Deviaty bod: Svoju povinnosť konajú, len aby sa odlíšili a uspokojili svoje vlastné záujmy a ambície; nikdy neberú ohľad na záujmy Božieho domu a dokonca tieto záujmy zrádzajú a zamieňajú za osobnú slávu (Ôsma časť)

II. Záujmy antikristov

D. Ich vyhliadky a osud

Najprv si zrekapitulujme, o čom sme hovorili v duchovnom spoločenstve na poslednom zhromaždení. (Naposledy Boh hovoril v duchovnom spoločenstve o druhom bode toho, ako antikristi zaobchádzajú so svojimi vyhliadkami a osudom – ako antikristi zaobchádzajú so svojou povinnosťou. Antikristi majú k svojej povinnosti tri druhy postojov. Po prvé, Boh zaopatruje a vedie ľudstvo, takže konanie svojej povinnosti ako stvorenej bytosti pred Bohom je absolútne primerané, prirodzené a oprávnené a je to tá najspravodlivejšia a najkrajšia vec medzi ľuďstvom, ale antikristi to považujú za druh obchodu a chcú vymeniť konanie svojej povinnosti za dobré vyhliadky a dobrý konečný osud. Po druhé, keď Boh koná dielo, vyjadruje mnoho právd; antikristi nielenže nepovažujú Božie slovo za pravdu, za niečo, čo by ľudstvo malo vlastniť, o čo by sa malo usilovať, čo by malo prijať a do čoho by malo vstúpiť, aby bolo spasené, ale naopak, považujú usilovanie sa o vyhliadky, konečný osud, povesť a postavenie za pravdu a za veci, ktorých by sa mali držať a ktoré by mali získať. Po tretie, Boh pracuje na riadení a spáse ľudstva, ale z pohľadu antikristov je to len obchod a hra; veria, že ľudia môžu získať požehnania nebeského kráľovstva len tvrdou prácou a obchodovaním. Súdiac podľa postoja antikristov k pravde o tom, že Boh vyžaduje od ľudí, aby konali svoju povinnosť, ich povaha je podlá.) Je k tomu čo dodať? (Antikristi považujú konanie svojej povinnosti za jediný spôsob, ako sa usilovať o požehnania. Len čo sa ich túžba získať požehnania zmarí, môžu okamžite opustiť svoju povinnosť alebo dokonca opustiť Boha. Toto je postoj antikristov, keď sa zmarí ich túžba získať požehnania.) (Antikristi sa skutočne nekajajú. Keď sú prepustení alebo vypudení, pretože spôsobovali narušenia a vyrušenia alebo páchali zlé skutky, a Boží dom im dá ďalšiu šancu konať svoju povinnosť, nie sú vďační. Namiesto toho sa sťažujú a súdia, hovoriac: „Zavoláte ma späť, keď ma potrebujete, ale jednoducho ma odkopnete, keď nie.“ To ukazuje, že antikristi sa nikdy nebudú kajať.) Stručne povedané, podstaty, ktoré antikristi prejavujú pri zaobchádzaní so svojimi povinnosťami a pri zaobchádzaní s Božím slovom, sú v zásade rovnaké; jednoducho prejavujú rovnaké povahy a rovnaké podstaty pri zaobchádzaní s týmito rôznymi vecami. O všetkých podstatách, ktoré antikristi prejavujú pri zaobchádzaní so svojou povinnosťou, sme v podstate hovorili v duchovnom spoločenstve minule. Prvý bod: neveria a odmietajú uznať, že Božie slovo je pravda; druhý bod: aj keď s nimi hovoríte v duchovnom spoločenstve o Božom slove a oni dokážu porozumieť pravde, neprijímajú ju; tretí bod: odmietajú sa podriadiť Božej zvrchovanosti a opatreniam; štvrtý bod: nikdy sa skutočne nekajajú. Nie sú toto podstaty ich prejavov? (Áno.) Zhrnuli ste tieto štyri body? (Nie.) Väčšina z toho, o čom ste hovorili, boli niektoré z prejavov, o ktorých sme hovorili v duchovnom spoločenstve minule, ale stále ste neprekukli, aké podstaty sa za týmito prejavmi skrývajú. Podstaty, ktoré antikristi prejavujú pred pravdou a pred Bohom, sú vždy odmietnutím uznať, prijať, podriadiť sa alebo kajať sa. Keďže takto antikristi zaobchádzajú s Božím slovom a svojou povinnosťou, ako zaobchádzajú s tým, keď sú orezávaní? Aké ďalšie prejavy existujú, ktoré umožňujú ľuďom vidieť, že majú spomínané podstaty, a potvrdzujú, že sú antikristi, nepriatelia Boha a nepriatelia pravdy? Toto je tretí bod, o ktorom budeme hovoriť v duchovnom spoločenstve dnes: ako antikristi zaobchádzajú s tým, keď sú orezávaní. Tento bod je treťou podtémou toho, ako antikristi zaobchádzajú so svojimi vyhliadkami a osudom. Pozrite, hovorenie v duchovnom spoločenstve o každej pravde si vyžaduje takéto konkrétne duchovné spoločenstvo a konkrétne hľadanie a uvažovanie. Keby som hovoril len vo všeobecných pojmoch, nedokázal by si konkrétnejšie porozumieť realitám každej pravdy. Dobre, obsah, o ktorom sme hovorili v duchovnom spoločenstve minule, už nebudeme ďalej rekapitulovať. Tentoraz budeme formálne hovoriť v duchovnom spoločenstve o treťom bode.

3. Ako antikristi zaobchádzajú s tým, keď sú orezávaní

Orezávanie je niečo, čo môže zažiť každý, kto verí v Boha. Najmä v priebehu konania povinnosti si väčšina ľudí spolu s pribúdajúcimi skúsenosťami s orezávaním čoraz viac uvedomuje význam orezávania. Cítia, že orezávanie prináša toľko výhod, a sú čoraz viac schopní správne zaobchádzať s orezávaním. Samozrejme, pokiaľ dokáže vykonávať povinnosť, a bez ohľadu na to, akú povinnosť koná, každý človek bude mať príležitosť byť orezávaný. Normálni ľudia dokážu s orezávaním zaobchádzať správne. Z jedného hľadiska dokážu prijať orezávanie so srdcom podriadenia Bohu a z druhého hľadiska dokážu tiež uvažovať o tom a spoznať, aké majú problémy. Toto je bežný postoj a pohľad v tom, ako ľudia, ktorí sa usilujú o pravdu, zaobchádzajú s tým, keď sú orezávaní. Zaobchádzajú teda aj antikristi s tým, keď sú orezávaní, takto? Rozhodne nie. Postoje antikristov a ľudí, ktorí sa usilujú o pravdu, sú určite odlišné, pokiaľ ide o ich zaobchádzanie s tým, keď sú orezávaní. Po prvé, antikristi nedokážu prijať, že sú orezávaní. A existujú aj dôvody, prečo to nedokážu prijať. Tým hlavným je, že keď sú orezávaní, majú pocit, že stratili tvár, že prišli o svoju povesť, postavenie a dôstojnosť a že prišli o schopnosť zdvihnúť pred všetkými hlavy. Tieto veci majú účinok v ich srdciach, a preto je pre nich ťažké prijať, že sú orezávaní, a majú pocit, že ten, kto ich orezáva, ich má na muške a je ich nepriateľom. Toto je mentalita antikristov, keď sú orezávaní. Tým si môžete byť istí. Práve pri ich orezávaní sa totiž najviac zjaví, či niekto dokáže prijať pravdu a či sa niekto dokáže naozaj podriadiť. To, že sa antikristi tak bránia orezávaniu, stačí na to, aby sa ukázalo, že majú odpor k pravde a vôbec ju neprijímajú. To je teda podstata problému. Podstatou problému nie je ich pýcha; je ňou neprijatie pravdy. Keď sú antikristi orezávaní, vyžadujú pri tom pekný tón a postoj. Ak je tón vykonávateľa vážny a jeho postoj strohý, antikrist sa bude brániť, bude vzdorovať a rozzúri sa od hanby. Nevenuje pozornosť tomu, či to, čo sa v ňom odhaľuje, je správne alebo skutočné, a neuvažuje nad tým, kde urobil chybu alebo či by mal prijať pravdu. Premýšľa len o tom, či jeho márnivosť a pýcha utrpeli úder. Antikristi vôbec nedokážu uznať, že podstupovať orezávanie je pre ľudí nápomocné a že tieto činnosti sú láskavé a prinášajú ľuďom spásu a úžitok. Dokonca to ani nevidia. Nie je to od nich trochu nekritické a nerozumné? Keď teda antikrist čelí orezávaniu, akú povahu odhaľuje? Bezpochyby je to povaha, ktorá má odpor k pravde, ale je aj arogantná a neústupčivá. To odhaľuje, že v prirodzenosti-podstate antikristov je mať odpor k pravde a nenávidieť ju. Preto sa antikristi najviac boja orezávania; len čo sú orezávaní, úplne sa odhalí ich škaredý stav. Keď sú antikristi orezávaní, aké majú prejavy a čo môžu povedať alebo urobiť, čo umožní ostatným jasne vidieť, že antikristi sú antikristi, že sú iní ako priemerný skazený človek a že ich prirodzenosť-podstata je odlišná od tých, ktorí sa usilujú o pravdu? Uvediem niekoľko príkladov a vy o nich môžete premýšľať a doplniť ich. Keď sú antikristi orezávaní, najprv kalkulujú a premýšľajú: „Čo za človeka ma orezáva? O čo mu ide? Ako sa o tom dozvedel? Prečo ma orezal? Pohŕda mnou? Povedal som niečo, čím som ho urazil? Mstí sa mi, pretože mám niečo dobré a nedal som mu to, a využíva túto príležitosť, aby ma vydieral?“ Namiesto toho, aby uvažovali a spoznali svoje vlastné priestupky, minulé zlé skutky a skazené povahy, ktoré odhalili, chcú nájsť stopy v samotnej záležitosti svojho orezávania. Cítia, že je na tom niečo podozrivé. Takto zaobchádzajú s tým, keď sú orezávaní. Je tu nejaké skutočné prijatie? Je tu nejaké skutočné poznanie alebo uvažovanie? (Nie.) Keď je väčšina ľudí orezávaná, môže to byť preto, že odhalili skazené povahy. Môže to byť aj preto, že z nevedomosti urobili niečo nesprávne a zradili záujmy Božieho domu. Môže to byť aj preto, že boli vo svojej povinnosti povrchní a tým spôsobili straty práci Božieho domu. Najodpornejšie je, že ľudia bez zábran očividne robia, čo sa im zachce, porušujú princípy a narúšajú a vyrušujú prácu Božieho domu. Toto sú hlavné dôvody, prečo sú ľudia orezávaní. Aký je najdôležitejší postoj, ktorý treba zaujať k vlastnému orezaniu, bez ohľadu na okolnosti, ktoré k nemu vedú? Najskôr ho musíš prijať. Bez ohľadu na to, kto a z akého dôvodu ťa orezáva, či to vyznieva tvrdo alebo aký tón a formuláciu použije, mal by si to prijať. Potom by si si mal uvedomiť, čo si urobil zle, akú skazenú povahu si odhalil a či si konal v súlade s pravdou-princípmi. To je postoj, ktorý by si mal mať v prvom rade a predovšetkým. A majú takýto postoj antikristi? Nemajú; z ich postoja od začiatku do konca vyžaruje odolávanie a odpor. Môžu byť s takým postojom pred Bohom ticho a skromne prijať orezávanie? Veruže nemôžu. Tak čo teda spravia? V prvom rade sa budú urputne hádať a ponúkať odôvodnenia, brániť sa a uvádzať dôvody proti zlým skutkom, ktoré vykonali, a proti skazenej povahe, ktorú odhalili, dúfajúc, že získajú pochopenie a odpustenie ľudí, aby nemuseli prevziať žiadnu zodpovednosť ani prijať slová, ktoré ich orezávajú. Aký je ich postoj, keď čelia orezávaniu? „Nezhrešil som. Nespravil som nič zlé. Ak som urobil chybu, mal som na to dôvod; ak som urobil chybu, nebolo to úmyselne, nemal by som za ňu niesť zodpovednosť. Ktože už nespraví zopár chýb?“ Chytajú sa týchto výrokov a fráz, ale nehľadajú pravdu, neuznajú si chyby, ktorých sa dopustili, ani skazené povahy, ktoré odhalili – a rozhodne nepriznávajú, aký bol ich úmysel a cieľ pri páchaní zla. Bez ohľadu na to, aké zjavné sú chyby, ktoré urobili, alebo akú veľkú stratu spôsobili, zatvárajú pred týmito vecami oči. Necítia sa ani trochu smutní alebo vinní a svedomie im nič nevyčíta. Namiesto toho sa zo všetkých síl obhajujú a vedú slovnú vojnu, pričom si myslia: „Každý má opodstatnený uhol pohľadu. Každý má svoje dôvody; záleží na tom, kto je lepší rečník. Ak dokážem svoju obhajobu a vysvetlenie presadiť u väčšiny, potom vyhrám a pravdy, o ktorých hovoríš ty, nie sú pravdy a tvoje fakty nie sú platné. Chceš ma odsúdiť? Ani náhodou!“ Keď je antikrist orezávaný, v hĺbke svojho srdca a duše absolútne, rozhodne odoláva, cíti odpor a odmieta to. Jeho postoj je: „Nech povieš čokoľvek, aj keby si mal úplnú pravdu, ja to neprijmem a nepriznám to. Nie je to moja chyba.“ Bez ohľadu na to, ako fakty odhalia ich skazenú povahu, oni to neuznávajú ani neprijímajú, ale pokračujú vo svojom vzdore a v odolávaní. Čokoľvek ostatní hovoria, oni to neprijímajú ani neuznávajú, ale myslia si: „Uvidíme, kto koho prekoná v rozprávaní, kto je lepší rečník.“ Toto je jeden z možných postojov, s ktorým sa antikristi stavajú k svojmu orezávaniu.

