Jedenásty bod: Neprijímajú, keď ich niekto orezáva, ani sa nekajajú, keď spáchajú niečo zlé, ale namiesto toho šíria predstavy a verejne súdia Boha

Dnes budeme hovoriť v duchovnom spoločenstve o jedenástom bode rôznych prejavov antikristov: Neprijímajú, keď ich niekto orezáva, ani sa nekajajú, keď spáchajú niečo zlé, ale namiesto toho šíria predstavy a verejne súdia Boha. Konkrétny obsah tohto bodu je o tom, ako sa antikristi stavajú k orezávaniu; konkrétne o ich postoji, keď tomu čelia, a o tom, čo ďalej robia a aké majú prejavy, keď prechovávajú tento postoj. Hovorili sme už v duchovnom spoločenstve o obsahu týkajúcom sa toho, ako sa antikristi stavajú k orezávaniu? (Áno, hovorilo sa o tom počas duchovného spoločenstva o tom, ako sa antikristi stavajú k svojim vyhliadkam a osudu.) Aký je teda postoj antikrista k orezávaniu? Nehovorili sme vtedy v duchovnom spoločenstve o slávnych výrokoch, ktoré antikristi vyslovujú, keď sú orezávaní? (Áno.) Pre tento druh situácie majú dva slávne výroky. Jeden znie: „Boh je spravodlivý a ja verím v boha, nie v nejakého človeka!“ a druhý: „Na to, aby si ma orezal, máš ešte priveľa mlieka na brade. Keby som neveril v boha, na nikoho by som nebral ohľad!“ Taktiež nenávidia každého, kto ich orezáva, a navyše, len čo ich niekto oreže, majú podozrenie, že budú vyradení. Nakoniec sme tiež hovorili v duchovnom spoločenstve o tom, ako nielenže odmietajú prijať orezávanie, ale aj všade šíria predstavy. Nehovorili sme práve o tom? (Áno.)

I. Dôvody, prečo sú antikristi orezávaní

Práve som v rýchlosti zrekapituloval naše predchádzajúce duchovné spoločenstvo o tom, ako sa antikristi stavajú k orezávaniu, keď sa dotýka ich osobných záujmov. Dnes o tom budeme hovoriť v duchovnom spoločenstve a rozoberieme to z iného uhla, pozrieme sa na to, aké konkrétne povahy antikristi odhaľujú, keď sú orezávaní, a aký majú postoj, ako aj na to, aké sú ich konkrétne názory, a na základe týchto názorov rozoberieme ich povahu. Keďže to zahŕňa tému orezávania, najprv hovorme v duchovnom spoločenstve o dôvodoch, prečo sú antikristi orezávaní. Orezávanie sa nedeje bezdôvodne, v akom kontexte a za akých okolností sa to teda antikristovi stane? Bolo by to len preto, že ten človek je antikrist? Niektorí ľudia hovoria: „Každý, kto má postavenie, každý, kto je na očiach, nakoniec bude orezaný.“ Je to pravda? (Nie.) Čo teda antikristi robia, že sú pre to orezávaní? Budú tvrdo orezaní, ak urobia obyčajnú chybu? Nemalo by sa o tom hovoriť v duchovnom spoločenstve? (Áno.) Prečo sú antikristi orezávaní? Teoreticky vzaté, antikristi majú arogantné povahy, nepodriaďujú sa pravde, nemilujú Božie slová ani pozitívne veci, majú odpor k pravde, nenávidia pravdu a sú nepriateľmi Boha, takže by mali byť orezaní alebo dokonca nemilosrdne odhalení. Je tento výrok správny? Na základe ich prejavov a odhalení ich možno charakterizovať ako antikristov, takže si zaslúžia byť orezaní a dokonca nemilosrdne odhalení; bez ohľadu na to, ako sú orezaní, nie sú hodní ľútosti, mali by byť odmietnutí a ktokoľvek je oprávnený ich orezať. Je to tak? (Nie.) Ste si istí? Prečo sú antikristi orezávaní? Práve som spomenul niekoľko dôvodov. Niektorí z vás môžu mať pocit, že tieto dôvody nie sú správne, ale nie ste si tým istí; je to preto, že rozumiete len učeniam a nedokážete vidieť podstatu tejto veci. To, že ste to nerozpoznali, ukazuje, že ste neprenikli do podstaty toho, prečo sú antikristi orezávaní. Väčšina ľudí v tejto veci rozumie len učeniam a v srdci vie, že antikrist by mal byť orezaný a nemilosrdne odhalený, ale chýba im rozlišovanie, pokiaľ ide o skutočné správanie antikrista; to naznačuje, že nedokážu preniknúť do podstaty tohto problému ani do podstaty antikristov. Tí, ktorí nevlastnia pravdu-realitu, rozumejú len učeniam a slepo uplatňujú predpisy, takže keby nejaký antikrist naozaj niečo konal, nedokázali by to prezrieť.

Prečo by mohol byť antikrist orezaný? Dôvod je veľmi jednoduchý – je to pre jeho rôzne prejavy a rôzne praktiky a správania, ktoré sa odhaľujú z jeho podstaty. A aké sú tieto praktiky, správania a prejavy? Po prvé, antikristi si budujú svoje vlastné nezávislé kráľovstvá. Pre svoju podstatu antikrista súperia s Bohom o Jeho vyvolený národ a súperia o územie a o ľudské srdcia – to všetko predstavuje budovanie ich vlastných nezávislých kráľovstiev. Keď si niekto buduje svoje vlastné nezávislé kráľovstvo, koná svoju povinnosť? (Nie.) Venuje sa svojmu vlastnému konaniu, spravuje svoju vlastnú sféru vplyvu a svoju moc v snahe získať výhradnú kontrolu nad svojím územím, vytvoriť si vlastnú skupinu, zavádzať Boží vyvolený národ, aby zavrhol Boha a namiesto Neho nasledoval jeho. Toto nie je konanie povinnosti, je to stavanie sa proti Bohu. Keď antikrist vykazuje tieto prejavy, keď robí tieto veci, mal by byť orezaný? (Áno.) Je to jeden z dôvodov na orezanie antikrista? Je to jeden z jeho konkrétnych prejavov? (Je.) Prečo ste to teda práve nevedeli povedať? Nemáte tieto slová na jazyku aj v mysli? (Áno.) Je tento prejav v rozpore s teoretickými dôvodmi, ktoré som práve spomenul? Aký je medzi nimi rozdiel? (Tie dôvody boli dosť všeobecné, zatiaľ čo prejav, ktorý Boh práve spomenul, je podrobný – je to praktický prejav antikrista.) Dôvody spomenuté predtým boli všeobecné, boli to len nejaké učenia; vôbec to neboli konkrétne dôvody, prečo sú antikristi orezávaní. Tento prejav je jedným zo skutočných dôvodov. Prvým prejavom je, že sa snažia budovať svoje vlastné nezávislé kráľovstvá. Druhým prejavom sú ich zákulisné manipulácie. Má to rovnakú povahu ako snaha budovať svoje vlastné nezávislé kráľovstvo, ale konkrétne praktiky sú iné. Čo sa teda myslí pod zákulisnými manipuláciami? Je to pozitívny alebo negatívny pojem? Má pochvalný alebo hanlivý nádych? (Hanlivý nádych.) Čo sa bežne myslí pod zákulisnými manipuláciami? Aké druhy prejavov to zahŕňa? (Antikristi robiaci veci v zákulisí, aby si upevnili svoje postavenie. Napríklad počas cirkevných volieb v zákulisí zháňajú hlasy.) To je jedna z vecí, ktoré to zahŕňa. Stručne povedané, tento druh prejavu znamená robiť určité veci skryto, bez diskusie s ostatnými, bez transparentnosti, manipulovať situáciami za chrbtom všetkých, a najmä nedovoliť, aby sa o tom dozvedeli Zhora alebo vyšší vodcovia. Antikristi robia niektoré veci tajne, pričom dobre vedia, že tieto veci sú v rozpore s princípmi a nie sú v súlade s pravdou, že tieto veci škodia Božiemu domu a že Boh tieto veci nenávidí. Stále trvajú na tom, že budú tieto veci robiť, používajú satanove triky a ľudské taktiky na manipuláciu situácie a potom konajú v tajnosti. Aké sú ich ciele pri robení vecí v tajnosti? Jedným cieľom je uchopiť moc a druhým je získať akýkoľvek prospech, po ktorom túžia. Za týmto účelom robia veci, ktoré porušujú pravdu-princípy, cirkevné predpisy, Božie úmysly a ešte viac ich vlastné svedomie. V ich konaní nie je žiadna transparentnosť – taja veci pred všetkými alebo ich povedia len malému počtu komplicov v rámci svojej sféry vplyvu, aby mohli dosiahnuť svoj cieľ ovládnuť situáciu, oklamať vyšších vodcov a Boží vyvolený národ. Zákulisné manipulácie znamenajú, že robia určité rozhodnutia a organizujú niektoré veci, zatiaľ čo väčšina ľudí o tom vôbec nevie, a keď sa tieto veci stanú, väčšina ľudí nepozná ich zdroj ani to, kto ich inicioval, ani čo sa v skutočnosti stalo. Prečo je väčšina ľudí v nevedomosti? Toto je tá podlosť, surovosť antikrista. Vo svojom konaní zámerne klamú bratov a sestry, vyšších vodcov a tých Zhora. Bez ohľadu na to, ako sa snažíš po týchto veciach pátrať alebo koho sa pýtaš, nikto nevie, čo je za tým, a najmä pri mnohých veciach, ktoré sa stali už dávno, väčšina ľudí stále netuší, o čo išlo. Toto sú zákulisné manipulácie. Je to bežná taktika, ktorú používajú antikristi – keď chcú niečo urobiť, súkromne to zosnujú a naplánujú bez toho, aby to prediskutovali s kýmkoľvek iným. Ak nemajú nikoho, komu by dôverovali, zosnujú to vo svojej hlave; ak majú nejakých komplicov, potom to tajne zosnujú a naplánujú s nimi a ktokoľvek v ich sfére vplyvu sa môže stať terčom ich manipulácie, ich úkladov. Čo je hlavnou črtou tohto druhu praktík? Je to nedostatok transparentnosti, pričom väčšina ľudí nemá možnosť uplatniť právo vedieť, čo sa deje, a antikristi sa s nimi zahrávajú, manipulujú nimi a zavádzajú ich, zatiaľ čo oni sú zmätení. Prečo sa antikristi uchyľujú k zákulisným manipuláciám a nekonajú otvorene ani transparentne, ani nedovoľujú, aby mali všetci právo vedieť, čo sa deje? Je to preto, že veľmi dobre a jasne vedia, že to, čo robia, nie je v súlade s princípmi ani predpismi Božieho domu a že bezohľadne páchajú zlé skutky. Vedia, že keby si väčšina ľudí uvedomovala, čo robia, niektorí z nich by povstali a postavili sa proti nim, a keby to vedeli vyšší vodcovia, boli by orezaní a prepustení a ich postavenie by bolo ohrozené. Preto pri niektorých veciach, ktoré robia, prijímajú metódu zákulisných manipulácií a nedovoľujú, aby sa o nich dozvedeli iní ľudia. Sú následky ich zákulisných manipulácií prospešné pre prácu cirkvi a Boží vyvolený národ? Sú pre všetkých poučné? Samozrejme, že nie. Väčšina ľudí je zavedená a oklamaná a nemá z toho vôbec žiadny úžitok. Je táto metóda zákulisných manipulácií, ktorú používajú antikristi, v súlade s pravdou-princípmi? Je toto konanie podľa Božích požiadaviek? (Nie.) Takže, keď sú tieto prejavy antikristov, ktorí sa uchyľujú k zákulisným manipuláciám, odkryté, mali by byť antikristi orezaní? Mali by byť odhalení a odmietnutí? (Áno.) Zákulisné manipulácie sú jedným z konkrétnych prejavov antikristov.

Aké ďalšie prejavy sú bežné pri práci antikristov? (Antikristi utláčajú a trýznia ľudí pre svoje vlastné postavenie.) Pre antikristov je najbežnejšou vecou trýzniť iných ľudí a je to jeden z ich konkrétnych prejavov. Aby si udržali svoje postavenie, antikristi vždy vyžadujú, aby ich všetci poslúchali a brali ich vážne. Ak zistia, že ich niekto nepočúva alebo k nim cíti odpor a vzdoruje im, prijmú taktiky utláčania a trýznenia toho človeka, aby si ho podriadili. Antikristi často utláčajú tých, ktorých názory sa líšia od ich vlastných. Často utláčajú ľudí, ktorí sa usilujú o pravdu a verne konajú svoje povinnosti. Často utláčajú ľudí, ktorí sú pomerne slušní a čestní a ktorí im nelichotia ani sa im nepodlizujú. Utláčajú tých, ktorí s nimi nevychádzajú alebo sa im nepodvoľujú. Antikristi nezaobchádzajú s ostatnými na základe pravdy-princípov. Nedokážu zaobchádzať s ľuďmi spravodlivo. Keď sa im niekto znepáči, keď sa zdá, že sa im niekto v srdci nepodvolil, nájdu si príležitosti a výhovorky, a dokonca si vymýšľajú rôzne zámienky, aby na toho človeka zaútočili a trýznili ho, pričom zachádzajú až tak ďaleko, že sa na jeho potlačenie oháňajú konaním cirkevnej práce. Nepoľavia, kým sa ľudia nestanú poddajnými a neodvážia sa im viac povedať nie; nepoľavia, kým ľudia neuznajú ich postavenie a moc, nepozdravia ich s úsmevom, nevyjadria im súhlas a podriadenosť a neodvážia sa mať o nich žiadne predstavy. V žiadnej situácii, v žiadnej skupine neexistuje slovo „spravodlivosť“ v prístupe antikrista k ostatným a slovo „láskavý“ neexistuje v jeho prístupe k bratom a sestrám, ktorí skutočne veria v Boha. Kohokoľvek, kto predstavuje hrozbu pre ich postavenie, považujú za tŕň v oku a nájdu si príležitosti a zámienky, aby ho trýznili. Ak sa ten človek nepodvolí, trýznia ho a neprestanú, kým ho nepodriadia. To, že to antikristi robia, je veľmi v rozpore s pravdou-princípmi a v nepriateľstve s pravdou, takže by mali byť orezaní? Nielen to – nestačí nič iné ako ich odhalenie, rozlíšenie a určenie ich povahy. Antikrist zaobchádza s každým podľa svojich vlastných preferencií, svojich vlastných úmyslov a cieľov. Pod ich nadvládou, ktokoľvek, kto má zmysel pre spravodlivosť, ktokoľvek, kto dokáže hovoriť spravodlivo, ktokoľvek, kto sa odváži bojovať proti nespravodlivosti, ktokoľvek, kto sa drží pravdy-princípov, ktokoľvek, kto je skutočne talentovaný a vzdelaný, ktokoľvek, kto dokáže svedčiť o Bohu – všetci takíto ľudia sa stretnú so žiarlivosťou antikrista a budú utláčaní, vylúčení, a dokonca pošliapaní pod nohami antikrista do takej miery, že už nebudú môcť vstať. Taká je nenávisť, s akou antikrist zaobchádza s dobrými ľuďmi a s tými, ktorí sa usilujú o pravdu. Dá sa povedať, že viac-menej väčšina tých, na ktorých antikrist žiarli a ktorých utláča, sú pozitívne postavy a dobrí ľudia. Väčšina z nich sú ľudia, ktorých Boh spasí, ktorých Boh môže použiť, ktorých Boh zdokonalí. Keď používajú takéto taktiky utláčania a vylučovania voči tým, ktorých Boh spasí, použije a zdokonalí, nie sú antikristi Božími odporcami? Nie sú to ľudia, ktorí odolávajú Bohu? Keď takto žiarlia na tých, ktorí sa usilujú o pravdu, útočia na nich a vylučujú ich, priamo tým narúšajú prácu cirkvi a vstup Božieho vyvoleného národa do života. Tento druh antikrista je nepriateľský nielen voči vtelenému Bohu, ale aj voči tým, ktorí nasledujú Boha, a tým, ktorí sa usilujú o pravdu. Toto je nefalšovaný antikrist. Mal by Boží vyvolený národ vedieť rozlíšiť tento druhu prejavu antikristov? Mal by odhaliť a odmietnuť antikristov? Dá sa druh povahy, ktorú majú antikristi, vyriešiť hovorením o pravde v duchovnom spoločenstve? Ich povaha je povahou nenávisti k pravde a Bohu a absolútne neprijmú pravdu ani sa jej nepodriadia. Preto jediný spôsob, ako zaobchádzať s takýmito nefalšovanými antikristami, je odhaliť, rozlíšiť a potom odmietnuť takýchto ľudí. Je to úplne v súlade s pravdou-princípmi a s Božími úmyslami. To, že antikristi takto trýznia Boží vyvolený národ, je jasným dôkazom toho, že sa stavajú do konfrontácie s Bohom a súperia s Bohom o Jeho vyvolený národ. Závidia tým, ktorých nedokážu zavádzať a ovládať, a nenávidia ich. Nedokážu týchto ľudí získať, ale nedovolia ani Bohu, aby ich získal. Nehrajú takto v cirkvi úlohu satana, ktorý súperí s Bohom o Boží vyvolený národ a prináša mu škodu a skazu? Antikristi chcú držať Boží vyvolený národ, ktorý sa usiluje o pravdu, pod palcom, brániť Bohu, aby ho získal, a chcú tiež zavádzať všetkých, ktorí nasledujú Boha, a prinútiť týchto ľudí, aby nasledovali ich, čím zničia ich šance na spásu. Až potom dosiahnu svoj cieľ. Nie sú antikristi, ktorí ubližujú ľuďom, úhlavnými nepriateľmi Boha? Mali by ste byť schopní ich rozlíšiť.

