Desiaty bod: Opovrhujú pravdou, bezostyšne porušujú princípy a ignorujú opatrenia Božieho domu (Piata časť)

III. Opovrhovanie Božími slovami

Dnes nadviažeme na naše predchádzajúce duchovné spoločenstvo, ktoré sa zaoberalo desiatym prejavom antikristov – opovrhujú pravdou, bezostyšne porušujú princípy a ignorujú opatrenia Božieho domu. Tento bod je rozdelený na tri časti. O prvých dvoch sme už v duchovnom spoločenstve hovorili a dnes budeme v duchovnom spoločenstve hovoriť o tretej: Antikristi opovrhujú Božími slovami. Predtým sme v duchovnom spoločenstve hovorili o niektorých prejavoch a výrokoch týkajúcich sa tohto aspektu, napríklad ako antikristi pochybujú o Božích slovách, neveria im a sú voči nim plní zvedavosti, pričom im chýba akýkoľvek prvok viery a pozostávajú len z pochybností, skúšania a dohadov. Stručne povedané, antikristi nepovažujú Božie slová za pravdu ani ich nepraktizujú. Keď čelia nejakým záležitostiam, nehľadajú princípy praktizovania podľa Božích slov. Vo svojich srdciach často prechovávajú voči Božím slovám pochybnosti, odpor a popieranie. To všetko sa dá nazvať prejavmi toho, ako antikristi opovrhujú Božími slovami. Dnes budeme v duchovnom spoločenstve ďalej hovoriť o hlbších a konkrétnejších postojoch a činoch antikristov voči Božím slovám, aby sme rozobrali, ako presne opovrhujú Božími slovami. Pokiaľ ide o to, ako antikristi opovrhujú Božími slovami, budeme pokračovať v duchovnom spoločenstve bod po bode. Nebude tento spôsob jasnejší? (Áno.) Keby som teraz hovoril v duchovnom spoločenstve všeobecne a vy by ste mali určitú schopnosť chápania, dostatočnú kvalitu, duchovné porozumenie a často by ste prijímali svetlo z Božích slov, potom by vám v skutočnosti stačilo to, o čom som hovoril v duchovnom spoločenstve predtým. Väčšina ľudí však nemá kvalitu na to, aby pochopila Božie slová; nedosahujú úroveň, na ktorej by dokázali pristupovať k Božím slovám ako k pravde, ktorú treba pochopiť. Preto musíme viesť duchovné spoločenstvo bod po bode. Táto téma je konkrétne rozdelená na niekoľko menších častí.

A. Antikristi svojvoľne zasahujú do Božích slov a vykladajú si ich

Prvým bodom je, že antikristi svojvoľne zasahujú do Božích slov a vykladajú si ich. Predtým sme o tomto aspekte hovorili v duchovnom spoločenstve prostredníctvom niekoľkých konkrétnych príkladov, hoci nie v rámci cieleného, podrobného rozboru, len tak zbežne. Aké sú prejavy toho, že antikristi svojvoľne zasahujú do Božích slov a vykladajú si ich? Pokiaľ ide o tento bod, ako konajú antikristi? Skutočnosť, že antikristi môžu prejavovať takéto správanie a osvojiť si takéto konanie voči Božím slovám, z hľadiska ich prirodzenosti naznačuje, že vo svojich srdciach neveria, že Božie slová sú pravda, že sú sväté a neuraziteľné. Bez ohľadu na to, ktorý aspekt slov pravdy Boh vyjadruje, či sa ľuďom zdá jednoduchý alebo hlboký, stále sú to Božie slová. Je to pravda a je neoddeliteľne spojená so vstupom človeka do života, so zmenou povahy a spásou. Antikristi to však takto nevidia; nie sú si toho vedomí vo svojich srdciach, ani nemajú takéto povedomie či porozumenie. Neveria, že Božie slová sú pravda, ani neuznávajú veľkú dôležitosť Božích slov pre vstup človeka do života. Naopak, veria, že Božie slová sa navonok javia len ako ľudské slová a sú celkom obyčajné. Zdajú sa byť také dôležité len preto, že všetci, ktorí nasledujú Boha, Boží dom a cirkev, ich označili za „Božie slová“. Ale v skutočnosti Božie slová navonok pôsobia ako bežné frázy, ktoré ľudia často hovoria. Doslovne tieto slová obsahujú prvky ľudského jazyka, obsahujú logiku, myslenie a dikciu ľudského jazyka vrátane niektorých hovorových výrazov, idiómov, prísloví a dokonca aj dvojdielnych porekadiel. Antikristi nevnímajú Božie slová ako niečo také veľkolepé, nepochopiteľné alebo hlboké, ako by si človek predstavoval, na rozdiel od legendárnych písiem z neba. Pre nich sú len prosté a obyčajné. A tak po dlhom podrobnom skúmaní nakoniec dospejú vo svojich srdciach k definícii: Tieto slová sú len prostý jazyk, celkom praktický, niečo, čo by si veriaci mali prečítať. Sú to slová, ktoré môžu pomôcť pri správaní a viere človeka. Po dlhom čítaní dospejú k tomuto záveru. Dokonca aj niektorí antikristi a egoisti berú Božie slová a prečítajú množstvo kapitol a strán na jeden dúšok. Niektorí dokonca za mesiac prečítajú knihu Slovo sa zjavuje v tele od začiatku až do konca, čo zanechá v ich mysliach a myšlienkach hlboké dojmy. Získajú všeobecné porozumenie niektorým duchovným termínom, tónu a spôsobu Božej reči a dokonca aj obsahu Božích slov v rôznych etapách. Po prečítaní hovoria: „Božie slová nie sú ničím výnimočným. Prečítal som ich všetky na jeden dúšok a pochopil som všeobecný obsah božieho šesťtisícročného plánu riadenia. Takže božie slová nie sú až také hlboké. Povyšovať božie slová na úroveň pravdy, ako niečo nevyhnutné pre vstup ľudí do života, sa zdá byť trochu prehnané.“ Preto bez ohľadu na to, ako sa na tieto slová pozerajú, konečná definícia Božích slov v ich srdci znie, že nie sú také hlboké ani ťažko pochopiteľné, ako si ľudia predstavujú. Môže im rozumieť každý, kto je vzdelaný a má oči. Po opakovanom čítaní nielenže nedokážu rozpoznať ani pochopiť rôzne pravdy o vstupe do života, ktoré by ľudia mali z Božích slov pochopiť, a získať z nich osvietenie, zaopatrenie a pomoc, ale majú tiež pocit, že Božie slová majú od pravdy a nebeských písiem ďaleko. Keď dospejú k takémuto záveru, antikristi opovrhujú Božími slovami ešte viac. Veria, že Božie slová nie sú ničím výnimočným, že Boh nie je ničím výnimočným a že pravda nie je ničím výnimočným. S takýmto postojom a porozumením vedie vnútorný postoj antikristov k Božím slovám a knihe Slovo sa zjavuje v tele k tomu, že opovrhujú Božími slovami a pravdou ešte viac. Využívajú svoje vedomosti a intelekt, spoliehajúc sa na svoju pamäť a bystrosť, aby rýchlo pochopili obsah a takzvané princípy týchto slov, ako aj niečo z tónu, štýlu a dikcie, ktoré sú v nich použité, pričom to posledné zahŕňa bežné a idiomatické výrazy. Následne majú pocit, že všetko dosiahli a už všetko majú. Takéto porozumenie a postoj ich vedú k tomu, že vo svojich srdciach ešte bezohľadnejšie opovrhujú Božími slovami, spochybňujú ich a ešte viac pochybujú o Božej identite a podstate.

Keď sa na to pozrieme z hľadiska prirodzenosti antikristov, vidíme, že majú odpor k pravde, opovrhujú pozitívnymi vecami, opovrhujú Božou pokorou a skrytosťou, a opovrhujú Božou vernosťou, reálnosťou a milotou. Táto séria opovrhovania vedie antikristov k tomu, že nevedome a prirodzene vykonávajú niektoré odporné činy, ktoré sa Bohu hnusia a odsudzuje ich. Tieto činy zahŕňajú svojvoľné zasahovanie do Božích slov a ich vykladanie. Na čo sa vzťahuje zasahovanie? Antikristi neveria, že v Božích slovách je pravda, neveria, že Božie slová môžu dať ľuďom život, a ešte menej veria, že tieto slová sú základom, na ktorý sa človek spolieha pre prežitie, že sú smerom a cestou pre napredovanie človeka. Preto nechápu, prečo Boh hovorí týmito spôsobmi, ani nevedia, prečo Boh hovorí také slová v konkrétnom kontexte. Nemajú ani potuchy o tom, prečo Boh hovorí tento konkrétny obsah. Pokiaľ ide o to, ako tento obsah vznikol, čo si Boh myslí a čo chce Boh pozorovať, vykonať a uskutočniť v ľuďoch, keď hovorí tieto slová, ako aj – v rámci týchto slov – všetko, čo chce Boh dosiahnuť, Jeho úmysly a pravdu, antikristi nemajú ani potuchy a sú úplne nevedomí – v tomto smere sú laici. Preto majú v srdci často pocit, že Boh nemal povedať túto frázu takým spôsobom, že tá veta by mala nasledovať po tejto, že táto veta by mala byť formulovaná takto, že tá pasáž by mala mať tento tón alebo tamtú intonáciu, že tento výber slov je nesprávny a tamten výraz je neuvážený a nehodný Božej identity. Tak si vytvárajú svoje názory. V ich očiach nie sú Božie slová také dobré ako diela ktoréhokoľvek slávneho alebo veľkého človeka na svete. Majú pocit, že Božia reč nie je dostatočne dôsledná, že je rozvláčna a že niektoré slová pri podrobnom skúmaní, prísne vzaté nezodpovedajú ľudským gramatickým a lexikálnym pravidlám. „Ako môže byť v týchto slovách pravda? Ako to môžu byť božie slová? Ako to môže byť pravda?“ Antikristi kalkulujú a uvažujú vo svojich srdciach, pričom zároveň pochybujú a odsudzujú. S takýmto postojom, takýmito myšlienkami a takýmto pohľadom na Božie slová si antikristi pripravujú svoje diabolské pazúry.

Spomínam si, že pred niekoľkými rokmi prišlo v tíme pre chválospevy k jednému incidentu. Chceli zložiť hudbu k zásadnej pasáži Božích slov, ktorá sa mala spievať v cirkvi. Počas skladania zistili, že dĺžka Božej reči a počet slov nezodpovedajú melódii; každý riadok textu mal príliš veľa slov. Okrem toho, ak sa melódia celej piesne aplikovala na Božie slová, slová sa zdali byť príliš početné a príliš dlhé. Ako to teda vyriešili? Našli spôsob: Zmenili niektoré formulácie a dikciu Božích slov bez toho, aby zmenili ich zjavný význam – napríklad zmenili štvorznakový idióm na dvojznakové slovo alebo vymazali vety, ktoré sa zdali zdĺhavé, zbytočné a nezmyselné. Podľa tohto princípu zhudobnili upravenú verziu Božích slov a rozšírili ju v cirkvi, aby sa spievala. Väčšina ľudí, popletených, ako ľudia zvyknú, si myslela, že ide o chválospev Božích slov. Kto mohol vedieť, že pasáž vôbec netvorili Božie slová? Bola to pasáž svojvoľne upravená a skrátená antikristami, s ktorou manipulovali a zmenili ju. Neskôr, keď sa tento chválospev pripravoval do programu, spýtal som sa, z ktorej kapitoly Božích slov bol vybraný. Povedali Mi, že išlo o prvú pasáž istej kapitoly. Našiel som tú pasáž a porovnal ju s tou v spevníku. Bol to pre Mňa celkom šok. Pasáž v spevníku bola nominálne vybraným úsekom z uvedenej kapitoly Božích slov, ale zmenená na nepoznanie. Tón reči bol preč, mnohé dôležité slová boli vynechané, obsah reči neusporiadaný a dokonca aj poradie slov bolo prevrátené. Keby Mi nikto nepovedal, že táto pasáž bola vyňatá z konkrétnej kapitoly Božích slov, nemyslím si, že by niekto dokázal určiť, z ktorej kapitoly pochádza. Vôbec sa nezhodovala s originálom. Navonok títo ľudia konali svoju povinnosť: Tým, že zhudobnili Božie slová, aby ich všetci spievali a zvnútornili, mohli Božie slová neustále viesť a usmerňovať ľudí. Mohlo to pomôcť ľuďom vstúpiť do Božích slov. Aký úžasný skutok! Avšak kvôli tomu, že antikristom úplne chýbalo bohabojné srdce, zaobchádzali s Božími slovami, akoby to boli slová obyčajných ľudí v rozhovore. Svojvoľne ich vymazávali a zasahovali do nich. Bez jedinej otázky a bez povolenia či súhlasu kohokoľvek – a úplne bez akéhokoľvek oprávnenia – úplne zmenili Božie slová, a predsa viedli ľudí k presvedčeniu, že zhudobnením Božích slov konajú svoju povinnosť. Čo je to za správanie a metódu? Akú povahu majú ľudia, ktorí sa zapájajú do takéhoto správania a takejto metódy? Ľudia, ktorí využívajú takúto metódu, pristupujú k Božím slovám s takýmto postojom, majú v srdci skutočne pri zaobchádzaní s Božími slovami nejakú bázeň? Cenia si Božie slová? Zaobchádzajú s Božími slovami ako s pravdou? Súdiac podľa ich neúctivého a ľahkovážneho postoja k Božím slovám, nielenže si ich necenia, ale zaobchádzajú s Božími slovami ako s hračkami a svojvoľne ich menia podľa vlastného rozmaru. Nie je ich postoj k Božím slovám ukazovateľom ich postoja k Bohu samotnému? (Áno.) Je to presne to isté. Božie slová predstavujú Boha samotného; sú výrazom Boha, výrazom Jeho povahy a zjavením Jeho podstaty. Ak sú ľudia voči Božím slovám takí neúctiví a ľahkovážni, je samozrejmé, ako zaobchádzajú s Bohom samotným. To hovorí za všetko.