To, či človek dokáže prijať pravdu alebo nie, sa zjaví, keď je orezávaný. Antikristi majú úplne jasno, keď hovoria slová a učenia, ale keď sú orezávaní, neustále odolávajú, hádajú sa a vzdorujú a vôbec neprijímajú pravdu. Nedokážu uviesť do praxe žiadne zo slov a učení, ktoré zvyčajne chrlia. Prečo je to tak? Dôvodom je, že antikristi majú vo svojej podstate odpor k pravde. Povaha antikristov je extrémne surová a arogantná. Ich postoj pred pravdou a faktami je vždy postojom neoblomnosti, odolávania a antipatie. Keď sú antikristi orezávaní, okrem toho, že sa zo všetkých síl obhajujú a vysvetľujú, aby si zachovali svoju povesť, majú to najsilnejšie presvedčenie: „Verím v boha, nie v nejakého človeka. Boh je spravodlivý a bez ohľadu na to, ako ma ten človek orezáva, nemôže rozhodnúť o mojom osude. Neprijímam pravdu, ale čo s tým on zmôže?“ V srdci sú vzdorovití: „Bez ohľadu na to, aké správne alebo v súlade s pravdou sú veci, ktoré hovorí ten človek na zemi, nie sú pravdou; iba priame výroky boha v nebi sú pravdou. Bez ohľadu na to, ako ten človek na zemi súdi a napomína ľudí a orezáva ich, nie je spravodlivý; iba boh v nebi je spravodlivý.“ Čo tým naznačujú? „Bez ohľadu na to, aké správne alebo v súlade s pravdou sú veci, ktoré hovorí boh na zemi, nie sú pravdou. Iba boh v nebi je pravdou, boh v nebi je najväčší. Hoci boh na zemi môže tiež vyjadrovať pravdu, nemôže sa porovnávať s bohom v nebi.“ Nemyslia tým práve toto? (Áno.) „To, v čo verím, je boh v nebi, nie boh na zemi. Bez ohľadu na to, aké správne alebo v súlade s pravdou sú slová, ktoré hovoríš ty, tento obyčajný človek, stále nie si boh v nebi. Boh v nebi je zvrchovaný nad všetkým. Boh v nebi určuje môj osud. Boh na zemi nemôže určovať môj osud. Bez ohľadu na to, ako veľmi v súlade s pravdou sú veci, ktoré hovorí boh na zemi, neprijmem ich. Prijímam iba boha v nebi a podriaďujem sa iba jemu. Akokoľvek so mnou boh v nebi zaobchádza, podriadim sa tomu.“ Všetky tieto slová sú slová, ktoré antikristi odhaľujú, keď sú orezávaní. Všetko sú to slová, ktoré vychádzajú z ich sŕdc. Tieto ich slová zo srdca úplne reprezentujú ich povahu a odhaľujú ich prirodzenosť-podstatu, ktorá má odpor k pravde a nenávidí pravdu. Keď antikristi odhalia tieto slová, ich pravá tvár je úplne odhalená. Dá sa povedať, že každý, kto dokáže vysloviť tieto slová, je skutočný antikrist a pravý diabol a satan. Keď sú niektorí antikristi orezávaní, prejavujú neoblomný postoj, ktorý nie je ani servilný, ani panovačný. Neprijímajú pravdu ani orezávanie, ani skutočne nespoznávajú sami seba. Namiesto toho sa uťahujú do toho svojho presvedčenia a používajú ho na obranu svojej vlastnej povesti, postavenia a pocitu prítomnosti, čím úplne odhaľujú svoju podstatu pochybovača. Používajú slová „Verím v boha, nie v nejakého človeka, a boh je spravodlivý“, aby vyvrátili a porazili každého a aby popreli pravdu a popreli Boha na zemi. Zároveň tieto slová používajú na to, aby zakryli svoju zodpovednosť za vlastné hriechy a vyhli sa jej, a aby zakryli svoje skazené povahy a svoju prirodzenosť-podstatu. Antikristi používajú svoje presvedčenie a svoje teórie na zakrytie vlastných zlých skutkov a používajú ich aj na to, aby sa utešovali a chránili. Ako sa utešujú? Myslia si: „Je to v poriadku, to, čo hovorí tento človek na zemi, sa nepočíta. Bez ohľadu na to, aké správne sú veci, ktoré hovorí, neprijmem ich. Pokiaľ ich neprijmem, potom to, čo hovorí, nie sú fakty a nie sú v súlade s pravdou. Takže nemusím niesť zodpovednosť za žiadne chyby, zlé skutky alebo priestupky, ktoré urobím; môžem si jednoducho robiť, čo sa mi zachce, naparovať sa a robiť si veci po svojom tak ako predtým.“ A tak antikristi pokračujú v kráčaní po svojej ceste týmto spôsobom bez akýchkoľvek pochybností a stále bez akéhokoľvek pocitu hanby, pričom sa až do úplného konca držia svojej túžby a úmyslu získať požehnania. Toto je pravá tvár antikristov.

