Deviaty bod: Svoju povinnosť konajú, len aby sa odlíšili a uspokojili svoje vlastné záujmy a ambície; nikdy neberú ohľad na záujmy Božieho domu a dokonca tieto záujmy zrádzajú a zamieňajú za osobnú slávu (Siedma časť)

II. Záujmy antikristov

D. Ich vyhliadky a osud

Minule sme hovorili v duchovnom spoločenstve o štvrtom bode záujmov antikristov: ich vyhliadkach a osude, ktorý je rozdelený na päť ďalších bodov. Najprv si, prosím, zopakujte týchto päť bodov. (1. Ako antikristi zaobchádzajú s Božími slovami; 2. Ako antikristi zaobchádzajú so svojou povinnosťou; 3. Ako antikristi zaobchádzajú s tým, keď sú orezávaní; 4. Ako antikristi zaobchádzajú s titulom „vykonávateľ služby“; 5. Ako antikristi pristupujú k svojmu postaveniu v cirkvi.) Naposledy sme hovorili v duchovnom spoločenstve o prvom z týchto bodov: „Ako antikristi zaobchádzajú s Božími slovami“. Najprv sme použili slovo „študovať“, aby sme odhalili jeden z hlavných postojov antikristov pri ich zaobchádzaní s Božími slovami. „Študovanie“ je hlavný a základný postoj ľudí, ako sú antikristi, pri ich zaobchádzaní s Božími slovami. S Božími slovami vôbec nezaobchádzajú s postojom prijatia alebo podriadenosti, ale namiesto toho ich podrobne skúmajú. Absolútne neprijímajú ani nepovažujú Božie slová za pravdu alebo za cestu, ktorej sa ľudia majú pevne držať, a nezaobchádzajú s Božími slovami s postojom hľadania pravdy alebo prijímania pravdy. Namiesto toho sú ich cieľom vo všetkom ich vlastné túžby a ambície, ich vlastné vyhliadky a osud a v Božích slovách hľadajú konečné osudy a vyhliadky a osud, ktoré chcú. Jedným z hlavných postojov pri ich zaobchádzaní s Božími slovami je, že v každej záležitosti spájajú Božie slová so svojimi vyhliadkami a osudom. Súdiac podľa ich postoja pri zaobchádzaní s Jeho slovami, prirodzenosť-podstata ľudí tohto druhu je taká, že skutočne neveria Božím slovám, neprijímajú ich ani sa im nepodriaďujú, ale namiesto toho ich podrobne skúmajú a analyzujú, hľadajúc v nich požehnania a výhody, aby získali veľký prospech. Súdiac podľa ich postoja k tomu, ako zaobchádzajú s Božími slovami, do akej miery veria v Boha? Majú v Neho skutočnú vieru? Súdiac podľa ich podstaty, nemajú v Boha skutočnú vieru. Prečo teda stále dokážu držať Božie slová a čítať ich? Súdiac podľa ich prirodzenosti-podstaty, úmyslov a túžob, nechcú získať z Božích slov pravdu a cestu k zmene svojej povahy, a tým dosiahnuť spásu. Namiesto toho chcú v Božích slovách hľadať všetky veci, ktoré chcú. Čo hľadajú? Hľadajú tajomstvá, hľadajú tajnosti známe len Nebu a hľadajú nejaké vznešené učenia a hlboké poznanie. Preto, súdiac podľa postoja tohto druhu ľudí pri ich zaobchádzaní s Božími slovami a podľa ich prirodzenosti-podstaty, sú to všetko skrz-naskrz pochybovači. To, čo chcú, nie je nič iné ako dobrý konečný osud, dobré vyhliadky a dobrý osud. Neprijímajú Božie slová s úprimnosťou, ale namiesto toho sa snažia nájsť v Jeho slovách rôzne príležitosti a cesty, prostredníctvom ktorých by získali veci, ktoré chcú, a uspokojili svoje túžby a ambície získať požehnania. Preto tento druh ľudí nikdy nebude považovať Božie slová za pravdu alebo za cestu, ktorou sa musí riadiť. Ak antikristi zaobchádzajú s Božími slovami s takýmto postojom, aký je potom ich postoj k jednej z najzákladnejších požiadaviek na ľudstvo v Božích slovách – k vykonávaniu svojej povinnosti ako stvorené bytosti? Dnes budeme hovoriť v duchovnom spoločenstve o druhom bode – ako antikristi zaobchádzajú so svojou povinnosťou – a odhalíme, aké prejavy a postoje majú antikristi pri konaní svojej povinnosti.

2. Ako antikristi zaobchádzajú so svojou povinnosťou

Antikristi nepristupujú k Božím slovám s postojom prijatia a podriadenia, takže k požiadavke Božích slov, aby ľudia vykonávali svoju povinnosť ako stvorené bytosti, samozrejme, nemôžu pristupovať s postojom prijatia pravdy. Preto na jednej strane odolávajú povinnosti, ktorú Boh zveril človeku, a nechcú konať svoju povinnosť, a na druhej strane sa boja, že stratia príležitosť získať požehnania. To vedie k určitému druhu obchodu. O aký obchod ide? Z Božích slov zisťujú, že ak ľudia nekonajú svoje povinnosti, môžu byť vyradení, že ak nekonajú svoje povinnosti ako stvorené bytosti, nebudú mať príležitosť získať pravdu, a že ak nekonajú svoje povinnosti ako stvorené bytosti, v budúcnosti môžu stratiť svoje požehnania v nebeskom kráľovstve. Čo to značí? Značí to, že ak niekto nekoná svoju povinnosť, nevyhnutne stratí šancu získať požehnania. Keď antikristi získajú takéto informácie z Božích slov a z mnohých duchovných spoločenstiev a kázní, hlboko v ich srdciach sa rozvinie túžba a záujem konať svoju povinnosť ako stvorené bytosti. Preukazuje rozvinutie takejto túžby a záujmu, že sa dokážu úprimne vydať Bohu a úprimne konať svoju povinnosť? Súdiac podľa prirodzenosti-podstaty antikristov je tento bod veľmi ťažké dosiahnuť. Čo ich teda núti konať svoju povinnosť? V srdci každého človeka by o tom mal byť nejaký záznam, ktorý by mal obsahovať nejaké konkrétne príbehy. Ako teda vyzerá tento záznam v srdci antikristov? Robia veľmi jemné, presné, precízne a usilovné kalkulácie, takže to nie je zmätený záznam. Keď sa rozhodnú konať svoju povinnosť, najprv kalkulujú: „Ak teraz budem konať svoju povinnosť, budem sa musieť vzdať radosti rodinného života, a budem sa musieť vzdať kariéry a svojich svetských vyhliadok. Ak opustím tieto veci, aby som konal svoju povinnosť, čo môžem získať? Božie slová hovoria, že v tomto poslednom veku tí, ktorí sa môžu stretnúť s bohom, ktorí môžu vykonávať svoju povinnosť v božom dome a ktorí môžu nakoniec zostať, sú tí, ktorí môžu získať veľké požehnania. Keďže to hovoria božie slová, predpokladám, že boh to môže urobiť a uskutočniť podľa týchto slov. Boh tiež dáva veľa sľubov týmto ľuďom, ktorí môžu konať svoju povinnosť a môžu sa mu vydať!“ Prostredníctvom študovania Božích slov si vykladajú mnohé sľuby, ktoré Boh dal v záverečnom veku ľuďom konajúcim svoje povinnosti, a to popri ich osobných fantáziách a všetkých predstavách vytvorených ich vlastnou analýzou a podrobným skúmaním týchto slov vytvára hlboký záujem o konanie ich povinnosti a impulz k jej konaniu. Potom sa idú modliť pred Boha, kde skladajú slávnostné sľuby a prísahy a konštatujú odhodlanie zanechať a vydať všetko pre Boha, zasvätiť Mu tento život a vzdať sa všetkého telesného šťastia a vyhliadok. Hoci sa modlia týmto spôsobom a všetky ich slová sa zdajú byť správne, to, čo si myslia hlboko vo svojom vnútri, poznajú iba oni sami a Boh. Ich modlitby a odhodlanie pôsobia čisto a zdá sa, akoby to robili len preto, aby splnili Božie poverenie, konali svoju povinnosť a uspokojili Božie úmysly, ale hlboko vo svojom srdci kalkulujú, ako môžu prostredníctvom konania svojej povinnosti získať požehnania a veci, ktoré chcú, a čo môžu urobiť, aby Boh videl všetko, čo zaplatili, aby na Neho hlboko zapôsobilo to, čo zaplatili a čo urobili, aby si pamätal, čo urobili, a aby im nakoniec udelil vyhliadky a požehnania, ktoré chcú. Než sa antikristi rozhodnú konať svoju povinnosť, hlboko v srdci prekypujú očakávaniami – pokiaľ ide o ich vyhliadky, získanie požehnaní, dobrý konečný osud, ba dokonca aj korunu. Maximálne si veria, že tieto veci dosiahnu. S takýmito úmyslami a túžbami prichádzajú do Božieho domu konať svoju povinnosť. Zahŕňa teda ich plnenie povinností úprimnosť, pravú vieru a vernosť, ktoré Boh vyžaduje? V tomto bode ešte ich pravú vernosť, vieru či úprimnosť nevidno, lebo keď sa ľudia ujímajú svojej povinnosti, každý chce za to niečo získať. Každý sa rozhoduje o konaní svojej povinnosti na základe záujmov a tiež na základe svojich prehnaných ambícií a túžob. Aký úmysel majú antikristi, keď konajú svoju povinnosť? Chcú uzavrieť dohodu, uskutočniť výmenu. Dalo by sa povedať, že toto sú podmienky, ktoré si stanovili pre konanie povinnosti: „Ak konám svoju povinnosť, musím získať požehnania a mať dobrý konečný osud. Musím získať všetky požehnania a výhody, o ktorých Boh povedal, že sú pripravené pre ľudstvo. Ak ich nemôžem získať, potom nebudem konať túto povinnosť.“ To sú úmysly, ambície a túžby, s akými prichádzajú do Božieho domu konať svoju povinnosť. Zdá sa, že sú aspoň trochu úprimní, a v prípade nových veriacich, ktorí práve len začínajú konať svoju povinnosť, to, samozrejme, možno nazvať aj nadšením. Nejde však o pravú vieru ani vernosť, len o určitý stupeň nadšenia. Nedá sa to nazvať úprimnosťou. Súdiac podľa tohto postoja, ktorý majú antikristi ku konaniu svojej povinnosti, možno povedať, že za to chcú niečo získať a prekypujú túžbami po výhodách, ako sú získanie požehnaní, vstup do nebeského kráľovstva, získanie koruny a prijímanie odmien. Zvonka sa teda zdá, že mnohí antikristi pred vypudením konajú svoju povinnosť, a dokonca toho zanechali viac a trpeli viac ako priemerný človek. To, čo vynakladajú, a cena, ktorú platia, sú rovnaké ako v prípade Pavla a ani nepobehujú menej ako Pavol. To je niečo, čo vidí každý. Čo sa týka ich správania a odhodlania trpieť a platiť cenu, nemali by dostať nič. Boh však neposudzuje človeka na základe jeho vonkajšieho správania, ale na základe jeho podstaty, povahy, toho, čo zjavuje, a prirodzenosti a podstaty každej jednej veci, ktorú robí. Keď ľudia súdia druhých a zaobchádzajú s nimi, to, kto títo ľudia sú, určujú len podľa toho, ako sa správajú navonok, koľko trpia a akú cenu platia, a to je veľká chyba.