Aké ďalšie prejavy majú antikristi? (Idú proti pracovným opatreniam a robia si veci po svojom.) Medzi týmto a budovaním svojho vlastného nezávislého kráľovstva a zákulisnými manipuláciami existujú určité podobnosti, ale je to zároveň ďalší konkrétny prejav. Ako si antikristi robia veci po svojom? (Zhora vydáva pracovné opatrenia, ktoré vyžadujú, aby Boží vyvolený národ rozlišoval falošných vodcov a antikristov, ale niektorí antikristi tieto pracovné opatrenia nezavádzajú. Namiesto toho používajú zámienku, že „iných môžete rozlíšiť, až keď dokážete rozlíšiť seba“, aby všetkých prinútili spoznať samých seba, čím bránia bratom a sestrám rozlišovať falošných vodcov a antikristov.) To je odporovanie pracovným opatreniam Zhora, ako aj robenie si vecí po svojom. Čo ešte? (Antikristi majú vlastné predstavy o pracovných opatreniach Zhora. Navonok sa zdá, že sú schopní tieto opatrenia zavádzať a že o nich hovoria v duchovnom spoločenstve s bratmi a sestrami, ale nikdy tieto veci nesledujú ani sa na ne nepýtajú, a potom ich jednoducho ignorujú.) To, že si antikristi robia veci po svojom, predovšetkým znamená, že bez ohľadu na to, akú prácu Zhora usporadúva alebo akú prácu Zhora vyžaduje od tých dole, aby ju uskutočnili, antikristi ju odložia bokom, ignorujú ju, neodovzdajú ju ďalej a neuskutočnia ju, a potom robia to, čo chcú, čo sú ochotní robiť a čo im prinesie úžitok. Napríklad pri vydávaní kníh Božích slov má mať podľa cirkevných princípov distribúcie kníh knihu každý, kto žije normálnym cirkevným životom. Keď to však vidí antikrist, pomyslí si: „Knihu pre každého? Nebolo by to pre mňa nevýhodné? Nemôže to byť jedna kniha na osobu – túto prácu musím vykonať a uskutočniť na základe toho, čo si o mne každý človek konkrétne myslí. Nemalo by ísť len o to, či niekto žije normálnym cirkevným životom, ale o to, kto zvyčajne dáva viac na obetách. Bez výnimky, ľudia, ktorí nedávajú žiadne obety, alebo tí, ktorí sú chudobní, by nemali dostať knihu. Ak ma o ňu budú prosiť a vysolia nejaké peniaze, potom sa na základe ich správania rozhodnem, či im ju dám alebo nie.“ Je toto robenie vecí podľa princípov? Čo robia? Robia si veci po svojom. Robiť si veci po svojom znamená stanovovať si vlastné pravidlá mimo existujúcich pracovných opatrení, konať podľa týchto pravidiel vo svojom miestnom kostole, vôbec nezavádzať pracovné opatrenia a princípy vyžadované Božím domom a namiesto toho konať podľa vlastných zámerov a cieľov. Zdanlivo knihy distribuovali a zdá sa, že táto úloha bola splnená. Ale čo bolo ich podkladom na to, aby to urobili? Nebolo to založené na pracovných opatreniach Božieho domu ani na cirkevných predpisoch, bolo to založené na ich vlastných pravidlách, ich vlastných postupoch. To je robenie si vecí po svojom. Neprejavujú vôbec žiadnu podriadenosť voči pracovným opatreniam Božieho domu; nie sú schopní ich prísne zavádzať ani vykonávať a namiesto toho tajne zavádzajú mnoho vlastných pravidiel a predpisov, ktoré praktizujú a uskutočňujú v rámci svojho miestneho kostola. To nie je len budovanie svojho vlastného nezávislého kráľovstva, je to ešte viac robenie si vecí po svojom. Inými slovami, keď zavádzajú pracovné opatrenia vo svojom miestnom kostole, sú to ich vlastné opatrenia, niečo iné ako pracovné opatrenia, ktoré vydalo Zhora a ktoré sú zavedené v iných kostoloch. Navonok to urobili len formálne, prijali pracovné opatrenia a prečítali si ich, ale majú svoje vlastné metódy na ich konkrétne zavedenie. Jednoducho ignorujú pracovné opatrenia Božieho domu a otvorene ich porušujú. To sa nazýva robenie si vecí po svojom. Prečo si antikristi robia veci po svojom? (Chcú mať v cirkvi moc a chcú mať vo všetkom posledné slovo.) Správne. Chcú len držať moc; hľadajú a chopia sa každej príležitosti, aby získali moc a ovládali ostatných, aby ich ostatní brali vážne, poslúchali ich a báli sa ich. Chcú používať svoje rôzne praktiky na ovládanie ostatných, aby každý vedel, že na tomto mieste držia moc len oni a nikto iný, že je jednoducho nemožné, aby iní nešli cez nich, aby ich obišli, a že ich nikto nemôže prekonať. Predovšetkým chcú ovládať Boží vyvolený národ a chopiť sa moci. Je veľmi jasné, že keď sa antikristi takto správajú, neriešia veci podľa pravdy-princípov ani požiadaviek Božieho domu. Nie je to niečo, čo by mal robiť vodca alebo ktokoľvek, kto normálne koná svoju povinnosť. Takže, keď antikristi vykazujú tento prejav, mali by byť orezaní? Mali by byť odhalení a odmietnutí? (Áno.)

Aké sú niektoré ďalšie prejavy antikristov? (Antikristi kradnú obety, míňajú peniaze Božieho domu na vlastné potešenie a vyžívajú sa v osobitných privilégiách.) Vyžívanie sa v osobitných privilégiách je jeden konkrétny prejav. Vo chvíli, keď antikrist získa postavenie, je na nezastavenie – ostatných ľudí vníma ako veci, po ktorých možno šliapať, a pri všetkom, čo robí, chce na seba strhnúť všetku pozornosť a vyťažiť zo všetkého maximum. Usiluje sa mať navrch vo všetkom, čo robí, aj vtedy, keď rozpráva. Nech sedí na akomkoľvek mieste, chce, aby bolo výnimočné. Nech sa mu v Božom dome dostane akéhokoľvek zaobchádzania, chce, aby bolo lepšie než to, čo dostane ktokoľvek iný. Chce, aby si ho všetci cenili viac a mali o ňom vyššiu mienku než o komkoľvek inom. Keď nemá postavenie, chce ho uchmatnúť, a len čo postavenie má, stane sa neuveriteľne arogantným. Každý, kto s ním hovorí, musí k nemu vzhliadať, nikto nemôže kráčať vedľa neho, ale musí zostať jeden alebo dva kroky pozadu; nikto s ním nemôže hovoriť príliš nahlas ani príliš tvrdo, použiť nesprávne slová ani sa na neho nesprávne pozrieť. Na každom bude hľadať chyby a ku každému bude mať pripomienky. Nikto ho nemôže uraziť ani kritizovať; namiesto toho musia byť k nemu všetci úctiví, podlizovať sa mu a lichotiť mu. Keď raz antikrist získa postavenie, všade, kam ide, koná svojvoľne a svojhlavo a predvádza sa, aby si ho ostatní vážili. Nielenže sa vyžíva v postavení a skutočne si cení úctu druhých, ale sú pre neho obzvlášť dôležité aj materiálne pôžitky. Chce bývať u hostiteľov, ktorí poskytujú najlepšie zaobchádzanie. Bez ohľadu na to, kto je jeho hostiteľom, má osobitné požiadavky na to, čo bude jesť, a ak jedlo nie je dosť dobré, nájde si príležitosť svojho hostiteľa orezať. Odmieta prijať akékoľvek podpriemerné pôžitky – jeho jedlo, oblečenie, ubytovanie a doprava musia byť nadštandardné, priemer jednoducho nestačí. Nedokáže prijať veci, ktoré sú rovnaké ako to, čo dostávajú bežní bratia a sestry. Ak ostatní vstávajú o piatej alebo šiestej ráno, on vstane o siedmej alebo ôsmej. Najlepšie jedlo a veci musia byť rezervované pre neho. Dokonca aj obety, ktoré ľudia dávajú, si musí najprv prebrať on; nechá si všetko, čo je pekné alebo cenné alebo čo mu padne do oka, a zvyšky nechá pre cirkev. A je tu ešte jedna, tá najodpornejšia vec, ktorú antikristi robia. Čo je to? Keď raz získajú postavenie, ich chuť rastie, ich obzory sa rozširujú a naučia sa užívať si, po čom sa u nich vyvinie túžba míňať peniaze, konzumovať, a následne chcú mať pre seba všetky peniaze, ktoré cirkev používa na svoju prácu, aby ich rozdeľovali, ako sa im zachce, a ovládali ich podľa svojich želaní. Antikristi sa obzvlášť vyžívajú v tomto druhu moci a v tomto druhu zaobchádzania, a keď už moc majú, chcú sa podpisovať na všetko, napríklad na všetky šeky a rôzne dohody. Chcú si užívať ten pocit neustáleho čmárania svojho podpisu perom, pocit mrhania peniazmi, akoby to bola voda. Keď antikrist nemá postavenie, nikto u neho nevidí tieto prejavy, ani to, že je týmto typom človeka, že má takýto druh povahy, že by robil také veci. Ale len čo získa postavenie, všetko sa to odhalí. Ak je zvolený ráno, už popoludní je neuveriteľne arogantný, dvíha nos dohora, hlava sa mu nafukuje a neberie ohľad na obyčajných ľudí. Zmena nastane veľmi rýchlo. Ale v skutočnosti sa nezmenil – len bol odhalený. Nasadí tieto arogantné spôsoby a čo ide robiť? Chce žiť z cirkvi, oddávať sa výhodám postavenia. Kedykoľvek niekto prestrie stôl s chutným jedlom, začne sa ním napchávať, pričom sa dožaduje výživových doplnkov, aby si udržiaval to svoje smradľavé telo. To, že sa antikristi vyžívajú v osobitných privilégiách, sa stáva často; existujú len rozdiely v miere závažnosti. Keď sa akýkoľvek človek, ktorý lipne na telesných pôžitkoch, stane vodcom, chce sa vyžívať v osobitných privilégiách. Toto je povaha antikristov. Vo chvíli, keď získajú postavenie, stanú sa úplne inými. Všetky pôžitky a osobitné zaobchádzanie, ktoré prichádzajú s postavením, držia pevne a bezpečne v hľadáčiku, vo svojom zovretí, a nepustia ani kúsok, neuvoľnia zovretie ani o vlások, nedovolia, aby im unikla ani troška. Ktorý z týchto prejavov a praktík antikristov je konaním v súlade s pravdou-princípmi? Ani jeden jediný. Každý jeden z nich je nechutný a odporný na pohľad; nielenže ich praktiky a prejavy nie sú v súlade s pravdou-princípmi, ale určite nemajú ani štipku svedomia, rozumu či zmyslu pre hanbu. Keď majú antikristi postavenie, okrem toho, že bezohľadne páchajú zlé skutky a pracujú na svojej vlastnej moci a postavení, nielenže nerobia nič, čo by prospievalo práci cirkvi alebo vstupu bratov a sestier do života, ale tiež sa vyžívajú vo výhodách postavenia, telesných pôžitkoch a v tom, že k nim ľudia vzhliadajú a uctievajú ich. Niektorí antikristi si dokonca nájdu ľudí, aby im slúžili – čaj, ktorý pijú, si nechávajú priniesť inými, oblečenie, ktoré nosia, si dávajú prať iným, a dokonca majú osobitného človeka, ktorý im drhne chrbát, keď sa kúpu, a niekoho, kto ich obsluhuje pri jedle. Čo je ešte horšie, niektorí majú dokonca stanovený jedálny lístok na každé z troch denných jedál a okrem toho chcú užívať výživové doplnky a nechávajú si vyvárať najrôznejšie druhy polievok. Majú antikristi hanbu? Nie, nemajú! Povedali by ste, že je tak trochu zhovievavé takýto typ človeka jednoducho len orezať? Dosiahne sa orezaním to, že pocíti hanbu? (Nedosiahne.) Ako sa teda dá tento problém vyriešiť? Je to celkom jednoduché. Po orezaní ho odhaľte a dajte mu vedieť, čo je zač. Bez ohľadu na to, či sa tomu podvolí, mal by byť prepustený a všetci by ho mali odmietnuť. Keď odhalíte antikrista, dokážete ho odmietnuť? Odvážite sa vystúpiť, aby ste ho nahlásili a odhalili? (Áno.) Naozaj sa odvážiš, alebo nie? Keď ti teraz ostatní kryjú chrbát, odvážiš sa vystúpiť a odhaliť ho, ale budeš mať tú odvahu aj bez podpory? Tam, kde si teraz, je bezpečne, nevládne tam veľký červený drak, a tak si myslíš: „Čoho sa mám báť? Nie je to len antikrist? S Bohom ako našou oporou mám odvahu antikrista odhaliť a nebojím sa!“ V krajine veľkého červeného draka je to však iné. Ak odhalíš antikrista a on stratí svoje postavenie, potom sa odváži ťa trýzniť, zapredať a vydať ťa do rúk autorít. Odvážil by si sa ho stále odhaliť? (Možno nie.) Možno nie. Tvoj postoj sa okamžite zmení; v tom prostredí by si sa ho neodvážil odhaliť. Je teda správne neodvážiť sa ho odhaliť? Nie je to správne, nemáš svedectvo a znamená to, že nie si víťaz; nie je to niečo, čo by mal hovoriť nasledovník Boha. Predpokladajme, že mlčíš, ale tvoje srdce znova a znova kričí: „Ty antikrist, ty diabol a satan, ja ťa odhalím. Použijem múdrosť, aby som ťa odmietol a odstránil ťa z cirkvi! Nie si hoden prebývať v Božom dome, si diabol, si satan! Hoci ťa slovami verejne neodhalím, z hĺbky srdca ťa odmietam. Vyhľadám viac bratov a sestier, ktorí rozumejú pravde, a spoločne ťa odmietneme. Neprijmeme tvoje vedenie ani tvoju manipuláciu!“ Je toto správny spôsob konania? (Áno.) Prostredie môže byť nepriaznivé a verejné odhalenie antikrista ťa môže vystaviť nebezpečenstvu, ale Božieho poverenia, pravdy-princípov a svojej povinnosti sa nemôžeš vzdať ani ich zanechať. Pokiaľ ide o tých antikristov, ktorí sa vyžívajú v osobitných privilégiách, ktorí si bezostyšne užívajú výhody postavenia, mali by sme ich odmietnuť a nedovoliť im, aby sa stali parazitmi v Božom dome alebo aby ubližovali ďalším bratom a sestrám alebo ich zavádzali. Mali by sme ich odstrániť. Zdroje Božieho domu nie sú na to, aby živili takýchto parazitov. Nie sú hodní jesť v Božom dome, ani nie sú hodní užívať si všetko v Božom dome. Prečo je to tak? Pretože sú to diabli a zaslúžia si byť odmietnutí. Toto je ďalší prejav antikristov – vyžívanie sa v osobitných privilégiách, bezostyšné vyžívanie sa v osobitných privilégiách. Bez toho, aby čímkoľvek prispeli, len čo získajú vedúce postavenie, chopia sa moci, oddávajú sa výhodám svojho postavenia a nútia bratov a sestry, aby im varili a kupovali chutné jedlo, pričom ich okrádajú o ťažko získaný majetok a vymáhajú od nich peniaze a veci. Pre nich je to samozrejmosť, neoceniteľná príležitosť, šanca, ktorá sa už nebude opakovať. Nie je toto spôsob, akým uvažuje diabol? Aké bezostyšné uvažovanie. Tento typ človeka by mal byť bratmi a sestrami orezaný, odhalený a odmietnutý.