Antikristi sú zjavení, keď sú orezávaní. To je čas, keď sa s najväčšou pravdepodobnosťou odhalí ich prirodzenosť-podstata. Po prvé: Dokážu sa priznať k svojim zlým skutkom? Po druhé: Dokážu o sebe uvažovať a spoznať sa? A po tretie: Dokážu prijať od Boha, keď sú orezávaní? Pomocou týchto troch meradiel možno vidieť prirodzenosť-podstatu antikrista. Ak sa človek dokáže podriadiť, keď ho postihne orezávanie, a uvažovať o sebe, a tým spoznať svoje vlastné odhalenia skazenosti a skazenej podstaty, potom je to niekto, kto dokáže prijať pravdu. Nie je to antikrist. Tieto tri meradlá sú presne to, čo antikristovi chýba. Antikrist namiesto toho urobí niečo iné, niečo, čo nikto nečakal – to znamená, že keď je orezávaný, vznáša nepodložené protiobvinenia. Namiesto toho, aby sa priznal k svojmu previneniu a uznal svoju skazenú povahu, odsudzuje osobu, ktorá ho orezáva. Ako to robí? Hovorí: „Nie každé orezávanie je nevyhnutne správne. Orezávanie je len o ľudskom odsudzovaní, ľudskom súde; nerobí sa v mene boha. Iba boh je spravodlivý. Ktokoľvek, kto by odsudzoval iných, má byť odsúdený.“ Nie je to nepodložené protiobvinenie? Čo je to za človeka, ktorý by vznášal takéto nepodložené protiobvinenia? Urobil by to len nekonečne otravný človek, ktorý je neprístupný rozumu, a urobil by to len niekto, kto je rovnakého druhu ako diabli a satan. Niekto so svedomím a rozumom by niečo také nikdy neurobil. Takže tí, ktorí vznášajú nepodložené protiobvinenia, keď sú orezávaní, musia byť zlí ľudia. Všetci sú to diabli. Keď antikristi vznášajú nepodložené protiobvinenia, čo často hovoria? „Verím v boha a boh je spravodlivý! Podriaďujem sa bohu, nie nejakému človeku! Nie každé orezávanie je nevyhnutne správne. Ak ma orezáva boh, prijmem to, ale ak ma orezávajú ľudia, neprijmem to!“ Prvá vec, ktorú antikristi povedia, je: „Boh je spravodlivý!“ Môžeš počuť, že ich tón v sebe nesie zlomyseľnú mentalitu. Druhá vec, ktorú hovoria, je: „Podriaďujem sa bohu, nie nejakému človeku!“ Počuli ste tieto dva výroky? (Áno.) Povedali ste ich niekedy? (Nie.) Väčšina ľudí sa neodváži povedať tieto dva výroky. Iba vtedy, keď sa im stane niečo, o čom sú presvedčení, že je to pozitívne a že by to mali prijať, povedia: „Boh je naozaj spravodlivý, bolo správne, že som bol orezávaný a disciplinovaný.“ Prijímajú to pozitívnym spôsobom a vôbec nepoužívajú tieto slová na obranu svojich vlastných záujmov alebo na to, aby sa obhajovali a vysvetľovali. Skutočne prijímajú a uznávajú tieto slová a túto skutočnosť z hĺbky svojho srdca. Postoj antikristov je iný. V kontexte svojho orezávania by mohli použiť tento tón hlasu alebo tento druh úmyslu, aby povedali: „Verím v boha a boh je spravodlivý! Podriaďujem sa bohu, nie nejakému človeku!“ Čo to znamená? Sú to ľudia, ktorí prijímajú pravdu? Určite nie sú. Popierajú, že orezávanie pochádza od Boha a je schválené Bohom. Ich neschopnosť prijať to od Boha úplne dokazuje, že neuznávajú Božiu zvrchovanosť nad všetkým a neveria, že Božie slová sú pravda. Ako potom môžu uznať, že Boh je spravodlivý? Jasne používajú tieto slová, ktoré sa na prvý pohľad zdajú správne, aby odsudzovali iných, aby odsudzovali tých, ktorí sú im nepriaznivo naklonení, ktorí ich orezávajú a ktorí odhaľujú ich skazené povahy. Nie sú to činy zlých ľudí? Toto sú zlí ľudia. Zlí ľudia môžu v kritických momentoch používať správne slová, aby odolávali Bohu a stavali sa proti pravde, a používať správne slová na ochranu svojich vlastných záujmov, svojho vlastného imidžu a svojej vlastnej tváre a povesti. Nie je to nehanebné? „Zlý človek vystupuje s tvrdou tvárou“ (Príslovia 21:29); táto veta sa potvrdzuje u zlých ľudí a antikristov. Antikristi sú ľudia tohto druhu.

Ďalšia vec, ktorú antikristi hovoria, je: „Verím v boha, nie v nejakého človeka!“ Znie táto veta na prvý pohľad nesprávne? (Nie.) Veriť v Boha je, samozrejme, správne – človek nemôže veriť v nejakého človeka. Tieto slová sú také slušné a správne, nie je na nich nič zlé. Nanešťastie, význam tejto vety sa mení, keď vychádza z úst antikrista. Čo ukazuje táto zmena významu? Že antikristi používajú správne slová, aby sa dostali z problémov a obhájili sa. Aký je ich úmysel za vyslovením týchto slov? Aký je ich dôvod na vyslovenie týchto slov? Aké aspekty ich podstaty to dokazuje? (Neprijímanie pravdy, nenávisť k pravde.) Správne, neprijímajú pravdu. Takže neprijímajú pravdu, ale povedia otvorene: „Neprijímam to; aj keď je to, čo si povedal, správne, neprijímam to?“ Keby to povedali, ľudia by ich dokázali rozlíšiť a všetci by ich odmietli a oni by si nedokázali udržať svoje pevné miesto, takže to nemôžu povedať. Týmto veciam v srdci jasne rozumejú. Práve v tom spočíva nečestnosť a podlosť antikristov. Myslia si: „Ak ti budem otvorene odolávať, otvorene proti tebe kričať a stavať sa ti na odpor, povieš, že neprijímam pravdu. Nedovolím ti teda vidieť, že neprijímam pravdu. Použijem iné prostriedky, aby som túto záležitosť vyriešil a ochránil sa.“ Takže povedia: „Verím v boha, nie v nejakého človeka.“ Bez ohľadu na to, či veria v Boha alebo v nejakého človeka, to, čo tu rozoberáme, je, či antikristi prijímajú pravdu. Nemiešajú týmto výrokom pojmy? Miešajú pojmy a snažia sa ľuďom ťahať medové motúzy popod nos. Aby ľuďom zabránili vidieť, že neprijímajú pravdu, hovoria, že uznávajú Boha a uznávajú pravdu, že veria v Boha a veria, že Boh je pravda, a že keďže Boh je pravda, Boh sa nemôže stať človekom, a ak sa stane človekom, potom nemá pravdu a ten človek nie je Boh. Súdiac podľa tohto, neboli už zjavení ako antikristi? Jednoducho neuznávajú, že Boh sa môže stať Kristom a stať sa obyčajným človekom. Myslia si, že iba Boh v nebi, iba ten Boh, ktorý je neviditeľný a nehmatateľný a ktorého si človek môže ľubovoľne predstavovať a používať, je Boh. Existujú podobnosti medzi týmto názorom a názorom Pavla? (Áno.) Aký bol Pavlov postoj ku Kristovi na zemi? Uznal Ho? Prijal Ho? (Nie.) Pavol povedal: „Kristus je syn živého boha a my sme tiež synovia živého boha. To znamená, že všetci sme bratia a sestry krista a z hľadiska hierarchie sme si všetci rovní. Boh, v ktorého veríme, je v nebi. Na zemi nie je žiadny boh. Takže to nechápte zle, tento človek na zemi je kristus, je to syn boha. Nie je rovnaký ako boh. Nemôže reprezentovať boha v nebi, človek ho nemôže považovať za pravdu a nemusí ho nasledovať.“ Čo môžeme rozobrať zo slov „Verím v boha, nie v nejakého človeka“, ktoré hovoria antikristi? Rovnako ako Pavol uznávajú iba hmlistého Boha v nebi a neuznávajú, že Kristus je Boh. Inými slovami, neuznávajú skutočnosť, že Boh sa stal telom a stal sa obyčajným človekom – v tomto bode sú antikristi úplne rovnakí ako Pavol. Myslia to takto: „Ak veríš v boha, tak ver v boha, nie v nejakého človeka. Je zbytočné veriť v nejakého človeka, nemôžeš získať požehnania z viery v nejakého človeka. Aby si veril v boha, musíš veriť v boha v nebi, neviditeľného boha. Boh v nebi je taký veľký a taký všemohúci, čo môže urobiť boh na zemi? Môže len vyjadriť nejaké pravdy a povedať nejaké správne slová.“ Ak rozoberieme a posúdime ich podstatu na základe týchto slov, odporujú Kristovi, neuznávajú Krista a popierajú skutočnosť, že Boh sa stal telom. Sú to skrz-naskrz antikristi.

