Deviaty bod: Svoju povinnosť konajú, len aby sa odlíšili a uspokojili svoje vlastné záujmy a ambície; nikdy neberú ohľad na záujmy Božieho domu a dokonca tieto záujmy zrádzajú a zamieňajú za osobnú slávu (Šiesta časť)

II. Záujmy antikristov

Naposledy sme hovorili v duchovnom spoločenstve o deviatom bode rôznych prejavov antikristov: Svoju povinnosť konajú, len aby sa odlíšili a uspokojili svoje vlastné záujmy a ambície; nikdy neberú ohľad na záujmy Božieho domu a dokonca tieto záujmy zrádzajú a zamieňajú za osobnú slávu. Potom sme rozdelili záujmy antikristov na niekoľko bodov. Prvým je ich vlastná bezpečnosť, druhým ich vlastná povesť a postavenie a tretím intrigovanie pre vlastný prospech. Čo toto intrigovanie pre vlastný prospech zahŕňa? (Po prvé, spreneverovanie majetku Božieho domu, po druhé, využívanie bratov a sestier, aby im slúžili a pracovali pre nich, a po tretie, využívanie svojho postavenia na podvodné získavanie jedla, nápojov a iných žiadaných vecí pod rúškom viery v Boha.) Tieto „iné veci“ zahŕňajú špeciálne zaobchádzanie, vybavovanie ich osobných záležitostí a tak ďalej, však? (Áno.) Cítite sa zmätení, keď vedieme duchovné spoločenstvo týmto spôsobom, že rozdeľujeme hlavné témy na čiastkové témy a čiastkové témy na rôzne aspekty, o ktorých hovoríme v duchovnom spoločenstve? (Nie, necítime.) V skutočnosti, čím viac sa vedie duchovné spoločenstvo týmto spôsobom, tým jasnejšie by veci mali byť. Hovorili sme v duchovnom spoločenstve o troch bodoch záujmov antikristov, ale je tu ešte jeden, ktorý je najdôležitejší, štvrtý zo záujmov antikristov – ich vyhliadky a osud. Vyhliadky a osud sú pravdepodobne hlavným cieľom, ktorý antikristi prechovávajú vo svojej viere v Boha. Sú to tiež najväčšie ašpirácie, ktoré nosia v srdci, a najvyššie veci, o ktoré sa v hĺbke svojho srdca usilujú. S témou vyhliadok a osudu ste pravdepodobne oboznámení. Týka sa toho, kde ľudia skončia, kam pôjdu alebo kam budú smerovať v budúcnosti alebo v ďalšom veku – skrátka, ich budúceho konečného osudu. Nie je to tá najväčšia a najdôležitejšia vec v srdci každého jedného veriaceho v Boha? (Áno.) Vyhliadky a osud sú nesmierne dôležité pre všetkých, ktorí veria v Boha. A tak je samozrejmé, že pre antikristov musia byť najpodstatnejšou časťou ich záujmov ich vyhliadky a osud, teda ich konečný osud.

D. Ich vyhliadky a osud

Hovorme v duchovnom spoločenstve aj o vyhliadkach a osude v rámci záujmov antikristov z rôznych uhlov a aspektov, aby boli veci relatívne jasné. Rôzne záujmy antikristov, o ktorých sme predtým hovorili v duchovnom spoločenstve, zahŕňajú materiálne i nemateriálne záujmy. Napríklad vlastná bezpečnosť, povesť a postavenie sú všetko nemateriálne záujmy; sú to len nehmotné veci v ich duchovnom svete. Zatiaľ čo materiálne záujmy zahŕňajú majetok, jedlo a nápoje, ako aj špeciálne zaobchádzanie, materiálne pôžitky a tak ďalej. Čoho sa teda týkajú vyhliadky a osud, o ktorých dnes hovoríme v duchovnom spoločenstve? Ak sa na ne pozrieme z pohľadu ľudských predstáv, sú to hmotné alebo nehmotné veci? (Sú to nehmotné veci.) Preto to musia byť veci, ktoré existujú v duchovnom svete ľudí, v ich predstavách a výmysloch a v ich mysliach. Pre ľudí sú tieto veci istým druhom nádeje a obživy a sú tým, o čo sa ľudia usilujú celý svoj život. Hoci sú tieto veci pre ľudí neviditeľné a nehmotné, zaujímajú v ich srdciach dominantné postavenie, ovládajú celé ich životy a riadia ich myšlienky a činy, ich úmysly a smer ich úsilia. Takže vyhliadky a osud sú pre každého nesmierne dôležité! Hoci sú vyhliadky a osud dôležité, antikristi sa o ne usilujú spôsobom, ktorý je úplne odlišný od spôsobu normálnych, obyčajných ľudí. V čom presne spočíva tento rozdiel? Ktoré aspekty to ukazujú a umožňujú ľuďom jasne vidieť a rozlíšiť, že ide o spôsob úsilia antikrista a charakteristický znak antikrista? Nestojí to za diskusiu a duchovné spoločenstvo? Samozrejme, prejavy mnohých ľudí sú v mnohom podobné prejavom skutočných antikristov a tých, ktorí majú podstatu antikristov. Ale aj keď sú ich prejavy a povahy rovnaké, ich podstaty sú odlišné. Hovorme v duchovnom spoločenstve o štvrtom zo záujmov antikristov – o ich vyhliadkach a osude – z rôznych aspektov.

Ako môžeme rozobrať vyhliadky a osud? Akú metódu a aké príklady môžeme použiť na rozbor toho, že vyhliadky a osud v rámci záujmov antikristov nie sú v súlade s pravdou a že sú odhalením podstaty antikristov? Z akých aspektov ich možno rozobrať? Vyžaduje si to dôkladné skúmanie. Rozdeľme to do niekoľkých širokých kategórií, aby ľudia mohli presnejšie a jasnejšie porozumieť podstate antikristov. Prvou je, ako antikristi zaobchádzajú s Božími slovami, druhou, ako antikristi zaobchádzajú so svojou povinnosťou, treťou, ako antikristi zaobchádzajú s tým, keď sú orezávaní, štvrtou, ako antikristi zaobchádzajú s titulom „vykonávateľ služby“, a piatou, ako antikristi pristupujú k svojmu postaveniu v cirkvi. Prečo práve týchto päť kategórií? Skúste na to prísť. Dokážete každej z nich trochu porozumieť? Dokážete nájsť nejaké zodpovedajúce prejavy alebo povahy, ktoré patria antikristom? Čo presne by sa malo na základe týchto piatich kategórií rozobrať? Pokiaľ ide o tieto kategórie, aké sú hlavné charakteristiky antikristov a primárne povahy, ktoré prejavujú, a aké sú prejavy normálnych ľudí, ktorí sa usilujú o pravdu, a obyčajných skazených ľudí? Aké sú rozdiely medzi antikristmi a obyčajnými skazenými ľuďmi? V čom spočívajú tieto rozdiely? Aký je rozdiel medzi cestami, ktoré si zvolili? Aký je rozdiel v ich prejavoch? Máte o týchto kategóriách nejaké porozumenie? (V týchto piatich kategóriách sa antikristi primárne nepozerajú na veci na základe pravdy v Božích slovách. Vždy využívajú povrchný vzhľad určitých vecí alebo svoju vlastnú situáciu na to, aby na základe vlastných predstáv a výmyslov odhadovali Božie úmysly, aby zistili, či majú nejaké vyhliadky a osud. Napríklad, pokiaľ ide o ich povinnosť, ak sa môžu dostať do stredobodu pozornosti a uspokojiť svoje túžby, márnivosť a pýchu, budú mať pocit, akoby boli v Božom dome užitočnými ľuďmi a akoby mali vyhliadky a osud. Len čo sú orezávaní, budú mať pocit, že Boh je na nich nahnevaný, že je s nimi nespokojný, a budú znechutení a sklamaní z viery v Boha a vznikne v nich negativita a odpor.) Toto zhrnutie poskytuje určité svetlo a trochu sa dotýka pravdy v tejto veci. Súdiac podľa všeobecného významu toho, čo ste povedali, pravdepodobne máte základné porozumenie týchto piatich kategórií. Ďalej o nich budeme hovoriť v duchovnom spoločenstve zaradom.

1. Ako antikristi zaobchádzajú s Božími slovami

Prvá kategória je, ako antikristi zaobchádzajú s Božími slovami. Antikristi sú tiež ľudia, ktorí veria v Boha a nasledujú Ho; aj oni majú v rukách Božie slová, počúvajú kázne, zúčastňujú sa na zhromaždeniach a majú normálny duchovný život. Pre antikristov je čítanie Božích slov tiež súčasťou ich života a robia to často. Hoci antikristi čítajú Božie slová rovnako ako ľudia, ktorí sa usilujú o pravdu, majú k nim úplne iný postoj. Ako teda antikristi zaobchádzajú s Božími slovami? Po prvé, skúmajú a analyzujú Božie slová, študujú ich zo zvláštnej perspektívy a uhla pohľadu. Prečo to nazývam „študovaním“? Na základe objektívnej situácie musia antikristi priznať, že sú to Božie slová, a v srdci tiež cítia, že Božie slová sú také vysoké, že by ich obyčajní ľudia nedokázali vyjadriť a že tieto slová by sa nedali nájsť nikde inde. Na tomto základe im neostáva nič iné, len priznať, že sú to Božie slová, ale prijímajú Božie slová ako pravdu? Neprijímajú. Prečo teda antikristi stále čítajú Božie slová? Pretože v Božích slovách sú veci, ktoré potrebujú, veci, ktoré chcú vedieť, a veci, ktoré sú pre nich oporou v ich duchovných svetoch. Čo sú tieto veci? Samozrejme, úzko súvisia s vyhliadkami a osudom antikristov. Keď antikristi študujú Božie slová, neustále hľadajú slová týkajúce sa konečných osudov, výsledkov, toho, kde ľudia v budúcnosti skončia, a tak ďalej. Preto sa čítanie Božích slov u antikristov nazýva „študovanie“; počas ich čítania ich skúmajú, analyzujú a posudzujú. Keď Jeho slová čítajú, skúmajú ich: „Z božieho tónu sa zdá, že nemá rád ľudí tohto druhu. Prečo mám pocit, že som jedným z nich? Mal by som zistiť, aký konečný osud dáva boh týmto ľuďom.“ Keď vidia, ako Boh hovorí o skopnutí takýchto ľudí do bezodnej jamy, pomyslia si: „To nie je dobré. Byť skopnutý do bezodnej jamy znamená byť odpísaný, nie? Ľudia tohto druhu nemajú žiadne vyhliadky a nemajú dobrý konečný osud, tak čo mám robiť?“ V srdci cítia tupú bolesť, nepokoj a nepohodlie. „Naozaj boh takto zaobchádza s takýmito ľuďmi? Nie, nesmiem sa vzdať.“ S tým pokračujú v hľadaní v Božích slovách. Keď vidia Božie slová, ktoré hovoria: „Moji synovia, urobím pre vás to a to a stane sa vám to a to,“ už sa necítia zle. „Božie slová ma hrejú pri srdci, sú úžasné. Som jedným zo ‚synov‘, o ktorých hovorí boh.“ Potom vidia v Božích slovách zmienku o „prvorodených synoch“ a „vládnutí ako králi“ a pomyslia si: „Skvelé! Viera v boha prináša výhody a sľubnú budúcnosť. Vybral som si správnu cestu. Stavil som na správnu kartu. Musím byť usilovný vo svojej viere a držať sa božieho rúcha. Nesmiem sa vzdať ani v poslednej chvíli!“ Keď čítajú ďalej, vidia, že Božie slová spomínajú, že „kto nasleduje do konca, bude iste zachránený“. Pre antikristov je čítanie tohto ako chytenie sa záchranného lana. „Budem praktizovať podľa týchto slov. Bez ohľadu na to, kedy a kde, a bez ohľadu na to, čo sa stane, aj keď moria vyschnú a skaly sa obrátia na prach, aj keď sa modré moria zmenia na zelené polia, tieto slová sa nezmenia. Aj keby sa pominulo nebo a zem, tieto slová sa nepominú. Pokiaľ sa budem držať týchto slov, nebudem mať dobrý výsledok, dobrý konečný osud? Nebudú moje vyhliadky a osud vyriešené? Skvelé! Musím byť tým, kto nasleduje až do konca!“ Tým, že hľadajú znova a znova, takto skúmajú a onako analyzujú, nakoniec nájdu v Božích slovách záchranné lano a objavia najväčšie „tajomstvo“. Sú naplnení radosťou: „Konečne sa nemusím obávať, že budem vyradený, nemusím sa obávať, že pôjdem do jazera ohňa a síry, nemusím sa obávať, že pôjdem do pekla. Konečne som našiel svoj konečný osud a konečne som našiel cestu do neba, krásneho konečného osudu ľudstva – aké úžasné!“ Toto však netrvá dlho a keď si prečítajú kapitolu Božích slov „O konečnom osude“, pomyslia si: „Čo hovoria tieto slová o konečných osudoch? Zdá sa, že boh nehovorí veľmi konkrétne o konečných osudoch rôznych typov ľudí. Čo presne má boh na mysli? Čo mám robiť? Nemal by som sa znepokojovať, musím čítať ďalej.“ Potom, keď vidia, ako Boh hovorí: „Priprav si dostatok dobrých skutkov pre svoj konečný osud,“ ešte o tom trochu premýšľajú. „Ak chcem mať dobrý konečný osud, musím si pripraviť dostatok dobrých skutkov. Teraz, keď boh predostrel podmienky, veci sú jednoduchšie. Nemusím sa ďalej zapájať do nezmyselného úsilia a zbytočne sa namáhať – teraz už viem, kam mám nasmerovať svoju snahu.“ Prostredníctvom duchovného spoločenstva sa antikristi dozvedia, čo sú dobré skutky, nájdu „cestu“ a majú riešenie. „Ukázalo sa, že to bolo také jednoduché. Dávanie almužien a obiet sú dobré skutky. Kázanie evanjelia a získavanie ďalších ľudí sú dobré skutky. Podpora bratov a sestier je dobrý skutok. Rozdávanie vecí, ktoré si cením, je dobrý skutok. Pre svoj konečný osud stavím všetko; rozdám všetky tieto veci!“ Ale potom si pomyslia: „Nie. Ak rozdám všetky svoje peniaze a materiálny majetok, ako budem v budúcnosti žiť? Mal by som si prečítať božie slová, aby som najprv zistil, kedy sa jeho dielo skončí a kedy ľudia už nebudú potrebovať tieto veci vo svojom živote na zemi. Nemal by som sa uponáhľať. Ale ak neobetujem tieto veci, ako si môžem pripraviť dobré skutky? Hostenie bratov a sestier a kázanie evanjelia na získanie ľudí sú ľahké veci. Tie môžem dosiahnuť.“ Pri príprave dobrých skutkov v srdci neustále počítajú, koľko dobrých skutkov si pripravili a aká je pravdepodobnosť, že budú mať dobrý konečný osud. „Pripravil som si toľko dobrých skutkov, ale prečo mi boh nedá vyhlásenie o rozhodnutí? Božie dielo sa ešte neskončilo, tak čo mám robiť? Nie, musím zistiť, čo ešte hovoria božie slová o vyhliadkach a osude a aké ďalšie konkrétne vysvetlenia obsahujú.“ Znova a znova pokračujú v hľadaní v Božích slovách. Ak nájdu niečo, čo prospieva ich vyhliadkam a osudu, cítia sa šťastní; ak nájdu niečo, čo je v rozpore s ich vyhliadkami a osudom, cítia bolesť. Takto sa počas rokov, keď čítajú Božie slová, pre ne opakovane cítia negatívni a slabí a opakovane sa pre Jeho slová cítia pozitívni, radostní a prešťastní. Bez ohľadu na to, aké stavy alebo emócie v nich vznikajú, jednoducho nedokážu uniknúť svojej posadnutosti svojím konečným osudom, vyhliadkami a osudom a naďalej hľadajú v Božích slovách určenia a vyhlásenia týkajúce sa výsledkov rôznych typov ľudí. Skrátka, do Božích slov vkladajú všetko úsilie, aké do nich len vkladať môžu. Bez ohľadu na to, ako čítajú Božie slová, jednoducho nevedia, že v Božích slovách je pravda, cesta a život. Vedia len to, že v Božích slovách môžu nájsť svoj konečný osud, konečný osud ľudstva a spôsob, ako sa vyhnúť tomu, aby išli do pekla a stratili svoj konečný osud. Čo teda získali po tom, čo takto mnoho rokov čítali Božie slová? Dokážu hovoriť o mnohých správnych učeniach a duchovných teóriách, ale absolútne nedokážu spojiť Božie slová so svojou podstatou odporovania Bohu, vzdorovania Bohu, nepraktizovania pravdy a toho, že pravdu vôbec nemilujú.

