Desiaty bod: Opovrhujú pravdou, bezostyšne porušujú princípy a ignorujú opatrenia Božieho domu (Druhá časť)

Dnes pokračujeme v duchovnom spoločenstve o desiatom bode rôznych prejavov antikristov: Opovrhujú pravdou, bezostyšne porušujú princípy a ignorujú opatrenia Božieho domu. Minule sme viedli konkrétne duchovné spoločenstvo zamerané na opovrhovanie pravdou, takže si to najprv zopakujme. Ako ste minule vysvetlili slovo „opovrhovanie“? (Vysvetlili sme ho ako neprikladanie dôležitosti pravde, pozeranie sa na ňu zvrchu, pohŕdanie ňou a jej znevažovanie, ako aj prejavovanie odporu k pravde.) Vysvetlili ste jasne podstatu tohto slova pomocou praktických výrazov? (Naše vysvetlenie sa zmohlo len na synonymá slova opovrhovanie; bolo povrchné a neobjasnilo detaily opovrhovania pravdou ani náš postoj a prejavy v prístupe k pravde. Nevysvetlili sme jeho podstatu.) Akú povahu má takéto vysvetlenie? Do akej kategórie spadá? (Slová a učenia.) Ešte niečo? Patrí to aj k vedomostiam? (Áno.) Odkiaľ ste tieto vedomosti získali? Získali ste ich zo škôl, od učiteľov a tiež zo slovníkov a kníh. Aký je teda rozdiel medzi Mojím a vaším vysvetlením? (Božie duchovné spoločenstvo je o postoji každého človeka k pravde – teda že jej ľudia z hĺbky srdca vzdorujú, pociťujú k nej odpor a hnusí sa im; neprijímajú ju, dokonca ju odsudzujú a nepriateľsky súdia a ohovárajú. Božie vysvetlenie vychádza z podstaty postoja ľudí k pravde.) Ja vysvetľujem podstatu slova „opovrhovanie“ z pohľadu rôznych podstatných prejavov správania, praktík, postojov a názorov. Ktoré vysvetlenie je v skutočnosti pravdou? (Božie vysvetlenie je pravdou.) V čom je teda vaše vysvetlenie nedostatočné? (Nerozumieme pravde. Pozeráme sa len na povrch vecí a vykladáme ich doslovne, pričom sa pri pohľade na problémy spoliehame na vedomosti a učenia.) Vy si toto slovo vykladáte na základe vedomostí, ktoré ste si osvojili, a podľa svojho chápania doslovného významu, ale vôbec neviete, ako toto slovo súvisí s prirodzenosťou-podstatou človeka a jeho skazenou povahou. To je rozdiel medzi vedomosťami a učeniami na jednej strane, a pravdou na druhej strane. Používate túto metódu a perspektívu zvyčajne aj pri čítaní Božích slov a pri duchovnom spoločenstve o pravde? (Áno.) Niet divu, že väčšina ľudí, bez ohľadu na to, ako čítajú Božie slová, nedokáže pochopiť, čo je v nich vlastne pravdou. Takže mnohí ľudia veria v Boha už dlhé roky bez toho, aby rozumeli pravde-realite alebo do nej vstúpili. Preto sa vždy hovorí: „Ľudia nerozumejú pravde a nemajú schopnosť ju chápať.“

Budeme pokračovať v duchovnom spoločenstve o desiatom bode prejavov antikristov: Opovrhujú pravdou, bezostyšne porušujú princípy a ignorujú opatrenia Božieho domu. Na poslednom zhromaždení sme si opovrhovanie pravdou rozdelili na tri body. Ktoré tri body to boli? (Po prvé, opovrhovanie Božou identitou a podstatou; po druhé, opovrhovanie telom, v ktorom je Boh vtelený; po tretie, opovrhovanie Božími slovami.) Rozoberme si tému „antikristi opovrhujú pravdou, bezostyšne porušujú princípy a ignorujú opatrenia Božieho domu” na základe týchto troch bodov. Minule sme v podstate viac-menej prebrali prvý bod, ale nehovorili sme v duchovnom spoločenstve príliš podrobne o svätosti a jedinečnosti Božej podstaty. Chceli sme vám tak nechať priestor na uvažovanie a na to, aby ste viedli konkrétnejšie duchovné spoločenstvo na základe aspektov Božej spravodlivosti a všemohúcnosti, o ktorých som hovoril Ja. Dnes budeme v duchovnom spoločenstve hovoriť o druhom bode, ktorý sa týka toho, ako antikristi zaobchádzajú s telom, v ktorom je Boh vtelený, aby sme rozobrali tému, ako antikristi opovrhujú pravdou, bezostyšne porušujú princípy a ignorujú opatrenia Božieho domu.

II. Opovrhovanie telom, v ktorom je Boh vtelený

Pohľady a názory antikristov na vteleného Boha – teda na Krista – a ich vzťah k Nemu majú tiež určité konkrétne prejavy a esenciálne odhalenia. Keby sme len jednoducho vymenovali niektoré konkrétne prejavy ľudí alebo konkrétne praktiky určitých ľudí, mohol by sa vám tento výklad zdať trochu nejasný. Rozdeľme to radšej na niekoľko bodov, aby sme z nich pochopili, aký je presne postoj antikristov k telu, v ktorom je Boh vtelený, a aby sme overili a rozobrali, ako antikristi opovrhujú pravdou. Prvým bodom je podlizovanie, lichotenie a ľúbivé slová; druhým je podrobné skúmanie a analýza spolu so zvedavosťou; tretím je fakt, že ako zaobchádzajú s Kristom, závisí od ich nálady; štvrtým je iba počúvanie toho, čo hovorí Kristus, ale bez poslušnosti či podriadenia sa. Keď posudzujete vyjadrenia každého z týchto bodov, ako aj názory a prejavy, ktoré môžete pochopiť z ich doslovného významu, je snáď každý z nich pozitívny? Je tam nejaký bod, ktorý sa zdá byť relatívne pozitívny? Na čo sa vzťahuje slovo „pozitívny”? Vzťahuje sa prinajmenšom na to, že človek má normálnu ľudskú prirodzenosť a rozum. Netreba to povyšovať na úroveň podriadenosti alebo postoja a stanoviska, ktoré by mala mať stvorená bytosť. Ktorý z nich obstojí, keď použijeme len meradlo ľudského rozumu?

Najprv sa pozrime na prvý bod: podlizovanie, lichotenie a ľúbivé slová. Považujú sa tieto tri výrazy v ľudskom jazyku za pochvalné alebo pozitívne? (Nie.) Reč a správanie akého typu ľudí tieto slová zvyčajne opisujú? (Nečestných ľudí, zradcov, odporných ľudí, pätolizačov.) Zradcovia, odporní ľudia a odpadlíci; typ ľudí spojených s nečestnosťou, nízkosťou a podlosťou. Činy takýchto ľudí ostatní väčšinou vnímajú ako opovrhnutiahodné a nízke, neúprimné voči ľuďom a rozhodne nie dobrosrdečné. Často sa podlizujú, lichotia a hovoria ľúbivé slová, pričom sa podlizujú a lichotia tým, ktorí majú vplyv alebo vysoké postavenie. Týmto typom človeka ostatní opovrhujú a zvyčajne ho vnímajú ako negatívnu osobnosť.

Pozrime sa na druhý bod: podrobné skúmanie a analýza spolu so zvedavosťou. Považujú sa tieto slová za pochvalné alebo hanlivé? (Hanlivé.) Hanlivé? Vysvetlite Mi, prečo by ste ich zaradili medzi hanlivé? Bez kontextu sú tieto slová neutrálne a nemožno ich nazvať pochvalnými ani hanlivými. Napríklad podrobné skúmanie vedeckého projektu, analyzovanie podstaty problému, zvedavosť ohľadom určitých vecí – tieto prejavy sa v podstate nedajú nazvať pozitívnymi ani negatívnymi a sú pomerne neutrálne. Je tu však kontext: Predmetom podrobného skúmania, analýzy a zvedavosti ľudí nie je nejaká téma vhodná na ľudský výskum, ale skôr telo, v ktorom je Boh vtelený. Takže je jasné, že s týmto dodatočným kontextom, na základe týchto vecí, ktoré robí tento typ ľudí, ako aj ich prejavov a správania, sa tieto slová stávajú hanlivými. Aký typ ľudí zvyčajne podrobne skúma a analyzuje telo, v ktorom je Boh vtelený? Sú to tí, ktorí sa usilujú o pravdu, alebo tí, ktorí sa o ňu neusilujú? Sú to tí, ktorí skutočne zo srdca úprimne veria v Krista, alebo tí, ktorí majú voči Kristovi skeptický postoj? Je zrejmé, že sú to tí so skeptickým postojom. Nemajú pravú vieru v Krista a okrem podrobného skúmania a analyzovania sú aj obzvlášť zvedaví. Na čo presne sú zvedaví? O chvíľu budeme v konkrétnom duchovnom spoločenstve hovoriť o detailoch týchto prejavov a ich podstate.

Ďalej sa pozrime na tretí bod: Ako zaobchádzajú s Kristom, závisí od ich nálady. Tento bod neobsahuje konkrétne slová, ktoré by bolo treba analyzovať z hľadiska pochvalného či hanlivého významu. Akú skutočnosť odhaľuje takýto prejav a konkrétna prax takýchto ľudí? Akú povahu má človek, ktorý robí takéto veci a prejavuje sa takýmto spôsobom? Po prvé, zaobchádza s ostatnými nestranne? (Nie.) Z ktorej frázy sa to dá vyvodiť? („Závisí od ich nálady.”) Táto fráza znamená, že tento typ ľudí koná a zaobchádza s inými ľuďmi alebo záležitosťami bez princípov, bez zábran a najmä bez akéhokoľvek svedomia či rozumu – sú úplne riadení svojou náladou. Ak niekto zaobchádza s obyčajným človekom na základe svojej nálady, nemusí to byť veľký problém. Neporuší to správne ustanovenia ani neurazí Božiu povahu. Ilustruje to len, že tento človek je svojvoľný, neusiluje sa o pravdu, koná bez princípov a robí si, čo sa mu zachce, na základe svojej nálady a preferencií, pričom berie ohľad len na svoje vlastné telesné túžby a pocity, namiesto pocitov iných. Neprejavuje k ostatným úctu. Toto vysvetlenie vychádza z ich zaobchádzania s obyčajným človekom – ale kto je tu príjemcom ich zaobchádzania podľa nálady? Nie je to obyčajný človek, ale telo, v ktorom je Boh vtelený – Kristus. Ak zaobchádzaš s Kristom na základe svojej nálady, je to vážny problém, o ktorého rozsahu nebudeme diskutovať teraz.

Pozrime sa teraz na štvrtý bod: iba počúvanie toho, čo hovorí Kristus, ale bez poslušnosti či podriadenia sa. Nie sú tu žiadne konkrétne výrazy, ktoré by charakterizovali, o čo presne ide. Je to druh prejavu, zvyčajný stav a konkrétny postoj v tom, ako ľudia pristupujú k veciam, ale zahŕňa to povahu človeka. Aká je povaha takýchto ľudí? Počúvajú, ale neposlúchajú ani sa nepodriaďujú. Navonok môžu síce počúvať, ale zodpovedá to, čo prejavujú navonok tomu, čo si myslia, alebo ich skutočnému vnútornému postoju? (Nie.) Navonok sa môžu javiť ako slušní a môže sa zdať, že počúvajú, ale vo vnútri to tak nie je. Vo vnútri majú náladu a postoj neposlušnosti spolu s náladou a postojom odporu. Myslia si: „V srdci ťa neposlúcham; ako ti môžem dať jasne najavo, že neposlúcham? Slová, ktoré hovoríš, len počúvam ušami, ale vôbec si ich neberiem k srdcu ani ich nerealizujem. Postavím sa proti tebe a budem ti oponovať!” To znamená neposlúchať ani sa nepodriaďovať. Ak takíto ľudia prichádzajú do kontaktu a komunikujú s obyčajnými jednotlivcami, a s takýmto stavom, názorom a postojom pristupujú k tomu, čo hovoria obyčajní ľudia, bez ohľadu na to, či je tento prejav zjavný alebo rozpoznateľný, akú majú povahu? Považujú sa za to, čo ostatní nazývajú dobrými ľuďmi s normálnou ľudskou prirodzenosťou a rozumnosťou? Sú klasifikovaní ako pozitívne osobnosti? Je zrejmé, že nie. Títo ľudia sú arogantní už len súdiac podľa frázy „iba počúvanie, ale bez poslušnosti či podriadenia sa”. Nakoľko sú arogantní? Extrémne, až do takej miery, že strácajú rozumnosť. Sú úplne šialení, nikoho neposlúchajú a nikomu nevenujú ani štipku pozornosti. Ich postoj pri styku s ostatnými je: „Môžem sa s tebou rozprávať, môžem sa s tebou stýkať, ale nikoho slová nemôžu vstúpiť do môjho srdca, ani sa nikoho slová nemôžu stať princípmi a vedením pre moje činy.” Majú na mysli len svoje vlastné myšlienky a dbajú len na hlas vo svojom vnútri. Nepočúvajú ani neprijímajú žiadne správne či pozitívne výroky a princípy, namiesto toho im v srdci vzdorujú. Nájdu sa takíto ľudia medzi masami? Sú takíto ľudia v skupine považovaní za racionálnych alebo iracionálnych? Sú klasifikovaní ako pozitívne či negatívne osobnosti? (Negatívne osobnosti.) Ako ich teda väčšina ľudí v skupine zvyčajne vníma a ako s nimi zaobchádza? Aké metódy používajú pri zaobchádzaní s nimi? Je väčšina ľudí ochotná prichádzať do kontaktu a komunikovať s takýmito jednotlivcami? (Nie.) V cirkvi s takýmito jednotlivcami väčšina ľudí nedokáže vychádzať – z akého dôvodu? Prečo takýchto ľudí nikto nemá rád a cíti k nim odpor? Tento problém môžu vysvetliť dve vety. Po prvé, títo ľudia s nikým nespolupracujú, chcú mať posledné slovo a nikoho nepočúvajú. Je nesmierne ťažké prinútiť ich, aby zohľadnili slová niekoho iného, a je pre nich nemožné vyhľadávať názory a nápady iných alebo počúvať, čo iní hovoria. Po druhé, nedokážu s nikým spolupracovať. Nie sú tieto dve vety najkonkrétnejšími prejavmi tohto typu človeka? Nie sú podstatou takéhoto človeka? (Áno.) Po prvé, vzhľadom na ich povahu, nikoho nepočúvajú a nikomu sa nepodriaďujú. Chcú mať posledné slovo, nechcú počúvať iných a nespolupracujú s nimi. V ich srdciach nie je miesto pre iných, ani pre pravdu či princípy cirkvi – taká je povaha antikrista u týchto druhov ľudí. Navyše nedokážu s nikým spolupracovať ani vychádzať, a aj keď v srdci zdráhavo nájdu ochotu, keď príde čas, stále nedokážu spolupracovať s ostatnými. Čo sa tu deje? Nie je v tom zahrnutý určitý stav? Pozerajú sa na ostatných zvrchu, nepočúvajú ich a bez ohľadu na to, nakoľko sú slová iných v súlade s princípmi, neprijímajú ich. Pokiaľ ide o spoluprácu s ostatnými, môže prebiehať len podľa nich. Ide o harmonickú spoluprácu? Nejde o spoluprácu; ide o svojvoľné konanie, kde jedna osoba rozkazuje. Takúto povahu majú títo ľudia vo svojom styku s ostatnými a rovnako zaobchádzajú aj s Kristom. Stojí to za rozbor? Tento problém je vážny a zaslúži si rozbor! Ďalej si povedzme o konkrétnych prejavoch a praktikách antikristov v každom bode, a prostredníctvom týchto konkrétnych prejavov a praktík pochopíme podstatu antikristov – opovrhovanie pravdou, bezostyšné porušovanie princípov a ignorovanie opatrení Božieho domu. Začnime rozbor od prvého bodu.