Ľudia navonok nasledujú Boha, zanechávajú všetko, vydávajú sa Mu a znášajú pre Neho ťažkosti, ale ich postoj k Božím slovám je neúctivý a ľahkovážny. Antikristi môžu dokonca krásne vyzdobiť knihu Slovo sa zjavuje v tele, zabaliť ju do látky a uložiť na najbezpečnejšie miesto. Ale čo to môže dokázať? Môže to ukázať, že si cenia Božie slová, že majú bohabojné srdce? Môžu tieto povrchné činy zakryť ich neúctivý postoj k Božím slovám? Nemôžu. Kedykoľvek čítajú Božie slová, vždy premýšľajú o zmene niektorých termínov, výrazov a tónov v nich. A do akej miery sú niektorí antikristi opovážliví? Keď v Božích slovách nájdu niečo, čo nezodpovedá ich predstavám, alebo si myslia, že formulácia je nevhodná či gramaticky nesprávna, alebo dokonca veria, že je nesprávne interpunkčné znamienko, budú to hlasno zdôrazňovať a zveličovať, želajúc si, aby celý svet vedel o nesprávne umiestnenom interpunkčnom znamienku, nevhodnom výbere slova alebo zdanlivo nerozumnom výroku v Božích slovách. Šíria to s posmešným a pohŕdavým tónom. Zdá sa, že v týchto chvíľach konečne nachádzajú to, čo považujú v Božích slovách za dôkaz chýb, páku na získanie výhody, chybu, a konečne sa môžu vo svojom srdci uistiť, že aj Božie slová majú chyby a že Boh nie je dokonalý. Nie je to povaha antikrista? Antikristi sa snažia nájsť chyby a omyly v Božích slovách; je to postoj nepriateľstva, nie postoj podriadenosti a prijatia. Keď hovoríme o tom, že antikristi svojvoľne zasahujú do Božích slov a vykladajú si ich, možno považovať práve spomenutý incident, ktorý sa stal v tíme pre chválospevy, za zasahovanie do Božích slov? (Áno.) Povedzte Mi, aký človek by tak svojvoľne menil Božie slová? Boja sa vôbec Boha? (Nie.) Čo je to za povahu? Po prvé, zaobchádzajú s Božími slovami ako s Božími slovami? (Nie.) Ako teda zaobchádzajú s Božími slovami? Zaobchádzajú s nimi ako s ľudskými slovami. Možno by bolo prijateľné meniť články o skúsenostných svedectvách ľudí, ak sú slová nesúvislé alebo nedokonalé, ale odvážiť sa urobiť to isté s Božími slovami, akú to má podstatu? Nie je to svojvoľné a bezohľadné konanie bez bohabojného srdca? Odvážiť sa svojvoľne komentovať a meniť Božie slová, meniť ich vždy, keď nevyhovujú vlastným predstavám alebo názorom – zodpovedá to vážnej podstate? (Áno.)

Kto ďalší je zapojený do zasahovania do Božích slov? Počas procesu kázania evanjelia prichádzajú niektorí potenciálni prijímatelia evanjelia do kontaktu s Božími slovami a majú rôzne predstavy o Božom tóne, štýle, perspektíve, z ktorej hovorí, a dokonca aj o použitých formuláciách a zámenách, okrem mnohých iných aspektov. Rôzni ľudia majú rôzne predstavy; tí z rôznych denominácií majú rôzny vkus a požiadavky. Niektorí členovia tímu pre evanjelium hovoria: „Je ťažké takto kázať evanjelium! Niektoré božie slová sú príliš drsné; pri niektorých sa zdá, akoby boh nadával ľuďom. Vôbec nie sú jemné, chýba im láska a všetko znie ako všedný jazyk. Niektoré sú špecificky zamerané na určité etniká, zatiaľ čo iné odhaľujú tajomstvá – ľudia nič z toho nepovažujú za prijateľné! Tieto slová sa stali prekážkou pre potenciálnych prijímateľov evanjelia, aby prijali božie nové dielo. Čo by sme mali robiť?“ Niekto povie: „Mám riešenie. Keďže potenciálni prijímatelia evanjelia nemôžu prijať božie nové dielo kvôli týmto slovám, prečo ich jednoducho nevymazať? Označte všetky slová a obsah, ktoré ľudia nie sú ochotní prijať, aj keby to bola jediná veta, a pri tlači ich odstráňte. Keď to budú potenciálni prijímatelia evanjelia čítať, nebudú tam žiadne slová, ktoré by zranili ich pýchu alebo city, ani nič, čo by odporovalo ich predstavám. Všetky božie slová budú vhodné, prijímatelia nebudú mať žiadne predstavy a budú môcť hladko prijať božie nové dielo.“ V tíme pre evanjelium to niektorí skutočne urobili a bez toho, aby sa čo i len spýtali alebo požiadali o súhlas Zhora, vytlačili a vo veľkom distribuovali brožúry obsahujúce tieto skrátené a upravené Božie slová. Kvôli pohodliu pri práci, aby získali viac ľudí, aby ukázali svoju pracovnú schopnosť a aby sa javili vo svojej povinnosti ako verní, vymysleli túto metódu a dokonca ju zrealizovali tým, že ju vytlačili do knihy. Ale táto kniha je úplne iná ako Slovo sa zjavuje v tele. Nie je táto metóda zasahovaním do Božích slov? (Áno.) Uvedomuje si väčšina ľudí, že zasahovanie do Božích slov je spôsob odporu voči Bohu? (Áno.) Má väčšina ľudí toto povedomie? Dnes, keď sme o tom v duchovnom spoločenstve toľko hovorili, môžete pohotovo povedať áno. Ale keby ste kázali evanjelium pred tromi alebo piatimi rokmi, boli by ste si vedomí, že ani jediné Božie slovo alebo veta by sa nemali meniť? Mali by ste také bohabojné srdce? (Nie.) V akom kontexte by vám teda chýbalo toto povedomie? Bolo by to v kontexte úplného nedostatku bohabojného srdca, že by ste sa odvážili svojvoľne zasahovať do Božích slov? Ak niekomu úplne chýba bohabojné srdce, odváži sa svojvoľne zasahovať do Božích slov, meniť pôvodný význam, spôsob Božej reči a želaný účinok určitej pasáže Božích slov, vymazávať úmysly, jadro a dôraz toho, čo táto pasáž vyjadruje – to všetko znamená zasahovanie.

Pred niekoľkými rokmi, počas náhodného stretnutia, položil niekto z tímu pre evanjelium otázku: „Keď svedčíme o božom novom diele určitej etnickej skupine, cítia odpor a nechcú počúvať časti, kde ich boh odhaľuje. Majú o týchto častiach predstavy. Tieto slová sa teda stávajú prekážkou pre ich prijatie božieho nového diela. Uvažujeme, že by sme tieto slová zmenili. Po zmene ich budú môcť prijať a už nebudú mať predstavy o božom novom diele ani o tomto vtelení boha.“ Čo si o tejto otázke myslíte? Keby nebolo tejto príležitosti stretnúť sa a diskutovať o práci na evanjeliu, možno by si zmenu týchto slov vzali na starosti. Možno by podľa ich predstáv potom prijalo Božie nové dielo tri, päť, desať alebo aj viac ľudí z tej etnickej skupiny. Ale keď to teraz necháme bokom, tí, ktorí kážu evanjelium, chcú vždy meniť Božie slová tak, aby boli v súlade s ľudskými predstavami. Vždy chcú vymazať slová, ktorými Boh odhaľuje a súdi skazené ľudstvo, ktorými odhaľuje podstatu skazeného ľudstva. Aká je povaha takéhoto správania? Odráža tento druh konania bohabojné srdce? (Nie.) Podľa Môjho názoru to nie je tak, že by ľudia určitého etnika alebo denominácie mali predstavy o Božích slovách; predstavy majú v zásade ľudia, ktorí evanjelium kážu. Božie slová u nich neprejdú; v hĺbke duše sú voči nim odolní a majú k nim odpor. Tieto slová od Boha nechcú počúvať a nemajú ich radi. Veria, že ak sú to skutočne božie slová, mali by byť láskyplné a nemali by ľudí odhaľovať tak donaha a priamo, akoby im dávali facku. Preto ak majú kázať evanjelium, dôrazne požadujú, či by sa tieto slová nemohli odstrániť. Aby Boh kázal evanjelium a získal ľudí, mohol by spraviť aspoň raz ústupok, hovoriť taktnejšie a ľúbivejšie? Aby viac ľudí prijalo Božie nové dielo, aby priviedol viac ľudí pred Boha, môže Boh zmeniť Svoju stratégiu a spôsob reči, urobiť kompromis a ustúpiť skazenému ľudstvu, pokloniť sa, ospravedlniť sa a prosiť o odpustenie? V podstate teda problém spočíva v evanjelizačných pracovníkoch, nie v ľuďoch nejakej konkrétnej denominácie. Bez zmeny jediného slova alebo vety Božích slov a vzhľadom na to, že v dôsledku Božích slov si všetci ľudia môžu vytvoriť predstavy, stále existuje veľa tých, ktorí postupne prichádzajú pred Boha a prijímajú Jeho nové dielo. Zabránili im ich predstavy prijať Božie nové dielo? Vôbec nie. Keby tieto slová, ktoré hovorí Boh, neboli tým, čo človek potrebuje, a neodrážali by skutočnú situáciu človeka, potom by bolo pochopiteľné, že ľudia Božie slová neprijímajú, a Boh by mohol zvážiť zmenu Svojho spôsobu reči a obsahu Svojej reči. Avšak každé slovo a veta, ktoré Boh hovorí, odráža skutočnú situáciu človeka a súvisí so vstupom človeka do života a jeho spásou. Ak majú ľudia predstavy a nemôžu ich prijať, dokazuje to, že ľudia sú podlí, špinaví a tak hlboko skazení a že nie sú hodní prísť pred Boha. Nedokazuje to, že Božie slová sú nesprávne alebo že nie sú pravdou.

Čo by sa malo robiť s tým, že skazené ľudstvo má predstavy o Božích slovách a diele? Tí, ktorí kážu evanjelium, boli polievaní Božími slovami a počúvali ich toľko rokov. Nehovoriac o tom, koľko pravdy chápete, len teoreticky povedané, vízie Božieho diela, Božie úmysly, účel Božieho šesťtisícročného plánu riadenia, dielo Božej spásy človeka – nepochopili ste, nezapamätali ste si a neosvojili ste si všetky tieto aspekty pravdy? Keby si bol vybavený týmto všetkým, stále by si sa bál, že ľudia budú mať predstavy? Ak sa bojíš, mal by si to potenciálnym prijímateľom evanjelia proaktívne objasniť; svedčiť im o Božích úmysloch, jasne vysvetliť pravdu! Ak ich po toľkých rokoch počúvania Božích slov stále nedokážeš vysvetliť alebo objasniť, potom si úplne nanič! Vykonávaš túto povinnosť a každý deň sa zaoberáš týmito témami, týmto obsahom, týmito záležitosťami – prečo by si vôbec pomyslel na použitie takej opovrhnutiahodnej metódy, ako je zasahovanie do Božích slov, aby si kázal evanjelium a získaval ľudí? Navonok sa to môže zdať len ako chybné konanie, opovrhnutiahodný prostriedok, prejav neschopnosti, ale v podstate ide o nepochybný prejav podstaty antikrista – nič menej. Boží ľudia si cenia Božie slovo, vážia si Božie slovo, boja sa Božieho slova, rešpektujú každé slovo a vetu, ktorú Boh hovorí, ako aj to, ako hovorí, z akej perspektívy hovorí a čo hovorí v každej pasáži. Iba Boží nepriatelia sa často vysmievajú Jeho slovám a pohŕdajú nimi. Opovrhujú nimi. Nepovažujú Božie slová za pravdu, za slová vyjadrené Stvoriteľom. Preto vo svojich srdciach často túžia zasahovať do Božích slov a svojvoľne si ich vykladať. Pokúšajú sa použiť svoje spôsoby, svoje postupy myslenia a logiku svojho myslenia na zmenu Božích slov tak, aby vyhovovali vkusu skazeného človeka, názorom skazeného človeka, a spôsobom myslenia a filozofii skazeného človeka, v snahe získať nakoniec uznanie od viacerých ľudí. Božie slovo je Božie slovo, bez ohľadu na to, o ktorú časť Božích slov ide, ako je povedané a z akej perspektívy je povedané. Boh často používa ľudské jazyky, ľudské metódy, ako aj spôsoby, tón reči a slovnú logiku, ktoré sú pre ľudí oveľa ľahšie pochopiteľné. Zámerom je, aby skazené ľudstvo mohlo ľahšie porozumieť Božiemu slovu, lepšie ho oceniť a ľahšie ho získať, aby mohlo pochopiť pravdu v Jeho slovách, aby Boh vysvetlil Svoje úmysly a povedal ľudstvu o tom, do čoho by malo vstúpiť. A predsa práve tieto nenápadné metódy a tento nenápadný tón a rôzne nenápadné slová zneužívajú antikristi na odsúdenie Boha a na popretie toho, že Jeho slovo je pravda. Nie je to tak? (Áno.) Antikristi často porovnávajú vedomosti a diela slávnych ľudí, dokonca aj prejavy, dikciu a vystupovanie slávnych ľudí s Božími slovami. Čím viac porovnávajú, tým viac majú pocit, že Božie slová sú príliš plytké, príliš priamočiare, príliš hovorové. Preto chcú čoraz viac meniť Božie slová, „opravovať“ ich, ako aj „opravovať“ tón, štýl a perspektívu, z ktorej Boh hovorí. Bez ohľadu na to, ako Boh hovorí alebo aký veľký úžitok Jeho slová prinášajú človeku, antikristi vo svojich srdciach nikdy nepovažujú Božie slová za pravdu. Nehľadajú v Božích slovách pravdu, princípy praktizovania ani cestu pre vstup do života. Namiesto toho neustále pristupujú k Božím slovám z perspektívy podrobného skúmania, s postojom štúdia, s postojom dôkladného skúmania a vyšetrovania. Po všetkom tom podrobnom skúmaní a vyšetrovaní majú stále pocit, že je veľa Božích slov, ktoré treba zmeniť a upraviť. Takže antikristi, odo dňa, keď prvýkrát prišli do kontaktu s Božími slovami, až dodnes – po tom, čo verili 10, 20 alebo 30 rokov – v hĺbke duše stále neveria, že Božie slová obsahujú život, pravdu, bránu do kráľovstva alebo cestu do neba, o ktorých ľudia hovoria. Nevidia to a nedokážu to objaviť. Čo teda cítia? Čudujú sa, prečo čím viac veria, tým viac sa im zdajú Božie slová príliš hovorové. Čudujú sa, prečo čím viac veria, tým menej sa o Božie slová zaujímajú. Začínajú pochybovať, či sú Božie slová skutočne pravdou. Čo je to za znamenie? Je to dobré alebo zlé znamenie? (Zlé znamenie.) Je to hotový zázrak, že verili v Boha až do tohto bodu! Svojou vierou sa dostali do slepej uličky a úplne stratili zo zreteľa pravdu. Nie je to koniec ich viery?