Antikristi často skúmajú a hľadajú v Božích slovách Jeho odhalenia o tajomstvách. Hľadajú v Jeho slovách aj nové pojmy, nové veci a nové vyhlásenia, pričom zachádzajú až tak ďaleko, že hľadajú niektoré tajomstvá, ktoré nie sú známe žiadnemu človeku, či už duchovnému alebo inému, napríklad čo je figovník, aký je význam 144 000 chlapcov a čo je víťaz, ako aj niektoré vyhlásenia a pojmy v Zjavení Jána, ktoré ľudia skúmali toľko rokov bez toho, aby im porozumeli. Na týchto veciach pracujú obzvlášť tvrdo a neustále hľadajú a skúmajú, či sa v týchto slovách nenachádzajú nejaké vyhlásenia o konečných osudoch ľudí a či o konečných osudoch ľudí existujú nejaké jasné vysvetlenia. Ale bez ohľadu na to, ako veľmi hľadajú, ich úsilie je vždy márne. Preto, hoci antikristi čítajú Božie slová, nasledujú Boha a idú s prúdom v cirkvi, v hĺbke srdca sa vždy cítia nepokojne. Často sa pýtajú sami seba: „Môžem získať požehnania? Aké sú vlastne moje vyhliadky a osud? Bude pre mňa miesto v božom kráľovstve? Keď príde môj konečný osud, budem hľadieť na modrú oblohu alebo budem vo svete takom tmavom, že si nedovidím ani na vlastnú ruku? Aký je vlastne môj konečný osud?“ Keď si v srdci stále kladú takéto otázky, v hĺbke srdca sa v tichosti pýtajú aj Boha: „Som spôsobilý vstúpiť do nebeského kráľovstva? Môžem sa vyhnúť tomu, aby som išiel do pekla? Môžem vstúpiť do nebeského kráľovstva, keď sa takto usilujem? Môžem získať budúce požehnania? Vstúpim do sveta, ktorý príde? Aký je boží postoj? Prečo mi boh v tejto veci nedá presné a konkrétne vyhlásenie, aby som mohol mať pokoj v duši? Aký je vlastne môj výsledok?“ Nie je to to, čo si antikristi myslia hlboko vo svojom srdci, zatiaľ čo študujú Božie slová a zatiaľ čo idú s prúdom a nemajú inú možnosť, len ísť vpred? Toto je postoj, ktorý prechovávajú k svojim vyhliadkam a osudu v hĺbke svojho srdca: ich myseľ je neustále zaujatá týmito vecami, zúfalo sa ich držia a odmietajú ich pustiť.

Keď antikristi študujú Božie slovo, je niečo, čo ich zaujíma viac ako hľadanie ich konečných osudov a skúmanie tajomstiev; a to, kedy vtelený Boh opustí zem, kedy ukončí Svoju službu, kedy bude Jeho veľké dielo dokončené, kedy sa Jeho dielo skončí, kedy tí, ktorí Ho nasledujú, budú požívať veľké požehnania a uvidia Jeho skutočnú osobu. To, či budú môcť vidieť Boha opustiť zem, je tiež ich najväčšou starosťou. Okrem dňa, v ktorom bude úspešne dokončený plán Božieho riadenia, sa viac zaujímajú o to, kedy Kristus opustí zem, aké to bude, keď Kristus opustí zem, koľko majú teraz rokov, či budú ešte nažive, aby videli Krista opustiť zem o 10 alebo 20 rokov, čo sa stane, ak to uvidia, a čo sa stane, ak nie; také sú výpočty v ich mysliach. Niektorí uvažujú: „Mám už 60 rokov. Ak budem o 10 rokov ešte nažive, mal by som byť schopný vidieť krista opustiť zem, ale ak už budem mŕtvy, keď sa božie dielo o 10 rokov skončí, aký zmysel má moja viera v boha? Hoci ma boh predurčil, aby som sa narodil v tejto ére, ak ja, nasledovník boha, premeškám šancu byť svedkom takej veľkej a významnej udalosti, potom ma nemožno považovať za požehnaného človeka a nezískam žiadne veľké požehnania!“ Takéto myšlienky v nich vyvolávajú nešťastie a nespokojnosť. Do akej miery sú nespokojní? „Som už taký starý; prečo boh ešte neopustil zem? Prečo sa božie dielo ešte neskončilo? Kedy skončíme s kázaním evanjelia? Nech sa božie dielo rýchlo skončí, nech boh rýchlo dokončí svoje veľké dielo, nech kataklizmy rýchlo zostúpia, nech sa boh poponáhľa zničiť satana a potrestať zlých ľudí!“ Čo robia? Nekladú na Boha požiadavky na základe svojej osobnej vôle a nedúfajú, že Ho prinútia konať podľa ich vôle? Nie sú v tejto ich vôli obsiahnuté ich osobné záujmy? Kvôli svojim vlastným záujmom dychtivo dúfajú, že Boh dokončí Svoje veľké dielo, že kataklizmy rýchlo zostúpia, že sa Boh poponáhľa potrestať zlých a odmeniť dobrých a že Boh získa Svoju slávu. Aké pohnútky prechovávajú vo svojom srdci? Berú do úvahy Božie úmysly? (Nie.) Čo robia? (Dúfajú, že získajú požehnania.) Chcú, aby sa práca plánu Božieho riadenia točila okolo ich konečných osudov kvôli ich vlastným záujmom a konečným osudom. Nie je to opovrhnutiahodné a nehanebné? Aká je podstata, ktorú antikristi prejavujú vo všetkých záležitostiach? Kladú svoje záujmy nad všetko ostatné a nechávajú svoje záujmy vládnuť nad všetkým. To znamená, že nedovolia, aby sa čokoľvek dostalo do konfliktu s ich záujmami, dokonca ani plán Božieho riadenia. Kedy sa skončí Božie dielo, kedy bude Jeho veľké dielo dokončené, kedy získa slávu a kedy zničí ľudskú rasu, to všetko sa musí točiť okolo ich záujmov a ich konečných osudov, to všetko musí byť spojené s ich konečnými osudmi. Inak zaprú Boha, zrieknu sa viery v Neho a dokonca Ho budú preklínať.

Jedným z hlavných prejavov toho, ako antikristi zaobchádzajú s Božím slovom, je študovanie. Toto je postoj, s akým skutočný pochybovač zaobchádza s Božím slovom. Čo vlastne študujú? Neštudujú pravdu ani to, čo Boh požaduje od ľudstva, ani Jeho slová, ktoré odhaľujú ľudstvo, ani Jeho slová, ktoré súdia ľudstvo, a určite neštudujú Jeho úmysly; študujú svoje vlastné vyhliadky a osud. Bez ohľadu na to, ktorú časť Božieho slova čítajú, ak obsahuje slová, ktoré sa týkajú ich vyhliadok a osudu – čo je to, čo ich najviac zaujíma – budú takéto časti starostlivo študovať a označia ich za dôležité. Napríklad, keď vidia Božie slová, ktoré odhaľujú a rozoberajú ľudí, ako sú oni, alebo charakteristiky či vyhlásenia o ľuďoch, ako sú oni, budú takéto slová dôkladne študovať a čítať ich znova a znova. Čo hľadajú? Chcú vidieť, ako môžu porozumieť Božím úmyslom a nájsť princípy praktizovania? Chcú vidieť, ako môžu prostredníctvom Božieho slova porozumieť samým sebe? Nie. Snažia sa čítať medzi riadkami, aby jasne videli postoj, ktorý za týmito slovami Boh prechováva k ľuďom, ako sú oni, či ich Boh nenávidí a má k nim odpor alebo či ich spasí. Podrobne skúmajú nielen obsah týchto Božích slov, ale aj tón a postoj Jeho slov a myšlienky za nimi. Keď zhromaždia všetky časti Božieho slova, ktoré sa týkajú konečných osudov ľudí, ako sú oni, a zistia, že Jeho postoj k nim je zavrhnutie a nie spása, ich postoj k viere v Neho okamžite ochladne o 80 až 90 percent. V ich srdciach sa okamžite vynoria pochybnosti a ich postoj prejde obratom o 180 stupňov. Do akej miery sa zmení? Už nebudú chcieť konať povinnosti, ktoré plánovali konať, ani zanechať to, čo plánovali zanechať. Hoci pôvodne chceli kázať evanjelium svojim rodinám, už to nebudú robiť – keďže oni sami už neveria, a o tom, že by verili ľudia v ich rodinách, nemôže byť ani reči. Skrátka, zničia všetky svoje pôvodné plány a vzdajú sa ich. Nie je toto postoj vychádzajúci z podstaty, ktorý antikristi prechovávajú k Božiemu slovu? Ich cieľom pri študovaní Božieho slova nie je usilovať sa o pravdu a nájsť princípy uvádzania pravdy do praxe, aby mohli pochopiť Jeho úmysly a byť Mu verní; ich cieľom je nájsť presné vyhlásenie o tom, ako Boh určuje výsledky a konečné osudy pre ľudí, ako sú oni. Keď nájdu záblesk nádeje, budú sa ho držať ako o život; pre tento záblesk nádeje budú schopní zanechať všetko a ich postoj sa drasticky zmení. Ale keď sa všetka nádej na získanie požehnaní rozplynie, ich postoj sa znova drasticky zmení, až do bodu, že stratia vieru a uchýlia sa k zrade, a dokonca budú v srdci preklínať Boha. Toto sú prejavy antikristov.

