Desiaty bod: Opovrhujú pravdou, bezostyšne porušujú princípy a ignorujú opatrenia Božieho domu (Šiesta časť)

III. Opovrhovanie Božími slovami

Dnes budeme v duchovnom spoločenstve ďalej hovoriť o desiatom bode rôznych prejavov antikristov: „Opovrhujú pravdou, bezostyšne porušujú princípy a ignorujú opatrenia Božieho domu.“ Zameriame sa na tretiu časť, teda fakt, že opovrhujú Božími slovami. Na poslednom zhromaždení sme v duchovnom spoločenstve hovorili o dvoch aspektoch tejto časti. Ktoré dva to boli? (Prvým bolo, že antikristi svojvoľne zasahujú do Božích slov a vykladajú si ich. Druhým bolo, že antikristi popierajú Božie slová, keď nie sú v súlade s ich predstavami.) Oba aspekty sa týkajú toho, že antikristi opovrhujú Božími slovami. Fakt, že antikristi opovrhujú Božími slovami, je zjavný v mnohých ohľadoch. Súvisí to s ich podstatou, ich postojom k Bohu a tým, ako pristupujú ku všetkým aspektom v súvislosti s Bohom. Božie slová zahŕňajú širokú škálu obsahu, takže fakt, že antikristi opovrhujú Božími slovami, nie je len jednoduchý postoj k Jeho slovám. Dôvody, prečo opovrhujú Jeho slovami, sú mnohostranné, nejde len o jeden dôvod. Na poslednom zhromaždení sme v duchovnom spoločenstve hovorili o dvoch konkrétnych prejavoch toho, ako antikristi opovrhujú Božími slovami. Dnes si v duchovnom spoločenstve povieme o ďalšom prejave.

C. Antikristi vyzvedajú, či sa Božie slová naplnia

Antikristi opovrhujú Božími slovami – veria skutočne tomu, čo Boh hovorí, celému obsahu, ktorý Boh vyslovil? (Nie.) O tom existujú skutočné dôkazy. V skutočnosti neveria, aký teda majú postoj k tomu, či všetky slová, ktoré Boh vyslovil, zodpovedajú realite, či sa môžu naplniť alebo či sú faktami? Veria skutočne, alebo vo svojich srdciach pochybujú a váhavo pozorujú? Vo svojich srdciach pevne pochybujú a váhavo pozorujú. Dnes budeme v duchovnom spoločenstve hovoriť o tomto prejave antikristov: Vyzvedajú, či sa Božie slová naplnia. Čo znamená „vyzvedať“? Prečo sa používa výraz „vyzvedať“? (Bože, vyzvedať znamená tajne pozorovať, nazerať.) Toto vysvetlenie je v podstate správne. Každý už chápe význam slova „vyzvedať“; znamená to sledovať a váhavo pozorovať v tajnosti, pozerať sa skryto bez toho, aby to ostatní zistili, konať v tieni, nie otvorene alebo tak, aby to ostatní videli. Ide o malicherný manéver. Je zrejmé, že osoba, ktorá vykonáva tento manéver, to nerobí verejne, ale tajne. Takže, súdiac podľa týchto prejavov a vysvetlení, o aký druh správania ide, keď antikristi vyzvedajú o Božích slovách? (Opovrhovanie pravdou.) V čom je zjavné, že ide o opovrhovanie pravdou? Prečo antikristi nemôžu čítať Božie slová jednoducho úprimne, odôvodnene a verejne? Prečo vyzvedajú? Je vyzvedanie naozaj druhom činnosti? Z vysvetlenia je jasné, že vyzvedanie sa nerobí otvorene; nedá sa rozpoznať z vonkajšieho vzhľadu, výrazov alebo činov. Namiesto toho sú všetky tieto myšlienky skryté, uchovávané v srdci, pre ostatných nepostrehnuteľné. Z výrazov a činov je ťažké rozpoznať, čo si myslia – to sa nazýva vyzvedanie. Ide o postoj k Božím slovám, ktorý sa nemôže prejaviť otvorene na verejnosti; je jasne nesprávny. Ide o postoj, pri ktorom sa s Božími slovami zaobchádza z pohľadu tretej strany, z nepriateľského hľadiska, z hľadiska váhavého pozorovania, podrobného skúmania, pochybností a odporu. Možno na základe tohto správania povedať, že keď antikristi vyzvedajú, či sa Božie slová naplnia, ide o prejav pohŕdania Božími slovami, ktorý je svojou povahou vážny? (Áno.) Fakt, že antikristi vyzvedajú, či sa Božie slová naplnia, odráža ich povahu a skutočný postoj k Božím slovám, ktorý sa odhaľuje v ich srdciach, myšlienkach a tajne prechovávaných názoroch.

O ktorých Božích slovách antikristi vyzvedajú? Ktoré Božie slová stoja podľa nich za ich tajné, podrobné skúmanie a analýzu? Teda, o ktorý konkrétny obsah vyslovený Bohom sa antikristi obzvlášť zaujímajú, pričom o ňom zároveň vo svojich srdciach často pochybujú a váhavo ho pozorujú? O ktorých Božích slovách sú antikristi presvedčení, že stojí za to venovať čas a energiu tomu, aby o nich vo svojich srdciach vyzvedali? (Niektoré Božie proroctvá, tajomstvá a slová týkajúce sa vyhliadok, osudu a konečného osudu ľudí.) Proroctvá, konečné osudy, tajomstvá – to sú veci, ktoré zaujímajú väčšinu ľudí. Tým viac sa ich antikristi v hĺbke svojho srdca nikdy nedokážu vzdať. Konkrétne, ktorými Božími slovami sa antikristi relatívne zaoberajú a často o nich vo svojich srdciach vyzvedajú? Keďže ide o to, či sa tieto slová naplnia, či sa uskutočnia, či uvidia ich skutočné naplnenie ako fakty, antikristi sa rozhodne zaujímajú o sľuby, ktoré Boh dal ľudstvu, však? (Áno.) Tak isto slová o tom, ako Boh preklína a trestá ľudí, trestá zlých ľudí, trestá všetkých, ktorí idú proti Božím slovám. A potom sú tu proroctvá o kataklizmách – nie je to tiež oblasť záujmu antikristov? (Áno.) Čo ešte? (Slová o tom, kedy Boh odíde zo zeme.) Kedy Boh odíde zo zeme, kedy bude Boh oslávený, kedy bude Božie veľké dielo dokončené, kedy Boh ukončí toto ľudstvo, však? (Áno.) Koľko bodov je to celkovo? (Štyri.) Prvým sú Božie slová o sľuboch a požehnaniach pre človeka. Druhým sú Božie slová o kliatbach a treste pre človeka. Tretím sú Božie slová, ktoré prorokujú kataklizmy. Štvrtým sú Božie slová o tom, kedy On odíde zo zeme a Jeho veľké dielo bude dokončené. A potom je tu ešte jeden, najdôležitejší bod, kategória Božích slov, o ktorých antikristi obzvlášť dychtivo vyzvedajú, a to sú Božie slová o Jeho povahe, Jeho identite a Jeho podstate. Prečo pridať tento posledný bod? Antikristi neveria, že sa Božie slová naplnia; často o Božích slovách vyzvedajú. Čo teda u nich hlavne vyvoláva pochybnosti a vedie ich k tomu, aby o Božích slovách vyzvedali? Pochybujú najmä o Bohu. Antikristi sú v podstate pochybovači, sú to diabli; pochybujú o Božej existencii, neveria, že na tomto svete je Boh, neveria v existenciu Boha ani vo všetko, čo Boh robí. Takže hlboko pochybujú o Božej povahe, identite a podstate. Čo budú robiť vzhľadom na svoje pochybnosti? Ak dokážu pochybovať o Božej identite a podstate, budú potom slová týkajúce sa Božej povahy, identity a podstaty čítať len tak bez toho, aby ich vnímali alebo na ne reagovali? Dokážu pevne veriť týmto slovám a prijať ich? (Nie.) Napríklad, ak má niekto stále podozrenie, že bol adoptovaný, dokáže veriť, že jeho rodičia sú jeho biologickými rodičmi? Môže veriť, že láska, ochrana a všetky obete, ktoré jeho rodičia priniesli pre jeho budúcnosť, sú skutočné? (Nie.) Keď o tom všetkom pochybujú a neveria tomu, nepodniknú nejaké kroky tajne? Napríklad môžu niekedy odpočúvať rozhovory svojich rodičov, aby zistili, či diskutujú o ich pôvode. Zvyčajne budú tiež dávať veľký pozor a neustále sa vypytovať rodičov na to, kde sa narodili, kto ich odrodil a koľko vážili pri narodení – stále sa budú na tieto veci pýtať. Ak ich rodičia udrú alebo disciplinujú, ich podozrenia sa len prehĺbia. Bez ohľadu na to, čo ich rodičia urobia, budú sa mať vždy na pozore a budú pochybovať. Bez ohľadu na to, ako dobre sa k nim rodičia správajú, nedokážu sa zbaviť ostražitosti vo svojom srdci. Takže, nedeje sa celá táto ostražitosť, všetky tieto vnútorné aktivity, myšlienky a postoje tajne? Keď raz zapochybujú, či sú rodičia ich biologickými rodičmi, rozhodne budú robiť nejaké veci za chrbtom. Keďže antikristi majú podstatu pochybovačov, určite neveria v Božiu povahu, identitu a podstatu, neuznávajú ich ani ich neprijímajú. Pri tomto postoji pochybovania, neuznávania a neprijímania, veria skutočne vo svojich srdciach slovám týkajúcim sa Božej povahy, identity a podstaty, a prijímajú ich? Rozhodne nie. Pokiaľ ide o slová o Božej povahe, identite a podstate, prechovávajú vo svojich srdciach pochybnosti, odpor a váhavé pozorovanie. O tomto aspekte zatiaľ nebudeme hovoriť podrobne.

Päť prejavov toho, ako antikristi vyzvedajú o Božích slovách, o ktorých sme práve hovorili, je v podstate dosť komplexných a reprezentatívnych. Existuje konkrétny obsah a zameranie Božích slov, o ktorých antikristi vyzvedajú. Pokiaľ ide o mnohé slová týkajúce sa vstupu do života, slová, ktorými Boh utešuje ľudí, vysvetľuje niektoré tajomstvá alebo odhaľuje skazenú povahu človeka a tak ďalej, zaujímajú sa antikristi o tieto slová? (Nie.) Pre nich sú tieto slová nepodstatné. Prečo? Pretože antikristi nemilujú pravdu, neveria, že Božie slová sú pravda, a nemajú v úmysle prijať Boží súd a napomínanie, ani Božiu spásu. Nemajú také plány, takže slová týkajúce sa zmien v ľudskej povahe a vstupu do života považujú za bezvýznamné, podľa nich nestojí za to ich čítať, premýšľať o nich alebo si ich brať k srdcu. Nemajú o tieto slová záujem. Myslia si: „Čo majú tie slová spoločné s našimi vyhliadkami a osudom? Čo majú spoločné s naším konečným osudom? Tie slová sú o malichernostiach, nestojí za to ich čítať ani počúvať. Ak je človek naozaj rozrušený a nemá iné riešenie, mohol by si tie slová zatiaľ čítať, aby vyplnil prázdnotu v srdci alebo prekonal nejaké obzvlášť náročné prekážky a vyriešil určité neriešiteľné ťažkosti – to je všetko. Tvrdiť, že tie slová môžu zmeniť povahu človeka, ako by to mohlo byť také jednoduché?“ V podstate nemajú v úmysle zmeniť svoju povahu, nemajú v pláne prijať Božie slová ako život, cestu alebo pravdu. Chcú len svoje vyhliadky a konečný osud, ako aj moc. Takže takéto slová neberú vážne ani si ich neberú k srdcu. Z pohľadu antikristov to znamená, že tieto slová im jednoducho nestoja za podrobné skúmanie a už vôbec nestoja za ich čas, aby analyzovali a skúmali, či sú pravdou, alebo či môžu zmeniť ľudí. Pre antikristov sú významné akékoľvek slová týkajúce sa ich osudu a konečného osudu, ich vlastnej identity, postavenia, všetkých ich osobných záujmov a tak ďalej. Tie sú nanajvýš dôležité. Niektorí ľudia hovoria: „Keďže antikristi považujú tieto časti Božích slov za také dôležité a venujú im takú pozornosť, ako sa dá povedať, že o Božích slovách vyzvedajú? Nie je to trochu krivé obvinenie? Nie je to trochu prehnané a nie celkom výstižné?“ (Nie. Antikristi neveria, že sa Božie slová určite naplnia a uskutočnia, neveria, že Boh myslí vážne to, čo hovorí, a že sa to aj stane. Nečítajú Božie slová s postojom viery a uznania, ale pozorujú, či sa Božie slová naozaj môžu naplniť.) Je to tak? (Áno.) Antikristi si tieto slová cenia, pretože môžu uspokojiť ich túžby. Navyše, ak sa tieto slová uskutočnia, uspokojilo by to ich ambície. Ak sa týchto slov chopia a držia sa ich, keď sa tieto slová naplnia, stavili na správnu vec a nasledovanie Boha bolo pre nich správnym krokom. To, že si tieto slová cenia, však neznamená, že ich dokážu prijať ako pravdu z hĺbky vnútra, ako pochádzajúce od Boha. Nedá sa povedať ani to, že tieto slová prijímajú vo svojich srdciach ako Božie slová. Naopak, hoci si tieto slová cenia, v srdci o nich prechovávajú pochybnosti, len váhavo pozorujú. Dá sa tiež povedať, že tieto slová sa pre nich môžu kedykoľvek a kdekoľvek stať dôkazom a pákou na popretie Boha a popretie tejto etapy Božieho diela. Neustále a dychtivo pozorujú, či sa počas každého kroku Božieho diela a každého obdobia, ktorým Boh vedie ľudí, tieto slová realizujú a uskutočňujú. Je zrejmé, že antikristi sa neustále zameriavajú na to, či sa Božie slová naplnia. Počas tohto obdobia sa ich postoj nepriateľstva voči Bohu, odporu voči Bohu a podrobného skúmania a analýzy Boha nikdy nezmenil. Sú voči Bohu nepriateľskí a podrobne Ho skúmajú, vo svojich srdciach stále vyzvedajú o každom Božom čine a slove. Zároveň sa pokúšajú Boha a Božie dielo odsúdiť. Nie je to konzistentný prejav toho, ako antikristi vzdorujú Bohu? (Áno.) Je v týchto prejavoch antikristov nejaký náznak prijatia Božích slov? Nejaký náznak podriadenosti? Čo i len trochu zaobchádzania s Bohom ako s Bohom? (Nie.) Ďalej budeme v duchovnom spoločenstve hovoriť o týchto bodoch jeden po druhom.

