Desiaty bod: Opovrhujú pravdou, bezostyšne porušujú princípy a ignorujú opatrenia Božieho domu (Siedma časť)

III. Opovrhovanie Božími slovami

Dnes budeme v duchovnom spoločenstve ďalej hovoriť o desiatom bode rôznych prejavov antikristov – opovrhujú pravdou, bezostyšne porušujú princípy a ignorujú opatrenia Božieho domu. Minule sme v duchovnom spoločenstve skončili pri tretej časti tejto hlavnej témy, ktorou je opovrhovanie antikristov Božími slovami. Naše duchovné spoločenstvo a rozbor tejto časti boli rozdelené do troch podtém. O aké podtémy ide? (Prvá je, že antikristi svojvoľne zasahujú do Božích slov a vykladajú si ich; druhá, že antikristi popierajú Božie slová, keď nie sú v súlade s ich predstavami; a tretia je, že antikristi vyzvedajú, či sa Božie slová naplnia.) Obsahujú tieto tri body všetky významy toho, že antikristi opovrhujú Božími slovami? (Malo by toho byť viac.) Aké ďalšie tvrdenia a prejavy existujú? (Antikristi zaobchádzajú s Božími slovami s neúctou.) Je zaobchádzanie s Božími slovami s neúctou jedným z prejavov toho, že opovrhujú Božími slovami? Nie je zaobchádzanie s Božími slovami s neúctou len vysvetlením toho, čo znamená opovrhovať Božími slovami? Tu nepotrebujeme vysvetlenia, ale skôr rôzne prejavy a praktiky antikristov pri opovrhovaní Božími slovami, ktoré môžeš vidieť, ktorých sa môžeš dotknúť a o ktorých si počul. Zdá sa, že veľmi dobre nerozumiete rôznym prejavom toho, že antikristi opovrhujú Božími slovami. Možno máte isté doslovné porozumenie o troch bodoch, o ktorých som predtým v duchovnom spoločenstve hovoril, ale nenapadá vám, aké ďalšie prejavy opovrhovania antikristov Božími slovami by mohli existovať, však? Mali by ste si pamätať všetky tri prejavy, o ktorých sme predtým v duchovnom spoločenstve hovorili. Sú správanie a prejavy antikristov pri opovrhovaní Božími slovami čestné a otvorené? Mali by sa tak správať čestní ľudia? (Nie.) Tieto prejavy by nemali existovať v normálnej ľudskej prirodzenosti; nie sú pozitívne, ale negatívne. Skrytá podstata týchto niekoľkých typov správania poukazuje na satana, na démonov, na Božích nepriateľov. V prístupe antikristov k Božím slovám nie je žiadna podriadenosť, žiadne prijatie, žiadne zažívanie, žiadne odloženie vlastných predstáv a prijatie Božích slov s jednoduchosťou a otvorenosťou. Namiesto toho si vytvárajú k Božím slovám rôzne satanské postoje. Povaha odhalená prostredníctvom týchto prejavov a správania antikristov je presne to, čo odhaľuje satan v duchovnej sfére. Toto správanie v akejkoľvek situácii, v akejkoľvek dobe, medzi akoukoľvek skupinou ľudí, nie je pozitívne. Je podlé a negatívne, a nejde o prejavy ani správanie, ktoré by mala mať stvorená bytosť alebo normálny človek. Preto ich označujeme ako prejavy antikristov. Po tom, ako budeme v duchovnom spoločenstve hovoriť o týchto troch bodoch, si väčšina ľudí môže myslieť, že tieto tri prejavy pravdepodobne zahŕňajú všetky základné postoje antikristov k Božím slovám. Je tu však bod, ktorý ste prehliadli: zaobchádzanie antikristov s Božími slovami sa zďaleka neobmedzuje len na tieto tri prístupy. Existuje ďalší prejav a správanie, ktoré tak isto ilustruje, že antikristi opovrhujú Božími slovami. Čo je to za prejav? Ide o to, že antikristi zaobchádzajú s Božími slovami ako s tovarom. Ak sa pozrieme na doslovný význam tohto bodu, niektorí ľudia môžu mať v mysli určité obrazy poukazujúce na konkrétnych jednotlivcov, ale konkrétne a skutočné prejavy tohto bodu stále nie sú veľmi jasné; sú stále veľmi hmlisté a všeobecné. Dnes teda budeme v duchovnom spoločenstve hovoriť o tom, ako antikristi zaobchádzajú s Božími slovami ako s tovarom.

D. Antikristi zaobchádzajú s Božími slovami ako s tovarom

Antikristi zaobchádzajú s Božími slovami ako s tovarom – dá sa tiež povedať, že antikristi zaobchádzajú ako s tovarom so samotnou pravdou. Čo to znamená zaobchádzať s nimi ako s tovarom? Znamená to len verbálne niečo tvrdiť, predvádzať sa a potom podvodne získať dôveru, podporu a súhlas ľudí, s cieľom získať slávu, zisk a postavenie. Božie slová a pravda sa tak stávajú ich odrazovým mostíkom. Toto je postoj antikristov k pravde. Zneužívajú pravdu, zahrávajú sa s ňou a šliapu po nej, čo vyplýva z prirodzenosti-podstaty antikristov. Čo sú teda presne Božie slová a pravda? Ako by sme mali presne definovať pravdu? Povedzte Mi, čo je pravda? (Pravda je kritérium pre počínanie a konanie človeka, a uctievanie Boha.) Toto je presná a konkrétna definícia pravdy. Ako všetci chápete tento výrok? Ako by si mal tento výrok uplatňovať vo svojom každodennom živote a po celý svoj život? Ako by si mal tento výrok zažívať? Povedzte rýchlo, čo vám napadne a čomu rozumiete, bez filtrovania alebo spracovávania. Jazykom vašich skúseností: čo je pravda? Čo sú Božie slová? (Pravda dokáže zmeniť pohľad človeka na život a jeho hodnoty, čo mu umožňuje žiť podobu normálneho človeka.) Hoci to nie je úplné, všetko, čo ste povedali, vyjadruje skúsenostné porozumenie pravde. Ide o postrehy a poznatky, ktoré ste zažili a zhrnuli z každodenného života. Kto by sa chcel ešte podeliť? (Pravda dokáže očistiť naše skazené povahy, vďaka čomu môžeme konať podľa princípov a robiť veci v súlade s Božími úmyslami.) Tento výrok je celkom dobrý a výstižný. Pokračujte, prosím. (Pravda je život, cesta k večnému životu. Iba usilovaním sa o pravdu a žitím podľa nej môže človek získať život.) (Pravda umožňuje ľuďom báť sa Boha a vyhýbať sa zlu, stať sa skutočným človekom.) Tieto dva body zahŕňajú princípy praktizovania pre každodenný život ľudí. Hoci sú vysvetlenia pomerne hlboké a vznešené, sú veľmi praktické. (Pravda dokáže odhaliť skazené povahy v nás, zmeniť naše nesprávne pohľady na veci a umožniť nám žiť podobu skutočného človeka.) Tieto výroky sú praktické a týkajú sa hodnoty a významu pravdy pre ľudí, ako aj účinkov, ktoré môže pravda na ľudí mať. O tom, čo ste všetci spomenuli, sme už predtým hovorili často. Hoci každý kladie dôraz na niečo iné, všetko to súvisí s výrokom o pravde, ktorý bol už predtým vysvetlený a definovaný – pravda je kritérium na meranie všetkého. Možno pravdu stotožňovať s Božími slovami? (Áno.) Božie slová sú pravda. Na základe skúsenostného porozumenia, o ktoré ste sa podelili vo svojom duchovnom spoločenstve, môžeme povedať, že pravda je realitou všetkých pozitívnych vecí? (Áno.) Pravda je realitou všetkých pozitívnych vecí. Môže byť životom človeka a smerom, ktorým kráča; môže človeku umožniť zbaviť sa svojej skazenej povahy, začať sa báť Boha a vyhýbať sa zlu, stať sa tým, kto sa podriaďuje Bohu, kto je na požadovanej úrovni ako stvorená bytosť, a koho Boh miluje a považuje za prijateľného. Aký by mal byť postoj a perspektíva človeka k Božím slovám a pravde vzhľadom na vzácnosť pravdy? Je to celkom očividné: pre tých, ktorí skutočne veria v Boha a tých, ktorí majú bohabojné srdce, sú Jeho slová zdrojom ich životnej sily. Ľudia by si mali vážiť Božie slová, jesť a piť ich, tešiť sa z nich a prijať ich ako svoj život, ako smer, ktorým majú kráčať, ako rýchlu pomoc a zaopatrenie; ľudia by mali praktizovať a prežívať v súlade s výrokmi a požiadavkami pravdy, a podriadiť rôznym požiadavkám a princípom, ktoré im pravda poskytuje. Len tak môže človek získať život. Úsilie o pravdu znamená najmä praktizovať a prežívať Božie slová, nie podrobovať ich podrobnému skúmaniu, rozboru, špekuláciám a pochybnostiam. Keďže pravda je pre ľudí rýchlou pomocou a zaopatrením a môže sa stať ich životom, mali by s pravdou zaobchádzať ako s tou najvzácnejšou vecou. Je to preto, lebo sa musia spoliehať na pravdu, aby mohli žiť, uspokojiť Božie požiadavky, báť sa Ho a vyhýbať sa zlu, a nájsť v každodennom živote cestu praxe, pochopiť princípy praxe a dospieť k podriadeniu sa Bohu. Ľudia sa tiež musia spoliehať na pravdu, aby sa tak zbavili svojej skazenej povahy a stali sa spasenými a stvorenými bytosťami na požadovanej úrovni. Bez ohľadu na to, z akého uhla pohľadu alebo akým spôsobom sa to vyjadrí, ten posledný postoj, ktorý by ľudia k pravde mali mať, je zaobchádzať s Božími slovami a pravdou ako s nejakým produktom alebo dokonca ako s tovarom, s ktorým sa dá svojvoľne obchodovať. Toto chce Boh vidieť najmenej, a ide zároveň o ten posledný druh správania a prejavu, aký by mala mať skutočná stvorená bytosť.

Aký je účel a úmysel antikristov, keď zaobchádzajú s Božími slovami ako s tovarom? O čo sa v skutočnosti snažia a aký majú motív? Keď obchodník získa tovar, jeho nádejou v súvislosti s tovarom je, že mu prinesie zisk a značné množstvo peňazí, po ktorých túži. Preto keď antikristi zaobchádzajú s Božími slovami ako s tovarom, nepochybne zaobchádzajú s Božím slovom ako s materiálnou vecou, ktorú možno vymeniť za výhody a peniaze. Necenia si, neprijímajú, nepraktizujú ani nezažívajú Božie slová ako pravdu, ani nepovažujú Božie slová za cestu života, ktorú by mali dodržiavať, ani za pravdu, ktorú musia praktizovať, aby odvrhli svoje skazené povahy. Namiesto toho zaobchádzajú s Božími slovami ako s tovarom. Pre obchodníka je najväčšou hodnotou tovaru to, že ho môže vymeniť za peniaze, za želaný zisk. Keď teda antikristi zaobchádzajú s Božími slovami ako s tovarom, ich úmysel a motív sú v podstate rovnaké. Antikristi zaobchádzajú s Božími slovami ako s tovarom, čo znamená, že ich nepoužívajú to, aby ich jedli, pili a tešili sa z nich, ani aby ich zažívali či praktizovali, ale skôr ako tovar vo svojich rukách, s ktorým môžu kedykoľvek a kdekoľvek obchodovať a predávať ho, ponúkajúc ho tým, z ktorých môžu mať zisk. Keď antikristi zaobchádzajú s Božími slovami ako s tovarom, doslovne to znamená zaobchádzať s Božími slovami ako s obchodným artiklom, ktorý sa používa na transakcie výmenou za peniaze. Z nákupu a predaja Božích slov si robia svoje povolanie. Z doslovného hľadiska je to okamžite jasné. Takéto konanie a správanie antikristov je hanebné a vyvoláva u ľudí odpor a znechutenie. Aké sú teda konkrétne prejavy toho, že antikristi zaobchádzajú s Božími slovami ako s tovarom? To je kľúčový bod, o ktorom budeme v duchovnom spoločenstve hovoriť. Antikristi majú niektoré veľmi zjavné prejavy toho, že zaobchádzajú s Božími slovami ako s tovarom. Aby to bolo pre vás jasnejšie a zrozumiteľnejšie, budeme ich preberať jeden po druhom. Prečo volím tento prístup? Na základe Mojich dlhoročných skúseností s prácou a rozprávaním má väčšina ľudí zmätené myšlienky a chýba im schopnosť nezávisle myslieť. Na základe toho som vytvoril najjednoduchšiu a najefektívnejšiu metódu, ktorá spočíva vo vysvetlení a objasnení akéhokoľvek problému alebo témy – bez ohľadu na to, o čo ide – bod po bode. Pomôžem vám tak premyslieť si to a uvažovať o tom. Je to vhodné? (Áno.) Niektorí ľudia hovoria: „To je úplne perfektné, nemusíme si lámať hlavu a ťažko premýšľať. Sme príliš zaneprázdnení a nemáme na to čas! Naša energia a myšlienky sa venujú veľkým záležitostiam, nie týmto triviálnym drobnostiam. Keď nás nechávaš uvažovať o týchto malých veciach, zdá sa, akoby si nás trochu podceňoval a nedostatočne využíval náš veľký talent.“ Je to tak? (Nie.) Čo je to teda? (Naša kvalita je taká nízka, že niekedy nedokážeme pravdu pochopiť a potrebujeme, aby s nami Boh hovoril v duchovnom spoločenstve podrobne, slovo za slovom, vetu po vete, aby sme z toho niečo pochopili.) Vidíte, neúmyselne som opísal skutočný stav vecí a odhalil, čo sa s vami všetkými naozaj deje, ale fakty sú jednoducho také. Bolo by to tak, aj keby som o tom nehovoril. Neexistuje iný spôsob, ako to urobiť, len takto. Keby som o veľkých témach hovoril len jednoducho a všeobecne, hovoril by som zbytočne a plytval by som Svojím úsilím. To je len strata času, však? Vráťme sa k hlavnej téme. Pokiaľ ide o to, že antikristi zaobchádzajú s Božími slovami ako s tovarom, rozdelíme si to na niekoľko podtém, aby sme krok za krokom vysvetlili a objasnili, ako to antikristi robia a aké sú konkrétne príklady a prejavy, ktoré môžu dostatočne dokázať, že antikristi opovrhujú Božími slovami, a tiež potvrdiť, že antikristi skutočne majú takúto podstatu. O tomto bode budeme hovoriť v duchovnom spoločenstve v dvoch hlavných častiach.