Samozrejme, antikristi budú pri študovaní Božích slov využívať tieto slová aj na hľadanie osobného prospechu. O aký prospech ide? Pri študovaní Božích slov si zhŕňajú, aké sú pravidlá Božej reči, aký je Jeho tón, keď orezáva ľudí, aký je Jeho spôsob vyjadrovania, keď odhaľuje ľudstvo, ako utešuje a nabáda ľudí, aké metódy používa a akú má múdrosť. Antikristi sa špecializujú na učenie sa a napodobňovanie toho, ako Boh hovorí a koná; zároveň používajú slová, ktoré Boh bežne hovorí, aby hovorili s ostatnými a viedli s nimi duchovné spoločenstvo. Zatiaľ čo študujú Božie slová, neustále sa tiež vyzbrojujú slovami rôznych právd v nich, menia ich na svoje vlastné veci a používajú tieto Božie slová na vykonávanie práce a hromadenie kapitálu. Čo tento kapitál predstavuje? Napríklad veria, že^[a] ten, kto je na zhromaždení schopnejší hovoriť správne slová a učenia, kto si pamätá viac Božích slov, cituje viac Božích slov a vysvetľuje viac Božích slov, môže byť tým druhom človeka v cirkvi, ktorý je najviac schopný získať spásu. Bez ohľadu na to, čo antikristi robia, je to spojené s ich vyhliadkami a osudom. Nikdy nebudú jednoducho praktizovať Božie slová ako pravdu ani nebudú trpieť či platiť cenu kvôli praktizovaniu Božích slov. Skôr využívajú Božie slová na zavádzanie ľudí, na vylepšovanie si vlastnej povesti a na prípravu dostatočných podmienok pre svoju spásu. Preto podstata toho, ako antikristi zaobchádzajú s Božím slovom, spočíva v tom, že bez ohľadu na to, kedy to je, nikdy nepovažujú Božie slovo za pravdu ani za cestu, ktorú by mali ľudia nasledovať. Hoci antikristi vyzdvihujú Božie slová a čítajú ich každý deň, a hoci počúvajú čítanie Jeho slov, jedna vec je istá: nepraktizujú Božie slová. Kedykoľvek príde čas praktizovať Jeho slová, ich úprimnosť zmizne – kujú pikle len pre svoje vlastné vyhliadky a osud. Navonok predstierajú, že milujú Božie slová a túžia po nich. Ale v skutočnosti je pri každodennom čítaní a hromadení Božích slov ich cieľom dosiahnuť podmienky pre svoju spásu; robia to v nádeji, že výmenou za to urobia na Boha dobrý dojem. Neveria, že Boh podrobne skúma srdcia ľudí – vedia len to, že ľudia sa pozerajú len na vonkajší vzhľad, takže aj Boh sa musí pozerať len na vonkajší vzhľad, a tak sa v týchto veciach uchyľujú k pretvárke a nečestnosti a k používaniu ľsti. Myslia si: „Stačí, keď to budem robiť navonok. Nezáleží na tom, čo si myslím v srdci – ľudia to nevidia a ani boh. V skutočnosti, bez ohľadu na to, ako čítam božie slová, nerobím to preto, aby som sa stal nejakou skutočnou stvorenou bytosťou. Keby nešlo o moje vyhliadky a osud, nepodstupoval by som tieto útrapy ani by som nestrpel túto krivdu!“ V ich ponímaní, bez ohľadu na to, ako dobre znejú Božie slová, vôbec nemôžu byť uskutočnené a ľudia ich vôbec nemôžu žiť. Aj keby hŕstka ľudí trochu žila Božie slová, musia to robiť tiež pre svoje vlastné ciele. Ako hovoria neverci: „Nič také ako obed zdarma neexistuje.“ Myslia si: „Pre našu vieru v boha znášame také útrapy, každý deň čítame a počúvame jeho slová, žijeme podľa jeho slov – na čo to všetko je? Nie je to len pre ten jediný účel? Každý si je v srdci dobre vedomý, že je to všetko pre jeho vyhliadky a osud; prečo by sme sa inak vzdali skvelých čias usilovania sa o svet, len aby sme tu trpeli?“ Akú skutočnosť v tejto veci popreli? Božie slovo je pravda a pravda môže spasiť ľudí, zmeniť ľudí a pomôcť im odvrhnúť ich skazené povahy. Nie je to výsledok, ktorý môže priniesť Božie slovo? (Je.) Priznávajú antikristi túto skutočnosť? Popierajú ju, hovoriac: „Každý tvrdí, že božie slovo môže spasiť ľudí, ale koho spasilo? Kto to videl? Prečo tomu neverím?“ Prečo sa hovorí, že Božie slovo môže spasiť ľudí, zmeniť ľudí a pomôcť ľuďom oslobodiť sa od satanovej skazenej povahy? Pretože Božie slovo je pravda a môže byť životom ľudí. Keď majú ľudia Božie slovo ako svoj život, môžu byť spasení; stávajú sa tými, ktorí sú spasení. Túto skutočnosť antikristi neuznávajú. Veria, že ľudia sa dostali tam, kde sú teraz, len kvôli získaniu požehnaní a dobrého konečného osudu, a že to je jediný dôvod, prečo ľudia konajú svoju povinnosť v Božom dome. Popierajú ovocie Božieho slova, popierajú výsledky, ktoré pravda dosahuje v ľuďoch, a popierajú, že pravda si môže podmaniť ľudí, zmeniť ľudí a spasiť ľudí. Veria, že ľudia nasledujú Boha len zo záujmu o svoje vlastné vyhliadky a osud a v úsilí o ne. Neveria, že Božie slovo môže zmeniť ľudí, urobiť ich vernými Bohu, primäť ich bezpodmienečne sa podriadiť Bohu alebo ich primäť konať svoje povinnosti ako stvorené bytosti v Božom dome – neveria ničomu z toho. Preto antikristi, ktorí kladú svoje záujmy na prvé miesto, sa sami neusilujú o pravdu; zatiaľ čo zaobchádzajú s Božími slovami ako s druhom rétoriky, druhom tvrdenia, neveria, že tieto Božie slová môžu spasiť ľudí. Veria, že všetci tí, ktorí sú úprimní a verní Bohu, sú falošní a ide im o vlastné záujmy. Bez ohľadu na to, koľko Božích slov počujú, bez ohľadu na to, koľko Božích kázní počujú, to, čo nakoniec zostáva v ich srdciach, sú len tie dve slová – vyhliadky a osud. Teda to, že Božie slová, Božie dielo a plán Božieho riadenia môžu ľuďom priniesť dobré vyhliadky a osud a priniesť im dobrý konečný osud. Pre antikristov je toto to najskutočnejšie, je to tá najvyššia pravda. Keby nebolo tohto, po prvé, neverili by v Boha. Po druhé, neznášali by také krivdy, aby zostali v Božom dome. Po tretie, nekonali by v Božom dome žiadne povinnosti. Po štvrté, neznášali by v Božom dome žiadne útrapy. A po piate, už dávno by sa vrátili k svetskému životu, aby sa oddávali bohatstvu a sláve, usilovali sa o svet, usilovali sa o slávu a zisk, usilovali sa o peniaze a hnali sa za zlými trendmi. Teraz sa dočasne zdržiavajú v Božom dome len preto, že ide o ich vyhliadky a osud. Majú odhodlaný postoj k zabezpečeniu si svojich vyhliadok a osudu, pričom zároveň prechovávajú mentalitu skúšania šťastia a dúfajú, že keď sa Božie dielo skončí, budú medzi tými, ktorí vstúpia do nebeského kráľovstva a získajú veľké požehnania. Aká je to mentalita? Chcú od Boha získať prospech, aby dosiahli svoje ciele, a predsa sa Mu nechcú podriadiť; navyše ani neveria všetkým slovám, ktoré Boh povedal, ani neveria, že Boh je zvrchovaný nad všetkým. Nie je to trochu podlé? Pokiaľ ide o ich postoj k študovaniu Božieho slova, sú to pochybovači. To, že antikristi dokážu používať takýto postoj na skúmanie, čítanie a zaobchádzanie s Božími slovami, ukazuje, že sú to ukážkoví pochybovači, skrz-naskrz absolútni pochybovači. Prečo teda stále dokážu vykonávať nejakú povrchnú prácu v Božom dome a naďalej nasledovať bez toho, aby odpadli? Bez ohľadu na to, ako sú orezávaní, prečo dokážu zostať a dokonca sa zúčastňovať na živote cirkvi a naďalej počúvať a čítať Božie slová? Prečo je to tak? (Chcú získať požehnania.) Je to preto, že chcú získať požehnania. Ako hovoria neverci: „Ktokoľvek ma kŕmi, je mojou matkou, a ktokoľvek mi dáva peniaze, je mojím otcom.“ Čo je to za logiku? Nie je táto logika plná satanovej filozofie pre svetské záležitosti? Oni veria v Boha práve pod vplyvom tejto satanskej filozofie: „Je mi jedno, aké mimoriadne dielo si vykonal – nech je tvoja povaha alebo podstata akákoľvek, pokiaľ mi môžeš udeliť požehnania, dobrý konečný osud a dobrú budúcnosť a dovolíš mi mať veľké požehnania, budem ťa nateraz nasledovať a považovať ťa za boha.“ Je tu nejaký prvok skutočnej viery? (Nie.) Preto, pokiaľ ide o to, ako zaobchádzajú s Božími slovami, označiť takýchto ľudí za antikristov a pochybovačov je až príliš trefné!

Postoj antikristov k Božím slovám je postojom štúdia. Nikdy nepovažujú Božie slovo za Božie slovo; za čo ho považujú? Za zbierku tajomstiev? Za fantazijný príbeh? Za nejasné a nezrozumiteľné texty? Keď čítajú Božie slová, nehľadajú Jeho úmysly ani sa Jeho úmyslom či povahe nesnažia porozumieť. Nechcú ani spoznať Boha, nieto ešte byť ohľaduplní k Jeho úmyslom. Keď čítajú Božie slová: „Mojou naliehavou túžbou teraz je nájsť skupinu ľudí, ktorí dokážu byť úplne ohľaduplní k Mojim úmyslom,“ sú dojatí? Hovoria: „Čo sú to za reči o hľadaní ľudí, ktorí sú ohľaduplní k božím úmyslom? Na čo je dobré byť ohľaduplný k tvojim úmyslom? Dá mi to najesť alebo mi to umožní zarobiť peniaze? Vedie ohľaduplnosť k božím úmyslom k dobrému konečnému osudu? Môže mi to priniesť veľké požehnania? Ak to tieto veci nedokáže, tak na to zabudni; nepotrebujem byť ohľaduplný. Hľadám cestu, ako sa vyhnúť uvrhnutiu do pekla a zaistiť si dobrý konečný osud. Ak mi to, že budem ohľaduplný k tvojim úmyslom, môže priniesť požehnania, potom taký budem. Len mi povedz ako.“ Myslíte si, že dokážu splniť požiadavky, ktoré stanovil Boh? (Nie.) Boh predkladá len jednu: nasledovať Božiu vôľu, báť sa Boha a vyhýbať sa zlu. Tým, že to robíš, si ohľaduplný k Jeho úmyslom a môžeš získať veľké požehnania. Keď to antikristi počujú, pomyslia si: „Unáhlil som sa, nemali ma brať vážne. Nie som schopný byť ohľaduplný k božím úmyslom, zabudni na to. Táto cesta nebude fungovať; nájdem si inú.“ Potom začnú vynakladať úsilie na iné aspekty Božích slov. Vynakladajú úsilie na skúmanie a analyzovanie iných aspektov, ale po všetkom tom analyzovaní z toho získajú len zopár slov a učení. Pretože nemilujú pravdu a pretože svoje vlastné záujmy, vyhliadky a osud považujú za celoživotné ciele svojho úsilia, Božie slová sa pre nich stali len frázami. Nikdy nezažili žiadny pôžitok z Božieho diela ani z vedenia Ducha Svätého. Keď čítajú Božie slová, nevidia žiadne svetlo a nezískavajú žiadne osvietenie ani zaopatrenie. Všetko, čo získavajú, je len zopár slov a učení a nejaké odhalenia a výroky o tajomstvách a konečných osudoch. Keď považujú tieto výroky a učenia za kapitál, zdá sa, akoby mali pocit, že prevzali kontrolu nad svojimi vlastnými konečnými osudmi, že si svoje vlastné konečné osudy zaistili. Avšak uprostred neustáleho odhaľovania, súdu a napomínania Božími slovami alebo uprostred Božích požiadaviek na človeka v rôznych etapách majú pocit, akoby stratili svoje konečné osudy a nemohli byť spasení. V tomto období sa vnútorne cítia stále nepokojní; neustále vedú hlboko v sebe myšlienkové boje v záujme zaistenia si dobrého konečného osudu. Pre jednu z Božích viet budú bojovať, pre inú sa stanú negatívnymi a pre ďalšiu sa budú cítiť šťastní. Avšak bez ohľadu na to, či sú šťastní alebo sa chytajú záchrannej slamky, pre takýchto ľudí je to len prchavé. Takže nakoniec majú niektorí antikristi pocit, akoby ľudia ako oni nemohli byť spasení; z Božích slov vidia, že sa zdá, že Boh nemá rád ľudí, ako sú oni – môžu získať požehnania alebo nie? Aké sú vlastne ich vyhliadky a osud? Cítia, že sú to neznáme veci, nie sú si nimi istí. Čo urobia v tomto bode? Dokážu sa kajať? Dokážu tak ako Ninivčania opustiť zlo vo svojich rukách, obrátiť sa, aby sa vyznali a kajali pred Bohom, prijať Božie slová za svoj život a prijať Božie slová za základ svojej existencie? Nedokážu to. Preto, po mnohých rokoch úsilia, mnohých rokoch nádeje a mnohých rokoch štúdia Božích slov, ak dospejú k záveru, že takí ako oni jednoducho nemôžu získať požehnania, nemajú vôbec žiadnu nádej, absolútne nie sú tými, ktorých Boh spasí, a nemôžu dostať to, čo chcú, čo urobia? (Opustia Boha.)