A. Podlizovanie, lichotenie a ľúbivé slová

Podlizovanie, lichotenie a ľúbivé slová – z doslovného hľadiska by mal každý vedieť, čo tieto pojmy znamenajú, a bežne sa nájdu jednotlivci, ktorí sú ich stelesnením. Podlizovanie, lichotenie a ľúbivé slová sú najčastejšími spôsobmi reči, ktoré si ľudia osvojujú, aby získali priazeň, chválu alebo nejaký druh prospechu od iných. Ide o najbežnejší spôsob reči pre tých, ktorí sa venujú lichoteniu a pätolizačstvu. Dá sa povedať, že sa tak do určitej miery prejavujú všetci skazení ľudia. Ide o spôsob reči, ktorý patrí do satanskej filozofie. Takže, majú ľudia rovnaké prejavy a praktiky pred vteleným Bohom, azda tiež preto, aby získali určité výhody? Samozrejme, nie je to také jednoduché. Keď sa ľudia podlizujú a lichotia telu, v ktorom je Boh vtelený, aký druh stanoviska alebo myšlienky o Kristovi v ich srdciach spôsobuje takéto správanie? Takéto správanie je zvyčajne tým, čo ľudia prejavujú voči iným ľuďom. Ak sa ľudia takto správajú aj voči vtelenému Bohu, implicitne to odhaľuje problém: Považujú vteleného Boha, Krista, len za obyčajného človeka medzi skazeným ľudstvom. Z vonkajšieho pohľadu je Kristus z mäsa a kostí a má vzhľad človeka. To v ľuďoch vyvoláva ilúziu, ktorá ich vedie k presvedčeniu, že Kristus je iba človek, a preto si dovoľujú bezostyšne zaobchádzať s Kristom na základe logiky a myslenia zaobchádzania s ľuďmi. Podľa logiky a myslenia zaobchádzania s ľuďmi, zvyčajne pri zaobchádzaní s niekým, kto má postavenie a povesť, je najlepšou stratégiou na zanechanie dobrého dojmu, na hladké získanie výhod či budúceho povýšenia, rozprávať príjemne a taktne. Vďaka tomu sa poslucháč cíti pohodlne a šťastne. Človek si musí zachovať jemný výraz tváre a neukazovať zúrivú ani hrozivú tvár, a jazyk by nemal obsahovať žiadne intenzívne, zlomyseľné či drsné slová, alebo slová, ktoré môžu zraniť sebaúctu druhého. Iba s takýmito prejavmi a slovami môže človek zanechať v prítomnosti takejto osoby dobrý dojem a nevzbudiť v nej odpor. Zdá sa, že hovoriť príjemne, zapájať sa do lichotenia a pätolizačstva, sa považuje za najpravdivejšiu formu úcty voči ostatným. Podobne ľudia veria, že na preukázanie úcty Kristovi a na udržanie harmónie musia vynaložiť veľké úsilie, aby takéto správanie prejavili. Ich slová pritom nesmú obsahovať žiadny zraňujúci jazyk alebo obsah, a určite nič urážlivé. Ľudia si myslia, že toto je najlepší spôsob, ako komunikovať a rozprávať sa s Kristom. Zaobchádzajú s telom, v ktorom je Boh vtelený, ako s najobyčajnejším človekom s normálnou, skazenou povahou, mysliac si, že neexistuje lepší spôsob, ako sa k Nemu správať alebo s Ním zaobchádzať. Preto, keď antikrist prichádza pred Krista, neprechováva vo svojom srdci bázeň, úctu alebo skutočnú úprimnosť, ale skôr túžbu používať príjemný a taktný jazyk, dokonca sa uchyľovať k falošnému zdaniu, aby sa otvorene podlizoval a lichotil telu, v ktorom je Boh vtelený. Veria, že na všetkých ľudí tento prístup platí, a keďže telo, v ktorom je Boh vtelený, je tiež človek, aj On by na tento prístup reagoval a uprednostnil ho. Preto pri zaobchádzaní s Kristom, telom, v ktorom je Boh vtelený, antikristi vo svojich srdciach neprijímajú skutočnosť, že Kristus má Božiu podstatu. Namiesto toho používajú niektoré ľudské taktiky, ľudské filozofie pre svetské záležitosti a bežné ľudské triky zaobchádzania a manipulovania s inými, aby tak zaobchádzali s telom, v ktorom je Boh vtelený. Dokazuje podstata tohto správania skutočnosť, že antikristi opovrhujú telom, v ktorom je Boh vtelený? (Áno.)

Antikristi zaobchádzajú s Kristom rovnako, ako zaobchádzajú so skazenými ľuďmi. Keď vidia Krista, hovoria len slová podlizovania a lichotenia, potom pozorujú Kristove reakcie a snažia sa vyhovieť Jeho vkusu. Niektorí ľudia, keď vidia Krista, hovoria: „Zbadal som ťa už z diaľky. V dave vynikáš. Ostatní nemajú svätožiaru, ale ty ju máš nad hlavou. Hneď som vedel, že nie si obyčajný človek. Kto iný v Božom dome nie je obyčajný, ak nie Kristus? V momente, keď som ťa uvidel, vedel som to, je to neomylná pravda. Telo, v ktorom je Boh vtelený, je naozaj iné ako u ostatných.” Nie sú to bohapusté táraniny? Môj vzhľad je obyčajný, bežný. Keby som v dave nič neurobil ani nepovedal, možno by sa ani po roku či dvoch nenašiel nikto, kto by ma spoznal. V každej skupine som len obyčajným členom; nikto na Mne nevidí nič zvláštne. Teraz pracujem v cirkvi a vďaka Božiemu svedectvu ma počúvate, keď medzi vami hovorím. Ale bez Božieho svedectva, koľkí by Ma počúvali alebo Mi venovali pozornosť? To zostáva otázkou, neznámou. Niektorí ľudia hovoria: „Mne pripadá presne ako boh. Vždy som cítil, že je neobyčajný, iný ako ostatní.” V čom som iný? Mám snáď tri hlavy a šesť rúk? Ako vidíš ten rozdiel? Boh raz povedal: Zámerne nedovolím ľuďom, aby vo Mne vnímali čo i len náznak božstva. Ak Boh nedovolí ľuďom vnímať Svoje božstvo, ako ho môžeš vidieť ty? Nie je to, čo hovoria títo ľudia problematické? Jasne ide len o nezmyselné táranie opovrhnutiahodných pätolizačov, ktorých slová nemajú žiadnu váhu. Vonkajší vzhľad vteleného Boha je vzhľad obyčajného človeka. Ako môžu ľudské oči rozoznať Kristovo božstvo? Keby Kristus nepracoval a nehovoril, nikto by Ho nemohol spoznať ani poznať Jeho identitu a podstatu. To je fakt. A čo tí, ktorí hovoria: „Na prvý pohľad som videl, že ty si telo, v ktorom je boh vtelený, odlišný od ostatných,” alebo: „Hneď ako som ťa uvidel, vedel som, že dokážeš veľké veci”? Čo sú to za reči? Sú to úplné nezmysly! Keď Boh nevydal svoje svedectvo, ako to, že si to nerozoznal, bez ohľadu na to, koľkokrát si sa pozeral? Po Božom svedectve, keď som začal svoje dielo, ako to, že si to zrazu videl na prvý pohľad? Sú to jasne klamlivé slová, čisté šialenstvo.

Niektorí ľudia, keď Ma stretnú alebo so Mnou prídu do kontaktu, sa chcú predvádzať. Myslia si: „Nie je bežné stretnúť vteleného boha; toto je príležitosť, ktorá sa naskytne raz za život. Musím sa dobre predviesť, porozprávať o výsledkoch mojich rokov viery v boha a o dobrých úspechoch, ktoré som dosiahol od prijatia súčasnej fázy božieho diela, aby sa to boh dozvedel.“ Čo myslia tým, že sa to mám Ja dozvedieť? Dúfajú v šancu na povýšenie. Keby to bolo v cirkvi, možno by nikdy v živote nemali šancu vyniknúť alebo byť povýšení; nikto by ich nezvolil. Myslia si, že teraz prišla tá príležitosť, a tak uvažujú, ako hovoriť spôsobom, aby neodhalili žiadne problémy a aby nebolo vidieť, ako sa snažia predvádzať. Musia byť taktnejší a obratnejší, použiť určité intrigy a triky, uchýliť sa k malým ľstiam. Hovoria: „Bože, veru sme získali z viery v teba za tie roky veľa úžitku! Celá naša rodina verí, všetci sme všetko zanechali, aby sme sa vydali bohu. Ale to nie je to najdôležitejšie. Najdôležitejšie je, že tvoje slová sú také úžasné a vykonal si toľko diela. Všetci sme ochotní konať svoje povinnosti a vydať sa bohu.“ Na to hovorím: „Ale to v skutočnosti neprináša žiadny úžitok.“ „Ale prináša – milosť, ktorú boh dal, je hojná. V božích slovách sme získali veľa nového svetla, vhľadov a porozumenia. Bratia a sestry sú takí plní energie, všetci ochotní vydať sa bohu.“ „Sú niektorí z nich slabí a negatívni? Spôsobujú niektorí narúšania a vyrušenia?“ „Nie, náš cirkevný život je veľmi dobrý. Všetci bratia a sestry sa usilujú milovať boha, zanechávajú všetko, aby kázali evanjelium. Všetko, čo boh hovorí, je dobré. Všetci sme motivovaní a už nemôžeme veriť tak ako predtým, hľadať milosť a snažiť sa nasýtiť chlebom. Musíme všetko zanechať pre boha, obetovať sa bohu a vydať sa bohu.“ „Získali ste teda za týchto posledných pár rokov nejaké porozumenie Božím slovám?“ „Áno, získali. Tvoje slová, bože, sú také úžasné, každá veta zasahuje priamo naše kľúčové problémy a odhaľuje našu prirodzenosť-podstatu! Získali sme veľké svetlo v poznaní seba samých a v tvojich slovách. Bože, ty si záchranca celej našej rodiny, celej našej cirkvi. Bez teba by sme už dávno zahynuli nevedno kde. Bez teba by sme nevedeli, ako ísť ďalej. Všetci v našej cirkvi ťa túžia vidieť, každý deň sa modlia, aby sa s tebou stretli v snoch, a dúfajú, že s tebou budú každý deň!“ Sú v ich reči nejaké slová, ktoré sú v podstate úprimné alebo skutočné? (Nie.) Čo sú to teda za slová? Sú to pokrytecké, prázdne a zbytočné slová. Keď ich požiadam, aby hovorili o sebapoznaní, povedia: „Odkedy som prijal božie dielo, cítim, že som diabol a satan, a nemám ľudskú prirodzenosť.“ „Ako to, že nemáš ľudskú prirodzenosť?“ „Konám bez princípov.“ „V akých činoch ti chýbajú princípy?“ „Nedokážem harmonicky spolupracovať s ostatnými, mojim interakciám s inými chýbajú princípy, moje jednanie s ľuďmi je bez princípov. Som diabol a satan, pochádzam zo satana, som hlboko skazený satanom. Vzdorujem bohu na každom kroku, neustále sa staviam proti bohu a konfrontujem ho.“ Tieto slová znejú navonok dobre. Keď sa ich opýtam: „Ako sa má ten a ten vo vašej cirkvi teraz?“ povedia: „Teraz sa má dobre. Predtým bol odvolaný z vedenia cirkvi, ale potom sa kajal, a bratia a sestry ho znova zvolili.“ „Usiluje sa ten človek o pravdu?“ „Ak boh povie, že sa usiluje o pravdu, tak sa usiluje; ak boh povie, že nie, tak nie.“ „Tento človek sa javí ako horlivý, ale jeho kvalita je dosť chabá, však?“ „Chabá? Áno, trochu. Prečo by ho inak bratia a sestry predtým odvolali?“ „Ak je jeho kvalita chabá, dokáže vykonávať konkrétnu prácu? Dokáže plniť povinnosť vedenia cirkvi?“ Keď počujú Moje slová, vyložia si ich tak, že niekto s chabou kvalitou nemôže plniť túto povinnosť, a povedia: „V takom prípade ju nemôže plniť. Bratia a sestry ho vybrali ako najlepšieho z najhorších. Nenašiel sa nikto lepší, tak vybrali jeho. Všetci bratia a sestry hovoria, že jeho kvalita je priemerná, ale stále nás môže viesť. Ak je jeho kvalita chabá, myslím si, že bratia a sestry ho nabudúce možno nezvolia. Bože, mám sa snažiť ovplyvniť bratov a sestry?“ „Táto záležitosť závisí od duchovného postavenia bratov a sestier vo vašej cirkvi. Vyberajú na základe princípov niekoho, o kom si myslia, že je dobrý – tento postup je správny, ale niektorí ľudia sú hlúpi a nedokážu prezrieť ľudí ani veci a niekedy vyberú nesprávneho človeka.“ Čo som tým myslel? Jednoducho som konštatoval skutočnosť, nemal som v úmysle tohto človeka odvolať. Ale ako to pochopil antikrist, keď to počul? Nepovedal to nahlas, ale pomyslel si: „Je to náznak od boha, aby sme tohto človeka odvolali? Mal by som teda ďalej vyzvedať, čo tým boh naozaj myslí. Ak bude tento človek odvolaný, kto iný môže viesť cirkev, kto môže robiť túto prácu?“ Antikristi sú voči Bohu slepí, v ich srdciach nemá miesto. Keď sa stretnú s Kristom, správajú sa k Nemu rovnako ako k obyčajnému človeku, neustále si berú ako podnety Jeho výraz a tón, menia svoju melódiu podľa situácie, nikdy nepovedia, o čo v skutočnosti ide, nikdy nevravia nič úprimné, hovoria len prázdne slová a učenie, snažia sa oklamať a obalamutiť praktického Boha, ktorý stojí pred ich očami. Vonkoncom nemajú bohabojné srdce. Dokonca nie sú schopní ani hovoriť k Bohu zo srdca, povedať niečo skutočné. Keď rozprávajú, je to ako keď sa plazí had, kľukato a nepriamo. Spôsob a smer ich slov je ako melónová liana, ktorá sa šplhá po palici. Keď napríklad povieš, že niekto má dobrú kvalitu a mohol by byť povýšený, hneď hovoria o tom, aký je dobrý a čo sa v ňom prejavuje a zjavuje; a keď povieš, že niekto je zlý, hneď hovoria o tom, aký je zlý a zlomyseľný a ako spôsobuje vyrušenia a narušenia v cirkvi. Keď sa spýtaš na nejaké skutočné situácie, nemajú čo povedať; vykrúcajú sa a čakajú, kým ty urobíš záver a pozorne načúvajú významu tvojich slov, aby svoje slová prispôsobili tomu, čo si myslíš. Všetko, čo hovoria, sú príjemne znejúce slová, lichôtky a podlizovanie; z ich úst nevyjde ani jedno úprimné slovo. Takto komunikujú s ľuďmi a takto sa správajú k Bohu – takí nečestní jednoducho sú. Taká je povaha antikrista.