Všimli ste si takúto skutočnosť? Odo dňa, keď všetci začali veriť v Boha, čítať Jeho slová, zanechávať svoje rodiny, kariéry, štúdium a vyhliadky vo svete, všetci boli na rovnakej štartovacej čiare. Ale nebadateľne, počas pretekov, niektorí ľudia zaostali a prestali mať záujem konať svoju povinnosť. Kam išli? Niektorí boli preradení do skupín B, iní do bežných cirkví a niektorí sotva zvládli zostať v cirkvách s čiastočnou povinnosťou. Tí, ktorí nechcú konať svoju povinnosť v Božom dome a stávajú sa objektmi na vyčistenie, ktorí už nie sú spôsobilí konať svoju povinnosť – prečo skončili tam, kde sú dnes? Ak sa pokúsiš vnímať ich postoj k Bohu ľudskými očami, neuvidíš to, pretože nevieš, čo je v ich srdciach. Či Boha milujú alebo nenávidia, či Mu odporujú alebo sa Mu podriaďujú, to nevieš rozoznať. Ako teda určíš povahu-podstatu človeka? Je to ľahké: Stačí sa pozrieť na jeho postoj k Božím slovám. Táto skupina ľudí má jednu spoločnú črtu, pokiaľ ide o postoj k Božím slovám: Bez ohľadu na situáciu nepociťujú pre svoje zaopatrenie potrebu Božích slov. Bez ohľadu na to, akým ťažkostiam čelia, nehľadajú v Božích slovách princípy ani pravdu. Títo ľudia zriedka čítajú Božie slová a dokonca cítia odpor, keď niekto číta a modlí sa Božie slová alebo hovorí v duchovnom spoločenstve o svojom chápaní týchto slov. Ako prejavujú odpor? Myslia si: „Už viem všetko, čo hovoríš; nemusíš to hovoriť. Tieto božie slová som už čítal; všetkému rozumiem.“ Ak všetkému rozumejú, prečo boli vyčistení? Prečo boli preradení do skupín B? Čo sa deje? Koreňom je, že títo ľudia v podstate neprijímajú Božie slová; opovrhujú nimi a sú voči nim nepriateľskí. Môže Božie slová praktizovať niekto, kto nimi opovrhuje a je voči nim nepriateľský? Keď im povieš: „Ak si sa stretol s nejakou situáciou, mal by si si prečítať Božie slová!“, aký je ich postoj? Aké sú ich konkrétne reakcie? (Povedali by, že praktické problémy si vyžadujú praktické riešenia; nie je potrebné čítať Božie slová.) Myslia si, že čítanie Božích slov je hmlistý prístup a praktické problémy si vyžadujú praktické riešenia. Toto je tón antikrista. Čo tým myslia? „Ľudia majú svoje vlastné spôsoby; na čo je dobré čítať božie slová? Myslíš si, že božie slová môžu vyriešiť všetko?“ Predpokladajú, že ak človek narazí na nejakú ťažkosť, je to len ťažkosť, vôbec nie odraz jeho vnútorného stavu alebo povahy. Nevidia to, ani to neuznávajú ako skutočnosť. Veria: „Ľudské ťažkosti sú ako stroj, ktorému chýba skrutka; stačí vložiť skrutku a je to opravené. Prečo hľadať božie slová? To je všetko falošná duchovnosť. Ja by som to nikdy neurobil; je to hlúpe! Myslíš si, že božie slová môžu vyriešiť všetko? Vôbec to tak nie je.“ Toto je jasne niekto, kto neprijíma pravdu. Navyše, keď niektorí ľudia čelia problémom a ty s nimi hovoríš v duchovnom spoločenstve, aby si im pomohol, keď im prečítaš pasáž z Božích slov, po vypočutí odpovedia: „Tú pasáž som sa už naučil naspamäť, recitoval som ju mnohokrát. Prečo mi to hovoríš? Rozumiem tomu lepšie ako ty a je to zbytočné, môj problém to nevyrieši!“ V čom je tu problém? (Neprijímajú pravdu.) Neprijímajú pravdu a odmietajú uznať svoju vlastnú skazenosť, čo je problematické. Nepriznávajú si svoju skazenosť, takže si myslia, že čítanie Božích slov je len povrchné, že je to zbytočné. Chcú nájsť rýchle riešenie, zázračný liek na vyriešenie svojich problémov, a podstatou tohto problému je odmietanie prijať pravdu.

Máte nejaké príklady týkajúce sa tohto prejavu zasahovania do Božích slov a ich vykladania? (Pri výrobe 20. videa zborového albumu Boh nariadil, aby sa texty z Písma uvádzali na obrazovke jeden za druhým. V tom čase sa niektorým bratom a sestrám zdali tieto texty príliš dlhé a niektoré frázy vymazali. Neskôr Boh tento problém odhalil a dosť prísne to rozobral, pričom povedal, že išlo o rúhanie sa Božím slovám.) Pokiaľ ide o pôvodné Božie slová zaznamenané v Biblii, sú to Božie slová a ľudia ich nesmú meniť. To isté platí pre proroctvá niektorých prorokov; aj tie sú Božími slovami, sú inšpirované Bohom a tiež by sa nemali meniť. Z Môjho pohľadu, hoci tieto slová nie sú v pôvodnom jazyku a ide o preklady, význam preloženého textu ostal počas mnohých rokov revízií do značnej miery presný. Toto by si mal uznať. Takže ak sa tieto slová používajú v bežnom duchovnom spoločenstve, nemusia byť prerozprávané v plnom znení; môže sa sprostredkovať ich podstata. Skutočné fakty by sa však nemali meniť. Pri citovaní sa musia vyňať pôvodné úplné vety. Ako vám znie tento princíp? (Dobre.) Prečo to robiť takto? Niektorí ľudia hovoria: „To je všetko minulosť, musíme byť takí vážni?“ Nie, ide o postoj, o zmýšľanie. Či už v minulosti, prítomnosti alebo budúcnosti, Božie slová sú Božie slová a nemali by sa stotožňovať s ľudskými slovami. Ľudia by mali k Božím slovám pristupovať s dôsledným postojom. Po preklade Biblie z pôvodného textu do rôznych jazykov sa niektoré významy nemusia presne zhodovať s originálom, prípadne môžu existovať rozdiely medzi tou istou vetou v preklade a v pôvodnom texte. Prekladatelia môžu pridať: „Poznámka: to a to,“ alebo pridať niečo do zátvoriek: „Alebo preložené ako...“ Myslíte si, že ľudia, ktorí prekladali pôvodné texty Biblie boli všetci veriaci v Boha? (Nemuseli byť.) Určite to neboli ľudia, ktorí sa báli Boha a vyhýbali sa zlu, tak prečo by mali dokázať túto úlohu zvládnuť s takou presnosťou? Neverci to nazývajú profesionalitou, ale veriaci v Boha by to mali nazývať bohabojným srdcom. Ak nemáš ani toľkoto bohabojného srdca, si stále veriacim v Boha?

