Deviaty bod: Svoju povinnosť konajú, len aby sa odlíšili a uspokojili svoje vlastné záujmy a ambície; nikdy neberú ohľad na záujmy Božieho domu a dokonca tieto záujmy zrádzajú a zamieňajú za osobnú slávu (Druhá časť)

II. Záujmy antikristov

Dnes budeme pokračovať v duchovnom spoločenstve o deviatom bode prejavov antikristov. Deviaty bod o ich prejavoch znie takto: Svoju povinnosť konajú, len aby sa odlíšili a uspokojili svoje vlastné záujmy a ambície; nikdy neberú ohľad na záujmy Božieho domu a dokonca tieto záujmy zrádzajú a zamieňajú za osobnú slávu. V minulom duchovnom spoločenstve sme hovorili len o malej časti tohto bodu a len sme v ňom túto tému načali a hovorili o tom, čo sú záujmy, čo je prvý bod. V rámci druhého bodu sme si v duchovnom spoločenstve povedali o tom, čo sú záujmy ľudí a aká je podstata ľudských záujmov. A tretí bod, o ktorom sme si hovorili v duchovnom spoločenstve, bol o tom, čo sú Božie záujmy a aká je podstata Božích záujmov – to bol viac-menej obsah troch bodov, o ktorých sme si hovorili v duchovnom spoločenstve. To, o čom bolo minulé duchovné spoločenstvo, boli v podstate pojmové pravdy, pričom sme definovali rôzne aspekty záujmov a poskytli ľuďom porozumenie základných pojmov. Tentoraz sa už nebudeme hlbšie zaoberať spomínaným obsahom, pretože predmet nášho duchovného spoločenstva o deviatom bode má poukázať na rôzne prejavy antikristov. V duchovnom spoločenstve o tomto bode sa teda naďalej budeme zameriavať na prejavy antikristov. Budeme predovšetkým rozoberať postoj a správanie antikristov k rôznym záujmom, ktoré sa týkajú ich samotných, a pokúsime sa identifikovať ich prirodzenosť-podstatu a povahu a rozobrať ich z tejto perspektívy. Začneme duchovným spoločenstvom o tom, čo sa v očiach antikristov týka ich záujmov.

V očiach antikristov sú Boh, Boží dom a cirkev len označeniami a nie sú hádam ničím viac než menami bez akejkoľvek skutočnej hodnoty. Preto hľadia na záujmy Boha, Božieho domu a cirkvi s opovrhnutím – sú pod ich úroveň alebo nie sú hodné pozornosti, no osobné záujmy antikristov pre nich naopak majú ten najväčší význam. Antikristi preto často zrádzajú záujmy cirkvi a Božieho domu výmenou za svoje osobné záujmy. Teraz si roztrieďme a dôkladne rozoberme, ktoré veci sa týkajú záujmov antikristov, aby sme ľuďom poskytli jasný pohľad na ich názory na otázky záujmov. V prvom rade nezáleží na tom, ako sú antikristi označovaní a či sú označovaní za antikristov, zlých ľudí alebo jednotlivcov, ktorí nepraktizujú pravdu alebo k nej prechovávajú nepriateľský postoj – tento druh ľudí nežije vo vákuu. Žijú v tele a majú rovnaké potreby, aké patria k normálnemu ľudskému životu. Aj ľudia ako antikristi, ktorí žijú medzi bratmi a sestrami alebo v Božom dome a cirkvi, majú záujmy týkajúce sa ich vlastnej bezpečnosti. Toto je prvý podbod o záujmoch antikristov – ich vlastná bezpečnosť. Druhý podbod o záujmoch antikristov tvorí ich vlastná povesť a postavenie, čo súvisí s ich autoritou. A tretí podbod o ich záujmoch zahŕňa ich prospech. Je jasnejšie rozoberať záujmy antikristov prostredníctvom týchto troch podbodov, než ako keby sme o nich v duchovnom spoločenstve hovorili neštruktúrovaným a priamočiarym spôsobom? (Áno.) Ak Vás požiadam o duchovné spoločenstvo na základe týchto troch podbodov, máte nejaké postrehy? Dokážete v ňom hovoriť o nejakom porozumení? (Možno by som dokázal hovoriť o nejakých postrehoch týkajúcich sa druhého podbodu, no nie som si celkom istý, pokiaľ ide o osobnú bezpečnosť a prospech.) Dobre, kým budem hovoriť v duchovnom spoločenstve, môžete doplniť to, o čom dokážete hovoriť jasne, a ja v ňom budem hovoriť o tom, čo je vám jasné nie je. Môže to byť takto? (Áno.)

A. Ich vlastná bezpečnosť

Na začiatok nášho duchovného spoločenstva si povieme o prvom podbode záujmov antikristov – o ich vlastnej bezpečnosti. Význam tohto podbodu by mal byť každému jasný; týka sa fyzickej bezpečnosti človeka. V pevninskej Číne znamená viera v Boha život v nebezpečnom prostredí. Každý človek, ktorý nasleduje Boha, čelí každodennému riziku zatknutia, odsúdenia a krutého prenasledovania veľkým červeným drakom, a antikristi nie sú výnimkou. Hoci v Božom dome môžu byť označení za antikristov, veľký červený drak v spojení s náboženským svetom neustále robí všetko pre to, aby potlačil a prenasledoval Božiu cirkev a Jeho vyvolený ľud, a aj antikristi sa, samozrejme, nachádzajú v takomto prostredí, v ktorom nie sú vyňatí spod hrozby zatknutia. Často teda musia čeliť otázke svojej vlastnej bezpečnosti, čo sa dotýka otázky, ako s touto bezpečnosťou zaobchádzajú. V tomto podbode je naše duchovné spoločenstvo hlavne o postoji, ktorý majú antikristi k svojej vlastnej bezpečnosti. Nuž, aký je to postoj? (Robia všetko pre to, aby túto bezpečnosť chránili.) Antikristi robia všetko pre to, aby chránili svoju bezpečnosť. Myslia si: „Rozhodne musím zaručiť svoju bezpečnosť. Nech už chytia kohokoľvek, nesmiem to byť ja.“ V tejto veci často predstupujú pred Boha v modlitbe a prosia, aby ich uchránil pred problémami. Cítia, že nech už sa stane čokoľvek, vykonávajú prácu vedenia cirkvi a Boh by ich mal chrániť. V záujme vlastnej bezpečnosti a aby sa vyhli zatknutiu, unikli všetkému prenasledovaniu a dostali sa do bezpečného prostredia, často úpenlivo prosia o svoju vlastnú bezpečnosť a modlia sa za ňu. Iba vo veci vlastnej bezpečnosti sa skutočne spoliehajú na Boha a zverujú sa Mu. Pokiaľ ide o toto, majú skutočnú vieru a ich spoliehanie sa na Boha je skutočné. Dajú si námahu modliť sa k Bohu len s prosbou, aby chránil ich bezpečnosť, a ani v najmenšom nepomyslia na prácu cirkvi alebo svoju povinnosť. Pri ich práci je osobná bezpečnosť princípom, ktorý ich vedie. Ak je nejaké miesto bezpečné, antikristi si vyberú, že budú pracovať tam, a skutočne budú pôsobiť veľmi iniciatívne a pozitívne a predvádzať svoj veľký „zmysel pre zodpovednosť“ a svoju „vernosť“. Ak však konanie nejakej práce znamená, že musia podstúpiť riziko, a je pravdepodobné, že narazia na nebezpečenstvo a že ich odhalí veľký červený drak, vyhovárajú sa, odmietajú ju a hľadajú príležitosť, ako pred ňou utiecť. Len čo hrozí nebezpečenstvo alebo nejaký jeho náznak, vymýšľajú všetky možné spôsoby, ako sa z toho vyvliecť a zanechať svoju povinnosť, pričom neberú ohľad na bratov a sestry a ide im len o to, ako sa z tohto nebezpečenstva dostať. Možno sa už v duchu pripravili: Len čo sa objaví nebezpečenstvo, okamžite zanechajú všetku prácu, ktorú robia, a nebudú sa starať o to, ako prebieha práca cirkvi alebo akú škodu to môže spôsobiť záujmom Božieho domu, ani o bezpečnosť bratov a sestier – dôležitý je pre nich útek. Dokonca majú v rukáve jedno „eso“, ktorým je plán na ich ochranu: Len čo im pohrozí nebezpečenstvo alebo len čo ich zatknú, povedia všetko, čo vedia, očistia svoje meno a zbavia sa akejkoľvek zodpovednosti, aby si zachovali vlastnú bezpečnosť. Toto je plán, ktorý majú pripravený. Títo ľudia nie sú ochotní trpieť prenasledovaním pre vieru v Boha a boja sa zatknutia, mučenia a odsúdenia. Faktom je, že vo svojich srdciach už dávno podľahli satanovi. Sú vydesení z moci satanského režimu a ešte viac sa boja toho, že ich postihnú veci ako mučenie a krutý výsluch. Ak sa teda u antikristov všetko vyvíja hladko, vôbec nič neohrozuje ich bezpečnosť ani s ňou nie je žiadny problém a nehrozí žiadne nebezpečenstvo, môžu ponúknuť svoju horlivosť a „vernosť“ a dokonca aj svoj majetok. Ale ak sú okolnosti zlé, ak môžu byť kedykoľvek zatknutí za vieru v Boha a konanie svojej povinnosti a ak ich viera v Boha môže pripraviť o úradné postavenie alebo spôsobiť, že ich opustia blízki, budú mimoriadne opatrní a nebudú kázať evanjelium, svedčiť o Bohu ani konať svoju povinnosť. Pri nepatrnom náznaku problémov sa stiahnu ako korytnačka, ktorá sa skrýva vo svojom pancieri; a pri nepatrnom náznaku problémov chcú cirkvi okamžite vrátiť knihy Božích slov a všetko, čo súvisí s vierou v Boha, aby sa udržali v bezpečí a bez ujmy. Nie sú nebezpeční? Keby ich zatkli, nestali by sa Judášom? Antikristi sú takí nebezpeční, že sa môžu kedykoľvek stať Judášom; vždy existuje možnosť, že zradia Boha. Okrem toho sú extrémne sebeckí a opovrhnutiahodní. To je určené ich prirodzenosťou-podstatou.

