Prečo hovoríme, že tieto veci nemajú nič spoločné s pravdou? (Nemajú nič spoločné s uctievaním Boha.) Správne. Môžu súvisieť so správaním ľudí, ale nesúvisia s uctievaním Boha. Na čo sa vzťahuje správanie, o ktorom hovoria? Aké sú ich štandardy a pravidlá? Dobré správanie, ktoré pochádza od satana. Nejde v nich o uctievanie Boha, ale o uctievanie a obranu satana. Sú to súbory výrokov alebo kultúr o správaní, ktoré boli zhrnuté z ľudských domnienok a predstáv a z toho, čo ľudia považujú za dobré mravy alebo správanie. Nezahŕňajú pravdu ani uctievanie Boha – nemajú nič spoločné s uctievaním Boha.

Číňania zhrnuli tradičnú kultúru, ktorá je vhodná len pre Číňanov a ktorú ľudia zo Západu prijať nemôžu. Ľudia zo Západu majú svojich vlastných národných hrdinov, národnú morálnu integritu a národné kultúry, keby však mali priniesť svoje kultúry na Východ, prijali by ich tamojší ľudia? (Nie, neprijali.) Rovnako by neboli prijaté. Preto, bez ohľadu na to, ako vysoko si ľudia tieto kultúry cenia alebo za aké vznešené tieto tradície považujú, existuje nejaký vzťah medzi nimi a pravdou? (Nie, neexistuje.) Neexistuje žiadny vzťah. Napríklad na Východe existuje istý druh tradičnej kultúry, ktorá tvrdí, že sovy nie sú zvieratá, ktoré prinášajú šťastie. Čo ľudia hovoria? „Nemali by ste sa báť sovy, ktorá plače, ale tej, ktorá sa smeje. Stačí počuť sovie volanie a určite sa stanú zlé veci.“ V tradičnej východnej kultúre sa verí v to, že sovy znamenajú nepriazeň a nešťastie. Majú teda ľudia na Východe radi toto „nešťastné“ zviera? (Nie, nemajú.) Na čom je založená táto nechuť? Je založená na východnej tradičnej kultúre a na tom, čo sa dedí z generácie na generáciu a hovorí: „Počuť volanie sovy je predzvesťou smrti v rodine.“ Môže to byť pravidlo, ktoré si ľudia zhrnuli, alebo ľudská predstava, či náhoda, a ľudia potom vo svojich srdciach veria, že sovy sú zlé. Myslia si, že by ich nikto nemal uctievať ani s nimi zaobchádzať ako s priaznivými zvieratami a že ak uvidia sovu, mali by ju čo najrýchlejšie odohnať a nevítať ju. Nie je to istý druh kultúry? (Áno, je.) Bez ohľadu na to, či ide o pozitívny alebo negatívny druh kultúry, je to druh ľudového dedičstva. Zatiaľ sa nerozprávajme o tom, či je to správne alebo nesprávne, a povedzme len, že tento druh kultúry je každým človekom na Východe, najmä v Číne, plne prijímaný. Každý človek tam vo svojom srdci verí, že sovy sú zlé a nepatria medzi priaznivé zvieratá, ak teda nejakú uvidia, ponáhľajú sa vyhnúť sa jej. Na Západe však niektorí ľudia veria, že sovy patria medzi priaznivé zvieratá a sochy a maľby sov používajú ako dekorácie. Na všetkých druhoch vyšívaných diel a totemov takisto nachádzame vzory sov a zaobchádza sa s nimi ako s priaznivými zvieratami. Čo znamená byť priaznivým zvieraťom? Znamená to, že toto zviera ti môže priniesť šťastie a po vypočutí jeho volania alebo po jeho zazretí ťa nepostretne nešťastie. Toto je druh ľudovej tradičnej kultúry na Západe. Nebudeme posudzovať, ktorá z týchto kultúr je správna a ktorá nesprávna; nebudeme o tom vynášať súd. Prostredníctvom tejto záležitosti však môžeme vidieť, že to isté Bohom stvorené zviera je na Východe a na Západe predmetom rôznych názorov a predstáv, ktoré sú navyše úplne odlišné. Ľudia na Východe ho nepovažujú za nič dobrého a bez ohľadu na to, či sa sova smeje alebo plače, nepovažuje sa to pre nich za dobré, zatiaľ čo ľudia na Západe si myslia, že bez ohľadu na to, či plače alebo sa smeje je to priaznivé a že už len zazretie sovy im môže priniesť šťastie, takže so sovami zaobchádzajú ako s priaznivými zvieratami. Tieto dva pohľady a spôsoby zaobchádzania so sovami pochádzajú z tradičnej kultúry: jedna verí, že sovy prinášajú nešťastie, a druhá ich považuje za priaznivé znamenie. Keď sa na to pozrieme teraz, ktorá z nich je v súlade s pravdou a ktorá nie? (Ani jedna nie je v súlade s pravdou.) Na čom zakladáte toto tvrdenie? (Ani jeden názor nepochádza od Boha.) To je správne. Keď ľudia hovoria, že sovy nie sú priaznivé zvieratá, na čom toto tvrdenie zakladajú? Je to východná tradičná kultúra; to, čo považujú za priaznivé alebo nepriaznivé, alebo za to, čo prináša pohromu, nešťastie alebo šťastie, sa meria podľa tradičnej kultúry. Ide o spôsob pohľadu na veci odvodený z fantázií a predstáv, z ktorých tento druh kultúry vzniká. Západniari si myslia, že takéto zviera môže ľuďom priniesť šťastie, a samozrejme, je to o niečo lepšie a pokrokovejšie než vnímať ho ako symbol nešťastia a zaobchádzať s ním tak. Dáva to ľuďom pocit, že je to celkom dobré zviera, a prinajmenšom sa potom, čo ho zazrú, budú cítiť pokojne a vyrovnane, čo je lepšie ako cítiť sa nešťastne. Ale čo môžeš získať z takéhoto chápania? Môžu ti sovy skutočne priniesť šťastie? (Nie, nemôžu.) Ak si sa narodil v Číne, mohli by sovy skutočne určiť tvoje šťastie? Tiež nie. Čo z toho teda môžeš vidieť? Bez ohľadu na to, či veríš, že ti toto zviera môže priniesť nešťastie alebo šťastie, ide len o ľudskú vieru a predstavu, nie o skutočnosť. Čo to dokazuje? (Že tradičná kultúra nie je pravda.) Správne; žiadna kultúra nie je pravda. Ako by si teda mal zaobchádzať so sovami spôsobom, ktorý je v súlade s pravdou? Dotýka sa to kritéria pre správanie a činy človeka a uctievanie Boha. Aké je tu kritérium? Teda, z akej perspektívy by si toto stvorenie mal vnímať a ako by si s ním mal zaobchádzať, keď sa pred tebou objaví, bez ohľadu na to, či plače alebo sa smeje – tieto veci zahŕňajú kritérium. Čo je to kritérium? (Pravda.) Kritérium je pravda. Pokiaľ ide o to, ako by si mal zaobchádzať so sovou, na čom by si to mal založiť? (Na Božích slovách.) A čo hovorí Božie slovo o zaobchádzaní s týmto druhom stvorenia? Jeho slová konkrétne nehovoria: „Musíš so sovami zaobchádzať správne a v tejto veci nemôžeš byť zaujatý. Nemôžeš hovoriť, že sovy znamenajú nešťastie, ani že ti prinesú šťastie. Musíš so sovami zaobchádzať objektívne a spravodlivo.“ Boh to nepovedal. Aký základ teda potrebuješ mať, aby tvoje názory na sovy boli v súlade s kritériom, s pravdou? (Skutočnosť, že Boh stvoril všetky veci.) Tvojím základom by mala byť skutočnosť, že Boh stvoril všetky veci, to je pravda. V Božích rukách majú všetky veci svoju funkciu, poslanie a hodnotu v existencii. Čo ešte? (Všetky veci sú z Božej perspektívy dobré.) Správne, všetko, čo Boh stvoril, je dobré, má hodnotu v existencii a potrebuje existovať. Pokiaľ niečo pochádza od Boha a On to stvoril, potom to nikdy nebude zbytočné. Čo znamená toto „nikdy nebude zbytočné“? Znamená to, že to ľuďom nebude náhodne prinášať nešťastie. Mohla by ti malá sova skutočne náhodne priniesť nešťastie? Nerobilo by to potom tú sovu príliš mocnou? Kto je vyššie: človek alebo sova? Ľudia sú správcami všetkých vecí a je presnejšie povedať, že oni ovládajú osudy sov a mohli by všetky sovy len tak vyhubiť. Je nemožné, aby sovy zmenili osud človeka. Aký spôsob zaobchádzania s týmto stvorením je teda v súlade s pravdou? Zaobchádzať s ním podľa Božích slov. Boh stvoril všetky veci, všetky rôzne stvorenia a aj ľudí. Sovy sú stvorenia, mali by sme k nim teda pristupovať z perspektívy, s akou zaobchádzame so všetkými stvorenými bytosťami. Po prvé, nemôžeme len tak ničiť zákony jej prežitia. Napríklad, zvykom a vlastnosťou sov je spať počas dňa a loviť a byť aktívne v noci. Ak narazíš na zranenú sovu a láskavo sa jej ujmeš, ako by si s ňou mal zaobchádzať? (Podľa jej zvykov.) Správne, musíš rešpektovať zákony, podľa ktorých žije. Nerozmýšľaj o tom, že ju prinútiš spať v noci a dáš jej tabletky na spanie, ak nespí. To je nesprávne. Ak je v noci vždy hlučná a ruší tvoj odpočinok, môžeš ju presunúť niekam, kde ťa nebude rušiť, nemôžeš však narušiť zákony, podľa ktorých žije, ani porušiť jej spôsob prežitia. Nie je to správny spôsob, ako s ňou zaobchádzať? (Áno, je.) Toto by mala byť tvoja perspektíva voči všetkým veciam, ktoré Boh stvoril. Po prvé, maj správnu perspektívu. To je prvý krok, ktorý by si mal urobiť pri akejkoľvek činnosti. Po druhé, musíš túto správnu perspektívu uplatňovať pri robení vecí alebo vybavovaní záležitostí, aby to, čo robíš, bolo v súlade s pravdou. To sú kritériá. Kritériá, jednoducho povedané, sú presné pravidlá a zákony. Napríklad, keď mačka vidí myš, chce ju chytiť. Povedzme, že si myslíš, že aj myši sú Božími stvoreniami, a chceš mačku obmedziť a zabrániť jej chytiť myš – je to nesprávne? (Áno, je.) Čo si myslíš o tomto prístupe? (Porušuje zákony.) Je to proti zákonom prírody. Keď niektorí ľudia vidia rybu vo vode, premýšľajú: „Každý vraví, že ryby nemôžu žiť bez vody. Ale ja skúsim všetko, aby som ju dostal z vody a prinútil ju žiť na súši.“ To má za následok, že ryba krátko nato uhynie. Za aké sa to označí? (Za absurdné.) To je absurdné. Keď diskutujeme o sovách, dokázali ste viac-menej pochopiť, čo sú kritériá a na čom sú založené? (Sú založené na Božích slovách.) Správne, sú založené na Božích slovách. Ako by ste teda mali v budúcnosti zaobchádzať so sovami? Ak by jedného večera pri tvojom okne volala sova, ako by si sa zachoval? Prinajmenšom vieme, že má právo volať, a mali by sme jej dovoliť, aby to právo uplatnila. Ak je príliš hlučná, môžeš ju odohnať, nie je však potrebné sa obávať, či ťa nasledujúci deň nestihne nešťastie. Je zbytočné si to myslieť, pretože osud človeka, život a smrť sú v Božích rukách a pod Jeho zvrchovanosťou. Ľudia nerozumejú pravde, ľahko teda môžu začať byť zaujatí voči veciam a dokonca mať fantázie a predstavy alebo sa stať trochu poverčivými. To ich vedie k tomu, že na mnohé veci majú nesprávne názory a nedokážu konať v súlade s princípmi pravdy ani spĺňať kritérium pre správanie a činy človeka a uctievanie Boha vo všetkom. Aký je dôvod? (Nepochopenie pravdy.) Je to spôsobené nepochopením pravdy.

Keď niektorí ľudia z Východu prídu do kontaktu s tými zo Západu, všimnú si ich výrazné črty – vysoké nosy, veľké oči, rôzne farby vlasov a to, ako elegantne všetci vyzerajú – a nevedomky si voči nim vypestujú pocit závisti alebo obdivu. Potom prostredníctvom pokračujúceho kontaktu neustále prijímajú západnú kultúru. Prečo ju dokážu prijať? Kvôli závisti vo svojich srdciach a túžbe byť ako oni. Myslia si, že vzhľad je určený Bohom a nedá sa zmeniť, ale že by získali na dôstojnosti, keby sa dokázali prispôsobiť prvkom typickým pre západný štýl života, ako je spôsob stravovania, obliekania a používania vecí, ako aj spôsob reči, myslenia a kultúra Západniarov. Čo si myslíš o takejto myšlienke? Má ju každý? (Áno, má.) Niektorí z Východu radi napodobňujú tých zo Západu a prvou vecou, ktorú napodobňujú, je pitie kávy. Majú pocit, že pitie čaju praktizované na Východe je príliš obyčajné, a tak sa od Západniarov učia piť kávu. Niektorí ľudia z Východu najmä vidia, ako sa mnohí Západniari každé ráno ponáhľajú do práce so šálkou kávy v ruke, a časom sa to naučia aj oni, niekedy dokonca aj vtedy, keď sa v skutočnosti neponáhľajú. Tomu sa hovorí napodobňovanie. Ľudia z Východu v skutočnosti tento zvyk nemajú, myslia si však, že zvyky Západniarov sú dobré, ušľachtilé a elegantné. Veria, že ak im tento zvyk vlastný nie je, musia sa ho naučiť a napodobňovať, a ak sa ho naučia a budú podľa neho žiť, myslia si, že sa určite zaradia medzi Západniarov a sami sa nimi stanú. Toto je istý druh uctievania Západniarov. Ak sa ti niečo naozaj páči, potom to pokojne študuj, ale ak sa tento druh zvyku len učíš ako pretvárku, aby si sa predvádzal pred ostatnými, potom ide o napodobňovanie. Ak niekto nerozumie pravde, nebude mať pri ničom, čo robí, žiadne kritérium a bude ako mucha po oddelení hlavy, bez cieľa a bez smeru. Keď uvidia Západniarov, budú študovať, ako sa Západniari správajú; keď uvidia, čo je vo svete v móde, budú študovať to. Neverci sú takí, a ak niekto, kto verí v Boha, robí to isté, aký je to človek? (Pochybovač.) Správne. Majú nejaké štandardy alebo princípy, keď niečo robia? (Nie, nemajú.) Nemajú žiadne princípy. Prečo? Pretože zbožňujú svetské trendy a podlosť; neobdivujú Boha, vo svojom srdci nemilujú pravdu a neprijímajú a nehľadajú ju. Všetci takíto ľudia sú pochybovači. Pretože človek toto typu má tieto vlastnosti, a aj keď je v cirkvi, číta Božie slová a počúva kázne, nikdy nebude schopný nájsť kritérium pre správanie a činy človeka a uctievanie Boha. To samozrejme znamená, že pochybovači nikdy nemôžu získať pravdu. Nie je to tak? (Áno, je.) Napodobňovanie pitia kávy inými môže odhaliť preferencie človeka, cestu, ktorou sa uberá, a princípy jeho konania. Povedz Mi, predstavuje pitie čaju pravdu, alebo je pitie kávy pravda? (Ani jedno nesúvisí s pravdou.) Dobre povedané. Čo je teda pravda? Niektorí ľudia hovoria: „Všetko, čo pochádza od Boha, je pravda. Božie slová, ktoré hovoria, že je pre teba dobré jesť sezónne produkty, sú pravda.“ To je správne. Pravda predstavuje kritérium pre správanie a činy človeka a uctievanie Boha. Čo teda zahŕňa kritérium pre správanie? Dotýka sa každého aspektu pravdy týkajúceho sa správania. A čo kritérium pre činy? Je to spôsob a prostriedky, ktorými riešiš veci. Netreba dodávať, že všetci poznáme kritérium pre uctievanie Boha. Rozsah tohto kritéria sa vzťahuje na tieto veci a každá z nich zahŕňa pravdu. Predpokladajme, že niekto povie: „Prečo nemáš rád čaj?“ a ty povieš: „To, že nemám rád čaj, nie je v súlade s pravdou?“ Iná osoba povie: „Si na Západe, tak prečo si sa nenaučil piť kávu? Je také nevkusné nepiť kávu!“ a ty povieš: „Pokúšaš sa ma odsúdiť? Je hriech nepiť kávu? Je ‚vkus‘ pravda? Akú hodnotu má vkus?“ Je úplne bezcenný, však? Nerozumieť pravde, to je to, čo je naozaj bezcenné! Čo by ľudia mali prostredníctvom tohto príkladu pochopiť? Mali by pochopiť to, aké názory by mali mať na tieto osoby, udalosti a veci a ako s nimi zaobchádzať tak, ako to vyžaduje Boh na splnenie Jeho požadovaných štandardov. Čo by mali ľudia zo všetkého tohto pochopiť a čo by v tom mali hľadať? Kritérium, ktorým by sa mali riadiť pri zaobchádzaní so všetkými druhmi vecí.

Myslíte si, že tradičná kultúra alebo národné cítenie môžu byť hodné pojmu „kritérium“? (Nie.) Napríklad: „Byť človekom znamená, že musíš milovať svoju krajinu“ – je to kritérium? (Nie, nie je.) „Byť človekom znamená, že musíš byť synovský k svojim rodičom“ – je to kritérium? (Nie, nie je.) Niektorí tiež hovoria: „Ženy musia byť cnostné,“ alebo „Ženy musia dodržiavať Tri poslušnosti a Štyri cnosti“, sú to však kritériá? (Nie, nie sú.) „Muž môže mať len jednu ženu a musí byť verný“ – je to kritérium? Kvalifikuje sa to ako pravda? (Nie, nekvalifikuje.) Ide tu o správne správanie a morálku a tú úplne najzákladnejšiu vec v ľudskej prirodzenosti, nedosahuje to však úroveň pravdy. Je to v súlade s morálnymi štandardmi správania normálnej ľudskej prirodzenosti, môže sa to ale považovať za kritérium? Na čo sa vzťahuje kritérium? (Na pravdu.) Kritérium sa vzťahuje na pravdu a čokoľvek, čo úroveň pravdy nedosahuje, preto kritériom nie je. Chápete? Sú požiadavky na mužov a ženy v tradičnej kultúre, ktoré som práve spomenul, Božími požiadavkami? (Nie, nie sú.) Nuž, čo Boh vyžaduje od mužov? Čo hovorí Biblia? (Aby pracovali a potili sa pre to, aby uživili svoje rodiny.) Toto je Božia požiadavka na mužov a ide o najzákladnejšiu vec, ktorú by mal muž byť schopný urobiť. A čo Božie pravidlo pre ženy? (Že ich túžbou bude túžba po ich manželoch.) Keďže toto hovoria Božie slová, je to pravda a je to to, čo by ľudia mali dodržiavať. Čokoľvek, čo pochádza z ľudskej tradičnej kultúry alebo morálnych písiem, akokoľvek správne to môže byť, nie je pravda. Prečo hovorím, že to nie je pravda? (Pretože to nepovedal Boh.) Čo Boh nepovie, určite nie je pravda, a tou nie je ani to, čo nemá nič spoločné s požiadavkami Božích slov. Aké sú štandardy, podľa ktorých ľudia z Východu definujú ženy? Veria, že dobré ženy musia byť v prvom rade jemné a cnostné, kultivované a uhladené, roztomilé a krehké, a že po svadbe sa musia bez sťažností starať o všetkých ostatných v rodine, mladých aj starých. Sú len rohožkami. Toto je obraz žien vytvorený na Východe; toto sú požadované štandardy, ktoré tam pre ženy majú. Pozrime sa teraz na to, aké sú požadované štandardy Západniarov pre ženy, teda čo vzdelávajú a obhajujú prostredníctvom svojich myšlienok a názorov. Západniari veria, že ženy by mali byť nezávislé, slobodné a rovnoprávne – to sú v podstate práva žien, ktoré Západ obhajuje. Tieto práva majú základnú definíciu a požiadavku na ženy, predstavujú teda základný koncept pre životný štýl a vzhľad ženy. Aký je tento koncept? Že ženy by nemali byť celý deň poddajné, úbohé a dobre vychované, ako rohožky. Myslia si, že je to zlé a že ženy musia byť silné a odvážne. Toto sú požadované štandardy pre ženy v srdciach Západniarov. Veria, že ženy nemusia byť ako bábky, ktoré sa denne pokorne podriaďujú nepriazni osudu a čakajú, aby ich ostatní karhali alebo im dávali príkazy. Myslia si, že to nie je potrebné. Západniari obhajujú, že ženy majú byť vo svojom konaní proaktívne, nezávislé a odvážne. Samozrejme, to, čo chápeme, nemusí byť úplne v súlade s ich myslením, ale toto je v podstate hlavný rozdiel medzi východnými a západnými ženami. Ktorý z týchto dvoch názorov je správny? (Ani jeden nie je správny.) V skutočnosti tu nejde o to, či je niečo správne a nesprávne. V rámci východného spoločenského kontextu, v takejto komunite, musíš žiť takto. Mohla by si sa vzbúriť, keby si chcela? V rámci rodiny riskuješ vzburou smrť. Na Západe by si mohla žiť ako západná žena, ale bez ohľadu na to, ako žiješ, v akom spoločenskom kontexte alebo v akej komunite, ktorý názor je v súlade s pravdou? (Ani jeden z nich nie je v súlade s pravdou.) Ani jeden názor nie je v súlade s pravdou, oba ju porušujú. Prečo to hovorím? Ľudia z Východu chcú, aby ženy boli vždy dobre vychované, aby stelesňovali Tri poslušnosti a Štyri cnosti, aby boli cnostné a jemné – aký to má účel? Aby ich bolo možné ľahko ovládať. Toto je škodlivé zmýšľanie, ktoré vyrástlo z tradičnej východnej kultúry a v skutočnosti ľuďom škodí, čo nakoniec vedie ženy k tomu, že žijú život bez smeru alebo vlastných názorov. Tieto ženy nevedia, čo by mali robiť, ako to robiť, alebo aké činy sú správne alebo nesprávne. Dokonca obetujú svoje životy svojim rodinám, stále však majú pocit, že neurobili dosť. Je to pre ženy určitý druh ujmy? (Áno, je.) Dokonca nekladú odpor, keď sú im odobraté ich vlastné práva, práva, ktoré by mali požívať. Prečo sa nebránia? Hovoria: „Je nesprávne sa brániť, nie je to cnostné. Pozri sa na tú a tú, robí to oveľa lepšie ako ja a trpela oveľa viac, a predsa sa nikdy nesťažuje.“ Prečo by takto rozmýšľali? (Sú ovplyvnené tradičným kultúrnym myslením.) Je to táto tradičná kultúra, ktorá sa v nich hlboko zakorenila a spôsobila im veľké utrpenie. Ako dokážu tolerovať takéto trápenie? Dobre vedia, že ide o bolestivé trápenie, že sa cítia bezmocné a zraňuje to ich srdcia, tak ako to môžu stále znášať? Aký je objektívny dôvod? Že toto je ich sociálne zázemie, takže sa nemôžu oslobodiť, ale len sa mu pokorne poddať. Takto sa aj subjektívne cítia. Nerozumejú pravde, ani tomu, ako by mali ženy žiť s dôstojnosťou, ani správnemu spôsobu života pre ženy. Nikto im tieto veci nepovedal. Kam siaha ich povedomie o tom, aké je kritérium pre správanie a činy žien? K tradičnej kultúre. Myslia si, že to, čo sa odovzdávalo z generácie na generáciu, je správne, a že ak to niekto poruší, jeho svedomie by malo byť odsúdené. Toto je ich „kritérium“. Ale je toto kritérium skutočne správne? Malo by sa dať do úvodzoviek? (Áno, malo.) Toto kritérium nie je v súlade s pravdou. Bez ohľadu na to, ako je správanie niekoho pod kontrolou tohto typu myslenia a názoru schvaľované alebo priaznivé, je to skutočne kritérium? Nie je, pretože je v rozpore s pravdou a ľudskou prirodzenosťou. Po dlhý čas sa ženy na Východe museli starať o celé svoje rodiny a boli zodpovedné za všetky malé triviálne záležitosti. Je to spravodlivé? (Nie, nie je.) Ako to teda môžu tolerovať? Pretože sú viazané týmto druhom myslenia a nazerania. Ich schopnosť tolerovať to naznačuje, že hlboko vo vnútri sú si na 80 % isté, že je to správna vec, a že ak skrátka len vydržia, budú schopné splniť štandardy tradičnej kultúry. Bežia teda tým smerom, k tým štandardom. Keby si hlboko vo vnútri mysleli, že je to nesprávne a že by to nemali robiť, že to nie je v súlade s ľudskou prirodzenosťou a že je to proti ľudskej prirodzenosti a pravde, mohli by to naďalej robiť? (Nie, nemohli.) Museli by vymyslieť spôsob, ako sa od tých ľudí dostať preč a nebyť ich otrokmi. Väčšina žien by sa to však neodvážila urobiť – čo si myslia? Že by mohli prežiť bez svojej komunity, ale že keby odišli, niesli by hroznú stigmu a trpeli by určitými následkami. Potom, čo to zvážia, si myslia, že keby to urobili, ich kolegovia by klebetili o tom, ako neboli cnostné, spoločnosť by ich určitým spôsobom odsúdila a vytvorila by si o nich určité názory, a to všetko by vyústilo do vážnych následkov. Nakoniec si to premyslia a povedia si: „Je lepšie skrátka to tolerovať. Inak by ma ťarcha odsúdenia rozdrvila!“ Takéto sú východné ženy z generácie na generáciu. Čo musia znášať za všetkými týmito dobrými skutkami? Zbavenie vlastnej ľudskej dôstojnosti a práv. Sú tieto myšlienky a názory v súlade s pravdou? (Nie, nie sú.) Nie sú v súlade s pravdou. Boli zbavené svojej dôstojnosti a ľudských práv a prišli o svoju integritu, svoje nezávislé životné a myšlienkové priestory a svoje práva hovoriť a vyjadrovať svoje vlastné túžby – všetko to, čo robia, robia pre tých ľudí doma. Aký je ich účel v tom, že to robia? Splniť štandardy, ktoré od žien vyžaduje tradičná kultúra a nechať sa chváliť inými ľuďmi, ktorí ich nazývajú dobrými manželkami a dobrými ľuďmi. Nie je to druh mučenia? (Áno, je.) Je tento spôsob myslenia správny alebo skreslený? (Je skreslený.) Je v súlade s pravdou? (Nie, nie je.) Boh stvoril pre ľudstvo slobodnú vôľu a aké sú myšlienky, ktoré z tejto slobodnej vôle pochádzajú? Sú v súlade s ľudskou prirodzenosťou? Tieto myšlienky musia byť prinajmenšom v súlade s ľudskou prirodzenosťou. Okrem toho takisto chcel, aby ľudia mali presné názory a chápanie všetkých osôb, udalostí a vecí v priebehu svojho života a aby si potom zvolili správnu cestu k životu a uctievaniu Boha. Život žitý týmto spôsobom je daný Bohom a ľudia by si ho mali užívať. Ľudia sú však celý život týmito takzvanými tradičnými kultúrami a morálnymi písmami obmedzovaní, viazaní a skresľovaní a nakoniec sa stávajú čím? Stávajú sa bábkami tradičnej kultúry. Nie je to spôsobené tým, že ľudia nerozumejú pravde? (Áno, je.) Zvolil by si niekto z vás v budúcnosti túto cestu? (Nie, nezvolil.) Čo by si teda mal urobiť? Predpokladajme, že povieš: „Budem s nimi bojovať,“ alebo „Už im nebudem slúžiť. Mám ľudské práva a mám svoju integritu“. Je to v poriadku? (Nie, nie je.) Toto nie je v poriadku. Je to prechod z jedného extrému do druhého a nie je to svedectvo o Bohu ani Jeho oslava. Ako by si teda mal konať? (V súlade s princípmi.) Samozrejme, je správne konať v súlade s princípmi a s každým by si mal zaobchádzať v súlade s princípmi, zaobchádzať so všetkými ako s bratmi a sestrami, ak veria v Boha, a ako s neveriacimi, ak neveria. Nie je potrebné si ubližovať, deformovať svoju integritu alebo sa vzdávať svojej dôstojnosti a práv tým, že za nich obetuješ svoj život. Nezaslúžia si to. Na tomto svete je len Jeden, za ktorého sa oplatí obetovať život. Kto je to? (Boh.) Prečo? Pretože Boh je pravda a Jeho slová sú kritériom pre existenciu, správanie a činy človeka. Pokiaľ máš Boha a Božie slová, potom sa neodchýliš a budeš presný v tom, ako sa správaš a konáš. Toto je konečný účinok, ktorý Božie slová dosahujú na niekom, kto bol spasený.