Existuje duchovný výrok: „Obnovujem svoju prísahu milovať Boha: zasväcujem Mu svoje telo a srdce.“ Tento výrok je veľmi „veľkolepý“. Keď som tieto slová počul prvýkrát, v srdci som hlboko pocítil „veľkoleposť“ ľudského jazyka. Ľudia považujú svoje prísahy za také vzácne, také čisté a bezchybné; svoje zasvätenie lásky považujú za také čisté a posvätné. Sú antikristi schopní obnoviť svoje prísahy milovať Boha a zasvätiť Mu svoje telá a srdcia? (Nie sú.) Prečo nie? Niektorí ľudia hovoria: „Po prečítaní toľkých Božích slov, keď vidím, že môj spôsob myslenia nefunguje ani neprináša výsledky, jednoducho obnovím svoju prísahu milovať Boha a zopakujem prísahu, ktorú som Mu pôvodne dal. Nie je to obrat späť? Nie je to ťažké.“ Dokážu antikristi urobiť niečo také? (Nedokážu.) Prečo to nedokážu? Nie je „Obnovujem svoju prísahu milovať Boha“ tým najmúdrejším vyhlásením človeka? Nie je to najväčšia a najčistejšia láska človeka? Tak prečo to antikristi nezvládnu? (Antikristi nemajú žiadne porozumenie Boha, nieto ešte skutočnú lásku. Ich láska je celá falošná a založená na ich záujmoch. Akonáhle z niečoho nedokážu získať žiadny prospech, otočia sa chrbtom a odídu.) Keď antikristi dospejú do tohto bodu, cítia, že sa niečo pokazilo a že vsadili na zlú kartu. Aby si pozdvihli ducha, musia použiť nejaké heslo alebo teóriu na podporu svojho duchovného sveta – aké heslo? „Obnovujem svoju prísahu milovať Boha: zasväcujem Mu svoje telo a srdce.“ To znamená, že začnú odznova. Inak by nemohli ďalej žiť a ich viera v Boha by sa skončila. Boh hovorí každý deň počas svojho diela a zakaždým, keď prehovorí, sú všetky Jeho slová o pravde – všetko sú to slová, ktoré odhaľujú skazené povahy človeka, ktoré vyžadujú, ako majú ľudia vstupovať do právd-realít a porozumieť pravdám-princípom – všetko sú to tieto slová. A tak si antikristi myslia: „Prečo žiadne z týchto slov nehovoria o konečných osudoch ani nespomínajú záležitosti týkajúce sa získavania požehnaní? Neznamená to, že naše vyhliadky a osud v božích rukách vyšli navnivoč? Je boží sľub pre nás minulosťou? Ak boh tieto veci nikdy nespomína, potom sa naše nádeje možno zmaria. Ak sa naše nádeje zmaria, čo by sme mali robiť? To je ľahké. Ak božie slová o týchto veciach nič nehovoria, potom použime ľudskú metódu: Obnovme svoje prísahy milovať boha!“ Ako to, že ľudia mali také veľké nadšenie, takú veľkú lásku a vieru, keď prvýkrát uverili v Boha? Keď to dosiahlo svoj vrchol, ľudia robili pred Bohom predsavzatia a prisahali: „Bez ohľadu na to, kedy a kde v tomto živote budem, vydám sa Bohu a zasvätím sa Mu bez akýchkoľvek sťažností či ľútosti. Či bude pršať alebo svietiť slnko, bez ohľadu na vzostupy a pády, či budem chorý a bez ohľadu na súženia, budem Ho nasledovať až do konca, kým moria nevyschnú a skaly sa nerozpadnú na prach. Ak poruším túto prísahu, zasiahne ma hrom z neba a nebudem mať dobrý konečný osud.“ Prečo sú teraz ich prísahy fuč? Cítia, že je to preto, lebo prešlo príliš veľa času a ten zodral ich vieru a lásku. V srdci si myslia: „Nie, musím si pozdvihnúť ducha. Musím byť taký svieži a živý a mať toľko viery a nadšenia ako vtedy. Musím znova získať svoje ašpirácie, svoj konečný osud a svoju túžbu prijímať požehnania. Nebude tak moja viera v boha a moja láska k nemu taká veľká ako predtým? Nebude moje skutočné zasvätenie sa bohu rovnaké ako predtým?“ Avšak bez ohľadu na to, ako veľmi človek, ktorý sa vôbec neusiluje o pravdu, zápasí hlboko vo svojom srdci alebo ako veľmi spomína na svoju pôvodnú vieru v Boha a nadšenie pre Neho, nemôže to zmeniť jeho súčasnú situáciu. Aká je to situácia? Keď ich vyhliadky a osud vychádzajú navnivoč, keď sa im ich vyhliadky a osud čoraz viac vzďaľujú, keď je ich túžba prijímať požehnania takmer roztrieštená a keď sa všetky ich nádejné myšlienky a všetky ich túžby nedajú uskutočniť, je pre nich veľmi ťažké vytrvať – v hĺbke srdca je pre nich veľmi bolestivé takto vytrvať. Často zažívajú stav a náladu, keď sa zdá, akoby už nevládali vydržať. Často vyčkávajú, kedy sa Božie dielo dokončí, aby si mohli užívať požehnania nebeského kráľovstva. Niektorí ľudia dokonca dúfajú: „Nech sa božie dielo rýchlo skončí, nech veľké kataklizmy rýchlo zostúpia – ak spadne nebo, všetci zomrú, nikto by nemal očakávať dobré výsledky. Ak nemôžem získať požehnania ja, tak by ich nemal získať nikto!“ Hlboko vo svojom srdci nedúfajú v príchod Božieho kráľovstva, nedúfajú v dokončenie Božieho veľkého diela a nedúfajú, že Boží šesťtisícročný plán riadenia bude nakoniec velebený alebo že Boh získa víťazov medzi ľudstvom a privedie ľudstvo ku krásnemu konečnému osudu – v tieto veci nedúfajú. Naopak, keď všetky ich túžby po požehnaniach čelia zničeniu, hlboko v srdci preklínajú Božie dielo, majú odpor k Božiemu dielu a ešte viac majú odpor k Jeho slovám.

Niektorí ľudia teraz, po toľkých rokoch počúvania kázní, čím viac počúvajú, tým viac rozumejú, tým jasnejšie sú ich srdcia a tým viac chcú počuť. Naopak, iní ľudia cítia tým väčší odpor, čím viac počúvajú kázne. Len čo počujú Božie slová, odhalí sa ich démonická stránka. Len čo počujú Boha hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde a dotkne sa to skazených pováh človeka, vypláva na povrch ich vzdorovité zmýšľanie a do poslednej kvapky vyjde najavo ich odpor – ako ďaleko v tom zájdu? Niektorí v srdci preklínajú: preklínajú Boha, preklínajú pravdu, preklínajú cirkevných vodcov a pracovníkov a preklínajú tých, ktorí sa viac usilujú o pravdu. Keď vidia takýchto ľudí, nemajú ich radi a chcú na nich útočiť. Keď vidia takýchto ľudí kázať Božie slová, uvažovať o Božích slovách a hovoriť v duchovnom spoločenstve o Božích slovách, preklínajú v srdci, až kým sa neunavia a necítia sa ospalí. Preto sa niektorým ľuďom rozžiaria oči, len čo počujú duchovné spoločenstvo o Božích slovách, zatiaľ čo keď iní počujú duchovné spoločenstvo o Božích slovách alebo počujú niekoho hovoriť, že prijal nejaké svetlo z Božích slov, ich myseľ sa zmätie, ich myšlienky sa stanú nejasnými a klesnú na duchu. Cítia sa v srdci takí udusení, že nemôžu dýchať, a vždy túžia ísť von, aby sa nadýchali čerstvého vzduchu. Ale keď hovoríš v duchovnom spoločenstve o veciach, ako sú vyhliadky a osudy, Božie požehnania, o tom, kedy sa skončí Božie dielo, a o tajomstvách, bez ohľadu na to, aká malá je daná miestnosť alebo aký zlý je tam vzduch, nejdú von na vzduch ani nedriemu, nastražia uši a počúvajú. Nezáleží na tom, ako dlho hovoríš, aj keby museli byť bez spánku alebo jedla. Keď so Mnou prišli do kontaktu niektorí noví veriaci, hovoril som s nimi v duchovnom spoločenstve o stavoch ľudí a o tom, ako by sa ľudia mali usilovať o pravdu, ale oni nerozumeli a pýtali sa Ma, či by som mohol hovoriť o nejakých tajomstvách. Povedal som: „Chceš počuť o tajomstvách? Tak ti najprv poviem jeden fakt. Tí, ktorí sa neustále vypytujú na tajomstvá a vždy venujú pozornosť skúmaniu týchto vecí v Božích slovách, nie sú dobrí. Všetci sú to pochybovači a farizeji.“ Noví veriaci boli Mojou odpoveďou ohromení a príliš zahanbení, aby sa pýtali ďalej, ale neskôr si našli príležitosť opýtať sa znova a Ja som im odpovedal rovnako. Čo si myslíte o tom, ako som im odpovedal? (Bolo to dobré. Mohlo im to pomôcť uvažovať nad sebou.) Uvažovali? Neuvažovali. Ako im teda môžete pomôcť? Len im povedzte: „Tajomstvá nie sú život ani pravda. Bez ohľadu na to, koľkým tajomstvám rozumieš, nebude sa to rovnať tvojmu porozumeniu pravde. Ani vyriešenie každého tajomstva sa nebude rovnať tomu, že budeš môcť ísť do neba alebo mať dobrý konečný osud.“ Čo si myslíte o pomoci im týmito slovami? Nevysvetľuje to danú záležitosť dokonale? Keď ľudia, ktorí majú duchovné porozumenie, milujú pravdu a usilujú sa o ňu, počujú tieto slová, povedia: „Myslel som si, že tajomstvá sú život, ale teraz, keď viem, že nie sú, už ich nebudem skúmať. Čo je teda život?“ To ukazuje, že trochu porozumeli. Takže, dostane sa antikristom pomoci po vypočutí týchto slov? Premenia sa? Nie sú schopní sa premeniť. V týchto slovách nenachádzajú žiadny úžitok, veria, že v týchto slovách nie sú žiadne požehnania, že sa netýkajú ich vyhliadok a osudu, že nesúvisia s ich vyhliadkami a osudom a nie sú s nimi prepojené a že sú zbytočné, takže ich nemôžu prijať. Aké duchovné spoločenstvo je teda spojené s ich vyhliadkami a osudom? Môžeš napríklad povedať: „V dnešnej dobe sa vo svete objavuje veľa zvláštnych javov. Na niektorých miestach sa objavili štyri mesiace a niekoľkokrát bol pozorovaný krvavý Mesiac. Často sa vyskytujú zvláštne nebeské úkazy. V ľudskom svete sa objavili aj rôzne mory a pohromy a na niektorých miestach sa ľudia dopúšťajú kanibalizmu. Pri pohľade na situáciu sme už dospeli do času čiaš a rán, ktoré boli prorokované v Zjavení Jána.“ Keď antikristi počujú tieto slová, rozžiaria sa im oči a nastražia uši. Radujú sa: „Je dobré, že som sa narodil v tejto ére. Môžem získať veľké požehnania. Som naozaj múdry! Nerozhodol som sa usilovať o svetské veci. Vzdal som sa svojich svetských vyhliadok a svojej rodiny, aby som nasledoval túto etapu božieho diela – som taký rád, že som mohol nasledovať až doteraz. Boží deň je blízko. Na základe situácie sa zdá, že sa budem môcť dožiť dňa, keď sa božie dielo dokončí, skôr než zomriem. V ten deň budem určite jedným z tých, ktorých on spasí. Aké úžasné!“ V srdci sa tajne radujú, že si vybrali správnu cestu, našli správne dvere a zaplatili určitú cenu. Radujú sa aj z toho, že nasledovali až do tohto bodu bez toho, aby sa vzdali, že sú stále v Božom dome a nespôsobili žiadne problémy ani neboli vyčistení či vypudení. Budú teda od tohto bodu praktizovať pravdu alebo sa budú naďalej držať tých istých nádejí? Ich najhlbší postoj sa nezmení. Preto, keď nájdu časť Božích slov, o ktorej veria, že sa naplnila, majú pocit, akoby našli poklad. Okamžite cítia, že majú šťastie, že si vybrali správnu cestu, vstúpili do správnych dverí a vybrali si správneho Boha a že sú múdrymi ľuďmi a múdrymi pannami. „Našťastie som sa vtedy vzdal svojej práce. Urobil som správnu voľbu. Ako to, že som taký múdry? Keby som vtedy nebol taký opatrný, možno by som teraz prišiel o požehnania. V budúcnosti musím byť naďalej opatrný a zasvätiť svoj život boju za svoje vyhliadky a osud.“ Akú podstatu antikristov vidíte v tejto veci? Nie sú títo ľudia prospechári? Nemajú žiadnu skutočnú vieru v Boha, Jeho slová ani Jeho dielo. Sú to prospechári, ľudia, ktorí sa vkradli do Božieho domu. Preto sú títo ľudia v Božom dome vždy len tými, ktorí zaberajú miesto a bezcieľne prežívajú dni. Rátajú na prstoch, koľko rokov nasledovali Boha, akú cenu zaplatili, aké veľké veci urobili, aké Božie dielo osobne zažili a ktorým krokom Božieho diela trochu rozumejú. Celé dni si tieto veci v srdci dookola prepočítavajú a opomínajú tie najdôležitejšie veci, ktoré sú z pravdy a života. Veria v Boha len preto, aby získali požehnania – to je prospechárstvo. Žiadne z Božích slov ani kohokoľvek skúsenostné poznanie nemôže nikdy zmeniť ich prospechársky postoj. Takíto sú antikristi. Nikdy neurobia žiadne ústupky, pokiaľ ide o ich vlastné záujmy; nikdy nezmenia svoje názory, nezmenia smer a ciele cesty, po ktorej kráčajú, ani nezmenia svoje princípy počínania si pre svoje vyhliadky a osud. Pre svoje vyhliadky a osud neuvedú do praxe žiadne z Božích slov, ani jediné. Niektorí hovoria: „Občas uvádzajú do praxe niektoré slová, napríklad tým, že zanechávajú veci alebo sa vydávajú.“ Bez ohľadu na to, čo uvádzajú do praxe, robia tak za predpokladu, že majú vyhliadky a osud a môžu získať požehnania. Bez ohľadu na to, akú pravdu uvádzajú do praxe, je to poškvrnené a robené s úmyslom a cieľom. To je úplne odlišné od praktizovania, ktoré požaduje Boh.