Niektorí ľudia so Mnou prichádzajú do kontaktu bez toho, aby vedeli, aké slová alebo veci rád počúvam. No aj keď to nevedia, nájdu spôsob. Vyberajú určité témy, o ktorých so Mnou diskutujú, a myslia si: „Tieto témy by ťa mohli zaujímať, možno chceš vedieť alebo počuť práve toto, ale hanbíš sa opýtať, tak ti to poviem sám od seba.“ Keď sa stretneme, hovoria: „V poslednom čase u nás boli prívalové dažde a zatopili celé mesto. Aj verejný poriadok sa zhoršuje; máme teraz toľko zlodejov. Keď človek vyjde von, hrozí mu, že ho okradnú alebo prepadnú. Počul som, že na niektorých miestach uniesli veľa detí a ľudia sú v panike. Neverci hovoria, že spoločnosť je príliš chaotická, úplne nenormálna. Ľudia v náboženstve stále zvierajú Bibliu a kážu evanjelium, hovoria, že nastali posledné dni, že boh sa chystá zostúpiť a že prichádzajú veľké kataklizmy.“ A nájdu sa aj takí, ktorí hneď pri stretnutí povedia: „Pred pár dňami sa na jednom mieste objavili na oblohe tri mesiace a veľa ľudí si to fotilo. Niektorí ľudoví veštci hovoria, že sa na oblohe objavia veľké vízie, že sa objavil pravý pán.“ Hovoria takéto veci – obzvlášť sa zaujímajú o výskyt spoločenského chaosu, pohrôm a rôznych nezvyčajných udalostí a nebeských úkazov a zbierajú o nich informácie. Keď sa so Mnou stretnú, využívajú to ako tému rozhovoru, aby si so Mnou vybudovali bližší vzťah. Niektorí veria: „Vtelený boh je obyčajný človek. Rozdiel medzi ním a ostatnými spočíva v tom, že koná božie dielo a zastupuje boha. Teda zatiaľ čo väčšina ľudí dúfa vo svetový mier, aby ľudia žili v harmónii a spokojnosti, kristus v tele nie je ako normálni ľudia. Dúfa vo veľký chaos vo svete, v príchod vízií a veľkých katakliziem, v to, že sa božie veľké dielo rýchlo zavŕši a božie dielo riadenia sa rýchlo skončí, aby sa naplnili jeho slová. To sú témy, na ktorých mu záleží a ktoré ho zaujímajú. Takže keď sa s ním stretnem, budem hovoriť o týchto veciach a jeho to obzvlášť poteší. Vďaka tomuto potešeniu budem možno povýšený a možno budem mať šancu stráviť po jeho boku viac dní.“ Existujú takí ľudia? Raz som stretol mladé dievča, ktoré malo sladké reči. Bola výrečná, bystrá a presne vedela, čo komu povedať. Bola zbehlá v predvádzaní sa a v tom, ako na všetkých zapôsobiť. Obzvlášť zručná bola v styku s tými, ktorí sú pri moci a majú postavenie. Keď prišla do kontaktu so Mnou, hneď pri stretnutí povedala: „Na tom a tom mieste vyčíňa podsvetie; členovia gangu sú dokonca aj medzi miestnou políciou. Bol tam jeden boss podsvetia, ktorý v okolí napáchal veľa zla. Jedného dňa stretol na ceste vysokého úradníka, hlavného démona. Jeho auto predbehlo auto hlavného démona a hlavný démon povedal svojmu ochrankárovi: ‚Čie je to auto? Už ho nechcem vidieť!‘ Na druhý deň ho zlikvidovali.“ Dejú sa v spoločnosti také veci? (Áno.) Také veci existujú, ale je užitočné urobiť z nich hlavnú tému rozhovoru pri stretnutí so Mnou? Toto nie sú témy, na ktorých Mi záleží alebo o ktorých chcem počuť, ale ona to nevedela. Myslela si, že rád počúvam tieto napínavé príbehy. Povedzte Mi, sú katastrofy, vízie, prírodné a ľuďmi spôsobené pohromy témami, na ktorých Mi záleží? Chcem o tomto počúvať? (Nie.) Je v poriadku vypočuť si tieto veci na skrátenie času, ale ak si myslíš, že ich naozaj rád počúvam, tak sa mýliš. Tieto veci ma nezaujímajú, nestojím o to, aby som o nich počúval. Niektorí ľudia sa pýtajú: „Počúvaš, keď ľudia hovoria o týchto veciach?“ Nebránim sa počúvaniu, ale to neznamená, že ich počúvam rád, ani to neznamená, že chcem zbierať tieto informácie, tieto príbehy. Čo to znamená? Znamená to, že hlboko v srdci nie som vôbec zvedavý na tieto záležitosti, nemám o to vôbec žiadny záujem. Niektorí si dokonca myslia: „Necítiš vo svojom srdci mimoriadnu nenávisť voči veľkému červenému drakovi? Ak nenávidíš veľkého červeného draka, poviem ti o treste, ktorý ho postihol: Medzi vysokými úradníkmi vo vnútri veľkého červeného draka boli vnútorné boje, niekoľko frakcií bojovalo proti sebe, istého hlavného démona takmer zabili. Títo hlavní démoni prežili niekoľko pokusov o atentát, je to naozaj nebezpečné! Potešilo by ťa, keby ste o takých veciach počul?“ Potešilo by vás všetkých, keby ste o takých veciach počuli? Ak by vás to potešilo, tak sa tešte; ak to neradi počúvate, tak nepočúvajte – Mňa sa to netýka. Skrátka, čo sa týka týchto záležitostí, či už ide o epidémiu v nejakej krajine, ako epidémia vznikla, koľko ľudí zomrelo, ktorú krajinu postihla veľká pohroma, stav vlády nejakej krajiny, aké brutálne sú vnútorné boje vo vyšších kruhoch nejakej krajiny alebo sociálne nepokoje, ak sa o tom náhodou dopočujem, možno si to vypočujem, ale nebudem vyvíjať úsilie, aby som vyhľadával konkrétne podrobnosti o týchto udalostiach, počúval správy, čítal noviny alebo hľadal na internete obsah týkajúci sa týchto udalostí len preto, že o nich neviem. To rozhodne nebudem robiť a nikdy také veci nerobím. Tieto záležitosti ma nezaujímajú. Niektorí hovoria: „Toto všetko je pod Tvojou kontrolou, je to všetko Tvoje dielo; preto Ťa to nezaujíma.“ Je tento výrok správny? Z hľadiska učenia je správny, ale v podstate to tak nie je. Boh má zvrchovanosť nad ľudským osudom, každou rasou, každou skupinou ľudí, každým vekom. Je celkom normálne, že sa v každom veku vyskytnú nejaké pohromy a nezvyčajné udalosti – to všetko je v Božích rukách. Bez ohľadu na vek, či sa dejú významné alebo drobné udalosti, keď nadíde čas na zmenu veku, aj keby sa nezmenilo jediné steblo trávy alebo strom, ten vek musí pominúť. Toto je záležitosť Božej zvrchovanosti. Ak sa vek nemá skončiť, potom aj keby nastali veľké zmeny v nebeských úkazoch alebo vo všetkom na zemi, nemal by sa skončiť. Všetko sú to Božie záležitosti, do ktorých človek nemôže zasahovať ani v nich pomáhať. Ľudia by sa nemali vo veľkej miere zaoberať týmito záležitosťami, zbierať dôkazy a informácie o týchto udalostiach, aby uspokojili svoju zvedavosť. Pokiaľ ide o veci, ktoré robí Boh, mal by si pochopiť toľko, koľko môžeš, a nevynucovať si porozumenie tam, kde to nie je možné. Medzi skazeným ľudstvom sú tieto záležitosti až príliš normálne, až príliš bežné. Všetky tieto záležitosti – zmena vekov, premena svetového poriadku, osud rasy, vládnutie a postavenie režimu a tak ďalej – sú v Božích rukách, všetko je pod Jeho zvrchovanosťou. Ľuďom stačí len veriť, prijať a podriadiť sa; to stačí. Neprechovávaj myšlienku, že pochopíš viac tajomstiev, a nemysli si, že čím viac tajomstiev pochopíš, tým modernejšie to vyzerá, akoby si vierou v Boha získal vysoké duchovné postavenie a duchovnosť. Takéto zmýšľanie znamená, že tvoj pohľad na vieru v Boha je nesprávny. Tieto záležitosti nie sú významné. Skutočne významná záležitosť, o ktorú by sa ľudia mali najviac zaujímať, je jadro Božieho plánu riadenia – spása ľudstva, umožnenie ľudstvu byť spaseným v rámci diela Božieho plánu riadenia. Toto je tá najväčšia a najústrednejšia záležitosť. Ak rozumieš pravdám a víziám týkajúcim sa tejto záležitosti, potom prijmi to, čo na tebe Boh koná, pravdu, ktorú ti poskytuje, a prijmi každý prípad, keď si orezávaný, súdený a napomínaný. Ak toto všetko prijmeš, potom je to cennejšie ako skúmanie nebeských úkazov, tajomstiev, pohrôm alebo politiky.