Téma „Čo je pravda?“ je príliš rozsiahla. Uviedli sme len niekoľko príkladov a jedným z nich bolo, ako zaobchádzať so sovami. Aké ďalšie príklady sa objavili? (Ľudia z Východu, ktorí napodobňujú Západniarov v pití kávy.) (Požadované štandardy obyvateľov Východu a Západu pre ženy.) Toto sú najzrejmejšie príklady. Takže, poznajúc názory ľudí z Východu a Západu na rôzne veci, ktorý z nich je kritériom? (Ani jeden.) Ani jeden nezahŕňa pravdu, oba predstavujú ľudské názory a pohľady. Presnejšie povedané, jeden aj druhý sú chybné náhľady a omyly. Nie sú to kritériá, sú to satanove stratégie, teórie a filozofie, ktoré škodia ľuďom. Je vám to po takomto duchovnom spoločenstve o niečo jasnejšie? (Áno, je.) Keby som o tom nehovoril, možno by ste jedného dňa začali uvažovať o tom, že budete napodobňovať Západniarov, piť kávu a jesť hamburgery. Je to v súlade s princípmi? Aj keby si každý deň jedol západné jedlo, bude to všetko zbytočné, ak sa nebudeš usilovať o pravdu, stále ti bude chýbať kritérium, ako sa správať. Kľúčové je, či dokážeš hľadať pravdu a konať podľa princípov – to je pre teba prospešné. Pochopili ste prostredníctvom tohto Môjho duchovného spoločenstva o niečo viac pravdu a kritériá? (Áno.) Je pravda v ľudskej tradičnej kultúre alebo morálnych kritériách? (Nie, nie je.) Je pravda v morálnych písmach? (Nie, nie je.) Môžete si teraz byť istí, že Božie slová sú pravda? (Áno, môžeme.) Po potvrdení, že Jeho slová sú pravda, sa musíte zamyslieť: Čo sú Božie slová? Aké sú princípy vyžadované v Jeho slovách? Aké sú kritériá, ktoré povedal ľuďom? Ako presne by mali konať, aby boli v súlade s Božími slovami, a aké sú na to správne princípy? Toto je to, čo musíte hľadať, zatiaľ je to však k tejto téme všetko.

Doplnok

Deň v živote Xiaojiu

Prejdime k ďalšej téme. O čom by mala byť? Asi by som vám mal vyrozprávať nejaký príbeh. Príbehy sa takisto dotýkajú pravdy a kritérií pre počínanie človeka, jeho konanie a uctievanie Boha. Počúvajte, čo má tento príbeh spoločné s pravdou a s kritériami týkajúcimi sa ľudského správania. Hovorí o dni v živote Xiaojiu. Naším hrdinom je Xiaojia, a teda približne v akom časovom rozpätí sa tento príbeh odohráva? (Počas jedného dňa.) Počas jedného dňa. Niektorí ľudia by mohli povedať: „Stoja udalosti jedného dňa vôbec za reč?“ Nuž, to záleží od toho, o čom sa hovorí. Ak sú to len klebety a posudzovanie druhých, potom to za reč nestojí. Ak sa to však dotýka pravdy, potom nezáleží na tom, že je to len deň – aj udalosti jednej minúty stoja za reč, nie je tak? (Áno.)

Xiaojia je človekom, ktorý sa vášnivo usiluje a nadšene koná svoju povinnosť a jeho príbeh sa začína jedného skorého rána hneď po prebudení. Po tom, čo vstal, prečítal si Božie slovo a vykonal svoje duchovné pobožnosti, vybral sa Xiaojia raňajkovať a nabral si misku ovsenej kaše a trochu zeleniny. Potom uvidel vajcia a pomyslel si: „Mal by som si dve vziať. Dve vajcia denne sú dostatočná výživa.“ Ale práve keď po nich siahal, zaváhal: „Vziať si dve alebo jedno? Bude zlé, ak ma ostatní uvidia vziať si dve. Je to príliš chamtivé a ostatní si budú myslieť, že som pažravý. Radšej si vezmem len jedno.“ Odtiahol ruku, potom ju znova natiahol a vzal si jedno vajce. Práve vtedy prišiel niekto iný, aby si vzal vajce, a Xiaojiovi pri tom stislo srdce. Pomyslel si: „Vlastne, najlepšie bude nejesť vajcia. Mám kašu a zeleninu, ako aj nejaké parené knedličky, a to na raňajky stačí. Nemal by som byť taký nenásytný. A prečo vôbec túžiť po vajciach? Hrôza, keby to ostatní videli. Nebolo by to oddávanie sa pohodliu? Nevezmem si žiadne.“ S touto myšlienkou Xiaojia vrátil vajce späť a po tom, čo o niekoľko minút dojedol raňajky, začal konať svoju povinnosť. Pohrúžil sa do úloh, ktoré mal pred sebou, a dokončoval jednu vec za druhou. Čas rýchlo plynul a v okamihu nastala doba obeda. Všetci ostatní sa pobrali jesť, ale Xiaojia sa pozrel na hodinky a videl, že je 12:40. „Počkám chvíľu. Nemal by som sa ponáhľať na jedlo, keď idú všetci ostatní. Ak sa tam poženiem so všetkými ostatnými, nebudem potom rovnaký ako oni a nebudem vyzerať ako pažravec? Ešte chvíľu počkám.“ Pokračoval v tom, čo robil, ale žalúdok ho zradil a začalo mu v ňom škvŕkať. Chytil sa zaň a neprítomne sa pozeral na počítač, mysliac si: „Umieram od hladu! Čo je dnes na obed? Mohlo by byť nejaké mäso? Bolo by skvelé, keby som si mohol dať trochu mäsa!“ Žalúdok mu pri týchto myšlienkach neustále škvŕkal a len s veľkými ťažkosťami sa mu podarilo vyčkať, kým sa všetci ostatní vrátili z obeda. Niekto povedal: „Prečo si nešiel na obed? Ponáhľaj sa, jedlo chladne.“ Xiaojia odvetil: „Nevadí. Ešte som nedokončil, čo robím. Pôjdem, keď budem hotový.“ „Nebolo by lepšie pokračovať v práci, keď sa naješ?“ „To je v poriadku. Čoskoro budem hotový.“ Xiaojia teda znášal hlad a pokračoval v práci. V skutočnosti bol teraz už veľmi hladný a nemal náladu pokračovať v práci, ale napriek tomu znášal hlad a pokračoval v predstieraní. Po chvíli sa znova pozrel na hodinky, videl, že je 13:30, a pomyslel si: „To by stačilo. Asi by som mal ísť na obed.“ Práve keď sa chystal vstať a ísť jesť, sestra mu priniesla podnos s jedlom a povedala: „Je tak neskoro! Prečo si nešiel na obed? Nezáleží na tom, aký si zaneprázdnený, aj tak musíš jesť a ak nebudeš jesť načas, dostaneš žalúdočné problémy.“ Xiaojia odpovedal: „To je v poriadku. Najem sa, keď skončím.“ „Nemusíš chodiť do jedálne. Priniesla som ti jedlo, tak sa ponáhľaj a jedz.“ „Načo ten zhon? Ešte ani nie som hladný.“ Práve keď povedal, že nie je hladný, jeho žalúdok sa ozval hromovým zaškvŕkaním. Xiaojia sa zaň chytil, hanblivo sa pousmial a povedal sestre: „Nabudúce sa nemusíš obťažovať s nosením jedla.“ „Ale ak ti ho neprinesiem, vychladne a bude sa musieť znova ohrievať. Už ho raz ohrievali.“ „Tak potom ďakujem!“ Kým sa mu zbiehali slinky, Xiaojia si vzal jedlo od sestry. Keď sa pozrel na podnos, bol veľmi šťastný: dve parené knedličky, zelenina, mäso a polievka. Keď Xiaojia uvidel parené knedličky, napadla mu ďalšia myšlienka a povedal sestre: „Dve knedličky nezjem. V poslednom čase mám priveľa práce, nemôžem dobre spať a nemám veľkú chuť do jedla. Nie je to plytvanie, ak mi dáš dve knedličky? Vezmi si jednu späť.“ „To je v poriadku. Ak ju naozaj nedoješ, môžeš jednu vrátiť,“ odpovedala sestra predtým, ako odišla. Xiaojia si pomyslel: „Choď už, ponáhľaj sa. Umieram od hladu.“ Zdvihol misku, videl, že nikto nie je nablízku, stále sa však trochu hanbil, a opatrne si odchlipol. Potom sa pozrel na mäso: „Ach! Vôňu duseného bravčového som cítil už zďaleka. Ale nemôžem ho jesť hneď, najprv musím zjesť zeleninu. Ak sa nasýtim zeleninou, zjem menej mäsa, inak by som zjedol polovicu misky mäsa, a nebolo by to trápne?“ Chvíľu uvažoval a potom to tak urobil. Jedol parené knedličky a zeleninu a usrkával si z polievky. Ako jedol, pocítil, že by si chcel dať kúsok mäsa, tak si vzal sústo duseného bravčového. Vložil si ho do úst, zavrel oči a opatrne si ho vychutnával: „Aké chutné! Mäso je naozaj dobré, ale nemôžem ho jesť veľa. Stačí jeden kúsok, potom viac zeleniny a viac polievky.“ Pokračoval v jedení parených knedličiek, ale pri jedení zeleniny neustále pozeral na mäso: „Mám to mäso zjesť? Je také dobré, bola by naozaj škoda nechať ho v miske.“ Znova sa mu začali zbiehať slinky a pomyslel si: „Už to mám! Natrhám knedličky na kúsky a namočím ich do šťavy. Nie je to vari rovnaké ako jesť mäso? Takto ostatní uvidia, že nejem mäso, ale ja si aj tak vychutnám tú mäsovú chuť. To je skvelé!“ S touto myšlienkou vložil kúsok parenej knedličky do šťavy, potom ho vybral a zjedol, zistiac, že to chutí lahodne a takmer presne ako mäso. Xiaojia potom okamžite natrhal celú knedličku a vložil ju do šťavy… Za necelých desať minút všetko dojedol a dopil aj polievku. Zjedol len jednu parenú knedličku, prekonal túžbu zjesť aj druhú a ovládol sa. Po dojedení všetkých jedál podľa plánu bol Xiaojia v zásade sýty a nemyslel si, že potrebuje viac. Potom mu zišlo na um: „Ach, nehodí sa jesť tak rýchlo, akoby som umieral od hladu. Naozaj som bol dosť hladný, ale nie je dobré, aby ma ľudia takto videli. Musím jesť pomaly. Čo mám však robiť teraz, keď som už dojedol? Nuž, mám nápad. Počkám s vrátením desať minút.“ Držal hodinky a pozeral na ciferník: „Päť minút… desať… pätnásť... Dobre, sú dve hodiny. Skvelé, vrátim to!“ Šťastný vrátil zvyšné dusené bravčové a parenú knedličku.

Keď sa Xiaojia vrátil, bolo už po druhej hodine. Jeho bratia a sestry si išli oddýchnuť po obede a on sám nemal čo robiť, tak sa veľmi nudil. Pomyslel si: „Mám si tiež zdriemnuť? Vždy je dobré si po jedle zdriemnuť. Ale nie, ak budem spať, kým spia všetci ostatní, ako to bude vyzerať? Nemôžem spať. Musím vydržať. Ale ako zostať hore? Postojačky by som nemohol spať, ale ak budem stále stáť a niekto zrazu vojde, vyľakám ho. Nie, stáť nemôžem. Tak si teda len sadnem pred počítač. Ak ma niekto uvidí, pomyslí si, že pracujem, ja si však v skutočnosti budem robiť prestávku. Aký dobrý ťah.“ Tak si podľa svojho zvyku sadol pred počítač, naprázdno hľadel na monitor, ale do piatich minút už spal a chrápal na klávesnici. O štyridsať minút neskôr sa Xiaojia zrazu prebudil z hlbokého spánku a vyskočil na rovné nohy: „Nestojím? Ako to, že som zaspal?“ Pozrel sa na hodiny, videl, že je už neskoro, a išiel si umyť tvár, kým tam nikto nebol. Keď sa uvidel v kúpeľni, povedal: „Ach, nie! Po tvári mám kopu odtlačkov od klávesnice! Ako sa môžem takto niekomu ukázať na oči?“ Rýchlo si umyl tvár, drhol si ju a potľapkával a v kúpeľni sa zdržal dosť dlho. Potom sa pozrel do zrkadla, uvidel, že odtlačky sú väčšinou preč, a v srdci sa zaradoval: „Nikto by si to ani nevšimol, pokiaľ by sa nepozeral naozaj pozorne.“ Potom si učesal vlasy, narovnal si golier a zrazu si uvedomil, že golier jeho svetlej košele je trochu usmolený a pri bližšom pohľade boli trochu špinavé aj jeho manžety. Pomyslel si: „Už niekoľko dní som sa nesprchoval ani neprezliekal, ale neumývať sa má aj svoje výhody. Trocha špiny nikomu neublíži a mňa trocha nečistoty netrápi. Navyše, nevyzerá to duchovnejšie, keď je človek trochu umazaný?“ Jednoducho si vyvrátil golier a manžety na košeli a vyhrnul si rukávy bundy, čím odhalil všetky špinavé miesta. Veľmi spokojný sa rozveselil a pokojne vyšiel z toaliet. Po chvíli bola väčšina ľudí na svojich miestach a začala sa venovať práci. Keď Xiaojia videl, že všetci ostatní sú tam, povedal: „Zdriemli ste si rýchlo, ľudia! Naozaj viete trpieť a platiť cenu! Ja som si ani nezdriemol, len som na minútu zavrel oči a potom som si opláchol tvár. Inak by som nemal žiadnu energiu.“ Nikto neodpovedal. Cítil sa dosť znudený, tiež sa teda pustil do práce. Pretože na obed zjedol toľko polievky, stále sa mu chcelo ísť na záchod, ale odolával nutkaniu, mysliac si: „Ak pôjdem, nepomyslia si ľudia, že som lenivý? To človeku na povesti nepridá, takže nemôžem ísť.“ Tak to zadržiaval a znášal, až kým konečne nešiel na záchod niekto iný, a on uvidel svoju príležitosť. Rýchlo išiel za ním a myslel si: „Je skvelé len tak nasledovať dav, pretože nikto o mne nič nepovie.“

Bolo to rušné popoludnie. Xiaojia urobil veľa práce: bol v duchovnom spoločenstve s jedným človekom, kládol mu otázky, vyhľadával zdroje a plnil všemožné úlohy súvisiace s jeho povinnosťami. Po všetkom tom zhone bol konečne čas na večeru. Tentoraz prišiel Xiaojia o niečo neskôr ako ostatní, ale dojedol viac-menej načas. Čas po večeri bol pre Xiaojiu najšťastnejšou dobou dňa, pretože jedine vtedy si mohol pokojne dať šálku kávy, ktorú mal rád, bez akýchkoľvek vlastných výčitiek či kritiky ostatných, zato s pokojným srdcom. Prečo? Pretože mal dosť dôvodov, prečo potrebuje piť kávu, dôvodov, ktoré boli v očiach všetkých ostatných úplne legitímne. Preto to bol jeho najšťastnejší čas. Počas prípravy kávy si sám pre seba mrmlal: „Ach, dnes musím zase pracovať nadčas. Ani neviem, dokedy. Uvidíme, ako dlho ma táto káva udrží na nohách.“ Šálkou čerstvo uvarenej kávy buchol o stôl, akoby chcel každému povedať: „A čo? Dávam si svoju kávu, čo s tým urobíš?“ Pozrel sa na ostatných okolo seba. Nikto sa na neho nepozeral, on však aj tak nonšalantne zdvihol šálku a odpil si z kávy, mysliac si: „Všetci hovoria, že káva je dobrá, a naozaj je. Každý deň chutí inak, ponúka iný zážitok. Je to úžasné!“ Šťastný si hrdo popíjal kávu a potom sa neprítomne obzeral po svojej večernej práci. V podstate nemal na mysli žiadne ciele a po rušnom dni sa cítil vyčerpaný, ale nútil sa pokračovať. Nemohol zadriemať a dovoliť, aby tak ostatní videli, že je unavený alebo že má pri zvládaní svojej práce či povinnosti akýkoľvek povrchný, nezodpovedný alebo neúctivý postoj. Prinútil sa vzchopiť, sadol si k počítaču, aby pokračoval v práci, a samozrejme pil kávu za kávou. Čím viac jej pil, tým bol bdelší a menej ospalý. Xiaojia občas pozrel na hodinky: „Je po jednej hodine, ale nemôžem spať, lebo som si stanovil cieľ o tretej. Nemôžem ísť spať ani o 2:50, lebo by som porušil svoj sľub a nemal by som pre Boha žiadne vysvetlenie. Toto je sľub, ktorý by stvorená bytosť mala dodržať, a ja ho musím splniť. Povedal som, že pôjdem spať o tretej, tak dovtedy vydržím, aj keby som mal vypiť litre kávy.“ Pil teda kávu a odolával únave, v duchu sa nútil a ovládal. O tretej hodine mal Xiaojia vykonať dôležitú úlohu, tak vzal telefón a poslal správu, ktorá znela: Sestra tá a tá, tu je Xiaojia. Mám pre teba dôležitú pripomienku, aby si nezabudla, že zajtra ráno o 10:00 je skupinové stretnutie. Účasť je povinná a nemeškaj. Xiaojia. Zároveň s úľavou po odoslaní správy si Xiaojia pomyslel: „Poslať ju je jedna vec, ale čo ak ju nedostane? Vie, že som jej poslal správu? Ešte nemôžem ísť spať. Musím počkať a uvidím, či odpíše.“ Ani po polhodine čakania neprišla žiadna odpoveď a on si pomyslel: „Spí? Ako to, že spí tak zavčasu? Aká je neschopná, už o tretej spí.“ Počkal, kým sestra o 3:50 odpísala: Nezabudla som na zajtrajšiu desiatu hodinu. Dúfam, že ani ty nezabudneš a prídeš načas. Xiaojia si to prečítal a pomyslel si: „Och, čo je toto za človeka? Ako môže ísť spať neskôr ako ja?“ Ale už to nevydržal. „Už žiadna káva! Ak si dám ďalšiu, tak dnes v noci vôbec nezaspím. Potrebujem ísť do postele, lebo musím vstávať o 5:30, najneskôr o 6:00. Nemôžem vstať neskôr ako ostatní bratia a sestry, lebo musím nechať všetkých, aby ma videli modliť sa, čítať Božie slová a počúvať kázne, keď vstanú. Nemôžem teda vstať neskoro. Všetko je to kvôli tejto správe, že som nemohol ísť spať skôr. Ale to nevadí, ostatní vedia, že som bol dlho hore. Svoj cieľ som dosiahol, a zajtra sa pokúsim zaspať do štvrtej.“ Kým sa Xiaojia snažil premýšľať, neubránil sa pocitu takej omámenosti, že keď sa vrátil do svojej izby, ani si nevyzliekol šaty. Zvalil sa na posteľ, už napoly v spánku, ale stále sa nútil pamätať si: Ráno nejedz vajcia, na obed si daj len jednu parenú knedličku, nejedz dusené bravčové, choď spať o tretej ráno, ešte máš poslať správy… Xiaojia premýšľal a premýšľal, až nakoniec zostal nehybne ležať a zaspal v únave, vyčerpaní, snoch a mámení. A taký bol jeden deň v živote Xiaojiu.

Povedzte mi, o čo v tom všetkom išlo? Nebolo pre Xiaojiu únavné stále sa takto pretvarovať? (Áno, bolo.) Roboty sa neunavia, keď celý deň robia to isté, pretože nemajú zmysly ani vnímanie, ale pre ľudí je to vyčerpávajúce. Prečo žil Xiaojia takto, keď bol taký unavený? Prečo to robil? Mal nejaký plán? (Áno, mal.) Okolo čoho sa jeho plán točil? (Predvádzať sa pred ostatnými.) Mal z toho predvádzania nejaký úžitok? (Mohlo to spôsobiť, že ho ľudia budú obdivovať.) Mohlo to spôsobiť, že ho ľudia budú obdivovať. Je vám Xiaojiov prístup povedomý? Aký druh ľudí takto koná? (Farizeji.) Správne. Farizeji si osvoja dobré správanie a také správanie a praktiky, ktoré sú v súlade s predstavami ľudí, a predvádzajú ich pred ostatnými, aby vyzerali dobre a aby ich uctievali. Túto metódu používajú na dosiahnutie svojho cieľa, ktorým je zavádzanie ľudí. Aká je primárna prirodzenosť toho, že sa takto pretvarujú a zapájajú sa do všemožných dobrých skutkov, aby sa predvádzali pred ostatnými? Je to pretvárka, ľstivosť, zavádzanie – ešte niečo? (Falošná duchovnosť.) Koľko vecí v Xiaojiovom dni sa týkalo pováh a koľko je ich spoločných pre všetkých, ktorí sú schopní pretvárky? Jedenie vajec, parených knedličiek, duseného bravčového mäsa a pitie kávy. To všetko sú vonkajšie veci, ale akú podstatu v nich vidíš? Pretvárku a sebaovládanie. Akú pretvárku? (Pretvárku utrpenia.) Považujú ľudia utrpenie za dobrú alebo zlú vec? (Za dobrú vec.) Utrpenie predstavuje dobré správanie, ktoré každý veľmi obdivuje. Za čo ho ľudia považujú? Považujú ho za praktizovanie pravdy. Xiaojia teda neváhal trpieť a zaplatiť cenu. Čo bolo obsahom jeho utrpenia? Nejesť dobré jedlá, ponocovať, vstávať zavčasu a disciplinovať svoje telo. Aká je prirodzenosť tohto druhu utrpenia? Všetko je to pretvárka. Netrpel pre pravdu ani pre spravodlivosť, ale pre úctu a zbožňovanie od ostatných a pre dobrú povesť a prestíž pre seba. Trpel pre pravdu? (Nie, netrpel.) Ktoré z jeho činov boli v súlade s pravdou-princípmi a boli vzdorovaním sebe samému a odložením osobných záujmov v záujme pravdy? Boli nejaké také? (Nie.) Aká bola prirodzenosť jeho utrpenia? Išlo o uvádzanie pravdy do praxe? Bolo prejavom jeho lásky k pravde? (Nie, nebolo.) Tak čo to bolo? (Pokrytectvo.) Bolo to pokrytectvo, bol to odpor k pravde, bola to ľstivosť, pretvárka, faloš a zavádzanie; boli to čisto činy a rozhodnutia založené na jeho vlastných domnienkach a predstavách, sústredené okolo jeho vlastných záujmov a nemali vôbec nič spoločné s pravdou. Nehľadal pravdu, a tak ani jeho činy neboli pravdou; nielenže nemali s pravdou vôbec nič spoločné, ale boli aj v úplnom rozpore s normálnymi potrebami ľudskej prirodzenosti, ktoré mal hlboko v srdci. Je hriech jesť vajcia? (Nie, nie je.) Xiaojia však považoval jedenie vajec za chamtivosť. Vajcia sú druh potravy, ktorú Boh stvoril pre človeka. Ak máš prostriedky na to, aby si ich jedol, potom to nie je chamtivé, ale ak tieto prostriedky nemáš a ukradneš a zješ vajcia iných, potom to chamtivé je. Ako Xiaojia definoval túto záležitosť? Veril, že jesť vajcia je chamtivé, a ešte chamtivejšie, ak by to videli ostatní. Myslel si, že keby mohol jesť vajcia za ich chrbtom bez toho, aby ho ktokoľvek z ľudí videl, nebolo by to chamtivé. Aký bol jeho štandard na meranie chamtivosti? Bol založený na tom, či to niekto videl. Založil ho na Božích slovách? Nie, išlo o jeho osobný názor. V skutočnosti, majú ostatní nejaké myšlienky alebo názory na túto záležitosť jedenia vajec? (Nie, nemajú.) Išlo čisto len o teóriu, ktorú si Xiaojia sám vymyslel. Veril, že jesť vajcia na raňajky je prejavom chamtivosti, oddávaním sa pohodliu a prejavovaním ohľaduplnosti voči telu. Na základe jeho názoru – neoddávajú sa potom všetci, ktorí jedia vajcia, pohodliu a neprejavujú ohľaduplnosť voči telu? Skrytý význam jeho počínania bol: „Keď vy všetci jete vajcia, prejavujete ohľaduplnosť voči telu. Ja neprejavujem ohľaduplnosť voči telu, dokážem sa ovládať, takže nejem vajcia. Položte vajcia priamo predo mňa a ja ich aj tak dokážem vrátiť, aj potom, čo ich vezmem do ruky. Presne také odhodlanie a rozhodnosť mám a tak veľmi milujem pravdu. Dokázali by ste to vy? Ak by ste to nedokázali, potom nemilujete pravdu.“ Za čo považoval svoju myšlienku? Za štandard na meranie toho, čo je správne a čo nesprávne. Nebola to pretvárka? (Áno, bola.) Toto bola pretvárka.