Keď antikristi čítajú Božie slová, používajú Jeho slová hlavne na hľadanie svojho konečného osudu a tajomstiev spolu s obsahom, ktorý sa týka toho, kedy sa skončí Božie dielo a plán riadenia, kedy zostúpia kataklizmy a tak ďalej. Pre svoj vlastný konečný osud dokážu vynaložiť veľa úsilia a urobiť veľa vecí. Takže keď sa Božie dielo skončí a zostúpia veľké kataklizmy, to, čo chcú vedieť a o čo sa zaujímajú, je to, či sa veci, ktoré urobili, cena, ktorú zaplatili, a veci, ktoré opustili, dajú vymeniť za požehnania, po ktorých túžia, a či sa môžu vyhnúť utrpeniu katakliziem. Počas celého procesu štúdia Božích slov, bez ohľadu na to, koľko rokov to trvá, sa zaujímajú len o svoje vlastné vyhliadky a osud. Preto všetko ich zameranie pri čítaní Božích slov a všetok obsah, ktorý v Božích slovách hľadajú, majú určité špeciálne znaky a charakteristiky. Vo všeobecnosti platí, že noví veriaci hľadajú takéto témy v Božích slovách počas prvých šiestich mesiacov alebo roka. Ale po uplynutí šiestich mesiacov alebo roka niektorí ľudia vidia, že všetky tieto časti už predtým čítali, a zistia, že nemá zmysel ich ďalej skúmať, že nemôžu ľuďom umožniť vstúpiť do pravdy a že ich dokonca môžu ovplyvňovať a vyrušovať pri vstupe do pravdy, takže tieto časti už nečítajú. Stačí im, keď sa na ne občas pozrú a porozumejú im. Zvyšok času uvažujú: „Ako môžem vstúpiť do pravdy? Existuje veľa Božích slov, ktoré odhaľujú ľudstvo. Odhaľujú ľudskú nečestnosť, vzdorovitosť a arogantné povahy; odhaľujú rôzne náboženské predstavy ľudí a ich postoje k Bohu. Ešte viac odhaľujú rôzne prejavy abnormálnej ľudskej prirodzenosti ľudí. Ako teda môžem v Božích slovách nájsť to, čo by mali ľudia praktizovať?“ Ľudia, ktorí milujú pravdu a usilujú sa o ňu, venujú svoje úsilie týmto veciam. Často sa pýtajú na skutočné problémy, ktorým potrebujú porozumieť a do ktorých potrebujú vstúpiť vo svojom reálnom živote, ako napríklad: „Čo by sme mali robiť ďalej a ako by sme mali praktizovať? Keď sme uverili v Boha, určite sa líšime od nevercov a ľudí s náboženským presvedčením, takže aké kvalitatívne zmeny by mali nastať v našich životoch? Pokiaľ ide o naše počínanie si a zaobchádzanie so svetom, ako by sme mali hovoriť a konať, ako by sme mali jednať s ostatnými a ako by sme mali uvádzať pravdu do praxe?“ Avšak, aj keby antikristi verili 10, 20 alebo 30 rokov, nikdy sa nebudú pýtať tieto otázky. Študujú Božie slová a hľadajú v nich nádej na získanie požehnaní a svoj konečný osud, a aj keby hľadali 20 alebo 30 rokov, neznechutí sa im to. Len čo sa objaví najmenší náznak problémov, rýchlo hľadajú v Božích slovách obsah týkajúci sa ich konečného osudu, a potom hodnotia, aký by mohol byť Boží postoj k nim na základe ich súčasnej viery. Zdá sa, že posudzujú svoj konečný osud z hľadiska cyklov a období. Nikdy nezmenia svoje myšlienky a postoje a nezačnú sa usilovať o pravdu pre zmeny v Božom spôsobe konania diela alebo vyjadrenie Jeho naliehavého úmyslu voči ľudstvu. Nikdy nič také neurobia. Preto niektorí ľudia, ktorí veria už 20 alebo 30 rokov, stále venujú svoje úsilie tým tajomstvám a témam spomínaným Bohom, ktoré sa týkajú osudu a konečného osudu ľudstva. Do akej miery niektorí ľudia venujú svoje úsilie? Hovoria: „Keď som porovnal každú časť božích slov, objavil som najväčšie tajomstvo. Keď kristus odíde zo zeme, bude to na jar.“ Čo si myslíte, ako sa cítim, keď to počujem? Cítim sa šťastný alebo smutný? Necítim sa ani šťastný, ani smutný. Myslím si, že je to absurdné. Naozaj existujú ľudia, ktorí tomu venujú svoje úsilie až do takej miery, že poznajú konkrétne ročné obdobie. Keby mohli zájsť ďalej a objaviť konkrétny čas, až do takej miery, že by boli presní na minútu a sekundu, naozaj by to boli „géniovia“! To, že takíto „géniovia“ dokážu objaviť niečo, čo ani Ja sám neviem, je naozaj absurdné aj poburujúce. Prečo je to absurdné? Žiaden človek nepozná presný čas, kedy sa Boh stal telom, dokonca ani satan to nevie. Umožnil by Boh nejakému človeku vedieť niečo, čo nevie ani satan? Samozrejme, že nie. Podobne, pokiaľ ide o čas, kedy Boh dokončí svoje veľké dielo a kedy Jeho telo dokončí dielo na zemi a odíde – je to niečo, čo by Boh niekomu povedal? Existuje dôvod, aby to všetci vedeli? (Neexistuje.) Preriekol by sa Boh o niečom, čo nechce, aby ľudia vedeli, keď hovorí? Rozhodne nie. A predsa niektorí ľudia naozaj tvrdia, že v Božích slovách našli čas, kedy odíde zo zeme. Dokonca hovoria, že to bude na jar. Nie je to zvláštne? Nie je to absurdné? Na ktorých Božích slovách títo ľudia zakladajú toto vyhlásenie? Keď Boh hovoril o tom, že urobí niečo na jar, mohol odkazovať na niečo iné. Mohol odkazovať na toto? Ako si to mohli premietnuť do tohto? Boh jasne a výslovne povie ľuďom to, čo chce, aby vedeli. Ľudia nebudú schopní porozumieť tomu, čo On nechce, aby vedeli, bez ohľadu na to, koľko výskumu urobia; takéto veci ľudstvo nemôže vedieť. Títo ľudia hovoria, že vedia a že ich výskum priniesol výsledky. Dokonca uvádzajú konkrétny čas. Nie sú to nezmysly? Toto je zavádzanie ľudí, vyrušovanie ich mysle a narúšanie ich vízie. Toto pochádza od satana a rozhodne to nie je osvietenie od Boha. On by v tomto ľudí neosvietil. Je zbytočné, aby to vedeli. Boh by sa rozhodne nikdy omylom nepreriekol o ničom, čo nechce, aby ľudia vedeli. Preto hovorím, že je to absurdné. Tak prečo je to poburujúce? (Boh vyjadruje pravdu, aby ľudia mohli prostredníctvom týchto slov zmeniť svoje skazené povahy a aby umožnil ľuďom usilovať sa o pravdu a získať ju, ale antikristi používajú Jeho slová na skúmanie konečných osudov a tajomstiev.) Aj toto je trochu poburujúce, ale aký je skutočný dôvod Môjho pobúrenia? Napríklad, ak bohatý rodič zarobí veľa peňazí pre svoje deti a jeho deti sú ešte malé a musia sa spoliehať na to, že ich rodič vychová, a ich živobytie úplne závisí od tohto rodiča, budú tieto deti dúfať, že ich rodič rýchlo zomrie? Nájdu si veštca, aby rýchlo vypočítal, kedy ich rodič zomrie? Správa sa tak niekto? (Nie.) Keby to robili, nebolo by to poburujúce? Bolo by to poburujúce! Takíto ľudia sú nenávideniahodní! Teraz, keď Boh prišiel na zem, aj keby Jeho telo mohlo žiť viac ako sto rokov a pracovať sto rokov, pravdy, ktorým ľudia môžu porozumieť, sú obmedzené. Zamyslite sa nad tým, od vtelenia Pána Ježiša až po súčasnú etapu Božieho diela, koľko právd získalo ľudstvo za týchto dvetisíc rokov? Ľudstvo v podstate nerozumie pravde. V tejto etape Boh pracuje už 30 rokov a hovorí takmer 30 rokov. Tí, ktorí čítali Božie slová najviac, ich čítajú už 30 rokov. Koľkým pravdám ľudia porozumeli? Ich porozumenie je veľmi obmedzené. Rýchlosť, akou ľudstvo vstupuje do pravdy, je pomalá. To znamená, že vpracovať pravdu do ľudí a premeniť ju na ich život je dosť ťažké a veľmi pomalé. A predsa, aj pri tom, aké je to pomalé, niektorí ľudia stále dúfajú: „Kedy boh odíde zo zeme? Kedy sa skončí božie dielo?“ Prospel by im Boží odchod zo zeme a skončenie Jeho diela? V deň, keď Boh odíde zo zeme, zomrú. Budú odsúdení na smrť. Z čoho sa vlastne tešia? Čo je to za ľudí? Nechýba im morálka? Medzi svetskými ľuďmi sa nazývajú synmi bez synovskej úcty. My ich nazývame pochybovačmi a antikristmi a sú k ničomu.

Keď sa vyjadroval obsah knihy Slovo sa zjavuje v tele, mnohí ľudia verili, že „vtelený boh len koná dielo. Uskutočňuje niekoľko krokov diela, má niekoľko spôsobov konania diela a niekoľko spôsobov hovorenia, a to je všetko; potom bude jeho dielo hotové. Keď bude jeho dielo hotové, telo už nebude na nič užitočné a nebude viac potrebné, aby hovoril. Niečo získame a stačí nám len tešiť sa na deň, keď bude božie dielo dokončené. Keď budeme vedieť hovoriť o týchto božích slovách a kázať ich, budeme mať konečný osud a dostaneme veľké požehnania.“ Niektorí ľudia prechovávali tento postoj. Potom som v duchovnom spoločenstve hovoril oveľa viac slov, konkrétne slová z knihy O poznávaní Boha, ako aj slová, ktoré hovorím v duchovnom spoločenstve v tomto období. Keď to niektorí ľudia videli, pomysleli si: „Nie sú všetky božie slová obsiahnuté v knihe Slovo sa zjavuje v tele? Prečo teraz vyjadril zväzok O poznávaní Boha? Prečo boh vyjadruje stále viac a viac slov? Odteraz by mal hovoriť o nejakých tajomstvách, o nejakých nebeských záležitostiach a o tom, ako budú ľudia v budúcnosti kráčať s bohom v nebi. Hovorenie o týchto veciach nám naozaj dvíha náladu!“ Akí ľudia mali tieto myšlienky? (Antikristi.) Prečo sa u nich vyvinuli tieto myšlienky? Pretože sa vôbec nezaujímajú o pravdu. Mysleli si: „Nasledujeme boha už mnoho rokov. Vieme, ako boh konal dielo na začiatku. Osobne sme zažili niekoľko krokov božieho diela. Osobne sme tiež zakúsili spôsoby, akými boh hovorí, a videli sme to na vlastné oči. Sme boží svedkovia a generácia, ktorá je najviac hodná prijať požehnania.“ Nenasledovali Boha preto, že hovoril a vyjadroval pravdu, ale pre Božie predurčenie. Boh ich viedol, aby zažili niekoľko krokov diela, a oni nasledovali Boha pasívne. Neskôr, keď Božie dielo pokračovalo v napredovaní, vyvolil si viac ľudí, ktorí dokázali držať krok s Jeho súčasným štádiom diela. Okruh hlavných adresátov Božieho diela sa neustále rozširoval a menil. Niektorí ľudia, ktorí nasledovali Boha na začiatku, boli postupne vyradení, pretože sa neusilovali o pravdu, pretože začali mať o Bohu rôzne predstavy a nedorozumenia a pretože v nich voči Bohu vyvstali rôzne druhy neposlušnosti a nespokojnosti. Existovali subjektívne aj objektívne dôvody na vyradenie týchto ľudí. Subjektívne preto, lebo sa neusilovali o pravdu a brali Božie slová ako učenie a kázali ich široko-ďaleko ako farizeji. Dodnes niektorí ľudia stále nechápu, čo sú pravdy-reality – sú ako mŕtvi ľudia. Objektívne vzaté, ľudia, ktorí boli vyradení, boli ľuďmi, ktorí osobne zažili začiatok nového Božieho diela, ale pre svoj charakter, usilovanie a kvalitu neboli spôsobilí na Božie následné, novšie dielo. Preto boli títo ľudia rýchlo vyradení a odvrhnutí krokmi Božieho diela. Dá sa povedať, že istý čas pred vyjadrením slov knihy O poznávaní Boha sa mnohí ľudia v hĺbke srdca tajne radovali a hovorili: „Ten človek, ktorému som odporoval a ktorého som odsudzoval, už konečne nemá čo povedať. Kroky jeho diela boli konečne zavŕšené. V minulosti som mal o ňom predstavy. Neposlúchal som ho a cítil som voči nemu nespokojnosť, a tiež som ho odsudzoval a odporoval mu. A naozaj, mal som pravdu. On nie je boh; on nie je kristus. Nezáleží na tom, ako s ním zaobchádzam, pretože on nie je boh. Je len božím nástrojom, božím hovorcom.“ Ba čo viac, niektorí dokonca povedali: „Toto telo sa od nás nelíši. To duch v ňom hovorí a koná dielo; s týmto telom to nemá nič spoločné.“ Niektorí ľudia tajne odsudzovali Krista a rúhali sa Mu týmto bezočivým spôsobom. Keď boli vyjadrené pravdy knihy Slovo sa zjavuje v tele zväzok II: O poznávaní Boha, títo ľudia, ktorí odsudzovali Krista a rúhali sa Mu, pocítili v srdci nepokoj. Aký bol dôvod tohto nepokoja? Z jedného hľadiska dlhodobo prechovávali v srdci predstavy a stavali sa proti človeku, ktorý vyjadroval pravdu. Neposlúchali tohto človeka a boli s Ním nespokojní a dokonca Ho odsudzovali a rúhali sa Mu. Z druhého hľadiska slová, ktoré Boh vyjadril po roku 2013, odhalili mnohé tajomstvá, ktoré boli dovtedy ľudstvu neznáme. Tieto tajomstvá mali určitý účinok na posilnenie viery nových veriacich, ktorí ešte nemali položené pevné základy, a v okamihu priniesli istotu do ich pochybovačných sŕdc, zatiaľ čo tým, ktorí verili v Boha už mnoho rokov, ale predtým odporovali Kristovi, odsudzovali Ho a rúhali sa Mu, zasadili tieto tajomstvá priamy úder, takže sa cítili ešte viac nepokojní. Mysleli si: „Teraz je s nami načisto koniec. Boh nás vyradil. Nechce nás. Boh predtým vyjadril toľko slov, ale my sme ho vždy považovali za človeka. Mysleli sme si, že po dokončení krokov jeho diela s ním už zvyšok nebude mať nič spoločné, že tento človek skončí svoju službu a že od toho bodu budeme komunikovať s bohom v nebi a veriť v boha v nebi. Mali sme predstavy o bohu na zemi. Neposlúchali sme ho a pohŕdali sme ním.“ Prostredníctvom slov vyjadrených v období roku 2013 bola veľká časť bezočivosti týchto ľudí uhasená. Predtým sa u niektorých ľudí rozvinuli pochybnosti o Božom diele. Odolávali Božiemu vtelenému telu a rúhali sa mu a niektorí dokonca opustili svoju vieru. Prečo to tak bolo? Pretože si vytvorili predstavy. Nielenže popierali vteleného Boha a Božie dielo, ale popierali aj existenciu Boha. Aký výsledok by mali mať títo ľudia na základe svojho postoja k Bohu? Aká je ich podstata na základe ich postoja k Bohu a názoru na Neho? (Podstata pochybovača.) Prvou hlavnou charakteristikou pochybovačov je oportunizmus. Len čo nájdu v Božom slove svoje vlastné záujmy, chopia sa ich, odmietajú sa ich pustiť a snažia sa z Jeho slov ťažiť. Druhou je, že sú schopní rúhať sa Bohu kedykoľvek a kdekoľvek, sú schopní kedykoľvek a kdekoľvek si vytvárať predstavy o Bohu a keď jedna maličkosť nie je v súlade s ich predstavami, sú schopní súdiť Boha, odsudzovať Ho a odporovať Mu. Vôbec sa Boha neboja. Všetci títo ľudia majú podstatu antikristov; všetci sú antikristi. Aká je ich ďalšia charakteristika? Títo ľudia nemajú absolútne žiadnu lásku k pravde. Boli prví, ktorí prijali Božie slová, boli prví, ktorí počuli Božie slová, a boli to tiež oni, ktorí osobne zažili kroky a metódy Božieho diela. Títo ľudia veria už 30 rokov, ale drvivá väčšina z nich nedokáže v Božom dome konať žiadne povinnosti a nemajú žiadne skúsenosti, o ktorých by mohli hovoriť. Kamkoľvek chodia, hovoria len o tých mŕtvych slovách a učeniach. Aká je ich najzjavnejšia charakteristika? Veria v Boha už 30 rokov, ale ich povahy sa vôbec nezmenili a nemajú pred Bohom žiadnu bázeň ani Mu nerozumejú. Sú schopní tajne a ľahkovážne súdiť Božie vtelené telo a dokonca robiť rozruch a odsudzovať Boha bez najmenšieho strachu alebo bázne. Nemilujú pravdu, majú k pravde odpor a oponujú pravde. Pokiaľ ide o vteleného Boha, odvážia sa povedať čokoľvek; odvážia sa všetko hodnotiť a súdiť, a kedykoľvek si vytvoria predstavy, odvážia sa ich šíriť. Nie sú títo ľudia odporní? (Sú.) Sú to ľudia vyvolení Bohom? Veria v Boha už 30 rokov, ale nevlastnia žiadne reality a ich povahy sa vôbec nezmenili – nie sú to mŕtvi ľudia? Nemôžu tí, ktorí sa skutočne usilujú o pravdu a skutočne majú normálnu ľudskú prirodzenosť, porozumieť niektorým pravdám a vstúpiť do nich už po troch rokoch viery v Boha? (Môžu.) Sú však ľudia, ktorí veria v Boha 30 rokov bez toho, aby mali akékoľvek skúsenosti. Ak ich požiadaš, aby hovorili o svojich skúsenostiach, budú hovoriť len o učeniach, heslách a poučujúcich slovách. Aké úsilie teda vložili do Božích slov za posledných 30 rokov? Čo získali? Je samozrejmé, že neprijímajú Božie slová. Prijímajú Božie slová o udeľovaní požehnaní a sľubov ľudstvu, Jeho pekne znejúce slová, Jeho utešujúce a nabádajúce slová a slová, ktoré lahodia uchu, ale neprijímajú žiadnu z právd vyjadrených Bohom ani žiadnu z Jeho požiadaviek na ľudstvo. Neprijímajú ani jedinú. Nemali by byť títo ľudia vyradení? (Mali.) Je vyradenie takýchto ľudí nespravodlivosťou? (Nie.) Je to preto, že zámerne hrešia, hoci jasne poznajú pravdu.

