Deviaty bod: Svoju povinnosť konajú, len aby sa odlíšili a uspokojili svoje vlastné záujmy a ambície; nikdy neberú ohľad na záujmy Božieho domu a dokonca tieto záujmy zrádzajú a zamieňajú za osobnú slávu (Deviata časť)

II. Záujmy antikristov

D. Ich vyhliadky a osud

4. Ako antikristi zaobchádzajú s titulom „vykonávateľ služby“

Dnes budeme pokračovať v našom duchovnom spoločenstve o deviatom bode rôznych prejavov antikristov: Svoju povinnosť konajú, len aby sa odlíšili a uspokojili svoje vlastné záujmy a ambície; nikdy neberú ohľad na záujmy Božieho domu a dokonca tieto záujmy zrádzajú a zamieňajú za osobnú slávu. V rámci tohto bodu je našou hlavnou témou duchovného spoločenstva rozbor záujmov antikristov a dnes budeme hovoriť v duchovnom spoločenstve o štvrtej podtéme v rámci štvrtého bodu záujmov antikristov – ako zaobchádzajú s titulom „vykonávateľ služby“ – a rozoberieme, ako antikristi zaobchádzajú s týmto titulom. Tí, ktorí až doteraz nasledovali Boha, sú oboznámení s pojmom „vykonávateľ služby“ a väčšina z nich tento titul v podstate vo svojom srdci prijala. Pokiaľ ide o ich subjektívne sklony, neodolávajú tomuto titulu. Ak sa však konkrétne povie, že určitý človek je vykonávateľom služby, tento človek prejavuje predovšetkým neochotu a zdráhanie sa, cíti sa ukrivdený, v skutočnosti nechce byť takto nazývaný a v skutočnosti nechce byť vykonávateľom služby. Súdiac podľa výrazov ľudí, hoci súhlasia s tým, že „vykonávateľ služby“ nie je z hľadiska ich subjektívnych sklonov zlý titul, z objektívneho hľadiska ľudia stále pristupujú k titulu „vykonávateľ služby“ s určitými prvkami diskriminácie, nepriateľstva a dokonca neochoty – prechovávajú voči nemu tieto pocity. Bez ohľadu na to, čo si ľudia myslia o titule „vykonávateľ služby“, či ho dokážu úprimne prijať a byť vykonávateľom služby, alebo či to, čo si o tomto titule myslia, nesie v sebe mnoho ľudských prímesí a želaní, dnes budeme najprv hovoriť v duchovnom spoločenstve o tom, čo presne je vykonávateľ služby, ako presne je titul „vykonávateľ služby“ definovaný a charakterizovaný v Božích očiach, aká je podstata týchto vykonávateľov služby, o ktorých hovorí Boh, a ako Boh vníma pojem „vykonávateľ služby“ a ako sa to líši od toho, ako ho vnímajú ľudia, aby ste všetci mohli mať vo svojich srdciach presné porozumenie a predstavu o titule „vykonávateľ služby“.

a. Definícia a pôvod titulu „vykonávateľ služby“

Pojem „vykonávateľ služby“ doslovne znamená osoba, ktorá pracuje a vynakladá úsilie pre niečo. Ak tento titul posudzujeme z hľadiska postavenia, vzťahuje sa na niekoho, kto je využívaný na dočasné obdobie. To znamená, že ak je niekto považovaný za vykonávateľa služby a pustí sa do práce alebo sa zamestná v nejakom odvetví, potom to nie je dlhodobá kariéra v odvetví alebo práca, ktorú vykonáva, ale je to skôr dočasné. Dočasne sa od neho žiada, aby vynaložil určité úsilie a chvíľu slúžil v tomto odvetví alebo práci. Nemá žiadne vyhliadky, žiadnu budúcnosť a nedostáva žiadne materiálne výhody. Nemusí niesť žiadnu zodpovednosť; je len platený za svoju prácu. Keď je práca, ktorá mu bola pridelená, dokončená, už nie je potrebný a len si vezme svoju mzdu a odíde. Skrátka, je to dočasné a žiada sa od neho, aby pracoval, keď je potrebný. Toto je doslovné chápanie pojmu vykonávateľ služby. Ak interpretujeme pojem „vykonávateľ služby“ podľa predstáv ľudstva, potom sa vykonávatelia služby označujú ako „zmluvní pracovníci“ a „dočasní pracovníci“, ľudia, ktorí dočasne pracujú alebo vynakladajú úsilie pre nejakú prácu alebo odvetvie. Ich jediné spojenie je s časovým obdobím, v ktorom sú potrební na prácu, a keď sa tento čas skončí, už nemajú žiadnu hodnotu. Je to preto, že už nie sú potrební a nemajú už žiadnu úžitkovú hodnotu – ich hodnota sa počas tohto času vyčerpala. Toto je doslovný význam, ktorý ľudia môžu porozumieť a vidieť v súvislosti s pojmom „vykonávateľ služby“. V rámci významu, ktorý dokáže vyjadriť ľudský jazyk, teda významu titulu „vykonávateľ služby“, o ktorom hovorí Boh a ktorý ľudia dokážu pochopiť, existuje rovina významu, ktorá je v súlade s pravdou? Existuje rovina významu, ktorá je v súlade s normálnou ľudskou prirodzenosťou a rozumnosťou? Existuje rovina významu, ktorej by ľudia mali porozumieť ako skutočné stvorené bytosti? Existuje rovina významu týkajúca sa toho, ako Boh zaobchádza s týmto titulom? (Nie.) Ako viete, že neexistuje? Ste v koncoch, neviete to vysvetliť. Sú medzi vami vysokoškoláci na prvom či druhom stupni, doktorandi a profesori, a predsa to nikto z vás nevie jasne vysvetliť, však? (Áno, je to tak.) To je rozdiel medzi vedomosťami a pravdou. Možno si vzdelaný, možno poznáš jednotlivé pojmy „vykonávateľ“ a „služba“ a keď sa tieto pojmy spoja do jedného výrazu, aby opísali typ človeka a skupinu ľudí, dokážeš porozumieť podstate týchto ľudí, ich prejavom a ich postaveniu medzi celým ľudstvom, ale keď nedokážeš porozumieť tomuto pojmu z pohľadu pravdy a z pohľadu stvorenej bytosti, odkiaľ presne pochádza tvoje porozumenie? Čo presne je podstatou tohto pojmu, ktorému rozumieš? Nie je to porozumenie pojmu „vykonávateľ služby“, ktoré vzišlo z tohto skazeného ľudstva, z tejto spoločnosti a z vedomostí ľudstva? (Áno, je.) Sú vedomosti ľudstva v súlade s pravdou alebo sú voči pravde nepriateľské? (Sú voči pravde nepriateľské.) Takže, keď máš toto porozumenie a chápanie tohto pojmu, stojíš v opozícii voči Bohu alebo na strane súladu s Bohom? Je zrejmé, že keď rozumieš tomuto pojmu a chápeš ho cez svoje vedomosti, svojím mozgom, mimovoľne a nevedomky stojíš v opozícii voči Bohu. Keď používaš svoje vedomosti na porozumenie tohto pojmu, veci, ktorým si porozumel, ťa nevyhnutne vedú k pocitu odolávania, nechuti, znechutenia a dokonca nenávisti voči pojmu „vykonávateľ služby“. Je tu nejaká podriadenosť? Je tu nejaké skutočné prijatie? (Nie.) Niektorí ľudia hovoria: „Dobré slová prijímam, ale prečo by som mal prijať toto zlé slovo? Stačí, že voči nemu necítim odolávanie. Napríklad prijímam pozitívne výrazy ako ‚získať korunu‘, ‚dostať odmeny‘, ‚byť požehnaný‘, ‚vstúpiť do kráľovstva‘, ‚ísť do neba‘, ‚neísť do pekla‘, ‚nebyť potrestaný‘ a ‚byť prvorodeným synom‘. Je to prirodzené, je to bežná reakcia človeka a sú to veci, o ktoré by sa ľudia mali usilovať. Čo sa týka negatívnych výrazov ako ‚zlí ľudia‘, ‚antikristi‘, ‚byť potrestaný‘ a ‚ísť do pekla‘, nikto ich neprijíma rád. Výraz ‚vykonávateľ služby‘ je neutrálny, ale v súlade s mojím porozumením ho nemôžem prijať a stačí mi, že ním nepohŕdam. Ak ho mám ochotne prijať, podriadiť sa mu a prijať ho od Boha, tak to jednoducho nie je možné.“ Nemyslia ľudia takto? (Áno, myslia.) Je tento spôsob myslenia správny alebo nesprávny? (Je nesprávny.) Kedy si spoznal, že je to nesprávne? Práve teraz, však? To je problém. Len teraz si spoznal, že je to nesprávne. Kým si si to uvedomil, navonok sa zdalo, že si už prijal titul „vykonávateľ služby“, a subjektívne si ho už prijal – a bolo toto prijatie pravdivé alebo falošné? (Bolo falošné.) Je jasné, že to nebolo pravdivé, ani si nebol úplne ochotný ho prijať. Bola v tom faloš, pretvárka a nechuť a bol v tom aj pocit, že nemáš inú možnosť.

To, o čom sme práve hovorili v duchovnom spoločenstve, boli skutočné reakcie a prejavy ľudí týkajúce sa titulu „vykonávateľ služby“ a plne demonštrujú názory, pohľady a chápanie tohto titulu ľuďmi, pričom plne odhaľujú, že postoj ľudí k tomuto titulu je postojom neochoty, diskriminácie a odporu a postojom odolávania z hĺbky ich sŕdc. Je to preto, že ľudia pohŕdajú tým, že sú vykonávateľmi služby, pohŕdajú pojmom „vykonávateľ služby“, nie sú ochotní byť vykonávateľmi služby a nenávidia byť vykonávateľmi služby. Toto je porozumenie tohto titulu ľuďmi a ich postoj k nemu. Teraz sa pozrime na to, ako presne Boh vidí vykonávateľov služby, ako pojem „vykonávateľ služby“ vznikol, aká je podstata tohto titulu v Božích očiach a aký je jeho pôvod. Doslovný význam pojmu „vykonávateľ služby“ je, ak použijeme jazyk ľudstva, dočasný pracovník, niekto, kto dočasne slúži v nejakom odvetví alebo práci a kto je potrebný na dočasnom základe. V Božom pláne riadenia, v Božom diele a v Božom dome je táto skupina ľudí nazývaná vykonávatelia služby nenahraditeľná. Keď títo ľudia prišli do Božieho domu, na miesto Božieho diela, nevedeli nič o Bohu ani o viere v Boha, a už vôbec nie o Božom diele alebo Jeho pláne riadenia. Nerozumeli ničomu; boli to len ľudia zvonku, neverci. Keď ľudia, ktorí sú v Božích očiach nevercami, prídu do Božieho domu, čo pre Neho môžu urobiť? Dá sa povedať, že nemôžu urobiť nič. Pretože ľudia sú plní skazených pováh a vôbec nepoznajú Boha a pre prirodzenosť-podstatu ľudí všetko, čo môžu robiť, je robiť čokoľvek, na čo ich Boh navedie. Nasledujú Božie dielo kamkoľvek dospeje, ich poznanie siaha tak ďaleko, kam ich zavedú Božie slová; poznajú len Jeho slová a vôbec im nerozumejú. Títo ľudia pasívne vykonávajú každú prácu, ktorú od nich Boh vyžaduje – sú úplne pasívni, nie aktívni. „Pasívni“ tu znamená, že nevedia, čo Boh urobí, nevedia, čo od nich Boh žiada, aby robili, nepoznajú význam ani hodnotu práce, ktorú od nich Boh žiada, a nevedia, akou cestou by mali ísť. Keď prídu do Božieho domu, sú ako stroje, fungujú len tak, ako ich Boh ovláda. Čo od nich Boh potrebuje? Viete to? (Ľudia sú objektmi, ktorým Boh vyjadruje pravdu, aby ich súdil. Ľudia sú objektmi Božích slov.) To je jedna časť; ľudia sú objektmi Božích slov. Čo ešte? A čo dary ľudí? (Áno.) A čo myslenie normálnej ľudskej prirodzenosti? (Áno.) Boh ťa použije len vtedy, ak máš myslenie normálnej ľudskej prirodzenosti. Ak si bez svedomia a rozumu, potom nie si spôsobilý byť ani vykonávateľom služby. Čo je tam ešte? (Zručnosti a špeciálne talenty ľudí.) Tie sú zahrnuté v daroch a sú toho tiež súčasťou – rôzne zručnosti, ktoré ľudia majú. Čo ešte? (Odhodlanie spolupracovať s Bohom.) Aj to je súčasťou, túžba poslúchať a podriadiť sa, a, samozrejme, dá sa povedať, že je to aj túžba ľudí milovať pozitívne veci a milovať pravdu. Túžba poslúchať a podriadiť sa je odhodlaním spolupracovať s Bohom, ale ktorý spôsob je najvhodnejší na vyjadrenie tohto? (Túžba poslúchať a podriadiť sa.) Správne, slovo „túžba“ je pomerne širšie a zahŕňa širší rozsah. Ak použijeme slovo „odhodlanie“, rozsah je o niečo užší. Navyše, „túžba“ je v porovnaní s „odhodlaním“ miernejšia, čo znamená, že keď máš túžbu, postupne si vytváraš rôzne druhy odhodlania; odhodlanie je konkrétnejšie, zatiaľ čo túžba je o niečo širšia. Pokiaľ ide o Stvoriteľa, toto je niekoľko vecí, ktoré Boh potrebuje od skazeného ľudstva. To znamená, že keď človek zvonku, ktorý nevie absolútne nič o Bohu, o Božom riadení, o Božej podstate, o Božích výrokoch a o Božej povahe, príde do Božieho domu, je ako stroj a to, čo môže urobiť pre Boha a pri svojej spolupráci s Božím dielom, nemá v podstate nič spoločné so štandardom, ktorý Boh požaduje – s pravdou. Veci, ktoré Boh môže u takýchto ľudí využiť, sú tie, ktoré boli práve spomenuté: po prvé, že títo ľudia sa môžu stať objektmi Božích slov; po druhé, dary, ktoré títo ľudia majú; po tretie, že títo ľudia majú myslenie normálnej ľudskej prirodzenosti; po štvrté, rôzne zručnosti, ktoré títo ľudia majú; po piate – a to je najdôležitejšie –, že títo ľudia majú túžbu poslúchať Božie slová a podriadiť sa im. Všetky tieto veci sú kľúčové. Keď niekto vlastní všetky tieto veci, začne pracovať v službe Božiemu dielu a Jeho plánu riadenia a oficiálne nastúpi na správnu cestu, čo znamená, že sa oficiálne stal vykonávateľom služby v Božom dome.