Postoj antikristov k zaobchádzaniu so svojou povinnosťou bol takýto od začiatku. Prichádzajú do Božieho domu konať svoju povinnosť s ambíciami, túžbami a obchodmi. To je to, čo si hlboko v srdci vypočítavajú a plánujú predtým, ako konajú svoju povinnosť. Aký je ich plán? Čo je jadrom a stredobodom ich výpočtov? Ich cieľom je získať požehnania, mať dobrý konečný osud a niektorí ľudia majú dokonca za cieľ vyhnúť sa pohrome. To je ich úmysel. Znova a znova podrobne skúmajú Božie slová, ale ani za svet nedokážu vidieť, že Božie slová sú všetky pravdou, že v Božích slovách spočíva cesta praktizovania a že Božie slová môžu ľuďom umožniť byť očistení, dosiahnuť zmenu povahy a dosiahnuť spásu. Tieto veci nedokážu vidieť, nech sa pozerajú akokoľvek usilovne. Bez ohľadu na to, ako čítajú Božie slová, to, na čom im najviac záleží a čomu prikladajú najväčší význam, nie je nič iné ako požehnania a sľuby, ktoré Boh dáva tým, ktorí pre Neho všetko zanechajú, vydajú sa, znášajú ťažkosti a platia cenu. Keď v Božích slovách nájdu to, čo považujú za najhlavnejší a najdôležitejší obsah, je to, akoby našli záchranné lano. Majú pocit, že zrejme získajú veľké požehnania, a myslia si, že sú najpožehnanejšími a najšťastnejšími ľuďmi v tomto veku. Preto sa hlboko v srdci radujú: „V tomto živote som natrafil na dobrý čas; nikto z tých apoštolov a prorokov v priebehu vekov nestretol krista posledných dní. Ja dnes nasledujem krista posledných dní, takže si nemôžem nechať ujsť túto príležitosť získať veľké požehnania. Toto je šanca byť odmenený a získať korunu! Neverci nebudú mať toto šťastie a bez ohľadu na to, ako veľmi si užívajú tento život alebo aké vysoké postavenie majú, keď prídu veľké kataklizmy, všetci budú zničení. Preto sa musím vzdať telesných pôžitkov sveta, pretože bez ohľadu na to, ako veľmi si tieto veci užívam, sú dočasné a pominuteľné. Budem hľadieť do budúcnosti a získam väčšie požehnania a odmeny a väčšiu korunu!“ A tak sa v srdci varujú: „Pri konaní svojej povinnosti, bez ohľadu na to, ako veľmi trpím alebo koľko sa nabehám, bez ohľadu na to, či som väznený alebo mučený, a bez ohľadu na to, s akými ťažkosťami sa stretnem, musím vytrvať, vytrvať, a potom ešte viac vytrvať! Nemôžem sa nechať odradiť, musím zniesť všetko poníženie a niesť ťažké bremeno a vytrvať až do poslednej chvíle. Verím, že to, čo boh povedal: ‚Kto nasleduje do konca, bude iste zachránený,‘ sa pre mňa určite naplní.“ Zhodujú sa niektoré z myšlienok a názorov, ktoré si myslia a ktorým veria vo svojom srdci, s pravdou? (Nie.) Žiadna z nich sa nezhoduje s pravdou a žiadna z nich nie je v súlade s Božími slovami alebo Božími úmyslami – všetko sú to výpočty a plány pre ich osobné vyhliadky a osud. Hlboko v srdci nemajú záujem o žiadnu požiadavku na ľudstvo uvedenú v Božích slovách; nevenujú im pozornosť. Hlboko v srdci cítia odpor a odolávanie voči odhaleniu ľudstva a požiadavkám na nich v Božích slovách, a dokonca si vytvárajú predstavy, takže keď vidia tieto slová, cítia voči nim odolávanie a cítia sa nepríjemne, a následne ich preskočia bez prečítania. Pokiaľ ide o nabádania, útechu, pripomienky, milosrdenstvo a súcit s ľudstvom v Božích slovách, prejavujú netrpezlivosť a nie sú ochotní ich prijať ani počúvať, veriac, že tieto slová sú falošné. V srdci cítia odpor a odolávanie voči Božím slovám súdu a napomínania a Jeho dielu skúšok medzi ľuďmi a nie sú ochotní ich prijať a vyhýbajú sa im. Namiesto toho sa veľmi zaujímajú len o slová o Božích sľuboch alebo požehnaniach pre ľudstvo a dokonca ich často čítajú, aby uspokojili netrpezlivú túžbu svojho srdca získať požehnania, dychtiac po okamžitom pozdvihnutí do nebeského kráľovstva a oslobodení od všetkého utrpenia. Keď už nemôžu vytrvať v priebehu konania svojej povinnosti a rozvinú sa u nich pochybnosti o tom, či môžu získať požehnania, a ich „viera“ zakolíše alebo keď ich vôľa nie je pevná a chcú ustúpiť, čítajú tieto slová a robia z nich svoju motiváciu na konanie svojej povinnosti. Nikdy sa nesnažia uvažovať o pravde v Božích slovách v žiadnej z ich kapitol alebo pasáží a ani v najmenšom nechcú zažiť súd Božích slov, nieto ešte spoznať samých seba a jasne vidieť realitu hlbokej skazenosti ľudstva prostredníctvom tých Božích slov, ktoré odhaľujú skazenú podstatu ľudstva. Sú tiež hluchí voči Božím úmyslom, požiadavkám a nabádaniam pre ľudstvo, nevenujú im pozornosť a zaobchádzajú s nimi s postojom neúcty a ľahostajnosti. Hlboko v srdci veria: „To, čo boh hovorí a robí, je len formalita; kto to môže prijať? Kto tomu môže rozumieť? Kto môže skutočne praktizovať podľa božích slov? Tieto božie slová sú všetky zbytočné. Najreálnejšie je, aby ľudia vymenili vykonávanie povinnosti za požehnania – nič nie je reálnejšie ako toto.“ Takže znova a znova hľadajú v Božích slovách, a keď nájdu túto cestu, považujú konanie povinnosti za jedinú cestu k získaniu požehnaní. Toto sú úmysly, ciele a najvnútornejšie výpočty antikristov pri konaní ich povinnosti. Aké prejavy a odhalenia teda ukazujú v priebehu konania svojej povinnosti, ktoré umožňujú ľuďom vidieť, že podstata takýchto ľudí je skrz-naskrz podstatou antikrista? Nie náhodou sú antikristi schopní konať svoju povinnosť – absolútne ju konajú s vlastnými úmyslami a cieľmi a túžbou získať požehnania. Bez ohľadu na to, akú povinnosť konajú, ich cieľ a postoj sú samozrejme neoddeliteľné od získania požehnaní, dobrého konečného osudu a dobrých vyhliadok a osudu, na ktoré myslia a ktorými sa zaoberajú vo dne v noci. Sú ako obchodníci, ktorí nehovoria o ničom inom len o svojej práci. Všetko, čo antikristi robia, sa spája so slávou, ziskom a postavením – všetko sa spája so získaním požehnaní, vyhliadok a osudu. Hlboko v srdci sú plní takýchto vecí; to je prirodzenosť-podstata antikristov. Práve pre takúto prirodzenosť-podstatu sú ostatní schopní jasne vidieť, že ich definitívnym koncom je, že budú vyradení.

V Božích slovách má Boh požiadavky na všetky druhy ľudí a má požiadavky a jasné výroky o všetkých druhoch povinností a práce. Tieto slová sú všetko Božie požiadavky na ľudstvo a tieto požiadavky sú tým, čím sa ľudia majú riadiť a čo majú praktizovať a dosiahnuť. Aký postoj majú antikristi k Božím slovám a Božím požiadavkám? Zaujímajú postoj podriadenosti? Zaujímajú postoj pokorného prijatia? Určite nie. Vzhľadom na ich povahu, keď antikristi prichádzajú do Božieho domu konať svoju povinnosť, dokážu ju konať dobre v súlade s Božími požiadavkami a opatreniami Božieho domu? (Nie, nedokážu.) Absolútne to nedokážu. Keď antikristi konajú svoju povinnosť, ich prvou myšlienkou nie je hľadať princípy, ktoré konanie ich povinnosti zahŕňa, a čo Boh vyžaduje alebo aké sú pravidlá Božieho domu. Namiesto toho sa najprv pýtajú, či budú za konanie tejto povinnosti požehnaní alebo odmenení. Ak nie je isté, že budú požehnaní alebo odmenení, nie sú ochotní túto povinnosť konať; a aj keď ju konať budú, budú pri tom povrchní. Antikristi neochotne konajú svoju povinnosť, aby získali požehnania. Pýtajú sa aj na to, či sa konaním tejto povinnosti budú môcť vystavovať na obdiv a budú k nim vzhliadať a ak budú konať túto povinnosť, či sa to dozvedia tí Zhora alebo Boh. Tieto všetky veci zvažujú, keď konajú nejakú povinnosť. Prvé, čo chcú zistiť, je to, aké výhody môžu konaním povinnosti dosiahnuť a či môžu byť požehnaní. To je pre nich najdôležitejšia vec. Nikdy nepremýšľajú o tom, ako byť ohľaduplní k Božím úmyslom a oplatiť Božiu lásku, ako hlásať evanjelium a svedčiť o Bohu, tak aby ľudia získali Božiu spásu a dosiahli šťastie, a už vôbec sa nesnažia hľadať, aby pochopili pravdu alebo aby vyriešili svoje skazené povahy a žili ľudskú podobu. Tieto veci nikdy nezvažujú. Premýšľajú len o tom, či môžu byť požehnaní a získať výhody, ako získať oporu, ako získať postavenie, ako dosiahnuť, aby k nim ľudia vzhliadali, a ako sa odlíšiť a stať sa najlepšími v cirkvi a v dave. Vôbec nie sú ochotní byť obyčajnými nasledovníkmi. Vždy chcú byť v cirkvi prví, mať posledné slovo, stať sa vodcami a dosiahnuť, aby ich každý počúval. Len vtedy môžu byť spokojní. Môžete vidieť, že srdcia antikristov sú plné týchto vecí. Naozaj sa úprimne vydávajú Bohu? Konajú svoju povinnosť úprimne ako stvorené bytosti? (Nie.) Čo chcú teda robiť? (Mať moc.) To je pravda. Hovoria: „Pokiaľ ide o mňa, v sekulárnom svete chcem prekonať všetkých ostatných. Musím byť prvý v každej skupine. Odmietam byť druhý a nikdy nebudem poskokom. V každej skupine ľudí, v ktorej som, chcem byť vodcom a mať posledné slovo. Ak nebudem mať posledné slovo, potom sa budem snažiť všetkými možnými prostriedkami vás všetkých presvedčiť a dosiahnuť, aby ste ku mne všetci vzhliadali a aby ste si ma vybrali za vodcu. Až budem mať postavenie, budem mať posledné slovo, všetci ma budú musieť počúvať. Budete musieť robiť veci podľa mňa a budete musieť byť pod mojou kontrolou.“ Je jedno, akú povinnosť antikristi konajú, budú sa snažiť dostať na vysokú, nadradenú pozíciu. Nikdy by sa nemohli uspokojiť s miestom obyčajného nasledovníka. A čo je ich najväčšou vášňou? Stáť pred ľuďmi, dávať im príkazy a karhať ich, nútiť ich konať tak, ako povedia. Nikdy sa nezamýšľajú nad tým, ako správne konať svoju povinnosť – a už vôbec pri jej konaní nehľadajú pravdu-princípy, aby praktizovali pravdu a uspokojili Boha. Namiesto toho si lámu hlavu nad tým, ako sa odlíšiť, aby o nich mali vodcovia vysokú mienku a povýšili ich, aby sa sami mohli stať vodcami alebo pracovníkmi a mohli viesť iných ľudí. O tom premýšľajú celý deň a v to dúfajú. Antikristi nechcú, aby ich viedli iní, aby boli len obyčajnými nasledovníkmi, a už vôbec nechcú potichu a bez fanfár konať svoju povinnosť. Nech je ich povinnosť akákoľvek, ak nemôžu byť v popredí, ak nemôžu byť nad ostatnými a viesť ich, konanie ich povinnosti sa im zdá nudné, stanú sa negatívnymi a začnú sa ulievať. Bez toho, aby ich ostatní chválili a uctievali ich, je to pre nich ešte menej zaujímavé a majú ešte menšiu chuť konať svoju povinnosť. Ak však môžu byť pri konaní svojej povinnosti v popredí a mať posledné slovo, cítia sa posilnení a strpia akékoľvek ťažkosti. Pri vykonávaní svojej povinnosti majú vždy osobné úmysly a chcú sa odlíšiť, aby naplnili svoju potrebu poraziť iných ľudí a uspokojili svoje túžby a ambície. Okrem toho, že sú pri konaní svojej povinnosti veľmi súťaživí – v každom ohľade súťažia, aby vynikli, boli na vrchole, dostali sa nad ostatných – myslia aj na to, ako si udržať svoje súčasné postavenie, povesť a prestíž. Ak existuje niekto, kto ohrozuje ich postavenie alebo prestíž, nezastavia sa pred ničím a nepoznajú zľutovanie pri tom, ako ich zvrhnú a zbavia sa ich. Dokonca používajú opovrhnutiahodné prostriedky na potláčanie tých, ktorí sú schopní usilovať sa o pravdu, ktorí konajú svoju povinnosť s vernosťou a zmyslom pre zodpovednosť. Sú tiež plní závisti a nenávisti voči bratom a sestrám, ktorí vynikajú vo vykonávaní svojej povinnosti. Obzvlášť nenávidia tých, ktorých ostatní bratia a sestry podporujú a schvaľujú; veria, že takíto ľudia sú vážnou hrozbou pre to, o čo sa usilujú, pre ich povesť a postavenie, a v srdci prisahajú: „Buď ty, alebo ja; ja, alebo ty; nie je tu miesto pre nás oboch a ak ťa nezvrhnem a nezbavím sa ťa, nedokážem so sebou žiť!“ Voči bratom a sestrám, ktorí vyjadrujú iný názor, ktorí ich odhaľujú alebo ktorí ohrozujú ich postavenie, sú neúprosní: Vymýšľajú čokoľvek, aby na nich niečo našli, aby nad nimi mohli vyniesť súd a odsúdiť ich, aby ich zdiskreditovali a zvrhli, a nedajú si pokoja, kým to neurobia. Pri zaobchádzaní s akýmkoľvek človekom majú len jeden postoj: Ak ten človek ohrozuje ich postavenie, zvrhnú ho a zbavia sa ho. Všetci ich zaprisahaní stúpenci sú ľudia, ktorí im lichotia, a bez ohľadu na to, aké zlé veci títo ľudia robia a akú veľkú škodu spôsobujú práci cirkvi a záujmom Božieho domu, budú ich kryť a chrániť. V priebehu konania svojej povinnosti antikristi vždy spravujú svoju vlastnú slávu, zisk a postavenie, riadia svoje vlastné nezávislé kráľovstvo. Podstatou konania ich povinnosti je bojovať za svoje nezávislé kráľovstvo a bojovať za svoje vlastné vyhliadky a osud.