1. Vyzvedanie o Božích slovách o sľuboch a požehnaniach pre človeka

Prvým bodom je, že antikristi vyzvedajú o Božích slovách o sľuboch a požehnaniach. Odkedy Boh začal svoje dielo a prehovoril, povedal ľudstvu, Svojmu vyvolenému ľudu a tým, ktorí počúvajú Jeho slová, veľa o tom, aké požehnania a milosť ľuďom udelí, aké požehnania ľuďom sľubuje a tak ďalej. V rôznych obdobiach, pri rôznych príležitostiach alebo v rôznych kontextoch Boh hovorí svojim nasledovníkom o požehnaniach a sľuboch. Oznamuje im, že ak dosiahnu určité veci, Boh ich konkrétnym spôsobom požehná, dostanú určité požehnania a sľuby, a tak ďalej. Bez ohľadu na obdobie, v ktorom Boh vyslovil tieto slová, alebo komu Boh takéto sľuby dal, tieto slová boli vyslovené v určitých kontextoch a v určitom prostredí. Okrem toho sľuby a požehnania, ktoré Boh udeľuje ľuďom, súvisia s ich pozitívnymi prejavmi, ako je usilovanie sa o pravdu, zmeny v povahe a skutočná podriadenosť Bohu. Z toho vyplýva, že Božie sľuby a požehnania pre ľudí sú podmienené. Ľudia nemajú v týchto podmienkach posledné slovo, ani sa neurčujú podľa ľudských predstáv a výmyslov. Určujú sa skôr podľa Božích noriem a požiadaviek, ktoré zahŕňajú určité princípy a pravidlá. Pokiaľ ide o to, ako sa Božie slová naplnia, uskutočnia a dosiahnu u rôznych ľudí, Boh to rozhodne nerobí náhodne – má to určitý základ. Ak ten istý skutok vykonajú rôzni ľudia, Boh s nimi môže zaobchádzať rôznymi spôsobmi. Dvaja ľudia napríklad môžu viesť cirkev; jeden z nich často dostáva osvietenie a osvetlenie, a často znáša disciplinovanie, čo vedie k rýchlemu rastu duchovného postavenia. Naopak, ten druhý môže byť relatívne otupený a reaguje pomaly, čo vedie k pomalšiemu pokroku. Z ľudského hľadiska by títo dvaja ľudia, ktorí vykonávajú rovnakú prácu a prejavujú podobné správanie, mali od Boha dostať rovnaké požehnania a zaobchádzanie. Pokiaľ však ide o vstup do života, ktorý zažívajú a získavajú pri konaní svojich povinností a vo svojom živote, alebo o vonkajšiu milosť, ktorú dostávajú, budú existovať určité rozdiely. Tieto „určité rozdiely“ samozrejme nie sú nevyhnutné. Ako teda Boh prideľuje tieto takzvané požehnania a rôzne zaobchádzania alebo osvietenie, osvetlenie a iné výhody, ktoré ľudia od Boha získavajú? Boh má rôzne spôsoby, ako zaobchádzať s rôznymi ľuďmi. Niektorí ľudia sú leniví, márniví, súťaživí a závistliví, a hoci sú navonok ochotní vydať sa Mu a znášať určité ťažkosti, jednoducho nedokážu prijať ani praktizovať pravdu. Na druhej strane, niektorí ľudia sú usilovní. Hoci majú rovnaké skazené povahy, sú relatívne čestní a pokorní. Dokážu prijať pravdu a orezávanie. Úprimne prijímajú a chápu všetko, čo Boh hovorí, a každé prostredie, ktoré im Boh pripraví, a zároveň k tomu pristupujú s vážnosťou. Takže navonok môžu dvaja ľudia vykonávať rovnakú prácu a množstvo práce môže byť podobné, ale Boh im udelí rôzne požehnania a odlišné osvietenia a osvetlenia na základe ich rôznych pováh a snáh. Z vonkajšieho pohľadu môže človek, ktorý dostáva osvietenie a osvetlenie, viac trpieť a často znášať disciplinovanie, ale jeho zisk je tak isto väčší. Naopak, otupený a ťažkopádny človek čelí oveľa menšiemu disciplinovaniu, trpí oveľa menej, a preto je jeho životný rast pomalší a získava menej. Ktorý človek v podstate skutočne dostáva Božie požehnania a sľuby? (Ten, ktorý viac trpí a často dostáva disciplinovanie.) Môže sa zdať, že človek, ktorý dostáva Božie sľuby a požehnania, znáša disciplinovanie, často čelí nezdarom, odhaľuje skazenosť a je odhalený, ale pravdou je, že často dostáva Božie osvietenie a osvetlenie. Na druhej strane, človek, ktorý nečelí disciplinovaniu, si žije pohodlný, radostný a slobodný život. Keď je lenivý, nečelí disciplinovaniu; keď je závistlivý, nečelí disciplinovaniu; keď je vo svojej práci nezodpovedný, nečelí disciplinovaniu – dokonca si dopraje výhody postavenia a žije celkom spokojne. Koho uprednostňujú ľudia, ktorí majú duchovné porozumenie, ktorí chápu veci čisto a milujú pozitívne veci? Uprednostňujú človeka, ktorý znáša disciplinovanie, často čelí nezdarom a dokáže prijať osvietenie a osvetlenie; takého človeka považujú za skutočne požehnaného Bohom. Tí, ktorí sa usilujú o pravdu, túžia byť takýmto človekom. Sú ochotní žiť neustále pred Bohom, aj keď to znamená často prijímať Božie disciplinovanie a karhanie. Veria, že v tom spočíva Božie požehnanie a skutočný Boží sľub. Tieto skúsenosti a zisky potvrdzujú existenciu požehnaní a sľubov, ktoré vyslovil Boh. Ale ako sa na to pozerajú antikristi? Antikristi nemerajú Božie sľuby a požehnania podľa toho, koľko pravdy človek chápe, koľko pravdy získal alebo koľko pozitívnych ziskov prijal. Namiesto toho merajú, koľko získali, z hľadiska telesných výhod a materiálnych záujmov. Čo myslíte, ktorému človeku antikristi závidia? (Človeku, ktorý netrpí disciplinovanie.) Antikristi závidia človeku, ktorý je lenivý a neverný, ktorý nečelí žiadnemu disciplinovaniu a užíva si výhody postavenia. To, že antikristi závidia takýmto jednotlivcom, dokazuje problém v spôsobe, akým vnímajú veci. Vyplýva to z ich prirodzenosti-podstaty.

Ako antikristi vyzvedajú, či sa Božie slová o sľuboch a požehnaniach pre človeka naplnia? Keď Božie slová uvádzajú, koho Boh žehná, kto dostáva Jeho sľuby a kto môže od Boha dostať sľuby, ako to pozorujú antikristi? Hovoria: „Ľudia, ktorí platia cenu pre boha, dostávajú osvietenie a osvetlenie, majú božie disciplinovanie a vedenie, a to sa považuje za prijatie požehnaní? Byť disciplinovaný je božie požehnanie? To by si mysleli len blázni! Nie je to strata? Nepoškodzuje to povesť človeka? A to sa nazýva božie požehnanie? Takto sa božie slová napĺňajú a uskutočňujú? Ak je to tak, potom nechcem byť takým človekom, nechcem sa usilovať o utrpenie a platenie ceny. Neprijímam tento spôsob božieho diela; čo je to za pravdu? Ako by sa to dalo považovať za spásu ľudí?“ V srdciach sa im rodí odpor. Neprijímajú, že Boh takto ľudí žehná a vedie, neprijímajú, že Boh takto udeľuje ľuďom život, a neprijímajú, že Boh takto zapracováva do ľudí pravdu. Samozrejme, v okolí antikristov môžu byť aj takí ľudia, ktorým sa darí v podnikaní, zarobili viac peňazí, kúpili si autá a domy, zlepšil sa im materiálny život a zbohatli, odkedy uverili v Boha. Keď to antikristi vidia, myslia si: „Keď uverili v boha, dostali požehnania a užívajú si božiu milosť. Z týchto faktov sa zdá, že božie sľuby a požehnania pre človeka sa u takýchto ľudí uskutočňujú; božie slová sa naplnili. Zdá sa, že božie slová majú autoritu. Prijatie tejto etapy božieho diela je správne a človek môže dostať veľké požehnania. Všetko pôjde hladko a človek môže dostať od boha milosť.“ Keď sa stali svedkami takýchto skutočností, majú antikristi vo svojich srdciach dočasne trochu uznania a viery v Božie sľuby a požehnania. Samozrejme, ich uznanie a vieru treba doplniť poznámkou v zátvorke, v znení „podlieha ďalšiemu overeniu“. Antikristi vo svojom každodennom živote neustále pozorujú a zhromažďujú rôzne dôkazy, aby si overili, či sa Božie požehnania a sľuby u mnohých ľudí napĺňajú a uskutočňujú. Pri pozorovaní antikristi zbierajú tieto dôkazy a snažia sa zistiť, ktorí ľudia dostali Božie požehnania a sľuby, čo títo ľudia urobili, aké majú postoje k Bohu, ako nasledujú Boha a aké majú názory. Samozrejme, v tomto období neustáleho pozorovania a zhromažďovania dôkazov sa antikristi pokúšajú napodobňovať správanie, činy a názory tých, ktorí dostali Božie požehnania a sľuby. Ak oni sami dostanú nejaké materiálne požehnania, zaobchádzanie a pôžitky, vnútorne pripustia: „Božie požehnania a sľuby nie sú prázdne slová; môžu sa uskutočniť. Zdá sa, že tento boh je naozaj boh, naozaj má nejaké schopnosti. Môže ľuďom udeľovať požehnania a sľuby, prinášať im nejaké výhody a uspokojovať niektoré ich potreby určitých záujmov. Vyzerá to tak, že by som mal naďalej veriť a nasledovať ho; nesmiem zaostať ani poľaviť.“ Od začiatku do konca antikristi váhavo pozorujú. Ale všimne si niekto, keď to robia? Pozorujú váhavo a otvorene, pričom všetkým hovoria: „Neverím v tieto požehnania a sľuby boha?“ (Nie.) Navonok to nevidíte. Vidíte ich v radoch medzi ostatnými, ako sa vzdávajú svojej práce, manželstva, rodiny a tak ďalej, a tiež konajú svoje povinnosti spolu so všetkými ostatnými. Vstávajú skoro a chodia spať neskoro, znášajú ťažkosti a platia cenu. Nehovoria slová, ktoré spôsobujú vyrušenie, ani negatívne slová, nevyjadrujú súdy, nerobia zlé veci a nespôsobujú vyrušenie. Je tu však ešte jedna vec: bez ohľadu na to, ako skryto konajú navonok, ich vnútorné názory a myšlienky ovládajú a ovplyvňujú ich správanie. Hlboko vo vnútri sa ich váhavé pozorovanie a vyzvedanie o Božích slovách nedá pred Bohom skryť. Ktoré aspekty antikristov teda môžu byť skryté pred ľuďmi, ale pred Bohom nie? Ľudia vidia len správanie iných, vidia len to, čo iní odhaľujú – Boh sa na druhej strane pozerá nielen na tieto veci, ale čo je najdôležitejšie, pozoruje srdcia ľudí a ich najvnútornejšie myšlienky. Správanie a odhalenia človeka sú relatívne povrchné, ale hlbiny ľudského srdca sú nepostrehnuteľnou sférou, v ktorej sú skryté jeho hlbšie myšlienky a mnohé prvky jeho prirodzenosti. Keď antikristi vyzvedajú o takých Božích slovách, akými sú Jeho sľuby a požehnania, navonok môžu obetovať svoj čas a zaplatiť fyzickú cenu, ale ich srdcia nie sú Bohu plne oddané. Aké sú konkrétne prejavy toho, že svoje srdcia plne neodovzdávajú Bohu? Bez ohľadu na to, čo robia alebo akú povinnosť vykonávajú, nevkladajú do toho všetku svoju energiu a nerobia to bez výhrad. Naopak, snažia sa len zabezpečiť, aby sa nevyskytli žiadne zjavné chyby a aby základné smerovanie celkového procesu bolo správne. Prečo to môžu robiť? Hlboko vo svojich srdciach, vo svojom najhlbšom vnútri, prechovávajú myšlienku: „Fakt, či sa božie slová naplnia alebo nie, určuje, či ma boh môže spasiť a či je naozaj mojím bohom. Ak táto otázka nebude zodpovedaná, potom aj skutočnosť božej identity a podstaty stojí za spochybnenie.“ Môžu mať s takýmito myšlienkami hlboko vo vnútri stále pravdivé srdce voči Bohu? Tieto hlboko zakorenené myšlienky v ich srdciach im bránia a neustále ich varujú: nedávaj svoje pravdivé srdce bohu, nechoď do toho naplno, len formálne vykonávaj čokoľvek, čo robíš, a nebuď hlúpy. Nechaj si niečo pred bohom pre seba, uisti sa, že si nechávaš zadné vrátka, a nezveruj svoj život ani svoje najdôležitejšie veci tomuto stále neznámemu bohu. Takto uvažujú vo svojich srdciach. Všimli ste si to? (Nie.) Títo antikristi môžu byť počas zhromaždení a v interakciách s ostatnými navonok láskaví, môžu mať normálne vzťahy a dokonca môžu v duchovnom spoločenstve hovoriť o niektorých svojich postrehoch, porozumeniach a skúsenostiach. Môžu prejavovať vonkajšie, plytké, základné správanie a prejavy, ktoré by mal mať veriaci. V ich bázni pred Bohom alebo úprimnosti voči Nemu však nedochádza k žiadnemu rastu ani zlepšeniu. Bez ohľadu na to, ako títo ľudia platia cenu alebo koľko rokov konajú svoju povinnosť v Božom dome, jedna vec je istá: ich život nerastie – nemajú žiadny život. V akých oblastiach sa prejavuje tento nedostatok života? Keď čelia situáciám, vôbec nehľadajú princípy; sú spokojní, ak práca, ktorú majú po ruke, pokračuje, nikdy neberú princípy vyslovené Bohom ako svoj štandard pre praktizovanie, iba povrchne prijímajú dohľad, kontrolu a vedenie od iných ľudí a neprijímajú Božie podrobné skúmanie. To znamená, že kým sa jasne nepresvedčia, u koho sa Božie sľuby a požehnania skutočne napĺňajú, u ktorej skupiny ľudí sa uskutočňujú, a kým si nepotvrdia, že oni sami môžu od Boha skutočne prijať sľuby a požehnania, ktoré Boh dáva človeku, ich princípy a metódy konania, ako aj ich postoj k Božím slovám sa nezmenia. V istom zmysle si to neustále pripomínajú a zároveň si vnútorne plánujú svoju hádku s Bohom. Čo je stredobodom ich hádky s Bohom? Myslia si: „Tvoje sľuby a požehnania sa neuskutočnili. Nevidel som, že by sa uskutočnili, a nevidím, ako konáš dielo, takže nemôžem potvrdiť tvoju identitu. Ak nemôžem potvrdiť tvoju identitu, ako potom môžem považovať tieto tvoje slová za pravdu, za božie slová?“ Nevedú snáď o tejto záležitosti vnútorne s Bohom spor? Hovoria: „Ak si nemôžem overiť požehnania, ktoré sľubuješ ľuďom, a celý ten rôzny obsah tvojich sľubov ľuďom, potom v teba nemôžem veriť stopercentne. Vždy to bude nejako znehodnotené a nemôžem veriť naplno.“ Taký je postoj antikristov. Je takýto postoj desivý? (Áno.) Tento typ postoja je svojou povahou trochu podobný prísloviu medzi neveriacimi: „Nekrič hop, kým nepreskočíš.“ Hovoria: „Ty si boh, ty by si mal mať moc uskutočniť tvoje sľuby a požehnania. Ak sa to, čo hovoríš, nemôže uskutočniť a ľudia, ktorí v teba veria, si nemôžu užívať veľké požehnania, nemôžu si užívať slávu, bohatstvo a česť, nemôžu si užívať milosť a nemôžu prijať tvoju ochranu, prečo by ťa potom mali ľudia nasledovať?“ V očiach antikristov, v ich myšlienkach a názoroch, musí byť nasledovanie Boha do istej miery výhodné, bez výhod by sa tým totiž nezapodievali. Ak im to nepomôže k sláve, zisku ani postaveniu a ak im žiadna vykonaná práca ani splnené povinnosti neprinesú obdiv iných, potom pre nich nemá zmysel veriť v Boha a vykonávať svoje povinnosti. Prvými výhodami, ktoré musia získať, zasľúbenia a požehnania, o ktorých je reč v Božích slovách, pričom sa musia tešiť aj zo slávy, zisku a z postavenia v rámci cirkvi. Antikristi si myslia, že vierou v Boha musí byť človek nadradený nad ostatnými, musí získať obdiv, musí byť výnimočný – veriaci v Boha sa musia tešiť prinajmenšom z týchto vecí. Ak to tak nie je, je otázne, či je Boh, v ktorého veria, pravým Bohom. Nie je logikou antikristov, že považujú slová: „Tí, ktorí veria v boha, sa musia tešiť z božích požehnaní a božej milosti“ za pravdu? Skús tieto slová rozanalyzovať: sú pravdou? (Nie, nie sú.) Teraz je jasné, že tieto slová nie sú pravdou, sú mylné, predstavujú satanovu logiku a nemajú žiaden vzťah k pravde. Povedal Boh niekedy: „Ak vo Mňa ľudia veria, určite budú požehnaní a nikdy nebudú znášať útrapy?“ Ktorý riadok Božích slov o tom hovorí? Boh nikdy nepovedal takéto slová ani to neurobil. Pokiaľ ide o požehnania a útrapy, treba hľadať pravdu. Aké je múdre príslovie, ktorého by sa mali ľudia pridržiavať? Jób riekol: „Vari máme dostať z Božej ruky len to dobré a nie aj to nepriaznivé?“ (Jób, 2, 10) Sú tieto slová pravdou? Ide o slová človeka; nemožno ich vyzdvihovať do výšin pravdy, ale istým spôsobom sa zhodujú s pravdou. V čom sa zhodujú s pravdou? Či už sú ľudia požehnaní alebo znášajú útrapy, všetko je v Božích rukách, všetko je pod Božou zvrchovanosťou. Taká je pravda. Veria tomu antikristi? Nie, neveria. Neuznávajú to. Prečo tomu neveria ani to neuznávajú? (V Boha veria len preto, aby boli požehnaní – chcú byť len požehnaní.) (Pretože sú príliš sebeckí a usilujú sa len o záujmy tela.) Antikristi chcú byť vo svojej viere len požehnaní a nechcú znášať nepriazeň osudu. Keď vidia niekoho, kto je požehnaný, kto získal nejaký úžitok, komu sa dostalo milosti a kto získal viac materiálnych pôžitkov a veľké výhody, sú presvedčení, že to urobil Boh; a ak sa im nedostane takýchto materiálnych požehnaní, nejde o Božie konanie. Z toho vyplýva: „Ak si naozaj boh, ľuďom môžeš prinášať iba požehnanie; mal by si od ľudí odvrátiť nepriazeň osudu a zabrániť tomu, aby ich postretlo utrpenie. Iba vtedy dáva ľuďom zmysel a má hodnotu to, že v teba veria. Ak ťa ľudia nasledujú a stále ich postihujú útrapy, ak stále trpia, aký má zmysel v teba veriť?“ Nepripúšťajú, že všetky veci a udalosti sú v Božích rukách, že Boh má zvrchovanosť nad všetkým. A prečo to nepripúšťajú? Pretože antikristi sa boja nepriazne. Chcú mať len úžitok, využívať výhody, užívať si požehnania; netúžia prijať Božiu zvrchovanosť či ovládanie, chcú od Boha získať len výhody. To je sebecký a opovrhnutiahodný pohľad antikristov. Ide o sériu prejavov antikristov, ktoré sa týkajú takých Božích slov, ako sú jeho zasľúbenia a požehnania. Celkovo sa tieto prejavy týkajú predovšetkým pohľadov antikristov, ktoré stoja za ich úsilím, ako aj ich názorov, hodnotení a chápania tohto typu vecí, ktoré Boh robí pre ľudí. Hoci navonok nemusia otvorene ohovárať Božie slová alebo im odporovať, hlboko vo vnútri pristupujú k tomuto typu Božích slov a k spôsobu, akým Boh robí tento typ vecí, s ohováraním, pochybnosťami, odsudzovaním a vyberavosťou. Keď sa Božie slová o sľuboch a požehnaniach u niektorých ľudí naplnia, chvália Božiu moc, velebia Jeho meno a Jeho lásku. Keď však to, čo Boh robí, nie je v súlade s ich predstavami a výmyslami o sľuboch a požehnaniach, antikristi vo svojich srdciach okamžite popierajú Božiu existenciu, ako aj správnosť všetkého, čo Boh robí, a ešte viac popierajú Božiu zvrchovanosť a skutočnosť, že On ovláda a usporadúva ľudský osud. Všetky tieto prejavy antikristov sa nemusia odhaliť navonok. Svoje názory nemusia šíriť otvorenými rečami, ale perspektíva, s ktorou vo svojich srdciach váhavo pozorujú tieto Božie slová a vyzvedajú o nich, sa nemení. Bez ohľadu na to, ako ostatní v duchovnom spoločenstve hovoria o záležitostiach vstupu do života alebo o tom, ako môžu byť ľudia spasení, mentalita a postoj antikristov, ktorí vyzvedajú o tom, či sa také Božie slová, ako sú Jeho sľuby a požehnania, naplnia a ako sa uskutočnia, nepôjdu bokom. Antikristi môžu jasajúc tlieskať a radovať sa, chváliac Božiu moc, keď sa Božie sľuby a požehnania uskutočnia. Ale keď sa Božie sľuby a požehnania neuskutočnia alebo sa nenaplnia podľa ich predstáv, v srdci rýchlo tajne preklínajú Boha, nadávajú Mu a ohovárajú Jeho meno. Preto v každodennom živote, aj keď je všetko pokojné a bezproblémové, stavy niektorých ľudí výrazne kolíšu. Keď sú šťastní, môžu byť v siedmom nebi, ale keď sú skleslí, môžu upadnúť do pekelného zúfalstva. Ich nálady sú nestále a nepredvídateľné, čo ostatných mätie v tom, čo sa deje. Keď sú šťastní, hovoria: „Boh je naozaj boh. Boh je taký veľký, božia autorita naozaj existuje, boh tak veľmi miluje ľudí!“ Ale keď sú nešťastní, je pre nich nesmierne ťažké čo i len vysloviť slovo „boh“. Tá istá osoba, ktorá hlasno chváli Božie meno, zároveň vo svojom srdci Boha ohovára, popiera, rúha sa Mu, nadáva Mu a preklína Ho. Vstávajú skoro a chodia spať neskoro, aby konali svoje povinnosti, pričom platia cenu, ktorú väčšina ostatných nedokáže zaplatiť, ale zároveň si prostredníctvom svojich povinností vylievajú zlosť, zrádzajú záujmy Božieho domu, zámerne vyrušujú pri práci a svoje povinnosti i prácu vykonávajú s účelovou nedbanlivosťou. Navonok je to stále tá istá osoba, ale súdiac podľa ich správania a povahy, vďaka takýmto kontrastným prejavom sa zdá, akoby išlo o dvoch rôznych ľudí. To predstavuje problém. Z týchto prejavov antikristov je zrejmé, že v podstate neprijímajú Božie slová ako pravdu ani ako slová Boha. Navyše, súdiac podľa podstaty antikristov, nikdy nebudú považovať Božie slová za pravdu ani za pravdu-princípy, ktoré treba dodržiavať po celý život. Toto je prvý bod toho, ako antikristi vyzvedajú o tom, či sa Božie slová naplnia – vyzvedajú o Božích slovách o sľuboch a požehnaniach. Pre antikristov sú Božie sľuby a požehnania neoddeliteľne spojené s materiálnym zaobchádzaním, duchovným zaobchádzaním, životným prostredím a inými podobnými vecami, ktoré si v tomto živote užívajú. Preto tomuto aspektu venujú osobitnú pozornosť. Naplnenie Božích slov o sľuboch a požehnaniach používajú ako kritérium na meranie rozsahu Božej moci a pravosti Božej identity. Tajne o tom uvažujú a premýšľajú – toto sa myslí pod pojmom vyzvedanie. Antikristi neprejavujú žiadny záujem o rôzne pravdy o vstupe do života, ako ich vyslovil Boh. Len čo sa však spomenú Božie slová o sľuboch a požehnaniach, oči sa im rozžiaria chamtivosťou a vynára sa ich túžba. Navonok hovoria: „Mali by sme sa vydať bohu bezpodmienečne, mali by sme konať svoje povinnosti podľa božích požiadaviek,“ ale kam sa v skutočnosti upierajú ich oči? Sú upreté na také Božie slová, ako sú Jeho sľuby a požehnania. Len čo sa ich chopia, už ich nepustia. Takto sa správajú antikristi voči Božím slovám o sľuboch a požehnaniach pre človeka.