Keď ľudia nerozumejú Božím slovám, pravde ani Božím úmyslom a ani trochu sa neboja Boha, nemôže mať žiadny z nich inú rolu než rolu vykonávateľa služby. To znamená, že si vykonávateľom služby, či už ním chceš byť alebo nie – tomuto titulu nemôžeš uniknúť. Niektorí ľudia hovoria: „Verím v Boha celý svoj život. Odkedy som začal veriť v Ježiša až doteraz, prešli desaťročia – som naozaj stále len vykonávateľom služby?“ Čo si myslíte o tejto otázke? Koho sa na to pýtajú? Mali by sa pýtať sami seba a uvažovať o sebe: „Rozumiem teraz Božím úmyslom? Keď teraz konám svoju povinnosť, len vynakladám úsilie alebo praktizujem pravdu? Kráčam po ceste usilovania sa o pravdu a porozumenia pravdy? Vstúpil som do pravdy-reality? Mám bohabojné srdce? Som niekto, kto sa podriaďuje Bohu?“ Musia o sebe uvažovať s ohľadom na tieto veci. Ak splnili tieto kritériá, ak dokážu pevne stáť, keď čelia Božím skúškam, a ak sa dokážu báť Boha a vyhýbať sa zlu, potom už, samozrejme, nie sú vykonávateľmi služby. Ak nesplnili ani jedno z týchto kritérií, potom nepochybne zostávajú vykonávateľmi služby a je to niečo, čomu sa nedá uniknúť a čo je nevyhnutné. Niektorí ľudia hovoria: „Verím v Boha už viac ako 30 rokov, a to do toho ani nepočítam roky, ktoré som strávil vierou v Ježiša. Odkedy sa Boh tentoraz stal telom, zjavil sa, konal dielo a začal hovoriť svoje výroky, som Božím nasledovníkom. Bol som medzi prvými, ktorí osobne zažili Božie dielo, a bol som medzi prvými, ktorí počuli slová z Jeho úst. Odvtedy prešlo toľko rokov a ja stále verím v Boha a nasledujem Ho. Niekoľkokrát som čelil zatknutiu a prenasledovaniu a stretol som sa s toľkými nebezpečenstvami a Boh ma vždy chránil a previedol ma cez ne; Boh ma nikdy neopustil. Teraz stále konám svoju povinnosť, moja situácia sa stále zlepšuje, moja viera stále rastie a o Bohu vôbec nepochybujem – som naozaj stále vykonávateľom služby?“ Koho sa pýtaš? Nepýtaš sa nesprávnej osoby? Túto otázku by si nemal klásť. Keďže veríš už toľko rokov, nevieš, či si vykonávateľom služby alebo nie? Ak to nevieš, tak prečo sa nespýtaš sám seba, či máš pravdu-realitu, či máš bohabojné srdce a či sa správaš tak, že sa vyhýbaš zlu? Boh konal dielo toľko rokov, hovoril všetky tieto slová, a koľkému si porozumel a do koľkého si vstúpil? Koľko si toho získal? Koľko prípadov orezávania a koľko skúšok a zušľachtení si prijal? Keď si ich prijal, stál si pevne za svojím svedectvom? Dokážeš svedčiť o Bohu? Keď sa stretneš so skúškami, ako boli tie, s ktorými sa stretol Jób, si schopný zaprieť Boha? Aká veľká je presne tvoja viera v Boha? Je tvoja viera len nejakým presvedčením alebo je to pravá viera? Polož si tieto otázky. Ak nepoznáš odpovede na tieto otázky, potom si popletený človek a vidím, že len ideš s davom – nezaslúžiš si ani to, aby ťa nazývali vykonávateľom služby. Niekto, kto prechováva takýto postoj k titulu „vykonávateľ služby“ a je v srdci stále úplne zmätený, je taký úbohý. Ani nevie, čím je, zatiaľ čo Boh má vo svojom zaobchádzaní so všetkými ľuďmi úplne jasno.

Práve sme hovorili v duchovnom spoločenstve o tom, aký je presne Boží pôvodný význam pojmu „vykonávateľ služby“. Keď ľudia vstúpia do Božieho domu, na začiatku, keď nerozumejú pravde a majú len rôzne túžby alebo určité odhodlanie spolupracovať, rola, ktorú v tomto období zohrávajú, môže byť len rolou vykonávateľa služby. Samozrejme, slovo „služba“ neznie príliš príjemne. Inak povedané, znamená to slúžiť a pracovať v službe Božieho diela riadenia na spásu ľudstva; znamená to vynakladať úsilie. Títo ľudia nerozumejú žiadnym pravdám ani Božím úmyslom a nemôžu prispieť žiadnym úsilím ani nijako spolupracovať na konkrétnom diele, ktoré Boh koná na spásu a riadenie ľudstva, ani na rôznych dielach súvisiacich s pravdou. Majú len určité zručnosti a dary a môžu vynaložiť len určité úsilie a povedať pár slov k určitej práci v rámci všeobecných záležitostí a vykonávať nejakú okrajovú prácu služby. Ak je toto podstatou práce, ktorú vykonávajú ľudia konajúci svoju povinnosť, ak len zohrávajú rolu služby, potom je pre nich ťažké zbaviť sa titulu „vykonávateľ služby“. Prečo je ťažké sa ho zbaviť? Má to niečo spoločné s Božou definíciou tohto titulu? Áno, rozhodne má. Pre ľudí je veľmi ľahké vynaložiť trochu úsilia a robiť veci podľa svojich prirodzených schopností a svojich darov a mysle, ale žiť podľa pravdy, vstúpiť do pravdy-reality a konať v súlade s Božími úmyslami je veľmi namáhavé; vyžaduje si to čas, Božie vedenie, Božie osvietenie a Božie disciplinovanie, a ešte viac si to vyžaduje prijatie súdu a napomínania Božích slov. Preto, zatiaľ čo ľudia pracujú na dosiahnutí týchto cieľov, to, čo väčšina ľudí môže urobiť a poskytnúť, sú veci, ktoré boli práve spomenuté: byť objektmi Božích slov, mať určité dary a byť v Božom dome trochu užitoční, mať myslenie normálnej ľudskej prirodzenosti a byť schopní pochopiť a vykonať akúkoľvek prácu, ktorú sú navedení urobiť, mať určité zručnosti a byť schopní využiť svoje špeciálne talenty v určitej práci v Božom dome a – čo je najdôležitejšie – mať túžbu poslúchať a podriadiť sa. Keď poskytuješ službu v Božom dome, keď vynakladáš úsilie pre Božie dielo, ak máš čo i len malú túžbu poslúchať a podriadiť sa, nebudeš negatívny a nebudeš sa ulievať. Namiesto toho urobíš všetko, čo je v tvojich silách, aby si sa ovládal a robil menej zlých vecí a zároveň viac dobrých vecí. Nie je toto stav a situácia, v ktorej sa nachádza väčšina ľudí? Samozrejme, medzi vami všetkými je veľmi malá menšina ľudí, ktorí už túto situáciu a tento rozsah zanechali. A čo táto veľmi malá menšina ľudí získala? Dospeli k porozumeniu pravdy, k vlastneniu pravdy-reality. Keď sa stretnú s problémami, dokážu sa modliť a hľadať Božie úmysly a dokážu konať v súlade s pravdou-princípmi. Ich túžba poslúchať a podriadiť sa už nekončí len na úrovni odhodlania, ale dokážu aktívne praktizovať Božie slová, konať podľa Božích požiadaviek a mať bohabojné srdce, keď sa stretnú s problémami. Nehovoria ani nekonajú bezmyšlienkovite, ale sú obozretní a opatrní. Najmä keď je ich orezávanie v rozpore s ich vlastnými predstavami, nesúdia Boha, nehádajú sa s Ním a v srdci necítia žiadne odolávanie. Z hĺbky srdca skutočne prijímajú Božiu identitu, postavenie a podstatu. Je nejaký rozdiel medzi týmito ľuďmi a vykonávateľmi služby? Aké sú tieto rozdiely? Prvým rozdielom je, že rozumejú pravde, a druhým je, že dokážu uviesť niektoré pravdy do praxe. Po tretie, majú určité poznanie Boha a po štvrté, ich poslušnosť a podriadenosť už nie sú len túžbami, ale premenili sa na subjektívny postoj – stali sa skutočne podriadenými. Po piate – a to je najdôležitejší a najcennejší z týchto bodov – v ich vnútri vzniklo bohabojné srdce. Dá sa povedať, že tí, ktorí majú tieto veci, sa už zbavili titulu „vykonávateľ služby“. Je to preto, že súdiac podľa ich rôznych aspektov vstupu, ako aj ich postoja k pravde a úrovne ich poznania Boha, už to nie je také jednoduché, ako keby vykonávali jednu odbornú prácu v Božom dome, a už nie sú dočasnými pracovníkmi, ktorí boli dočasne povolaní urobiť trochu práce. To znamená, že títo ľudia tu nie sú pre dočasné odmeny; nie sú prijatí na dočasné použitie a pozorovaní počas obdobia ich používania, aby sa zistilo, či môžu túto prácu vykonávať dlhodobo. Skôr sú schopní praktizovať pravdu a dobre konať svoje povinnosti. Preto sa títo ľudia zbavili titulu, označenia „vykonávateľ služby“. Videli ste takýchto ľudí? V cirkvi sú takí ľudia. Chcete vedieť, kto sú títo ľudia a koľko ich je, ale to práve teraz nedokážem povedať; keď porozumiete pravde, budete ich vedieť rozlíšiť. To, čo by ste mali vedieť, je, v akej situácii sa nachádzate, ktorá cesta je tá pred vami, po ktorej kráčate, a ktorú cestu by ste mali nasledovať – to sú veci, ktoré by ste mali vedieť.

Je teda titul „vykonávateľ služby“ niečo, čo Boh ľuďom vnucuje? Používa Boh tento titul na to, aby ľudí znevažoval, aby ich kategorizoval a hodnotil? (Nie.) Ako teda Boh definoval tento titul? Keď Boh dáva ľuďom titul, nedáva im náhodne prezývku a nedefinuje ho na základe vonkajšieho vzhľadu; tento titul nie je len titulom. Meno človeka je len označením, pomenovaním, ktoré nemá žiadny skutočný význam. Napríklad niektorí čínski rodičia dúfajú, že ich dcéra bude múdra a pekná, a tak v jej mene použijú znak s významom „pekná“, ale to je len nádej a nemá to nič spoločné s jej podstatou. Môže byť naozaj hlúpa a vyrásť v nepríťažlivú ženu, tak aký má potom zmysel volať ju „pekná“? Sú aj chlapci, ktorí sa volajú „Chenglong“ alebo „Chenghu“, pričom v ich menách sú použité znaky, ktoré znamenajú „stať sa takým ako drak alebo tiger“ – sú naozaj impozantní, keď sa tak volajú? Môžu to byť zbabelci alebo naničhodníci. Sú to len nádeje, ktoré rodičia vkladajú do svojich detí; dávajú im takéto mená a tieto mená nemajú žiadny vzťah k ich podstate. Preto mená a tituly ľudí nesú ľudské predstavy a dobré priania, ale sú to len pomenovania a označenia a nie sú dané na základe ich podstaty. Tituly a mená, ktoré definuje Boh, však rozhodne nie sú dané na základe vonkajšieho vzhľadu ľudí a, samozrejme, ani na základe Jeho vlastných prianí. Chce Boh, aby ľudia boli vykonávateľmi služby? (Nie.) Čítali ste niekedy v Božích slovách, že Boh hovorí: „Chcem, aby sa každý človek stal vykonávateľom služby, a nechcem, aby bol ktokoľvek spasený?“ (Nie.) Čo je teda to, čo Boh chce? Ľudia predtým povedali: „Boh chce, aby bol každý človek spasený, a nechce, aby sa niekto dostal do záhuby.“ To je prianie. Titul „vykonávateľ služby“ však nevznikol z ničoho nič. Bolo to presne tak, ako keď Boh určil názvy „strom“ a „tráva“. Stromy sú veľké a vysoké veci a keď niekto spomenie strom, každý vie, že stromy sú veľké a vysoké, zatiaľ čo keď niekto spomenie trávu, každý vie, že tráva je malá a nízka, však? (Áno.) Čo teda titul „vykonávateľ služby“? Tento titul vznikol podľa podstaty a prejavov človeka a podľa etapy Božieho diela. Ak ľudia dokážu postupne porozumieť pravde v súlade s Božím dielom, vstúpiť do pravdy-reality a dosiahnuť podriadenosť Bohu a bázeň pred Ním, potom sa v tomto čase tento titul zmení. Preto aj keď si jedným z vykonávateľov služby, neovplyvňuje to tvoje konanie povinnosti stvorenej bytosti a usilovanie sa o pravdu a jej praktizovanie, a ešte menej to ovplyvňuje tvoju podriadenosť Bohu a bázeň pred Ním.

Sú nejakí ľudia, ktorí sa nikdy nezbavia titulu „vykonávateľ služby“? (Áno.) Aký druh ľudí? Je to ten druh ľudí, ktorí sa neusilujú o pravdu, ktorí možno rozumejú pravde, ale nepraktizujú ju, a už vôbec pravdu nemilujú a dokonca často cítia vo svojom srdci nechuť a odpor k pravde. Prečo zostávajú v Božom dome, ak majú odpor k pravde? Chcú získať nejakú výhodu, vynakladajú v Božom dome určité úsilie a prejavujú určité dobré správanie s naivnými predstavami. Cenu, ktorú platia, svoje dávanie a vydávanie sa, ako aj premárnenie časti svojej mladosti a strávenie časti svojho času používajú na výmenu za akúkoľvek výhodu, ktorú chcú získať. Pre cestu, ktorou títo ľudia kráčajú, nakoniec nie sú schopní vstúpiť do pravdy-reality, nemôžu dosiahnuť podriadenosť Bohu a už vôbec nemôžu dosiahnuť bázeň pred Bohom – navždy budú charakterizovaní ako vykonávatelia služby. Medzi týmto druhom ľudí v Božom dome sú niektorí, ktorí môžu poskytovať službu až do úplného konca, a niektorí, ktorí nemôžu, a v ľudskej prirodzenosti tých, ktorí môžu poskytovať službu až do úplného konca, a tých, ktorí nemôžu, je istý drobný rozdiel. Tí, ktorí sa neusilujú o pravdu, ale môžu poskytovať službu až do úplného konca – teda tí ľudia, ktorí môžu v Božom dome venovať určité úsilie Božiemu dielu, zatiaľ čo dielo Božieho plánu riadenia prebieha –, majú relatívne dobrú a láskavú ľudskú prirodzenosť. Nepáchajú zlo, nespôsobujú pri poskytovaní služby vyrušenia a nie sú z cirkvi vyčistení. Takíto ľudia môžu poskytovať službu až do úplného konca a sú to tí, ktorí budú vždy vykonávateľmi služby. Pokiaľ ide o ostatných, pretože ich ľudská prirodzenosť je veľmi zlá, pretože majú nízky charakter a integritu, často počas poskytovania služby vyrušujú a narúšajú rôzne práce v Božom dome a spôsobujú stratu na mnohých prácach Božieho domu. Nevedia sa kajať, keď sú opakovane orezávaní alebo izolovaní, a len sa vracajú k svojim starým zlým spôsobom; vôbec nerozumejú žiadnej pravde, neprijímajú pravdu, ale namiesto toho konajú svojvoľne, a takíto ľudia sú vyradení. Prečo sú vyradení? Ľudia ako títo nemôžu ani poskytovať službu. Nemôžu dobre pracovať, keď v Božom dome vynakladajú určité úsilie, a kým vynakladajú úsilie, páchajú aj zlo a nútia Boží dom a bratov a sestry platiť cenu. Používanie takýchto ľudí nestojí za tú stratu. Znova a znova dostávajú príležitosti na uvažovanie, ale ich prirodzenosť nakoniec zostáva nezmenená a nepočúvajú nič, čo im ktokoľvek hovorí. Takíto ľudia si nezaslúžia ani poskytovať službu v Božom dome, ani toho nie sú schopní, a tak sú odstránení.