Aké sú niektoré ďalšie prejavy antikristov? Je klamanie tých, ktorí sú nad nami a pod nami konkrétnym prejavom? (Áno.) Antikristi sú vo svojej podstate podlí, v ich srdci nie je čestnosť, láska k pravde ani láska k pozitívnym veciam. Často žijú v tmavých kútoch – nekonajú s postojom čestnosti, nehovoria pravdivo a majú podlé a zradné srdce voči iným ľuďom aj Bohu. Chcú klamať iných ľudí aj Boha. Neprijmú dohľad iných a podrobné skúmanie Bohom už vonkoncom nie. Keď sú medzi ľuďmi, nikdy nechcú, aby niekto vedel, čo si v hĺbke duše myslia a čo plánujú, čo sú za ľudia a aký postoj prechovávajú k pravde a tak ďalej; nechcú, aby o čomkoľvek z toho ostatní vedeli, a chcú oklamať aj Boha, zatajiť to pred Ním. Preto keď antikrist nemá postavenie, keď nemá príležitosti manipulovať so situáciou v skupine ľudí, nikto v skutočnosti nedokáže prísť na to, čo sa skrýva za jeho slovami a činmi. Ľudia sa budú zamýšľať: „O čom každý deň premýšľa? Sú za vykonávaním jeho povinnosti nejaké úmysly? Odhaľuje skazenosť? Cíti voči ostatným závisť alebo nenávisť? Má voči iným ľuďom nejaké predsudky? Aké sú jeho názory na to, čo hovoria ostatní? Čo si myslí, keď sa stretne s určitými vecami?“ Antikrist nikdy nedovolí ostatným, aby vedeli, čo sa s ním v skutočnosti deje. Aj keď vyjadrí pár slov o svojom názore na niečo, bude nejasný a nejednoznačný, bude hovoriť dookola, aby ostatní nevedeli, čo sa snaží oznámiť, a nevedeli, čo chce povedať alebo čo sa snaží vyjadriť, čím všetkých zanechá zmätených. Keď takí ľudia získajú postavenie, začnú svoje správanie v prítomnosti ostatných ľudí ešte viac utajovať. Chcú chrániť svoje ambície, svoju povesť, svoj imidž a svoje meno, svoje postavenie a dôstojnosť a tak ďalej. Preto nechcú otvorene hovoriť o tom, ako veci robia, ani o pohnútkach, ktoré pri tom majú. Dokonca aj keď urobia chybu, odhalia skazenú povahu alebo keď sú pohnútky a úmysly za ich konaním nesprávne, nechcú sa otvoriť a dovoliť, aby to ostatní zistili, a často si nasadzujú masku nevinnosti a dokonalosti, aby oklamali bratov a sestry. A čo sa týka tých Zhora a Boha, hovoria len pekne znejúce veci a často používajú klamné taktiky a lži, aby si udržali vzťah s tými Zhora. Keď podávajú správy o svojej práci tým Zhora a rozprávajú sa s tými Zhora, nikdy nehovoria nič nepríjemné, aby nikto nemohol odhaliť žiadnu z ich slabých stránok. Nikdy nespomenú, čo spravili dole, žiadne otázky, ktoré sa v cirkvi vyskytli, problémy ani chyby vo svojej práci a ani veci, ktorým nedokážu porozumieť a do ktorých nevidia. Nikdy sa na tieto veci nepýtajú a nehľadajú ich u tých Zhora, namiesto toho len prezentujú obraz a dojem, že sú vo svojej práci kompetentní a že svoju prácu dokážu plne prevziať. Žiadne problémy, ktoré existujú v cirkvi, nehlásia tým Zhora a bez ohľadu na to, aké chaotické veci sa môžu v cirkvi diať, závažnosť nedostatkov, ktoré sa objavili v ich práci alebo čo presne robili dole, opakovane to všetko zatajujú a snažia sa, aby tieto veci tí Zhora nikdy nezachytili a nedopočuli sa o nich, dokonca idú tak ďaleko, že ľudí, ktorí sú s týmito záležitosťami spojení alebo ktorí o nich vedia pravdu, presúvajú na vzdialené miesta v snahe utajiť, čo sa v skutočnosti deje. Čo sú to za praktiky? Čo je to za správanie? Je to druh prejavu, ktorý by mal mať človek usilujúci sa o pravdu? Je veľmi zrejmé, že nie. Takto sa správa démon. Antikristi sa budú zo všetkých síl snažiť utajiť a zakryť všetko, čo by mohlo mať vplyv na ich postavenie alebo povesť, a pred ostatnými ľuďmi a pred Bohom to budú tajiť. Je to klamanie tých, ktorí sú nad nimi a pod nimi. Často hovoria tým pod nimi: „Zhora si ma tak vysoko cení a tak veľmi si ma váži. Zhora mi pridelil také a také úlohy a zveril mi takú dôležitú prácu. Naozaj sa o mňa dobre stará, dáva mi smerovanie pre moju prácu a skutočne prevzal zodpovednosť aj za môj život. Zhora ma orezal kvôli takým a takým záležitostiam a ja som to prijal takým a takým spôsobom a moje porozumenie toho je také a také. Pozrite sa, ako veľmi ma boh miluje – osobne ma orezal a osobne mi poskytol vedenie v mojej práci.“ A pred Zhora sa tvária, že preberajú veľkú zodpovednosť za svoju prácu, že sa hlboko starajú o bratov a sestry a že plne oddávajú svoje srdce a silu, ale nikdy nepovedia ani slovo o tom, že brat alebo sestra im predložili iný nápad alebo názor, ani o žiadnych nedostatkoch či odchýlkach v ich práci. Robia všetko, čo je v ich silách, aby udržiavali dobré vzťahy s tými pod nimi, zatiaľ čo sa zo všetkých síl snažia zatajiť rôzne skutočnosti o sebe pred Zhora, vydesení z toho, že budú prepustení, ak Zhora zistí, čo sa s nimi v skutočnosti deje. Nie je toto klamanie tých, ktorí sú nad nimi a pod nimi? Vo chvíli, keď antikrist uchopí moc, robí absolútne všetko, čo môže, aby udržal skutočnosť o sebe skrytú, aby nikto nemohol prehliadnuť jeho skutočný stav, jeho reálnu situáciu alebo jeho skutočnú ľudskú prirodzenosť či pracovné schopnosti. Používa najrôznejšie taktiky a prostriedky, aby tieto veci skryl, aby mohol získať pevnú pôdu pod nohami a navždy si užívať svoju moc a výhody postavenia. Klamanie tých, ktorí sú nad nami a pod nami, je niečo, čo robia len antikristi. Je to v súlade s pravdou-princípmi? Je to prejav, ktorý by mal mať niekto, kto slúži Bohu? Je to prejav, ktorý by mal mať niekto, kto sa usiluje o pravdu? (Nie.) Takže, keď má antikrist tento druh prejavu, tento druh povahy, mal by byť orezaný? (Áno.)

Práve sme hovorili o šiestich dôvodoch, prečo sú antikristi orezávaní. Prvým bolo budovanie svojich vlastných nezávislých kráľovstiev; druhým zapájanie sa do zákulisných manipulácií; tretím trýznenie ľudí; štvrtým robenie si vecí po svojom; piatym vyžívanie sa v osobitných privilégiách; a šiestym klamanie tých, ktorí sú nad mini a pod nimi. Sú ešte nejaké ďalšie? (Šírenie kacírstva a bludov na zavádzanie bratov a sestier.) (Nikdy nevyvyšovanie Boha ani nesvedčenie o Ňom, a namiesto toho vždy svedčenie o sebe a šírenie slov a učení na zavádzanie ľudí.) (Súdenie, útočenie a nenávisť voči človeku, ktorého používa Duch Svätý.) Ktorá z týchto troch vecí je svojou podstatou relatívne blízka tým šiestim dôvodom, o ktorých sme už diskutovali? (Vždy vyvyšovanie seba a svedčenie o sebe a nikdy nesvedčenie o Bohu.) Táto je svojou povahou pomerne vážna. Hneď po nej nasleduje útočenie na človeka, ktorého používa Duch Svätý, a jeho súdenie, a potom šírenie bludov na zavádzanie ľudí. Mali by existovať aj iné konkrétne prejavy antikristov, ale tieto viac-menej predstavujú všetko, takže dnes nemusíme zachádzať do zbytočných podrobností o každom z nich. To nie je zameraním dnešného duchovného spoločenstva; namiesto toho sa dnes zameriame na to, ako antikrist neprijíma orezávanie a ako mu chýba postoj pokánia, keď spácha niečo zlé, a namiesto toho šíri predstavy a verejne súdi Boha. Inými slovami, postoj antikrista po tom, čo bol orezaný, koreň tohto postoja a to, aká je v skutočnosti jeho povaha-podstata – to je ústredný bod, o ktorom by sme mali hovoriť v duchovnom spoločenstve. Ostatné veci, ktoré sme práve prebrali, sú menšie témy, ktoré s tým trochu súvisia. Keďže sme o nich už predtým diskutovali dostatočne podrobne, dnes sme o nich hovorili v duchovnom spoločenstve len v širšom a všeobecnom zmysle, pričom sme zhrnuli rôzne prejavy antikristov, o ktorých sme hovorili v duchovnom spoločenstve už predtým. Antikristi majú tieto prejavy, tieto povahy a podstaty a urobili tieto veci, takže musia byť orezaní a odmietnutí. Uznal by však skutočný antikrist, niekto, kto má podstatu antikrista, tieto veci, ktoré urobil, alebo to, že tieto jeho prejavy sú prejavmi antikrista? (Nie, neuznal.) Kedy si videl, že by satan a diabli uznali, že odporujú Bohu? Nikdy nepriznajú, že odporujú Bohu, a bez ohľadu na to, aké chyby urobili, nikdy nepriznajú, že sa mýlili. Začnime teda tému dnešného duchovného spoločenstva z pohľadu tejto podstaty antikristov.

II. Ako sa správajú antikristi, keď neprijímajú orezávanie

A. Odmietanie uznať, že urobili chybu

Bez ohľadu na to, akú veľkú chybu antikrist urobil, a bez ohľadu na to, koľko zla spáchal, keď je orezávaný, prvým správaním, ku ktorému sa uchýli, je, že úplne popiera, že urobil niečo zlé, a zúfalo používa klamné argumenty, aby sa obhájil. Práve v tom spočíva jeho chýbajúci postoj pokánia, keď urobí niečo zlé, ktorý sa spomína v jedenástom prejave antikristov. Antikristi nemajú postoj pokánia, takže čo si myslia v hĺbke duše? Prečo nemajú postoj pokánia? (Pretože veria, že neurobili nič zlé.) Správne. Antikristi vôbec nepriznávajú, že urobili niečo zlé. Sú teda schopní priznať, že sú antikristi? To je ešte ťažšie. Ak dokážeš vymenovať fakty na odhalenie antikrista, bude to schopný prijať? Bez najmenších pochýb to bude schopný prijať ešte menej. Z týchto prejavov môžeme vidieť, že podstatou antikrista je odolávanie Bohu a zrádzanie Boha a že jeho povaha je taká, že má odpor k pravde, nenávidí pravdu a nemá absolútne žiadnu lásku k pravde. Preto, keď sú antikristi odhalení a orezávaní, ako prvé začnú hľadať rôzne argumenty na svoju obranu, začnú hľadať najrôznejšie výhovorky, aby sa pokúsili dostať z kaše, a tak dosiahli svoj cieľ vyhnúť sa zodpovednosti, a aby sa im podarilo získať odpustenie. Antikristi sa najviac boja toho, že Boží vyvolený národ prekukne ich charakter, ich slabosti a chyby, ich Achillovu pätu, ich pravú kvalitu a pracovnú schopnosť – takže sa zo všetkých síl snažia pekne prezentovať, aby zakryli svoje nedostatky, problémy a skazené povahy. Keď je ich zlé konanie demaskované a odhalené, ako prvé si túto skutočnosť nepriznajú ani ju neprijmú, ani neurobia maximum pre to, aby svoje chyby odčinili či vynahradili. Namiesto toho sa snažia vymyslieť rôzne metódy, ako ich zakryť, aby balamutili a zavádzali tých, ktorí sú do ich konania zasvätení, aby Boží vyvolený národ nevidel pravú tvár veci, aby sa nedozvedel, ako ich konanie poškodilo Boží dom, ako veľmi narušili a vyrušili dielo cirkvi. Samozrejme, najviac sa boja toho, že to zistí Najvyšší, pretože keď sa to dozvie, bude sa nimi zaoberať podľa princípu, všetko sa pre nich skončí a určite budú vylúčení a vyradení. Keď je teda zlé konanie antikristov odhalené, ako prvé sa nezamyslia nad tým, kde pochybili, kde porušili princípy, prečo urobili, čo urobili, akou povahou sa nechali viesť, aké boli ich zámery, aký bol v tom čase ich stav, či za to mohla spurnosť alebo poškrvenenie ich zámerov. Namiesto toho, aby tieto veci rozobrali, ani nehovoriac o tom, aby sa nad nimi zamysleli, lámu si hlavu nad tým, ako zakryť pravdivé skutočnosti. Zároveň robia všetko pre to, aby sa obhájili a ospravedlnili pred Božím vyvoleným národom s cieľom ho obalamutiť, pričom veľké problémy vykresľujú ako malé a malé ako nepodstatné a blafovaním sa snažia dostať z problémov, aby mohli zostať v Božom dome, bezohľadne páchať prehrešky a zneužívať svoju moc, ďalej zavádzať a ovládať ľudí a dosahovať, aby ich obdivovali a robili, čo im prikážu, na uspokojenie svojich ambícií a túžob. Čo vlastne robia antikristi od začiatku do konca? Antikristi nerobia nič iné, len si lámu hlavu v snahe hovoriť a konať veci a zaneprázdňovať sa v záujme svojho vlastného postavenia a povesti, namiesto toho, aby prišli pred Boha modliť sa a priznať si svoje chyby a priestupky a spoznať svoje vlastné úmysly a skazené povahy. Taktiež nepriznávajú škodu, ktorú ich chyby spôsobujú práci cirkvi a bratom a sestrám. Namiesto toho v hĺbke srdca znova a znova horúčkovito pátrajú: „Kde presne som urobil chybu? Kde som nebol opatrný, a tým som dovolil, aby na mňa niekto získal páku? Kde som nevynaložil dostatočné úsilie alebo som veci plne nezvážil, čím som dopustil, aby sa niečo pokazilo a stalo sa dôvodom na kritiku alebo pákou, ktorá sa proti mne dá použiť?“ Znova a znova o týchto veciach premýšľajú a preberajú ich, neschopní jesť či spať. Ale antikrist nikdy o sebe neuvažuje ani sa nepozná, a už vôbec sa nemodlí k Bohu a nepriznáva, že urobil niečo zlé, a nehľadá odpovede na základe Božieho slova, nehľadá pravdy, ktoré by mal praktizovať, ani pravdu-princípy, ktoré by mal dodržiavať, a už vôbec nevyhľadáva bratov alebo sestry, ktorí rozumejú pravde, aby sa im otvoril v duchovnom spoločenstve a spolu s nimi hľadal pravdu na vyriešenie problémov. Keď čelí nejakej záležitosti, nehľadá ani sa nepodriaďuje, skôr sa snaží použiť všetky dostupné prostriedky, aby svoje problémy skryl, mysliac si, že čím menej ľudí o nich vie, tým lepšie, a že zachovanie si povesti a postavenia je tá najlepšia taktika. Srdcia antikristov sú takéto temné a sú plné vzdorovitosti a podlosti, pričom im chýba aj ten najmenší úmysel podriadiť sa Bohu. Antikristi vždy hľadajú spôsoby, ako uchrániť svoju povesť a postavenie pred poškodením. Bez ohľadu na to, kto s nimi hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde, aby ich podporil a pomohol im, neprijímajú to a myslia si: „Ja všetkému rozumiem, nepotrebujem vašu pomoc! Aj keď mám problémy, som lepší ako vy. Myslíte si, že mi môžete pomôcť s tým málom, čomu rozumiete? Naozaj tu preceňujete svoje schopnosti!“ Antikristi sú presne takíto arogantní a samospravodliví. Robia toľko zlých vecí, a predsa odmietajú priznať, že urobili čokoľvek nesprávne alebo že majú nejaké problémy. Vo svojich srdciach sú príliš neoblomní a jednoducho nebudú počúvať nič, čo ktokoľvek hovorí. Jediná vec, ktorú nemôžu pustiť z hlavy, je to, aký dopad budú mať ich činy neskôr na ich povesť a postavenie. Toto je vec, ktorá ich najviac trápi, a vec, na ktorej im najviac záleží.