Niektorí môžu povedať: „Možno sa ľudia s týmito prejavmi nachádzajú len v krajine veľkého červeného draka a v spoločenskom kontexte Číny. Keď človek odíde do zahraničia, nie je tam prenasledovanie ani zatýkanie, takže osobná bezpečnosť sa stáva nepodstatnou. Je táto téma stále potrebná?“ Myslíte si, že je potrebná? (Áno.) Dokonca aj v zahraničí sú mnohí ľudia, ktorí konajú povinnosti v Božom dome a často prejavujú toto správanie. Len čo sa reč zvrtne na útoky, ohováranie a kroky proti Božiemu domu zo strany politického režimu určitej krajiny, neveriacich alebo náboženského sveta, niektorí ľudia v hĺbke duše pociťujú hlboký strach a zbabelosť. Môžu mať dokonca pocit, že by im v tejto chvíli bolo lepšie a boli by slobodnejší, keby neverili v Boha – niektorí z nich ľutujú, že v Neho uverili, a niektorí v srdci dokonca uvažujú o ústupe a pohrávajú sa s myšlienkami na vycúvanie. Ľudia ako títo majú neustále obavy o svoju vlastnú bezpečnosť a majú pocit, že nie je nič dôležitejšie ako toto. Ich životy a ich vlastná bezpečnosť sú tým, na čom im v hĺbke srdca najviac záleží, takže keď čelia tomu, ako svet spolu s celým ľudstvom očierňuje, ohovára a odsudzuje cirkev a Božie dielo, v srdciach nestoja na strane Boha. Naopak – keď sa tieto veci dejú a oni počujú hlasy, ktoré očierňujú a odsudzujú Boha, v hĺbke duše stoja proti Nemu. Dychtivo si želajú nakresliť hranicu medzi sebou a Bohom a Jeho domom a cirkvou a priznanie, že veria v Boha, je pre nich v týchto chvíľach navyše ťažkou a bolestivou úlohou. Zúfalo túžia nebyť nijako spojení s Bohom, Jeho domom ani cirkvou. Cítia sa v takýchto chvíľach nesvoji a dokonca sa hanbia a chcú sa prepadnúť pod zem za to, že sú členmi Božieho domu. Sú takíto ľudia skutočnými nasledovníkmi Boha? Skutočne všetko zanechali, aby Ho nasledovali? (Nie.) Keď ľudia veria v Boha v pevninskej Číne, často čelia prenasledovaniu a zatknutiu a často narážajú na problémy osobnej bezpečnosti, no hoci prostredie v zahraničí nie je také drsné, ľudia sa stále stretávajú s podobnými okolnosťami. Čelia ohováraniu a odsudzovaniu zo strany náboženského sveta a musia čeliť ľahostajnosti alebo určitým vyjadreniam nepochopenia zo strany rôznych krajín voči cirkvi. Niektorí sa cítia bezradní a dokonca si nie sú istí tým, či je Božie dielo pravé, majú o tom pochybnosti a ešte viac spochybňujú správnosť Božieho konania. Keďže teda často zvažujú svoju vlastnú bezpečnosť, nemôžu si konať svoje povinnosti v Božom dome s pokojným a vyrovnaným srdcom. Odovzdali títo jednotlivci skutočne svoje životy Bohu? (Nie, neodovzdali.) Niektorí si dokonca myslia: „Príchod do zahraničia znamená únik z pazúrov veľkého červeného draka, no nie? Nie je azda v zahraničí náboženská sloboda? Nie je všetko slobodné a oslobodené? Keďže nás Boh priviedol do zahraničia, aby sme tam konali svoje povinnosti, prečo musíme stále čeliť tým istým drsným podmienkam? Prečo sa musíme aj v zahraničí učiť tieto lekcie a podstupovať toto utrpenie?“ Niektorí ľudia majú v srdci pochybnosti a niektorí nielen pochybujú, ale aj vzdorujú, pričom v mysli prechovávajú otázky ako: „Keďže je to pravá cesta a Božie dielo, prečo musíme my, ktorí sme verní pri konaní svojich povinností a ktorí sme všetko zanechali, aby sme sa vydali Bohu, v tomto svete stále znášať také nerovné zaobchádzanie?“ Nerozumejú tomu. A keďže tomu nerozumejú a uprednostňujú svoju vlastnú bezpečnosť pred všetkým ostatným, menia tento nedostatok porozumenia na sťažnosti a spochybňovanie namierené voči Bohu. Nie je to tak? (Áno.) Niektorí ľudia v zahraničí sa pri konaní svojich povinností dokonca boja riskovať. Ak sa im pridelí povinnosť, ktorá zahŕňa určité riziko, nachádzajú výhovorky ako: „Nie som na túto povinnosť vhodný. Moja rodina je stále v pevninskej Číne, a ak ma veľký červený drak odhalí, nebudem z toho mať problémy?“ Odmietajú vykonávať takéto povinnosti. Rozhodnú sa chrániť sami seba, chrániť svoju vlastnú bezpečnosť a zachrániť si vlastné životy. Nechávajú si únikovú cestu namiesto toho, aby sa úplne obetovali, všetkého sa vzdali a všetko zanechali, aby prijali svoje povinnosti. Toto dosiahnuť nedokážu. Toto sú niektoré z ich prejavov, pokiaľ ide o ich vlastnú bezpečnosť. Niektorí ľudia sa v srdci cítia znepokojení a často sa preto modlia. Niektorí ľudia často pociťujú strach a zbabelosť, pokladajú sily satana za príliš mocné a pýtajú sa, ako im môže odolať obyčajný človek ako oni, takže sa toho často boja a robia si starosti. Niektorí majú dokonca pocit, že len čo ich zatknú, cirkev ani Boží dom s tým nebudú môcť nič urobiť, a ak sa niečo stane, nikto nič nezmôže, takže si myslia, že najdôležitejšie je chrániť samých seba. Keď teda treba nastaviť krk a prevziať riskantnú povinnosť, schovajú sa a nikto ich nepresvedčí. Tvrdia, že nie sú schopní, a hľadajú všemožné výhovorky a dôvody, aby odmietli dôležité povinnosti, ktoré im zveril Boží dom. Ak na to majú dobré prostredie, títo ľudia sa dokonca môžu postaviť na verejné miesto a pred veľkým davom do mikrofónu kričať: „Verím vo Všemohúceho Boha a som členom Cirkvi Všemohúceho Boha. Dúfam, že všetci prídu a preskúmajú pravú cestu.“ Keď nič neohrozuje ich osobnú bezpečnosť, dokážu to robiť bez akéhokoľvek strachu. No len čo sa objaví čo i len najmenší náznak hrozby či nejaká situácia, ktorá sa týka ich vlastnej bezpečnosti, alebo nastanú náhle okolnosti, ich nadšenie zmizne, ich „vernosť“ sa vytratí a ich „viera“ zoslabne. Vedia len utekať sem a tam, vždy sa snažia nájsť a vykonávať nejakú nenápadnú prácu v zákulisí a úlohy a povinnosti, ktoré si vyžadujú ukazovanie sa na verejnosti a podstupovanie rizika, presúvajú na iných ľudí. Len čo sa však prostredie zlepší, znova sa vynoria ako komedianti na scéne. Prečo sa znova objavia? Aby sa začali predvádzať, aby dali ľuďom vedieť o svojej existencii, aby Bohu ukázali svoje nadšenie, aby Boh videl ich momentálnu vernosť a tiež aby odčinili to, čo urobili predtým, a zúfalo sa snažili o nápravu. Pri najmenšom náznaku problémov alebo zmene prostredia však títo ľudia opäť zmiznú a ukryjú sa.

Keď sa práca na evanjeliu ešte len začínala šíriť, kázanie evanjelia bolo obzvlášť ťažké. Ľudí, ktorí by ho mohli kázať, v tom čase nebolo veľa a tí, ktorí to robili, dosť plytko rozumeli pravde. Nedokázali veľmi dobre rozlíšiť náboženské predstavy ľudí a získať si týchto ľudí bolo náročné. Kázanie evanjelia navyše prinášalo riziká. Keď si stretol ľudí s trochu dobrou ľudskou prirodzenosťou, tak to nanajvýš odmietli prijať a tým to skončilo, ale neublížili ti ani ťa neurazili, a ak si s nimi udržiaval kontakt, stále mohla existovať nádej, že si ich získaš, čo by prinieslo nejaké výsledky. Keď si však narazil na zlých ľudí alebo pastorov a starších z rôznych denominácií, nielenže odmietli prijať evanjelium, ale dokonca viedli spoločný útok, nútili ťa vyznať svoje hriechy a mohli ťa fyzicky napadnúť, ak si to neurobil. V závažnejších prípadoch ťa mohli dokonca nahlásiť polícii a vydať policajnej stanici, čím ťa vystavili nebezpečenstvu, že budeš kedykoľvek zadržaný. Niektorí cirkevní vodcovia sa týmito záležitosťami nenechali obmedzovať. Pokračovali v konaní svojich povinností, kedykoľvek sa to od nich žiadalo, a dokonca ostatných viedli v kázaní evanjelia a vydávaní svedectva o Bohu. Niektorí takzvaní vodcovia alebo falošní vodcovia však takto nekonali a zoči-voči takýmto nebezpečenstvám nešli sami, ale poslali iných. Počul som o jednej vodkyni, ktorá zistila, že istý potenciálny prijímateľ evanjelia je vodcom v určitej denominácii. Mala v úmysle zariadiť, aby mu niekto kázal evanjelium, a keď si to premyslela, nenašla vhodnú osobu a usúdila, že bude vhodnejšie ísť sama. Zo strachu z nebezpečenstva však nechcela ísť, a tak zariadila, aby namiesto nej išla mladá, osemnásť-či devätnásťročná sestra. Čo myslíte? Mala zariadiť, aby išla táto mladá sestra? (Nemala.) Prečo nie? (Pretože potenciálny prijímateľ evanjelia bol vodcom v istej denominácii s mnohými náboženskými predstavami a mladá sestra mala malé duchovné postavenie, plytko rozumela pravde a nedokázala o nej hovoriť v duchovnom spoločenstve, aby problémy potenciálneho prijímateľa evanjelia vyriešila. Nielenže by ho možno nedokázala obrátiť, no mohla by byť zavedená aj sama.) Koľko z pravdy mohla táto mladá sestra vzhľadom na svoj vek skutočne pochopiť? Koľko biblických vedomostí mala? Aká bola pravdepodobnosť, že obráti vodcu z tejto denominácie? Vzhľadom na svoj vek určite nemala veľa skúseností s kázaním evanjelia a navyše len prednedávnom dospela a chýbali jej skúsenosti. Mohla prezrieť predstavy, myšlienky a ťažkosti dospelých? (Nie, nemohla.) Určite nie. Vo svojom veku si jednoducho nevedela dať rady s myšlienkami dospelých. Povedzte Mi, bola táto mladá sestra vzhľadom na jej vek tou najlepšou voľbou? (Nebola.) Nebola tou najlepšou voľbou. Mala teda táto vodkyňa správny úmysel, keď tú mladú sestru poslala? (Nemala správny úmysel.) Nemala správny úmysel. Nemala poslať mladú sestru. Keď sa neskôr mladá sestra dostala do kontaktu s vodcom danej denominácie a zistila, že to nie je dobrý človek, oznámila to vodkyni a vyjadrila sa, že sa cíti obzvlášť vystrašená a neodváži sa ísť znova. Vodkyňa na ňu vyvíjala nátlak a naliehala: „Nie, je to tvoja povinnosť a musíš ísť!“ Mladá sestra sa už nevedela ubrániť slzám a povedala: „Je to moja povinnosť a mala by som ísť, ale nezvládnem to. Nemôžem to urobiť.“ Vodkyňa však neustúpila a pokračovala: „Aj keď to nemôžeš urobiť, musíš ísť; nikto iný nie je, takže to musíš byť ty!“ Čo myslíte, čo je to za vodkyňu? Nielenže chránila samu seba, keď sa blížilo nebezpečenstvo, no tiež mu vystavila inú osobu, zatiaľ čo sama ustúpila. Ešte aj v situáciách, keď táto mladá sestra vyjadrila svoju neschopnosť a dokonca plakala od strachu, stále nesúhlasila. Čo je to za úbožiačku? Je to ľudská bytosť? (Nie.) Nie je to ľudská bytosť. Nebrala ohľad na bezpečnosť svojich bratov a sestier, no len na seba. Dokonca vymenila bezpečnosť iných za vlastné dobro, rovnako ako tí hazardujúci rodičia, ktorí ponúknu vlastné dcéry ako záruku splatenia dlhov, keď prehrajú všetky peniaze a nič im nezostane, aby prečkali ťažké časy a unikli katastrofe, a obetujú tých, ktorých najviac milujú, za vlastné šťastie. Čo je táto vodkyňa za úbožiačku? Zostala v nej nejaká ľudská prirodzenosť? (Nie.) Nie je v nej ani štipka ľudskej prirodzenosti. Možno takýchto ľudí na základe tohto správania charakterizovať ako antikristov? (Áno.) Rozhodne áno! Niektorí by mohli povedať: „To, čo robia, robia v záujme práce cirkvi a v záujme kázania evanjelia. Nemyslia to vari dobre? Nerobia to preto, aby chránili záujmy Božieho domu? Ako ich možno charakterizovať ako antikristov?“ Premýšľal niekto niekedy takto? Možno tento argument použiť? (Nie, nemožno.) Povedzte Mi teda, čo je podstatou tohto problému? (Táto vodkyňa kvôli vlastným záujmom a bezpečnosti použila život a bezpečnosť mladej sestry ako platidlo, čo znamená, že ju úmyselne strčila do jamy – má obzvlášť zlú ľudskú prirodzenosť.) Aby som to povedal jasnejšie, táto vodkyňa si plne uvedomovala, že mladá sestra na tú úlohu vôbec nestačí. Urobila toto opatrenie s cieľom zachovať samu seba a zároveň preto, aby mohla vykázať, že si splnila povinnosť, pričom obetovala záujmy a bezpečnosť inej osoby, aby dosiahla svoje osobné ciele. To bol jej úmysel. Jednoducho neuvažovala o tom, kto túto prácu dokáže vykonať, kto by tú osobu mohol obrátiť alebo kto by tú prácu mohol vykonať efektívne, a nenašla na túto úlohu najlepšiu osobu. Podstatou jej konania nebolo vykonávanie povinnosti ani naplnenie vlastnej vernosti či zodpovednosti, ale schopnosť zodpovedať sa svojim nadriadeným a ochrana samej seba obetovaním záujmov iných, hoci tým dokonca spôsobí škodu iným. Konala spôsobom, ktorý poškodil iných, aby sa ochránila a dosiahla svoje vlastné ciele – nie je toto tá podstata? (Áno.) To je tá podstata. Preto možno konanie tejto vodkyne charakterizovať ako konanie antikrista. Nie je toto koreň problému? (Áno, je.) Presne tak to je. Keby neboli vhodní kandidáti a táto mladá sestra by tam nebola a keby jej povedali, aby išla obrátiť vodcu tej denominácie sama, išla by? Dokázala by povedať: „Ak nie sú vhodní kandidáti, tak pôjdem. Nebojím sa. Aj keby získať tohto človeka znamenalo obetovať svoj život, som ochotná ho zahodiť, pretože je to moja povinnosť a zodpovednosť?“ Dokázala by to urobiť? (Nie.) Prečo hovoríme, že by to nedokázala urobiť? My tu nešpekulujeme. Z čoho vychádzame, keď hovoríme, že by to nedokázala? (Pretože keď konala svoju povinnosť, v skutočnosti nešlo o dosiahnutie výsledkov a obrátenie tohto potenciálneho prijímateľa evanjelia, takže keď poslala mladú sestru, bola to pre ňu len formalita. Keby tam mladá sestra nebola, nešla tohto človeka získať sama.) Správne, tak by to bolo. Keby videla, že nie sú k dispozícii žiadni vhodní kandidáti, nemala by ísť sama? (Áno.) Keby bola skutočne verná svojej povinnosti a nebrala by ohľad na svoju osobnú bezpečnosť, nenechala by mladú sestru ísť osamote. Aký problém teda podčiarkuje to, že nešla sama? (Chránila svoju vlastnú bezpečnosť a záujmy.) Správne, presne tak sa to odohralo. Keby bola skutočne verná svojej povinnosti, vzala by túto ťažkú zodpovednosť na seba. Ona to však neurobila a radšej vybrala toho najnevhodnejšieho kandidáta, aby išiel namiesto nej. Mala v úmysle poslať tú najnevhodnejšiu osobu na najnebezpečnejšie miesto, aby dosiahla svoj vlastný cieľ chránenia sa pred nebezpečenstvom a sebazáchovy? (Áno.) Toto je správanie antikristov. Týka sa to prideľovania ľudí.