Rozumiete teraz vo všeobecnosti tomuto titulu „vykonávateľ služby“? Je „vykonávateľ služby“ diskriminačným titulom, ktorý Boh dáva ľudstvu? Používa Boh tento titul zámerne na to, aby ľudí znevažoval? Používa Boh tento titul na to, aby ľudí zjavil a skúšal? Používa Boh tento titul na to, aby ľudia presne vedeli, čo sú ľudské bytosti? Má Boh na mysli tieto veci? V skutočnosti Boh nemá na mysli žiadnu z týchto vecí. Boh nemá v úmysle ľudí zjaviť ani ich znevažovať a zosmiešňovať, ani nemá v úmysle použiť titul „vykonávateľ služby“ na to, aby ľudí skúšal. Jediný význam, ktorý má Boh pre titul „vykonávateľ služby“, je ten, že vytvára charakteristiky a formuje tento titul podľa konania a podstaty ľudí, podľa roly, ktorú ľudia zohrávajú počas Božieho diela, ako aj podľa toho, čo ľudia môžu robiť a s čím sú schopní spolupracovať. Z tohto významu vidíme, že každý človek v Božom dome poskytuje službu Božiemu plánu riadenia a v určitom okamihu bol v tejto role vykonávateľa služby. Môžeme to povedať? (Áno.) Naozaj môžeme a teraz tomu všetci môžete porozumieť. Boh nechce použiť tento titul na to, aby ľudí odradil alebo skúšal ich vieru, a už vôbec nie na to, aby ich znevažoval alebo aby ich urobil spôsobnejšími a poslušnejšími, prípadne aby im dal vedieť, aká je ich identita a pozícia, a ešte menej chce Boh použiť titul „vykonávateľ služby“ na to, aby ľudí zbavil práva konať povinnosť stvorenej bytosti. Tento titul je v plnom rozsahu určený podľa rôznych skazených pováh, ktoré ľudia odhaľujú, a podľa skutočných stavov ľudí, kým nasledujú Boha. Preto tento titul nemá absolútne nič spoločné s tým, aká bude identita, postavenie, pozícia a konečný osud ľudí, keď sa Božie dielo riadenia skončí. Tento titul pochádza výlučne z potrieb Božieho plánu riadenia a diela riadenia a je skutočným stavom skazeného ľudstva v Božom diele riadenia. Pokiaľ ide o ľudí, ktorí poskytujú služby Božiemu domu ako vykonávatelia služby a sú využívaní ako stroje, či tento stav pretrvá až do úplného konca alebo sa môže zmeniť k lepšiemu na ich ceste nasledovania Boha, závisí od ich úsilia. Ak sa niekto usiluje o pravdu a dokáže dosiahnuť zmenu povahy a podriadenosť Bohu a bázeň pred Ním, potom sa titulu „vykonávateľ služby“ úplne zbaví. A čím sa ľudia stanú, keď sa zbavia titulu „vykonávateľ služby“? Stanú sa pravými nasledovníkmi Boha, Božím ľudom a ľudom kráľovstva, teda stanú sa ľudom Božieho kráľovstva. Ak sa počas nasledovania Boha uspokojíš len s vynakladaním úsilia, trpením a platením ceny, neusiluješ sa o pravdu ani ju neuvádzaš do praxe, tvoje skazené povahy sa vôbec nemenia, nikdy nerobíš veci v súlade s princípmi Božieho domu a nakoniec nie si schopný dosiahnuť podriadenosť Bohu a bázeň pred Ním, potom ti tento titul „vykonávateľ služby“, táto „koruna“ dokonale sadne, presne na mieru, a nikdy sa jej nebudeš môcť zbaviť. Ak budeš stále v tomto stave, keď sa Božie dielo skončí, a tvoje povahy budú stále nezmenené, potom titul „ľud Božieho kráľovstva“ nebude mať s tebou žiadny súvis a navždy budeš vykonávateľom služby. Ako môžeš rozumieť týmto slovám? Mali by ste pochopiť, že v okamihu, keď sa Božie dielo skončí, teda keď budú spasení všetci ľudia, ktorých chce Boh spasiť, keď dielo, ktoré chce Boh vykonať, úplne dosiahne svoj účinok a svoje ciele, Boh už nebude hovoriť ani viesť ľudí, už nebude vykonávať žiadne dielo spásy na človeku a Jeho dielo sa tam skončí, rovnako ako cesta viery v Boha, ktorou každý človek kráča. V Biblii je tento verš: „Kto je nespravodlivý, nech je naďalej nespravodlivý, a kto je špinavý, nech je stále špinavý, a kto je spravodlivý, nech je stále spravodlivý, a kto je svätý, nech je naďalej svätý.“ (Zj 22, 11) Čo to znamená? Znamená to, že v okamihu, keď Boh povie, že Jeho dielo sa skončilo, značí to, že Boh už nebude vykonávať svoje dielo spásy človeka a napomínania a súdenia človeka, Boh už nebude osvecovať ani viesť človeka a už nebude hovoriť slová človeku, ktorými by ho trpezlivo a vážne nabádal alebo orezával – Boh už nebude vykonávať toto dielo. Čo to znamená? Znamená to, že výsledky všetkého budú potom zjavené, výsledky ľudí budú potom stanovené a nikto to nebude môcť zmeniť a ľudia už nebudú mať žiadne ďalšie šance na spásu. To je to, čo to znamená.

Keď sa človek na konci Božieho diela zbaví titulu „vykonávateľ služby“, keď sa zbaví tohto označenia, tohto stavu, znamená to, že tento človek už nie je v Božích očiach človekom zvonku ani nevercom, ale je skôr človekom Božieho domu a Božieho kráľovstva. A ako vznikol tento titul „človek Božieho domu a Božieho kráľovstva“? Ako ľudia získavajú tento titul? Človekom Božieho domu sa stávaš prostredníctvom usilovania sa o pravdu, porozumenia pravde, trpenia a platenia ceny, a teda dobrého konania svojej povinnosti, dosiahnutia určitej úrovne zmeny povahy a schopnosti podriadiť sa Bohu a báť sa Ho. Tak ako Jób a Peter, už viac nemusíš byť poškodzovaný a kazený satanom, môžeš žiť slobodne v Božom kráľovstve a v Božom dome, už nemusíš bojovať so svojimi skazenými povahami a v Božích očiach si skutočnou stvorenou bytosťou, skutočnou ľudskou bytosťou. Nie je to niečo, čo treba radostne oslavovať? Čo to znamená? Znamená to, že život plný utrpenia a ťažkostí človeka, ktorý bol skazený satanom, sa úplne skončil a začína žiť život plný radosti, pokoja a šťastia. Môže žiť vo svetle Stvoriteľovej tváre, žiť spolu s Bohom, a to je niečo, čo treba radostne oslavovať. Avšak, pokiaľ ide o druhý typ ľudí, ktorým sa až do konca nepodarí zbaviť titulu „vykonávateľ služby“, čo to pre nich znamená, ak si stále nezložili tento titul, túto „korunu“ zo svojich hláv, keď sa Božie dielo skončí? Znamená to, že zostávajú ľuďmi zvonku a že sú v Božích očiach stále nevercami. Dôvodom je, že vôbec neprijímajú ani nepraktizujú pravdu, nedosiahli zmenu povahy, nie sú schopní podriadiť sa Bohu a nemajú bohabojné srdce. Títo ľudia by mali byť z Božieho domu vyradení a v Božom kráľovstve nemajú miesto. Ak pre nich nie je miesto v Božom kráľovstve, kde sú? Sú mimo Božieho kráľovstva a sú skupinou oddelenou od Božieho ľudu. Takíto ľudia sa stále nazývajú „vykonávatelia služby“ a to znamená, že sa nestali ľuďmi Božieho domu, nikdy nebudú nasledovníkmi Boha, Boh ich neuznáva a už nikdy nedostanú požehnania ani milosť od Boha. Samozrejme, znamená to tiež, že nemajú šancu tešiť sa z dobrých požehnaní s Bohom v Jeho kráľovstve ani získať pokoj a radosť – táto šanca je preč. Je teda tento okamih niečím, čo treba radostne oslavovať, pokiaľ ide o nich, alebo je to smutná udalosť? Je to smutná udalosť. A pokiaľ ide o to, aká bude ich odmena za nosenie titulu „vykonávateľ služby“ mimo Božieho domu a mimo Božieho kráľovstva, to je záležitosť na neskôr. V každom prípade je rozdiel medzi odmenou danou vykonávateľom služby a odmenou danou ľudu Božieho kráľovstva taký veľký; ide o rozdiely v pozícii, v odmene a v iných podobných aspektoch. Nie je úbohé, že takíto ľudia nezískali pravdu a neboli schopní dosiahnuť zmenu povahy, zatiaľ čo Boh vykonával svoje dielo na spásu ľudí? Je to nesmierne úbohé! Toto je niekoľko slov týkajúcich sa titulu „vykonávateľ služby“.

Sú ľudia, ktorí hovoria: „Cítim odolávanie, keď sa spomínajú vykonávatelia služby. Nechcem byť vykonávateľom služby a nie som šťastný, že ním som. Ak som jedným z Božieho ľudu, dokážem to prijať, aj keby som bol v rámci neho tým najbezvýznamnejším, a je to v poriadku, pokiaľ nie som vykonávateľom služby. V tomto živote sa o nič iné neusilujem a neprechovávam žiadnu inú ašpiráciu; len sa teším na to, že sa zbavím titulu ‚vykonávateľ služby‘. Nežiadam veľa.“ Čo si myslíte o takýchto ľuďoch? Je toto postoj niekoho, kto sa usiluje o pravdu? (Nie.) Aký je to postoj? Nie je to negatívny postoj? (Je.) Pokiaľ ide o titul „vykonávateľ služby“, nemusíš sa snažiť zbaviť sa ho, pretože tento titul sa dáva na základe úrovne pokroku, ktorý robíš vo svojom živote, a nemôže o ňom rozhodnúť to, čo chceš. Nezávisí to od toho, čo chceš, ale skôr to závisí od cesty, ktorou kráčaš, a od toho, či sa tvoje povahy zmenili. Ak je tvojím cieľom len usilovať sa o to, aby si sa mohol zbaviť titulu „vykonávateľ služby“, potom Mi dovoľ, aby som ti povedal pravdu: Nikdy sa ho nebudeš môcť zbaviť, kým len budeš žiť. Ak sa zameriaš na usilovanie sa o pravdu a dokážeš dosiahnuť zmenu povahy, potom sa tento titul pomaly zmení. Ak sa na to pozrieme z týchto dvoch bodov, je titul „vykonávateľ služby“ niečo, čo Boh ľuďom vnucuje? Rozhodne nie! Nie je to titul, ktorý Boh ľuďom vnucuje, ani to nie je označenie – je to titul daný na základe úrovne pokroku, ktorý ľudia robia vo svojich životoch. Tvoja rola vykonávateľa služby ustupuje o toľko, o koľko robíš pokrok v živote a o koľko sa menia tvoje povahy. Keď budeš jedného dňa schopný dosiahnuť podriadenosť Bohu a bázeň pred Ním, potom aj keď budeš ochotný byť vykonávateľom služby, už ním nebudeš, a o tom rozhoduje tvoje úsilie, tvoj postoj k pravde a cesta, ktorou kráčaš. Sú aj takí, ktorí hovoria: „Chcem sa zbaviť tohto titulu ‚vykonávateľ služby‘ a nechcem ním byť, ale nerozumiem pravde a nie som ochotný usilovať sa o pravdu. Tak čo môžem robiť?“ Existuje riešenie? Boh určuje výsledky všetkých druhov ľudí na základe svojich slov a pravdy – nie je tu priestor na kompromisy. Ak miluješ pravdu a dokážeš nastúpiť na cestu usilovania sa o pravdu, potom je to niečo, z čoho sa treba radovať; ak máš k pravde odpor a rozhodneš sa nenasledovať cestu usilovania sa o pravdu, potom je to dôvod na smútok. Toto sú jediné dve cesty – nie je tu žiadna stredná cesta, ktorú by si si mohol vybrať. Slová, ktoré Boh vyslovuje, nikdy nepominú; hoci všetko pominie, ani jeden Boží výrok nemôže pominúť. Božie slová sú kritériami na vynesenie súdu a rozsudku nad všetkým; Božie slová sú pravda a nikdy nemôžu pominúť. Keď sa tento svet, ľudstvo a všetko zmení a pominie, ani jedno Božie slovo nepominie, ale namiesto toho sa všetky Jeho slová naplnia. Výsledky ľudstva a všetkého sú určené a zjavené pre Božie slová – nikto to nemôže zmeniť a o tejto záležitosti nemôže byť žiadna diskusia. Preto pokiaľ ide o to, že Boh má zvrchovanosť nad výsledkami ľudí a určuje ich, ak sa ľudia oddávajú naivným predstavám, potom sú úplní blázni. V tejto záležitosti nemajú na výber druhú cestu, pretože Boh ľuďom druhú cestu nedal. Toto je Božia povaha, toto je Božia spravodlivosť a ľudia do tejto záležitosti nemôžu zasahovať, aj keby chceli. Myslíš si, že si vo svete nevercov, kde ľudia môžu minúť nejaké peniaze a využiť svoje konexie na vybavenie záležitostí, ale to u Boha nefunguje. Pamätaj: S týmto u Boha nepochodíš!