K Božím slovám musíš mať zbožný postoj, a keď sa zhromaždíte a hovoríte v duchovnom spoločenstve o Božích slovách, po ich prečítaní môžeš začleniť svoje osobné skúsenosti do rozprávania o svojom vlastnom poznaní a o tom, čo si sa z týchto skúseností naučil. Nesmieš však zaobchádzať s Božími slovami ako so svojím súkromným dielom a vykladať si ich, ako sa ti zachce. Božie slová nepotrebujú, aby si ich vysvetľoval. Ani by si ich nedokázal vysvetliť jasne alebo zrozumiteľne. Stačí, že máš určité malé osvietenie a osvetlenie alebo skúsenosť, ale bolo by nemožné snažiť sa vysvetliť pravdu alebo sa snažiť použiť svoje vysvetlenie, aby ľudia pochopili Božie úmysly. Je to nesprávny spôsob konania. Niektorí ľudia napríklad čítajú v Božích slovách, že Boh miluje čestných ľudí. Boh kedysi povedal človeku: „Nech však vaše áno znamená áno a vaše nie nech znamená nie: čokoľvek iné pochádza zo zla.“ (Mt 5, 37) Dnes Božie slová tiež vyzývajú ľudí, aby boli čestní. Aký by teda mal byť správny postoj k Božím slovám a požiadavkám? Hľadaj v Božích slovách: Boh povedal: „Nech však vaše áno znamená áno a vaše nie nech znamená nie.“ Ako sa teda presne správajú tí, ktorí sú v Božích očiach čestní? Ako čestní ľudia hovoria, ako konajú, ako pristupujú k svojej povinnosti a ako harmonicky spolupracujú s ostatnými? Ľudia by mali v Božích slovách hľadať tieto princípy a cesty praktizovania a stať sa čestnými ľuďmi, akých On vyžaduje. To je správny postoj. Takýto postoj by mali mať tí, ktorí hľadajú pravdu. Ako sa teda správajú tí, ktorí nehľadajú ani nemilujú pravdu a ktorí nemajú bohabojné srdce voči Bohu a Jeho slovám? Po prečítaní Božích slov si myslia: „Boh vyžaduje, aby ľudia boli čestní; to povedal pán Ježiš predtým. Dnes boh opäť hovorí, aby ľudia boli čestní. Chápem – nie sú čestní ľudia jednoducho tí, ktorí sú nevinní? Nie je to tak, ako hovoria ľudia, že nevinní ľudia vždy zvíťazia, že ‚Dobrý človek má pokojný život‘ a že je hriechom podvádzať tých, ktorí sú nevinní? Pozrite, boh napráva krivdy, ktoré utrpeli nevinní.“ Sú tieto slová pravdou? Sú to pravda-princípy, ktoré identifikovali z Božích slov? (Nie.) Čo sú teda tieto slová? Mohli by sa nazvať kacírstvami a bludmi? (Mohli.) Tí, ktorí nemajú duchovné porozumenie a nemilujú pravdu, vždy spájajú Božie slová s tým, čo sa medzi ľudstvom považuje za ľúbivé pre ucho a správne. Neznamená to znižovanie hodnoty Božích slov? Neopisuje sa tým pravda ako druh sloganu medzi ľudstvom, argument pre to, ako sa správať? Boh vyzýva ľudí, aby boli čestní, ale títo ľudia ignorujú, ako sa správajú tí, ktorí sú čestní, ako byť čestný a aké sú zásady čestnosti. Nehanebne tvrdia, že Boh žiada, aby ľudia boli nevinní, a že ľudia, ktorí sú nevinní, povaľači a blázni, sú všetci čestní. Nie je to nesprávny výklad Božích slov? Nesprávne si vykladajú Božie slová, a predsa sa považujú za veľmi bystrých. Zároveň si myslia, že Božie slová nepredstavujú nič iné ako toto: „Pravda nie je taká hlboká, však? Neznamená to len byť nevinným človekom? Je celkom jednoduché byť nevinným človekom: Nekradni a nenadávaj ľuďom ani nebi ostatných. ‚Poprava neprináša nič iné, len padanie hláv; buď zhovievavý všade, kde je to možné.‘ Buď zhovievavý k ostatným vo všetkých veciach, buď prísny na seba a tolerantný k ostatným, buď dobrým človekom a ‚Dobrý človek má pokojný život‘.“ Hovoria veľa, ale nič z toho nie je v súlade s pravdou; sú to len čisté kacírstva a bludy. Zdá sa, že to má nejaký vzťah k Božím slovám, zdá sa, že to má s nimi nejaké spojenie, ale keď človek o tej veci uvažuje a rozpoznáva ju, uvedomí si, že ide len o zavádzajúce výroky, iba bludy, ktoré vyrušujú myšlienky ľudí. Boh napríklad hovorí, že v Jeho podstate je láska, že miluje človeka. Božia láska k človeku sa ľuďom preukazuje prostredníctvom toho, čo hovorí, spôsobu, akým zaobchádza s človekom, Jeho usilovného úmyslu spasiť človeka a nespočetných aspektov toho, ako v človeku pôsobí. Zároveň s tým, ako ukazuje Svoju spásu človeka, sa stáva zrejmým aj Boží úmysel a prostriedky, ktorými človeka zachraňuje, aby ľudia spoznali Božiu lásku. Čo si myslia tí ľudia, ktorým chýba duchovné porozumenie? „Boh je boh, ktorý miluje človeka. Boh chce, aby bol každý človek spasený, a nechce, aby sa niekto dostal do záhuby. Boh povedal, že navrátený márnotratný syn má väčšiu hodnotu ako zlato.“ Povedal to Boh? Sú to pôvodné Božie slová? (Nie.) Čo ešte hovoria? „Záchrana jedného života je lepšia ako postavenie sedemposchodovej pagody“ a „Budha je dobrotivý“. Neobracajú veci hore nohami? Očividne len predstierajú, že sú duchovní, že rozumejú Božím slovám a že milujú pravdu. Zjavne nevidia dovnútra, sú to laici a blázni bez duchovného porozumenia. Stretol som veľa takýchto ľudí – sú to unáhlení ľudia, odvážni v reči, ale bez rozumu, myšlienky. Výplody v ich mysliach nie sú ničím iným ako kacírstvami, bludmi a podvodmi. Ľudia, ktorí majú najväčšiu schopnosť zavádzať iných a dokážu často používať tieto kacírstva a bludy, aj niektoré zdanlivo rozumné teologické argumenty na zavádzanie iných, pričom ich nútia poslúchať a praktizovať to, čo hovoria – to sú antikristi. Navonok sa zdajú byť vysoko duchovní, často pred ostatnými citujú pasáže z Božích slov, a keď ich svojvoľne vyložia, vypustia nejaké kacírstva a bludy. Takýchto ľudí možno nájsť v každej cirkvi. Pomáhajú a vedú ľudí pod vlajkou citovania a hovorenia v duchovnom spoločenstve o Božích slovách, ale v skutočnosti to, čo ľuďom vštepujú, nezodpovedá tomu, čo Božie slová vyžadujú od človeka, ani pravde-princípom obsiahnutým v Božích slovách. Skôr ide o kacírstva a bludy, s ktorými prichádzajú prostredníctvom spracovania, výkladu a predstavovania si na základe Božích slov. V dôsledku toho sa ľudia vzďaľujú od Božích slov a namiesto toho poslúchajú ich. Spôsobuje to vyrušovanie a zavádzanie ľudí. Sú napríklad takí, ktorí hovoria: „Pri konaní diela svojho šesťtisícročného plánu riadenia boh zažil opustenie a odpor celého ľudstva; boh je boh a jeho srdce nemá hraníc! Ako ľudia hovoria: ‚Srdce premiéra je dosť veľké na to, aby sa v ňom plavila loď‘ a ‚Pre džentlmena nikdy nie je príliš neskoro na pomstu.‘ Aký veľkodušný je boh!“ Navonok sa zdá, že svedčia o Bohu a o tom, čo Boh má a čím je pre ľudí, ale aké posolstvo v skutočnosti odovzdávajú? Je to pravda? Je to skutočne podstata Boha? (Nie.) O kom svedčia? Svedčia o premiérovi. Prirovnávajú Boha k premiérovi, k džentlmenovi – nie je to rúhanie? Možno takéto slová nájsť v Božích slovách? (Nie.) Odkiaľ teda tieto slová prišli? Od satana. Antikristi nielenže nesvedčia o Bohu, ale aj prekrúcajú fakty a rúhajú sa Bohu, pričom často zavádzajú tých, ktorí nemajú žiadny základ, ktorým chýba pravá viera v Boha a ktorí nie sú schopní pochopiť pravdu. Títo ľudia majú nízke duchovné postavenie, nemajú žiadny základ a nemajú schopnosť pochopiť pravdu. Preto sú týmito kacírstvami a bludmi zavádzaní. Antikristi považujú kacírstva a bludy za duchovné výroky. Jedna z vecí, ktoré tvrdia o Božej láske, je, že „Boh chce, aby bol každý človek spasený, a nechce, aby sa niekto dostal do záhuby“. Keď hovoria o tom, čo Boh vyžaduje od človeka, ich ďalší výrok znie: „Dobrý človek má pokojný život.“ A o tom, že Boh nepamätá na priestupky ľudí a ponecháva im šancu na pokánie, hovoria: „Poprava neprináša nič iné, len padanie hláv; buď zhovievavý všade, kde je to možné.“ Možno takéto slová nájsť v Božích slovách? (Nie.) Prečo sa tak nahnevám, len čo počujem tieto slová? Prečo ma tak obťažujú? Prečo ma tak rozrušujú? Koľko rokov títo ľudia čítajú Božie slová? Sú tupí alebo sa zbláznili? Kde sa v Božích slovách spomínajú takéto veci? Kedy Boh vyžadoval, aby ľudia boli nevinní? Kedy Boh vyžadoval, aby sa ľudia riadili výrokom: „Poprava neprináša nič iné, len padanie hláv; buď zhovievavý všade, kde je to možné?“ Robí Boh toto? Kde v týchto kacírstvach a bludoch, ktoré zastávajú, možno nájsť nejakú súvislosť s tým, čo Boh vyžaduje od ľudstva, s Jeho úmyslami a pravdou-princípmi? Vôbec spolu nesúvisia. Boh napríklad dovoľuje ľuďom mať ašpiráciu, odhodlanie a úsilia, ale antikristi hovoria: „Boh nás povzbudzuje, aby sme mali úsilia. Existuje príslovie, ktoré to dobre vyjadruje: ‚Vojak, ktorý nechce byť generálom, nie je dobrý vojak.‘“ Toto príslovie je akýmsi spoločenským trendom, spoločenským názorom – je vhodné používať ho v Božom dome? Je užitočné? (Nie.) S ktorým z Božích slov sa tento výrok zhoduje? Súvisí s Božími slovami? (Nie.) Prečo to teda antikristi hovoria? Ich cieľom pri vyslovení tohto výroku je, aby ľudia hlboko pocítili, že sú veľmi duchovní, že majú porozumenie Božím slovám a osvietenie z nich, že majú schopnosť chápať pravdu a že nie sú nevedomými prostými ľuďmi. Dosahuje to však ich očakávaný účel? Keď počujete tieto slová, cítite vo svojich srdciach súhlas alebo odpor? (Odpor.) Akým spôsobom to vo vás vyvoláva odpor? (Antikristi spájajú satanove bludy s Božími slovami, čím ich prekrúcajú. Všetkým slovám, ktoré hovoria, chýba duchovné porozumenie.) Antikristi hovoria len slová, ktoré odrážajú nedostatok duchovného porozumenia. V dôsledku toho sa ľudia pri ich počúvaní cítia znechutení a majú k nim odpor. Zjavne nerozumejú Božím slovám, nedokážu ich pochopiť a chýba im kvalita a schopnosť chápať Božie slová. Napriek tomu predstierajú, že im rozumejú a bez hanby ich vykladajú iným, pričom hovoria nepodstatné a amatérske slová, ktoré ľudí znechucujú, neponúkajú žiadne poučenie a namiesto toho rozrušujú myšlienky ľudí. To je skutočne ohavné! Čo by ste mali robiť, keď stretnete takýchto ľudí? (Musíme rozobrať mylné časti toho, čo hovoria.) Ako by ste to mali urobiť? V skutočnosti je to celkom jednoduché. Povieš im: „Veľmi sa mi nepozdáva, ako chápeš Božie slová po ich prečítaní.“ Odpovedia: „Nemyslím si to, mám pocit, že je to dobré.“ Povieš: „Myslíš si, že je to dobré bez ohľadu na všetko, takže podľa tvojej úvahy to znamená, že Božie slová sú rovnocenné ľudským kacírstvam a bludom? Ak súhlasíš s týmito kacírstvami a bludmi, prečo potom vôbec čítaš Božie slová? Nemusíš ich čítať. Tento tvoj problém je teraz vážny – zaobchádzaš s Božími slovami ako s filozofiou podlého ľudstva pre svetské záležitosti, ako s metódami riešenia vecí a názormi podlého ľudstva. Podľa tvojho názoru sú čestní ľudia, o ktorých hovorí Boh, rovnakí ako nevinní ľudia, obrovskí hlupáci a obmedzenci. Každé slovo, ktoré Boh hovorí, vykladáš pomocou ľudských výrazov, pričom ich stotožňuješ s omylmi a výrokmi zhrnutými podlým ľudstvom. Naznačuješ teda, že Božie slová sú ľudské slová, ľudský jazyk a ľudské kacírstva a bludy? Ak chápeš Božie slová takto, nerozumieš im; rúhaš sa im a rúhaš sa Bohu.“ Dokázali by ste všetci jasne povedať tieto slová? Keby Božie slová znamenali to, čo hovoria antikristi, prečo by potom Boh jednoducho nepovedal tie slová priamo? Keď Boh hovorí ľuďom, aby boli čestní, prečo im jednoducho nepovie, aby boli nevinní a boli dobrými ľuďmi, a tým to neskončí? Je to len rozdiel vo formulácii? (Nie.) Božie slová sú pravda a v nich spočíva cesta, ktorú môžu ľudia praktizovať. Ak ľudia konajú a žijú podľa Božích slov, môžu sa stať ľuďmi, ktorí sa boja Boha a vyhýbajú sa zlu, ľuďmi, ktorí sú v súlade s Božími úmyslami. Na druhej strane konanie a žitie podľa toho, čo hovoria ľudia, mení človeka na úplného popletenca, na hotového živého satana. Uznávate tento bod? Aký by bol výsledok, keby ste konali a praktizovali podľa toho, čo Boh povedal – aby ste boli čestnými ľuďmi? A aký by bol výsledok, keby ste konali a žili podľa toho, čo ľudia nazývajú dobrým alebo nevinným človekom? Neboli by výsledky odlišné? (Áno.) Aký je teda výsledok života čestného človeka? (Mať normálnu ľudskú prirodzenosť, byť schopný uctievať Boha, nazývať veci pravým menom a dokázať byť úprimný a otvorený voči Bohu. Ak sa človek správa ako nevinný alebo dobrý človek, ako ho definujú ľudia, stáva sa čoraz prefíkanejším a zručnejším v pretvarovaní sa. Hovorí len príjemné slová, žije podľa satanovej filozofie pre svetské záležitosti a stáva sa živým satanom.) Vidíš, je v tom rozdiel, však? Konanie a žitie podľa toho, čo Boh nazýva čestným človekom, robí srdce človeka čoraz čistejším; jeho srdce je schopné byť otvorené Bohu a dokáže odovzdať svoje srdce Bohu bez pretvárky, podvádzania či falšovania. Jeho srdce sa pred Bohom neskrýva, ale je Mu jednoducho otvorené. To, čo si myslí vo vnútri, sa navonok prejavuje a žije, a to, čo sa navonok prejavuje a žije, je v súlade s tým, čo je v ňom. Toto Boh chce; toto je pravda. Na druhej strane, aké sú princípy správania sa a princípy praktizovania tých, ktorých ľudia nazývajú nevinnými alebo dobrými? V skutočnosti je to všetko len maska. Nehovoria pohotovo to, čo si myslia, ani to nedovoľujú vidieť iným. Neuvážene nezraňujú sebaúctu alebo záujmy iných, ale neubližovanie iným slúži aj na sebazáchovu. Vo vnútri sú opatrní a navonok maskovaní, javia sa ako obzvlášť zbožní, tolerantní, trpezliví a súcitní. Ale nikto nevidí, čo si myslia vo vnútri; je v nich skazenosť, odpor a vzdorovitosť, hoci to iní nevidia. Navonok predstierajú, že sú obzvlášť povznášajúci, jemní a láskaví. Bez ohľadu na to, koľko zlých vecí urobia alebo akí sú vo vnútri vzdorovití či podlí, nikto to nespozná. Navonok sú tiež ochotní pomáhať iným a dávať chudobným, vždy pripravení vyhovieť, skutočný živý Lei Feng. Vždy sa usmievajú a ukazujú ostatným svoju najlepšiu stránku. Bez ohľadu na to, koľko sĺz v súkromí vyronili, pred ostatnými majú vždy úsmev na tvári, vďaka čomu sa ľudia cítia povznesene. Nenazývajú presne toto ľudia dobrým človekom? Keď porovnáme tohto dobrého človeka s čestným človekom, ktorý z nich je pozitívny? Ktorý z nich vlastní pravdu-realitu? (Čestný človek.) Čestní ľudia vlastnia pravdu-realitu, Boh ich miluje a spĺňajú Božie štandardy, ako to On vyžaduje, zatiaľ čo dobrí a nevinní ľudia nie; sú presne tým druhom ľudí, ktorých Boh odsudzuje a zavrhuje. Keď si antikristi svojvoľne vykladajú čestných ľudí, ktorých Boh vyžaduje, len ako dobrých alebo nevinných ľudí, nie je to istý druh nebadateľného odsúdenia toho, čo Boh povedal? Nie je to rúhanie sa Božím slovám? Nie je to rúhanie sa pravde? Je to zjavná skutočnosť. Antikristi nerozumejú Božím slovám, a už vôbec nie tomu, čo je pravda, a predsa sa uchyľujú k chybným argumentom a slepo uplatňujú svoje vlastné výklady, predstierajú porozumenie, keď nemajú ani potuchy. Divoko a svojvoľne prekrúcajú Božie slová, zavádzajú a vyrušujú ostatných. Konali by ste takto? Predstierať, že rozumiete Božím slovám, keď im zjavne nerozumiete, a na základe doslovného chápania používať vlastnú slovnú zásobu, výrazy a názory na výklad a vymedzenie Božích slov – taká je povaha antikrista.

