Deviaty bod: Svoju povinnosť konajú, len aby sa odlíšili a uspokojili svoje vlastné záujmy a ambície; nikdy neberú ohľad na záujmy Božieho domu a dokonca tieto záujmy zrádzajú a zamieňajú za osobnú slávu (Desiata časť)

II. Záujmy antikristov

D. Ich vyhliadky a osud

O akej téme sme hovorili v duchovnom spoločenstve na našom poslednom zhromaždení? (Boh hovoril v duchovnom spoločenstve o spôsoboch, akými antikristi zaobchádzajú s titulom „vykonávateľ služby“. Najprv Boh hovoril v duchovnom spoločenstve o tom, ako Boh definuje titul „vykonávateľ služby“. Boh tiež hovoril v duchovnom spoločenstve o rozdiele medzi niekým, kto zanechal stav vykonávateľa služby, a niekým, kto je stále vykonávateľom služby, a nakoniec Boh rozobral názory antikristov a to, o čo sa usilujú v súvislosti s titulom „vykonávateľ služby“.) Aký názor a postoj teda antikristi majú k titulu „vykonávateľ služby“? Čo hovoria a robia? (Postoj antikristov k titulu „vykonávateľ služby“ je postojom neprijatia a nevôle. Tento titul neprijímajú bez ohľadu na to, od koho pochádza, a veria, že byť vykonávateľom služby je ponižujúce. Veria, že vykonávatelia služby nie sú definovaní Bohom na základe podstaty ľudstva, ale že je to skôr Božie spochybňovanie ľudskej identity a hodnoty a pohŕdanie nimi.) (Antikristi hovoria túto známu frázu: „Nebudem drieť v úzadí, zatiaľ čo iní sú na výslní.“ Antikristi chcú len dosiahnuť, aby im iní poskytovali službu, a myslia si, že poskytovať službu Bohu je potupná vec, a tak keď si uvedomia, že oni sami sú vykonávateľmi služby, nechcú ďalej poskytovať službu v Božom dome a namiesto toho začnú hľadať spôsob, ako uniknúť, a dokonca spôsobujú narušenia a vyrušenia a robia deštruktívne veci.) Súdiac podľa postoja antikristov k titulu „vykonávateľ služby“, čo vidíme, že je ich podstatou? (Ich podstata je nepriateľská voči Bohu a nenávidí pravdu.) A aká je to povaha, keď je ich podstata nepriateľská voči Bohu a pravde? (Je to podlá a surová povaha.) Správne, je to podlá a surová povaha. Aká je prvotná motivácia a úmysel antikristov v ich viere v Boha? Čo chcú získať? Aké sú ich ambície a túžby? Prichádzajú, aby boli vykonávateľmi služby? Prichádzajú na základe postoja, že budú dobrými ľuďmi a budú kráčať po správnej ceste prostredníctvom viery v Boha? (Nie.) Tak prečo prichádzajú? Presne povedané, prichádzajú pre požehnania a konkrétne sa usilujú vládnuť ako králi, vládnuť ako králi s Bohom, a usilujú sa o vznešené a veľké veci. Takže keď Boh hovorí, že ľudia sú vykonávatelia služby, je to úplne v rozpore s ambíciami a túžbami antikristov hľadať požehnania a vládnuť ako králi, presahuje to ich očakávania a nikdy si nemysleli, že by Boh dal ľuďom tento titul. Antikristi nie sú schopní prijať tento fakt. A čo sú schopní urobiť, keď tento fakt nedokážu prijať? Usilujú sa prijať tento fakt a zmeniť sa? Neusilujú sa prijať tento fakt ani sa neusilujú zmeniť svoje ambície a povahy. Preto ak sa im povie, že sú vykonávatelia služby, a ich úmysel a túžba získať požehnania sú im odňaté, už nie sú schopní v cirkvi pevne stáť. Vo chvíli, keď si uvedomia pravdu a zistia, že takí ľudia ako oni s takýmito prejavmi sú vykonávateľmi služby, vzdajú sa všetkej nádeje a odhalia svoju pravú tvár. Neusilujú sa zmeniť svoju situáciu vykonávateľov služby ani sa neusilujú zmeniť svoj nesprávny postoj a názor na titul „vykonávatelia služby“ a kráčať po ceste v úsilí o pravdu. Preto bez ohľadu na to, aké opatrenia Boh urobí, takíto ľudia sa im nepodriadia ani ich neprijmú a nebudú hľadať pravdu. Namiesto toho si lámu hlavu a snažia sa vymyslieť ľudský spôsob, ako sa zbaviť tejto nálepky, a robia všetko možné, aby odvrhli túto identitu. Súdiac podľa tohto prejavu majú antikristi odpor k pravde až do špiku kostí. Nemilujú pravdu, neprijímajú pravdu a majú o pravde vlastné myšlienky a predstavy, ale nie bežným spôsobom. Skôr cítia hlboký odpor, nenávisť a dokonca nepriateľstvo voči pozitívnym veciam a pravde z hĺbky svojho srdca – to je podstata antikristov.

Z vašich odpovedí práve teraz vidím, že ste si nezhrnuli obsah každého duchovného spoločenstva, a potom ste nečítali a nemodlili sa, ani nad tým nehĺbali. Minule sme v duchovnom spoločenstve hovorili o troch hlavných aspektoch: prvým bolo definovanie toho, čo sú vykonávatelia služby; druhým boli spôsoby, akými antikristi zaobchádzajú s titulom „vykonávateľ služby“, alebo konkrétne, aké sú presne prejavy a správanie ich neochoty byť vykonávateľmi služby a aké sú presne dôvody, ktoré sa za tým skrývajú; a tretím bolo, aké sú úmysly antikristov, keďže nie sú ochotní byť vykonávateľmi služby, teda čo chcú robiť, aké sú ich ambície a aký je ich cieľ vo viere v Boha. V podstate sme z týchto troch aspektov hovorili v duchovnom spoločenstve o podtéme „spôsoby, akými antikristi zaobchádzajú s titulom ‚vykonávateľ služby‘“, a prostredníctvom týchto troch aspektov sme rozobrali rôzne praktiky a správanie, ktoré antikristi používajú pri zaobchádzaní s titulom „vykonávateľ služby“, ako aj ich myšlienky a názory naň. Nerozjímate o obsahu každého duchovného spoločenstva po tom, čo si ho vypočujete. Tieto veci si pamätáte len krátkodobo, ale ak prejde dlhší čas, aj to, čo ste si zapamätali, sa vytratí. Ak chcete porozumieť pravde a získať ju, musíte vo svojom srdci vynaložiť úsilie a často čítať a modliť sa a rozjímať – musíte mať tieto záležitosti vo svojom srdci. Ak to neurobíš, ak si tieto záležitosti nevezmeš k srdcu, nevynaložíš žiadne úsilie a nebudeš o týchto záležitostiach premýšľať vo svojom srdci, potom nič nezískaš. Niektorí ľudia hovoria: „Záležitosť antikristov je mi taká vzdialená. Neplánujem byť antikristom a nie som zlý človek ako oni. Budem len svedomito tým najbezvýznamnejším človekom a to mi stačí. Urobím čokoľvek, o čo ma požiadajú, a nebudem nasledovať cestu antikrista. A čo viac, aj keď mám čosi málo z povahy antikrista, časom to postupne zmením a je to len bežná skazená povaha, nič vážne. Nemá zmysel toto počúvať.“ Je tento názor správny? (Nie.) Prečo nie? Ak chce niekto dosiahnuť zmenu povahy, potom musí predovšetkým pochopiť, aké stavy, myšlienky a názory môžu vyplynúť z jeho skazených pováh v najrôznejších situáciách. Iba pochopením týchto vecí môže spoznať, aké sú jeho vlastné skazené povahy, v ktorých oblastiach vzdoruje Bohu a ide proti pravde a aké veci má v sebe, ktoré nie sú v súlade s pravdou; keď tieto veci spozná, môže vyriešiť tieto problémy a skazené povahy a dosiahnuť vstup do pravdy-reality. Ak nemáš žiadne porozumenie o rôznych skazených povahách, ktoré sa odhaľujú, alebo rôznych stavoch, ktoré môžu vzniknúť v rôznych situáciách, a vôbec nechápeš spôsoby, akými tieto veci odporujú pravde, alebo kde vznikajú problémy, ako potom tieto problémy vyriešiš? Ak chceš tieto problémy vyriešiť, musíš najprv pochopiť, kde leží ich zdroj, aké sú ich stavy, kde vznikajú konkrétne problémy, a potom sa pustiť do riešenia toho, ako máš vstúpiť. Takto sa tvoje skazené povahy a rôzne stavy, ktoré vznikajú, môžu vyriešiť jeden po druhom. Zdá sa, že vám stále nie je celkom jasný vstup do pravdy-reality ani riešenie skazených pováh a dosahovanie zmeny povahy; stále nie ste na správnej ceste.

5. Ako antikristi pristupujú k svojmu postaveniu v cirkvi

Dnes budeme v duchovnom spoločenstve hovoriť o poslednej téme týkajúcej sa záujmov antikristov: ako antikristi pristupujú k svojmu postaveniu v cirkvi. Pokiaľ ide o postavenie antikristov v cirkvi, ich prejavy, veci, ktoré robia, ako aj ich názory a povaha-podstata, keď tieto veci robia – rozdelíme ich do troch aspektov a jeden po druhom ich rozoberieme. Prvý aspekt je „s pretvárkou“, druhý je „s podvodom“ a tretí je „tým, že sa vyvyšujú nad všetkých“. Každý z týchto troch aspektov je vyjadrený len zopár slovami a možno ho považovať za stručný, no v každom z nich je zahrnutých mnoho rôznych činov, prejavov a výrokov antikristov, ako aj ich postojov a pováh. Zamyslite sa teraz nad tým, prečo som definoval tieto tri aspekty, aby som v duchovnom spoločenstve hovoril o dnešnej téme. Ako ste si vo svojich mysliach definovali túto tému o tom, ako antikristi pristupujú k svojmu postaveniu v cirkvi, keď ste si ju prečítali? Aké myšlienky ste mali? To, čo väčšine ľudí zíde na um, je nepochybne tyrania antikristov, presadzovanie ich postavenia, získavanie si ľudí a uchopenie moci v cirkvi, inými slovami, že vždy chcú byť funkcionármi, presadzovať svoje postavenie, držať moc a ovládať ľudí – na tieto veci ľudia v zásade myslia. Toto sú pomerne zjavné aspekty, ktoré antikristi v cirkvi často prejavujú, takže okrem nich, aké ďalšie prejavy existujú, ktoré ľudia nevidia? Čo ešte robia antikristi, aby získali pevnú pôdu pod nohami v cirkvi, aby získali postavenie a vysokú prestíž a dokonca aby prevzali moc a ovládali viac ľudí? Aké ďalšie prejavy majú? Tieto veci sú tie zavádzajúcejšie, zákernejšie a skrytejšie spôsoby a prostriedky, ktoré antikristi používajú, a mohli by to byť aj neznáme myšlienky a skryté úmysly a ciele v ich najhlbšom vnútri, však? Takže si o nich pohovorme v duchovnom spoločenstve jeden po druhom.

a. S pretvárkou

Prvým aspektom je „s pretvárkou“. Doslovný význam slova „pretvárka“ je ľahko pochopiteľný a zjavne nie je pochvalný. Keď sa o niekom hovorí, že je dobrý v pretvárke, že všetko, čo robí, je pretvárka, že všetko, čo robí, je pre ostatných nepreniknuteľné a že s ostatnými koná a hovorí len na povrchnej úrovni, potom ten, kto takto koná a správa sa, je určite veľmi nečestný človek. Nie je to čestný človek a nie je to jednoduchý, nevinný človek, ale skôr je veľmi dobrý v psychologických hrách, je veľmi rafinovaný a veľmi dobre vie klamať ostatných. Toto je najzákladnejšie chápanie slova „pretvárka“. Aký je teda vzťah medzi správaním a činmi antikristov a týmto druhom správania? Čo robia, čo ukazuje, že majú podstatu pretvárky? Aký je presne ich účel v tom, že sa pretvarujú? Aký je presne ich úmysel? Prečo sa musia pretvarovať? Tieto veci úzko súvisia s témou, o ktorej dnes budeme hovoriť v duchovnom spoločenstve.

Antikristi sú ľudia, ktorí nie sú ochotní zaostávať za ostatnými. Nie sú ochotní byť závislí od iných, nie sú ochotní prijímať príkazy, pokyny a nariadenia iných ľudí a nie sú ochotní byť obyčajní a pohŕdaní ostatnými. Skôr sú to ľudia, ktorí si želajú mať prestíž, aby si ich ostatní vysoko vážili a aby ich ostatní vysoko oceňovali. Navyše, v cirkvi a medzi inými ľuďmi si ešte viac želajú byť ľuďmi, ktorí vydávajú príkazy a inštruujú ostatných, aby pre nich robili veci. Chcú realizovať svoje želania prostredníctvom svojej vlastnej prestíže, vplyvu a moci, ktorú majú v rukách, a nechcú byť obyčajnými ľuďmi, ktorým môže ktokoľvek rozkazovať a inštruovať ich, aby niečo urobili. Toto sú snahy a túžby, ktoré majú antikristi medzi inými ľuďmi. Antikristi sú celkom precitlivení, pokiaľ ide o ich postavenie medzi ostatnými ľuďmi. Keď sú v skupine, neveria, že ich vek a fyzické zdravie majú nejaký význam. Veria, že význam má to, ako ich vidí väčšina, či im väčšina venuje čas a vyhradzuje im miesto vo svojich rečiach a činoch, či majú vysoké alebo obyčajné postavenie a pozíciu v srdciach väčšiny, či ich väčšina považuje za vysoko postavených, obyčajných alebo za nič výnimočné a podobne; ako vníma väčšina ich zásluhy z hľadiska viery v Boha, akú váhu majú ich slová medzi ľuďmi, teda koľko ľudí ich schvaľuje, koľko ľudí ich chváli, dáva im palec hore, pozorne ich počúva a berie si k srdcu, keď niečo povedia; okrem toho, či ich väčšina považuje za ľudí s veľkou alebo malou vierou, aké je ich odhodlanie znášať utrpenie, ako veľmi sa vzdávajú a vydávajú, aký je ich prínos pre Boží dom, či je pozícia, ktorú v Božom dome zastávajú, vysoká alebo nízka, čo v minulosti vytrpeli a aké dôležité veci urobili – to sú veci, na ktorých im najviac záleží. Antikristi si v mysli často zoraďujú pozície a poradie, často porovnávajú, kto je v cirkvi najviac obdarovaný, kto je v cirkvi najvýrečnejší a najelokventnejší, kto má dobré odborné zručnosti a kto sa najlepšie vyzná v technológiách. Zatiaľ čo porovnávajú tieto veci, neustále vynakladajú úsilie na štúdium rôznych odborných zručností a usilujú sa o to, aby v nich boli zdatní a ovládali ich. Antikristi sa zameriavajú najmä na to, aby si dali záležať pri kázaní a pri vysvetľovaní Božích slov, a to tak, aby sa predviedli a aby ostatní mali o nich vysokú mienku. Keď sa o to usilujú, nehľadajú, ako pochopiť pravdu alebo ako vstúpiť do pravdy-reality, ale skôr premýšľajú, ako si tieto slová zapamätať, ako ukázať svoje prednosti ešte väčšiemu počtu ľudí, aby ešte viac ľudí spoznalo, že sú naozaj niečím, že nie sú len obyčajnými ľuďmi, že sú schopní a že sú nad obyčajnými ľuďmi. Antikristi, ktorí prechovávajú takéto druhy myšlienok, zámerov a názorov, žijú medzi ľuďmi a robia všetky možné veci. Keďže majú tieto názory a keďže majú tieto úsilia a ambície, nemôžu si pomôcť a vyvolávajú dojem, že majú dobré správanie, správne výroky a dobré činy všetkého druhu, veľké i malé. Toto správanie a činy spôsobujú, že ľudia, ktorí nemajú žiadne duchovné porozumenie, ktorí sa v podstate neusilujú o pravdu a ktorí sa zameriavajú len na dobré správanie, závidia antikristom a obdivujú ich, a dokonca ich napodobňujú a nasledujú, a tak sa cieľ antikristov napĺňa. Keď antikristi prechovávajú takéto úmysly a ambície, ako sa správajú? To je to, o čom budeme dnes hovoriť v duchovnom spoločenstve. Je to téma, o ktorej sa oplatí hovoriť v duchovnom spoločenstve, a ešte viac je to téma, na ktorú sa oplatí zamerať a ktorú by mal poznať každý z vás.