Niektorí ľudia sa naučia trochu histórie, trochu rozumejú politike a v jednom zmysle sa radi predvádzajú. V druhom si myslia: „Vtelený boh má božiu podstatu a pravdu. Pozná skutočnosť, že boh má zvrchovanosť nad všetkým, a rozumie tomu do detailov. Takže, ak rozumiem politike a histórii, môžem uspokojiť jeho potreby? Môžem uspokojiť jeho zvedavosť o všetkých týchto veciach?” Hovorím ti, mýliš sa! Čo sa Mi najviac protiví, je po prvé politika a po druhé história. Ak hovoríš o histórii, delíš sa o humorné anekdoty s príbehom alebo o bežné reči na zabitie času, to je v poriadku. Ale ak považuješ tieto slová, tieto záležitosti za niečo vážne, o čom so Mnou treba diskutovať, aby si sa podlizoval, aby si budoval vzťah, tak sa mýliš; netúžim počúvať tieto veci. Niektorí ľudia si mylne myslia: „Ty hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde a organizuješ zhromaždenia pre ľudí, pretože musíš; v hĺbke duše najviac miluješ veľký chaos vo svete. Bojíš sa, že svet nie je dosť chaotický. Kedykoľvek nastane pohroma, ktovie, aký šťastný si možno v zákulisí, možno dokonca odpaľuješ ohňostroje na oslavu!” Hovorím ti, tak to nie je. Aj keby veľký červený drak zahynul a padol, Ja zostanem taký, aký som. Niektorí ľudia sa pýtajú: „Nebol by si rád, keby veľký červený drak padol? Keď bude veľký červený drak zničený a potrestaný, nemal by si odpaľovať ohňostroje? Nemal by si usporiadať veľkú hostinu a oslavovať s Božím vyvoleným národom?” Povedzte Mi, toto by som mal robiť? Je správne alebo nesprávne takto konať? Je to v súlade s pravdou? Niektorí hovoria: „Veľký červený drak tak veľmi prenasledoval Boží vyvolený národ, šíril o Bohu nepodložené fámy a očierňoval Jeho meno, rúhal sa Bohu a súdil Ho. Nemali by sme trochu oslavovať, keď dostane svoju odplatu?” Ak oslavujete, dovoľujem to, pretože máte svoje nálady. Ak ste všetci radostní, nespíte tri dni a noci, zhromažďujete sa, aby ste čítali Božie slová, spievali chválospevy a tancovali na chválu Božej spravodlivosti, tešíte sa, že Boh konečne zničil a zašliapal veľkého červeného draka, toho nepriateľa, pod nohami a Boží vyvolený národ už nebude trpieť jeho prenasledovaním a mučením, skončí sa situácia, kedy sa nemohol vrátiť domov, a konečne sa bude môcť vrátiť k svojim rodinám, všeobecná nálada je pochopiteľná. Ak chcete takto oslavovať a uvoľniť sa, súhlasím. Ale pokiaľ ide o Mňa, budem robiť to, čo mám robiť; nezapájam sa do týchto činností. Niektorí ľudia sa pýtajú: „Prečo máš taký postoj? Neschladí to ducha ľudí? Prečo neprejavíš trochu vášne? Ak nie si prítomný v tej najkritickejšej chvíli, ako môžeme oslavovať?” Oslavovať nie je nesprávne, ale je tu jedna vec, o ktorej musíme jasne hovoriť v duchovnom spoločenstve: Povedzme, že veľký červený drak je potrestaný, Boh ho vyradil. Tento kráľ diablov, ktorý kedysi slúžil na zdokonalenie Božieho vyvoleného národa, je zničený a vyhladený – čo však duchovné postavenie Božieho vyvoleného národa? Koľko pravdy ste pochopili? Ak si všetci dokážete plniť svoje povinnosti na požadovanej úrovni, ak ste všetci stvorené bytosti na požadovanej úrovni, schopné báť sa Boha a vyhýbať sa zlu, pričom každý človek má duchovné postavenie Jóba a Petra, a všetci ste už spasení, potom je to skutočne radostná chvíľa, niečo hodné oslavy. Ak však jedného dňa veľký červený drak padne a vaše duchovné postavenie nedosiahne úroveň verného konania povinností, ak vo vás stále nie je bázeň pred Bohom a nedokážete sa vyhýbať zlu, ak ste nesmierne vzdialení od duchovného postavenia Jóba a Petra, neschopní skutočne sa podriadiť Božej zvrchovanosti a nemôžete byť považovaní za stvorené bytosti na požadovanej úrovni, tak z čoho sa máte tešiť? Nie je to len opájanie sa márnou radosťou? Takáto oslava by bola nezmyselná a bezcenná. Niektorí ľudia hovoria: „Veľký červený drak nás tak veľmi prenasleduje; nie je snáď v poriadku, že ho nenávidíme? Rozpoznať jeho podstatu by malo byť v poriadku, nie? Tak veľmi nás prenasledoval; prečo nemôžeme byť šťastní, keď je vyradený?” Je v poriadku byť šťastný, vyjadriť svoje emócie. Ak si však myslíš, že zničenie veľkého červeného draka znamená zavŕšenie Božieho plánu riadenia, že ľudstvo bolo spasené, a stotožňuješ zničenie veľkého červeného draka s dokončením Božieho plánu riadenia, ako aj so svojou vlastnou spásou a zdokonalením, nie je toto chápanie nesprávne? (Áno.) Čo teda teraz chápete? Pokiaľ ide o Božieho nepriateľa, veľkého červeného draka, jeho osud a to, aký je, sú Božie záležitosti a nemajú žiadny súvis s tvojou snahou o zmenu povahy alebo spásu. Veľký červený drak je len protipól, predmet služby, podrobený Božiemu ovládaniu. Čo robí a ako ho Boh využíva na poskytovanie služby, je Božia vec, ktorá nesúvisí s ľuďmi. Takže, ak sa príliš znepokojuješ jeho osudom a dovolíš, aby to rozptyľovalo tvoje srdce, potom je tu ťažkosť, je tu problém. Boh má zvrchovanosť nad všetkým, vrátane veľkého červeného draka a všetkých diablov a satanov, takže čokoľvek diabli a satani robia, akokoľvek sa majú, nemá to žiadny súvis s tvojím vstupom do života alebo zmenou povahy. Čo sa týka teba? Musíš rozpoznať podlú a surovú podstatu jeho vzdoru voči Bohu, jeho podstatu nepriateľstva voči Bohu a bytia Božím nepriateľom – toto musíš pochopiť. Čo sa týka zvyšku, aké pohromy naň Boh zošle, ako Boh ovláda jeho osud, to s tebou nemá nič spoločné a nepotrebuješ to vedieť. Prečo je to zbytočné? Pretože aj keby si to vedel, nemôžeš pochopiť, prečo Boh koná takým spôsobom. Aj keby si to videl, nebudeš vedieť, prečo sa Boh rozhodol tak konať, nedokážeš dôkladne vnímať pravdu, ktorá je za tým. Túto tému ukončím len týmito stručnými poznámkami.

Prejavy antikristov, ktorí používajú podlizovanie, lichotenie a ľúbivé slová, sa samozrejme vyskytujú aj u obyčajných skazených ľudí, ale čo odlišuje antikristov od obyčajných skazených ľudí? V ich podlizovaní, lichotení a ľúbivých slovách nie je žiadny rešpekt, žiadna úprimnosť. Namiesto toho sa chcú zahrávať, skúšať a využívať vteleného Boha, čo vedie k týmto praktikám; majú svoje vlastné ciele. Snažia sa zahrávať s obyčajným človekom, ktorého vidia pred sebou, prostredníctvom podlizovania, lichotenia a ľúbivých slov, aby zaslepili Krista, aby Kristus nedokázal vidieť, kým v skutočnosti sú, akú majú skazenú povahu, aký majú charakter, akú majú podstatu a do akej kategórie ľudí patria. Chcú zaslepiť a oklamať, však? (Áno.) Je v ich podlizovaní, lichotení a ľúbivých slovách jediné úprimné slovo? Ani jedno. Úmyslom a cieľom antikristov je klamať, zaslepiť a zahrávať sa. Nie sú tieto praktiky podstatou toho, ako antikristi pohŕdajú pravdou? (Áno.) Myslia si, že všetci obyčajní ľudia radi počúvajú príjemné slová, tešia sa z lichotenia a majú radi, keď sa pred nimi iní ponižujú. Dáva im to pocit dôležitosti a vďaka tomu sa ich postavenie javí váženejšie a veľkolepejšie než u priemerného človeka. Naopak, ak sa niekto pred Kristom správa príliš podliezavo, chýba mu charakter a dôstojnosť, hovorí vyhýbavo, vždy sa snaží klamať a stále sa snaží zakrývať fakty, pričom sa ku Kristovi správa s pretvárkou a falošou, Kristus nielenže na nič z toho neskočí, ale bude z teba vo Svojom srdci otrávený. Do akej miery? Boh by povedal, že tento človek je odporný, nevysloví jedinú pravdu, len premýšľa, ako sa podlizovať, nie je ničím dobrým, nie je kladnou osobnosťou – taký človek je nespoľahlivý a nedôveryhodný. Nespoľahlivý a nedôveryhodný; to je definícia, ktorá sa dáva takýmto ľuďom. Navonok ide len o tieto dve frázy, ale v skutočnosti taký človek nemiluje pravdu, nemôže získať pravdu a je nepravdepodobné, že bude spasený. Aký význam a hodnotu má viera takéhoto človeka v Boha, ak nemôže získať pravdu a je nepravdepodobné, že bude spasený? Ak nespôsobuje narúšania alebo vyrušenia, môže v Božom dome hrať len rolu protipólu alebo predmetu služby, rovnako ako veľký červený drak. Čo to znamená hrať rolu niečoho? Znamená to dočasne ísť tak ďaleko, ako sa dá, ako keď niekto ťahá voz a pokračuje, kým ho neprevráti. Prečo sú nútení hrať takúto rolu? Pretože takíto ľudia sa neusilujú o pravdu. Vo svojich srdciach tak pohŕdajú pravdou a opovrhujú ňou, tak sa pravde vysmievajú a zahrávajú sa s ňou, že ich finálny koniec bude zaručene ako Pavlov, nebudú schopní dôjsť na koniec. Preto tento typ človeka môže v Božom dome hrať len rolu dočasného vykonávateľa služby. V jednom ohľade umožňujú rásť v rozlišovaní a porozumení tým, ktorí sa skutočne usilujú o pravdu. V druhom ohľade robia v Božom dome všetko, čoho sú schopní, a poskytujú službu, koľko len môžu, pretože takíto ľudia nemôžu dôjsť na koniec cesty.

Jedného dňa, keď som šiel von, stretol som istú známu. Skôr než som stihol prehovoriť, opýtala sa Ma ako prvá: „Už je to tak dávno, čo sme sa naposledy videli. Čakám ťa tu každý deň, tak veľmi mi chýbaš, že nemôžem obsedieť doma. Len ťa stále hľadám v davoch, ktoré tadiaľto prechádzajú!“ Pomyslel som si: táto osoba to asi nemá v hlave celkom v poriadku. Dohodol som si s tebou stretnutie? Prečo by si tu na Mňa čakala každý deň? Keď sme už na seba narazili, hovorme k veci. Opýtal som sa jej: „Ako sa máš v poslednom čase?“ Odpovedala: „Och, ani mi nehovor. Od nášho posledného stretnutia som taká zaujatá myšlienkami na teba, že nemôžem jesť ani spať. Len som dúfala, že ťa jedného dňa uvidím.“ Povedal som: „Hovorme k veci. V akom stave si bola počas tohto obdobia?“ „V celkom dobrom. Ujde to.“ „Konali sa vo vašej cirkvi voľby? Je tam stále ten istý vodca?“ „Nie, zvolili toho a toho.“ „Aký je?“ „Ujde to.“ „Prečo bol teda predchádzajúci cirkevný vodca odvolaný?“ „Nie som si istá; ujde to.“ „Buď konkrétnejšia, nehovor stále len ‚ujde to‘. Bolo to tým, že nedokázal vykonávať konkrétnu prácu?“ „Myslela som si, že ujde.“ „A čo ľudská prirodzenosť novozvoleného vodcu? Nakoľko chápe pravdu? Dokáže vykonávať konkrétnu prácu?“ „Ujde to.“ Bez ohľadu na to, čo som sa jej opýtal, jej odpoveď bola vždy „ujde to“, čo znemožňovalo viesť akýkoľvek rozhovor. Tak som odišiel. Čo si myslíte o tomto príbehu? Aký názov by mal mať tento príbeh? („Ujde to.“) Tento príbeh je „Ujde to“. Pri Mojom styku s mnohými ľuďmi len málokto hovorí na základe ľudského rozumu, nieto ešte v súlade s pravdou-princípmi. Ústa väčšiny ľudí sú plné klamstiev, nezmyslov, bludov a trúfalých slov; nie je v nich jediné pravdivé tvrdenie. Ani nežiadam, aby každá veta, ktorú povieš, bola v súlade s pravdou alebo mala pravdu-realitu, ale prinajmenšom by si mal byť schopný hovoriť ako človek, preukázať trochu úprimnosti, preukázať trochu skutočného citu. Môže bez týchto vecí existovať dialóg? Nemôže. Vždy hovoríš prázdne slová a klamstvá; keď čelíš situáciám, vychádzajú z teba nezmysly, bludy, urážlivé a trúfalé slová, objavujú sa slová ospravedlňovania a obhajoby. To znemožňuje vychádzať spolu alebo komunikovať, však? (Áno.)