1. Zaobchádzanie s Božími slovami ako s nástrojom na získanie postavenia, povesti a dôstojnosti

Prvý hlavný aspekt je, že najbežnejším prejavom toho, že antikristi zaobchádzajú s Božími slovami ako s tovarom, je ich používanie ako nástroja na získanie vlastného postavenia, povesti, dôstojnosti a ešte viac na materiálne potešenie a dokonca aj na peniaze. Keď antikristi prídu do kontaktu s Božími slovami, cítia: „Božie slová sú skvelé. Každá veta je racionálna a správna; tieto slová nemôžu vysloviť ľudia a v Biblii sa nenachádzajú.“ V uplynulých dvoch vekoch Boh tieto slová nehovoril. Ani v Starom zákone, ani v Novom zákone nie sú takéto výslovne a jasne povedané slová. Biblia zaznamenáva len veľmi obmedzenú časť Božích slov. Keď sa pozrieme na to, čo Boh hovorí teraz, obsah je veľmi bohatý. Antikristi potom cítia v srdci žiarlivosť a závisť, a začnú vnútorne intrigovať: „Tento obyčajný človek toho dokáže povedať tak veľa; kedy budem môcť tieto slová hovoriť aj ja? Kedy budem môcť aj ja donekonečna hovoriť Božie slová, tak ako tento človek?“ Majú v srdci takýto impulz a túžbu. Súdiac podľa tohto impulzu a túžby, antikristi vo svojom srdci cítia závisť voči týmto slovám, ktoré vyslovil Boh, a uctievajú ich. Používam slová „závisť“ a „uctievanie“; vzhľadom na znenie týchto dvoch výrazov chcem povedať, že antikristi nepovažujú Božie slová za pravdu a nemajú v úmysle ich prijať. Skôr závidia bohatý obsah týchto slov, rozsiahle časti a tiež hĺbku týchto slov, ktoré odrážajú hĺbku nedosiahnuteľnú pre ľudí. Ešte viac závidia to, že ide o slová, ktoré oni sami nedokážu vysloviť. Z týchto aspektov „závisti“ je zrejmé, že antikristi nepovažujú tieto Božie slová za vyjadrenia božskej prirodzenosti, za pravdu ani za život a pravdu, ktorými chce Boh spasiť ľudstvo a ktoré chce ľudstvu poskytnúť. Vzhľadom na to, že antikristi môžu tieto slová závidieť, je jasné, že vo svojom srdci sa aj oni chcú stať tými, ktorí takéto slová vyjadrujú. Na základe toho mnohí antikristi v zákulisí vynaložili obrovské úsilie, denne sa modlili, denne čítali tieto slová, robili si poznámky, učili sa ich naspamäť, sumarizovali ich a usporadúvali. Do týchto slov, ktoré vyslovil Boh, vložili veľa práce, urobili si nespočetné množstvo poznámok a počas svojich duchovných pobožností si zaznamenali množstvo postrehov. Zároveň sa nespočetne veľakrát modlili, aby si tieto slová zapamätali. Aký je ich účel pri tom všetkom? Ide o to, aby jedného dňa mohli náhle dostať príval inšpirácie a dokázali donekonečna hovoriť slová, ktoré by povedal Boh, ako keby sa otvorila vodná hrádza. Dúfajú, že podobne ako Božie slová, aj tie ich by mohli poskytnúť to, čo ľudia potrebujú, poskytnúť ľuďom život, poskytnúť to, čo by ľudia mali dosiahnuť, a klásť na ľudí požiadavky. Ide o to, aby podobne ako Božie vtelené telo mohli zaujať Božiu perspektívu a postavenie, a hovoriť tie isté veci ako Boh, Jeho tónom a spôsobom reči, presne tak, ako po tom túžia. Antikristi do toho vložili veľa úsilia a nie je prehnané tvrdiť, že niektorí z nich dokonca často tajne vyťahujú zápisníky, aby si zaznamenali slová, ktoré chcú povedať, slová, na ktoré čakajú, že im Boh dá. Bez ohľadu na to, čo robia, túžby antikristov však zostávajú vždy nenaplnené, ich želania sa nikdy neuskutočnia. Bez ohľadu na to, koľko úsilia vynaložia, bez ohľadu na to, koľko sa modlia, bez ohľadu na to, koľko si robia poznámky o Božích slovách alebo ako sa ich učia naspamäť a usporadúvajú ich, všetko je to márne. Boh cez nich neprehovorí ani jednu vetu, ani im Boh nedovolil ani raz počuť Jeho hlas. Bez ohľadu na to, ako veľmi túžia alebo akí sú úzkostliví, jednoducho nedokážu vysloviť ani jednu vetu z Božích slov. Čím viac sú úzkostliví a žiarliví a čím viac sa im nedarí dosiahnuť svoj cieľ, tým viac sú vnútorne podráždení. Prečo sú podráždení a prečo sú takí úzkostliví? Vidia, že Božie slová privádzajú pred Boha čoraz viac ľudí, aby prijali Boží súd a napomínanie, a prijali Jeho slovo ako život. Avšak pri ich nohách, v ich prítomnosti, nie je ani jeden človek, ktorý by ich uctieval alebo obdivoval. Z toho sú úzkostliví a podráždení. Vo svojom podráždení a úzkosti dokážu antikristi myslieť a uvažovať stále len o tomto: „Prečo títo ľudia konajú svoju povinnosť v Božom dome? Prečo keď prídu do Božieho domu, je to iné v porovnaní s neveriacim svetom? Prečo sa väčšina ľudí po príchode do Božieho domu začne správať poriadne a postupne sa zlepšuje? Prečo sa väčšina ľudí v Božom dome vydáva Bohu a platí cenu bez náhrady, a dokonca aj keď sú orezávaní, neodchádzajú, a niektorí neodchádzajú ani po tom, čo sú vyčistení alebo vypudení? V podstate sú jediným dôvodom božie slová, je to účinok a úloha, ktorú zohráva kniha Slovo sa zjavuje v tele.“ Keď antikristi vidia túto pointu, ešte viac závidia Božím slovám. Preto po tom, čo vynaložili veľké úsilie a stále nedokázali hovoriť Božie slová ani sa stať Božími ústami, presunuli antikristi svoju pozornosť na Božie slová: „Hoci nemôžem hovoriť iné slová ako tie, ktoré povedal boh, ak dokážem hovoriť slová, ktoré sú v súlade s božími slovami – aj keď ide len o učenia alebo sú prázdne – pokiaľ ľuďom znejú správne, pokiaľ sa zdá, že sú v súlade s týmito slovami boha, nemôžem si potom získať miesto medzi ľuďmi? Nemôžem medzi nimi pevne stáť? Alebo ak často kážem a vysvetľujem slová z knihy Slovo sa zjavuje v tele, často používam tieto slová na pomoc ľuďom a všetko, čo hovorím a kážem, znie, akoby to pochádzalo z božích slov a je to správne, nedosiahnem potom medzi ľuďmi čoraz stabilnejšie postavenie? Nezískam medzi nimi väčšiu prestíž?“ Keď si to antikristi pomyslia, majú pocit, že našli spôsob, ako si splniť prianie získať postavenie, lepšiu povesť a uznanie, a vidia v tom nádej na úspech. Keď antikristi zbadajú nádej, v srdci sa tajne tešia: „Aký som len bystrý? Nikto iný na to neprišiel; prečo ostatní nepoznajú tento spôsob? Som taký múdry! Ale hoci som bystrý, nesmiem o tom nikomu povedať; stačí, že to viem vo svojom srdci.“ S takýmto cieľom a plánom v mysli začnú antikristi vynakladať na Božie slová vážne úsilie. Myslia si: „Predtým som božie slová len zbežne preletel, počúval som povrchne a povedal som, čo mi napadlo. Teraz musím zmeniť stratégiu; už to tak nemôžem robiť, je to strata času. Keď som to tak robil predtým, neprinieslo to žiadne výsledky. Bolo by naozaj hlúpe v tom pokračovať!“ Takže sa vzchopia, odhodlaní vynaložiť na Božie slová úsilie a predviesť svoje schopnosti. Aké kroky podnikajú antikristi, aby predviedli svoje schopnosti? Podrobne skúmajú Boží spôsob reči a tón Jeho prejavu, a zároveň podrobne skúmajú konkrétny obsah Božích slov v každej etape a období. Zároveň sa pripravujú na to, ako tieto Božie slová vysvetliť, a keď kážu Božie slová, ako ich hovoriť a vysvetľovať tak, aby ich ľudia obdivovali a uctievali. Takto, kúsok po kúsku, antikristi skutočne vynakladajú na Božie slová veľa úsilia. Jedna vec je však istá: Keďže ich motívy za týmto úsilím sú nesprávne a ich úmysly zlé, bez ohľadu na to, ako ich ostatní počúvajú, sú slová, ktoré hovoria, len učeniami, sú to len skopírované slová a frázy Božej reči. Takže bez ohľadu na to, koľko úsilia antikristi vynaložia na Božie slová, sami z toho nemajú žiadny osobný úžitok. Čo to znamená nemať žiadny úžitok? Znamená to, že nepovažujú Božie slová za pravdu. Nepraktizujú, ale iba kážu, takže na nich nikto nevidí žiadnu zmenu. Ich chybné myšlienky a názory sa nemenia, ich nesprávny pohľad na život sa nemení, nemajú vôbec žiadne porozumenie svojich vlastných skazených pováh a úplne zlyhávajú v porovnávaní sa s rôznymi stavmi človeka, ako ich opisuje Boh. Preto bez ohľadu na to, ako podrobne antikristi skúmajú Božie slová, sú u nich viditeľné len dva výsledky: Po prvé, hoci Božie slová, o ktorých hovoria, sú správne, a dokonca nie sú nesprávne ani ich vysvetlenia týchto slov, nevidíš na nich žiadnu zmenu. Po druhé, bez ohľadu na to, ako horlivo propagujú a kážu Božie slová, nemajú vôbec žiadne sebapoznanie. To sa dá jasne pozorovať. Antikristi sa takto správajú preto, lebo hoci často propagujú a kážu Božie slová iným, sami neprijímajú Božie slová ako pravdu. Sami tieto slová neprijali; chcú ich len použiť na dosiahnutie svojich postranných úmyslov. Dúfajú, že kázaním Božích slov získajú postavenie a výhody, po ktorých túžia, a keby sa k nim ľudia správali a uctievali ich, akoby boli bohom, bolo by to ideálne. Hoci tento účel alebo výsledok zatiaľ nemôžu dosiahnuť, taký je konečný cieľ každého antikrista.