Veľký červený drak v pevninskej Číne sústavne a kruto potláča, zatýka a prenasleduje veriacich v Boha a často ich vystavuje nebezpečnému prostrediu. Vláda napríklad používa rôzne zámienky, aby veriacich zadržala. Keď odhalí oblasť, v ktorej býva antikrist, čo je prvá vec, na ktorú antikrist myslí? Nie je ňou to, ako správne usporiadať prácu cirkvi, ale ako uniknúť z tejto nebezpečnej situácie. Keď cirkev čelí potláčaniu a zatýkaniu, antikristi sa nikdy nezapájajú do práce na odstraňovaní následkov. Nerobia opatrenia pre základné cirkevné zdroje ani pracovníkov a namiesto toho hľadajú výhovorky a dôvody, aby si zaistili bezpečné miesto a mali to z krku. Len čo je ich osobná bezpečnosť istá, zriedkakedy sa osobne zapájajú do zriaďovania práce cirkvi, personálu alebo zdrojov, nezisťujú, ako sa veci majú, a nerobia ani žiadne konkrétne opatrenia. Má to za následok, že zdroje a financie cirkvi sa včas nepresunú na bezpečné miesta a veľkú časť z nich nakoniec vyplieni a odnesie veľký červený drak, čo cirkvi spôsobuje značné straty a vedie k zajatiu ďalších bratov a sestier. Je to výsledok toho, že antikristi sa vyhýbajú zodpovednosti za prácu. V hĺbke srdca antikristov má ich osobná bezpečnosť vždy prednosť. A práve problém v ich srdciach ich neustále znepokojuje. Myslia si: „Nesmiem sa dostať do problémov. Nech už chytia kohokoľvek, nemôžem si dovoliť, aby chytili mňa – musím zostať nažive. Stále čakám, že po skončení Božieho diela budem mať podiel na Božej sláve. A ak ma chytia, zachovám sa ako Judáš a bude so mnou koniec. Nedopadne to so mnou dobre. Budem potrestaný.“ Vždy, keď idú pracovať na nové miesto, preto najprv zisťujú, kto má tú najbezpečnejšiu a najvplyvnejšiu domácnosť, kde sa môžu ukryť pred vládnymi prehliadkami a cítiť sa bezpečne. Navyše hľadajú domácnosti s lepšími životnými podmienkami, kde je v každom jedle mäso, v lete klimatizácia a v zime kúrenie, a okrem toho sa pýtajú, kto z veriacich je najhorlivejší, má silnejší základ a môže im poskytnúť ochranu, keď nastanú problémy. Všetky tieto záležitosti skúmajú ako prvé. Až po svojom prieskume si nájdu miesto, kde sa usadia, a spravia nejakú povrchnú prácu, pošlú list alebo ústne odovzdajú nejaké informácie či pracovné opatrenia. Myslíš si, že antikristi dokážu vykonávať prácu? Keď sa pozrieš na to, ako dôkladne a starostlivo zvažujú a zaisťujú svoju osobnú bezpečnosť, môže sa zdať, že vedia, ako robiť konkrétnu prácu, a že v srdci vedia, ako na to. Ich úmysly však nie sú správne a oni myslia len na osobný zisk a majú odpor k pravde. Hoci vedia, že to, čo robia, je v rozpore s pravdou a je to sebecké a opovrhnutiahodné, trvajú na tom, že si budú robiť veci po svojom a konať svojvoľne a bezohľadne. Všetko, čo robia, robia preto, aby si uchránili vlastnú bezpečnosť. Až keď sa antikristi usadia a majú pocit, že im nič nehrozí a nebezpečenstvo pominulo, pristúpia k vykonaniu nejakej povrchnej práce. Antikristi sú vo svojich opatreniach dosť dôslední, ale záleží na tom, s kým majú do činenia. Veľmi starostlivo premýšľajú o záležitostiach, ktoré sa týkajú ich vlastných záujmov, ale keď ide o prácu cirkvi alebo ich vlastné povinnosti, predvádzajú svoju sebeckosť a opovrhnutiahodnosť a neprejavujú žiadnu zodpovednosť. Chýba im čo i len náznak svedomia alebo rozumu a práve pre toto správanie sú charakterizovaní ako antikristi. Keby sme mali súdiť len na základe kvality, vzhľadom na to, ako dobre premýšľajú a ako dôkladne a konkrétne plánujú svoju vlastnú bezpečnosť, im kvalita nechýba a majú to v hlave zrovnané. Mali by byť schopní zvládnuť prácu Božieho domu. Ak sa na to pozriete na základe ich schopností, nemali by sa nazývať antikristami, tak prečo sa nimi stále nazývajú? Určuje sa to na základe ich podstaty a toho, či dokážu prijať pravdu, či ju dokážu praktizovať a či sú ľuďmi, ktorí sa usilujú o pravdu. Dôkladne a konkrétne zvažujú a robia opatrenia spojené s ich životným prostredím, jedlom a pitím a bezpečnosťou. Keď však ide o prácu Božieho domu, stávajú sa úplne inými ľuďmi, ktorí sú obzvlášť sebeckí a opovrhnutiahodní a ktorí neberú ohľad na Božie úmysly. Toto určite nie sú ľudia, ktorí sa usilujú o pravdu. Antikristi pristupujú k práci Božieho domu a pracovným opatreniam Zhora tak, že ich filtrujú. Selektívne filtrujú, čo sú a čo nie sú ochotní robiť a čo sa týka a netýka ich vlastnej bezpečnosti, a potom urobia nejakú ľahkú prácu, ktorá nie je nebezpečná, len aby Zhora nezistili, že sú pri jedle prví a v robote poslední a že sa nevenujú svojim riadnym povinnostiam. Po zorganizovaní práce sa nikdy nepýtajú ani nedohliadajú na to, ako sa konkrétne úlohy vykonávajú. Boží dom má napríklad konkrétne princípy a predpisy týkajúce sa obiet a rôznych zdrojov: ako ich usporiadať, kam ich umiestniť, ako ich uchovávať a kto by ich mal uchovávať. Antikristi však o týchto veciach len hovoria a po prijatí opatrení to považujú za vybavené. Bez ohľadu na to, či je prostredie vhodné alebo nie, nikdy nenavštívia miesto práce, aby sa tam rozhliadli; ostáva to len pri prázdnych rečiach a v srdci nechápu, nepýtajú sa, neskúmajú ani sa nestarajú, či sú konkrétne opatrenia pre tieto zdroje Božieho domu vhodné alebo bezpečné. V období, keď sú antikristi vodcami, teda v rámci ich pôsobnosti zlí ľudia zhabú niektoré knihy Božích slov. Niektoré knihy splesnivejú v dôsledku nesprávneho skladovania a v niektorých prípadoch sú určité knihy alebo zdroje uložené na miestach, kde sa o ne nikto nestará. Antikristi pri týchto záležitostiach nielenže nerobia konkrétne opatrenia, no určite sa na ne ani nepýtajú, neskúmajú ich a nezaujímajú sa o ne. Namiesto toho považujú svoju úlohu za splnenú, len čo prijmú opatrenia. Majú plné ústa rečí a to je všetko; robia veci len naoko a nesnažia sa o nejaké skutočné výsledky. Prejavujú týmto správaním vernosť? (Nie.) Antikristi nemajú žiadnu vernosť. Pokiaľ ide o usporiadanie rôznych cirkevných zdrojov, antikristi sa na ne nikdy nepýtajú. Čo znamená „nikdy sa nepýtajú“? Znamená to, že nerobia vôbec žiadne opatrenia? Robia to len mechanicky a prijímajú opatrenia, aby ľuďom ťahali medové motúziky popod nos a aby ich nikto nenahlásil nadriadeným. Nikdy však nerobia žiadnu konkrétnu prácu. Na čo sa vzťahuje konkrétna práca? Zahŕňa určenie toho, kam by sa isté veci mali umiestniť, či je to bezpečné alebo nie, či sa im niečo môže stať, či môžu prísť hlodavce a rozhrýzť ich, či môžu byť zaplavené alebo ukradnuté, či sú osoby, ktoré majú na starosti úschovu, vhodné a tak ďalej. Antikristi sa však nikdy nepýtajú, nikdy neskúmajú a nikdy sa nezaujímajú. V srdci veria, že tu tieto veci nie sú na to, aby si ich užívali; nevážia si ich a nemajú pre ne využitie. Patria iným ľuďom, Božiemu domu a netýkajú sa ich. Je im to úplne jedno; nech sa o to stará ten, kto sa chce starať – ich to netrápi. Usporiadajú veci a tým to hasne. Niektorí antikristi sa ani neobťažujú usporadúvaním. Veria, že aj keď túto prácu urobia dobre, nedostanú žiadnu odmenu, a že ich nikto nebude brať na zodpovednosť za to, že ju urobia zle. Kto by ich nahlásil za niečo také nepodstatné? Potrestal by ich za to Boh? Postoj a názor antikristov na ich povinnosti je presne takýto: robia ich len mechanicky a riešia veci povrchne. Pokiaľ tieto veci neovplyvňujú ich vlastné postavenie alebo bezpečnosť, je im jedno, či ich niekto spravuje alebo nie. To, či sa tieto veci stratia, zmenšia alebo poškodia, sa ich všetko netýka. V mysli antikristov sa tieto zdroje Božieho domu považujú za verejný majetok. Nemusia sa o ne starať, venovať im nejakú pozornosť a vynakladať nejakú energiu na ich správu. V období, keď sú antikristi vodcami, sa teda v dôsledku ich nedbanlivosti voči povinnosti, zamerania na osobný pôžitok a zlyhania pri vykonávaní konkrétnych úloh deje, že rôzne zdroje v Božom dome vyplieni alebo odnesie veľký červený drak, alebo ich zhabú nejakí zlí ľudia. Takýchto prípadov bolo veľa. Niektorí by mohli povedať: „Kto by sa o všetko mohol starať tak dôsledne v takom nepriateľskom prostredí? Kto by sa dokázal vyhnúť troche nedbanlivosti alebo urobeniu niekoľkých chýb?“ Ide len o urobenie niekoľkých chýb? Dovolím si tvrdiť, že keby si ľudia dokázali plniť svoje povinnosti a prejavovať vernosť, strata týchto zdrojov by nebola taká veľká, určite by sa znížila a efektívnosť práce by sa výrazne zlepšila.

Antikristi veria v Boha, aby získali požehnania. Nikdy sa nezaoberajú ničím, čo súvisí s Božím domom alebo Božími záujmami. Čokoľvek robia, musí sa to točiť okolo ich osobných záujmov. Ak práca Božieho domu nezahŕňa ich osobné záujmy, jednoducho sa o ňu nestarajú a nepýtajú sa na ňu. Musia byť takí sebeckí! Keď istí antikristi pôsobili ako vodcovia, veľký červený drak vyplienil veľké množstvo obiet, na ktoré mali dohliadať, a ohromujúce množstvo bolo sa stratilo. Títo antikristi však vôbec neobviňovali sami seba a potom dokonca povedali: „Nie je to len moja zodpovednosť – ako to môžu všetko zvaliť na mňa? Navyše sa takejto situácii nedá vyhnúť.“ Necítili vôbec žiadnu ľútosť, zvaľovali vinu na iných ľudí a plní výhovoriek sa snažili brániť. Čo sú to za naničhodníci? Nemali by sa takíto ľudia vypudiť? Nemali by byť prekliati a potrestaní? (Áno.) Ani po tom, čo sa títo antikristi dopustili takej veľkej chyby, nemali vôbec žiadnu ľútosť! Ako by sa prejavoval normálny človek, človek s ľudskou prirodzenosťou, človek, ktorý je verný Bohu, alebo človek s bohabojným srdcom, keby jeho nedbanlivosť viedla k zhabaniu majetku Božieho domu veľkým červeným drakom? (Pociťoval by ľútosť, obviňoval by samého seba a v srdci by cítil, že si poriadne nesplnil svoju povinnosť.) Čo by urobil potom? Vymyslel by spôsob, ako to napraviť. V hĺbke srdca by cítil zadlženosť a ľútosť a bez ohľadu na to, čo by hovorili iní, by nevyslovil jediné slovo sťažnosti a nebránili by sa. Uznal by, že išlo o jeho nedbanlivosť a priestupok. Prijal by čokoľvek, čo by mu Boh povedal, a akýkoľvek spôsob, ktorým by sa s Ním Boží dom rozhodol naložiť. Prečo to teda antikristi neprijímajú? Prečo sa po vypudení cítia plní krivdy? Odhaľuje to ich prirodzenosť. Títo antikristi spôsobili práci Božieho domu také značné straty a v dôsledku ich zanedbania povinností sa premrhala toľká snaha iných a toľko obiet vzal veľký červený drak, no predsa sa vôbec neobviňovali, nemali žiadny pocit zadlženosti a dokonca sa bránili. Keď sa s nimi Boží dom zaoberal, odmietli sa podriadiť a všade šírili svoj vzdor. Čo sú to za naničhodníci? Nekoledujú si tým o smrť? (Áno.) Ide o koledovanie si o smrť. Keď sa u antikristov pozrieme do ich vnútra, ich prirodzenosť-podstatou je nepriateľstvo voči pravde a Bohu. Chýba im ľudská prirodzenosť a sú to živí démoni, satani a zvery v ľudskej koži. Keď ľudia s ľudskou prirodzenosťou urobia malú chybu alebo povedia niečo zlé, cítia výčitky svedomia. Ale živí démoni, antikristi, ich necítia. Dokonca ani po tom, čo sa títo antikristi dopustili takej vážnej chyby, necítili žiadne výčitky svedomia a dokonca sa snažili brániť. Čím je teda pre nich pravda? Uznávajú v srdciach pravdu? Božie slová sú pravda a aj Boh je pravda – uznávajú túto skutočnosť? (Neuznávajú.) Zjavne ju neuznávajú. Vo svojich srdciach považujú za pravdu seba, považujú sa za Boha a myslia si, že okrem nich niet iného Boha. Nie sú to diabli? (Áno.) Sú to typickí diabli. Antikristi sa vôbec nepýtajú na cirkevné prostriedky ani pre ne nerobia žiadne konkrétne opatrenia. Ale ak oni sami vlastnia niečo vzácne, môžeš si byť istý, že sa o to postarajú vynikajúco. Neprezradia o tom ani slovo, ani keď hovoria zo sna, a nedostal by si to z nich ani bitkou. Strážia to výnimočne dobre. Pokiaľ však ide o prostriedky Božieho domu, ich postoj je úplne iný. V skutočnosti majú takýto postoj: „Čo to má spoločné so mnou? Ja si ten prostriedok nemôžem užívať a nepatrí mi. Aj keby som sa oň dobre staral, mohli by ho dať niekomu inému! Načo ho tak dobre strážiť?“ Nepovažujú to za svoju povinnosť. Nechýba im tým ľudská prirodzenosť? (Áno.) Je to prejav chýbajúcej ľudskej prirodzenosti. Ako sa to nazýva? Nazýva sa to nespoľahlivosťou. Boh ti zveril túto prácu a dal ti povinnosti, ktoré by si mal vykonávať – je to súčasť tvojej práce. Mal by si tieto záležitosti riešiť náležite, vykonávať ich jednu po druhej, riadiť sa princípmi, ktoré Boh požaduje, a pracovnými opatreniami Božieho domu a náležite tieto veci zariadiť. Až potom bude tvoja zodpovednosť splnená. Majú však antikristi takýto prístup alebo takúto predstavu? (Nie, nemajú.) Vôbec nie. Ide o úplný nedostatok ľudskej prirodzenosti. Čo je konkrétnym prejavom chýbajúcej ľudskej prirodzenosti? Je ním nezáujem o svedomie či rozum a to, že je človek sebecký a podlý, nie je dôveryhodný, je nespoľahlivý a nie je hoden toho, aby sa mu čokoľvek zverilo.

Pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa pracovníkov v cirkvi, ako napríklad kto a kde robí akú prácu, či ju robí poriadne, či svoju povinnosť vykonáva efektívne, či sa vyskytli nejaké prípady narušenia alebo vyrušovania alebo aká je spätná väzba bratov a sestier, antikristi sa na tieto veci nikdy podrobne nepýtajú ani v súvislosti s nimi nerobia žiadne opatrenia. Napríklad keď ich Boží dom požiada, aby zaistili rôzne druhy talentovaných ľudí, antikristi len zbežne preletia ich písomné profily bez toho, aby si zistili konkrétne detaily o ich situácii alebo sa na ňu pýtali – napríklad či títo jednotlivci majú základ vo viere, aká je ich ľudská prirodzenosť, či dokážu prijať pravdu, či sú ich osobitné talenty a technické zručnosti v zhode so štandardmi požadovanými Božím domom a či sú vhodní na rozvíjanie a prevzatie dôležitých povinností. Antikristi si týmito vecami prechádzajú len mechanicky, vytvárajú isté zdanie, stručne si prejdú písomné profily a to je všetko. Nikdy skutočne neprichádzajú do styku s jednotlivcami, ktorých zaistia, ani sa nesnažia o o to, aby im podrobne či do hĺbky porozumeli. Výsledkom je, že väčšina ľudí, ktorých vyberú, nakoniec skončí vyradená, pretože zlyhá pri konaní svojich povinností alebo sa nevenuje svojej náležitej práci. Ako sa na túto situáciu pozerajú antikristi? „Nie je to tak, že by ma povýšili, aby som robil tieto povinnosti; nemám na nich žiaden podiel. Záleží na tom, kto pôjde? Pokiaľ schválim odporúčania a poskytnem týchto ľudí, ráta sa to za moje robenie si práce. Jednotlivci, ktorých povýšia, mi navyše budú zaviazaní. To, či sú vhodní na rozvíjanie alebo nie, už nie je moja vec.“ Ak antikristi poskytnú nevhodných ľudí, čím spôsobia prekážky v práci Božieho domu, nesú nejakú zodpovednosť? (Áno.) Nesú veľkú zodpovednosť, ale tieto diabolské stvorenia vôbec nič nepreverujú. Niektorí hovoria: „Na niektorých miestach s drsným prostredím nemôžeme s ľuďmi komunikovať tvárou v tvár. Ako ich môžeme preveriť?“ Bez ohľadu na drsnosť prostredia stále existujú metódy a prístupy, ako tieto záležitosti riešiť. Závisí to od toho, či ste zodpovední a skutočne odhodlaní. Nie je to tak? (Áno.) Ak ponúkneš svoju vernosť a zodpovednosť, tak aj keď výsledok nebude ideálny, Boh to podrobne skúma a vie to a zodpovednosť nebude na tebe. Ak však neponúkneš svoju vernosť a zodpovednosť, potom aj keď sa nič nepokazí a napokon to nepovedie k žiadnym následkom, Boh to bude podrobne skúmať. Prirodzenosť týchto dvoch prístupov je odlišná a Boh k nim bude pristupovať odlišne. Antikristi tiež intrigujú, pokiaľ ide o zaisťovanie ľudí, majú podlé a sebecké pohnútky a chýba im vernosť. Bez ohľadu na to, čo antikristi robia, majú svoje vlastné plány a nedržia sa princípov. Na to, aby sa konkrétna práca urobila dobre, sa navyše musia ukazovať na verejnosti, cestovať a stretávať sa s viacerými ľuďmi, znášať útrapy a riskovať. Len čo sa niečo dotkne otázky ich vlastnej bezpečnosti, začnú znova kalkulovať a odhalí sa ich prirodzenosť. Čo sa odhalí? Myslia si, že stýkať sa s priveľkým počtom ľudí je rizikom pre ich vlastnú bezpečnosť a že s nimi nemôžu prichádzať do kontaktu ľubovoľne. Antikristi sa nestýkajú s tými, s ktorými by mali, a namiesto toho, aby sa s niekým stretávali, si nájdu bezpečné útočisko, kde zostanú a kde sa budú skrývať a robiť iba jednoduché úlohy. Pokiaľ ide o to, ako dobre sú vykonané iné aspekty práce, či nejakí ľudia nespôsobujú vyrušenia alebo či sa rozposielajú pracovné opatrenia, rôzne knihy Božích slov alebo nahrané kázne, antikristi nikdy nerobia konkrétne opatrenia ani sa na tieto veci nepýtajú. Nejde o to, že by museli riskovať, ukazovať sa na verejnosti a čeliť problémom, aby boli považovaní za verných. V čom je tu problém? Kto to vie vysvetliť? (Keď s touto prácou začínali, nikdy neuvažovali o tom, ako ju robiť dobre alebo či sú odporúčaní ľudia vhodní, nikdy nekonali z celého srdca a nikdy si ani neplnili svoju zodpovednosť. Nikdy o týchto veciach nepremýšľali.) Jednoducho nepreukazujú vernosť. Je rozdiel v tom, ako pracujú ľudia s vernosťou k Bohu v porovnaní s tými, ktorí ju nemajú. Keď sa obaja stretnú so situáciami, ktoré zahŕňajú nebezpečenstvo, tí s vernosťou mu dokážu čeliť, robiť si svoju prácu a používať múdrosť a rôzne metódy na vykonanie pracovných opatrení. Antikristi však bez ohľadu na to, či to zahŕňa nebezpečenstvo alebo nie, nerobia konkrétnu prácu a nikdy nevykonávajú pracovné opatrenia. To je ten rozdiel. Antikristi sa možno ústne spýtajú na situáciu v cirkvi, na rôzne úlohy a tak ďalej, ale aj ich otázky sú iba formality. Vyvíjajú len povrchné úsilie a nie sú v tom vôbec dôslední. Navonok sa môže zdať, že robia konkrétnu prácu, ale v skutočnosti jej nerozumejú, nerobia si poznámky, neuvažujú o nej a nemodlia sa ani nehľadajú. Nevkladajú energiu do zvažovania, ako napredujú rôzne časti práce, kto má na starosti oblasti, kde sa veci nerobia dobre, ktorí cirkevní vodcovia nemusia byť vhodní alebo kde sa práca neuskutočnila. O týchto veciach neuvažujú, robia veci len mechanicky, a keď identifikujú problémy, neriešia ich. Niektorí takzvaní vodcovia len zvolávajú ľudí na zhromaždenia, pýtajú sa na situáciu a rozoberajú a preverujú prácu. Len čo príde na nejakú konkrétnu prácu, pri ktorej musia trpieť a zaplatiť cenu a ktorá zahŕňa ohrozenie ich osobnej bezpečnosti a určitú úroveň náročnosti, nerobia ju. V tej chvíli s prácou prestanú a uprednostnia sebazáchovu, a hoci rozpoznajú problémy, neurobia konkrétne opatrenia. Ak sú pre svoju vieru známi a hrozí im zatknutie, poveria týmito úlohami iných? Nie, nepoveria. Nezariadia, aby tieto úlohy robili iní, a to je ten problém. Akú podstatu teda odhaľujú takíto ľudia? Chýba im vernosť, sú sebeckí a podlí a vo všetkom berú ohľad na vlastnú bezpečnosť. Nikdy sa nepýtajú, či sa vykonávajú pracovné opatrenia Božieho domu, ani na postup práce Božieho domu. O tieto veci sa nestarajú. Neponúkli svoju vernosť a nepreukazujú ju. Stačí im, že tieto veci robia len mechanicky, a považujú to za vykonávanie práce. Ak je riziko malé, možno nejakú prácu neochotne urobia. Ale ak je riziko veľké a existuje možnosť, že ich chytia, bez ohľadu na to, aká je daná úloha kľúčová, ju neurobia. To je podstata antikristov. Pokiaľ sú ich záujmy v bezpečí, sú v hĺbke srdca schopní zradiť kohokoľvek. Ich záujmy sa dosahujú na úkor záujmov Božieho domu a sú pre nich najvyššie. Môžu byť antikristi verní, keď prevezmú povinnosť? (Nie, nemôžu.) Vernosť je pre nich nemožná. Dokážu brať ohľad na životy a bezpečnosť svojich bratov a sestier? (Nedokážu.) Keď ide o ich vlastnú bezpečnosť, antikristi budú chrániť len sami seba, pričom svojich bratov a sestry strčia do ohnivej jamy a použijú ako obetné figúrky. To je ich prirodzenosť-podstata.