Niektorí antikristi vedú v malom tíme asi tucet ľudí a niektorí vedú cirkev ľudí alebo ešte viac. Bez ohľadu na to, koľko ľudí vedú, pri konaní svojich povinností týchto ľudí už ovládajú a majú medzi nimi moc ako králi. Nezaujíma ich, ako Boh takéto veci odsudzuje a ako sa Mu hnusia, a starajú sa len o to, aby pevne držali moc vo svojich rukách a striktne ovládali tých ľudí pod sebou, ktorých ovládať dokážu. Preto, súdiac podľa úmyslov a motivácií antikristov pri konaní ich povinností, ich podstata je surová a podlá. Akú povahu teda odhaľujú na základe svojho správania pri konaní svojich povinností? Ich povaha je tiež surová. Čím sa vyznačuje táto surová povaha? Hoci pri konaní svojich povinností môžu znášať ťažkosti a platiť cenu, žiadna z povinností, ktoré konajú, nie je konaná podľa Božích slov. V priebehu konania svojich povinností vôbec neuskutočňujú pracovné opatrenia, nieto ešte aby hľadali princípy stanovené Božím domom pre každú úlohu. Uspokojujú len svoje osobné preferencie a túžbu po moci, a tiež svoje osobné želanie vždy niečo robiť. To všetko sú podmienky, o ktorých antikristi veria, že za ne môžu dostať korunu. Namýšľajú si: „Ak budem robiť veci takto, platiť cenu, všetko zanechám a vydám sa, Boh mi nakoniec určite dá korunu a odmení ma!“ Nikdy nedbajú na požiadavky a princípy, ktoré sú zdôrazňované a opakovane predkladané ľudstvu v Božích slovách, ani ich neberú vážne; považujú ich len za súbor výrokov. Ich mentalita je takáto: „Nech sú tvoje požiadavky akékoľvek, nemôžem poľaviť vo svojej moci ani vo svojom úsilí, a nemôžem sa vzdať svojich želaní ani ambícií. Ak tieto veci nemám, akú mám potom chuť alebo motiváciu konať svoje povinnosti?“ Toto sú niektoré z prejavov antikristov pri konaní ich povinností. Čokoľvek hovoria Božie slová a akékoľvek požadované štandardy a princípy majú Zhora pre rôzne úlohy, antikristi nepočúvajú a nedbajú na to. Nech sú slová Zhora akokoľvek konkrétne, nech sú požiadavky na tento aspekt práce akokoľvek prísne, predstierajú, že nepočujú alebo nerozumejú, a dole stále konajú svojvoľne a bezohľadne a vyčíňajú, pričom robia veci podľa vlastných úmyslov. Veria, že ak budú robiť veci podľa Božích požiadaviek a podľa metód požadovaných Zhora, stratia svoje postavenie a moc, ktorú držia, bude prenesená a rozložená. Veria, že robenie vecí podľa pravdy a podľa požiadaviek v Božích slovách je nebadateľným útokom na ich moc a jej odňatím – je to útok na ich osobnú povesť. Myslia si: „Nie som taký hlúpy. Ak prijmem vaše názory, nebudem vyzerať neschopne a bez vodcovského talentu? Ak prijmem vaše názory, ak priznám, že sa mýlim, budú ma potom moji bratia a sestry stále počúvať? Budem mať stále prestíž? Ak budem robiť veci podľa požiadaviek Zhora, nestratím šancu predviesť sa? Budú ma potom moji bratia a sestry stále uctievať? Budú stále počúvať, čo hovorím? Ak nikto z nich nebude počúvať, čo hovorím, aký má potom zmysel konať túto povinnosť? Ako môžem stále robiť túto prácu? Ak nebudem mať v skupine autoritu a moja prestíž sa zníži a ak budú všetci počúvať božie slová a praktizovať podľa pravdy-princípov, nebude potom moje vodcovstvo prázdne? Nestanem sa bábkou? Aké potom budem mať nadšenie pre robenie týchto vecí? Ak bude moje vodcovstvo prázdne a čokoľvek, čo urobím, bude nezmyselné, budem mať ešte nejaké vyhliadky do budúcnosti?“ To, čo antikristi chcú, je byť v akejkoľvek skupine vyvýšení nad všetkých ostatných a získať výmenou za to budúcu korunu a budúce odmeny. Veria, že pokiaľ sa stanú vynikajúcou osobnosťou a vodcom iných medzi Božím vyvoleným národom, budú mať nárok na získanie budúcej koruny a na získanie veľkých požehnaní v budúcnosti. Preto antikristi nikdy nepopustia moc, ktorú držia, a za žiadnych okolností nepoľavia vo svojej ostražitosti. Boja sa, že ak čo i len trochu poľavia v ostražitosti, moc v ich rukách im bude odňatá alebo oslabená. Pri konaní svojich povinností nerobia to najlepšie, čoho sú schopní na svojom mieste, nekonajú svoje povinnosti dobre a nepodávajú svedectvo o Bohu podľa princípov Božích slov a Jeho požiadaviek. Namiesto toho využívajú takéto príležitosti, aby pevne uchopili korunu, o ktorej veria, že ju čoskoro dostanú. Aj keď niektorí antikristi dokážu dodržiavať požiadavky Božieho domu ako súbor predpisov, stále tým nemožno preukázať, že sú to ľudia, ktorí prijímajú pravdu a podriaďujú sa Božím slovám. Aký je za tým dôvod? Niektorí antikristi v priebehu konania svojich povinností chcú vždy uchopiť moc a uspokojiť svoju túžbu po nej a vždy chcú mať postavenie a poúčať ľudí a rozkazovať im z pozície postavenia. Ale niektorí antikristi sú iní a majú takúto obavu: „Vtáka, ktorý vystrkuje krk, zastrelia. To znamená, že ktokoľvek vystrkuje krk a robí chyby, bude trpieť. Ja nebudem taký hlupák. Bez ohľadu na to, aký som schopný, vynaložím len tridsať percent a zvyšných sedemdesiat si nechám pre seba ako rezervu – musím si nechať niečo v zálohe. Čokoľvek boží dom hovorí alebo odo mňa požaduje, navonok budem súhlasiť a nebudem niekým, kto narúša a vyrušuje. Ktokoľvek vedie, budem ho nasledovať a schválim čokoľvek, čo povie. Budem v poriadku, pokiaľ sa budem držať predpisov daných Zhora a neporuším ich. Pokiaľ ide o preukázanie mojej vernosti bohu a úprimné vydanie sa mu, nie je to potrebné. Vynaložím trochu úsilia pri konaní svojej povinnosti; urobiť len toľko, koľko stačí, je prijateľné, a nebudem hlupák. Čokoľvek robím, musím si nechať niečo v zálohe, aby som sa vyhol tomu, že nič nedostanem a nakoniec skončím s prázdnymi rukami.“ Tento druh antikrista verí, že je od ostatných hlúpe, že na seba berú zodpovednosť pri konaní svojich povinností a vždy vystrkujú krk, aby riešili problémy, a že on sám nesmie byť taký hlupák. V srdci vie, že ak sa niekto usiluje o postavenie a riadi svoju vlastnú moc, skôr či neskôr bude odhalený, ale na praktizovanie pravdy musí zaplatiť cenu, vynaložiť úsilie, ponúknuť svoju úprimnosť a byť verný. Musel by znášať veľa ťažkostí a nie je ochotný to robiť. Prijíma prístup kompromisu, ani nevystrkuje krk, ani neustupuje, a nasleduje strednú cestu. Verí: „Urobím čokoľvek, o čo ma požiadajú. Urobím to len naoko a budem s tým hotový, a ak ma požiadajú, aby som to urobil lepšie, jednoducho to neurobím. Aby som to urobil lepšie, musel by som zaplatiť vyššiu cenu a skontrolovať viac materiálov – bolo by to také únavné! Keby mi boh dal za to, že to tak urobím, extra odmeny, tak by to bolo fér, ale zdá sa, že božie slová nehovoria nič o extra odmenách. Keďže je to tak, potom nemusím trpieť a unavovať sa; je lepšie dať si pohov.“ Môže takýto človek dobre konať svoju povinnosť? Môže získať pravdu? Môžu tí, ktorí sa neusilujú o pravdu, ale sú namiesto toho povrchní alebo negatívni a zaháľajú v práci, získať Božie schválenie? Rozhodne nie.

Aký je najzjavnejší prejav antikrista? Po prvé, neprijíma pravdu, a to môže vidieť každý. Nielenže neprijíma návrhy iných ľudí, ale čo je najdôležitejšie, neprijíma ani orezávanie. Je nepochybné, že antikristi neprijímajú pravdu; keby dokázali prijať pravdu, neboli by antikristmi. Prečo teda antikristi stále konajú svoje povinnosti? Aký je presne ich úmysel pri konaní svojich povinností? Je to „získať stonásobne viac v tomto živote a večný život vo svete, ktorý príde“. Vo svojich povinnostiach sa úplne riadia týmto výrokom. Nie je to obchod? Rozhodne je to obchod. Súdiac podľa podstaty tohto obchodu, nie je to podlá povaha? (Áno.) V čom sú teda podlí? Môže Mi to niekto povedať? (Hoci antikristi počujú toľko právd vyjadrených Bohom, nikdy sa o ne neusilujú. Pevne sa držia svojho postavenia a nepustia ho, konajú svoju povinnosť len pre svoj osobný prospech a preto, aby mali moc nad ostatnými.) Táto odpoveď je tak trochu správna, tak trochu si to pochopil, ale nie je dostatočne konkrétna. Ak veľmi dobre vedia, že je nesprávne robiť obchody s Bohom, ale napriek tomu vytrvajú až do konca a odmietajú sa kajať, potom je tento problém vážny. V súčasnosti väčšina ľudí koná svoje povinnosti s úmyslom získať požehnania. Všetci chcú využiť vykonávanie svojich povinností na to, aby boli odmenení a získali korunu, a nerozumejú významu vykonávania svojej povinnosti. O tomto probléme treba jasne hovoriť v duchovnom spoločenstve. Hovorme teda najprv o tom, ako vlastne vznikla povinnosť ľudí. Boh sa usiluje ľudstvo riadiť a spasiť, a tak má, samozrejme, na ľudí požiadavky. Tieto požiadavky sú ich povinnosťou. Je jasné, že ľudská povinnosť pramení z Božieho diela a Jeho požiadaviek na ľudstvo. Bez ohľadu na to, akú povinnosť človek vykonáva, je to tá najsprávnejšia vec a tá najkrajšia a najspravodlivejšia vec v rámci ľudstva. Ľudia by ako stvorené bytosti mali vykonávať svoje povinnosti, a len tak môžu získať odobrenie od Stvoriteľa. Stvorené bytosti žijú pod Stvoriteľovou nadvládou a prijímajú všetko, čo im Boh poskytuje a všetko, čo pochádza od Boha, preto by si mali plniť svoje povinnosti a záväzky. Je to úplne prirodzené a oprávnené a bolo to ustanovené Bohom. Na tom možno vidieť, že vykonávať povinnosti stvorenej bytosti je pre ľudí spravodlivejšie, krajšie a vznešenejšie než čokoľvek iné, čo robia počas svojho života na tomto ľudskom svete; medzi ľuďmi neexistuje nič zmysluplnejšie a cennejšie a nič nevnáša väčší zmysel a hodnotu do života stvoreného človeka, než vykonávať povinnosti stvorenej bytosti. Len tí ľudia na zemi, ktorí pravdivo a úprimne vykonávajú povinnosti stvorenej bytosti, sú tí, ktorí sa podriaďujú Stvoriteľovi. Táto skupina sa neriadi svetskými trendmi; podriaďujú sa Božiemu vedeniu a usmerňovaniu, počúvajú len slová Stvoriteľa, prijímajú pravdy vyjadrené Stvoriteľom a žijú podľa Stvoriteľových slov. Toto najpravdivejšie, najhlasnejšie svedectvo je tým najlepším svedectvom viery v Boha. To, že stvorená bytosť dokáže vykonávať povinnosť stvorenej bytosti, dokáže uspokojiť Stvoriteľa, je tá najkrajšia vec medzi ľuďmi a je to niečo, čo by sa medzi nimi malo šíriť ako príbeh, ktorý si zaslúži pochvalu. Stvorené bytosti by mali bezpodmienečne prijať všetko, čo im Stvoriteľ zverí; pre ľudstvo je to záležitosťou šťastia i výsady a pre všetkých, ktorí sú schopní vykonávať povinnosť stvorenej bytosti, neexistuje nič krajšie a viac hodné zapamätania – je to niečo pozitívne. A to, ako Stvoriteľ zaobchádza s tými, ktorí dokážu vykonávať povinnosť stvorenej bytosti, a čo im sľubuje, je záležitosťou Stvoriteľa; nie je to vecou stvoreného ľudstva. Povedané trochu jednoduchšie a priamejšie, závisí to od Boha a ľudia nemajú žiadne právo do toho zasahovať. Dostaneš to, čo ti Boh dá, a ak ti nedá nič, potom na to nemôžeš nič povedať. Keď stvorená bytosť prijme Božie poverenie, spolupracuje so Stvoriteľom pri plnení svojej povinnosti a robí, čo môže, nie je to transakcia ani obchod; ľudia by sa nemali snažiť obchodovať s výrazmi postojov alebo činmi a správaním, aby od Boha získali nejaké prísľuby alebo požehnania. Keď vám Stvoriteľ zverí toto dielo, je správne a vhodné, aby ste ako stvorené bytosti prijali túto povinnosť a poverenie. Je na tom niečo, čo pripomína obchod? (Nie.) Čo sa týka Stvoriteľa, je ochotný zveriť každému z vás povinnosti, ktoré by ľudia mali vykonávať. Čo sa týka stvoreného ľudstva, ľudia by mali túto povinnosť radi prijať a považovať ju za svoj životný záväzok, za hodnotu, ktorú by mali v tomto živote žiť. Nie je to žiaden obchod, nie je to rovnocenná výmena a už vôbec sa to netýka žiadnej odmeny alebo iných výrokov, ako si ľudia predstavujú. V žiadnom prípade to nie je obchod, nejde o výmenu ceny, ktorú ľudia platia, alebo tvrdej práce, ktorú vynakladajú pri vykonávaní svojej povinnosti, za niečo iné. Boh to takto nikdy nepovedal a ľudia by to tak nemali chápať. Stvoriteľ dáva ľudstvu poverenie a stvorená bytosť, ktorá dostala od Stvoriteľa poverenie dané Bohom, sa zaväzuje plniť svoju povinnosť. Na tejto záležitosti, na tomto procese, nie je nič, čo by pripomínalo obchod, je to vcelku jednoduchá a správna vec. Je to celkom ako s rodičmi – keď sa im narodí dieťa, vychovávajú ho bez podmienok a sťažností. Možno dieťa vyrastie a bude im oddané, avšak jeho rodičia na neho tieto požiadavky nekládli, odkedy sa narodilo. Neexistuje ani jeden rodič, ktorý by po narodení dieťaťa povedal: „Vychovávam ho len preto, aby mi v budúcnosti slúžilo a ctilo ma. Ak ma nebude ctiť, hneď teraz ho zahrdúsim.“ Neexistuje žiaden takýto rodič. Súdiac podľa toho, ako rodičia vychovávajú svoje deti, je to teda povinnosť a zodpovednosť, však? (Áno.) Rodičia budú naďalej vychovávať svoje dieťa bez ohľadu na to, či im bude oddané, alebo nie, a nehľadiac na útrapy ho budú vychovávať, až kým nedospeje, a dúfať preň len v to najlepšie. Na zodpovednosti a povinnosti, ktorú majú rodičia voči svojmu dieťaťu, nie je nič, čo by pripomínalo podmienku alebo transakciu. Tí, ktorí majú príslušné skúsenosti, tomu rozumejú. Väčšina rodičov nemá žiadne požadované normy na to, či je im ich dieťa oddané. Ak je ich dieťa oddané, budú mať o niečo väčšiu radosť, ako keby nebolo, a budú o niečo šťastnejší v starobe. Ak ich dieťa nie je oddané, jednoducho to prijmú. Takto bude zmýšľať väčšina rodičov, ktorí zmýšľajú pomerne otvorene. V konečnom dôsledku, či už ide o rodičov, ktorí vychovávajú svoje deti, alebo o deti, ktoré podporujú svojich rodičov, ide o zodpovednosť, o povinnosť, ktorá je súčasťou očakávanej úlohy človeka. V porovnaní s plnením povinností stvorenej bytosti sú to, samozrejme, všetko malichernosti, ale v rámci záležitostí ľudského sveta sa radia medzi tie krajšie a spravodlivejšie. Netreba dodávať, že pre plnenie povinností stvorenej bytosti to platí ešte viac. Keď človek ako stvorená bytosť predstúpi pred Stvoriteľa, mal by vykonávať svoju povinnosť. Takéto konanie je správne a človek by si mal danú zodpovednosť splniť. Na základe toho, že stvorené bytosti vykonávajú svoje povinnosti, Stvoriteľ vykonal medzi ľuďmi ešte väčšie dielo a uskutočnil na nich ďalší krok diela. O aké dielo ide? Zaopatruje ľudstvo pravdou a umožňuje mu, aby od Boha získalo pravdu pri vykonávaní svojich povinností, a tým odvrhlo svoje skazené povahy a očistilo sa, uspokojilo Božie úmysly a vydalo sa na správnu cestu života a napokon sa dokázalo báť Boha a vyhýbať sa zlu, dosiahnuť úplnú spásu a už viac nepodliehalo satanovmu súženiu. To je konečný účinok, ktorý Boh zamýšľa dosiahnuť tým, že povedie ľudstvo k vykonávaniu povinností. Takže keď vykonávaš svoju povinnosť, Boh nielenže zariadi, aby si jasne videl jednu vec a do istej miery pochopil pravdu, a nielenže ťa nechá tešiť sa z milosti a požehnaní, ktoré ako stvorená bytosť dostávaš pri vykonávaní svojej povinnosti. Skôr ti umožní, aby si bol očistený a spasený a nakoniec začal žiť vo svetle Stvoriteľovej tváre. Toto „svetlo tváre“ Stvoriteľa zahŕňa veľké množstvo rozšíreného významu a obsahu – dnes sa tým nebudeme zaoberať. Samozrejme, Boh takýmto ľuďom určite dá sľuby a požehnania a urobí o nich rôzne vyhlásenia – to je ďalšia vec. Pokiaľ ide o tu a teraz, čo dostane od Boha každý, kto pred Neho príde a vykonáva svoju povinnosť ako stvorená bytosť? Pravdu a život, tie najcennejšie a najkrajšie veci medzi ľudstvom. Ani jedna stvorená bytosť medzi ľudstvom nemôže získať takéto požehnania z ruky Stvoriteľa ľahko. Antikristi premieňajú takú krásnu a veľkú vec na transakciu, v rámci ktorej si pýtajú z Božej ruky koruny a odmeny. Takáto transakcia mení to, čo je najkrajšie a najspravodlivejšie, na čosi, čo je najškaredšie a najpodlejšie. Nerobia toto antikristi? Nie sú súdiac podľa tohto podlí? Sú naozaj veľmi podlí! Toto je prejav ich podlosti.