Aký je rozdiel v podstate medzi Božími a ľudskými slovami a medzi pravdou a učením? Vďaka Božím slovám ľudia rastú v rozume a svedomí, konajú podľa princípov a to, čo žijú, sa stáva čoraz viac naplnené realitou pozitívnych vecí. Na druhej strane, ľudské slová sa môžu zdať v dokonalom súlade s vkusom a predstavami ľudí, ale nie sú pravdou, sú plné nástrah, pokušení, kacírstiev a bludov. Takže ak ľudia konajú podľa týchto slov, to, čo žijú, sa bude čoraz viac vzďaľovať od Boha a od Božích štandardov. Ešte vážnejšie je, že spôsob, akým ľudia žijú, sa stane čoraz horším a podobnejším satanovi. Keď ľudia žijú a konajú úplne podľa ľudských kacírstiev a bludov, keď si úplne osvoja tieto argumenty, žijú ako satan. A ak žijú život ako satan, neznamená to snáď, že sú satanmi? (Áno.) Takže sa „úspešne“ stali živými satanmi. Niektorí ľudia hovoria: „Neverím tomu. Chcem byť len nevinným človekom, ktorého majú ostatní radi. Chcem byť niekým, koho väčšina ľudí považuje za dobrého, a potom uvidím, či v tom boh nájde zaľúbenie alebo nie.“ Ak neveríš tomu, čo hovorí Boh, choď a pozri sa. Uvidíš, či sú Božie slová pravda, alebo či sú pravdou ľudské predstavy. Toto je rozdiel v podstate medzi Božími slovami a ľudskými slovami. Je to podstatný rozdiel medzi pravdou na jednej strane, a kacírstvami a bludmi na druhej strane. Bez ohľadu na to, ako sa zdá, že ľudské kacírstva a bludy vyhovujú vkusu ľudí, nikdy sa nemôžu stať ich životom; zatiaľ čo bez ohľadu na to, aké neprikrášlené sa zdajú byť Božie slová, aké sú hovorové a v rozpore s predstavami ľudí, ich podstatou je pravda. Pokiaľ je to, čo ľudia robia a žijú, v súlade s princípmi Božích slov, nakoniec sa jedného dňa stanú skutočnými stvorenými bytosťami, ktoré sú na požadovanej úrovni a budú schopné báť sa Boha a vyhýbať sa zlu. Naopak, ak ľudia nepraktizujú podľa Božích slov a nekonajú podľa Božích požiadaviek, nemôžu sa stať stvorenými bytosťami na požadovanej úrovni. Ich činy a cesta, po ktorej kráčajú, budú Bohom len zavrhnuté; taká je skutočnosť. Máte vďaka tomuto duchovnému spoločenstvu nové porozumenie alebo pojem o Božích slovách? Čo sú Božie slová? Sú pravdou, cestou a životom – v tom nie je žiadna falošnosť. Iba antikristi, tí, ktorí majú vrodený odpor k pozitívnym veciam a nenávidia ich, zaobchádzajú s Božími slovami s opovrhnutím, nepovažujú Božie slová za pravdu a popierajú skutočnosť, že Božie slová sú pravdou, cestou a životom. Nikdy neprijmú Božie slová ako svoj život. Ide o skupinu ľudí, ktorých nemožno zachrániť. Po takomto duchovnom spoločenstve niektorí chápu, že tieto prejavy sa rovnajú zasahovaniu do Božích slov a ich svojvoľnému výkladu, čo sú prejavy antikristov. Povedali by ste, že sem patria aj tí, ktorí usporadúvajú Božie slová? (Áno.) Naozaj? Čo znamená zasahovanie? (Znamená to svojvoľne niečo vymazať alebo pridať, čím sa zmení pôvodný význam Božích slov. To je zasahovanie. Ak sú Jeho slová usporiadané podľa princípov, potom nejde o zasahovanie.) Správne, presne to musíte pochopiť. S týmto porozumením nebudete mať pri usporadúvaní Božích slov žiadne obavy, však? Dokážete teraz správne pochopiť princípy? Keď ťa požiadajú o usporiadanie, nie je to pozvánka na zasahovanie. Sú aj takí, ktorí vykonávajú prekladateľskú prácu – od týchto ľudí sa žiada, aby prekladali Božie slová priamo a aby prekladali pôvodný význam Božích slov a samotné Božie slová do iného jazyka, nie aby pri preklade Božie slová vykladali. Nie si kvalifikovaný na to, aby si ich vykladal, a musíš si na to dávať pozor a byť opatrný. Dobre pochop princípy, pochop, čo predstavuje zasahovanie a čo nie – dobre pochop tieto princípy a bude ťažké robiť takéto chyby. Ak týmto princípom nerozumieš a pri usporadúvaní chceš vždy pridať alebo upraviť význam, vždy máš pocit, že spôsob, akým Boh niečo hovorí, nie je príliš ideálny, alebo spôsob, akým hovorí niečo iné, sa zdá byť nesprávny, a myslíš si, že by to malo byť povedané určitým spôsobom, takéto myšlienky ťa môžu priviesť k chybe zasahovania. Pokiaľ ide o prekladateľov, ktorí hovoria: „Viem, čo táto veta Božích slov znamená, takže budem prekladať na základe tohto významu. Keď to bude preložené, čitateľ to pochopí, a hotovo? Nebude potrebné hľadať ani čítať a modliť sa; priamo dostanú osvietenie a svetlo“ – nie je to chyba? To porušuje princípy; ide o svojvoľný výklad Božích slov. Stručne povedané, nikdy nezaobchádzaj s Božími slovami tak, ako by si zaobchádzal s ľudskými slovami, ako s románom, spismi slávneho človeka alebo niečím, čo súvisí s vedeckou rozpravou. Okrem toho, že do nich nebudeš zasahovať ani si ich svojvoľne vykladať, mal by si k Božím slovám pristupovať s postojom hľadania, prijímania a podriadenosti, keď ich ješ a piješ, čítaš a modlíš sa. Iba tak môžeš vidieť pravdu, pochopiť Božie úmysly, nájsť cestu k praktizovaniu v Božích slovách a vyriešiť svoje skazené povahy a rôzne ťažkosti, s ktorými sa stretávaš pri konaní svojej povinnosti a v živote. Dosiahnutie tohto výsledku dokazuje, že tvoj postoj k Božím slovám je správny. Naše duchovné spoločenstvo o prvom prejave antikristov, ktorí pohŕdajú Božími slovami – tým, že svojvoľne zasahujú do Božích slov a vykladajú si ich – sa v tomto bode končí.

B. Antikristi popierajú Božie slová, keď nie sú v súlade s ich predstavami

Druhým prejavom je, že antikristi popierajú Božie slová, keď nie sú v súlade s ich predstavami. V Božom diele, od počiatku až doteraz, Boh vypovedal mnoho slov. Rozsah týchto slov je široký a ich obsah bohatý, zahŕňa aspekty týkajúce sa úmyslov a názorov ľudí, ako aj ich služby Bohu. Samozrejme, ešte viac obsahu sa týka skazených pováh ľudí a ešte väčšia časť Božích úmyslov a Božích požiadaviek na ľudstvo. V týchto slovách Boh použil rôzne spôsoby vyjadrovania. V rámci týchto rozmanitých spôsobov vyjadrovania sú niektoré tóny reči spočiatku ľuďom relatívne blízke, potom nasleduje súd a odhalenie ľudstva, ako aj podmanenie ľudstva, a potom postupné oznamovanie rôznych aspektov pravdy ľuďom. Obsah týchto slov je mnohostranný, ale bez ohľadu na to, aký je rozsiahly, obsahuje presne to, čo skazené ľudstvo potrebuje. Okrem drobnej časti najšpecifickejšieho obsahu je väčšina týchto slov vyslovená podľa ľudských jazykových vzorcov, tónom, slovníkom a s použitím jazykovej logiky, ktorú všetci ľudia dokážu prijať. Skrátka, štýly a metódy týchto foriem jazyka a reči sú bežné a veľmi ľahko zrozumiteľné. Pokiaľ má človek normálne myslenie a normálnu myseľ a rozum, dokáže týmto Božím slovám porozumieť. Z toho vyplýva: pokiaľ je myslenie človeka normálne, po prečítaní týchto slov môže nájsť cestu praktizovania, spoznať sám seba, pochopiť Božie úmysly a nájsť princípy praktizovania. Pokiaľ má človek srdce a normálne myslenie, tieto Božie slová môžu ľuďom pomôcť a previesť ich cez rôzne životné ťažkosti. Môžu im tiež umožniť pochopiť ich vlastné skazené povahy. Taká je väčšina obsahu Božích slov, ale existuje časť, ktorá je vyslovená z hľadiska božskej prirodzenosti, z hľadiska Ducha. Táto časť obsahu je veľmi zvláštna. V očiach celého ľudstva je táto časť Jeho slov veľmi hlboká a ťažko zrozumiteľná. Zdá sa, že ide o tajomstvo, a zároveň to pôsobí ako proroctvo. V každej vete, v každej pasáži a v každej kapitole prejavu je pre ľudí veľmi ťažké rozpoznať Boží zmysel, je ťažké nájsť kontext Božích slov a Božie požiadavky na človeka, ako aj pravdu-princípy, ktoré ľudia hľadajú. Ktorá časť Jeho slov to teda je? Sú to „Božie slová celému vesmíru“ a ich dodatky. Táto časť Jeho slov je pre ľudí veľmi ťažko zrozumiteľná. Odložme najprv bokom otázku, prečo Boh hovorí túto časť, ktorá je pre ľudí ťažko zrozumiteľná, a namiesto toho si povedzme o tom, ktorá časť témy, o ktorej máme hovoriť v duchovnom spoločenstve – „Antikristi popierajú Božie slová, keď nie sú v súlade s ich predstavami“ – súvisí so spomenutou časťou. Pokiaľ ide o väčšinu bežných, ľahko zrozumiteľných a zložitých, no jednoducho vyjadrených slov, ktoré Boh hovorí, ako aj o Božie varovania a pripomenutia človeku, nabádania a slová útechy človeku, slová odhalenia a súdu človeka, a slová zaopatrenia a vedenia človeka, pre tých, ktorí sa vôbec neusilujú o pravdu, pre tých, ktorí slovo „Boh“ zbožštili a radšej by verili v hmlistého boha, sa tieto slová vôbec nezdajú ako Božie slová. Považujú ich za príliš bežné, príliš priamočiare – len obyčajné reči. Myslia si, že každá kapitola je príliš dlhá. Nechcú tieto slová čítať. Myslia si, že tým slovám chýba hĺbka a tajomstvo, a preto nestoja za čítanie. Takže tieto slová podľa ich názoru nie sú Božími slovami. Hovoria to preto, lebo obsah, spôsob a štýl týchto slov nevyhovujú ich vkusu. Aký je teda ich vkus? Chcú čítať hlboké texty, slová, ktoré bez ohľadu na to, ako ich ľudia čítajú, zostávajú nezrozumiteľné, ako nerozlúštiteľná kniha z neba; tie chcú čítať. Antikristi pohŕdajú takým druhom slov, aké Boh poskytuje a aké sú vyslovené spôsobom, tónom a štýlom vyhovujúcim ľudskému vkusu. Sú voči týmto slovám plní predstáv, opovrhnutia a výsmechu. Preto títo ľudia nečítajú tieto bežné, ľahko zrozumiteľné slová, nepozerajú sa na ne ani ich nepočúvajú, hoci môžu ľuďom poskytnúť život. Vo svojich srdciach sú nepriateľskí, pociťujú odpor a odmietajú tieto slová prijať. Prečo môžu odmietať tieto slová, mať k nim odpor a byť voči nim nepriateľskí? Jeden dôvod je istý: veria, že tieto slová sú vyslovené z hľadiska Boha v tele, takže ich považujú za ľudské slová. Aký je koncept ľudských slov? Z pohľadu antikristov sú hodné ich čítania iba Božie slová, iba nebeské písma. Iba hlboké, nepochopiteľné a tajomné slová si zaslúžia, aby ich čítali. Tieto bežné a ľahko zrozumiteľné ľudské texty si nezaslúžia, aby ich čítali, nedokážu zaujať ich „vnímavé“ oko a oni nimi pohŕdajú. Tieto slová vôbec nečítajú, nieto ešte aby prijali pravdu v nich.