Bez ohľadu na to, koľko nesprávnych vecí antikrist urobí, bez ohľadu na to, aké nesprávne veci urobí, či už je to zneužívanie prostriedkov, rozhadzovanie alebo zneužívanie Božích darov, alebo ak narúša a vyrušuje prácu cirkvi, robí v nej veľký neporiadok a vyvoláva Boží hnev, vždy zostáva pokojný, vyrovnaný a úplne bezstarostný. Bez ohľadu na to, aké zlo antikrist spácha alebo aké následky to spôsobí, nikdy pohotovo nepredstúpi pred Boha, aby vyznal svoje hriechy a činil pokánie ani nepredstúpi pred bratov a sestry s postojom, že sa obnaží a otvorí, aby priznal svoje previnenia, spoznal svoje priestupky a svoju vlastnú skazenosť a oľutoval svoje zlé skutky. Namiesto toho si láme hlavu, aby našiel rôzne výhovorky, ako sa vyhnúť zodpovednosti a hodiť vinu na iných, aby znovu získal svoju vlastnú tvár a postavenie. Nezáleží mu na práci cirkvi, ale na tom, či to nejako poškodí alebo ovplyvní jeho povesť a postavenie. Vôbec neuvažuje ani nepremýšľa o spôsoboch, ako nahradiť straty, ktoré svojimi priestupkami spôsobil Božiemu domu, ani sa nesnaží vyrovnať svoj dlh voči Bohu. To znamená, že nikdy neprizná, že je schopný urobiť niečo nesprávne alebo že urobil chybu. V srdci považujú antikristi iniciatívne priznanie chyby a úprimné vysvetlenie faktov za neschopnosť a hlúposť. Ak sa ich zlé skutky objavia a odhalia, antikristi si priznajú len chvíľkovú ľahkomyseľnú chybu, nikdy nie svoje vlastné zanedbanie povinnosti a nezodpovednosť, a pokúsia sa zvaliť zodpovednosť na niekoho iného, aby vymazali škvrnu zo svojho záznamu. V takýchto chvíľach sa antikristi nezaoberajú tým, ako nahradiť straty spôsobené Božiemu domu, ako sa otvoriť, priznať svoje chyby alebo to vysvetliť Božiemu vyvolenému národu. Zaoberajú sa hľadaním spôsobov, ako dosiahnuť, aby sa veľké problémy zdali malé a aby sa malé problémy zdali neproblematické. Uvádzajú objektívne dôvody, aby ich ostatní chápali a súcitili s nimi. Snažia sa zo všetkých síl, aby obnovili svoju povesť v mysliach iných ľudí, minimalizovali extrémne negatívny vplyv svojich priestupkov na nich samotných, nedovolili, aby z nich mali Zhora zlý dojem, a zabezpečili, aby Zhora nikdy neboli braní na zodpovednosť či prepustenie, aby Zhora vyšetrovali situáciu alebo aby ich riešili. Na obnovenie svojej povesti a postavenia, aby neboli poškodené ich vlastné záujmy, sú antikristi ochotní znášať hocijaké utrpenie a budú vymýšľať všetky možné metódy na vyriešenie akejkoľvek ťažkosti. Od samého začiatku ich priestupku alebo chyby nemajú antikristi nikdy v úmysle niesť akúkoľvek zodpovednosť za nesprávne veci, ktoré robia, nikdy nemajú v úmysle priznať, zdieľať v duchovnom spoločenstve, odhaliť alebo rozobrať motívy, zámery a skazené povahy za nesprávnymi vecami, ktoré robia, a určite nikdy nemajú v úmysle nahradiť škodu, ktorú spôsobia práci cirkvi, ani ujmu, ktorú spôsobia vstupu do života Božieho vyvoleného ľudu. Preto bez ohľadu na to, z akej perspektívy sa na vec pozeráte, antikristi sú ľudia, ktorí si tvrdohlavo odmietajú priznať svoje previnenia a radšej by zomreli, ako činili pokánie. Antikristi sú nehanební a majú hrošiu kožu nad všetku nádej na vykúpenie a nie sú nič menej ako živí satani. Bez ohľadu na to, aké veľké chyby v cirkvi urobia, vypínajú hruď a chodia so vztýčenou hlavou; je im to úplne ľahostajné, veria, že neurobili nič zlé, a nemajú ani najmenší úmysel kajať sa. Nikdy nevyronia ani slzu nad krivdami, ktoré spáchali, ani pre tieto veci nikdy nepociťujú smútok či výčitky svedomia. Naproti tomu cítia bolesť alebo smútok, ak sa neúmyselne odhalia, a dovolia tak väčšine ľudí vidieť ich pravú tvár a odmietnuť ich. Keď urobia chyby a ich činy spôsobia škodu Božiemu vyvolenému národu a poškodia prácu cirkvi, každým slovom, ktoré vyslovia, a všetkým, čo robia, sa nesnažia napraviť tieto chyby ani nahradiť straty, ale namiesto toho sledujú svoje vlastné úmysly a vymýšľajú všetky možné spôsoby, ako sa obhájiť, ako hrať divadlo a predvádzať sa. Robia to preto, aby viac ľudí videlo, že to, čo urobili, nebolo úmyselné, že boli len chvíľkovo nepozorní, aby tak mohli získať ich odpustenie, aby sa ich zastali a aby získali dôveru a priazeň Božieho vyvoleného národa, a tým dosiahli svoj cieľ – úplný návrat.

Niektorí antikristi po tom, čo ich orežú, neuvažujú o sebe, aby pochopili, prečo boli orezaní, v čom presne spočívala ich chyba v tej odhalenej veci a ako by to mali v budúcnosti napraviť. Namiesto toho zneužívajú to, že boli orezaní, a hovoria v duchovnom spoločenstve s inými o tom, ako prijali orezanie, ako sa z toho poučili, ako sa dokázali podriadiť a ako si získali uznanie Zhora po tom, čo nadviazali bližší kontakt so Zhora. Zároveň títo antikristi vytvárajú zdanie tým, že hovoria v duchovnom spoločenstve o tom, ako prijali orezanie, aby šírili svoju nespokojnosť a predstavy o Zhora, a zanechávajú v ľuďoch dojem, že Zhora nemajú pri orezávaní ľudí žiadne princípy, že Zhora orezávajú ľudí len tak náhodne, že nemajú súcit, neberú ohľad na pocity ľudí a neberú ohľad na ľudské slabosti, a že napriek tomu všetkému sa oni úplne podriadili a stále dokázali vynaložiť maximálne úsilie v práci, ktorá im prislúcha, nestali sa negatívnymi, slabými ani odolávajúcimi, ani sa nevzdali svojej povinnosti. Keď antikrist hovorí všetky tieto veci, nielenže to nevedie ľudí k tomu, aby sa podriadili pravde a ochotne prijali orezanie, ale naopak, spôsobuje to, že si ľudia vytvárajú predstavy a názory na Boha a majú sa pred Bohom na pozore, pričom sa u nich rozvíjajú pocity závisti, obdivu a rešpektu voči samotnému antikristovi. Keď nastanú tieto dva výsledky, to najdôležitejšie, čo ľudia prehliadajú, je to, akého priestupku sa antikrist dopustil, čo urobil zle a skutočnosť, že spôsobil straty pre prácu cirkvi, pre Boží dom, pretože nebol kompetentný vo svojej práci a ľahkovážne páchal zlé skutky. Toto je jedna z taktík antikrista – vzniesť falošné protiobvinenie, a tým zavádzať ostatných. Nikdy nespomenie skutočnosť, že priniesol toľko problémov práci Božieho domu a také veľké straty do životov bratov a sestier, pretože zanedbával svoju povinnosť, pretože bol hlúpy a nevedomý a pretože sa snažil založiť svoje vlastné nezávislé kráľovstvo. Nikdy tieto veci neprizná ani nerozoberie, nikdy nespomenie skutočnosti o týchto záležitostiach, nespomenie dôvod svojho prepustenia ani to, prečo bol orezaný. Hovorí len o tom, ako ho Zhora orezali, aké kruté toto orezanie zo strany Zhora bolo, aké tvrdé slová mu Zhora adresovali, koľko plakal, ako z neho urobili obetného baránka a koľko trpel, ako to napriek tomu ako vždy nevzdal a pokračoval v neochvejnom konaní svojej povinnosti. Má antikrist od začiatku do konca aspoň náznak postoja, že by uznal svoje pochybenie? Nemá. Keď o tom počujú hlúpi a nevedomí ľudia, ktorí nepoznajú skutočnú situáciu a nerozumejú pravde, pomyslia si: „Zhora nemajú žiadne princípy v tom, ako orezávajú ľudí. Bez ohľadu na to, ako dobre niekto robí svoju prácu alebo akú cenu platí, aj tak ho orežú, a potom nemôže ukázať žiadnu slabosť, musí sa len podriadiť.“ Po takomto výstupe v duchovnom spoločenstve a zavádzaní zo strany antikrista a po tom, čo vynaložil značné úsilie na robenie vecí, je výsledkom, ktorý dosiahne, vyvolanie nedorozumení a ostražitosti voči Bohu v srdciach ľudí, takže keď budú ľudia orezávaní, budú cítiť väčší odpor a odolávanie namiesto toho, aby boli schopní lepšie porozumieť Božiemu srdcu alebo boli schopní s radosťou sa podriadiť a prijať orezanie, a následne spoznať svoju vlastnú skazenú povahu, svoju hlúposť a nevedomosť a spoznať, kto skutočne sú. Spomenie antikrist počas celého takéhoto duchovného spoločenstva aspoň raz, čo urobil zle? Prejaví aspoň kúsok postoja, že priznáva svoje pochybenie? Ani v najmenšom. Počas celého procesu nikdy neuzná svoju vlastnú chybu. Počuli ste už niekedy o tom, že by nejaký antikrist po svojom prepustení priznal, že jeho chyba spôsobila stratu Božiemu domu? (Nie.) Ak by to bol antikrist, nepriznal by to. Už predtým sme hovorili o niekoľkých antikristoch, ako napríklad o tej „vodkyni“ a niekoľkých ďalších známych antikristoch, ktorých činy spôsobili straty na Božích obetách v desiatkach tisíc, ale nakoniec nikdy nepriznali, že by boli urobili čokoľvek zlé. Nepovedali ani slovo o tom, v čom pochybili, a namiesto toho sa len neustále sťažovali na to, ako s nimi ostatní nespolupracovali. Všetku zodpovednosť, pochybenia a vinu zvalili na plecia iných, zatiaľ čo si pripisovali zásluhy za všetky dobré veci, za všetko, čo sa urobilo správne, a za všetky správne rozhodnutia. Počas celých týchto incidentov, hoci boli hlavnými zodpovednými osobami, tvrdili, že všetky chyby urobili iní ľudia. Ak je to tak, čo potom robili oni? Antikristi spôsobujú straty Božiemu domu a zodpovednosť za to musia niesť iní ľudia. A predsa, kedykoľvek sa dosiahne čo i len najmenší úspech, antikristi sa okamžite objavia a tvrdia, že to urobili oni, a nevedia sa dočkať, kedy sa o tom dozvedia všetci v cirkvi, dokonca aj neverci. Keď urobia čo len najmenšiu chybu, ponáhľajú sa nájsť obetného baránka, aby sa zbavili zodpovednosti. Z veľkých problémov robia malé a z malých žiadne a snažia sa udusiť akékoľvek problémy v zárodku. Robia to preto, aby sa o tom nikto nedozvedel, aby na to všetci čo najskôr zabudli a nikto nevedel, čo sa v skutočnosti stalo, aby tak mohli okamžite získať späť úctu ostatných a rýchlo obnoviť svoje pôvodné postavenie a moc. Keď antikrist urobí niečo zlé, bez ohľadu na to, ako prakticky ho ľudia orežú alebo ako presne trafia klinec po hlavičke, bude odolávať, oponovať a úplne to odmietať, a aj keď existujú svedkovia alebo dôkazy, tvrdohlavo odmietne priznať svoje chyby a vo svojom srdci orezanie neuzná ani neprijme. Antikrist povie: „Aj keď som v tomto pochybil, boli do toho zapojení aj iní ľudia. Prečo neorezávajú ich, ale len mňa? Prečo sa zodpovednosť vyšetruje len u mňa a u nikoho iného?“ Bez ohľadu na to, ako veľmi je orezávanie v súlade s pravdou a realitou, bude mať pocit, že bol neprávom obvinený, že sa mu krivdí, že by sa s ním nemalo takto zaobchádzať po tom, čo toľko trpel a zaplatil takú veľkú cenu, a že by sa naňho nemali takto vrhnúť pre jednu malú chybu. Verí, že by nemal byť nútený prijať takýto druh orezávania. Ak ho orezáva bežný brat alebo sestra, okamžite sa bráni a vzdoruje, robí scény a prejavuje svoju horkokrvnosť, alebo sa dokonca odváži zdvihnúť proti nim ruku. Ak ho orezávajú Zhora, s nevôľou mlčí, ale vo vnútri cíti obrovskú krivdu. Je nespokojný a neochotný a často chrlí prekrútené argumenty a hovorí: „Asi mám len smolu, že ste sa o tom dozvedeli. V skutočnosti mnohí vodcovia na všetkých úrovniach a bratia a sestry robili také hrozné veci, o ktorých neviete, a ja som ten, koho chytili. Takú mám smolu!“ Bez ohľadu na to, ako ho Zhora alebo bratia a sestry orezávajú, nedokáže to jednoducho prijať tak, ako to je, nedokáže uznať pravdu o tej veci a prevziať zodpovednosť. Je to, akoby ho priznanie zodpovednosti a toho, čo sa skutočne stalo, malo zabiť. Nikdy neprizná, že pochybil, že je za danú vec zodpovedný, a už vôbec nie, že to spôsobilo veľkú stratu Božiemu domu. Nie je to povaha antikrista? (Je.) Toto je povaha antikrista.