V posledných dňoch prichádza Boh vtelený, aby konal dielo, vyjadruje mnohé pravdy, otvára ľudstvu všetky tajomstvá Božieho plánu riadenia a poskytuje všetky pravdy, ktorým ľudia musia porozumieť a do ktorých musia vstúpiť, aby boli spasení. Tieto pravdy a tieto Božie slová sú pokladmi pre všetkých, ktorí milujú pozitívne veci. Pravdy sú potrebami skazeného ľudstva a sú pre ľudstvo aj neoceniteľnými pokladmi. Každé jedno Božie slovo, požiadavka a úmysel sú veci, ktorým by ľudia mali porozumieť a ktoré by mali pochopiť, sú to veci, ktorými sa ľudia musia riadiť, aby dosiahli spásu, a sú to pravdy, ktoré ľudské bytosti musia získať. Ale antikristi považujú tieto slová za teórie a heslá, dokonca sú voči nim hluchí, a čo je horšie, opovrhujú nimi a popierajú ich. Antikristi považujú najcennejšie veci medzi ľudstvom za lži šarlatánov. Antikristi vo svojom srdci veria, že neexistuje žiadny Spasiteľ, nieto ešte pravda alebo pozitívne veci vo svete. Myslia si, že čokoľvek krásne alebo akýkoľvek prospech sa musí získať ľudskými rukami a musia si to vziať násilím prostredníctvom ľudského boja. Antikristi si myslia, že ľudia bez ambícií a snov nikdy neuspejú, ale ich srdcia sú naplnené odporom a nenávisťou voči pravde vyjadrenej Bohom. Považujú pravdy vyjadrené Bohom za teórie a heslá, ale moc, záujmy, ambície a túžbu považujú za spravodlivé veci, ktoré treba spravovať a o ktoré sa treba usilovať. Využívajú aj službu vykonávanú svojimi darmi ako prostriedok na obchodovanie s Bohom v snahe vstúpiť do nebeského kráľovstva, získať koruny a užívať si väčšie požehnania. Nie je to podlé? Ako si vykladajú Božie úmysly? Hovoria: „Boh určuje, kto tu vládne, podľa toho, kto sa pre neho najviac vydáva a trpí a kto platí najvyššiu cenu. Určuje, kto môže vstúpiť do kráľovstva a kto dostane koruny, podľa toho, kto je schopný pobehovať, hovoriť výrečne a kto má ducha banditu a dokáže sa zmocniť vecí násilím. Ako povedal Pavol: ‚Bojoval som dobrý boj, prišiel som na koniec svojej cesty, zachoval som si vieru: odteraz je pre mňa pripravený veniec spravodlivosti.‘ (2 Tim 4, 7-8)“ Riadia sa týmito Pavlovými slovami a veria, že jeho slová sú pravdivé, ale ignorujú všetky Božie požiadavky a vyhlásenia pre ľudstvo, mysliac si: „Tieto veci sú nedôležité. Záleží len na tom, že keď dobojujem svoj boj a dokončím svoju cestu, nakoniec dostanem korunu. To je pravda. Nemyslí to boh takto? Boh povedal tisíce a tisíce slov a predniesol nespočetné množstvo kázní. Napokon to, čo chce ľuďom povedať, je, že ak chcete koruny a odmeny, je na vás, aby ste bojovali, zápasili, zmocnili sa ich a vzali si ich.“ Nie je to logika antikristov? V hĺbke svojho srdca sa antikristi na Božie dielo vždy pozerajú takto a takto si vykladajú Božie slovo a plán riadenia. Ich povaha je podlá, však? Prekrúcajú Božie úmysly, pravdu a všetky pozitívne veci. Považujú Boží plán riadenia na spásu ľudstva za čistý obchod a povinnosť, ktorú Stvoriteľ požaduje od ľudstva, považujú za čisté vyvlastnenie, agresiu, podvod a obchod. Nie je to podlá povaha antikristov? Antikristi veria, že požehnania a vstup do nebeského kráľovstva musia získať prostredníctvom obchodu a že je to spravodlivé, rozumné a najlegitímnejšie. Nie je to podlá logika? Nie je to satanská logika? Antikristi vždy prechovávajú takéto názory a postoje hlboko vo svojom srdci, čo dokazuje, že povaha antikristov je príliš podlá.

Dokázali ste z tých niekoľkých bodov obsahu, o ktorých sme práve hovorili v duchovnom spoločenstve, vidieť podlú povahu antikristov? (Áno.) Prvým bodom bolo, ako antikristi vnímajú svoju povinnosť, však? Ako teda antikristi vnímajú svoju povinnosť? (Antikristi považujú svoju povinnosť za obchod, ktorý vymieňajú za svoj vlastný konečný osud a svoje vlastné záujmy. Bez ohľadu na to, koľko Boh pracoval na ľuďoch, koľko slov im povedal a koľko právd im vyjadril, oni to všetko ignorujú a stále si konajú svoju povinnosť s úmyslom urobiť s Bohom obchod.)Antikristi považujú svoju povinnosť za transakciu. Svoju povinnosť konajú s úmyslom urobiť obchod a získať požehnania. Myslia si, že viera v Boha by mala byť pre získanie požehnaní a že získavanie požehnaní prostredníctvom konania povinnosti je primerané. Skresľujú pozitívnu vec, ktorou je vykonávanie povinnosti, a znevažujú hodnotu a význam vykonávania povinnosti stvorenej bytosti, pričom znevažujú aj jej oprávnenosť. Povinnosť, ktorú by stvorené bytosti mali prirodzene vykonávať, menia na transakciu. To je podlosť antikristov; to je prvý bod. Druhým bodom je, že antikristi neveria v existenciu pozitívnych vecí ani pravdy a neveria a neuznávajú, že Božie slová sú pravda. Nie je to podlé? (Áno, je.) Čo je na tom podlé? Božie slová sú realitou všetkých pozitívnych vecí, no antikristi to nedokážu vidieť a neuznávajú to. Považujú Božie slová za heslá, za druh teórie, a skresľujú skutočnosť, že Božie slová sú pravda. Aký je tu najväčší a hlavný problém? Boh chce použiť tieto slová na spásu ľudstva a človek musí prijať Božie slová, aby mohol byť očistený a dosiahnuť spásu – to je fakt a je to pravda. Antikristi neuznávajú ani neprijímajú tento Boží sľub ľudstvu. Hovoria: „Byť spasený? Byť očistený? Na čo je to dobré? Je to zbytočné! Ak budem očistený, môžem byť naozaj spasený a vstúpiť do nebeského kráľovstva? Nemyslím si!“ Nevenujú tejto záležitosti pozornosť a nezaujímajú sa o ňu. Čo je nevysloveným významom tohto? To, že neveria, že Božie slová sú pravda; veria, že sú to len výroky a učenia. Neveria ani neuznávajú, že Božie slová môžu očistiť alebo spasiť ľudí. Dá sa to prirovnať k tomu, keď Boh v tom čase definoval Jóba ako niekoho, kto sa bál Boha a vyhýbal sa zlu, a ako dokonalého muža. Sú tieto slová, ktoré Boh povedal, pravdou? (Áno.) Prečo by teda Boh povedal niečo také? Čo je základom? Boh pozoruje správanie ľudí, podrobne skúma ich srdcia a vidí ich podstatu, a na základe toho povedal, že Jób sa bál Boha a vyhýbal sa zlu a bol dokonalým mužom. Boh pozoroval Jóba dlhšie ako len deň alebo dva a Jóbove prejavy bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu tiež trvali dlhšie ako len deň alebo dva a určite sa netýkali len jednej alebo dvoch záležitostí. Aký postoj teda zaujal satan k tejto skutočnosti? (Skeptický a pochybovačný postoj.) Satan nebol len skeptický, on to poprel. Jeho slová, jednoducho povedané, boli: „Dal si Jóbovi tak veľa, vrátane kráv, oviec a nespočetného majetku. Má dôvody ťa uctievať. Hovoríš, že Jób je dokonalý muž, ale tvoje slová neobstoja. Tvoje slová nie sú pravda, nie sú skutočné, sú nepresné a ja tvoje slová popieram.“ Nemyslel to satan takto? (Áno, myslel.) Boh povedal: „Jób sa bojí Boha a vyhýba sa zlu, je to dokonalý muž.“ Čo povedal satan? (Uctieval by boha bezdôvodne?) Satan povedal: „Omyl, on nie je dokonalý muž! Získal od teba výhody a požehnania, preto sa ťa bojí. Ak mu tieto výhody a požehnania vezmeš, nebude sa ťa báť – nie je to dokonalý muž.“ Takže ku každej vete, ktorú Boh vysloví, dá satan otáznik a preškrtne to. Satan popiera Božie slová a popiera Božie definície alebo vyhlásenia o čomkoľvek. Môžeme povedať, že satan popiera pravdu? (Áno.) To je fakt. Aký je teda postoj antikristov k Božím slovám, ktoré odhaľujú, súdia a napomínajú ľudstvo a predkladajú ľudstvu rôzne konkrétne požiadavky? Uznávajú ich a hovoria „Amen“? Dokážu sa nimi riadiť? (Nie, nedokážu.) Dalo by sa povedať, že okamžitá reakcia antikristov na všetky druhy Božích slov v ich srdciach je: „Omyl! Je to naozaj tak? Prečo by malo platiť to, čo hovoríš ty? To nie je správne – tomu neverím. Prečo je to, čo si povedal, také nepríjemné? Boh by takto nehovoril! Keby som mal hovoriť ja, malo by sa to povedať takto.“ Súdiac podľa týchto postojov antikristov voči Bohu, môžu sa riadiť Božími slovami ako pravdou? Rozhodne nie. To je na nich podlé; to je druhý bod. Tretím bodom je to, čo si antikristi myslia o účele Božieho plánu riadenia, ktorým je, že Boh chce spasiť ľudstvo a umožniť ľudstvu vymaniť sa zo satanových skazených pováh a síl temnoty a dosiahnuť spásu. Prečo sa o ich povahe hovorí, že je podlá? Veria, že ide o obchod, a dokonca veria, že je to len hra. Hra medzi kým? Hra medzi bohom z legendy a skupinou nevedomých a hlúpych ľudí, ktorí chcú vstúpiť do nebeského kráľovstva a oslobodiť sa od sveta utrpenia. Je to tiež obchod, v ktorom sú obe strany ochotnými účastníkmi, kde jedna strana je ochotná dávať a druhá je ochotná prijímať. Je to tento druh hry. Takto vidia Boží plán riadenia – nie je to odhalenie podlej povahy antikristov? Pretože antikristi sú plní ambícií a pretože túžia po konečnom osude a požehnaniach, prekrúcajú najkrajší počin ľudstva a Božie dielo riadenia na záchranu ľudstva na hru, na obchod – to je podlá povaha antikristov. Okrem toho majú antikristi ďalší prejav, ktorý znie dosť komicky a absurdne. Prečo je to absurdné? Antikristi neveria v celé dielo, ktoré Boh vykonal, ani neveria, že všetko, čo Boh povedal, je pravda a môže spasiť ľudstvo, ale sú nevyčerpateľní vo svojej ochote znášať ťažkosti, platiť cenu a uzatvárať a umožňovať tento obchod. Nie je to smiešne? Samozrejme, toto nie je podlosť antikristov, ale hlúposť antikristov. V jednom ohľade neveria, že Boh existuje, neuznávajú, že Božie slová sú pravda, a dokonca skresľujú Boží plán riadenia, ale v inom ohľade chcú stále získať osobný prospech z Božích slov a Jeho plánu riadenia. Inými slovami, v jednom ohľade neveria v existenciu všetkých týchto faktov, nieto ešte v ich pravosť, zatiaľ čo v inom ohľade sa chcú stále hnať za ziskom a využiť každú výhodu, chcú byť prospechárski a získať veci, ktoré nemôžu nadobudnúť vo svete, a pritom si stále myslia, že sú mimoriadne šikovní. Nie je to smiešne? Klamú sami seba a sú mimoriadne hlúpi.