Pozri sa okolo seba a všímaj si, kto nečíta Božie slová; kto vstane a odíde, keď niekto hovorí v duchovnom spoločenstve o Božích slovách; kto pri počúvaní čítania Božích slov alebo duchovného spoločenstva o pravde zíva, naťahuje sa, vrtí sa, je netrpezlivý a hľadá výhovorky na odchod, prípadne vyrušuje a mení tému na niečo iné – takíto ľudia sú v nebezpečenstve. Môžeš hovoriť o teológii, akýchkoľvek bludoch alebo akýchkoľvek ľudských názoroch a oni to vydržia počúvať. Ale v okamihu, keď začneš kázať, čítať a modliť sa alebo hovoriť v duchovnom spoločenstve o Božích slovách či vyvyšovať Božie slová, okamžite sa zmenia a odhalia abnormálne správanie, démonické správanie. Keď počujú čítať Božie slová, znepokojí ich to a sú otrávení. Len čo počujú niekoho hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, začnú byť útoční, vstanú a odídu. Akú to má prirodzenosť? Aká je to povaha? Takí sú antikristi. Niektorí môžu povedať: „Ako ich môžeš označiť za antikristov? Možno sú to noví veriaci, u ktorých sa ešte nevyvinul záujem o Božie slová alebo neokúsili sladkosť Božích slov. Nepripúšťaš možnosť, že noví veriaci môžu mať nízke duchovné postavenie?“ Ak sú to noví veriaci s nízkym duchovným postavením a bez záujmu o Božie slová, prečo potom nepociťujú odpor, keď hovoríš o iných veciach? Ak diskutuješ o veľkých kataklizmách, budúcnosti ľudstva, tajomstvách alebo o knihe Zjavenia, sleduj, či dokážu obsedieť. Vtedy sa správajú inak. Z hľadiska prirodzenosti-podstaty antikristov sú nepriateľskí voči pravde. Ako sa táto prirodzenosť-podstata nepriateľstva voči pravde prejavuje? Tak, že keď počujú Božie slová, pociťujú odpor, sú ospalí a odhaľujú rôzne prejavy pohŕdania, netrpezlivosti a neochoty počúvať. Takto sa odhaľuje ich démonické správanie. Navonok sa zdá, že konajú svoju povinnosť a uznávajú sa za nasledovníkov Boha. Prečo sa teda stávajú neovládateľnými, keď sa hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde, keď sa hovorí v duchovnom spoločenstve o Božích slovách? Prečo vtedy nedokážu obsedieť? Je to, akoby Božie slová niesli v sebe meč. Prebodli ich Božie slová? Odsúdili ich Božie slová? Nie. Väčšina týchto slov slúži na zaopatrenie ľudí a po ich vypočutí sa ľudia dokážu prebudiť, nájsť spôsob, ako žiť, a oživiť sa, aby žili s ľudskou podobou. Prečo teda niektorí ľudia, keď počujú tieto slová, reagujú abnormálne? To diabol odhaľuje svoju pravú tvár. Nepociťujú odpor, keď hovoríš o teológii, kacírstvach, bludoch alebo o knihe Zjavenia. Dokonca ani keď hovoríš o tom, že treba byť nevinný, byť pochlebovačom, alebo rozprávaš hrdinské príbehy, nepociťujú odpor. Ale v okamihu, keď počujú čítanie Božích slov, pocítia odpor, vstanú a chcú odísť. Ak ich nabádaš, aby poriadne počúvali, začnú byť útoční a hľadia na teba s hnevom. Prečo takíto ľudia nedokážu prijať Božie slová? Nedokážu obsedieť, keď počujú Božie slová – čo sa to tu deje? To dokazuje, že ich duch vo vnútri je abnormálny, je to duch, ktorý má odpor k pravde a je nepriateľský voči Bohu. Len čo počujú Božie slová, vnútorne sa rozrušia a démon v nich sa začne búriť, preto nedokážu obsedieť. To je podstata antikrista. Takže navonok antikristi pohŕdajú Božími slovami, ktoré nie sú v súlade s ich predstavami. Ale na čo v skutočnosti odkazuje výrok, že „nie sú v súlade s ich predstavami“? Jasne to vyjadruje, že tieto slová odsudzujú, neuznávajú ich ako pochádzajúce od Boha a neuznávajú ich ako pravdu ani ako cestu života, ktorá zachraňuje ľudí. To, že nie sú v súlade s ich predstavami, je len výhovorka, povrchný jav. Čo to znamená, že nie sú v súlade s ich predstavami? Vari nikto nemá žiadne predstavy o všetkých týchto slovách, ktoré Boh hovorí? Dokáže ich každý prijať ako Božie slová, ako pravdu? Nie – každý človek má do väčšej či menšej miery, na určitej úrovni nejaké myšlienky, predstavy alebo názory, ktoré sú v konflikte s Božími slovami alebo im odporujú. Väčšina ľudí však má normálny rozum a tento rozum im môže pomôcť prekonať postoj, ktorý sa objaví pri konfrontácii s Božími slovami, ktoré nie sú v súlade s ich predstavami. Ich rozum im hovorí: „Aj keď to nie je v súlade s mojimi predstavami, stále sú to Božie slová. Aj keď to nie je v súlade s mojimi predstavami, zdráham sa počúvať, mám pocit, že je to nesprávne, a cítim, že je to v rozpore s mojimi myšlienkami, tieto slová sú stále pravdou. Budem ich pomaly prijímať a jedného dňa, keď to všetko rozpoznám, sa svojich predstáv vzdám.“ Ich rozum im hovorí, aby v prvom rade odložili svoje vlastné predstavy. Ich predstavy nie sú pravdou a nemôžu nahradiť Božie slová. Ich rozum im hovorí, aby prijímali Božie slová s postojom podriadenosti a čestnosti, namiesto toho, aby odporovali Božím slovám svojimi vlastnými predstavami a názormi. Takže, keď počujú Božie slová, dokážu prijať tie, ktoré sú v súlade s ich predstavami, sadnúť si a ticho počúvať. Pri tých, ktoré nie sú v súlade s ich predstavami, tiež hľadajú riešenia. Snažia sa odložiť svoje vlastné predstavy a byť v súlade s Bohom. To je normálne správanie väčšiny rozumných ľudí. Avšak to, že „nie sú v súlade s ich predstavami“, ako spomínajú antikristi, nie je to isté ako u obyčajných ľudí. V prípade antikristov to má vážne problémy. Ide o niečo úplne opačné voči Božím činom, slovám, podstate a povahe, niečo, čo má satanskú povahu-podstatu. V ich prípade ide o odsudzovanie Božích slov, rúhanie sa im a výsmech. Veria, že tento bežný a ľahko zrozumiteľný ľudský jazyk, ktorým hovorí Boh, nie je pravdou a nemôže dosiahnuť účinok spásy ľudí. To je presný význam toho, čo antikristi myslia tým, že „nie sú v súlade s ich predstavami“. Akú to má teda podstatu? V skutočnosti ide o odsudzovanie a popieranie Boha a rúhanie sa Mu.

Antikristi veria, že keď Boh hovorí z hľadiska ľudskej prirodzenosti, z hľadiska tretej osoby, a používa ľudské jazykové vzorce, štruktúru a slovník, aby prehováral k ľuďom, tieto slová nie sú dosť hlboké, nie sú spôsobilé na to, aby boli definované ako Božie slová, takže by radšej zomreli, než by ich prijali. Niektorí ľudia hovoria: „Hovoríš, že neprijímajú, ale oni tiež jedia a pijú Božie slová, niekedy majú duchovné pobožnosti a niekedy, keď sú s nami v duchovnom spoločenstve, dokonca Božie slová citujú. Ako by si to vysvetlil?“ To je iná vec; to je len povrch, ale v podstate antikristi definujú Božie slová takto: „Slová, ktoré hovorí vtelený syn človeka, sa nerovnajú pravde, a už vôbec nie božím slovám, takže ich nepotrebujem prijímať, jesť, piť ani sa im podriaďovať.“ Avšak, pokiaľ ide o časť, ktorú vyjadruje telo, v ktorom je Boh vtelený, z hľadiska Ducha, z hľadiska božskej prirodzenosti – Božie slová celému vesmíru – to je niečo, na čo antikristi dovidia, ale nedosiahnu na to. Ide o časť Božích slov, pre ktorú sú veľmi zanietení. Na čo sa toto zanietenie vzťahuje? Vzťahuje sa na to, že antikristi nad týmito slovami slintajú a myslia si: „Práve pre túto časť tvojho prejavu sa z teba, bezvýznamného, nevýrazného človeka, niekoho, kto v našich očiach nie je ničím, stal boh. Je to také nefér, niet tu spravodlivosti!“ Je tu však jeden aspekt, ktorý považujú za „hodný oslavy“. Práve vďaka vyjadreniu tejto časti Božích slov sú uspokojené ich túžba a ambícia obdivovať a uctievať Boha v nebi. Otvára im to nový obzor a hovoria: „Úžasné, boh je skutočne boh! Tento boh je ten z tretieho neba, najväčší zo všetkých. Je naozaj hoden byť bohom; hovoriť také slová nie je jednoduchý výkon. Ľudia nerozumejú ani jednej vete, tieto slová sú príliš hlboké, dokonca viac ako proroctvá prorokov!“ Zakaždým, keď antikristi čítajú tieto slová, ich srdcia sú naplnené závisťou a žiarlivosťou, naplnené obdivom k Bohu v nebi. Zakaždým, keď čítajú tieto slová, majú pocit, že oni sú tí, ktorí Boha milujú najviac; zakaždým, keď čítajú tieto slová, majú pocit, že sú Bohu najbližšie. Tieto slová v najväčšej miere uspokojujú ich zvedavosť o Bohu. Hoci v tejto časti Božej reči vôbec nechápu, aké sú Božie úmysly, kontext každej Bohom vyslovenej vety, aký má byť konečný účinok alebo význam vyjadrený medzi riadkami, stále sa s veľkým očakávaním tešia na túto časť Jeho slov. Prečo? Pretože táto časť je ťažko zrozumiteľná, nemá ten nádych ľudskej prirodzenosti, aký vidno u vteleného Boha, nie je vyslovená z hľadiska ľudskej prirodzenosti ani z hľadiska tretej osoby. V tejto časti vidia Božiu veľkosť, Jeho nepochopiteľnosť a zároveň Ho vnímajú ako niečo, na čo dovidia, ale nedosiahnu na to. Čím viac je to tak, tým viac veria, že Boh v nebi existuje a že Boh na zemi je príliš bezvýznamný, že je ťažké v Neho veriť a nie je hoden viery. Nie je prehnané povedať, že niektorí ľudia prijali Božie dielo v posledných dňoch práve kvôli tejto časti Jeho slov. Niektorí prišli k Božiemu dielu v posledných dňoch práve kvôli týmto slovám a niektorí tu len čakajú na naplnenie tejto časti Jeho slov. Okrem toho si prostredníctvom týchto slov niektorí potvrdili existenciu Boha v nebi, a tak ešte viac pohŕdajú pokorou a bezvýznamnosťou Boha na zemi. Čím viac čítajú túto časť Jeho slov, tým viac majú pocit, že Boh na zemi, vtelený Boh, hovorí príliš plytko. Hovoria: „Tvoje slová sú príliš ľahko zrozumiteľné. Prečo nepovieš niečo, čomu nerozumieme? Prečo nehovoríš o nejakých tajomstvách? Prečo nehovoríš jazykom tretieho neba? Prečo nehovoríš božským jazykom? Dovoľ nám rozšíriť si obzory a myseľ. Nebola by naša viera väčšia, keby si tak hovoril a konal? Neprestali by sme ti vzdorovať? Keby si tak hovoril a viedol nás, nebolo by tvoje postavenie vyššie? Ako by sme potom mohli tebou opovrhovať?“ Nie je to trochu nerozumné? Je to úplne iracionálne! Majú ľudia, ktorí sú neprístupní rozumu, normálnu ľudskú prirodzenosť, majú myslenie normálnej ľudskej prirodzenosti? (Nie.) Majú teda tieto typy antikristov, skupina ľudí, ktorí takto reagujú na Božie slová, normálnu rozumnosť? (Nie.) Niekedy, keď stretnem ľudí, ako sa rozprávajú, pridám sa k nim, aby som sa s nimi porozprával. Ale na moje prekvapenie diskutujú o takých vznešených témach, že do toho nemôžem vstúpiť ani sa zapojiť do rozhovoru. Hovoria: „Je zrejmé, že na to nemáš. Ty nevieš hovoriť jazykom tretieho neba. My hovoríme jazykom tretieho neba, ktorému obyčajní ľudia nerozumejú. No a čo, že si boh? Ty tomu stále nerozumieš, takže ťa nemusíme nechať, aby si sa pridal.“ Povedzte Mi, čo mám v takýchto situáciách robiť? Ľudia by sa mali naučiť byť rozumní. Keď vidím, ako hovoria povýšeneckým jazykom tretieho neba a Ja tú úroveň nedosahujem, mal by som radšej odísť, než aby som sa strápňoval. Niektorí antikristi otvorene hlásajú tieto kacírstva, bludy a prázdne nepraktické slová, ktoré jasne pochádzajú od satana, od archanjela. Slová, ktoré hovoria, znejú sofistikovane a sú na vysokej úrovni, mimo dosahu väčšiny normálnych ľudí. Čo to znamená byť mimo dosahu? Znamená to, že len čo to počuješ, rozpoznáš to ako diabolské reči a že by si ich mal odmietnuť.