Keď je antikrist orezaný za to, že urobil niečo zlé, neprijíma to a nepodriaďuje sa z hĺbky srdca, ani z toho nepochopí pravdu a pravdu-princípy, ktoré by mal dodržiavať. Nepriznáva ani, že aj on je schopný urobiť niečo zlé. Jeho hlavnou črtou je, že nie je presvedčený, neprijíma a nepriznáva. Antikristi sa takto správajú hlavne preto, lebo veria, že sú dokonalými ľuďmi, že nie sú schopní urobiť niečo zlé. V ich očiach sa mýli ten, kto im vytýka chybu – ten človek má nesprávny názor, má na vec iný pohľad a postoj. Antikristi si myslia, že ktokoľvek ich orezáva, robí to preto, lebo ešte nevidel ich silné stránky, že im robí napriek, hľadá na nich chyby a zámerne si ich vyberá za cieľ. Nie je toto druh povahy antikrista? (Áno.) Antikrist neprijme, že je za to orezávaný, ani nebude činiť žiadne pokánie, hlavne preto, že sa nikdy nevnímal ako niekto, kto môže robiť chyby – verí, že je dokonalý a on jediný nie je schopný robiť chyby. Podľa toho určite verí, že je spravodlivý, že je svätec. Keby skutočne uznal, že je skazený človek, potom by mal uznať, že má v sebe skazenosť, že je schopný robiť veci zle a keďže je človek, určite bude robiť chyby. Niektorí ľudia sa zdajú byť celkom nevinní, ale v ich ľudskej prirodzenosti je niečo, čo ľudia vo svojich predstavách považujú za silnú stránku, a to je súťaživosť a extrémna horlivá túžba vyniknúť nad ostatnými. Títo ľudia majú vynikajúce sebaovládanie a veľmi vysoké nároky na seba. Sú na seba veľmi prísni. Vo všetkom, čo robia, vyžadujú dokonalosť a to najlepšie, pričom nepripúšťajú ani najmenšiu chybu či prehliadnutie. Zároveň podvedome veria, že nemôžu urobiť chybu, pretože vo všetkom, čo robia, sú neuveriteľne opatrní, vedia veci skvele premyslieť a robia to mimoriadne dôkladne. Robia všetko bez akýchkoľvek chýb, pričom každú záležitosť dôkladne a dokonale zvážia. V dôsledku toho veria, že nikdy nepochybia. Keď sú orezávaní, najťažšie pre nich je prijať skutočnosť, že sú schopní urobiť chybu. Preto takíto ľudia nevedia o sebe uvažovať a nikdy to ani nerobia. Súťaživosť a horlivú túžbu vyniknúť nad ostatnými vo svojej ľudskej prirodzenosti považujú za pozitívne a dodržiavajú ich, akoby to boli pravda-princípy. Myslia si, že ak robia veci a vykonávajú svoju povinnosť na základe týchto princípov, nikdy sa nepomýlia. Aj keď sa chyby vyskytnú, vnímajú to ako vec perspektívy, ako fakt, že ľudia majú rôzne názory. Podľa nich to rozhodne neznamená, že urobili niečo zlé. Preto nezáleží na tom, kto ich orezáva, či je orezávanie alebo to, čo je odhalené, v súlade s faktami – neprijmú to. Ak zistia, že skutočne urobili niečo zlé, uznajú to? (Neuznajú.) Neuznajú to, okamžite stíchnu a budú tí poslední, kto by to kedy spomenul. Nikdy v živote to nevytiahnu. Ak antikrist narazí na niekoho, kto odhalí v jeho práci nejaké chyby alebo nedostatky, a vidí, že sa pred tým nemôže skryť, bude predstierať, že pátra po tom, kto chybu urobil, a nečakane sa po dlhom hľadaní zistí, že zodpovedný bol on. Ak niekto povie: „Ty si to urobil, nikto iný; len si na to zabudol,“ ako by na to antikrist reagoval? Čo by mal za týchto okolností urobiť normálny človek? Normálny človek, ktorý má hanbu, by mal očervenieť, cítiť sa zahanbene a trápne a okamžite to priznať so slovami: „Zabudol som na to. Urobil som to ja, bola to moja chyba. Rýchlo vymyslime, ako to napraviť a dať veci do poriadku, aby chyba nepretrvávala.“ Niekto s hanbou, svedomím a rozumom by okamžite svoju chybu uznal, potom ju vyriešil a napravil. Na druhej strane, antikrist je bez hanby. V okamihu, keď niekto zistí, že práve on sa dopustil chyby, v okamihu, keď ho niekto odhalí a niekto sa o tom dozvie, okamžite otočí a vymýšľa rôzne spôsoby, ako sa vyhnúť priznaniu chyby, ako sa vyhnúť prijatiu zodpovednosti za chybu – bude bezočivo klamať a obhajovať sa. Všetkým naokolo to bude pripadať trápne a nepríjemné, ale antikrist nebude cítiť vôbec nič. Z veľkých problémov urobí malé a z malých žiadne, a potom tú vec už nikdy nespomenie. V tejto veci sa odhalila jeho hlúposť, a tak bude otvorene svoju chybu popierať a klamať pred toľkými ľuďmi v snahe utiecť pred zodpovednosťou bez toho, aby mu tvár očervenela od hanby a bez toho, aby sa mu rozbúšilo srdce. Majú antikristi aspoň trochu hanby? (Nie.)

Niektorí antikristi sú tesne po prepustení plní krívd. Cítia stratu, že prišli o postavenie, že si ich už nikto neváži ani ich neobsluhuje a že už nemôžu využívať výhody postavenia. Majú pocit, že všetky tie obete, ktoré priniesli, a všetko ich predchádzajúce utrpenie nestálo za to, a ich srdcia sú naplnené pocitom nespravodlivosti. Nepociťujú však ani štipku viny za prejavy, ktoré ukázali pri orezávaní, ani za čokoľvek, čo urobili zle. Cítia, že je to nespravodlivé, ich srdcia sú plné krívd a sťažností, ako aj nedorozumení voči Bohu. Nielenže odmietajú uznať svoju chybu a neplánujú napraviť svoje pochybenie, prijať orezanie či prijať prepustenie, naopak, myslia si: „Boh nie je spravodlivý. Bez ohľadu na to, ako veľmi niekto trpel alebo akej veľkej nespravodlivosti bol vystavený, nemá to kde vyrozprávať. Je to také bolestivé! Ani na boha sa nedá spoľahnúť, nemám sa o koho oprieť. Aj keby som v budúcnosti naďalej konal povinnosť v božom dome, budem musieť postupovať s mimoriadnou opatrnosťou, nikomu sa nedá veriť.“ Sú plní ostražitosti a nedorozumení voči Bohu. Čo je to za povahu? Bez ohľadu na to, koľko vecí urobili zle, aké veľké straty spôsobili práci cirkvi alebo ako veľmi prácu cirkvi ohrozili, myslia si, že tieto veci možno jednoducho ignorovať a neprevezmú žiadnu zodpovednosť ani neuznajú žiadnu chybu na svojej strane. Namiesto toho vezmú akýkoľvek náznak svojej krivdy, akúkoľvek mizernú, bezcennú cenu, ktorú zaplatili, a neúmerne to zveličia, presvedčení, že to Boží dom ich sklamal a že Boh ich krivo obvinil. Strata, ktorú ich chyba spôsobila Božiemu domu, je v ich mysliach úplne bezvýznamná. Myslia si: „Netreba to počítať ani sa tým trápiť. Kto by to nazval stratou? Nepremrhá snáď každý vodca nejakú časť obiet? Ako to, že som jediný? Ktorý vodca nikdy nespôsobí žiadne straty božiemu domu? Čo sú božie obety? Tie peniaze patria všetkým, ak ich môžu míňať iní, prečo nie ja? Iní ich môžu premrhať, ale ja nie? Ak hovoríme o stratách spôsobených božiemu domu, iní spôsobujú oveľa väčšie ako ja. Prečo som jediný, kto je prísne orezávaný a prepustený? Pokiaľ ide o nekonanie v súlade s princípmi, ale ľahkovážne páchanie zlých skutkov, niektorí ľudia sú v tomto ohľade oveľa horší ako ja, tak prečo nie sú prepustení, keď sú orezávaní? Pokiaľ ide o platenie ceny, zaplatil som viac ako väčšina ľudí. Pokiaľ ide o úprimnosť, koho úprimnosť sa môže rovnať tej mojej? A čo kázne? Tých som predniesol viac ako ktokoľvek iný. A pokiaľ ide o porozumenie pravde, kto z nej rozumie toľko ako ja? Pokiaľ ide o prijatie orezávania zhora, kto ho prijíma viac ako ja? Pokiaľ ide o zanechanie, kto zanechal viac ako ja? Pokiaľ ide o pomoc bratom a sestrám a riešenie ich problémov, kto toho robí viac ako ja? Keď príde na naháňanie sa a prácu v cirkvi, nikto sa mi nevyrovná. Keď príde na to, za koho bratia a sestry hlasujú, koho podporujú a schvaľujú, kto dostáva viac hlasov ako ja?“ Vidíš, toto sú porovnania, ktoré robia antikristi. Práve keď čelia orezávaniu, antikristi hovoria iba o veciach, ktorých sa to týka. Keby si uznal všetky chyby, ktoré si urobil, a všetky pravdu-princípy, ktoré si porušil, keby si dokázal prijať orezávanie a podriadiť sa mu, keby si od tej chvíle konal na základe princípov a urobil všetko pre to, aby si nahradil straty, ktoré si práci cirkvi spôsobil, skúmal by Boží dom naďalej tvoje problémy? Odsúdil by ťa? Uvrhol by ťa do pekla? Je potrebné, aby si vynakladal toľko úsilia na vysvetľovanie a vyhováranie sa? Je potrebné, aby si sa stále takouto okľukou sťažoval na svoje krivdy? Mohlo by byť naozaj možné, že nemáš skazenú povahu a nie si schopný robiť chyby? Po vypočutí toľkých kázní stále nemáš poňatia, čo si v skutočnosti zač? Po tom, čo ťa trochu orežú, cítiš sa ukrivdený – keby si nepáchal žiadne zlo, kto by bol ochotný alebo kto by ťa chcel orezávať? Okrem toho, keby si nebol vodcom, ktorý nesie zodpovednosť, kto by bol ochotný ťa orezávať? Boh dáva ľuďom právo slobodne si vybrať, dovoľuje im žiť cirkevný život. Je ich vlastná vec, akou cestou sa vydajú a o čo sa usilujú. Nikto do toho nebude zasahovať. Ale práve teraz ako vodca v Božom dome, ako nadriadený, ak urobíš chybu, nebudú straty, ktoré to spôsobí Božiemu domu, drobnou záležitosťou. Ak povieš niečo zlé, nebude malý ani dopad, ktorý to bude mať na Boží vyvolený národ, pretože nesieš inú zodpovednosť ako bežný človek. Preto je úplne normálne, že ťa Zhora orezávajú. Robili by to Zhora, keby si nemal toto postavenie alebo neprevzal túto zodpovednosť? Koľko bežných veriacich Zhora orezávali? Pretože nesieš veľkú zodpovednosť a rozsah tvojej práce je tiež veľmi veľký, kedykoľvek urobíš chybu, má to veľmi veľký dopad, a tak budeš určite orezávaný. To je úplne normálne. Ak nedokážeš prijať ani orezávanie, si potom spôsobilý byť vodcom? Nie si na to spôsobilý, nie si spôsobilý na to, aby ťa bratia a sestry zvolili – nie si toho hoden! Keď urobíš chybu, nemáš ani odvahu prevziať za ňu zodpovednosť, uznať ju. Nemáš ani toľko rozumu, tak ako môžeš byť vodcom? Nie si spôsobilý a nie si hoden!

Práve preto, že majú podstatu antikristov, antikristi nedokážu uznať, že sa dopustili chyby, a tak, keď sú orezávaní, nie sú ochotní prevziať zodpovednosť ani hľadať pravdu-princípy. Vzhľadom na to, že nie sú ochotní robiť tieto veci a odmietajú uznať svoje pochybenie, sú schopní uviesť pravdu do praxe? Sú schopní vykonávať pracovné opatrenia Božieho domu? Rozhodne nie. Preto, keď je antikrist vodcom, okrem toho, že sa venuje vlastnému podniku, nemôže robiť nič, čo by prospelo práci Božieho domu, a nikdy nebude robiť veci podľa pravdy-princípov, ani nikdy nebude vykonávať prácu v súlade s pracovnými opatreniami Božieho domu. Či už je antikrist orezávaný za malú chybu alebo za veľký omyl, ktorý spôsobí veľké straty práci cirkvi, nie je schopný uznať svoju chybu a nemôže uznať, že sa dopustil priestupku a že v tejto veci dlhuje Bohu. Naopak, bez ohľadu na to, kedy to je, radšej by umrel, než by priznal, že má niečo spoločné so stratami, ktoré to spôsobilo, a neuzná, že nesie hlavnú zodpovednosť, že jeho konanie bolo nesprávne, že si vybral nesprávnu cestu, ani neprizná svoju chybu, že úmyselne páchal zlo, hoci si bol dobre vedomý pravdy, a už vôbec neprizná, že v tejto veci má nepopierateľnú zodpovednosť. Neprizná, že mal pri konaní nesprávne úmysly, že nedokázal s nikým spolupracovať, že konal svojvoľne a tvrdohlavo, že sa oddával výhodám postavenia, zanedbával svoju povinnosť a spôsobil straty práci Božieho domu. Namiesto toho, keď urobí chybu, pri každej príležitosti bude vysvetľovať, koľko trpel, že bol vo väzení, ale nikdy sa nestal Judášom, akú veľkú cenu zaplatil a akým veľkým prínosom prispel k práci Božieho domu. Tieto veci bude všade šíriť a vyhlasovať. Okrem zverejňovania svojich zásluh a ceny, ktorú zaplatil, bude tiež šíriť, že Boží dom sa mýlil a bol nespravodlivý, keď ho orezával, a v spôsobe, akým s ním zaobchádzal. Okrem toho, že mu chýba postoj pokánia, bude všade súdiť Boha a to, ako s ním Boží dom zaobchádzal. Ak viac ľudí uverí tomu, čo hovorí, ak sa ho viac ľudí bude snažiť obhajovať, uzná a prijme cenu, ktorú zaplatil pre Boží dom, a uverí, že Boží dom bol nespravodlivý a ukrivdil antikristovi v tom, ako s ním zaobchádzal, potom antikrist dosiahne svoj cieľ. Nikdy nezaváha pri robení týchto vecí, a už vôbec sa nebude krotiť. Nemá srdce, ktoré sa bojí Boha, a už vôbec nie úmysel kajať sa. Keď urobí niečo zlé, nielenže to odmieta uznať, naopak, snaží sa utiecť pred zodpovednosťou a zároveň sa viac obáva o svoj budúci konečný osud. Keď antikrist vidí, že jeho konečný osud je ohrozený, alebo počuje, že Boží dom už nebude rozvíjať ľudí, ako je on, v hĺbke srdca pocíti ešte väčšiu nenávisť voči ľuďom, ktorí ho orezali a odhalili, a voči ľuďom, ktorí spôsobili, že stratil tvár. Počas celého procesu orezávania sa antikrist vôbec nebude kajať. Ak naozaj zistí, že jeho postavenie a konečný osud nebudú isté, že jeho túžby a ambície sa nikdy nenaplnia, potom si vyhrnie rukávy a začne tajne šíriť svoje predstavy a negativitu. Bude súdiť bratov a sestry alebo vodcov na vyššej úrovni, ktorí ho orezali, a bude tiež súdiť a útočiť na človeka, ktorého používa Duch Svätý, tvrdiac, že nemal dôvod ho orezať, že mu vôbec nedovolil zachovať si tvár. Je jednoducho nerozumný. Tento druh človeka nedokáže pochopiť pravdu ani mať čo i len štipku bohabojného srdca, bez ohľadu na to, koľko kázní si vypočuje; nemôže mať ani svedomie alebo rozum, ktoré by mal mať, bez ohľadu na to, koľko rokov verí v Boha. Je naozaj úbohý a odporný! Od chvíle, keď je antikrist prísne orezávaný za svojvoľné páchanie zlých skutkov, nikdy neprizná, že urobil niečo zlé, a je tiež naplnený pocitom nespravodlivosti, zatiaľ čo sa sťažuje a súdi Boží dom za to, že je voči nemu nespravodlivý, a nakoniec začne otvorene šíriť svoje predstavy, odhodí zábrany a hlučne protestuje proti Božiemu domu, a napokon ho vypudia. Je v správaní antikrista v ktoromkoľvek z týchto štádií aspoň štipka normálnej ľudskej prirodzenosti? A čo svedomie a rozum? Existujú vôbec nejaké prejavy lásky k pravde a pozitívnym veciam? Je tam aspoň štipka bohabojného srdca? Nie, nič z týchto vecí tam nie je. Antikrist je odporný do krajnosti, bez hanby a úplne nerozumný! Keď už viac nemôže využívať výhody postavenia, odpíše sa ako beznádejný prípad a začne konať ľahkovážne. Bez ohľadu na to, aký je vo svojej práci neschopný a ako veľmi mu chýbajú pracovné schopnosti, stále si chce užívať výhody postavenia a úctu ostatných. Postavenie a povesť považuje za dôležitejšie ako svoj život, a bez ohľadu na to, akú veľkú chybu urobí, necíti vôbec žiadnu vinu. Je vôbec človekom? Je to vlk v rúchu baránka. Navonok nosí kožu človeka a vyzerá ako človek, ale vo vnútri nie je človekom. Je skutočne hodný opovrhnutia – je odporný a odpudzujúci!