2. Vyzvedanie o Božích slovách o kliatbach a treste pre človeka

Druhým bodom je, že antikristi vyzvedajú o Božích slovách o kliatbach a treste pre človeka. Antikristi majú ku kliatbam a trestu spomínaným v Božích slovách rovnaký názor a postoj ako k prvému bodu. Ako vyzvedajú o týchto druhoch slov? Keď vidia, aký typ ľudí majú Božie slová prekliať a aký typ majú potrestať, aké slová Boh vyslovil, aby takýchto ľudí preklial, aký spôsob Boh používa na potrestanie takýchto ľudí, a akú metódu a slová Boh používa na prekliatie ktorého typu ľudí, začnú to pozorovať vo svojom každodennom živote a sledovať, ako sa tieto Božie slová uskutočňujú a či sa už uskutočnili. Existuje napríklad cirkevný vodca, ktorý spreneveruje prostriedky Božieho domu, svojvoľne týra a utláča bratov a sestry, v cirkvi sa správa tyransky a bezohľadne, koná bez princípov, nehľadá Božie úmysly a harmonicky nespolupracuje s ostatnými. Božie slová uvádzajú, že pre tento typ človeka existujú kliatby a trest. Antikrist pozoruje: „Boh nemiluje takýchto ľudí, zavrhuje ich. Ale ako zavrhuje tohto človeka? Veď on si žije každý deň celkom pohodlne a utláča bratov a sestry bez toho, aby bol pokarhaný. Bratia a sestry to jednoducho musia znášať. Ako sa teda tieto božie slová napĺňajú? Nevidím, ako by sa mohli naplniť; možno je božie preklínanie takýchto ľudí len porekadlo. Božie slová by mali mať autoritu a po tom, čo boh prehovorí, by sa srdcia ľudí mali cítiť nepríjemne a pokarhané. Musím to pozorovať a zistiť, či sa vo svojom srdci cíti nepokojne, musím sa s ním porozprávať a vyspovedať ho.“ Antikrist sa teda pýta: „Ako si v poslednom čase prežíval veci?“ „Celkom dobre. Boh nás vedie. Cirkevný život nie je zlý, všetci bratia a sestry vstúpili na správnu cestu, všetci radi čítajú božie slová a práca na evanjeliu tiež napreduje dobre.“ „Keď práca nenapreduje hladko, necítiš sa skľúčený? Nie si negatívny? Disciplinuje ťa boh? Cítiš vo vnútri výčitky?“ „Nie, prečo by som mal cítiť nejaké výčitky, keď je práca urobená tak dobre? Boh ma práveže žehná.“ Antikrist si pomyslí: „Boh takého človeka nepreklial, takže slová, ktoré vyslovil o preklínaní zlých ľudí, preklínaní tých, ktorí vzdorujú bohu, sa neuskutočnili! Tento vodca sa dopustil takých zjavných činov vzdoru voči bohu a narúšania práce cirkvi. Mali na neho dopadnúť božie kliatby. Ako to, že sa to nestalo? Ťažko povedať, či sa božie slová o kliatbach proti ľuďom môžu splniť alebo nie, takže budem pokračovať v pozorovaní.“ V Božích slovách je veta: „Odpor vedie ku smrti!“ V očiach antikrista je veľa ľudí, ktorí odolávajú Bohu. Napríklad niektorí ľudia, keď prvýkrát prišli do kontaktu s touto etapou Božieho diela a nerozumeli pravde, mali proti Bohu rúhavé a ohováračské reči a odmietali túto etapu Božieho diela. Antikrist si myslí: „Ide o ľudí, ktorí odolávajú bohu? Ak áno, potom podľa božích slov odpor vedie ku smrti. Ale po toľkých rokoch sa zdá, že nikto z týchto ľudí nezomrel; božie slová sa nenaplnili! Aj keď nezomrú, títo ľudia by mali mať prinajmenšom dolámané ruky alebo chýbajúce nohy, prípadne by mali doma trpieť nejakými pohromami, ako napríklad smrť člena rodiny, zrútenie domu alebo autonehoda. Nič z týchto nešťastí sa nestalo, tak ako sa dá povedať, že odpor vedie ku smrti? Možno je naša schopnosť chápať slabá a stále nevieme, ako sa božie slová napĺňajú a uskutočňujú. Či sa božie slová naplnia alebo nie, ľudia nevedia. Ťažko povedať.“ Antikrist prostredníctvom týchto pozorovateľných faktov a vlastnej mentálnej analýzy, zo svojej „jedinečnej“ perspektívy sleduje, či sa tieto Božie slová naplnia alebo nie a ako sa naplnia. Nad touto záležitosťou vždy visí obrovský otáznik; nevie, aký je konečný výsledok tejto záležitosti, ako vysvetliť tieto udalosti alebo ako vnímať tieto javy. Samozrejme, často sa o tom modlí: „Ó bože, prosím, osvieť ma, dovoľ mi pochopiť, ako preklínaš a trestáš ľudí a ako sa tvoje slová napĺňajú, aby som si mohol vyvinúť srdce, ktoré sa ťa bojí, aby som sa ťa bál a nerobil veci, ktoré ti vzdorujú.“ Je táto modlitba užitočná? Vypočuje ju Boh? (Nie.) Boh sa ňou ani nezaoberá; považuje tieto modlitby za nezmyselné bzučanie múch a chrobákov. Prečo Boh takéto modlitby nevypočuje? Pretože každá veta, ktorú antikrist vysloví, je plná skúšania, provokácie, ohovárania a rúhania. Hoci Boh takého človeka otvorene nezrazil ani neodsúdil, všetko, čo robí, jeho myšlienky, názory a postoj sú v Božích očiach odsúdené. Tieto prejavy antikrista sú skryté v srdci; tieto veci robí uzavreto a v tajnosti o nich vyzvedá. Samozrejme, Boh ich vo svojom srdci tiež odsudzuje a preklína.