Antikristi vynaložili na Božie slová veľa úsilia. Niektorí ľudia by to mohli po vypočutí zle pochopiť a pýtať sa: „Znamená to, že každý, kto vynakladá úsilie na Božie slová, je antikrist?“ Ak si to vysvetľuješ takto, nemáš duchovné porozumenie. Aký je rozdiel medzi úsilím, ktoré antikristi vkladajú do Božích slov, a úsilím tých, ktorí sa usilujú o pravdu? (Úmysel a účel sa odlišujú. Antikristi vkladajú úsilie do Božích slov pre svoj vlastný prospech a postavenie, aby uspokojili svoje osobné ambície.) Aké úsilie dávajú antikristi do Božích slov? Učia sa naspamäť úryvky Božích slov, ktoré sú v súlade s ich predstavami, učia sa vysvetľovať Božie slová ľudským jazykom a píšu si nejaké duchovné poznámky a postrehy. Taktiež vyťahujú, sumarizujú a usporadúvajú rôzne Božie výroky, napríklad také, o ktorých sa ľudia domnievajú, že sú relatívne v súlade s ľudskými predstavami, tie, ktoré sa ľahko vnímajú ako tón, ktorým hovorí Boh, niektoré slová o tajomstvách a niektoré Božie slová, ktoré sú obľúbené a v určitom čase sa v cirkvi často kážu. Okrem memorovania, organizovania, sumarizovania a vypisovania postrehov je toho, samozrejme, viac vrátane niektorých zvláštnych činností. Antikristi zaplatia akúkoľvek cenu, aby získali postavenie, uspokojili svoju ambíciu a dosiahli svoj cieľ ovládnuť cirkev a byť bohom. Často pracujú dlho do noci a prebúdzajú sa za úsvitu, ponocujú a v ranných hodinách si nacvičujú svoje kázne a tiež si zapisujú geniálne veci, ktoré povedali iní, aby sa vybavili učením, ktoré potrebujú na prednášanie vznešených kázní. Každý deň premýšľajú o tom, ako podať tieto vznešené kázne, uvažujú o tom, ktoré z Božích slov bude najužitočnejšie vybrať a ktoré vzbudí obdiv a chválu od Božieho vyvoleného národa, a potom sa tieto slová naučia naspamäť. Potom zvažujú, ako tieto slová interpretovať tak, aby poukázali na svoju múdrosť a genialitu. Aby si Božie slovo skutočne vštepili do srdca, snažia sa vypočuť si Ho ešte niekoľkokrát. Všetko to robia s rovnakým úsilím ako študenti, ktorí súperia o miesto na vysokej škole. Keď niekto prednesie dobrú kázeň, takú, ktorá poskytuje nejaké osvetlenie, alebo takú, ktorá poskytuje nejakú teóriu, antikrist ju zozbiera, zostaví kompilát a urobí z nej svoju vlastnú kázeň. Žiadna námaha nie je pre antikrista priveľká. Aký je teda motív a úmysel tejto jeho snahy? Ide o to, aby vedel kázať Božie slová, aby ich hovoril jasne a ľahko, aby ich plynule ovládal, aby ostatní mohli vidieť, že antikrist je duchovnejší ako oni, viac si váži Božie slová a viac miluje Boha. Takým spôsobom si môže antikrist získať obdiv a úctu niektorých ľudí vo svojom okolí. Antikrist má pocit, že sa to vyplatí a stojí to za akúkoľvek námahu, cenu alebo ťažkosti. Po vynaložení tohto úsilia počas dvoch, troch, piatich rokov sa antikristi postupne čoraz viac oboznamujú s Božím spôsobom reči a s obsahom a tónom Jeho slov. Niektorí antikristi dokonca dokážu napodobňovať Božie slová alebo odrecitovať z nich niekoľko viet, kedykoľvek otvoria ústa. Samozrejme, toto pre nich nie je to najdôležitejšie. Čo je najdôležitejšie? Keďže dokážu podľa ľubovôle napodobňovať a recitovať Božie slová. Ich spôsob reči, tón a dokonca intonácia sú čoraz podobnejšie božiemu, čoraz viac sa podobajú kristovmu. Antikristi sa z toho v srdci tešia. Z čoho sa tešia? Čoraz viac cítia, aké úžasné by bolo byť bohom, toľko ľudí by ich zbožňovalo a obklopovalo – aké by to bolo nádherné! Všetky tieto úspechy pripisujú Božím slovám. Veria, že práve Božie slová im dali príležitosť, že ich inšpirovali, a navyše, práve vďaka Božím slovám sa naučili napodobňovať Boží spôsob reči a Boží tón. Vďaka tomu sa čoraz viac cítia ako boh, majú pocit, že sa čoraz viac približujú k identite a postaveniu boha. A čo viac, majú pocit, že schopnosť napodobňovať Boží spôsob reči a tón, hovoriť a žiť s Božím spôsobom reči a intonáciou, je nesmierne príjemná a predstavuje ich najradostnejšie chvíle. Do tohto bodu dospeli antikristi – povedali by ste, že je to nebezpečné? (Áno.) V čom spočíva nebezpečenstvo? (Chcú byť bohom.) Chcieť byť bohom je nebezpečné, rovnako ako Pavol, ktorý povedal, že pre neho žiť znamená byť kristus. Keď človek vysloví takéto slová, už niet pre neho spásy. Antikristi zaobchádzajú s Božími slovami ako s cestou, ako sa stať bohom. Čo v tomto procese antikristi urobili? Vynaložili obrovské úsilie, venovali Božím slovám veľa energie a času. Počas tohto obdobia podrobne skúmali a analyzovali Božie slová, opakovane ich čítali, učili sa ich naspamäť a usporadúvali ich. Pri čítaní Jeho slov dokonca napodobňovali Boží spôsob reči a tón, najmä frázy bežne používané v Božej reči. Aká je podstata všetkých týchto činov? Tu to opisujem ako podstatu obchodníka, ktorý nakupuje tovar za veľkoobchodné ceny. To znamená, že antikristi využívajú najlacnejší spôsob, ako premeniť Božie slová na materiálnu vec, ktorú vlastnia. Keď čítajú Božie slová, neprijímajú ich ako pravdu ani ako cestu, na ktorú by mali ľudia vstúpiť, ani ich za takú nepovažujú. Namiesto toho sa všetkými prostriedkami snažia zapamätať si tieto slová, spôsob a tón reči v snahe premeniť sa na tých, ktorí takéto slová vyjadrujú. Keď antikristi dokážu napodobňovať Boží tón a spôsob reči, a dokážu tento spôsob a tón reči plne využívať vo svojej reči a konaní, keď žijú medzi ľuďmi, nesnažia sa verne konať svoju povinnosť, robiť veci podľa princípov alebo byť verní Bohu. Namiesto toho chcú napodobňovaním Božieho tónu a spôsobu reči, ako aj kázaním týchto Božích slov, preniknúť hlboko do sŕdc ľudí a stať sa objektom ľudského uctievania. Túžia zasadnúť na trón v srdciach ľudí, vládnuť tam ako králi a manipulovať myšlienkami a správaním ľudí, čím dosahujú cieľ ovládať ľudí.

Prístup antikristov, ktorí vynakladajú úsilie na Božie slová, môžeme prirovnať k obchodníkom, ktorí ich lacno nakupujú ako tovar. Ak je to tak, nie je potom ich napodobňovanie Božej reči, používanie Božieho spôsobu reči a tónu na kázanie Jeho slov rovnaké ako predaj Božieho slova ako tovaru? (Áno.) Žiadny obchodník nenakupuje tovar bez toho, aby ho neskôr nepredával. Ich cieľom pri získavaní tohto tovaru a jeho vlastníctve je získať z týchto položiek vyšší zisk, vymeniť ich za viac peňazí. Rozsiahle úsilie, ktoré antikristi vynakladajú na Božie slová, a ich postoj k nim, teda znamená len to, že antikristi sa správajú ako obchodníci, aby ich získali najlacnejším, najmenej nákladným a najvýhodnejším spôsobom, premenili ich na svoj vlastný majetok, a potom ich predali za vysokú cenu, aby získali výhody, po ktorých túžia. O aké výhody ide? Ide o vysokú úctu ľudí, zbožňovanie, obdiv a najmä ich nasledovanie. Preto sa v cirkvi bežne dá vidieť, že človek, ktorý v podstate Božie slová nepraktizuje a nepozná sám seba, má mnoho nasledovníkov, mnohých, ktorí sa na neho spoliehajú a zbožňujú ho. Z akého dôvodu? Pretože tento človek má podrezaný jazyk, je výrečný a ľahko zavádza ľudí. Nepraktizuje Božie slová, nerieši veci podľa princípov, ani neuskutočňuje prácu cirkvi a opatrenia Zhora. Ako to, že napriek tomu dokáže na niektorých ľudí urobiť dobrý dojem? Prečo ho mnohí ľudia kryjú a chránia, keď sa mu naozaj niečo stane? Prečo ho niektorí ľudia bránia, keď je vodcom? Prečo niektorí ľudia bránia jeho prepusteniu? Človeku plnému chýb, naplnenému satanovou skazenou povahou, ktorý nikdy nepraktizuje pravdu, sa môže v cirkvi stále dostávať takéhoto zaobchádzania len preto, že je príliš zručný v reči, príliš dobrý v pretvárke a príliš zbehlý v zavádzaní ľudí. Antikristi sú presne takíto ľudia. Môžeme teda povedať, že takíto ľudia sú antikristi? Áno, takíto ľudia sú rozhodne antikristi. Často čítajú Božie slová, často sa ich učia naspamäť a kážu ich, často používajú Božie slová na poúčanie a orezávanie iných, a zaujímajú Božiu perspektívu a postoje, aby ľudí poúčali. Dosiahnu tak u nich úplnú poslušnosť a poddajnosť voči sebe, a spôsobujú, že ľudia onemejú, keď ich počujú hovoriť tie veľkolepé učenia. A predsa takíto ľudia nikdy nepoznajú sami seba a nikdy neriešia veci podľa princípov. Ak sú vodcami, ich nadriadení vodcovia sa stávajú neefektívnymi. Pod ich vedením nie je možné pochopiť situáciu v cirkvi. S ich prítomnosťou sa pracovné opatrenia Božieho domu, princípy a požiadavky stanovené Božím domom nedajú uskutočniť. Nie sú takíto ľudia antikristi? Zaobchádzajú s Božími slovami ako s pravdou? (Nie, nezaobchádzajú.) Vynaložili úsilie na čítanie Božích slov a dokážu niektoré z nich recitovať. Počas duchovného spoločenstva na zhromaždeniach často Božie slová spomínajú a vo voľnom čase počúvajú nahrávky recitácie Božích slov. Keď hovoria s inými, iba napodobňujú Božie slová a nehovoria nič iné. Všetko, čo kážu a hovoria, je bezchybné. Takýto človek, navonok taký dokonalý, takzvaný „správny človek“, spôsobuje, že pracovné opatrenia, požiadavky a princípy Božieho domu narazia na prekážku, keď sa k nemu dostanú. Ich podriadení neuznávajú nikoho iného okrem nich. Ich podriadení, okrem toho, že uctievajú ich a hmlistého boha v nebi, nepočúvajú nikoho iného a všetkých ignorujú. Nie sú to snáď antikristi? Aké prostriedky použili, aby to všetko dosiahli? Zneužili Božie slová. Tí, ktorí sú zmätení vo svojej viere, ktorým chýba duchovné porozumenie, ktorí sú nevedomí, ktorí majú popletené myšlienky, ako aj tí, ktorí sa neusilujú o pravdu, pochybovači a tí, ktorí sú ako trstina zmietaná vetrom, považujú antikrista za duchovného človeka. Slová a učenia, ktoré antikrist káže, považujú za pravdu-realitu a antikrista považujú za objekt svojho nasledovania. Keď nasledujú antikrista, veria, že nasledujú Boha. Nasledovanie antikrista používajú ako náhradu za nasledovanie Boha. Niektorí ľudia dokonca hovoria: „Náš vodca ešte neprehovoril ani nemal duchovné spoločenstvo; aj keď čítame Božie slová, sami im nerozumieme.“ „Náš vodca tu nie je – modlíme sa k Bohu v nejakej veci, ale nemôžeme získať svetlo; čítame Božie slová, ale nemôžeme pochopiť cestu. Musíme počkať, kým sa náš vodca vráti.“ „Náš vodca bol v týchto dňoch zaneprázdnený a nemá čas riešiť naše problémy.“ Bez svojho pána títo ľudia nevedia, ako sa modliť ani ako jesť a piť Božie slová, neučia sa hľadať Boha a spoliehať sa na Neho alebo sami nájsť cestu praktizovania v Božích slovách. Bez svojho pána sú ako slepí ľudia, akoby im vyrezali srdce. Ich pán je ich očami, ich srdcom a všetkým. Veria, že ich pán je v jedení a pití Božích slov najlepší. Ak ich pán nie je prítomný, nemajú záujem sami jesť a piť Božie slová a musia čakať, kým sa ich pán vráti, aby čítal, modlil sa a vykladal im Božie slová, aby im mohli porozumieť. V hĺbke duše títo ľudia veria, že ich pán je ich posol, ktorý im môže pomôcť prísť pred Boha. Z dosiahnutia takéhoto „účinku“ sa antikristi v hĺbke srdca tešia najviac: „Všetky moje roky úsilia sa konečne vyplatili; čas, ktorý som strávil, konečne nebol márny. Úsilie skutočne odmeňuje tých, ktorí vytrvajú – s dostatočnou vytrvalosťou sa dá aj železná tyč obrúsiť na ihlu. Toto úsilie stálo za to!“ Keď antikristi počujú, že ich nasledovníci bez nich nemôžu žiť, necítia v hĺbke duše žiadnu vinu. Namiesto toho sa tajne tešia a myslia si: „Božie slová sú naozaj skvelé. Rozhodol som sa vtedy správne; úsilie, ktoré som vynaložil počas týchto rokov, bolo správne a môj prístup počas týchto rokov sa potvrdil a priniesol ovocie.“ Tajne sa cítia potešení. Nielenže necítia žiadnu vinu, ľútosť ani nenávisť za svoje zlé skutky, ale sú ešte viac presvedčení a istí, že ich prístup je správny. Preto v nadchádzajúcom čase, vo svojom budúcom živote, plánujú študovať Boží spôsob reči a tón tak ako predtým, robiť to ešte usilovnejšie ako v minulosti a napodobňovať Boží spôsob reči a výber slov ešte rozsiahlejšie a hlbšie.