b. Spôsoby, akými antikristi zaobchádzajú s titulom „vykonávateľ služby“

Témou dnešného duchovného spoločenstva je rozbor postoja antikristov k titulu „vykonávateľ služby“. Teraz, keď sme dokončili naše duchovné spoločenstvo o definícii titulu „vykonávateľ služby“, nemá už väčšina ľudí pozitívne porozumenie tomuto titulu? Cítite voči nemu stále odpor alebo neochotu? (Nie.) Pozrime sa teda teraz na to, ako antikristi zaobchádzajú s titulom „vykonávateľ služby“ a aký k nemu majú postoj. To, čo si antikristi najviac cenia, je vysoké postavenie, vysoká prestíž a absolútna moc. Keď príde na niektoré veľmi obyčajné, prízemné tituly, tituly nižšej úrovne a iné tituly, ktoré ľudia považujú za dosť ponižujúce, antikristi cítia vo svojich srdciach silný odpor a diskrimináciu, a to najmä voči titulu „vykonávateľ služby“. Bez ohľadu na to, aký je Boh voči tejto skupine ľudí nazývanej vykonávatelia služby tolerantný a trpezlivý, a bez ohľadu na to, aké sú Božie vysvetlenie a výklad titulu „vykonávateľ služby“, antikristi sa na tento titul v hĺbke svojho srdca stále pozerajú zvrchu. Myslia si, že je príliš nízky a že keby oni sami boli vykonávateľmi služby, príliš by sa hanbili ukázať svoju tvár. Myslia si, že vo chvíli, keď dostanú tento titul, ich integrita, hrdosť a povesť sú spochybnené a znevážené, ich hodnota prudko klesá a život viac nemá zmysel. Preto titul „vykonávateľ služby“ za žiadnych okolností neprijmú. Ak ich požiadaš, aby išli do Božieho domu a slúžili Božiemu dielu, povedia: „Titul ‚vykonávateľ služby‘ je príliš ponižujúci a ja ním aj tak nie som ochotný byť. Tým, že ma žiadaš, aby som bol vykonávateľom služby, ma urážaš. Neprišiel som veriť v boha, aby si ma urážal – prišiel som získať požehnania. Prečo by som inak zanechal svoju rodinu, nechal prácu a vzdal sa svojich svetských vyhliadok? Neprišiel som byť vykonávateľom služby; neprišiel som pracovať pre teba a slúžiť ti. Ak mi povieš, aby som bol vykonávateľom služby, tak radšej nebudem veriť vôbec!“ Nie je toto postoj antikristov? Existujú dokonca antikristi, ktorí hovoria: „Ak mi povieš, aby som bol v Božom dome vykonávateľom služby, aký má potom zmysel, aby som veril v boha? Aký to má ešte význam?“ Preto, keď sa zaviažu k nejakej práci a prijmú poverenie alebo úlohu v Božom dome, chcú si najprv ujasniť toto: „Keď prevezmem túto prácu, budem cirkevným vodcom alebo vedúcim tímu, alebo budem len prisluhovačom, ktorý slúži a pracuje pre iných?“ Kým si to ujasnia, na čas sa pustia do práce. Počas tohto obdobia pozorujú slová a výrazy ľudí, majú oči a uši otvorené a z rôznych zdrojov zisťujú informácie. Chcú vedieť, či tu len dočasne poskytujú službu, alebo či môžu túto prácu vykonávať dlhodobo, či sú niekým, kto môže byť rozvíjaný, alebo niekým, kto je len dočasne využitý, aby zaplnil prázdne miesto. Ak sú využívaní len na zaplnenie prázdneho miesta a žiada sa od nich, aby slúžili pre zásluhy iných a pre postavenie a moc iných, potom to absolútne nebudú robiť. Nezáleží im na tom, či Boží dom potrebuje, aby konali povinnosť, alebo aká dôležitá je povinnosť, ktorú konajú, pre dielo Božieho domu – o tieto veci sa nestarajú. Len čo si uvedomia, že tu poskytujú službu bez toho, aby mali moc určovať pravidlá a robiť rozhodnutia, stávajú sa povrchnými vo svojich činoch, zanedbávajú svoju povinnosť, konajú bezohľadne, stávajú sa tiež autokratickými a dokonca sa môžu kedykoľvek otočiť chrbtom k svojej povinnosti a odísť; s prácou Božieho domu a so svojou vlastnou povinnosťou zaobchádzajú, akoby to boli detské hry. Majú životné motto, ktoré znie takto: „Nebudem drieť v úzadí, zatiaľ čo iní sú v žiare reflektorov.“ Myslia si: „Narodil som sa, aby som bol vodcom. Narodil som sa s mocou určovať pravidlá a robiť rozhodnutia. Ak by som tieto dve veci stratil, aký by potom mal život ešte zmysel? Aký význam by ešte malo veriť v boha? Prečo verím v boha? Nevzdal som sa malých výhod, aby som získal veľké požehnania? Ak táto túžba nemôže byť naplnená, potom by som nepochybne radšej nasledoval svetské trendy a išiel do pekla!“ Aká je zásada antikristov? „V žiadnom prípade nedovolím, aby ma niekto využíval na svojej ceste na vrchol; ja som ten, kto využíva iných. Ak sú ľudia odmeňovaní na základe svojich príspevkov, potom by som mal byť na vrchole zoznamu. Len vtedy budem pracovať s nasadením a dám do toho všetko, inak môžete zabudnúť na to, že by ste ma k tomu prinútili. Ak odo mňa žiadate, aby som vynakladal veľa úsilia, aby som vám dával rady a pracoval celým srdcom a dušou, ale nakoniec, keď príde čas na odmeňovanie ľudí podľa ich príspevkov, ja nedostanem nič, potom môžete zabudnúť na to, že by som pre vás pracoval, namáhal sa pre vás a slúžil vám!“ Nie sú to skutočné odhalenia a prejavy povahy antikristov? Hoci sa zámerne nesnažia striasť titulu „vykonávateľ služby“, pokiaľ ide o ich povahu-podstatu, robia to neustále a ustavične bojujú, tvrdo pracujú a usilujú sa o to, aby sa tohto titulu zbavili. Ak sa antikrist zaviaže vykonávať nejakú prácu a má možnosť pri nej vyniknúť a byť stredobodom pozornosti, alebo ak má hlavné slovo a robí rozhodnutia, stane sa vodcom, má postavenie, vplyv a prestíž a má pod sebou nejakých ľudí, cíti sa veľmi potešený. Ak jedného dňa niekto odhalí problém s ním a oreže ho so slovami: „Je veľa vecí, ktoré neriešiš podľa princípov, ale riešiš ich, ako sa ti zachce. Toto je správanie niekoho, kto len poskytuje službu; nekonáš svoju povinnosť,“ dokáže to antikrist prijať? (Nie.) Po prvé, bude hlásať svoju nevinu, snažiť sa to vysvetliť a obhajovať sa, a po druhé, okamžite pocíti odpor a odolávanie voči slovám „poskytovanie služby“ a absolútne ich neprijme. Povie: „Zaplatil som takú vysokú cenu a toľko som trpel. Začínam pracovať skoro ráno a končím neskoro v noci, nespávam a zabúdam jesť a ty stále hovoríš, že poskytujem službu? Naozaj existujú ľudia, ktorí takto poskytujú službu? Zaplatil som takú vysokú cenu a všetko, čo za to dostanem, je tento titul, táto definícia ‚vykonávateľa služby‘. Na čo sa mám potom tešiť? Aký má zmysel veriť v boha? Aká je tu motivácia? Je lepšie v takého boha neveriť!“ Stratí nadšenie. Po tom, čo sú antikristi orezaní, nielenže to odmietajú prijať, ale cítia aj odolávanie a majú odpor, a čo viac, vytvárajú si nedorozumenia. Keď potom pracujú a konajú svoju povinnosť, ich postoj sa zmení a myslia si: „Som vykonávateľom služby bez ohľadu na to, čo robím, takže keď robím túto prácu, radšej sa budem držať späť, ponechám si záložný plán a nedám do toho všetko. Všetci hovoria, že boh je spravodlivý, tak ako to, že ja to nevidím? V čom je boh spravodlivý? Keďže som vykonávateľom služby, nech robím čokoľvek, odteraz zmením spôsob, akým verím v boha; budem len poskytovať službu a uvidíme, kto sa koho bojí. Keďže za nič, čo robím, nebudem chválený ani schválený, nech je to teda tak, zmením svoj spôsob života a spôsob konania vecí. Urobím čokoľvek, o čo ma požiadaš, a neozvem sa, keď budem mať nejaké nápady – ktokoľvek chce hovoriť, môže to urobiť. Ak ma niekto oreže, navonok sa budem tváriť, že s ním súhlasím, a ak niekto urobí vo svojej práci chybu, nepoviem nič, aj keď si to všimnem. Ak niekto koná bez toho, aby rozumel princípom, nepoviem mu tie princípy, aj keď im rozumiem. Budem sa len pozerať, ako zo seba robí blázna, nechám ho robiť chyby, aby bol orezaný tak ako ja, a uvidím, či zvládne ochutnať, aké to je byť charakterizovaný ako vykonávateľ služby. Keďže ste mi pripravili ťažké chvíle, ja vám to tiež sťažím a nedovolím, aby ste to mali jednoduché!“ Už len to, že sú orezávaní a disciplinovaní, v nich vyvoláva veľmi silné emócie a pocity odporu – je toto postoj prijímania pravdy? (Nie.) Čo je zlé na poskytovaní služby? Je zlé poskytovať službu Bohu? Ubližuje poskytovanie služby Bohu tvojej dôstojnosti? Nie je Boh hodný toho, aby si Mu poskytoval službu? Čoho si potom hodný ty, aby Boh urobil pre teba? Prečo si taký citlivý voči týmto slovám a odporuješ im? Stvoriteľ sa pokoril, aby sa stal človekom, ktorý žije medzi ľuďmi a slúži každej skazenej ľudskej bytosti, ľudským bytostiam, ktoré Mu odporujú a odmietajú Ho. Prečo potom ľudia nemôžu poskytnúť aspoň malú službu pre Boží plán riadenia? Čo je na tom zlé? Je na tom niečo nečestné? Je na tom niečo, o čom sa nedá hovoriť? V porovnaní s pokorou a skrytosťou Boha budú ľudské bytosti navždy opovrhnutiahodné a škaredé. Nie je to tak?

Skazení ľudia, ktorí sa usilujú o pravdu, môžu teraz pociťovať len chvíľkové rozrušenie, keď počujú titul „vykonávateľ služby“, ale to sa môže stať motivačným faktorom, ktorý ich inšpiruje usilovať sa o pravdu, aby dosiahli podriadenosť Bohu; nie sú takí citliví na tento titul, ktorý Boh dáva ľuďom. S antikristmi je to však inak. Vždy sú veľmi kritickí voči titulom, ktoré Boh dáva ľuďom, a berú si ich k srdcu. Stačí málo a fráza, ktorú Boh povie, zasiahne ich záujmy a zraní ich, a keď niečo, čo Boh povie, ide proti ich úmyslu a túžbe získať požehnania, zraní to ich sebaúctu. Vo chvíli, keď ich sebaúcta a dôstojnosť sú zranené, potom súdia Boha, odmietajú Ho a zrádzajú Ho; chcú Boha opustiť, nie sú ochotní ďalej konať svoju povinnosť, pričom zároveň v srdci preklínajú Boha, že nie je spravodlivý a že nemá pre ľudí pochopenie. Niektorí dokonca hovoria, že Bohu je príliš ťažké vyhovieť a že nič, čo urobia, nie je správne. Tieto slová, emócie a povahy pochádzajú od antikristov. Okrem toho, že sú úplne bez postoja podriadenosti Bohu, tiež preháňajú, pokiaľ ide o rôzne veci, ktoré Boh hovorí, a sú nevšímaví a ľahostajní voči rôznym Božím požiadavkám. Neustále majú odpor voči titulu „vykonávateľ služby“ a nemajú v úmysle ho prijať ani sa podriadiť, a už vôbec nie porozumieť Božiemu úmyslu. Všetko, čo robia, je, že sa vytrvalo snažia zbaviť tohto označenia a identity, tohto statusu a postavenia „vykonávateľa služby“, a ani v najmenšom nehľadajú, ako spolupracovať s Bohom, aby uspokojili Boží úmysel, alebo ako dosiahnuť zmenu povahy, vstúpiť do pravdy-reality a podriadiť sa Bohu. Vôbec sa neusilujú o tieto pozitívne veci, a keď sú odhalení ako vykonávatelia služby, rozhorčenie a impulzívnosť, ktoré cítia, naraz vybuchnú. Aké vážne to môže byť? Niektorí antikristi tajne preklínajú Boha na verejných miestach, zatiaľ čo za zatvorenými dverami ho preklínajú nahlas a hovoria: „Boh nie je spravodlivý. Radšej ani nebudem veriť v takého Boha!“ Verejne Boha vyzývajú a stavajú sa proti Nemu. Už len to slovo „vykonávateľ služby“ spôsobuje, že sa odhaľuje podstata antikristov, ktorá odporuje Bohu a má odpor k pravde. Ich podlé tváre sú pred slovom „vykonávateľ služby“ dôkladne odhalené a sú úplne obnažené. Čo presne je obnažené? To, že neveria v Boha preto, aby prijali Jeho spásu alebo prijali pravdu, ani neveria v Boha preto, že Boh je pravda alebo že Boh je Zvrchovaný nad všetkým. Skôr veria v Boha preto, lebo od Neho niečo chcú. Podrobujú sa príchodu do Božieho domu kvôli svojim vlastným ambíciám a túžbam. Márne sa pokúšajú vyčnievať z davu a získať požehnania vlastnými prostriedkami, úsilím, tvrdou prácou a bojmi, alebo ešte lepšie, získať ešte väčšiu odmenu v budúcom živote. Preto je v ich očiach slovo „vykonávateľ služby“ navždy niečím ponižujúcim a hanlivým výrazom, niečím, čo nikdy nemôžu prijať. Niektorí bratia a sestry si myslia: „Poskytovať službu Bohu je naše požehnanie. Je to dobrá vec, čestná vec.“ Antikristi však tento fakt nikdy neprijmú a hovoria: „Poskytovať službu Bohu je naše požehnanie? Čo sú to za reči? Aké nezmysly! Kde je v tom požehnanie? Kde je v tom potešenie? Čo sa dá získať poskytovaním služby bohu? Môžeš získať peniaze, zlato alebo poklad za poskytovanie služby? Alebo môžeš dostať dom a auto? Každý, kto poskytuje službu, bude vyradený; existujú nejakí vykonávatelia služby, ktorí sú dobrými ľuďmi? Nikto, kto poskytuje službu, nikdy nič nezíska.“ Neprijímajú skutočnosť, o ktorej hovorili bratia a sestry v duchovnom spoločenstve, že „poskytovať službu Bohu je požehnaním pre ľudstvo“, a cítia voči tomu odpor a nevôľu; radšej by počúvali čokoľvek iné.

Antikristi sa dokážu namáhať, slúžiť a nalievať nápoje akémukoľvek úradníkovi alebo komukoľvek s postavením a prestížou vo svete, a dokonca prijmú poskytovanie služby týmto ľuďom a budú viac ako ochotní to robiť. Len keď prídu, aby poskytovali službu Bohu, stanú sa neochotnými a zdráhavými, plnými sťažností, odporu a pocitov. Čo za stvorenia sú títo ľudia? Sú toto prejavy, ktoré by mal mať nasledovník Boha? Toto sú jasné prejavy podstaty antikristov. Keby mal antikrist ísť do sveta slúžiť starostovi, guvernérovi provincie alebo akémukoľvek prestížnemu politikovi, myslel by si, že je to niečo, čo prináša slávu jeho predkom a na čo môže byť jeho rodina hrdá. Bol by neopísateľne šťastný; bol by v siedmom nebi. Keby sa ho niekto opýtal, aká je jeho práca, povedal by: „Slúžim starostovi. Som starostov osobný sluha, jeho osobný strážca!“ Alebo by povedal: „Starám sa o každodenné potreby prezidenta!“ Povedal by to tak hrdo. Myslel by si, že je to výborná práca a že celá jeho rodina by mala podiel na jej sláve. V noci by o tom sníval a budil by sa šťastný a neskrýval by, čo robí, bez ohľadu na to, kam by išiel. Prečo je to tak? Svoju prácu by nepovažoval za hanebnú; cítil by, že je čestná, práca, ktorá ho stavia nad ostatných, práca, ktorá mu dáva svätožiaru nad hlavu. Keď však niekto taký začne veriť v Boha a je požiadaný, aby Mu poskytoval službu, nie je ochotný to urobiť, cíti odpor a dokonca sa sťažuje na Boha a preklína Ho, a tiež môže Boha zradiť a zaprieť. Porovnaním týchto dvoch vecí môžeme vidieť, že antikristi sú antikristi, že sú súčasťou satanovej bandy. Bez ohľadu na to, ako slúžia satanovi a bez ohľadu na to, aká špinavá, vyčerpávajúca alebo ponižujúca je tá práca, považujú ju za česť. Keď však robia veci pre Boha v Jeho dome, bez ohľadu na to, aké zmysluplné, cenné alebo vznešené sú veci, ktoré robia, alebo ako veľmi ich to povyšuje, vždy tieto veci považujú za bezvýznamné. Bez ohľadu na to, aké veľké je to požehnanie a aké čestné je poskytovať službu Bohu a Božiemu dielu, a aká vzácna príležitosť je to pre ľudstvo, jednoducho sa z toho nedokážu tešiť. Prečo je to tak? Existuje len jeden dôvod: antikristi sú súčasťou satanovej bandy – sú zo satana a sú to živí satani, vo svojej podstate nepriateľskí voči Bohu. Ak sa od nich žiada, aby slúžili Bohu a poskytovali Mu službu, jednoducho sa z toho nedokážu tešiť. Bez ohľadu na to, ako Boží dom hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde s ľuďmi alebo sa snaží, aby ľudia rozumeli Božiemu úmyslu v súvislosti s titulom „vykonávateľ služby“, antikristi to nedokážu prijať od Boha ani prijať žiadnu z právd, ktoré s tým súvisia, a už vôbec nie prijať skutočnosť alebo pravdu, že to, že stvorená bytosť poskytujúca službu Stvoriteľovi, je niečím čestným, cenným a zmysluplným – toto je postoj, ktorý antikristi prechovávajú voči titulu „vykonávateľ služby“. Keď čelia tomuto titulu a skutočnosti, že ľudia poskytujú službu Bohu, všetko, čo kedy antikristi robili, je, že sa snažili zbaviť tohto titulu a vyhnúť sa tejto skutočnosti, namiesto toho, aby túto skutočnosť prijali, prijali titul „vykonávateľ služby“ od Boha a potom sa usilovali o pravdu, počúvali Božie slová a podriadili sa Bohu a báli sa Ho. Súdiac podľa prejavov, ktoré antikristi vykazujú voči titulu „vykonávateľ služby“, je potrebné povedať, že antikristi sú satanovho druhu, že sú súčasťou satanových nepriateľských síl a že sú vo svojej podstate nepriateľskí voči Bohu, pravde a všetkým pozitívnym veciam.