Ďalším Xiaojiovým prejavom bolo, že nešiel jesť, keď bol čas na obed. Čo robil namiesto toho? (Odkladal to.) Potláčal svoj hlad a odkladal jedenie. Ale prečo? (Aby sa predvádzal pred ostatnými.) Robil divadlo, aby to ostatní videli. Čo chcel, aby z toho ostatní videli a pochopili? Chcel im ukázať, koľko utrpenia dokáže zniesť a aký bol usilovný, verný, svedomitý a zodpovedný vo svojej práci! Chcel, aby ľudia videli, že je naozaj nadčlovek! Potom by dosiahol svoj cieľ; to bolo hodnotenie, o ktoré mu išlo. Čo pre neho toto hodnotenie znamenalo? Bol to jeho život, jeho životná miazga. Je to láska k pravde? (Nie, nie je.) Takže, čo majú radi ľudia ako on? Neváhajú sa predvádzať, zapájať sa do intríg a machinácií a klamať ostatných tým, že sa pretvarujú, ukazujú im, koľko dokážu trpieť, a tak od nich dostávajú komentáre ako: „Ty naozaj dokážeš znášať utrpenie. Si niekto, kto naozaj miluje Boha, a svoju povinnosť konáš s oddanosťou.“ Neváhajú použiť falošný zovňajšok a triky, aby zakryli skutočné fakty, oklamali Boha a podviedli ostatných ľudí, a to všetko preto, aby od ostatných dostali dobré slovo alebo priaznivé hodnotenie. Aká je to povaha? (Podlá povaha.) Toto je podlé. Sú takí dobrí v pretvárke, v robení divadla a v používaní trikov! Je to len jedlo, aký je problém ísť sa normálne najesť? Ktorý živý človek neje? Je hriech jesť načas? Je hriech nájsť si niečo na jedenie, keď je človek hladný? (Nie, nie je.) Je to telesná potreba; je to rozumné. Títo ľudia považujú všetky rozumné potreby za nerozumné a odsudzujú ich. Čo presadzujú? Presadzujú neustále disciplinovanie tela, zakrývanie skutočných faktov a prezentovanie akejsi masky, aby ostatní videli, ako trpia, ako sa zdržiavajú oddávania sa pohodliu a ako platia akúkoľvek cenu a obetujú svoj čas, energiu a všetko, čo majú, pre svoju prácu. Toto je to, čo chcú, aby ľudia videli. Je to to, čo robia naozaj? Nie, nie je. Zavádzajú ostatných falošným zovňajškom a to je prejav podlej povahy. Robia taký cirkus okolo niečoho takého bezvýznamného, ako je jedlo – akí sú to ľudia? Je toto to, čo by mal robiť človek s normálnou ľudskou prirodzenosťou? (Nie, nie je.) Nie je. Je to príliš zákerné! Keby väčšina ľudí počula o niekom, kto sa tak veľmi predvádza kvôli maličkosti, súhlasila by alebo by cítila odpor? (Cítili by odpor.) Mohli by ste sa vy niekedy takto správať? (Niekedy.) Až tak vážne? (Nie.) Je ťažké znášať pocit hladu, ale niektorí ľudia dokážu toto utrpenie tolerovať. Ak ich požiadaš, aby sa podriadili Božím slovám, vynakladali úsilie na Jeho slová, konali podľa princípov Božích slov a hovorili úprimne, považovali by to za príliš namáhavé a ťažké. Pre týchto ľudí by bolo vzdanie sa vlastných záujmov a pýchy ťažšie ako vystúpiť do neba, ale sú ochotní, bez ohľadu na cenu, odložiť Božie slová bokom, konať podľa vlastných domnienok a chrániť si vlastné telesné záujmy. Nie je to prejav toho, že nemilujú pravdu? (Áno, je.) To je jeden aspekt.

Aké ďalšie prejavy mal Xiaojia? Bol hrozne ospalý, ale nešiel spať. Povedzte mi, ak je niekto ospalý a ide si na chvíľu ľahnúť alebo si zdriemne, a potom má viac sily do práce, nie je to rozumné? (Áno, je.) Je to rozumné. Odsúdil by niekto Xiaojiu za to, že spal? (Nie.) Prečo bol teda taký vydesený, ak by ho nikto neodsúdil? Čoho sa bál? (Že sa prezradí.) Správne, bál sa, že sa prezradí. Vo svojich výmysloch veril, že si ho všetci veľmi vážia, že si všetci myslia, že je obzvlášť schopný znášať utrpenie a mimoriadne zbožný. Cítil, že ak by sa odhalila jeho pravá tvár a všetci by zistili, že nie je takýmto človekom, celý jeho dobrý obraz by sa zrútil. Túto myšlienku nedokázal zniesť, a tak sa ovládal dokonca aj pri zdriemnutí. Bol k sebe takýto prísny. Aký je to človek? Nie je duševne chorý? Ľudia ako on často počúvajú kázne, čítajú Božie slová a zhromažďujú sa na duchovné spoločenstvo, tak ako to, že sa nesústredia na pravdu? Je skvelé, keď sa zamýšľaš nad princípmi pravdy. Pozri sa, čo hovoria Božie slová: Sú v Božích slovách nejaké nariadenia o tom, že si ľudia zdriemnu? (Nie, nie sú.) Boh o tejto záležitosti neurobil žiadne vyhlásenia, ani ju nespomenul. Každý, kto má myslenie normálnej ľudskej prirodzenosti, by mal vedieť, ako sa s tým vyrovnať. Je rozumné zdriemnuť si, keď si ospalý. Je rozumné oddychovať napoludnie v horúci letný deň. Najmä niektorí starší ľudia, ktorí už nestačia telom, energiou a podobne, si potrebujú po obede na chvíľu pospať. Nie je to založené na ich životných návykoch, ale na ich telesných potrebách. Boh ti dal vnímanie, vedomie a reakcie normálnej ľudskej prirodzenosti, aby si si mohol sám podľa svojej práce a prostredia riadiť svoje každodenné stravovanie, prácu a odpočinok; nemal by si sa týrať. Napríklad, predpokladajme, že neješ honosné jedlá a povieš: „Boh nedovoľuje ľuďom jesť štedré pokrmy; neustále jedenie dobrých jedál robí ľudí chamtivými.“ Boh to nikdy nepovedal a nemá na ľudí takúto požiadavku. Toto si však myslel Xiaojia a usúdil, že Boh si pravdepodobne myslí to isté. Myslel si, že ak niekto ide spať príliš skoro, oddáva sa pohodliu a Bohu sa to nepáči. Nie je to nerozumenie pravdy? (Áno, je.) Keď Xiaojia nerozumel pravde, mohol ju hľadať, ale neurobil to, len konal podľa svojej vlastnej subjektívnej vôle. Ako ďaleko to dotiahol? Vypil tri alebo štyri šálky kávy za deň, len aby mohol zostať dlho hore. Niektorí ľudia hovoria: „Počas posledných rokov som pri konaní svojej povinnosti vypil veľa kávy, aby som mohol robiť prácu Božieho domu.“ Ak iná osoba povie: „Kto ťa nútil piť kávu? Nerozhodol si sa ju piť sám?“ Pomyslia si: „Vieš, prečo pijem kávu? Nie je to preto, aby som zostal dlho hore, ale aby som schudol. Nevedel si to? Ale to ti nemôžem povedať, lebo potom by si to vedel. Budem vyzerať chudo, ak budeš chudší ako ja?“ Toto je skutočne vypočítavé, však? Aké názory a myšlienky sú v tom obsiahnuté? Je v tom nejaké chápanie alebo rozumnosť normálnej ľudskej prirodzenosti? (Nie, nie je.) Nie, sú tam len súboje dôvtipu, triky a intrigy, predstieranie, pretvárka a zavádzanie. To je všetko. Ide o vypočítavosť, kedykoľvek sa niečo stane. Absolútne nikomu nepovedia svoje úprimné názory a myšlienky, nieto ešte, aby to dovolili vedieť všetkým alebo aby to dovolili vidieť Bohu. Ich mentalita nie je taká, že: „Odhalím sa. Moje činy sú v súlade s mojimi myšlienkami a taký jednoducho som.“ Ich mentalita rozhodne nie je taká, tak aká je? Čo najviac sa skrývajú a pretvarujú, lebo sa obávajú, že obraz, ktorý o nich majú ostatní, nie je dosť veľkolepý, zbožný alebo duchovný.

Prečo chcel Xiaojia ponocovať? Mnohé druhy práce si ponocovanie nevyžadujú a ľudia sú po desiatej večer väčšinou ospalí. Aj keby ďalej pracovali, nebolo by to efektívne, pretože ľudská energia je obmedzená. Ale Xiaojia sa vždy nútil, nestaral sa, či je to efektívne, hoci dobre vedel, že nie je. Prečo poslal správu pred spaním? (Aby si to ostatní všimli.) Aby mu ostatní dosvedčili, že išiel spať o tretej. Aj keď celú noc nespíš, nebudeš nakoniec ty tým, kto bude ospalý? A nespôsobil si si to sám? Niektorí ľudia ponocujú a o tretej ráno pošlú správu. Keď im príjemca o štvrtej odpíše, počkajú do piatej, aby odpísali, a tak dokázali, že idú spať ešte neskôr. Takto sa trápia a navzájom si škodia a nakoniec sa ani jeden z nich celú noc nevyspí. Nie sú to dvaja nerozvážni hlupáci? Aké je to správanie? Je to hlúpe správanie. Čo je zdrojom tohto typu správania? Všetko pochádza zo skazenej povahy. Zatiaľ sa nebudeme zaoberať tým, z ktorej skazenej povahy toto správanie pochádza, povieme si len, aké je smiešne. Títo ľudia by tento druh smiešneho správania a praktiky mohli zmeniť tým, že by si vybrali ktorékoľvek z Božích slov na praktizovanie. Ktorékoľvek z Jeho slov by im umožnilo žiť pokojne a bezpečne a urobilo by ich životy realistickejšími a praktickejšími. Prečo sa nerozhodnú žiť podľa Božieho slova? Prečo sa takto trápia? Nežnú to, čo sami zasiali? (Áno, žnú.) Nech takýto človek trpí akokoľvek, vždy to bude zbytočné, a nech znesie akékoľvek utrpenie, následky si ponesie sám. Niektorí ľudia hovoria: „Verím v Boha už desaťročia a dvadsať rokov som bol vodcom. Vždy som ponocoval a nespal a nakoniec som trpel nervovým vyčerpaním.“ Ja hovorím: „S nervovým vyčerpaním si ešte dobre obišiel. Ak budeš naďalej takto hlúpo konať a trápiť sa, psychóza si na teba počká.“ Môže byť niekto zdravý, ak v noci nespí, je stále v napätí a jeho telo nefunguje normálne? Spôsobili si to sami! Povedzme, že im povieš: „Takto konať sa nepatrí. Snaž sa naplánovať si prácu na deň a zvýšiť svoju produktivitu. Keď všetci diskutujete o práci, hovorte menej nezmyslov a nerozprávajte toľko o nedôležitých veciach. Mal by si sa chytiť kľúčových bodov, jadra a témy diskusie, a keď sa tá skončí, každý by sa mal venovať svojim úlohám. Prestaň s rozvláčnym rozprávaním a neotáľaj.“ Nepočúvnu ťa. Vyjadrovanie sa im nejde, ale nezhŕňajú skúsenosti, len vykladajú nezmysly, aby márnili čas až do jednej alebo druhej ráno, nespia a nenechajú spať ani nikoho iného. Nie je to trápenie a škodenie ostatným? Nakoniec si myslia: „Bože, videl si ma, však? Boli tri hodiny a ja som ešte nespal!“ Boh to videl. Videl nielen to, ako vyzerali navonok, ale aj ich vnútorné srdcia, a hovorí: „Tvoje srdce je špinavé. Celú noc ponocuješ v zbytočnom trápení, ale Boh si to nikdy nebude pamätať. Keď je čas spať, nejdeš do postele, ale nútiš sa vydržať. Toto utrpenie si si spôsobil sám!“ Keď sú ľudia ospalí, ich viečka sa prirodzene zatvoria. Je to inštinkt, takže si zaslúžiš trpieť, ak zakaždým ideš proti inštinktom a prírodným zákonom! Boh od teba nebude žiadať, aby si znášal utrpenie, ktoré je zbytočné alebo spôsobené porušovaním prírodných zákonov, prípadne porušovaním princípov či pravdy. Ak na týchto druhoch utrpenia trváš, tak nech sa páči. Niektorí ľudia, keď počujú, že niekto nejde spať skôr ako o tretej ráno, si pomyslia: „Nerobí to presne ako ja? No, v budúcnosti budem chodiť spať o pol štvrtej.“ Potom počujú, že niekto spáva od pol štvrtej, tak chcú spať od štvrtej. Nie je to duševná choroba? Mohol by si súťažiť v čomkoľvek, a ty si vyberieš súťaž o to, kto chodí spať najneskôr – to znamená, že si duševne abnormálny. Majú takíto ľudia problém s chápaním? (Áno, majú.) Nedokážu pochopiť pravdu. Keď máš čas, prestaň vynakladať úsilie, lámať si hlavu a premýšľať o takých veciach ako vonkajšie správanie, predstieranie a pretvárka. Do čoho by si teda mal vynakladať úsilie? Pozri sa, ako Božie slová odhaľujú skazenú prirodzenosť a podlú povahu ľudstva a ako odhaľujú, že ľudia sú povrchní. Vynakladaj úsilie na porovnávanie sa s týmito Božími slovami, ktoré odhaľujú človeka, uvažuj o tom, koľko z prejavov, ktoré Boh odhaľuje, máš, a koľko z nich často konáš alebo odhaľuješ. Je skvelé zhrnúť tieto veci! Aké opovrhnutiahodné je, keď sa človek vždy snaží kvôli niekoľkým vajciam alebo pareným knedličkám, alebo kvôli namáčaniu vecí do vývaru! Čo je to? Len vypočítavosť a nedostatok múdrosti. Čo je to za človeka? (Hlupák.) Dobre povedané. Pokiaľ ide o ľudí, ktorí vždy zvažujú, koľko vajec zjesť, alebo zakaždým premýšľajú o pití kávy, aby zostali v noci hore, nie je prehnané nazvať ich hlupákmi, ktorí sú posadnutí jedlom. V čom sú hlúpi? Prečo hovoríme, že títo ľudia sú hlúpi? (To, čo trpia, je úplne bezcenné.) Je to rozhodne bezcenné. Prečo by si chcel robiť také detinské veci? Myslíš si, že keď celý život nebudeš jesť vajcia, umožní ti to pochopiť pravdu? Nie je takéto konanie hlúpe? (Áno, je.) Nerob hlúposti. Aký druh ľudí má tendenciu robiť hlúposti? (Ľudia, ktorým chýba duchovné porozumenie.) Majú títo ľudia schopnosť chápať pravdu? (Nie, nemajú.) Niektorí ľudia hovoria: „Ich kvalita je dobrá a dokážu tak zručne kázať.“ Možno kážu zručne, ale prečo sa vždy zapájajú do detinských aktivít, keď príde čas konať? Prečo konajú tak nezrelo a smiešne? O čo tu ide? Hovoria jedno, ale robia druhé. To, o čom hovoria, je ich doktrinálne chápanie, a to, čo konajú, sú tie veci, ktoré skutočne chápu a dokážu prijať. Schvaľujú alebo uznávajú hlboko vo vnútri učenia, ktoré kážu? (Nie, neuznávajú ich.) Neuznávajú, že tieto veci sú pravdou alebo kritériami, ktoré by mali uvádzať do praxe a dodržiavať. V skutočnosti sú tým, čo skutočne považujú za kritériá a cesty praktizovania, intrigy a predstavy v ich srdciach, falošné myšlienky a praktiky a správanie, ktoré ostatní považujú za dobré, Nebudú takíto ľudia odpísaní, ak sa nikdy nezmenia? Budú mať nejakú šancu na spásu? Je malá nádej.

Povedzte mi, je rozumné rozprestrieť si slnečník dáždnik alebo si nasadiť slamený klobúk na horúcom slnku? (Áno, je to rozumné.) Ľudia sa pri práci na slnku rýchlo spália, ak nenosia klobúk, je to teda úplne rozumné. Niektorí z nich si to však nemyslia a hovoria: „Nosiť slamený klobúk? Nebolo by to pre mňa zahanbujúce? Mohol by som nosiť klobúk? Nebojím sa utrpenia ani opálenia. V skutočnosti je to zdravé.“ Ak si to naozaj myslia, nie je to problém, kľúčové však je, že hlboko vo vnútri to niektorí ľudia vnímajú inak. Myslia si: „Pozrite sa na vás všetkých, nosíte slamené klobúky, lebo sa bojíte, že sa v horúcom dni opálite alebo spálite. Ja si klobúk nedám! Čoho sa báť pri opálení alebo spálení? Bohu sa to páči, takže ma nezaujíma, čo si myslia ostatní!“ Aký je váš názor na tých, ktorí takto hovoria? Nemyslíte si, že sú trochu neúprimní, trochu falošní? V skutočnosti je za ich odmietnutím nosiť klobúk motív, ktorým je ukázať ľuďom, že dokážu trpieť a že sú naozaj duchovní. Pokrytecké správanie tohto druhu je nechutné! Môžu ľudia, ktorým takto ide pretvarovanie, dobre konať svoje povinnosti? Môžu trpieť a platiť cenu za svoje povinnosti? Keď sa opália alebo spália, nebudú sa sťažovať a obviňovať Boha? Pokryteckí farizeji nikdy neuvádzajú pravdu do praxe, ale predstierajú duchovnosť. Dokázali by naozaj trpieť a platiť cenu? Na základe podstaty pokrytcov môžete vidieť, že nemajú žiadnu lásku k pravde a že ešte menej sú schopní trpieť alebo platiť za ňu cenu. Navyše, bez ohľadu na to, koľko slov pravdy počujú, nikdy im nenačúvajú ani ich nechápu ako pravdu, namiesto toho s nimi zaobchádzajú a kážu ich tak, ako keby išlo o nejakú duchovnú teóriu. Tieto druhy pokrytcov nerozumejú tomu, prečo ľudia veria v Boha, prečo im On chce poskytnúť pravdu, aký je proces prijímania Božej spásy, v čom spočíva jeho význam a čo Boh spásou skutočne myslí. Nerozumejú žiadnej z týchto právd. Ak je v cirkvi pokrytec, ktorý nemiluje pravdu, ale miluje byť falošný, potom naozaj ide o farizeja. Venuje pozornosť správaniu, zovňajšku a hodnoteniu ľudí v ich srdciach, a bez ohľadu na to, koľko právd počuje, nikdy ich neuvádza do praxe. Všetko, čo hovorí, je správne, a dokáže hovoriť o každom druhu učenia, to, čo káže, však nepraktizuje. Ak je s ním niekto skutočne v súlade, je to rovnaký druh človeka? (Áno, je.) Ako bude niekto s normálnym myslením vnímať prejavy tohto pokrytca? Pomyslí si: „Jeho metóda praktizovania je nesprávna, však? Prečo je taká čudná? Keď je čas na jedlo, mal by sa jednoducho ísť najesť, tak prečo okolo toho robí toľko okolkov?“ Ľudia povedia, že tento človek je čudný, že chápe veci inak ako ostatní, skreslene – a nenechajú sa ním ovplyvniť. Ale ak je niekto rovnakým druhom človeka ako tento pokrytec a venuje osobitnú pozornosť vonkajšiemu správaniu a názorom ľudí, potom sa s ním bude porovnávať a súťažiť. Je to presne ako keď Xiaojia poslal správu o tretej ráno a príjemca odpísal o štvrtej, mysliac si: „Poslal si mi správu o 3:00, tak ja ti odpíšem o 4:00,“ a Xiaojia si nato pomyslel: „Odpísal si mi o 4:00, tak ja ti odpoveď pošlem o 5:00.“ Pri takomto súťažení sa postupom času pokrytcami stávajú všetci. Ak je cirkevný vodca takýto človek a bratom a sestrám chýba schopnosť rozlišovať, potom sa ocitajú v nebezpečenstve, môžu byť kedykoľvek zavedení. Prečo to hovorím? Pre človeka, ktorý nerozumie pravde, je ľahké nechať sa zaviesť a ovplyvniť vonkajším dobrým správaním ostatných. Pretože nevie, čo je správne, verí vo svojich predstavách, že takéto správanie je dobré. Ak je niekto iný schopný vykonávať tieto správania, táto osoba sa potom stane predmetom jeho zbožňovania a bude si o nej myslieť, že by mala byť vodcom, byť zdokonalená a milovaná Bohom. Bude tento druh správania schvaľovať a potvrdzovať ho v hĺbke svojho srdca. Čo sa stane, ak to potvrdí? Bude túto osobu nasledovať. Ak sú obaja vodcami, budú sa navzájom porovnávať a súťažiť. Raz sa vodcovia a pracovníci z cirkví v rôznych krajinách zhromaždili online. Keď som sa pripojil a chvíľu počúval, cítil som, že niečo nie je v poriadku. Pomyslel som si: „Čo tu títo ľudia robia? Kážu?“ Po pochopení situácie som si uvedomil, že sa modlia. Pýtal som sa sám seba, prečo sa modlia takto. Znelo to desivo, akoby cerili tesáky a vystrkovali pazúry. To samo o sebe veľký problém nie je, čo teda bol hlavný problém? Zdalo sa, že sa modlia s otvorenými očami, nie pred Bohom, a nehovoria to, čo majú v srdci. Skôr súťažili, kto je najvýrečnejší, kto dokáže povedať viac učení a kto hovorí najobšírnejšie a najhlbšie. Znelo to ako zápas v aréne a rozhodne nie ako modlitba k Bohu. Nie sú títo ľudia hotoví? Neboli odpísaní? Ak ako vodcovia slúžia takíto ľudia, koľko utrpenia musia znášať tí pod nimi? Nie sú ľudia pod nimi poškodzovaní? Každý sa nadšene modlil aspoň 20 minút, a v rozpore s nariadeniami Zhora, že zhromaždenia by nemal ovládať nikto a že ľudia môžu mať duchovné spoločenstvo len 5 až 10 minút, si aj tak drzo zaberali toľko času modlitbou. Neskôr som konečne pochopil, prečo toľko zhromaždení trvá od rána do večera: Títo takzvaní vodcovia strávia dlhý čas len tým, že sa modlia, jeden po druhom, zatiaľ čo tí pod nimi trpia. Títo falošní vodcovia tam boli, aby slovne súperili, aby tárali, niektorí tak nesúvislo, že zabudli, či už niečo povedali. Pre nich to bolo v poriadku, pokiaľ hovorili dlhšie ako ostatní. Bol som zmätený: Keď sa človek modlí, mal by sa modliť k Bohu so zatvorenými očami, tak prečo mali oči otvorené? Naozaj nerušilo ich myseľ, keď mali otvorené oči a videli, ako sa modlia ostatní? Najmä keď museli premýšľať o tom, ako sa modlia ostatní a aké slová používajú, a chceli byť lepší ako oni – bolo by možné modliť sa so srdcom plným takýchto vecí k Bohu a hovoriť zo srdca? Nie je to abnormálny rozum? Nejde v tom všetkom o prejavy falošnej duchovnosti falošných vodcov a falošných pracovníkov? Je dobré, keď sa všetci zhromaždia, čítajú Božie slová a majú duchovné spoločenstvo o pravde, ale niektorí ľudia sa sťažovali: „Och, ty ani netušíš. Keď sa tí vodcovia zhromaždia a modlia, je to, akoby odriekavali Písmo; jednostaj hovoria o jednej veci a pri každom zhromaždení je to rovnaké. Už ma to nebaví počúvať.“ Ako takéto zhromaždenia učia ľudí? Falošní vodcovia a pracovníci to robia zakaždým; môžu byť v súlade s Božími úmyslami? Nevenujú pozornosť duchovnému spoločenstvu o pravde, aby pomohli ľuďom pochopiť ju, ani riešeniu problémov prostredníctvom duchovného spoločenstva o pravde; namiesto toho sa zapájajú do falošnej duchovnosti náboženstva. Neznamená to, že vedú ľudí na scestie? V čom je tu problém? Vôbec nerozumejú Božím úmyslom a ani Jeho požiadavkám na ľudí. Len sa zapájajú do náboženských obradov a predvádzajú sa! Ešte horšie je, že modlitbu používajú na odhaľovanie, útočenie a odsudzovanie ostatných, zatiaľ čo niektorí ju používajú na ospravedlnenie seba samých. Ich modlitby sa zdajú byť určené Božím ušiam, ale v skutočnosti sú pre uši človeka. Preto títo ľudia nemajú ani najmenší kúsok bohabojného srdca, sú to všetko pochybovači, ktorí narušujú prácu Božieho domu. Títo falošní vodcovia odhaľujú vo svojich modlitbách toľko ošklivosti. Niektorí sa modlia a hovoria veci ako: „Bože, niektorí ľudia ma nepochopili. Nemyslel som to tak. Modlím sa k tebe, necítim sa negatívne a ostatní si môžu myslieť, čo chcú.“ Niektorí hovoria učenia a iní súťažia v tom, kto počúva viac kázní, kto si pamätá viac textov chválospevov alebo Božích slov, koho modlitby trvajú najdlhšie, kto je najvýrečnejší alebo kto má najrozmanitejšie spôsoby modlitby a zapája sa do mnohých jej rôznych typov. Je toto modlitba? (Nie, nie je.) Čo to je? Je to bezohľadné páchanie zla! Je to zahrávanie sa s pravdou a jej pošliapavanie, zneuctievanie a rúhanie sa Bohu! Títo diabli a pochybovači sa prostredníctvom modlitby odvážia povedať čokoľvek – povedzte mi, sú to praví veriaci? Majú vôbec nejakú zbožnosť? (Nie, nemajú.) Takíto ľudia sa stanú negatívnymi, keď im je odobraté postavenie vodcu, vôbec sa nad sebou nezamyslia, ale všade sa sťažujú: „Toľko som pri svojej práci pre Boha trpel, a predsa povedali, že som nevykonával žiadnu skutočnú prácu a že som bol falošný vodca, a prepustili ma. Navyše, koľko ľudí dokáže hovoriť učenia tak komplexne ako ja? Koľkí sú takí milujúci ako ja? Vzdal som sa svojej rodiny a kariéry a každý deň som trávil v cirkvi na zhromaždeniach s mojimi bratmi a sestrami, kde som tri alebo päť dní vkuse hovoril. Ako ma mohli len tak prepustiť?“ Sú neposlušní a prechovávajú sťažnosti. Stretávame aj takých, ktorí šíria tvrdenie: „Nebuď vodcom v Božom dome. Ak ťa vyberú za vodcu, čakajú ťa problémy, a keď ťa raz prepustia, nedostaneš ani šancu byť obyčajným veriacim.“ Čo sú to za slová? Sú to tie najabsurdnejšie a najsmiešnejšie slová, a dá sa takisto povedať, že sú to slová nepodriadenosti, nespokojnosti a rúhania sa Bohu. Nie je to význam týchto slov? (Áno, je.) Čo je v týchto slovách obsiahnuté? Útok – tieto slová nie sú obyčajným súdom! Títo ľudia nehovoria, že boli prepustení za to, že vyčíňali, robili zlé veci a nevykonávali žiadnu skutočnú prácu, ale sťažujú sa, že Boh bol voči nim nespravodlivý, že pri svojich činoch nebral ohľad na ich pýchu a že nerozumel ich pocitom a emocionálnym investíciám. Ich mentalita je mentalitou neverca, sú úplne zbavení realít pravdy!