Antikristi majú odpor k pravde a vôbec ju neprijímajú – čo zjavne poukazuje na jednu skutočnosť: antikristi nikdy nekonajú podľa pravdy-princípov a nikdy nepraktizujú pravdu – čo je najzjavnejším prejavom antikrista. Okrem povesti, postavenia, požehnaní a odmien sa usilujú aj o potešenie z telesného pohodlia a z výhod postavenia; a keďže je to tak, prirodzene spôsobujú vyrušenia a narušenia. Tieto skutočnosti ukazujú, že Boh nemiluje to, o čo sa usilujú, ani ich správanie a prejavy. A to rozhodne nie sú činy a správanie ľudí, ktorí sa usilujú o pravdu. Napríklad niektorí antikristi, ktorí sú ako Pavol, sú pri konaní svojej povinnosti odhodlaní trpieť, dokážu zostať hore celú noc a vydržať bez jedla, keď vykonávajú svoju prácu, dokážu si podrobiť svoje telo a dokážu prekonať akúkoľvek chorobu a nepohodlie. A čo je pri tom všetkom ich cieľom? Ich cieľom je každému ukázať, že keď ide o Božie poverenie, dokážu sami seba odsunúť na vedľajšiu koľaj – sú schopní sebazaprenia –, a že pre nich existuje iba povinnosť. To všetko predvádzajú pred inými ľuďmi. Keď sú nablízku ľudia, neodpočívajú vtedy, keď by mali, a dokonca si zámerne predlžujú pracovný čas, vstávajú skoro a chodia spať neskoro. No čo efektivita práce a účinnosť ich povinnosti, keď antikristi takto drú od rána do večera? Tieto veci sú nad rámec ich úvah. Snažia sa to všetko robiť len pred ostatnými, aby ich ostatní videli trpieť a videli, ako sa vydávajú Bohu bez toho, aby čo i len pomysleli na seba. Pokiaľ ide o to, či povinnosť, ktorú konajú, a práca, ktorú robia, sú v súlade s pravdou-princípmi, vôbec o tom neuvažujú. Myslia len na to, či ich navonok dobré správanie všetci videli, či si ho všetci uvedomujú, či na všetkých zanechali dojem a či tento dojem v nich vyvolá obdiv a schválenie, či im títo ľudia budú za chrbtom dávať palec hore a chváliť ich slovami: „Naozaj dokáže znášať ťažkosti, jeho duch vytrvalosti a mimoriadnej húževnatosti prevyšuje každého z nás. Je to niekto, kto sa usiluje o pravdu, kto dokáže trpieť a znášať ťažké bremeno; je pilierom v cirkvi.“ Keď to antikristi počujú, sú spokojní. V srdci si myslia: „Aký som bol len šikovný, že som sa takto pretvaroval, aký som bol len múdry, že som to urobil! Vedel som, že všetci sa budú pozerať len na vonkajšok a že takéto dobré správanie sa im páči. Vedel som, že ak sa budem takto správať, získam schválenie ľudí, že mi dajú palec hore, že ma budú v hĺbke srdca obdivovať, že ma budú vidieť v úplne novom svetle a že sa na mňa už nikto viac nebude dívať zvrchu. A ak príde deň, keď sa zhora zistí, že som nevykonával skutočnú prácu, a prepustia ma, nepochybne sa nájde veľa ľudí, ktorí sa ma zastanú, ktorí budú za mňa plakať a naliehať, aby som zostal, a budú hovoriť v môj prospech.“ Tajne sa radujú zo svojho falošného správania – a či toto radovanie neodhaľuje aj prirodzenosť-podstatu antikrista? A čo je to za podstatu? (Podlosť.) Presne tak – je to podstata podlosti. Antikristi ovládaní touto podstatou podlosti vyvolávajú stav samoľúbosti a sebaobdivu, ktorý spôsobuje, že v srdci tajne pokrikujú na Boha a stavajú sa proti Nemu. Na povrchu sa zdá, že platia veľkú cenu a ich telo znáša veľa utrpenia, ale sú naozaj ohľaduplní k Božiemu bremenu? Naozaj sa vydávajú Bohu? Dokážu verne konať svoju povinnosť? Nie, nedokážu. Vo svojich srdciach tajne súperia s Bohom a myslia si: „Nepovedal si, že som bez pravdy? Nepovedal si, že mám skazené povahy? Nepovedal si, že som arogantný a namyslený a že sa snažím založiť si vlastné kráľovstvo? Nepovedal si, že nemám žiadne duchovné porozumenie, že nerozumiem pravde, a tak som vykonávateľ služby? Ukážem ti, ako poskytujem službu a čo si o mne myslia bratia a sestry, keď takto poskytujem službu a takto konám. Ukážem ti, či si takýmto konaním dokážem získať obdiv ešte viac ľudí alebo nie. A jedného dňa, keď ma budeš chcieť poslať preč a odsúdiť ma, uvidím, ako presne to zvládneš!“ Antikristi takto vo svojich srdciach súperia s Bohom a snažia sa nahradiť usilovanie sa o pravdu týmto dobrým správaním. Tým sa snažia poprieť praktický účinok toho, že Boh koná dielo a vedie ľudí k praktizovaniu pravdy, aby dosiahli zmenu povahy. V podstate používajú tento výklad na to, aby popreli a odsúdili Božie dielo spásy človeka prostredníctvom súdu a napomínania, a veria, že je nesprávne a neúčinné, aby Boh súdil ľudí. Tieto myšlienky a názory, ktoré majú antikristi, sú podlé, zákerné, vzdorujúce Bohu a namierené proti Bohu. Keď ich Boh výslovne neodsúdil, začnú s Ním vo svojich srdciach súperiť; keď ich Boh neodhalil a neodsúdil ich správanie, začnú používať pretvárku, aby zavádzali ostatných a získali si srdcia ľudí s cieľom poprieť Božie slová a poprieť skutočnosť, že len usilovanie sa o pravdu môže viesť k zmene povahy a uspokojeniu Božích úmyslov. Nie je toto podstatou ich výkladu? Nemajú antikristi podlú povahu? Za svojím utrpením skrývajú takéto ambície a nečistoty, a preto Boh nenávidí takýchto ľudí a takúto povahu. Antikristi však túto skutočnosť nikdy neuvidia ani neuznajú. Boh pozoruje najhlbšie vnútro človeka, zatiaľ čo človek vidí len jeho vonkajší vzhľad – najhlúpejšie na antikristoch je, že túto skutočnosť neuznávajú ani ju nevidia. A tak robia všetko pre to, aby sa dobrým správaním zatraktívnili a ozdobili, aby si ostatní mysleli, že dokážu trpieť a znášať ťažkosti, znášať utrpenie, ktoré bežní ľudia znášať nedokážu, robiť prácu, ktorú bežní ľudia nezvládnu, a aby si ostatní mysleli, že majú výdrž, že si dokážu podmaniť svoje vlastné telo a že neberú ohľad na svoje vlastné telesné záujmy a pôžitky. Niekedy dokonca zámerne nosia svoje oblečenie dovtedy, kým nie je trochu špinavé, a neperú ho; nevyperú ho ani vtedy, keď začne zapáchať, a robia všetko, len aby ich ostatní ľudia uctievali. Čím viac sú pred ostatnými, tým viac robia všetko pre to, aby sa ukázali a aby ostatní videli, že sú iní ako obyčajní ľudia, že ich túžba vydať sa Bohu je väčšia ako u obyčajných ľudí, že ich odhodlanie trpieť je väčšie ako u obyčajných ľudí a že ich výdrž znášať utrpenie je väčšia ako u obyčajných ľudí. Antikristi za týchto okolností vykazujú takéto správanie a za týmto správaním je hlboko v srdci antikristov zakotvená túžba, aby ich ľudia uctievali a mali o nich vysokú mienku. A keď dosiahnu svoj cieľ, keď počujú chválu ľudí a vidia, ako na nich ľudia vrhajú závistlivé, obdivné a uznanlivé pohľady, vtedy sa v srdci cítia šťastní a spokojní.

Aký je rozdiel medzi povrchným dobrým správaním antikristov, ktorí znášajú utrpenie a platia cenu, a tým, keď je niekto skutočne ohľaduplný k Božím úmyslom, je verný a úprimne sa vydáva Bohu? (Úmysel je iný. Tí, ktorí sa skutočne vydávajú Bohu, sa zamerajú na hľadanie princípov, na výsledky práce a na efektivitu práce. Pri antikristoch sa navonok javí, že sa vydávajú Bohu, ale robia to len preto, aby si ich ostatní vysoko vážili. Vôbec neberú do úvahy efektivitu práce ani jej výsledky.) Správne, je rozdiel v úmysle, motivácii a zdroji ich reči a konania – je to úplne iné. Ľudia, ktorí znášajú utrpenie ako oni a usilujú sa o pravdu, hľadajú v priebehu tohto utrpenia princípy. Hľadanie princípov prinajmenšom ukazuje, že majú mentalitu podriadenosti; nesnažia sa robiť svoje vlastné veci ani sa nesnažia robiť veci pre seba, vo svojom konaní majú podriadenosť a bohabojné srdce a veľmi jasne vedia, že konajú svoju povinnosť a nevenujú sa podniku človeka. Hoci sa pri antikristoch navonok tiež javí, že znášajú utrpenie, robia to len naoko a predvádzajú sa, aby to ľudia videli; nehľadajú pravdu-princípy, vo svojom konaní nemajú žiadnu podriadenosť ani bohabojné srdce, ich srdcia nežijú pred Bohom a snažia sa využiť takéto správanie a prejavy na to, aby si získali ľudí a kúpili si ich priazeň. Je v tom rozdiel, však? Súdiac podľa podstaty správania antikristov, môžeme povedať, že ich znášanie utrpenia je pretvárka? (Áno.) To stačí na dôkaz toho, že ich správanie a prejav znášania utrpenia sú len naoko a predvádzajú sa, aby to ľudia videli – nekonajú pred Bohom. To je jeden aspekt. Ďalším aspektom je, že nikto nie je zručnejší v pretvárke a klamaní ako antikristi – sú teda vysoko prispôsobiví a často používajú určité ľstivé prostriedky na zavádzanie a klamanie ľudí, aby dosiahli svoje ciele a prinútili ľudí uctievať ich. V tomto sú najlepší, majú to v kostiach, túto ľstivú a premenlivú podstatu majú vrodenú. Existujú napríklad niektorí antikristi, ktorých slová a správanie sa zdajú byť veľmi láskavé a pokorné, ktorí nikdy neodhaľujú slabosti iných, ktorí sú ústretoví, ktorí sa neponáhľajú súdiť alebo odsudzovať iných, ktorí, keď sú ľudia negatívni a slabí, okamžite podajú pomocnú ruku. Vyvolávajú dojem, že sú srdeční a láskaví, že sú dobrí ľudia. Keď sú ľudia v ťažkostiach, niekedy im pomôžu slovami a niekedy niekoľkými činmi; sú dokonca chvíle, keď darujú nejaké peniaze alebo materiálne veci, aby im pomohli. Navonok sa ich činy zdajú dobré. V mysliach väčšiny ľudí je to typ človeka, s ktorým sa chcú stretnúť a stýkať; takíto ľudia ich nebudú ohrozovať ani vyrušovať a môžu od nich získať veľkú pomoc – napríklad materiálnu alebo duševnú, ba dokonca aj pomoc s vyššími duchovnými teóriami a tak ďalej. Navonok takíto ľudia nerobia nič zlé: v cirkvi nespôsobujú narušenia ani vyrušenia a zdá sa, že prinášajú harmóniu do akejkoľvek skupiny, v ktorej sa nachádzajú; pod ich pôsobením a sprostredkovaním sa všetci zdajú šťastní, ľudia spolu vychádzajú a nemajú žiadne hádky ani spory. Keď sú tam, všetci cítia, ako dobre spolu vychádzajú, akí sú si blízki. Keď odídu, niektorí ľudia začnú o sebe navzájom klebetiť, navzájom sa vylučovať, závidieť si a hádať sa o veciach; len keď sú medzi nimi títo antikristi a vyzývajú na mier, všetci sa prestanú hádať. Títo antikristi sa zdajú byť vo svojej práci veľmi schopní, ale je tu jedna vec, ktorá ukazuje, o čo im v skutočnosti ide: každý, koho učia a vedú, je schopný hovoriť slová a učenia, všetci vedia, ako sa povyšovať a poúčať ostatných, všetci vedia, ako lichotiť ľuďom a podlizovať sa im, vedia, ako byť úlisní a nečestní, vedia, čo povedať ktorým ľuďom, stávajú sa z nich pochlebovači a navonok sa zdajú byť v úplnom pokoji. Na čo títo antikristi premenili cirkev? Na náboženskú organizáciu. A výsledok? Ľudia žijú podľa svojej satanskej filozofie a nie sú ochotní usilovať sa o pravdu, nemajú žiadny vstup do života a úplne stratili dielo Ducha Svätého. Takto antikristi ubližujú bratom a sestrám a vedú ich do záhuby – a predsa si stále myslia, že majú veľké zásluhy, že urobili veľké veci pre bratov a sestry a priniesli im veľké požehnania. Často učia bratov a sestry, aby boli pokorní a trpezliví, aby boli tolerantní a ohľaduplní, keď vidia, že brat alebo sestra má problém, aby neboli hrubí v reči ani zraňujúci voči ostatným, a inštruujú ostatných, aký postoj zaujať pri sedení alebo státí alebo aké oblečenie nosiť. To, čo často učia bratov a sestry, nie je to, ako porozumieť pravde alebo vstúpiť do pravdy-reality, ale ako dodržiavať predpisy a dobre sa správať. Pod ich vedením nie sú interakcie ľudí založené na Božích slovách ani na pravde-princípoch, ale na filozofii pre svetské záležitosti, ktorou je byť pochlebovačom. Navonok nikto nie je voči druhým zraňujúci, nikto nepoukazuje na zlyhania iných, ale nikto nikomu nehovorí, čo si v skutočnosti myslí, a neotvára sa ani nehovorí v duchovnom spoločenstve o svojej skazenosti, vzdorovitosti, nedostatkoch a priestupkoch. Namiesto toho na povrchnej úrovni všetci tárajú o tom, kto trpel a zaplatil cenu, kto bol verný pri konaní svojej povinnosti, kto bol prospešný bratom a sestrám, kto mal značné zásluhy v Božom dome, kto bol zatknutý a odsúdený za kázanie evanjelia – to je všetko, o čom hovoria. Antikristi nepoužívajú len dobré správanie – to, že sú navonok pokorní, trpezliví, tolerantní a nápomocní –, aby si o sebe vytvorili lepší obraz a zamaskovali sa; snažia sa tiež ísť osobným príkladom, aby nakazili ostatných týmto dobrým správaním a povzbudili ich, aby ho napodobňovali. Cieľom ich dobrého správania nie je nič iné, ako urobiť zo seba stredobod pozornosti ľudí, aby si ich ľudia vysoko vážili. Keď Boží vyvolení hovoria o svojom sebapoznaní a rozoberajú svoje vlastné skazené povahy, oni mlčia a vôbec sa nepokúšajú rozobrať svoju vlastnú skazenosť. Keď bratia a sestry odhaľujú a orezávajú vzájomné odhalenia skazenosti, antikristi sú jediní, ktorí praktizujú pokoru, trpezlivosť a toleranciu voči všetkým; neodhaľujú skazenosť, ktorú ktokoľvek odhalí, a dokonca chvália a vychvaľujú bratov a sestry za ich dobré správanie a za to, že sa menia; hrajú úlohu pochlebovačov a predstierajú, že sú milujúci, ohľaduplní, tolerantní a poskytujúci útechu. Toto sú prejavy toho, že antikristi sú mimoriadne zruční v predstieraní a v klamaní a zavádzaní ľudí.