Na čo ešte myslia niektorí antikristi okrem toho, že berú ohľad na vlastnú bezpečnosť? Vravia: „Práve teraz je naše prostredie nepriaznivé, takže menej ukazujme tvár a menej kážme evanjelium. Tak je menej pravdepodobné, že nás chytia, a práca cirkvi nebude zničená. Ak sa vyhneme chyteniu, nestaneme sa Judášom a potom budeme môcť zotrvať aj v budúcnosti, však?“ Neexistujú vari antikristi, ktorí používajú takéto výhovorky na zavádzanie svojich bratov a sestier? Niektorí antikristi sa veľmi boja smrti a vedú hanebné životy. Majú tiež radi povesť a postavenie a sú ochotní prevziať vodcovské úlohy. Hoci vedia, že: „Práca vodcu nie je ľahká – ak veľký červený drak zistí, že som sa stal vodcom, stanem sa známym, môžem sa dostať na zoznam hľadaných osôb, a len čo ma chytia, môj život bude v ohrození,“ v záujme toho, aby sa mohli oddávať výhodám tohto postavenia, tie nebezpečenstvá ignorujú. Keď slúžia ako vodcovia, oddávajú sa len svojmu telesnému pôžitku a nezapájajú sa do skutočnej práce. Okrem toho, že si kde-tu dopisujú s rôznymi cirkvami, nerobia nič iné. Skrývajú sa na nejakom mieste, s nikým sa nestretávajú, držia sa v ústraní a bratia a sestry nevedia, kto je ich vodca – až natoľko sa boja. Nie je teda správne povedať, že sú vodcami len z titulu? (Áno.) Ako vodcovia sa nevenujú žiadnej skutočnej práci a starajú sa len o to, aby sa skryli. Keď sa ich ostatní pýtajú: „Aké je to byť vodcom?“, povedia: „Som neuveriteľne zaneprázdnený a kvôli bezpečnosti sa musím neustále sťahovať. Toto prostredie je také znepokojujúce, že sa nemôžem sústrediť na svoju prácu.“ Neustále majú pocit, že ich sleduje množstvo očí, a nevedia, kde sa bezpečne ukryť. Okrem toho, že sa prestrojujú, skrývajú na rôznych miestach a nezostávajú na jednom mieste, denne nerobia žiadnu skutočnú prácu. Existujú takí vodcovia? (Áno.) Aké princípy nasledujú? Títo ľudia hovoria: „Prešibaný zajac má tri nory. Aby sa zajac ochránil pred útokom predátora, musí si pripraviť tri nory, do ktorých sa môže ukryť. Ak človek narazí na nebezpečenstvo a musí utiecť, no nemá sa kde ukryť, je to prijateľné? Musíme sa učiť od zajacov! Bohom stvorené zvieratá majú túto schopnosť prežitia a ľudia by sa od nich mali učiť.“ Odkedy prevzali vodcovské úlohy, uvedomili si toto učenie a dokonca veria, že pochopili pravdu. V skutočnosti sú hrozne vystrašení. Len čo sa dopočujú o vodcovi, ktorý bol nahlásený polícii, pretože miesto, kde býval, bolo nebezpečné, alebo o vodcovi, ktorý bol cieľom špiónov veľkého červeného draka, pretože príliš často chodieval von konať svoju povinnosť a stýkal sa s príliš mnohými ľuďmi, a ako títo ľudia nakoniec skončili zatknutí a odsúdení, okamžite sa zľaknú. Pomyslia si: „Ó nie, budem ja ten ďalší, kto bude zatknutý? Musím sa z toho poučiť. Nemal by som byť príliš aktívny. Ak sa môžem vyhnúť vykonávaniu niektorých prác cirkvi, nebudem ich robiť. Ak sa môžem vyhnúť ukazovaniu tváre, nebudem ju ukazovať. Čo najviac obmedzím svoju prácu, nebudem chodiť von, nebudem sa s nikým stýkať a zabezpečím, aby nikto nevedel, že som vodca. Kto si dnes môže dovoliť starať sa o niekoho iného? Už len zostať nažive je výzva!“ Odkedy prevzali úlohu vodcu, nevykonávajú žiadnu prácu, len nosia tašku a skrývajú sa. Žijú v napätí, v neustálom strachu, že ich chytia a odsúdia. Predpokladajme, že začujú niekoho povedať: „Ak ťa chytia, zabijú ťa! Keby si nebol vodca, ale len obyčajný veriaci, mohli by ťa prepustiť po zaplatení malej pokuty, ale keďže si vodca, ťažko povedať. Je to príliš nebezpečné! Niektorí vodcovia alebo pracovníci, ktorých chytili, odmietli poskytnúť akékoľvek informácie a polícia ich ubila na smrť.“ Len čo sa dozvedia o tom, že niekoho ubili na smrť, ich strach ešte zosilnie a začnú sa ešte viac báť pracovať. Každý deň myslia len na to, ako sa vyhnúť dolapeniu, ako sa vyhnúť ukazovaniu svojej tváre, ako sa vyhnúť sledovaniu a ako sa vyhnúť kontaktu so svojimi bratmi a sestrami. Lámu si hlavy premýšľaním o týchto veciach a úplne zabúdajú na svoje povinnosti. Sú títo ľudia verní? Dokážu takíto ľudia zvládnuť akúkoľvek prácu? (Nie, nedokážu.) Takíto ľudia sú len bojazliví a nemôžeme ich rozhodne charakterizovať ako antikristov len na základe tohto prejavu, ale aká je prirodzenosť tohto prejavu? Podstatou tohto prejavu je prejav neverca. Neveria, že Boh môže ochrániť bezpečnosť ľudí, a určite neveria, že zasvätiť sa vydávaniu sa Bohu znamená zasvätiť sa pravde a že je to niečo, čo Boh schvaľuje. V srdci sa Boha neboja; obávajú sa len satana a podlých politických strán. Neveria v Božiu existenciu, neveria, že všetko je v Božích rukách, a určite neveria, že Boh schváli človeka, ktorý vydá všetko pre Neho a pre nasledovanie Jeho cesty a ktorý splní Jeho poverenie. Nič z toho nedokážu vidieť. V čo veria? Veria, že ak padnú do rúk veľkého červeného draka, čaká ich zlý koniec, že by mohli byť odsúdení alebo dokonca riskovať stratu života. V srdci berú ohľad len na svoju vlastnú bezpečnosť, a nie na prácu cirkvi. Nie sú to pochybovači? (Áno, sú.) Čo hovorí Biblia? „Kto stratí svoj život pre Mňa, ten ho nájde.“ (Mt 10, 39) Veria týmto slovám? (Nie, neveria.) Ak sa od nich žiada, aby pri konaní svojej povinnosti riskovali, budú sa chcieť skryť a nedovolia, aby ich niekto videl – budú chcieť byť neviditeľní. To je miera, do akej sa boja. Neveria, že Boh je človeku oporou, že všetko je v Božích rukách, že ak sa niečo naozaj pokazí alebo ich skutočne prichytia, Boh to dovolil a že ľudia by mali mať podriadené srdce. Títo ľudia nemajú toto srdce, toto pochopenie ani túto prípravu. Skutočne veria v Boha? (Nie, neveria.) Nie je podstatou tohto prejavu prejav pochybovača? (Áno, je.) Je to tak. Takíto ľudia sú mimoriadne bojazliví, hrozne vystrašení a boja sa fyzického utrpenia a toho, že sa im prihodí niečo zlé. Stávajú sa ustráchanými ako plachí vtáci a už viac nedokážu vykonávať svoju prácu. Typ človeka, o ktorom sme predtým hovorili, jednoducho nerobí vôbec žiadnu prácu, hoci je toho schopný. Aj keď vie o istom probléme, nebude ho riešiť. Len chráni sám seba a je obzvlášť sebecký a podlý. Oba tieto typy ľudí sú pochybovačmi. Prvý typ je úskočný a zradný, bojí sa útrap a únavy, robí si obavy o svoje telo a nezapája sa do skutočnej práce. A druhý typ je bojazlivý a ustráchaný, neodváži sa vykonávať skutočnú prácu a bojí sa, že ho chytí a bude prenasledovať veľký červený drak. Nie je medzi týmito dvoma typmi ľudí rozdiel? (Áno.)

Poznáte nejaké príklady toho, ako si antikristi chránia vlastnú bezpečnosť? (Bože, viem o jednom takom prípade. Bola jedna cirkev, kde spravil záťah veľký červený drak, pretože ju ovládal antikrist, ktorý vyčíňal a robil zlé veci. Boli tam zatknutí vodcovia, diakoni aj niekoľko bratov a sestier. Antikrist sa vtedy bál, že ho chytia, a bez toho, aby prijal opatrenia na riešenie následkov, sa ukryl na odľahlom mieste. Dokonca odmietol bývať v hostiteľskej rodine a namiesto toho trval na tom, že na prenájom miesta použije obety. Pretože nespravil poriadne opatrenia pre následnú prácu a urýchlene neodstránil skryté nebezpečenstvá, bolo zatknutých niekoľko bratov a sestier a práca cirkvi sa musela zastaviť. Je jasné, že antikristi sú mimoriadne sebeckí a podlí. V kritických chvíľach chránia len svoje vlastné záujmy a vôbec nechránia záujmy Božieho domu.) Antikristi sú mimoriadne sebeckí a hodní opovrhnutia. Nemajú pravú vieru v Boha a už vôbec nie sú Bohu verní; keď sa stretnú s nejakým problémom, chránia a ochraňujú len sami seba. Nič pre nich nie je dôležitejšie než vlastná bezpečnosť. Nestarajú sa o to, aké škody utrpí dielo cirkvi – pokiaľ môžu žiť a nezatknú ich, na ničom inom nezáleží. Títo ľudia sú mimoriadne sebeckí, vôbec nemyslia na bratov a sestry či na dielo cirkvi, myslia len na svoju vlastnú bezpečnosť. Sú to antikristi. Keď takéto veci postihnú tých, ktorí sú verní Bohu a majú pravú vieru v Boha, ako to zvládnu? V čom sa ich konanie líši od konania antikristov? (Keď takéto veci postihnú tých, ktorí sú verní Bohu, vymyslia spôsob, ako ochrániť záujmy Božieho domu, ako zabrániť stratám na obetách Bohu a prijmú potrebné opatrenia pre vodcov a pracovníkov a bratov a sestry, aby minimalizovali straty. Antikristi sa zatiaľ uistia, či sú ochránení ako prví. Nezaujímajú sa o dielo cirkvi ani o bezpečnosť Bohom vyvoleného ľudu a keď cirkev čelí zatýkaniam, vedie to k stratám na cirkevnom diele.) Antikristi opustia dielo cirkvi a Božie obety a nezariadia, aby sa ľudia vyrovnali s následkami. Je to rovnaké, ako dovoliť veľkému červenému drakovi, aby sa zmocnil Božích obiet a Božieho vyvoleného národa. Nie je to tajná zrada Božích obiet a Božieho vyvoleného národa? Keď tí, ktorí sú verní Bohu, jednoznačne vedia, že prostredie je nebezpečné, aj tak pred svojím odchodom čelia riziku konania práce spojenej s odstraňovaním následkov a straty Božieho domu udržia na minime. Ich prioritou nie je vlastná bezpečnosť. Povedz Mi, kto by v tejto podlej krajine veľkého červeného draka mohol zabezpečiť, že viera v Boha a konanie svojej povinnosti nebudú spojené so žiadnym nebezpečenstvom? Nech človek prijme akúkoľvek povinnosť, vždy zahŕňa nejaké riziko – no vykonávanie povinnosti je poverením od Boha a počas Jeho nasledovania musí človek prijať riziko súvisiace s jej konaním. Mal by postupovať múdro a má potrebu prijať opatrenia na zaistenie vlastnej bezpečnosti, jeho osobná bezpečnosť by však pre neho nemala byť na prvom mieste. Mal by zohľadniť Božie úmysly a uprednostniť dielo Jeho domu a šírenie evanjelia. Najviac záleží na tom, aby naplnil Božie poverenie, to je na prvom mieste. Pre antikristov je najdôležitejšia ich osobná bezpečnosť; myslia si, že s ničím iným nemajú nič spoločné. Je im jedno, keď sa niečo stane niekomu inému, nech je to ktokoľvek. Pokiaľ sa nič zlé nestane im samým, cítia sa spokojne. Nemajú ani kúsok vernosti, čo je dané prirodzenosťou-podstatou antikristov. Dá sa v prostredí pevninskej Číny vyhnúť podstúpeniu akýchkoľvek rizík a zabezpečiť, aby sa pri konaní povinnosti nestalo nič zlé? To nemôže zaručiť ani ten najopatrnejší človek. Ale opatrnosť je nevyhnutná. Byť vopred dobre pripravený trochu zlepší situáciu a môže to pomôcť minimalizovať straty, keď sa niečo pokazí. Ak sa človek vôbec nepripraví, straty budú značné. Je vám jasný rozdiel medzi týmito dvoma situáciami? Bez ohľadu na to, či ide o zhromaždenia alebo vykonávanie akéhokoľvek druhu povinnosti, je teda najlepšie byť opatrný a treba prijať určité preventívne opatrenia. Keď svoju povinnosť vykonáva verný človek, dokáže premýšľať o niečo komplexnejšie a dôkladnejšie. Chce tieto veci zariadiť čo najlepšie, aby sa v prípade, že sa niečo pokazí, minimalizovali straty, a cíti, že tento výsledok musí dosiahnuť. Niekto, komu chýba vernosť, o týchto veciach neuvažuje. Myslí si, že na týchto veciach nezáleží, a nepovažuje ich za svoju zodpovednosť alebo povinnosť. Keď sa niečo pokazí, necíti žiadne výčitky. To je prejav nedostatku vernosti. Antikristi neprejavujú žiadnu vernosť Bohu. Keď sa im pridelí práca, prijmú ju celkom radostne a urobia pár pekných vyhlásení, no keď príde nebezpečenstvo, utečú najrýchlejšie; sú prví, ktorí sa rozbehnú, prví, ktorí unikajú. To ukazuje, že ich sebeckosť a opovrhnutiahodnosť sú obzvlášť vážne. Nemajú vôbec žiadny zmysel pre zodpovednosť a vernosť. Keď čelia problému, vedia len, ako utiecť a ako sa skryť, a myslia len na to, ako sa chrániť, nikdy neberú ohľad na svoje zodpovednosti a povinnosti. Pre svoju vlastnú osobnú bezpečnosť antikristi neustále prejavujú svoju sebeckú a opovrhnutiahodnú prirodzenosť. Neuprednostňujú prácu Božieho domu ani svoje vlastné povinnosti. Tým menej uprednostňujú záujmy Božieho domu. Namiesto toho uprednostňujú svoju vlastnú bezpečnosť.

Netýka sa časť, o ktorej sme práve hovorili v duchovnom spoločenstve, deviateho bodu rôznych prejavov antikristov – nikdy neberú ohľad na záujmy Božieho domu a dokonca tieto záujmy zrádzajú a zamieňajú za osobnú slávu? (Áno.) Aby sa antikristi ochránili a vyhli nebezpečenstvu a fyzickému utrpeniu, zaujímajú povrchný postoj k práci Božieho domu aj vlastným povinnostiam. Zaberajú pozície bez toho, aby robili skutočnú prácu. Nejde o zrádzanie záujmov Božieho domu? Nie je to ignorovanie záujmov Božieho domu, Božieho diela a vlastnej zodpovednosti výmenou za osobnú bezpečnosť? (Áno.) Prejavy, ktoré sme v tejto časti rozobrali, plne odhaľujú sebeckú a podlú podstatu antikristov. O čom sme tu hlavne hovorili v duchovnom spoločenstve? Antikristi si zo strachu, že sa dostanú do problémov, a v záujme sebazáchovy neplnia svoje povinnosti a nepreukazujú Bohu vôbec žiadnu vernosť. Je v tomto prejave nejaká pravda-realita? Nejde o stratu svedomia a rozumu? Ide o úplný nedostatok ľudskej prirodzenosti!