Ako dlho sa zvyčajne počas zhromaždení modlíte? Nezaberie to všetkým príliš veľa času? Neomrzeli vaše modlitby niekedy ľudí? Existujú ľudia, ktorí sa modlia dlho a všetci sú znechutení, keď ich počúvajú, oni si však aj tak myslia, že sú najduchovnejší a veria, že toto je to, čo získali a dosiahli počas mnohých rokov viery v Boha. Neunavia sa ani po dvoch hodinách modlitby, počas ktorej len opakujú tie isté staré, nepodstatné veci, hovoria všetky tie slová a učenia a heslá, ktoré poznajú, alebo veci, ktoré počuli od iných, či veci, ktoré si vymysleli. Robia to bez ohľadu na to, či sú všetci znechutení alebo nie a bez ohľadu na to, či sa to ostatným páči alebo nie. Modlíte sa takto aj vy? Povedzte mi, je správne modliť sa krátko alebo dlho? (Tu sa nedá hovoriť o správnom ani nesprávnom.) Správne. Nemôžete vyniesť verdikt o tom, čo je správne alebo nesprávne, mali by ste sa len modliť k Bohu podľa potrieb svojho srdca. Niekedy si modlitba nevyžaduje žiadny obrad, zatiaľ čo inokedy áno; závisí to od prostredia a od toho, čo sa stalo. Ak si myslíš, že modlitba môže trvať dlhšie, potom sa o svojich osobných záležitostiach modli k Bohu súkromne. Nemodli sa o tom všetkom na zhromaždeniach a nezaberaj všetkým čas. Tomu sa hovorí rozum. V záujme svojej pýchy a povesti sa niektorí ľudia o to nestarajú. To je nevedomosť a nedostatok rozumu. Majú ľudia, ktorým chýba rozum, nejakú hanbu? Ani si neuvedomujú, že všetci sú znechutení, keď ich sledujú pri modlitbe. Môžu ľudia, ktorým chýba aj táto malá vnímavosť alebo uvedomenie, pochopiť pravdu? Nemôžu. Princípy pravdy, ktorých uvádzanie do praxe človekom Boh vyžaduje, sú všetky v Jeho slovách a všetky slová, o ktorých Boh hovorí v duchovnom spoločenstve ohľadom praktizovania pravdy, obsahujú a sú princípmi, ľudia sa nad nimi len musia dôkladne zamyslieť. V Božích slovách je tak veľa princípov o uvádzaní pravdy do praxe; existujú princípy a cesty, ako praktizovať vo všetkých druhoch záležitostí, situácií a kontextov, kľúčové je, či máš alebo nemáš duchovné porozumenie a či je ti vlastná schopnosť chápania. Ak má niekto túto schopnosť chápania, potom môže pochopiť pravdu. Pokiaľ mu však chýba, všetko, čo pochopí, budú predpisy, bez ohľadu na to, aké podrobné sú Božie slová, a to nie je chápanie pravdy. Boh ti preto dáva princíp, aby si si ho mohol prispôsobiť rôznym okolnostiam. Prostredníctvom počúvania Jeho slov a spoznávania Ho, prostredníctvom rôznych skúseností a duchovného spoločenstva, ako aj osvietením Ducha Svätého pochopíš jeden aspekt princípov, podľa ktorých On hovorí, a Jeho požadované štandardy pre jeden druh záležitosti. Potom pochopíš ten aspekt pravdy. Ak by Boh musel všetko podrobne vysvetľovať a hovoriť ľuďom, ako konať v tej či onej záležitosti, potom by princípy, o ktorých hovorí, boli zbytočné. Ak by Boh použil túto metódu a povedal ľudstvu predpisy pre jednu vec za druhou, čo by ľudia nakoniec získali? Len nejaké praktiky a správanie. Nikdy by nepochopili Božie úmysly ani Jeho slová. Ak ľudia nerozumejú Božím slovám, potom nikdy nebudú schopní pochopiť pravdu. Nie je to tak? (Áno, je.) Ste schopní pochopiť pravdu? Väčšina ľudí nie je a len tí nemnohí, ktorí majú duchovné porozumenie a milujú pravdu, to naozaj môžu dosiahnuť. Aké sú teda predpoklady pre tých, ktorí to dokážu dosiahnuť? Môžu to dosiahnuť, ak majú duchovné porozumenie, je im vlastná schopnosť chápania, úprimne sa usilujú a milujú pravdu a pozitívne veci. Pokiaľ ide o tých ostatných, ktorí to nie sú schopní dosiahnuť, v jednom ohľade je to kvôli problémom s ich kvalitou alebo chápaním a v druhom je to otázka času. Je to ako s ľuďmi vo veku dvadsať rokov – ak ich požiadaš, aby dosiahli to, čo by mohol a mal dosiahnuť niekto po päťdesiatke, nenútiš ich robiť niečo, čo je nad ich sily? (Áno, nútiš.) Teraz sa zamyslite, s čím súvisí schopnosť človeka chápať pravdu? (S jeho kvalitou.) Súvisí to s jeho kvalitou. S čím ešte? (S tým, či sa usiluje o pravdu alebo nie.) Je to v určitom vzťahu s jeho úsilím. Niektorí ľudia sú v skutočnosti dostatoční, pokiaľ ide o ich chápavosť, rýchlosť myslenia a IQ, a dokážu pochopiť pravdu, ale nemilujú ju ani sa o ňu neusilujú. Vo svojich srdciach necítia k pravde nič a v tomto ohľade nevynakladajú žiadne úsilie. Pre takýchto ľudí bude pravda vždy niečím hmlistým a nerozpoznateľným, a bez ohľadu na to, koľko rokov veria v Boha, nebude to mať žiadny úžitok.

Tak, dorozprával som svoje príbehy. Môže vám ich dej a obsah pomôcť pochopiť niektoré pravdy? (Áno.) Prečo tieto príbehy rozprávam? Bolo by potrebné rozprávať ich, ak by boli odtrhnuté od životných podmienok ľudí, pováh, ktoré odhaľujú, a ich myšlienok v reálnom živote? (Nie.) Nebolo by to potrebné. Vecami, o ktorých sme diskutovali, sú všetko bežné javy a stavy, ktoré vo svojom živote ľudia často odhaľujú, a súvisia s ľudskými povahami, názormi a myšlienkami. Ak si po vypočutí týchto príbehov myslíte, že sú to len historky, že sú trochu vtipné a zľahka zaujímavé, ale to je všetko, a nedokážete v nich pochopiť pravdy, potom pre vás nebudú mať žiadny úžitok. Musíte z nich pochopiť niektoré pravdy – to bude mať prinajmenšom nápravný účinok na to, ako sa správate, najmä na vaše názory na určité veci, a umožní vám odvrátiť sa od vašich skreslených metód chápania a získať čisté chápanie týchto druhov vecí. Neslúži to len na zmenu vášho správania, ale na vyriešenie týchto stavov, ktoré sú vytvárané skazenými povahami, od koreňa. Rozumiete? Teraz majme duchovné spoločenstvo o hlavnej téme.

Rozbor toho, ako by antikristi chceli, aby sa ostatní podriaďovali len im, nie pravde ani Bohu

IV. Rozbor toho, ako sa antikristi tvária, že sú stelesnením pravdy, keď získajú trochu skúseností a vedomostí

Minule sme mali duchovné spoločenstvo o ôsmom bode prejavov antikristov – chceli by, aby sa ostatní podriaďovali len im, nie pravde ani Bohu. Ôsmy bod je celkovo rozdelený na štyri podtémy. O prvých troch podtémach sme už hovorili v duchovnom spoločenstve, takže aká je tá štvrtá? (Rozbor toho, ako sa antikristi tvária, že sú stelesnením pravdy, keď získajú trochu skúseností a vedomostí a vezmú si nejaké ponaučenia.) Toto je štvrtá podtéma ôsmeho bodu. Samozrejme, týka sa to aj jedného aspektu prejavov témy ôsmeho bodu – súvisia spolu. Aká je táto téma? Chceli by, aby sa ostatní podriaďovali len im, nie pravde ani Bohu. Rozdeľme si túto podtému a hovorme o nej kúsok po kúsku. Čo sú jednotlivo skúsenosti, vedomosti a poučenia? Akí ľudia ich majú? Akí ľudia sa nimi radi vyzbrojujú? Akí ľudia kladú dôraz na to, aby sa vyzbrojili týmito vecami, a nie pravdou? Akí ľudia považujú tieto veci za pravdu? Po prvé, jedna vec je istá: bez ohľadu na kvalitu týchto ľudí a bez ohľadu na to, aké je ich vnímanie, majú veľkú lásku k vedomostiam, ktorá presahuje ich lásku k pravde-realite. Cieľ a smer, o ktoré sa vo svojej viere v Boha usilujú, sú získať nejaké takzvané skúsenosti a vedomosti. Tieto vedomosti a skúsenosti chcú použiť na to, aby sa vyzbrojili a prikrášlili, aby sa stali vkusnejšími, štýlovejšími, kultivovanejšími a aby si ich ľudia mohli viac vážiť a uctievať ich. Myslia si, že s týmito vedomosťami a skúsenosťami je život hodnotnejší, naplnenejší a plnší sebadôvery. Podľa ich názoru veria v Boha preto, aby sa vyzbrojili týmito vedomosťami a výrokmi, ktoré sa týkajú teológie a rôznych aspektov bežných znalostí, vedomostí a poučení. Veria, že vďaka vyzbrojeniu sa týmito vecami môžu zaujať miesto v Božom dome a v tejto skupine ľudí. Preto všetko, o čom každý deň premýšľajú, čo v srdci uctievajú a čo nasledujú, súvisí s vedomosťami, skúsenosťami a tak ďalej.

Pozrime sa najprv na to, aké druhy vedomostí, skúseností a poučení existujú, ako aj na to, ktoré z nich možno nazvať predstieraním, že sú stelesnením pravdy. Po prvé, s istotou možno povedať, že tieto veci nemajú nič spoločné s pravdou, nie sú v zhode s pravdou a sú s ňou v rozpore. Môžu to byť veci, ktoré sú podľa ľudských predstáv správne, veci, ktoré sú podľa ich predstáv pozitívne, krásne a dobré. Tieto veci však v skutočnosti v Božích očiach nesúvisia s pravdou a sú dokonca v podstate zdrojom ľudského odsudzovania pravdy, koreňom a zdrojom ľudského odporu voči Bohu a predstáv ľudí o Ňom. Skúsenosti, vedomosti a poučenia – existuje rozdiel vo veku a pohlaví medzi tými, ktorí tieto veci získavajú? (Nie, neexistuje.) S najväčšou pravdepodobnosťou nie. Niektorí ľudia majú dary. Čo sú to dary? Keď si napríklad niektorí ľudia vypočujú nejakú teóriu alebo výrok a pochopia jadro alebo základné pojmy takejto teórie, ich myseľ reaguje veľmi rýchlo. Okamžite vedia, ako takúto teóriu alebo výrok vysvetliť a ako ich previesť do svojho vlastného jazyka, ktorým hovoria s inými ľuďmi. Tieto veci si po ich vypočutí rýchlo zapamätajú; to zďaleka neznamená, že sú veľmi vnímaví, majú len vynikajúcu pamäť, čo je druh zvláštneho daru. Je niekto, kto má takýto dar? (Áno.) Sú ľudia, ktorí po tom, čo povieš jednu vec, dokážu túto vec okamžite použiť na vyvodenie záverov o niečom inom. Keď dostanú informácie o jednom aspekte témy, dokážu ich aplikovať na iné oblasti. Dokážu veľmi dobre použiť tému, o ktorej sa diskutuje, na to, aby predložili vlastné myšlienky. Sú veľmi dobrí, pokiaľ ide o vonkajšie veci a teórie – o tieto logické a jazykové záležitosti. To znamená, že vynikajú v slovíčkarení a používaní teórií na to, aby si získali a presvedčili ostatných. Existujú ľudia s týmto druhom daru. Sú veľmi výreční, s mimoriadne bystrým myslením a reakciami. Keď počujú o nejakom aspekte pravdy, so svojím malým chytráctvom a darmi chápu tento aspekt pravdy ako druh vedomostí a učenosti a tento druh učenosti potom používajú na to, aby hovorili v duchovnom spoločenstve s ostatnými a vykonávali takzvanú prácu polievania a pasenia. Aký to má účinok na ľudí? Má to nejaké dobré výsledky? (Nie, nemá.) Prečo je to tak? (Nie je to praktické a keď to ľudia počujú, nemajú žiadnu cestu k praktizovaniu.) Keď si ostatní vypočujú, čo títo ľudia povedali, myslia si, že všetko, čo povedali, je správne, že v tom nie je jediné zlé slovo a ani slovo, ktoré by bolo v rozpore s princípmi – všetko je to správne. Ale keď to uvádzajú do praxe, cítia, že tieto slová sú prázdne, že pri praktizovaní neexistuje žiadny cieľ ani smer a že tieto slová sa nedajú použiť ako princípy praktizovania. Čím sú teda tieto slová? (Učeniami.) Sú druhom učenia, druhom vedomostí. Takéto prejavy antikristov sú veľmi zjavné a výrazné. Pravdu považujú za vedomosť, za niečo akademické, za teóriu. Hoci veciam rozumejú len napoly, vždy vyžadujú, aby ostatní robili to či ono. Keď ostatní nerozumejú a požiadajú ich, aby to podrobne vysvetlili, antikristi to nedokážu jasne vysvetliť a namiesto toho reagujú protiútokom: „Ty nemiluješ pravdu. Keby si ju miloval, dokázal by si porozumieť tomu, čo hovorím, a mal by si cestu k praktizovaniu.“ Keď to počujú niektorí, ktorí sú popletení a chýba im schopnosť rozlišovať, pomyslia si: „To je pravda. Keby som naozaj miloval pravdu, dokázal by som ich slovám porozumieť.“ Ľudia, ktorí nemajú schopnosť rozlišovať, majú pocit, že to, čo tento človek hovorí, je správne – že oni nerozumejú pravde. Berú zodpovednosť na seba, a tak sú antikristami zavedení, až strácajú orientáciu.

Hovorme teraz o skúsenostiach. Skúsenosť je metóda, ktorá bola zhrnutá počas dlhého obdobia prežívania vecí. Majú ľudia, ktorí pracovali dva dni, nejaké skúsenosti? (Nemajú.) Takže tí, ktorí pracovali 10 alebo 20 rokov, určite skúsenosti majú. Niektorí ľudia majú pocit, že majú skúsenosti z dlhoročnej práce, že pokiaľ ide o to, čo majú robiť, keď ich postretnú určité záležitosti, ako zaobchádzať s určitými typmi ľudí a aké druhy učení majú hovoriť akým druhom ľudí, všetko vedia. Výsledkom je, že keď sa jedného dňa stane niečo nové, o čom nevedia, prelistujú záznamy svojej práce za posledných 20 rokov, uvažujú o nich a potom bez rozlišovania uplatnia tieto minulé výroky a postupy. Keď takto konajú, tí, ktorí nerozumejú pravde, si stále myslia, že to, čo títo ľudia robia, je v zhode s pravdou, zatiaľ čo tí, ktorí pravde rozumejú, sa pozrú a povedia: „Tento človek koná naslepo. Vo svojej práci nemá žiadne princípy; úplne sa spolieha na skúsenosti a nerozumie Božiemu úmyslu ani tomu, ako konať spôsobom, ktorý chráni záujmy Božieho domu a je v súlade s princípmi Božieho domu o tom, ako zaobchádzať s ľuďmi. Slepo uplatňuje predpisy.“ Tu je problém. Ak priemerný človek pracoval len krátky čas, nemusí mať kapitál na to, aby povedal: „Mám skúsenosti; nebojím sa. Pracoval som dlhé roky. Aký typ človeka som nevidel a aké záležitosti som neriešil?“ Títo ľudia sa to však odvážia povedať. Aj keď si sa zaoberal mnohými vecami a viac než len niekoľkými rôznymi typmi ľudí, môžeš zaručiť, že pri riešení každej záležitosti a pri zaobchádzaní s každým človekom konáš v súlade s pravdou-princípmi? V skutočnosti to nie je niečo, čo by si sa odvážil zaručiť. Ak ale niekto vznesie námietku voči tým, ktorí považujú skúsenosti a rutinu za pravdu, takíto ľudia povedia: „Pracujem už toľko rokov. Prešiel som po viacerých mostoch, než po koľkých si ty prešiel cestách, a ty sa stále odvažuješ so mnou nesúhlasiť? Choď domov a modli sa!“ Nikto sa pred nimi neodváži povedať „nie“, predložiť iné názory ani vysloviť slovo nesúhlasu. Čo je to za správanie? Je to považovanie skúseností za pravdu a viera, že človek je stelesnením pravdy. Niektorí hovoria: „Nepovažujem sa za stelesnenie pravdy – kto by sa odvážil nosiť taký titul? Iba Boh je pravda. Nikdy som tak nekonal, ani som tak nikdy nezmýšľal.“ Subjektívne tak nezmýšľaš, ani nemáš v úmysle tak konať. Objektívne ťa však tvoje spôsoby konania vecí, tvoje správanie a podstata tvojich činov nakoniec charakterizujú ako niekoho, kto sa považuje za stelesnenie pravdy. Prečo chceš, aby ľudia do bodky poslúchali tvoje návrhy? Ak sa nepovažuješ za Boha a si len obyčajný človek, si oprávnený nútiť ostatných, aby ťa poslúchali? (Nie, nie som.) Existuje jedna okolnosť, za ktorej ťa ľudia môžu poslúchať, a to ak rozumieš pravde – ak si človek, ktorý rozumie pravde. Ale na druhej strane, aj keď si človek, ktorý rozumie pravde, stále si len obyčajný človek, a môže byť obyčajný človek stelesnením pravdy? (Nie, nemôže.) Ak niekto dokáže pochopiť všetky slová, ktoré Boh povedal, a všetky pravdy, porozumenie ktorým Boh od človeka vyžaduje, môže sa ten človek stať stelesnením pravdy? (Nie, nemôže.) Niektorí hovoria: „Môže to byť preto, že nebol zdokonalený. Peter bol zdokonalený človek. Mohol by byť Peter nazývaný stelesnením pravdy?“ Byť zdokonalený nerobí z človeka stelesnenie pravdy, a vieš prečo? (Je tam rozdiel v podstate.) Je tam rozdiel v podstate; to je jeden aspekt. Či sa človek môže stať stelesnením pravdy – to je záležitosť, o ktorej musíme diskutovať. Prečo sa hovorí, že človek nemôže byť stelesnením pravdy? Je stelesnenie pravdy len otázkou podstaty? Niektorí ľudia hovoria: „Človek sa rodí ako stvorená bytosť a Ten v nebi je vo svojej podstate Stvoriteľ. O tejto veci sa nemusíme hádať – Boh bude vždy stelesnením pravdy. Je teda Kristus stelesnením pravdy preto, lebo rozumie pravde a má pravdu? Ak sme získali všetky pravdy od Boha, môžeme byť aj my nazývaní stelesnením pravdy?“ Iní hovoria: „Nemôžeme. Kedysi som si myslel, že keď ľudia viac porozumejú pravdám, môžu sa stať kristom a bohom. Teraz viem, že táto podstata je nenahraditeľná a nemenná.“ Ich porozumenie dospelo do tohto bodu. Ste teda schopní porozumieť tejto veci ešte hlbšie? Mali by ste tejto veci porozumieť hneď, ako s vami prestanem hovoriť v duchovnom spoločenstve. Keď hovoríme o stelesnení pravdy, čo presne je toto „stelesnenie“? Tento pojem je trochu abstraktný, tak si to povedzme čo najjednoduchšie. Boh sám je pravdou a vlastní všetky pravdy. Boh je zdrojom pravdy. Každá pozitívna vec a každá pravda pochádza od Boha. Boh môže vyniesť súd nad tým, či sú všetky veci a udalosti správne, alebo nesprávne; môže vyniesť súd nad vecami, ktoré sa stali, nad vecami, ktoré sa dejú teraz, i nad vecami v budúcnosti, o ktorých človek ešte nevie. Boh je jediný Sudca, ktorý môže vyniesť súd nad tým, či sú všetky veci správne, alebo nesprávne, a to znamená, že len Boh môže súdiť, či sú všetky veci správne, alebo nesprávne. Pozná kritériá pre všetky veci. Kedykoľvek a kdekoľvek môže vyjadriť pravdy. Boh je stelesnením pravdy, čo znamená, že On sám vlastní podstatu pravdy. Aj keby človek rozumel mnohým pravdám a bol zdokonalený Bohom, mal by potom niečo do činenia so stelesnením pravdy? Nie. To je isté. Keď je človek zdokonalený, pokiaľ ide o súčasné Božie dielo a rôzne štandardy, ktoré Boh od človeka vyžaduje, získa presný súd a metódy praxe a plne porozumie Božím úmyslom. Dokáže rozlíšiť medzi tým, čo pochádza od Boha a čo od človeka, a medzi tým, čo je správne a čo nie. Existujú však veci, ktoré zostávajú pre človeka nedosiahnuteľné a nejasné, veci, ktoré sa môže dozvedieť, až keď im to povie Boh. Môže človek poznať alebo predvídať zatiaľ neznáme veci, veci, ktoré mu Boh ešte nepovedal? Rozhodne nie. A čo viac, aj keby človek získal od Boha pravdu, vlastnil pravdu-realitu, poznal by podstatu mnohých právd a vedel by rozlíšiť správne od nesprávneho, mal by schopnosť všetko ovládať a riadiť? Túto schopnosť by ľudia nemali. To je rozdiel medzi Bohom a človekom. Stvorené bytosti môžu pravdu získať vždy len od zdroja pravdy. Môžu získať pravdu od človeka? Je človek pravdou? Vie človek poskytnúť pravdu? Nevie, v tom je ten rozdiel. Pravdu vieš iba získať, nevieš ju poskytnúť – možno ťa potom nazvať človekom, ktorý vlastní pravdu? Možno ťa nazvať stelesnením pravdy? Rozhodne nie! Čo presne je podstatou stelesnenia pravdy? Je to zdroj, ktorý poskytuje pravdu, zdroj riadenia a zvrchovanosti nad všetkým a je to tiež jediné kritérium a štandard, podľa ktorého sa posudzujú všetky veci a udalosti. To je stelesnením pravdy. Antikristi tento bod často odmietajú prijať. Veria, že vedomosti sú sila, že skúsenosti sú zbraňou, ktorou sa ľudia vyzbrojujú, aby sa stali mocnými, a že keď majú ľudia skúsenosti, vedomosti a tieto poučenia, môžu všetko ovládať. Môžu ovládať osudy ľudí, ovládať a ovplyvňovať ich myšlienky a dokonca ovplyvňovať ich správanie. Alebo si niektorí budú myslieť, že tieto veci môžu ľudí poučovať a meniť ich myslenie a povahy. Čo sú to za myšlienky? (Myšlienky antikristov.) Sú to myšlienky antikristov. Prečo môže mať Boh zvrchovanosť nad osudom ľudstva? Boh je realitou všetkých pozitívnych vecí a Jeho slová sú realitou všetkých pozitívnych vecí. Aká je podstata Boha? Jeho podstatou je pravda, a preto je schopný mať zvrchovanosť nad osudom ľudstva. Antikristi tento bod nevidia ani neuznávajú, nieto ešte aby ho prijali. Za pravdu považujú veci, ktoré pochádzajú od ľudí, z vedomostí a zo spoločnosti a ktoré si zlé ľudstvo cení, a pokúšajú sa tieto veci použiť na to, aby ľudí zavádzali a ovládali a získali miesto v cirkvi a medzi Božím vyvoleným ľudom. Aký je účel toho, že zavádzajú ľudí? Aký je ich účel v tom, že tieto veci študujú a vyzbrojujú sa nimi? Je to preto, aby ich ľudia poslúchali a počúvali ich slová. Aký je ich účel v tom, že chcú, aby ľudia počúvali ich slová? (Ovládať ich.) Správne, ich účelom je ovládať ich. Znamená to, že keď vyslovia nejaké slová, ľudia ich poslúchnu a nechajú sa nimi manipulovať, čím sa stanú ich nástrojmi a ich otrokmi. Keďže ľudia prijímajú ich názory a prijímajú ich takzvané skúsenosti, vedomosti a poučenia, potom týchto ľudí uctievajú. Neznamená ich uctievanie to, že ich počúvajú? (Áno, znamená.) Neznamená to, že ich počúvajú, že týmito ľuďmi možno ľahko manipulovať? Neuspeli antikristi? (Áno, uspeli.) Keď ich niekto počúva, neznamená to, že bol odvedený od Boha? (Áno, znamená.) To antikristov teší; to je ich účel. V skutočnosti hlboko vo svojom srdci nemusia jednoznačne veriť, že sú stelesnením pravdy a že sú pravdou, ale tak zmýšľajú a tak konajú. Prečo tak zmýšľajú a konajú? Veria, že ich vedomosti, skúsenosti a všetko, čo pochádza z ich darov, je správne, a chcú tieto veci použiť na to, aby ovládali ľudí a držali ich pevne vo svojich rukách. Niektoré z ich vedomostí, skúseností a poučení sú zjavne diabolské slová určené na oklamanie ľudí. Niektoré, hoci nie sú zjavné, v sebe skrývajú úklady, ľstivé plány a intrigy, a tí, ktorí ich nedokážu prezrieť, budú zavedení. Aké sú následky toho, že sú zavedení? Ľudia sa vzďaľujú od Boha a prestávajú rozumieť pravde, pričom ľudské vedomosti, skúsenosti a poučenia považujú za pravdu a Božie slová dávajú bokom. V Božích slovách začnú mať veľmi nejasno, ale veľmi im záleží na týchto vedomostiach a skúsenostiach a vyzdvihujú ich, dokonca vynakladajú úsilie na ich praktizovanie a uplatňovanie. To je účel konania antikristov. Vyzbrojovali by sa týmito vecami, keby nemali takú ambíciu manipulovať ľuďmi, ovládať ich a urobiť ich poslušnými? Nevynaložili by na to žiadne úsilie. Majú cieľ; ich zmysel pre účel je veľmi jasný. Aký je tento jasný účel? (Ovládať ľudí.) Je to ovládať ľudí. Bez ohľadu na to, či ovládajú celú skupinu ľudí alebo len ich časť, dokázali by niekoho ovládať bez teoretického základu? Najpv musia nájsť súbor myšlienok a teórií, ktoré sú najviac v súlade s ľudskými predstavami a domnienkami a najviac vyhovujú vkusu ľudí, a všemožne ich šíriť medzi ľuďmi. Znamená to vymývanie mozgov ľuďom, spracovávanie ich myslenia, neustále vštepovanie a neustále nútenie ľudí k tomu, aby počúvali, oboznamovali sa s týmito myšlienkami a názormi a prijímali ich. V skutočnosti sú im pasívne vštepované názory a pasívne vymývané mozgy a oni tieto názory nevedomky prijímajú. Keďže ľudia nemajú vnútornú schopnosť rozlišovať dobré od zlého, predtým ako porozumejú pravde, nemajú schopnosť týmto veciam odolať – nemajú proti tomu žiadnu protilátku. Keď ľudia prijmú tieto mylné názory, rýchlo ich zajmú. Čo sa myslí pod pojmom „zajmú“? Znamená to, že po prijatí týchto názorov sú ľudia čoraz viac skalopevne presvedčení, že tieto veci sú správne, a neustále tieto názory používajú na to, aby presvedčili seba aj ostatných. Boli zavedení a ovládaní a satan takto dosahuje svoj cieľ, keď zavádza ľudí.