Mnohí ľudia jedia a pijú Božie slová s vierou, že tieto slová sa týkajú len Boha v nebi, len Božieho Ducha a len Boha, ktorý je neviditeľný a nehmatateľný. Keďže ten Boh je natoľko vzdialený, Jeho slová sa preto považujú za dostatočne hlboké, aby sa nazývali pravdou. O tomto obyčajnom človeku pred nimi, ktorého vidia a počujú, keď hovorí, si myslia, že má len malú spojitosť s pravdou, s Bohom alebo s Božou podstatou. Je to preto, že je viditeľný a veľmi blízky ľuďom, nijako nepôsobí na ich srdcia ani oči a nevzbudzuje v nich žiadnu tajomnú zvedavosť. Ľudia majú pocit, že tohto obyčajného, hmatateľného a hovoriaceho človeka je príliš ľahké prečítať, že sa dá príliš ľahko prezrieť. Dokonca si myslia, že doňho dokážu preniknúť a prezrieť ho na prvý pohľad. V dôsledku toho ľudia nevedome zaobchádzajú s Kristom rovnako, ako by zaobchádzali s človekom; rovnako, ako by zaobchádzali s akoukoľvek osobou s postavením alebo mocou. Je to v súlade s princípmi pravdy? Ako možno Krista stotožňovať so skazenými ľuďmi, ktorí majú postavenie a moc? Keď sa ľudia podlizujú skazeným jedincom s postavením a mocou, lichotia im, získavajú výhody a ich uznanie. Skazeným sa to páči; túžia po podlizovaní, lichotení a pätolizačstve iných. Vďaka tomu totiž vyzerajú vznešenejšie a nadradenejšie, čo ich vlastné postavenie a moc ešte viac zdôrazňuje. Avšak Kristus, ktorý má Božiu podstatu, je presný opak. Keď má človek postavenie a slávu, nie je to preto, že má vznešenú podstatu alebo charakter. Musí preto použiť všetky možné prostriedky, aby ho ostatní uctievali a lichotili mu. Tým preukáže svoju slávu a postavenie. Naproti tomu Kristus, ktorý má Božiu podstatu, má vrodenú identitu a postavenie Boha, ktoré sú vyššie ako podstata a postavenie akejkoľvek stvorenej bytosti. Jeho identita a podstata existujú objektívne a na potvrdenie nepotrebujú zbožňovanie žiadnej stvorenej bytosti. Nepotrebuje ani podlizovanie či lichotenie žiadnej stvorenej bytosti, aby preukázal Svoju identitu, podstatu alebo Svoje vznešené postavenie. Skutočnosť, že Kristus vlastní Božiu podstatu, je totiž vrodená; neudelil Mu ju žiadny človek a už vôbec si ju nezaslúžil rokmi skúseností medzi ľudstvom. To znamená, že aj bez všetkých stvorených bytostí zostáva identita a podstata Boha taká, aká je. Bez akejkoľvek stvorenej bytosti, ktorá by uctievala alebo nasledovala Boha, zostáva Božia podstata nezmenená – to je skutočnosť, ktorá sa nemení. Antikristi sa mylne domnievajú, že nech Kristus povie alebo urobí čokoľvek, ľudia musia používať ľúbivé slová, musia tlieskať, musia Ho nasledovať a musia sa podlizovať, aby vyhoveli Jeho preferenciám a nešli proti Jeho úmyslom. Myslia si, že vďaka tomu Kristus môže pocítiť existenciu Svojej identity a postavenia. To je vážny omyl! Ako získava svoju slávu a moc ktokoľvek spomedzi skazeného ľudstva, kto má slávu, moc a postavenie? (Podlizovaním a pätolizačstvom.) To je jeden aspekt. Okrem toho je to hlavne prostredníctvom boja a úsilia medzi ľuďmi, dokonca prostredníctvom manipulácie a tým, že si to zaslúži alebo uchváti rôznymi prostriedkami. Ide len o povesť, vysoké postavenie alebo hodnosť medzi ľuďmi. Kvôli tejto vysokej povesti, vysokej hodnosti a vysokému postaveniu človek vyniká v dave, stáva sa vodcom, rozhoduje a má hlavné slovo. Ale aká je podstata tohto človeka s postavením a slávou, ktorý stojí nad ostatnými medzi ľuďmi? Je medzi ním a ostatnými nejaký rozdiel? Jeho identita a podstata sú úplne rovnaké ako identita a podstata akéhokoľvek obyčajného skazeného človeka, Ide o obyčajnú stvorenú bytosť skazenú v moci satana, schopnú zradiť pravdu a pozitívne veci, prevracať čierne na biele, ísť proti faktom, páchať zlo, odporovať Bohu, vzdorovať Nebu a preklínať ho. Jeho skutočnou identitou a podstatou je človek skazený satanom, ten, kto dokáže odporovať Bohu, kvôli čomu sú jeho sláva a postavenia len prázdnymi titulmi. Tí, ktorí sú dostatočne bezohľadní, krutí a zlomyseľní, ktorí by pre postavenie a slávu zabíjali alebo ubližovali iným, získavajú vysoké pozície. Tí, ktorí vedia intrigovať, ovládajú metódy a dokážu vymýšľať úklady, sa stávajú vodcami nad ostatnými. Títo jedinci sú zlomyseľnejší, krutejší a podlejší ako obyčajní skazení ľudia. Majú radi, keď sa s nimi zaobchádza len s ľúbivými slovami, pätolizačstvom, podlizovaním a lichotením. Ak im povieš pravdu, riskuješ život. Antikristi prenášajú tieto svetské pravidlá hry a filozofie svetských záležitostí do Božieho domu a uplatňujú ich pri svojom kontakte s Kristom. Predpokladajú, že ak sa chce Kristus pevne etablovať, musí mať tiež rád, keď sa Mu podlizujú, lichotia Mu a hovoria Mu ľúbivé slová. Nebadateľne tak zaobchádzajú s telom, v ktorom je Boh vtelený, len ako s členom skazeného ľudstva, čo je prístup antikristov. Preto je povaha, ktorú antikristi prejavujú pri svojom kontakte s Kristom, nepochybne podlá. Majú podlú povahu, radi špekulujú a uvažujú o myšlienkach ľudí, radi odhadujú slová a výrazy iných ľudí a radi používajú určité prostriedky, určité pravidlá hry, aké používajú svetskí ľudia, pri zaobchádzaní s Kristom a v záležitostiach týkajúcich sa kontaktu s Ním. Akej najvážnejšej chyby sa dopúšťajú? Prečo môžu takto konať? Kde je koreň? Boh hovorí, že vtelený Boh je obyčajný človek. Keď to antikristi počujú, potešia sa a hovoria: „No, tak ťa budem brať ako obyčajného človeka; teraz viem, na základe čoho mám s tebou zaobchádzať.“ Keď Boh hovorí, že telo, v ktorom je Boh vtelený, má Božiu podstatu, antikristi odpovedajú: „Božia podstata? Ako to, že ju nevidím? Kde je? Ako sa prejavuje? Čo zjavuje, aby dokázal, že má božiu podstatu? Ja sa viem podlizovať a lichotiť len tým, ktorí majú postavenie. Podlizovaním a lichotením ľuďom nemôžem nikdy nič pokaziť; to je vždy tá správna cesta. V každom prípade je to lepšie ako hovoriť pravdu.“ Taká je podlosť antikristov. Takýmto spôsobom antikristi neveria v pravdu ani ju neprijímajú a žijú výlučne podľa satanovej filozofie.

Niektorí ľudia hovoria: „Každý má rád tých, ktorí sa vedia podlizovať, lichotiť a hovoriť príjemné slová; len Boh nemá rád takýchto ľudí. Akého človeka má teda Boh vlastne rád? Ako by mal človek komunikovať s Bohom, aby ho mal Boh rád?“ Viete to? (Boh má rád čestných ľudí; ľudí, ktorí hovoria Bohu to, čo majú na srdci; ľudí, ktorí otvárajú svoje srdcia a sú s Bohom v duchovnom spoločenstve bez klamstva.) Ešte niečo? (Tých, ktorí majú bohabojné srdce, sú schopní počúvať a prijímať Božie slová.) (Tých, ktorí majú srdce obrátené k Božiemu domu, sú jedného srdca s Bohom.) Všetci ste spomenuli niekoľko aspektov toho, ako byť čestným človekom, ktoré by sa mali praktizovať. Byť čestným človekom je požiadavka, ktorú má Boh na človeka. Je to pravda, ktorú musí človek praktizovať. Aké princípy by teda mal človek dodržiavať vo vzťahu k Bohu? Byť úprimný: toto je princíp, ktorý by sa mal dodržiavať pri kontakte s Bohom. Nezapájať sa do praktík neveriacich, ako je podlizovanie alebo lichotenie; Boh nepotrebuje ľudské podlizovanie a lichotenie. Stačí byť úprimný. A čo znamená byť úprimný? Ako by sa to malo uviesť do praxe? (Jednoducho sa otvoriť Bohu, bez pretvárky, skrývania čohokoľvek alebo tajností, komunikovať s Bohom s čestným srdcom a byť priamy, bez akýchkoľvek zlých úmyslov či podvodov.) Správne. Aby si bol úprimný, musíš najprv odložiť svoje osobné túžby. Namiesto toho, aby si sa sústredil na to, ako s tebou Boh zaobchádza, mal by si sa pred Bohom odhaliť a povedať všetko, čo máš na srdci. Neuvažuj ani nepremýšľaj o tom, aké budú následky tvojich slov; povedz všetko, čo si myslíš, odlož svoje motivácie a nehovor veci len preto, aby si dosiahol nejaký cieľ. Vnášaš do toho príliš veľa osobných zámerov a skreslení; vždy hovoríš vypočítavo, a uvažuješ: „Mal by som hovoriť o tomto, a nie o tamtom, musím si dávať pozor na to, čo hovorím. Podám to tak, aby mi to prospelo, aby to zakrylo moje nedostatky a zanechalo v bohu dobrý dojem.“ Nejde o prechovávanie motívov? Skôr než otvoríš ústa, máš myseľ plnú úskočných myšlienok, všetko, čo chceš povedať niekoľkokrát upravíš, takže keď ti slová vyjdú z úst, už nie sú také čisté a nie sú ani v najmenšom rýdze, obsahujú tvoje vlastné motívy a satanove úklady. Toto nie je úprimnosť; toto sú zlovestné motívy a zlé úmysly. Navyše, keď hovoríš, vždy sa riadiš výrazom tváre ľudí a pohľadom v ich očiach: ak majú pozitívny výraz tváre, hovoríš ďalej; ak nie, zadržíš to a nepovieš nič. Ak majú v očiach zlý pohľad a zdá sa, že sa im nepáči to, čo počujú, premyslíš si to a povieš si: „Poviem teda niečo, čo ťa zaujíma, čo ťa poteší, čo sa ti bude páčiť a vďaka čomu mi budeš naklonený.“ Je toto úprimnosť? Nie je. Niektorí ľudia neohlásia, keď vidia, že niekto pácha zlo a spôsobuje vyrušenie v cirkvi. Myslia si: „Keby som to nahlásil ako prvý, urazil by som toho človeka, a keby som sa náhodou mýlil, museli by ma orezať. Počkám, kým to nahlásia iní, a pridám sa k nim. Aj keby sme sa mýlili, nie je to nič veľké – dav predsa nemôžete odsúdiť. Ako sa hovorí: ‚Vtáka, ktorý vystrkuje krk, zastrelia.‘ Ja nebudem tým vtákom; len blázon trvá na tom, že bude vyčnievať.“ Je toto úprimnosť? Rozhodne nie. Taký človek je veru prefíkaný; keby sa stal cirkevným vodcom alebo vedúcim, nespôsobil by stratu v práci cirkvi? Určite áno. Taký človek sa absolútne nesmie použiť. Dokážete rozlíšiť tento druh človeka? Povedzme napríklad, že existuje vodca, ktorý urobil nejaké zlé veci a vyrušil prácu cirkvi, no nikto nerozumie, čo je tento človekom v skutočnosti zač, ani nikto Zhora nevie, aký je – len ty jediný vieš, čo je v skutočnosti zač. Oznámil by si čestne tento problém niekomu Zhora za takýchto okolností? Takýto problém najviac odhaľuje človeka. Keby si túto záležitosť skryl a nikomu nič nepovedal, dokonca ani Bohu, čakal by si až do dňa, keď vodca napácha toľko zla, že narobí neporiadok v práci cirkvi, a všetci ho už odhalili a vysporiadali sa s ním, a vtedy by si sa postavil a povedal: „Celý čas som vedel, že to nie je dobrý človek. Lenže niektorí ľudia si mysleli, že je; keby som niečo povedal, nikto by mi neveril. Tak som mlčal. Teraz, keď urobil určité zlé veci a každý vidí, kto to je, môžem povedať, čo je v skutočnosti zač,“ je to úprimnosť? (Nie.) Si úprimný, ak zakaždým, keď sa odhalia niečie problémy alebo sa nahlasuje problém, nasleduješ dav a si posledný, kto sa postaví a odhalí ich alebo nahlási problém? Nič z toho nie je úprimnosť. Ak sa ti niekto znechutí alebo ťa niekto urazil a ty vieš, že to nie je zlý človek, ale zo svojej malichernosti ho začneš nenávidieť a chceš sa mu pomstiť, urobiť z neho blázna, možno začneš vymýšľať spôsoby a hľadať príležitosti, ako o ňom povedať určité zlé veci niekomu Zhora. Možno len uvádzaš fakty, neodsudzuješ toho človeka, ale pri uvádzaní týchto faktov sa odhalil tvoj zámer: chceš využiť ruku Zhora alebo nechať Boha niečo povedať, aby sa s ním vysporiadali. Nahlásením problémov niekomu Zhora sa snažíš dosiahnuť svoj cieľ. Toto je zjavne poškvrnené osobnými úmyslami a určite to nie je úprimnosť. Ak je to zlý človek, ktorý vyrušuje prácu cirkvi, a ty to nahlásiš niekomu Zhora, aby si ochránil túto prácu, a navyše problémy, ktoré nahlásiš, sú úplne faktické, je to iné ako riešenie vecí pomocou satanských filozofií. Vychádza to zo zmyslu pre spravodlivosť a zodpovednosť a je to naplnenie tvojej vernosti; tak sa prejavuje úprimnosť.

Boh nemá rád ľudí, ktorí sa podlizujú, lichotia alebo hovoria ľúbivé slová. Akého človeka má teda Boh rád? Ako si Boh želá, aby s Ním ľudia komunikovali a boli s Ním v duchovnom spoločenstve? Boh má rád čestných ľudí, má rád, keď sú k Nemu ľudia úprimní. Nemusíš sledovať Jeho tón hlasu a výraz tváre ani sa Mu vtierať do priazne; stačí, ak budeš úprimný, budeš mať úprimné srdce, srdce bez skrývania, zahaľovania či pretvárky, a necháš svoj vonkajší prejav v zhode so svojím srdcom. To znamená, že keď zaobchádzaš s Kristom a si s Ním v kontakte, nemusíš vynakladať žiadne úsilie, robiť si žiadne „domáce úlohy“ ani nič vopred pripravovať či robiť. Nič z toho nie je potrebné. Boh má rád úprimnosť: rozhovor a kontakt od srdca k srdcu, normálne a prirodzene. Aj keď povieš niečo zlé alebo použiješ nevhodné slová, nie je to problém. Povedzme napríklad, že prídem na nejaké miesto a ten, čo varí, sa opýta: „Máš v strave nejaké obmedzenia? Aké jedlá ješ a aké neješ? Čo mám pripraviť?“ Poviem: „Nie príliš slané, žiadne štipľavé jedlo, tak isto nie príliš mastné a žiadne vyprážané jedlá. Ako príloha môže byť ryža alebo rezance.“ Sú tieto pokyny nejasné? (Nie.) Každý, kto vie variť, by to okamžite pochopil bez potreby špekulovania, uvažovania alebo konkrétneho usmernenia či vysvetľovania. Stačí variť podľa svojich skúseností, je to jednoduchá vec. Ale pre ľudí je aj tá najjednoduchšia vec nedosiahnuteľná, pretože majú skazené povahy a sú sebeckí. Požiadam, aby to nebolo príliš mastné, ale oni potom pri varení použijú veľkú lyžicu oleja na malý tanier zeleniny, v podstate ju vypražia, takže má veľmi mastnú chuť. Požiadam, aby to nebolo príliš slané, a oni dajú len štipku soli, takže je to takmer bez chuti. Môže to byť pri takom množstve oleja a nevýraznej chuti stále chutné? Ten, čo varí, nedokáže urobiť správne ani túto maličkosť a ešte povie: „Je ťažké pochopiť božie úmysly. Každé slovo, ktoré boh povie, je pravda; pre ľudí je ťažké uviesť to do praxe!“ Čo znamená „ťažké uviesť do praxe“? Nie je to ťažké praktizovať, ale ty to nepraktizuješ. Si príliš sebecký; vždy máš svoje vlastné úmysly a osobné skreslenia. Vždy chceš robiť veci podľa svojej vlastnej vôle, všetko robíš podľa vlastnej chuti. Hovorím: „Nevar štipľavé jedlá. Ak vy všetci máte štipľavé jedlo radi, urob nejaké neštipľavé jedlá pre Mňa.“ Ale pri varení trvajú na tom, že to urobia štipľavé; pustia sa do jedla a myslia si, aké je to skvelé. Poviem: „Hovoril som ti, aby si to nerobil štipľavé. Prečo si to urobil?“ „Toto jedlo musí byť štipľavé. Bez štipľavosti nie je chutné, bez nej stráca chuť.“ Čo je to za človeka? Má dobré úmysly? Niektorí ľudia radi jedia mäso; poviem: „Ak máš rád mäso, urob si pre seba jedlo s množstvom mäsa. Do jedál, ktoré varíš pre Mňa, daj menej mäsa, alebo Mi priprav len zeleninové jedlo.“ Ochotne súhlasia, ale pri varení Moju žiadosť ignorujú. Do hrnca hádžu veľké kusy mäsa a pridávajú aj čili papričky. Mäso je už aj tak mastné a oni ho ešte vypražia, všetko robia podľa svojej vlastnej výraznej chuti. Ak im to nedovolím, je to pre nich neprijateľné; dokonca povedia: „Je príliš ťažké ti vyhovieť. Toto je chutné! Všetci ostatní to jedia, prečo ty nie? Nevarím to snáď pre teba? Keď budeš viac jesť, je to dobré pre tvoje zdravie, dodá ti to silu. Ak budeš zdravý, nebudeš môcť kázať viac kázní? Beriem ohľad na teba aj na bratov a sestry v cirkvi.“ Nie je tento človek výrazne problémový? Vo všetkom má silné túžby, na všetko má vlastné názory a nápady. Nehovoriac o tom, či vlastní nejakú pravdu, nemá ani tú najzákladnejšiu ľudskú prirodzenosť. Je toto úprimnosť? (Nie.) Spočiatku, keď sa Ma tento človek pýtal, zdalo sa, že je slušný, že by mal vedieť celkom dobre variť. Ale len čo prinesú jedlo, viem – hovorí pekne, zdá sa, že je ku Mne dobrý, ale v skutočnosti je to len sebecký a opovrhnutiahodný človek.