Podľa všetkého sa slová antikristov javia ako mimoriadne milé, kultivované a vyberané. Bez ohľadu na to, kto porušuje princíp alebo narúša a vyrušuje cirkevnú prácu, antikrist týchto ľudí neodhaľuje ani nekritizuje; zatvára oči a necháva ľudí, aby si mysleli, že je vo všetkom veľkorysý. Nehľadiac na to, aké skazenosti ľudia odhalia a aké zlé skutky vykonajú, antikrist je chápavý a tolerantný. Nerozčuľuje sa ani nezúri, nenahnevá sa na ľudí a neobviní ich, keď urobia niečo zlé a poškodia záujmy Božieho domu. Bez ohľadu na to, kto pácha zlo a vyrušuje prácu cirkvi, nevenuje tomu pozornosť, akoby sa ho to netýkalo, a nikdy nikoho pre niečo také neurazí. O čo sa antikristi starajú najviac? O to, koľkí ľudia majú o nich vysokú mienku a koľkí ich vidia, keď trpia, a chvália ich za to. Antikristi veria, že utrpenie nikdy nesmie byť zbytočné; bez ohľadu na to, aké ťažkosti znášajú, akú cenu platia, aké dobré skutky robia, akí sú starostliví, ohľaduplní a milujúci voči iným, to všetko musia robiť pred ostatnými, aby to videlo viac ľudí. A aký je ich cieľ, keď tak konajú? Kúpiť si priazeň ľudí, zariadiť, aby viac ľudí v srdci schvaľovalo ich činy, ich správanie a ich charakter a dalo im palec hore. Existujú dokonca aj antikristi, ktorí skúšajú vytvoriť o sebe obraz „dobrého človeka“ prostredníctvom tohto navonok dobrého správania, aby k nim prichádzalo viac ľudí hľadať pomoc. Napríklad niekto zoslabne a verí, že väčšina ľudí je bez lásky, že sú veľmi sebeckí a že neradi pomáhajú druhým a nie sú srdeční, a potom si spomenie na toho „dobrého človeka“, ktorý je v skutočnosti antikrist. Alebo niekto narazí na ťažkosti vo svojej práci a nevie, ako ich vyriešiť. Nenapadá mu nikto, kto by mohol pomôcť, a prvý človek, na ktorého si spomenie, je tento „dobrý človek“, ktorý je v skutočnosti antikrist. Niekto už nechce konať svoju povinnosť, chce sa usilovať o svet, usilovať sa o moc a bohatstvo a žiť svoj vlastný život, a hoci sa stane takým negatívnym a slabým, nemodlí sa k Bohu ani nie je s nikým v duchovnom spoločenstve, a v tejto situácii si spomenie na toho „dobrého človeka“, ktorý je v skutočnosti antikrist. Keď to takto pokračuje, títo ľudia sa pri stretnutí s problémami už nemodlia k Bohu ani nečítajú Božie slová, ale namiesto toho sa chcú spoliehať na tohto „dobrého človeka“, ktorý je v skutočnosti antikrist, že im pomôže. Otvárajú svoje srdcia a hovoria, čo majú na srdci, len tomuto pochlebovačovi a žiadajú tohto pochlebovača, aby vyriešil ich ťažkosti; uznávajú tohto antikrista a nasledujú ho. A nie je tým dosiahnutý cieľ antikrista? Keď antikrist dosiahne svoj cieľ, nestane sa jeho postavenie v cirkvi vyšším ako postavenie obyčajných ľudí? A keď môže byť jednotkou a stať sa veľkou rybou v cirkvi, je naozaj spokojný? Nie, nie je. Aký cieľ chce dosiahnuť? Chce, aby ho ešte viac ľudí schvaľovalo, vysoko si ho vážilo a uctievalo, aby mal miesto v srdciach ľudí a najmä, aby k nemu ľudia vzhliadali, spoliehali sa na neho a nasledovali ho, keď narazia na ťažkosti vo svojej viere v Boha a nemajú sa kam obrátiť. To je oveľa vážnejšie, ako keď chce byť antikrist jednotkou a veľkou rybou v cirkvi. Čo je na tom také vážne? (Súperí s Bohom o miesto v srdciach ľudí. Chce priamo nahradiť Boha.) (Takýchto ľudí je ťažké rozlíšiť. Používajú povrchné dobré správanie na zavádzanie druhých, čo vedie k tomu, že druhí už nehľadajú pravdu v Božích slovách ani nehovoria o pravde v duchovnom spoločenstve, keď majú problém, ale namiesto toho sa spoliehajú na týchto antikristov a vzhliadajú k nim, nechávajú ich riešiť svoje problémy a ich slová považujú za pravdu, čo má za následok, že sa títo ľudia čoraz viac vzďaľujú od Boha. Je to zákernejšia a zlomyseľnejšia metóda.) Správne, všetci ste to pochopili a spomenuli dôležitý bod, a to, že antikristi zaujímajú miesto a zapúšťajú korene v srdciach ľudí a chcú nahradiť Boha. Niekto povie: „Ak sa vydám hľadať Boha, nemôžem Ho nájsť; nevidím Ho. Ak hľadám Božie slová, kniha je taká hrubá, je tam príliš veľa slov a je ťažké nájsť odpovede. Ale ak idem za týmto človekom, dostanem odpovede hneď; je to pohodlné aj prospešné.“ Vidíš, jeho činy už spôsobili, že ho ľudia nielen uctievajú vo svojich srdciach, ale mu tam aj prenechávajú miesto. Chce nahradiť Boha – to je cieľ antikrista pri robení týchto vecí. Je zrejmé, že tým, že robí tieto veci, antikrist už dosiahol počiatočný úspech; v srdciach týchto nerozlišujúcich ľudí je už pre tohto antikrista miesto a niektorí ľudia ho už uctievajú a vzhliadajú k nemu. Toto je cieľ, ktorý chce antikrist dosiahnuť. Ak má niekto problém a modlí sa k Bohu namiesto toho, aby vyhľadal antikrista, ten je nespokojný a myslí si: „Prečo ideš vždy za bohom? Prečo vždy myslíš na boha? Prečo nevidíš mňa alebo nemyslíš na mňa? Som taký pokorný a trpezlivý, dokážem toho toľko zanechať a tak sa vydať a dávam milodary, tak prečo nejdeš za mnou? Tak veľmi ti pomáham. Prečo nemáš žiadne svedomie?“ Cíti sa nešťastný a rozrušený a cíti hnev – hnev na toho človeka a na Boha. Aby dosiahol svoj konečný cieľ, udržiava pretvárku, naďalej dáva milodary a zostáva trpezlivý a tolerantný, javí sa ako pokorný, hovorí láskavo, nikdy neubližuje druhým a často poskytuje útechu, keď sa ľudia snažia spoznať samých seba. Niekto povie: „Som vzdorovitý; som diabol a satan.“ On odpovie: „Nie si diabol ani satan. Toto je len malý problém. Nezhadzuj sa tak a nepodceňuj sa. Boh nás pozdvihol; nie sme obyčajní ľudia a nesmieš sa znevažovať. Ty si oveľa lepší ako ja; ja som skazenejší ako ty. Ak si ty diabol, tak ja som zlý diabol. Ak si ty zlý diabol, potom ja musím ísť do pekla a dostať sa do záhuby.“ Takto pomáha ľuďom. Ak sa niekto prizná, že spôsobil stratu záujmom Božieho domu alebo práci cirkvi, antikrist mu povie: „Spôsobiť stratu práci cirkvi pri konaní svojej povinnosti a trochu zísť z cesty nie je veľká vec. Ja som predtým spôsobil oveľa väčšie straty ako ty a išiel som po oveľa krivších cestách. Len v budúcnosti zmeň spôsob, akým robíš veci, nie je to problém. Ak máš pocit, že to tvoje svedomie neznesie, mám nejaké peniaze a tú stratu za teba nahradím, tak sa netráp. Ak budeš mať v budúcnosti akýkoľvek problém, len príď za mnou a urobím všetko, čo môžem, aby som ti pomohol, a čokoľvek budem môcť urobiť, urobím to hneď.“ Má tento zmysel pre „osobnú vernosť“, ale prečo to vlastne robí? Naozaj ti pomáha? Ubližuje ti, vedie ťa do priekopy – padol si do pokušenia satana. Kope ti jamu a ty do nej skočíš rovnými nohami; padneš do pasce a stále si myslíš, že je to tam skvelé, a tento antikrist ťa zničí bez toho, aby si o tom čo i len vedel – aká hlúposť! Takto satan a antikristi zaobchádzajú s ľuďmi, zavádzajú ich a ubližujú im. Antikrist hovorí: „Je v poriadku, ak budeš len trochu brať ohľad na záujmy božieho domu a budeš v budúcnosti trochu opatrný. Táto vec sa dá napraviť, nikto by to neurobil naschvál. Kto spomedzi nás môže byť dokonalým človekom? Nikto z nás nie je dokonalý; všetci sme skazení. Ja som býval oveľa horší ako ty. V budúcnosti sa navzájom povzbudzujme. Okrem toho, aj keď boží dom utrpí nejaké straty, boh si ich nebude pamätať. Boh je voči človeku taký odpúšťajúci a tolerantný. Ak si dokážeme preukazovať toleranciu navzájom, či by boh nemal byť ešte schopnejší tolerancie? Ak boh hovorí, že si nebude pamätať naše priestupky, potom už nemáme žiadne priestupky.“ Bez ohľadu na to, akú veľkú chybu človek urobí, antikrist to len zľahčí vtipom a prejde to, čím ukazuje, aké veľké je jeho srdce a aký je láskavý, veľký a tolerantný. To však, naopak, vedie ľudí k mylnému presvedčeniu, že Boh vo svojich výrokoch ľudí neustále odhaľuje, že stále robí vedu zo skazených pováh ľudí a že na ľuďoch stále hľadá chyby. Ak človek spáchal priestupok alebo vzdoroval, Boh ho orezáva, súdi a napomína a zdá sa, akoby bol voči ľuďom neohľaduplný. Antikrist však dokáže tolerovať a odpúšťať ľuďom vo všetkých situáciách; je taký veľký a vážený. Nie je to tak? Sú aj takí antikristi, ktorí hovoria: „Neverci majú také príslovie: ‚Vo veľkej domácnosti s množstvom majetku trocha plytvania nič neznamená.‘ Boží dom je taký veľký a boh dáva hojné požehnania. Nie je to nič hrozné, ak sa trochu plytvá; boh nám toho toľko udeľuje. Nepremrhali sme toho veľa? A čo nám boh urobil? Netoleroval to boh všetko? Človek je slabý a skazený a boh to videl už dávno, takže ak to videl, prečo nás netrestá? To dokazuje, že boh je trpezlivý a milosrdný!“ Čo sú to za reči? Používajú slová, ktoré sa zdajú byť správne a sú v súlade s predstavami ľudí, aby ľudí zavádzali a priviedli ich do pokušenia, aby narušili ich víziu a zviedli ich na scestie a aby spôsobili, že nesprávne porozumejú Bohu, a tak nebudú mať ani štipku túžby alebo želania podriadiť sa Mu. Ľudia podnecovaní, zavádzaní a zvedení na scestie antikristmi strácajú aj to málo svedomia, ktoré majú, a všetci začínajú poslúchať antikristov a podriaďovať sa im.

Antikristi sú obzvlášť zruční v pretvárke, keď sú medzi ľuďmi. Presne ako farizeji, navonok sa javia ako veľmi tolerantní voči ľuďom a trpezliví, pokorní a dobrosrdeční – ku každému sa zdajú byť veľmi zhovievaví a tolerantní. Pri riešení problémov vždy zo svojho postavenia ukazujú, akí sú voči ľuďom nesmierne tolerantní, a v každom ohľade pôsobia veľkoryso a zhovievavo, nie sú k druhým malicherní a ukazujú ľuďom, akí sú veľkí a láskaví. Majú antikristi v skutočnosti tieto podstaty? Správajú sa k druhým láskavo, sú k ľuďom tolerantní a dokážu ľuďom pomôcť v každej situácii, ale aký je ich skrytý motív, prečo tieto veci robia? Robili by tieto veci, keby sa nesnažili získať si ľudí a kúpiť si ich priazeň? Sú antikristi naozaj takíto aj v súkromí? Sú naozaj takí, akými sa javia, keď sú medzi inými ľuďmi – pokorní a trpezliví, tolerantní k druhým a pomáhajúci druhým s láskou? Majú takú podstatu a povahu? Je toto ich charakter? Vôbec nie. Všetko, čo robia, je pretvárka a robia to preto, aby zavádzali ľudí a kupovali si ich priazeň, aby k nim ešte viac ľudí prechovávalo v srdci náklonnosť a aby na nich ľudia mysleli ako na prvých a hľadali ich pomoc, keď majú problém. Aby dosiahli tento cieľ, antikristi zámerne intrigujú, ako sa predviesť pred ostatnými, ako hovoriť a robiť správne veci. Kým prehovoria, ktovie koľkokrát si svoje slová v mysli prefiltrujú alebo spracujú. Budú zámerne intrigovať a lámať si hlavu, uvažovať nad svojím vyjadrovaním, výrazmi, hlasom a jeho výškou a dokonca aj nad pohľadom, ktorý venujú ľuďom, a tónom, akým hovoria. Budú zvažovať, s kým hovoria, či je ten človek starý alebo mladý, či je postavenie toho človeka vyššie alebo nižšie ako ich vlastné, či si ich ten človek vysoko váži, či k nim ten človek v súkromí prechováva zášť, či je osobnosť toho človeka v súlade s ich vlastnou, akú povinnosť ten človek koná a aká je jeho pozícia v cirkvi a v srdciach bratov a sestier. Tieto veci si budú pozorne všímať a starostlivo o nich premýšľať, a keď ich zvážia, prídu na spôsoby, ako zaobchádzať s rôznymi druhmi ľudí. Bez ohľadu na spôsoby, akými antikristi zaobchádzajú s rôznymi druhmi ľudí, ich cieľom nie je nič iné, len dosiahnuť, aby si ich ľudia vysoko vážili, aby sa na nich ľudia už nepozerali ako na rovnocenných, ale aby k nim skôr vzhliadali, aby ich ešte viac ľudí obdivovalo a vzhliadalo k nim, keď hovoria, podporovalo a nasledovalo ich, keď niečo robia, a aby ich ospravedlňovali a bránili, keď urobia chybu, a aby ešte viac ľudí bojovalo na ich strane, trpko sa v ich mene sťažovalo a postavilo sa na odpor, aby sa hádalo s Bohom a vzdorovalo Mu, keď sú zjavení a odmietnutí. Keď stratia moc, dokážu dosiahnuť, aby im toľko ľudí pomáhalo, vyjadrovalo im podporu a zastávalo sa ich, čo ukazuje, že postavenie a moc, ktoré antikristi v cirkvi zámerne a vypočítavo budovali, zapustili hlboké korene v srdciach ľudí a že ich „namáhavé úsilie“ nevyšlo nazmar.