Aká je podstata toho, že antikristi popierajú Božie slová, ktoré nie sú v súlade s ich predstavami? Videli ste to jasne? Tieto Božie slová ani poriadne nečítajú. Spočiatku si zo zvedavosti Božie slová povrchne prelistujú. Keď ich rýchlo prebehnú očami, pomyslia si: „Väčšina týchto slov nestojí za čítanie, nie je v nich nič praktické, cenné ani podstatné, nič hodné hĺbkového skúmania.“ Ako čítajú ďalej, narazia na časť Božie slová celému vesmíru. Cítia, že táto časť má nádych božského jazyka, má výšku a hĺbku, je hodná ľudského skúmania a bádania – to vyhovuje ich vkusu. Na čo sa teraz tešia? „Kto dokáže vysvetliť túto časť? Aký je presne boží úmysel? Čo znamená každá pasáž božích slov a ako sa naplní?“ To je to, na čo chcú antikristi najviac prísť, ale sami tomu porozumieť nedokážu. Myslíte si, že im to treba povedať? (Nie je to potrebné.) Prečo nie? Zaslúžia si diabli počuť Božie slová? Zaslúžia si poznať Božie tajomstvá? (Nie.) Božie tajomstvá sú zjavené tým, ktorí v Neho veria, nasledujú Ho a podriaďujú sa Mu. Pred diablami a satanmi sú skryté; tí ich nie sú hodní. Preto ak sa jedného dňa Boh rozhodne odhaliť tajomstvá a podstatu tejto časti Svojich slov, ako aj korene a kontext týchto slov, bude to odhalené Božiemu vyvolenému ľudu, aby to vedel, ale nikdy nie satanom alebo diablom. Ak sa usilujete o pravdu a budete mať to šťastie, že zostanete až do konca, budete mať príležitosť pochopiť obsah tejto časti Jeho slov. V Božích slovách aj v Jeho diele je veľa tajomstiev. Napríklad Božie súčasné vtelenie; hoci – viac či menej a vo väčšej či menšej miere – v Biblii a v predchádzajúcich predpovediach existujú o ňom nejaké nie príliš zjavné proroctvá, všetky tieto proroctvá sú dosť skryté. Božie súčasné vtelenie je v celom ľudstve a v celom šesťtisícročnom pláne riadenia najväčším tajomstvom a tou najskrytejšou záležitosťou. Ľudia o tom nevedia, anjeli o tom nevedia, žiadne Božie stvorenia o tom nevedia; dokonca ani satan, ten najschopnejší, o tejto záležitosti nevie. Prečo to nevie? Keby mu to Boh chcel povedať, nebolo by pre neho príliš ľahké dozvedieť sa to? Tak prečo to nevie? Jedna vec je istá: Boh nechce, aby to vedel. Aj keby existovalo mnoho znamení, mnoho proroctiev a mnoho faktov poukazujúcich na túto udalosť, naznačujúcich a predpovedajúcich jej príchod, pokiaľ Boh nechce, aby to vedel, satan sa to nikdy nedozvie. To je fakt. Boh mu to povie priamo, keď bude chcieť, aby to vedel. Ak mu to Boh nepovie a nehovorí o tom, aj keď sa tieto fakty a prorocké znaky objavia, Boh ho môže oslepiť a on to nebude môcť vedieť. Má satan veľkú schopnosť? Keď sa na to pozrieme takto, tak nie. Pokiaľ ide o taký významný čin, akým je Božie vtelenie, či už v ľudskom svete, v hmotnom svete alebo v duchovnej sfére, neexistovali by nejaké jeho znamenia? Keby sa všetky tieto znamenia vzali spoločne, bolo by ľahké vidieť tento čin, ktorý Boh zamýšľal vykonať. Prečo o tom teda satan nevie? Prečo po toľkých rokoch Božieho pôsobenia v národe veľkého červeného draka nechápe dôležitosť tohto činu, ktorý Boh vykonal? Kým si to uvedomí, tento čin už bude dokonaný, satan doň nebude môcť zasahovať a výsledky a plody tohto činu už budú stanovené. Nebude vtedy pre satana trochu neskoro na to, aby odhalil pravdu? Nenapĺňa to výrok „Satan bude v Božích rukách vždy porazeným nepriateľom“? Presne tak to je. Antikristi sa mylne domnievajú, že pokiaľ Božie slová nie sú v súlade s ľudskými predstavami alebo vkusom, môžu ich poprieť a potom Boh prestane byť Bohom. Myslia si, že Božie vtelenie nemôže dosiahnuť nič významné, ani sa nemôže stať skutočnosťou. Nie je to vážna chyba? Prepočítali sa a padli do vlastnej pasce. Prečo padli do vlastnej pasce? Spôsob, akým Boh hovorí a koná, aby spasil ľudí, spočíva práve v používaní týchto nenápadných slov, ktoré nie sú v súlade s ľudskými predstavami ani sa nezdajú byť veľkolepé. Práve skrytý obsah týchto skromných slov obsahuje Božie úmysly, pravdu, cestu a život. Tieto slová stačia na spásu tohto skazeného ľudstva a na uskutočnenie Božieho plánu riadenia. Medzitým tí, ktorí odsudzujú tieto obyčajné slová, budú vyradení, odsúdení a nakoniec potrestaní. Chybne si myslia: „Nebudem prijímať tieto tvoje slová, necením si ich! Tvoje slová nie sú v súlade s mojimi predstavami, nezhodujú sa s mojimi predstavami, názormi ani spôsobom myslenia, takže ich môžem odmietnuť, môžem im vzdorovať a odsudzovať ich, a potom nič nedosiahneš!“ Mýlia sa. To, že antikristi neprijímajú tieto Božie slová, znamená, že padli do vlastnej pasce; Boh nikdy nezamýšľal, aby ich prijali, a prečo je to tak? Pretože sú zo satana a diablov. Boh ich nikdy neplánoval spasiť ani zmeniť; to je fakt. Aký je teda konečný fakt? Kvôli tomu, že popierajú, odsudzujú a odmietajú Božie slová, sú antikristi odsúdení a zavrhnutí Bohom. Čo by ste z toho mali pochopiť? Fakt, že Božie slová nie sú v súlade s ľudskými predstavami a výmyslami, nie je dôvod na to, aby si ich neprijal. To, že Božie slová majú časti, ktoré nie sú v súlade s tvojimi predstavami, neznamená, že nie sú pravdou, a nie je to dôvod, aby si ich popieral. Naopak, čím viac Božie slová nie sú v súlade s tvojimi predstavami, tým viac by si mal odložiť svoje predstavy a hľadať pravdu. Čím viac Božie slová nie sú v súlade s tvojimi predstavami, tým viac predstavujú to, čo nemáš, čo ti chýba, čo potrebuješ doplniť, a najmä to, o čo sa musíš usilovať, aby si sa zmenil a do čoho musíš vstúpiť. Toto by ste mali pochopiť.

Antikristi sa považujú za vznešených, veľkých a ušľachtilých. Ak majú čítať Božie slová, musia si vyberať božské výroky, slová, ktoré Boh vyslovil z tretieho neba, alebo čítať nejaké hlboké Božie slová, ktoré sú pre bežných a obyčajných ľudí ťažko zrozumiteľné a pochopiteľné. V Božích slovách v skutočnosti netúžia po pravde ani ceste k praktizovaniu, ale po uspokojení svojej zvedavosti, prázdnych myšlienok, ako aj svojich ambícií a túžob. Ak teda vidíš okolo seba ľudí, ktorí ignorujú bežnejšie a ľahšie zrozumiteľné časti Božích slov, Božie slová vyslovené z hľadiska ľudskej prirodzenosti, alebo ich dokonca ani nespievajú, keď sú zhudobnené, a namiesto toho sa na Božie slová pozerajú, počúvajú ich alebo ich čítajú selektívnym spôsobom, takíto ľudia majú problém. Niekto sa môže opýtať: „Aký je to problém? Je to problém s ich myslením alebo psychologický problém?“ Nie je to ani jedno, ani druhé; takíto ľudia majú problém so svojou povahou. Všimli ste si, že niektorí ľudia pri spievaní chválospevov z Božích slov nespievajú tie, ktoré sa týkajú právd o každodennom živote, že nie sú ochotní spievať chválospevy o poznaní seba samého, tie, ktoré odhaľujú skazené povahy ľudí, náboženské predstavy a mylné názory na vieru v Boha, ako aj tie, v ktorých Boh vyžaduje od ľudí čestnosť? Najmä pokiaľ ide o slová a obsah Božieho vtelenia, chválospevy, ktoré svedčia o pokore a skrytosti Boha, ktoré chvália a svedčia o vtelenom Bohu – z takých nezaspievajú ani slovo a cítia odpor, len čo ich začne spievať niekto iný. Ale keď spievajú o svedectve a chvále Boha v nebi, Božieho Ducha, o svedectve o Božej spravodlivej povahe, transcendencii, skutkoch, správnych ustanoveniach a hneve, spievajú s veľkým nadšením a dokonca odhaľujú neopísateľný výraz. Keď spievajú takéto chválospevy, stávajú sa bizarnými; črty ich tváre sa krivia a vynára sa ich zlé správanie. Keď spievajú o Božej spravodlivej a majestátnej povahe, búchajú do stola a dupú nohami, až dosiahnu stupeň zúrivosti. Keď ide o to, že sa rozpúta Boží hnev a prinesie veľké pohromy na celé ľudstvo, spievajú so zaťatými zubami, s červenými a opuchnutými tvárami. Nie je s duchom takýchto ľudí problém? Boh napríklad hovorí: „Keď Ja rozpútam veľký hnev, každá krajina sa otrasie“; po zhudobnení tohto výroku sa výrok mení z prvej osoby a stáva sa z neho: „Keď Boh rozpúta veľký hnev, každá krajina sa otrasie“ v tretej osobe. Normálna mentalita je taká, že ide o Božie slová, že ide o pochopenie Božej povahy prostredníctvom spievania Jeho slov a pochopenie Božej povahy a mentality a kontextu Boha hovoriaceho z pohľadu tretej osoby, z ľudského hľadiska. To je rozum a reakcia normálnej ľudskej prirodzenosti. Ale ako to spievajú antikristi? Nemenia tretiu osobu, ale ich zmýšľanie je iné ako u normálnych ľudí. Keď normálni ľudia spievajú „Boh“, myslia si: „Toto sú Božie skutky, Božie slová; toto hovorí Boh.“ Ale čo keď spievajú antikristi? Ich zmýšľanie je: „Toto som urobil ja, toto som povedal ja, toto je hnev, ktorý ja rozpútam, povaha, ktorú ja odhalím.“ Nie je to odlišné? Hoci sa neodvážia pred všetkými otvorene spievať „Keď ja rozpútam veľký hnev, každá krajina sa otrasie“, v srdci to tak spievajú. Myslia si, že sú to oni sami, kto rozpútava hnev a spôsobuje, že sa každá krajina otrasie, takže tieto slová spievajú s nefalšovanou emóciou. Nenaznačuje to snáď problém v ich vnútri? Dôvodom, prečo antikristi od začiatku do konca neuznávajú Boha, je to, že sami chcú byť Bohom. Chcú sa presadiť a zároveň poprieť Boha, aby ľudia uverili, že oni sú Bohom, a uznali ich za Boha ľudstva. Presne o to ide. Preto pri čítaní pasáže, kde Boh hovorí vo svojej božskej prirodzenosti, ľudia s rozumom normálnej ľudskej prirodzenosti ju chápu, a čítajú a modlia sa ju z pohľadu tretej osoby, pričom uvažujú o Božích úmysloch. Antikristi sú však iní. Keď spievajú alebo čítajú tieto slová, prežívajú nutkanie vyjadriť takúto povahu, sami žiť v takejto povahe a podstate. Ich cieľom je nahradiť Boha, pokúšajú sa napodobniť Boží tón reči, spôsob, slovník a povahu v rámci Božích výrokov, tón Jeho reči, všetky Jeho výrazy a povahy, ktoré odhaľuje. Sú to skrz-naskrz antikristi. Pretože nedokážu hovoriť ako Boh, nedokážu vyjadriť Božiu povahu a ich napodobňovanie zlyháva, keď Boh hovorí vo svojej božskej prirodzenosti, antikristi konečne vidia svoju šancu napodobniť Boha a pokúsiť sa byť Bohom. Božie výroky z hľadiska Jeho božskej prirodzenosti poskytujú antikristom indície a smer, dávajú im vedieť, ako Boh hovorí, aký tón používa pri oslovení človeka, a aký spôsob, perspektívu a intonáciu pri oslovení človeka používa. To je jeden z ich cieľov, prečo si cenia a zbožňujú Božie slová vyslovené v Jeho božskej prirodzenosti. Preto v každodennom živote možno často vidieť niektorých ľudí, ako napodobňujú Boží tón, aby poúčali iných pod zámienkou zodpovednosti za prácu Božieho domu alebo za život bratov a sestier. Dokonca doslovne citujú Božie slová, aby ľudí poúčali, odsudzovali, orezávali a odhaľovali. Účelom ich konania, keď sa skúma od koreňa a v kontexte mnohých faktov, nie je skutočná vernosť, zmysel pre spravodlivosť či zodpovednosť – namiesto toho sa pokúšajú konať Božie dielo z Božej pozície a z Božej perspektívy, a snažia sa nahradiť Boha. Niektorí ľudia hovoria: „Nikdy nepovedali, že chcú nahradiť Boha.“ Nie je potrebné, aby to hovorili; človek to spozná už len pozorovaním podstaty, koreňa a motivácie ich konania. Dá sa určiť, že ide o vyrušovanie a metódy antikrista. Bez ohľadu na prejav, chcieť byť Bohom, akýmkoľvek spôsobom prechovávať tento úmysel – mal by toto robiť človek s rozumom normálnej ľudskej prirodzenosti? (Nie.) Možno takého človeka charakterizovať ako antikrista len na základe tohto? (Áno.) Už len tento bod stačí. Bez ohľadu na to, aké veľké je tvoje duchovné postavenie, ak chceš byť vždy Bohom a bezohľadne napodobňuješ Boha; vyžaduješ od ostatných, aby ťa považovali za Boha a zaobchádzali s tebou ako s Bohom, takéto konanie, správanie a povaha predstavujú podstatu antikrista. Už len tento bod stačí na to, aby bol niekto charakterizovaný ako antikrist. Nie je to povaha antikrista ani náznak správania antikrista, ale prejav toho podstaty antikrista.

Povedzte Mi, čo je svojou povahou závažnejšie: chcieť byť Bohom alebo mať ambície a túžby vždy sa usilovať o postavenie? (Chcieť byť Bohom.) Ľudia majú ambície, arogantné povahy a radi presadzujú svoje postavenie. Niekedy si užívajú výhody, ktoré toto postavenie prináša, a cenia si ho – to je skazená povaha a tá sa môže zmeniť. Avšak chcieť byť Bohom, napodobňovať Boží tón reči, napodobňovať Boží spôsob reči a dokonca úplne citovať Božie slová, recitovať ich doslovne, aby si iní mylne mysleli, že človek dokáže hovoriť a konať presne ako Boh, pričom jeho tón a spôsob reči sú tak podobné Božím, čo nakoniec vedie iných k mylnej domnienke, že ide o Boha alebo je takmer rovnaký ako Boh, a niektorí s ním dokonca zaobchádzajú ako s Bohom – to je problém. Je to nevyliečiteľný problém, nenapraviteľná choroba. Je túžba byť Bohom maličkosť? Božiu identitu určuje Jeho podstata. Podstata a povaha tela, v ktorom je Boh vtelený, sa nezískavajú Jeho osobným úsilím ani ich nevypestovala spoločnosť, národy, ľudstvo či nejaký jednotlivec, a dokonca ich nevypestoval ani Boh samotný. Namiesto toho Boh vnútorne vlastní Božiu podstatu. Nepotrebuje ľudskú pomoc ani asistenciu, ani žiadne zmeny prostredia či času. Boh má svoju identitu ako Boh, takže Jeho podstata je už dávno predurčená; je to niečo vnútorné. Jeho schopnosť vyjadrovať pravdu nie je niečo, čo sa naučil od ľudí, ani to nie je niečo, čo by v Ňom vypestovali oni. Antikristi túto vec nedokážu dôkladne pochopiť. Hlúpo veria, že ak dokážu napodobniť Boží tón a spôsob reči tak dobre, že ich ľudia budú považovať za podobnejších Bohu, potom sú spôsobilí byť Bohom. Navyše, tým, že hovoria nejaké prázdne, nepraktické, nezrozumiteľné takzvané „Božie slová“, ktoré zanechávajú ľudí bezradných a stratených, si myslia, že ľudia ich môžu považovať za Boha a že by mohli mať šancu stať sa Bohom. Nie je to nebezpečná vec?