Čo sa týka Božích slov o kliatbach a treste pre človeka, antikristi im neveria ani im nerozumejú; často ich podrobne skúmajú a analyzujú: „Ako presne sa tieto slová naplnia? Môžu sa naozaj naplniť? Na kom sa naplnia? Naozaj dostávajú kliatby a trest tí, ktorých boh preklial a potrestal? Dá sa to vidieť ľudským okom? Nemal by to boh urobiť všetko viditeľné pre ľudské oko?“ V srdci o týchto veciach neustále uvažujú a považujú ich za významné a dôležité záležitosti svojho každodenného života. Kedykoľvek majú čas alebo príležitosť, uvažujú o nich. Pokiaľ je prostredie vhodné a takéto udalosti nastanú, alebo pokiaľ ide o takéto témy, ich postoj a názor sa jasne odhalia. Podrobne skúmajú a očierňujú tieto Božie slová, pokúšajú sa ich pochopiť z ľudského pohľadu a ľudským spôsobom. Zároveň skúšajú, či sa tieto slová môžu uskutočniť, či sa naplnili v každodennom živote a či mali praktický dopad. Prečo to robia? Prečo dokážu v srdci neúnavne premýšľať a špekulovať o týchto veciach? Pretože v srdciach antikristov, bez ohľadu na to, koľko právd Boh vyjadrí, to nestačí na potvrdenie Božej identity či podstaty. Jediná vec, ktorá môže potvrdiť Božiu identitu a podstatu, je to, či sa Božie slová naplnia a uskutočnia. Inými slovami, to, či sa Božie slová uskutočnia a naplnia, je ich jediným kritériom na skúšanie Božej identity a podstaty. Podobne sa ich kritériom na skúšanie Božej identity a podstaty stalo aj to, či sa naplnia Božie slová o kliatbach a treste pre človeka. Toto je najdôležitejšia myšlienka a názor antikristov pri meraní Boha. Antikristi používajú ľudské pohľady a spôsoby chápania, a spoliehajú sa na ľudský rozum, aby skúšali a hodnotili Božie slová o kliatbach a treste pre ľudí. Keď napriek všetkému nevidia fakty a nevidia divadlo, ktoré si želajú vidieť, vo svojom srdci opakovane popierajú Božiu identitu a podstatu. Čím menej vidia, tým intenzívnejšie popierajú Boha a tým viac pochybujú, či to, čo investovali a vynaložili, stálo za to. Keď sú však antikristi svedkami toho, ako niektorí zlí ľudia v Božom dome, ktorí očierňujú Boha alebo vyrušujú prácu Božieho domu, prípadne tí, ktorí sa rúhajú Bohu a vzdorujú Mu, dostávajú rôzne stupne trestu alebo kliatob, a keď vidia, čo sa s týmito ľuďmi stane, pociťujú voči Bohu bázeň a zrazu cítia: „Boh je naozaj mocný. Čokoľvek povie, to sa splní. Tá osoba bola predtým v poriadku a zrazu zomrela, pretože ešte včera slovne urážala boha! Iný človek, ktorý bol silný ako býk, zrazu ochorel, pretože spôsobil práci božieho domu značné straty a ani to nepriznal. Vyslúžil si tak božie kliatby. Jedna žena v cirkvi spáchala isté neprávosti a vykonala určité zlé skutky, preto jej rodinu postihlo nešťastie a odvtedy v jej dome niet pokoja. Ďalší človek, ktorý sa vždy vyjadroval o bohu rúhavo, sa teraz zbláznil a tvrdí, že sám je boh. Je to posadnutosť démonmi; boh ho vydal satanovi a umiestnil do príbytku nečistých démonov. Ľudia nedokážu spôsobiť, aby bol niekto posadnutý zlými duchmi; iba boh má na to autoritu. Boh vládne zvrchovane nad všetkým – vydal toho človeka zlým duchom a tí ho posadli. Spôsobili tak, že prišiel o rozum a zmysel pre hanbu, a behal nahý po uliciach. Pozrite sa, čo sa stalo s týmito ľuďmi, na tresty a kliatby, ktoré utrpeli; čo všetko urobili?“ Po zhrnutí antikristom zovrie srdce: „Medzi týmito ľuďmi sú takí, ktorí otvorene slovne urážajú boha, takí, ktorí sa otvorene rúhali a súdili boha, aj takí, ktorí úmyselne spôsobovali vyrušenia a narušenia v božom dome. Zdá sa, že z konania proti bohu nevzíde nič dobré! Boh je naozaj mocný! Ak urazíš iných ľudí, veľa ti nezmôžu, ale ak urazíš boha, je to vážne. Musíš niesť zodpovednosť za svoje správanie; tá cena je príliš vysoká! Prinajmenšom sa môžeš zblázniť a boh ťa vydá nečistým démonom. To celkom určite znamená ísť do pekla. V najhoršom prípade boh zruší tvoju telesnú existenciu v tomto živote, zničí ťa a vo svete, ktorý príde – to je samozrejmé – nebudeš mať žiadny konečný osud, nebudeš môcť vstúpiť do kráľovstva a nedostaneš požehnania. Súdiac podľa rôznych spôsobov, akými vzdorovali bohu, musím byť opatrnejší a stanoviť si pre seba nejaké princípy. Po prvé, nesmiem boha otvorene slovne urážať; ak už musím, mal by som to robiť potichu vo svojom srdci. Po druhé, aj keď mám túžbu a ambíciu byť bohom, nemôžem to odhaliť ani dať vedieť ostatným. Po tretie, musím obmedziť svoje správanie a konanie, a nerobiť nič, čo spôsobuje narušenia. Ak spôsobím straty práci božieho domu a nahnevám boha, bolo by to hrozné! V lepšom prípade môžem prísť o život; v horšom prípade by som bol prekliaty a padol by som do bezodnej jamy. To by bol môj koniec.“ Keď antikristi vidia, že sa tieto veci dejú, cítia, že Božie slová sa naplnili a že Boh je taký veľký a mocný. Veľkosť a moc Boha si uvedomujú a spoznávajú prostredníctvom týchto udalostí. Nie sú všetky tieto myšlienkové pochody v srdciach antikristov, ako aj princípy konania, ktoré si zhrnuli, keď videli tieto veci, pochodmi ich vnútorného sveta? Všetko, čo vo svojom srdci robia voči Bohu, sa nazýva vyzvedaním.

Antikristi otvorene nehovoria: „Boh nepreklína ľudí, božie slová sa nenaplnili,“ ani otvorene nehovoria: „Boh potrestal toho a toho, boh preklial toho a toho. Božie slová sa naplnili, boh je naozaj veľký.“ Namiesto toho hlboko vo svojom srdci o týchto veciach intrigujú, plánujú a uvažujú. Čo je ich cieľom pri tomto uvažovaní? Premýšľajú o tom, čo robiť, ak sa Božie slová naplnia, a čo robiť, ak sa Božie slová nenaplnia či neuskutočnia. Účelom ich vyzvedania nie je pochopiť Božie skutky, ani pochopiť Božiu povahu a už vôbec nie získať pravdu a byť stvorenou bytosťou na požadovanej úrovni – skôr ide o to, aby sa so všetkými týmito záležitosťami vysporiadali, aby čelili Božím kliatbam a trestu pomocou ľudských metód a stratégií. Takto intrigujú antikristi vo svojich srdciach. Môže tento sled myšlienok voči Božím slovám dokázať, že sú nepriateľskí voči Bohu? Môže to dokázať, že neustále očierňujú Boha a rúhajú sa Mu? (Áno.) Rozhodne! Toto robia antikristi. Ak sa Božie slová naplnia, majú pripravené protiopatrenia; ak sa Jeho slová nenaplnia, majú protiopatrenia aj na to – ich protiopatrenia sa menia podľa toho, či sa Božie slová naplnia, alebo nie. Ak sa Božie slová naplnia, antikristi sa správajú slušne, opatrne sa zapájajú do úloh v Božom dome, držia sa v úzadí, nie sú namyslení ani drzí, a dávajú si pozor, aby neurobili nič zlé. Ak sa Božie slová nenaplnia, budú otvorene konať povrchne. V každom prípade, či už sa v ich očiach Božie slová naplnia, alebo nie, ich srdcia nikdy nebudú skutočne považovať Boha za Boha, ich srdcia nikdy nemôžu byť úplne odovzdané Bohu. Svoje povinnosti a činy nevykonávajú srdcom, no robia ich pomocou intríg, trikov a pretvárky, s klamstvom, zakrývaním a tajnostkárstvom. O tom, čo si myslia, o čom uvažujú a o čom pochybujú v hĺbke svojho srdca, nikdy otvorene nehovoria s ostatnými ani s Bohom. Namiesto toho tvrdohlavo považujú svoje vlastné myšlienky a nápady za pravdu, za správny a dobrý smer, a cieľ, ktorý treba uskutočniť a praktizovať. V očiach antikristov je veľmi dôležité, či sa Božie slová o kliatbach a treste pre človeka naplnia, pretože to určuje ich konanie a správanie sa v každodennom živote. Podľa toho pristupujú k práci a zaobchádzajú s bratmi a sestrami. Rozhoduje to aj o tom, aké správanie odhalia, a zároveň o ich činoch a prejavoch. Keď sa Božie slová naplnia, antikristi sa správajú slušne a poctivo, obmedzujú svoje aktivity, snažia sa nerobiť nič, čo spôsobuje vyrušenia alebo narušenia, a snažia sa nehovoriť slová, ktoré narúšajú alebo vyrušujú, ktoré očierňujú Božie slová alebo Jeho dielo. Ak sa tieto Božie slová nenaplnia, cítia slobodu súdiť a odsudzovať Božie dielo bez akýchkoľvek zábran. Takto antikristi neustále odporujú Bohu a kričia proti Nemu v hĺbke svojho srdca – bolo by možné, aby neboli odhalení a vyradení? Tento ich postoj, povaha a podstata sú postojom, povahou a podstatou skutočného nepriateľa Boha. Hoci antikristi nemôžu robiť všetko, čo chcú, vôbec neskrývajú, čo si myslia, čo plánujú, o čom uvažujú alebo aké majú názory v hĺbke svojho srdca, pretože sa neboja Boha. Z akého dôvodu sa neboja Boha? Neveria v existenciu Boha ani neveria, že Boh skúma najhlbšie vnútro človeka. Preto je podľa logiky najgeniálnejšia stratégia prežitia takáto: „To, čo robím a konám navonok, to, čo je viditeľné pre ostatných, sa môže stať kritériom toho, aký som človek. Ale čo si myslím v srdci, ako plánujem a zamýšľam, aký je môj vnútorný svet, či očierňujem a rúham sa bohu, súdim boha, alebo verím v boha a chválim ho – ak to nepoviem, nikto z vás to nebude vedieť. Veľa šťastia pri mojom odsudzovaní! Ak neprehovorím, nikto z vás nemôže mať ani potuchy o tom, čo si myslím alebo plánujem v srdci, alebo aký je môj postoj a názor na boha. Nikto ma nemôže obviniť zo žiadneho hriechu.“ Taký je plán antikristov. Veria, že toto je najvyšší princíp správania v živote a pri konaní vecí medzi ľuďmi. Pokiaľ ich správanie nie je nesprávne a v ich konaní sa nevyskytnú žiadne chyby, nikto nemôže zasahovať do toho, čo si myslia v srdci. Nie sú snáď antikristi veľmi múdri? (Nie.) Ako to, že nie sú múdri? Tak dobre sa maskujú. Keď sa modlia, robia to na rohoch ulíc a slová, ktoré hovoria pred ostatnými, sú všetky správne, nedá sa im nič vytknúť. Čím dlhšie veria, tým sú duchovnejší. To, čo si v srdci naozaj myslia, hovoria len za zatvorenými dverami svojej rodine, a niektorí to nepovedia ani svojej rodine, takže ich nikto nemôže prezrieť. Zabúdajú však na jednu vec: K čomu je dobré, či ich ľudia dokážu prezrieť alebo nie? Je to bezvýznamné; žiadny človek nemôže určiť osud iného človeka. Nezáleží na tom, či ich ľudia dokážu prezrieť alebo nie; je to nepodstatné a o ničom to nerozhoduje. Dôležité je, že Boh sa nepozerá len na vonkajšie správanie ľudí, ale pozoruje aj hĺbku ich sŕdc. Práve preto, že antikristi neveria a nevedia, že Boh skúma najhlbšie vnútro človeka, hlúpo a absurdne si myslia: „Nikto nemôže zasahovať do toho, čo si myslím v srdci, ani ľudia, ani boh.“ Boh dokáže skúmať najhlbšie vnútro človeka, takže tvoje myšlienky súvisia s tým, ako ťa Boh definuje. Boh neodsudzuje ľudí len na základe ich vonkajšieho správania, ale čo je dôležitejšie, na základe ich vnútorných myšlienok. V tomto sú antikristi hlúpi; zatiaľ čo vyzvedajú o Božích slovách, zabúdajú na dôležitú vec: Boh tiež tajne pozoruje ich myšlienky. Vyzvedajú, či sa Božie slová naplnia, a dospejú k záveru, že by mali poprieť Božie slová aj Jeho existenciu. Boh, ktorý ich tajne pozoruje, vidí postoj, ktorý v hĺbke srdca voči Bohu a Božím slovám prechovávajú. Vidí všetky dôkazy o ich očierňovaní Boha a rúhaní sa Mu, o popieraní a odsudzovaní Boha, a pozoruje aj vonkajšie správanie, ktoré vzniká pod ovládaním všetkých týchto myšlienok a názorov. Za čo Boh nakoniec určí takého človeka na základe jeho myšlienok a správania? Za antikrista, nepriateľa Boha, ktorý nikdy nemôže byť spasený. To je výsledok. Sú antikristi múdri? Zďaleka nie sú múdri; priviedli sa do záhuby. Veria, že sú obzvlášť schopní premýšľať, že ich myslenie je veľmi logické a že sú obzvlášť zruční v intrigovaní. Po intrigovaní majú protiopatrenia a metódy na rôzne neočakávané udalosti a na všetky druhy vecí, ktoré Boh robí, čo vždy vedie k najlepším výsledkom a ziskom. Často sa cítia samoľúbo a obdivujú sami seba, oceňujú svoje schopnosti a zručnosti. Veria, že sú najmúdrejšími ľuďmi na svete: dokážu pochopiť, aký je zdroj Božích slov, komu sú určené, aké je pozadie Božích slov, aký postoj by mali zaujať po tom, čo sa Božie slová naplnia, a aké protiopatrenia by mali nasadiť, ak sa Božie slová nenaplnia. Často si gratulujú k tomu, že sú takí múdri a dokonalí, že sú inteligentnejší ako priemerný človek. K čomu si gratulujú? Cítia, že podrobné skúmanie, analyzovanie a súperenie s Bohom, ako aj sliedenie po Božích slovách v hĺbke ich sŕdc, je veľmi vzrušujúce. Dáva im to veľký pocit úspechu. Preto sa naozaj obdivujú a gratulujú si, že sú takými ľuďmi. Nie sú snáď antikristi hlúpi? Súperením s inými ľuďmi skutočne môžeš určiť, kto z vás je lepší ako ten druhý, a dokonca ti to môže dať pocítiť tvoju vlastnú prevahu a zmysel existencie. Ale ako sa to nazýva, keď súperíš s Bohom, vyzvedáš o Božích slovách, o Božích skutkoch, o všetkom, čo Boh robí? A aké to má následky? To je koledovanie si o smrť! Môžeš vyzvedať o filmových hviezdach, spevákoch, celebritách, veľkých osobnostiach – o komkoľvek, ale ten, o kom absolútne nesmieš vyzvedať, je Boh. Ak to robíš, vyberáš si nesprávny cieľ svojho vyzvedania. V dnešnom svete vyspelých informácií a rôznych nástrojov uľahčujúcich tok informácií sa vyzvedanie o tom, kde sa nachádza iná osoba, o jej myšlienkach a názoroch a jej každodennom živote, nemusí považovať za hanebné. Avšak u človeka, ktorý verí v Boha a nasleduje Ho, ktorý drží Božie slová a každý deň ich je a pije, neustále v hĺbke srdca vyzvedať o všetkých Božích skutkoch, všetkých Božích slovách a všetkom Božom diele, to je nehorázna vzbura! Ľudia majú skazené povahy; keď odhalíš svoju skazenosť pred Bohom, Boh ti môže poskytnúť pravdu, aby si jej porozumel a spoznal ju, a dá ti čas na dosiahnutie premeny. Boh môže odpustiť a nebude si pamätať ľudskú skazenosť, priestupky a hriechy. Jediná vec, ktorú Boh nemôže odpustiť ani tolerovať, je to, že antikristi vôbec nemajú podriadené srdce, že neustále podrobne skúmajú Boha, ako aj ich neustále, ustavičné vyzvedanie o Božom diele a Božích slovách vždy a všade. O čo ti ide? Chceš skúšať správnosť Boha? Pre koho podľa teba vykonávaš previerku? Chceš analyzovať zdroj a motív, prečo Boh robí tieto veci? Kto si myslíš, že si? Po tom všetkom sa nepovažuješ za cudzinca? Môže byť Boh objektom tvojho vyzvedania? Môže byť Boh objektom tvojho podrobného skúmania? Je legitímne, ak prijímaš Božie skúmanie, prijímaš Božie vedenie, prijímaš Boží súd a napomínanie, prijímaš orezávanie od Neho a všetky takéto pozitívne praktiky, ktoré zahŕňajú zmenu povahy. Dokonca aj keď niekedy chápeš Boha nesprávne, keď si slabý a negatívny, a sťažuješ sa na Boha, Boh ti to nezazlieva ani ťa neodsudzuje. Ale je tu jedna vec: Vždy vyzvedáš o Bohu, vždy sa snažíš rozlíšiť správnosť Božích slov a Božieho diela – to ti Boh absolútne neodpustí ani nebude tolerovať; taká je Božia povaha. Skutočne skazení ľudia nie sú zvieratá; neodporujú Bohu takýmto spôsobom, nemajú takéto názory a postoje, ani nezaobchádzajú s Bohom takto. Existuje len jedna vec, jedna rola, ktorá sa môže bezostyšne a verejne postaviť na odpor Bohu, a to je satan. Boh si nepamätá priestupky a skazenosť ľudí, ale nikdy neodpustí satanov odpor, konfrontáciu, rúhanie a očierňovanie Boha. Boh zachraňuje len skazených ľudí, nie satana. Antikristi, nemenní vo svojej prirodzenosti a vlastniaci podstatu antikristov, môžu reprezentovať satana, stáť v opozícii voči Bohu namiesto satana a sliediť po Božích slovách. Aký je Boží postoj k nim? Je to postoj kliatob a odsúdenia. Antikristi si nemôžu pomôcť a konajú takto, koledujú si o smrť.