Keď sú antikristi orezávaní, keď narazia na neúspechy a keď ich niekto odhalí, používajú frázu „boh je spravodlivý“, aby sa bránili, aby popreli, že ich ten druhý odhalil, a popreli svoje orezávanie tým druhým. Bez ohľadu na to, keď sú orezávaní, ich primárnym postojom je vzdor, odolávanie a neprijatie, pričom robia všetko pre to, aby podávali vysvetlenia a bránili sa. Niektorí dokonca hovoria: „Čas všetko odhalí. Boh je spravodlivý. Nech to boh jedného dňa zjaví za mňa!“ Keďže sú to skazení ľudia, bez ohľadu na to, aké veľké straty spôsobia práci Božieho domu v priebehu konania svojej povinnosti, nestarajú sa o to ani tomu nevenujú žiadnu pozornosť. Ak sa táto skutočnosť odhalí, stále neuznávajú, že tieto straty spôsobili oni, a nie sú ochotní prevziať zodpovednosť. Nakoniec stále chcú nechať Boha, aby to za nich zjavil, akoby tu Boh bol na to, aby im slúžil, a musel ich brániť, keď urobia chyby, akoby bol takýmto druhom Boha. Neprijímajú pravdu, nedokážu prijať orezávanie a nie sú schopní poznať samých seba, ale to nie je všetko – dokonca žiadajú Boha, aby za nich podal vysvetlenia a obhajoby. Nie je to hanebná vec? Je to také hanebné! Všetci antikristi sú extrémne nehanební a sú tiež extrémne podlí. To je jeden aspekt. Aké dva výroky antikristi často hovoria, keď sú orezávaní? („Verím v boha, nie v nejakého človeka!“ „Boh je spravodlivý!“) Toto sú dva výroky, ktoré zvyčajne používajú. Nedokážu vysloviť žiadny iný druh falošnej argumentácie, neodvážia sa to urobiť. Používajú dva správne výroky, aby zavádzali ľudí, aby nerozumne argumentovali vo svoj vlastný prospech, snažiac sa zmeniť niečo nesprávne na niečo správne, zmeniť niečo podlé na niečo spravodlivé, zmeniť svoje chyby a straty, ktoré spôsobili, na niečo oprávnené. Chcú použiť tieto dva výroky, aby všetky tieto veci jedným ťahom odpísali, úplne ich vymazali a predstierali, že neexistujú, a naďalej veria tak, ako vždy verili. Je v tomto prejave antikristov pokánie? (Nie, nie je.) Nielenže sa nekajajú, ale prejavujú aj ďalší aspekt antikristov – odpor k pravde, aroganciu, podlosť a surovosť. Ich arogancia sa prejavuje v tom, že pohŕdajú každým, kto ich orezáva, a myslia si: „Ty si len človek, nebojím sa ťa!“ Nie je to arogantné? (Áno.) Akým spôsobom sa prejavuje ich podlosť? (Vznášaním nepodložených protiobvinení.) Vznášanie nepodložených protiobvinení je jeden aspekt a ďalším aspektom je používanie správnych slov na vysvetľovanie, ospravedlňovanie a obhajovanie sa. Aká ďalšia povaha sa v tom skrýva? Vznášanie nepodložených protiobvinení je tiež surové. Antikristi neuznávajú, že Božie slovo je pravda. Ak niekto odhalí túto ich podstatu, stále neprijímajú skutočnosť, že neuznávajú pravdu. Neuvažujú o sebe a nesnažia sa spoznať samých seba; namiesto toho vznášajú nepodložené protiobvinenia a používajú správne a pekne znejúce slová na odsúdenie iných. Metódy a výroky, ktoré používajú na odsúdenie iných, sú zákerné aj podlé. Vedia, aké slová použiť, aby odsúdili iných a umlčali ich, takže ostatní ľudia nevedia, čo ďalej povedať, a nemôžu im nič urobiť. Toto je podlosť. Táto ich metóda a praktika sú nefalšovanou zákernou povahou. Toto je niekoľko pováh antikristov, ktoré môžeme rozobrať zo záležitosti orezávania antikristov. Nezhodujú sa tieto povahy a odhalenia antikristov so štyrmi bodmi, o ktorých sme hovorili predtým? (Áno.) Aké sú tie štyri body? (Prvý bod: neveria a odmietajú uznať, že Božie slovo je pravda; druhý bod: aj keď s nimi hovoríte v duchovnom spoločenstve o Božom slove a oni dokážu porozumieť pravde, neprijímajú ju; tretí bod: odmietajú sa podriadiť Božej zvrchovanosti a opatreniam; štvrtý bod: nikdy sa skutočne nekajajú.) Neveriť, neprijímať, nepodriaďovať sa a nekajať sa, tieto „štyri nie“ predstavujú podstatu antikristov. Antikristi nikdy neprijmú pravdu a nikdy nesklonia hlavu pred faktami. Toto je tvrdohlavá nekajúcnosť a je to niečo, čo pramení z prirodzenosti antikristov. Toto je prvý prejav toho, ako antikristi zaobchádzajú s tým, keď sú orezávaní. Hoci antikristi zdieľajú rovnakú povahu-podstatu, slávne výroky a veľké heslá, ktoré vychádzajú z ich úst, určite nie sú úplne rovnaké. Niekedy môžu antikristi povedať toto a niekedy môžu antikristi povedať tamto, ale bez ohľadu na to, aký druh reči vychádza z ich úst, jej charakteristiky a podstata budú rovnaké – podstatou ich slov je neprijímanie pravdy. Ak neprijímajú pravdu, čo sú potom tieto ich slová? Sú to slová, ktoré sú v súlade s pravdou? Sú to ľudské slová alebo slová, ktoré sú v súlade s etikou? Sú to slová, ktoré sú v súlade so svedomím a rozumom? (Sú to diabolské slová.) Správne. Nazývať ich prázdnymi slovami alebo zmätenými slovami ich celkom presne necharakterizuje, ale povedať, že sú to diabolské slová, vysvetľuje problém.

Aké iné slová ešte hovoria antikristi, keď sú orezávaní, keď ich bratia a sestry kritizujú a odhaľujú? Niektorí antikristi urobia chybu alebo vyslovia nejaké diabolské slová, aby zavádzali ľudí. Keď to bratia a sestry vidia, kritizujú ich a orezávajú, pričom ich odhaľujú ako slizkých a nečestných. Hoci navonok nevzdorujú, vo vnútri odolávajú, akoby hovorili: „Čo ty vieš? Máš toľko vedomostí ako ja? Veríš v boha toľko rokov ako ja? Koľko rokov veríš v boha? Neznížim sa na tvoju úroveň!“ Keď ich orezávajú vodcovia a pracovníci, môžu zaujať slizký postoj, navonok ich odbijú a povedia pár pekných slov, ale v skrytosti sú nespokojní a vzdorovití a hľadajú príležitosť na pomstu. Ak ich orezáva obyčajný brat alebo sestra, antikristi nie sú takí slušní – rozhnevajú sa a rozčúlia, zaútočia späť a pomstia sa. Keď útočia späť a mstia sa, často hovoria niečo takéto: „Na to, aby si ma orezával, máš ešte priveľa mlieka na brade! Keby som neveril v boha, nebál by som sa nikoho!“ Je na týchto slovách niečo zlé? Sú to slová, ktoré zvyčajne hovoria neverci a naozajstní darebáci. Ako je možné, že ich počuť v cirkvi? Ľudia, ktorí dokážu takto hovoriť, sú jedinečnou skupinou a táto jedinečná skupina má jedinečný temperament. V čom je ich temperament jedinečný? Takíto ľudia v cirkvi často riešia služobný vek. Všetkých považujú za sebe podriadených, nikoho nemajú radi a každého chcú poučovať, trýzniť a manipulovať. Myslia si, že hoci veria v Boha, nikto nie je spôsobilý byť ich partnerom. Niet divu, že vyrukujú s týmito arogantnými slovami, keď s nimi ľudia zaobchádzajú ako s bratmi a sestrami a hovoria s nimi od srdca, odhaľujúc ich skazené povahy a orezávajúc slová a skutky, ktoré prejavili a ktoré nie sú v súlade s pravdou. Boží dom považujú za spoločnosť a za svoju vlastnú doménu a bratov a sestry cirkvi považujú za podriadených. Myslia si, že bratia a sestry vedia málo o spoločenských záležitostiach a majú o nich len povrchné vedomosti, že sú na dne spoločnosti, že sa na nich ostatní majú pozerať zvrchu, zahrávať sa s nimi a šliapať po nich. Myslia si, že všetkých bratov a sestry možno ľahko šikanovať a zahrávať sa s nimi, a oni takými ľuďmi nebudú. Preto si myslia, že ktokoľvek ich orezáva a odhaľuje, ten ich šikanuje, znevažuje a vylučuje. Vo svojom srdci sa už voči tomu obrnili: „Nemysli si, že ma môžeš trýzniť a šikanovať! Ešte máš mlieko na brade!“ Nie je to niečo, čo by povedal niekto s „hrdinským duchom“? Žiaľ, tieto slová nie sú pravdou. Nech máš akéhokoľvek ducha alebo akúkoľvek morálnu integritu, Boh ťa neschváli. Boh nenávidí takéto povahy a ľudí, ktorí hovoria tieto slová. Ľudia, ktorí hovoria takéto veci pred Bohom, sú Bohom odsúdení a zavrhnutí. Ľudia, ktorí sa držia týchto slov, akoby boli pravdou, nemôžu byť nikdy Bohom spasení. Tak sa na to pozrime znova: čo je na týchto slovách zlé?Pred pravdou sú si všetci rovní a pre tých, ktorí konajú svoje povinnosti v Božom dome, neexistujú žiadne rozdiely týkajúce sa veku, podradnosti a ušľachtilosti. Všetci sú si pred svojou povinnosťou rovní, len vykonávajú rôzne práce. Nie sú medzi nimi žiadne rozdiely založené na dĺžke služobného veku. Pred pravdou by si mal každý zachovávať pokorné, podriadené a prijímajúce srdce. Ľudia by mali mať tento rozum a tento postoj. Nie sú teda ľudia, ktorí hovoria: „Na to, aby si ma orezával, máš ešte priveľa mlieka na brade!“, plní atmosféry, ideológie a darebáctva spoločnosti? Považujú Boží dom za spoločnosť, bratov a sestry Božieho domu považujú za zraniteľnú skupinu na dne spoločnosti a samých seba považujú za šéfa všetkého, za niekoho, koho sa nikto nemôže dotknúť ani ho provokovať a ktorý sa postará o to, aby tí, ktorí ho odhalia a orežú, nedopadli dobre. Myslia si, že Boží dom je rovnaký ako spoločnosť, že ktokoľvek, kto sa nepodvoľuje a je panovačný, bude schopný obstáť, že nikto sa neodváži dotknúť tých, ktorí sú bezohľadní, zúriví a zlí, a veria, že ľudia, ktorí prijímajú orezávanie, sú všetci neschopní a nespôsobilí. Myslia si, že ľudí, ktorí majú nejakú schopnosť, sa nikto neodváži dotknúť, že týchto ľudí sa nikto neodváži odhaliť, ani keď urobia chybu, a že oni sú tí neoblomní tvrdí chlapi! Antikristi si myslia, že bez ohľadu na to, v akej skupine vo svete sa nachádzajú, musia byť mocní a dostatočne bezohľadní a zlí, aby ich ostatní nešikanovali alebo s nimi len tak nezametali. Považujú to za schopnosť a spôsobilosť a chcú túto schopnosť využiť na získanie postavenia, slávy a prospechu, a nakoniec si zabezpečiť dobrý konečný osud. Aká je to povaha? Je surová aj podlá. Bez ohľadu na to, koľko kázní antikristi počujú, nedokážu porozumieť pravde. Nevidia, že v Božom dome vládne pravda. Nevidia zmeny, ktorými prechádzajú tí, čo prijímajú pravdu, a aj keď ich vidia, neuznávajú ich ako zmeny. Myslia si, že tieto zmeny sú len výsledkom pretvárky a sebaovládania, a oni sa pre to nebudú ovládať a nebudú to pasívne prijímať. Pretože majú takúto logiku, dokážu povedať veci ako: „Nemysli si, že ma môžeš trýzniť a šikanovať!“ Nie je to podlosť antikristov? Takéto myšlienky a názory sú podlé. To, že dokážu hovoriť tieto slová a takto konať, je odhalením ich surovej povahy. Sú v cirkvi takí ľudia? Keď s nimi bratia a sestry hovoria od srdca, odhaľujú ich, hovoria o ich problémoch, nedostatkoch a odhaleniach skazenosti, myslia si, že sú šikanovaní a ponižovaní a že ich neberú vážne. Potom povedia: „Na to, aby si ma orezával, máš ešte priveľa mlieka na brade!“ Bez ohľadu na to, koho vidia prijímať orezávanie, vždy si pomyslia: „Môžeš získať pravdu prijatím orezávania? To by bolo nemožné!“ Neuznávajú to. Myslia si, že orezávanie ľudí je šikanovanie a hľadanie niečoho, čo by sa dalo proti nim použiť na ich trýznenie, a že ľudia sú šikanovaní, keď urobia nejaké malé chyby, pretože sú príliš nevinní. Neuznávajú, že orezávanie ľudí je láska a pomoc. Neuznávajú, že ľudia sa môžu skutočne kajať a zmeniť len vtedy, keď prijmú orezávanie, a ešte menej uznávajú skutočnosť, že v Božom dome vládne pravda. Preto si antikristi často pre seba hovoria: „Ktokoľvek ma oreže, nenechám to tak. V žiadnom prípade nedovolím, aby ma niekto šikanoval!“ Akí ľudia sú schopní hovoriť takéto slová? Len tí, ktorí neprijímajú pravdu a nenávidia pravdu, môžu hovoriť takéto slová. Každý človek, ktorý má takúto surovú povahu a dokáže hovoriť takéto slová, má prirodzenosť-podstatu antikristov a je zo satanovho druhu.