Postoj, ktorý antikristi prechovávajú k titulu „vykonávateľ služby“, je postojom neprijatia, odporu, nevôle a pohŕdania. Bez ohľadu na to, od koho tento titul pochádza, neustále voči nemu cítia odpor a neprijímajú ho, veriac, že byť vykonávateľom služby je nízke a že je to vždy nízke bez ohľadu na to, komu poskytujú službu. Myslia si, že „vykonávateľ služby“ nie je definícia, ktorú Boh dáva človeku na základe jeho podstaty, ale je skôr výzvou a prejavom opovrhnutia voči identite a hodnote človeka – to je hlavný pohľad, ktorý majú antikristi na titul „vykonávateľ služby“. Z postoja antikristov k Božím slovám môžeme vidieť, že Božie slová nepovažujú za kritériá ani za pravdu, ale skôr za veci, ktoré majú podrobne skúmať a analyzovať. To znamená, že neprijímajú Božie slová na základe predpokladu pochopenia pravdy alebo prijatia toho, že Boh je Stvoriteľ, ale skôr pristupujú k Božím slovám na základe predpokladu podrobného skúmania, pociťovania odporu a stavania sa do opozície. Pre nich je každé slovo, ktoré Boh povie, a každý výrok, ktorý vysloví, predmetom podrobného skúmania a titul „vykonávateľ služby“ nie je výnimkou. Vynakladajú úsilie na podrobné skúmanie a uvažovanie o slove „vykonávateľ služby“ a v Božích slovách vidia, že Boh nepovažuje vykonávateľov služby za dobrých, ale skôr za nízkych, za podradných, bezcenných, za ľudí, ktorých Boh nemiluje, a za ľudí, ktorí sa Bohu protivia. Hoci je toto Boží postoj k titulu „vykonávateľ služby“, existuje kontext a dôvod, prečo má takýto postoj – je založený na podstate človeka. Existuje aj ďalšia skutočnosť, ktorú nevideli: bez ohľadu na to, ako veľmi sa Bohu protiví skazené ľudstvo a ako ho nenávidí, Boh sa nikdy nevzdal záchrany ľudstva, ani nezastavil dielo Svojho plánu riadenia na záchranu ľudstva. Antikristi tejto skutočnosti neveria, ani ju neuznávajú ani ju nevidia. Zameriavajú sa len na to, čo Boh hovorí o výsledkoch rôznych druhov ľudí, a najmä pokiaľ ide o titul „vykonávateľ služby“, majú mimoriadne citlivý postoj. Nechcú byť vykonávateľmi služby a nechcú, aby ich Boh definoval ako vykonávateľov služby, a už vôbec nie poskytovať službu Bohu s titulom „vykonávateľ služby“. Preto, keď antikristi prídu do Božieho domu, pýtajú sa v mnohých rôznych kruhoch, či sú oni sami vykonávateľmi služby, a z Božích slov a z toho, čo o nich hovoria ľudia, chcú počuť úprimné slová a dopátrať sa k pravde o danej záležitosti – sú vykonávateľmi služby alebo nie? Ak sú, potom okamžite a bezodkladne odídu; neposkytujú službu Bohu ani Božiemu domu. Majú takú silnú reakciu na titul „vykonávateľ služby“ a je zrejmé, že identita, postavenie, vyhliadky, osud a konečný osud sú pre antikristov položkami, o ktoré sa trvalo usilujú, a záujmami, ktorých sa nikdy nevzdávajú. Pre antikristov sú vykonávatelia služby najnižšie postavenými medzi ľuďmi, tak ako ich definoval Boh. Bez ohľadu na to, čo povieš alebo koľko ľudí prijme túto skutočnosť a tento titul, antikristi to absolútne neprijmú. Pri práci vyžadujú len to, aby im iní poskytovali službu, počúvali ich, poslúchali ich a točili sa okolo nich, a nikdy nevyžadujú, aby sami spolupracovali alebo diskutovali o veciach s inými, alebo sa pýtali na názory iných, radili sa o Božích úmysloch alebo hľadali pravdu-princípy. Myslia si: „Keby som pri práci spolupracoval a diskutoval o veciach s inými a hľadal pravdu-princípy, potom by som sa ponížil a stratil svoju autonómiu, a nebolo by to poskytovanie služby? Nedrel by som v úzadí, kým iní sú v žiare reflektorov? Nestaral by som sa o iných a neslúžil im?“ To je niečo, čo absolútne nechcú robiť. Vyžadujú len to, aby sa iní starali o nich, poddali sa im, počúvali ich, oceňovali ich, vysoko ich chválili, robili ich vo všetkom výnimočnými, nechali im miesto, slúžili im a pracovali pre nich, a dokonca vyžadujú, aby im Boh dal primerané odmeny a vhodnú korunu podľa toho, čo urobili. Aj keď niekto spomenie, akú veľkú cenu Boh zaplatil a koľko trpel pre spásu ľudstva, ako sa pokoril a koľko toho ľudstvu poskytol, keď antikristi počujú tieto slová a vidia tieto skutočnosti, zostávajú ľahostajní a berú ich ako samozrejmosť. Ako si antikristi takéto veci vysvetľujú? Hovoria: „Boh má robiť všetko pre človeka a má človeku udeliť to najlepšie, udeliť požehnania a milosť a udeliť človeku pokoj a radosť. Má toto všetko venovať človeku; je to jeho povinnosť. A keď ľudia zanechajú veci, vydajú samých seba a zaplatia cenu pre boha, keď obetujú všetko pre boha, majú dostať odmeny od boha a získať niečo ešte lepšie. Nie je to spravodlivý obchod? Rovnocenný obchod? O čom sa tu dá hovoriť? Akú zásluhu má boh? Prečo som nevidel žiadnu božiu zásluhu? Boh udeľuje veci človeku, nie je teda prirodzené, že si ich človek zaslúži dostať? Ľudia za to platia cenu!“ Neveria, že všetky tieto veci, ktoré Boh robí pre človeka, sú pre človeka tou najväčšou milosťou; nie sú vďační a nemyslia na to, aby sa Bohu odvďačili. Namiesto toho chcú vymeniť cenu, ktorú platia, za krásny konečný osud, ktorý Boh sľúbil ľudstvu, a prirodzene veria, že je správne, aby túžili po požehnaniach a prechovávali všetky tieto úmysly, a tak nech sa na to človek pozerá akokoľvek, Boh by nemal robiť z ľudí Svojich vykonávateľov služby. Veria, že ľudia majú dôstojnosť a integritu, a ak sú ľudia, ktorí majú takú veľkú lásku a ktorí dokážu dávať na charitu, vydať samých seba a zanechať veci, prinútení poskytovať službu Bohu, potom sú vážne ponižovaní a zaobchádza sa s nimi príliš nespravodlivo. Pre antikristov všetky tieto veci, ktoré Boh robí, nestoja za reč. Zato veci, ktoré robia oni sami, donekonečna zveličujú, aj keď je to niečo celkom malé, a zaobchádzajú s týmito vecami ako s kapitálom, za ktorý získajú požehnania.

Niektorí ľudia nikdy nerobia nič dobre, keď si konajú svoju povinnosť v cirkvi. Ak bratia a sestry neprijmú veci, ktoré robia, zručnosti a talenty, ktoré poskytujú, alebo nápady a návrhy, ktoré ponúkajú, potom odmietnu ďalej pracovať a chcú sa vzdať svojej povinnosti a odísť – chcú opustiť Boha. Ak ich požiadaš, aby s niekým spolupracovali, neurobia to, a ak ich požiadaš, aby pri konaní svojej povinnosti robili všetko, čo môžu, neurobia ani to. Budú len vydávať rozkazy na všetky strany, nútiť ostatných, aby ich počúvali, a nútiť ľudí, aby sa im venovali, stali sa ich vykonávateľmi služby a slúžili im namiesto toho, aby si konali svoje vlastné povinnosti v Božom dome. A ak sa im nedostane takéhoto zaobchádzania, alebo ak o takéto zaobchádzanie prídu, o zaobchádzanie, keď im iní posluhujú, pracujú pre nich a plnia ich rozkazy, potom to chcú vzdať a odísť; veria, že Boh nie je spravodlivý, ich srdcia sú plné sťažností a hnevu voči Bohu a vyvinú si nenávisť voči bratom a sestrám a nikto nie je schopný im pomôcť. Nedokážu s nikým harmonicky spolupracovať a nedokážu sa s nikým stýkať ako rovný s rovným. Ich pravidlá pre stýkanie sa s inými sú také, že pri hovorení a konaní môžu stáť nad ostatnými len oni, sledovať, ako iní robia všetko za nich a plnia každý rozkaz a heslo, ktoré vyslovia; nikto nie je hoden s nimi spolupracovať a nikto nie je spôsobilý stýkať sa s nimi ako rovný s rovným. Ak sa s nimi niekto zaobchádza ako s priateľom alebo ako s obyčajným bratom či sestrou a hovorí s nimi, diskutuje s nimi o práci a hovorí s nimi v duchovnom spoločenstve o porozumení, akoby si boli rovní, potom to berú ako strašnú urážku a obrovskú výzvu pre svoju integritu. Vo svojom srdci takýchto ľudí nenávidia a cítia voči nim nepriateľstvo a budú hľadať príležitosti, ako sa pomstiť každému, kto s nimi zaobchádza ako s rovným alebo kto ich neberie vážne. Či nerobia antikristi práve toto? Toto je hierarchická perspektíva, ktorú antikristi odhaľujú, keď ide o stýkanie sa s inými ľuďmi. Samozrejme, to sa týka skutočného názoru a postoja, ktorý antikristi prechovávajú k titulu „vykonávateľ služby“. Nedokážu prijať ani titul, ktorý Boh dáva ľudstvu, môžu teda prijať odsúdenie, odhalenie a hodnotenie od iných? Ešte menej sú schopní prijať tieto veci. V jednom ohľade cítia nepriateľstvo a odpor voči titulu a podstate „vykonávateľa služby“, ale v inom ohľade neúnavne lákajú ďalších ľudí a privádzajú ich k sebe, aby im poskytovali službu, slúžili im, starali sa o nich a poslúchali ich. Nie je to opovrhnutiahodné? Podstata takýchto ľudí je podlá, a to je absolútna pravda. Túžia ovládať iných. Oni sami sú zjavne bezcenní a nedokážu nič urobiť; sú len odpadom v Božom dome, nemajú normálnu ľudskú prirodzenosť a nedokážu sa normálne stýkať s ostatnými, nieto ešte mať nejaký normálny rozum. Vôbec nerozumejú pravde, nie sú osvietení o pravde, majú len málo odborných vedomostí a ovládajú zopár zručností a žiadnu povinnosť nedokážu robiť dobre. Napriek tomu sa nesprávajú dobre a chcú sa chopiť moci, a keď sa moci chopiť nemôžu, cítia, že sú na dne, a myslia si: „Určite som poskytoval službu, keď som predtým robil tie veci. Nie som ochotný poskytovať službu. Radšej sa poponáhľam a odídem teraz, kým vynaložím príliš veľa úsilia alebo príliš veľa stratím.“ Toto je myšlienka, ktorú majú. Vždy urobia takéto rozhodnutie a dospejú k takémuto záveru; kedykoľvek môžu prestať veriť a odísť, kedykoľvek zanechať svoju povinnosť a utiecť, vrátiť sa do satanovho objatia a byť jeho partnerom v páchaní zla. Existujú takíto ľudia? (Áno.) Pokiaľ ide o nejaký aspekt odbornej práce, možno tomu trochu rozumejú, ale pokiaľ ide o pravdu-princípy, ktoré musia ovládať pre tento aspekt odbornej práce, sú úplne nevedomí; pokiaľ ide o aspekt vedomostí alebo darov, možno niečo z toho vlastnia, ale čo sa týka pravda-princípov, ktorým musia rozumieť, aby mohli konať svoju povinnosť, sú opäť úplne nevedomí a ich chápanie je skreslené. Nedokážu harmonicky spolupracovať s ostatnými a nehovoria rovnakým jazykom ako ostatní, keď sú spolu v duchovnom spoločenstve. Na čo sú takíto ľudia vhodní? Ak majú skutočne svedomie a rozum, potom budú schopní zaobchádzať s inými ľuďmi správne, a keď ľudia povedia veci, ktoré sú správne a ktoré sú v súlade s pravdou, budú ich schopní prijať, ochotne sa podriadia a budú schopní vzoprieť sa svojmu telu. Nemali by chcieť vždy vyčnievať z davu, viesť ostatných a ovládať iných; namiesto toho by sa mali vzdať svojich ambícií a túžby vyniknúť nad ostatnými a byť ochotní byť tými najbezvýznamnejšími z ľudí, aj keď to zahŕňa poskytovanie služby – mali by robiť všetko, čo môžu. Oni sami sú obyčajní ľudia, preto by sa mali vrátiť na pozíciu obyčajných ľudí, robiť všetko pre to, aby konali svoje povinnosti, a počínať si prakticky. Takíto ľudia budú nakoniec schopní pevne stáť. Ak si túto cestu nevyberú a namiesto toho sa považujú za veľkých a vznešených, ak sa ich nikto nemôže dotknúť ani sa k nim dostať, a ak chcú byť miestnymi násilníkmi, tyranmi a kráčať cestou antikristov, potom sú predurčení byť zlými ľuďmi. Ak nie sú ochotní byť tou najbezvýznamnejšou osobou, byť celkom neznámi alebo mimo svetla reflektorov, alebo dať do toho všetko, potom sú určite antikristi a nemôžu byť spasení – to je pre nich nebezpečné. Ak niekto taký dokáže uvažovať o sebe, mať sebauvedomenie, prijať Božiu zvrchovanosť a opatrenia, zaujať svoje primerané postavenie, byť obyčajným človekom a už sa viac nepretvarovať, potom bude mať šancu dosiahnuť spásu. Ak chceš byť vždy panovačný a nerozumný a ukazovať sa ako mocná osobnosť, potom je to márne. Boží dom je plný Božieho vyvoleného ľudu a bez ohľadu na to, aký si hrozivý, zúrivý alebo zlý, nemá to význam. Boží dom nie je bojová aréna, takže ak chceš bojovať, choď to robiť do arény sveta. Nikto v Božom dome s tebou nechce bojovať; nikoho to nezaujíma ani na to nemá voľný čas. Boží dom je miesto, ktoré káže pravdu, ktoré pomáha ľuďom porozumieť pravde a uviesť pravdu do praxe. Ak nedokážeš praktizovať pravdu, potom je to ťažké zvládnuť a len to ukazuje, že sem nepatríš. Ak chceš vždy bojovať, chceš byť vždy zúrivý, chceš byť vždy bezohľadný a chceš byť vždy panovačný a nerozumný, potom cirkev nie je pre teba tým správnym miestom. Väčšina ľudí v Božom dome miluje pravdu; chcú nasledovať Boha a získať život a nebaví ich zapájať sa do intríg a bojovať s diablami. Iba antikristi si užívajú boj na všetky strany a súperenie o moc a zisk, a preto antikristi nemôžu stáť pevne v Božom dome.