Práve sme rozobrali podlú povahu antikristov prostredníctvom troch prejavov a zakončili sme to ešte jedným: Antikristi sú takí hlúpi, že človek nevie, či sa má smiať alebo plakať. Aké sú tie tri prejavy? (Po prvé, antikristi považujú konanie svojej povinnosti za obchod; po druhé, antikristi neuznávajú Božie slovo, neveria, že Božie slovo je pozitívna vec, a neuznávajú, že Božie slovo dokáže spasiť ľudí, namiesto toho považujú Božie slovo za teórie a heslá; po tretie, antikristi považujú Božie dielo riadenia na spásu ľudstva za čistý obchod a hru.) A ešte jeden prejav? (Absurdnosť a extrémna hlúposť antikristov.) Nie sú tieto prejavy dosť konkrétne? (Áno.) Povedali by ste, že druh človeka, ktorý má takúto povahu, má tak trochu nenormálny psychický stav a rozum? (Áno.) V čom sú nenormálni? (Antikristi chcú obchodovať s Bohom a získať od Boha vyhliadky a konečný osud, ale stále neveria v Boží plán riadenia ani v to, že Boh dokáže spasiť ľudstvo. Ich myslenie je rozporuplné, veci, ktoré chcú, sú veci, ktoré popierajú. To v podstate nedáva zmysel, takže ich rozum je nenormálny a niečo s ich duševným stavom nie je v poriadku.) To ukazuje, že v normálnej ľudskej prirodzenosti im niečo chýba. Nevedia, že si týmito spôsobmi myslenia a kalkuláciami protirečia. Ako k tomu dochádza? (Vždy kráčajú po nesprávnej ceste, pretože nikdy neprijímajú pravdu ani ju nepraktizujú.) A vedia, že cesta, po ktorej kráčajú, je nesprávna? Určite nie. Keby vedeli, že takéto konanie povedie k utrpeniu straty, určite by to nerobili. Myslia si, že keď to robia, získavajú výhodu: „Pozrite sa, aký som múdry. Nikto z vás do vecí nevidí; všetci ste hlúpi. Ako môžete byť takí nevinní? Kde je boh? Nemôžem ho vidieť ani sa ho dotknúť a neexistuje záruka, že božie sľuby sa môžu naplniť! Pozrite sa, aký som prešibaný – keď urobím krok vpred, myslím na desať krokov dopredu, ale vy si vôbec nekalkulujete ani jeden jediný krok.“ Myslia si, že sú takí chytrí. Preto si niektorí ľudia po dvoch alebo troch rokoch konania povinnosti myslia: „Už pár rokov konám svoju povinnosť, a stále som nič nezískal, nebol som svedkom žiadnych zázrakov ani som nevidel žiadne nezvyčajné javy. Predtým som jedol trikrát denne a stále jem trikrát denne. Ak vynechám jedlo, som hladný. Ak v noci spím o hodinu alebo dve menej, stále som cez deň ospalý. Nezískal som žiadne zvláštne schopnosti! Všetci hovoria, že boh je všemohúci a že ak konáš svoju povinnosť, môžeš získať veľké požehnania. Ja konám svoju povinnosť už niekoľko rokov a nič sa nezmenilo. Nie je to stále takto? Často mám slabosti, som negatívny a sťažujem sa. Všetci hovoria, že pravda dokáže zmeniť ľudí a božie slovo dokáže zmeniť ľudí, ale ja som sa vôbec nezmenil. V srdci mi stále často chýbajú rodičia, chýbajú mi deti a dokonca spomínam na svoje dni vo svete predtým. Čo teda boh koná na ľuďoch? Čo som získal? Všetci hovoria, že keď ľudia veria v boha a získajú pravdu, tak niečo získajú, ale keby to tak bolo, nelíšili by sa od ostatných? Teraz starnem a moje zdravie nie je také, aké bývalo. Vrások na tvári mi poriadne pribudlo. Nehovorí sa, že ľudia, ktorí veria v boha, sú tým mladší, čím dlhšie žijú? Prečo som namiesto omladnutia zostarol? Božie slová aj tak nie sú presné, musím si robiť plány sám za seba. Vidím, že toto je všetko, čo viera v boha obnáša, každý deň byť zaneprázdnený čítaním božieho slova, chodením na zhromaždenia, spievaním chválospevov a konaním povinnosti. Zdá sa to nudné a necítim sa inak ako predtým.“ Len čo takto uvažujú, budú mať problémy, však? Ďalej premýšľajú: „Teraz pri konaní povinnosti naozaj trpím, božie sľuby a požehnania sa zdajú veľmi vzdialené. Navyše, niektorí ľudia, ktorí veria v boha, zomierajú pri pohromách, takže existuje vôbec niečo ako božia ochrana človeka? Povedzme, že nie, sú potom články so svedectvami, ktoré niektorí ľudia napísali a v ktorých sa píše, že boh vykonal zázraky, aby im zachránil život v tých najnebezpečnejších chvíľach, pravdivé alebo falošné?“ Uvažujú o tom a v srdci sú neistí, a keď ďalej konajú svoju povinnosť, cítia sa bez nálady a bez nadšenia a už nie sú iniciatívni. Stále ustupujú a začínajú robiť veci polovičato a povrchne. Aké kalkulácie si robia v mysli? „Ak nezískam požehnania, ak to bude stále takto, potom si musím urobiť iné plány. Musím si znova naplánovať, či budem pokračovať v konaní povinnosti alebo nie a ako ju budem konať v budúcnosti. Už nesmiem byť taký hlúpy. Inak v budúcnosti nezískam svoje vyhliadky a osud ani svoju korunu a neužijem si ani svetské šťastie. Nebude potom všetko toto úsilie zbytočné a márne? Ak ani naďalej nebudem dostávať nič, ako je tomu teraz, tak mi bolo lepšie predtým, keď som pracoval a usiloval sa o svet, pričom som veril v boha len naoko. Ak boh nikdy nepovie, kedy sa dielo skončí, kedy odmení ľudí, kedy sa skončí povinnosť a kedy sa boh verejne zjaví ľudstvu, ak boh nikdy nedá ľuďom presné vysvetlenia, aký má potom zmysel strácať tu čas? Bolo by pre mňa lepšie vrátiť sa zarábať peniaze vo svete a užívať si svetské šťastie. Aspoň nepremárnim svoj život. Čo sa týka sveta, ktorý príde, kto vie? Je to všetko neznáma, zatiaľ budem len dobre žiť tento život.“ Nedošlo v ich mysliach k zmene? Keď takto kalkulujú a vydajú sa na nesprávnu cestu, môžu ešte dobre vykonávať povinnosti, ktoré majú? (Nie, nemôžu.) Niektorí ľudia hovoria: „Antikristi majú radi postavenie, však? Ak im dáte pozíciu, nezostanú v Božom dome?“ Potrebujú antikristi v tomto čase postavenie? Možno postavenie nie je pre nich v tomto čase to najdôležitejšie. Čo je to, čo potrebujú? To, čo potrebujú, je, aby im Boh dal presné vysvetlenie. Ak nemôžu získať požehnania, potom odídu. V jednom ohľade, ak nemôžu byť počas konania svojej povinnosti dosadení na dôležitú pozíciu, potom majú pocit, že ich vyhliadky sú neisté, pochmúrne a beznádejné. V inom ohľade, ak v procese konania ich povinnosti veci nikdy nejdú tak, ako očakávajú – ak nie sú osobnými svedkami toho, ako Boh zostupuje so svojou slávou v deň, keď je Jeho veľké dielo dokončené, alebo ak im Boh jasným jazykom nepovie, v ktorom roku, mesiaci, dni, hodine a minúte sa verejne zjaví ľudstvu, kedy sa Božie dielo skončí a kedy prídu veľké kataklizmy, ak im tieto veci nepovie jasne, potom sú ich srdcia nepokojné. Nie sú schopní konať svoje povinnosti a pritom sa držať na svojom riadnom mieste a nemôžu sa s touto situáciou uspokojiť. To, čo chcú, je výsledok, to, čo chcú, je, aby im Boh dal presné vyjadrenie a umožnil im presne vedieť, či môžu dostať všetky veci, ktoré chcú. Ak na toto vyjadrenie čakajú príliš dlho márne, urobia si v mysli ďalšiu kalkuláciu. Akú kalkuláciu? Budú kalkulovať, kto im môže dať šťastie, kto im môže dať veci, ktoré chcú, a ak nemôžu dostať veci vo svete, ktorý príde, potom musia dostať všetko, čo chcú, v tomto živote. Ak im tento svet a ľudstvo môžu dať požehnania, pohodlie a pôžitky tela a povesť a postavenie v tomto živote, potom zanechajú Boha kedykoľvek a za akýchkoľvek okolností a budú žiť svoj dobrý život. Toto sú kalkulácie antikristov. V Božom dome sa môžu kedykoľvek a za akýchkoľvek okolností vzdať svojej povinnosti a odložiť prácu, ktorú majú v rukách, aby sa usilovali o svetské šťastie a vyhliadky. Niektorí ľudia dokážu dokonca zapredať bratov a sestry, zapredať záujmy Božieho domu a zradiť Boha, aby získali svetské výhody a vyhliadky. Preto, akokoľvek vynikajúco sa môžu antikristi javiť pri vykonávaní svojich povinností, akíkoľvek sú súťaživí, všetci môžu kedykoľvek a za akýchkoľvek okolností zahodiť svoje povinnosti, zradiť Boha a opustiť Boží dom. Mohli by kedykoľvek a za akýchkoľvek okolností zapredať Boží dom a stať sa judášom. Ak antikristi konajú svoje povinnosti, nevyhnutne to použijú ako vyjednávací tromf. Určite sa pokúsia uspokojiť svoju vlastnú túžbu získať požehnania v krátkom čase – prinajmenšom sa pokúsia najprv uspokojiť svoju túžbu po výhodách postavenia a získať obdiv ostatných, a potom sa pokúsia vstúpiť do nebeského kráľovstva a dostať svoju odmenu. Ich časový limit na konanie povinnosti môže byť tri roky alebo to môže byť päť či dokonca desať alebo dvadsať rokov. Toto je vyhradený čas, ktorý dávajú Bohu, a je to najdlhší čas, ktorý dávajú sami sebe na konanie svojej povinnosti. Keď tento časový limit vyprší, aj ich vytrvalosť dosiahne svoju hranicu. Hoci dokážu robiť ústupky pre svoju vlastnú túžbu po požehnaniach, pre krásny konečný osud, korunu a odmeny, a znášať ťažkosti a platiť cenu v Božom dome, plynutie času nikdy nespôsobí, že zabudnú alebo sa vzdajú svojich vyhliadok a osudu alebo svojich osobných ambícií a túžob, a už vôbec sa tieto veci plynutím času nezmenia ani neoslabia. Preto, súdiac podľa tejto podstaty antikristov, sú to skrz-naskrz pochybovači a prospechári, ktorí nemajú radi pozitívne veci a milujú len negatívne veci, skupina nepodarkov, ktorá sa chce v Božom dome pretĺcť klamstvom; títo ľudia sú hanební.

Jedným z hlavných úmyslov a postojov antikristov k ich povinnosti je využiť ju ako príležitosť na obchodovanie s Bohom a na získanie výhod, ktoré chcú. Tiež veria: „Keď ľudia opustia svoje rodiny a vzdajú sa svojich svetských vyhliadok, aby konali svoju povinnosť v božom dome, je samozrejmé, že by mali niečo získať, dostať niečo na oplátku, jedine to je spravodlivé a rozumné. Ak konáš svoju povinnosť a nič nedostaneš, aj keď získaš nejaké pravdy, nestojí to za to. Zmena povahy tiež nie je taká hmatateľná výhoda – aj keď si získal spásu, nikto to nebude môcť vidieť!“ Títo pochybovači zatvárajú oči pred akoukoľvek požiadavkou, ktorú má Boh na ľudstvo. Neuznávajú ju ani jej neveria a zaujímajú postoj popierania. Súdiac podľa postojov a úmyslov, s akými antikristi zaobchádzajú so svojou povinnosťou, jednoznačne to nie sú ľudia, ktorí sa usilujú o pravdu, ale sú to pochybovači a prospechári; sú zo satana. Počuli ste, že by satan dokázal verne konať povinnosť? (Nie.) Ak satan dokáže konať svoju „povinnosť“ pred Bohom, potom táto povinnosť musí byť v úvodzovkách, pretože satan ju koná pasívne a z donútenia, je manévrovaný Bohom a Boh ho využíva. Preto, pre svoju podstatu antikrista a preto, že nemilujú pravdu, majú k pravde odpor, a ešte viac pre svoju podlú prirodzenosť, antikristi nemôžu konať svoje povinnosti ako stvorené bytosti bezpodmienečne alebo bezodplatne ani sa nemôžu usilovať o pravdu či získať pravdu počas konania svojich povinností, ani ich konať podľa požiadaviek Božích slov. Vzhľadom na túto ich prirodzenosť, postoj, s akým zaobchádzajú so svojimi povinnosťami, a rôzne prejavy v priebehu konania ich povinností, je prístup antikristov k ich povinnostiam ľahostajný. V priebehu konania svojich povinností môžu kedykoľvek a za akýchkoľvek okolností páchať zlo a zohrávať úlohu narušovania a vyrušovania diela Božieho domu. Aký je hlavný a výrazný prejav v priebehu konania ich povinností? Je to svojhlavé a svojvoľné konanie, sú sami sebe zákonom a robia veci bez porady s inými. Robia veci tak, ako sa im páči, bez ohľadu na následky. Berú ohľad len na to, ako sa môžu presadiť a ako môžu prostredníctvom konania svojich povinností ovládať viac ľudí. Chcú len ukázať Bohu, že pri konaní svojich povinností znášali ťažkosti a zaplatili cenu, že majú kapitál a sú oprávnení žiadať od Boha odmeny a korunu, aby tak naplnili svoje ambície a túžby a dosiahli svoj cieľ získať požehnania.