Keď sú antikristi orezávaní, hovoria aj ďalšiu vetu: „Keby som neveril v boha, kašľal by som na všetkých!“ Čo táto veta znamená? Je to bežný výrok určitého druhu antikrista. Keďže to hovoria, poďme to rozobrať. Keďže dokážu vysloviť tieto slová, musia mať určitý význam. Navonok sa zdá, že tieto slová hovoria, že odkedy títo ľudia uverili v Boha, prešli veľkou zmenou. Zdá sa, že v týchto slovách je cítiť vďačnosť, ako napríklad: „Boh ma zmenil, boh si ma podmanil. Keby ma boh nezmenil, bol by som neznesiteľne arogantný človek.“ Navonok sa zdá, že tieto slová nesú určité nastavenie vďačnosti, ale pri rozbore z iného uhla pohľadu je s nimi veľký problém. Antikristi hovoria, že predtým, ako uverili v Boha, na všetkých kašľali. Aká je povaha týchto ľudí? (Arogantná a surová.) Sú to mimoriadne arogantní a suroví ľudia a keby neverili v Boha, boli by to ľudia veľkého zla. Kašľať na všetkých znamená nemať k nikomu úctu, znamená to, že po všetkých šliapu, a že bez ohľadu na to, akí skvelí alebo dobrí sú iní ľudia, v ich očiach nie sú ničím. Nikomu sa nepodvoľujú, každým pohŕdajú a nikomu neslúžia. Keby ich požiadali, aby slúžili človeku, zranilo by to ich dôstojnosť. Ak je niekto hoden ich služby, je to len Boh v nebi. Teraz, keď veria v Boha, potlačili tento prejav a odhalenie toho, že na všetkých kašlú, a po príchode do Božieho domu sa neochotne znížili k tomu, aby pracovali s ostatnými v skupine, riešili záležitosti a stýkali sa s ostatnými ako normálni ľudia. Ale keď riešia záležitosti a stýkajú sa s ostatnými, niektoré veci nevyhnutne nejdú tak, ako by chceli, a to spôsobí, že táto ich povaha znova prepukne, čo vedie k týmto slovám. Pôvodne vo svete, keď neverili v Boha, sa nikomu nepodvoľovali a mysleli si, že nikto nie je hoden toho, aby s ním stýkali. Takže, odkedy uverili v Boha, podvolili sa nejakému bratovi alebo sestre v Božom dome? (Nie.) Bez ohľadu na to, v akej skupine by bol, správal by sa takto človek s normálnou ľudskou prirodzenosťou a normálnou rozumnosťou? (Nie.) Dokonca aj neverci hovoria: „Medzi tromi ľuďmi, ktorí kráčajú spolu, je aspoň jeden, ktorý môže byť mojím učiteľom.“ To znamená, že medzi tromi ľuďmi je určite jeden človek, ktorý je silnejší a lepší ako ty, ktorý môže byť tvojím učiteľom a pomôcť ti. Neverci hovoria takéto slová, uznávajú teda títo arogantní ľudia správnosť týchto slov? Dokážu v skupine komunikovať s ostatnými ako rovný s rovným? Dokážu byť rozumní? (Nie.) Takže, keď sú medzi nevercami, ktorí nemajú vieru v Boha, akým druhom ľudí sú títo antikristi? (Sú to problémoví ľudia.) Správne, sú to zloduchovia, sú to problémoví ľudia. Nikto s nimi nič nezmôže. Nikto sa ich neodváži provokovať, nahnevať ani sa ich dotknúť. Sú to zloduchovia! Ak ich nahneváš, bude to mať následky, je to ako nahnevať surového démona. V spoločnosti sa s takýmito ľuďmi zvyčajne nikto neodváži zahrávať. Ich povaha a ich princípy pri riešení vecí spočívajú v tom, že sú hrubí a nerozumní a na každom kroku vyvolávajú problémy. Nikto sa ich neodváži nahnevať, nikto sa ich neodváži dotknúť a nikto sa ich neodváži šikanovať; oni sú jediní, kto šikanuje ľudí. Tým dosahujú svoj cieľ. Takže, sú schopní sa zmeniť po príchode do Božieho domu? Zmenili sa? (Nie, nezmenili.) Čo nám ukazuje, že sa nezmenili, že sa nemôžu zmeniť? (Skutočnosť, že hovoria: „Keby som neveril v boha, kašľal by som na všetkých!“) Zvyčajne tieto slová nehovoria – v akom kontexte ich hovoria? Keď niekto poukáže na ich nedostatky, povie veci, ktoré zrania ich dôstojnosť, alebo brnkne na citlivú strunu, vyhŕknu túto vetu: „Keby som neveril v boha, kašľal by som na všetkých! Ty sa odvažuješ so mnou bojovať, kto si myslíš, že si?“ Aká je to povaha? Pred túto vetu dokonca pridávajú ďalšiu informáciu a hovoria: „Predtým, ako som uveril v boha, som na všetkých kašľal.“ Vari to nie je tak, že sa stále nepodvoľuješ a nepočúvaš nikoho ani teraz, keď veríš v Boha? Nie si stále ten istý nedotknutý diabol a satan? Majú pocit, že sa zmenili k lepšiemu po tom, čo uverili v Boha. Ak sa zmenili k lepšiemu, ako môžu vysloviť tieto slová? Nemajú vôbec žiadne svedomie ani rozum a odvažujú sa verejne kričať a dávať ostatným na známosť: „Som grázel a nikoho sa nebojím!“ Čím sa má tyran, zloduch a grázel chváliť? Čím sa má vystatovať? A predsa sa antikristi takto vystatujú. Skutočnosť, že boli kedysi tyranmi, považujú za svoju slávnu minulosť a predvádzajú sa ňou v Božom dome. Akým miestom je Boží dom? Je to miesto, kde vládne pravda. Je to miesto svätosti, kde Boh spasí ľudí. Ako môže tolerovať, že ty hovoríš tieto diabolské slová? Antikristi nemajú zmysel pre hanbu, nevedia, že sú to diabolské slová, a dokonca sa nimi predvádzajú, akoby to boli dobré slová a pravda. Sú to skutočne nehanební jedinci, nepoznajú hanbu a sú odporní! Keď vám tento druh človeka hovorí diabolské slová, máte niečo vhodné, čo by ste povedali na ich vyvrátenie? (Raz som stretol takého človeka; v cirkvi sa nikomu nepodvolil. Vtedy povedal takéto slová, aby ma kritizoval. Nemal som žiadnu schopnosť rozlišovania a povedal som mu, že to prijímam.) Odpovedal si takto. Bolo nesprávne takto odpovedať; nevydal si svedectvo. Musíš poukázať na jeho problémy a zahanbiť ho. Keď hovorí diabolské slová, nesmieš ustúpiť a nesmieš poslúchať tie diabolské slová. Musíš ho odhaliť. Aby si bol jedným z Božích víťazov a svedčil pre Boha, musíš byť schopný zahanbiť diablov a satana a hovoriť slová, ktoré môžu zahanbiť satana a ktoré sú v súlade s pravdou. Aj keď to neprijme, nebude mať čo povedať, bude sa správať slušne a podriadi sa. Bude fungovať, keď takého človeka vystrašíte? Čo tak odsúdiť ho? Čo tak diskutovať s ním a prehovárať ho? (Nie.) Čo teda bude fungovať? (Keby niekto v cirkvi povedal takéto slová, povedal by som: „Chceš tu vyčíňať? Ak dokážeš normálne počúvať bratov a sestry, ktorí hovoria v duchovnom spoločenstve o pravde, a prijať pravdu, tak je to v poriadku, ale ak tu chceš vyčíňať, tak odíď. Boží dom ti nedovoľuje tu vyčíňať. Tieto tvoje slová nie sú v súlade s pravdou. Nerob tu zo seba divadlo!“) Tieto slová sú veľmi mocné, ale ľudia tohto druhu sú tyrani a banditi. Boja sa takýchto slov? (Nie, neboja.)