3. Vyzvedanie o Božích slovách, ktoré prorokujú kataklizmy

Práve sme hovorili v duchovnom spoločenstve o dvoch bodoch týkajúcich sa vyzvedania antikristov o tom, či sa Božie slová naplnia: jeden bod sa týkal slov o Božích sľuboch a požehnaniach a druhý slov o Božích kliatbach a treste pre ľudí. Ďalej sa pozrime na tretí bod, na Božie slová, ktoré prorokujú kataklizmy. Rovnako ako pri predchádzajúcich dvoch bodoch, aj k tomuto druhu slov majú antikristi rovnaký postoj: sú zvedaví, chcú ich podrobne skúmať, pochopiť a tiež vidieť deň, keď sa tieto slová naplnia. Chcú byť svedkami objavenia sa faktov. Pri zaobchádzaní s týmto druhom slov antikristi tiež v hĺbke svojho srdca intrigujú, zvažujú protiopatrenia a plodia rôzne pochybnosti. Pozorujú a testujú, či sa tento druh slov naplní, aby vyvinuli zodpovedajúce protiopatrenia. Keď antikristi čítajú slová prorokujúce kataklizmy, ich srdcia sú plné očakávania dňa naplnenia katakliziem a sú plní rôznych predstáv. Dúfajú, že sa Božie slová naplnia, a tiež dúfajú, že príchod katakliziem im otvorí oči a uspokojí ich priania a túžby. Prečo je to tak? Pretože kataklizmy prorokované Bohom súvisia s naplnením Božieho veľkého diela, s dňom Božieho oslávenia, s pozdvihnutím svätých, so vstupom ľudstva do nádherného konečného osudu a tak ďalej. Preto sú antikristi ešte viac plní očakávania a zvedavosti, pokiaľ ide o túto časť Božích slov prorokujúcich kataklizmy. V porovnaní s prvými dvoma aspektmi sa antikristi o tento druh slov zaujímajú ešte viac. Antikristi vo svojich srdciach veria, že ak niekto dokáže privolať pohromu, ako je zemetrasenie, mor, invázia hmyzu, potopa, zosuv pôdy alebo iné prírodné katastrofy, potom je táto bytosť veľmi mocná, má veľké schopnosti a je hodná ich nasledovania, uctievania a dôvery. Preto antikristi považujú naplnenie takých slov, ako sú Božie proroctvá o kataklizmách, za meradlo toho, či je Boh skutočne Bohom. V srdci sa do bodky držia tohto druhu logického myslenia, myšlienky a názoru. Veria, že tento názor je správny, platný a ide o múdry krok. A tak odo dňa, keď začali nasledovať Boha, od chvíle, keď zbadali Božie slová prorokujúce kataklizmy, antikristi sa tým v srdci zaoberajú. Zaujímajú sa o to, čo sa hovorí v Božích slovách – kedy prídu posledné dni, kedy sa naplní Božie veľké dielo, ako Boh bude napomínať ľudstvo, aké kataklizmy Boh zošle, aby potrestal a zničil ľudstvo, akú metódu Boh použije, aby ľudstvo upadlo do katakliziem, a ako sa budú môcť len tí, ktorí nasledujú Boha a získajú Jeho schválenie, vyhnúť kataklizmám a uniknúť im, a nebudú musieť trpieť ich mukami. Antikristi považujú Božie slová s proroctvami katakliziem za veľmi dôležité, analyzujú ich v srdci, učia sa ich naspamäť a recitujú ich v mysli. Pamätajú si každé slovo týkajúce sa katakliziem a tiež uvažujú, kedy a ako sa Božie proroctvá o kataklizmách naplnia. Uvažujú, čo sa s nimi stane, ak sa tieto proroctvá naplnia, a čo urobia, ak sa nenaplnia. Odkedy antikristi videli tieto proroctvá, zdá sa, že našli vo svojej viere v Boha niečo, o čo sa môžu usilovať, určitý smer a cieľ. Kým čakajú na úder katakliziem, po každej stránke sa pripravujú. Aby ich Boh ochránil, keď prídu veľké kataklizmy, kážu evanjelium, opúšťajú svoje zamestnania a rodiny. Zároveň, aby kataklizmy prežili, často sa pokorne modlia k Bohu a dúfajú, že sa Božie slová čoskoro naplnia, že všetko, čo Boh zamýšľa dosiahnuť, sa rýchlo uskutoční, že Boh získa slávu, čoskoro si bude užívať odpočinok a oni si budú môcť čoskoro užívať požehnania nebeského kráľovstva. Zo všetkých týchto názorov antikristov, zo slov a modlitieb, ktoré často vyslovujú, sa zdá, že antikristi dychtivo očakávajú naplnenie Božieho veľkého diela a skorý Boží odpočinok. Ľudia však nevidia, že za týmito nádejami sa skrývajú zlovestné úmysly antikristov. Dúfajú, že prostredníctvom takýchto modlitieb a falošného zdania sa môžu vyhnúť kataklizmám a urobiť si z Boha svoje útočisko. Kým sa na to všetko pripravujú, zároveň dúfajú, že kataklizmy prídu rýchlo a že Božie slová prorokujúce kataklizmy sa čoskoro naplnia. V rámci hraníc toho, čo znesú, naďalej platia cenu, vydávajú sa Bohu, trpia a vytrvávajú ako predtým, pričom sa idú pretrhnúť, aby predviedli dobrý výkon, ktorý všetci uvidia. Chcú, aby všetci uznali, akú veľkú cenu zaplatili za kázanie evanjelia, koľko diskriminácie a prenasledovania zniesli a aké veľké náklady vynaložili pri čakaní na tento deň. Dúfajú, že keď Boh uvidí utrpenie, ktoré zniesli, a cenu, ktorú zaplatili, ušetrí ich akejkoľvek kataklizmy, keď udrie. Zároveň dúfajú, že vďaka cene, ktorú zaplatili, budú mať to šťastie a stanú sa jednými z tých, ktorí budú mať dobrý konečný osud a budú po kataklizmách požehnaní. Hlboko vo vnútri antikristi s týmto všetkým potichu a nebadane kalkulujú. Nakoniec jedného dňa, kvôli drobnej udalosti, antikristi zažijú nezdar a zdá sa, že ich činy a správanie sú odsúdené. To znamená, že ich nádeje a fantázie sa čoskoro rozplynú, ich túžby ostanú nenaplnené. Aká je v tejto chvíli prvá myšlienka, ktorá vyvstane v hĺbke sŕdc antikristov? „Toľko som dal, toľko som trpel, toľko dní som vydržal, toľko rokov som veril, a predsa som nevidel, že by sa naplnilo jediné z božích slov prorokujúcich kataklizmy. Skutočne boh prinesie kataklizmy? Splní boh niekedy to, za čo sme sa modlili a na čo sme čakali? Kde presne je boh? Zachráni nás vlastne, alebo nie? Existujú vôbec kataklizmy, o ktorých boh hovoril? Ak neexistujú, mali by sme odtiaľto všetci vypadnúť. V tohto boha sa nedá veriť, niet žiadneho boha!“ Toto je hranica antikristov. Drobný nezdar, možno neúmyselné slovo odsúdenia a odhalenia od niekoho iného, sa dotkne ich citlivého miesta, a potom vybuchnú hnevom, neschopní sa dlhšie ovládať alebo pretvarovať. Najprv zúrivo vybuchnú, ukážu na Božie slová a povedia: „Ak sa tvoje slová nenaplnia, ak kataklizmy, o ktorých si hovoril, nenastanú, už v teba nebudem veriť. Pôvodne som kázal evanjelium, platil cenu a konal svoju povinnosť len kvôli týmto slovám prorokujúcim kataklizmy. Bez týchto slov by som v teba vôbec neveril! Práve kvôli týmto slovám, kvôli blížiacim sa kataklizmám som veril, že si boh. Ale teraz, po toľkom utrpení, neprišli kataklizmy, o ktorých si hovoril. Medzi neveriacimi toľko ľudí pácha zlo, a predsa nikto z nich nebol potrestaný – ani jeden z nich neupadol do katakliziem. Stále žijú v hriechu a užívajú si život, zatiaľ čo ja som toľké roky ustupoval a len som čakal na deň, keď sa tvoje slová s proroctvom katakliziem naplnia. Ale čo si urobil, bože? Nikdy si z ohľadu na naše dychtivé očakávanie neukázal žiadne znamenia ani zázraky, nikdy si nezoslal žiadne kataklizmy, aby sme videli, aby si posilnil našu vieru, aby si upevnil našu vernosť. Prečo nerobíš také veci? Nie si boh? Je také ťažké zoslať kataklizmy, aby si potrestal tento zlý svet, toto zlé ľudstvo? Chceme si len upevniť vieru prostredníctvom naplnenia týchto vecí, ale ty jednoducho nekonáš. Ak nekonáš, potom už nemôžeme veriť v boha. Nebudeme môcť nič získať a viera v boha nemá zmysel. Už netreba veriť, netreba konať povinnosti, netreba kázať evanjelium.“ Pri stretnutí s malým nezdarom, keď ich v živote postretne trochu nepriazne alebo nespokojnosti, môže sa pravá tvár a najhlbšie myšlienky antikristov kedykoľvek a kdekoľvek odhaliť, čo je dosť desivé. Boh rozhoduje o tom, kedy kataklizmy udrú, či sa Božie slová prorokujúce kataklizmy naplnia, ako a kedy sa naplnia. Keď Boh hovorí ľuďom o týchto veciach, robí to preto, aby im dal tvár, aby s nimi zaobchádzal ako s ľuďmi – nie preto, aby tieto slová použil ako prostriedok, vďaka ktorému môžu ľudia získať na Boha páku a súdiť Ho. Antikristi sa mylne domnievajú, že keďže Boh vyslovil tieto slová, mal by dovoliť ľuďom vidieť ich naplnenie počas svojho života; inak by boli Božie slová prázdne. Boh, ktorého slová sa môžu stať prázdnymi, by sa nemal považovať za boha, nie je hoden byť bohom a nie je hoden byť ich bohom; to je logika antikristov.

Antikristi chceli od začiatku do konca len využiť tieto Božie slová s proroctvami katakliziem. Tieto slová ich inšpirovali a viedli k myšlienkam, že využijú dobré ľudské správanie, všetky svoje obete a utrpenia tela na výmenu za požehnanie vyhnutia sa kataklizmám. Po celý čas bolo ich jediným cieľom vyhnúť sa kataklizmám a získať požehnania. Nikdy skutočne nepovažovali Toho, kto tieto slová vyjadril, za Boha. Od začiatku do konca stáli antikristi vždy voči Bohu v opozícii, neustále skúšali a merali Boha ako spôsob vyzvedania o Božích slovách. Ak sa Božie slová naplnia a rozšíria im obzory, ak sa naplnia v súlade s ich vkusom, názormi a potrebami, potom považujú Boha za Boha. Ale ak je to v rozpore s ich želaniami, názormi a potrebami, potom Toho, kto tieto slová vyslovil, za Boha nepovažujú. Takýto názor zastávajú antikristi. Je zrejmé, že v hĺbke duše nikdy neuznali Boha za Stvoriteľa, ani neuznali skutočnosť, že Boh je zvrchovaný nad všetkým. Po tom, čo prešli sériou zápasov, trpezlivo vytrvali a podstúpili myšlienkový boj, sa antikristi poučili: „Človek nesmie ľahkovážne vymedzovať božie slová, ani nemôže ľahkovážne a frivolne používať naplnenie božích slov na meranie jeho identity a podstaty. Neboli sme dostatočne zocelení a stále musíme pokračovať vo vytrvalosti, aby sme si rozšírili myseľ. Ako sa hovorí: ‚Srdce premiéra je dosť veľké na to, aby sa v ňom plavila loď‘; ‚Kde je život, tam je nádej.‘ Čo na tom záleží, ak sa tieto slová nenaplnia? O nič nejde. Vydržal som to celé tie roky; možno ak vydržím ešte niekoľko, božie slová sa naplnia a ja niečo získam. Vydržím to ešte chvíľu, risknem to ešte raz. Nemôžem sa nahnevať; inak by všetko moje predchádzajúce úsilie vyšlo nazmar a všetko utrpenie, ktoré som zniesol, by bolo márne. Bola by to ohromná strata! Keby som teraz odhalil svoje myšlienky a postavil sa, aby som poprel, spochybnil a obvinil boha, nebol by to múdry krok. Musím naďalej platiť cenu, znášať ťažkosti a vytrvať. Na vetu ‚Kto vytrvá do konca, bude spasený‘ sa nesmie zabúdať. Tento výrok platí vždy a zostáva najvyššou pravdou. Musím sa držať tohto výroku a neustále ho mať vrytý v srdci.“ Po období negativity a mlčania antikristi konečne opäť „povstali“.