Existuje druh ľudí, ktorí sú neuveriteľne citliví na také veci, ako sú identita, postavenie a status, a ktorí cítia obrovský odpor a nevôľu najmä voči titulu „vykonávateľ služby“ a absolútne ho nedokážu prijať – takíto ľudia sú antikristi. Nielenže sa neusilujú o pravdu a majú k nej odpor, ale majú odpor aj k tomu, aby ich oslovovali „vykonávateľ služby“. Tí, ktorí majú odpor k titulu „vykonávateľ služby“, by sa v skutočnosti mali usilovať o pravdu – keby boli schopní usilovať sa o pravdu, neodvrhli by potom titul „vykonávateľ služby“? Ale práve v tom je problém. Pretože majú k pravde extrémny odpor, nikdy nebudú kráčať po ceste usilovania sa o ňu a jej praktizovania. Preto budú v diele Božieho plánu riadenia navždy zohrávať úlohu vykonávateľov služby. Samozrejme, pre antikristov je to, že môžu pôsobiť ako vykonávatelia služby v Božom pláne riadenia, stále požehnaním; je to pre nich šanca vidieť skutky Stvoriteľa, počuť, ako Stvoriteľ vyjadruje pravdu a zdieľa Svoje najhlbšie myšlienky s ľudstvom, a oceniť múdrosť a všemohúce skutky Stvoriteľa. Pre nich nie je zlé byť vykonávateľmi služby pre Stvoriteľa, a či už to dokážu pochopiť alebo nie, byť Božími vykonávateľmi služby a poskytovať službu v Božom dome by malo byť niečo, na čo budú títo antikristi a spoločníci satana vždy pamätať, aj keď sa Božie dielo neskôr skončí. Počas celého procesu, keď si skazené ľudstvo znepriateľuje Boha, antikristi nevedomky poskytujú službu Božiemu plánu riadenia, a to je tá troška hodnoty v existencii každého antikrista – to je fakt. Antikristi prispievajú tým, že umožňujú Božiemu vyvolenému ľudu rozoznať a uznať antikristov z tej negatívnej stránky. Či už sú ochotní uznať túto skutočnosť alebo nie, a bez ohľadu na to, či sú ochotní, radi a šťastní z toho, že sú vykonávateľmi služby, v každom prípade poskytovať službu Božiemu dielu ako vykonávatelia služby a prevziať túto úlohu sú veci, ktoré stoja za to – toto je Boh, ktorý ich povyšuje. Niektorí ľudia hovoria: „Povyšuje Boh aj antikristov?“ Čo je na tom zlé? Sú to stvorené bytosti; nemôže ich Boh povýšiť? To, čo hovorím, je pravda. Ako sa teraz cítia antikristi, keď počujú tieto slová? Nemali by sa snažiť hľadať chyby a mali by získať určitú útechu. Prinajmenšom prispeli určitou mierou úsilia k veľkej veci Božieho plánu riadenia. Bez ohľadu na to, či to robili dobrovoľne, alebo či to robili aktívne alebo pasívne, v každom prípade to bol Boh, ktorý ich povýšil a mali by to prijať s radosťou a neodporovať tomu. Ak sa antikristi dokážu vzoprieť svojim predkom, vzoprieť sa satanovi a usilovať sa o pravdu a usilovať sa o podriadenosť Stvoriteľovi, potom Mi povedzte, bude Boh šťastný? (Áno, bude.) Je to tiež veľké šťastie pre Boží vyvolený ľud a aj oni by mali byť šťastní – je to dobrá vec. Bez ohľadu na to, či už je tento fakt udržateľný alebo nie, v každom prípade, ak antikristi dokážu zmeniť smer a kráčať po ceste pokánia, potom je to, samozrejme, dobrá vec. Prečo teda hovorím, že je to pre Boží vyvolený ľud veľké šťastie? Keby antikrist poskytoval službu dobrovoľne, nebolo by v Božom dome o jednu pohromu menej? Keby ste mali medzi sebou o jedného diabla menej, o jedného narušiteľa a pôvodcu problémov menej, neboli by vaše dni oveľa pokojnejšie? Keď sa na to pozrieme z tejto perspektívy, ak by boli antikristi skutočne ochotní poskytovať službu, potom by to bola tiež dobrá vec, ktorú sa oplatí oslavovať. Musíte ich povzbudzovať a pomáhať im, a nie ich úplne odmietnuť. Ak máte dobré úmysly a necháte ich zostať, ale ich poskytovanie služby prináša viac škody ako úžitku a vedie k pohrome, potom by sa s nimi malo zaobchádzať podľa princípov. Nie je to dobrý spôsob, ako robiť veci? (Áno, je.)

Existuje ešte iný druh ľudí, ktorý stojí za zmienku. Sú ľudia, ktorí sú schopní trpieť a platiť cenu pri konaní svojej povinnosti a niekedy dokážu aj poslúchať a podriadiť sa alebo riešiť záležitosti podľa princípov. Ich subjektívnou túžbou je kráčať po ceste usilovania sa o pravdu, vždy sa dokážu podriadiť čomukoľvek, čo je usporiadané Zhora alebo cirkvou, a vždy dokážu dokončiť úlohy načas. Nespôsobujú narušenia a vyrušenia v Božom dome a práca, ktorú robia, a povinnosť, ktorú na seba berú, prinášajú bratom a sestrám mnoho výhod a úžitku. Navonok, hoci nespáchali žiadne zlo, nenarúšajú ani nevyrušujú a nezdajú sa byť zlými ľuďmi, robia niečo, čo obyčajní ľudia nedokážu a nerobia, a to je, že si radi rozvíjajú svoj vplyv a zriaďujú svoje vlastné nezávislé kráľovstvá. Keď sú pridelení k nejakej úlohe, vo chvíli, keď sa stanú vedúcimi tejto práce, môžu začať zriaďovať svoje vlastné nezávislé kráľovstvá a môžu začať nevedomky rozvíjať svoju moc a konexie v rámci svojho vplyvu. V tomto rozsahu si každého úplne a celkom získajú a ľudia hlasno chvália a veľmi obdivujú všetko, čo robia, všetko, čo hovoria, a cenu, ktorú za to platia. Rozsah svojho riadenia považujú za svoju vlastnú malú rodinu v rámci Božej rodiny. Navonok sa zdá, že sú schopní platiť cenu, trpieť a niesť zodpovednosť – zdá sa, že nie je žiadny problém. V rozhodujúcich chvíľach sú však schopní zradiť záujmy Božieho domu. Aby si ochránili svoju prestíž a svoje miesto na vrchole hory a aby si ochránili svoje absolútne postavenie, dôstojnosť a moc v cirkvi, nikoho neurazia ani nezrania. Aj keď niekto poškodzuje alebo zrádza záujmy Božieho domu, a aj keď niekto vyrušuje alebo ničí dielo Božieho domu, oni túto záležitosť neskúmajú, nevenujú jej pozornosť a dokážu ju tolerovať. Pokiaľ ten človek neohrozuje ich postavenie a stále pracuje v ich službách v rámci ich vplyvu, potom je to v poriadku – toto je ich najvyššie kritérium. Bez ohľadu na to, aké vyrušenia ten človek spôsobuje, nevidia to, nevšímajú si to a toho človeka neorezávajú ani nekarhajú, a už vôbec ho neriešia. Takíto ľudia sú nebezpečné živly. Pre priemerného človeka je ťažké ich rozoznať a možno nebudeš schopný všimnúť si na nich niečo zlé, keď nemajú žiadne postavenie. Len čo však získajú postavenie, ich prirodzenosť-podstata je úplne odhalená. A čo presne je odhalené? To, že cena, ktorú platia, a všetko, čo robia, má svoj účel; nerobia tieto veci kvôli ochrane záujmov Božieho domu, nekonajú skutočne svoju povinnosť a nerobia všetky tieto veci preto, aby ich videl Boh, ale skôr preto, aby ich videli ľudia. Chcú priťahovať pohľady, oči a pozornosť iných a ešte viac chcú zavádzať srdcia ľudí, aby k nim ľudia vzhliadali, obdivovali ich a chválili. Preto im nezáleží na tom, ako ich vidí Boh alebo ako s nimi zaobchádza; ak Boh povie, že sú tam len na to, aby poskytovali službu, je im to ľahostajné. Pokiaľ im ľudia môžu kľačať pri nohách a klaňať sa im, potom je to v poriadku. Títo ľudia sú nebezpečné živly a nie sú jednej mysle s Bohom a Božím domom a ich srdcia nie sú rovnaké ako srdcia Božieho vyvoleného ľudu, ktorý sa úprimne usiluje o pravdu. Rozvíjajú si vlastný vplyv a rozvíjajú tiež vplyv satana. Súdiac podľa ich rôznych prejavov, povinnosť, ktorú konajú, a všetko, čo robia, je len spôsob, ako sa čo najviac predvádzať a nadbiehať iným.

Antikristi môžu poskytovať určitú službu v Božom dome a v diele Božieho plánu riadenia a v istom štádiu môžu byť dokonca dobrými vykonávateľmi služby. Avšak pre cestu, po ktorej kráčajú, a pre ciele a smer, ktoré si vyberajú, ako aj pre túžbu po postavení a moci a túžbu po sláve a zisku, ktoré majú v sebe, sa nikdy nedokážu zbaviť titulu „vykonávateľ služby“, nedokážu porozumieť pravde, nedokážu pochopiť, čo je pravda-realita, ani do nej vstúpiť, nie sú schopní praktizovať pravdu, nemôžu dosiahnuť skutočnú podriadenosť a nemôžu dosiahnuť bázeň pred Bohom. Takíto ľudia sú nebezpečné živly. Majú hlboké filozofie pre svetské záležitosti, majú veľmi šikovné spôsoby správania a jednania so svetom, venujú osobitnú pozornosť spôsobu, akým hovoria a formulujú slová, keď hovoria s ostatnými, a tiež venujú veľkú pozornosť metódam, ktoré používajú pri stretávaní sa s ľuďmi. Hoci navonok nemusia pôsobiť ako zradní a zlí, ich srdcia sú plné podlých nápadov, myšlienok a názorov a dokonca aj predstáv a nedorozumení o pravde a neschopnosti rozumieť Bohu. Aj keď ľudia nevidia, čo je na týchto ľuďoch zlé, alebo nevidia, že sú to zlí ľudia, pretože ich podstata je taká podlá a pretože nikdy nemôžu konať svoju povinnosť v súlade s pravdou-princípmi alebo kráčať po ceste usilovania sa o pravdu a dosiahnuť skutočnú podriadenosť Bohu, nakoniec sa nikdy nedokážu zbaviť tohto titulu „vykonávateľ služby“. Títo ľudia sú ešte zákernejší a schopnejší zavádzať iných ako zjavní antikristi a zlí ľudia. Navonok sa zdá, že nemajú žiadny názor na titul „vykonávateľ služby“ a neprechovávajú k nemu žiadny postoj, a už vôbec voči nemu necítia žiadny odpor. Faktom však je, súdiac podľa ich podstaty, že aj keď poskytujú službu Bohu, stále prechovávajú úmysly a ciele; neposkytujú službu bezpodmienečne a nerobia to preto, aby získali pravdu. Pretože títo ľudia sú vo vnútri podlí a ľstiví, nie je pre iných ľahké ich rozoznať. Iba v kľúčových záležitostiach a v kľúčových chvíľach sú odhalí ich prirodzenosť-podstata, myšlienky, názory a cesta, po ktorej kráčajú. Ak to bude pokračovať, ak si títo ľudia zvolia tento spôsob usilovania sa a rozhodnú sa kráčať po takejto ceste, potom si možno predstaviť, že takíto ľudia nebudú môcť dosiahnuť spásu. Využívajú dôveru, ktorú do nich vkladá Boží dom, a príležitosť Božieho diela na to, aby sa tajne usilovali o svoje vlastné výhody, aby ovládali a trápili ľudí a uspokojovali svoje vlastné ambície a túžby. Nakoniec nezískajú pravdu, ale namiesto toho sú odhalení pre všetko zlo, ktoré vykonali. Keď sú odhalení, je jasné, že títo ľudia sa neusilujú o pravdu a že neveria v Boha kvôli usilovaniu sa o pravdu a dosiahnutiu spásy. Ak po vypočutí Božích slov a Jeho odhalení všetkých druhov ľudí títo ľudia dôsledne používajú princípy, prostriedky a metódy jednania so svetom, aby si konali svoju povinnosť, potom môže byť len jeden konečný výsledok: musia prevziať úlohu vykonávateľa služby v Božom diele riadenia a nakoniec byť odhalení a vyradení – to je fakt. Mali ste už sami skúsenosti s takýmito ľuďmi? Keď sú odhalení a vypudení, niektorí antikristi sa stávajú generálmi bez armády. Zlo, ktoré napáchali, bolo príliš veľké a bolo ho príliš veľa a bratia a sestry ich odmietajú a opúšťajú ich. Existuje aj iný druh ľudí, ktorí, keď sú odhalení a keď sú odsúdení a odmietnutí cirkvou, majú veľa spolupáchateľov a pomocníkov, ktorí sa ich zastávajú, bojujú za nich a protestujú proti Bohu. Nie sú tieto druhy ľudí ešte schopnejšie zavádzať iných? Takíto ľudia sú ešte nebezpečnejší. Pokiaľ ide o to, ako antikristi zaobchádzajú s titulom „vykonávateľ služby“ a aké prízemné praktiky, myšlienky a prejavy vykazujú, tu naše duchovné spoločenstvo pre túto chvíľu ukončíme.