B. Odmietanie uznať, že majú skazenú povahu

Keď je antikrist orezávaný, nielenže sa nekajá, ale šíri aj predstavy a verejne súdi. Prvý hlavný dôvod toho je, že odmieta uznať, že urobil niečo zlé. Aký je druhý dôvod? Je to ten, že antikrist neuznáva, že má skazenú povahu. Nie je to vážnejšie a konkrétnejšie ako odmietanie uznať, že urobil niečo zlé? Minimálne poznanie, ktoré by mal mať každý, kto prijíma Božie dielo, kto prijíma Boží súd a napomínanie, je najprv uznať, že ľudia sú skazení, že boli skazení satanom, že im chýba rozum a ľudská prirodzenosť, nevlastnia pravdu ani nepoznajú Boha a sú tými, ktorí sa vzpierajú Bohu. Iba antikristi by nikdy nepriznali, že sú príliš hlboko skazení a že skazení ľudia sú všetci zo satana, a už vôbec by nepriznali, že oni sami sú diabli a satani. Najmä v časoch, keď väčšina ľudí dokáže uvažovať o sebe, poznať samých seba a prijať orezávanie, antikristi nedokážu ani len priznať, že majú skazenú povahu – toto je vážny problém. Prečo hovorím, že je to vážne? Keďže antikristi nie sú schopní uznať pravdu a neveria, že Božie slová sú pravdou, odmietajú v hĺbke svojho srdca prijať čokoľvek, čo sa hovorí v Božích slovách. Niektorí ľudia hovoria: „Ako môžete povedať, že to odmietajú prijať? Priznali, že sú diabli a satani, že sú Božími nepriateľmi.“ Ako sa to dá považovať za priznanie? Aj neverec môže povedať, že nie je dobrý človek, ale počíta sa to ako priznanie, že má skazenú povahu? Nepočíta. Skutočné priznanie, že máš skazenú povahu, znamená najprv vedieť, akým človekom si. Znamená to tiež byť schopný v rôznej miere vztiahnuť na seba rôzne skazené povahy opísané Bohom a ďalej uznať rôzne skazené povahy, ktoré prejavuješ v rôznych stavoch. Nie sú to konkrétne prejavy? (Áno.) Ale antikrist tieto veci nemá, pretože neuznáva Božie slová – namiesto toho nimi pohŕda. Preto len počúva Božie slová, ktoré odhaľujú skazené povahy ľudstva, a to je všetko; nikdy o sebe neuvažuje, nerozoberá sa ani sa v hĺbke srdca neporovnáva s týmito slovami. Inými slovami, nerozoberá a neporovnáva svoje rôzne prejavy, úmysly, myšlienky a názory podľa týchto Božích slov; tieto veci vôbec nerobí. Čo znamená, že tieto veci nerobí? Znamená to, že pre neho sú tieto slová, ktoré Boh vyslovil, len jedným zo spôsobov vyjadrenia, iným uhlom pohľadu – sú len iným spôsobom opisu pováh, osobnosti, konania a podstaty človeka, v žiadnom prípade nie sú kritériom na definovanie pováh človeka. Toto je presný opis toho, ako antikristi nepovažujú Božie slová za pravdu. Antikristi majú v mysli len približné porozumenie Božieho odhalenia rôznych skazených pováh ľudstva, ale nikdy ho neprijímajú hlboko vo svojom srdci. Keďže ho neprijímajú, sú schopní, keď sa im niečo prihodí, použiť Božie slová na to, aby obmedzili svoju povahu, zmenili svoje konanie a vyriešili svoje nesprávne názory? Rozhodne nie. Antikristi neprijímajú pravdu, čo znamená, že nepriznávajú, že majú skazenú povahu. Napríklad arogancia – Božie slová odhaľujúce túto povahu hovoria o niektorých spôsoboch, ako sa prejavuje a odhaľuje v človeku. Človek, ktorý sa usiluje o pravdu a uznáva, že Božie slová sú pravda, bude posudzovať svoje vlastné správanie a povahu podľa týchto Božích slov. Bude tieto veci posudzovať znova a znova, a potom prizná: „Mám arogantnú povahu. Je to povaha, ktorú som odhalil, keď som urobil túto vec. Tieto moje myšlienky, činy a postoje sú arogantné. Tieto spôsoby, akými zaobchádzam s ostatnými, vykonávam svoju prácu a pristupujem k svojej povinnosti, sú arogantné.“ Nie je to uznanie, že Božie slová sú pravda? (Áno.) Božie slová považuje za štandard a používa ho na porovnanie so svojím vlastným správaním, a keď nájde prepojenie, nevedomky uzná, že má skazenú povahu, že všetko, čo Boh hovorí, je pravda a vôbec to nie je lož. Zatiaľ nehovorme o tom, či ľudia dokážu použiť Božie slová na vyriešenie svojej skazenej povahy po tom, čo uznali, že ju majú. Najprv hovorme len o tom, či ľudia uznávajú, že majú skazenú povahu. Pokiaľ ide o uznanie, väčšina ľudí, ktorí majú rozumnosť, svedomie a normálne myslenie, môže získať osvietenie a osvetlenie z Božieho slova, a potom nevedomky prijať Božie slová a povedať na ne „Amen“, uznať, že Božie slová sú pravda, a tým uznať, že sú skazenou ľudskou bytosťou a že majú skazené povahy, a tak padnúť pred Bohom na tvár. Keď už raz uznajú, že majú skazenú povahu, budú mať správny a vhodný postoj k Bohu, k pravde a najmä k orezávaniu. To znamená, že popri uznaní, že majú skazenú povahu, sa budú môcť pri orezávaní mimovoľne a podvedome zo srdca podriadiť tomuto orezávaniu a budú ochotní ho prijať. Sú dokonca ľudia, ktorí túžia po tom, aby ich ostatní prostredníctvom orezávania obmedzovali a disciplinovali, a celkom prirodzene si k orezávaniu vytvoria pozitívne pocity; majú k nemu pozitívny postoj. To sú normálni ľudia. Jediní nenormálni ľudia sú antikristi; takíto ľudia neprijímajú Božie slová, často nad nimi s opovrhnutím ohŕňajú nos a v srdci im sa im vzpierajú, súdia ich a odsudzujú. Preto majú rovnaký postoj k Božiemu odhaleniu a charakterizácii skazených pováh človeka. Aký je to postoj? Vezmime si napríklad, že Boh hovorí, že ľudia majú arogantnú povahu, a hovorí o jej konkrétnych prejavoch. Keď antikrist počuje o týchto konkrétnych prejavoch, nielenže to odmietne prijať, ale zachádza až k pohŕdaniu týmito konkrétnymi prejavmi, o ktorých hovorí Boh. Prečo by to robil? Pretože sa riadi logikou satana, teda postojom satana k pravde a pozitívnym veciam. Hovorí: „Ty tomu hovoríš arogancia, ale kto zo schopných ľudí nevystupuje okázalo? Kto z ľudí s vodcovským talentom nehovorí impozantne? Kto z ľudí s postavením nemá nejaké maniere? To nie je nič vážne. Všetky tieto veci sú v neveriacom svete úplne normálne, ale vy tu robíte z komára somára. A tiež, naozaj sa konanie bez diskusie s ostatnými počíta za aroganciu? Je to naozaj svojvôľa? Ľudia, ktorí sú schopní, by mali rozhodovať, a schopnosť sústrediť moc sa nazýva kompetentnosťou. Načo o veciach diskutovať s vami, obyčajnými ľuďmi? Čo vy viete? Takže ja nie som arogantný, som len kompetentný a schopný. Volá sa to mať vodcovské schopnosti a je to vrodený talent. Mám také veľké nadanie, že dokážem urobiť čokoľvek. Bez ohľadu na okolnosti alebo skupinu, v ktorej som, dokážem prevziať velenie – to znamená byť talentovaným jedincom! Po talentovaných jedincoch by sa nemalo šliapať, ani by nemali byť odhaľovaní. Namiesto toho by mali byť bez ohľadu na to, v akej skupine sú, odporúčaní, vyvyšovaní a poverovaní dôležitými úlohami! Keďže sú to schopní, talentovaní jedinci s vodcovskými schopnosťami, mali by mať vystupovanie vodcu, šéfa. Ak tieto veci potlačia, nie je to pretvárka?“ Používa toto prekrútené uvažovanie a tieto kacírstva na to, aby súdil a odsudzoval Božie odhalenie arogantnej povahy, takže bez ohľadu na to, čo povieš, nikdy neuzná rôzne prejavy skazených pováh opísaných a definovaných Bohom. Myslí si: „To, čo povedal Boh, je len jeden spôsob vyjadrenia vecí. Je to celkom pozitívne, ortodoxné a tradičné, ale nedá sa to definovať ako pravda. Hodí sa to len na niektorých ľudí. Napríklad niektorí ľudia sú celkom nevinní a nemajú žiadny talent, ani nie sú veľmi schopní či bystrí, a navyše nemajú žiadne vodcovské schopnosti. Ak nemajú vhodného partnera, musia sa pri konaní radiť s ostatnými, a ak to nerobia, nedokážu svoju prácu zvládnuť – to je druh človeka, na ktorého sa hodia božie slová.“ Všetky takéto tvrdenia sú satanské kacírstva a klamstvá.

Antikristi nikdy neveria, že Božie slová sú pravda, takže kedykoľvek ich počúvajú, robia to len naoko; sú presne ako farizeji, ktorí používajú Božie slová na to, aby si zachovali dekórum. Neprijímajú ich v hĺbke svojho srdca ani nerobia z Božích slov svoj život a cieľ svojho praktizovania. Preto, keď antikrist urobí chybu, neprizná, že urobil niečo zlé, keď ho za to orezávaš a odhaľuješ, a už vôbec to neprijme, keď ho orezávaš ohľadom povahy a podstaty, ktorú v tej veci odhalil. Tak, ako odmieta uznať, že urobil niečo zlé, aj keď antikrist odhalí skazenú povahu, vždy bude mať nejaký dôvod, nejakú výhovorku, nejaké vysvetlenie, aby poprel, že má skazenú povahu. Napríklad, keď v určitej záležitosti prejaví arogantnú povahu, povie, že sa ponáhľal, že zvolil nevhodné slová a trochu zvýšil hlas. Keď niekto povie, že v inej veci bol nečestný a nebol otvorený, povie, že väčšina ľudí má chabú kvalitu, takže keby povedal, čo sa deje, ostatní by mu nerozumeli a nesprávne by pochopili, čo povedal, a preto nebol otvorený. Bez ohľadu na to, akú skazenú povahu odhalí, vždy dokáže nájsť výhovorky a vysvetlenia. Celkovo vzaté, bez ohľadu na to, akú skazenú povahu odhalí, bez ohľadu na to, aká je zjavná alebo vážna, nikdy neprizná, že ide o skazenú povahu. Antikristi často klamú, hovoria jednu vec ľuďom do očí a inú za ich chrbtom, a nikto to nedokáže rozoznať a nikto nevie, kedy hovoria pravdu a kedy klamú. Nikdy však nepriznajú, že sú zradní ľudia, a nie čestní. Naopak, často sa ospravedlňujú a vysvetľujú, akí sú úplne nevinní, akí sú k ostatným obzvlášť úprimní, a keď má iný človek nejaké ťažkosti, ako veľmi mu chcú pomôcť z dobroty svojho srdca. Antikristi nielenže nepriznávajú, že majú skazenú povahu, ale neustále sa snažia vykresľovať v lepšom svetle, chvastajúc sa, akí sú dobrí a láskaví ľudia. Nielenže nepriznávajú, že majú skazenú povahu, ale zároveň sa chvastajú, ako skvele vedia narábať s ľuďmi, akí sú dobrí v získavaní priazne ľudí a získavaní si ľudských sŕdc. Chvastajú sa, akí sú strategickí a schopní, pokiaľ ide o konanie a rozprávanie medzi ľuďmi, ako ich nikto nemôže prekonať a prevýšiť, ako nikto nie je kompetentnejší na ich prácu. Keď antikrist zaplatí určitú cenu, dokáže kázať nejaké vznešené učenia a teórie a krátky čas robí niečo, čím zavádza ľudí a spôsobí, že si ho väčšina ľudí váži, potom si myslí, že úspešne zakryl svoju skazenú povahu a že sa mu podarilo dosiahnuť, aby ľudia jeho skazenú povahu ignorovali. Takže, na základe týchto prejavov antikristov a tohto druhu porozumenia a postoja, ktorý prechovávajú k svojej skazenej povahe, keď sú orezávaní, ich prvou reakciou bude vzdorovať a odolávať, robiť všetko pre to, aby očistili svoje meno. Okrem toho, že odmietajú uznať straty, ktoré spôsobili práci cirkvi, odmietajú tiež uznať skazenú povahu, ktorú v tej veci odhalili, a chybu, ktorej sa dopustili, hnaní svojou skazenou povahou. Vzhľadom na tento prejav a podstatu antikristov, je možné, aby dosiahli zmenu povahy? (Nie.)

Stretol som sa s niektorými antikristmi, ktorí robia chyby vo svojej práci, sú leniví, nevykonávajú svoju prácu a zanedbávajú konkrétne úlohy, pričom stále komandujú ľudí, ľahkovážne páchajú zlé skutky a robia si veci po svojom. Keď sú takíto antikristi za to orezávaní, navonok sa javia ako veľmi poddajní, ale v zákulisí sa vôbec nekajajú. Súdiac podľa ich nekajúcneho postoja, ani v najmenšom neprijali orezávanie. Súdiac podľa toho, že neprijímajú orezávanie, nikdy neskúmali, aké odhalenia skazených pováh majú. Namiesto toho po orezávaní pokračujú v tom, čo sa im zachce, robia si veci po svojom, zapájajú sa do zákulisných manipulácií, klamú tých, ktorí sú nad nimi a pod nimi, zakladajú svoje vlastné nezávislé kráľovstvá a vyžívajú sa v osobitných privilégiách bez toho, aby sa čo i len trochu zmenili. Prečo sa ani trochu nezmenia? Je to práve preto, že antikristi ani v najmenšom neuznávajú, že majú skazenú povahu, ani neprijímajú pravdu; takže skočia po príležitosti mať veľkú moc a čo najviac využívajú to, že tú moc majú, a potom využívajú ten čas na to, aby robili všetko, čo chcú, aby robili všetko pre to, aby páchali zlé veci, a aby narušovali prácu Božieho domu a podkopávali normálny poriadok Božieho domu. Zatiaľ čo si užívajú všetky druhy materiálnych výhod Božieho domu, nerobia vôbec žiadne dobré veci. Okrem toho, že robia nejakú povrchnú prácu, čo robia v tajnosti? Zvolávajú zhromaždenia, kážu slová a učenia a dokonca sa miešajú do nesúvisiacich záležitostí – okrem toho len komandujú ľudí. Nevykonávajú žiadnu z konkrétnych prác, ktoré im pridelili Zhora, a neobjavujú sa osobne, aby poskytli podrobný návod, dohľad alebo vedenie. Jednoducho rozkazujú ľuďom zhora a občas, keď naozaj nemajú na výber, sa objavia na pracovisku, aby niečo urobili a dali nejaké smerovanie. Je to len dočasný prejav zanietenia, a čoskoro potom ich nikde niet. Keď niekoho povýšia alebo vymenujú do funkcie, nikto nemôže povedať, že ten človek nie je dobrý, ani namietať, a antikristi prácu toho človeka nikdy nekontrolujú ani na ňu nedohliadajú. Bez ohľadu na to, aké zlé veci robí osoba, ktorú povýšili alebo vymenovali, nedovolia nikomu inému, aby ju odhalil, nikto ju nemôže prepustiť a nikto ju nesmie nahlásiť. Každý, kto túto osobu nahlási, sa stane ich protivníkom. Bez ohľadu na to, aké veľké straty spôsobí osoba, ktorú používajú, práci cirkvi, aké veľké vyrušenia jej spôsobí, antikristi urobia všetko pre to, aby ju ochránili, a ak sa im to nepodarí, potom sa poponáhľajú, aby sa od tej osoby dištancovali a rýchlo sa zbavili zodpovednosti. Nech robia antikristi čokoľvek, či už pred zrakmi ľudí alebo za ich chrbtom, úplne im chýba bohabojné srdce. Sú to pochybovači, démoni a živí satani a stále si bezostyšne želajú obsadiť pozíciu a užívať si výhody postavenia; sú to paraziti priživujúci sa na Božom dome. Sú dokonca aj takí, ktorí, keď boli orezaní a vidia, že si nebudú môcť udržať svoje postavenie, sa cítia skľúčení, sklamaní a skormútení. Prečo sa cítia skormútení? Prečo sa cítia skľúčení? Je to preto, že si nemôžu udržať svoje postavenie, ich šanca užívať si osobitné privilégiá a špeciálne zaobchádzanie je fuč, nikto si ich viac neváži a ich dni zahrávania sa s mocou sa skončili. Budú musieť začať robiť všetko sami – už nebudú mať možnosť len tak stáť a vydávať rozkazy. Necítia výčitky svedomia ani nie sú rozrušení z nepriaznivých následkov, ktoré priniesla ich skazená povaha. Namiesto toho sú rozrušení, ronia slzy a cítia stratu z toho, že si už nemôžu užívať výhody postavenia. Sú dokonca ľudia, ktorí po prepustení drzo žiadajú znova a znova o ďalšiu šancu. Povedzte Mi, môžu takíto ľudia dostať ďalšiu šancu? Čo majú v úmysle s tou šancou urobiť? Žiť z cirkvi, byť príživníkmi a konať ľahkovážne. Keby dostali ďalšiu šancu, spoznali by svoju vlastnú skazenú povahu? Dokázali by spoznať samých seba? (Nie.) Keby dostali ďalšiu šancu, získali by trochu zmyslu pre hanbu? Zmenil by sa ich charakter? S ďalšou šancou, začali by robiť veci podľa pravdy-princípov a už by sa nesnažili zakladať svoje vlastné nezávislé kráľovstvá? (Nie.) Nič z toho by neurobili – nie sú vari odpísaní? Keby ste boli orezaní a bola by to taká vážna vec, že by Zhora nemali inú možnosť, len vás prepustiť, čo by ste si mysleli? (Že by som mal byť naozaj prepustený, pretože moja prirodzenosť je taká podlá, urobil som toľko vecí, ktoré porušujú princípy a vzpierajú sa Bohu, spáchal som toľko zla a spôsobil som toľko strát práci cirkvi. Mal by som byť prepustený.) Človek, ktorý má rozum, by najprv uvažoval o sebe: „Čo som v tomto čase naozaj robil? Prečo som bol orezávaný? Bolo moje orezávanie za to, že som robil tie veci, a to, čo ten človek povedal, keď ma orezával, naozaj správne? Ako by som ich mal prijať? Ako by som mal pristupovať k tomuto orezávaniu?“ Potom by skúmal, čo skutočne urobil, či v jeho konaní boli nejaké prímesi ľudskej vôle, či v ňom bolo svedomie a rozum, či to, čo urobil, bolo v súlade s pravdou-princípmi, koľko z toho, čo urobil, bolo v súlade s Božími požiadavkami a koľko vecí urobil podľa svojej vlastnej vôle. Človek s rozumom by mal skúmať tieto aspekty, nie riešiť to, či stratil svoje postavenie, či bol k nemu Boží dom spravodlivý, čo si o ňom ľudia budú myslieť, ak nebude mať postavenie, alebo aké bude mať vyhliadky a konečný osud. Človek s rozumom by takéto veci neriešil.