Pri konaní svojich povinností antikristi neustále kalkulujú o svojich vlastných vyhliadkach a osude: koľko rokov už konajú svoje povinnosti, koľko útrap vytrpeli, koľko toho zanechali pre Boha, akú cenu zaplatili, koľko energie vynaložili, koľkých rokov svojej mladosti sa vzdali a či teraz majú nárok na odmenu a korunu; či nazhromaždili dostatok kapitálu počas tých niekoľkých rokov, čo konali svoje povinnosti, či sú pred Bohom v Jeho očiach obľúbeným človekom a či sú človekom, ktorý môže v Božích očiach dostať odmenu a korunu. V priebehu konania svojich povinností neustále takto zvažujú, kalkulujú a plánujú, pričom zároveň pozorujú slová a výrazy iných a všímajú si hodnotenia a výroky bratov a sestier o nich. Samozrejme, najviac ich zaujíma, či Zhora vedia, že existujú a že konajú svoje povinnosti. Ešte viac ich zaujíma, ako ich Zhora vidia, ako o nich hovoria a ako ich hodnotia, či Zhora chápu ich „úporné úmysly“ pri znášaní ťažkostí a platení ceny, či Zhora jasne vedia o utrpení a súženiach, ktoré znášali počas rokov nasledovania Boha, a ako Boh v nebi súdi všetko, čo robia. Zároveň s tým, ako sa zamestnávajú povinnosťami, ktoré majú, ich mysle neustále kalkulujú a snažia sa získať informácie z viacerých zdrojov a zvážiť, či sa môžu vyhnúť pohromám, získať Božie schválenie a dostať tú neznámu korunu a požehnania. Toto sú veci, o ktorých často kalkulujú hlboko vo svojich srdciach, tie najprvoradejšie a najhlavnejšie veci, o ktorých kalkulujú v každom okamihu každého dňa. Nikdy sa však nesnažia zamyslieť ani uvažovať nad tým, či sú oni sami ľuďmi, ktorí praktizujú pravdu; koľkej pravde vlastne rozumejú; koľko z pravdy, ktorej rozumejú, dokážu skutočne praktizovať; či ich povaha prešla skutočnou zmenou; či je vo veciach, ktoré robia pre Boha, aspoň kúsok úprimnosti alebo nejaké nečisté pohnútky, obchody či požiadavky; koľko skazenosti odhalili pri vykonávaní svojich povinností; či sa každá povinnosť a úloha, ktorú každý deň robia, koná v súlade s pravdou-princípmi; a či ich vykonávanie povinností je na požadovanej úrovni a uspokojuje Božie úmysly. Nikdy o týchto veciach neuvažujú ani sa nad nimi nesnažia zamyslieť. Kalkulujú len o tom, či môžu v budúcnosti získať požehnania a aký je ich konečný osud. Kalkulujú len o svojich vlastných záujmoch a vlastných ziskoch a stratách, ale nikdy nevynakladajú žiadnu energiu ani úsilie na pravdu, na zmenu povahy alebo na to, ako uspokojiť Božie úmysly. Antikristi nikdy neuvažujú o svojej vlastnej skazenej povahe alebo nesprávnych cestách, ktorými sa vydali, ani ich nespoznávajú či nerozoberajú, a nikdy nezvažujú, ako zmeniť svoj vlastný chybný pohľad. Nikdy nebudú nenávidieť to, že porušili pravdu a urobili veľa zlých vecí, aby odporovali Bohu, nikdy nebudú nenávidieť samých seba preto, že žijú podľa svojej skazenej povahy, a nikdy nebudú cítiť ľútosť nad nesprávnymi cestami, ktorými sa vydali, alebo nad vecami, ktoré urobili, aby narušovali a vyrušovali. V priebehu konania svojej povinnosti sa okrem skrývania vlastných nedostatkov, slabostí, negativity, pasivity a skazenej povahy za každú cenu zo všetkých síl snažia predvádzať sa, aby sa mohli presadiť, a vymýšľajú všetky možné spôsoby, ako umožniť Bohu a Božiemu vyvolenému národu vidieť ich talenty, dary a schopnosti. Používajú to na to, aby sa utešovali a aby si namýšľali, že majú kapitál a istotu na získanie koruny a odmien a že nemusia kráčať po ceste usilovania sa o pravdu. Preto je rozum antikristov pomýlený. Bez ohľadu na to, ako sa o pravde hovorí v duchovnom spoločenstve, a bez ohľadu na to, ako jasne sa o nej duchovnom spoločenstve hovorí, stále nerozumejú Božím úmyslom ani tomu, na čo vlastne viera v Boha je a aká je tá správna cesta, ktorou by sa ľudia mali uberať. Pre svoju podlú povahu, pre svoju podlú prirodzenosť a pre prirodzenosť-podstatu takýchto ľudí v hĺbke duše nedokážu rozlíšiť, čo je pravda a čo sú pozitívne veci, čo je správne a čo nesprávne. Pevne sa držia svojich vlastných ambícií a túžob, považujú ich za pravdu, za jediné ciele v živote a za najspravodlivejší počin. Nepoznajú pravdu, že ak sa nezmení povaha človeka, bude navždy nepriateľom Boha, a nevedia, že to, aké požehnania dáva Boh človeku a ako sa Boh k človeku správa, nie je založené na jeho kvalite, daroch, talentoch ani kapitále, ale na tom, koľko pravdy praktizuje, koľko pravdy získa a či je to človek, ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlu. To sú pravdy, ktoré antikristi nikdy nepochopia. Antikristi to nikdy neuvidia a práve v tom sú najhlúpejší. Aký je postoj antikristov k ich povinnostiam od začiatku do konca? Veria, že konanie povinnosti je obchod a že ten, kto sa najviac vydáva vo svojej povinnosti, najviac prispieva do Božieho domu a vydrží v Božom dome najviac rokov, bude mať vyššiu šancu byť požehnaný a nakoniec získať korunu. To je logika antikristov. Je táto logika správna? (Nie.) Dá sa tento druh pohľadu ľahko zvrátiť? Nie je ľahké ho zvrátiť. O tom rozhoduje prirodzenosť-podstata antikristov. Antikristi majú vo svojich srdciach odpor k pravde, vôbec nehľadajú pravdu a kráčajú po nesprávnej ceste, takže ich pohľad na obchodovanie s Bohom nie je ľahké zvrátiť. V konečnom dôsledku antikristi neveria, že Boh je pravda, sú to pochybovači, sú tu na to, aby špekulovali a získali požehnania. To, že pochybovači veria v Boha, je samo osebe neobhájiteľné, je to absurdná vec, a to, že chcú obchodovať s Bohom a získať požehnania tým, že znášajú utrpenie a platia cenu pre Boha, je ešte absurdnejšia vec.

Antikristi veria v Boha len preto, aby získali požehnania a korunu. Na túto cestu sa nevydali preto, že by ich niekto nútil, a už vôbec nie preto, že by ich Božie slová nejako uviedli do omylu. Boh dal ľudstvu sľuby, ale zároveň s dávaním sľubov mu udelil aj veľké množstvo právd a predložil mu mnoho požiadaviek, ktoré by normálni ľudia mali byť schopní vidieť. Čo si myslia ľudia s rozumom normálnej ľudskej prirodzenosti? „Nie je ľahké získať tieto požehnania, takže musím konať podľa Božích požiadaviek a kráčať po správnej ceste; nesmiem kráčať po Pavlovej ceste. Ak ľudia kráčajú po Pavlovej ceste, potom sú úplne odpísaní. Iba keď ľudia veria Božím slovám, prijímajú ich a podriaďujú sa im, budú sa ich týkať všetky sľuby, požehnania, vyhliadky a osud, o ktorých Boh hovoril. Ak neveria týmto Božím slovám, neprijímajú ich a nepodriaďujú sa im, potom všetky tieto sľuby a požehnania, o ktorých Boh hovoril, nebudú mať s nimi nič spoločné.“ Ľudia s rozumom normálnej ľudskej prirodzenosti budú uvažovať takto. Ale prečo takto neuvažujú antikristi? Antikristi sú satani, sú to diabli a nemajú rozum normálnej ľudskej prirodzenosti – to je prvý dôvod. Po druhé, antikristi majú odpor k pravde, neveria každému slovu, ktoré vyšlo z Božích úst, a majú odpor k pozitívnym veciam. Môže človek, ktorý neuznáva pravdu a má odpor k pozitívnym veciam, praktizovať podľa pravdy a podľa pozitívnych vecí? (Nie, nemôže.) Je to ako nútiť vlka jesť trávu ako ovca – v podstate to nedokážu. Keď nie je mäso a hrozí im smrť hladom, môžu byť nútení zjesť trochu trávy, ale len čo je k dispozícii mäso, ich prvou voľbou je určite jesť mäso; o tom rozhoduje vlčia prirodzenosť. Antikristi majú takúto prirodzenosť. Ich záujmy ich môžu podnietiť k tomu, aby prejavovali určité dobré správanie, platili určitú cenu a vykazovali určité dobré prejavy, ale nikdy sa nemôžu vzdať úsilia o tieto výhody a túžby po nich. Napríklad to, o čo sa usilujú v priebehu konania svojej povinnosti, sú osobné záujmy a premýšľajú o tom, ako premeniť konanie svojej povinnosti na kapitál na získanie požehnaní pre seba. Len čo sa táto nádej zmarí a len čo sa táto obranná línia zrúti, môžu sa kedykoľvek a za akýchkoľvek okolností vzdať svojej povinnosti. Keď ten čas príde a ty im povieš, aké dobré a aké úplne prirodzené a oprávnené je konanie povinnosti, budú ešte počúvať? (Nie, nebudú.) Keď sa rozhodnú vzdať sa a odísť, ľudia sa ich snažia presvedčiť: „Mal by si zostať. Konať svoju povinnosť je také dobré a vrátiť sa von do sveta je také ťažké. Nič nezískaš, budeš šikanovaný a vyčerpaný, nezískaš pravdu a nebudeš mať šancu na spásu.“ Ľudia si môžu myslieť, že je v poriadku dať im radu, ale nielenže nezostanú, ale budú aj plakať z rozpakov. Prečo budú plakať? (Cítia sa ukrivdení.) To je pravda. A v čom sú ukrivdení? (Cítia sa ukrivdení, pretože si myslia, že zniesli veľa utrpenia a zaplatili veľkú cenu, ale nezískali to, čo chceli.) Myslia si, že nezískali nič, a sú plní krívd. Boh koná také veľké dielo a nikdy ich to nedojalo ani preň nevyronili slzu, ale keď sa ich iní snažia presvedčiť, začnú plakať. Ak sa cítili ukrivdení, prečo to nepovedali? Nevyriešilo by sa to tým, že by to jasne povedali? Prečo plačú? Prečo nehovoria na rovinu? Pretože ich myšlienky sú také hanebné, že sa o nich hanbia hovoriť aj oni sami. Na začiatku zložili Bohu prísahu, ktorá otriasla nebom a zemou, a čo teraz? „Ľutujem, čo som urobil; ako som mohol byť taký hlúpy? Keby som vedel, že to dospeje k tomuto, nekonal by som tak, ako som konal v minulosti! Vtedy som ničomu nerozumel. Hovorili, že veriť v boha je dobré, tak som v neho veril. Dokonca som zanechal rodinu a prácu, aby som konal svoju povinnosť v božom dome. Veľa som trpel, bol som prenasledovaný a zatknutý, ale za posledných pár rokov som konaním svojej povinnosti nezískal vôbec nič.“ Cítia sa ukrivdení a zarmútení a ľutujú všetko, čo urobili. Myslia si, že to nestálo za to, a myslia si, že naleteli a nechali sa oklamať. Čo by sa podľa vás malo s takýmto človekom urobiť? (Mali by ho rýchlo vykázať.) Ešte stále by ste sa ho snažili presviedčať? (Nie.) Ak sa ho budete snažiť presviedčať, bude sa hádzať o zem a robiť scény. Takýchto ľudí sa rozhodne nesmiete snažiť presviedčať.