Boh v posledných dňoch vykonal toľko diela a povedal toľko slov a ľudia to zažili a na vlastné oči boli svedkami každého kroku Božieho diela. Bez ohľadu na to, z akého uhla sa na to pozeráme, skutočnosť, že Boh vyjadruje toľko právd a zachraňuje toľko ľudí, je nesporná a nikto by o nej nemal pochybovať. Akokoľvek obyčajný a normálny je vtelený Boh, akokoľvek sa človeku zdá byť bezvýznamný, ľudia by stále mali prijímať Jeho slová ako pravdu. Niektorí hovoria: „Keďže vtelený boh je taký bezvýznamný a taký obyčajný a vôbec nie je veľký, ako by nás mohli prinútiť obdivovať ho? Mohlo by byť také obyčajné telo schopné nejakého veľkého diela? Naozaj od neho môžeme prijať veľké požehnania? Nevieme; všetko, čo môžeme urobiť, je zaobchádzať s ním ako s obyčajným človekom.“ Iní hovoria: „Pretože niektoré z vecí, ktoré si urobil, nás nepresvedčili, niektoré v nás vyvolali predstavy a niektoré sú pre nás nepochopiteľné, a pretože si povedal veci, ktoré sú pre nás neprijateľné, nemôžeš zastupovať boha v nebi – a tak proti tebe musíme bojovať až do úplného konca. Ak od nás žiadaš, aby sme kázali evanjelium, nebudeme; ak žiadaš, aby sme konali svoju povinnosť, nebudeme; a ak žiadaš, aby sme prijali pravdu, neprijmeme ju. Budeme bojovať proti tvojej osobe až do úplného konca – uvidíme, čo nám môžeš urobiť.“ V srdciach týchto ľudí, ktorí vôbec neprijímajú pravdu, je tisíc – desaťtisíc – dôvodov na to, aby popreli Božie dielo, aby popreli, že Božie slová sú pravdou, a aby popreli Jeho vtelené telo. Ale je jedna vec, ktorá im možno nie je taká jasná: Bez ohľadu na to, koľko majú dôvodov, ak neprijmú tieto pravdy, nebudú spasení. Ak neprijmeš moju osobu alebo sa nepodriadiš Božiemu dielu, je to v poriadku – nebudem ťa nútiť. Ale ak neuznáš tieto Božie slová za pravdu a neuvedieš ich do praxe ako pravdu, poviem ti to celkom úprimne: Nikdy nebudeš spasený ani nikdy neprejdeš bránou nebeského kráľovstva. Ak obídeš tieto Božie slová, tieto pravdy a tohto Krista, ktorý koná dielo a zachraňuje ľudstvo, potom bez ohľadu na to, koľkému učeniu rozumieš alebo aké veľké ťažkosti znášaš, nezískaš pravdu; si len kus odpadu. Bez ohľadu na tvoj dôvod viery v Boha a bez ohľadu na tvoj cieľ pri konaní tvojej povinnosti, nemôžeš byť spasený. A ak nemôžeš byť spasený, aké požehnania môžeš prijať? Niektorí ľudia súperia s Bohom v nebi, niektorí súperia s Bohom na zemi a odvážia sa súperiť s Božími slovami a pravdou do takej miery, že ich ani nezaujíma, aký bude ich vlastný výsledok a konečný osud. Nie je to odporné? Títo zvrhlíci sú takí podlí! Každý z nich je zlý človek. Všetci sú pochybovači, prospechári, ľudia bez hanby, a to je podstata antikristov.

Práve som hovoril v duchovnom spoločenstve o postoji antikristov k Božím slovám. Keď antikristi pristupujú k Božím slovám, nehľadajú v nich pravdu ani princípy praktizovania. Nesnažia sa z Božích slov porozumieť, ako dosiahnuť cestu bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu, a už vôbec sa nesnažia pochopiť Božie úmysly, aby sa mohli stať človekom, ktorý Jeho úmysly uspokojuje. Skôr chcú v Božích slovách nájsť svoj vytúžený konečný osud, ako aj rôzne výhody, po ktorých túžia, vrátane toho, či môžu v tomto živote prijať požehnania a ako môžu prijať viac milosti, a či môžu vo svete, ktorý príde, prijať stonásobne viac, a tak ďalej. To sú veci, ktoré hľadajú v Božích slovách. Preto bez ohľadu na to, z akého uhla sa na to pozeráte, antikristi nikdy nepovažujú Božie slová za pravdu, ani si nemyslia, že Božie slová sú pravdou a ľudstvo by ich malo prijať. Ich postoj k Božím slovám je taký, že chcú použiť Božie slová na získanie vytúžených požehnaní a konečného osudu. Chcú použiť Božie slová ako odrazový mostík na dosiahnutie vecí, o ktoré sa usilujú, a na dosiahnutie svojich cieľov. Na základe ich usilovania, cesty, ktorou sa uberajú, a ich postoja k Božím slovám sú títo ľudia bandou pochybovačov, bandou prospechárov. Keď antikristi nemôžu v Božích slovách nájsť vytúžené výhody a konečný osud, alebo keď ich v procese štúdia Božích slov sklamú Božie slová o vyhliadkach a osudoch alebo Božie sľuby ľudstvu a ich túžby nemôžu byť uspokojené, potom bez okolkov a bez váhania odložia bokom Božie slová, ktoré držia v rukách, zanechajú a opustia Boha a usilujú sa o život, po ktorom túžia. Neprichádzajú pred Boha, aby prijali Jeho spásu. Keď čítajú Božie slová, nepovažujú ich za pravdu; namiesto toho chcú použiť Božie slová na dosiahnutie svojich osobných cieľov a uspokojenie svojich osobných túžob a ambícií. Preto neúnavne hľadajú v Božích slovách svoj výsledok a konečný osud. Hľadajú to, čo Boh hovorí o pohromách, Jeho odhalenia o tajomstvách, Jeho odhalenia o vývoji ľudstva a niektoré zákulisné informácie o Jeho diele. To je obsah, na ktorom im záleží. Nezaujímajú sa o nič mimo tohto rozsahu. Dokonca často pohŕdajú niektorými Božími požiadavkami na skazené ľudstvo a odolávajú im. Dokonca cítia odpor voči Božiemu odhaleniu skazeného ľudstva. Často hľadajú chyby vo formuláciách a tóne reči použitých v Božích slovách a snažia sa nájsť niečo, čo môžu použiť proti Bohu. Napríklad, keď Boh odhaľuje ľudstvo ako „pobehlice“ a „prostitútky“, hovoria: „Ako by toto mohli byť božie slová? Boh by takto nehovoril! Boh by mal hovoriť kultivovaným, jemným a ohľaduplným spôsobom.“ Pokiaľ ide o niektoré Božie slová, ktoré nie sú v súlade s ľudskými predstavami, nie sú v súlade s ľudskou gramatikou a nie sú v súlade s konvenčným uvažovaním skazených ľudí, myslia si: „Toto nie sú božie slová, boh by takto nehovoril! Boh je najvyšší, je taký veľký a nepochopiteľný, tak ako by jeho slová mohli byť také obyčajné? Ako by mohli byť tak v rozpore s konvenčným uvažovaním? Ak sú božie slová pravdou, mali by byť hovorené takým spôsobom, aby si ich každý vysoko vážil, uctieval ich a obdivoval. Všetky by mali byť nepochopiteľné – také by mali byť božie slová!“ Pokiaľ ide o Božie slová, majú rôzne predstavy, rôzne vymedzenia a dokonca rôzne požiadavky. Na základe ich požiadaviek a vymedzení možno vidieť, že podstata antikristov je podstatou satana. Ich postoj k Bohu a Božím slovám je skúmať, odolávať, súdiť, hľadať niečo, čo by sa dalo použiť proti Bohu, a hľadať chyby. Nevkladajú žiadne úsilie do pravdy v Božích slovách, ani sa jej nepodriaďujú, neprijímajú ju, ani ju nepraktizujú. Preto je podstata antikristov podstatou satana a zlých duchov. To, ako antikristi zaobchádzajú s Božími slovami, je tiež to, ako zaobchádzajú s Bohom. Božie slová predstavujú Boha samotného. Všetky pravdy vyjadrené Bohom predstavujú Jeho povahu, Jeho podstatu a ešte viac Jeho identitu a postavenie. Bez ohľadu na to, či sú tieto slová vyjadrené Božím telom alebo Božím Duchom, a bez ohľadu na to, aký obsah vyjadruje, tieto slová nepochybne predstavujú Boha. Preto to, že antikristi skúmajú a analyzujú Božie slová a vytvárajú si o nich predstavy, sa rovná vytváraniu si predstáv o Bohu. Podrobne skúmajú Boha. Neveria Božím slovám a neprijímajú Božie slová, čo znamená, že neveria v Božiu existenciu, určite neveria, že Božie slová sú pravdou, a sú ešte menej schopní podriadiť sa Bohu. To je podstata antikristov.