V procese konania svojich povinností v Božom dome sa antikristi ujímajú rôznych prác, pričom slúžia v rôznych úlohách. Zdá sa, že navonok nedochádza k žiadnej zmene, ale čím dlhšie veria v Boha a čím dlhšie Ho nasledujú, tým viac sa antikristi vnútorne rýpu v Božích slovách, ktoré prorokujú kataklizmy. Prečo je to tak? Čím dlhšie veria v Boha, tým viac obetovali, tým viac toho opustili a tým menej majú možnosť vrátiť sa do svetského sveta. Preto v súvislosti s týmito slovami prorokujúcimi kataklizmy antikristi čoraz viac a nevedomky uvažujú: „Dúfam, že toto všetko je pravda. Toto všetko sa musí naplniť.“ Práve toto „musí“ a túto pevnú vieru považujú za svoju pravú vieru v Boha. Táto takzvaná pravá viera ich ženie k tomu, aby konali svoje povinnosti, trpeli a platili cenu, vytrvali a potom vytrvali ešte viac, presne tak, ako hovoria neveriaci: „Musíš staviť všetko, aby si vyhral.“ Zatiaľ čo sa antikristi držia takejto viery, vyzvedajú, kedy príde deň, keď sa Božie slová naplnia. Nakoniec ten deň príde – v tomto svete sa neustále vyskytujú pohromy a katastrofy, dejú sa v rôznych kútoch, v rôznych krajinách a medzi rôznymi etnickými skupinami. Tieto pohromy, veľké i malé, si berú mnoho životov, mnohým ľuďom menia životné prostredie, menia ekologické prostredie, transformujú rozmanité štruktúry a spôsoby života v spoločnosti, a tak ďalej. Avšak bez ohľadu na to sa v očiach antikristov Božie slová stále v malej miere napĺňajú, čo ich v hĺbke sŕdc maximálne uspokojuje. Cítia, že po všetkých tých rokoch nevytrvali ani nečakali márne a konečne sa stali svedkami dňa a etapy, keď sa Božie slová napĺňajú. Cítia však, že sa nesmú nechať odradiť ani sa vzdať; musia naďalej vytrvať a čakať. Čo antikristov v hĺbke duše najviac znepokojuje bez ohľadu na to, koľko vydržia alebo čakajú? Presne toto: „Proroctvá o hladomoroch, moroch a zemetraseniach sa naplnili, ale kedy sa naplnia proroctvá o veľkých kataklizmách?“ Na jednej strane antikristi veria, že časť Božích slov sa pomaly a postupne napĺňa, zatiaľ čo na druhej strane pochybujú: „Nie sú tieto pohromy len prírodné? Pohromy sa vyskytovali nepretržite počas celej histórie. Sú výskyty týchto pohrôm naplnením božích slov? Ak nie, čo sú zač? Nemal by som takto uvažovať; veriaci v boha by mal veriť v božie slová. Ale napĺňajú sa božie slová tak ľahko? Ako to boh urobil? Prečo som ho nevidel, ako to robí? Prečo o tom neviem? Ak je to božie dielo, jeho veriaci by to mali vidieť, boh by im mal dať vízie. Ale my sme nevideli božiu ruku ani nepočuli boží hlas. Mohli by byť tieto udalosti len náhodami? Nemal by som takto uvažovať; takéto myšlienky by ma mohli oslabiť. Stále musím veriť, že toto všetko je naplnenie božích slov. Budem to brať len ako božiu zvrchovanosť, ako naplnenie božích slov, nie ako náhody. Takto mám pokojnejší pocit v srdci.“ Majú pocit, že takéto uvažovanie je veľmi múdre a že situáciu dobre zanalyzovali, pričom sú schopní nepochybovať o Bohu a stabilizovať svoju vlastnú vieru. Zároveň tak upokojujú ohromujúci nepokoj a túžby vo svojom srdci. Zatiaľ čo antikristi robia dočasné ústupky a kompromisy, čakajú na príchod veľkých katakliziem. „Kedy prídu veľké kataklizmy? Keď prídu, svätí budú pozdvihnutí do vzduchu, ale kde presne sa to stane? Ako sa to stane? Vyletia hore, alebo ich zdvihne božia ruka? Keď nastanú veľké kataklizmy, ostanú ľuďom ich fyzické telá? Budú stále nosiť svoje súčasné oblečenie? Budú všetci neveriaci mŕtvi? Aký to bude stav alebo situácia? Pre ľudí je to nepredstaviteľné. Radšej na to teraz nebudem myslieť. Budem len veriť, že sa božie slová určite naplnia. Ale môžu sa naozaj naplniť? Kedy príde ten deň?“ V duchu si neustále kladú tieto otázky a opakovane vyvolávajú pochybnosti. Keďže tieto kataklizmy úzko súvisia a sú tesne spojené s ich vyhliadkami a osudom, antikristi veria: „Musím byť neustále ostražitý, pokiaľ ide o naplnenie proroctva o zostúpení veľkých katakliziem. Musím to mať neustále na pamäti, aby som nepremeškal svoju šancu a neprišiel o požehnania.“ Ako sa na to teda pozerajú? „Musím kázať evanjelium široko-ďaleko, usilovne si plniť povinnosti, vyhýbať sa spôsobovaniu narušení alebo vyrušení, nerobiť chyby a držať sa v úzadí bez toho, aby som sa správal pompézne. Pokiaľ neurobím chyby a nevypudia ma z cirkvi, malo by to stačiť. Určite sa mi podarí dostať do bezpečia; taký boží sľub – kto by mi ho mohol vziať?“ Keď postupne zostupujú menšie pohromy a celé ľudstvo upadá do katakliziem, antikristi nachádzajú v hĺbke duše pokoj a istú mieru vyrovnanosti. Zároveň sa tešia na príchod veľkých katakliziem a na deň pozdvihnutia svätých. Bez ohľadu na to antikristi naďalej vyzvedajú o Božích slovách s proroctvom katakliziem. Takéto vyzvedanie je v Božích očiach podobné satanovmu vyzvedaniu. Vidí to ako pochybovanie, popretie, očierňovanie a analýzu Božej správnosti. Ide o spochybňovanie Božej identity, pochybovanie o Božej autorite a všemohúcnosti a pochybovanie o Božej vernosti. Boh nedovolí, aby sa takéto veci diali, ani nedovolí, aby takíto ľudia existovali, a takýchto ľudí určite nezachráni. Antikristi si myslia, že ich protiopatrenia, vymyslené v tajnosti a vypočítané v ich srdciach, sú tie najmúdrejšie a najtajnejšie. Netušia, že Boh vidí všetky ich myšlienky a odsudzuje ich. Takto hovorí Boh: „Mnohí Mi v ten deň povedia: Pane, Pane, či sme v Tvojom mene neprorokovali, či sme v Tvojom mene nevyháňali démonov a či sme v Tvojom mene neurobili mnoho zázrakov? A vtedy im poviem: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo Mňa vy, ktorí páchate neprávosť.“ (Mt 7, 22-23) Boh týmto ľuďom vo svojom srdci potichu hovorí: Odíďte odo Mňa vy, ktorí páchate neprávosť. Vyzvedáte o Mojich skutkoch, vyzvedáte o Mojich slovách. Takíto ľudia nemôžu byť nikdy spasení. To, že antikristi považujú naplnenie Božích slov prorokujúcich kataklizmy za svoj cieľ, o ktorý sa majú usilovať, a za meradlo skúmania Božej správnosti, je desivá vec a zároveň zlý skutok.

Čo sa týka toho, či sa určité aspekty Božích slov naplnia, ako sa naplnia, a kedy a kde sa naplnia, Boh má svoje vlastné spôsoby. Ľudia majú to veľké šťastie počuť tieto slová od Boha len vďaka Božej milosti voči nim. Boh tieto slová nehovorí preto, aby ich ľudstvo použilo na zväzovanie Boha, na skúmanie Božej správnosti alebo na potvrdenie Božej identity. Boh hovorí tieto slová len preto, aby ľudstvu povedal, že sa chystá také veci urobiť. Boh však nikdy nikomu nepovedal: „Urobím to takto, týmto ľuďom, v tomto čase a týmto spôsobom.“ Vo veciach, ktoré Boh ľudstvu nepovedal, je jasný signál: Ľudstvo to nepotrebuje vedieť, ani nie je spôsobilé to vedieť. Takže ak sa ľudia vždy snažia vyzvedať o týchto záležitostiach, vždy pátrajú do hĺbky, vždy chcú tieto záležitosti využiť na získanie páky na Boha, na Jeho súdenie a odsudzovanie, keď sa tieto javy vyskytnú, ľudstvo bude nebadane stáť voči Bohu v opozícii. Keď stojíš v opozícii voči Bohu, Boh ťa už nepovažuje za ľudskú bytosť. Čím teda si? V Božích očiach si satan, nepriateľ, diabol. Toto je tá časť Božej povahy, ktorá nestrpí urážku od človeka. Ak tomu ľudia nerozumejú a často robia problém zo slov prorokovaných Bohom, v snahe získať páku na Boha, potom ti hovorím, že si koledujú o smrť. Ľudia by mali vždy vedieť, kým sú a akým spôsobom, s akým rozumom a z akej perspektívy by mali pristupovať k Bohu a ku všetkému, čo sa Boha týka. Len čo ľudia stratia svoju identitu a postavenie stvorených bytostí, ich podstata sa zmení. Keby si sa stal zvieraťom, Boh by ťa možno ignoroval, pretože by si bol bezvýznamnou vecou. Ale keby si sa stal diablom a satanom, potom by si bol v nebezpečenstve. Stať sa diablom a satanom znamená stať sa nepriateľom Boha a potom už nikdy nebudeš mať nádej na spásu. Preto chcem povedať všetkým tu prítomným: Nevyzvedajte o Božích skutkoch, nevyzvedajte o Božích slovách, nevyzvedajte o Božom diele a nevyzvedajte o ničom, čo súvisí s Bohom. Ty si človek, stvorená bytosť, tak neanalyzuj Božiu správnosť. Nepovažuj Boha za objekt svojej analýzy a podrobného skúmania, ani za objekt svojho vyzvedania. Si stvorená bytosť, človek, takže Boh je tvoj Boh. Čokoľvek Boh povie, to by si mal prijať. Čokoľvek ti Boh povie, mal by si to prijať. Čo sa týka toho, čo ti Boh nepovie, tých záležitostí týkajúcich sa tajomstiev a proroctiev, záležitostí týkajúcich sa Božej identity, jedna vec je istá: Nepotrebuješ to vedieť. Poznanie týchto vecí neprospeje tvojmu vstupu do života. Prijmi toľko, koľko dokážeš pochopiť. Nedovoľ, aby sa tieto veci stali prekážkami v tvojom úsilí o zmenu povahy a v úsilí o spásu. Toto je správna cesta. Ak sa človek postaví do opozície voči Bohu a neustále vyzvedá o veciach týkajúcich sa Boha, a ak sa vytrvalo odmieta zmeniť, tvrdohlavo zotrváva a zaobchádza s Bohom týmto spôsobom a s takýmto postojom, potom je jeho nádej na spásu veľmi malá. Antikristi vyzvedajú o Božích slovách, ktoré prorokujú kataklizmy – tu ukončime naše duchovné spoločenstvo o tomto bode. A teraz prejdime k ďalšiemu bodu.

4. Vyzvedanie o Božích slovách o tom, kedy Boh odíde zo zeme a Jeho veľké dielo bude dokončené

Štvrtým bodom je, že antikristi vyzvedajú o Božích slovách o tom, kedy Boh odíde zo zeme a kedy bude Jeho veľké dielo dokončené. Božie slová o tom nehovoria veľa. Ak je obsah týchto obmedzených slov témou, ktorá ľudí obzvlášť zaujíma, bez ohľadu na to, aké nenápadné či zahalené sú tieto slová, nájdu ich. Keď ich nájdu, zvýraznia si ich perom a považujú ich za dôležité na čítanie. Tieto slová zdieľajú a čítajú, aby sami seba varovali a utešili, kedykoľvek majú príležitosť. Samozrejme, pre antikristov nie je väčším záujmom ani tak to, kedy Boh odíde zo zeme alebo kedy bude Jeho veľké dielo dokončené, ale skôr skutočnosti za týmito slovami, ktoré Boh zamýšľa naplniť. Antikristi vo svojich srdciach najviac dúfajú, že budú počas svojho života osobne svedkami veľkolepého výjavu Božieho odchodu zo zeme. To by znamenalo, že Boh, ktorého nasledovali, je Ten pravý, že si nevybrali nesprávneho boha, ani si nevybrali nesprávny objekt nasledovania. Keď sa tieto veci potvrdia, veria, že ich šance na veľké požehnanie sa výrazne zvýšia. Okrem toho, ak môžu byť počas svojho života svedkami výjavu Božieho odchodu zo zeme a výjavu dokončenia Božieho veľkého diela, znamená to, že ich viera sa ešte viac upevní a budú nasledovať Boha bez akýchkoľvek pochybností. Vidieť túto scénu by znamenalo, že ich predchádzajúce pochybnosti, nepochopenie Boha a ohováranie, súdenie a odmietanie, ktorým čelili od iných, by zostali za nimi a už by ich neobmedzovali. V jednom ohľade sa antikristi tešia na príchod tohto dňa a v druhom sledujú, čo Boh práve robí na zemi, či je Jeho dielo takmer dokončené, či sú slová, ktoré potrebuje povedať, takmer dopovedané, či ľudia, ktorí Ho nasledujú, majú skutočnú vernosť a či ich Boh urobil úplnými. Pri pozorovaní ľudí, ktorí teraz nasledujú Krista, si antikristi všimnú, že väčšina ľudí má slabú vieru, často robí pri konaní svojich povinností chyby a mnohí sú často orezávaní, pretože pri konaní svojich povinností odhalili skazené povahy. Niektorí sú dokonca odoslaní do skupín B, izolovaní alebo vypudení. Z týchto znakov majú pocit: „Deň dokončenia božieho veľkého diela sa zdá byť ešte ďaleko, čo je veľmi frustrujúce! Ale čo môže človek robiť v netrpezlivosti? Aký problém to môže vyriešiť?“ Pretože antikristi neveria Božím slovám, neprijímajú pravdu, chýba im duchovné porozumenie a nerozumejú pravde, nedokážu zmerať, či je účinok Božieho diela na ľudí normálny alebo nie. Nedokážu pochopiť, či to, čo Boh vykonal na ľuďoch, skutočne dosiahlo nejaký účinok; či Božie slová môžu skutočne spasiť a premeniť ľudí; či ľudia pri prijímaní týchto slov prešli zmenou, skutočne niečo získali alebo dostali Božie schválenie; ani či títo ľudia môžu vstúpiť do nebeského kráľovstva a prijať požehnania. Zároveň nedokážu pochopiť ani vysvetliť skutočnosti, ktoré pozorujú na vlastné oči. Každá udalosť, ktorú vidia, každá udalosť, o ktorej vo svojej mysli uvažujú, je zahalená hmlou, ktorú nemožno rozptýliť. „Tieto záležitosti sú nepolapiteľné a ťažko preniknuteľné, je náročné ich pochopiť. Skutočne existujú udalosti božieho odchodu zo zeme a dokončenia božieho veľkého diela? Môžu sa naozaj splniť?“ Na jednej strane antikristi sami seba nútia veriť, že Boh, ktorého nasledujú, je Boh, ale zároveň si nemôžu pomôcť a pochybujú: „Je naozaj bohom? Veď je to človek, nie? Nie je dobré takto uvažovať. Väčšina ľudí verí, že je to boh, tak by som mal aj ja. Ale nie, nemôžem sa prinútiť tomu uveriť! Podľa čoho môžem vidieť, že je to boh? Môže spôsobiť, že božie veľké dielo bude dokončené? Môže konať božie dielo? Môže zastupovať boha? Môže dokončiť boží plán? Môže spasiť ľudstvo? Môže viesť ľudí ku krásnemu konečnému osudu?“ Všetky tieto myšlienky a ďalšie im podobné sa stávajú neriešiteľnými, nerozbitnými blokmi v hĺbke sŕdc antikristov. Myslia si: „Čo mám robiť? Stále je tu ten najvyšší princíp: Čakaj a vydrž; kto vydrží do konca, bude spasený. Hoci sa neusilujem o pravdu, mám svoje vlastné pravidlá. Ak ostatní neodídu, neodídem ani ja. Ak ostatní nasledujú, budem nasledovať aj ja. Pôjdem s prúdom. Ak všetci hovoria, že je to boh, potom ho budem nazývať bohom. Ak všetci prestanú veriť a boha odmietnu, potom budem nasledovať ich príklad. Zákon sa nedá vymáhať, keď je páchateľom každý, však?“ Keď vidia, že šírenie Božieho diela dosahuje svoj vrchol, v srdci sa tajne radujú: „Našťastie som neodišiel, keď som mal najväčšie pochybnosti a bol som najslabší. Pozrite sa, čo teraz priniesla moja viera. Ten deň je už takmer tu a čoraz viac ľudí nasleduje boha. Najmä v zámorí ľudia z rôznych krajín skúmajú pravú cestu a počet veriacich rastie. Boží dom produkuje čoraz viac videí, filmov, chválospevov a svedectiev, čím priťahuje väčšiu pozornosť. Takéto výsledky nemôže dosiahnuť žiadny človek; dokáže to len božie dielo. Tento obyčajný človek je s najväčšou pravdepodobnosťou kristus, boh. Keďže je kristus, je to boh, potom sa jeho slová určite splnia. Ak sa jeho slová nesplnia, potom nie je bohom. Podľa logického uvažovania tento záver dáva zmysel, je správny. Ak je to boh, nadíde deň, keď odíde zo zeme; ak je to boh, mohol svoje veľké dielo dokončiť. Súdiac podľa všetkých týchto znakov, ľudia v cirkvi, ktorí nasledujú boha, sa uberajú pozitívnym smerom, k dobrému cieľu. Všetko je relatívne ideálne, všetko je veľmi pozitívne. Je to lepšie ako nasledovať svetské trendy. V usilovaní sa o ne nie je žiadna nádej, vedie to len k znášaniu zlého zaobchádzania a nakoniec k zničeniu. Ak niekto verí v boha a môže sa stať svedkom dňa, keď odíde zo zeme a jeho veľké dielo bude dokončené, môže mať podiel na božej sláve – aká by to bola česť!“ Keď o tom premýšľajú, cítia: „Ako to, že som taký múdry? Vybral som si túto cestu; zdá sa, že ja som ten s vysokým IQ a vysokým intelektom.“ Nepripisujú to Božej milosti, ale svojej vlastnej inteligencii, svojej vlastnej šikovnosti. Aká je to smiešna myšlienka!