Keď antikristi čítajú Božie slová, ich zameranie a úmysly sú úplne opačné ako u tých, ktorí sa usilujú o pravdu. Tí, ktorí sa usilujú o pravdu, sa bez ohľadu na Boží spôsob reči zaujímajú len o pochopenie Božích úmyslov, pravdy-princípov a toho, čo by mali ľudia dodržiavať a nasledovať. Naopak, antikristi tieto veci zatláčajú do úzadia svojej mysle a ignorujú ich. Dokonca cítia odpor k frázam, ktoré sa týchto vecí týkajú, a tajne odporujú frázam a výrazom, ktoré sa týchto vecí dotýkajú. Po dosiahnutí určitých „výsledkov“ pokračujú v hlbšom a dôkladnejšom skúmaní Božieho spôsobu reči a tónu, nuáns Jeho intonácie aj voľby slov. Nevynechávajú pritom ani detaily Jeho gramatiky a obvyklej syntaxe, používajúc rovnaký prístup ako predtým. Aby sa antikristi priblížili k svojmu cieľu, v srdci sa tajne rozhodnú ešte tvrdšie, intenzívnejšie a podrobnejšie skúmať Božie slová, podrobne skúmať ciele a zámery, ktoré sa skrývajú za Božou rečou, a dokonca podrobne skúmať spôsob, akým sa vyjadruje Boh – Rečník, ktorý oslovuje ľudstvo a celý vesmír. Antikristi neúnavne podrobne skúmajú každý aspekt Božej reči, pokúšajú sa napodobňovať Božiu reč a vydávať sa za tých, ktorí majú Božiu podstatu, vlastnia to, čo Boh má a čím je, a majú Božiu povahu. Zdá sa, že sa to všetko deje tak prirodzene a hladko; pracujú a konajú na plnení svojich cieľov akoby to bola samozrejmosť a – tiež ako samozrejmosť a bez toho, aby si to uvedomovali – premieňajú sa na boha, na postavu, ktorú ostatní obdivujú a nasledujú. Podrobne skúmajú, ako sa Božie slová dotýkajú sŕdc ľudí a odhaľujú ich skazené povahy, ako Božie slová odhaľujú rôzne stavy ľudí a ešte viac, ako Božie slová dosahujú v ľuďoch účinky. S akým zámerom toto všetko skúmajú? Chcú preniknúť do sŕdc ľudí, pochopiť ich skutočnú situáciu a zároveň dôkladne vnímať ich vnútorné myšlienky, zavádzať ich a ovládať. Keď Božie slová odhaľujú skazené povahy ľudí a zasahujú ich slabé miesta, antikristi si myslia: „Tieto slová, táto forma, sú také skvelé a úžasné! Aj ja chcem takto hovoriť, chcem používať tento spôsob reči a takto zaobchádzať s ľuďmi.“ Počas mnohých rokov čítania a oboznamovania sa s Božími slovami antikristi čoraz viac považujú svoje želanie a túžbu stať sa bohom za svoj jediný cieľ vo viere v Boha. Preto bez ohľadu na to, ako Božie slová hovoria o požiadavke, aby sa ľudia usilovali o pravdu a robili veci podľa princípov, ako aj o všetkých ostatných realitách pozitívnych vecí, antikristi to neprijímajú a ignorujú to. Cieľavedome sledujú svoj vlastný cieľ a robia to, čo chcú, podľa svojich vlastných motívov konania, akoby na nikom inom nezáležalo. Ani jedna veta z Božích slov nepohne ich srdcom ani im nezmení pohľad na život a filozofiu pre svetské záležitosti. Už vôbec sa nemôže stať, že by ich nejaká veta, nejaká kázeň alebo nejaký Boží výrok viedli k tomu, aby mali kajúce srdce. Bez ohľadu na to, čo Božie slová odhaľujú, bez ohľadu na to, aké skazené povahy človeka odhaľujú, antikristi skúmajú len Boží spôsob reči, Jeho tón, účinky, ktoré majú Božie slová v ľuďoch dosiahnuť, a tak ďalej – všetko záležitosti, ktoré nesúvisia s pravdou. Preto čím viac sa antikristi stretávajú s Božími slovami, tým silnejšia je ich vnútorná túžba byť bohom. Aká intenzívna je táto túžba? Dosahuje bod, keď recitujú Božie slová dokonca aj v snoch, často sa rozprávajú sami so sebou a trénujú kázanie Božích slov s použitím Jeho spôsobu reči a tónu. V hĺbke srdca neustále opakujú Boží spôsob reči a tón, akoby boli posadnutí. Takí sú antikristi. Bez ohľadu na to, aké konkrétne, vážne alebo skutočné sú Božie slová, bez ohľadu na to, koľko pomoci alebo inšpirácie ľuďom ponúkajú, antikristi zostávajú voči tomu všetkému ľahostajní a ignorujú to. Necenia si tieto Božie slová. Kde majú srdcia? Sústredia sa na to, ako napodobňovať Božie slová takým spôsobom, aby ich ľudia zbožňovali. Čím intenzívnejšie po tom túžia, tým viac dúfajú, že budú počuť Boží hlas, a dokážu pochopiť účel, želanie a myšlienky za každou vetou, ktorú Boh vysloví – dokonca aj Jeho najvnútornejšie zmýšľanie. Čím intenzívnejšie sú túžby a želania antikristov, tým viac chcú napodobňovať Boží spôsob reči a tým viac túžia rýchlo sa premeniť, aby sa čo najskôr viac podobali bohu, aby mali boží spôsob reči a tón. Navyše, niektorí si dokonca chcú osvojiť štýl a vystupovanie boha vo svojom konaní. V takomto stave sú antikristi, každý deň žijú s týmito myšlienkami, predstavami, úmyslami a motívmi. Čo robia? Denne sa nútia kráčať po ceste, na konci ktorej sa stanú bohom, kristom. Veria, že táto cesta je čestná, že je to svetlá cesta. Takže či už na zhromaždeniach alebo stretnutiach, bez ohľadu na to, ako ostatní v duchovnom spoločenstve hovoria o svojom chápaní Božích slov a svojich pocitoch zo zažívania Božích slov, nič nimi nemôže pohnúť ani zmeniť ich ciele a želania. Kráčajú po ceste k tomu, aby sa stali kristom, aby sa stali bohom, akoby boli posadnutí, akoby ich ovládala neviditeľná bytosť, akoby nosili neviditeľné okovy. Čo je to za zmýšľanie? Nie je to odporné? (Áno.)

Počas čítania Božích slov antikristi absorbujú každý ich aspekt ako svoj vlastný majetok a zaobchádzajú s nimi ako s tovarom, ktorý im môže priniesť vyššie výhody a viac peňazí. Keď sa tento tovar predá, keď sa tieto veci vystavia na obdiv, získajú výhody, po ktorých túžia. Čím viac to robia, tým viac sa vnútorne cítia spokojní. Čím viac to robia, tým väčšia a intenzívnejšia je ich túžba byť bohom. Aký je to postoj, aká je to situácia? Prečo majú antikristi takú silnú túžbu byť bohom? Naučil ich to snáď niekto? Kto ich k tomu podnietil alebo im dal pokyn? Vyžadujú to Božie slová? (Nie.) Toto je cesta, ktorú si zvolili samotní antikristi. Hoci nemajú žiadnu vonkajšiu pomoc, sú takí odhodlaní – prečo je to tak? Určuje to ich prirodzenosť-podstata. Antikristi neúnavne, bez váhania a bez ospravedlnenia kráčajú touto cestou bez akejkoľvek vonkajšej pomoci; bez ohľadu na to, ako ich odsudzuješ, je to zbytočné; bez ohľadu na to, ako ich rozoberáš, neprijímajú to ani tomu nerozumejú; akoby boli posadnutí. Tieto veci určuje ich prirodzenosť. Navonok sa nezdá, že by antikristov zaobchádzali s Božími slovami s odporom či ohováraní. Vynakladajú úsilie – dokonca viac ako priemerný človek. Ak nevieš, čo si myslia vo svojom vnútri alebo akou cestou idú, na základe vonkajšieho vzhľadu sa zdá, že ich zaobchádzanie s Božími slovami je plné túžby – aspoň tento výraz by sa dal použiť na jeho charakteristiku. Možno však podstatu človeka vidieť len z jeho vonkajšieho vzhľadu? (Nie.) Kde ju teda možno vidieť? Hoci sa zdá, že túžia po Božích slovách, často ich čítajú a počúvajú, a dokonca sa ich učia naspamäť, a hoci podľa týchto vonkajších činov by nemali byť charakterizovaní ako antikristi, keď príde na praktizovanie Božích slov v reálnych situáciách, robia to? (Nie.) Keď majú Božie slová prečítané a vedia ich naspamäť, pri konfrontácii s reálnymi situáciami môžu niekedy citovať pasáž alebo recitovať niekoľko viet z Božích slov, niekedy dokonca presne. Ale po tom, čo odcitujú Božie slová, pozoruj, čo robia, akou cestou sa uberajú a aké rozhodnutia robia tvárou v tvár situáciám. Ak ide o ich postavenie alebo niečo, čo by im mohlo poškodiť povesť alebo tvár, rozhodne nebudú konať podľa Božích slov. Chránia si vlastnú tvár a postavenie. Ak urobia niečo zlé, rozhodne to nepriznajú. Namiesto toho nájdu všetky možné spôsoby, ako to zakryť alebo sa vyhnúť problému. Namiesto toho, aby priznali vlastnú chybu, nespomenú to a dokonca prenesú vinu za niečo, čo urobili, na iných. Vynakladajú úsilie na čítanie Božích slov a ochranu svojho postavenia, ale keď príde na to, aby odložili svoje vlastné záujmy a znášali fyzické ťažkosti, aby praktizovali pravdu a konali podľa pravdy-princípov, sleduj, ako si vyberajú. Ak majú konať podľa princípov, chrániť záujmy Božieho domu bez ohľadu na to, komu to ublíži alebo koho to urazí, urobia to? Rozhodne nie. Ich prvou voľbou je vždy chrániť samých seba. Aj keď vedia, kto je na vine alebo kto spáchal zlo, neodhalia ho. Možno sa dokonca v srdci tajne tešia. Ak niekto odhalí zlých ľudí, budú ich dokonca brániť a ospravedlňovať. Je jasné, že antikristi sú ľudia, ktorí majú radosť z nešťastia iných. Bez ohľadu na situáciu, ktorej čelia, sleduj, čo si vyberú a akou cestou sa vydajú. Ak sa rozhodnú konať podľa pravdy-princípov, potom ich jedenie a pitie Božích slov prinieslo ovocie. Ak nie, potom bez ohľadu na to, ako jedia a pijú Božie slová alebo ako dobre si ich zapamätali, je to zbytočné – stále nezaobchádzajú s Božími slovami ako s pravdou. Okrem toho, poznajú antikristi sami seba? (Nie.) Niektorí ľudia hovoria: „Ale antikristi dokonca priznávajú svoju aroganciu a samospravodlivosť, a hovoria, že sú diabli a satani.“ Tieto veci síce hovoria, ale čo naozaj robia, keď čelia skutočnej situácii? Ak niekto spolupracuje s antikristom a povie niečo správne, niečo v súlade s pravdou-princípmi, čo odporuje nesprávnej veci, ktorú povedal antikrist, a ak ten človek odmietne s antikristom súhlasiť, antikrist bude mať pocit, že jeho tvár a postavenie boli poškodené. Čo si potom vyberie? Mohol by sa rozhodnúť odložiť sám seba, aby počúval druhého človeka a konal podľa pravdy-princípov? Rozhodne nie. Sú teda tie správne slová, ktoré hovoria, na niečo užitočné? Odrážajú ich realitu, ich skutočné duchovné postavenie, ich voľby alebo cestu, po ktorej kráčajú? Nie, tie slová nepochádzajú z ich skúseností; ide jednoducho o slová, ktoré sa naučili. Z ich úst vychádzajú len učenia, klamlivé slová. Len čo ide o ich postavenie alebo vlastný záujem, prvou voľbou antikristov je vždy zachovať a chrániť samých seba, otupiť a zavádzať ostatných, a vyhnúť sa prevzatiu akejkoľvek zodpovednosti či priznaniu akýchkoľvek priestupkov. Vzhľadom na túto podstatu antikristov, usilujú sa o pravdu? Čítajú Božie slová, aby pochopili pravdu a dosiahli bod, keď môžu pravdu praktizovať? Nie. Vzhľadom na úmysly a ciele antikristov pri čítaní Božích slov, nikdy nedosiahnu ich pochopenie. Nečítajú totiž Božie slová ako pravdu, ktorú treba pochopiť, ale skôr ako prostriedok na dosiahnutie svojich vlastných cieľov. Hoci antikristi výslovne nehovoria: „Chcem byť bohom, chcem byť kristom,“ ich cieľ stať sa kristom je jasný z podstaty ich činov a z podstaty toho, ako s Božími slovami zaobchádzajú. Ako to možno pozorovať? Používajú Božie slová a to, čo vidia zjavené Bohom, napríklad Jeho vlastníctvo, bytie a tak ďalej, aby zavádzali ľudí, aby zavádzali tých, ktorí nerozumejú pravde, nevedomých, tých s nízkym duchovným postavením, tých, ktorí sa neusilujú o pravdu, pochybovačov a dokonca aj niektorých zlých ľudí. Vedú týchto ľudí k presvedčeniu, že vlastnia pravdu, že sú správnymi ľuďmi a že sú osobnosťami hodnými obdivu a spoliehania sa. Antikristi sa snažia, aby do nich títo ľudia vkladali nádeje a hľadali u nich, a keď sa to stane, cítia sa vnútorne spokojní.