Akí nehanební sú niektorí antikristi? Ak potom, čo sú títo antikristi prepustení, bratia a sestry už k nim nie sú takí úctiví, ak nie sú takí vrelí alebo milí, a sú namiesto toho chladní a ignorujú ich, títo antikristi to nedokážu zniesť. Prečo sú na tieto veci takí precitlivení, zatiaľ čo nie sú takí citliví na svoju skazenú povahu? Je to súčasť ich prirodzenosti? Majú dôstojnosť? Majú hanbu? (Nie.) Dve najvzácnejšie veci v ľudskej prirodzenosti sú hanba a čestnosť. V antikristovi nie je po týchto veciach ani stopy. Antikristi sú nehanební a bez ohľadu na to, ako veľmi odhaľujú skazené povahy alebo koľko zla páchajú, necítia absolútne nič, necítia žiadnu vinu, a predsa chcú naťahovať svoj pobyt a priživovať sa na Božom dome. Po tom, čo boli orezaní a odhalení, po tom, čo boli prepustení a už nemajú žiadne postavenie, stále chcú, aby sa k nim bratia a sestry správali s úctou a zdvorilosťou. Nie je to nerozumné? Hnusí sa Vám tento prejav antikristov? (Áno.) Každý človek pociťuje stratu, keď je orezaný, najmä ak je prepustený a stratí svoje postavenie. Cíti, že sa dostal do trápnej situácie a že bol pred ostatnými trochu zahanbený, a príliš sa hanbí niekomu ukázať na oči. Avšak človek, ktorý pozná hanbu, nebude chrliť skreslené argumenty. Čo znamená nechrliť skreslené argumenty? Znamená to byť schopný pristupovať ku všetkému správnym spôsobom bez toho, aby človek myslel a hovoril o veciach skresleným spôsobom, a aby namiesto toho čestne uznal veci, ktoré urobil zle, a pristupoval k tej záležitosti spravodlivo a rozumne. Čo znamená spravodlivé a rozumné? Znamená to, že keďže si bol za niečo orezaný, musí byť problém s tým, čo si urobil – bez ohľadu na to, akú máš skazenú povahu, povedzme len, že ak si v tejto veci pochybil, potom za ňu určite máš nejakú zodpovednosť; a keďže máš zodpovednosť, mal by si ju niesť a priznať, že si to urobil. Keď to uznáš, mal by si sa preskúmať a opýtať sa: „Akú skazenú povahu som v tomto odhalil? Ak som nebol poháňaný skazenou povahou, boli moje činy zmiešané s ľudskou vôľou? Bolo to spôsobené hlúposťou? Súviselo to s tým, o čo sa usilujem, s cestou, ktorou kráčam?“ Schopnosť takto sa skúmať sa nazýva mať rozumnosť, poznať hanbu, pozerať sa na veci spravodlivým, objektívnym spôsobom, spôsobom, ktorý zodpovedá skutočnosti. Práve toto antikristom chýba. Keď sú orezávaní, najprv si pomyslia: „Ako si mohol tak nemilosrdne orezať dôstojného vodcu, ako som ja, pred toľkými ľuďmi, a dokonca odhaliť moje zahanbujúce tajomstvo? Kde je moja prestíž vodcu? Nevyhladil si ju tým, že si ma orezal? Kto ma bude odteraz počúvať? Ak ma nikto nebude počúvať, ako môžem mať nejaké postavenie ako vodca? Neurobilo by to zo mňa len figúrku? Ako si potom budem užívať výhody postavenia? Nie je to snáď tak, že už si nebudem môcť užívať veci, ktoré obetovali bratia a sestry?“ Je táto myšlienka správna? Je v súlade s pravdou? Je opodstatnená? (Nie.) Je to nerozumnosť a chrlenie skreslených argumentov. Čo myslíš tou prestížou? Čo je to vodca? Snáď nie si bez skazenosti? Čo myslíš tým „odhaľovaním tvojho zahanbujúceho tajomstva“? Čo je tvoje zahanbujúce tajomstvo? Je to tvoja skazená povaha. Tvoja skazená povaha je rovnaká ako u kohokoľvek iného – to je tvoje zahanbujúce tajomstvo. Nie je na tebe nič iné, nie si nadradený ostatným. Boží dom len videl, že máš trochu kvality a dokážeš urobiť nejakú prácu, tak ťa povýšil a rozvíjal a dal ti zvláštne bremeno, trochu viac na plecia. Ale to vôbec neznamená, že keď máš postavenie, už nemáš skazenú povahu. A predsa sa toho antikristi chytajú a hovoria: „Teraz, keď mám postavenie, nemal by si ma orezávať, najmä nie pred toľkými ľuďmi, čo by umožnilo väčšine ľudí zistiť moju skutočnú situáciu.“ Nie je to skreslený argument? Kde sa dá tento prístup uplatniť? Vonku v spoločnosti, keď niekoho vyzdvihuješ, musíš ho vychvaľovať ako dokonalého a vytvoriť mu imidž dokonalosti bez najmenšej chybičky. Nie je to klamlivé? Urobil by to Boží dom? (Nie.) To robí satan a to vyžadujú aj antikristi. Satan nemá rozum a antikristom v tomto ohľade podobne chýba rozum. Nielen to, ale predkladajú skreslené argumenty a vznášajú prehnané požiadavky. Aby si ochránili svoje postavenie, žiadajú Zhora, aby dbali na to, ako sú orezávaní, pri akých príležitostiach sú orezávaní a aký tón sa používa. Je to nutné? Si skazená ľudská bytosť a orezávajú ťa za niečo, čo je reálne a pravdivé – prečo by sa to malo robiť nejakým konkrétnym spôsobom? Nebolo by tvoje vyzdvihovanie ubližovaním bratom a sestrám? Mal by si ty, zlý človek, byť vyzdvihovaný a mať chránené svoje postavenie, aby si mohol ľahkovážne páchať zlé skutky medzi tými dole a zakladať svoje vlastné nezávislé kráľovstvo? Bolo by to voči bratom a sestrám spravodlivé? Je to prejav zodpovednosti voči nim? To nie je spôsob, ako voči nim prejavovať zodpovednosť. Takže, ak sa antikrist takto správa, takto zmýšľa a kladie takéto požiadavky, je to číre chrlenie skreslených argumentov a úmyselné vyvolávanie problémov, pričom mu úplne chýba hanba. Keď je antikrist orezávaný za niečo, čo urobil zle, neprizná, že má skazenú povahu, ani neskúma, aká skazená povaha ho viedla k tomu, aby niečo také urobil. Po tom, čo vychrlí hromadu skreslených argumentov, nielenže sa odmieta skúmať, ale premýšľa aj o protiopatreniach. „Kto to nahlásil? Kto to prezradil Zhora? Kto nahlásil vodcom, že som to urobil? Musím zistiť, kto to bol, a dať mu lekciu. Musím ho na zhromaždeniach pokarhať a ukázať mu, aký som mocný.“ Keď je antikrist orezávaný, urobí všetko pre to, aby sa obhájil, aby našiel východisko, mysliac si: „Tentoraz som bol neopatrný a prezradil som sa, takže sa musím snažiť, aby sa to nabudúce nestalo, a skúsiť iný prístup, ako oklamať Zhora spolu s bratmi a sestrami dole, aby o tom nikto z nich nevedel. Keď urobím niečo správne, mal by som sa poponáhľať vystúpiť a pripísať si za to zásluhy, ale keď urobím chybu, musím rýchlo zvaliť zodpovednosť na niekoho iného.“ Nie je to nehanebné? Je to extrémne nehanebné! Keď je normálny človek orezávaný, hlboko vo vnútri si súkromne prizná: „Nie som dobrý – mám skazenú povahu. Nie je čo dodať. Musím nad sebou uvažovať.“ V tichosti sa rozhodne, že ak sa znova stretne s takouto situáciou, bude konať podľa toho, čo požaduje Boh. Či už to dokáže alebo nie, v každom prípade, keď je orezávaný, prijíma to vo svojom srdci rozumným spôsobom a jeho rozumnosť mu hovorí, že skutočne urobil niečo zlé a že keďže má skazenú povahu, musí to uznať. V srdci sa podriadi, bez akéhokoľvek odporu, a aj keď sa cíti trochu ukrivdený, jeho hlavný postoj je pozitívny. Je schopný uvažovať nad sebou, cítiť ľútosť a rozhodnúť sa usilovať o to, aby v tejto veci v budúcnosti neurobil rovnakú chybu. Na druhej strane, antikrist nielenže necíti žiadnu ľútosť, ale je vo svojom srdci vzdorovitý, a nielenže sa nedokáže vzdať zla, ktoré pácha, ale dokonca sa snaží nájsť inú cestu vpred, aby mohol naďalej ľahkovážne páchať zlé skutky a pokračovať vo svojom zlom správaní. Keď je orezávaný, neskúma svoju vlastnú skazenú povahu, zdroj svojho previnenia, svoje úmysly ani rôzne stavy a názory, ktoré sa v ňom vynorili, keď bola odhalená jeho skazená povaha. Nikdy tieto veci neskúma ani o nich neuvažuje, ani neprijíma, keď mu ktokoľvek iný dáva návrhy, rady alebo ho odhaľuje. Namiesto toho zintenzívňuje svoje úsilie pri hľadaní rôznych spôsobov, prostriedkov a taktík, ako oklamať tých nad ním a pod ním, aby si mohol ochrániť svoje postavenie. Stupňuje svoje úsilie pri spôsobovaní vyrušovania v Božom dome a využíva svoje postavenie na páchanie zla. Je skutočne nenapraviteľný!

Keď sa antikristi ujmú akejkoľvek časti práce, sú povrchní a privierajú oči nad zlými ľuďmi a tými, ktorí vyrušujú prácu Božieho domu, alebo ich dokonca môžu kryť, byť k nim zhovievaví a chrániť ich. Zmení sa antikrist po tom, čo bol prepustený, keď bude konať inú povinnosť? (Nie.) Prečo je to tak? (Kvôli problému s jeho prirodzenosťou-podstatou.) Ani po spáchaní takej vážnej chyby sa nekajá a v srdci stále prechováva predstavy a krivdy, je teda možné, aby bol čo i len trochu úprimný v akejkoľvek povinnosti, ktorú koná? Ľahkovážne pácha zlé skutky vo svojej povinnosti, ešte kým nemá žiadne predstavy alebo krivdy, takže keď v sebe prechováva tieto veci, je možné, aby bol vo svojej povinnosti úprimný? (Nie.) A bude bez úprimnosti povrchný? Bude ľahkovážne páchať zlé skutky? (Bude.) Niektorí z vás možno nie sú presvedčení, tak sa dobre pozeraj a príde deň, keď sa o tom presvedčíš. Antikrist sa nikdy nemôže zmeniť a bez ohľadu na to, kam ho umiestnia, nikdy nebude za nič stáť. Keď je ten, kto sa usiluje o pravdu, orezaný za odhalenie skazenej povahy, prejde určitými zmenami. Jeho stav sa stále zlepšuje, jeho postoj je čoraz proaktívnejší, jeho pohľad je čoraz pozitívnejší, ciele a smerovanie jeho úsilia sú čoraz správnejšie, čoraz viac sa u neho rozvíja bohabojné srdce a jeho ľudská prirodzenosť sa javí čoraz viac hodná úcty. Naproti tomu, čím viac je antikrist orezávaný, tým viac rastie jeho vnútorná zášť, tým je ostražitejší, tým viac sa v srdci cíti ukrivdený a tým väčšie sú jeho predstavy, nenávisť a sťažnosti voči Bohu. Keď nebol orezávaný, jeho telo je schopné zaplatiť maličkú cenu, ale keď je orezávaný veľa, nemá ani štipku úprimnosti. Je to skutočne stratený prípad! Pozorujte to sami – každý takýto človek vždy káže kázne na podporu iných, ale sám vôbec nepraktizuje ani nemá žiadny vstup – to je jedna charakteristická črta. Ďalšou charakteristickou črtou je, že bez ohľadu na to, akú prácu vykonáva, len čo má postavenie, dokáže vystúpiť a prejaviť určité nadšenie, ale vo svojej práci je vždy povrchný a ľahkovážne pácha zlé skutky. Keď stratí postavenie, strhne masku, svoju situáciu odpíše ako beznádejnú a dokonca koná bezočivo a ľahkovážne, správa sa ako bezuzdný divoch a úplne mu chýba bohabojné srdce. Spomedzi celého ľudstva je tento typ človeka klasickým antikristom. Dokáže veľmi jasne a logicky rozobrať stavy iných ľudí spôsobom, ktorý je ľahko pochopiteľný a zanecháva vo vás pocit, že aj on má takéto pochopenie o sebe samom. Ale keď urobí nejakú chybu, keď odhalí skazenú povahu a ty sa ho pokúsiš odhaliť a rozobrať, pozri sa, aký má postoj. Bude úplne neochotný to prijať a vymyslí akýkoľvek spôsob, ako to vyvrátiť a brániť sa, pričom to neprizná. Nikto sa ho nebude môcť dotknúť a každý, kto brnkne na jeho citlivú strunu alebo odhalí jeho problém, sa dostane do problémov a bude s ním zaobchádzané ako s nepriateľom.