Niektorí hovoria: „Vtelený boh je príliš bezvýznamný a príliš obyčajný. Jeho slová a činy vo mne často vyvolávajú predstavy a vôbec nie sú v súlade s mojimi domnienkami. Vidím, že vtelený boh je len obyčajný človek. Nezastupuje boha, takže bez ohľadu na to, koľko právd vyjadruje vo svojich slovách a diele, nie je ako boh.“ Odkiaľ pochádzajú tieto slová? Čo predstavujú? Nepredstavujú satana? Satan od začiatku do konca nikdy neuznal Božiu identitu a postavenie. Nikdy neveril, že Božie slová sú pravdou, a určite nikdy neprijal Božie slová. Preto keď satan hovorí s Bohom, chce to robiť ako rovný s rovným. Spôsob, akým hovorí, je zosmiešňovanie Boha a vysmievanie sa Mu, klamanie Boha; vo svojom srdci nemá pre Boha miesto. A veci, ktoré robia antikristi, ako aj slová, ktoré antikristi hovoria, sú presne také isté ako tie satanove. Ich podstata je rovnaká, s tým rozdielom, že satan je pre ľudstvo neviditeľný, zatiaľ čo antikristi sú viditeľní a hmatateľní; sú to satani oblečení v ľudskej koži. Keby neboli satanmi, neboli by schopní robiť a hovoriť také veci. Satan často klame a verí, že aj Božie slová sú klamstvá. Satan často podvádza ľudí a je nepoctivý, nečestný a podlý a verí, že Boh hovorí rovnakým spôsobom. Bez ohľadu na to, čo Boh hovorí, antikristi k Jeho slovám vždy niečo pridajú, pripoja svoj vlastný význam a svojvoľne ich vysvetľujú. Ba čo viac, dokonca si myslia, že niektoré Božie slová nie sú také brilantné ako tie ich, nie sú na ich úrovni, nespĺňajú také vysoké štandardy a nestačia na podmanenie si skazeného ľudstva. Preto chcú predložiť prostriedky, tón a obsah Božích slov niektorým ľuďom, aby ich analyzovali a súdili, a ešte viac, aby ich kritizovali a odsudzovali. Aký je ich účel tohto ich konania? Zatiaľ čo nasledujú Boha, tešia sa na získanie vyhliadok a osudu, ktoré chcú od tohto Boha, a čakajú na získanie konečného osudu, ktorý chcú od tohto Boha. Tak prečo sa stále správajú takto? Neurážajú tým sami seba? Existuje len jeden dôvod. Totiž, v ich očiach sú slová, ktoré hovorí takýto Boh, príliš bežné a obyčajné – aj Jeho činy sú príliš obyčajné. Takýto Boh nie je ten, ktorého chcú uctievať, alebo ten v ich predstavách a nie je s nimi v súlade. Ak budú nasledovať takéhoto Boha, ich konečný osud a ich vyhliadky a osud môžu všetky stroskotať. Preto sa vehementne vzpierajú takémuto Bohu. Súdia Ho, podkopávajú Ho a snažia sa sabotovať, vyrušovať a zničiť Jeho dielo, aby ho nemohol vykonať. Potom bude ich účel dosiahnutý. Niektorí hovoria: „Ak dosiahnu svoj účel, nezmizne potom ich konečný osud?“ Tento typ človeka jednoducho neuznáva existenciu Boha ani neuznáva Božie vtelené telo, nieto ešte skutočnosť, že Jeho dielo riadenia spasí ľudí. Jednoducho stávkujú a hazardujú. Ak bude tento Boh naozaj zvrhnutý, potom si môžu robiť, čo chcú, a už nebudú musieť trpieť také ťažkosti v Božom dome. Potom sa môžu cítiť pokojne pri návrate do sveta, k podlým trendom a k tomu, čo nazývajú normálnym životom. Nebudú musieť znášať žiadne pohromy, nebudú musieť podstúpiť žiadny druh zušľachťovania a určite nebudú musieť znášať súd a napomínanie Božích slov. To všetko prestane existovať a svet bude pokračovať ako zvyčajne. To je to, po čom túžia vo svojich snoch. Nie sú títo ľudia zlí? Čo je koreňom toho, že sú takí zlí? (Ich podstata je satan, takže nenávidia Boha.) V skutočnosti, hlboko v srdciach týchto antikristov, zlých démonov, vo svojom duchu to cítia – vedia, ako Boh nazerá na ľudí ako oni. Boh nenávidí ľudí ako oni. Nie sú v súlade s Bohom. Ich ľudská prirodzenosť a prirodzenosť-podstata sú Bohu odporné. Preto bez ohľadu na to, ako tvrdo pracujú a bez ohľadu na to, ako veľmi si želajú prijať požehnania, ich konečný výsledok nebude závisieť od ich vôle. Nemôžu zmeniť žiadnu zo skutočností. Nie sú v súlade s Bohom. Nie sú v súlade s Božími slovami. Nie sú v súlade s Kristom. Ako teda nakoniec skončia? Všetci sú predurčení na záhubu. Majú v srdci hmlisté porozumenie tohto výsledku, tak prečo stále zostávajú v Božom dome? Jednoducho nie sú ochotní vzdať sa takej dobrej príležitosti prijať požehnania, takže chcú zariskovať: „Ak takto zariskujem, možno ešte môžem prijať požehnania. Možno sa ešte môžem prešmyknúť a prežiť. Možno ak boh nebude opatrný a nebude dávať pozor, môžem sa prešmyknúť cez bránu nebeského kráľovstva.“ S týmto túžobným „možno“ sa naďalej pretĺkajú v Božom dome, ale ich názor a postoj k Bohu sa nikdy nemení. Pohŕdajú Božími slovami, pohŕdajú pravdou a pohŕdajú všetkými pozitívnymi vecami.

Boh požaduje, aby boli ľudia čestní. Niektorí, keď to počujú, si pomyslia: „Nie je to príliš nízky štandard? Veríme v boha už niekoľko rokov, prečo nám teraz hovorí, aby sme ‚boli čestní‘? Ak je toto slovo boha, potom by malo byť hlboké, malo by byť stále vznešenejšie, stále nepreniknuteľnejšie, stále viac mimo dosahu človeka. To, čo potrebujeme, sú vyššie požadované štandardy, nie tieto obyčajné, bezvýznamné požiadavky nízkeho štandardu.“ Takíto ľudia nechápu, čo je pravda-realita. Keď tí, ktorí nerozumejú pravde, počujú toto kázanie, cítia sa znepokojení, ale cez duchovné spoločenstvo, skúsenosti a po určitom čase prežívania tohto si uvedomia, že tieto slová od Boha sú tie, ktoré ľudia potrebujú. Prečo sú tým, čo ľudia potrebujú? Človek bol satanom skazený do najhlbšej miery, a tak žiaden človek nie je čestný; tento svet je plný klamstiev a platí to aj o tých, ktorí veria v Boha. Ľudia každý deň hovoria jedno klamstvo za druhým; ich reč je až po okraj plná satanových klamstiev a nečestnosti. Boh preto predložil človeku túto najjednoduchšiu a najpriamejšiu požiadavku: buď čestný. Časom a skúsenosťami si ľudia rozvíjajú porozumenie Božím slovám a chápanie Jeho požiadaviek a Jeho úmyslov; pod vedením a smerovaním Jeho slov si postupne uvedomujú, aké praktické sú Jeho slová, ako by sa malo každému jednému Jeho slovu porozumieť a vstúpiť doň, ako žiadne z Jeho slov nie je prázdne, že všetky Jeho slová sú to, čo ľudstvo potrebuje, ako Boh tak dôkladne chápe ľudí a vidí do nich a že veľmi dobre rozumie ich skazenosti. Týmto procesom prechádza obyčajný človek. No keď antikristi vidia túto frázu, v ktorej Boh vyžaduje, aby boli ľudia čestní, pozerajú sa na ňu s postojom pohŕdania, výsmechu, sarkazmu a dokonca odolávania. Keď si na túto frázu vytvoria názor, zatlačia ju do úzadia svojej mysle, ich pohŕdanie Bohom vzrastie a pozerajú sa na Neho a Jeho slovo s rastúcim opovrhnutím, až do takej miery, že Jeho slovo už ani neštudujú. Keď niektorí ľudia hovoria o svojich skúsenostiach týkajúcich sa toho, ako odhalili svoju klamlivú povahu a ako sa kajali a snažili sa byť čestní, v mysliach týchto antikristov vzniká odolávanie, odpor a pohŕdanie. Nielenže odmietajú prijať to, čo títo ľudia hovoria, ale cítia odolávanie a odpor voči skúsenostnému poznaniu, o ktorom bratia a sestry hovoria v duchovnom spoločenstve, a to až do takej miery, že cítia nenávisť a pohŕdanie voči tým, ktorí viac hovoria v duchovnom spoločenstve a majú lepšie poznanie. Myslia si: „Vy ste hlupáci. Boh vám povie, aby ste boli čestní, a vy to jednoducho urobíte. Ako môžete byť takí poslušní? Prečo nepočúvate slová, ktoré hovorím ja? Pozrite sa na mňa – nikto z vás nevie, aký je môj skutočný stav, nikto nevie, aký som nečestný a prešibaný. A ja vám o týchto veciach nepoviem; myslíte si, že si zaslúžite ich počuť?“ Takýto postoj majú k Božej požiadavke; nielenže ju odmietajú prijať, ale sú voči nej odolávajúci a odsudzujú ju. Nie sú to prejavy pochybovačov? Sú to klasickí pochybovači. Navonok otvorene neodsúdili Božie slovo, nehodili knihy Jeho slova do pece, aby ich spálili. Navonok čítajú Božie slovo a počúvajú kázne každý deň a na zhromaždeniach hovoria v duchovnom spoločenstve, ale v skutočnosti v hĺbke ich sŕdc vznikol hlboký odpor, odolávanie a odmietnutie voči Božiemu slovu. Inými slovami, v okamihu, keď si vytvorili predstavy o Božom slove, už ho odmietli. Niektorí hovoria: „Odmietli títo antikristi Božie slovo už predtým, ako povedal tieto veci?“ V tom čase ho ešte neodmietli. Prečo? Pretože mali o Bohu mnoho predstáv a výmyslov, a tie ich viedli k tomu, že si Ho vážili a obdivovali Ho a považovali Ho za veľkého človeka. Ale keď Boh vyjadril svoje slová, ich pohľad na Neho sa úplne zmenil a povedali: „Slová, ktoré hovorí boh, sú v skutočnosti také obyčajné! Sú také jednoduché, také priame, tak ľahko pochopiteľné: také slová dokážem povedať aj ja! Nehovoria všetci, že boh je veľký? Prečo by nám teda hovoril, aby sme boli čestní? Ak je boh taký veľký, ak je skutočne najvyšší, nemal by dávať ľuďom také malé a nízke požiadavky!“ Keď čítali Božie slovo a mali pocit, že je plytké a že nezodpovedá ľudským predstavám ani nie je v súlade s veľkolepým obrazom a identitou Boha, vytvorili si o Božích slovách predstavy. Na pozadí vytvárania týchto predstáv v nich vznikol hlboký odpor k Božím slovám a následne sa hrádza v hĺbke ich sŕdc, ktorá zadržiavala ich výmysly a predstavy o Bohu, úplne zrútila. Aký je výsledok tohto zrútenia? Z hĺbky svojho srdca odmietli a odsúdili Božie slovo. Čo sa teda preháňa mysľou antikristov, keď ľudia kážu Božie slovo? Sú ako náhodní diváci, ktorí sa prizerajú zboku. Keď počujú niekoho chváliť Božie slová alebo hovoriť v duchovnom spoločenstve o svojich skúsenostiach s Božími slovami, títo antikristi sú tiež len náhodní diváci, ktorí to sledujú zboku, a v hĺbke srdca nikdy nepovedia „Amen“. Niekedy sa ľuďom dokonca vysmievajú a hovoria: „Čo si získal tým, že si čestný? Hoci sa snažíš byť čestný, boh ťa nemusí spasiť a nemusíš byť ani požehnaný. Veľmi málo ľudí získa požehnania. Ak ja nezískam žiadne požehnania, potom ich nezíska nikto z vás!“ Prirodzenosť-podstata antikrista je nepriateľská voči Božiemu slovu a voči samotnému Bohu, a preto antikristi nie sú schopní prijať Božie slovo a už vôbec nie sa mu podriadiť. Ak neprijímajú Božie slovo a nepodriaďujú sa mu, môžu s ním získať skúsenosť? Nemôžu, takže čo je to osobné poznanie, o ktorom hovoria? Sú to všetko len výmysly, dedukcie, učenia alebo teórie, alebo niekedy len pekne znejúce slová, ktoré opakujú po iných ľuďoch, a preto je nemožné, aby v nich vznikla akákoľvek skúsenosť alebo poznanie Božích slov. Takže vzhľadom na rôzne postoje, ktoré antikristi prechovávajú k Bohu a Jeho slovu, a vzhľadom na ich prirodzenosť-podstatu, bez ohľadu na to, či veria v Boha 10 rokov, 20 rokov alebo aj dlhšie, dodnes od nich nebudeš počuť ani u nich neuvidíš žiadnu skúsenosť s Božím slovom a už vôbec neuvidíš ani najmenšie poznanie Boha. V ich reči nebudeš počuť o tom, že by mali predstavy a nedorozumenia o Bohu a že by boli osvietení prostredníctvom Božieho odhalenia a nakoniec dospeli do bodu, keď už Boha nechápu nesprávne ani voči Nemu neprechovávajú predstavy. Nemajú túto skúsenosť ani toto poznanie. To je dôvod, prečo antikristi nemôžu získať pravdu ani vôbec hovoriť o akejkoľvek osobnej skúsenosti či poznaní, bez ohľadu na to, koľko úsilia vynakladajú na štúdium Božieho slova. Len sa pridávajú k čítaniu a memorovaniu niektorých známych pasáží z Božieho slova, ktoré bratia a sestry často citujú; robia to len formálne a idú s prúdom, a potom ďalej zmýšľajú tak ako vždy. Neriešia predstavy, ktoré v nich vznikajú o Bohu, ani konflikty a problémy, ktoré vznikajú medzi nimi a Bohom, bez ohľadu na to, aké sú významné. Tieto predstavy a problémy ich neustále sprevádzajú. Aké sú dôsledky toho, že tieto problémy neriešia? Zášť v ich srdciach je čoraz hlbšia a ich nenávisť voči Bohu čoraz väčšia. Ak to takto pôjde ďalej, aké to bude mať následky, čím dlhšie budú veriť v Boha? Môže ich táto nahromadená zášť a predstavy prinútiť vzdať sa svojich vyhliadok, osudu a úmyslu získať požehnania? (Nie.) Ak sa tieto problémy nevyriešia, aký bude konečný výsledok? (Vybuchnú.) Slovo „vybuchnú“ je celkom priamočiare. Ako vybuchnú? Koľko spôsobov existuje? (Pripomína mi to niektoré Božie slová, ktoré som čítal predtým: „Aj v priebehu jedinej noci sa dokážu zmeniť z usmiateho ‚dobrotivého‘ človeka na odporného zúrivého zabijaka, ktorý sa k včerajšiemu dobrodincovi zrazu bezdôvodne správa ako k svojmu smrteľnému nepriateľovi“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a praktizovanie človeka).) Aké je pozadie toho, že sa z nich stanú zabijaci? Keď sa ich túžba získať požehnania roztriešti, odhodia rukavice a povedia: „Nikto z nás to nebude mať ľahké, takže to nemusím tajiť ani skrývať – verím v boha len preto, aby som získal požehnania. Keby som bol vedel, že požehnania nezískam, už dávno by bol som odišiel!“ Vyslovia všetky slová, ktoré majú v srdci, a neboja sa odsúdenia. Prečo sa neboja odsúdenia? Prečo sú schopní odhodiť všetku pretvárku slušnosti a vybuchnúť? Je to preto, že už nechcú veriť a chcú odísť. Celé tie roky znášali poníženie a ťažkosti pre svoje ciele, praktizujú podľa týchto stratégií a používajú tieto stratégie ako svoju duchovnú oporu. Dnes, keď vidia, že nemajú nádej na získanie požehnaní, majú pocit, že môžu odhodiť všetku pretvárku slušnosti a otvorene povedať: „Som len pochybovač. Nemám rád pozitívne veci. Rád sa usilujem o svetské veci a mám rád podlé trendy. Hovorí sa, že božie slová sú pravda a že božie slová môžu zmeniť ľudí a spasiť ich. Prečo som to nevidel? Prečo to nemôžem zažiť ani cítiť? Čo zmenilo božie slovo na ľuďoch? Myslím si, že božie slová nie sú ničím. Je len jedna vec, ktorá má najhmatateľnejšie výhody, a to je tá, že tí, ktorí nasledujú boha, budú požehnaní a vstúpia do nebeského kráľovstva. Tieto slová sú pravdivé. Neveril by som v boha, keby to nebolo pre získanie požehnaní! Kde je boh? Ak by boh mohol spasiť ľudí, prečo bol ukrižovaný? Nedokázal spasiť ani sám seba!“ Hovoria to, čo si naozaj myslia – neodhaľuje sa v tom ich démonická stránka? Predstavy a zášť nahromadené v priebehu rokov z nich vybuchnú. To sú antikristi, ktorí konečne ukazujú svoju pravú tvár.