Antikristi nikdy nepriznajú, že Boh je jedinečný; nikdy nepriznajú, že Božie slová sú pravda, ani nikdy nepriznajú, že pravdu môže vyjadriť len Boh. Súdiac podľa ich postoja k Božím slovám, úsilia, ktoré vkladajú do Božích slov, a ich túžby byť bohom, stať sa kristom, antikristi veria, že je pre človeka ľahké stať sa bohom, že je to pre ľudí dosiahnuteľné. Hovoria: „Vtelený boh sa nazýva kristus jednoducho preto, že dokáže hovoriť trochu božích slov, nie? Nie je len hlásnou trúbou pre božie slová? Nie je to len o tom, že ho nasleduje veľa ľudí? Takže ak má človek medzi ľuďmi rovnaké postavenie a povesť, ak ho zbožňuje a vzhliada k nemu rovnako veľa ľudí, nemôže si snáď užívať pocty ako kristus, užívať si pocty toho, kto má božiu identitu a podstatu? Môcť si užívať pocty ako kristus, užívať si pocty toho, kto má božiu identitu a podstatu, nerobí to z človeka boha? Čo je na tom také ťažké?“ Túžba antikristov byť bohom je teda vrodená; zdieľajú rovnakú ambíciu a podstatu ako satan. Práve preto, že sú antikristami a majú podstatu antikristov, prejavujú voči Božím slovám tieto reakcie. Pre antikristov je šťastím, že sa Boh vtelil; Jeho slová môžu ľudia počuť a zároveň Ho môžu vidieť. Je to obyčajný človek, ktorého sa možno dotknúť a vidieť ho, a práve preto, že tento obyčajný, bezvýznamný a nenápadný človek dokáže toľko rozprávať, a tak byť nazývaný Bohom, antikristi vidia, že ich príležitosť stať sa bohom konečne nadišla. Keby tento obyčajný človek nerozprával, antikristi by si mysleli, že ich nádej stať sa bohom alebo kristom je veľmi malá. Ale práve preto, že tento obyčajný človek hovoril Božie slová a konal Božie dielo, zastupujúc Boha pri spáse ľudí medzi nimi, antikristi to vidia ako svoju šancu, ako príležitosť, ktorú môžu využiť. Dáva im to mnoho návodov, ako napodobňovať Božiu reč, Jeho tón a spôsob reči, a dokonca Jeho povahu, čím sa postupne stále viac podobajú bohu, podobajú sa kristovi. Takto v hĺbke svojho srdca antikristi cítia, že sa čoraz viac podobajú bohu, že sa čoraz viac približujú k bohu. Cítia takú veľkú závisť voči Bohu, ktorého uctievajú, nasledujú a na ktorého sa vo všetkom spoliehajú, voči Bohu, ktorého ľudia hľadajú a ku ktorému vo všetkom vzhliadajú. Závidia identitu a osobnú hodnotu Krista. Čo si antikristi myslia vo svojom srdci? Nie je hĺbka ich sŕdc temná a podlá? Nie je hĺbka ich sŕdc opovrhnutiahodná, špinavá a hanebná? (Áno.) Sú úplne odporní!

Niektorí ľudia hovoria: „Počúvali sme Ťa, ako dlho hovoríš o antikristoch, ale ako to, že sme nikdy takého človeka nevideli? Rozprávaš len príbehy? Hovoríš o veciach, ktoré sú pritiahnuté za vlasy?“ Myslíte si, že takíto ľudia existujú? (Áno.) Koľkých ste stretli? Patríte medzi nich? (Aj my prejavujeme tieto stavy a odhaľujeme takéto aspekty. Nie sú také závažné ako u antikristov, ale prirodzenosť-podstata je rovnaká.) Myslíte si, že mať tieto stavy je nebezpečné? (Áno.) Ak viete, že je to nebezpečné, musíte sa zmeniť. Je ľahké sa zmeniť? V skutočnosti to môže byť ľahké aj ťažké zároveň. Ak prijmeš Božie slová ako pravdu, ktorú treba dodržiavať, tak jednoducho, ako povedal Pán Ježiš: „Nech však vaše áno znamená áno a vaše nie nech znamená nie,“ potom môžeš skutočne činiť pokánie. Boh ti napríklad povie, aby si niečo urobil, a hovorí: „Po jedle vylíž misku dočista, akoby bola umytá. To je šetrenie jedlom a zároveň hygiena.“ Sú tieto pokyny jednoduché? Dajú sa ľahko uskutočniť? (Áno.) Ak má Boh takúto požiadavku, len týchto pár viet, bez toho, aby zachádzal do ťažkostí ľudí alebo ich stavov, alebo hovoril o skazených povahách, a bez rozlišovania rôznych okolností, ako by si túto jednu vec uskutočnil a praktizoval? Pre teba sú tieto vety Božími slovami, sú pravdou a mal by si ich dodržiavať. Mal by si nasledovať Božiu požiadavku každý deň, po každom jedle – vtedy nasleduješ Božiu cestu, zaobchádzaš s Božími slovami ako s pravdou, ako s tým, čo by si mal poslúchať. Stávaš sa človekom, ktorý praktizuje Božie slová, a v tejto najjednoduchšej veci si odvrhol povahu antikrista. Prípadne môžeš namiesto toho po vypočutí týchto niekoľkých slov vyjadriť súhlas a zapamätať si ich, ale po jedle, keď uvidíš v miske niekoľko zrniek ryže, si pomyslíš: „Mám inú prácu!“ a necháš misku tak, ako je. A pri ďalšom jedle urobíš to isté. Týchto pár pokynov od Boha si uchovávaš v mysli, ale nemáš presný deň, kedy ich začneš skutočne praktizovať. Ako čas plynie, zabudneš na tieto slová. Takže nielenže si Božie slová nepraktizoval, ale zároveň si ich odvrhol. Akým človekom si sa kvôli tomu stal? Ak tieto slová neuskutočňuješ, si snáď niekým, kto po vypočutí Jeho slov dokáže nasledovať Božiu cestu? Si niekým, kto sa usiluje o pravdu? Je jasné, že nie. Ak sa niekto neusiluje o pravdu, možno ho charakterizovať ako antikrista? Znamená nepraktizovanie pravdy nevyhnutne to, že je niekto antikrist? (Nie.) Tento typ človeka zaobchádza s Božími slovami ako s vetrom, ktorý mu fúka okolo uší, ako s niečím bezvýznamným, nepraktizuje ich a príliš o nich nepremýšľa – jednoducho na ne zabudne. Toto nie je antikrist. Existuje iný typ človeka, ktorý si po vypočutí týchto pokynov od Boha pomyslí: „Vylízať misku po jedle? Aké trápne! Nie som žobrák a okrem toho, nemáme predsa nedostatok jedla. To rozhodne neurobím! Tí, ktorí sú ochotní vylizovať misky dočista, nech sa páči.“ Keď niekto povie: „Toto je Božia požiadavka,“ pomyslia si: „Aj keby to bola božia požiadavka, je to neprijateľné. Boh by také veci nemal vyžadovať. Tieto slová nie sú pravda! Boh hovorí aj veci, ktoré sú nezaujímavé, nelogické a nie veľmi skvelé. Nie všetky božie požiadavky na ľudí sú nevyhnutne pravdou. Táto konkrétna požiadavka sa mi nezdá ako pravda. Pán Ježiš povedal: ‚Každý, kto nasleduje vôľu Môjho Otca na nebi, je Môj brat, sestra i matka.‘ Takéto slová sú pravdou! Vylízať misku dočista po jedle je hygiena? Stačilo by ju len rovno umyť. Prečo by sme mali vylizovať misky? Táto požiadavka nezapadá do mojich predstáv ani fantázie; bola by neprijateľná kdekoľvek. Nútiť ma vylizovať misku – to určite! Takto sa definuje hygiena? Ja si umývam misku vodou, používam dezinfekčný prostriedok – to ja nazývam hygienou!“ Tento typ človeka má po vypočutí týchto slov svoje vlastné myšlienky a vnútorný odpor; dokonca sa pustí do výsmechu a ohovárania. Pretože tieto slová sú od Boha, neodvážia sa ich súdiť otvorene, ale to neznamená, že na ne nemajú názory alebo predstavy. Kde sa prejavujú ich názory a predstavy? Neprijímajú ani nepraktizujú tieto slová; myslia si o nich svoje a dokážu ich súdiť a vytvárať si o nich predstavy. Preto keď dojedia a vidia, že niektorí ľudia vylizujú misky dočista, zdržia sa toho, dokonca v srdci pohŕdajú tými, ktorí praktizujú podľa Božích slov. Navonok často odhaľujú výsmech a posmech, a dokonca postoj, že chcú naprávať správanie iných. Nielenže nekonajú podľa toho, čo hovorí Boh, ale dokonca konajú opačne. Konajú v rozpore s tým, čo hovorí Boh. Svojimi činmi popierajú Božie požiadavky, odporujú tomu, čo Boh povedal, a snažia sa svojimi činmi pritiahnuť viac pozornosti, pričom presviedčajú viac ľudí, že to, čo hovorí Boh, je nesprávne a správny je len ich spôsob. Tým vedú viac ľudí k odporu a odsudzovaniu Božích slov. Jednoducho nekonajú tak, ako prikázal Boh. Zakaždým si po jedle misku nielen opláchnu vodou, ale ju aj opakovane umývajú dezinfekčným prostriedkom a saponátom na riad. Potom ju sterilizujú v dezinfekčnej skrinke. Popritom tiež nevedomky tvoria určité výroky a hovoria všetkým: „V skutočnosti lízanie neodstraňuje baktérie, ani umývanie vodou. Iba použitím dezinfekčného prostriedku v kombinácii s vysokou teplotou sa dá dôkladne sterilizovať. To je hygiena.“ Nielenže odmietajú prijať to, čo hovorí Boh, alebo praktizovať tak, ako Boh prikázal, ale dokonca používajú svoje vlastné slová a skutky na to, aby odporovali, odsudzovali a súdili to, čo Boh vyžaduje. Ešte extrémnejšie je, že prostredníctvom určitých názorov, ktoré považujú za správne, podnecujú a zavádzajú viac ľudí, aby sa k nim v odsudzovaní, odporovaní a súdení Božích požiadaviek pripojili. Akú úlohu tu zohrávajú? Nespočíva v tom, aby viedli viac ľudí k počúvaniu Božích slov a bezpodmienečnej podriadenosti Bohu, ani k riešeniu predstáv ľudí, keď vzniknú, ani k riešeniu rozporov medzi ľuďmi a Bohom či skazenými povahami ľudí, keď takéto rozpory vzniknú. Namiesto toho podnecujú a zavádzajú viac ľudí, aby súdili Boha, a pripájajú sa k nim v analyzovaní a podrobnom skúmaní správnosti Božích slov. Navonok sa javia ako zástancovia spravodlivosti, ktorí sa zapájajú do toho, čo sa zdá byť správne. Ale je toto správne správanie hodné niekoho, kto nasleduje Boha? Je toto ľudský zmysel pre spravodlivosť? (Nie.) Aká je teda presne podstata tohto typu človeka za jeho správaním? (Majú podstatu antikristov, diablov.) Títo jednotlivci nielenže nezaobchádzajú s Božími slovami ako s pravdou, ale čo je hanebnejšie, dokážu sa maskovať za duchovných ľudí, často Božími slovami poúčajú iných, a tak prikrášľujú sami seba a získavajú obdiv. Sami nepraktizujú Božie slová, ani s nimi nezaobchádzajú ako s pravdou, ktorú treba zažívať a uskutočňovať. Napriek tomu často prísne a slávnostne hovoria iným: „Boh povedal, po jedle vylížte misku dočista; je to dobrý zvyk a šetrí to jedlo.“ Pri každom slove a vete sa oháňajú frázou „boh povedal“, „Toto je božie slovo“ alebo „Toto je pravda“, ale sami to vôbec neprijímajú ani nepraktizujú. Okrem toho vytvárajú rôzne súdy a mylné výklady Božích slov. Presne to robia antikristi.

Na základe práve analyzovaných prejavov týchto troch typov ľudí, ktorý z nich je najzávažnejší? (Ten posledný typ.) Tento typ človeka sám nepraktizuje Božie slová a je voči nim plný rôzneho odporu a súdov. Takíto ľudia navyše používajú Božie slová na zavádzanie iných a dosahovanie vlastných cieľov. Sú to antikristi. Bez ohľadu na to, o aký aspekt Božích slov ide, aj keď sú tieto slová v súlade s ich predstavami, nepovažujú ich za pravdu; to platí najmä pre tie Božie slová, ktoré úplne odporujú ľudským predstavám, tradičnej kultúre a filozofii – týmto slovám antikristi prikladajú ešte menší význam. Prečo by kázali Božie slová, ak ich nepovažujú za dôležité? Chcú Božie slová použiť na naplnenie svojich zámerov. Najnebezpečnejší z týchto troch typov ľudí je ten posledný. A čo ten prvý typ? (Počúvajú Božie slová a praktizujú ich.) Myslíte si, že tí, ktorí počúvajú Božie slová a praktizujú ich, sú všetci bez rozumu? Zdá sa navonok trochu hlúpe prísne poslúchať čokoľvek, čo Boh povie a čo káže ľuďom robiť? (Nie.) Tí, ktorí praktizujú Božie slová, sú najmúdrejší. Druhý typ človeka sa zameriava na konanie; nepraktizujú pravdu, ale konajú len podľa vlastnej vôle a vykonávajú určitú prácu. Nevenujú pozornosť významu ani požiadavkám či štandardom Božích slov. Nechápu Božie úmysly ani Jeho vnútorný hlas a sústredia sa len na konanie. Myslia si: „Viem, že to s nami myslíš dobre. Všetko, čo hovoríš, je správne. Mali by sme sa podriadiť a praktizovať to, čo hovoríš; Ty len hovor a my všetci budeme počúvať.“ Ale v skutočnosti neberú vážne to, čo Boh hovorí, ani podrobné požiadavky, ktoré má Boh na ľudí. Konajú len bezmyšlienkovite. Bezhlavé konanie môže niekedy viesť k divokému a bezohľadnému správaniu, k spôsobovaniu narušení a vyrušení; môže viesť k odporovaniu Bohu. Odporovanie Bohu v závažnej miere niekedy spôsobuje veľké problémy, a to zasa môže viesť k záhube. Toto je ten najvážnejší následok pre tých, ktorí sa neusilujú o pravdu, a niektorí ľudia môžu dospieť až do tohto bodu. Tretí typ človeka, antikristi, sú zarytí prívrženci satana. Za žiadnu cenu nepraktizujú pravdu. Aj keď je správne to, čo hovoríš, nebudú počúvať, a už vôbec nie vtedy, keď majú svoje vlastné predstavy. Sú to zaprisahaní nepriatelia Boha, zaprisahaní nepriatelia pravdy. Navonok sa títo ľudia javia ako tí najprefíkanejší a najbystrejší. Všetko rozlišujú a podrobne skúmajú, uvažujú a snažia sa prísť na kĺb všetkým záležitostiam. Avšak po toľkom podrobnom skúmaní nakoniec podrobne skúmajú samotného Boha, pričom si o Ňom vytvárajú predstavy a názory. Bez ohľadu na to, čo Boh robí, ak to neprejde ich vlastným úsudkom, bez výnimky to odsudzujú; odmietajú to praktizovať zo strachu, že by to pre nich mohlo byť nevýhodné. Na druhej strane tí, ktorí sa navonok zdajú byť hlúpi, akoby nemali rozum, robia presne to, čo hovorí Boh. Javia sa ako výnimočne prostí a čestní, otvorene zdieľajú aj to, čo by sa nemalo zdieľať, dokonca oznamujú to, čo netreba oznamovať, a niekedy sa správajú až trochu naivne. Čo to naznačuje? Ukazuje to, že srdcia takýchto ľudí sú otvorené Bohu, nie sú pred Ním uzavreté ani zablokované. Účelom diskusie o tomto jednoduchom príklade je pomôcť vám pochopiť, čo presne je antikrist a aký má v skutočnosti postoj k Božím slovám. Chcem vám tak pomôcť rozlíšiť, ktorý typ ľudí sú antikristi a ktorý typ nepraktizuje pravdu, ale antikristi nie sú. Ide o to, aby ste mali takéto rozlišovanie. Tento príklad som spomenul len tak mimochodom, aby som vám uľahčil lepšie pochopiť tému, o ktorej dnes v duchovnom spoločenstve hovoríme. Neznamená to, že by som od vás skutočne žiadal, aby ste po jedle vylizovali misky dočista. Ani som nedefinoval, že vylizovanie misiek je synonymom hygieny či šetrenia neplytvania jedlom. Nemusíte to robiť; nesmiete to zle pochopiť.