Keď má antikrist postavenie, je schopný zniesť trochu strasti a zaplatiť malú cenu, aby si ho ochránil. Dokáže sa tiež tváriť, že má súcit s každým pod slnkom, že chce každého zachrániť – je to pokrytecká tvár. Avšak vo chvíli, keď stratí svoje postavenie, všetka jeho láskavosť zmizne, a predsa chce stále lipnúť na podpore, úcte a zvláštnej pozornosti, ktorej sa tešil v minulosti, a užívať si ich naďalej. Je jednoducho extrémne nehanebný! Bez ohľadu na to, v akej skupine sa antikrist nachádza, nikomu neposkytuje ani najmenšiu pomoc či poučenie, a predsa si chce užívať podporu a úctu všetkých ostatných. Bez ohľadu na to, kto iný uzná, že má skazenú povahu, antikrist sa neozve a nepovie, že ju má aj on, ani nebude hovoriť o tom, akú skazenú povahu v minulosti odhalil. Nikdy sa nerozoberá, a keď je zahnaný do kúta, povie len niečo ako: „Áno, som diabol, som satan,“ a to je všetko. Povie len zopár takýchto vznešene znejúcich prázdnych slov. Ak sa ho spýtaš: „Aké konkrétne prejavy a odhalenia toho, že si diabol a satan, máš? Aké máš pohnútky a úmysly, keď konáš?“, tak nepovie vôbec nič. Nie je vari satanom? Odkedy sa veľký červený drak dostal k moci, napáchal nespočetné množstvo zla a počas celej svojej vlády neustále priznáva a napráva svoje previnenia, pričom neustále zintenzívňuje týranie svojho ľudu. Keď vidíš, ako priznáva svoje previnenia, možno si myslíš, že sa bude kajať a obráti list, že má postoj priznania a že sa takýchto chýb už pravdepodobne nedopustí. Ale súdiac podľa toho, čo sa stane potom a ako sa veci vyvíjajú, veľký červený drak priznáva svoje previnenia len preto, aby si ochránil svoj imidž a postavenie, čím si dláždi cestu k tomu, aby si naďalej udržal moc a robil ešte hroznejšie veci, ktorými týra svoj ľud. Antikristi sú rovnakí – majú rovnakú prirodzenosť-podstatu ako diabli, satan a veľký červený drak. Sú dobrí v pretvarovaní sa a sú to notorickí klamári; nepoznajú hanbu, majú odpor k pravde a pozitívnym veciam a ani zďaleka neprijímajú pravdu. Okrem toho nehovoria nič iné len pekne znejúce veci a robia len samé zlé veci. V okolí bratov a sestier antikristi často hovoria správne veci a robia veci, ktoré navonok vyzerajú správne, ale keď sa od nich žiada, aby prísne praktizovali v súlade s Božími slovami a pravdou-princípmi, aby uskutočňovali pracovné opatrenia Božieho domu, neurobia nič také a namiesto toho zmiznú bez stopy. Ak ich necháš bez dozoru alebo naliehania, budú ľahkovážne páchať zlé skutky a založia si svoje vlastné nezávislé kráľovstvo. Aby dosiahli svoj cieľ udržať si moc, znesú akékoľvek strasti a zaplatia akúkoľvek cenu. Z toho vidíme, že antikristi majú iný druh prirodzenosti-podstaty, a to ten, že sú sebeckí a opovrhnutiahodní. Okrem zaplatenia malej ceny, keď robia niečo pre seba, ak sa od nich žiada, aby urobili alebo povedali niečo pre bratov a sestry, pre Boží dom, bez toho, aby za to niečo dostali, budú takí dobrosrdeční? Prevezmú na seba toto bremeno? (Nie.) Takže pokiaľ ide o veci, o ktorých uskutočnenie ich požiadali Zhora, keď príde čas na kontrolu tejto práce, nebudú mať uskutočnenú žiadnu z nich. Prečo je to tak? Pretože by to od nich vyžadovalo, aby sa unavili a trpeli; museli by zaplatiť cenu a pravdepodobne by z toho nemali veľký úžitok. Takže to jednoducho neurobia. Keby z toho mala úžitok väčšina ľudí, keby z toho väčšina ľudí získala výhody, bol by za to antikrist ochotný zaplatiť cenu? Nebol. Keby to bolo niečo, pre čo by si ho väčšina ľudí vážila a pamätala, uctievala ho a chválila, a keby sa naňho za túto dobrú vec, ktorú urobil, spomínalo po celé generácie, ako by sa zachoval? Okamžite by sa do toho pustil a robil by to s väčšou radosťou ako ktokoľvek iný. Toto je nehanebné, však? Satan, diabol, je skutočne nehanebný. Napáchal nespočetné množstvo zla, a predsa chce, aby mu boli všetci hlboko vďační, aby ho ľudia verne nasledovali a vychvaľovali. Tak veľmi týra ľudí, a predsa chce, aby ho chválili. Antikristi sú rovnakí. Nezáleží na tom, koľko kázní antikrist počul alebo koľkým učeniam rozumie, ak ho požiadaš, aby vykonal nejakú prácu alebo povinnosť bez toho, aby bol povrchný, nezvládne to. Ak ho požiadaš, aby sa zdržal zakladania svojho vlastného nezávislého kráľovstva alebo ľahkovážneho páchania zlých skutkov, nedokáže to. Ak ho požiadaš, aby sa zdržal užívania si výhod postavenia, oddávania sa pohodliu, vyžívania sa v postavení a osobitných privilégiách, nedokáže to. Ak ho požiadaš, aby netrýznil iných alebo aby neklamal, nezvládne to. Ak ho požiadaš, aby nemrhal obetami a chránil záujmy Božieho domu, nedokáže to. Ak ho požiadaš, aby nesvedčil o sebe, nikdy to nedokáže; ak ho požiadaš, aby zaplatil malú cenu za Boží vyvolený národ bez toho, aby za to niečo dostal, alebo aby vykonal trochu práce v skrytosti, nebude to schopný urobiť. Čo je schopný urobiť? Je schopný ľahkovážne páchať zlé skutky, zakladať si svoje vlastné nezávislé kráľovstvo, svedčiť o sebe, mrhať obetami, priživovať sa na cirkvi, trýzniť druhých, vykrikovať heslá, chrliť učenia, šíriť kacírstva a bludy na zavádzanie ľudí a tak ďalej – robiť tieto veci je pre neho hračka. Je niekto taký vo vašom okolí? Vo chvíli, keď má moc, keď má čo i len trošku moci, chce sa zmocniť financií Božieho domu; bez ohľadu na to, čo kupuje, chce veci, ktoré sú kvalitné, drahé a značkové, a s nikým iným o tom nediskutuje ani nepočúva, čo mu ktokoľvek hovorí. Len čo dostane trochu moci, vyžíva sa v nej. Keď dostane trochu moci, chce vytvárať kliky a robiť si veci po svojom a odmieta počúvať Zhora alebo kohokoľvek iného. Keď dostane trochu moci, má pocit, že sa stal bohom, a chce svedčiť o sebe, aby ho ostatní podporovali, a chce vytvoriť frakciu, sformovať vlastný gang. Keď dostane trochu moci, chce mať bratov a sestry pevne pod kontrolou vo svojich rukách. Ak práca Božieho domu vyžaduje, aby bol niekto od neho preložený inam, bude to dosť ťažké. Musí to schváliť a niekto to s ním bude musieť prediskutovať, pričom od danej osoby nebude akceptovať postoj, ktorý sa mu nepáči. Chce, aby celý svet vedel, že má moc a vplyv, a každý k nemu musí byť úctivý a zdvorilý. Toto je všeobecne uznávaný fakt. Antikrist nikdy neuzná, že má skazenú povahu. Pozorujte to sami – sledujte, či sa tí, ktorí nepriznávajú, že majú skazenú povahu, dokážu kajať po tom, čo urobili niečo zlé a odhalili skazenú povahu, a akým smerom sa vyvíjajú a akou cestou sa nakoniec vydajú, ako sa správajú pri konaní svojej povinnosti a pri interakcii s ostatnými, ako sa správajú, pokiaľ ide o postavenie, a aké sú ich spôsoby a metódy konania vecí. Budete to schopní rozlíšiť? Ak dokážete dospieť k záverom o týchto veciach, potom máte určitú schopnosť rozlišovania.

C. Odmietanie uznať, že Božie slová sú pravda a kritérium, podľa ktorého sa všetko meria

Existuje tretí dôvod, prečo antikristi neprijímajú orezávanie a nemajú postoj pokánia, keď urobia niečo zlé, a to ten, že odmietajú uznať, že Božie slová sú pravda a kritérium, podľa ktorého sa všetko meria. O predchádzajúcich dvoch dôvodoch som hovoril v duchovnom spoločenstve pomerne podrobne; tento sa od prvých dvoch mierne líši svojím doslovným významom, ale v podstate súvisia s týmto dôvodom, že antikristi odmietajú uznať, že Božie slová sú pravda, takže naše duchovné spoločenstvo môže byť krátke a stručné. Keď je antikrist orezávaný a ty s ním hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde, hovoríš o pravde-princípoch a princípoch konania vecí, bude to schopný prijať po tom, čo si to vypočuje? (Nie.) Bez ohľadu na to, kedy antikrist počuje pravdu, bude mať k nej vždy rovnaký postoj – odsudzovanie a odpor. Čo sú pravda-princípy? Sú normou na meranie toho, ako niečo robiť. Pokiaľ sa to robí v plnom súlade s pravdou Božích slov, potom to, čo človek robí, bude principiálne. To znamená robiť veci podľa princípov. Ak je tvoje duchovné spoločenstvo v súlade s pravdou-princípmi, antikrist ho absolútne neprijme; čím pozitívnejšie, praktickejšie, spravodlivejšie, správnejšie a čím viac na skutočnosti založené je tvoje duchovné spoločenstvo, tým neprijateľnejšie bude pre antikrista. Bude reagovať skreslenými argumentmi a odmietne prijať pravdu alebo fakty. Ak s ním budeš hovoriť o tom, ako konať, aby si v danej veci splnil svoje zodpovednosti, povie ti o tom, ako trpel a zaplatil cenu; ak s ním budeš hovoriť o tom, ako konať v súlade s pravdou-princípmi, povie ti o tom, koľko ciest precestoval, koľko trpel a koľko sa narozprával. Ak s ním budeš hovoriť o tom, ako byť čestným človekom, ako si počínať a konať povinnosť s čestným a úprimným srdcom, nebude ho to zaujímať a bude ťa ignorovať. Keď koná, zameriava sa len na taktiky, intrigy a triky. Celkovo vzaté, antikrist má svoj vlastný súbor jedinečných princípov pre svoje konanie a bez ohľadu na to, aké nesprávne, nízke, smiešne a absurdné sú v očiach iných alebo v očiach Boha, nikdy ho neomrzí držať sa týchto metód a princípov. Neprijme Božie slová ako pravdu-princípy, ani sa nevzdá svojich vlastných princípov, takže bez ohľadu na to, či ho orežeš, odhalíš alebo prepustíš, jeho kritériá, perspektívy a pohľady na meranie vecí sa nikdy nezmenia. Niektoré z týchto kritérií pochádzajú z ľudskej vedy, niektoré z poznania, niektoré z tradičnej kultúry a niektoré zo zlých trendov tohto sveta, ale bez ohľadu na to, aké nesprávne tieto veci môžu byť, antikrist sa ich nedokáže vzdať. Prijme akékoľvek zlé trendy a akékoľvek výroky a názory, ktoré sú v spoločnosti populárne, ale Božie slová alebo pravda nie sú pre neho nikdy kritériom na meranie všetkých vecí a udalostí, na meranie všetkého. Zatiaľ čo nasleduje Boha a priživuje sa na Božom dome, popiera a odsudzuje pravdu. Zatiaľ čo popiera a odsudzuje pravdu, uctieva a vzhliada k všemožným kacírstvam a bludom zo sveta. Jediné veci, ktoré nedokáže prijať, sú Božie slová, pravda. Súdiac podľa tejto podstaty antikrista, hoci sa v priebehu svojej viery zúčastňuje zhromaždení, číta Božie slová a koná povinnosť, jedna vec je istá – jeho povaha sa nikdy nezmení, rovnako ako jeho názory, ktoré patria svetu a zlým trendom. Ak požiadaš antikrista, aby hovoril o vstupe do života alebo o zmene povahy, budeš sa čudovať, prečo jeho slová znejú tak bizarne, odporne a neprirodzene. Budú znieť ako slová človeka zvonku a on je jednoducho popletený človek, ktorému chýba duchovné porozumenie, ale predstiera, že je duchovný a že vlastní život. Je to skutočne extrémne odporné! Môže niekto, kto nikdy neuznal Božie slová za pravdu ani neprijal Božie slová za svoj život, vlastniť život? To je vtip, nie? Rozhliadnite sa okolo seba a skontrolujte, či nájdete niekoho, kto stále hovorí: „Ten a ten slávny človek povedal toto; tá a tá kniha povedala toto; ten a ten televízny seriál povedal toto; to a to veľdielo povedalo toto,“ alebo: „Naša tradičná kultúra je takáto; tam, odkiaľ pochádzam, hovoríme toto; v našej rodine máme toto pravidlo,“ a tak ďalej. Pozrite sa, kto má vždy pripravenú celú kopu takýchto rečí, kto zostáva po vypočutí Božích slov ľahostajný a vyslovuje len popletené slová, absurdné slová a slová, ktorým chýba duchovné porozumenie, keď sa mu podarí hovoriť v duchovnom spoločenstve o svojom chápaní Božích slov, a kto sa napriek tomu, že nemá žiadne chápanie ani porozumenie Božích slov, snaží nejaké nasilu pospájať a predstiera, že je duchovný. To je úplne na zvracanie! Títo ľudia veria v Boha už mnoho rokov, počúvajú kázne a zúčastňujú sa zhromaždení už mnoho rokov, a je až neuveriteľné, že stále nevedia, že majú skazenú povahu, a nezistili, že majú nesprávne názory alebo že ich mylné názory sú úplne v rozpore a protichodné s Božími slovami. Čo je toho dôvodom? Je to tretí dôvod, prečo antikristi odmietajú prijať orezávanie a nemajú postoj pokánia, keď urobia niečo zlé: Odmietajú uznať, že Božie slová sú pravda a kritérium, podľa ktorého sa všetko meria. To je koreň problému.

Prečo antikristi odmietajú prijať orezávanie? Prečo sa nekajajú, keď čelia nejakej veci, a namiesto toho šíria rôzne predstavy, a dokonca súdia Boha? Dôvody sú veľmi jasné: Po prvé, antikristi nikdy neuznajú, že môžu urobiť chybu; po druhé, nikdy neuznajú, že majú skazenú povahu; po tretie, odmietajú uznať, že Božie slová sú pravda a kritérium, podľa ktorého sa všetko meria. Pretože všetci tí, ktorí neprijímajú orezávanie, všetci tí, ktorí jasne odhaľujú skazenú povahu, keď robia chyby, všetci tí, ktorí často ubližujú Božiemu vyvolenému národu, ktorí zdržiavajú vstup do života nespočetného množstva Božích vyvolených a spôsobujú straty práci Božieho domu – ak títo ľudia nemajú pri orezávaní žiadnu ľútosť ani postoj pokánia, potom je istá jedna vec, a to, že majú všetky tri tieto prejavy antikristov. Je to tak? (Áno.) Celkovo existujú tri dôvody, prečo antikristi odmietajú prijať orezávanie. Prečítajte si ich znova. (Po prvé, antikristi nikdy neuznajú, že môžu urobiť chybu; po druhé, nikdy neuznajú, že majú skazenú povahu; po tretie, odmietajú uznať, že Božie slová sú pravda a kritérium, podľa ktorého sa všetko meria.) Sú celkovo tri. O prvých dvoch dôvodoch sme hovorili v duchovnom spoločenstve pomerne podrobne. Ten posledný je mierne odlišný, ale v podstate prvé dva súvisia s týmto dôvodom, že antikristi odmietajú uznať, že Božie slová sú pravda, takže o tomto dôvode už nebudeme hovoriť v duchovnom spoločenstve podrobnejšie. Dobre, na dnes tu naše duchovné spoločenstvo ukončíme. Dovidenia! (Dovidenia, Bože!)

19. septembra 2020