Často vídam takúto osobu; je od prírody vypočítavá a bystrá. Keď so Mnou prichádza do kontaktu, len čo si vezmem lieky, už Mi nesie vodu; keď sa chystám ísť von, okamžite Mi berie tašku, a keď vidí, že je vonku zima, prinesie aj šál a rukavice. Premýšľam: Je rýchla, ale prečo mám z toho taký trápny pocit? Či už vchádzam alebo vychádzam, obliekam si šaty, obúvam topánky alebo si dávam klobúk, vždy je tu niekto rýchlejší ako Ja. Čo si myslíte, aký mám z toho pocit? Mám byť šťastný alebo otrávený? (Otrávený.) Otrávilo by vás takéto správanie? (Áno.) Ak by ste boli všetci otrávení, myslíte si, že som otrávený aj Ja? (Áno.) Niektorí ľudia, keď to všetko pre Mňa urobia, sú celkom potešení a hrdí na seba, hovoria: „Keď som pracoval, môj šéf ma mal rád. Všade, kam prídem, ma majú ľudia radi, pretože mi to rýchlo myslí.“ Naznačujú tým, že vedia, ako sa vtierať do priazne, podlizovať sa a lichotiť. Nie sú tupí, pomalí ani hlúpi; rýchlo konajú a bystro myslia, takže ich majú radi všade, kam prídu. Hovoria, že ich má každý rád, čo znamená, že by som ich mal mať rád aj Ja. Mám ich rád? Som z nich úplne otrávený! Takýmto ľuďom sa vyhýbam, kedykoľvek ich vidím. Potom sa nájdu takí, ktorí keď vidia, ako vo svete ochrankári a pätolizačskí poskokovia bossov podsvetia a hlavných démonov otvárajú dvere auta a chránia hlavy svojich šéfov, robia to isté Mne. Ešte skôr, ako nastúpim do auta, naťahujú sa, aby otvorili dvere, a potom Mi rukou chránia hlavu, pričom so Mnou zaobchádzajú tak, ako neveriaci zaobchádzajú s vedúcim kádrom. Cítim odpor k týmto ľuďom. Títo ľudia, ktorí sa ani v najmenšom neusilujú o pravdu, majú ľudskú prirodzenosť, ktorá je sebecká, opovrhnutiahodná a špinavá. Chýba im akýkoľvek zmysel pre hanbu. Pri kontakte s inými sa podlizuješ a lichotíš tým, ktorí majú postavenie a slávu, a neustále sa im vtieraš do priazne, dokonca aj niektorí čestní ľudia to považujú za odpudzujúce a pozerajú sa na takýchto ľudí zvrchu. Ak to robíš so Mnou, považujem to za ešte odpornejšie. Nikdy sa ku Mne takto nesprávaj; nepotrebujem to, hnusí sa Mi to. Potrebujem niečo iné ako je tvoje podlizovanie, lichotenie a pätolizačstvo. Potrebujem, aby si bol ku Mne úprimný, aby si hovoril od srdca k srdcu, keď sa stretneme, aby si hovoril o svojom chápaní, skúsenostiach a nedostatkoch, aby si diskutoval o skazenosti, ktorú odhaľuješ v procese konania svojej povinnosti, a o veciach, v ktorých máš pocit, že vo svojich skúsenostiach zaostávaš. O všetkých týchto veciach môžeš hovoriť v duchovnom spoločenstve a hľadať v nich pravdu, a môžeš ich aj skúmať. Bez ohľadu na to, akú tému máme v duchovnom spoločenstve alebo sa rozprávame, musíš byť úprimný a mať takýto druh srdca a postoja. Nemysli si, že podlizovaním, pätolizačstvom, lichotením alebo vtieraním sa do priazne môžeš zanechať dobrý dojem – je to úplne zbytočné. Práve naopak, takéto správanie nielenže neprináša žiadny úžitok, ale môže ti spôsobiť aj veľkú hanbu a odhaliť tvoju hlúposť.

Čo sú za ľudia tí, ktorí nedokážu byť úprimní ani ku Kristovi? Ak si úprimný vo svojom zaobchádzaní s inými, bojíš sa, že by mohli spoznať tvoju skutočnú situáciu a ublížiť ti, bojíš sa, že by ťa mohli oklamať, zneužiť, vysmiať sa ti alebo tebou opovrhovať. Čoho sa však bojíš, keď si úprimný ku Kristovi? Ak sú v tvojom srdci tieto obavy, je to problém. Ak nedokážeš byť úprimný, je to tiež tvoj problém. V tejto oblasti by si sa mal usilovať o pravdu a snažiť sa o zmenu. Ak skutočne veríš a uznávaš, že osoba pred tebou je Boh, v ktorého veríš, Boh, ktorého nasleduješ, potom by si s Ním radšej nemal jednať podlizovaním, lichotením a hovorením ľúbivých slov. Namiesto toho buď úprimný, hovor, čo máš na srdci, a hovor faktické slová. Nehovor veci, ktoré slúžia na pretvárku, ani nevyslovuj klamstvá či slová, ktoré niečo zakrývajú. Nezapájaj sa do podvodov či intríg. Toto je najlepší spôsob, ako jednať s Kristom. Dokážete to dosiahnuť? Čo je pozitívne: byť úprimný, alebo sa podlizovať a lichotiť? (Byť úprimný.) Byť úprimný je pozitívne, zatiaľ čo podlizovanie a lichotenie sú negatívne. Ak ľudia nedokážu dosiahnuť takú pozitívnu vec, ako je byť úprimný, naznačuje to v nich problém, skazenú povahu. Je táto Moja požiadavka prehnaná? Ak si myslíte, že je prehnaná, ak si myslíte, že si nezaslúžim takéto zaobchádzanie, nezaslúžim si, aby ste so Mnou jednali úprimným spôsobom a s úprimným postojom, máte potom lepšiu metódu, lepší spôsob? (Nie.) V tom prípade praktizujte tento prístup. Tu naše duchovné spoločenstvo o tomto bode ukončíme.

B. Podrobné skúmanie a analýza spolu so zvedavosťou

Ďalej prejdeme k druhému bodu – podrobné skúmanie a analýza spolu so zvedavosťou. Je tento bod ľahko pochopiteľný? Pokiaľ ide o činy a slová vteleného Boha, ako aj o osobnosť či povahu, ktoré sa prejavujú v každom Jeho slove a skutku, alebo dokonca o Jeho záľuby, normálni ľudia by k nim mali pristupovať správne. Tí, ktorí skutočne nasledujú Boha a usilujú sa o pravdu, považujú tieto vonkajšie prejavy Krista za normálnu stránku Jeho tela. Čo sa týka slov, ktoré Kristus hovorí, dokážu ich počúvať a chápať s takým postojom, že k nim pristupujú ako k pravde, pričom z týchto slov chápu Božie úmysly, chápu princípy praktizovania a nachádzajú cestu praktizovania, aby vstúpili do pravdy-reality. Ale antikristi sa správajú inak. Keď pozorujú Krista, ako hovorí a koná, v srdciach nemajú prijatie ani podriadenosť, ale podrobné skúmanie: „Odkiaľ pochádzajú tieto slová? Ako sú vyslovené? Jedna veta za druhou – sú vopred premyslené alebo inšpirované duchom svätým? Sú tieto slová naučené alebo pripravené vopred? Prečo o tom neviem? Niektoré z týchto slov znejú celkom obyčajne, len bežné reči. Toto nevyzerá ako boh; naozaj boh hovorí tak normálne, tak bežne? Nedokážem na to prísť podrobným skúmaním, tak budem pozorovať, čo robí v súkromí. Číta noviny? Čítal nejaké slávne knihy? Študuje gramatiku? S akými ľuďmi sa zvyčajne stýka?“ Nemajú postoj podriadenosti ani prijímania pravdy, ale skôr podrobne skúmajú Krista s postojom učenca, ktorý vykonáva vedecký výskum alebo študuje akademické predmety. Podrobne skúmajú obsah Kristových slov a Jeho spôsob vyjadrovania, poslucháčov, ktorých Kristus oslovuje, ako aj Kristov postoj a zámer zakaždým, keď prehovorí. Kedykoľvek Kristus hovorí alebo koná, všetko, čo sa dostane k ich ušiam, všetko, čo vidia, a všetko, o čom počujú, sa stáva predmetom podrobného skúmania. Podrobne skúmajú každé slovo a vetu, ktorú Kristus vysloví, každý čin, ktorý vykoná, každého jednotlivca, ktorým sa zaoberá, Jeho spôsob zaobchádzania s ľuďmi, Jeho reč a vystupovanie, pohľad a výrazy tváre, dokonca aj Jeho životné návyky a rutinu, a Jeho spôsob kontaktu s ostatnými a postoje k nim – to všetko podrobne skúmajú. Prostredníctvom tohto podrobného skúmania antikristi dospievajú k záveru: „Nech sa na krista pozerám akokoľvek, zdá sa, že má normálnu ľudskú prirodzenosť; je celkom obyčajný, nie je na ňom nič zvláštne, okrem schopnosti vyjadrovať pravdu. Mohol by toto byť naozaj vtelený boh?“ Bez ohľadu na to, ako veľmi podrobne skúmajú, nedokážu dospieť k definitívnemu záveru; bez ohľadu na to, ako veľmi podrobne skúmajú, nedokážu zistiť, či je Kristus Bohom, ktorého uznávajú vo svojich srdciach. Sú to ľudia, ktorí podrobne skúmajú Krista, nie tí, ktorí zažívajú Božie dielo – ako môžu dosiahnuť poznanie Boha?

Antikristi pri podrobnom skúmaní Krista nedokážu vidieť Božiu vznešenosť, nedokážu vnímať Božiu spravodlivosť, všemohúcnosť a autoritu. Bez ohľadu na to, ako podrobne skúmajú, nedokážu dospieť k záveru, že Kristus má Božiu podstatu. Nedokážu to prezrieť a pochopiť. Niektorí ľudia hovoria: „Tam, kde nedokážeš prezrieť alebo pochopiť, treba hľadať pravdu.“ Na to by antikrist odpovedal: „Nevidím tu žiadnu pravdu, ktorú by bolo treba hľadať; sú tu len podozrivé detaily, ktoré stoja za hlboké podrobné skúmanie.“ Po svojom podrobnom skúmaní a analýze dospejú k záveru: Tento Kristus dokáže len hovoriť nejaké slová a okrem toho sa v ničom nelíši od obyčajných ľudí. Chýbajú Mu výnimočné dary, nemá žiadne jedinečné schopnosti a dokonca nemá ani nadprirodzenú moc konať znamenia a zázraky, ako to robil Ježiš. Hovorí len slová smrteľníka. Je teda naozaj Kristus? Tento výsledok čaká na ďalšiu analýzu a podrobné skúmanie. Nech sa pozerajú akokoľvek, v Kristovi nevidia Božiu podstatu; bez ohľadu na to, ako podrobne skúmajú, nedokážu dospieť k záveru, že Kristus má Božiu identitu. V očiach antikrista by telo, v ktorom je Boh vtelený, malo mať mimoriadne schopnosti, výnimočné dary, schopnosť predvádzať zázraky, podstatu a schopnosť prejavovať a uplatňovať Božiu autoritu. Tomuto obyčajnému človeku pred ním však všetky tieto vlastnosti chýbajú a Jeho reč nie je veľmi výrečná. Dokonca aj keď opisuje mnohé veci, používa hovorový jazyk, ktorý nezapadá do ľudských predstáv, a nedosahuje ani úroveň univerzitného profesora. Bez ohľadu na to, ako antikristi podrobne skúmajú Kristovu reč, ako podrobne skúmajú Kristove činy, ako aj Jeho postoj a spôsob konania vecí, nedokážu vidieť, že Kristus – tento obyčajný človek – má Božiu podstatu. Preto je v srdciach antikristov tento obyčajný človek najviac hodný nasledovania kvôli mnohým veciam, slovám a javom, ktoré nedokážu prezrieť – to je pre nich hodné podrobného skúmania a analýzy, to je ich najväčšia motivácia nasledovať tohto človeka. Aký obsah a témy stoja za ich podrobné skúmanie a analýzu? Ide o slová týkajúce sa vstupu do života, ktoré hovorí Kristus. Obyčajní ľudia takéto veci naozaj nedokážu povedať, naozaj ich nemajú a takéto slová sa v ľudstve skutočne nenachádzajú u nikoho iného – nevedno, odkiaľ pochádzajú. Antikristi podrobne skúmajú znova a znova, ale nikdy v tom nedokážu dospieť k záveru. Napríklad, keď Ja hovorím o tom, aký niekto je, aká je jeho podstata a povaha, obyčajní ľudia tieto detaily starostlivo priradia ku konkrétnej osobe a záležitosť si overia. Keď antikristi počujú tieto slová, nezaujmú postoj prijatia, aby si vec priradili a pochopili ju, ale aby analyzovali. Čo analyzujú? „Ako vieš o situácii tohto človeka? Ako vieš, že má takú povahu? Na základe čoho to charakterizuješ? Nebol si s ním vo veľkom kontakte, tak na základe čoho mu rozumieš? My sme s ním v kontakte tak dlho, prečo ho nedokážeme prezrieť ani mu porozumieť? Musím pozorovať a nielen veriť tvojim slovám. To, čo hovoríš, nemusí byť presné ani správne.“ Počas kontaktu niektorých ľudí so Mnou ich môžem usmerňovať v určitej práci alebo profesii. Ak je spôsob a metóda tohto usmernenia v súlade s odbornými znalosťami, ktoré majú, a uspokojuje ich, neochotne ho vykonajú. Ale ak ich neuspokojí, budú sa v srdci vzpierať a uvažovať: „Prečo to robíš takto? Nie je to v rozpore s týmto odborom? Prečo by som ťa mal počúvať? Ak je to, čo hovoríš, nesprávne, nemôžem ťa počúvať; musím ísť vlastnou cestou. Ak máš pravdu, musím pochopiť, v čom máš pravdu, ako si sa to dozvedel. Študoval si to? Ak si neštudoval, ako by si to mohol vedieť? Ak si to neštudoval, nemal by si tomu rozumieť; ak tomu rozumieš, je to nenormálne. Ako tomu rozumieš? Kto ti to povedal, alebo si sa to tajne naučil sám?“ Vnútorne analyzujú a podrobne skúmajú. Každá veta, ktorú Ja vyslovím, každá záležitosť, ktorú riešim, musí prejsť filtrom antikristov, podstúpiť ich previerku. Iba ak to prejde ich previerkou, prijmú to; ak nie, budú kritizovať, vynášať súdy a vyvíjať odpor.