c. Prečo antikristi nie sú ochotní byť vykonávateľmi služby

Antikristi nie sú ochotní byť vykonávateľmi služby a nie sú zmierení s tým, že by mali byť vykonávateľmi služby. Myslia si, že byť vykonávateľmi služby znamená utrpieť obrovskú urážku a diskrimináciu. Takže čím vlastne chcú byť? Aký je ich cieľ, keď začínajú veriť v Boha a prídu do Božieho domu? Sú ochotní byť súčasťou Božieho ľudu, Božích nasledovníkov? Sú ochotní byť človekom, ktorý je zdokonalený? Sú šťastní, že môžu byť ako Peter a Jób, a považujú to za dobré? (Nie.) Hovorí niekto, že je šťastný, že je jedným z Božieho vyvoleného ľudu vo svojej viere v Boha, že mu to stačí? Je niekto ochotný byť hračkou v Božích rukách? Nie, ľudia zvlášť nie sú ochotní byť týmto. Keď niekto príde do Božieho domu, prichádza s cieľom získať výhody, požehnania, odmeny a korunu. Keď prijme, že bude odhalený a súdený Božími slovami, spozná, že ak vo svojej viere v Boha prechováva takéto úmysly, nebude schopný porozumieť pravde a nakoniec nebude schopný dosiahnuť spásu. Preto sa mnohí ľudia najprv rozhodnú vzdať sa svojej túžby po požehnaniach a túžby po korune a odmenách, vzdať sa všetkých týchto výhod a najprv počúvať, čo Boh hovorí, aké sú Jeho požiadavky na človeka a čo má človeku povedať. Mnohí ľudia, ktorí počúvajú Božie slová, cítia v srdci tajnú radosť a hovoria: „Boh odhaľuje našu skazenosť, odhaľuje našu škaredú pravú tvár a odhaľuje našu podstatu odporovania Bohu a odporu k pravde – to všetko sú fakty. Našťastie som sa neponáhľal vystrieť ruky k Bohu a žiadať o šťastie, milosť a požehnania; našťastie som sa týchto vecí najprv vzdal. Keby som sa týchto vecí nevzdal, neurobil by som zo seba blázna? Všetko, čo Boh hovorí, odhaľuje prirodzenosť a podstatu človeka, tak ako by som tie veci mohol odvrhnúť? Boh povedal, že ľudia sa musia najprv zaoberať konaním svojej povinnosti a spolupracovať s dielom v rámci Božieho plánu riadenia. Ak sa ľudia počas tohto procesu dokážu vydať na cestu porozumenia a prijímania pravdy, potom budú mať nádej na dosiahnutie spásy a v budúcnosti môžu získať mnoho výhod.“ V tomto bode mnohí ľudia prestávajú na tie veci myslieť. Ich úžasné priania, ich túžby a nádeje do budúcnosti sa už nezdajú také reálne. Cítia, že v tejto chvíli je to, ako dobre konať svoje povinnosti, ako uspokojiť Božie úmysly a ako porozumieť pravde a stáť pevne, reálnejšie, dôležitejšie a kľúčovejšie ako tamtie priania a ašpirácie. Preto sa v tomto rozhodujúcom okamihu väčšina ľudí rozhodne konať svoju povinnosť, zažívať Božie dielo, získavať pravdu, venovať svoj čas a mladosť a zanechať svoju rodinu, prácu a svetské vyhliadky pre Boha a pre vykonávanie svojej povinnosti, a niektorí ľudia kvôli tomu dokonca opúšťajú svoje manželstvo. Takéto prejavy, správanie a konanie, ktoré ľudia majú, sú nepochybne prejavom poslušného a podriadeného postoja k pozitívnym veciam a všetkým požiadavkám, o ktorých Boh hovorí, a práve tento postoj je nevyhnutnou podmienkou, ktorú ľudia musia mať, aby boli schopní porozumieť pravde, praktizovať pravdu, podriadiť sa Bohu a nakoniec dosiahnuť spásu. Toto sú rôzne prejavy a myšlienky, ktoré má každý normálny človek predtým, ako príde do Božieho domu konať svoju povinnosť. Od chvíle, keď títo ľudia začali veriť v Boha, až doteraz prechádzajú ich myšlienky a názory neustálymi zmenami a ich postoj k pravde a Bohu tiež prechádza neustálou premenou. Zároveň s tým, ako sú tieto predchádzajúce túžby a ambície človeka trvalo zničené, sa týchto vecí postupne a aktívne vzdávajú a zriekajú sa ich. Toto je dobré ovocie, ktoré nakoniec prináša túžba ľudí spolupracovať s Bohom a podriadiť sa Mu. Je to pozitívny a dobrý prejav a je to dobrý výsledok. Zatiaľ čo ľudia robia neustály pokrok, tí, ktorí sa naozaj usilujú o pravdu, sa takmer vzdali svojej túžby a úmyslu získať požehnania, a tak väčšina ľudí v podstate nie je veľmi citlivá na rôzne sľuby, ktoré Boh predtým dal človeku, ani sa o ne nezaujíma. Je to preto, že ak sa to meria podľa rozumu normálneho človeka, ak niekto nedokáže konať svoju povinnosť na požadovanej úrovni a zlyhá v porozumení pravdy, premárni svoju šancu získať všetky požehnania sľúbené Bohom a nebude s nimi mať nič spoločné. Každý by mal rozumieť tejto najjednoduchšej logike. Samozrejme, teraz existuje veľa ľudí, ktorí už takejto skutočnosti rozumejú a tiež ju uznávajú a prijímajú; sú to len antikristi, ktorí ju neprijímajú. Prečo ju neprijímajú? Pretože sú antikristi. Neprijímajú túto skutočnosť, takže čo chcú robiť? Keď prídu do Božieho domu, podrobne skúmajú Božie slová a nachádzajú v nich rôzne tituly a postavenia, ako napríklad „Božia osoba“, „prvorodení synovia“, „Boží synovia“, „Boží ľud“ a „vykonávatelia služby“, a oči sa im rozžiaria. Ich túžby a ambície sú rýchlo uspokojené, a myslia si: „Byť jedným z Božích synov je príliš obyčajné; väčšina ľudí sú Boží synovia. Byť jedným z Božieho ľudu znamená byť obyčajným človekom, súčasťou más, len bežným človekom bez moci a vplyvu. A ani nepomyslite na to, že by ste zo mňa urobili vykonávateľa služby. S tým, že by som bol vykonávateľom služby, nebudem mať nič spoločné, kým budem žiť; to sa ma vôbec netýka.“ A tak upierajú svoj zrak na dva tituly: „Božia osoba“ a „prvorodení synovia“. Vo svojich predstavách veria, že „Božia osoba“ je Boh sám, že „prvorodení synovia“ sú Boží prvorodení synovia a že tieto dva prinášajú moc a vplyv a môžu vládnuť ako králi medzi ľudstvom, ovládať ľudí, ovládať Boží vyvolený ľud, vlastniť absolútnu moc a mať moc určovať pravidlá, moc byť vodcom a moc ovládať ľudí a rozhodovať o tom, či ľudia budú žiť alebo zomrú – veria, že tieto moci sú také veľké. Preto je nemožné prinútiť ich, aby boli vykonávateľmi služby. Ak by si mohli sami vybrať, vybrali by si, že budú prvorodenými synmi alebo Božou osobou; inak by prestali veriť v Boha. Keď konajú svoju povinnosť alebo pôsobia ako vodcovia a pracovníci v Božom dome, konajú, platia cenu, trpia a pobehujú v snahe dosiahnuť tieto dva ciele. Počas tohto obdobia neustále prepočítavajú, ako ďaleko zašli pri svojej snahe, koľko ľudí získali pri kázaní evanjelia, koľko ľudí ich uctieva a vzhliada k nim, či bratia a sestry, ktorí riešia problémy, chodia za inými alebo prídu za nimi, keď vedú cirkev, a či dokážu ovládať a ovplyvňovať myšlienky a názory iných. Neustále tieto veci prepočítavajú, zvažujú a pozorujú s cieľom dosiahnuť to, čo chcú: vládnuť ako králi v Božom dome. Väčšina ľudí po príchode do Božieho domu a porozumení niektorých právd dokáže normálne konať povinnosť stvorenej bytosti – ale nie antikristi. Veria, že pochádzajú zo vznešenej krvi, že sú súčasťou vznešenej a špeciálnej skupiny a že v Božom dome musia byť nazývaní veľkými; inak nebudú veriť v Boha. Ak majú veriť v Boha, potom musia byť v Božom dome ctení ako veľkí a byť tými najdôležitejšími. Zároveň tiež prepočítavajú a riešia, koľko zásluh majú v Božej zápisníku a či sú dostatočne spôsobilí na to, aby vládli ako králi po boku Boha. Preto je zdrojom, východiskovým bodom a motiváciou pre niektorých antikristov, ktorí prichádzajú do Božieho domu konať svoju povinnosť, to, aby prišli do Jeho domu vládnuť ako králi. Určite nie sú ochotní konať svoju povinnosť len preto, aby boli obyčajnými a najbezvýznamnejšími nasledovníkmi, a vo chvíli, keď ich ambície a túžby vyhasnú, náhle sa stanú nepriateľskými a odmietnu konať svoju povinnosť.

V Božom dome sú teraz niektorí ľudia, ktorí si už niekoľko rokov plnia svoju povinnosť, všetko robia zle a všade, kde si plnia povinnosť, sú vyradení. Pretože majú hroznú ľudskú prirodzenosť a nízku integritu, neusilujú sa o pravdu a majú surovú a podlú povahu, ktorá má odpor k pravde, bratia a sestry ich nakoniec zavrhnú. Len čo uvidia, že ich túžba po požehnaniach sa rozplynie ako dym a že ich sen vládnuť ako králi a vyniknúť v Božom dome sa už nemôže uskutočniť, ako žijú v súkromí? Nečítajú Božie slová, nepočúvajú chválospevy, nechodia na zhromaždenia, ignorujú Boží dom, keď sa od nich žiada konať povinnosť, a bratia a sestry ich dokonca musia navštíviť, pozývať a pripomínať im, kedy je čas zúčastniť sa na zhromaždeniach. Niektorí z nich sa neochotne zúčastňujú na zhromaždeniach, ale počas zhromaždení nepovedia ani slovo, nehovoria v duchovnom spoločenstve a cítia odpor ku všetkému, čo hovoria ostatní, a nechcú to počúvať. Keď sa bratia a sestry modlia, aj oni zatvoria oči, ale nič nehovoria – nemajú čo povedať Bohu. A čo robia iní ľudia počas zhromaždení, keď počúvajú kázne alebo keď bratia a sestry hovoria v duchovnom spoločenstve o pravde? Niektorí spia, niektorí pozerajú do mobilov a čítajú správy, niektorí sa rozprávajú s ostatnými a niektorí hrajú online hry. Vo svojej viere v Boha si myslia, že ak v Božom dome nemôžu byť obľúbení, nemôžu byť v priazni ostatných, nemajú okolo seba zástupy priaznivcov a nemôžu byť poverení dôležitými úlohami, potom v budúcnosti nebudú schopní vládnuť ako králi s Bohom, a preto pre nich Boh neexistuje. To, či Boh existuje, je pre nich spojené s tým, či môžu alebo nemôžu prijať požehnania. Nie je toto správanie antikristov? Veria, že ak im Boh nedovolí prijať požehnania, potom to nie je Boh a je bez pravdy, a že Bohom je len taký Boh, ktorý im umožní konať svojvoľne, uchopiť moc v cirkvi a v budúcnosti vládnuť ako králi. To je satanova logika – zamieňanie správneho a nesprávneho a skresľovanie faktov. Dôvodom, prečo ako veriaci v Boha nedokážu nasledovať Božie šľapaje a nie sú ochotní konať svoju povinnosť, je to, že majú odpor k pravde, že vo svojich srdciach uctievajú len satanove filozofie, vedomosti, slávu, zisk a postavenie. Popierajú, že Boh je pravda, nevenujú pozornosť Božiemu dielu, a preto na zhromaždeniach pozerajú do mobilov, hrajú hry, jedia občerstvenie a nezáväzne sa rozprávajú – robia si, čo chcú, a stále sú so sebou spokojní. Vo chvíli, keď sa ich nádeje na požehnanie rozbijú, už nenachádzajú vo viere v Boha žiadny zmysel, a keď nenachádzajú žiadny zmysel vo viere v Boha, považujú cirkev – miesto, kde sa zhromažďujú bratia a sestry – za ihrisko, čas, keď sa konajú zhromaždenia, považujú za voľný čas a zhromaždenia a počúvanie kázní považujú za vyčerpávajúce, nezaujímavé a nudné. Za čo považujú kázne, ktoré počúvajú bratia a sestry, a pravdu? Považujú ich za heslá, za nepodložené nezmysly a čas strávený spoločne s bratmi a sestrami považujú za premárnený čas. Neboli títo ľudia odhalení? Do svojej viery v Boha vnášajú svoje ambície, túžby a ilúzie, a to je signál, ktorý určuje, že nebudú schopní kráčať po ceste až do konca a že nie sú hodní ani poskytovať službu Božiemu dielu a Božiemu plánu riadenia. S opovrhnutím sa pozerajú na tých, ktorí počúvajú kázne, a na bratov a sestry, ktorí sa usilujú o pravdu, a čo viac, popierajú Božie dielo, Božiu existenciu a existenciu skutočnosti diela Božieho plánu riadenia.

Keď si antikristi – tí ľudia, ktorí majú odpor k pravde – zmyslia, že viera v Boha im neprinesie žiadne výhody, ich démonická tvár sa odhalí. Niektoré ženy antikristky sa doma líčia, až kým nevyzerajú ako duchovia. Nosia čokoľvek, čo je trendy alebo atraktívne pre opačné pohlavie, a niektoré sa dokonca tajne chodia hrávať mahjong, hrať hazardné hry a fajčiť – títo ľudia sú príliš hrozní a nechutní. Prichádzajú do Božieho domu s pretvárkou a čo sa nakoniec stane? Nevydržia to, však? Iba pravda môže odhaliť ľudí, a ak niekto nemiluje pravdu, má k nej odpor a má surovú povahu, potom je predurčený k tomu, aby bol nepriateľský voči pravde a neschopný vytrvať. Potrebuje ešte cirkev takýchto ľudí vyradiť? Potrebuje ich Boh ešte odsúdiť? Potrebuje Boh takého človeka ešte zavrhnúť? Nie, Boh im nevenuje vôbec žiadnu pozornosť. Pre Boha sú títo ľudia len ploštice, nehodní byť ani vykonávateľmi služby – jednoducho na to nemajú. Keď majú takýto pohŕdavý postoj k zhromaždeniam, cirkevnému životu a svojej povinnosti, čo to dokazuje? Boh na nich nedohliada ani ich nechráni, ani ich nevedie. Nevykonáva na nich žiadne dielo osvietenia, usmerňovania alebo disciplinovania, a preto žijú také hrozné a škaredé životy. Oni si však myslia: „Ja neverím v Boha; som slobodný. Vy, ľudia, ktorí veríte v Boha, musíte trpieť a platiť cenu, opustiť svoje rodiny a kariéry, zatiaľ čo ja nemusím trpieť vôbec. Môžem si užívať pohodlie domova, oddávať sa telesným pôžitkom a užívať si radosti života.“ Veria, že získali šťastie a slobodu. Všíma si ich Boh? (Nie.) Prečo nie? Pre Boha sú títo ľudia ploštice, nie ľudia, a nie sú hodní Jeho pozornosti. Ak si ich Boh nevšíma, spasí ich ešte? Keďže ich Boh nespasí, má to, čo robia, niečo spoločné s Bohom? Má to nejaký súvis so správnymi ustanoveniami Božieho domu? Nie, nemá. Preto navonok pôsobia, že žijú veľmi pohodlne, slobodne a uvoľnene, každý deň celkom šťastne. Myslel si si, že je to dobrá vec? Stačí jeden pohľad na to, čo žijú a po akej ceste kráčajú, a vieš, že je s nimi koniec, že ich Boh už nechce. Tieto ploštice sú naozaj smradľavá banda! Boh si takýchto ľudí vôbec nevšíma.