Antikristi si myslia: „Otázka boha, ktorý odchádza zo zeme, a dokončenia božieho veľkého diela, sa líši od vecí, ako sú božie sľuby a požehnania, jeho kliatby a tresty, či jeho proroctvá o kataklizmách – toto sa nedá uponáhľať. Ľudia musia mať nesmiernu vytrvalosť a obrovskú trpezlivosť, aby počkali na príchod toho dňa. Pretože keď ten deň príde, všetko sa naplní. Ak teraz nevydržím, neznesiem tú osamelosť a nevydržím toto utrpenie, keď nadíde ten deň, nebudem na tom mať podiel. Už sa to blíži ku koncu; po tom, čo som toľko trpel, by som bol blázon, keby som nevydržal ešte trochu viac!“ Takže pre antikristov existuje len jeden spôsob, ako sa dočkať príchodu toho dňa: Poslušne a trpezlivo čakať, neponáhľať sa a naučiť sa vydržať. Myslia si: „Keďže som sa rozhodol hazardovať, mal by som sa naučiť vydržať, pretože táto vytrvalosť nie je maličkosť. Ak vydržím do konca, získam obrovské požehnanie, keď sa táto vec uskutoční! Ak počas tohto obdobia nevydržím, postihne ma obrovská pohroma. Táto vec môže dopadnúť dvojako; môže priniesť buď obrovské požehnanie, alebo obrovskú pohromu.“ Vidíš, antikristi nie sú hlúpi, však? Chýba im duchovné porozumenie a neveria v pravdu, sú to pochybovači – ale ako potom dokážu túto vec analyzovať tak presne a do takých detailov? Je takáto analýza vhodná? (Nie.) Povedzte Mi, mali by mať ľudia takýto „vážny“ postoj k Božím slovám? Niektorí hovoria: „Ide o veľkú vec, ktorá sa týka vyhliadok a osudu človeka, a dokončenia božieho veľkého diela. Nemožno to brať na ľahkú váhu. Ľudia musia vypočítať presný rok a mesiac, kedy boh odíde zo zeme. Okrem toho treba analyzovať spôsob a okolnosti božieho odchodu, ktoré sú odhalené medzi riadkami božích slov. Ak to človek neberie vážne a dôkladne to neanalyzuje, premeškanie takej dobrej veci by prinieslo nekonečnú ľútosť. Takýto výjav by sa už nikdy nedal vidieť. Najmä keď bude božie veľké dielo dokončené a príde deň a okamih božieho oslávenia, ľudia to ešte viac potrebujú vedieť.“ Na to sa niekto opýta: „Ako to môžeme vedieť, ak to Boh nepovie?“ „Potom sa musíš modliť, aby ti to boh zjavil vo sne, tak ako Jánovi v Knihe Zjavenia. Ak dostaneš víziu, uvidíš vo svojom sne alebo vízii deň dokončenia božieho veľkého diela. V okamihu ti to dôkladne posilní tvoju vieru. Tvoja trpezlivosť, tvoje čakanie už nebude formalitou alebo len niečím, čo robíš. Namiesto toho budeš ochotne čakať a z hĺbky svojho srdca takto vydržíš. To by bolo také skvelé!“ Je tento prístup prijateľný? (Nie.)

Bez ohľadu na to, koľko rokov ľudstvo potrebuje vteleného Boha, nakoniec príde deň, keď bude Jeho dielo v tele dokončené. To znamená, že táto osoba nakoniec ľudstvo opustí; je to len otázka času. Dielo Božieho šesťtisícročného plánu riadenia sa blíži ku koncu. Pokiaľ ide o to, či tento koniec potrvá desať, dvadsať, päťdesiat, osemdesiat alebo sto rokov, nepotrebujeme to skúmať. Je to jednoducho Boží spôsob vyjadrovania. Čo to znamená, keď sa povie, že je to Boží spôsob vyjadrovania? Znamená to, koľko rokov v skutočnosti trvá Boží pojem „koniec“ – Božie chápanie času je rozhodne iné ako ľudské. Je pre nás užitočné podrobne skúmať, koľko rokov to presne je? Nie, nie je. Prečo nie? Pretože to všetko je v Božích rukách; ľudia to nemôžu získať otázkami. Aj keby to ľudia vedeli, nemohli by to použiť na obmedzovanie Boha. Boh robí, čo si želá. Jediné, čo by mali nasledovníci Boha robiť, je usilovať sa o pravdu, dobre konať svoje povinnosti, získať život, vykročiť na cestu bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu, a stať sa stvorenými bytosťami, ktoré sú skutočne na požadovanej úrovni. Takto bude Božie veľké dielo naozaj úplne dokončené a Boh si odpočinie. Čo znamená Boží odpočinok? Znamená to, že ľudstvo bude mať odpočinok. Keď bude mať ľudstvo miesto odpočinku, Boh si môže odpočinúť. Boží odpočinok je odpočinkom ľudstva. Keď má ľudstvo normálne životné prostredie a poriadok, prináša to odpočinok Bohu. Pokiaľ ide o to, kedy bude mať ľudstvo takéto životné prostredie, kedy dospeje k tomuto kroku, kedy bude mať Boh Svoje veľké dielo dokončené a vstúpi na miesto Svojho odpočinku, to všetko je v Božom pláne; On má harmonogram. Do akej éry spadá tento harmonogram Božieho plánu, do ktorého roku, mesiaca, hodiny a minúty, vie len Boh sám. Ľudia to nepotrebujú vedieť a je zbytočné ti to povedať. Aj keby ti povedali presný rok, mesiac, hodinu a minútu, mohlo by sa to stať tvojím životom? Je to život? Nemôže to nahradiť život. Jediné, čo by mali stvorené bytosti robiť, je počúvať Božie slová, prijímať Božie slová a podriadiť sa Božím slovám, pričom sa stávajú ľuďmi, ktorí sa boja Boha a vyhýbajú sa zlu. Ale neustále chcieť podrobne skúmať Božie slová, vyzvedať o tom, či sa Božie slová splnia, overovať, analyzovať a podrobne skúmať správnosť Božích slov – to by stvorení ľudia robiť nemali. Tí, ktorí trvajú na tom, že pôjdu touto cestou a budú robiť tieto veci, zjavne nie sú stvorenými bytosťami, ktoré Boh chce. Nekonajú podľa Jeho požiadaviek, nežijú podľa pravidiel a predpisov, ktoré Boh stanovil pre ľudí. V Božích očiach sú nepriateľmi Boha; sú to diabli a satani, nie sú objektmi Božej spásy. Preto, pokiaľ ide o to, kedy Boh odíde zo zeme, kedy bude Jeho veľké dielo dokončené a kedy príde deň Božieho oslávenia, aký by mal byť správny pohľad ľudstva na tieto Božie slová a túto záležitosť? Človek by mal veriť, že tieto veci, ktoré Boh povedal, sa určite splnia, a zároveň dúfať v dokončenie Božieho veľkého diela, v príchod Božieho kráľovstva, v to, že sa Boh zjaví v sláve nespočetným národom a že Boh čoskoro vstúpi do odpočinku. V toto by mali dúfať a za to by sa mali modliť stvorení ľudia, ktorí nasledujú Boha. To je správne a nejde o vyzvedanie. Avšak neustále používať to, či sa Božie slová splnia, ako páku na vyhrážanie sa Bohu, na kladenie si podmienok Bohu, to sa nazýva vyzvedanie a robia to Boží nepriatelia. Okrem toho sa nepriatelia neustále rozhodujú, či zaplatiť cenu, či sa všetkého vzdať a či konať svoju povinnosť na základe toho, či sa Božie slová splnia. Skutočné stvorené bytosti by mali pristupovať k Božím slovám, Božej identite a akejkoľvek časti toho, čo Boh hovorí, z pohľadu stvorených bytostí, nie z pohľadu satana, zlých diablov či Božích nepriateľov.

5. Vyzvedanie o Božích slovách o Božej povahe, Jeho identite a Jeho podstate

Ďalší bod, o ktorom budeme v duchovnom spoločenstve hovoriť, sa týka Božích slov o Jeho povahe, identite a podstate. Tieto slová pokrývajú obrovský rozsah; väčšina obsahu Božích slov sa dotýka Jeho povahy, identity a podstaty. Z jedného hľadiska spôsob a tón Božej reči, ako aj jej obsah, umožňujú ľuďom vidieť Božiu povahu, vidieť Jeho identitu a podstatu. Z druhého hľadiska má Boh jasné slová, ktorými sa prihovára ľudstvu, aby mu odhalil Svoju povahu, identitu a podstatu. Čo sa týka týchto dvoch častí obsahu, z jedného hľadiska možno vidieť Božiu povahu, identitu a podstatu medzi riadkami Božích slov, v obsahu Božích slov, v charaktere Božích slov, ako aj v Božom tóne a adresátoch Jeho reči. Z druhého hľadiska Boh hovorí ľuďom jasnými slovami, akú má povahu, akú má identitu a podstatu. Tieto dve časti obsahu antikristi zásadne ignorujú; nepochopia z nich Božiu povahu, identitu a podstatu, a rozhodne neuveria ničomu z toho, čo sa týka Boha. Pretože sú to pochybovači, neveria, že slová vypovedané z Božích úst môžu reprezentovať Božiu identitu a podstatu. Je tu však jeden bod, ktorý nemôžu poprieť: Božie slová ľuďom jasne odhalili, akú má Boh povahu, akú má Boh identitu a aká je Jeho podstata – túto časť Jeho slov nemôžu poprieť. Znamená to, že majú skutočné prijatie a pravé uznanie len preto, že to nemôžu poprieť? Tieto slová neuznávajú. Naopak, pokiaľ ide o obsah Božej povahy – Jeho spravodlivosť, svätosť, lásku, autoritu a ďalšie vlastnosti týkajúce sa Jeho vlastníctva a bytia – o ktorých Boh hovorí, antikristi nielenže prejavujú opovrhnutie, ľahostajnosť a zanedbávanie, ale na tieto slová pozerajú aj z hľadiska vyzvedania. Napríklad, keď Boh hovorí, že je spravodlivý, antikrist začne podrobne skúmať: „Ty si spravodlivý? Na svete nebol nikto, kto by sa odvážil tvrdiť, že je spravodlivý. Keďže ty sa to odvážiš povedať, tak si to vyskúšame. V čom si ty spravodlivý? Ktoré tvoje skutky boli spravodlivé? Odmietam sa nechať presvedčiť! Ak sa tento výrok skutočne naplní, ak naozaj vykonáš nejaký spravodlivý skutok, ktorý ma presvedčí, potom uznám, že si spravodlivý. Ale ak ma to, čo urobíš, nepresvedčí, tak mi nemaj za zlé, že budem priamy. Rozhodne nepriznám, že ty máš spravodlivú povahu!“ Konečne nastal deň, na ktorý čakali: istý vodca bol nakoniec označený za falošného vodcu a prepustený, napriek tomu, že zaplatil veľkú cenu a veľa trpel, pretože nebol schopný vykonávať skutočnú prácu. Po prepustení zostal negatívny, vytvoril si nedorozumenia, sťažoval sa a mal množstvo rozhorčených a odsudzujúcich rečí. Keď sa táto záležitosť dostane do uší antikrista a vidí ju, antikrist povie: „Ak môže byť prepustený aj niekto ako ty, potom je to s ľuďmi ako ja ešte horšie. Ak ty nemáš nádej na spásu, ak nie si v súlade s božími úmyslami, tak kto potom môže byť v súlade s božími úmyslami? Na koho iného môže boh brať ohľad?“ Z jedného hľadiska antikrist obhajuje falošného vodcu a dožaduje sa pre neho spravodlivosti; z druhého hľadiska prijíma aj rozhorčené a odsudzujúce slová, ktoré falošný vodca vyslovil. Zároveň v srdci tajne súperí s Bohom: „Je boh spravodlivý? Prečo potom prepúšťa niekoho, kto trpel a zaplatil cenu za prácu cirkvi? Tento človek je ti najvernejší. Nevidel som nikoho vernejšieho, ako je on; nevidel som nikoho, kto by trpel viac alebo zaplatil väčšiu cenu. Vstáva skoro a chodí spať neskoro, znáša chorobu, odkladá bokom svoje city k rodine, odkladá bokom telesné pohodlie a vyhliadky tela, pričom riskuje svoj život, aby pracoval pre teba. Dokonca bol predtým väznený a nedopustil sa zrady. A predsa ho len tak prepustíš, len tak ho odhalíš – si ty naozaj spravodlivý? Kde je dôkaz tvojej spravodlivosti? Prečo ho nevidím?“ Antikrist konečne získal v Božom diele páku, ktorou môže spochybniť spravodlivosť Božej povahy. Myslí si: „Ak je boh spravodlivý, potom väčšina ľudí nebude môcť prežiť. Ak je boh spravodlivý, potom si ľudia naozaj musia dávať pozor a život bude dosť ťažký. Dnes, keď som konečne získal páku v božom diele, môžem dokázať, že boh nie je spravodlivý, čo veci uľahčuje.“ Z toho sa v srdci tajne raduje.