B. Ich vlastná povesť a postavenie

Pokračujme druhou časťou duchovného spoločenstva: osobnou povesťou a postavením antikristov. Týka sa to aj záujmov antikristov. Tieto tri body, o ktorých diskutujeme: osobná bezpečnosť antikristov, ich vlastná povesť a postavenie a ich vlastný prospech, sa teda všetky týkajú ich osobných záujmov. Majú tieto veci nejakú súvislosť s prácou Božieho domu? (Áno, majú.) Aká je to súvislosť? (Na to, aby antikristi zachovali sami seba a ochránili svoju povesť a postavenie, môžu vyrušovať a podkopávať prácu cirkvi.) Antikristi poškodzujú záujmy Božieho domu a prácu cirkvi, aby zachovali svoje vlastné záujmy. Ak sa pozrieme na ich sebeckú a opovrhnutiahodnú prirodzenosť, čo si tento typ človeka cení okrem mimoriadnej ochrany vlastnej bezpečnosti? (Má veľmi rád povesť a postavenie.) Správne. Antikristi majú veľmi radi povesť a postavenie. Povesť a postavenie sú ich životnou miazgou; majú pocit, že život bez nich nemá zmysel, a bez povesti a postavenia nemajú energiu čokoľvek robiť. Antikristom sa povesť aj postavenie úzko spájajú s ich osobnými záujmami; sú ich Achillovou pätou. Preto sa všetko, čo antikristi robia, točí okolo postavenia a povesti. Keby nebolo týchto vecí, možno by nerobili vôbec žiadnu prácu. Nech už majú antikristi postavenie, alebo nie, cieľ, za ktorý bojujú, a smer, ktorým sa uberajú, je orientovaný na tieto dve veci – na povesť a postavenie. Keď antikristi veria v Boha v autokratickom prostredí, akým je pevninská Čína, v záujme zaistenia vlastnej bezpečnosti neberú žiadny ohľad na záujmy Božieho domu. Časť toho, čo robia, je, že sa zo všetkých síl usilujú o postavenie, pevne sa držia moci a ovládajú cirkev. A druhá časť je, že kvôli vlastnej povesti a postaveniu neustále hovoria, pracujú, behajú a drú. Toto je to jadro, okolo ktorého sa točí všetko, čo antikristi hovoria a robia. Antikristi nikdy nevykonávajú žiadnu skutočnú prácu zameranú na vstup Božieho vyvoleného ľudu do života a nikdy nevykonávajú žiadnu skutočnú prácu zameranú na šírenie evanjelia o kráľovstve. Keď platia cenu, pozrite sa na to, prečo ju platia. Keď horlivo debatujú o nejakom probléme, pozrite sa na to, prečo o ňom debatujú. Keď o niekom diskutujú alebo ho odsudzujú, pozrite sa na to, aký majú úmysel a cieľ. A keď sa pre niečo znepokojujú alebo hnevajú, pozrite sa na to, akú povahu prejavujú. Ľudia nevidia do ľudských sŕdc, ale Boh áno. Čo pri svojom nazeraní do ľudských sŕdc používa na meranie podstaty toho, čo ľudia hovoria a robia? Používa pri tom pravdu. V očiach človeka je ochrana vlastnej povesti a postavenia správna. Prečo je teda v Božích očiach charakterizovaná ako odhalenie, prejav a podstata antikristov? Zakladá sa to na popude a motivácii vo všetkom, čo antikristi robia. Boh podrobne skúma popud a motiváciu v tom, čo robia, a nakoniec určuje, že všetko, čo robia, slúži ich vlastnej povesti a postaveniu, nie ich plneniu si povinnosti, a už vôbec nie praktizovaniu pravdy a podriaďovaniu sa Bohu.

Antikristi sa usilujú o povesť a postavenie, takže určite aj hovoria a pracujú preto, aby si ich udržali. Cenia si svoju povesť a postavenie nadovšetko. Ak má niekto v ich okolí dobrú kvalitu, usiluje sa o pravdu, získa u bratov a sestier určitú prestíž, je zvolený za vedúceho tímu a bratia a sestry ho naozaj obdivujú a uznávajú, ako budú reagovať antikristi? Určite z toho nebudú mať radosť a vzbudí to v nich závisť. Povedzte Mi, ak v sebe antikristi prechovávajú závisť, dokážu sa chovať slušne? Nebudú s tým musieť niečo urobiť? (Áno.) Čo urobia, ak tomuto človeku naozaj závidia? V mysli si to určite takto spočítajú: „Tento človek má celkom dobrú kvalitu, trochu tejto profesii rozumie a je silnejší ako ja. To je prospešné pre prácu Božieho domu, ale nie pre mňa! Vezme mi moje postavenie? Ak ma jedného dňa naozaj nahradí, nebude to problém? Musím udrieť prvý. Ak sa jedného dňa dokáže postaviť na vlastné nohy, nebude sa mi to s ním vybavovať tak ľahko. Je pre mňa lepšie udrieť ako prvý. Ak budem otáľať a dovolím mu, aby ma odhalil, ktovie, aké to bude mať následky. Ako teda môžem udrieť? Musím si nájsť istú zámienku, istú príležitosť.“ Povedzte Mi, ak chcú ľudia niekoho potrápiť, nie je pre nich ľahké nájsť si na to zámienku a príležitosť? Aká je jedna z diablových taktík? („Kto chce biť svojho psa, ten si ľahko nájde palicu.“) Presne tak: „Kto chce biť svojho psa, ten si ľahko nájde palicu.“ V satanovom svete existuje takáto logika a dejú sa tam takéto veci. Pre Boha to vôbec neexistuje. Antikristi sú zo satana a sú v robení týchto vecí najzručnejší. Budú o tom premýšľať: „Kto chce biť svojho psa, ten si ľahko nájde palicu. Pripíšem ti nejakú vinu, nájdem si príležitosť, ako ťa potrápiť, potlačím tvoju aroganciu a pýchu a zabránim bratom a sestrám, aby si ťa vážili a aby si ťa nabudúce zvolili za vedúceho tímu. Potom už pre mňa nebudeš hrozbou, však? Ak odstránim tento potenciálny problém a zbavím sa tohto konkurenta, nebudem sa cítiť pokojne?“ Ak sa ich myseľ takto búri, dokážu sa navonok ovládnuť a nekonať? Dokážu v sebe antikristi vzhľadom na svoju prirodzenosť pochovať túto myšlienku a nič nerobiť? Rozhodne nie. Určite si nájdu spôsob, ako konať. To je surovosť antikristov. Nielenže tak zmýšľajú, no chcú tento cieľ aj dosiahnuť, a tak o tejto záležitosti budú zúfalo premýšľať a lámať si hlavu. Neberú ohľad na záujmy Božieho domu ani na prácu cirkvi, a už vôbec ich nezaujíma, či sú ich činy v súlade s Božím úmyslom. Myslia len na to, ako si udržať povesť a postavenie a ako si uchrániť svoju moc. Myslia si, že ich súper už ohrozil ich postavenie, a tak sa snažia nájsť príležitosť, ako ho zraziť na kolená. Keď sa dozvedia, že ich súper sa s nimi neporadil a prepustil niekoho, kto si svoju povinnosť sústavne plnil povrchne, budú to považovať za dokonalú príležitosť, ako na neho niečo vytiahnuť. Pred bratmi a sestrami povedia: „Keďže sú tu dnes všetci, predložme túto záležitosť a rozoberme ju. Nie je akt diktátorstva prepustiť niekoho bez povolenia a bez diskusie so svojimi spolupracovníkmi alebo partnermi? Prečo by niekto urobil takú chybu? Nejde tu o problém s jeho povahou? Nemal by byť orezaný? Nemali by sa ho bratia a sestry zriecť?“ Chopia sa tohto problému a zveličia ho, aby očiernili svojho súpera a pozdvihli samých seba. V skutočnosti situácia nie je až taká vážna. Je úplne prijateľné podať správu až po tom, čo niekto prepustil člena tímu alebo mu upravil pridelenie povinnosti, pokiaľ je toto prepustenie alebo táto úprava v súlade s princípmi. Antikristi však tento problém zveličujú. Zámerne útočia na svojho súpera a vyvyšujú sa. Vari to nie je prejav trápenia druhých? Surovo orezávajú svojho súpera a vznášajú voči nemu prehnané obvinenia. A keď sa o tom dopočujú bratia a sestry, myslia si: „Čo sa to tu deje? Niečo sa mi nezdá. To, čo hovorí, sa nezhoduje s realitou! Človek, ktorému sa upravilo pridelenie povinnosti, si svoju povinnosť nekonal zodpovedne – to je uznávaný fakt. Bol prepustený v záujme ochrany práce cirkvi. Takéto konanie svojej povinnosti predstavuje vážny a zodpovedný prístup a prejav vernosti. Prečo to teda označovať za akt diktátorstva? Zrejme ide o prípad toho, že ‚Kto chce biť svojho psa, ten si ľahko nájde palicu‘!“ Každý, kto trochu rozumie pravde a má istú schopnosť rozlišovať, dokáže na prvý pohľad rozpoznať, že títo antikristi sa len predvádzajú a vylievajú si zlosť na svojom súperovi. Ako tým preberajú zodpovednosť za prácu? Ako tým tohto človeka orezávajú? Títo antikristi robia z komára somára: ide len o obyčajnú odplatu a osobnú pomstu. Vychádza to z ľudskej vôle a zo satana. Nepochádza to od Boha a už určite to nevychádza z postoja preberania zodpovednosti za prácu a svoje povinnosti – to nie je ich úmysel. Antikristi svoje úmysly odhaľujú príliš jasne a niektorí ľudia to vidia. Dokážu to antikristi vycítiť? (Áno.) V tom spočíva ich ľstivosť. Sú najzručnejší v ochraňovaní svojho postavenia, v prekrúcaní, v získavaní si ľudí a najmä v „prenikaní do podstaty“ ich sŕdc. Myslia si: „Dokážem prekuknúť každú myšlienku, ktorú máte vo svojich srdciach. Možno rozumiete pravde, no nedokážete ma prekuknúť. Ja vás dokážem prekuknúť. Spoznám, kto nie je presvedčený tým, čo hovorím.“ Povedia však niečo z toho? Nie, nepovedia. Používajú príjemné slová a výrazy, aby všetkých presvedčili a donútili k myšlienke, že pri orezávaní tohto človeka konali rozumne. Aké slová používajú? Hovoria: „Neorezal som ťa zo sebeckého osobného motívu. V skutočnosti medzi nami nie je žiadna osobná nevraživosť. Ide len o to, že keď si tohto človeka svojvoľne odvolal z jeho povinnosti, poškodilo to záujmy božieho domu. Môžem nad tým prižmúriť oko? Keby som ti to dovolil, bolo by to z mojej strany nezodpovedné. Nerobím to preto, aby som útočil na teba alebo niekoho konkrétneho. Ak sa mýlim, bratia a sestry ma môžu kritizovať a vyčítať mi to. V ďalších voľbách už kandidovať nebudem.“ Keď to niektorí ľudia počujú, sú celí popletení. Myslia si: „Zdá sa, že som ho zle pochopil. Je dokonca ochotný nekandidovať vo voľbách. Neorezal tohto človeka, aby bojoval o postavenie. Jeho konanie vychádzalo z postoja zodpovednosti za prácu cirkvi. Nie je na tom nič zlé.“ Týmto antikristom sa opäť podarí zaviesť niektorých ľudí. No nie sú prefíkaní? (Áno, sú.) Sú nesmierne prefíkaní! Dá sa povedať, že antikristi si kvôli svojej povesti a postaveniu lámu hlavu, siahajú do hlbín svojej mysle a používajú akékoľvek prostriedky. Existuje jedno príslovie: „Dať niekomu facku a potom mu ponúknuť sladkú datľu.“ Nepoužijú antikristi práve túto taktiku? Po tom, čo ťa udrú, možno povedia pár príjemných slov, aby ťa uchlácholili, utešili a dali ti pocit, že sú neuveriteľne zhovievaví, trpezliví a milujúci, a ty ich nakoniec musíš uznať a povedať: „Pozrite, tento človek má vo svojej práci také jasné ciele a je v nej taký zdatný – aká skvelá zručnosť! Je jasné, že má vlastnosti vodcu, a všetci sa popri ňom cítime nedostatočne.“ Nedosiahli potom títo antikristi svoj cieľ? Toto sú triky antikristov.