Dovoľte Mi povedať vám o niečom. V minulosti som sa stretol s mužom, ktorý bol pred tým, ako začal veriť v Boha, kuchárom. Raz Mi povedal: „Keď som bol kuchárom vo svete a tí veľkí páni a funkcionári prišli piť, nechcel som s nimi mať nič spoločné. Keď som im varil, mal som jednu ruku na boku, jednu nohu na špičkách a varil som im jednou rukou.“ Ukazoval to, ako hovoril, a jeho držanie tela vyzeralo rovnako rozhorčene a vzdorovito zároveň. Naznačoval tým, že: „Žiadni neverci sa mi nevyrovnajú a nikomu z nich sa nepodvolím. Som veľmi schopný a ľudia ako ja sú vo svete vážení. Na funkcionárov zvyčajne kašlem!“ Popri rozprávaní gestikuloval, znel spokojne sám so sebou a ľahko predvádzal spomínané pohyby. Videl som, že bol veľmi zručný v predvádzaní tých pohybov, toho držania tela a tej pózy – že ich predvádzal často. Videl som, že toto predstavenie robil tak trochu s úmyslom predvádzať sa a chváliť sa svojou „slávnou minulosťou“ a snažil sa, aby ho ostatní obdivovali. Keď som ho videl takto konať, usmial som sa a potom som mu povedal: „Takže máš zlú povahu.“ Povedal som to s úsmevom a už som nič iné nepovedal. Jeho tvár okamžite zmeravela, ihneď zastavil svoje pohyby a zmĺkol. Odvtedy už o svojej „slávnej minulosti“ nehovoril. Čo som mu povedal? (Máš zlú povahu.) Čo to znamenalo? (Poukazovalo to na jeho prirodzenosť-podstatu a bol zahanbený.) Správne. Nahneval som ho? Hádal som sa s ním? Ublížil som jeho dôstojnosti? (Nie.) Správal som sa k nemu impulzívne a povedal: „Vypadni odtiaľto! Ty že veríš v Boha?“ alebo „Na to, aby si mi hovoril o svojej ‚brilantnej minulosti‘, si ešte priveľký sopliak!“? Použil som tieto metódy? (Nie.) Bez toho, aby som naznačoval čokoľvek z týchto vecí, som povedal len jednu vetu: „Takže máš zlú povahu,“ a on bol zahanbený a zmĺkol. To, čo som sa mu snažil povedať, sa mi podarilo vyjadriť bez toho, aby som to musel ďalej rozvádzať. Ak by to počul múdry človek, okamžite by pochopil, čo to znamená, a v budúcnosti by bol zdržanlivejší. Čo si myslíte o tomto prístupe? (Je dobrý.) Bolo by vhodné zízať na neho a hádať sa? (Nie, nebolo.) Ak niekto povie: „Keby som neveril v Boha, kašľal by som na všetkých!“, mal by si mu povedať: „Ak si na všetkých kašľal predtým, ako si uveril v Boha, znamená to, že si mal zlú povahu. Ak na všetkých kašleš aj teraz, keď veríš v Boha, znamená to, že máš ešte horšiu povahu a niečo nie je v poriadku s tvojou podstatou.“ Povedz len toto a sleduj jeho reakciu a správanie. Tomu sa hovorí zasiahnuť citlivé miesto. Budú sa zlí ľudia cítiť smutne, keď budú počuť tieto slová? Budú sa cítiť rozrušene. Pomyslia si: „Myslel som si, že som dosiahol zmenu vo svojej viere v boha, a dokonca som použil tieto slová, aby som sa chválil svojou spôsobilosťou a predvádzal slávnu minulosť, ktorú som mal predtým, ako som v neho uveril. Nečakal som, že niekto s porozumením odhalí hanebné tajomstvo za touto záležitosťou a odhalí, že mám zlú povahu.“ Čo znamená zlá povaha? Aby som to povedal pekne, znamená to, že niečia ľudská prirodzenosť nie je dobrá; aby som to povedal priamo, znamená to, že nie je dobrý. Ktorí ľudia v spoločnosti nie sú dobrí? (Chuligáni, grázli, tyrani a zloduchovia.) Správne, sú to títo ľudia. Len čo povieš, že nie sú dobrí a že ich povaha je zlá, pochopia. Pochopia, že máš na mysli chuligánov, grázlov, tyranov a zloduchov – tieto pojmy a typy ľudí. Budú sa cítiť dobre, keď začujú, že patria do tejto kategórie? (Nie.) Vôbec sa nebudú cítiť dobre. A budeš musieť povedať ešte niečo ďalšie? (Nie.) Ich hanebné tajomstvo bude odhalené touto jedinou vetou. „Takže takýto si človek. Stále sa tu predvádzaš a chváliš sa negatívnymi vecami, akoby boli pozitívne. Čo sa snažíš urobiť? Toto je Boží dom, nepredvádzaj sa tu. Toto nie je miesto, kde sa máš predvádzať. Ak sa chceš predvádzať, tak odíď. Boží dom je miesto, kde vládne pravda, nie miesto, kde sa máš naparovať a ohlasovať svoje zlé skutky. Čo chceš povedať, keď sa v Božom dome chváliš podlými a negatívnymi vecami? Chceš povedať, že Božie dielo v tebe dosiahlo výsledky. Povedal to Boh? Ty neďakuješ Bohu; ty sa chváliš svojimi zlými skutkami. Koho sa týmito slovami snažíš oklamať? Môžeš oklamať trojročné dieťa, ale nemôžeš oklamať bratov a sestry. Neprejde ti to!“ Takto sú odhalení. Keď to antikristi začujú, po prvé pocítia, že voči nim vôbec nie si zlomyseľný; po druhé tvoje slová zasiahnu cieľ; po tretie to nebude, akoby si sa na nich zameral; a po štvrté sú tieto slová fakty a vôbec si nepreháňal, keď si ich povedal. Len čo budú počuť tieto slová, okamžite sa skrotia. Prečo sa skrotia? Tvoje slová ich strápnia a spôsobia, že sa budú cítiť zahanbene. Keď budú znova v tvojej prítomnosti, budú sa hanbiť opakovať takéto slová. A aj keď takéto veci znova povedia, budú musieť nájsť tú správnu príležitosť a skontrolovať, kto počúva. V každom prípade sa ich v tvojej prítomnosti už neodvážia povedať. Nepodriadilo si ich to? Ak sa stretnete s takýmto človekom, odvážite sa s ním takto hovoriť? (Áno.) Existuje spôsob, ako s takýmto človekom zaobchádzať. Nemusíte byť horkokrvní ani hrubí, stačí si ich podriadiť úsmevom. Tomu sa hovorí odhalenie a zahanbenie satana. Tomu sa hovorí stáť si pevne za svojím svedectvom. Tvoja schopnosť odhaliť ich dokazuje, že si ich prekukol, že takýchto ľudí nemáš rád, že ich nenávidíš a že nimi pohŕdaš. Títo ľudia patria medzi negatívne postavy a ty si ich presný opak. Pred tebou sa cítia podradní; ty si silnejší a čestnejší ako oni.

Keď sú antikristi orezávaní a bratia a sestry občas ich odhalia, aké dve nehanebné vety vyslovujú? („Na to, aby si ma orezával, máš ešte priveľa mlieka na brade!“ „Keby som neveril v boha, kašľal by som na všetkých!“) Väčšina ľudí by tieto dve vety nedokázala povedať, však? Aké vlastnosti majú tieto slová? Sú grázlovské a darebácke, s povýšeneckým postojom satanovho naparovania sa a jeho podlej povahy. Tieto slová by zjavne nevyšli z úst normálneho človeka, a už vôbec nie z úst niekoho, kto sa usiluje o pravdu. Je samozrejmé, že tí, ktorí tieto slová hovoria, majú podlú povahu satana. Sú zlí a sú to antikristi. Nemilujú pravdu a uctievajú temné sily, násilie a surové sily a povahu satana. Tieto podstaty možno spozorovať už len z týchto dvoch viet, ktoré hovoria. Keď vyslovia tieto slová, ich povahy a podstaty sú zjavené. Ktokoľvek z obyčajných, normálnych a skazených ľudí, kto často hovorí tieto slová, nie je dobrý, a ktokoľvek, kto tieto slová nehovorí, hoci ich počuje, kto si myslí, že tí, čo hovoria tieto slová, sú hanební a suroví, kto by sám takto nemohol hovoriť, kto by tieto slová nemohol vysloviť, akokoľvek veľmi niekoho nenávidí, cíti voči nemu odpor a pozerá sa naňho zvrchu, a kto pohŕda ľuďmi, ktorí hovoria tieto slová – takýto človek má stále nejaký zmysel pre hanbu a čestnú stránku svojej ľudskej prirodzenosti. Ale tí, ktorí často hovoria tieto slová a ktorí ich často považujú za najvyššie princípy toho, ako riešia záležitosti a ako si počínajú, sú nepochybne antikristi, ktorí patria k satanovej bande. Niektorí ľudia hovoria: „Predtým, ako som uveril v Boha, som nevedel, či sú tieto slová dobré alebo zlé. Používal som ich, keď som bol mladý, ale neskôr, keď som sa stal trochu starším a vyspelejším, som ich prestal hovoriť.“ Sú to antikristi? Nie sú. Keď sú ľudia mladí a nevedomí a keď sa prvýkrát stretnú so spoločnosťou a širokou verejnosťou, považujú tieto slová za dobré slová, ktoré svedčia o charaktere. Sú len príliš mladí a nezrelí. Keď trochu vyrastú a dokážu rozlíšiť dobro od zla a dobrých zlých ľudí, už tieto slová nehovoria. Takíto ľudia majú stále trochu svedomia a rozumu. Odkiaľ pochádza táto trocha svedomia a rozumu? Pochádza z ich schopnosti rozlišovať dobro od zla, vedieť, čo je pravdivosť a čo faloš, čo je správne a čo nesprávne, a z toho, že majú voľby a hranice v tom, ako konajú, hovoria, riešia záležitosti a počínajú si. Pochádza z toho, že nie sú satani, nie sú zlí ľudia a nie sú zvery a že si počínajú podľa štandardov a princípov a sú čestní ľudia.