Niektorí, ktorí si vo svete osvojili nejaké špeciálne odborné zručnosti, alebo tí, ktorí majú v spoločnosti určité spoločenské postavenie, majú po príchode do Božieho domu spoločnú myšlienku, ktorá v nich vyvoláva spoločný prejav. Čo je to za myšlienku? Považujú sa za elitu spoločnosti. Čo je elita? Sú to ľudia, ktorí v skupinách vynikajú. Získali nejaké špeciálne vyššie vzdelanie a ich talent, kvalita a dary sú o triedu vyššie ako u ostatných. Čo to znamená byť o triedu vyššie ako ostatní? Znamená to, že v skupine ľudí majú vynikajúce myslenie, inteligenciu a výrečnosť a majú zvláštnu schopnosť porozumieť určitým veciam a zručnostiam. To sa nazýva byť o triedu vyššie ako ostatní a títo ľudia sú v spoločnosti známi ako elita. Každá krajina rozvíja tento druh ľudí. Aký je účel ich rozvíjania? Aby sa krajina rýchlejšie rozvíjala. Keď sa takíto ľudia venujú rôznym pozíciám, rozvoj sa zrýchľuje vo všetkých oblastiach života. Je postavenie takýchto ľudí v spoločnosti vysoké alebo nízke? (Vysoké.) Rozhodne nemajú obyčajné postavenie. Majú nejaké špeciálne talenty, naučili sa nejaké špeciálne vedomosti a získali nejaké špeciálne vzdelanie. Ich kvalita, talent a naučené vedomosti sú vyššie ako u bežných ľudí. Aký je spôsob myslenia týchto ľudí, ak prídu do cirkvi? Aká je ich prvá myšlienka? Po prvé, myslia si: „Oslabený medveď je stále silnejší ako jeleň. Hoci sa po tom, čo som uveril v Boha, už neusilujem o svet ani si v ňom neužívam slávu, vzhľadom na špeciálne vzdelanie, ktoré som získal, ako aj vedomosti, ktoré som sa naučil, a talent, ktorým som vybavený, by som mal byť medzi vami vodcom. V Božom dome by som mal byť oporou a pilierom. Mal by som byť tým, kto vedie a usmerňuje.“ Nezmýšľajú takto? Na čom je založené toto myslenie? Keby boli prostými roľníkmi, odvážili by sa takto zmýšľať? (Neodvážili by sa.) Prečo nie? (Nemajú na to kapitál.) Nemajú kapitál na to, aby takto zmýšľali. Akí ľudia teda môžu takto zmýšľať? Všetci sú to ľudia s určitými vedomosťami, talentom, darmi a takzvanou kvalitou. Keď prídu do Božieho domu, myslia si: „Už sa neusilujem o svet. Svet je príliš zlý, tak prídem do božieho domu a budem sa usilovať tam. V božom dome môžem získať aspoň postavenie vodcu alebo pracovníka.“ Majú dobré úmysly? (Nemajú.) Prečo nemajú dobré úmysly? Veci, ktoré sa naučili, a ich spoločenské postavenie im strašne škodia. Ak sa nebudú usilovať o pravdu, nikdy v živote z takejto pozície nezostúpia. Vždy budú mať pocit, že sú vysoko v oblakoch, ale v skutočnosti sa z Božieho pohľadu nelíšia od žiadnej obyčajnej stvorenej bytosti. Vždy sa budú stavať vysoko do oblakov. Nie je to nebezpečné? Ak spadnú, dopadnú tvrdo a ich život môže byť v ohrození! Prečo majú takíto ľudia pocit, že by mali mať vysoké postavenie, že by mali byť uctievaní, že by sa okolo nich malo točiť veľa ľudí, že by sa s nimi mali o všetkom radiť a počúvať ich názory a že by sa na nich malo myslieť a dávať ich vo všetkom na prvé miesto? Prečo myslia na toľko vecí, ktoré „by sa mali“? Pretože prikladajú veľký význam svojmu spoločenskému postaveniu, vedomostiam a špeciálnym veciam, ktoré sa naučili. Myslia si: „Bez ohľadu na to, koľko pravdy sa hovorí alebo aká je vznešená, tieto moje veci sú stále cenné; sú cennejšie ako pravda a pravda ich nemôže nahradiť. V spoločnosti som šéfom firmy. Riadim tisíce ľudí. Mávnem rukou a všetci ma musia počúvať. Mám takú veľkú moc – len si pomyslite, akú pozíciu a postavenie zastávam! Koľkí z týchto malých ľudí v Božom dome sú vyššie ako ja? Keď sa rozhliadnem okolo seba, nevidím veľa výnimočných ľudí. Keby som ich mal riadiť ja, nebol by to problém; nebola by to veľká vec!“ Predpokladajme, že im povieš: „Dobre. Je dobré, že máš túto ambíciu. Uspokojím tvoju túžbu, odporučím ťa za cirkevného vodcu. Priveď týchto ľudí pred Boha, aby vedeli, ako čítať Božie slová a uvádzať pravdu do praxe, a podopri slabých, negatívnych a tých, ktorí nekonajú svoju povinnosť.“ Povedia: „To je ľahké. Keď som podnikal, mojou prácou bolo usmerňovať myslenie ľudí. Som v tom dobrý.“ Čo sa stane po tom, čo sa im do rúk zverí viac ako tridsať ľudí v cirkvi? Za necelé dva mesiace sa tí, ktorí boli slabí, stanú ešte slabšími, tí, ktorí boli negatívni, sa stanú ešte negatívnejšími a tí, ktorí kážu evanjelium, nedokážu získať ľudí. Tí, ktorí nevedia čítať Božie slovo, začnú byť ospalí, len čo príde čas na zhromaždenie, a už ani nechcú počúvať kázne Zhora. Keď sa ich opýtajú: „Nie si celkom schopný?“, povedia: „Áno, bol som šéf. Moje schopnosti sú zjavné!“ Nech si vo svete akýmkoľvek šéfom, je to zbytočné. Ak nerozumieš pravde, potom si pri vykonávaní cirkevnej práce laik. Ak sa týmto ľuďom dovolí prevziať zodpovednosť za prácu na evanjeliu, budú sa venovať len zbytočným a povrchným formalitám, nedosiahnu žiadne výsledky a cirkev s desiatkami ľudí nebude dobre polievaná. Čo sa tu deje? Takíto znalí ľudia boli kedysi šéfmi firiem a vedúcimi pracovníkmi v spoločnosti, tak prečo nedokážu prejaviť svoje zručnosti, keď prídu do Božieho domu? (Duch Svätý ich nechráni.) To, že ich Duch Svätý nechráni, je jeden aspekt, ale čo je hlavným dôvodom? Nerozumejú pravde, takže pokiaľ ide o stavy ľudí, ich skazené povahy, Božie požiadavky na človeka, Božie slová, ktoré odhaľujú človeka, a spôsob, akým Boh hovorí, chýba im duchovné porozumenie, nedokážu prezrieť, čo sa s týmito vecami deje, a konajú len slepo a povrchne. Myslia si, že práca v cirkvi je ako podnikanie vo svete a že pokiaľ inšpirujú mysle ľudí a podnietia ich nadšenie, potom odviedli dobrú prácu. Myslia si, že by mali v jednom ohľade usmerňovať myslenie ľudí a v druhom dobre využívať svoje zavedené spôsoby riešenia vecí vo svete a snažiť sa podplatiť tých nad sebou a kúpiť si tých pod sebou. Veria, že pokiaľ zabezpečíš, aby ľudia dostali peniaze, potom ťa budú počúvať a nasledovať – myslia si, že je to také jednoduché. Vonkajšie veci nezahŕňajú pravdu. Vo viere v Boha zahŕňa pravdu a zmeny v povahe všetko, čo človek robí. Bude fungovať používanie rovnakých metód, aké používali vo svete? (Nie.) Nebude to fungovať. Pokiaľ ide o to, ako riešiť stavy ľudí, ako riešiť slabosti ľudí, ako ľudí dobre podporovať, ako riešiť ich predstavy o Bohu, ako ich viesť k tomu, aby spoznali samých seba, keď odhaľujú svoje skazené povahy, a ako ich prinútiť, aby boli čestní, nemajú ani potuchy a dokonca tárajú nezmysly a slepo zavádzajú predpisy. Ak napríklad niekto povie niečo, čo je laické a chýba tomu duchovné porozumenie, povedia, že tento človek má slabú kvalitu a neusiluje sa o pravdu. Len slepo uplatňujú predpisy a robia to tak a onak, až kým ostatní nemajú žiadnu cestu vpred, čím ich vyrušujú a demotivujú. Tí, ktorí konajú svoju povinnosť, už na ňu nemajú žiadnu energiu, zatiaľ čo tí, ktorí sú negatívni, sa stávajú ešte negatívnejšími. Niektorí ľudia hovoria, že ak ich cirkev vedie takýto človek, bolo by pre nich lepšie čítať Božie slová doma. Čo to spôsobilo? Keď vedú cirkev, spôsobujú, že ľudia strácajú motiváciu, takže už nechcú veriť v Boha. Prečo nechcú veriť? Pretože pôvodne mali trochu jasnú víziu, ale konanie tohto človeka ich vyrušuje a mätie. V srdciach týchto ľudí na začiatku neboli žiadne pravdy – len chápanie učení. Po tom, čo ich tento človek vyruší, sú ešte viac popletení a už nedokážu pochopiť dielo Ducha Svätého. Aj existencia samotného Boha sa stáva trochu nejasnou. Aké metódy teda používajú, aby ľudí priviedli do tohto bodu? Je napríklad výrok „Človeka stvoril Boh“ pravdou? (Áno.) Musíš použiť svoje skutočné postrehy, porozumenie a skúsenosti, aby si dokázal tento výrok, aby bratia a sestry mohli pevnejšie veriť, že tento výrok je pravdou a je správny, a aby boli presvedčení, že ľudstvo pochádza od Boha, čím sa zvýši ich viera v Boha. Keď má človek vieru v Boha, keď prijíma disciplinovanie alebo trpí nejakými útrapami či prenasledovaním, bude mať silu vo svojom srdci. To je fakt. Čo však hovoria títo ľudia? „V jednom televíznom programe sa hovorí, že sa zistilo, že pred 100 miliónmi rokov žili ľudia v kmeňoch.“ Keď sa takto predvádzajú svojimi vedomosťami a hovoria o histórii, každý, kto ich počuje, je zmätený: „Nehovorí sa, že človeka stvoril Boh? Keď to povieš takto, neznie to tak. Pochádza človek z opíc?“ Pozri, kam tých ľudí priviedli? Neškodí to ľuďom? (Škodí.) Vždy, keď majú príležitosť, predvádzajú sa svojimi vedomosťami a hovoria o histórii, filozofii a o tom, ako komunikujú a spolčujú sa s vládnymi úradníkmi vo svete, len sa týmito vecami predvádzajú. Keď sa takto predvádzajú a keď tieto veci počujú niektorí bratia a sestry, ktorí majú malé duchovné postavenie, sú slabí a ich viera je malá, kam sa uberajú ich srdcia? (Utekajú k svetu.) Správne. Čomu sa to rovná? Títo ľudia, ktorí im boli zverení, sú nimi zničení. Je zrejmé, že sú laici. Nielenže nerozumejú záležitostiam vstupu do života, ale nerozumejú ani tomu, čo je ich prácou, nieto ešte duchovným záležitostiam v živote alebo zmenám v povahe. Ničomu z toho nerozumejú, a predsa sa tvária, že sú tými, ktorí rozumejú pravde, a chcú byť pastiermi, ktorí vedú Boží vyvolený ľud. Nie je to absurdné? Ak nerozumieš duchovným záležitostiam v živote, čo by si mal robiť, keď ťa vyberú za vodcu? Povieš: „Som laik a nikdy som neviedol cirkev. Musím hľadať a zistiť, čo o tom stanovujú pracovné opatrenia, a nájsť ľudí, ktorí tomu rozumejú, aby som s nimi hovoril v duchovnom spoločenstve o tom, ako by sa mala práca vykonávať, alebo nájsť bratov a sestry, ktorí rozumejú pravde, a spolupracovať s nimi.“ Je to správny postoj? (Je.) Ale niektorí ľudia to nerobia. Vyvyšujú sa a hovoria: „Chceš, aby som spolupracoval s ostatnými – kto je spôsobilejší než ja? Kto má vyššie spoločenské postavenie ako ja? V spoločnosti som dosť uznávaný. Každý, kto ma stretne, mi musí preukázať trochu úcty.“ Len sa takto vystatujú a predvádzajú svoje spôsobilosti. Keď takto vedú cirkev, majú bratia a sestry ešte nádej na vstup do pravdy-reality? (Nemajú.) Nemajú. A hoci je to tak, títo ľudia stále nútia ostatných, aby im o všetkom podávali správy. Títo diabli chodili chvíľu na univerzitu a majú trochu vedomostí, a preto sa v spoločnosti odvážia naparovať a podvádzať a robiť všelijaké zlé veci. Majú nejaké prostriedky na prežitie, takže chcú prísť do Božieho domu, aby niečo dosiahli. Aby získali postavenie a priniesli slávu svojim predkom, dokonca sa chcú tváriť, že sú stelesnením pravdy, aby ich Boží vyvolený ľud počúval a nasledoval. Čo pre nich znamená „stelesnenie pravdy“? Znamená to: „Každú moju myšlienku, prístup a názor musíte všetci považovať za pravdu. Stanovil som ti pravidlo: Všetky účty, aj tie, ktoré sú nižšie ako päť dolárov, mi musia byť nahlásené.“ Iní hovoria: „Nemalo by byť potrebné hlásiť päť dolárov. Aj my máme rozsah právomocí. Nemôžeme jednoducho konať podľa princípu?“ Čo si myslia? „Ako by to mohlo byť v poriadku? Toto je veľká vec. Ja som vodca. Ja jediný mám posledné slovo!“ Hoci to nepovedia, takto zmýšľajú vo svojom srdci. Takto ovládajú ľudí. Môžu urobiť čokoľvek, čo je zlé alebo čo klame ostatných. Keď klamú iných a ubližujú im, ani nemihnú okom, srdce im ani nezabúši a vo vnútri necítia vôbec žiadny nepokoj. Keď dostanú pozíciu v Božom dome, odvážia sa ju prijať. Keď ju prijmú, nechcú odstúpiť a chcú sa tváriť, že sú stelesnením pravdy, aby prinútili ostatných poslúchať. Existujú takí ľudia? (Existujú.)