Antikristi sa zo všetkých síl snažia spravovať svoje postavenie, prestíž, povesť a autoritu medzi ľuďmi a pristupovať k nim – nepoľavia, nebudú mäkkí a už vôbec nebudú neopatrní. Pozorujú výraz v očiach každého človeka, jeho osobnosť, jeho denný režim, jeho úsilie, jeho postoje k pozitívnym a negatívnym veciam a ešte viac pozorujú vieru a vernosť každého človeka v jeho viere v Boha, ako aj jeho postoje k vydávaniu sa Bohu a konaniu svojich povinností a tak ďalej – na tieto veci vynakladajú veľké úsilie. Takže na základe tohto postoja, ktorý majú, sa vyhýbajú tým, ktorí sa usilujú o pravdu a ktorí ich dokážu rozlíšiť, a majú sa pred nimi na pozore, a keď sú v blízkosti takýchto ľudí, hovoria a konajú opatrne. Keď sú medzi ľuďmi s relatívne slabou povahou, ktorí sú často negatívni a nerozumejú pravde, a medzi istými ľuďmi, ktorí sú nerozumní a majú chabé chápanie pravdy, často robia všetko pre to, aby sa predviedli, neustále predvádzajú divadlo ako v cirkuse a chopia sa každej príležitosti na takéto predvádzanie sa. Napríklad keď sú na zhromaždeniach, kde ich väčšina ľudí schvaľuje, menšia časť voči nim cíti nevôľu a ešte viac ľudí voči nim nemá žiadne rozlišovanie, začnú sa predvádzať a hľadajú príležitosti hovoriť v duchovnom spoločenstve. Hovoria v duchovnom spoločenstve o svojich vlastných skúsenostiach, o svojej „slávnej histórii“, o zásluhách, ktoré dosiahli v Božom dome, a dokonca o tom, ako si ich Zhora cenili a osobne ich orezávali – nemôžu si nechať ujsť ani jednu takúto príležitosť. Bez ohľadu na to, s kým sú alebo pri akej príležitosti, antikristi robia vždy len jednu vec: hrajú divadlo; to znamená, že sa predvádzajú, aby zapôsobili. Toto je podstata antikristov: majú odpor k pravde, sú podlí a nehanební. Ako ďaleko zachádzajú vo svojich predstaveniach? Možno ste boli sami svedkami niektorých z nich. U niektorých jasne vidieť, že hrajú divadlo, predvádzajú sa, získavajú si srdcia ľudí a chopia sa príležitostí, aby o nich druhí mali vysokú mienku. Niektorí ľudia nimi pohŕdajú, niektorí ich ignorujú a dokonca sa im vysmievajú, ale im je to jedno. Na čom im záleží? Záleží im na tom, aby ich predstavenie zanechalo v ľuďoch hlboký dojem, aby ľudia videli, ako sa odvážia hovoriť veci, že majú odvahu, vodcovský štýl, vodcovský talent, odvahu nemať trému pred všetkými a ešte viac schopnosť riešiť veci bez paniky. Cítia sa spokojní, keď dosiahnu, aby ľudia tieto veci pochopili a videli, a preto robia všetko, čo môžu, aby zahrali divadlo, len čo na to dostanú príležitosť, a predvádzajú sa bez zábran, bez akýchkoľvek škrupúľ a bez akejkoľvek hanby. Toto robia antikristi. Ak na zhromaždeniach vždy hovorím v duchovnom spoločenstve o hlavnej téme, niektorí ľudia sú pri počúvaní Môjho rozprávania ospalí. Alebo keď hovorím v duchovnom spoločenstve o hlavnej téme, mysle ľudí sa stále zaoberajú inými vecami a nie je pre nich ľahké venovať pozornosť tomu, čo hovorím. V takýchto situáciách prehodím zopár slov, poviem príbeh alebo vtip. Tieto veci a príbehy zvyčajne súvisia s určitými skazenými povahami a stavmi, ktoré ľudia odhaľujú vo svojich životoch. Používam príbehy alebo poviem vtip, aby som ľudí trochu prebral, aby mohli o niečo lepšie porozumieť. Keď to vidia antikristi, myslia si: „Ty hovoríš vtipy vo svojich kázňach na zhromaždeniach. To môžem aj ja, som rovnako dobrý ako ty. Len tak mimochodom poviem nejaký suchý vtip a všetci vybuchnú smiechom a bude sa im to páčiť – aké skvelé! Len tak mimochodom poviem príbeh, a potom už nikto nebude chcieť chodiť na zhromaždenia, budú chcieť počúvať len moje príbehy.“ V tomto so Mnou súťažia. Má nejaký zmysel, aby so Mnou v tomto súťažili? Prečo hovorím príbehy? Prečo prehodím zopár slov? Ľudia môžu z Môjho rozprávania a príbehov pochopiť určité veci a to im pomáha uvoľnene porozumieť pravde – to je Môj cieľ. Antikristi sa toho však chopia a snažia sa to využiť, hovoriac: „Na zhromaždeniach, v čase, ktorý je taký kľúčový a dôležitý, ty len prehodíš zopár slov, tak to spravím aj ja.“ Keď len tak prehodíme zopár slov, je to vždy rovnaké? Antikristi, tento odpad, ani nerozumejú pravde, tak čo môže vzísť z tých pár slov, ktoré prehodia? Čo môže vzísť z ich príbehov alebo vtipov? Tieto zvery bez duchovného porozumenia berú vážne záležitosti duchovného spoločenstva o pravde a rozprávania príbehov príliš povrchne a ľahkovážne. Akí ľudia to robia? Antikristi, ľudia bez duchovného porozumenia a ľudia, ktorí sa neusilujú o pravdu, radi robia takéto veci.

Oči bratov a sestier, oči väčšiny ľudí nedokážu nájsť takmer žiadnu chybu na pretvárke antikristov. Prečo je to tak? Je to preto, že antikristi zatajujú a skrývajú svoje chyby a nedovolia ti, aby si ich videl; svoju podlú stránku, svoju zhýralú stránku a svoju zlú stránku skrývajú za zatvorenými dverami. Kde je to „za zatvorenými dverami“? Sú to miesta, ktoré nevidíš, teda u nich doma, v spoločnosti, v ich práci, pred ich príbuznými a priateľmi; sú to oblasti, ktoré nevidíš ani s nimi neprichádzaš do kontaktu. Ich slová a správanie, ktoré môžeš vidieť a s ktorými prichádzaš do kontaktu, sú výlučne tou ich stránkou, ktorá je pretvárkou, tou ich stránkou, ktorá prešla spracovaním. Tá ich stránka, ktorú nevidíš, je ich skutočná podstata, ich pravá tvár. A aká je ich pravá tvár? Keď sú so svojou neveriacou rodinou, hovoria všelijaké zlé slová – sťažnosti, nenávistné slová a nepriateľské slová voči iným, slová súdiace a odsudzujúce bratov a sestry, sťažnosti na to, že Boží dom je nespravodlivý – hovoria všetky tieto veci, nič nevynechajú, ani trochu sa nekrotia. Keď sú so svojimi príbuznými a priateľmi, diskutujú o svetskom svete a klebetia o rodinách iných ľudí, zapájajú sa do všetkých svetských aktivít nevercov a dokonca sa aktívne zúčastňujú na svadbách a pohreboch. Klebetia s nevercami, súdia a preklínajú iných, šíria o ľuďoch nepodložené fámy a ohovárajú ich za chrbtom – hovoria všetky tieto veci. Keď sú medzi nevercami, pri jednaní s inými ľuďmi podvádzajú ľudí, vytvárajú kliky, útočia na ľudí a na pracovisku dokážu na iných ušiť búdu, donášať na nich a šliapať po nich, aby získali vyššie postavenie – aj toto všetko dokážu robiť. Keď sú so svojimi rodinami alebo nevercami, nie sú trpezliví, tolerantní ani pokorní, ale namiesto toho úplne odhaľujú svoju pravú tvár. V Božom dome sú vlkmi v rúchu baránka a keď sú medzi nevercami, ľuďmi, ktorí neveria v Boha, odhaľujú svoju vlčiu tvár, aby ju všetci videli; bojujú proti nevercom za svoje záujmy, pre slovo, pre výrok a budú sa s nevercami donekonečna hádať pre ten najmenší záujem, až kým im nesčervenie tvár. Ak v Božom dome nezískajú žiadne výhody alebo sú orezávaní, idú domov a robia rámus, robia problémy a správajú sa tak, že sa ich rodina bojí. Medzi nevercami nemajú žiadnu kresťanskú slušnosť ani nesvedčia tak, ako by mali svedčiť kresťania – sú skrz-naskrz vlkmi, ani nie ľuďmi. V Božom dome a pred bratmi a sestrami dávajú sľuby, prisahajú, vyjadrujú svoje odhodlanie, javia sa ochotní vydať sa Bohu a zdá sa, že majú vieru v Boha. Keď však prídu medzi nevercov, ich úsilie a presvedčenie sú rovnaké ako u nevercov. Niektorí dokonca sledujú celebrity tak ako neverci a kopírujú to, čo celebrity nosia každý deň, odhaľujú svoje telá, majú strapaté vlasy a nosia silný make-up – nevyzerajú ani ako ľudia, ani ako duchovia. Nosia módne oblečenie a každý deň idú s dobou, cítia, že život je taký pestrý, a hlboko vo svojom vnútri necítia vôbec žiadny odpor k spôsobu, akým žijú neverci. Antikristi robia veľa vecí a vynakladajú veľké úsilie, aby si zabezpečili miesto v cirkvi a mali prestíž a postavenie v srdciach ľudí. Toto úsilie vynakladajú výlučne na dosiahnutie svojich cieľov a na to, aby o nich druhí mali vysokú mienku a uctievali ich. Toto správanie, prístupy a vonkajšie odhalenia tvoria jasný kontrast s tým, ako žijú za zatvorenými dverami, a ich činy a správanie za chrbtom ľudí rozhodne nie sú veci, ktoré by mal kresťan robiť. Pri takom jasnom porovnaní môžeme určiť, že všetko, čo robia a odhaľujú v prítomnosti bratov a sestier, je len pretvárka, že to nie je skutočné a nie je to prirodzené odhalenie. Antikristi sa pretvarujú len preto, aby dosiahli svoje ciele, inak by sa nikdy neznížili k tomu, aby robili tieto veci. Súdiac podľa toho, čo robia, a podľa odhalení ich pováh za zatvorenými dverami, ako aj podľa ich vlastného úsilia, nemilujú pravdu, nemilujú pozitívne veci, nemilujú slušnosť a čestnosť, a už vôbec nemilujú znášanie utrpenia a platenie ceny alebo nasledovanie kresťanskej cesty. Preto toto dobré správanie, ktoré prejavujú, nepramení z ich sŕdc, nie je dobrovoľné, nie je úprimné, ale skôr je v rozpore s ich vlastnými želaniami, prejavujú ho preto, aby ho videli iní, a preto, aby si získali priazeň a kúpili si srdcia ľudí. Niektorí ľudia hovoria: „Aký majú úžitok z kupovania si sŕdc ľudí?“ V tomto sa antikristi líšia od obyčajných ľudí; tento úžitok je pre nich taký dôležitý. Čo je teda týmto úžitkom? Je to to, že keď stoja medzi ľuďmi, nie je nikto, kto by ich nepoznal, nikto, kto by im neukázal palec hore, nikto, kto by ich nechválil, nikto, kto by ich neuctieval. Ľudia vyhľadávajú antikrista, keď majú problém, namiesto toho, aby hľadali Boha a modlili sa k Nemu. A keď všetci uctievajú antikrista a točia sa okolo neho, ako sa antikrist cíti? Cíti sa ako božský alebo výnimočný človek a má pocit, akoby sa vznášal na oblakoch, žil v siedmom nebi, čo je iné v porovnaní s tým, ako žije obyčajný človek. Keď je medzi ľuďmi, všetci ho zahŕňajú chválou a obdivom a velebia ho ako hviezdy zoskupené okolo mesiaca – aký je to skvelý pocit a koľko radosti, útechy a šťastia má v srdci! Práve toto antikristi chcú. Ak však antikristovi v skupine ľudí nikto nevenuje pozornosť, ak len veľmi málo ľudí pozná jeho meno, ak nikto nepozná jeho silné stránky, ak ho väčšina ľudí vo svojich mysliach považuje za obyčajného človeka, niekoho bez akýchkoľvek zvláštnych čŕt, bez akýchkoľvek silných stránok, bez čohokoľvek výnimočného, čohokoľvek, čo by si iní ľudia mohli vážiť alebo rešpektovať, alebo o čom by niekto mohol s obdivom hovoriť, potom sa antikrist cíti v srdci nepohodlne a zle; necíti sa ako božstvo ani akoby sa vznášal na oblakoch. Pre neho je takýto život príliš nudný, príliš nepohodlný, príliš dusivý, príliš neuspokojivý a nestojí za to. Myslí si, že ak má byť celý život len obyčajným človekom, vykonávať nejakú povinnosť a stať sa stvorenou bytosťou, ktorá je na požadovanej úrovni, tak aké potešenie je v takom živote? Ako môže byť vo viere v Boha tak málo potešenia? Pre neho je to príliš nízky štandard a treba ho zvýšiť. Ale ako ho zvýšiť? Musí zvýšiť svoju popularitu, aby k nemu ľudia vzhliadali a vysoko si ho vážili a on mohol žiť život v nádhere. Preto keď sa modlí, nemodlí sa doma sám, ale namiesto toho musí ísť do kostola, aby sa modlil, modlí sa, keď je na zhromaždení spolu s bratmi a sestrami, modlí sa nahlas, modlí sa gramaticky správne, logicky, usporiadane a premyslene, modlí sa tak, aby to všetci prítomní mohli počuť, aby všetci prítomní mohli počuť jeho výrečnosť a jasné myslenie a vedeli, že má svoje vlastné úsilie. Keď číta Božie slová, tiež ich nečíta sám doma. Najprv sa doma pripraví, a potom číta tak, aby ho počuli ostatní, aby iní ľudia videli, že Božie slová, ktoré číta, sú všetky dôležité, všetky kľúčové. Bez ohľadu na to, čo robí, vždy si robí domáce úlohy za zatvorenými dverami a až keď je pripravený, keď ho iní ľudia považujú za úctyhodného a schvaľujú ho, predstúpi pred ostatných. Sú dokonca aj takí, ktorí si to nacvičujú a pripravujú sa doma pred zrkadlom, kým to prednesú pred ostatnými. Keď to prednesú pred inými ľuďmi, nie je to v najpôvodnejšom stave, ale už to prešlo mnohonásobným spracovaním, spracovaním prostredníctvom myšlienok, názorov, skazených pováh, ľstivých intríg a pokútnych prostriedkov antikrista. Aby dosiahli svoj cieľ mať postavenie a popularitu v cirkvi a medzi ľuďmi, antikristi nebudú váhať zaplatiť akúkoľvek cenu, aby tieto veci urobili. Ako sa teda všetky tieto veci nazývajú? Sú to skutočné odhalenia? Sú to praktiky, ktorým by sa mal venovať niekto, kto sa usiluje o zmenu povahy? (Nie.) Všetky pramenia z pretvárky; antikristi sa dopúšťajú toľkej pretvárky, až je z toho človeku zle!

Niektorí ľudia nebudú hovoriť v duchovnom spoločenstve na zhromaždeniach, ak si najprv nepripravia koncept. Musia si najprv pripraviť koncept za zatvorenými dverami, mnohokrát ho upraviť, spracovať, uhladiť, a až keď je hotový, budú hovoriť v duchovnom spoločenstve pred bratmi a sestrami. Niekto im povie: „Všetci sme tu bratia a sestry. Na zhromaždeniach hovor len čestne a pravdivo. Jednoducho povedz to, čo ti príde na um. To je najlepší spôsob.“ Oni odvetia: „Nie, nemôžem. Ak to urobím, bratia a sestry sa na mňa budú pozerať zvrchu.“ Vidíš, nevedomky povedia niečo pravdivé. V každom ohľade robia veci preto, aby si chránili svoju povesť a postavenie. Niektorí ľudia, ktorí sú v spoločnosti vynikajúcimi talentmi, profesormi, vysokoškolákmi, doktorandmi alebo vedeckými pracovníkmi, používajú určité predstierané správanie a spracované správanie pri styku s ľuďmi, aby sa osvedčili a ochránili si svoje postavenie a povesť. To znamená, že pri styku s ľuďmi nosia masku a ľudia nikdy nevedia, o čo im v skutočnosti ide, či majú nejakú slabosť, čo presne robia za zatvorenými dverami, a pokiaľ ide o ich súkromný život a to, ako si počínajú a ako vychádzajú so svetom, vždy je tam náznak pochybnosti, vždy je tam otáznik. Nedopúšťajú sa títo ľudia hlbokej pretvárky? Ako by ste teda mali s týmito ľuďmi zaobchádzať? Malo by to byť tak, že keďže sú falošní k tebe, ty si falošný k nim? Napríklad, keď ťa stretnú, hovoria len zdvorilostné frázy, takže aj ty si k nim neustále len zdvorilý – je to prijateľné? (Nie.) Aký je teda vhodný spôsob, ako s nimi vychádzať? (Keď človek zistí, že majú tieto prejavy, mal by ich najprv odhaliť, hovoriť s nimi v duchovnom spoločenstve o tom, aká je prirodzenosť-podstata tohto druhu povahy a akým úmyslom je ovládaná. Ak neprijmú to, čo im hovorí, potom by s nimi už nemal byť v duchovnom spoločenstve.) Musíte ich odhaliť, a ak neprijmú to, čo hovoríte, potom sa im vyhýbajte. Sú medzi vami takí, ktorí by sa nimi stále mohli nechať zaviesť a uctievať ich? S duchovným postavením, ktoré teraz máte, ste v podstate schopní trochu prezrieť týchto zjavných farizejov, ale ak narazíte na niekoho, kto je schopnejší, kto sa dokáže pretvarovať, kto sa drží hlboko v skrytosti, dokážete ho prezrieť? Ak vždy hovorí a robí len správne veci, ak sa zdá, že nemá žiadne chyby a nikdy nerobí omyly, ak si ty niekedy v niektorých záležitostiach negatívny a slabý, ale on nikdy nie je, a ak je, tak to dokáže vyriešiť sám a rýchlo sa z toho dostať, ale ty nie, potom keď stretneš takéhoto človeka, budeš ho schvaľovať a uctievať a budeš sa od neho učiť a nasledovať ho; ak nie si schopný takýchto ľudí rozlíšiť, potom je ťažké povedať, či sa nimi necháš zaviesť alebo nie.