Boží dom je dobrá krajina Kanaán. Je to kus čistej zeme. Ľudia prichádzajú do Božieho domu a prijímajú súd a orezávanie slovami, ktoré pochádzajú od Boha, a prijímajú Jeho zaopatrenie, pomoc, vedenie a požehnania. Boh osobne koná dielo a osobne pasie, a aj keď ľudia musia zaplatiť určitú cenu a zniesť určité utrpenie, stojí to za to. Všetko, čo ľudia robia, aby sa oslobodili od tohto zlého sveta, aby zmenili svoje povahy a boli spasení, stojí za to. Ale pre antikristov, ak to nie je pre získanie požehnaní alebo odmien, ak koruna a odmeny neexistujú, potom robenie všetkých týchto vecí nestojí za to – všetko sú to hlúpe činy a všetko sú to prejavy toho, že boli oklamaní. Akékoľvek veľké odhodlanie alebo akúkoľvek vznešenú prísahu predtým urobili, všetko sa to dá len tak odpísať a nemôže sa to počítať. Ak takto trpia a platia cenu pri konaní svojej povinnosti a nakoniec nič nezískajú, potom by bolo pre nich lepšie čo najskôr utiecť z tohto „miesta problémov“. Antikristi považujú vydávanie sa Bohu, znášanie ťažkostí a platenie ceny pri konaní svojej povinnosti za veci, ktoré robia z donútenia, a za tromfy na získanie kapitálu, na výmenu za korunu a odmeny. Toto východisko je samo osebe nesprávne, aký je teda konečný výsledok? Pri niektorých ľuďoch vyšumí vykonávanie ich povinnosti do stratena a nedokážu pracovať až do konca. Zároveň pre svoju prirodzenosť-podstatu takíto ľudia v priebehu konania svojej povinnosti neustále porušujú pravdu-princípy, konajú bezohľadne a svojvoľne a robia len veci, ktoré narúšajú a vyrušujú. Na čo sa teda menia povinnosti, ktoré vykonávajú? Z Božieho pohľadu to nie sú dobré skutky, ale zlé skutky, a je ich hromada. Takéto výsledky majú svoju príčinu. Môže človek, ktorý jednoducho neverí v pravdu ani v Božie slová, konať podľa Jeho slov? Určite nemôže. Nájde si každú príležitosť, aby sa predvádzal, uchopil moc, ovládal ostatných, ovládal správanie a myšlienky iných a dokonca ovládal všetko, čo sa týka ľudí, pre svoje vlastné ciele. Preto sú niektorí z týchto ľudí, ktorí páchajú mnoho zlých skutkov, vypudení a niektorí, ktorí sú relatívne zradní a dobrí v pretvarovaní sa, stále zostávajú v Božom dome. Prečo sa hovorí, že títo ľudia zostávajú v Božom dome? Títo ľudia nepáchali zjavné zlo a niektorí z nich dokonca poznajú svoje miesto a sú slušní a poslušní, robia všetko, o čo ich požiadajú, ale pokiaľ ide o ich podstatu, nedokážu si plniť svoje povinnosti a záväzky tak dobre, ako len vedia. Nevydávajú sa Bohu, namiesto toho sa len tak pretĺkajú a márnia čas veriac, že ak vydržia do konca, vyhrajú a niečo získajú. Čo sú to za ľudia? Sú to tí oportunisti, tí ľudia, ktorí sa v podstate neusilujú o pravdu. Niektorí ľudia napáchali v Božom dome nejaké zlo, ale podľa správnych ustanovení Božieho domu nedosiahli úroveň na to, aby boli vyčistení alebo vypudení, a stále konajú svoje povinnosti. V skutočnosti v hĺbke duše vedia, že dôvod, prečo ich Boží dom nevyčistil ani nevypudil, nie je ten, že by o nich nebol dobre informovaný alebo nepoznal ich skutočný stav vecí, ale je to z rôznych iných dôvodov. Mnohí z týchto ľudí, ktorí neboli vypudení, sú tiež antikristi. Prečo to hovorím? Je to preto, že títo ľudia teraz nemajú šancu, no na základe ich prirodzenosti-podstaty, len čo získajú postavenie a budú mať moc, okamžite napáchajú veľa zla. Okrem toho, aj keď títo ľudia neboli z Božieho domu vyčistení, pri vykonávaní ich povinností zvyčajne škoda prevyšuje úžitok. Často robia isté zlé veci, veci, ktoré poškodzujú záujmy Božieho domu. Hoci to sami vedia, nikdy nepociťujú ľútosť, nikdy si nemyslia, že urobili chybu, a nikdy si nemyslia, že nemali takto konať. Nič neľutujú a aký stav namiesto toho vzniká v ich srdciach? „Pokiaľ ma boží dom nevypudí, budem tu len naťahovať svoj pobyt a len sa tak pretĺkať, kým mi nevyprší čas. Nebudem sa usilovať o pravdu a ak ma požiadajú, aby som niečo urobil, urobím, čo budem môcť. Ak budem šťastný, urobím trochu viac, a ak šťastný nebudem, urobím trochu menej.Okrem toho ich musím brzdiť a šíriť nejakú negativitu a predstavy, šíriť nejaké odsudzujúce slová. Keď príde čas, aj keď ma vyčistia a vypudia a nezískam žiadne požehnania, použijem niektorých ľudí ako obetných baránkov a stiahnem so sebou niekoľkých ďalších.“ Nie sú to zlí ľudia? Pozorujú, ktorí ľudia nemajú schopnosť rozlišovania, ktorí sú často slabí a negatívni, ktorí majú zlú ľudskú prirodzenosť, ktorí sú smilní, ktorí pôsobia ako neverci, a potom si týchto ľudí získavajú a za chrbtom ostatných medzi nimi šíria negativitu. Poznajú povahu takýchto činov? Poznajú ju až príliš dobre. Prečo sa teda stále dokážu takto správať? (Ich prirodzenosť sa nedá zmeniť.) To, že sa ich prirodzenosť nedá zmeniť, je niečo, čo je zjavné na povrchu, ale čo si v skutočnosti myslia? (Chcú, aby to bola situácia, v ktorej všetci prehrajú, a aby ostatní zahynuli spolu s nimi, a tak sa pomstili Bohu.) Majú túto zlomyseľnú myseľ. Vedia, že ich dni sú spočítané a že skôr či neskôr musia byť vyčistení. Vedia, čo urobili, a poznajú povahu týchto vecí, ktoré urobili, ale nielenže sa neobrátia, nekajajú sa ani sa nevzdávajú zla, ktorého sa držia, ale namiesto toho ešte pridajú a získavajú ďalších zlých ľudí, aby s nimi páchali zlo. Dokonca šíria negativitu a rozširujú predstavy, čím spôsobujú, že viac ľudí opúšťa svoje povinnosti, a poškodzujú záujmy Božieho domu. To nesie trochu povahy pomsty a týmto konaním hovoria: „Nemôžem ďalej veriť a skôr či neskôr ma boží dom určite vyčistí, takže to nikomu z vás neuľahčím a neuľahčím to ani božiemu domu!“ Skôr než o nich Boží dom rozhodne, udrú ako prví. Nie sú to skutky zlých ľudí? Veria: „Nemám nádej na získanie požehnaní. Nemusíte mi hovoriť o veciach, ktoré som robil predtým – všetkému jasne rozumiem. Nemusíte ma vypudiť; sám to vzdám.“ Dokonca veria, že takéto konanie je prejavom sebauvedomenia a rozumnosti, že je to múdry krok. Hovoria: „Ak mi nedovolíš získať požehnania a ja nezískam nič, nielenže sa nebudem kajať, ale budem ťa aj brzdiť, šíriť negativitu a za tvojím chrbtom šíriť predstavy a bludy. Ak nemôžem získať požehnania ja, tak si nemysli, že ich získajú iní!“ Nie sú takíto ľudia zlomyseľní? Niektorí antikristi tiež šíria takéto reči: „Ľudia ako my sú v božom dome predmetom využívania; všetci sme príliš hlúpi!“ Vidia, že nemôžu získať požehnania, a tak sa zameriavajú najmä na šírenie týchto vecí medzi tými negatívnymi, popletenými ľuďmi a ľuďmi bez schopnosti rozlišovania. Nenesie to v sebe povahu vyrušovania? Len čo uveria, že v Božom dome nemôžu obstáť a že nebudú požehnaní a že skôr či neskôr budú vyčistení, cesta, ktorú si zvolia, nie je zanechanie zla, ktorého sa držia, vyznanie sa a kajanie sa Bohu, úprimné konanie svojej povinnosti a napravenie svojich minulých chýb. Namiesto toho ešte viac šíria negativitu v Božom dome, vyrušujú ostatných pri vykonávaní ich povinností, poškodzujú a vyrušujú prácu Božieho domu a snažia sa prinútiť viac ľudí, aby páchali zlo ako oni, stali sa negatívnymi a stiahli sa a opustili vykonávanie svojich povinností, čím dosahujú svoj cieľ pomsty. Nie je to to, čo robia zlí ľudia? Majú takíto ľudia v srdci ešte Boha? (Nie, nemajú.) V ich srdciach je hmlistý Boh v nebi a Boha, ktorého môžu ľudia na zemi vidieť a ktorý koná dielo medzi ľuďmi, považujú za človeka. Sú aj ľudia, ktorí robia pravý opak. Vo svojich srdciach vždy verili v hmlistého Boha, ale nakoniec sa podriaďujú ľuďom, ktorých uctievajú ako bohov, takže sa týmto ľuďom podriaďujú vo všetkom, čo robia. Čo to znamená veriť v Boha, akoby bol človekom? Keď veria v hmlistého Boha, veria, že tento hmlistý Boh, ktorého nevidia, im môže udeliť požehnania a má dostatok schopností na to, aby ich priviedol do ďalšieho veku a dal im odmeny a korunu. Ani sa nenazdajú a začnú pochybovať o praktickom Bohu na zemi. Bez ohľadu na to, ako sa na Neho pozerajú, nevyzerá ako Boh, takže je pre nich ťažké v Neho uveriť. Vo svojich srdciach veria len tomu, že Boh v nebi je pravý Boh, a pretože praktický Boh, ktorého môžu vidieť, je príliš bezvýznamný, príliš normálny a príliš praktický, podľa ich názoru nemá to, čo je potrebné na to, aby v Neho uverili, a považujú tohto Boha za človeka. Keď považujú Boha za človeka, nastávajú u nich ťažkosti: „Okrem toho, že dáva ľuďom pravdu a dáva im nejaké sľuby, čo iné môže tento človek urobiť? Bez ohľadu na to, ako sa na neho pozerám, nepodobá sa na boha a nemôže ľuďom priniesť žiadne výhody ani úžitok. Je to len človek; čo môže tento človek urobiť? Ak ľudia veria v boha, stále majú trochu nádeje, trochu duchovnej potravy. Ale ak veria v človeka, aké výhody a úžitok môže tento človek ľuďom dať? Môžu sa v ňom naplniť nádeje a opora ľudí? Vyjdú nazmar? Ak je to človek, potom nie je potrebné sa ho báť. Pred jeho očami poviem, čo mám povedať, a urobím, čo mám urobiť.“ Takto zaobchádzajú zlí ľudia s Bohom. Keď Ho nevideli, predstavujú si, že Boh je taký vznešený, taký svätý, taký neuraziteľný, ale keď vidia Boha na zemi, ich fantázie a ich predstavy sa stávajú neobhájiteľnými. Čo urobia, keď sa to stane? Zaobchádzajú s Bohom ako s človekom. Potom sa z ich sŕdc vytratí aj tá trocha úcty k Bohu, nehovoriac o strachu či bázni pred Ním. Bez týchto vecí sa zlí ľudia stávajú odvážnejšími a obranná línia a ostražitosť v ich srdciach miznú, a potom sa odvážia urobiť čokoľvek. Aj keď takíto ľudia veria až do úplného konca, stále to budú ľudia, ktorí odporujú Bohu.

Pre antikristov je ľahké veriť v Boha v nebi, ale veriť v Boha na zemi je pre nich naozaj ťažké. Pavol bol toho živým príkladom. Aký bol konečný výsledok jeho viery v Krista? Na čo sa nakoniec zmenil cieľ, o ktorý sa usiloval vo svojej viere v Krista? Chcel sa stať kristom a nahradiť Krista. Poprel Boha na zemi a chcel získať korunu a požehnania od Boha v nebi. Títo antikristi sú úplne rovnakí ako Pavol. Boha na zemi považujú za človeka a hmlistého Boha v nebi, ktorého nemožno vidieť, považujú za najväčšieho Boha vo svojich srdciach, ktorého možno oklamať, ľubovoľne sa s Ním zahrávať, vykladať si Ho, ako sa im zachce, urobiť Ho predmetom predstáv a odporovať Mu, ako sa im zapáči. To je rozdiel medzi tým, ako pochybovači a antikristi zaobchádzajú s Bohom v nebi a Bohom na zemi. Práve preto, že k Bohu na zemi pristupujú s takýmto postojom, majú rôzne prejavy pri zaobchádzaní so svojimi povinnosťami. K týmto prejavom patrí aj to, že keď vidia Boha na zemi, majú čoraz menší záujem a ochotu konať svoje povinnosti. To spôsobuje, že strácajú záujem o vieru v Boha a vytvárajú si negatívne myšlienky a prejavy. Preto všetci antikristi nakoniec nedokážu obstáť; aj keby ich cirkev nevyčistila, odídu z vlastnej vôle. Poznáte nejaké takéto príklady? (Áno, už som stretol jedného antikrista. Bol obzvlášť svojvoľný. Neusiloval sa o pravdu ani ju nepraktizoval a svoju povinnosť konal povrchne a nesvedomito. Taktiež nepracoval tvrdo na štúdiu svojej profesie, bol obzvlášť lenivý a robil sa dôležitým. Každý deň mu išlo len o jedlo a oblečenie a smilnil. Keď ho vypudili, nemal ani najmenší úmysel kajať sa, ale namiesto toho to pociťoval ako akúsi úľavu.) Takíto ľudia si nevážia príležitosť konať povinnosť, a už vôbec si svoju povinnosť nevážia ani si ju necenia, sú povrchní a mrhajú časom. Hovoril s ním niekto v duchovnom spoločenstve o tom, že toto nie je spôsob, ako vykonávať povinnosť? (Áno. Aj ja som s ním hovoril v duchovnom spoločenstve, ale nepočúval, jeho postoj bol dosť povrchný.) Nech dá príklad niekto iný. (Bol jeden režisér, ktorý neustále konal svoju povinnosť povrchne; veľa materiálu, ktorý natočil, bolo nevhodného a spôsoboval aj narušenia a vyrušenia. Po preradení do skupiny B prestal konať svoju povinnosť. Celé dni sa zamestnával chodením do práce a zarábaním peňazí, poflakoval sa s nevercami a nakoniec bol vyčistený. V skutočnosti, aj keby ho cirkev nevyčistila, stiahol by sa z vlastnej vôle. Neusiloval sa o pravdu a nakoniec nedokázal obstáť.) Povaha-podstata týchto antikristov je rovnaká, majú odpor k pravde a odpor k pozitívnym veciam, majú radi nespravodlivosť a majú mimoriadne silné ambície a túžby. So svojou povinnosťou zaobchádzajú ako s hrou a povrchne a ich štýl správania je obzvlášť nevhodný a nespútaný. Ich prirodzenosť je podlá a surová. Do Božieho domu prichádzajú a konajú povinnosť len preto, aby získali požehnania, a keby nešlo o získanie požehnaní, v Boha by neverili! Medzi týmito ľuďmi a nevercami nie je v podstate žiadny rozdiel, sú to čistí pochybovači a neverci; to je ich podstata. Ak im nedovolíš byť ako neverci a prinútiš ich konať svoju povinnosť medzi veriacimi v Boha, bude pre nich tento život veľmi bolestivý a každý deň im bude pripadať ako mučenie. Majú pocit, že je nezaujímavé konať svoju povinnosť s bratmi a sestrami v Božom dome slušne a držať sa na svojom riadnom mieste a že tento život nie je taký slobodný a nespútaný ako poflakovanie sa s nevercami von vo svete – majú pocit, že taký spôsob života je zaujímavý. Preto sa ich príchod do Božieho domu a konanie ich povinnosti deje čisto z nevyhnutnosti, je poháňané úmyslom získať požehnania a deje sa kvôli uspokojeniu ich osobných ambícií a túžob. Súdiac podľa ich prirodzenosti-podstaty, v podstate nemilujú pravdu ani pozitívne veci, nieto ešte aby verili vo veci, ktoré môže Boh naplniť. Sú to čistí pochybovači a čistí prospechári. Neprišli konať svoje povinnosti, prišli páchať zlo, spôsobovať vyrušenia a robiť obchody. Súdiac podľa súhrnu týchto prejavov antikristov, sú teda títo ľudia v Božom dome užitoční alebo škodliví pre jeho prácu? (Škodliví.) Videl si niekedy človeka s podstatou antikrista, ktorý je trochu obdarený a schopný a ktorý sa dokáže držať na svojom riadnom mieste pri konaní svojej povinnosti v Božom dome bez toho, aby spôsoboval problémy alebo narušenia? Predpokladajme, že povieš antikristovi: „Pre človeka, ako si ty, ktorý v minulosti napáchal nejaké zlo, nie je isté, či budeš mať v budúcnosti nejaké vyhliadky alebo osud. Keďže si trochu obdarený, len usilovne poskytuj službu v Božom dome!“ Bude ochotný poskytovať službu bez ohľadu na to, či bude požehnaný, alebo či ho stretne nešťastie? Rozhodne nie. Ľudia, ktorí to dokážu, sú tí s relatívne dobrou ľudskou prirodzenosťou, ale majú antikristi takúto ľudskú prirodzenosť? (Nie, nemajú.) Ich povaha je surová. Myslia si: „Ak mi nedáš výhody alebo nejaké sľuby či záväzky, ako môžem pre teba tvrdo pracovať? Na to ani nepomysli, to neprichádza do úvahy!“ To je surová povaha. Toto je komplexný prejav toho, ako antikristi pristupujú k svojej povinnosti, k Bohu a k Božím požiadavkám. Myslíte si, že existujú nejakí antikristi, ktorí hovoria: „Boh ma pozdvihol a dal mi tento dar, tak sa obetujem Bohu?“ (Nie.) Čo by povedali? „Chceš ma využiť? Len uprednostňuješ moje dary a talenty. Ak ma chceš využiť, musíš mi dať nejaké výhody. Ak ma chceš využiť, tak to neprichádza do úvahy!“ Neveria, že ich Boh pozdvihuje, ani neveria, že je to Bohom daná príležitosť, ktorú by si mali vážiť, veria, že sú využívaní. Tomuto veria antikristi. Niektorí ľudia sú možno dočasne nevedomí, spôsobujú narušenia a vyrušenia a robia nejaké zlé veci, a potom sú izolovaní na sebareflexiu. Tí, ktorí sa usilujú o pravdu, chvíľu uvažujú a povedia: „Musím sa vyznať a kajať sa Bohu a v budúcnosti už takto nemôžem konať. Musím sa naučiť podriadiť sa, naučiť sa spolupracovať s ostatnými a naučiť sa hľadať pravdu a konať podľa Božieho slova, nesmiem znova páchať zlo.“ Potom cirkev zariadi, aby konali svoju povinnosť, a oni v záplave sĺz ďakujú Bohu a z hĺbky srdca si vážia túto šancu, ktorú im Boh dal. Cítia sa poctení, že majú opäť možnosť konať svoju povinnosť. Cítia, že by si ju mali vážiť a nenechať si ju znova ujsť, a svoju povinnosť konajú lepšie ako predtým. Majú určité poznanie o sebe a prešli určitými zmenami. Hoci môžu stále robiť nejaké veci z nevedomosti a môžu sa občas stať negatívnymi a slabými a zanechať svoju prácu, súdiac podľa ich celkovej mentality a postoja, už sa premenili. Nenávidia svoje predchádzajúce činy a majú o tejto veci určité poznanie. Dokážu prijať pravdu a sú trochu podriadení. Ešte dôležitejšie je, že keď im Boží dom dovolí vrátiť sa a konať svoju povinnosť, neodmietajú to, nevyhovárajú sa ani neodolávajú a určite nehovoria nepríjemné veci. Namiesto toho sa cítia poctení, cítia, že ich Boh neopustil, a myslia si, že keďže majú stále šancu konať svoju povinnosť v Božom dome, mali by si ju vážiť. Ich postoj už prešiel veľkou zmenou. Takíto ľudia sú tí, ktorí môžu byť spasení.