Telo, v ktorom je Boh vtelený, je pre všetkých ľudí najväčším tajomstvom. Nikto nemôže pochopiť, čo sa v tomto ohľade skutočne deje, ani nikto nemôže rozumieť tomu, ako je Božia podstata v tomto tele uskutočnená – ako sa Boh stal človekom, ako tento človek môže hovoriť slová z Božích úst a konať Božie dielo a ako presne Boží Duch vedie a riadi tohto človeka. Pri všetkom tomto diele ľudia nevideli žiadne veľké vízie ani nespozorovali žiadne významné dianie vychádzajúce z tohto tela – nezdá sa, že by sa dialo niečo zvláštne; všetko sa zdá byť normálne. Boh nebadateľne priniesol slávu, ktorá bola v Izraeli, na Východ. Prostredníctvom rozprávania a pôsobenia tohto človeka sa tak začal nový vek a ten starý sa skončil bez toho, aby si niekto uvedomil, ako sa to stalo. Avšak tí, ktorí skutočne veria v Boha, ktorí sú prostí a otvorení, ktorí majú ľudskú prirodzenosť a rozum, tieto záležitosti podrobne neskúmajú. Čo robia, ak nepodrobujú veci podrobnému skúmaniu? Iba pasívne čakajú? Nie – vidia, že tieto slová sú pravda, veria, že zdrojom všetkých týchto slov je Boh, a tak uznávajú skutočnosť, že tento obyčajný človek je Kristus, a prijímajú Ho za svojho Pána a Boha bez toho, aby zvažovali čokoľvek iné. Na druhej strane, antikristi nedokážu vidieť, že všetky tieto slová a všetko toto dielo pochádzajú od Boha, že zdrojom všetkého tohto rozprávania a pôsobenia je Boh, a preto neprijímajú tohto obyčajného človeka za svojho Pána a Boha. Namiesto toho zintenzívňujú podrobné skúmanie a v srdci sa vzpierajú. Čomu sa vzpierajú? „Bez ohľadu na to, koľko toho nahovoríš, bez ohľadu na to, aké veľké dielo vykonáš, bez ohľadu na to, kto je tvojím zdrojom, pokiaľ si obyčajný človek, pokiaľ tvoj spôsob vyjadrovania nie je v súlade s mojimi predstavami, pokiaľ tvoj vzhľad nie je dosť vznešený na to, aby ma upútal alebo aby som si ťa vážil, budem ťa podrobne skúmať a analyzovať. Ty si predmetom môjho podrobného skúmania; nemôžem ťa prijať za svojho pána, za svojho boha.“ V procese svojho podrobného skúmania a analýzy si antikristi nielenže nedokážu vyriešiť svoje predstavy, vzdorovitosť a skazené povahy, ale ich predstavy zo dňa na deň rastú a stávajú sa čoraz vážnejšími. Napríklad, keď je vedúci cirkvi odhalený ako antikrist, ktorý spôsobuje v danej cirkvi vyrušovanie a ničenie, prvou reakciou antikristov na takúto udalosť je otázka: „Vie o tom kristus? Kto ustanovil tohto vedúceho cirkvi? Ako na to reaguje kristus? Ako to rieši? Pozná kristus tohto človeka? Povedal kristus už predtým, že tento človek je antikrist, alebo prorokoval túto udalosť? Teraz, keď v tejto cirkvi vznikol taký veľký problém, vedel o tom kristus ako prvý?“ Odvetím, že som to nevedel, tiež som sa o tom práve dozvedel. „To nie je správne – ty si boh, ty si kristus; prečo to nevieš? Ty by si to mal vedieť.“ Práve preto, že som Kristus, obyčajný človek, sa odo Mňa nevyžaduje, aby som to vedel. Cirkev má svoje správne ustanovenia a princípy zaobchádzania s ľuďmi. Keď sa objavia antikristi, môžu byť vyčistení a vypudení podľa princípov cirkvi. To je prejavom toho, že vládne Boh, je to prejavom toho, že vládne pravda. Ja nemusím vedieť všetko. Ak cirkev nedokáže riešiť záležitosti podľa svojich správnych ustanovení a princípov zaobchádzania s ľuďmi, potom zasiahnem. Ak však bratia a sestry rozumejú princípom Božieho domu pri vyčistení a vypudení ľudí, Ja sa do toho nemusím zapájať. Tam, kde vládne pravda, Ja nemusím zasahovať. Nie je to celkom normálne? (Áno.) Ale antikristi dokážu v tejto veci robiť problémy a vytvárať si predstavy, a dokonca tieto predstavy používajú na to, aby popreli Krista a odsúdili skutočnosť, že Kristus má Božiu podstatu. Presne to robia antikristi. Pretože sa niečo nezhoduje s ich predstavami, výmyslami alebo očakávaniami, dokážu poprieť Kristovu podstatu. Ich podrobné skúmanie každého jedného aspektu Krista vedie k tomuto záveru: V Kristovi nevidia Božiu podstatu; preto nemôžu definovať tohto človeka ako niekoho s Božou podstatou a identitou. To vedie k situácii, že keď sa nič nedeje, je to v poriadku, ale len čo sa niečo stane, antikristi ako prví vyskočia, aby popreli Kristovu identitu a odsúdili Krista. Aký je teda účel podrobného skúmania zo strany antikristov? Ich podrobné skúmanie a analýza neslúžia na to, aby lepšie pochopili pravdu, ale aby našli dôkazy a získali páku na popretie skutočnosti, že sa Boh vtelil, na popretie skutočnosti, že telo, v ktorom je Boh vtelený, je Kristus, že je to Boh. Tento motív a cieľ sa skrýva za tým, že antikristi podrobne skúmajú a analyzujú Krista.

Antikristi, zatiaľ čo nasledujú Krista a tvária sa ako nasledovníci, zaujmú postoj podrobného skúmania a analýzy a nakoniec nedokážu pochopiť pravdu ani zistiť skutočnosť, že Kristus je Pán, že je to Boh. Ale prečo potom stále nasledujú tak neochotne, tak neradi, a zdržiavajú sa v Božom dome? Jeden bod sme už prebrali, konkrétne, že prechovávajú úmysel získať požehnania; sú ambiciózni. Ďalším bodom je, že antikristi cítia zvedavosť, aká sa u obyčajných ľudí nevyskytuje. Akú zvedavosť? Je to ich fascinácia čudnými a nezvyčajnými udalosťami. Antikristi sú obzvlášť zvedaví na všetky čudné a nezvyčajné udalosti, na všetky javy vo svete, ktoré presahujú prírodné zákony. Majú túžbu preniknúť do mnohých vecí a prísť im na koreň. Čo je podstatou tohto skúmania? Je to čistá arogancia, snaha všetkému porozumieť, poznať pravdu za všetkým, aby nevyzerali neschopne. Nech ide o akúkoľvek záležitosť, chcú to vedieť ako prví, byť najinformovanejší a najviac vedieť o podrobnostiach tejto veci – chcú sa stať „naj“ v každom ohľade. Takže nevynechajú ani nezmeškajú ani záležitosť Božieho vtelenia. Hovoria: „Vtelenie boha je najväčším tajomstvom v ľudskom svete. Čo sa presne deje s týmto najväčším tajomstvom, touto najúžasnejšou vecou? Keďže to presahuje bežné očakávania a toto telo je iné ako u obyčajných ľudí, v čom spočíva ten rozdiel? Musím to vidieť a pochopiť sám.“ Čo myslia tým, keď hovoria „vidieť a pochopiť sami“? Myslia tým: „Precestoval som rôzne krajiny sveta, navštívil som slávne hory a historické miesta a robil som rozhovory so slávnymi a múdrymi osobnosťami; všetci sú to len obyčajní ľudia. Jediný, koho som nestretol alebo koho som nespoznal, je tento kristus. Aká je presne podstata tohto krista? Musím to vidieť a pochopiť sám.“ Čo presne chcú vidieť a pochopiť? „Počul som, že boh dokáže konať znamenia a zázraky. Hovorí sa, že Ježiš je pán, že je to kristus; aké znamenia a zázraky vykonal, aby uspokojil ľudskú zvedavosť? Pamätám si jeden prípad, keď pán Ježiš preklial figovník a ten vyschol. Dokáže teraz tento kristus urobiť to isté? Musím to vidieť a pochopiť, a ak budem mať príležitosť, vyskúšam ho, či dokáže vykonať takéto činy. Hovorí sa, že vtelený boh má božiu autoritu, ktorá umožňuje ochrnutým chodiť, slepým vidieť, hluchým počuť a chorým uzdraviť sa. Sú to zázračné a nevídané udalosti; v ľudskom svete sa považujú za mimoriadne schopnosti, ktoré obyčajní ľudia nemajú. Toto musím vidieť na vlastné oči.“ Okrem toho je tu ešte jedna, najvýznamnejšia záležitosť, ktorá zamestnáva ich myseľ. Hovoria: „Ako je to vlastne s minulými a súčasnými životmi a cyklom reinkarnácie v tomto ľudskom svete? Obyčajní ľudia to nedokážu jasne vysvetliť. Keďže sa boh stal telom a boh vládne nad všetkým, vie o tom kristus? Keď bude príležitosť, musím sa ho opýtať a vyzvedať o tejto veci; nechám ho, nech preskúma môj vzhľad a zistí, či je môj osud dobrý, čím som bol v minulom živote, či som bol zviera alebo človek. Ak vie tieto veci, potom na mňa urobí dojem. Vtedy by bol niekým mimoriadnym, kto presahuje obyčajných ľudí, a možno aj kristom. Tiež sa hovorí, že v nebi je boží trón a príbytok, takže vie tento vtelený boh, kde je boží príbytok a nebeské kráľovstvo? Hovorí sa, že nebeské kráľovstvo má ulice dláždené zlatom, je žiarivé a veľkolepé. Keby nás tento vtelený boh mohol vziať na prehliadku, nestáli by naše celé životy za to, nebola by naša viera zmysluplná? Navyše by sme nemuseli obrábať pôdu. Keď budeme hladní, kristus by jednoducho jednou vetou premenil kamene na jedlo. Piatimi chlebmi a dvoma rybami nakŕmil päťtisíc ľudí; nebola by to pre nás veľká výhoda? A čo keď kristus rozpráva? Vraj poskytuje živú vodu, ale kde je tá živá voda? Ako sa dodáva, ako tečie? To všetko sú záležitosti hodné skúmania, každá z nich je celkom nová. Keby som mohol byť svedkom čo i len jednej z nich na vlastné oči, stal by som sa v tomto živote človekom s veľkým rozhľadom a skúsenosťami, nie obyčajným človekom.“ Nie je to tak, že ich ovláda zvedavosť? (Áno.)