Dnes bol v rámci duchovného spoločenstva doplnený ďalší bod o tom, ako antikristi opovrhujú Božími slovami: Antikristi zaobchádzajú s Božími slovami ako s tovarom. Keď ide o tovar, zahŕňa to predaj, obchodovanie, zisk a peniaze. To, že antikristi zaobchádzajú s Božími slovami ako s tovarom, je niečo, čo by sa absolútne nemalo robiť; je to nanajvýš hriešne. Prečo? Keď sme začali zhromaždenie, každý hovoril v duchovnom spoločenstve o svojom chápaní Božích slov a pravdy vlastným jazykom, a zhrnul to najjednoduchšími slovami. Celkovo vzaté, Božie slová sú pravda. Pre ľudstvo je pravda kľúčovo dôležitá. Pravda môže byť životom človeka, môže ľudí spasiť a vzkriesiť z mŕtvych, a umožniť človeku stať sa stvorenou bytosťou na požadovanej úrovni. Hodnota pravdy pre ľudstvo sa nedá merať slovami, materiálnymi vecami ani peniazmi. Zaslúži si, aby sme si ju vážili a cenili, a stojí za to, aby ju ľudia prijali ako sprievodcu, smer a cieľ pre svoje činy, správanie, život a celú existenciu. Ľudia by mali z pravdy získať cestu praktizovania, ako aj cestu bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu, okrem iného. Pre ľudí je pravda rovnocenná samotnému životu. Žiadny hmotný predmet ani bohatstvo nemožno spomínať jedným dychom s pravdou. V tomto hmotnom svete ani v celom vesmíre neexistuje nič, čo by bolo hodné porovnania s pravdou, ani nič, čo by sa jej mohlo rovnať. Z toho je jasné, že pre ľudstvo, ktoré potrebuje spásu, je pravda najvzácnejším pokladom a je na nezaplatenie. A predsa, napodiv, existujú jednotlivci, ktorí s takou neoceniteľnou vecou zaobchádzajú ako s tovarom na predaj a obchodovanie pre zisk. Možno takýchto jednotlivcov charakterizovať ako diablov, ako satanov? Rozhodne! V duchovnej sfére sú takíto jednotlivci diablami a satanom; medzi ľuďmi sú to antikristi.

Práve sme v duchovnom spoločenstve hovorili o niektorých prejavoch toho, ako antikristi zaobchádzajú s Božími slovami ako s tovarom na predaj, aby získali osobné výhody. Samozrejme, hovorí sa to v určitom zmysle a úplne to nezodpovedá doslovnému významu – nie je jasne viditeľné, že zaobchádzajú s Božími slovami ako s tovarom na predaj. Avšak v skutočnosti, súdiac podľa ich správania, prístupu a dokonca aj ich podstaty, už zaobchádzali alebo s najväčšou istotou zaobchádzajú s Božími slovami ako s tovarom, ako s materiálnou vecou, ktorú vlastnia. Keď vlastnia Božie slová, zaobchádzajú s nimi ako s vecou vo svojom malom obchode, predávajú ich vo vhodnej chvíli každému, kto ich potrebuje, a majú z toho zisk. Aké výhody z toho majú antikristi? Patrí k nim ich povesť, vysoká úcta a zbožňovanie zo strany iných, obdivné pohľady, ktoré im venujú, a ochrana, ktorú im iní ponúkajú, napríklad ochrana ich postavenia a povesti. Dokonca aj keď sú prepustení a vyradení, ľudia sa ich zastanú a budú ich brániť. To sú výhody, ktoré antikristi čerpajú z Božích slov. Presne tieto výhody antikristi chcú a usilujú sa o ne. Vo svojich srdciach to kuli dlho. Toto je podstata antikristov. Ich činy a správanie poháňa a ovláda ich prirodzenosť a z týchto prejavov možno vidieť prirodzenosť-podstatu antikristov.

2. Predávanie kníh Božích slov pre osobný zisk

Ďalej budeme v duchovnom spoločenstve hovoriť o druhom aspekte, ktorým je skutočné správanie a prístup antikristov, ktorí zaobchádzajú s Božími slovami ako s tovarom. Tento prístup zahŕňa skutočnosť, že tento typ antikrista zaobchádza s rôznymi druhmi kníh Božích slov ako s tovarom. Keď tieto knihy Božích slov získajú, veria, že získali kapitál na zarábanie peňazí, že vlastnia aktíva na to potrebné. Tieto knihy, s vytlačenými Božími slovami, sa stávajú ich aktívami, tovarom, ktorý majú v úmysle predať, a predmetmi, ktoré používajú na dosiahnutie nadmerných ziskov. Antikristi zadržiavajú tieto knihy a nedistribuujú ich podľa princípu, ktorý vyžaduje Boží dom. Namiesto toho sa snažia neoprávnene dosiahnuť zisk na základe svojich vlastných zámerov. Aký je princíp distribúcie kníh v Božom dome? Hovorí, že ich treba distribuovať všetkým, ktorí radi čítajú Božie slová a ktorí túžia po pravde, a robiť to zadarmo. Bez ohľadu na to, koľko ľudí ich dostane alebo koľko kníh sa rozdá, vždy je to zadarmo. Pri viere v Boha v kresťanstve Biblia nie je zadarmo; musí sa kúpiť. Teraz však Boží dom tieto Božie slová a tieto knihy voľne distribuuje, čo je kľúčový bod. Problém však nastáva, keď sa antikristi týchto kníh zmocnia a nedistribuujú ich zadarmo podľa princípu. Za normálnych okolností by tí, ktorí majú aspoň trochu bohabojné srdce, distribuovali tieto knihy zadarmo podľa princípu, bez toho, aby si účtovali peniaze alebo sa snažili neoprávnene dosahovať nadmerné zisky. Len antikristi si po získaní týchto kníh myslia, že prišla obchodná príležitosť. Objaví sa tak ich ambícia a chamtivosť: „Rozdávať také hrubé, kvalitné knihy zadarmo – nie je to strata? Nie je hlúpe na nich nezarobiť nejaké peniaze? Navyše, tieto knihy sa inde kúpiť nedajú a väčšina ľudí, ktorí veria v boha, by si ich chcela prečítať bez ohľadu na cenu.“ Keď antikristi pochopia, že ľudia majú túto mentalitu, začnú rozvíjať určité myšlienky: „Nemôžem si nechať ujsť túto príležitosť zarobiť peniaze; takéto príležitosti sa hľadajú ťažko. Pri distribúcii kníh by som mal ľudí rozdeliť do kategórií, účtovať viac bohatým, miernu cenu priemerným, menej chudobným, prípadne im nedistribuovať vôbec. Mal by som dať zľavu tým, ktorí mi lichotia, a účtovať viac tým, ktorí so mnou nevychádzajú.“ Je to v súlade s predpismi Božieho domu pre distribúciu kníh? (Nie.) Toto je podnikanie. Takéto nápady rozvíjajú antikristi. Bez ohľadu na to, či distribuujú knihy podľa predpisov a princípov Božieho domu, hovorme najprv o tom, ako s Božími slovami zaobchádzajú. Keď majú knihy Božích slov vo svojich rukách, cenia si ich? (Nie.) Nezaujímajú sa o cestu života ani o pravdu, o ktorej sa hovorí v Božích slovách; nevážia si ich a nie sú na ne ani trochu zvedaví. Knihy len povrchne preletia, zbežne listujú a pozerajú si stránky: „Hovorí sa tam len o tom, ako boh koná dielo súdu ľudí, ako si podmanil skupinu ľudí a ako dáva ľuďom dobrý konečný osud. Pokiaľ ide o budúcnosť ľudstva, tieto podrobnosti tam nie sú, takže táto kniha nie je až taká zaujímavá. Hoci kniha nie je veľmi zaujímavá, veľa ľudí je ochotných si ju prečítať. To je dobré; môžem z toho mať zisk.“ Keď sa im knihy Božích slov dostanú do rúk, stanú sa tovarom, čo znamená, že veľa ľudí, minimálne časť ľudí, bude musieť na kúpu týchto kníh minúť peniaze. Antikristi pod zámienkou viery v Boha, konania práce Božieho domu a zodpovednosti za distribúciu kníh Božích slov, zasahujú a menia bezplatnú distribúciu týchto kníh Božím domom na transakciu, na nákup a predaj. U Boha sa Jeho vyslovené slová poskytujú bezplatne každému, kto pozorne počúva Jeho slová; sú zadarmo a nevyžadujú výmenu za nič. Od ľudí sa vyžaduje len to, aby prijímali, praktizovali a zažívali; aby dosiahli podriadenosť Božím slovám a stali sa človekom, ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlu. Potom je Boh spokojný, Jeho cieľ je dosiahnutý a Jeho slová neboli vyslovené nadarmo. Nachádza v tom útechu. Toto je Božie želanie a tiež cieľ Jeho šesťtisícročného diela riadenia vykonávaného na človeku. Je to najkrajšia túžba Stvoriteľa pre stvorené bytosti. Boh poskytuje svoje slová, to, čo má a čím je, ako aj svoje úmysly, bezplatne a nepretržite tým, ktorí Ho nasledujú. Je to taký čistý, svätý čin, taký veľkolepý skutok; nie je v tom žiadna transakcia. Pre každého človeka, ktorý pozorne počúva a túži po Božích slovách, je každá veta, ktorú Boh vysloví, na nezaplatenie. Ľudia dostávajú od Boha pravdu a Jeho slová zadarmo, a hlboko vo svojom srdci chcú Bohu odplatiť, uspokojiť Jeho úmysly a umožniť Mu cítiť útechu, aby sa Jeho veľké dielo mohlo čoskoro dokončiť. Toto je tiché porozumenie, ktoré by malo existovať medzi Stvoriteľom a stvoreným ľudstvom. Antikristi však menia túto záležitosť na transakciu. Zneužívajú príležitosť, keď Boh hovorí a koná, ako aj potrebu ľudí po zaopatrení Božími slovami, aby sa usilovali o osobný zisk. Dostávajú tak peniaze a výhody, ktoré by nemali dostať. Nezaslúži si človek byť za takéto správanie prekliaty? Z ktorého Božieho výroku si videl alebo počul, že Boh hovorí k ľudstvu výmenou za odmenu? Koľko za vetu, koľko za pasáž, za kázeň, za knihu alebo za jeden prípad orezávania, alebo súdu a napomínania, alebo zušľachťovania, alebo zaopatrenia životom? Povedal niekedy Boh také slová? (Nie.) Boh nikdy také veci nepovedal. Každá veta, pasáž a stať vydaná Bohom, každý prípad orezávania, napomínania a súdu, každé skúšanie a zušľachťovanie, ktoré ľudia dostávajú od Boha, ako aj zaopatrenie a výživa Božími slovami a tak ďalej – čo z toho všetkého sa dá merať peniazmi? Čo z toho môžu ľudia získať výmenou za peniaze alebo materiálne veci, alebo telesnou obetou? Nič z toho. Všetko, čo Boh robí, všetky pravdy, ktoré Boh vyjadruje, sú na nezaplatenie. Boh hovorí, že poskytuje svoje slová ľuďom bezplatne práve preto, že sú na nezaplatenie, pretože žiadny človek nemôže vymeniť peniaze ani žiadnu materiálnu vec za Božie vlastníctvo a bytie. A antikristi napriek tomu nevidia neoceniteľnú a vzácnu povahu právd a toho, čo Boh má a čím je, čo vyjadruje; namiesto toho sa z nich snažia neoprávnene získať nadmerné zisky, čo je úplne hanebné!