Aký je rozdiel medzi antikristmi a ľuďmi, ktorí môžu byť spasení? Keď antikristi konajú svoju povinnosť, chcú mať posledné slovo, usilujú sa o moc a výhody a robia si, čo sa im zachce. Ak nezískajú moc alebo výhody, potom nechcú konať svoju povinnosť. Sú schopní sa skutočne kajať po tom, čo narušia a vyrušia prácu cirkvi a Boží dom ich prepustí, izoluje alebo vyčistí? Čo hovoria? „Chcete, aby som sa kajal, aby ste ma mohli využiť? Pritiahnete si ma, keď som užitočný, a odkopnete ma, keď ma nepotrebujete.“ Čo je to za prekrútenú logiku? Čo znamená odkopnúť? Keby nepáchali zlo, zaoberal by sa nimi Boží dom? Zaoberal by sa nimi Boží dom svojvoľne, keby vykonávali svoju povinnosť podľa princípov? Títo ľudia spôsobili straty na práci cirkvi, pretože spôsobovali narušenia a vyrušenia a páchali zlo. Boží dom sa nimi zaoberal a oni to nielenže odmietajú prijať alebo o sebe uvažovať a snažiť sa spoznať samých seba, ale sú plní zášti. Cítia, že už nie sú obľúbení ani pri moci a že sú šikanovaní a zle sa s nimi zaobchádza. Keď opätovne dostanú šancu konať svoju povinnosť, nielenže nie sú v srdci vďační a nevážia si túto príležitosť, ale dokonca vznesú falošné protiobvinenie, že ich Boží dom využíva. Neprijímajú od Boha postoj, s akým s nimi Boží dom zaobchádzal. Namiesto toho veria, že to boli len ľudia, kto ich šikanoval, odkopol a zle s nimi zaobchádzal. Ich srdcia sú plné sťažností a nechcú znova konať svoju povinnosť. Ich odôvodnením, prečo nechcú znova konať svoju povinnosť, je, že nechcú byť využívaní, a veria, že každý, kto koná svoju povinnosť, je využívaný Božím domom. Je to také nezmyselné a mylné! Je v tom nejaké slovo, ktoré zodpovedá pravde, ľudskej prirodzenosti alebo rozumnosti? (Nie.) Antikristi teda neprijímajú pravdu, ich srdcia sú plné popudlivosti, plné surovosti, plné sťažností, plné obchodovania a ešte viac sú ich srdcia plné osobných túžob. Tieto veci napĺňajú ich srdcia. Nedokážu prijať od Boha to, že sa nimi Boží dom akýmkoľvek spôsobom zaoberá, ani žiadne prostredie, ktoré im Boh pripraví. K týmto veciam dokážu pristupovať len s popudlivosťou, oko za oko, zub za zub. Ku všetkému pristupujú pomocou satanových metód a satanovej logiky. Takže nakoniec aj tak nezískajú pravdu a môžu byť len vyradení. Rôzni ľudia reagujú rôzne na to, keď sú nahradení a keď sa im upraví pridelenie povinnosti, alebo dokonca na to, keď sú izolovaní alebo vyčistení. Ľudia, ktorí skutočne milujú pravdu, neznášajú svoje vlastné skutky. Antikristi, ktorí nemilujú pravdu, nielenže tieto veci vo svojom srdci neprijímajú od Boha, ale sú aj plní nenávisti. Aké sú toho následky? Vyvoláva to v nich sťažnosti, očierňovanie, súdenie a odsudzovanie. Vedie to k tomu, že odmietajú Boha a rúhajú sa Mu. To je zdrojom ich výsledku, rozhoduje o tom ich prirodzenosť-podstata. Antikristi nie sú schopní porozumieť pravde, prijímať veci od Boha a podriadiť sa všetkému, čo Boh zariadil, takže ich výsledok je daný. V tomto živote sú vyčistení Božím domom; netreba spomínať, čo sa s nimi stane vo svete, ktorý príde. Vidíte do týchto záležitostí? Ak objavíte takýchto ľudí vo svojom okolí, dokážete porovnať tieto Moje slová s nimi? Aké sú najvýraznejšie prejavy antikristov? Neveria pravde, neprijímajú pravdu, nepodriaďujú sa Božiemu ovládaniu a opatreniam, nie sú schopní prijať nič od Boha a nepriznávajú si chyby ani sa nekajajú bez ohľadu na to, aké prečiny spáchajú. To určuje, že títo ľudia sú zo satana a že sú cieľmi zničenia.

Všetci by ste sa mali porovnávať s rôznymi odhaleniami, prejavmi a praktikami antikristov, ktoré som odhalil; v priebehu konania svojich povinností budete nepochybne prejavovať niektoré z týchto prejavov, odhalení a praktík, ale v čom sa líšite od antikristov? Dokážete prijať od Boha veci, ktoré vás postihnú? (Áno, dokážeme.) Dokázať prijať od Boha to, čo vás postihne, je tá najvzácnejšia vec. Dokážete sa obrátiť, ak sa vydáte nesprávnou cestou, urobíte niečo zlé, urobíte veci z nevedomosti alebo spáchate priestupky? Dokážete sa kajať? (Áno, dokážeme.) Dokázať sa kajať a obrátiť je tá najcennejšia a najvzácnejšia vec. Ale antikristom chýba práve toto. Majú to len ľudia, ktorých Boh spasí. Ktoré veci je najdôležitejšie vlastniť? Prvou je viera, že Boh je pravda; to je tá najzákladnejšia vec. Dokážete to? (Áno, dokážeme.) Antikristi túto najzákladnejšiu vec nevlastnia. Druhou je prijatie toho, že Božie slovo je pravda; aj to možno považovať za najzákladnejšiu vec. Treťou je podriadenie sa Božiemu ovládaniu a opatreniam. Pre antikristov je to absolútne nedosiahnuteľné, ale tu to pre vás začína byť ťažké. Štvrtou je prijímanie všetkého od Boha bez namietania, ospravedlňovania sa, uvádzania dôvodov alebo sťažovania sa. Pre antikristov je to absolútne nemožné. Piatou je pokánie po vzdorovaní alebo spáchaní priestupkov. To bude pre vás len ťažké dosiahnuť. Je to vtedy, keď po spáchaní priestupkov ľudia postupne získavajú určité poznanie o svojich vlastných skazených povahách prostredníctvom obdobia uvažovania a hľadania, smútku, negativity a slabosti. Samozrejme, to si vyžaduje čas. Môže to trvať rok alebo dva, alebo aj dlhšie. Človek sa môže skutočne kajať až po úplnom porozumení svojim skazeným povahám a podvolení sa zo srdca. Hoci to nie je ľahké, nakoniec možno vidieť prejavy pokánia u tých, ktorí sa usilujú o pravdu, u tých, ktorí môžu dosiahnuť Božiu spásu. Ale antikristi to nevlastnia. Zamyslite sa nad tým – ktorý antikrist nevyťahuje minulosť spred troch alebo piatich rokov, alebo dokonca 10 či 20 rokov po tom, čo urobil niečo zlé? Bez ohľadu na to, koľko času uplynulo, keď ho znova stretneš, stále hovorí len o tých svojich argumentoch. Stále neuznáva ani neprijíma svoje vlastné zlé skutky a neprejavuje ani najmenšiu ľútosť. To je rozdiel medzi antikristmi a obyčajnými skazenými ľuďmi. Prečo antikristi nemôžu prejaviť ľútosť? Čo je hlavnou príčinou? Neveria, že Boh je pravda, čo vedie k ich neschopnosti prijať pravdu. Je to s nimi beznádejné a je to určené podstatou antikristov. Keď Ma počujete rozoberať rôzne prejavy antikristov, myslíte si: „Som hotový. Aj ja mám povahu antikrista – nie som aj ja antikrist?“ Nie je to nedostatok rozlišovania? Je pravda, že máš povahu antikrista, ale od antikristov sa líšiš tým, že stále vlastníš pozitívne veci. Dokážeš prijať pravdu, vyznať sa, kajať sa a zmeniť sa a tieto pozitívne veci ti môžu umožniť odvrhnúť povahy antikristov a umožniť očistenie tvojich skazených pováh a dosiahnutie spásy. Neznamená to, že máš nádej? Stále máš nádej!

Všetci považujete písanie článkov so skúsenostným svedectvom za veľmi ťažké a nedokážete ich napísať. Niektorí ľudia napíšu len jeden článok so svedectvom po mnohých rokoch skúseností. Niektorí napíšu len jeden po 10 alebo 20 rokoch viery a zhrnú v ňom podstatu skúseností z týchto rokov. Niektorí veria v Boha už 30 rokov a stále nemajú žiadne skutočné skúsenostné poznanie. V konečnom dôsledku nerozumejú pravde. Čo mám teda robiť, keď čelím tejto súčasnej situácii, že nerozumiete pravde? Musím k vám hovoriť viac, trpezlivo a naliehavo, hovoriť viac a obšírne a vy musíte mať trochu trpezlivosti a viac počúvať Moje duchovné spoločenstvo. Pozorne počúvajte, získajte schopnosť rozlišovania a snažte sa pochopiť podstatu každého aspektu pravdy. Ako som práve povedal, ak porozumieš, aké sú prejavy tých, ktorí majú povahu antikristov, aké sú prejavy tých ľudí s podstatou antikristov a aký je medzi nimi rozdiel, potom budeš mať cestu, po ktorej môžeš kráčať, a zároveň budeš mať aj schopnosť rozlišovania. Budeš schopný rozlíšiť svoje vlastné skazené povahy a podstatu antikristov. Ak stretneš antikrista, budeš ho schopný pohotovo rozlíšiť a odhaliť, pohotovo zastaviť a obmedziť jeho unáhlené a svojvoľné činy a praktiky a vyhnúť sa stratám spôsobeným jeho zlými skutkami na práci cirkvi alebo ich znížiť. V opačnom prípade, ak máte slabú schopnosť chápania a chýba vám schopnosť rozlišovania alebo ak nie ste dôslední, pokiaľ ide o pravdu, a vždy rozumiete len učeniam a nedokážete vidieť podstatu človeka, povedie to k tomu, že nielenže nebudete schopní rozlíšiť antikristov okolo seba, ale aj k tomu, že ich budete nasledovať, akoby boli dobrými vodcami. Dôkladne premýšľajte, dôkladne zvážte, či veci, ktoré robia antikristi, prinášajú Božiemu domu viac úžitku alebo viac škody? Po dôkladnom zvážení môžete vidieť, že hoci sa zdá, že antikristi robia pri práci v Božom dome nejaké dobré veci, v skutočnosti robia viac škody ako úžitku. Zisky nestoja za straty. V skutočnosti ich dobré skutky prinášajú ešte väčšie skryté nebezpečenstvá a spôsobujú práci cirkvi viac škody ako úžitku. Úloha, ktorú títo ľudia zohrávajú v Božom dome, je úloha služobníkov satana.

25. apríla 2020