Niektorí ľudia prichádzajú veriť v Boha, prijať Krista a nasledovať Krista nie preto, aby získali pravdu, ale s inými myšlienkami. Niektorí ľudia sa Ma pýtajú hneď, ako sa so Mnou stretnú: „Čo znamená sedem rán a sedem čiaš v Zjavení? Čo znamená biely kôň? Už prišla tá triapolročná katastrofa?“ Odpovedám: „Na čo sa pýtaš? Čo je Zjavenie?“ Odseknú: „Ty ani nevieš o Zjavení? Hovorí sa, že si boh, ale mne sa to nezdá!“ Iní sa pýtajú: „Počas kázania evanjelia sa stretávame s ľuďmi, ktorí sa pýtajú na mystické záležitosti. Čo máme robiť?“ Ani nečakám, kým dopovedia, a hovorím: „Každý, kto sa vždy pýta na tajomstvá namiesto hľadania pravdy, neprijíma pravdu; v budúcnosti nemôže byť spasený. Tí, ktorí vždy hľadajú tajomstvá, nie sú dobrí. Takým ľuďom nekážte evanjelium.“ Prečo to hovorím? Kto vlastne kladie tieto otázky? Nie je to nikto iný, sú to oni sami. Chcú klásť tieto otázky a poznať na ne odpovede a myslia si, že Ja neviem, kto sa pýta, akoby som ich nedokázal prezrieť! Keď to poviem, vypočujú si to a pomyslia si: „Boh povedal, že nie som dobrý, tak sa už nebudem pýtať.“ Čo hovoríte na Môj prístup? Neumlčalo ich to účinne? Keby som im odpovedal, nehralo by im to priamo do karát? Potom by im nestačil prst, ale vzali by si celú ruku a pýtali by sa donekonečna. Mám povinnosť vysvetľovať im tieto veci? Čo by si s týmito vedomosťami vôbec robil? Aj keby som to vedel, nepoviem ti to. Prečo by som ti to mal hovoriť? Som vykladač písiem? Prišiel si sem na teologické štúdiá? Prichádzaš Ma podrobne skúmať a Ja by som mal jednoducho otvoriť Svoje srdce tvojmu podrobnému skúmaniu? Je to vhodné? Prichádzaš Ma skúšať a Ja by som ti mal dovoliť skúšať Ma? Je to vhodné? Nie si tu, aby si prijal pravdu. Prichádzaš klásť otázky s postojom nepriateľstva, pochybností a vypočúvania. V žiadnom prípade by som ti nedal odpovede. Niektorí ľudia hovoria: „Nie je potrebné odpovedať na každú otázku?“ To závisí od konkrétnej veci. Pokiaľ ide o pravdu a prácu cirkvi, vždy musím zvažovať situáciu. Ak som ti to už predtým povedal a ty stále predstieraš, že nevieš, a tváriš sa, že sa pokorne pýtaš, potom ti neodpoviem. Orežem ťa a potom pochopíš. Z pohľadu toho, ako antikristi podrobne skúmajú a analyzujú Krista, a ich zvedavosti o podstate Krista a Boha, čo presne antikristi podrobne skúmajú? Podrobne skúmajú pravdu. So všetkým, čo Boh robí, zaobchádzajú ako s predmetmi svojho podrobného skúmania a analýzy a používajú to ako spôsob na krátenie času. Nasledujú Boha, akoby boli učencami, ktorí študujú určitý odbor alebo určité vedomosti, rovnako ako pochybovači navštevujúci teologickú školu. Môžu takíto ľudia získať Božie osvietenie? Môžu získať svetlo? Môžu pochopiť pravdu? (Nie.)

V cirkvi sa vyskytujú niektoré úlohy, s ktorými sme sa predtým nikdy nestretli, a niektoré zahŕňajú odbornú prácu. Keď usmerňujem takúto prácu, niektorí ľudia počúvajú vážne a pokorne, pričom chápu princípy, ktoré treba dodržiavať pri konaní týchto povinností, a pravdu-realitu, ktorú treba praktizovať a do ktorej treba vstúpiť. Niektorí ľudia si však lámu hlavu a v srdci podrobne skúmajú. Myslia si: „Ty si tieto odbory neštudoval. Okrem toho, dokážeš sa naozaj naučiť toľko odborov? Kto môže všetkému rozumieť a všetko vedieť? Na základe čoho nás usmerňuješ? Prečo by sme ťa mali počúvať? Hoci niekedy naozaj dáva zmysel to, čo hovoríš, keď nás usmerňuješ, ako to vieš? Ak niečo neštudujem, nebudem o tom vedieť. Musím uvažovať, snažiť sa viac sa učiť, viac vidieť, viac počuť a pokúsiť sa dostať do bodu, keď nebudem potrebovať tvoje usmernenie a zvládnem to sám. Zdá sa, že sa tiež učíš za pochodu a osvojuješ si to kúsok po kúsku.“ Pozerajú sa len na vonkajší vzhľad a nevidia, že v jednom ohľade, nech tento človek hovorí alebo robí čokoľvek, existujú princípy – nech je usmerňovaná ktorákoľvek práca, robí sa podľa princípu a tento princíp súvisí so skutočnými potrebami ľudí a požadovanými výsledkami samotnej práce. V inom ohľade, a to je najdôležitejšie, sa tento človek nič neučil. Jeho vedomosti, vzdelanie, rozhľad a skúsenosti nie sú výnimočné. Ale na jednu vec by ľudia nemali zabúdať: Bez ohľadu na to, či sú Jeho rozhľad, vedomosti, skúsenosti a odbornosť bohaté alebo či stoja za zmienku, zdrojom zodpovedným za vykonávanie súčasného diela nie je toto vonkajšie telo, ale jeho podstata – Boh sám. Preto, ak súdiš na základe vzhľadu tohto tela – Jeho výšky a výzoru, tónu, intonácie a spôsobu reči – nebudeš schopný vysvetliť ani pochopiť, prečo môže vykonávať tieto úlohy a byť na ne spôsobilý, nebudeš to schopný prezrieť. Znamená to, že keď to nedokážeš prezrieť, ide o neriešiteľnú záležitosť? Nie, dá sa to vyriešiť. Nepotrebuješ to prezrieť; stačí, ak vieš, pamätáš si a uznáš jednu vec: Kristus je telo, v ktorom je Boh vtelený. Princípy, postoj a prístup, ktoré by ľudia mali mať voči Kristovi, nespočívajú v podrobnom skúmaní, analyzovaní alebo uspokojovaní zvedavosti, ale v uznaní, prijatí, počúvaní a podriadení sa. Ak podrobne skúmaš a analyzuješ, umožní ti to nakoniec vidieť Božiu podstatu? Neumožní. Boh nikomu nedovoľuje Ho analyzovať ani podrobne skúmať. Čím viac podrobne skúmaš a analyzuješ, tým viac sa pred tebou Boh skryje. Čo ľudia cítia, keď sa Boh skryje? Cítia, že predstava Boha v ich srdci sa stáva hmlistou, ich predstava pravdy sa stáva nejasnou a všetko, čo sa týka cesty, ktorou by mali ísť, je zahmlené. Je to, akoby ti vo výhľade bránila stena; nevidíš smer pred sebou, všetko je zahmlené. Kde je Boh? Kto je Boh? Naozaj Boh existuje? Tieto otázky sú ako čierna stena stojaca pred tebou, čo znamená, že Boh pred tebou skrýva Svoju tvár, takže Ho nemôžeš vidieť. Všetky tieto vízie sa pre teba stávajú hmlistými, strácajú sa a tvoje srdce napĺňa temnota. Keď sa ti zatemní srdce, máš ešte pred sebou cestu? Vieš ešte, čo máš robiť? Nevieš. Bez ohľadu na to, aké jasné boli tvoje pôvodné smerovanie a ciele, keď podrobne skúmaš a analyzuješ Boha, stanú sa hmlistými a temnými. Keď sa ľudia dostanú do takejto situácie, do takéhoto stavu, sú v nebezpečenstve; to sa stáva tým, ktorí sa zameriavajú na podrobné skúmanie Boha. Antikristi sú vždy v takejto situácii, pred nimi je úplná tma, nedokážu rozlíšiť, čo sú pozitívne veci a čo je pravda. Bez ohľadu na to, čo Boh robí, nedokážu potvrdiť, že ide naozaj o Boha, že je to Boh sám. Bez ohľadu na to, ako sa pozerajú, vidia vtelenie len ako človeka, pretože neustále podrobne skúmajú a analyzujú, takže aj Boh ich naďalej zaslepuje. Vidíš ich s očami dokorán, jasnými a veľkými, ale stále sú slepí. Keď Boh skrýva Svoju tvár pred ľuďmi, je to, akoby mali srdce zatvrdnuté, uvrhnuté do úplnej temnoty. Vidia len povrchné javy, nedokážu vnímať cestu, ktorá sa v nich skrýva, nechápu základnú pravdu – a čo viac, nevidia Božiu podstatu ani Jeho povahu.

Podrobenie Božieho zjavenia a diela analýze a podrobnému skúmaniu neprinesie žiadne výsledky. Je dôležité neupadnúť do stavu analyzovania a podrobného skúmania; je to cesta negativity. Aká je teda pozitívna cesta? Spočíva v tom, že keďže pevne veríš, že toto je Božie dielo, že tento obyčajný človek je telo, v ktorom je Boh vtelený, a má Božiu podstatu, mal by si to bezpodmienečne prijať a podriadiť sa. Ľudia majú pocit, že toto telo má mnoho aspektov, ktoré sú nepríjemné, mnoho aspektov, ktoré sú v rozpore s ľudskými predstavami a výmyslami; to je problém ľudí. Boh koná týmto spôsobom a zmeniť sa musia ľudské predstavy, ich skazené povahy a ich postoje k Bohu, nie telo, v ktorom je Boh vtelený. Ľudia tu musia hľadať pravdu, hľadať Božie úmysly a zaujať správny pohľad a postavenie. Nemôžu Ho uznať za Boha, a napriek tomu Ho stále chcieť podrobne skúmať alebo analyzovať a diskutovať o tom, čo robí a hovorí. To by bol veľký problém. Keď máš nesprávne postavenie a uhol prijímania pravdy, zmení sa výsledok toho, ako sa na všetko pozeráš. Následne to ovplyvní cestu a smer tvojho úsilia. Pri čomkoľvek, čo Boh robí alebo hovorí, je len dočasným problémom fakt, či to zapadá do ľudských predstáv alebo nie. Prínos a hodnota pre ľudstvo všetkého, čo Boh robí, hodnota, ktorú to prináša ľudskému životu, sú večné. Nemôže ich zmeniť žiadny človek, žiadna akademická disciplína, žiadne vyhlásenie ani argument, ani žiadny trend. Toto je hodnota pravdy. Možno v súčasnosti slová a činy tohto obyčajného človeka nedokážu uspokojiť tvoju zvedavosť alebo márnivosť, ani ťa nedokážu úplne presvedčiť alebo si ťa získať v srdci aj slovami. Avšak prínos všetkých slov, ktoré dnes hovorí, a všetkého diela, ktoré koná v tomto veku a počas tohto obdobia, pre celé ľudstvo, pre celý vek a pre Boží celkový plán riadenia, je večne nemenný – to je fakt. Preto si jedného dňa uvedomíš: „Pred dvadsiatimi alebo tridsiatimi rokmi som podrobne skúmal, nesprávne interpretoval, kládol odpor a dokonca súdil a odsudzoval istý výrok tohto obyčajného človeka. O dvadsať alebo tridsať rokov neskôr, keď sa k tomuto výroku vrátim, moje srdce je plné pocitu dlhu a sebaobviňovania.“ Skazení ľudia sú pred Bohom úbohí a bezvýznamní, sú navždy nemluvňatami, ktoré nestoja za zmienku. Bez ohľadu na to, koľko práce človek vykoná, v porovnaní s prínosom každého slova, ktoré Boh vyslovil v akomkoľvek období a v akomkoľvek kontexte, pre celé ľudstvo, je ako rozdiel medzi nebom a zemou! Takže musíš pochopiť, že Boh nie je predmetom, ktorý by ľudia mali podrobne skúmať, analyzovať a o ktorom by mali pochybovať. Božie dielo a telo, v ktorom je Boh vtelený, tu nie sú na to, aby uspokojovali zvedavosť ľudí. On nekoná všetko toto dielo preto, aby si krátil čas alebo aby premárnil dni – Jeho úmyslom je spasiť ľudí jedného veku, spasiť celé ľudstvo a výsledky diela, ktoré chce dosiahnuť, majú trvať večne. Antikristi zaobchádzajú s Kristom ako s obyčajným človekom, ktorého treba podrobne skúmať a analyzovať, aby uspokojili svoju zvedavosť. Aká je prirodzenosť tohto konania? Dá sa to pochopiť alebo odpustiť? Sú to hriešnici pre každý vek, prekliati a večne neodpustiteľní! Ak má človek ľudskú prirodzenosť, rozumie pravde a vlastní pravdu-realitu, aj podrobné skúmanie ich je dosť odporné. Zaobchádzať s Kristom ako s obyčajným človekom a vnútorne Ho podrobne skúmať, zaobchádzať so všetkým, čo robí, s nepriateľstvom a ohováraním, a snažiť sa len uspokojiť svoju zvedavosť o slovách, ktoré hovorí – dokonca niektorí ľudia, keď Ma vidia, hovoria: „Hovor v duchovnom spoločenstve ešte o nejakej pravde, hovor v duchovnom spoločenstve viac o jazyku tretieho neba, povedz viac vecí, ktoré nevieme“ – za koho majú tohto človeka? Za niekoho, kto im má zahnať nudu? Ako Boh charakterizuje túto záležitosť? Nie je to rúhanie sa Bohu? Ak je to namierené proti ľuďom, nazýva sa to výsmech a zosmiešňovanie; ak je to namierené proti Bohu, je to rúhanie.

V rámci obsahu tohto prejavu – podrobného skúmania, analýzy a zvedavosti – sa prirodzenosť-podstata antikristov odhaľuje ako podlosť, ako odpor k pravde. Ignorujú všetky pozitívne veci; pohŕdajú nimi a zaobchádzajú s nimi s odmietavým postojom, pričom neušetria ani telo, v ktorom je Boh vtelený. Potrebujú uspokojiť svoju zvedavosť vo všetkých záležitostiach, všetko vystavujú svojmu podrobnému skúmaniu, chcú vyvodzovať závery a prísť všetkému na koreň, zistiť, o čo ide, aby vyzerali znalí a inteligentní. Toto je skazená povaha ľudí. Keďže si zvykli všetko podrobne skúmať, teraz obracajú svoje podrobné skúmanie na Boha. A čo im to prináša? Zdokonalenie a spásu? Nie, prináša im to len záhubu a zničenie! Taká je charakteristika antikristov. Sú prekliati a odsúdeniahodní. Vo svojom prístupe k telu, v ktorom je Boh vtelený, nikdy nezaujímajú postoj nasledovníkov alebo stvorených bytostí, aby Ho prijali a pozerali sa na Neho. Namiesto toho Ho vnímajú a pristupujú k Nemu z uhla a stanoviska učenca, vševeda, niekoho, kto prekypuje zvedavosťou, a arogantného jedinca, ktorý nie je schopný pochopiť pravdu a ktorý pohŕda pozitívnymi vecami. Je celkom jasné, že takíto ľudia nemôžu byť spasení.

6. júna 2020