Niektorí antikristi, aby trápili ľudí, aby si vybudovali vlastnú povesť a prestíž a aby ostatní pocítili ich hrôzu a moc, zadržiavajú Božie slová a nedistribuujú ich svojim podriadeným bratom a sestrám. Takže v niektorých cirkvách, kde vládnu takíto zlí ľudia a antikristi, sa bratia a sestry ocitajú bez Božích slov na čítanie alebo Božích kázní na počúvanie. Nie sú takíto ľudia hodní prekliatia? Za čo považujú Božie slová? Za svoj súkromný majetok. Božie slová dáva Boh tým, ktorí úprimne veria v Boha a nasledujú Ho; nie sú udelené výlučne jednému jednotlivcovi a určite nie sú súkromným majetkom žiadneho jednotlivca. Božie slová sa prihovárajú celému ľudstvu a nikto nemôže zadržiavať Božiu reč zo žiadneho dôvodu ani pod žiadnou zámienkou. A predsa antikristi hrajú presne takúto úlohu, s takýmto cieľom porušujú normu. Niektorí antikristi si po prijatí najnovších nahrávok kázní najprv nahrávky vypočujú a keď objavia nejaké nové svetlo a zistia, že je tam obsah, o ktorom nevedeli, rozhodnú sa nedistribuovať túto sériu kázní tým, ktorých majú na starosti. Bez vedomia kohokoľvek iného nahrávky kázní zadržia. Aký je účel tým sledujú? Účelom je predvádzať sa počas zhromaždení, čo je rovnaké, ako keby sa zapájali do predaja. Keď sa takto predvádzajú a ľudia pod nimi počujú obsah, ktorý nikdy predtým nepočuli, všetko je pre nich nové, začnú si antikristov vysoko vážiť, čím antikristi dosiahnu svoj cieľ. Je nepopierateľné, že v cirkvách všade sa určite nájdu ľudia, ktorí nedistribuujú kázne duchovného spoločenstva alebo nahrávky včas alebo vôbec. Takíto jednotlivci rozhodne existujú. Okrem toho niektorí antikristi distribuujú knihy Božích slov na základe postoja ľudí k nim, pričom ich dávajú tým, ktorí sa im líškajú alebo lichotia. Aj keď sú knihy zadarmo, nie každý ich môže ľahko dostať; princíp bezplatnej a včasnej distribúcie je v rukách antikristov ohrozený a podlieha rôznym podmienkam. Môžu neochotne dať knihy tým, ktorí sú s nimi alebo ktorí ich počúvajú, ale nemusí to byť včas. Pokiaľ ide o tých, ktorí nesúhlasia s ich názormi alebo im dokonca odporujú, antikristi im môžu dať knihy selektívne alebo dokonca vôbec nie. Antikristi sa nielen snažia neoprávnene získať pri distribúcii kníh Božích slov nadmerné zisky, ale používajú to aj ako prostriedok na prilákanie a získanie si ľudí, ako aj na potláčanie a trápenie iných – sú schopní všetkých druhov neprávostí. Môžu sa dokonca vyhrážať ľuďom, hovoriac, že ak o nich niekto hovorí zle, nezvolí ich alebo hlasuje proti nim, môžu zadržať Božie slová ako prostriedok na trápenie tejto osoby. Preto sa niektorí ľudia týchto antikristov boja, zo strachu, že nebudú môcť dostať knihy Božích slov alebo nahrávky kázní včas. Aj keď antikristi konajú zlo a sami trpia nespravodlivým zaobchádzaním, títo ľudia sa ich neodvážia nahlásiť, pretože sa boja, že ich antikristi budú utláčať a trápiť, stratia kontakt so Zhora, a prídu o polievanie a zaopatrenie Zhora. Existujú takí ľudia? Rozhodne, na sto percent. Antikristi sa zapájajú do všetkých druhov zlých skutkov. Nielenže bojujú o moc a zisk, vytvárajú skupinky a budujú si vlastné nezávislé kráľovstvá, ale nerobia výnimku ani pri distribúcii Božích slov. Zneužívajú všetko, čo im môže umožniť neoprávnene dosiahnuť výhody a získať postavenie a moc. Nič neušetria, vrátane Božích slov. Stali sa tieto veci vo vašej cirkvi, okolo vás? Niektorí antikristi sa vyhrážajú tým pod sebou a hovoria: „Ak ma nezvolíš, ak ma nahlásiš zhora, ak si ma neobľúbiš, ak budeš donášať a ja na to prídem, potom už nedostaneš žiadne nahrávky kázní. Odrežem ťa od zaopatrenia, nechám ťa bez výživy, nechám ťa zomrieť od smädu, nechám ťa zomrieť od hladu!“ Nie je povaha antikristov surová? Je extrémne surová! Sú schopní robiť všetky druhy zlých vecí.

Ak narazíte na takýchto antikristov, ako by ste s nimi zaobchádzali? Odvážite sa ich nahlásiť Zhora? Odvážite sa spojiť a zavrhnúť ich? (Áno.) Teraz hovoríš áno, ale keď im budeš skutočne čeliť, možno sa neodvážiš; stiahneš sa a pomyslíš si: „Mám nízke duchovné postavenie, som mladý, som slabý a sám. Ak sa antikristi naozaj spolčia, aby ma šikanovali, nebol by to môj koniec? Kde je Boh? Kto by vypočul moje sťažnosti? Kto by napravil moje krivdy a pomstil ma? Kto by sa ma zastal?“ Prečo máš takú malú vieru? Keď čelíš antikristovi, staneš sa bojazlivým, ale čo keby sa ti satan vyhrážal osobne – prestal by si potom veriť v Boha? Čo by si robil, keby ti antikrist nedistribuoval Božie slová? Čo keby ťa prinútil za knihy Božích slov platiť peniaze? Čo keby ti antikrist zakaždým, keď ti distribuoval knihy Božích slov, robil ťažkosti a hovoril s tebou drsne? Dá sa táto situácia ľahko zvládnuť? Poviem ti šikovnú stratégiu: Vždy, keď sa blíži čas distribúcie kníh, mal by si sa postaviť na stranu antikrista, energicky hovoriť sladké slová, rázne ho chváliť a lichotiť mu, aby si získal jeho dôveru. Keď ti distribuuje knihy Božích slov a nahrávky kázní, potom nájdi príležitosť nahlásiť ho Zhora. Ak neexistuje spôsob, ako ho nahlásiť Zhora, hľadaj šancu spojiť sa s bratmi a sestrami, ktorí majú rozlišovaciu schopnosť, aby ste antikrista obmedzili a zviazali. Toto je skutočné odstránenie škody pre cirkev a najviac sa zhoduje s Božími úmyslami. Niektorí sa môžu pýtať, čo ak antikrist tento plán odhalí? Ak si tentoraz nie si istý, počkaj na ďalšiu príležitosť. Keď budeš mať odvahu a nastanú správne podmienky, vtedy konaj. Stručne povedané, ak sa bojíš, že ťa antikrist odreže od výživy, potom zo začiatku nerob okolo toho veľké divadlo. Neodhaľuj sa a nedovoľ antikristovi, aby ťa prezrel. Keď získaš dostatočné duchovné postavenie, keď budeš mať vhodných ľudí, správnych ľudí a viac ľudí, ktorí môžu stáť s tebou voči antikristovi v opozícii, ktorí dokážu rozlíšiť a zavrhnúť antikrista, vtedy sa môžeš s antikristom rozísť. Ako znie táto stratégia? (Dobre.) Niektorí by mohli povedať: „Nie je to klamanie iných? Nechce Boh, aby sme boli čestnými ľuďmi? Toto sa nezdá byť čestné.“ Je to klamanie iných? (Nie.) Toto je zahrávanie sa s diablom. Pri jednaní s antikristom, ktorý je diabol, je prijateľná akákoľvek metóda.