Sú ľudia, ktorí hoci veria v Boha, nevydávajú sa Mu ochotne a radi, ale svoju povinnosť vykonávajú neochotne. Myslia len na to, ako pracovať, aby získali požehnania, ale nie sú ochotní usilovať sa o pravdu. Pri vykonávaní svojich povinností často konajú povrchne, nie sú dôslední a uspokoja sa len s dosiahnutím nejakých výsledkov, aby neboli vyčistení. Ale bez ohľadu na to, či v Neho ľudia skutočne veria a vydávajú sa Mu, Boh im dáva príležitosť kajať sa. Boh ťa neodsúdi preto, že nerozumieš pravde alebo konáš povrchne pri vykonávaní svojej povinnosti. Boh ťa bude neustále podrobne skúmať, aby videl, či dokážeš prijať pravdu a či sa dokážeš skutočne kajať a vydať sa na správnu životnú cestu. Záleží na tom, ako si vyberieš. Niektorí ľudia nerozumeli žiadnym pravdám, keď začali konať svoje povinnosti, ale pretože často počúvajú kázne a často sa stretávajú a majú duchovné spoločenstvo, postupne začínajú pravde rozumieť. Ich srdcia sú čoraz jasnejšie a vidia, že im toho príliš veľa chýba, že nemajú vôbec žiadnu pravdu a pri vykonávaní svojich povinností nemajú žiadne princípy, len robia nejakú prácu podľa toho, ako si želajú. Cítia, že takéto vykonávanie ich povinností nie je v súlade s Božími úmyslami, a v srdci pociťujú ľútosť. Začínajú sa usilovať o pravdu a pri vykonávaní svojich povinností dosahujú čoraz lepšie výsledky. Práve takto v jednom ohľade získavajú vstup do života a v druhom sa postupne dostávajú na požadovanú úroveň pri vykonávaní svojich povinností. Toto je človek, ktorý dokáže pri vykonávaní svojich povinností prijať pravdu. Keď sa jeho porozumenie pravde postupne vyjasňuje, dokáže jasne vidieť svoje vlastné odhalenia skazenosti. Dokáže sa modliť k Bohu a spoliehať sa na Boha vo svojom srdci, je ochotný odvrhnúť svoju skazenosť, uviesť pravdu do praxe a vydať sa na cestu usilovania sa o pravdu. Toto je postupný rast života v priebehu vykonávania povinnosti. Všetci, ktorí nasledujú Boha, dospievajú v priebehu vykonávania svojich povinností k porozumeniu pravde a vstupujú do pravdy-reality. Ak niekto nemiluje pravdu, môže nastať takáto zmena? Rozhodne nie. Niektorí ľudia sú obzvlášť arogantní a namyslení. Keď prídu do Božieho domu, najmä po tom, čo začnú konať svoju povinnosť, rozsah tohto správania sa stane zjavným. So založenými rukami na hrudi alebo s rukami v bok prejavujú vzdor a nespokojnosť. Prečo sú takí arogantní? Vo svojich srdciach hovoria: „Zanechal som svet, svoju rodinu a svoju prácu, aby som veril v boha a konal svoju povinnosť. Nie je to vysoká cena? Toľko som toho pre boha zanechal. Nemal by ma boh nejako odškodniť? Okrem toho, vzhľadom na moje postavenie a príjem v spoločnosti, nemal by mi boží dom aspoň prejavovať rovnaké zaobchádzanie? Teraz, keď vykonávam svoju povinnosť, nemôže mi boh preukázať nejakú zvláštnu priazeň? Som mimoriadny talent, oveľa lepší ako obyčajní ľudia. Mal by som mať v božom dome postavenie. Ak môžu viesť iní, potom môžem viesť aj ja. Moje postavenie by nemalo byť nižšie ako u ostatných a malo by sa so mnou zaobchádzať lepšie ako s obyčajnými ľuďmi. A čo je najdôležitejšie, môže ma boh ubezpečiť, že v budúcnosti získam požehnania a budem mať dobrý konečný osud?“ Z myšlienok v ich srdciach vidíme, že prišli s Bohom uzavrieť obchod, nie sa Mu úprimne vydať. Zmýšľajú rovnako ako Pavol a chcú konať svoju povinnosť výmenou za Božie požehnania. Ale ich rozum je oveľa slabší ako Pavlov – ďaleko zaostáva za Pavlovým. Prečo to hovorím? Pretože Pavol počas tých mnohých rokoch, keď kázal evanjelium, skutočne veľa trpel a plody jeho kázania evanjelia boli oveľa lepšie ako u obyčajných ľudí. Prinajmenšom prešiel väčšinu Európy; založil mnoho cirkví po celej Európe. V tomto ohľade sa bežní antikristi nemôžu rovnať Pavlovmu rozumu ani tomu, koľko práce odviedol. Ale človek, ktorého som práve spomenul, sa po vykonaní svojej povinnosti stáva neuveriteľne arogantným. Nie je to až príliš bez rozumu? Je úplne nerozumný a len čo sa chopí príležitosti získať požehnania, je ako bandita a nedokáže sa jej pustiť. Takíto ľudia vždy svojvoľne hľadajú príležitosti, ako sa v Božom dome zviditeľniť, aj keby to malo byť len tým, že sa stanú vedúcimi tímu alebo nadriadenými. Po príchode do Božieho domu proste nie sú ochotní byť obyčajným nasledovníkom. Bez ohľadu na to, kto dokáže priznať, že je obyčajnou stvorenou bytosťou, že je len obyčajnou stvorenou bytosťou ako všetky ostatné živé bytosti, oni tento názor nikdy neprijmú – nikdy nedovolia, aby im bolo takto ukrivdené. Veria, že by sa im malo dostať zvláštneho zaobchádzania a že Boh by im mal dať zvláštnu milosť a požehnania. Chcú tiež využívať osobitné výhody postavenia v Božom dome. Nedovolia, aby Boží dom pochyboval o ich talentoch, a už vôbec nie, aby sa ľudia pýtali na ich prácu – všetci im musia absolútne dôverovať, pretože pre Boha zanechali všetko a sú Mu absolútne verní. Nie je to nerozumná požiadavka? Má tento človek nejaký rozum? Koľko je takýchto ľudí? Aké percento cirkvi to môže byť? Takíto ľudia si vždy myslia, že majú nejaké schopnosti a talent, a tak sa vystatujú, akí sú geniálni. Čo teda znamená tento takzvaný talent? Znamená to, že dokážu mať silné reči, hovoriť veľa nezmyslov, meniť spôsob reči podľa toho, s kým hovoria, a majú lepšie schopnosti klamať ako obyčajní ľudia. Veria, že toto je talent a schopnosť, a chcú túto schopnosť využiť na to, aby sa naparovali a blafovali. Čo znamená skutočný talent? Znamená to mať špeciálne zručnosti. Keď Boh stvoril človeka, dal rôznym typom ľudí odlišné danosti. Niektorí ľudia sú dobrí v literatúre, niektorí v medicíne, niektorí v štúdiu, niektorí vo vedeckom výskume atď. Danosti ľudí sú dané Bohom a nie sú dôvodom na chválu. Bez ohľadu na to, aké má človek danosti, neznamená to, že rozumie pravde, a už vôbec to neznamená, že má pravdu-realitu. Ľudia majú určité danosti, a ak veria v Boha, mali by tieto danosti používať na konanie svojich povinností. To je pre Boha prijateľné. Chváliť sa určitou danosťou alebo chcieť ju používať na uzatváranie obchodov s Bohom – tomu príliš chýba rozum. Boh nemá v obľube takýchto ľudí. Niektorí ľudia ovládajú určitú zručnosť, a tak, keď prídu do Božieho domu, majú pocit, že sú o triedu lepší ako ostatní, chcú si užívať zvláštne zaobchádzanie a majú pocit, že majú teplé miestečko na celý život. Túto zručnosť považujú za akýsi kapitál – aká arogancia! Ako by si teda mal vnímať tieto dary a danosti? Ak sú tieto veci užitočné v Božom dome, potom sú to len nástroje na plnenie tvojej povinnosti. Nemajú nič spoločné s pravdou. Bez ohľadu na to, koľko darov a talentov máš, sú to len ľudské prednosti a nemajú nič spoločné s pravdou. Tvoje dary a prednosti neznamenajú, že rozumieš pravde, a už vôbec neznamenajú, že máš pravdu-realitu. Ak ich používaš na konanie svojej povinnosti a konáš ju dobre, potom boli použité na správnom mieste a ich použitie Boh schvaľuje. Ale ak svoje dary a prednosti používaš na to, aby si sa predvádzal, aby si svedčil o sebe a budoval nezávislé kráľovstvo, potom budú tvoje hriechy veľké a staneš sa vážnym vinníkom v odpore voči Bohu. Dary sú dané Bohom. Ak ich nedokážeš použiť na konanie svojej povinnosti a svedčenie o Bohu, potom by si bol príliš nesvedomitý a nerozumný a bol by si Bohu veľmi veľa dlžný – to je nehorázna vzdorovitosť! Ale bez ohľadu na to, ako dobre uplatňuješ svoje dary a prednosti, neznamená to, že máš pravdu-realitu. Praktizovanie pravdy a konanie podľa princípov znamená, že máš pravdu-realitu. Dary a talenty sú vždy dary a talenty. Nemajú nič spoločné s pravdou. Bez ohľadu na to, koľko ich máš a aká dobrá je tvoja povesť alebo aké vysoké je tvoje postavenie, nikdy to nebude znamenať, že máš pravdu-realitu. Dary a talenty sa nikdy nestanú pravdou. Nemajú s ňou nič spoločné. Ale antikristi takto neuvažujú a práve tieto veci si veľmi cenia. Niektorí ľudia napríklad majú herecký talent. Po tom, čo hrali hlavnú úlohu vo filme natočenom v Božom dome, začnú sa robiť dôležitými. Ani traja ľudia, ktorí im pomáhajú s líčením, nestačia na uspokojenie ich potrieb. Kedysi to boli obyčajní ľudia, ale teraz, keď veria v Boha, po tom, čo konali svoju povinnosť ako herci, začínajú sa robiť dôležitými. Nekoledujú si o smrť? Myslím, že presne to robia! Nevyzerajú nijako zvláštne a ich herecké schopnosti sú priemerné. Hodia sa len na hranie určitých rolí, takže dostanú ďalšiu rolu – nie je to ich vyvyšovanie? Keď dostanú možnosť konať svoju povinnosť, dokonca sa robia dôležitými. Pri hraní komandujú ľudí, aby ich obsluhovali, nosili im čaj a nalievali vodu, čím hnevajú všetkých bratov a sestry, ktorí to vidia. Povedal som: „Odstráňte ich!“ A tak ich cirkev odstránila. Nemali by byť títo ľudia vyčistení? Mysleli si, že cirkev bez nich nemôže točiť filmy, a tak sa odvážili robiť sa dôležitými. Nečakali tento následok. Hnala ich k tomu ich prirodzenosť. Takíto ľudia si cenia vedomosti, talent, vzdelanie a skúsenosti. Prikladajú týmto veciam príliš veľký význam, ale ignorujú tú najcennejšiu vec – pravdu. Neuvedomujú si, že v Božom dome vládne pravda. Ak sa neusilujú o pravdu, bez ohľadu na to, ako veľa vedomostí majú alebo aká skvelá je ich výrečnosť, nebudú môcť obstáť. Skôr či neskôr budú odhalení a vyradení. Je pre ľudí ľahké pochopiť túto trošku učenia? Tí, ktorí veria v Boha už mnoho rokov, ale nedokážu prezrieť ani toto, sú len popletení ľudia bez akejkoľvek hodnoty. Keby boli trochu rozumní, neboli by takí arogantní. Takíto ľudia sú diabli a satani, ktorí sa prezradili. Teraz som na túto záležitosť priamo poukázal, aby ste jej aj vy mohli jasne porozumieť; aby ste túto vec mohli trochu rozlíšiť a vidieť jej podstatu. Keby som na to jasne nepoukázal, dokázali by ste to takto rozlíšiť? Dokázali by ste ich vyčistiť? Ľudia ten problém nevidia, takže musím byť priamy. Keby som nebol priamy, problém by sa nedal vyriešiť. Spoliehaním sa len na tých zopár učení, ktorým rozumiete, sa nedajú vyriešiť žiadne problémy.

Antikristi si o sebe vždy myslia, že majú špeciálny talent. Myslia si, že sú absolventi vysokých škôl, ktorí sú veľmi vzdelaní a majú bohaté vedomosti. Veľmi si cenia a vážia svoje vedomosti a duchovné teórie, ktoré sa naučili, a dokonca s týmito vecami zaobchádzajú ako s pravdou. A čo viac, často berú tieto vedomosti a skúsenosti, ktoré považujú za správne, a používajú ich na poučovanie, zavádzanie alebo ovplyvňovanie ľudí okolo seba. Najmä často hovoria o svojej „slávnej“ minulosti, ktorú používajú na to, aby presvedčili iných ľudí, získali si ich a dosiahli, aby k nim vzhliadali a uctievali ich. A aká je táto ich „slávna“ minulosť? Niektorí z nich vravia: „Kedysi som prednášal na univerzite. Všetci moji študenti boli magistri alebo doktorandi. Zakaždým, keď som mal prednášku, nebolo tam jediné voľné miesto; všetci študenti sedeli v úplnom tichu a zbožne a s obdivom v očiach na mňa hľadeli. Ani som nebol nervózny. Aké to bolo veľkolepé a pôsobivé! S takým talentom a odvahou som sa narodil.“ Iní hovoria: „Naučil som sa šoférovať, keď som mal 14 rokov. Teraz šoférujem už viac ako 40 rokov a moje vodičské schopnosti sú špičkové.“ Čo tým myslia? Myslia tým: „Vy šoférujete len pár dní. Čo vy viete? Taký skúsený vodič ako ja šoféruje celý život. Mám všelijaké skúsenosti. Ak v budúcnosti niečomu nebudeš rozumieť, mal by si sa ma opýtať. Musíš počúvať, čo hovorím.“ Keď majú antikristi nejakú zručnosť, myslia si o sebe, že sú úžasní, robia sa tajomnými, predvádzajú sa a svedčia o sebe, čím nútia ostatných, aby k nim vzhliadali a uctievali ich. Keď majú ľudia tohto druhu nejakú silnú stránku alebo dar, myslia si, že sú lepší ako ostatní, a túžia ich viesť. Keď k nim iní ľudia prídu po odpovede, antikristi ich zvysoka poúčajú, a ak ešte stále nerozumejú, jednoducho to pripíšu ich chabej kvalite, hoci v skutočnosti to samotní antikristi nevysvetlili jasne. Keď napríklad antikrist vidí, že niekto nedokáže opraviť pokazený stroj, povie: „Ako to, že to stále nevieš urobiť? Nepovedal som ti už, ako na to? Vysvetlil som to tak jasne, a ty to stále nechápeš. Naozaj máš chabú kvalitu. Zakaždým, keď ťa učím, ako to robiť, nenaučíš sa to.“ No keď ich ten človek požiada, aby stroj opravili, pozerajú naň veľmi dlho a tiež nevedia, ako ho opraviť, a dokonca pred tým človekom skrývajú skutočnosť, že ho nevedia opraviť. Keď antikrist pošle tohto človeka preč, bude tajne skúmať a snažiť sa prísť na to, ako stroj opraviť, ale stále ho nebude vedieť opraviť. Nakoniec ho rozoberie, narobí totálny neporiadok a nebude ho vedieť znova zložiť. Potom zo strachu, že to uvidia ostatní, jednotlivé diely schová. Je zahanbujúce, keď niektoré veci nevieme urobiť? Je niekto, kto dokáže robiť všetko? Na tom, že človek nevie, ako robiť niektoré veci, nie je nič zahanbujúce. Nezabúdaj, že si len obyčajný človek. Nikto k tebe nevzhliada ani ťa neuctieva. Obyčajný človek je len to: obyčajný človek. Ak nevieš, ako niečo urobiť, jednoducho povedz, že to nevieš. Prečo by si sa snažil pretvarovať? Ak sa budeš stále pretvarovať, ľudia budú z teba znechutení. Skôr či neskôr sa prezradíš a vtedy stratíš svoju dôstojnosť a svoj charakter. Toto je povaha antikrista – vždy si o sebe myslí, že je všestranný odborník, že je niekým, kto dokáže urobiť všetko, kto je vo všetkom schopný a kompetentný. Nedostane ho to do problémov? Čo by urobil, keby mal čestný postoj? Povedal by: „V tejto technickej zručnosti nie som zbehlý; mám len trochu skúseností. Uplatnil som všetko, čo viem, ale nerozumiem týmto novým problémom, s ktorými sa stretávame. Preto si musíme osvojiť nejaké odborné znalosti, ak chceme dobre konať svoju povinnosť. Zvládnutie odborných znalostí nám umožní efektívne konať našu povinnosť. Boh nám zveril túto povinnosť, takže máme zodpovednosť vykonať ju dobre. Tieto odborné znalosti by sme si mali osvojiť na základe postoja prevzatia zodpovednosti za našu povinnosť.“ To je praktizovanie pravdy. Človek s povahou antikrista by to neurobil. Ak má človek trochu rozumu, povie: „Viem len toľko. Nemusíš ku mne vzhliadať a ja sa nemusím robiť dôležitým – nebude to tak jednoduchšie? Je hrozné sa stále pretvarovať. Ak niečo nevieme, môžeme sa to naučiť spoločne a potom harmonicky spolupracovať, aby sme dobre konali svoju povinnosť. Musíme mať zodpovedný postoj.“ Keď to ľudia uvidia, pomyslia si: „Tento človek je lepší ako my; keď narazí na problém, nesnaží sa slepo preceňovať svoje sily, ani ho nepresúva na iných a nevyhýba sa zodpovednosti. Skôr ju berie na seba a pristupuje k nej s vážnym a zodpovedným postojom. Je to dobrý človek, ktorý je vážny a zodpovedný voči svojej práci a povinnosti. Je dôveryhodný. Boží dom urobil správne, že ho poveril touto dôležitou úlohou. Boh skutočne podrobne skúma hĺbku ľudských sŕdc!“ Takýmto konaním povinnosti si zlepší svoje zručnosti a získa schválenie všetkých. Ako k tomuto schváleniu dochádza? Po prvé, k svojej povinnosti pristupuje s vážnym a zodpovedným postojom; po druhé, dokáže byť čestným človekom a má praktický a učenlivý postoj; po tretie, nemožno vylúčiť, že má vedenie a osvietenie Ducha Svätého. Takýto človek má Božie požehnanie; toto môže dosiahnuť niekto so svedomím a rozumom. Hoci má skazené povahy, nedostatky a chyby a veľa vecí nevie urobiť, stále je na správnej ceste praktizovania. Nepretvaruje sa ani neklame; má vážny a zodpovedný postoj k svojej povinnosti a túžobný a zbožný postoj k pravde. Antikristi tieto veci nikdy nebudú schopní robiť, pretože ich spôsob myslenia bude vždy odlišný od spôsobu myslenia tých, ktorí milujú pravdu a usilujú sa o ňu. Prečo myslia inak? Pretože je v nich satanova prirodzenosť; žijú podľa satanovej povahy, vždy sa usilujú o povesť a postavenie a neustále chcú dosiahnuť svoj cieľ prevziať moc. Vždy hľadajú, ako používať rôzne spôsoby, aby kuli intrigy a používali triky, a nehľadiac na prostriedky zavádzajú ľudí, aby ich uctievali a nasledovali. Preto, aby oklamali ľudí, hľadajú všemožné spôsoby, ako sa pretvarovať, podvádzať, klamať a zavádzať, aby ostatní uverili, že majú vo všetkom pravdu, že sú vo všetkom schopní a že dokážu urobiť čokoľvek; že sú múdrejší ako ostatní, že sú rozumnejší ako ostatní, že rozumejú viac ako ostatní; že sú vo všetkom lepší ako ostatní a že sú v každom ohľade nad ostatnými – dokonca že sú v akejkoľvek skupine najlepší z najlepších. Majú takúto potrebu; toto je povaha antikristov. Učia sa teda predstierať, že sú niečím, čím nie sú, čím vytvárajú každú z týchto rôznych praktík a prejavov.

Zamyslite sa: akú povahu majú ľudia, ktorí radi predstierajú, že sú niečím, čím nie sú? Čo predstierajú? Nepredstierajú, že sú diablom alebo negatívnou postavou; predstierajú, že sú niečím vznešeným, dobrým, krásnym a láskavým, niečím, čo si ľudia vážia a čo obdivujú – predstierajú, že sú týmito vecami, ktoré ľudia chvália alebo schvaľujú. Predstierajú, že všetko vedia a všetkému rozumejú; predstierajú, že majú pravdu, že sú pozitívnou postavou a že sú pravdou-realitou. Nehľadajú tým svoje vlastné zničenie? Majú túto realitu? Majú túto podstatu? Nie. Práve preto, že ju nemajú, sa hovorí, že predstierajú. Povedal by teda niekto, že sú stelesnením pravdy, pretože majú pravdu-realitu? Obstojí toto tvrdenie? (Nie, neobstojí.) Aj keď máš nejaké pravdy-reality, v žiadnom prípade nie si stelesnením pravdy. Preto každý, kto predstiera, že je stelesnením pravdy, je arogantný jedinec a absurdný typ! Človek, ktorý má len trošičku pravdy-reality, a predsa sa odváži predstierať, že je stelesnením pravdy, je ako obyčajná kvapka vody, ktorá tvrdí, že je šírym, bezbrehým morom. Nie je to vrchol arogancie? Nie je to bezočivá nehanebnosť? Aby človek mohol predstierať, že je stelesnením pravdy, musí na to mať kapitál. A čo používajú antikristi na to, aby predstierali, že sú stelesnením pravdy? Sú to tie veci, ktoré som práve spomenul – vedomosti, skúsenosti a poučenia. Patria sem špeciálne zručnosti a talenty, ktoré ľudia získavajú učením, ako aj dary, s ktorými sa narodili. Niektorí ľudia majú dar hovoriť jazykmi, zatiaľ čo iní majú dar alebo výrečnosť na kázanie. Iní sa naučili alebo ovládli určité špeciálne odborné zručnosti. Niektorí ľudia sú napríklad obzvlášť vynikajúci v tanci, hudbe, výtvarnom umení, jazykoch alebo literatúre; zatiaľ čo iní sú zbehlí v politike, čo znamená, že sú mimoriadne dobrí v manipulovaní ľuďmi, že vynikajú v diplomacii a tak ďalej. Skrátka, patria sem ľudia so špeciálnym talentom zo všetkých oblastí života. Títo ľudia so špeciálnym talentom alebo darmi nemusia mať v spoločnosti nevyhnutne určité postavenie alebo stálu kariéru. Niektorí ľudia žijú v malých obciach, a predsa dokážu hovoriť jasne a logicky a obzvlášť výrečným spôsobom o širokom spektre vecí od minulosti po súčasnosť. Ak majú ľudia s týmito špeciálnymi talentmi povahu antikrista, po príchode do Božieho domu nebudú spokojní so súčasným stavom; budú prechovávať určité ambície a túžby a postupne budú odhalení.

Pokiaľ ide o bod, že antikristi predstierajú, že sú stelesnením pravdy, keď získajú trochu skúseností a vedomostí a osvoja si nejaké poučenia, práve sme diskutovali o rozsahu takýchto vedomostí, skúseností a poučení. A čo bolo stredobodom tejto diskusie? (Predstieranie.) Správne. Podstatou je, že antikristi predstierajú, že sú stelesnením pravdy. Vedomosti, skúsenosti, poučenia – nič z toho nie je pravda; nemajú s pravdou absolútne nič spoločné. Tieto veci dokonca idú proti pravde a Boh ich odsudzuje. Vezmime si napríklad vedomosti. Počíta sa história ako forma vedomostí? (Áno.) Ako vznikli vedomosti a historické knihy o ľudských dejinách, dejinách určitých krajín alebo etnických skupín, moderných dejinách, starovekých dejinách alebo dokonca určitých neoficiálnych dejinách? (Napísali ich ľudia.) Sú teda veci napísané ľuďmi v súlade so skutočnou históriou? Nie sú myšlienky a názory ľudí v rozpore s princípmi, spôsobmi a prostriedkami Božieho konania? Súvisia tieto slová vyslovené človekom so skutočnou históriou? (Nie.) Nie je tam žiadna súvislosť. Preto bez ohľadu na to, aké presné sú záznamy obsiahnuté v historických knihách, sú to len vedomosti. Bez ohľadu na to, akí sú títo historici výreční a ako logicky a jasne tieto dejiny rozprávajú, k akému záveru dospeješ po ich vypočutí? (Budeme o týchto udalostiach vedieť.) Áno, budeš o týchto udalostiach vedieť. Rozprávajú však tieto dejiny len preto, aby ťa informovali o týchto udalostiach? Chcú ti vštepiť určitú svoju myšlienku. A na čo sa toto ich vštepovanie zameriava? To musíme analyzovať a rozobrať. Dám príklad, aby ste mohli pochopiť, čo chcú ľuďom vštepiť. Ľudia po preskúmaní histórie od staroveku až po súčasnosť nakoniec prišli s príslovím; v ľudskej histórii si všimli istú skutočnosť, ktorá znie: „Víťazi sú oslavovaní ako králi, zatiaľ čo porazení sú označovaní za banditov.“ Sú to vedomosti? (Áno.) Tieto vedomosti pochádzajú z historických faktov. Má toto príslovie niečo spoločné so spôsobmi a prostriedkami, ktorými má Boh zvrchovanosť nad všetkým? (Nie.) V skutočnosti je to naopak; odporuje im to a ide to proti nim. Takže ti bolo vštepené toto príslovie, a čo si môžeš po jeho vypočutí myslieť, ak nerozumieš pravde alebo si neverec? Ako by si ho vnímal? Po prvé, títo historici alebo historické knihy uvádzajú všetky udalosti tohto druhu a používajú dostatočné dôkazy a historické udalosti, aby potvrdili správnosť tohto príslovia. Spočiatku si sa ho možno naučil len z knihy a len ho poznáš. Kým nevieš o týchto udalostiach, možno mu rozumieš len na jednej úrovni alebo do určitej miery. Ale keď si vypočuješ tieto historické fakty, tvoje uznanie a potvrdenie tohto príslovia sa prehĺbi. Rozhodne nepovieš: „Niektoré veci také nie sú.“ Namiesto toho povieš: „Tak to je; pri pohľade na históriu od staroveku po súčasnosť sa ľudstvo vyvíjalo týmto spôsobom – víťazi sú oslavovaní ako králi, zatiaľ čo porazení sú označovaní za banditov!“ Keď vnímaš vec takýmto spôsobom, aké názory a postoje budeš mať k svojmu správaniu, svojej kariére a svojmu každodennému životu, ako aj k ľuďom, udalostiam a veciam okolo seba? Zmení takéto vnímanie tvoj postoj? (Áno.) Predovšetkým ho zmení. Ako ho teda zmení? Bude viesť a meniť smerovanie tvojho života a tvoje metódy pre svetské záležitosti? Možno si predtým veril, že „Harmónia je cenná; trpezlivosť je brilantná“ a „Dobrý človek má pokojný život“. Teraz si budeš myslieť: „Keďže ‚víťazi sú oslavovaní ako králi, zatiaľ čo porazení sú označovaní za banditov‘, ak sa chcem stať úradníkom, budem musieť starostlivo brať ohľad na toho a toho. Nie je na mojej strane, takže ho nemôžem povýšiť – aj keď si to zaslúži.“ Keď budeš o veciach premýšľať týmto spôsobom, tvoj postoj sa zmení – a zmení sa rýchlo. Ako k tejto zmene dôjde? Bude to preto, že si prijal myšlienku a názor, že „víťazi sú oslavovaní ako králi, zatiaľ čo porazení sú označovaní za banditov“. Keď si vypočuješ mnoho faktov, len ti to ďalej potvrdí správnosť tohto názoru v skutočnom ľudskom živote. Budeš hlboko veriť, že by si mal tento názor uplatňovať na svoje vlastné činy a počínanie si, aby si sa usiloval o svoj budúci život a vyhliadky. Nezmenia ťa potom táto myšlienka a tento názor? (Áno.) A popri tom, ako ťa budú meniť, ťa budú aj kaziť. Tak to je. Takéto vedomosti ťa menia a kazia. Takže pri pohľade na koreň tejto veci sú tieto dejiny bez ohľadu na presnosť ich podania nakoniec zhrnuté do tohto príslovia a tebe je vštepená táto myšlienka. Sú tieto vedomosti stelesnením pravdy alebo logikou satana? (Logikou satana.) Správne. Vysvetlil som to dostatočne podrobne? (Áno.) Teraz je to jasné. Ak neveríš v Boha, neporozumieš tomu ani po dvoch životoch – čím dlhšie budeš žiť, tým viac budeš mať pocit, že si hlúpy, a budeš si myslieť, že nie si dosť bezohľadný a že by si mal byť bezohľadnejší, prefíkanejší, zlovestnejší a horší a podlejší človek. Budeš si myslieť: „Ak on môže zabíjať, potom ja musím zakladať požiare. Ak on zabije jedného človeka, potom ja musím zabiť desiatich. Ak on zabíja bez zanechania stopy, potom ja budem ubližovať ľuďom bez toho, aby o tom vedeli – dokonca prinútim ich potomkov, aby mi ďakovali po tri generácie!“ Toto je vplyv, ktorý na ľudstvo mala satanova filozofia, jeho vedomosti, skúsenosti a poučenia. V skutočnosti je to len zneužívanie a kazenie. Preto bez ohľadu na to, aký druh vedomostí sa v tomto svete káže alebo hlása, vštepí ti myšlienku alebo názor. Ak to nedokážeš rozlíšiť, budeš otrávený. Celkovo je teraz jedna vec istá: nezáleží na tom, či tieto vedomosti pochádzajú od obyčajných ľudí alebo z oficiálnych zdrojov, či ich uctieva menšina alebo väčšina – nič z toho nesúvisí s pravdou. Pravda je realitou všetkých pozitívnych vecí. Jej správnosť nie je určená počtom ľudí, ktorí ju uznávajú. Realita pozitívnych vecí je sama osebe pravdou. Nikto to nemôže zmeniť ani poprieť. Pravda bude vždy pravdou.