Boží vyvolený ľud pri nasledovaní Boha vždy trpel utláčaním, zatýkaním a krutým prenasledovaním zo strany veľkého červeného draka. V cirkvách všade na svete sa často stáva, že Boží vyvolený ľud zatýkajú a prenasledujú. Často preto niektorí zakopnú alebo zradia Boha a opustia cirkev. Je však aj mnoho tých, ktorí pri zatýkaní a prenasledovaní stoja pevne za svojím svedectvom. Boh využíva službu veľkého červeného draka, aby odhalil pochybovačov, ktorí sa infiltrovali do Božieho domu hľadajúc požehnania, a zároveň aby zdokonalil vyvolených, ktorí v Boha úprimne veria. To je Božia všemohúcnosť a múdrosť. Ale ako sa na túto vec pozerajú antikristi? Vždy o Bohu pochybujú: „Prečo boh nespasí svoj vyvolený ľud pred zatýkaním a prenasledovaním veľkého červeného draka?“ Pochybujú o vtelenom Bohu a v srdci vždy prechovávajú o Bohu predstavy: „Prečo by mal boží vyvolený ľud trpieť takým bitím a mučením? Je to kvôli ich viere, pretože nie sú ochotní byť Judášmi. Ale kde je boh, keď ich mučia? Prečo ich boh nespasí? Či boh nemiluje ľudí? Kde je božia láska? Vari boh dokáže zniesť, aby tých, ktorí v neho veria, tak šialene ponižovali satani a zlí démoni, a znášali nadmerné mučenie? Toto je božia láska? V čom je božia ochrana pre ľudí? Prečo ju nevidím? Zdá sa, že musím byť opatrnejší. Boh nielenže nedokáže ochrániť ľudí pred pokušením ani nebezpečenstvom – naopak, čím viac sa človek usiluje, čím väčšie má odhodlanie a čím viac nasleduje boha, tým viac čelí skúškam a tým pravdepodobnejšie bude trpieť bolesťou a mukami. Keďže boh koná takto, aj ja mám svoje protiopatrenia. Títo ľudia trpia takýmto zaobchádzaním, pretože prinášali obete. Ak takú cenu nezaplatím, ak sa nebudem takto usilovať, nevyhnem sa snáď týmto skúškam? Bez týchto skúšok sa snáď nevyhnem takému utrpeniu? Keď nebudem takto trpieť, nebudem azda žiť v pohodlí? Ak získam požehnania aj tak, prečo by som bol taký hlúpy, aby som nechal svoje telo trpieť všemožnými mukami a bolesťou? Boh hovorí, že miluje ľudí, ale ja nemôžem prijať tento spôsob božej lásky! Vy si to všetci vysvetľujte, ako chcete; mňa do toho nič, ja to neprijmem. Musím sa držať v úzadí, musím to trochu obchádzať, musím byť opatrný a ostražitý; nemôžem dovoliť, aby ma boh chytil a zapriahol do práce.“ Antikristi vo svojom srdci prechovávajú tieto veci, ktoré sú všetky nepochopením, odporom, súdením a odolávaním voči Bohu. Chýba im akákoľvek znalosť Božieho diela. Pri skúmaní Božích slov, pri skúmaní Božej povahy, identity a podstaty dochádzajú k takýmto záverom. Antikristi tieto veci pochovávajú hlboko vo svojom srdci a napomínajú sami seba: „Opatrnosti nikdy nie je dosť; najlepšie je držať sa v úzadí; klinec, ktorý vytŕča, treba zatĺcť; a byť na vrchole znamená byť sám! Bez ohľadu na to, kedy, nikdy nebuď tým klincom, ktorý vytŕča, nikdy nelez príliš vysoko; čím vyššie vylezieš, tým tvrdšie dopadneš.“ Neveria, že Božie slová sú pravdou, a neveria, že Božia povaha je spravodlivá a svätá. Na to všetko sa pozerajú cez ľudské predstavy a domnienky a k Božiemu dielu pristupujú s ľudským pohľadom, ľudskými myšlienkami a ľudskou ľstivosťou, pričom na vymedzenie Božej povahy, identity a podstaty používajú logiku a myslenie satana. Je zrejmé, že antikristi nielenže neprijímajú a neuznávajú Božiu povahu, identitu a podstatu; naopak, sú plní predstáv, odporu a vzdorovitosti voči Bohu a nemajú o Ňom ani štipku skutočného poznania. Definícia Božieho diela, Božej povahy a Božej lásky je pre antikristov otáznikom – pochybnosťou a sú vo vzťahu k nej plní skepsy a plní popierania a hanobenia; tak čo potom s Jeho identitou? Božia povaha predstavuje Božiu identitu; s takýmto pohľadom na Božiu povahu, aký majú oni, je ich pohľad na Božiu identitu samozrejmý – priame popieranie. To je podstata antikristov.

Bez ohľadu na to, ku ktorej časti Božích slov antikristi pristupujú, bez ohľadu na to, ku ktorej časti Božích skutkov pristupujú, či už ide o Božie skutky vo všetkých veciach alebo na konkrétnych jednotlivcoch, vždy pomocou ľudských hľadísk a satanovej logiky, ako aj metódou poznania a logiky, vyvodzujú závery a súdia, namiesto toho, aby k nim pristupovali ako k pravde a formou prijatia. Takže, pokiaľ ide o slová o Božej povahe, identite a podstate, a pokiaľ ide o telo, v ktorom je Boh vtelený, a o Božieho Ducha, prístup antikristov je v skutočnosti rovnaký, bez rozdielu. Vo všeobecnosti všetko, čo sa týka Boha samotného, všetko o Stvoriteľovi, je predmetom ich vyzvedania a následne dohadov, podrobného skúmania a analýzy. Z toho nakoniec vyvodia záver popierania a očierňovania. Bez ohľadu na to, z akého uhla alebo akým spôsobom antikristi pristupujú k týmto Božím slovám, prečo nakoniec vždy vyvodia závery, ktoré sú odsúdením a očierňovaním? Prečo končia pri takýchto záveroch? Mohlo by to byť naozaj tak, že medzi stvoreným ľudstvom sa nenájde nikto, kto by dokázal brať Božie slová ako pravdu? Je to nevyhnutný výsledok? Je to kvôli Bohu? (Nie.) Aký je teda presný dôvod? (Je to preto, že ľudia majú prirodzenosť, ktorá odoláva Bohu.) Každý má prirodzenosť, ktorá odoláva Bohu. Prečo je to tak, že po prečítaní týchto slov ich niektorí dokážu rozpoznať ako pravdu a prijať to, čo Boh hovorí, zatiaľ čo iní ich dokážu poprieť, odsúdiť a očierňovať? To jasne poukazuje na problém a naznačuje, že podstata v ľuďoch je odlišná. Antikristi zaobchádzajú s Božími slovami tak, že ich zásadne a subjektívne skutočne neprijímajú. Prichádzajú s odporom a skúšaním: „Ty hovoríš, že si boh, tak musím vidieť, v čom sa podobáš na boha? Ty hovoríš, že máš božiu povahu a božskú prirodzenosť, tak musím vidieť, ktoré z tvojich slov potvrdzujú, že máš božskú prirodzenosť a božiu povahu, aké tvoje skutky potvrdzujú, že máš identitu a podstatu boha. Vykonal si znamenia a zázraky alebo si uzdravoval chorých a vyháňal démonov? Preklial si niekoho a on okamžite zomrel? Vzkriesil si niekoho z mŕtvych? Čo presne si urobil, že by to mohlo potvrdiť tvoju božiu povahu, identitu a podstatu boha?“ Antikristi chcú vždy vidieť tieto veci, veci mimo pravdy, cesty a života, a používajú ich na potvrdenie Božej identity, na potvrdenie toho, že Ten, koho nasledujú, je Boh. Toto východisko je samo osebe nesprávne. Ktorá najzákladnejšia vec môže reprezentovať identitu a podstatu Boha? (Boh je pravda, cesta a život.) To je tá najzákladnejšia vec. Prečo antikristi nedokážu pochopiť ani túto najzákladnejšiu vec? Presne o tejto téme musíme diskutovať. Antikristi pohŕdajú pravdou a pozitívnymi vecami; majú odpor k pravde a všetkým pozitívnym veciam; nenávidia pravdu a pozitívne veci. Vo všetkých Božích slovách nevidia, ktoré slová sú pravdou alebo pozitívnymi vecami. Môžu to ich diabolské oči vidieť? Keď to nevidia, môžu to uznať? To, že neuznávajú tieto slová ako pravdu, znamená, že nemôžu uznať Božiu identitu a podstatu. To je isté. Antikristi pri prístupe k Božím slovám o Jeho povahe, identite a podstate používajú rovnaký prístup ako pri iných Božích slovách. Zároveň v mysli kalkulujú, kujú plány a mudrujú. Ak sa okamžite splní niečo, čo Boh povie zo svojej identity ako Boh, ich postoj sa hneď zmení; ak Boh ako Boh niečo povie alebo urobí, čo im dáva zámienku, majú aj zodpovedajúce protiopatrenie a ich postoj sa opäť okamžite zmení. Oni odsudzujú Boha a tak isto hovoria, že Boh je ako Boh. Podľa ich názoru, pokiaľ ide o to, či Boh má povahu, identitu a podstatu Boha, dospievajú k záverom v tejto súvislosti plne na základe toho, čo vidia na vlastné oči, a na základe svojej vlastnej rozumovej analýzy.

Za posledný jeden alebo dva roky cirkev vytvorila niekoľko videí so skúsenostnými svedectvami. Rôzni ľudia podali rôzne skúsenostné svedectvá, čo pomohlo položiť určité základy niektorým ľuďom s nestabilnými základmi a tým, ktorí trochu pochybovali. Samozrejme, aj pre antikristov to zohralo určitú úlohu pri ich stabilizovaní. Títo svedčiaci jednotlivci pochádzajú z rôznych vekových skupín, rôznych spoločenských vrstiev a niektorí dokonca z rôznych krajín a etník. Zo skúsenostných svedectiev, o ktoré sa podelili, je zrejmé, že prešli zmenami prostredníctvom Božích slov, získali pravdu a život. Prijatím Božích slov, prijatím tejto etapy Božieho diela, pochopili mnohé pravdy, čím potvrdili, že telo, v ktorom je Boh vtelený, má Božiu identitu a podstatu. Samozrejme, po vypočutí týchto skúsenostných svedectiev sa antikristi hlboko vo vnútri aj trochu tajne radovali: „Našťastie som verejne boha nesúdil. Našťastie som sa neponáhľal poprieť boha. Súdiac podľa svedectiev toľkých ľudí sa táto cesta zdá byť správna. Tento kristus, tento obyčajný človek, by predsa len mohol byť bohom. Možno som stavil správne. Ak budem pokračovať na tejto ceste a ak bude o tomto človeku svedčiť viac ľudí, ak pred tohto človeka príde viac ľudí a ak viac ľudí potvrdí identitu a podstatu tohto človeka, potom budem mať čoraz väčšiu nádej a šancu na získanie požehnaní.“ Zatiaľ čo antikristi váhavo pozorujú, neustále sa povzbudzujú a pobádajú: „Neponáhľaj sa. Buď trpezlivý. Musíš len vydržať. Kto vytrvá do konca, bude spasený. Súdiac podľa rôznych súčasných znamení, podľa rozsahu a dynamiky cirkvi, čoraz viac ľudí je schopných postaviť sa a svedčiť o tomto bohovi. Potvrdzujú tým, že táto cesta je správna. Prečo by som teda bol taký hlúpy a ponáhľal sa vystúpiť a poprieť to? Nerob to, nebuď hlúpy. Počkaj ešte tri až päť rokov. Ak viac ľudí, viac prestížnych a vzdelaných ľudí, ľudí so spoločenským postavením poskytne silnejšie dôkazy na potvrdenie toho, že tento obyčajný človek je kristus, alebo ak sa k cirkvi pripojí viac ľudí so svetským renomé a postavením, a ak sa rozsah cirkvi celosvetovo rozšíri, nezískam potom niečo? Nezískam potom veľkú výhodu? Ak má cirkev moc, nebudem mať moc aj ja? Rozhodne nesmiem odísť! Ak je toto všetko správne, ak je tento človek skutočne bohom a ak ho teraz odmietnem alebo popriem, potom prídem o všetky tieto požehnania. Musím na tohto človeka staviť všetko. Nestarám sa o to, kým je vo svojej identite a podstate, koho predstavuje jeho povaha. Zaujíma ma, či ho nasleduje čoraz viac ľudí, či sa zvyšuje moc a rozsah cirkvi. Ak sa to bude vyvíjať dobrým smerom a za normálnych okolností to môže narásť ešte viac, potom sa nemusím obávať o svoje vyhliadky. Ak je on naozaj telom, v ktorom je boh vtelený, ako je prorokované v Biblii, potom budem nesmierne požehnaný a budem mať veľkú výhodu.“ Zakaždým, keď na to antikristi pomyslia, nájdu v srdci určitú útechu a radosť: „Čo vy na to? Môžem získať požehnania aj bez toho, aby som veril, že božie slová sú pravda. Bez toho, aby som veril, že všetky božie skutky sú spravodlivé, môžem stále pevne stáť. Bez toho, aby som veril, že boh môže spasiť ľudí, môžem stále prežiť. Bez toho, aby som veril, že boh skúma najhlbšie vnútro človeka, môžem stále normálne vykonávať svoje povinnosti v cirkvi. Neverím v božiu všemohúcnosť a autoritu, neverím, že všetko, čo boh robí, má zmysel, a neverím, že boh vládne zvrchovane nad všetkým a nad osudom celého ľudstva – ničomu z toho neverím, a čo má byť? Neverím v božiu identitu a podstatu, a predsa sa môžem v cirkvi naďalej len tak viezť. Nie je boh spravodlivý? Jednoducho sa prešmyknem, nechám sa v cirkvi len tak unášať prúdom, len vydržím. Kto mi čo môže urobiť? Nemôžem aj tak vytrvať do konca a byť určite spasený?“ Čo myslíte, môže toto zbožné želanie antikristov uspieť? (Nie.) Kde budú, keď nastane deň, keď skutočne uvidia Božiu spravodlivú povahu? Keď budú mať skutočne uznať Božiu identitu a podstatu, priznať, že Boh je spravodlivý, keď sa im ukáže, že Boh je skutočne spravodlivý, kde by mali byť? Môžu byť naozaj spasení? Môže byť ich vytrvalosť skutočne účinná? Môžu sa naozaj prešmyknúť? Môže ich vytrvalosť, ich kompromisy, ich vytrvalé znášanie útrap, ich vychytralosť skutočne odčiniť zlý skutok, akým je vyzvedanie, či sa Božie slová naplnia? Môže ich zbožné želanie, protiopatrenia, intrigovanie, kutie plánov a všetko, čo si naplánovali vo svojom srdci, spolu s vyzvedaním o veciach týkajúcich sa Boha, skutočne nahradiť ich usilovanie sa o pravdu? Môže im to umožniť dosiahnuť spásu? (Nie.) Ak súdime podľa týchto prejavov, prečo antikristi – ktorí sú takí vychytralí a riešia všetky záležitosti bez toho, aby zanechali akékoľvek medzery, pričom robia všetko v najväčšej tajnosti – nakoniec dopadnú takto? Existuje len jeden dôvod: Nečelia Božím slovám priamo, neprijímajú Božie slová ako pravdu, nepodriaďujú sa Božím slovám, ale namiesto toho o Božích slovách vyzvedajú. Práve preto antikristi nakoniec dopadnú takto. Všetci tomu rozumiete, však? Hoci som vám nepovedal, ako máte konať alebo ako máte zaobchádzať s Božími slovami, vyslovením týchto faktov a rozborom názorov antikristov a ich postoja k Božím slovám všetci viete, aký postoj k Božím slovám a aký postoj k chápaniu Božích slov je ten najsprávnejší a aké postoje by mala mať stvorená bytosť. Viete, že úlohou stvorenej bytosti je mať tieto postoje.

22. augusta 2020