Antikristi sú mimoriadne zradní a prefíkaní. Všetko, čo hovoria, je dôkladne premyslené; nik sa nevie tak dokonale pretvarovať. No keď pravda vyjde najavo, keď ich ľudia uvidia takých, akí naozaj sú, robia všetko pre to, aby sa obhájili, a premýšľajú nad spôsobmi, ako napraviť situáciu a vykľučkovať z toho, aby zachránili svoj imidž a povesť. Antikristi žijú každý deň len pre povesť a postavenie, žijú len preto, aby sa oddávali výhodám postavenia, a to je všetko, na čo myslia. Aj keď občas zažijú nejaké menšie trápenie alebo zaplatia nepatrnú cenu, je to preto, aby získali postavenie a povesť. Usilovať sa o postavenie, držať si moc a mať ľahký život sú hlavné veci, ktoré sa antikristi vždy snažia získať intrigami, keď uveria v Boha, a nevzdávajú sa, kým nedosiahnu svoje ciele. Ak sa ich zlé skutky niekedy odhalia, spanikária, akoby sa mal zrútiť svet. Nemôžu jesť ani spať a zdajú sa byť v tranze, akoby trpeli skľúčenosťou. Keď sa ich ľudia pýtajú, čo zlé sa im prihodilo, vymýšľajú si klamstvá a vravia: „Včera som mal toľko práce, že som celú noc nespal, takže som veľmi unavený.“ No v skutočnosti nič z toho nie je pravda, je to všetko klamstvo. Cítia sa takto, pretože neustále premýšľajú: „Zlé veci, ktoré som urobil, boli odhalené, takže ako môžem napraviť svoju povesť a postavenie? Aké prostriedky môžem použiť na svoje vykúpenie? Aký tón môžem použiť voči všetkým, aby som to vysvetlil? Čo môžem povedať, aby ma ľudia neprekukli?“ Dlho nevedia prísť na to, čo majú robiť, a tak sú skľúčení. Niekedy ich oči bezvýrazne hľadia na jedno miesto a nikto nevie, na čo sa pozerajú. Tento problém ich núti lámať si hlavu, venujú tomu každučkú myšlienku a nechcú jesť ani piť. Napriek tomu stále predstierajú záujem o cirkevnú prácu a pýtajú sa ľudí: „Ako sa darí práci na evanjeliu? Ako efektívne sa to evanjelium káže? Získali bratia a sestry nedávno nejaký vstup do života? Spôsobil niekto nejaké narušenia alebo vyrušenia?“ Tieto ich otázky týkajúce sa práce cirkvi sú len divadlom pre ostatných. Keby sa dozvedeli o problémoch, nemali by ich ako vyriešiť, takže ich otázky sú len formalitou, ktorú sa spýtajú, aby to vyzeralo, že sa zaujímajú o prácu cirkvi. Ak by im niekto vypracoval správu o problémoch cirkvi, aby ich riešili, iba by pokrútili hlavou. Žiadne úklady by im neboli na úžitok a hoci by sa najradšej prestrojili, nemohli by a riskovali by, že budú odhalení a zjavení. Toto je najväčší problém, ktorému antikristi čelia po celý svoj život. Antikristi sú v tej chvíli ako na žeravom uhlí, občas pokrútia hlavou, akoby chceli povedať: „Takto to ďalej nejde,“ a potom si rukami poklepávajú po hlave, akoby premýšľali: „Ako môžem byť taký hlúpy? Ako som v tej veci mohol zakopnúť?“ Antikristi tento fakt nedokážu prijať a nezmôžu sa na nič iné, než na povzdych. Namáhajú sa, trpia a platia cenu len pre svoju vlastnú povesť a postavenie a oddávajú sa všemožným zlým skutkom, aby uspokojili svoje ambície a túžby. To, že ich Boží vyvolený ľud odhalí, je nevyhnutný výsledok. Ľudia skôr či neskôr isto padnú, ak sa neusilujú o pravdu. Tento výrok sa u antikristov dokonale napĺňa. Hoci sú zruční v pretvárke a dokážu hovoriť presvedčivo a zavádzať druhých, ak Boží vyvolený ľud rozumie pravde a dokáže rozpoznať podstatu človeka, bez ohľadu na to, ako hlboko sa antikristi skrývajú alebo koľko zla spáchajú, ich dokáže úplne rozlíšiť. Existuje niekoľko prísloví: „Vytrvávanie v zle vedie k sebazničeniu“ a „Kto sa hrá s ohňom, popáli sa.“ Sú to objektívne zákony, ktorými sa riadi vývoj vecí a ktoré Boh ustanovil pre vývoj všetkých vecí a udalostí. Nikto im nemôže uniknúť. Hoci práca cirkvi pokračuje pod vedením antikristov, jej účinnosť sa značne znížila. Niektorú dôležitú prácu stále riadia zlí jednotlivci a pracovné opatrenia Božieho domu sa nezavádzajú. Hoci si každý z Božieho vyvoleného národa koná svoju povinnosť, nevidno žiaden skutočný výsledok a rôzne úlohy sa už dávno dostali do stavu ochromenia. Čo je hlavnou príčinou týchto problémov? Je ňou fakt, že cirkev ovládli antikristi. Všade, kde majú antikristi moc, budú ovplyvňovať prácu Božieho domu a vstup do života časti Božieho vyvoleného národa, bez ohľadu na rozsah ich vplyvu a aj keď je to len jeden tím. Ak majú v nejakej cirkvi moc, cirkevná práca a Božia vôľa sa tam brzdia. Prečo sa v niektorých cirkvách nemôžu zaviesť pracovné opatrenia Božieho domu? Preto, lebo v týchto cirkvách majú moc antikristi. Nikto, kto je antikristom, sa nebude úprimne vydávať Bohu, vykonávanie jeho povinností bude len formalitou a prešľapovaním na mieste. Hoci sú vodcami alebo pracovníkmi, nebudú konať skutočnú prácu a budú hovoriť a konať len kvôli sláve, zisku a postaveniu bez toho, aby vôbec chránili dielo cirkvi. Čím sa teda antikristi celé dni zaoberajú? Sú zaneprázdnení predvádzaním sa a machrovaním. Robia len veci, ktoré sa týkajú ich vlastnej slávy, zisku a postavenia, majú plno práce so zavádzaním druhých a lákaním ľudí, a keď nazhromaždia silu, budú ovládať viac cirkví. Túžia len po tom, aby vládli ako králi a premenili cirkev na svoje nezávislé kráľovstvo, aby boli veľkými vodcami a aby mali úplnú, jednostrannú autoritu a ovládali viac cirkví. O nič iné sa ani v najmenšom nestarajú. Nezaujímajú sa o prácu cirkvi ani o vstup Božieho vyvoleného ľudu do života, a už vôbec im nezáleží na tom, či sa vykonáva Božia vôľa. Zaujíma ich iba to, kedy budú môcť nezávisle byť pri moci, ovládať Boží vyvolený ľud a stáť na rovnakej úrovni s Bohom. Túžby a ambície antikristov sú naozaj obrovské! Bez ohľadu na to, ako pracovito pôsobia, sú zaneprázdnení len svojím vlastným úsilím, robia to, čo robia radi, a venujú sa veciam, ktoré sa spájajú s ich vlastnou slávou, ziskom a postavením. Ani len nepomyslia na svoje zodpovednosti alebo na povinnosť, ktorú by mali vykonávať, a nerobia vôbec nič poriadne. Takíto sú antikristi – sú to diabli a satani, ktorí narúšajú a vyrušujú Božie dielo.

Kedysi bol jeden vodca, ktorému som počas jeho funkčného obdobia zveril päť úloh. Po dvoch mesiacoch však nebola vykonaná ani jedna z týchto vecí. Navonok sa zdalo, že ten vodca len tak nevysedával, bol dosť zaneprázdnený a vyčerpaný a takmer ste ho nevideli. Čo ho teda zamestnávalo a prečo nebol schopný splniť úlohy, ktoré som mu pridelil? Bol v tom istý problém. Vodca niektoré úlohy neurobil preto, lebo ich robil nerád a považoval za niečo, čo nespadá do jeho povinností. To bol jeden problém. Ďalej však mal na niektoré úlohy iný názor a zámerne ich odkladal bokom, pričom boli aj úlohy, ktoré predstavovali určité výzvy, vyžadovali si pomoc iných, boli trochu problematické a vodca ich neriešil. Takéto scenáre nastali. Prešli teda dva mesiace a ani jedna úloha nebola splnená. Niektorí ľudia hovorili: „Dajú sa všetky tie úlohy splniť za dva mesiace?“ Dajú. Všetky tieto úlohy sa dali splniť za dva mesiace a väčšina z nich sa dala splniť za deň alebo dva, no vodca ich nevykonal. Keď tieto úlohy prevzal a vykonal niekto iný, všetkých päť bolo hotových do týždňa. Myslíte si, že by takýto vodca mal byť prepustený? (Áno.) Ak narazíte na niekoho takéhoto, kto nesplní žiadnu z úloh, ktoré mu pridelili Zhora, ale navonok pôsobí dosť zaneprázdnene, je to falošný vodca. Takýchto jednotlivcov treba okamžite prepustiť alebo vyradiť. Čo si myslíte o tomto princípe? (Je dobrý.) Nepozerajte sa na ich vonkajšie nadšenie a na to, že celý deň vyzerajú dosť zaneprázdnene. V skutočnosti nerobia žiadnu skutočnú prácu a zamestnávajú sa triviálnymi záležitosťami. Čo robia? Ich činy spadajú do niekoľkých rôznych kategórií. Po prvé na seba berú úlohy, ktoré považujú za zvládnuteľné a ktoré sú bezpečné a nepredstavujú veľké riziko. Čo myslím tým, že „nepredstavujú veľké riziko“? Myslím tým, že sa pri ich vykonávaní dá ľahko vyhnúť chybám, nemusia komunikovať so Zhora a môžu sa vyhnúť tomu, že niečo urobia zle a budú orezaní. Okrem toho riešia úlohy, v ktorých sú zdatní a pri ktorých je menej pravdepodobné, že urobia chyby, čím sa môžu vyhnúť zodpovednosti a do veľkej miery aj chrániť pred orezaním, vyčistením alebo vypudením. Tieto úlohy so sebou nenesú žiadne riziko a nezahŕňajú zodpovednosť, takže na ne môžu zareagovať a riešiť ich. V skutočnosti je v tom istý skrytý prvok. Robili by tieto úlohy, keby ich mohli robiť bez toho, aby ich niekto videl? Robili by ich, keby z toho nemali žiadny osobný prospech? Určite by ich nerobili. Aké úlohy uprednostňujú? Uprednostňujú úlohy, ktoré sú pomerne ľahké a jednoduché a dajú sa splniť bez nadmerného utrpenia. Okrem toho sú ochotní počúvať a zapamätať si viac kázní, ktoré ich zaujímajú a ktoré sú v zhode s ich predstavami. Keď im porozumejú, môžu o týchto kázňach diskutovať s ostatnými, aby sa predviedli a získali si ich obdiv. Navyše, ak im vykonávanie týchto úloh umožní komunikovať s väčším počtom ľudí a ostatní sa vďaka tomu dozvedia, že sú zaneprázdnení prácou, zastávajú vedúcu pozíciu a majú toto postavenie a identitu, urobia ich. Tento druh úloh si vyberajú. Ak je však práca, ktorú majú vykonať, zložitá a nad ich schopnosti a je tu aj niekto zručnejší než oni, pri kom by v prípade zlyhania riskovali stratu tváre a pohŕdanie ostatných, tak sa tieto úlohy zdráhajú robiť. Boja sa tvrdej práce, únavy a hanby z toho, že nepodajú dobrý výkon. A navyše sú obzvlášť leniví a majú sklon vyhýbať sa namáhavým a pracným úlohám, pred ktorými sa ďaleko skrývajú. Namiesto toho radšej robia úlohy, ktoré zlepšujú ich obraz, sú nenáročné, dajú sa robiť len mechanicky a možno si pri nich získať srdcia ľudí bez toho, aby ich Zhora prekukli. To všetko sú vrodené črty antikristov. Keď ide o konanie ich povinností, zvolia si tie najlepšie. Majú osobné voľby, plány a dokonca aj intrigy. Rozhodne nie sú len poslušní voči opatreniam Božieho domu a radšej robia svoje vlastné rozhodnutia. Pokiaľ ide o určité opatrenia Zhora, v prípade, že s nimi nesúhlasia, ich rozhodne neuskutočnia. Úplne tieto záležitosti zablokujú a bratia a sestry v cirkvi o nich nevedia. Keby bolo vykonanie týchto opatrení Zhora v rozpore s určitými jednotlivcami alebo urážalo ľudí, vykonali by ich? Nevykonali. V duchu si myslia: „Ak to zhora chcú, neurobím to. A aj keď to urobím, musím to urobiť v mene zhora a tvrdiť, že to nariadili oni. Nemôžem si dovoliť uraziť tých ľudí.“ Antikristi sú prefíkaní, však? Pri všetkom, čo robia, intrigujú a kalkulujú osem, desať alebo aj viackrát. Hlavy majú plné myšlienok o tom, ako si zabezpečiť stabilné postavenie v dave, ako mať dobrú povesť a vysokú prestíž, ako sa votrieť do priazne Zhora a ako dosiahnuť, aby ich bratia a sestry podporovali, milovali a rešpektovali, a urobia čokoľvek, aby tieto výsledky dosiahli. Akou cestou kráčajú? Záujmy Božieho domu, záujmy cirkvi a práca Božieho domu pre nich nie sú hlavným kritériom, a už vôbec nie sú vecami, o ktoré by sa zaujímali. Čo si myslia? „Tieto veci so mnou nemajú nič spoločné. Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert; ľudia musia žiť sami pre seba a pre svoju vlastnú povesť a postavenie. To je ten najvyšší cieľ. Ak niekto nevie, že by mal žiť sám pre seba a chrániť sa, tak je hlupák. Keby sa odo mňa žiadalo, aby som praktizoval podľa pravdy-princípov a podriadil sa bohu a opatreniam jeho domu, záviselo by to od toho, či by som z toho mal nejaký prospech a či by mi to prinieslo nejaké výhody. Ak so sebou nepodriadenie sa opatreniam božieho domu prináša riziko, že ma možno vyčistia a ja prídem o príležitosť získať požehnania, tak sa podriadim.“ Antikristi sa teda v záujme ochrany vlastnej povesti a postavenia často rozhodnú urobiť určité kompromisy. Dalo by sa povedať, že sú kvôli postaveniu schopní zniesť akékoľvek utrpenie a že kvôli dobrej povesti dokážu zaplatiť akúkoľvek cenu. Príslovie „Veľký človek vie, kedy ustúpiť a kedy nie“ je u nich pravdivé. Nejde o satanovu logiku? Ide o satanovu filozofiu pre svetské záležitosti a aj satanov princíp prežitia. Je to úplne odporné!