Povedzme si niečo o skutočnosti, že Boh má zvrchovanosť nad všetkým. Odkedy Boh začal viesť ľudstvo, vedie si aj históriu a účet. Ako sa Boh pozerá na ľudskú históriu? To, čo Boh chce, aby ľudia videli, je pravda, a hodnotenia a závery, ktoré ľudia o veciach robia, nie sú pravdou. Prečo sa však ľudské bytosti nepozerajú na históriu na základe Božích slov a pravdy? Pretože majú odpor k pravde, nenávidia ju a vôbec neprijímajú ani štipku pravdy. Preto sú schopné prísť so súborom zdanlivo pravdivých, smiešnych a absurdných teórií. Napríklad Pán Ježiš bol počatý z Ducha Svätého. To je pozitívna vec. Čo však o tom hovorí satan? Satan neuznáva skutočnosť počatia z Ducha Svätého a dokonca sa rúha, že Pán Ježiš je bastard, že sa narodil z človeka. Satan berie najšpinavšie slovo ľudstva, výraz, ktorým ľudia opovrhujú a pohŕdajú ním, a používa ho vo vzťahu k narodeniu Pána Ježiša. Nie je to prekrúcanie faktov? (Áno.) Počatie z Ducha Svätého je Božím dielom. A bez ohľadu na to, akú má podobu, jedna vec je o Božom diele istá: je to pravda, nemenná pravda. Prečo teda satan neprijíma takú zrejmú skutočnosť, skutočnosť, ktorú Boh vopred určil a dosvedčil? Prečo to satan ignoruje a dokonca opisuje Pána Ježiša ako nemanželské dieťa, ktoré sa narodilo z človeka? (Nenávidí pravdu, nenávidí pozitívne veci.) Zámerne diskredituje Boha! Satan si je tejto skutočnosti veľmi dobre vedomý; v duchovnej sfére to vidí úplne jasne. Prečo to teda robí? Aký je jeho motív, aký je jeho úmysel? Prečo hlása takéto tvrdenie? Zámerne očierňuje a diskredituje Boha. Aký je účel jeho diskreditovania Boha? Aby ľudia uverili, že Ježiš je nemanželské dieťa, považovali to za hanebné, a tak v Neho neverili. Satan si myslí: „Ak v teba ľudia nebudú veriť, potom nebudeš schopný dokončiť svoje dielo, však?“ V skutočnosti bude pravda vždy pravdou. Aj keby ju v tom čase celé ľudstvo odmietlo, o dvetisíc rokov neskôr má Pán Ježiš nakoniec nasledovníkov a ľudí, ktorí Ho chvália po celom svete, kríž je všade viditeľne vystavený a satan zlyhal. Fungovalo satanovo tvrdenie? (Nie, nefungovalo.) Preto to nie je pravda; neobstojí to a diskreditovať Boha je zbytočné. Bez ohľadu na to, či táto vec, ktorú Boh urobil, zapadá do ľudských predstáv a domnienok, alebo či je v rozpore s tradičnou kultúrou, prísloviami alebo morálnou etikou ľudstva, Bohu je to jedno. Prečo je to Bohu jedno? Čoho sa to dotýka? Keďže Boh má zvrchovanosť nad všetkým, môžu tieto satanove diabolské slová zničiť Božie dielo? Nedokážete to prezrieť, však? (Nie, nedokážeme.) Povedzte Mi, nie je všetko v Božích rukách? (Áno.) Mohlo by satanovo diabolské tvrdenie, len tých pár slov, zničiť Boží plán riadenia? Je to možné? (Nie, nie je.) Satan chce uspieť, ale dokáže to? Pravda bude vždy pravdou. To je jej sila. Sila pravdy je niečo, čo nikto – vrátane satana – nemôže zmeniť. Aj teraz satan naďalej šíri toto tvrdenie. Funguje to? Nie, nefunguje. Dielo Veku milosti sa skončilo; evanjelium Pána Ježiša sa rozšírilo do končín zeme a nové dielo súdu v posledných dňoch prebieha už mnoho rokov. Satan už dávno zlyhal a bol ponížený. Má teda teraz nejaký zmysel, aby bol satan nahnevaný a frustrovaný? Nie, nemá to žiadny zmysel. Preto bez ohľadu na názor alebo na to, aká vysoká je úroveň vedomostí, alebo na počet ľudí, medzi ktorými sa tento názor uplatňuje a šíri, je to všetko zbytočné; neobstojí to. Božie dielo je nezastaviteľné; ani satan ho nemôže zastaviť. Naozaj si pár bezvýznamných ľudí myslí, že môžu zastaviť Božie dielo? To je blud! Mnohí z vás vyrastali s týmito nepodloženými fámami a prijímali satanove zavádzajúce názory; vaše hlavy boli plné vecí, ako sú satanova logika, filozofie, vedomosti a veda. A čo sa stalo potom? Keď k vám prišli Božie slová, stále ste počuli Boží hlas a vrátili ste sa pred Boha. Satanove fámy a diabolské slová boli zbytočné. Ani v najmenšom nezabránili tomu, aby Božie dielo napredovalo. Boží vyvolený ľud vo všetkých krajinách začal prijímať Božie dielo v posledných dňoch. Každý deň je a pije Božie slová, počúva kázne a hovorí v duchovnom spoločenstve. Koná svoje povinnosti pre Boha a podáva o Ňom svedectvo. Satan o tom uvažuje a hovorí: „Prečo moje mnohé zavádzajúce slová nefungujú? Urobil som toľko vecí, aby som potlačil, zatkol a týral boží vyvolený ľud, prečo nemali takmer žiadny účinok? Prečo sa namiesto toho počet veriacich v boha zvyšuje?“ Potom vo svojom srdci spozná, že Boh je skutočne všemohúci, po čom je úplne ponížený – preto sa hovorí: „Satan bude vždy porazený Božími rukami.“ Je to fakt? (Áno.) Sú to skutočne Božie slová, ktoré môžu všetko uskutočniť! Satan a všetci diabolskí králi slúžia Bohu. V Božích rukách sú predmetmi služby a protipólmi. Majú tieto predmety služby a protipóly niečo spoločné s nami? (Nie.) Nie, nemajú. Musíme sa len sústrediť na vieru v Boha, nemáme s nimi nič spoločné. Či sú to králi alebo zbojníci, sú zo satana a budú zničení. Musíme len nasledovať Boha celým svojím srdcom, navždy zradiť satana a ísť len s Bohom. To je tá správna vec, ktorú treba urobiť.

Uviedol som príklad vedomostí a skúseností, takže by ste týmto veciam mali teraz rozumieť o niečo presnejšie. Aký je účel duchovného spoločenstva o týchto veciach? V jednom ohľade vám to má umožniť použiť tieto fakty a príklady na rozlíšenie antikristov a tiež rozpoznať tento aspekt povahy antikristov v sebe. V inom ohľade, nemôže takáto diskusia zabrániť niektorým ľuďom v bezohľadnom konaní? (Áno.) V minulosti boli niektorí ľudia náchylní spoliehať sa pri vykonávaní svojej povinnosti na skúsenosti a staromódne spôsoby a držali sa vlastných spôsobov konania, takže narúšali a vyrušovali prácu Božieho domu a následne sa s nimi zaoberalo. Svoje zastarané praktiky a skúsenosti si cenili nadovšetko, nikdy nebrali do úvahy tie najdôležitejšie veci: čo Boh povedal alebo čo od ľudí vyžadoval, alebo ako sa držať pravdy-princípov. Tvrdohlavo sa držali svojich zastaraných praktík a navyše ako základ používali absurdnú logiku: „Vždy sme to robili takto,“ „Tam, odkiaľ pochádzame, sa to vždy robilo takto. Takto to robili naši predkovia.“ Prečo vždy zdôrazňovali takéto veci? Dokazovalo to, že neprijímajú nové veci; že neprijímajú pravdu. Nedokázali prezrieť nešikovnosť, zaostalosť a smiešnosť týchto zastaraných spôsobov. Nevedeli, že existujú nové spôsoby konania vecí, spôsoby, ktoré sú pokročilejšie, presnejšie a vhodnejšie. Vždy sa držali svojich staromódnych spôsobov, spoliehali sa na svoje staré skúsenosti a mysleli si, že sú celkom pokročilí; že praktizujú pravdu. Nie sú to absurdné typy? „Tam, odkiaľ pochádzame, sa to vždy robilo takto,“ „Spôsob, akým som to robil predtým,“ „Vždy sme to robili takto“ – môžu tieto staré spôsoby, tieto archaizmy nahradiť pravdu-princípy? Keď niekto robí veci staromódnym spôsobom, znamená to, že praktizuje pravdu? Tí ľudia ničomu nerozumeli, ani nedokázali nič prezrieť. Nie sú to starí zadubenci, ktorí sa držia starých spôsobov a sú tvrdohlaví? Pre takýchto ľudí je príliš ťažké prijať pravdu! Povedz Mi, bez ohľadu na to, či je niečo nové alebo staré, ako k tomu pristupuješ? Ako to riešiš? Čo je tvojím základom pre riešenie? Ak má každý o niečom len obmedzené vedomosti, ako k tomu pristupuješ spôsobom, ktorý je správny a v zhode s princípmi? Najprv sa musíš opýtať niekoho s relatívnou odbornosťou v tejto oblasti. Pokiaľ nájdeš niekoho znalého, budeš mať cestu. Ak nikoho znalého nenájdeš, môžeš problém úplne vyriešiť tak, že si otvoríš internet a požiadaš o radu alebo si vyhľadáš informácie. A kým hľadáš, stále sa musíš modliť k Bohu a vzhliadať k Nemu; nechaj Boha, aby ti otvoril cestu vpred. Ako to nazývame? Nazývame to princípy praktizovania. Niektorí z vás si myslia: „Som v tejto oblasti profesionál s bohatými skúsenosťami. Dokonca som za to dostal ocenenia, takže mám tento kapitál. Keďže mi bola zverená táto práca, som zodpovednou osobou. Mám právomoc rozhodovať a všetko závisí odo mňa. Všetci by mali plniť moje príkazy a poslúchať ma. Na ničom, čo hovorí niekto iný, nezáleží a každý, kto so mnou nesúhlasí, by mal mlčať!“ Je tento spôsob myslenia správny? Rozhodne nie je správny. Tvoj postoj a povaha, ktorú odhaľuješ, sú problematické. Vo svojom srdci si myslíš, že prijatie tohto poverenia ťa oprávňuje vládnuť mocou. Chceš rozhodovať a nikto iný nesmie mať slovo. Je to, akoby si nepotreboval spoluprácu iných ľudí, ani aby všetci vyjadrili svoje názory; všetko ide podľa toho, čo povieš ty, všetko závisí od teba. Čo je to za povahu? Nie je to príliš arogantné a bez rozumu? Toto je povaha antikrista. Možno máš o niečo lepšiu kvalitu ako ostatní, možno máš trochu vnímavosti a trochu skúseností v tejto veci. Jednu vec si však musíš ujasniť: Nič z týchto vecí, ktoré vlastníš, nie je pravda. Ak veríš, že máš o niečo lepšiu kvalitu, že máš nejakú vnímavosť, nejaký talent a že vlastníš nejaké vedomosti, považuješ tieto veci za pravdu a veríš, že ty sám si pravdou, a myslíš si, že všetci musia plniť tvoje príkazy a poslúchať tvoje opatrenia, nie je to povaha antikrista? Ak skutočne robíš veci týmto spôsobom, potom nie si ničím iným než antikristom. Čo je zlé na tom, že zaobchádzaš so svojimi darmi ako s pravdou? Kvalita, vnímavosť, talenty a vedomosti, ktoré vlastníš, nie sú zlé. Čo tu teda rozoberáme? To, čo rozoberáme, je tvoja povaha – skazená povaha, ktorú nosíš za týmito vecami; arogantná povaha, samospravodlivá povaha. Keď považuješ svoje dary za pravdu, veríš, že máš pravdu, pretože vlastníš tieto dary. Nahrádzaš pravdu takýmito darmi, takže čo je to za povahu? Nie je to povaha antikrista? Všetci antikristi zaobchádzajú so svojimi vlastnými myšlienkami, svojím vlastným učením, darmi a talentmi ako s pravdou. Myslia si, že tým, že vlastnia tieto dary, vlastnia pravdu. Preto vyžadujú, aby ich ostatní poslúchali, plnili ich príkazy a podriadili sa ich moci. V tomto sa antikristi mýlia. Skutočne vlastníš pravdu? Nemáš skutočné poznanie Boha, ani nemáš bohabojné srdce, ešte menej si niekým, kto sa podriaďuje Bohu, a nevlastníš pravdu ani v najmenšom, a predsa si arogantný, namyslený a samospravodlivý, myslíš si, že vlastníš pravdu a že ostatní by ťa mali poslúchať a plniť tvoje príkazy. Si pravý antikrist.

Práca na šírení evanjelia zahŕňa rôzne projekty, ktoré si vyžadujú, aby ľudia študovali a osvojovali si rôzne zručnosti a profesie; niektorí ľudia však nechápu Boží úmysel a ľahko zídu z cesty. Študujú len odborné vedomosti a zručnosti bez toho, aby prijali čo i len štipku pravdy. Čo je to za človeka? (Človek s povahou antikrista, ktorý sa zameriava na dary.) Správne. Toto je typ človeka, ktorého odhaľujeme; tento typ človeka má povahu antikrista a vo vážnych prípadoch je antikristom. Chce využiť túto príležitosť, aby sa naučil tieto veci a potom sa stal najlepším z najlepších spomedzi všetkých, ktorí poznajú túto profesiu alebo zručnosť, aby sa stal najvzdelanejším a najzdatnejším v tejto oblasti, takže sa naňho budú ostatní vo všetkom spoliehať a počúvať ho namiesto praktizovania pravdy, zatiaľ čo on v tejto skupine prevezme vedúcu úlohu. V tom spočíva problém. Akí ľudia sú takíto? Tí, ktorí sa snažia len študovať a vybaviť sa všetkými druhmi vedomostí, učenia a skúseností; ktorí sa pri konaní všetkého spoliehajú na svoju kvalitu, talenty a dary. Skôr či neskôr sa všetci vydajú takouto cestou. Je to nevyhnutné. Je to cesta Pavla. Bez ohľadu na to, v akej oblasti alebo odbore pôsobíš, to, že máš o niečo viac vedomostí, skúseností alebo poučení ako ostatní, nestačí na to, aby to dokázalo, že rozumieš pravde alebo že si vstúpil do pravdy-reality, a určite to neznamená, že si získal pravdu. Čo to teda dostatočne dokazuje? Získanie lepšieho porozumenia princípom konania tohto druhu povinnosti, ako aj požadovaným štandardom Božieho domu pre konanie tejto povinnosti v priebehu štúdia týchto odborných zručností. Sú ľudia, ktorí sa stávajú tým vzdorovitejšími, čím viac sa ich snažíš prinútiť učiť sa odborné vedomosti, a myslia si, že nie je možné, aby konali svoju povinnosť, pričom dokonca hovoria: „Viera v Boha by mala byť o oddelení sa od neveriaceho sveta, tak prečo sa musíme učiť zručnosti a vedomosti neveriaceho sveta?“ Nechcú sa učiť. To je lenivosť. Nemajú zodpovedný postoj k svojej práci, chýba im vernosť a nie sú ochotní do takejto veci investovať žiadne úsilie. Účelom učenia sa odborných vedomostí a zručností je dobre konať svoju povinnosť. Je veľa vedomostí a zdravého rozumu, s ktorými si sa ešte nestretol a ktoré sa potrebuješ naučiť. Toto je Božia požiadavka a poverenie pre človeka. Preto učenie sa týchto vecí nebude zbytočné; je to všetko kvôli tomu, aby si dobre konal svoju povinnosť. Niektorí ľudia si myslia, že keď si osvoja takéto zručnosti, budú sa môcť uchytiť v Božom dome. Neznamená tento spôsob myslenia problémy? Tento pohľad je nesprávny. Je niekto schopný kráčať touto cestou? Čím väčšia moc, čím väčší rozsah práce, čím väčšia zodpovednosť je takémuto človeku zverená, v tým väčšom nebezpečenstve sa nachádza. Ako toto nebezpečenstvo vzniká? Je to samozrejme preto, že má skazené povahy a povahu antikrista. Keď robí veci, sústredí sa len na to, ako vykonať úlohu a robí to len mechanicky. Nehľadá princípy. V procese konania svojej povinnosti neporozumie Božím úmyslom, ani hlbšie neporozumie pravde-princípom ani ich nepochopí. Nehľadá princípy, ani neskúma či neprehodnocuje skazenosť, ktorú odhaľuje, nesprávne názory, ktoré v ňom vznikajú, alebo nesprávne stavy, do ktorých upadá pri konaní svojej povinnosti. Zameriava sa len na vonkajšie praktiky, pričom venuje pozornosť len tomu, aby zvládol rôzne druhy vedomostí potrebných pre svoju povinnosť a vybavil sa nimi. Verí, že bez ohľadu na to, v akej oblasti človek pracuje, vedomosti sú nadovšetko; že bude silný a presadí sa v skupine, ak vlastní vedomosti; a že bez ohľadu na to, v akej skupine sa nachádza, tí s vysokou úrovňou vedomostí a pokročilými akademickými titulmi majú vysoké postavenie. Napríklad v nemocnici je riaditeľ nemocnice vo všeobecnosti ten najlepší vo všetkých aspektoch profesie a má najvýraznejšie technické zručnosti, a takíto ľudia si myslia, že je to tak aj v Božom dome. Je tento spôsob chápania vecí správny? Nie, nie je. Je to v rozpore s výrokom: „V Božom dome vládne pravda.“ Takíto ľudia veria, že v Božom dome vládnu vedomosti, že ten, kto má vedomosti a skúsenosti, ten, kto má dostatočnú prax a dostatočný kapitál, sa v Božom dome presadí a všetci ho musia počúvať. Nie je tento názor nesprávny? Niektorí ľudia môžu nevedome myslieť a konať týmto spôsobom; usilujú sa o to a možno jedného dňa narazia. Prečo by mohli naraziť? Môže človek, ktorý nemiluje pravdu ani sa o ňu neusiluje, ktorý pravdu úplne ignoruje, rozumieť sám sebe? (Nie.) A hoci nerozumie sám sebe, vybavil sa množstvom vedomostí, zaplatil nejakú cenu pre Boží dom a niečím prispel – na čo to premenil? Premenil to na kapitál. A čo je pre neho tento kapitál? Je to záznam o jeho praktizovaní pravdy, dôkaz o tom, že vstupuje do pravdy-reality a rozumie pravde. Na toto tieto veci premenil. V srdci každého jednotlivca sa porozumenie pravde a vstup do pravdy-reality považujú za dobrú a pozitívnu vec. Samozrejme, platí to aj v očiach tohto druhu človeka. Je však nešťastné, že si zamenil vedomosti za pravdu. A predsa má z tohto omylu stále dobrý pocit. To je znak nebezpečenstva. Aký človek by takto konal? Všetci ľudia, ktorí nemajú duchovné porozumenie, by konali takto a nevedomky by sa vydali na nesprávnu cestu. A keď už na nej budú, nebudeš ich môcť stiahnuť späť. Ak s nimi budeš hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, poukážeš na ich stavy a odhalíš ich, nebudú rozumieť, nebudú si to vedieť vztiahnuť na seba. To je vážny nedostatok duchovného porozumenia. Takýto človek prirodzene považuje svoje vedomosti, skúsenosti a poučenia za pravdu. A keď raz tieto veci považuje za pravdu, nakoniec nastane určitá situácia. Je to nevyhnutné. Predpokladajme, že Boh povie jednu vec a tento druh človeka povie inú vec – ich pohľady by boli určite odlišné. Čí pohľad by teda takýto človek považoval za správny? Bude veriť, že jeho vlastný pohľad je správny. Bude sa teda schopný podriadiť Bohu? (Nie.) Čo urobí? Bude sa držať svojho vlastného pohľadu a popierať to, čo povedal Boh. Nepovažuje sa týmto konaním za stelesnenie pravdy? (Áno.) Myslí si, že rovnako ako budhista, konečne dosiahol úspech vo svojom sebazdokonaľovaní; zatiaľ čo popiera Boha, núti ostatných, aby s ním zaobchádzali ako s Bohom, a myslí si, že sa stal stelesnením pravdy. Aké je to absurdné! Povedzme napríklad, že niekto je obzvlášť zdatný v určitej oblasti vedomostí alebo v odbore. Keďže Ja som v tejto oblasti laik, kladiem mu otázky súvisiace s týmto odborom, ale keď to urobím, začne sa predvádzať. Čo je to za človeka? Povedzte Mi, mýlim sa, keď sa ho pýtam? (Nie.) Prečo sa ho teda pýtam? Pretože niektoré záležitosti súvisia s prácou a profesiami, a keďže im nerozumiem, mal by som sa opýtať niekoho iného. Navyše viem, že má skúsenosti a rozumie týmto veciam. Je úplne vhodné, aby som sa ho pýtal. Je Môj úmysel a prístup správny? (Áno.) Nemalo by na tom byť nič zlé, však? Aký je teda správny spôsob, akým by mal ten človek k tejto veci pristupovať? Mal by Mi povedať všetko, čomu rozumie. A ako by o tom mal potom premýšľať? Aký je správny spôsob uvažovania? Aký je nesprávny spôsob? Ako by o tom premýšľal normálny, rozumný človek? Ako by o tom premýšľal niekto s povahou antikrista? Keď niektorí ľudia počujú, že Ja nerozumiem, povedia: „Ó, ty tomu nerozumieš! Nevieš, aké ťažké pre nás bolo to urobiť! Ty to nevieš a nerozumieš tomu!“ Ako rozprávajú, začnú sa predvádzať. A čo toto predvádzanie sa znamená? Že je tu problém. Títo ľudia sú zvyčajne veľmi zušľachtení a zbožní, prečo sa však zrazu začnú predvádzať? (Považujú sa za pravdu, pretože rozumejú troche vedomostí a majú trochu skúseností.) Správne. Predtým, keď sa ich ostatní na niečo pýtali, nepovažovali to za veľkú vec. Ale keď sa ich opýtam Ja, myslia si: „Nie si ty pravda? Nemáš rozumieť všetkému? Ako môžeš nerozumieť takej veci? Ak ty tomuto nerozumieš, potom som ja viac ako ty.“ Chcú sa trochu predviesť. Nemyslia si práve toto? (Áno.) Necítia sa poctení, namiesto toho z nich vytryskne akási satanská povaha. Zrazu majú pocit, že sú predsa len takí mocní medzi nebom a zemou! Nie je to mylná predstava? Nie sú to tupci? (Áno.) Tiež si to myslím. Len tupec by takto uvažoval. Či nerozumejú tejto oblasti len trochu? Je veľa vecí, ktoré ľudia nevedia; mali by mať trochu sebauvedomenia. Niektorí ľudia sa trochu vyznajú v látkach a dokážu celkom presne určiť typ materiálu len dotykom. Ak im polichotíte slovami: „Zdá sa, že sa vyznáš v látkach,“ odpovedia: „Správne. Vy by ste to nevedeli, keďže ste sa o tom neučili. Ja som sa o tom učil, som v tom väčší odborník ako vy. Nepozerám sa na teba zvrchu, len naozaj musíš viac študovať.“ Nie je to dosť odpudzujúce? Potom sú ľudia, ktorí trochu varia a začnú sa predvádzať, koľko jedál vedia pripraviť a koľko pokrmov vedia uvariť. Niektorí ľudia chvíľu pracovali ako bosí lekári na vidieku. Keď ich brat alebo sestra ľahko ochorie a požiada ich, aby im urobili masáž alebo akupunktúru či bankovanie, a spýta sa, či ich to môže vyliečiť, odpovedia: „Myslíš si, že sa to dá tak ľahko vyliečiť? Vy tomu nerozumiete. My v lekárskej profesii všetci vieme, že ľudské telo je zložité. V božom stvorení človeka sú tajomstvá. Takže to, či sa dá použiť akupunktúra alebo bankovanie, závisí od okolností.“ V skutočnosti aj oni vedia veľmi málo. Nedokážu jasne vysvetliť žiadny zdravotný stav ani vyliečiť veľa chorôb. No aby si zachovali tvár, stále sa robia dôležitými, pretvarujú sa a správajú sa ako odborníci. Prejavy týchto rôznych typov ľudí ukazujú, že všetci skazení ľudia majú povahu satana a povahu antikrista. Stále však existujú ešte vážnejšie prípady, v ktorých sa ľudia maskujú a pretvarujú až do úplného konca. Bez ohľadu na to, či ich ostatní chvália, hlboko v sebe prechovávajú temnú myšlienku. Čo je to za myšlienku? „Nikdy nikomu nedovolím spoznať moju pravú identitu a moje skutočné schopnosti.“ Ak sú napríklad len bosými lekármi, vždy sa snažia, aby si ostatní mysleli, že sú uznávanými lekármi, a nikdy nechcú, aby niekto vedel, že sú bosými lekármi, alebo či skutočne dokážu liečiť choroby. Boja sa, že ostatní ľudia spoznajú pravdu o ich situácii. A do akej miery sa zahaľujú? Do takej miery, že každý, kto s nimi príde do kontaktu, si myslí, že nikdy nerobia chyby a nemajú žiadne nedostatky; že sú zdatní vo všetkom, čo sa naučili, a dokážu urobiť čokoľvek, čo ostatní potrebujú. Ak sa ich ostatní opýtajú, či vedia variť, povedia, že vedia. Keď sa ich opýtajú, či vedia pripraviť mandžusko-hanskú hostinu, hoci si v duchu pomyslia: „To nedokážem,“ na ďalšiu otázku odpovedia: „Áno!“ Keď ich však požiadajú, aby to urobili, vymyslia si výhovorku, aby to odmietli. Nie je to podvod? Predstierajú, že vedia všetko, že dokážu urobiť všetko, že sú schopní všetkého – nie sú to tupci? Ale bez ohľadu na to, či sú to tupci, alebo majú trochu kvality, nejaké schopnosti či dary, akú jednu vec majú antikristi spoločnú? Je to ich túžba predstierať, že všetkému rozumejú, predstierať, že sú pravdou. Hoci priamo netvrdia, že sú pravdou, chcú predstierať, že sú realitou všetkých pozitívnych vecí, že dokážu všetko. Neznamená to teda, že sú stelesnením pravdy? Veria, že sú stelesnením pravdy, že všetko, čo hovoria, je správne, že je to pravda.