Odhaľovaním antikristov sa zjavujú ich „slová múdrosti“, ich životné mottá a ich často opakované výroky. Keď sú tieto veci zjavené, vynára sa aj ich prirodzenosť-podstata, čo umožňuje ostatným vidieť ju čoraz jasnejšie. Ak tieto veci nie sú odhalené a ľudia považujú tieto občas alebo často počuté slová za bežné slová a nedokážu ich rozlíšiť, nebudú ich vedieť charakterizovať. Ak ich nedokážeš charakterizovať, na čo ti potom je tvoje porozumenie pravde alebo tvoje poznanie správneho a nesprávneho? Môžu ovplyvniť tvoj postoj? Môžu ovplyvniť tvoj uhol pohľadu? (Nie, nemôžu.) Potom nie si schopný rozlíšiť, čo je normálne odhalenie skazenosti a čo je prejav podstaty antikrista. Keď dokážeš jasne rozlíšiť tieto podstaty, presne ich charakterizovať a klasifikovať a jasne rozlíšiť rôzne prejavy, odhalenia, povahy a podstaty pozitívneho a negatívneho, normálneho a abnormálneho, až potom budeš schopný presnejšie rozlišovať ľudí a veci. Inak si budeš mylne myslieť, že prejav antikrista je obyčajná skazenosť alebo normálne odhalenie, a niekedy si pomýliš niektoré obyčajné odhalenia skazenosti s prejavmi podstaty antikristov. Nie je to pomýlené? Povedzme, že si vodca a v rámci tvojej zodpovednosti sú antikristi. Ak im umožníš zostať a vypudíš obyčajných bratov a sestry, ktorí majú odhalenia skazenosti, nie je to chyba? (Áno.) Preto je pochopenie týchto podrobných a konkrétnych rozdielov kľúčové.

Keď antikristi čelia orezávaniu, ich prejavy zachádzajú oveľa ďalej, než o čom sme práve diskutovali. Nepovedia len pár nepríjemných viet ani nebudú len trochu rozhorčení. Urobia viac vecí a povedia viac nepríjemných slov. Ba čo viac, urobia ešte horšie veci, veci, ktoré vážne vyrušujú prácu Božieho domu a vyrušujú normálny cirkevný život. Teraz skúste hovoriť v duchovnom spoločenstve o tom, čo okrem vyslovenia tých pár viet by ešte antikristi mohli urobiť, čo ľuďom umožní jasne vidieť a rozlíšiť, že sú antikristi, že ich skutky a počínanie sú skutkami a počínaním antikristov a že ich povaha je povahou antikristov. Takto môžu bratia a sestry rozlíšiť týchto antikristov a identifikovať ich ako antikristov skôr, než spôsobia väčšie vyrušenia. Týmto spôsobom sa na jednej strane môžu bratia a sestry vyhnúť tomu, aby utrpeli väčšiu ujmu na svojom vstupe do života, a na druhej strane sa dá predísť narušeniu a vyrušeniu, ktoré títo antikristi spôsobujú práci Božieho domu. Nie je lepšie tento problém objaviť, vyriešiť, predísť mu a napraviť ho skôr ako neskôr? (Áno, je.) Tak pokračujte a hovorte v duchovnom spoločenstve. (Keď sú antikristi orezávaní, neprijímajú pravdu a hovoria slová, ktorými útočia na ľudí. Bez ohľadu na to, kto im dá radu, pokiaľ sa to dotýka ich postavenia alebo pýchy, antikristi budú toho človeka v cirkvi súdiť a dokonca skresľovať pravdu, aby bránili svoje postavenie a pýchu.) Je ešte niečo? (Raz som stretol zlého človeka, ktorý sa vyhrážal, že zničí každého, kto urobí čokoľvek, čo by bolo pre neho nevýhodné. V tom čase sme nerozumeli pravde a chýbalo nám rozlišovanie. Báli sme sa ho. Pri konaní svojej povinnosti konal svojvoľne a bezohľadne a keď sme videli nejaké problémy v jeho práci a chceli sme ich nahlásiť, bránil nám a nedovolil nám podať správu. Nevlastnili sme pravdu, takže sme sa v tom čase neodvážili odporovať, ani sme ho včas nenahlásili, čo nakoniec spôsobilo veľké straty práci cirkvi. To bolo spôsobené tým, že nám chýbalo rozlišovanie antikristov. Bol vypudený až neskôr, keď spáchal oveľa viac zlých skutkov.) V tejto veci ste si nestáli pevne za svojím svedectvom ani ste nechránili záujmy Božieho domu a dovolili ste, aby práca Božieho domu utrpela straty. Nesiete za to zodpovednosť. Teraz sa zdá, že tento človek bol vypudený právom a nezaobchádzalo sa s ním nespravodlivo. Ak v budúcnosti znova stretnete tento druh človeka, budete ho schopní rozlíšiť? (Prostredníctvom Božieho duchovného spoločenstva mám pocit, že v tomto aspekte pravdy o rozlišovaní antikristov mám trochu jasnejšie.)

Prečo chce Boží dom vypudiť antikristov? Bolo by v poriadku nechať ich a dovoliť im poskytovať službu? Bolo by v poriadku dať im šancu na pokánie? (Nie, nebolo.) Je nejaká šanca, že by sa mohli usilovať o pravdu? (Antikristi sa nemôžu usilovať o pravdu.) Teraz ste zistili, že antikristi sú zlí ľudia, ktorí sú zo satana a nemôžu sa kajať, a preto sú vypudení. Nikto nie je vypudený ľahkovážne. Boží dom znova a znova preukazuje trpezlivosť, opakovane im dáva príležitosti na pokánie a necháva im priestor, aby dobrí ľudia neboli neprávom obvinení a aby nikto nebol ľahkovážne vypudený alebo zničený. Nie je pre nich ľahké veriť v Boha toľko rokov; Boží dom je zhovievavý ku každému, kým nie je úplne prekuknutý, kým nie je úplne zjavený. Ale môžu sa antikristi kajať? Nemôžu sa kajať. Úloha, ktorú zohrávajú v Božom dome, je úloha služobníkov satana, ktorí rozkladajú, narúšajú a vyrušujú prácu Božieho domu. Aj keby mali nejaké dary a talent, v žiadnom prípade by nemohli tvrdo pracovať, aby dobre konali svoju povinnosť, ani sa vydať na správnu cestu. Aj keď majú antikristi nejaké užitočné stránky, absolútne nebudú mať pozitívny prínos pre Božie dielo v Božom dome. Nerobia nič iné, len narúšajú, vyrušujú a podkopávajú Božie dielo a nerobia dobré veci. Nechal si si ich, aby si ich pozoroval, a dal si im šancu na pokánie, ale neboli schopní pokánia. Riešením, ktoré sa napokon prijalo, bolo ich vypudenie. Už pred ich vypudením si prekukol skutočnosť, že tento druh človeka je antikrist, ktorý by radšej zomrel, ako by sa kajal, že je nepriateľský voči Bohu a pravde. Následne bol vypudený. Bol by vypudený, keby bol dobrým človekom? Bol by vypudený, keby dokázal prijať pravdu a kajať sa? Nanajvýš by bol prepustený zo svojej povinnosti a poslaný venovať sa duchovným pobožnostiam a úvahám, nebol by vypudený. Keď sa raz Boží dom rozhodne niekoho vypudiť, znamená to, že tento človek by bol v Božom dome pohromou, keby mu bolo dovolené zostať. Nerobil by dobré veci, spôsoboval by len narušenia a vyrušenia a robil by všelijaké zlé veci. Akákoľvek cirkev, v ktorej by bol, by bola vyrušovaná do takej miery, že by sa rozsypala ako piesok, práca by stagnovala, väčšina ľudí by sa cítila veľmi skormútene a stratila by vieru v Boha, a niektorí ľudia by dokonca chceli prestať veriť a nemohli by ďalej konať svoje povinnosti. Aký je na to dôvod? Je to spôsobené vyrušovaním zo strany antikrista. Antikrist musí byť vyriešený, vyčistený a vypudený, aby mala táto cirkev nejakú nádej, aby sa cirkevný život stal normálnym a aby Boží vyvolený národ vstúpil na správnu cestu viery v Boha. Niektorí ľudia hovoria: „Boh je láska, takže by sme mali dať aj antikristom šancu na pokánie.“ Tieto slová znejú veľmi pekne, ale je to naozaj tak, ako sa veci majú? Dôkladne pozorujte: Ktorí vypudení antikristi a zlí ľudia neskôr spoznali samých seba a boli schopní usilovať sa o pravdu a milovať ju? Ktorí sa kajali? Nikto z nich sa nekajal a všetci tvrdošijne odmietali vyznať svoje hriechy a bez ohľadu na to, po koľkých rokoch ich opäť stretneš, stále sú takí istí, stále sa držia vecí, ktoré sa vtedy stali, a nepúšťajú sa ich, snažia sa ospravedlňovať a obhajovať. Ich povaha sa vôbec nezmenila. Ak ich prijmeš späť a dovolíš im obnoviť cirkevný život a necháš ich konať povinnosť, budú stále narúšať a vyrušovať prácu cirkvi. Rovnako ako Pavol budú robiť tie isté staré chyby, vyvyšovať sa a svedčiť o sebe. Vôbec nedokážu kráčať po ceste usilovania sa o pravdu a budú kráčať po svojej starej ceste, po ceste antikrista, po ceste Pavla. Toto je základ pre vypudenie antikristov.