Tí, ktorí sa bez ohľadu na prostredie a okolnosti zo všetkých síl snažia vládnuť ako králi a byť na rovnakej úrovni s Bohom vo svete, ktorý príde, sú nenapraviteľne tvrdohlavé živly medzi antikristmi. Takíto ľudia sú presne ako Pavol; nosia vo svojom tele tŕne, prechovávajú pochybnosti o Bohu, vzdorujú Bohu a vyhrážajú sa Mu a prejavujú veľkú neochotu, keď pracujú, vydávajú samých seba, znášajú útrapy a platia cenu. Robia tieto veci len výmenou za korunu a výmenou za to, že budú schopní vládnuť ako králi vo svete, ktorý príde. Neznie celý tento proces tak, že antikristi sú veľmi poľutovaniahodní? V skutočnosti nie sú poľutovaniahodní. Nielenže nie sú poľutovaniahodní, ale sú dokonca aj trochu smiešni. Ak po tom, čo Boh toľko povedal, stále nerozumejú pravde, tak na to jednoducho zabudni; ako nemôžu rozumieť ľudskej reči? Ako nemôžu rozumieť takej jednoduchej zásade? Ak nepraktizuješ pravdu, nebudeš schopný dosiahnuť zmenu povahy ani dosiahnuť spásu; a aj keby ti Boh dal sľub, nebudeš schopný ho dosiahnuť. Každý sľub, ktorý Boh dáva človeku, je podmienený; nedáva ľuďom sľuby bez dôvodu alebo bez podmienok. Boh má svoje požiadavky na človeka a tieto požiadavky sa nikdy nemenia. Boh neporuší pravdu ani nezmení svoje úmysly. Ak by si tomuto bodu rozumel, stále by si sa tvrdohlavo držal svojich túžob a ambícií? Iba idioti a nerozumní ľudia by sa tvrdohlavo držali týchto vecí. Tí, ktorí majú trochu normálnej rozumnosti a normálnej ľudskej prirodzenosti, by sa mali týchto vecí vzdať a usilovať sa o to, o čo by sa mali usilovať, čo by mali dosiahnuť a do čoho by mali vstúpiť – mali by najprv splniť Božie požiadavky. Po druhé, čomu by mali ľudia s normálnou rozumnosťou tiež rozumieť? V Biblii sú proroctvá, ktoré hovoria, že budeme vládnuť ako králi s Bohom po celú večnosť, a vo svojom súčasnom diele Boh tiež spomína Božiu osobu, prvorodených synov, Božích synov, Boží ľud a tak ďalej, pričom klasifikuje rôzne úrovne a tituly pre ľudí. Keďže Boh sľúbil človeku tieto veci, prečo sa o ne ľudia nemôžu usilovať? Aké by teda malo byť správne pochopenie a správny prístup? Ak niekto považuje vládnutie ako kráľ a sľuby dané Bohom za ciele, o ktoré sa treba usilovať, je to správna cesta? Určite nie je; nie je to pozitívne, je to príliš znehodnotené ľudskou vôľou a táto cesta je v rozpore s pravdou. Niektorí ľudia hovoria: „Keďže si dal tento sľub, prečo nám nedovolíš dosiahnuť ho? Keďže si povedal všetky tieto veci a verejne si ich vyhlásil celému ľudstvu, prečo nám nedovolíš usilovať sa o to?“ Toto sa týka pravdy; nikto tomu od samého začiatku až doteraz nerozumel správne. Ktorého aspektu pravdy sa to týka? Musíš sa na to pozerať takto: Boh dal človeku sľub a od Boha sa človek dozvedel o myšlienke vládnutia ako králi, ako aj o rôznych tituloch ako „Božia osoba“, „prvorodení synovia“, „Boží synovia“ a tak ďalej. Sú to však len tituly. To, aký titul náleží ktorým ľuďom, závisí od úsilia a výkonu jednotlivca. Akýkoľvek titul ti Stvoriteľ dá, tým si. Ak ti titul nedá, potom nie si ničím; je to len sľub od Boha, nie niečo, na čo majú ľudia nárok alebo čo si zaslúžia. Samozrejme, tento sľub je cieľom, po ktorom ľudia túžia, ale tento cieľ nie je cestou, ktorou by mali ľudia kráčať, a nemá nič spoločné s cestou, ktorou ľudia kráčajú. Kto má právo robiť rozhodnutia v tejto záležitosti? (Boh.) Správne, ľudia tomu musia rozumieť. Ak Boh povie, že ti niečo dáva, potom niečo máš; ak povie, že ti to berie, potom nemáš nič, nie si ničím. Ak povieš: „Budem sa o to usilovať, aj keď mi to Boh nedá, a ak mi to Boh dá, prijmem to ako samozrejmosť,“ potom je to nesprávne. Prečo je to nesprávne? Porušuje to veľké tabu. Neuznávaš skutočnosť, že Boh bude vždy Bohom a človek bude vždy človekom – preto je to nesprávne. Niektorí ľudia hovoria: „Je to prorokované v Biblii. Na mnohých miestach Biblia hovorí, že budeme vládnuť ako králi s Bohom po celú večnosť. Prečo to Boh môže povedať, a my sa o to nemôžeme usilovať?“ Je toto rozum, ktorý by mala mať stvorená bytosť? Vidíš Boží sľub, že ľudia budú vládnuť ako králi, ako dobrú vec a usiluješ sa o to, ale Boh hovoril aj o vykonávateľoch služby – usiluješ sa o to, aby si dobre poskytoval službu Bohu? Usiluješ sa o to, aby si bol vykonávateľom služby, ktorý je na požadovanej úrovni? Boh tiež vyžaduje, aby ľudia konali svoju povinnosť – vyžaduješ od seba, aby si dobre konal svoju povinnosť? Boh tiež vyžaduje, aby ľudia konali ako stvorené bytosti, a čo robíš ty? Považuješ za svoj cieľ byť na požadovanej úrovni ako stvorená bytosť a usiluješ sa o to? To, že Boh hovorí, že ľudia budú vládnuť ako králi, je sľub, ktorý dal človeku, a tento sľub má predpoklad a kontext: Musíš byť dobrou stvorenou bytosťou, dobre konať povinnosť stvorenej bytosti, odvrhnúť úlohu vykonávateľa služby, dosiahnuť podriadenosť Bohu a bázeň pred Stvoriteľom. Boh povedal, že keď toto všetko dosiahnete, potom budete schopní vládnuť ako králi s Bohom navždy – to je kontext, v ktorom boli tieto slová vyslovené. Ľuďom chýba rozum. Len čo to počujú, myslia si: „Je úžasné, že môžeme vládnuť ako králi s Bohom! Kedy sa to stane? Ako budeme vládnuť ako králi? Ako budeme na rovnakej úrovni s Bohom? Čí králi budeme? Nad kým budeme vládnuť? Ako budeme vládnuť? Ako budeme kráľmi?“ Nechýba ľuďom rozum? Aj keď je to sľub, ktorý Boh dal človeku, niečo, čo bolo vyslovené, aby to človek počul, aby ľudia vedeli, že existuje táto úžasná vec, mal by si sa sám ohodnotiť – kto si? Boh má túto myšlienku a je ochotný dovoliť človeku žiť takýmto spôsobom s Ním, ale si spôsobilý to dosiahnuť? Prečo sa nespýtaš Boha: „Predtým, ako dosiahneme tento sľub, aké máš na nás požiadavky? Je niečo, čo potrebuješ, aby sme urobili? Čo musíme najprv dosiahnuť, aby sme mohli získať tento sľub?“ Nepýtaš sa na tieto veci, len to vyžaduješ. Nie je to nedostatok rozumu? Človeku chýba tento druh rozumu. Keď ľudia vidia niečo prospešné, natiahnu ruky a chňapnú po tom. Ľudia sú ako banditi; ak im nedáš to, čo chcú, nahnevajú sa, stanú sa nepriateľskými a začnú vykrikovať urážky. Nie sú ľudia takí? To je nízkosť ľudstva.

Jedným z dôvodov, prečo človeku chýba rozum, je to, že ľudia stále nerozumejú pravde; nemá to nič spoločné s ich skazenými povahami. Ale keď nedostanú to, čo chcú, nahnevajú sa, vykrikujú urážky, nenávidia a mstia sa – čo je to? To sa vynára satanova démonická tvár; sú to ich satanské skazené povahy. Preto, pokiaľ ide o sľub, ktorý Boh dal ľudstvu, to, čo každý jeden človek prejavuje pred Bohom, Boha neuspokojuje. Ľudia okamžite naťahujú ruky, chcú, bez toho, aby poznali svoju mieru, okamžite požadujú, a ak nemôžu dostať to, čo požadujú, uvažujú, čo môžu použiť na výmenu za to. Opúšťajú svoje rodiny a kariéry, trpia a platia cenu, pobehujú a vydávajú samých seba, kážu evanjelium a získavajú viac ľudí, viac pracujú a používajú tieto veci na výmenu za to, čo chcú. Ak nemôžu vymeniť tieto veci za to, čo chcú, rozzúria sa, ich srdcia naplní nenávisť a začnú mať odpor ku všetkému, čo súvisí s vierou v Boha. Ak majú pocit, že tieto veci môžu vymeniť za to, čo chcú, potom každý deň túžia po tom, aby sa Božie dielo čoskoro skončilo, aby Boh rýchlo zničil satana, aby rýchlo skoncoval s ľudstvom, aby rýchlo zoslal kataklizmy, inak majú pocit, že to nevydržia. Čo odhaľuje každý jeden človek v prítomnosti pravdy? Odhaľuje také povahy, ako sú odpor k pravde a surovosť. Keď sa na to teraz pozrieme, arogancia, klamlivosť a občasná neoblomnosť ľudí sa môžu považovať za mierne a nie veľmi závažné spomedzi všetkých skazených pováh ľudstva. Skazené povahy, ktorých má ľudstvo viac, ktoré sú závažnejšie a hlbšie, sú podlosť, odpor k pravde a surovosť – to sú smrteľné prvky v skazených povahách človeka. Samozrejme, pokiaľ ide o antikristov, tieto povahy sú ešte závažnejšie, a keď ich odhalia, neberú ich vážne, neskúmajú ich, necítia žiadnu zadlženosť voči Bohu a už vôbec nemajú pocit, že majú nejaký problém; neprijímajú pravdu, nepoznajú samých seba a ešte menej je možné, aby sa kajali. Preto bez ohľadu na okolnosti, prostredie alebo kontext považujú vládnutie ako králi – najvznešenejší a najlepší sľub, aký Boh vyslovil – za svoj cieľ, o ktorý sa treba usilovať. Bez ohľadu na to, ako s nimi hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde, nevzdajú sa tohto úsilia, ale namiesto toho trvajú na tom, že budú kráčať svojou cestou, a preto sa nedajú zachrániť. Títo ľudia sú takí hrozní! Z toho, čo títo ľudia odhaľujú, môžeš presne vidieť, aké sú povaha a pravá tvár satana. V duchovnom spoločenstve sa už veľa hovorilo o pravde a tí, ktorí majú rozum, ktorí dokážu prijať pravdu a ktorí majú túžbu poslúchať a podriadiť sa, v skutočnosti presne rozumejú, aký je Boží úmysel. Už sa viac tvrdohlavo neusilujú o postavenie, vyhliadky a osud, ale sú ochotní kajať sa pod odhalením týchto Božích slov, ochotní vzdať sa svojej túžby po požehnaniach, usilovať sa o pravdu, snažiť sa podriadiť Bohu a uspokojiť Boha a snažiť sa dosiahnuť spásu. Keď sa teraz pozrieme na vnútorné túžby väčšiny ľudí, ciele, o ktoré sa usilujú, prešli zásadnou zmenou; sú ochotní konať svoju povinnosť spôsobom, ktorý je na požadovanej úrovni, sú ochotní byť skutočnými stvorenými bytosťami a sú ochotní dosiahnuť spásu. Nekonajú svoju povinnosť, aby získali požehnania, a nesnažia sa presadiť v Božom dome, aby získali požehnanie. Okrem antikristov, ktorí chcú vždy vládnuť ako králi, väčšina ľudí je ochotná usilovať sa o pravdu. Iba antikristi považujú úsilie o vyhliadky, požehnania a vládnutie ako králi za ciele a za ovocie, ktoré nakoniec získajú vo svojej viere v Boha. Nevzdajú sa týchto vecí ani nezmenia smer bez ohľadu na to, čo povieš – nie sú vo veľkých problémoch? Veľmi dobre vedia, že Božie slová sú pravda, len ju neprijímajú, takže nie je nič, čo by ich mohlo zmeniť; môžu byť len vyradení a potrestaní. Toto je konečný výsledok viery antikristov v Boha.

Hovoril som teraz jasne v duchovnom spoločenstve o tejto záležitosti ľudí, ktorí sa snažia vládnuť ako králi? Dospeli ste k novému pochopeniu? Je táto cesta usilovania sa o vládnutie ako kráľ správna? (Nie.) Ako by teda mali ľudia pristupovať k tejto záležitosti? Akej pravde je potrebné v tejto veci porozumieť, aby sme poznali podstatu človeka? Je na Bohu, aby súdil, aká sú skutočná podstata a správanie človeka. Na čom Boh zakladá svoj súd tohto všetkého? Zakladá ho na pravde. Preto výsledok alebo konečný osud človeka neurčuje jeho vlastná vôľa ani jeho vlastné preferencie či domnienky. Konečné slovo má Stvoriteľ, Boh. Ako by mali ľudia spolupracovať v tejto záležitosti? Ľudia majú na výber len jednu cestu: iba ak budú hľadať pravdu, pochopia pravdu, poslúchnu Božie slová, podriadia sa Bohu a získajú spásu, budú mať napokon dobrý koniec a dobrý osud. Ľahko si predstaviť ľudské vyhliadky a ľudský osud, ak budú ľudia robiť pravý opak. Preto sa v tejto záležitosti nepozeraj na to, čo Boh sľúbil človeku, čo Boh hovorí o výsledku ľudstva a čo Boh pre ľudstvo pripravil. Nijako to s tebou nesúvisí, ide o Božiu záležitosť – nemožno ich získať uchmatnutím, vyžadovaním ani vyjednávaním. Čo by si mal ako stvorená bytosť robiť? Mal by si si plniť svoju povinnosť, robiť to, čo by si mal, celým svojím srdcom, celou svojou mysľou a silou. O zvyšku – o veciach súvisiacich s vyhliadkami a osudom a budúcim konečným osudom ľudstva – toto nie sú veci, o ktorých môžeš rozhodovať, sú v Božích rukách; toto všetko spadá pod zvrchovanosť Stvoriteľa, usporadúva to On a nijako to nesúvisí so žiadnou stvorenou bytosťou. Niektorí ľudia sa pýtajú: „Prečo nám to hovoríš, keď to s nami nijako nesúvisí?“ Aj keď to s vami nijako nesúvisí, súvisí to s Bohom. Iba Boh pozná tieto veci, iba Boh o nich môže hovoriť a iba Boh má právo sľubovať tieto veci ľudstvu. A ak ich Boh pozná, nemal by o nich hovoriť? Mýliš sa, ak sa stále usiluješ o svoje vyhliadky a svoj osud, pričom ich nepoznáš. Boh ťa nežiadal, aby si sa o to usiloval, On ti to len dal na známosť; ak sa mylne domnievaš, že to bol Boh, ktorý ti povedal, aby si z toho urobil cieľ svojho úsilia, potom si vyslovene nerozumný a nemáš normálnu ľudskú myseľ. Stačí si uvedomiť všetky Božie zasľúbenia. Musíš uznať jednu skutočnosť: nezáleží na tom, o aký druh zasľúbenia ide, či je dobré alebo obyčajné, či je to niečo, čo sa ľuďom páči alebo niečo, o čo sa veľmi nezaujímajú, všetko je pod zvrchovanosťou, opatreniami a rozhodnutiami Stvoriteľa. Povinnosťou a záväzkom stvorenej bytosti je iba nasledovať a vyvíjať úsilie v súlade so správnym smerom a cestou, ktoré naznačil Stvoriteľ. Pokiaľ ide o to, čo napokon získaš a na ktorých Božích sľuboch máš podiel, to všetko závisí od tvojho úsilia, od cesty, ktorou sa vydáš, a od zvrchovanosti Stvoriteľa. Sú vám tieto slová teraz jasné? (Áno.) A pomôžu vám tieto slová uspokojiť vaše ambície a túžby, alebo vám pomôžu kráčať po správnej životnej ceste v úsilí o pravdu? (Pomôžu nám usilovať sa o pravdu a kráčať po správnej životnej ceste.) Tí, ktorí majú normálnu ľudskú prirodzenosť a rozum, ktorí milujú pozitívne veci a pravdu, nielenže nie sú sklamaní, keď počujú tieto slová, ale môžu byť aj pevní vo svojej viere v usilovaní sa o pravdu a prijať Božiu spásu; tí bez normálnej rozumnosti, tí nenormálni ľudia, ktorí sa tvrdohlavo usilujú o požehnania, telesné záujmy a uspokojenie svojich ambícií a túžob, však môžu stratiť nadšenie, keď počujú tieto slová, a stratiť záujem o vieru v Boha. Samozrejme, existujú aj ľudia, ktorí nevedia, ako veriť, keď počujú tieto slová. Nie je pre ľudí také dôležité rozumieť pravde? Nie je pravda schopnejšia viesť ľudí k tomu, aby kráčali po správnej ceste a uspokojili Boha? (Áno.) Iba pravda môže ľuďom umožniť dosiahnuť spásu; ak nerozumieš pravde, potom na ceste k spáse budeš často blúdiť, budeš robiť chyby a utrpíš straty, a keď dospeješ na koniec cesty vo svojej viere, nebudeš mať vôbec žiadnu pravdu-realitu a staneš sa skrz-naskrz vykonávateľom služby. Ak počas všetkých tých rokov viery v Boha hráš len úlohu vykonávateľa služby a nakoniec nebudeš schopný stať stvorenou bytosťou, ktorá je na požadovanej úrovni, potom je to tragédia.

9. mája 2020