O koľkých aspektoch sme hovorili v duchovnom spoločenstve na túto tému pretvárky? Jedným aspektom je, že používajú znášanie utrpenia ako pretvárku. Vo svojich srdciach naozaj nechcú znášať utrpenie a cítia voči nemu veľké odolávanie, no napriek tomu veľmi neochotne znášajú utrpenie, vzdávajú sa vecí a platia cenu, aby dosiahli svoje ciele. Keď si vytrpia, stále sa s tým nezmieria a majú pocit, že toto utrpenie nestálo za to, pretože veľa ľudí o ňom nevie. Preto to všade rozhlasujú a hovoria to mnohým ľuďom, ktorí o tom nevedeli. Nakoniec sa niektorí ľudia dozvedia, čo sa stalo, a získajú o nich hlboký dojem, majú o nich vysokú mienku a uctievajú ich, a tým dosiahnu svoje ciele. Sú aj takí, ktorí sa prezentujú ako dobrí ľudia, ako slušní a svedomití, a chcú sa stýkať s ľuďmi, využívajúc tento druh imidžu, identity a osobnosti, aby ľudia verili, že sú dobrí, a zblížili sa s nimi. Byť takýmto dobrým človekom si kladú za cieľ, aby získali obdiv ešte väčšieho počtu ľudí, aby o nich ľudia mali vysokú mienku a aby mohli zvýšiť svoju popularitu. Nie je to tak? (Áno, je.) Prostredníctvom určitých prístupov, ktoré antikristi používajú, sme práve odhalili a rozobrali skryté ciele za ich predstieraným správaním a podstatu ich pretvárky, aké veci robia a hovoria a aké prejavy ukazujú, ktoré sú dôkazom toho, že sa dopúšťajú pretvárky. Tu ukončíme duchovné spoločenstvo o tomto aspekte.

b. S podvodom

Teraz budeme v duchovnom spoločenstve hovoriť o druhom aspekte. Antikristi často používajú pokrytectvo, aby získali postavenie; hovoria určité veci, ktoré ľudia radi počujú a ktoré sú v súlade s ľudskými predstavami, a navonok robia určité veci, vďaka ktorým ich ľudia schvaľujú a obdivujú, čím zvyšujú svoju popularitu – to je ďalší spôsob, akým antikristi zavádzajú ľudí. Je rozdiel medzi vydávaním sa za iných a pretvárkou? Pokiaľ ide o vonkajšie správanie, pretvárka a vydávanie sa za iných sú zvyčajne jedným stavom; sú navzájom prepojené. Budeme o nich hovoriť v duchovnom spoločenstve oddelene, aby to ľuďom znelo jasnejšie a aby ich mohli jasnejšie spoznať. Primárny význam „vydávania sa za iných“ nie je falošnosť, ale skôr napodobňovanie. Prečo sa antikristi uchyľujú k vydávaniu sa za iných? Prirodzene majú určité ciele: antikristi sa vydávajú za iných, aby získali postavenie a prestíž; inak by sa nikdy nevydávali za iných, nikdy by neurobili takú hlúposť. To môžu jasne vidieť tí, ktorí vedia rozlišovať. Ak sa ľudia často vydávajú za iných, prirodzene si vyslúžia znechutenie, nenávisť a ostrú kritiku ostatných – tak prečo to antikristi stále robia? Je to jednoducho ich prirodzenosť: je im jedno, čo treba urobiť, aby získali povesť a postavenie, beztak im už chýba zmysel pre hanbu. Aby antikristi získali postavenie v mysliach ľudí, prvá vec, ktorú urobia, je, že dosiahnu, aby im ľudia dôverovali, vzhliadali k nim a uctievali ich. A ako dosiahnu tento cieľ? Okrem predstierania dobrého správania a prejavov, ktoré sú v súlade s ľudskými predstavami, sa tiež štylizujú podľa veľkých a slávnych osobností, kopírujú spôsob, akým hovoria, aby o nich ľudia mali vysokú mienku a vzhliadali k nim. Takto ich nebadane začnú uctievať, lichotiť im a podporovať ich určití ľudia v cirkvi, pozerajú sa na antikristov ako na nejaké duchovné osobnosti alebo slávnych ľudí, čo znamená, že v cirkvi a v srdciach určitej časti ľudí sú antikristi obdivovaní a uctievaní ako duchovné osobnosti. Je to preto, že väčšine ľudí úplne chýba rozlišovanie a uctievajú a vážia si každého, koho ich srdcia majú radi a koho obdivujú. Za aký druh človeka sa antikristi v cirkvi hlavne vydávajú? Vydávajú sa za duchovné osobnosti, pretože väčšina ľudí duchovné osobnosti uctieva. V judaizme boli farizeji duchovnými osobnosťami, ktoré ľudia uctievali; ľudia ich uctievali pre ich vedomosti, falošnú zbožnosť a dobré správanie; a tak boli farizeji v judaizme veľmi populárni, boli veľmi obdivovaní. Dnes sú v cirkvi niektorí, ktorí tiež radi uctievajú duchovné osobnosti. Po prvé, uctievajú tých v cirkvi, ktorí veria v Boha už mnoho rokov, ktorí majú určité takzvané duchovné skúsenosti a svedectvá, ktorí prijali Božie milosti a požehnania, ktorí videli veľké vízie, ktorí mali nejaké mimoriadne zážitky. Okrem toho sú tu aj tí, ktorí sú chvastaví a úlisní, keď sú medzi ľuďmi, čím v druhých vzbudzujú uctievanie a obdiv. Sú iní, ktorých prostriedky, spôsoby a princípy, podľa ktorých konajú, sú v súlade s cirkevnými pravidlami, ktorých vonkajšie správanie sa zdá byť zbožné. Sú ešte ďalší, pri ktorých sa zdá, že majú veľkú vieru v Boha. Všetkým týmto ľuďom sa dáva titul duchovní ľudia. Ako sa teda antikristi vydávajú za duchovných ľudí? To, čo robia, je, jednoducho povedané, hovorenie vecí, ktoré hovoria duchovní ľudia, a robenie vecí, ktoré robia duchovní ľudia, aby ich ostatní považovali za duchovného človeka. Ale hovoria a robia tieto veci zo srdca? Nie: je to napodobňovanie a dodržiavanie predpisov, pričom to robia len preto, aby to videli ostatní. Napríklad, keď sa im niečo stane, okamžite sa modlia – ale v skutočnosti nehľadajú ani sa skutočne nemodlia, len to predstierajú, robia divadlo, aby ľudia povedali, že tak veľmi milujú Boha a majú voči Bohu taký veľký strach. A čo viac, keď na nich doľahne choroba a potrebujú liečbu, nejdú sa liečiť ani neberú lieky, ktoré by mali. Ľudia hovoria: „Ak nebudeš brať lieky, tvoja choroba sa môže zhoršiť. Je čas na lieky a je čas na modlitbu. Stačí sa len držať viery a neopustiť svoju povinnosť.“ Odpovedajú: „To je v poriadku – boh je so mnou, nebojím sa.“ Navonok predstierajú, že sú pokojní, nebojácni a plní viery, ale vo vnútri sú vydesení a tajne bežia k lekárovi, len čo pocítia nejaké ťažkosti. A ak niekto zistí, že išli k lekárovi a vzali si lieky, snažia sa nájsť dôvody alebo výhovorky, aby to zakryli. Často tiež hovoria: „Choroba je skúška od boha. Keď žiješ v chorobe, ochorieš; keď žiješ v božích slovách, nemáš žiadnu chorobu. Nesmieme žiť v chorobe – ak budeme žiť v božích slovách, táto choroba zmizne.“ Navonok to často učia ľudí, používajú Božie slová, aby ľuďom pomohli; ale v tajnosti riešia svoju chorobu ľudskými prostriedkami. Pred inými ľuďmi hovoria, že sa spoliehajú na Boha a že všetko je v Božích rukách, hovoria, že sa neboja choroby ani smrti; ale v srdci sa boja viac než ktokoľvek iný, boja sa, že ochorejú a pôjdu do nemocnice, a ešte viac sa desia smrti. Nemajú vôbec žiadnu skutočnú vieru. Pred inými ľuďmi sa modlia a hovoria: „Rád sa podriaďujem zvrchovanosti a opatreniam boha. Všetko pochádza od boha a ľudia by sa nemali sťažovať.“ V srdci si medzitým myslia: „Konal som svoju povinnosť tak verne, ako ma mohla postihnúť táto choroba? A ako to, že ju nedostal nikto iný? Používa to boh na to, aby ma odhalil, aby mi zabránil konať túto povinnosť? Nenávidí ma boh? A ak ma nenávidí, som vykonávateľ služby? Využíva ma boh na poskytovanie služby? Budem mať v budúcnosti nejaký výsledok?“ Nahlas sa neodvážia sťažovať, ale v ich srdciach sa objavili pochybnosti o Bohu, myslia si, že nie všetko, čo Boh robí, je nevyhnutne správne. Navonok sa však tvária, akoby sa nič nedialo, vzbudzujú dojem, že aj keď ochorejú, nemôže ich to brzdiť a stále môžu konať svoju povinnosť a byť podriadení a verní, že sa stále môžu vydať Bohu. Nie je to predstieranie a vydávanie sa za iných? Ich viera a podriadenosť sú falošné; ich vernosť je falošná. Nie je tu žiadna skutočná podriadenosť, žiadna skutočná viera, a už vôbec nie skutočné spoliehanie sa a odovzdanosť. Nehľadajú Božie úmysly, neskúmajú svoje vlastné skazené povahy ani nehľadajú pravdu, aby vyriešili svoje vlastné problémy. V srdci myslia len na svoje telesné záujmy, výsledok a konečný osud; ich srdcia sú plné sťažností, nedorozumení a podozrení voči Bohu – a predsa navonok pôsobia ako nejaká duchovná osobnosť a čokoľvek sa im stane, hovoria: „Je v tom boží dobrý úmysel, nesmiem sa sťažovať.“ Ich ústa sa nesťažujú, ale ich srdcia sa zmietajú: ich sťažnosti, nedorozumenia a pochybnosti o Bohu sa v ich srdciach neustále víria. Navonok často čítajú Božie slová a neotáľajú s konaním svojej povinnosti, ale v srdci sa už svojej povinnosti vzdali. Neznamená práve toto vydávanie sa za iných? Toto je vydávanie sa za iných.

Antikristi sa budú vždy vydávať za iných, bez ohľadu na situáciu; nerobia žiadne rozdiely, pokiaľ ide o príležitosť. Napríklad, keď sa bratia a sestry zúčastňujú zhromaždení, niektorí sa navzájom zdravia. Ako k tomu pristupujú antikristi? Hovoria: „Prestaňte tu len tak tárať, sme na zhromaždení! Kde si myslíte, že ste? To sa tu budete rozprávať o takýchto veciach? Nemáte bohabojné srdce. Berte to vážne!“ Niektorí ľudia si pri konaní svojej povinnosti urobia prestávku a keď to vidí antikrist, povie: „Zase ste povrchní, čo? Potom by ste mali okamžite čítať božie slová a predstúpiť pred neho, aby ste sa modlili.“ Keď si bratia a sestry vymieňajú názory, aby sa od seba naučili odborné zručnosti, antikrist povie: „Mali by ste najprv hovoriť v duchovnom spoločenstve o božích slovách a modliť sa, a až potom si vymieňať názory a nápady.“ Ak sa niekto pred začiatkom zhromaždenia nepomodlil, antikrist mu to vyčíta, označí ho za určitý typ človeka a má k nemu čo povedať. V každom ohľade robí všetko pre to, aby ostatní videli, že je veľmi duchovný, veľmi horlivý, že je veľmi svedomitý voči pravde a usilovne sa o ňu snaží, že je veľmi zodpovedný vo svojej povinnosti, že dokáže pravidelne každý deň čítať Božie slová, že má normálny duchovný život, že sa pravidelne zúčastňuje zhromaždení, že keď sa zúčastňuje zhromaždení, modlí sa, číta Božie slová a hovorí v duchovnom spoločenstve predpísaným spôsobom a že nikdy len tak netára ani nehovorí o domácich záležitostiach. Ak mu niekto povie: „Máš už dlhé vlasy. Mal by si sa ísť dať ostrihať. Teraz je horúco, takže ak sa dáš ostrihať, nebude ti tak teplo,“ antikrist odvetí: „To nevadí, že mám trochu dlhé vlasy. Práca je dôležitá. Teplo mi nespôsobí žiadne problémy, ak si nechám vlasy rásť ešte pár dní.“ Niekto povie: „Máš roztrhané oblečenie. Ak ho budeš ďalej nosiť, ľudia sa ti budú smiať.“ Antikrist odpovie: „To nevadí. Trápime sa my, veriaci v boha, tým, že sa nám niekto bude smiať? Všetci sme toľko vytrpeli a celý čas znášame prenasledovanie veľkého červeného draka. Kráčame cestou odmietnutia zo strany svetských ľudí. Tak čo, že sa mi ľudia budú smiať pre moje roztrhané oblečenie? Pokiaľ ma boh prijíma, to je všetko, na čom záleží.“ Je dobré to povedať? (Predstiera, že je duchovný.) Niektorí ľudia vidia, že kladiem otázky a chcem, aby o nich po kázni všetci hovorili v duchovnom spoločenstve, ale ľudia na ne v duchovnom spoločenstve nevedia odpovedať, a tak to zhrnú nasledovne: „Našiel som tu nejaké nové svetlo. Boh nikdy neje nič nadarmo, ale my jeme nadarmo aj kapustu.“ Počuli ste to už niekedy? (Nie.) Hovoria, že boh nikdy neje nič nadarmo, čo znamená, že Boh káže ľuďom kázne, a tak si svoje jedlo zaslúžil. My nie sme schopní hovoriť v duchovnom spoločenstve o ničom, takže jeme nadarmo aj kapustu. Niektorí ľudia bez rozlišovania to berú ako pravdu a všade to rozprávajú. Neveria, že hovorenie v duchovnom spoločenstve o sebapoznaní, hľadanie podriadenosti Bohu a lásky k Nemu a iné podobné bežné témy, o ktorých ľudia často diskutujú, možno považovať za duchovné, vznešené alebo za nové svetlo. Pre nich je novým svetlom a vznešeným len to, čo povedal ten človek! To, čo ten človek povedal, znie správne, ale po dôkladnom zvážení je to odporné a je to nezmysel. Toto vymysleli tí, ktorí nemajú duchovné porozumenie, a predsa chcú predstierať, že sú duchovní, predstierať, že majú poznanie pravdy, a predstierať, že rozumejú pravde – nie je to nezmysel? (Áno.) Špecializujú sa na to, že sa učia hovoriť chvastavé a prázdne slová a učenia, a neprikladajú žiadnu dôležitosť praktizovaniu pravdy a vstupu do reality. Preto sa špecializujú na to, že sa učia hovoriť duchovné učenia a nikdy nerozoberajú sami seba, aby zistili, či majú pravdu-realitu alebo nie – nie sú títo ľudia pokrytci? Boh takýchto ľudí nenávidí zo všetkých najviac.