Túžba a ambícia stať sa Bohom sa v srdciach antikristov neustále prebúdzajú. Zatiaľ čo popierajú a odsudzujú Božie slová, napodobňujú aj Jeho tón reči. Aký opovrhnutiahodný, podlý, nehanebný a odporný čin! Sú posadnutí a pomätení túžbou byť Bohom. Nie je to nechutné? (Áno.) Prechováva niekto z vás túžbu byť Bohom? Kto chce byť Bohom, bude odsúdený! Kto chce byť Bohom, zahynie! To je fakt, nie zveličovanie ani pokus vystrašiť ťa. Neveríš tomu? Skús to. Mysli týmto smerom, potom podľa toho konaj a uvidíš, či to vnútorne znesieš, uvidíš, aký je to pocit vo vnútri. Ak sa vo vnútri cítiš potešený, hrdý a spokojný s takýmto konaním, potom nie si dobrý človek a si v nebezpečenstve. Ale ak v tebe takéto konanie vyvoláva sebaobviňovanie, výčitky svedomia, príliš veľkú hanbu na to, aby si čelil iným ľuďom alebo Bohu, potom máš nejaké svedomie, nejaký rozum normálnej ľudskej prirodzenosti. Mnoho ľudí túži byť Bohom. Bez toho, aby chápali, čo je Božie vtelenie, bez toho, aby poznali tón a spôsob Božej reči, bez toho, aby pochopili tieto informácie, by sa o túto myšlienku mohli zaujímať a mohli by mať ambície a plány. Ale keďže nevedia, ako postupovať, neodvážia sa konať bezohľadne. Nanajvýš predstierajú, že sú duchovní, že sú spasení, svätí alebo spôsobilí na spásu. Len čo však získajú nejaké informácie o Bohu, ich ambície začnú klíčiť a oni začnú konať. Čo robia? Jasným prejavom je, že čítajú viac hlbokých a nepochopiteľných slov, ktoré vyslovil Boh. V týchto slovách sa oboznamujú s postojom, spôsobom, tónom a slovníkom Božej reči. Potom sa ich pokúšajú napodobniť a do hĺbky ich študujú. Čím sú im známejšie, tým lepšie, až do takej miery, že dokážu vycítiť tón a spôsob Božej reči aj so zatvorenými očami. Vážne si ich zapamätajú a zároveň si ich precvičujú a skúšajú medzi ľuďmi. Vo svojej reči napodobňujú tento štýl, spôsob, tón a slovník, a potom hlboko prežívajú, či im takéto konanie a rozprávanie dáva pocit, že sú Bohom. Keď sa v tejto praxi zdokonalia a nadobudnú zručnosť, nevedomky sa stavajú do pozície Boha. Zrazu jedného dňa niekto povie: „Pocit a tón ich reči sa zdajú byť blízke Božím. Rozprávať sa s nimi je ako byť s Bohom; ich slová majú príchuť Božej reči.“ Keď neúmyselne začujú takéto poznámky, ich srdcia sa naplnia bezhraničným uspokojením a cítia, že konečne dosiahli svoje želanie, konečne sa stali Bohom. Nie je s nimi teraz koniec? Prečo si vybrať cestu zničenia, keď existujú iné cesty, po ktorých sa dá kráčať? Nie je to hľadanie smrti? Už len prechovávanie takýchto myšlienok je nebezpečné – a premena týchto myšlienok na činy je ešte nebezpečnejšia. Ak sa konanie človeka vymkne spod kontroly a on bude pokračovať týmto smerom až do konca, odhodlaný uspieť a urobiť z toho skutočnosť, potom sa stane cieľom úplného zničenia. Niektorí antikristi v skutočnosti pracujú a usilujú sa týmto smerom. Videli ste takýchto ľudí alebo ste s nimi prišli do kontaktu? (Keď som bol v pevninskej Číne, stretol som osobu, ktorá napodobňovala Boží tón reči a často prechovávala myšlienku, že je Bohom. V tom čase ju dvaja alebo traja ľudia považovali za Boha a jeden človek si dokonca kľakol a padol pred ňou na tvár, keď ju videl.) Bez ohľadu na to, do akej miery sa človek snaží byť Bohom, je to slepá ulička. Prezreli ste to? Vyjadrenia a zaopatrenia všetkých Božích slov pre ľudstvo majú pomôcť ľuďom pochopiť Božie úmysly, a tak dosiahnuť spásu. Ak sa ľudia mylne domnievajú, že keďže Boh vyjadril tieto posolstvá, mali by z nich vyčítať podrobnosti o tom, ako sa stať Bohom, a tak sa usilovať byť Bohom, napodobňovať Boha a stať sa Bohom, potom je s nimi koniec. Toto je cesta do záhuby; nikdy to nesmieš napodobňovať. Niektorí ľudia hovoria: „Je trochu ťažké nenapodobňovať boha. Zakaždým, keď počujem boha hovoriť, myslím na to, ako dôstojne a impozantne znie hovoriť z božej identity. Prečo to znie tak príjemne a podmanivo? Prečo keď boh hovorí, myslím si, že byť bohom musí byť taký dobrý pocit? Keď hovorí osoba s božou identitou, znie to tak odlišne.“ Takto nevedomky začnú napodobňovať niektoré Božie tóny a slovník. Hoci vo svojich subjektívnych túžbach možno nechcú byť Bohom alebo stať sa Bohom tak explicitne, v čom má korene ich napodobňovanie? Je to preto, že si cenia pravdu a Božie slová? (Nie.) Čo je to teda? (Pramení to z motívu chcieť byť Bohom.) Keby som nemal túto identitu alebo postavenie a povedal by som tieto slová, napodobňoval by Ma niekto? Nikto by sa so Mnou neobťažoval, nikto by o Mne nemal vysokú mienku; nie je to fakt? Kým som nemal túto identitu a postavenie, tiež som sa rozprával s ľuďmi a hovoril som s nimi v duchovnom spoločenstve. Kto Ma vtedy bral vážne? Len čo videli, že som mladý, chýba mi vyššie vzdelanie alebo kvalifikácia, a nemám žiadne spoločenské postavenie, nikto z Mojej vlastnej cirkvi ani z iných cirkví, ani nikto z ľudí, ktorí konali svoje povinnosti a komunikovali so Mnou, Ma naozaj nebral vážne. Aj keď som hovoril správne alebo úprimne, nikto tomu nevenoval pozornosť. Prečo? Bez identity alebo postavenia ti chýba vážnosť; na tom, čo povieš, nezáleží, aj keď je to správne alebo je to pravda. Môže sa dokonca stať, že ľudia poprú všetko, čo povieš, a budú tvrdiť, že je to všetko nesprávne. Napodobňoval by ťa potom niekto? Veľmi priemerný a obyčajný človek bez identity alebo postavenia – kto by sa obťažoval napodobňovať ťa? V očiach ľudí takému človeku chýba vážnosť a nestojí za obdiv; máš šťastie, ak ťa nešikanujú. Na čo by bolo dobré napodobňovať ťa? Napodobňovali by ťa len preto, aby sa na nich ostatní mohli pozerať zvrchu, šikanovať ich a diskriminovať? Koho ľudia napodobňujú? Napodobňujú tých, ktorí majú v ich očiach vážnosť a vznešenosť, tých, ktorí majú postavenie a identitu. Takých jednotlivcov ľudia napodobňujú. Prečo sa ten istý človek, keď získa určitú identitu a postavenie, zdá v očiach ostatných iný, hoci hovorí tie isté veci? Ako to, že zrazu vyzerá, že má vážnosť a je hodný napodobňovania? Čo ľudia v skutočnosti napodobňujú? To, čo prijímajú, napodobňujú a zbožňujú, nie je pravda ani pozitívne veci, ale skôr vonkajšia vznešenosť, povrchné postavenie. Nie je to tak? Keby som nemal žiadnu identitu ani postavenie, bez ohľadu na to, koľko by som hovoril v súlade s pravdou alebo koľko duchovných slov by som povedal, mohli by sa tieto slová medzi vami šíriť? Nie; nikto by sa tým neobťažoval. Ale keď mám Svoju identitu a postavenie, niektoré slová, ktoré často hovorím, Moje hovorové výrazy, Môj slovník, Môj spôsob a štýl reči – mnohí ľudia ich začínajú napodobňovať. Hnusí sa Mi to počúvať. Ako veľmi sa Mi to hnusí? Je Mi na zvracanie, keď to počujem. Hnusí sa Mi každý, kto Ma napodobňuje, je Mi zle z každého, kto Ma napodobňuje, dokonca až do tej miery, že ho odsudzujem! Aký je úmysel a cieľ ľudí, ktorí napodobňujú tieto veci? Ide im o napodobnenie tónu Božej reči, okúsenie, aký je to pocit byť Bohom; nie je to fakt? Ide o to chcieť postavenie, chcieť hovoriť z pozície postavenia, hovoriť a konať tónom a spôsobom niekoho s identitou a postavením, aby vyzerali, že aj oni majú postavenie, identitu a vážnosť – nie je to všetko len o tom? Ak napodobňuješ obyčajného človeka, nie je to veľký problém; nanajvýš ide o arogantnú povahu. Ale ak napodobňuješ Boží tón a spôsob reči, tam sa začínajú problémy. Hovorím ti, stúpiš na mínu.

V Božích slovách je veta: Boh je Boh, ktorý neznáša zlo. Na čo odkazuje „neznášanie zla“? Božia identita a postavenie sú jedinečné. Božiu svätosť, spravodlivosť, autoritu a lásku nevlastní žiadna stvorená ani nestvorená bytosť. Pokúšať sa ich napodobňovať je rúhanie. Keďže tieto vlastnosti nemáš, prečo by si sa ich pokúšal napodobňovať? Keďže ich nemáš, prečo by si sa pokúšal byť Bohom? Prechovávaš pri napodobňovaní úmysel byť Bohom, stať sa Bohom? Alebo Ho napodobňuješ preto, že Boha zbožňuješ, pretože Mu závidíš Jeho milotu a podstatu? Rozhodne nie; chýba ti na to charakter a duchovné postavenie. Chceš len uspokojiť túžbu byť Bohom, získať obdiv a rešpekt ľudí, a dosiahnuť, aby s tebou ľudia zaobchádzali ako s Bohom. Nie je to hanebný čin? Je to úplne potupné! Napodobňovanie je samo osebe odporné a túžiť byť Bohom nie je len nechutné, je to odsúdeniahodné. Preto vám dnes vážne hovorím, že bez ohľadu na to, čo som povedal, bez ohľadu na to, čo som urobil, bez ohľadu na to, čo hovorím alebo robím, čo vo vašich srdciach vzbudzuje úctu, závisť alebo žiarlivosť, jednu vec si musíte pamätať: nikdy Ma nenapodobňujte. Musíte sa vzdať úmyslu napodobňovať, musíte vzdorovať mentalite napodobňovania a vyhnúť sa urážke Božej povahy. Je to vážna vec! Skazený človek, ktorý berie Boží tón reči, spôsob reči a povahu ako maličkosť, o ktorej len hovorí, aby s ňou svojvoľne manipuloval a zahrával sa s ňou, je pre Boha ohavný. Ak to robíš, potom urážaš Božiu povahu – nikdy to nerob! Aj keď ťa nepočujem napodobňovať spôsob a tón reči vteleného Boha, už len vedomie, že máš takú povahu a také myšlienky, vo Mne vyvoláva úplný hnus. Ak napodobňuješ tón Božieho Ducha s úmyslom osloviť celé ľudstvo alebo verejnosť, nekoleduješ si o smrť? Pred týmto by mal byť každý ostražitý; nikdy to nerobte! Niektorí ľudia sa zvykli pýtať: „Čo to znamená uraziť Božiu povahu?“ Dnes ti poviem jednu vec: Napodobňovanie Božieho tónu a spôsobu reči, ako aj rad vecí súvisiacich s Božou identitou a postavením, či už vonkajších alebo vnútorných, to všetko predstavuje urážku Božej povahy. Toto si musíte bezpodmienečne pamätať a nikdy sa tejto urážky nedopustiť! Ak sa dopustíš tejto urážky a dokážeš sa včas napraviť, vzoprieť a zmeniť sa, potom je ešte nádej. Ak však budeš vytrvalo pokračovať na tejto ceste, budeš charakterizovaný ako antikrist, a poviem ti pravdu: V Božích očiach potom nebude priestor na nápravu – bude to tvoj úplný koniec. Pamätaj si, Boh je Boh, ktorý neznáša zlo. Ku každému aspektu súvisiacemu s Božou identitou a podstatou musíš pristupovať s opatrnosťou a nebrať ho na ľahkú váhu. Ak sú Boží spôsob reči a tón vyjadrené ústami skazeného človeka, je to obrovská potupa Boha a rúhanie sa Mu. Niečo také Boh absolútne nemôže tolerovať. Ľudia sa nikdy, nikdy nesmú dopustiť tejto urážky. Rozumieš? Ak sa dopustíš tejto urážky, zomrieš! Ak nepočúvneš a neveríš Mi, skús to, a keď na seba naozaj privoláš pohromu, neobviňuj Ma, že som ti to nepovedal.

15. augusta 2020