Bojíte sa antikristov? Predpokladajme, že okolo teba, v tvojej vlastnej cirkvi, naozaj je antikrist. Všimol si si ho; má moc a postavenie a veľa ľudí ho podporuje. Má svoju skupinku, niekoľko zarytých nasledovníkov. Bál by sa ho? Niektorí hovoria, že by sa báli. Je správne báť sa? Na tomto strachu je aspoň jeden dobrý a správny aspekt. Prečo to hovorím? Ak sa ho bojíš, aspoň to ukazuje, že vo svojom srdci veríš, že je zlý, že ťa môže trápiť a ublížiť ti, že nie je dobrým človekom ani niekým, kto sa usiluje o pravdu – vo svojom srdci máš aspoň takéto porozumenie a rozlišovanie. Hoci ho možno nedokážeš charakterizovať ako antikrista alebo rozlíšiť, že je antikrist, prinajmenšom vieš, že nie je dobrým človekom, niekým, kto sa usiluje o pravdu, čestným alebo láskavým človekom, ani úprimným človekom, takže sa ho bojíš. Akých ľudí sa zvyčajne boja normálni a obyčajní alebo nevinní ľudia, okrem démonov? (Zlých ľudí.) Každý sa bojí zlých ľudí. Prinajmenšom vo svojom srdci vieš, že tento človek je zlý. Na tomto základe pozoruj jeho postoj k Božím slovám a pravde-princípom. Sleduj, či praktizuje pravdu, a rozlišuj rôzne prejavy jeho správania. Prostredníctvom jeho správania pochop a rozlíš jeho podstatu. Nakoniec, ak dokážeš určiť, že je antikrist, potom bude tvoj strach zahŕňať ďalšiu zložku – rozlišovanie voči nemu. Hoci sa ho možno v srdci bojíš, nebudeš na jeho strane a v srdci ho zavrhneš – je to dobrá alebo zlá vec? (Dobrá vec.) Ak ťa požiada, aby si sa k nemu pripojil pri konaní zla, budeš súhlasiť? Budeš mať voči tomu v srdci rozlišovanie? Ak ťa požiada, aby si sa k nemu pripojil pri urážaní Boha alebo Jeho súdení, budeš súhlasiť? Ak ťa požiada, aby si s ním spolupracoval pri trápení iných a nedistribuovaní kníh Božích slov určitým jednotlivcom, budeš súhlasiť? Hoci si možno nebudeš stopercentne istý, že odmietneš súhlasiť s vykonaním týchto vecí, prinajmenšom budeš v srdci rozlišovať jeho činy. Možno s ním niektoré veci neochotne a pod nátlakom urobíš, ale bude to len preto, že si bol k tomu prinútený, a nebude to dobrovoľné; aspoň nebudeš hlavným páchateľom, nanajvýš budeš spolupáchateľom jeho zločinov. Hoci ho možno neodhalíš ani nevyprovokuješ osobne, nebudeš ani konať ako jeho nasledovník alebo komplic. To je do určitej miery zavrhnutie antikrista. Väčšina ľudí je kvôli strachu zo zlých ľudí a antikristov schopná robiť ústupky len na svoju ochranu, takže ak sa ti to podarí urobiť ako dočasné, núdzové opatrenie, je to už celkom dobré. Ale počíta sa dosiahnutie tejto úrovne ako státie si pevne za svojím svedectvom? Počíta sa to ako dodržiavanie pravdy-princípov? Počíta sa to ako prekonanie satana? V Božích očiach nie. Ako teda môžeš pevne stáť za svojím svedectvom? Vám všetkým chýba cesta a robíte len ústupky, aby ste sa chránili: „Oni konajú zlo, ale ja sa k nim v konaní zla neodvážim pridať; bojím sa trestu. Sú to zlí ľudia; robia zlé veci, aby trápili ľudí. Ale v každom prípade, je to v poriadku, pokiaľ som ja sám nikoho netrápil. To zlo sa nebude pripisovať mne.“ Ak dokážete urobiť nanajvýš toto, je to už celkom dobré; konáte len ako pochlebovači, držíte sa strednej cesty a nedokážete podávať svedectvo. Čo by sa teda malo urobiť, aby sa podávalo svedectvo? Z hľadiska učenia by ste mali zavrhnúť zlých ľudí, zavrhnúť a odhaliť antikristov a zabrániť antikristom, aby vyčíňali, robili v Božom dome zlé veci a spôsobovali Božiemu domu straty. Ale viete konkrétne, ako to urobiť? (Nahlásiť to a povedať o tom Zhora.) Dokážete splniť tento rozsah zodpovedností a povinností? Je to všetko svedectvo, v ktorom dokážete pevne stáť, všetko duchovné postavenie, ktoré máte? Čo iné môžete urobiť okrem nahlásenia antikrista? (Môžeme najprv zhromaždiť fakty o neustálom správaní a konaní zla antikrista, a potom na základe týchto faktov hovoriť v duchovnom spoločenstve s bratmi a sestrami o rozlišovaní antikrista. Keď bratia a sestry začnú antikrista rozlišovať, môžu všetci podniknúť kroky na jeho odhalenie, a potom ho môžeme z cirkvi vypudiť.) Kroky a postupy sú správne, ale čo niektoré špeciálne prípady? Hovoríš z pozície vodcu, ale čo ak sa s antikristom stretne bežný veriaci? Nie je to ako keď vajce narazí do skaly? Čo by ste v takýchto situáciách robili? Poviem vám príbeh týkajúci sa evidencie a nahlasovania príjmov a výdavkov. Bol tam niekto zodpovedný za vedenie účtovníctva, jedného na vonkajšie a jedného na vnútorné účely. Jedného dňa vznikol na vnútornom účte rozdiel dvesto dolárov. Neskôr prišiel nadriadený skontrolovať účty a videl ten rozdiel. Povedal: „Roztrhaj ten vnútorný účet. Nechaj si len ten vonkajší, aby neexistovali žiadne dôkazy.“ Jeden z prítomných nesúhlasil a povedal: „Toto je obeta. Bez ohľadu na to, koľko je to peňazí, sú to Božie peniaze; nemôžeš to urobiť.“ Vedúci nič nepovedal, zatiaľ čo iná osoba poznamenala: „Čo je to dvesto dolárov? Keď antikristi spreneverujú, sú to naraz desaťtisíce.“ A tak tí ľudia vyriešili záležitosť týmto spôsobom. Potom však jedna osoba cítila, že tento prístup je nesprávny, a nahlásila to vyššie, rozhodovacej skupine. Skupina povedala, že dvesto dolárov nie je významná suma a že sú príliš zaneprázdnení na to, aby sa tým zaoberali. Keď to bolo nahlásené cirkevným vodcom, ani oni to neriešili a všetci túto záležitosť ignorovali. Osoba, ktorá problém nahlásila, bola rozrušená a hovorila: „Ako môžu byť všetci títo ľudia takíto? Ako môžu byť takí nezodpovední voči Božím obetám? Dokonca sa odvážia tak bezostyšne podvádzať!“ Bola z toho rozrušená. Jedného dňa, keď som tých ľudí navštívil, Mi táto osoba problém nahlásila a povedala, že ten, kto robil účtovníctvo, bol nedbanlivý, že v účtoch urobil neporiadok a nakoniec vznikol rozdiel. Hoci tento problém nebol príliš veľký, každá zúčastnená osoba k nemu mala odlišný prístup. Títo takzvaní nadriadení a vodcovia problém neriešili. Nielenže neposlali preč osobu, ktorá robila účtovníctvo, ale našli si aj výhovorku, aby ju chránili. Osoba, ktorá problém nahlásila, ho nahlasovala naďalej; mnohí ľudia ju však vylučovali. Povedzte Mi, akú mentalitu mala táto osoba, keď nahlásila problém? Keby mala rovnaký postoj ako tá druhá osoba – ktorá povedala: „Je to len dvesto dolárov, prečo okolo toho robíš taký rozruch? Keď antikristi spreneverujú, sú to naraz desaťtisíce“ – nahlásila by to aj tak? Nenahlásila. Keby si povedali: „Nie sú to moje peniaze; nech si ich spreneverí, kto chce – on za to bude zodpovedný. V každom prípade, ja som nič nespreneveril, takže nemusím niesť túto zodpovednosť“; alebo: „Už som to nahlásil rozhodovacej skupine a cirkevným vodcom, a všetci ma ignorovali, takže som si svoju časť splnil a nemusím sa tým ďalej zaoberať“ – keby mali tento postoj, mohli by stále tak neúnavne trvať na nahlásení? Rozhodne nie; väčšina ľudí by to nanajvýš nechala tak po nahlásení rozhodovacej skupine. Ale práve vtedy, keď táto osoba podala správu rozhodovacej skupine, počula Moje duchovné spoločenstvo o príbehoch Noema a Abraháma. Po vypočutí bola dojatá a pomyslela si: „Keď si Noe vypočul Božie slová, lipol na nich toľko rokov bez toho, aby vycúval. A ja narazím na túto malú ťažkosť a nedokážem vytrvať – toto by človek nemal robiť!“ Takže vytrvala v nahlasovaní, až kým sa to nakoniec nedostalo Zhora a Zhora sa problém vyriešil. Myslíte si, že medzi vami existuje veľa takýchto ľudí? Keby ste sa stretli s takouto situáciou, koľkí z vás by vytrvali tak ako táto osoba? Verili by ste aj vy, že dvesto dolárov nie je veľa, že to nie je veľká vec, a následne by ste si mysleli, že nie je potrebné tak pevne dodržiavať princípy alebo byť takí vážni, a čakať s podaním správy až keby vznikol veľký rozdiel? Mysleli by ste si: „V každom prípade som si splnil svoju zodpovednosť. Či sa to bude riešiť alebo nie, je na vodcoch. Som len obyčajný veriaci, mám len obmedzenú moc, môžem urobiť len toľko. Nahlásil som to, splnil som si svoju povinnosť; ostatné nie je moja starosť?“ Nemysleli by ste si to práve takto? A keby ťa niekto potláčal, neodvážil by si sa to nahlásiť, však? Táto osoba čelila potláčaniu počas procesu nahlasovania problému, niektorí ľudia na ňu ukazovali prstom a odsudzovali ju, a vždy hľadali spôsob, ako ju trápiť. Akí zlomyseľní musia byť títo ľudia! Pamätám si týchto pár jednotlivcov – prečo si ich pamätám? Jedli jedlo Božieho domu a užívali si všetky pravdy, ktoré Boh poskytol, a predsa mali takýto postoj k Božím obetám. Možno ich považovať za ľudí Božieho domu? Nie sú hodní! Nevyžadovalo sa od nich, aby pevne stáli vo svojom svedectve, keďže nemali tento charakter. Ale keďže nedokázali urobiť ani to, čo mali, zaslúžili si snáď ešte zostať v Božom dome? Treba si zapamätať takýchto ľudí? Máte radi takýchto ľudí? (Nie.) Akých ľudí teda máte radi? (Tých, ktorí dodržiavajú princípy, tých, ktorí vytrvalo chránia záujmy Božieho domu až do konca.) Hnusia sa Mi tí naničhodníci, ktorí sa zľaknú pri pohľade na hrozivých ľudí, ale pred nevinnými naberú odvahu. Hnusia sa Mi aj tí, ktorí hryzú do ruky, ktorá ich kŕmi, tí, ktorí nemajú záujem o pravdu, a najmä tí, ktorí počúvali kázne mnoho rokov, ale vôbec nepochopili pravdu, ani sa v najmenšom nezmenili a v hĺbke srdca stále odporujú Bohu a sú voči Nemu ostražití. Ak neexistujú prípady, že by takíto ľudia jasne konali zlo, nemusia byť charakterizovaní ako antikristi, ale aj tak sa Mi hnusia. Ako veľmi? Rovnako ako antikristi. Prečo? Antikristi zaobchádzajú s Božím slovom ako s tovarom na predaj, obchodovanie a výmenu, pričom z neho majú zisk. Hoci tento typ človeka nemusí mať zisk z Božích slov, z postoja, s akým zaobchádza s Božími slovami, môžeme vyvodiť, že sú presne ako antikristi, že nenasledujú Božiu cestu, a dokonca nemajú ani ten jednoduchý a najzákladnejší postoj, ktorý by mali mať k Božím obetám. Hryzú do ruky, ktorá ich kŕmi. Čo sú to za veci? Sú to Judášovia, ktorí zapredávajú Pána a svojich priateľov. Aké sú vaše myšlienky po vypočutí tohto príbehu? Dokážete v takýchto situáciách dodržiavať princípy a držať sa svojho postoja? Ak si naničhodník, ktorý vždy cúvne, vždy sa bojí sily antikristov, bojí sa, že ho budú trápiť, bojí sa, že mu ich sila ublíži, a v srdci sa stále bojíš a chýba ti múdrosť, ako na to reagovať, pričom vždy robíš antikristom ústupky, neodvážiš sa ich nahlásiť ani odhaliť, ani nájsť iných, aby sa s tebou spojili a zavrhli ich, potom nedokážeš pevne stáť vo svojom svedectve Bohu – si naničhodník, vec, ktorá hryzie do ruky, ktorá ju kŕmi. Keď antikristi zaobchádzajú s Božími slovami ako s tovarom, používajúc ich na dosahovanie vlastných neoprávnených nadmerných ziskov, aby sa ti vyhrážali a odrezali ťa od výživy, a ty ich v takýchto situáciách stále nedokážeš zavrhnúť, si víťaz? Zaslúžiš si byť nasledovníkom Krista? Ak ti chýba čo i len schopnosť získať slová a duchovnú výživu, ktorú ti Boh dáva zadarmo, a nedokážeš tieto veci ani jesť, piť či tešiť sa z nich, nie si potom úplne bezcenný?

Fakty, o ktorých som práve v duchovnom spoločenstve hovoril, patria medzi prejavy toho, že antikristi zaobchádzajú s Božími slovami ako s tovarom. Antikristi nejedia a nepijú Božie slová, a neprijímajú pravdu, len ich zbežne preletia a pozrú si ich, aby sa nimi prikrášlili. Zaobchádzajú s Božími slovami ako so svojím vlastníctvom a súkromným majetkom, aby mohli robiť transakcie, a získať peniaze a výhody, po ktorých túžia, a aby mohli ovládať slobodu Božieho vyvoleného ľudu čítať, jesť a piť Božie slová. Takíto antikristi sú zlí ľudia, diabli, pochybovači; sú to ľudia druhu nevercov! Každý z nich, kto sa objaví v Božom dome, by mal byť vypudený, navždy vypudený! Odvážite sa zavrhnúť takýchto ľudí, keď na nich narazíte? Odvážite sa spojiť a odhaliť ich? Mali by byť odhalení; mali by byť zavrhnutí. V Božom dome vládne pravda. Ak nemáš také duchovné postavenie, dokazuje to, že Božie slová a pravda sa v tebe nestali životom. Ak si bojazlivý, bojíš sa satanov, bojíš sa zlých ľudí a radšej robíš ústupky, aby si sa chránil, než aby si bojoval proti antikristom, aj keď to znamená nejesť a nepiť Božie slová alebo ich nezískať, potom si zaslúžiš zomrieť od hladu a nikto ťa nebude ľutovať, ak sa to stane. Ak sa stretnete s takýmito situáciami, ako by ste sa mali rozhodnúť a praktizovať? Mali by ste ich okamžite odhaliť. Božie slová nie sú tovar; sú poskytované celému Božiemu vyvolenému ľudu, nie sú súkromným majetkom žiadneho jednotlivca. Nikto nemá právo zadržiavať alebo vlastniť Božie slová pre seba. Božie slová by sa mali distribuovať zadarmo a bez náhrady všetkým vyvoleným, ktorí nasledujú Boha. Každý, kto ich zadržiava, snaží sa z nich neoprávnene získať nadmerné zisky alebo má s Božími slovami osobné plány, je hodný prekliatia. Sú to jednotlivci, proti ktorým by sa mal Boží vyvolený ľud postaviť, odhaliť ich a zavrhnúť. Mali by byť vyčistení a odrezaní.

Ilustrujú tieto dva body, o ktorých som dnes hovoril v duchovnom spoločenstve, dostatočne to, ako antikristi opovrhujú Božími slovami? (Áno.) Antikristi nikdy nezaobchádzajú s Božími slovami ako s pravdou, ani si ich nevážia, necenia, ani s nimi nezaobchádzajú ako so slovami Stvoriteľa. Namiesto toho na každom kroku prejavujú svoje nevysloviteľné, opovrhnutiahodné a špinavé úmysly. Chcú Božie slová len použiť na dosiahnutie svojich nevysloviteľných cieľov a či už ide o materiálne alebo nemateriálne veci. Chcú použiť Božie slová na to, aby pre seba neoprávnene dosiahli zisk, aby získali peniaze a materiálne veci, alebo aby dosiahli svoj cieľ, ktorým je prinútiť ľudí, aby sa im podlizovali, vzhliadali k nim, uctievali ich a nasledovali ich. Tieto veci sú Bohu odporné a ľudia by ich mali zavrhnúť. Kedykoľvek niekto odhalí takýchto jednotlivcov alebo to, že sa takéto veci dejú, mal by povstať, aby ich odhalil a zavrhol, a zabrániť takýmto jednotlivcom pevne stáť medzi Božím vyvoleným ľudom. Niektorí hovoria, že keby sa s týmito vecami stretli, nahlásili by to Zhora, ale to je príliš pasívne a pomalé. Ak tieto veci len nahlásiš Zhora, si taký bezcenný! Zjedol a vypil si toľko Božích slov a vypočul si toľko kázní, a predsa vieš len podávať správy – to znamená, že tvoje duchovné postavenie je príliš nízke! Nemáš snáď aj iné metódy, ako sa vysporiadať s antikristmi? Podanie správy Zhora je posledná možnosť, krok, ktorý sa robí len vtedy, keď je to absolútne nevyhnutné. Ak si v menšine, prekonaný, chýba ti rozlišovanie a nie si si istý, či je niekto antikrist, možno sa neodvážiš odhaliť jeho rôzne prejavy a činy. Ale ak si si istý, že ide o antikrista, a stále sa neodvážiš povstať, aby si proti nemu bojoval, zavrhol ho a porazil, nie si potom bezcenný? Nevyužívaš tú trochu pravdy, ktorej rozumieš. Si si istý, že to, čomu rozumieš a čo počuješ, je pravda? Ak áno, prečo sa neodvážiš povstať prísne a spravodlivo, a bojovať proti antikristom? Antikristi predsa nie sú vládne orgány – prečo sa ich bojíš? Ibaže by nastala situácia, že by ťa mohli vydať úradom, keby si ich unáhlene odhalil – za týchto okolností by si mal byť opatrný, neprovokovať ich a používať múdre metódy na tajnú kritiku a diskreditáciu antikristov, aby si ich postupne vyradil. Nie je pôsobivejšie ich potichu vyradiť? (Áno.) Dobre, to je na dnešné duchovné spoločenstvo všetko. Dovidenia!

12. septembra 2020