Keď sa títo takzvaní duchovní ľudia stretnú, filozofujú, diskutujú o tajomstvách, hovoria o poznaní seba samých a o poznaní Boha. Veci, o ktorých hovoria, sú také vznešené a vôbec to neznie ako pozemská reč. Hovoria a hovoria, odbočujú a hovoria o úplne nepodstatných veciach. Čo znamená „hovoriť o úplne nepodstatných veciach“? Hovoria a hovoria, až kým nezačnú hovoriť úplné nezmysly, súťažia medzi sebou, kto prečítal viac Božích slov a koľko si dokáže zapamätať a kázať z kapitoly Božích slov, kto dokáže kázať vznešenejším a hlbším spôsobom ako ostatní a kto dokáže kázať spôsobom, ktorý prináša viac svetla ako ostatní. Súťažia v týchto veciach a to sa nazýva „súťaženie v duchovnosti“. Niekedy sa ľudia spolu rozprávajú o tom, ako sa mali v poslednom čase, alebo o nejakých vonkajších záležitostiach. Potom príde „duchovný človek“ a keď počuje, ako sa všetci o týchto veciach rozprávajú, vezme si knihu Božích slov a ide si nájsť kútik, kde by si ju mohol čítať. Nepôsobí taký človek nespoločensky a čudne? Keď s niektorými ľuďmi hovorím v duchovnom spoločenstve o hlavnej téme, urobíme si uprostred prestávku a porozprávame sa o vonkajších záležitostiach – nie je to normálne? Počas tohto rozhovoru niektorí ľudia nevydajú ani hláska. Myslia tým: „Budem počúvať, keď budeš hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, ale ak začneš tárať, prestanem počúvať. Ak budeš tárať dlho, odídem.“ Kam idú? Idú si nájsť nejaké miesto na modlitbu a sebavedome hovoria: „Ó, bože, prosím, vezmi si späť moje srdce. Dovoľ mi byť pred tebou ticho, nedovoľ, aby ma vtiahli a pohltili záležitosti neveriaceho sveta, a nedovoľ, aby ma odviedli svetské trendy.“ Je to veľmi duchovné? Oni veria, že je. Keď sa rozprávate o domácich záležitostiach a o tom, aký je v poslednom čase váš stav, myslia si, že to nie je hovorenie v duchovnom spoločenstve o pravde, že sa vôbec nespomínajú Božie slová, a tak odídu a idú sa modliť pred Boha. Nie je to trochu čudné? Toto je vydávanie sa za iných u tých, ktorí sa snažia byť duchovní – sú takí dobrí vo vydávaní sa za iných! Ich cieľom pri vydávaní sa za iných je, aby ostatní videli, že sú duchovní, že sú horliví vo svojom úsilí, že žijú stále pred Bohom, že v ich slovách je svetlo, že sa usilujú o pravdu, že ich neobmedzuje vonkajší sekulárny svet ani rodinné city, že nemajú také telesné potreby, že sú iní ako normálni ľudia, že už odvrhli sekulárny svet a také nízke záujmy. Keď niektorí ľudia prehodia pár slov s nevercami, povedia: „To nie je správne. Títo neverci sú zlí. Vo chvíli, keď s nimi prehovoríš a zapletieš sa do ich záležitostí, cítiš sa vnútorne vyrušený a musíš sa ponáhľať pred boha, aby si sa vyznal a modlil. Musíš sa ponáhľať čítať božie slová, nech ťa jeho slová zachvátia a naplnia.“ A tak, keď vidia nevercov, ľudí, ktorí neveria v Boha, vyhýbajú sa im a neprehovoria s nimi. Nezapájajú sa ani do bežnej interakcie a ľudia ich považujú za čudných. Ich základom pre takéto konanie je: „Neverci sú všetci diabli a nesmieme s nimi hovoriť. Boh nenávidí diablov, takže ak sa stýkame s diablami a zbližujeme sa s nimi, potom to bude nenávidieť aj boh. Mali by sme nenávidieť to, čo nenávidí boh, a mali by sme odmietať to, čo odmieta boh.“ Ak vidia brata alebo sestru, ako sa rozprávajú, dôverne sa zhovárajú alebo hovoria o domácich záležitostiach s neveriacim členom rodiny alebo priateľom, vytvoria si o nich úsudok a myslia si: „Je to skúsený veriaci, ktorý verí v boha už mnoho rokov. Nesnaží sa vyhýbať nevercom, ale namiesto toho sa s nimi tak zbližuje. Tým zrádza boha a keď narazí na problém, určite sa stane judášom.“ Takýmto ľuďom prilepia nálepku. Niektorí ľudia majú rodičov, ktorí sami neveria v Boha, ale ani nenamietajú proti tomu, aby ich dieťa verilo v Boha. Občas zavolajú rodičom, aby sa spýtali, ako sa majú, alebo keď sú chorí, vrátia sa domov, aby sa o nich postarali – to je úplne normálne a Boh to neodsudzuje. A čo robia títo duchovní ľudia – títo antikristi? Vidia veci takto? Robia okolo toho rozruch a hovoria: „Zvyčajne hovoríš tak dobre a vedieš ostatných k tomu, aby sa vzdali svojich citov a nenechali sa nimi obmedzovať. Ale vidím, že tvoje city sú ešte silnejšie. Tvoji rodičia neveria v boha, takže ich musíš odmietnuť.“ Druhá osoba odpovie: „Moji rodičia neveria v Boha, ale ani mi nestoja v ceste. Veľmi ma podporujú.“ Antikrist odpovie: „Aj keď ťa podporujú, nie je to prijateľné a stále sú to diabli. Ako im ešte môžeš variť?“ Druhý povie: „Nie je to normálna ľudská náklonnosť? Nie je normálne uvariť pár jedál pre svojich rodičov a prejaviť im trochu synovskej lásky? Boh to neodsudzuje, tak prečo to odsudzuješ ty?“ Antikrist odpovie: „Boh by sa nezaoberal takou maličkosťou! Keďže boh sa tým nebude zaoberať, mali by sme zaujať stanovisko a stáť si pevne za svojím svedectvom. Veríš v boha celé tie roky, a predsa nemáš žiadne rozlišovanie ani duchovné postavenie a dokážeš sa k diablom správať tak dobre – tvoje city sú príliš silné!“ Odsudzujú dokonca aj toto! Bez ohľadu na to, čo robia ostatní, odsudzujú ich a nálepkujú, aby ukázali, že majú duchovné postavenie, že sú horliví vo svojom úsilí, že majú vieru, ale nakoniec, keď im zomrie člen vlastnej rodiny, plačú toľko dní, že nemôžu vstať z postele a dokonca chcú opustiť svoju vieru. Niekto im povie: „Nie si duchovný človek?“ Odpovedia: „Nemôžu byť aj duchovní ľudia slabí? Nemôžem byť chvíľu slabý?“ Nie je to sofistika? Falošní duchovní ľudia sú schopní pretvárky a to sa nazýva vydávanie sa za iných. Predstierajú, že nemajú žiadnu slabosť, že sú podriadení, že majú vieru v Boha a sú verní Bohu, že dokážu dodržať svoje prísahy, že dokážu znášať utrpenie a vydať sa, pričom sa nesprávajú nijakým spôsobom, ktorý by ľudia mohli považovať za nevhodný alebo nie ideálny. Súdiac podľa ich vonkajšieho správania, ľudia ich schvaľujú a nemôžu im nič vytknúť, zdajú sa byť v podstate v súlade s kresťanskou slušnosťou a dokonca sa nezdá, že by sa stávali negatívnymi alebo slabými. Keď vidia niekoho, kto sa cíti slabý a negatívny, často ho prísne pokarhajú a povedia: „Zoslabneš pre takú bezvýznamnú vec – nespôsobuje to bohu veľké rany? Máš vôbec predstavu, v akej dobe žijeme? Boh k nám prehovoril toľko slov, tak ako môžeš byť stále slabý? Ako môžeš tak málo rozumieť božiemu srdcu? Bez ohľadu na to, s akým problémom sa stretneš, musíš vždy predstúpiť pred boha, aby si sa modlil, naučiť sa milovať boha a byť mu verný, a musíš sa podriadiť a nebyť slabý. Ak stále berieš ohľad na svoje telo, nevzdoruješ bohu?“ Neznie to tak, že by bol nejaký problém s nejakou konkrétnou vecou, ktorú tu hovoria, ale všetko je to prázdne a nemôže to vyriešiť problémy ľudí. Hovoria: „Máš vôbec predstavu, v akej dobe žijeme?“ – má to niečo spoločné s tým, že sa ľudia cítia slabí? Má to niečo spoločné so vzdorovaním? Ľudia majú skazené povahy a žijú vo svojom tele a môžu vždy zoslabnúť a vzdorovať.

Antikristi chcú hrať úlohu duchovných ľudí, najlepších spomedzi bratov a sestier a ľudí, ktorí rozumejú pravde a dokážu pomôcť tým, ktorí sú slabí a nezrelí. Aký je ich cieľ pri hraní tejto úlohy? Po prvé, veria, že už prekročili hranice tela a svetského sveta, že odvrhli slabosť normálnej ľudskej prirodzenosti a oslobodili sa od telesných potrieb normálnej ľudskej prirodzenosti. Veria, že sú to práve oni v Božom dome, kto môže prevziať dôležité úlohy, byť ohľaduplný k Božím úmyslom a koho srdcia sú naplnené Božími slovami. Chvália sa, že už splnili Božie požiadavky a uspokojili Boha, že dokážu byť ohľaduplní k Božím úmyslom a že môžu získať nádherný konečný osud, ktorý Boh sľúbil. Preto sa často cítia veľmi samoľúbo a myslia si, že sú niečo viac ako ostatní. Používajú slová, ktoré si dokážu zapamätať a pochopiť svojou mysľou, aby poučovali ostatných a aby ich odsudzovali a vynášali nad nimi rozsudky. Často tiež používajú určité prístupy a výroky, ktoré si vymysleli vo svojich predstavách, aby vymedzili a poučovali ostatných, nútili iných ľudí dodržiavať predpisy a poslúchať ich, aby si tak mohli chrániť svoje postavenie v cirkvi. Veria, že pokiaľ dokážu kázať súbor duchovných učení, vykrikovať moderné heslá, viesť ostatných, byť ochotní vystúpiť do popredia a prevziať prácu a udržiavať normálny poriadok v cirkvi, potom budú duchovnými ľuďmi a ich postavenie bude stabilné. Preto sa vydávajú za duchovných ľudí a chvália sa, že sú takí, pričom sa zároveň vydávajú za všemohúcich, všestranne schopných a dokonalých ľudí. Napríklad, ak sa ich spýtaš, či vedia písať na klávesnici, povedia: „Áno, písanie na klávesnici pre mňa nie je ťažké.“ Spýtaš sa ich: „Vieš opravovať stroje?“ Povedia: „Princípy všetkých strojov sú rovnaké. Áno, viem ich opraviť.“ Spýtaš sa: „Vieš opravovať traktory?“ Povedia: „Dá sa to nazvať opravovaním strojov, keď opravuješ taký primitívny stroj?“ Spýtaš sa ich: „Vieš variť?“ Povedia: „Jem jedlo, takže samozrejme viem variť!“ Spýtaš sa: „Vieš pilotovať lietadlo?“ Povedia: „Nikdy som sa to neučil, ale keby som sa to naučil, vedel by som to. Mohol by som byť kapitánom lietadla, žiadny problém.“ Myslia si, že dokážu urobiť čokoľvek, že sú dobrí vo všetkom. Niekomu sa pokazí počítač a požiada ich, aby ho opravili. Povedia, že ho vedia poľahky opraviť, ale v skutočnosti nemajú ani potuchy a nevedia, ako ho opraviť, a nakoniec po tom, čo sa ho opakovane snažia opraviť, vymažú všetky dáta v ňom. Osoba, ktorej počítač patrí, sa ich spýta: „Vieš ho opraviť alebo nie?“ A oni odpovedia: „Už som opravoval počítače, ale teraz som nejako zabudol, ako sa to robí. Radšej požiadaj niekoho iného, aby to opravil.“ Sú takí dobrí v pretvárke, však? Takíto ľudia majú povahu archanjela; nikdy nemôžu povedať: „Neviem, ako to urobiť“ alebo „Nemôžem to urobiť“ alebo „Nie som v tom dobrý“ alebo „Nikdy predtým som to nevidel“ alebo „Neviem“ – nikdy nemôžu povedať také veci. Bez ohľadu na to, o akú záležitosť ide, ak sa ich na to spýtaš, potom aj keď nevedia, ako to urobiť, a nikdy predtým to nevideli, stále musia prísť s dôvodmi a výhovorkami, aby si sa mylne domnieval, že sú dobrí vo všetkom, vedia, ako urobiť všetko, dokážu urobiť všetko a že všetko sa dá urobiť. Akým človekom chcú byť? (Supermanmi, všestranne schopnými ľuďmi.) Chcú byť všestranne schopnými ľuďmi, vydávať sa za anjelov svetla – nie sú práve niečím takýmto? Pretože antikristi chcú vždy predstierať, že sú dobrí vo všetkom, keď ich požiadaš, aby spolupracovali s ostatnými, vymieňali si názory, diskutovali, hovorili v duchovnom spoločenstve a komunikovali s ostatnými o problémoch, nedokážu to. Hovoria: „Nepotrebujem nikoho, kto by so mnou spolupracoval. Nepotrebujem asistenta. Nepotrebujem pomoc nikoho, aby som niečo urobil. Dokážem to sám, viem urobiť všetko, som všestranne schopný a nie je nič, čo by som nedokázal, nič, čo by som nemohol dosiahnuť, a nič, čo by som nemohol dokončiť. Kto som ja? Vy neviete urobiť nič, a aj keď viete niečo urobiť, nie ste v tom zdatní. Hoci som sa naučil robiť len jednu vec, viem urobiť všetko. Ak som zdatný v jednej veci, potom som zdatný vo všetkých veciach. Viem písať články a viem hovoriť cudzími jazykmi. Hoci teraz neviem hovoriť žiadnym cudzím jazykom, keby som študoval, nebol by pre mňa problém naučiť sa päť cudzích jazykov.“ Niekto sa ich opýta, či vedia hrať vo filmoch, spievať a tancovať, a oni povedia, že všetky tie veci vedia. Sú skvelí vo chvastaní sa, však? Predstierajú, že dokážu čokoľvek a vedia, ako všetko urobiť – naozaj majú prirodzenosť archanjela! Niekto sa ich opýta, či niekedy zoslabli počas rokov, čo veria v Boha, a oni odpovedia: „Prečo by som mal zoslabnúť? Božie slová sú povedané tak jasne. Nesmieme zoslabnúť. Ak to urobíme, sklameme boha. Mali by sme vynaložiť 120-percentné úsilie, aby sme odplatili božiu lásku!“ Ďalší sa opýta: „Chýbal ti niekedy domov po tom, čo si ho pred rokmi opustil? Plačeš, keď ti chýba domov?“ Odpovedia: „Prečo by som mal plakať? Boh je v mojom srdci. Keď myslím na boha, domov mi už nechýba. Všetci moji neveriaci členovia rodiny sú diabli a satani. Modlím sa, aby boli prekliati.“ Potom sa ich tá osoba opýta: „Zišiel si niekedy z cesty počas rokov svojej viery?“ Odpovedia: „Božie slová sú povedané tak jasne. Ako by niekto mohol zísť z cesty? Tí, ktorí zídu z cesty, sú absurdní ľudia bez duchovného porozumenia. Môže niekto s kvalitou, ako je tá moja, zísť z cesty? Môžem sa vydať nesprávnou cestou? V žiadnom prípade.“ Veria, že sú dobrí vo všetkom, že sú lepší ako všetci ostatní. Čo si myslia o ľuďoch, ktorí sa stávajú negatívnymi a slabými? Hovoria: „Ľudia, ktorí sa stávajú negatívnymi a slabými, sa jednoducho nudia.“ Je to naozaj tak? Určitá negativita a slabosť sú normálne, keďže za určitou negativitou a slabosťou je dôvod, tak ako môžu opísať tento problém tým, že povedia, že títo ľudia „sa jednoducho nudia“? Antikristi takto predstierajú, že sú duchovní, predstierajú, že sú schopní urobiť čokoľvek, predstierajú, že nemajú žiadny nedostatok ani slabosť, a ešte viac predstierajú, že nie sú vzdorovití a že nikdy nespáchali žiadne priestupky.