Sú niektorí antikristi, ktorí často hovoria veci ako: „Vzdal som sa rodiny a kariéry, vynaložil som toľko úsilia, toľko som trpel vo svojej viere v boha, a čo mi to prinieslo? Nie je boh bohom, ktorý žehná ľudí? Nie je boh bohom, ktorý dáva ľuďom milosť? Tak čo som získal?“ Boh zaopatril človeka toľkými pravdami a dal mu toho toľko bez toho, aby za to niečo žiadal; hoci ľudia Bohu tak veľmi odporujú a vzdorujú, On si to nepamätá a stále prichádza, aby človeka spasil. Antikristi nevidia, koľko toho človek od Boha získal. Čo tým v skutočnosti myslia, keď hovoria: „Čo som získal?“ (Požehnania.) Antikristi chcú všetko. Sú schopní vzdať sa všetkého, aby verili v Boha a nasledovali Ho, a myslia si, že tým budú mať šancu na úspech a že sa im to oplatí. Vzdávajú sa sveta a svojich vyhliadok a v budúcnosti chcú vlastniť celý svet. To, čo za to chcú, musí mať väčšiu hodnotu ako veci, ktorých sa vzdali. Musí to byť cennejšie ako tie veci a poskytovať im to väčšie výhody, len vtedy tú výmenu uskutočnia. Myslíte si, že antikristi hovoria tieto slová v návale hnevu počas svojich výbuchov? (Nie.) Určite tieto slová v sebe dusia dlhý čas, kým z nich nakoniec vybuchnú. Potom sa odhalí všetko, čo si antikristi celé roky mysleli a o čo sa usilovali, všetky ich masky sú strhnuté. Čo je kľúčovým bodom toho, čo hovoria? „Veril som v boha a nasledoval som ho celé tie roky, a čo som získal?“ To, čo chcú získať, nie je pravda. Nechcú pravdu. Nechcú život, nechcú zmenu povahy, nechcú Božiu spásu. Myslia si, že sú dokonalí ľudia, a nechcú tieto veci získať. Chcú získať niečo navyše, nejaké väčšie požehnania, než aké možno získať v tomto svete. To znamená, že chcú vymeniť veci sveta, ktorých sa vzdali, za požehnania, ktoré Boh sľúbil. Chcú od Boha dostať to najväčšie požehnanie. Keď vidia, že nemôžu dosiahnuť svoje túžby a že všetka nádej je stratená, musia sa vzdať. Ale keď príde čas, aby tak urobili, budú vzhľadom na svoju povahu schopní s tým prestať? Nebudú. Sú rodiny, kde sú všetci veriaci, a objavia sa medzi nimi antikristi. Keď títo antikristi vidia, že nezískajú požehnania, začnú vyrušovať svoje rodiny, aby im zabránili veriť. Sú to ešte rodiny? Sú to blízke rodiny z hľadiska vonkajších fyzických alebo pokrvných vzťahov. Ale keď sa pozrieme na cestu, ktorú každý člen nasleduje, hoci všetci veria v Boha už viac ako 10 rokov, niektorí sú odhalení ako antikristi, niektorí sa usilujú o pravdu a konajú svoje povinnosti celkom dobre a niektorí sa usilujú o pravdu priemerne – tým sa odhaľujú ich prirodzenosti-podstaty. Samozrejme, najhorší z nich sú antikristi, ktorých by mal človek odmietnuť a Boží dom vypudiť. Sú to teda rodiny? Sú skutočné rodiny takéto? Nie sú to ani rovnaké typy ľudí! Niektorí ľudia žijú s diablami toľko rokov a stále ich považujú za členov rodiny. Nedokážu sa ich vzdať a dokonca hlúpo veria, že sú to ich blízki. Čo sú to za blízki? Keď sa antikristi prejavia, páchajú všemožné zlo. Môžu dokonca prenasledovať skutočných veriacich vo svojich rodinách. Čo je ešte horšie, môžu vydať členov svojej rodiny podlým vládam. Niektorí rodičia zapredajú svoje deti a niektoré deti zapredajú svojich rodičov. Bez ohľadu na to, aký blízky alebo dôverný je ich vzťah, nie je nič, čo antikristi neurobia. Keďže antikristi dokážu zapredať a prenasledovať skutočných veriacich vo svojich rodinách, neznamená to, že sú nepriatelia? (Áno.) Objavenie sa jedného alebo dvoch antikristov v cirkvi znamená nebezpečenstvo pre bratov a sestry. Len čo antikristi vidia, že nezískajú požehnania, odpíšu sa, zahodia všetku opatrnosť, odhodia rukavice a začnú premýšľať o vyrušovaní ostatných bratov a sestier. Niektorí bratia a sestry sú slabí, majú malé duchovné postavenie a nerozumejú pravde. Antikristi ukážu týmto bratom a sestrám nejaké nepodložené fámy na internete, a potom prilievajú olej do ohňa tým, že pridávajú svoje vlastné prikrášlené vysvetlenia, čím týchto bratov a sestry vyrušujú a zavádzajú, a nakoniec ich zničia. Samozrejme, niektorí bratia a sestry majú schopnosť rozlišovať a okamžite antikristov spoznajú. Ak by antikristov riešili verejne, spôsobilo by to problémy, takže stačí, ak nájdu múdry spôsob, ako ich izolovať, aby nemohli vyrušovať alebo otravovať ostatných. Pri zaobchádzaní so satanmi musia ľudia konať múdro.

Antikristi veria v Boha a nasledujú Ho pre svoje vyhliadky a osud. Držia sa svojej túžby po požehnaniach a prinášajú si svoje ambície, keď vstupujú do Božieho domu, a čítajú, prijímajú a kážu Božie slovo. Robia ústupky a znášajú poníženie a všemožné ťažkosti v Božom dome pre svoje vyhliadky a osud. A po mnohých rokoch vyčkávania a pozorovania, keď sa ich nádeje roztrieštia, opúšťajú cirkev a Boží dom tiež pre svoje vyhliadky a osud, pretože ich túžba a úmysel získať požehnania sa nemôžu naplniť. Aký je výsledok takýchto ľudí? Budú vyradení. A prečo budú vyradení? Rozhoduje sa Boh, že ich nespasí od chvíle, keď vstupujú do Jeho domu, alebo majú nejaké problémy oni sami? (Majú problémy oni sami.) Keď antikristi vstupujú do Božieho domu, zamiešajú sa tam ako kúkoľ medzi pšenicu. Niektorí hovoria: „Ale nevie o tom Boh?“ Boh o tom vie; Boh to všetko podrobne skúma. Takíto ľudia sa nemôžu zmeniť. Aj keby prečítali všetky Božie slová, aj keby čítali o tajomstvách, o konečnom osude človeka a o rôznych skazených povahách človeka, ktoré Boh odhalil, a iné podobné slová, je to zbytočné, pretože neprijímajú pravdu. Slová, ktoré Boh hovorí, sú určené celému ľudstvu. Nie sú pred nikým skryté a sú dávané všetkým rovnako. Každý môže čítať a počúvať Božie slová, ale nakoniec ich antikristi nikdy nezískajú, pretože sú to antikristi, diabli a satani. Satan sa nezmenil ani po toľkých rokoch po Božom boku, neplatilo by teda to isté aj pre antikristov? Aj keď ich prinútiš čítať Božie slovo každý deň, nezískajú ho, pretože sú to antikristi a majú podstatu antikrista. Nie je možné prinútiť antikristov, aby sa vzdali svojich vlastných záujmov alebo svojich vyhliadok a osudu. Je to, ako chcieť od prasaťa, aby vyliezlo na strom. Je to nemožná úloha. Antikristi chcú vidieť okamžité výhody a chcú vidieť aj večné výhody v budúcnosti. Ak jednu z týchto vecí nemôžu dosiahnuť alebo uspokojiť, okamžite sa stanú nepriateľskými a môžu kedykoľvek odísť. Antikristi čítajú medzi riadkami Božích slov, počúvajú ich tón a intonáciu, snažia sa uhádnuť význam a úmysel Jeho slov, aby zmerali rôzne výhody, na ktorých im záleží a ktoré chcú získať. Bude pre nich možné porozumieť pravde, keď pristupujú k Božiemu slovu s týmto postojom? (Nie.) Preto sú antikristi v každom prípade v odpore voči Bohu a Jeho slovu a sú ich smrteľnými nepriateľmi. Niektorí hovoria: „Ten a ten býval naozaj dobrý. Prečo sa teraz správa takto? Po tom, čo sa s ním v duchovnom spoločenstve hovorilo o Božom slove, povedal, že mu rozumie, a sľúbil, že bude tvrdo pracovať, aby konal svoje povinnosti, tak prečo sa nemôže zmeniť?“ Poviem ti pravdu. Nie je to len tak, že sa nemôže zmeniť teraz – nebude sa môcť zmeniť ani v budúcnosti. Prečo je to tak? Pretože nemá úmysel sa zmeniť. Zamysli sa nad tým: Ak vlk nemôže nájsť ovcu, ktorú by zožral, keď hladuje, niekedy zje pár súst trávy a vypije trochu vody, aby utíšil hlad. Ale znamená to, že sa jeho prirodzenosť zmenila? (Nie.) Takže keď antikristi nerobia nič zlé a dočasne prejavujú dobré správanie, neznamená to, že sa zmenili alebo prijali pravdu. Len čo sú vážne orezávaní spôsobom, ktorý sa dotýka ich moci a postavenia, a vidia, že nemajú žiadnu nádej – že budú určite vyradení – okamžite sa stanú negatívnymi, zanechajú prácu a ich pôvodná, pravá tvár vyjde najavo. Kto môže zmeniť takýchto ľudí? Boh ich neplánuje spasiť, len používa fakty, aby ich odhalil a vyradil. Takže všetci musia týchto satanových služobníkov rozlíšiť a odmietnuť.

Rozlišovanie antikristov je ako rozlišovanie zlých ľudí a satana, a rozbor antikristov je ako rozbor neviditeľného satana a diablov. Antikristov, ktorých dnes rozoberáme, môže človek vidieť. Môžeš vidieť, čo robia, a počuť, čo hovoria; môžeš vidieť všetky ich prejavy a zistiť ich úmysly. Satana ani diablov z duchovnej sféry nemôžeš vidieť ani sa ich dotknúť, takže pre teba budú vždy len pojmom a označením. Ale antikristi, ktorých dnes rozoberáme, sú iní. Sú to živí diabli a satani. Sú to hmatateľní diabli a satani z mäsa a kostí. Títo diabli a satani odporujú Bohu a odmietajú Boha v duchovnej sfére a majú odpor ku každému slovu, ktoré Boh vyriekol. Keď prídu do cirkvi, stále robia tieto veci. Stále odporujú Božím slovám, majú k nim odpor a odmietajú ich tak ako predtým. Často Božími slovami dokonca pohŕdajú. Pokiaľ to vychádza z Božích úst, aj tá najmenšia vec vyvolá v ich srdciach mnoho otáznikov. Budú to skúmať, analyzovať a spracovávať svojou mysľou. Preto pre antikristov nie sú Božie slová predmetom ich viery. Nikdy nebudú veriť v Božie slová. Bez ohľadu na to, aké praktické, pravdivé alebo verné sú Božie slová, nebudú v nich veriť. Takže, súdiac podľa týchto bodov, nie sú antikristi nepriateľmi Boha? Nie je ich vrodená prirodzenosť v nepriateľstve s pravdou? Tieto typy ľudí sa narodili ako nepriatelia Boha, narodili sa s odporom k pravde. Nikdy nebudú zaobchádzať s Božími slovami ako s pravdou ani sa ich tak držať. Pre ich podstatu, ich rôzne prejavy voči Bohu a ich rôzne postoje k Božím slovám sú nakoniec tieto typy ľudí odsúdené Božími slovami a zavrhnuté Bohom. Budú teda schopní získať ten najväčší prospech, o ktorý sa usilujú – svoje vyhliadky a osud? Nikdy. Komu teda Boh hovorí o sľuboch a požehnaniach, ktoré dá ľudstvu, a o konečnom osude, ktorý pre ľudstvo pripravil? Majú na týchto veciach podiel aj antikristi? (Nie.) Nádherný konečný osud, o ktorom hovorí Boh a ktorý sľúbil ľudstvu, je daný tým, ktorí sú predmetom Božej spásy, ľuďom, ktorí veria v Božie slová a prijímajú Božie slová ako pravdu. Nie je daný antikristom, ktorí sú voči Bohu nepriateľskí a ktorí považujú Božie slovo za klamstvá podvodníka.

11. apríla 2020

Poznámky:

a. Pôvodný text neobsahuje frázu „veria, že“.