Sú ľudia, ktorým Zhora pridelia špeciálnu úlohu. Keď sa o tom dozvedia, pomyslia si: „Túto úlohu mi zverili Zhora, moja moc sa teda zväčšila. Teraz budem mať príležitosť predviesť svoj talent a moc. Dosiahnem, aby tí podo mnou videli, aký som impozantný.“ Keď sú v styku s bratmi a sestrami, rozkazujú im a hovoria: „Choď urobiť toto!“ Na otázku, ako to majú urobiť, povedia: „Urobíš to alebo nie? Ak nie, tak si to s tebou vybavím! Je to príkaz Zhora. Môžeš si dovoliť uraziť ich tým, že to budeš zdržiavať? Keď budú Zhora žiadať zodpovednosť, kto si môže dovoliť niesť ju?“ Bratia a sestry odpovedajú: „Chceme si to len ujasniť a hľadať princípy, ako to urobiť, namiesto toho, aby sme k tomu pristupovali chaoticky a uplatňovali akýkoľvek prístup, ktorý uznáme za vhodný. Všetko sa musí robiť podľa princípov. Dodržiavanie princípov je nemenná pravda bez ohľadu na záležitosť alebo na jej naliehavosť či dôležitosť a bez ohľadu na to, kto ňou poveruje. Toto je naša povinnosť a musíme byť zodpovední. Hľadanie princípov je to, čo od nás Boh vyžaduje. Hľadáme a žiadame o objasnenie so zodpovedným postojom. Na tom nie je nič zlé. Musíš nám túto záležitosť objasniť.“ Oni však odpovedajú: „Čo sa dá o tejto veci povedať? Môže byť to, čo povedali Zhora, nesprávne? Ponáhľaj sa a urob to!“ Na čo bratia a sestry odvetia: „Keďže to Zhora povedali, určite to urobíme okamžite. Ale môžeš nám jasne povedať, ako sa to má urobiť? Existujú nejaké konkrétne pravidlá alebo pokyny?“ Hovoria: „Urobte to tak, ako uznáte za vhodné. Pokyny Zhora neboli také podrobné. Príďte na to sami!“ Čo je to za človeka? Zabudnime na chvíľu na jeho motív alebo hlavnú príčinu, prečo to robí; namiesto toho najprv preskúmajme jeho povahu. Je tento jeho prístup dobrý? (Nie.) Ako mohol prísť s takýmto prístupom? Je to normálny prístup? (Nie, nie je.) Nie je normálny. Je to problém s jeho duševným stavom alebo s jeho povahou? (Problém s jeho povahou.) Správne, jeho povaha je problematická. Existuje výraz „čakať na svoju chvíľu“. Znamená to, že v minulosti nikdy nemal vhodnú príležitosť stavať na svojej moci; no teraz, keď sa takáto príležitosť naskytla, chopí sa jej a použije ju ako zámienku na konanie. Čo je to za povahu? Bez ohľadu na povinnosť, ktorú dostaneš Zhora, princípy tvojho konania sa nemôžu zmeniť. Keď ťa Zhora poveria nejakou prácou alebo úlohou, bolo ti zverené len poverenie. Urobiť to je aj tvojou povinnosťou. Môžeš však po prijatí poverenia Zhora a prevzatí práce tvrdiť, že si splnomocneným veľvyslancom a odborníkom na pravdu? Máš teraz právomoc rozkazovať iným a robiť si, čo chceš? Je ti dovolené jednoducho nasledovať svoje vlastné sklony, konať tak, ako sa ti páči, podľa vlastných preferencií a vlastným spôsobom? Je nejaký rozdiel medzi tým, keď ťa Zhora priamo poveria niečo urobiť, a tým, keď konáš svoju obvyklú povinnosť tak, ako by si ju normálne konal? Nie je v tom žiadny rozdiel; oboje je tvoja povinnosť. Keďže oboje je tvoja povinnosť, zmenili sa princípy konania vecí? Nie, nezmenili. Preto bez ohľadu na to, odkiaľ svoju povinnosť prijímaš, podstata a povaha tvojej povinnosti sú rovnaké. Čo tým myslím? Znamená to, že musíš konať podľa princípov bez ohľadu na povinnosť, ktorú konáš. Neznamená to, že len preto, že ťa Zhora priamo poverili niečo urobiť, môžeš to urobiť akýmkoľvek spôsobom, ktorý sa ti páči, a že všetko, čo urobíš, bude správne a oprávnené. Aj keď máš nejaké schopnosti, môžeš sa odchýliť od cesty hľadania pravdy-princípov? Stále si skazená ľudská bytosť. Nestal sa z teba boh; nie si v špeciálnej skupine. Stále si to ty a vždy budeš človekom. V Biblii je veľa ľudí, ktorých Boh osobne povolal: Mojžiš, Noe, Abrahám, Jób a mnohí ďalší. Je v nej tiež veľa ľudí, ktorí hovorili s Bohom; avšak ani jeden z nich neveril, že je špeciálnou postavou alebo členom špeciálnej skupiny. Niektorí z nich osobne videli Boha zjaviť sa v plameňoch ohňa, iní na vlastné uši počuli Boží výrok, niektorí počuli poslov odovzdávať Božie slová, zatiaľ čo ďalší osobne prijali Božie skúšky. A bol medzi nimi niekto, koho Boh vnímal ako odlišného od obyčajných ľudí? (Nie.) Nie. Boh to tak nevidí. Ale ak tomu rozumieš takto a vždy sa považuješ za špeciálnu postavu, akú máš povahu? (Povahu antikrista.) Je to skutočne povaha antikrista, čo je desivé! Aj keby ti Boh položil ruky na hlavu a udelil ti moc konať zázraky podložené božskou mocou alebo vykonať určité úlohy, vždy by si zostal človekom; nemohol by si sa stať stelesnením pravdy. Čo to znamená? Znamená to, že nikdy nebudeš mať právo používať Božie meno na to, aby si išiel proti pravde a konal tak, ako sa ti páči, to je správanie archanjela. Boh niekedy používa špeciálne metódy alebo špeciálne kanály, aby poveril určitých ľudí vykonaním špeciálnych vecí, vykonaním špeciálnej práce alebo odovzdaním špeciálnych udalostí či úloh. Je to preto, že Boh verí, že títo ľudia sú schopní prevziať takúto prácu, že dokážu dokončiť prácu, ktorú im zveril, že sú hodní Božej dôvery – a nič viac. Aj keď boli osobne poverení samotným Bohom, počuli výroky z Božích úst alebo hovorili s Bohom, nestanú sa v ničom odlišnými od obyčajného človeka; ani nebudú povýšení z bežnej stvorenej bytosti na jedinečnú alebo vyššiu stvorenú bytosť. To sa nikdy nestane. Preto sa určité veci, ako sú talenty, identita, postavenie, skúsenosti alebo ponaučenia, uprostred ľudstva, v Božom dome nemôžu sa premeniť na stelesnenie pravdy, nech sú akokoľvek výnimočné. Ak niekto tak bezohľadne predstiera, že je taký, potom je nepochybne antikristom. Hoci niektorí ľudia občas odhalia takúto povahu, stále dokážu prijať pravdu a kajať sa. Takíto ľudia majú povahu antikrista a kráčajú cestou antikrista; stále majú nádej na spásu. Ak však niekto dôsledne predstiera, že je stelesnením pravdy, naďalej verí, že má pravdu, a odmieta sa kajať, potom je skutočným antikristom. Žiadny antikrist neprijme ani štipku pravdy. Aj keď je odhalený a vyradený, stále nedokáže spoznať samého seba, ani nemôže cítiť skutočnú ľútosť. Niektorí vodcovia a pracovníci majú len povahu antikrista. Princípy, podľa ktorých konajú, a cesty, ktoré si vyberajú, sú rovnaké ako u antikrista. Aj im chýba racionalita a nerozumejú pravde, neuvedomujú si prirodzenosť a dôsledky svojich činov a konajú bezohľadne. Odlišuje ich však to, že niektorí z nich stále dokážu prijať niečo z toho, čo hovorím. Moje slová ich stále dokážu povzbudiť a slúžiť im ako varovanie. Hoci majú povahu antikrista, stále dokážu prijať niečo z pravdy; dokážu prijať určité orezávanie, cítiť skutočnú ľútosť a do určitej miery sa kajať. To ich odlišuje od antikristov. Sú to ľudia, ktorí majú len povahu antikrista. Medzi tým, keď má niekto prirodzenosť-podstatu antikrista, a tým, keď má povahu antikrista, existuje spoločná črta. V podstate sú rovnakí, pričom spoločným znakom antikrista a niekoho s povahou antikrista je to, že obaja majú povahu antikrista. Niektorí z týchto ľudí však dokážu prijať pravdu a prejaviť skutočnú ľútosť. Takýto človek nie je antikristom, ale skôr niekým s povahou antikrista. Toto je rozdiel medzi antikristom a tými, ktorí majú povahu antikrista. Každý, kto nedokáže prijať ani štipku pravdy a chýba mu skutočná ľútosť, je skutočným antikristom. Každý, kto dokáže prijať pravdu a má skutočnú ľútosť, je niekým s povahou antikrista a môže byť spasený. Mali by ste vedieť jasne rozlišovať medzi týmito dvoma typmi ľudí a nerobiť slepé závery. Ktorým typom ste vy? Niektorí ľudia môžu povedať: „Prečo mám pocit, že som rovnaký ako antikrist? Zdá sa, že v tom nie je žiadny rozdiel.“ Tento pocit je presný, nie je v tom žiadny zjavný rozdiel. Ak dokážeš prijať pravdu a prejaviť skutočnú ľútosť, potom je to jediný rozdiel; je to tiež rozdiel z hľadiska ľudskej prirodzenosti. To znamená, že antikrist je zlý človek. Človek s povahou antikrista na druhej strane nie je zlý človek; len má skazenú povahu. To je jediný rozdiel. V ich skazených povahách nie je žiadny rozdiel, v tomto ohľade sú všetci rovnakí, je to ich spoločná črta. Rôzne stavy skazeného ľudstva odhalené Božími slovami sú úplne presné a ani v najmenšom sa neodchyľujú od reality. Keď Boží vyvolený ľud číta Božie slová, všetci cítia to isté; všetci sa delia o rovnaké porozumenie, líšia sa len hĺbkou svojich skúseností. Všetci si uvedomujú svoju vlastnú aroganciu a nedostatok rozumu. Všetci si dokážu uvedomiť, že majú príliš veľa skazených pováh, že satanovo skazenie ľudstva siaha príliš hlboko a že pre Boha nie je ľahké spasiť ľudstvo. Hoci toho bolo povedané tak veľa, stále je čo povedať. Všetci si uvedomujú, že ľudstvo je úbohé a poľutovaniahodné, slepé a nevedomé. Všetci si uvedomujú, že je to satan, kto príliš hlboko skazil ľudstvo, že hlavná príčina skazenosti a podlosti ľudstva spočíva v tom, že ho skazil a ovládol satan. Po tom, čo bolo ľudstvo skazené satanom, poškvrnilo sa satanovým jedom, čím si vytvorilo povahu satana a stratilo racionalitu, svedomie a rozum normálnych ľudských bytostí. Ľuďom chýbala schopnosť rozlišovať medzi správnym a nesprávnym. Keby Boh pre ľudstvo neustanovil zákony, ľudia by nevedeli, či je správne alebo nesprávne niekoho udrieť alebo zabiť, alebo kradnúť či byť promiskuitný. Verili by, že ich činy sú oprávnené a že by mali takto konať. Avšak po tom, čo Boh vyhlásil zákony a prikázania, si ľudia uvedomili, že robiť tieto veci je hriech; ich racionalita sa stala o niečo normálnejšou. Samozrejme, bola to len tá najpovrchnejšia úroveň racionality, ktorá sa prirodzene prehĺbila, keď porozumeli pravde. Ak sú teda ľudia schopní ďalej porozumieť rôznym pravdám, spoznať samých seba, nájsť svoje správne miesto a presne zmerať rozsah svojej vlastnej kvality, vnímavosti a schopnosti porozumieť pravde, a ak sú tiež schopní použiť pravdu ako meradlo a spoliehať sa na Božie slová, aby prišli na také veci, ako napríklad ktoré z rôznych postojov, ktoré skazené ľudské bytosti prechovávajú voči Bohu, sú pozitívne a ktoré nie, ktoré z nich sú predstavy a výmysly a ktoré sú v súlade s pravdou, potom sa ich racionalita stane ešte normálnejšou. Preto len pravda môže dať ľuďom nový život. Ak sa však vybavíš vedomosťami, budeš klásť dôraz na určité praktiky a vždy sa budeš predvádzať, neustále sa budeš vystavovať na obdiv a vždy sa budeš chváliť tou troškou nejasných, bezvýznamných vedomostí alebo učenia a nebudeš sa usilovať o pravdu, budeš schopný získať tento nový život? Nie, to by bol blud. Nielenže ho nezískaš, ale stratíš príležitosť na spásu, a to je veľmi nebezpečné.

Každý z vás počul veľa kázní o pravde a teraz máte viac-menej schopnosť rozlišovať rôzne druhy ľudí. Hoci dokážete rozlíšiť zlých ľudí a podliakov, stále nedokážete rozlíšiť falošných vodcov a antikristov. Boží dom teraz postupne odstraňuje z cirkvi všetkých tých, ktorí neprijímajú ani najmenší kúsok pravdy, ktorí stále konajú bezohľadne a vyrušujú a narúšajú prácu Božieho domu. To ukazuje, že Božie dielo dosiahlo túto etapu a Boží vyvolený ľud sa začína prebúdzať. Keď som v minulosti prichádzal do kontaktu s určitými ľuďmi, vždy som cítil, že z nich vychádza akýsi „pach“. Aký pach? Bolo to presne ako pach divých šeliem a dravých zvierat, ktoré zježili srsť a zavýjali skôr, ako sa k nim človek vôbec priblížil. Aj ľudské bytosti prejavujú určité správanie podobné zvieratám. Ako toto správanie vzniká? Pochádza zo skazených satanských pováh, ktoré ľudia vlastnia. Čo myslím pod „pachom“? Myslím tým, že keď sa im pozrieš do očí, nevidíš úprimnosť; namiesto toho sa stretneš s prázdnym, blúdiacim pohľadom. Cítia, že ťa nedokážu odhadnúť, a tak im oči pri pohľade na teba blúdia. Ani v slovách, ktoré hovoria, nemôžeš postrehnúť žiadnu otvorenosť, pretože hlboko vo vnútri žiadnu nemajú. Čo tým myslím, keď hovorím, že nemajú žiadnu otvorenosť? Myslím tým, že bez ohľadu na to, s kým komunikujú, hlboko v nich je obranná bariéra. Túto obrannú bariéru môžeš vnímať z pohľadu v ich očiach, tónu ich hlasu a spôsobu ich reči. Je to ten druh pachu, ktorý majú; vyvoláva v človeku pocit, že hoci počuli veľa kázní, stále nerozumejú pravde, ani sa nevydali na cestu spásy. Bez ohľadu na to, ako s nimi hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde alebo odhaľuješ skazenú povahu ľudstva; bez ohľadu na to, ako úprimne sa k nim správaš, zaopatruješ ich a pasieš alebo im pomáhaš, nedostaneš od nich úprimný postoj. Čo sa v nich teda skrýva? Ostražitosť, pochybnosti – tie sú najčastejšie; navyše je tu aj istý druh sebaochrany a túžba, aby si o nich ľudia vždy mysleli len to najlepšie. Preto ich slová, pohľad v ich očiach, výrazy ich tváre, to všetko odhaľuje niečo celkom neprirodzené. To znamená, že to, čo vnímaš z ich očí a výrazov, sa líši od toho, čo si myslia hlboko vo vnútri. Stručne povedané, bez ohľadu na to, či je človek bojazlivý, opatrný alebo má v sebe ťažkosti, nebolo by problematické, ak nedokážeš vidieť jeho otvorenosť? (Áno.) Skutočne, je to problém. Ako to teda môžeme spoznať? Môžeme to spoznať z ich správania alebo spôsobu, akým hovoria. Nehovoria to, čo majú na mysli; skôr si vyberajú slová, ktoré považujú za vhodné, a hovoria s tebou v duchovnom spoločenstve o veciach, ktoré už zvážili. Je to sebaobranná taktika nevercov. Kedykoľvek ich niečo postihne, najprv sa zježia ako ježko a chránia sa. Ich pravda, ich schopnosti a talenty, chyby, ktoré urobili, ich zmätenosť – dokonca aj ich klamstvo a pokrytectvo – to všetko je zabalené v ich ostňoch, skryté pred pohľadmi vonkajšieho sveta, skryté dokonca aj predo Mnou. Vynakladajú veľké úsilie, aby sa zakryli a zaobalili a tiež aby sa chránili. Odkiaľ tieto veci pochádzajú? Ľudstvo získalo tieto veci po tom, čo ho skazil satan. Na začiatku, po tom, čo Boh stvoril Adama a Evu, viedol ich, aby žili v Rajskej záhrade; povedal im, ktoré ovocie z ktorých stromov môžu jesť a ktoré nie. Boli nahí a nehanbili sa pred Bohom. A čo si o tom mysleli? Mysleli si, že takto ich Boh stvoril, že majú všetko, čo im Boh dal, a že sa pred Ním nemusia skrývať – nikdy im nenapadlo to urobiť. Preto bez ohľadu na to, ako sa pred Bohom javili, boli vždy otvorení. V ich očiach si mohol vidieť úprimnosť; hlboko vo svojich srdciach sa Bohu nijako nebránili a nemali ani ochranné múry. Nepotrebovali sa pred Ním chrániť, pretože hlboko v srdci vedeli, že Boh pre nich nepredstavuje žiadnu hrozbu; boli v úplnom bezpečí. Boh by ich len chránil, miloval a opatroval. Nikdy by im neublížil. Bola to najzákladnejšia a najpevnejšia myšlienka v ich hlbokom vnútri. Kedy sa to však začalo meniť? (Keď zjedli ovocie zo stromu poznania dobra a zla.) Jedenie zo stromu poznania dobra a zla je v skutočnosti symbolické. Znamenalo to, že od chvíle, keď satan prvýkrát zviedol Evu, boli satanom zvádzaní kúsok po kúsku, páchali hriechy, robili zlé veci a kráčali po nesprávnej ceste; potom do nich vstúpil satanov jed. Čoskoro nato sa pred Bohom pred Jeho príchodom často skrývali a nechceli, aby ich našiel. Prečo to robili? Cítili sa vzdialení od Boha. A ako táto vzdialenosť vznikla? Bolo to preto, lebo mali v sebe niečo iné. Satan im dal určité myšlienky a názory; dal im istý druh života, čo spôsobilo, že pochybovali o Bohu a boli voči Nemu ostražití. Potom okamžite začali uvažovať, či sa im Boh bude smiať, keď ich uvidí nahých. Odkiaľ prišla táto myšlienka? (Od satana.) Prečo takto neuvažovali predtým, ako ich satan zviedol? V tom čase vlastnili ten najprvotnejší život daný Bohom; nebáli sa, že sa im Boh bude smiať, ani nemali takéto myšlienky. Avšak po tom, čo ich zviedol satan, sa všetko začalo meniť. Najprv si pomysleli: „Nemáme na sebe nič. Nebude sa nám Boh smiať? Znamená to, že nemáme žiadnu hanbu?“ V ich mysliach sa zrodila rad otázok. A len čo sa tieto myšlienky zrodili, nemohli si pomôcť, museli sa pred Bohom skryť. Určite si pomysleli: „Kedy príde Boh? Čo mám urobiť, keď príde? Musím sa rýchlo skryť!“ Cítili potrebu neustále sa skrývať. Je to skazená povaha? (Áno.) Koreňom tejto skazenej povahy je zvádzanie zo strany satana. Keď boli ostražití voči Bohu a skrývali sa pred Ním, dôverovali ešte Bohu vo svojich srdciach? Spoliehali sa ešte na Neho? (Nie.) Čo teda zostalo? (Ostražitosť.) Jediné, čo zostalo, bola ostražitosť a podozrievavosť, ako aj odstup, strach a pochybnosti – to všetko prišlo. Dokonca si mysleli: „Ublížil by nám Boh? Sme nahí a nemáme sa čím brániť. Mohol by nás Boh udrieť? Mohol by nás zabiť?“ Nikdy im nenapadlo, že život im dal Boh a určite by ich tak ľahko nezabil. Ich mysle boli zahmlené, boli zmätení. Satanovo skazenie ľudstva pokračuje až do súčasnosti; postoj ľudstva k Bohu možno vidieť v očiach ľudí a nikdy sa nezmenil. Úprimnosť je preč; skutočná viera, dôvera a spoliehanie sa na Boha sú preč. Kde spočíva koreň tohto všetkého? (V skazení satanom.) Správne, spočíva v satanovom skazení. Satan strašne ublížil ľudstvu! Hoci si ľudia môžu myslieť, že obdobie predtým, ako satan skazil ľudstvo, bolo celkom dobré, v skutočnosti v porovnaní s obdobím po spasení, porozumení pravde a poznaní Boha veci vtedy neboli také dobré ako po spasení. Keby ste si mohli vybrať, ktorý z týchto scenárov by ste si vybrali? (Obdobie po spasení.) V skutočnosti nie je vhodné, aby si ľudia vybrali jedno ani druhé; ľudia si nemôžu vyberať. Toto je určené Bohom, je to osud ľudstva. Predtým, ako boli ľudia skazení satanom, hoci mali dôveru v Boha a spoliehali sa na Neho, prví ľudia nerozumeli pravde a nevedeli, kto je Boh. V súčasnosti o tom majú aspoň predstavu; vedia, že ľudstvo pochádza od Boha, že sú stvorené bytosti a Boh je ich Stvoriteľ. Vedia, že Boh má všetko pod kontrolou. Ale ľudia v tom čase týmto veciam nerozumeli. Boli celkom prostí, čo znamená, že sa nebáli, že ich Boh uvidí alebo sa im bude smiať, a so všetkým sa na Neho obracali. Ich viera bola veľmi jednoduchá. Vedeli však, kto je Boh? Nie. Preto všetko dielo, ktoré Boh vykonal, má pre ľudstvo hlbokú hodnotu a veľký význam. Všetko je to dobré. Keď hovoríme o histórii vzbury ľudstva proti Bohu, cítite sa celkom smutní? Kedysi dôverný vzťah medzi ľudstvom a Bohom sa stal takým vzdialeným. Boh ľudstvo úprimne chráni a miluje, a ľudia o Ňom predsa pochybujú; skrývajú sa pred Ním a vzďaľujú sa od Neho, dokonca sa na Boha pozerajú ako na nepriateľa. Skutočne prináša veľa smútku povedať to. Ale svoju nenávisť môžeme nasmerovať len na satana; je to satan, kto tak strašne skazil ľudstvo. Hoci ho tak veľmi skazil, Boh má spôsob, ako ľudstvo spasiť. Bez ohľadu na to, ako satan vyrušuje, neovplyvní to Božie dielo spásy ľudstva. Toto je Božia všemohúcnosť, Božia autorita.

Keď antikristi získajú trochu skúseností a vedomostí a nejaké poučenia, predstierajú, že sú stelesnením pravdy. O tejto téme sme v duchovnom spoločenstve hovorili viac-menej dosť. Aké informácie ste z toho získali? Akým pravdám rozumiete? (Nemali by sme si ceniť vedomosti.) To je jeden aspekt. Sú aj ďalšie? (Ľudstvo nikdy nie je pravdou a nemalo by predstierať, že je Bohom.) Predstieranie, že človek je pravdou, nie je samo osebe pozitívna vec. Pravda nie je niečo, čo sa dá predstierať; je to Božia podstata. Boh ti poskytuje nejakú pravdu – a získať štipku pravdy je už dosť dobré. A predsa sa niektorí ľudia chcú stať stelesnením pravdy. To je nemožné. Takéto tvrdenia sú úplne neopodstatnené. Navyše, ak chcú byť ľudia spasení prostredníctvom viery v Boha, musia sa naučiť počínať si s oboma nohami pevne na zemi a neusilovať sa o dokonalosť. Hoci slovo „dokonalosť“ môže existovať, myšlienka, že sa stvorené ľudské bytosti stanú dokonalými, je neudržateľná. Dokonalosť možno nájsť iba v Bohu. Kto spomedzi ľudských bytostí, ktoré sú plné skazenosti, je dokonalý? Všetko, čo Boh tvorí, je bezchybné. Toto nazývame „dokonalosť“. Vezmite si ryby v mori, vtáky na oblohe, zvieratá a šelmy na zemi – všetky sú dokonalé. Nájdeš nejaké, ktoré nie sú dobré? Potom je tu biologický reťazec tvorený všetkými živými organizmami – aký je dokonalý! Skazené ľudské bytosti dokážu len ničiť, čím ho robia nedokonalým, chybným a nedostatočným. Aké sebecké a opovrhnutiahodné! Všetko, čo Boh vytvára, je dobré. Listy na stromoch majú najrôznejšie tvary; veľké a malé zvieratá majú najrozmanitejšie telesné stavby, pričom každá má svoju funkciu. Boh je voči ľudstvu príliš ohľaduplný; avšak ľudstvo, keďže je skazené satanom, sa nedokázalo o všetko postarať. Namiesto toho veci zničilo a premrhalo Boží starostlivý úmysel. Ľudia si toto všetko nevážili; namiesto toho to intenzívne ničili, pričom extrémne plytvali všetkými zdrojmi a likvidovali ich. A aký to má výsledok? Aký je konečný výsledok? Žnú, čo zasiali! Životné prostredie je zničené, potravinový reťazec je narušený, vzduch je znečistený a voda je kontaminovaná. Nezostalo žiadne jedlo prírodného pôvodu; nie je ani čistá voda na pitie. Preto pojem „dokonalosť“ medzi ľudskými bytosťami skazenými satanom neexistuje. Každý človek, ktorý pod zástavou usilovania sa o pravdu tvrdí, že je dokonalý alebo že hľadá dokonalosť, vyslovuje tvrdenie, ktoré neobstojí – je to klamlivá, zavádzajúca lož. A predsa chcú takéto skazené ľudské bytosti predstierať, že sú stelesnením pravdy! Napáchali toľko zlých vecí, a aj tak si myslia, že môžu predstierať, že sú stelesnením pravdy! Neznamená to, že ich satanská prirodzenosť je nemenná? (Áno.) Nemajú vôbec žiadnu pravdu, a predsa chcú predstierať, že sú stelesnením pravdy – aký nehanebný je satanov druh!

20. novembra 2019