Bez ohľadu na kontext a nezávisle od toho, akú povinnosť koná, antikrist sa bude snažiť vzbudiť dojem, že nie je slabý, že je vždy silný, plný viery a nikdy nie negatívny, aby ľudia nikdy nevideli jeho skutočné duchovné postavenie ani skutočný postoj k Bohu. V skutočnosti v hĺbke srdca naozaj verí, že nie je nič, čo by nemohol urobiť? Skutočne verí, že nemá žiadnu slabosť, negativitu ani odhalenia skazenosti? Rozhodne nie. Je dobrý v predstieraní a skúsený v skrývaní vecí. Rád ukazuje ľuďom svoju silnú a skvelú stránku; nechce, aby videli jeho stránku, ktorá je slabá a pravá. Jeho cieľ je evidentný: je to jednoducho preto, aby si udržal svoju márnivosť a pýchu, aby si chránil miesto, ktoré má v srdciach ľudí. Myslí si, že ak sa pred ostatnými otvorí ohľadom svojej negativity a slabosti, ak odhalí svoju vzdorovitú a skazenú stránku, významne to poškodí jeho postavenie a povesť – viac problémov než to je hodné. A tak radšej zomrie, ako by si mal priznať, že má obdobia, keď je slabý, vzdorovitý a negatívny. A ak príde deň, kedy všetci uvidia jeho slabú a vzdorovitú stránku, keď uvidia, že je skazený a vôbec sa nezmenil, stále sa bude pretvarovať. Myslí si, že ak pripustí, že má skazenú povahu, že je obyčajným človekom, niekým, kto je bezvýznamný, potom stratí svoje miesto v srdciach ľudí, stratí uctievanie a obdiv všetkých, a tak úplne zlyhá. A tak, nech sa deje čokoľvek, neotvorí sa ľuďom; nech sa deje čokoľvek, svoju moc a svoje postavenie nikomu neodovzdá; namiesto toho sa zo všetkých síl snaží súperiť a nikdy sa nevzdá. Kedykoľvek narazí na nejaký problém, iniciatívne vystúpi do popredia, aby sa ukázal a predviedol. Vo chvíli, keď sa vyskytne problém a objavia sa následky, utečie a schová sa alebo sa snaží presunúť zodpovednosť na niekoho iného. Ak narazí na problém, ktorému rozumie, okamžite predvedie, čo dokáže, a chopí sa príležitosti, aby ho ostatní spoznali, aby ľudia videli, že má dary a špeciálne zručnosti, a aby o ňom mali vysokú mienku a uctievali ho. Ak sa stane niečo vážne a niekto sa ho opýta na jeho chápanie udalosti, zdráha sa odhaliť svoje názory a radšej najprv nechá hovoriť ostatných. Jeho zdržanlivosť má svoje dôvody: buď je to tak, že síce má názor, ale bojí sa, že jeho názor je nesprávny, že ak ho vysloví nahlas, ostatní ho vyvrátia, čo by ho zahanbilo, a preto ho nevysloví; alebo názor nemá, a keďže nedokáže vec jasne vnímať, neodváži sa hovoriť len tak, zo strachu, že sa ľudia budú smiať jeho chybe – takže mlčanie je jeho jedinou voľbou. Skrátka, nehovorí bez váhania, aby vyjadril svoje názory, pretože sa bojí, že sa odhalí taký, aký je, že ľudia uvidia, aký je zbedačený a úbohý, čo by ovplyvnilo obraz, ktorý o ňom ostatní majú. Takže potom, čo všetci ostatní dohovoria v duchovnom spoločenstve o svojich názoroch, myšlienkach a poznaní, chopí sa nejakých vznešenejších, obhájiteľných tvrdení, ktoré vytiahne ako svoje vlastné názory a porozumenie. Zhrnie ich a hovorí o nich v duchovnom spoločenstve všetkým, čím získava vysoké postavenie v srdciach ostatných. Antikristi sú mimoriadne ľstiví: keď príde čas vyjadriť názor, nikdy sa neotvoria a neukážu ostatným svoj skutočný stav ani nedajú ľuďom vedieť, čo si naozaj myslia, aká je ich kvalita, aká je ich ľudská prirodzenosť, aké sú ich schopnosti porozumenia a či majú skutočné poznanie pravdy. A tak, zatiaľ čo sa chvália a predstierajú, že sú duchovní a dokonalí ľudia, robia všetko pre to, aby zakryli svoju pravú tvár a skutočné duchovné postavenie. Nikdy neodhaľujú svoje slabosti bratom a sestrám ani sa nikdy nesnažia spoznať svoje vlastné nedostatky a chyby; namiesto toho robia všetko pre to, aby ich zakryli. Ľudia sa ich pýtajú: „Veríš v Boha už toľko rokov, mal si niekedy nejaké pochybnosti o Bohu?“ Odpovedajú: „Nie.“ Pýtajú sa ich: „Ľutoval si niekedy, že si sa všetkého vzdal, aby si sa vydal Bohu?“ Odpovedajú: „Nie.“ „Keď si bol chorý, cítil si sa rozrušený a chýbal ti domov?“ A oni odpovedajú: „Nikdy.“ Takže vidíš, antikristi sa vykresľujú ako neochvejní, so silnou vôľou a schopní zanechať všetko a trpieť, ako niekto, kto je jednoducho bezchybný a bez akýchkoľvek vád alebo problémov. Ak niekto upozorní na ich skazenosť a nedostatky, pristupuje k nim ako k rovnocenným, ako k normálnemu bratovi alebo sestre, a otvorí sa a hovorí s nimi v duchovnom spoločenstve, ako k tejto veci pristupujú? Robia všetko pre to, aby sa obhájili a ospravedlnili, aby dokázali, že majú pravdu, a aby ľudia v konečnom dôsledku videli, že nemajú žiadne problémy a že sú dokonalí, duchovní ľudia. Nie je to všetko vydávanie sa za iných? Každý, kto si o sebe myslí, že je bezchybný a svätý, je podvodník. Prečo hovorím, že títo všetci sú podvodníci? Povedzte Mi, je medzi skazeným ľudstvom niekto bezchybný? Je tam niekto, kto je skutočne svätý? (Nie.) Určite nie. Ako môže človek dosiahnuť bezchybnosť, keď je tak hlboko skazený satanom a okrem toho nemá vrodenú pravdu? Iba Boh je svätý; všetko skazené ľudstvo je poškvrnené. Ak by sa niekto vydával za niekoho svätého a vravel by, že je bezchybný, čo by to bolo za človeka? Bol by to diabol, satan, archanjel – bol by to ozajstný antikrist. Iba antikrist by tvrdil, že je bezchybným a svätým človekom. Poznajú antikristi sami seba? (Nie.) A keďže nepoznajú sami seba, budú hovoriť v duchovnom spoločenstve o svojom sebapoznaní? (Nie.) Existujú antikristi, ktorí budú hovoriť v duchovnom spoločenstve o svojom sebapoznaní? (Áno.) Aký druh ľudí to robí? (Pokrytci.) Správne. Títo ľudia predstierajú, že poznajú sami seba, robia z komára somára a dávajú si niekoľko veľkých nálepiek, pričom hovoria, že sú satani a diabli, a predstierajú, že majú hlboké poznanie seba samých. Sú to falošní duchovní ľudia, však? Nie sú to pokrytci? Keď hovoria v duchovnom spoločenstve o svojom sebapoznaní, naozaj poznajú sami seba? (Nie.) Čo teda hovoria o svojom sebapoznaní? (Keď antikristi hovoria o svojom sebapoznaní, nehovoria o svojej skutočnej situácii, hovoria len prázdne slová a slová učenia, ktoré nie sú vôbec praktické; zdá sa, že majú veľmi hlboké poznanie, ale nie je tam ani náznak ľútosti.) Je toto skutočné poznanie seba samého? Nie je tam žiadna skutočná ľútosť, takže dosiahli účinok nenávisti voči sebe samým? Keď neexistuje ľútosť a nenávisť voči sebe samým, skutočne nepoznajú sami seba. Sebapoznanie, o ktorom hovoria antikristi, zahŕňa len veci, ktoré o nich všetci vedia, ktoré všetci vidia. Uchyľujú sa tiež k sofistike a sebaospravedlňovaniu, aby mali všetci pocit, že neurobili nič zlé, a napriek tomu môžu hovoriť o svojom sebapoznaní, aby o nich ľudia mali ešte vyššiu mienku. Keď ľudia vidia, že neurobili nič zlé, a predsa o sebe uvažujú a snažia sa spoznať sami seba, myslia si: „Keby naozaj urobil niečo zlé, o to skôr by spoznal sám seba. Aký je zbožný!“ Aký je výsledok toho, že to antikrist robí? Zavádza ľudí. V skutočnosti nerozoberá ani nechápe svoju vlastnú skazenú povahu, aby sa z toho ostatní ľudia mohli poučiť; namiesto toho využíva hovorenie v duchovnom spoločenstve o svojom sebapoznaní na to, aby o ňom ostatní mali vyššiu mienku. Aký je charakter tohto činu? (Svedčenie o sebe s cieľom zavádzať ľudí.) Správne. Zavádza ľudí. Ako sa toto počíta za poznanie seba samého? Je to klamstvo, nič iné. Používa rozprávanie o svojom sebapoznaní na to, aby zavádzal ľudí, aby si ľudia mysleli, že je duchovný a že pozná sám seba, aby o ňom ľudia mali vysokú mienku a uctievali ho. Je to opovrhnutiahodná a špinavá praktika – a je to podlosť antikristov.

Sú takí, ktorí sú pri vykonávaní svojej povinnosti v cirkvi zjavne neschopní prevziať technicky náročné úlohy, a predsa trvajú na tom, aby boli v tíme. Veria, že sa predtým naučili súvisiacu odbornú zručnosť, rozumejú tejto špecializácii, vyznajú sa v tom, a tak trvajú na prevzatí tejto práce. Nerozumejú pravde a navyše na základe toho, že nerozumejú pravde, nehovoria v duchovnom spoločenstve ani nepracujú s ostatnými, a už vôbec nehľadajú pravdu-princípy, pričom trvajú na tom, že tomu rozumejú a vedia o tom. Je teda rozdiel medzi ovládaním odbornej zručnosti a vyznaním sa v tom na jednej strane a porozumením pravde-princípom na strane druhej? Znamená ovládanie odbornej zručnosti a vyznanie sa v tom, že človek rozumie pravde-princípom? (Nie.) Títo ľudia bez duchovného porozumenia veria, že ovládanie odbornej zručnosti znamená, že rozumejú pravde-princípom, a tak sa môžu smelo pustiť do práce s voľnou rukou, nikoho nepočúvať a nemusia robiť prácu podľa pravidiel Božieho domu. Veria, že je to ich vec a nikto iný do toho nemôže zasahovať ani sa ich na to pýtať – práca bude taká, akú ju urobia, a to, čo urobia, sa berie ako štandard. Nesprávajú sa takto antikristi? Nie je to vážny problém? Ak niekto ovláda len odbornú zručnosť a nerozumie pravde, aké následky to bude mať pri vykonávaní jeho povinnosti? (Spôsobí vyrušenie v práci cirkvi.) Len vyrušenie? Nestane sa arogantným a namysleným? Neurobí veci, ktoré prinesú hanbu Bohu? (Áno.) Prostredníctvom vykonávania svojej povinnosti máš dosiahnuť účinok vydávania svedectva o Bohu; nevykonávaš čisto len profesiu, ale skôr dosahuješ účinok vydávania svedectva o Bohu prostredníctvom vykonávania svojej povinnosti, a preto táto odborná zručnosť slúži len povinnosti, ktorú vykonávaš. Odborná zručnosť nie je reprezentáciou pravdy a byť zdatný v odbornej zručnosti neznamená, že rozumieš pravde alebo že dokážeš robiť prácu v súlade s pravdou-princípmi. Niektorí ľudia proti tomu namietajú a hovoria: „Prišiel som do božieho domu, ovládam túto odbornú zručnosť, vyznám sa v tom, takže boží dom by mi mal dať dôležité úlohy a mať o mne vysokú mienku. Nemal by ma zhadzovať ani strkať nos do ničoho, čo spadá do rozsahu mojej odbornej zručnosti. Ja by som mal byť ten, kto učí ostatných. Boží dom by nemal zariadiť, aby so mnou spolupracovali tí, ktorí sa v tom nevyznajú. Títo ľudia si nezaslúžia so mnou spolupracovať.“ Je to správne zmýšľanie? (Nie.) Ostatní ľudia si nezaslúžia s ním spolupracovať – nie je to spôsob, akým zmýšľa antikrist? Ak v Božom dome nie je nikto, kto by si zaslúžil s tebou spolupracovať, zaslúžiš si potom ty vykonávať túto povinnosť? Kto si myslíš, že si? Bol si zdokonalený? Nezaslúžiš si vykonávať túto povinnosť! Len preto, že ťa Boh pozdvihol, máš šancu vykonávať túto povinnosť. Mal by si rozumieť princípom vykonávania svojej povinnosti. Teraz vydávaš svedectvo o Bohu, nevykonávaš profesiu. Tá trocha odbornej zručnosti, ktorú máš, sa používa len na poskytovanie služby a slúži tejto povinnosti. Preto bez ohľadu na to, aká technicky náročná je povinnosť, ktorú vykonávaš, musíš sa v každej jej časti vždy zamerať na pravdu-princípy, aby si mohol dosiahnuť účinok vydávania svedectva o Bohu. Ak tento účinok nedokážeš dosiahnuť a povinnosť, ktorú vykonávaš, prináša Bohu hanbu, aký úžitok budú mať potom tvoje technické schopnosti? Budú mať nejakú hodnotu? Nie, nebudú. Preto nepovažuj tú trochu odbornej zručnosti a technickej schopnosti za pravdu – nie sú pravdou a nestojí za to si ich ceniť. Keby ťa Boží dom nepoužil, keby ťa Boh nepozdvihol, tvoja trocha odbornej zručnosti a technickej schopnosti by neznamenala nič. V porovnaní s pravdou tie veci nestoja ani za deravý groš!

Dá sa povedať, že vydávanie sa za iných u antikristov je prostriedok, ktorý používajú, aby mali miesto v srdciach ľudí – používajú prostriedok vydávania sa za iných na to, aby zavádzali ľudí a zle ich usmernili. To, že sa títo ľudia dokážu vydávať za iných, ukazuje nielen to, že v zásade neprijímajú ani neuznávajú pravdu, ale aj to, že na týchto ľudí sa dá uplatniť ešte reálnejší výklad: nemajú duchovné porozumenie. Čo znamená, že „nemajú duchovné porozumenie“? Znamená to, že nerozumejú Božím slovám ani pravde. A pretože nerozumejú pravde, nemajú ani potuchy, akých ľudí Boh miluje, a tak si predstavujú tento druh duchovného človeka, a potom sa vydávajú za iných a pretvarujú sa. Správajú sa ako tento druh človeka a veria, že takto môžu dosiahnuť, aby ich Boh a ostatní ľudia mali radi. V skutočnosti sa deje opak, pretože takíto ľudia sú presne tí, ktorých Boh nenávidí a odsudzuje. Takže nebuď niekým takým. Ak aj ty chceš byť niekým takým, ak sa často takto vydávaš za iného a pretvaruješ sa a takto zavádzaš ľudí, potom kráčaš po ceste antikrista. Musíš sa naučiť hovoriť: „Mám slabosti, mám negativitu, mám skazené povahy. Som obyčajný človek, nie som ničím výnimočný. Je veľa vecí, ktorým nerozumiem a ktoré neviem robiť. Často som slabý a zavedený satanom, takže upadám do satanovho pokušenia. Čo sa týka učenia sa technických zručností, dokážem zvládnuť nanajvýš jednu alebo dve a dokážem sa naučiť, ako ich všeobecne robiť. Mám túto trochu odbornej zručnosti a túto trochu špeciálnej zručnosti. Som obyčajný človek, nemám vysokú kvalitu a moja vnímavosť je priemerná. Čo sa týka pravdy, rozumiem len toľko, koľko Boh dáva v duchovnom spoločenstve. Nedokážem porozumieť ničomu, čo Boh neodhalí alebo jasne nevysvetlí, a moja kvalita je priemerná. Bratia a sestry ma vyberajú za cirkevného vodcu alebo vedúceho tímu, a to ma Boh pozdvihuje, a nie je to preto, že som lepší ako ostatní. Nemám sa čím chváliť.“ Dokážete povedať takú vec? Povedali ste niekedy takú vec? Zmýšľate takto v srdci? Ak v srdci vždy cítiš, že si skvelý, úžasný, niečo viac ako ostatní, jeden z milióna, že si výnimočný v akejkoľvek skupine, v ktorej sa ocitneš, že si špičkový, že ak stráviš mesiac alebo dva v skupine ľudí, všetci môžu byť svedkami tvojich špeciálnych zručností, talentov, kvality a vnímavosti a môžu ich vnímať ako lepšie než u obyčajných ľudí – ak sa v srdci vždy takto hodnotíš a zaraďuješ, potom si vo veľkom nebezpečenstve a vo veľkých problémoch.