Antikristi považujú svoje vlastné postavenie a vlastnú povesť za dôležitejšie než čokoľvek iné. Títo ľudia sú nielen ľstiví, prefíkaní a podlí, ale aj mimoriadne suroví. Čo robia, keď zistia, že ich postavenie je v ohrození, alebo keď stratia svoje miesto v srdciach ľudí, stratia ich podporu a náklonnosť, ľudia ich už neuctievajú a nevzhliadajú k nim a oni upadnú do potupy? Zrazu sa stanú nepriateľskými. Len čo stratia svoje postavenie, zdráhajú sa vykonávať akúkoľvek povinnosť, všetko robia povrchne a nemajú záujem nič robiť. To však nie je ten najhorší prejav. Aký je ten najhorší prejav? Len čo títo ľudia stratia svoje postavenie, nikto k nim nevzhliada a nikoho nezavádzajú, objaví sa nenávisť, žiarlivosť a pomsta. Nielenže nemajú bohabojné srdce, no chýba im aj akýkoľvek náznak podriadenosti. Vo svojom srdci navyše majú sklon nenávidieť Boží dom, cirkev a vodcov a pracovníkov, túžia po tom, aby sa práca cirkvi dostala do problémov alebo zastavila, a chcú sa vysmievať cirkvi a bratom a sestrám. A tiež nenávidia každého, kto sa usiluje o pravdu a bojí Boha. Útočia na každého, kto je vo svojej povinnosti verný a ochotný zaplatiť cenu, a vysmievajú sa mu. To je povaha antikristov – no nie je surová? Sú to zjavne zlí ľudia – antikristi sú vo svojej podstate zlí ľudia. Dokonca aj keď sa zhromaždenia konajú online, potichu nadávajú, ak vidia, že je dobrý signál, a hovoria si: „Dúfam, že signál vypadne! Dúfam, že signál vypadne! Je lepšie, ak nikto nepočuje kázne!“ Čo sú zo za ľudia? (Diabli.) Sú to diabli! Rozhodne to nie sú ľudia z Božieho domu. Tieto druhy diablov a zlých ľudí takto mútia vodu, v ktorejkoľvek cirkvi sú. Aj keď ich rozvážni ľudia odhalia a obmedzia, nebudú o sebe uvažovať a nepriznajú si svoje chyby. Budú si myslieť, že to z ich strany bolo len chvíľkové zlyhanie a mali by sa z toho poučiť. Takýto človek, ktorý sa úplne odmieta kajať, sa nepodriadi, nech už ho rozlíši a odhalí ktokoľvek. Bude sa tomuto človeku snažiť pomstiť. Keď sa cíti nepríjemne, nechce, aby to mali ľahké ani bratia a sestry. V srdci im dokonca tajne nadáva, želá im zlé veci, preklína prácu Božieho domu a praje si, aby sa dostala do problémov. A keď sa v Božom dome niečo pokazí, tajne sa radujú, oslavujú a myslia si: „Pche! Konečne sa niečo pokazilo. To všetko sa deje preto, že si ma prepustil. Je dobré, že sa všetko rúca!“ Cítia sa šťastní a robí im radosť, keď vidia, ako iní slabnú a prepadajú negativite, hovoria posmešné a zosmiešňujúce veci, aby ľudí očiernili, a dokonca šíria slová negativity a smrti. Hovoria: „My veriaci sa vzdávame svojich rodín a kariéry, aby sme si konali svoje povinnosti a znášali utrpenie. Myslíš si, že Boží dom môže naozaj prevziať zodpovednosť za našu budúcnosť? Premýšľal si o tom niekedy? Stojí to za tú cenu, ktorú platíme? Moje zdravie na tom teraz nie je najlepšie, a ak sa zoderiem, kto sa o mňa v starobe postará?“ Hovoria také veci, aby sa všetci cítili negatívne – až vtedy sa budú cítiť šťastní. Nemajú za lubom nič dobré. Nie sú zlovestní a zlomyseľní? Nemali by takíto ľudia dostať odplatu? (Áno, mali.) Myslíte si, že takíto ľudia skutočne majú v srdci Boha? Nepôsobia ako praví veriaci v Boha a v podstate neveria, že Boh podrobne skúma hlbiny ľudských sŕdc. Nie sú to pochybovači? Keby skutočne verili v Boha, ako by mohli hovoriť takéto veci? Niektorí môžu tvrdiť, že je to preto, lebo im chýba bohabojné srdce – je to správne? (Nie, nie je to správne.) Prečo je to nesprávne? (Boh v ich srdciach jednoducho chýba; sú proti Nemu.) V skutočnosti sa také veci odvážia hovoriť preto, lebo neveria v Božiu existenciu, a už vôbec neveria, že Boh každého podrobne skúma. Neveria, že Boh pozoruje každé ich slovo, každý skutok a úmysel a každú myšlienku. A keďže týmto veciam neveria, neboja sa a môžu slobodne a bezohľadne hovoriť také diabolské slová. Dokonca aj neverci často hovoria: „Nebo má oči“ a „Keď človek koná, Nebo sa pozerá.“ Každý, kto má čo i len trochu skutočnej viery, by nikdy len tak nevyslovil tieto diabolské slová pochybovačov. Nepostihnú veriacich, ktorí takto zmýšľajú a hovoria, vážne následky? Nie je to kritické? Je to veľmi kritické! To, že takto dokážu popierať Boha, znamená, že sú to nefalšovaní diabli a že sú to tí zlí, ktorí prenikli do Božieho domu. Iba diabli a antikristi si trúfnu otvorene sa búriť proti Bohu. Záujmy Božieho domu predstavujú záujmy Boha a všetko, čo Boží dom robí, sa deje pod Božím vedením, s Jeho dovolením a podľa Jeho usmernení. Úzko to súvisí s Božím dielom riadenia a nedá sa to od neho oddeliť. Ľudia, ktorí takto otvorene preklínajú prácu Božieho domu, ktorí ju v srdci ohovárajú a chcú sa Božiemu domu vysmievať, ktorí si želajú vidieť celý Boží vyvolený ľud pozatýkaný, prácu cirkvi úplne ochromenú a veriacich, ktorí sa odvracajú od svojej viery, a ktorí budú šťastní, keď sa to stane – čo sú to za ľudia? (Diabli.) Sú to diabli a prevtelení zlí démoni! Obyčajní ľudia majú skazené povahy, občas sú vzdorovití, a keď sa cítia negatívni a slabí, pohrávajú sa s pár drobnými nápadmi a to je všetko, no neboli by takí zlí a nevzbudzovali by také podlé a zlomyseľné myšlienky. Takáto podstata je prítomná len u antikristov a diablov. Keď majú antikristi takéto myšlienky, tušia, že by sa mohli mýliť? (Nie, netušia.) Prečo nie? (Pretože to, čo si myslia a hovoria, považujú za pravdu. Neveria v Boha, chýba im bohabojné srdce a ich prirodzenosťou je odporovať Bohu.) Presne tak, to je ich prirodzenosť. Kedy sa satan správal k Bohu ako k Bohu? Kedy veril, že Boh je pravda? Nikdy to nerobil a nikdy to robiť nebude. Títo diabli antikristi sú rovnakí; nesprávajú sa k Bohu ako k Bohu ani neveria, že je pravda. Neveria, že Boh je Ten, kto všetko stvoril a má nad tým zvrchovanosť. Preto si myslia, že čokoľvek povedia, je správne. Takto bezohľadne zmýšľajú a konajú; je to ich prirodzenosť. Keď to isté robia skazení ľudia, prežívajú vnútorný konflikt. Majú svedomie a ľudskú vnímavosť. Ich svedomie, vnímavosť a pravdy, ktorým rozumejú, na nich vnútorne pôsobia, čo vyvoláva konflikt. Keď tento konflikt vznikne, odohráva sa boj medzi správnym a nesprávnym, pravdou a omylom a spravodlivosťou a podlosťou, ktorý dospeje k výsledku: tí, ktorí sa usilujú o pravdu, stoja na strane Boha, zatiaľ čo tí, ktorí sa o ňu neusilujú, stoja na strane satanových podlých síl. Jediné, čo antikristi robia, je, že spolupracujú so satanom. Ventilujú negativitu, šíria nepodložené fámy, smejú sa Božiemu domu, preklínajú a ohovárajú jeho prácu a nadávajú bratom a sestrám. Dokonca sa pri tom všetkom cítia pokojne, nemajú žiadne výčitky svedomia ani štipku ľútosti a veria, že ich konanie je úplne správne. To plne odhaľuje satanskú prirodzenosť antikristov a ich škaredé tváre, ktoré odporujú Bohu. Nie je teda prehnané tvrdiť, že sú to skutoční diabli a satani. Antikristi sú rodení diabli a rozhodne nie sú príjemcami Božej spásy. Rozhodne nie sú súčasťou obyčajného skazeného ľudstva. Antikristi sú prevtelení diabli a rodení zlí démoni. Tak sa veci majú.

Antikristi sa zameriavajú predovšetkým na povesť a postavenie. Pokiaľ ide o povesť a postavenie, aké kroky antikristi podnikajú? Konajú bezohľadne, lámu si hlavu, premýšľajú až do úmoru a nešetria žiadnymi nákladmi, aby si zabezpečili vlastnú povesť a postavenie. Tieto dve veci sú ich životnou miazgou, ich všetkým. Veria, že získať tieto dve veci znamená získať všetko. V ich svete existuje len postavenie, povesť a ich vlastné záujmy; na ničom inom im nezáleží. Je teda užitočné hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, o ľudskej prirodzenosti, o spravodlivosti alebo o pozitívnych veciach s ľuďmi, ako sú antikristi? (Nie je to užitočné.) Správne, nie je to užitočné. Je to ako snažiť sa vysvetľovať prostitútke, ako byť ženou v slušnej domácnosti, alebo ju učiť, ako byť cnostnou manželkou a matkou; nechce to počúvať, nepáči sa jej to a považuje to za odporné. Ako veľmi to považuje za odporné? V duchu ti nadáva a využíva príležitosti, aby sa ti vysmiala, zosmiešnila ťa, útočila na teba a vylúčila ťa. Nie sú dnes v cirkvi ľudia, ktorí prejavujú obzvlášť vzdorovitý postoj, len čo niekoho počujú hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde alebo o takých pravdách, ako je podriadenie sa Božiemu ovládaniu a opatreniam alebo poslúchanie opatrení Božieho domu? (Áno, sú.) Mali by tam byť. Pozorujte a rozoznávajte tých, ktorí sa takto správajú. Keď vo svojom duchovnom spoločenstve hovoríte o potrebe podriadiť sa Božej zvrchovanosti a opatreniam, reagujú na to silným odporom a myslia si: „Celý deň hovorí o podriadení sa Božím opatreniam, akoby všetko zariadil Boh a ľudia vôbec nemali na výber!“ Len čo v duchovnom spoločenstve hovoríte o pravde alebo o potrebe harmonicky spolupracovať, hľadať Božie úmysly a konať podľa pravda-princípov vo svojich povinnostiach, začnú pociťovať mimoriadny odpor a nechcú počúvať. Aj keď neochotne počúvajú, nedokážu obsedieť, a ak sa im to nejako podarí, je takmer isté, že zaspali. Pri vašom duchovnom spoločenstve o pravde a o dodržiavaní princípov pri riešení záležitostí začnú byť ospalí a driemu. A po určitom čase bez duchovného spoločenstva o pravde a bez orezávania sú plní energie. Konajú svojvoľne a bezohľadne, rozhodujú sami, a zatiaľ čo sa jednou rukou načahujú za povesťou, druhou sa zmocňujú postavenia. Vyskakujú si viac ako ktokoľvek iný a oddávajú sa vyvolávaniu všemožných problémov. Všetci títo ľudia sú antikristi; všetci odporujú Bohu a všetci môžu kedykoľvek napáchať veľké škody.

Každého, kto má prirodzenosť antikristov, treba charakterizovať ako antikrista. Keď chcú konať jednostranne, mali by byť obmedzení a zastavení; o tom niet pochýb. Niekto by mohol povedať: „Čo ak ich nedokážeme zastaviť? Čo by sme mali robiť?“ Prezradím vám zaručený spôsob, ako ich zastaviť jedinou vetou. Keď sa stretneš s takouto situáciou, jednoducho povedz: „Zabije ťa, ak prestaneš konať bezohľadne, rozhodovať sám a mať posledné slovo?“ Ako to znie? (Dobre.) Myslíte si, že by antikrista naozaj mohlo zabiť, keby mu zabránili konať jednostranne? (Áno.) Ako ste dospeli k tomu „áno“? (Antikristi sú takí vo svojej podstate; ak nemôžu konať jednostranne, cítia sa mizerne a nemôžu ďalej žiť.) Presne tak, skrátka takí sú vo svojej podstate, a ak tak nemôžu konať, cítia sa mizerne. Sú toto teda normálni ľudia? (Nie.) Nie sú normálni. Ako by uvažoval normálny človek? „Ak nemôžem konať jednostranne, tak to skrátka vzdám; čo je na tom také ťažké? Dokonca mi to uľahčí život!“ Takto by uvažoval normálny človek. No antikrist sa bude cítiť mizerne, ak mu takto nedovolíš konať. Nesídli v ňom diabol? (Áno.) Takže ak mu nedovolíte konať jednostranne, môže mať pocit, že umiera. Čo znamená toto „umieranie“? Znamená to, že ho v srdci trápi a vyrušuje diabol, takže má pocit, že to nedokáže zniesť alebo ďalej žiť, a cíti sa ako na pokraji smrti; to to znamená. U antikristov, zlých ľudí a tých diablov, ktorí sa snažia vyrušovať prácu Božieho domu, je účinnejšie povedať im túto jednu vetu ako s nimi diskutovať o akejkoľvek pravde. Tento jeden výrok je užitočný pri ľuďoch, ako sú antikristi, zlí ľudia a diabli, ktorí vyrušujú prácu Božieho domu. Je užitočné hovoriť týmto ľuďom pravdu? (Nie, nie je.) „Musíte harmonicky spolupracovať, konať svoju povinnosť a riešiť veci podľa pravdy-princípov“ – takéto slová sa hovoria už mnoho rokov. Je niekto, kto im nerozumie alebo si ich nepamätá? Nemal by. Prečo teda niektorí ľudia stále konajú jednostranne? Môže to znamenať len jedno: neovládajú sa a nie sú to normálni ľudia. Nemôže ich ovládať ich myseľ a srdce; ovláda ich niečo iné v ich vnútri, čo ich násilne a silou mocou riadi, aby takto konali, a to práve tak, aby narúšali a vyrušovali prácu Božieho domu, poškodzovať jeho prácu a spôsobovali straty jeho záujmom. Kto by mohol robiť také veci? Iba satani a diabli. Tí, ktorí nasledujú Boha, teda normálni ľudia a skutočné stvorené bytosti, by nemali motiváciu robiť takéto veci; len satani a diabli majú tú motiváciu a zámerne robia tieto veci. Zapamätali ste si tento výrok? (Áno.) Tak tu teda pre dnešok ukončíme naše duchovné spoločenstvo. Dovidenia!

29. februára 2020