Medzi celým ľudstvom je veľmi málo tých, ktorí sú skutočne schopní rozumieť pravde, a už vôbec nie sú žiadni dokonalí ľudia alebo ľudia, ktorí dokážu urobiť čokoľvek – každý je obyčajný. Niektorí ľudia si myslia, že nie sú obyčajní, ako teda vzniká táto myšlienka? Vzniká tak, že majú niečo, v čom sú dobrí; niektorí sú dobrí v speve, niektorí v hraní, niektorí v technických zručnostiach, niektorí vo fyzickej práci, niektorí v sociálnej interakcii, niektorí v politike, niektorí v podnikaní a tak ďalej. Žiadna z týchto vecí nemá nič spoločné s pravdou, a predsa ti často dávajú mylnú predstavu a vedú ťa k mylnej domnienke, že si niečo viac ako ostatní. Prečo je nesprávne, aby ťa tieto veci viedli k mylnej domnienke, že si niečo viac ako ostatní? Tieto veci, v ktorých si dobrý, a toto takzvané „niečo viac ako ostatní“ neznamenajú, že dokážeš rozumieť pravde, že dokážeš prekonať obyčajných ľudí, pokiaľ ide o porozumenie pravde, alebo že máš priaznivé podmienky, pokiaľ ide o usilovanie sa o Božiu spásu a zdokonalenie – toto tie veci neznamenajú. Musíte túto vec jasne rozpoznať! Od času, keď Boh začal vyslovovať svoje slová a konať svoje dielo, až doteraz, vyslovil nespočetné množstvo slov a vykonal nespočetné množstvo diel, a videl čo i len jeden človek spomedzi celého skazeného ľudstva v Božích výrokoch, že On je Stvoriteľ a že slová, ktoré hovorí, sú pravda? Dokáže čo i len jeden človek vidieť v Božích slovách Jeho identitu a postavenie, a potom sa postaviť, aby vydal svedectvo o Božej identite a postavení? Ani jeden! Táto skutočnosť dokazuje, že pokiaľ ide o kvalitu, myslenie a vnímavosť celého ľudstva, nemá potrebné podmienky na pochopenie pravdy, nehovoriac o skutočnosti, že všetky ľudské bytosti majú satanove skazené povahy. Niektorí ľudia hovoria: „Ak nemáme potrebné podmienky na pochopenie pravdy, ako to, že teraz rozumieme troche pravdy?“ Nie je to preto, že som o tom toľko hovoril? Hovoril som toľko, že sa mi už ani nechce hovoriť a mám toho plné zuby. Zakaždým, keď hovorím a som s vami v duchovnom spoločenstve, musím rozdeliť témy na hlavné témy, stredné témy a podtémy, neustále veci podrobne vysvetľovať, a vy stále nerozumiete, tak čo to potom máte za kvalitu? Niektorí ľudia sú stále nesmierne arogantní a samospravodliví, ale na čo máte byť pyšní? Vidím, že na väčšine z vás nie je nič obdivuhodné. Po rokoch vykonávania technických prác, koľkí spomedzi vás skutočne rozumejú pravde-princípom, dokážu nasledovať pravdu-princípy a dokážu vykonávať svoje práce v súlade s pravdou-princípmi? Nerobíte dobre žiadnu prácu bez ohľadu na to, o čo ide, a Zhora vás musia vždy osobne naviesť, ako robiť veci. Ak tak neurobia, nič nedopadne dobre, a ak nejaká práca pokračuje bez toho, aby ju Zhora sledovali a navádzali vás, ako ju robiť, potom vznikajú problémy. Povedzte mi, majú sa takíto ľudia čím chváliť? Nie, nemajú, a predsa v každom ohľade predstierajú, že sú dokonalí, duchovní, veľkí a zvrchovaní ľudia – nie sú bez hanby? Ste naozaj problémoví! Bez ohľadu na to, o akej téme hovorím v duchovnom spoločenstve, musím to robiť podrobne, čím podrobnejšie, tým lepšie. Vysvetliť veci trochu jednoduchšie nestačí. Takáto je kvalita ľudí a ich trocha vnímavosti; sú extrémne úbohí, a predsa stále veria, že sú veľkí. Tu ukončím svoje duchovné spoločenstvo o tomto aspekte.

c. Tým, že sa vyvyšujú nad všetkých

Teraz budeme v duchovnom spoločenstve hovoriť o treťom aspekte: tým, že sa vyvyšujú nad všetkých. Bez ohľadu na to, čo antikristi robia, vždy sa chcú vyvyšovať nad všetkých – to je najvýraznejší prejav ich prirodzenosti. Keď sa niekto chce vyvyšovať nad všetkých, je to veľmi vážny problém a takíto ľudia sú všetci skutoční antikristi. Čo znamená „vyvyšovať sa nad všetkých“? Antikristi majú podstatu satana, archanjela; vrodene nie sú ochotní byť normálnymi alebo obyčajnými ľuďmi. Ak sú prinútení byť obyčajnými ľuďmi, žiť obyčajný život, nebudú ochotní to robiť a budú sa cítiť nespokojní a budú v neustálom boji. Prečo budú v neustálom boji? Pretože chcú vyvolať rozruch a predviesť nejaké triky, aby to ostatní videli, aby ostatní ľudia vedeli, že medzi nebom a zemou existuje taký výnimočný človek, ako sú oni. Chcú si urobiť meno, aby ostatní vedeli, že sú rybami, ktoré sú príliš veľké pre svoj rybník, ako hovoria neveriaci. Aké sú to ryby, ktoré sú príliš veľké pre svoj rybník? Sú to zlí duchovia, nečistí démoni, archanjeli, satani a diabli. Antikristi si v podstate neželajú tráviť svoje dni tým, že budú spokojní so svojím údelom v živote, žiť život obyčajného človeka; v tichosti sa nedržia svojej povinnosti ani sa nesprávajú ako slušní, obyčajní ľudia – nie sú spokojní s tým, že sú takí. Preto bez ohľadu na to, ako sa správajú navonok, vo vnútri svojho srdca sa vždy cítia nešťastní so svojím údelom v živote a budú robiť určité veci. Aké veci? Budú robiť určité veci, na ktoré by normálni ľudia nikdy neprišli. Radi sú stredobodom pozornosti a nebudú váhať zniesť nejaké utrpenie a zaplatiť určitú cenu. Existuje príslovie, ktoré hovorí: „Noví úradníci sa túžia predviesť.“ Len čo sa antikrist stane vodcom, cíti, že musí vykonať nejaké zázraky a dosiahnuť nejaké „úspechy vo svojej kariére“, aby dokázal, že nie je obyčajný. Aký je tu najvážnejší problém? Hoci robí veci v cirkvi a hoci sa navonok tvári, že koná svoju povinnosť, nikdy nehľadá u Boha spôsob, ako konať svoju povinnosť alebo ako dobre vykonávať prácu cirkvi, ani sa vážne nesnaží zistiť, aké sú pravidlá Božieho domu, aké sú pravda-princípy alebo ako konať spôsobom, ktorý prospieva dielu Božieho domu a bratom a sestrám, neprináša Bohu hanbu, podáva svedectvo o Bohu, umožňuje hladký priebeh práce cirkvi a zabezpečuje, aby sa v jeho práci neobjavili žiadne chyby z nedbanlivosti. Nikdy sa na tieto veci nepýta a nikdy o nich nezisťuje informácie – nemá tieto veci v srdci, jeho srdce nie je naplnené týmito vecami. Na čo sa teda pýta? Čím je naplnené jeho srdce? Je naplnené myšlienkami o tom, ako môže predviesť svoje talenty a ukázať, že sa líši od ostatných, a predviesť svoj štýl vedenia v cirkvi, aby ostatní ľudia videli, že je pilierom cirkvi a že cirkev by sa bez neho nezaobišla a že len s ním môže všetka práca cirkvi hladko napredovať. Ak súdime podľa prejavov antikristov a motivácie a pôvodného popudu ich činov, do akej pozície sa stavajú? Stavajú sa do pozície, že sa vyvyšujú nad všetkých. A ako sa to prejavuje? (Sú vzdorovití voči všetkým a vždy chcú mať posledné slovo a prinútiť ostatných ľudí robiť to, čo hovoria.) Problém je v tom, že sú vzdorovití voči všetkým; je v tom skrytý význam. To znamená, že keď konávajú prácu cirkvi, nekonajú svoju povinnosť, ani neberú ohľad na Božie úmysly, preto necítia potrebu hľadať pravdu-princípy, obťažovať sa zisťovaním, aké sú pravidlá cirkvi alebo aké princípy vyžaduje Boží dom – dokonca nevenujú pozornosť tomu, čo hovorím. Akých princípov sa držia? Držia sa takých princípov a motivácií, ako sú služba cirkvi a služba bratom a sestrám, aby mohli vykonávať svoje vlastné záležitosti. Pokiaľ sa dokážu uchytiť v cirkvi a medzi bratmi a sestrami a získajú prestíž a moc určovať pravidlá, potom to stačí a dosiahnu svoj takzvaný „výsledok“ pri konaní svojej povinnosti. Čo je ich cieľom? Nie je to plniť povinnosť stvorenej bytosti alebo brať ohľad na Božie bremeno, ale skôr slúžiť cirkvi a slúžiť bratom a sestrám a popritom kontrolovať všetky tieto veci. Prečo hovorím, že chcú kontrolovať všetky tieto veci? Pretože keď robia veci, najprv sa snažia získať postavenie pre seba, získať určitú slávu, ich povesť rastie, získavajú moc určovať pravidlá a robiť rozhodnutia, a potom môžu urobiť z Boha len bezvýznamnú figúrku a zaujať Božie miesto. V rámci svojho vplyvu robia z vteleného Boha len bezvýznamnú figúrku, bábku, a to je to, čo znamená „vyvyšovať sa nad všetkých“. Nerobia toto antikristi? Takto sa správajú antikristi. Antikristi využívajú príležitosť konať svoju povinnosť na to, aby naplno ukázali svoje dary a talenty a predviedli svoje jedinečné myšlienky a skutky, aby si získali priazeň ľudí a aby si ich všimlo viac ľudí. Potom získajú moc určovať pravidlá, robiť rozhodnutia a kontrolovať veci v cirkvi, a to vedie k tomu, že ich mnohí ľudia poslúchajú a podriaďujú sa im, a Boh sa stáva outsiderom – nie je to tak, že robia z Boha len bezvýznamnú figúrku? Toto je cieľ, ktorý chcú antikristi dosiahnuť svojimi činmi, a toto sa nakoniec stane každému miestu, kde vládnu antikristi.

Ak má cirkev pri moci antikrist, v akom stave budú bratia a sestry? Budú robiť len to, čo povie antikrist, vo všetkom, čo robia, sa budú len držať predpisov, nebudú rozumieť pravde a nebudú hľadať pravdu. Bez ohľadu na to, koľko trpia alebo akú veľkú cenu zaplatia, neurobia vôbec žiadny pokrok vo vstupe do života. Dokonca aj Ja budem v takej cirkvi odmietnutý, keď tam pôjdem. Medzi nimi je tento antikrist nominálne vodcom, ale v skutočnosti sa antikrist stal ich pánom a ich bohom. V každej cirkvi ovládanej antikristom sa pravda a Boh menia na bezvýznamné figúrky. Toto je to, čo znamená, keď sa antikrist vyvyšuje nad všetkých. Nie je to vážne? Keď sú ľudia v cirkvi ovládaní antikristom a prídu tam pracovať cudzinci, nebudú musieť títo ľudia čakať na pokyny svojho pána, kedykoľvek prehovoria a konajú? Sú pod jednotným velením, konajú jednotne a nikto sa neodváži prehovoriť bez dovolenia. Stačí jeden pohľad od ich pána a títo ľudia vedia, čo tým myslí, a potom podľa toho konajú. Keď sa ich na niečo spýtam, rozprávajú sa medzi sebou vo svojom nárečí. To znamená, že nechcú, aby som vedel, čo hovoria, chcú sa Mi vyhnúť a považujú Ma za outsidera. Nie je to problém? Aká je podstata toho, že sa Mi chcú vyhnúť? Toto je povaha a podstata antikrista – chce ovládať cirkev a ovládať ľudí. Bez ohľadu na to, čo antikristi robia, absolútne nebudú robiť veci v súlade s pravdou-princípmi, a už vôbec nebudú brať ohľad na záujmy Božieho domu; snažia sa zriadiť svoje vlastné kráľovstvá a venovať sa vlastnému podniku. Ako je toto konaním ich povinnosti? Toto je zriaďovanie ich vlastných kráľovstiev pod zámienkou konania povinnosti. Keďže antikristi majú takúto prirodzenosť, aj keď nehovoria, že milujú postavenie a subjektívne chcú postavenie, vo chvíli, keď niečo urobia a natiahnu ruku, ponáhľajú sa po ceste antikristov, zjaví sa ich démonická prirodzenosť a snažia sa zriadiť si svoje vlastné kráľovstvá. Vo chvíli, keď niečo urobia, snažia sa venovať vlastnému podniku; vo chvíli, keď niečo urobia, snažia sa postupovať podľa svojich vlastných prostriedkov a metód. Keď Zhora niečo usporiadajú a dostane sa to k antikristom, neuskutočnia to, ale namiesto toho to študujú, uvažujú o tom a hovoria o tom v duchovnom spoločenstve. Aký je ich cieľ, keď o tom hovoria v duchovnom spoločenstve? Prinútiť všetkých, aby o tom diskutovali, aby zistili, či to bude prijaté alebo nie a či je to uskutočniteľné alebo nie – nie aby to uskutočnili. Všetko, čo Boh hovorí a robí, je pravda, ale to sa zmení, keď sa to dostane k antikristovi, zmení sa to na niečo, čo môžu študovať. Študujú to, analyzujú a diskutujú o tom a nakoniec prinútia všetkých, aby popreli Božie požiadavky na človeka a Božie opatrenia. V srdci si myslia: „Ty nie si pravda, ty si len obyčajný človek. To, čo hovoríš, nič neznamená, a ak chceš mať posledné slovo v mojej jurisdikcii, tak na to zabudni! Ja to tu mám teraz na starosti, takže každý musí robiť to, čo poviem. Mám absolútnu moc určovať pravidlá a robiť rozhodnutia a ty tu môžeš byť len bezvýznamnou figúrkou. Musím mať posledné slovo vo všetkom v rámci rozsahu mojej práce a vplyvu. Aj keď rozumieš pravde a všetko, čo hovoríš, je pravda, na mňa to nebude fungovať!“ Toto je antikrist a diabol, však? Takže, keď sa dostanú na územie antikrista, pracovné usporiadanie cirkvi, požiadavky Zhora a pravda-princípy sa vôbec neuskutočňujú. Čo sa dá robiť s tým, že sa tieto veci neuskutočňujú? Keď ich cirkev neuskutočňuje, znamená to, že s tamojšími vodcami a pracovníkmi niečo nie je v poriadku a tieto kamene úrazu a prekážky by sa mali riešiť. Myslíš si, že Boží dom ti nemôže nič urobiť? Ak ťa Boží dom môže použiť, potom ťa môže aj riešiť. Myslíš si, že toto je svet? Myslíš si, že ak máš vplyv, konáš ako tyran a ak si dosť krutý, despotický a surový, nikto ti nemôže nič urobiť? Ak áno, potom sa mýliš! Toto je Boží dom, Boží dom je riadený pravdou a zaobchádza s ľuďmi zásadovým spôsobom. Boží dom ťa môže použiť, a Boží dom ťa nemusí použiť a vyradí ťa – o tom, či budeš použitý alebo nie, rozhoduje slovo od Boha. Ak tu budeš spôsobovať vyrušenia a nerozumným spôsobom brániť veciam, potom budeš nakoniec vyradený; ak vynaložíš úsilie na poskytovanie služby, ak tu zostaneš, budeš poznať svoje miesto a budeš sa správať slušne, potom si ťa Boží dom ponechá na poskytovanie služby a uvidí, ako tvoje poskytovanie služby dopadne.

Podstata antikristov, ktorí si zriaďujú svoje vlastné kráľovstvá, je v tom, že sa vyvyšujú nad všetkých, nestarajú sa o Boha, nestarajú sa o pravdu a nestarajú sa o cirkevné pravidlá. Slúžia len tomu, čo sa nazýva „cirkev“, slúžia len titulu „Boží dom“, slúžia len skupine ľudí nazývanej „bratia a sestry“ a nikdy nekonajú povinnosť stvorenej bytosti, a už vôbec nenasledujú Boha ani sa nepodriaďujú Jeho slovám – toto sú tí, ktorí si zriaďujú vlastné kráľovstvá. Toto je podstata antikristov a táto podstata spočíva vo vyvyšovaní sa nad všetkých. Je táto podstata odsúdená alebo schválená? (Odsúdená.) A keďže je odsúdená, títo ľudia by mali byť medzi vami odmietnutí. Niektorí zmätení, nevedomí a slepí ľudia nasledujú, chvália, obdivujú a uctievajú takýchto ľudí, keď ich vidia, a dokonca sa im chcú klaňať – sú takí hlúpi! Kam ťa môžu antikristi zaviesť? Keď ťa vedú, je to ako keby ťa viedol veľký červený drak, a nezastavia sa, kým ťa neprivedú do priekopy alebo do bezodnej jamy. Keď ťa úplne zničia, kopnú do teba; nič nezískaš a budeš veriť v Boha nadarmo. Ak ste slepí a nedokážete preniknúť do týchto ľudí a poslúchate ich, podriaďujete sa im a nasledujete týchto ľudí, potom ste strašne nevedomí a zaslúžite si zomrieť. Čo by ste teda mali robiť, ak stretnete takého človeka? Keď v cirkvi stretnete niekoho, kto sa pretvaruje a podvádza, kto sa vyvyšuje nad všetkých, keď niečo robí, kto opovrhuje pravdou, opovrhuje Bohom a opovrhuje cirkevnými pravidlami, všetci by ste mali zaujať postoj, aby ste ho orezali a odmietli. Ak dokážu pracovať v Božom dome slušným spôsobom, potom si ich ponechajte na prácu; ak sa nesprávajú slušne a vždy nerozumne bránia veciam, potom by ste mali uplatniť správne ustanovenia Božieho domu a odstrániť ich.

23. mája 2020