Pre svoju zlomyseľnú prirodzenosť sa antikristi nepodvolia nikomu, kto sa usiluje o pravdu. Pozerajú sa zvrchu na všetkých vodcov a pracovníkov, ktorí dokážu vykonávať nejakú skutočnú prácu, a dokonca označujú všetkých vodcov a pracovníkov za falošných, akoby len oni sami boli správni a všetci ostatní sa mýlili. Bez ohľadu na to, ako sa s nimi hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde, vôbec neprijmú orezávanie a stále budú trvať na svojich vlastných názoroch. Ak ich ten, kto ich orezáva, nedokáže úplne presvedčiť, neprijmú to. Myslia si, že orezávanie je zbytočné a nemá nič spoločné s pravdou. To je ich názor. Vždy trvajú na svojich vlastných názoroch, takže je pre nich veľmi ťažké prijať pravdu, a zároveň súdia a odsudzujú tých, ktorí ich orezávajú. Akú povahu odhaľujú antikristi vo svojom zaobchádzaní s tým, keď sú orezávaní? Vidíte, aká je prirodzenosť-podstata antikrista? Jednou z hlavných čŕt v prirodzenosti antikristov je surovosť. Čo znamená „surovosť“? Znamená to, že majú obzvlášť odporný postoj k pravde – nielenže sa jej nepodriadia a nielenže ju odmietajú prijať, ale dokonca odsudzujú tých, ktorí ich orezávajú. To je surová povaha antikristov. Antikristi si myslia, že ktokoľvek, kto prijíma orezávanie, sa dá ľahko šikanovať, a že ľudia, ktorí stále orezávajú iných, sú tí, ktorí chcú ľudí neustále dráždiť a šikanovať. Takže antikrist bude odporovať každému, kto ho orezáva, a bude tomu človeku robiť problémy. A ktokoľvek poukáže na nedostatky alebo skazenosť antikrista, alebo s ním hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde a Božích úmysloch, prípadne ho vedie k tomu, aby spoznal sám seba, o tom si antikrist myslí, že mu robí problémy, a je mu protivný. Nenávidí toho človeka z hĺbky srdca a pomstí sa mu a strpčí mu život. Toto je ďalší prejav toho, ako antikristi zaobchádzajú s tým, keď sú orezávaní, o ktorom budeme hovoriť v duchovnom spoločenstve. Nenávidia každého, kto ich orezáva a odhaľuje. Toto je u antikristov veľmi zjavný prejav. Aký druh ľudí má takúto surovú povahu? Zlí ľudia. Skutočnosť je taká, že antikristi sú zlí ľudia. Preto len zlí ľudia a antikristi majú takúto surovú povahu. Keď surový človek čelí akémukoľvek dobre mienenému nabádaniu, obvineniu, poučeniu alebo pomoci, jeho postoj nie je vďačnosť ani pokorné prijatie, ale namiesto toho sa od hanby rozzúri a pociťuje extrémne nepriateľstvo, nenávisť a dokonca sa mstí. Sú takí, ktorí orezávajú a odhaľujú antikrista slovami: „V poslednom čase si vystrájal, nekonal si podľa princípu a pri konaní svojej povinnosti si sa neustále predvádzal. Pracoval si pre postavenie a zo svojej povinnosti si urobil úplný chaos. Zachoval si sa voči Bohu správne? Prečo si pri konaní svojej povinnosti nehľadal pravdu? Prečo si nekonal podľa princípu? Prečo si neprijal, keď s tebou bratia a sestry hovorili v duchovnom spoločenstve o pravde? Prečo si ich ignoroval? Prečo si si ďalej robil, čo si chcel?“ Týchto niekoľko „prečo“, tieto slová, ktoré odhaľujú ich odhalenie skazenosti – im lezú pod kožu: „Prečo? Nie je žiadne ‚prečo‘ – robím si, čo chcem! Čo ti dáva právo orezávať ma? Kto si, že to robíš? Som svojvoľný; čo s tým zmôžeš? V mojom veku sa so mnou už nikto neodváži takto hovoriť. Iba ja môžem takto hovoriť s ostatnými; nikto iný nemôže takto hovoriť so mnou. Kto sa ma odváži poúčať? Ten, kto ma môže poúčať, sa ešte nenarodil! Naozaj si myslíš, že ma môžeš poúčať?“ Hlboko v ich srdciach vzniká nenávisť a hľadajú príležitosť na pomstu. V duchu kalkulujú: „Má tento človek, ktorý ma orezáva, v cirkvi moc? Ak sa mu pomstím, zastane sa ho niekto? Ak mu spôsobím utrpenie, bude sa mnou cirkev zaoberať? Už viem, čo urobím. Nepomstím sa priamo jemu; urobím niečo v úplnej tajnosti. Urobím niečo jeho rodine, aby som mu spôsobil utrpenie a hanbu, a tak sa zbavím tejto zlosti. Musím sa pomstiť. Nemôžem to teraz nechať tak. Nezačal som veriť v boha preto, aby mnou niekto zametal, a neprišiel som sem preto, aby ma ľudia šikanovali, ako sa im zachce; prišiel som získať požehnania a vstúpiť do nebeského kráľovstva! Ľudia potrebujú hrdosť tak, ako strom potrebuje kôru. Ľudia musia mať chrbticu, aby bojovali za svoju dôstojnosť. Ako sa opovažuješ ma odhaľovať. Toto je šikanovanie! Keďže sa ku mne nesprávaš ako k dôležitej osobnosti, urobím ti zo života peklo a postarám sa, aby si niesol následky. Poďme si to rozdať a uvidíme, kto je drsnejší!“ Len pár jednoduchých slov odhalenia antikristov rozzúri a vyvolá v nich takú veľkú nenávisť, že sú pre pomstu schopní zájsť takto ďaleko. Ich surová povaha je úplne obnažená. Samozrejme, keď sa niekomu pomstia z nenávisti, nie je to preto, že by voči tomu človeku prechovávali nenávisť alebo starú zášť, ale preto, že ten človek odhalil ich chyby. To ukazuje, že samotný akt odhalenia antikrista, bez ohľadu na to, kto to urobí, a bez ohľadu na jeho vzťah s daným antikristom, môže spustiť jeho nenávisť a podnietiť jeho pomstu. Bez ohľadu na to, kto to je, či rozumie pravde alebo či je to vodca alebo pracovník, alebo obyčajný člen Božieho vyvoleného národa, pokiaľ niekto odhalí a oreže antikrista, bude s tým človekom zaobchádzať ako s nepriateľom. Dokonca otvorene povie: „Pôjdem tvrdo po každom, kto ma oreže. Ktokoľvek ma oreže, odhalí mojich kostlivcov v skrini, spôsobí moje vypudenie z božieho domu alebo ma pripraví o môj podiel na požehnaniach, nikdy ho nenechám na pokoji. Taký som v sekulárnom svete: Nikto sa mi neodváži robiť problémy. Ten, kto sa ma odváži obťažovať, sa ešte nenarodil!“ Toto je typ bezohľadných slov, ktoré antikristi vypúšťajú, keď čelia orezávaniu. Keď vypúšťajú tieto bezohľadné slová, nie je to preto, aby zastrašili ostatných, ani si tým neventilujú emócie, aby sa chránili. Sú skutočne schopní páchať zlo a znížia sa k akýmkoľvek prostriedkom, ktoré majú k dispozícii. Toto je surová povaha antikristov. Keď niektorí vodcovia a pracovníci stretnú takýchto antikristov, nemajú odvahu ich odhaliť alebo proti nim zakročiť a antikristi sa nakoniec stanú ešte horšími. Ich páchanie zla sa stáva ešte bezočivejším, neustále sa snažia zavádzať a vyrušovať ľudí a nakoniec väčšinu z nich zavedú a ovládnu. Práve to vedie ku katastrofe. Keď niektorí antikristi zistia, že bratia a sestry odhalili ich zlé skutky alebo ich nahlásili vyššie postaveným, pomstia sa a vydajú ich veľkému červenému drakovi – vydajú ich satanovmu režimu. Je to surová povaha, však? A vzhľadom na to, že antikristi sú takí suroví, veria skutočne v Boha? Rozhodne nie. Sú to satanovi služobníci a prišli vyrušovať cirkev; sú to zlí démoni, ktorí sa votreli do Božieho domu a nerobia nič iné, len narúšajú a podkopávajú Božie dielo a odporujú Bohu. Takže antikristi sú nepriateľmi Boha a Božieho vyvoleného národa. Zaobchádzať s antikristmi, zlými démonmi, ako s bratmi a sestrami by bola vážna chyba; museli by ste byť slepí, aby ste urobili niečo také. Ak je antikrist polievaný, sýtený a podporovaný, akoby bol bratom alebo sestrou, alebo ak je povýšený a dostane dôležitú úlohu, akoby bol niekým, kto sa usiluje o pravdu, vodca pácha veľké zlo. Podieľa sa na zle antikrista a mal by byť vyradený. Takíto falošní vodcovia sú komplicmi antikristov a dá sa povedať, že oni sami sú antikristi, ktorí by mali byť vyčistení a vypudení.

Keď sú antikristi orezávaní, ich postoj nie je postojom prijatia a poslušnosti. Namiesto toho tomu odolávajú a odporujú, čo vytvára nenávisť. Hlboko v srdci nenávidia každého, kto ich orezáva, každého, kto zjavuje kostlivcov v ich skrini a odhaľuje ich skutočné okolnosti. Do akej miery ťa nenávidia? Od nenávisti škrípu zubami, želajú si, aby si im zmizol z očí, a majú pocit, že vy dvaja nemôžete spolu existovať. Ak sú antikristi voči ľuďom takíto, môžu potom prijať Božie slová, ktoré ich odhaľujú a odsudzujú? Nie, nemôžu. Každého, kto ich odhalí, budú nenávidieť len za to, že ich odhalil a znevýhodnil, a pomstia sa. Želajú si, aby im človek, ktorý ich orezával, zmizol z očí. Nemôžu zniesť, že sa mu darí. Keby tento človek zomrel alebo ho postihla katastrofa, boli by šťastní; pokiaľ je tento človek nažive a stále koná svoju povinnosť v Božom dome a všetko pokračuje ako zvyčajne, cítia v srdci utrpenie, nepokoj a mrzutosť. Keď nemajú spôsob, ako sa niekomu pomstiť, tajne ho preklínajú, alebo sa dokonca modlia, aby naň Boh zoslal trest a odplatu a aby Boh napravil ich krivdy. Keď si antikristi vytvoria túto nenávisť, vedie to k sérii činov. Tieto činy zahŕňajú pomstu a kliatby a, samozrejme, niektoré ďalšie skutky, ako je vykonštruovanie obvinení, ohováranie a odsudzovanie iných, čo pramení z nenávisti. Ak ich niekto orezáva, budú ho za jeho chrbtom podkopávať. Keď tento človek povie, že niečo je správne, oni povedia, že je to nesprávne. Prekrútia všetky pozitívne veci, ktoré tento človek urobí, a urobia ich negatívnymi, budú šíriť tieto lži a spôsobovať za jeho chrbtom vyrušenia. Budú podnecovať a zapájať ďalších ľudí, ktorí sú nevedomí a nedokážu vidieť skrz veci ani samostatne rozlišovať, aby sa títo ľudia pridali na ich stranu a podporili ich. Je zjavné, že človek, ktorý ich orezával, neurobil nič zlé, ale aj tak sa mu snažia pripísať nejaké prehrešky, aby všetci mylne uverili, že robí tieto veci, a potom všetkých presvedčiť, aby ho odmietli. Antikristi týmto spôsobom vyrušujú cirkevný život a vyrušujú ľudí pri vykonávaní ich povinnosti. Aký je ich cieľ? Chcú človeku, ktorý ich orezával, znepríjemniť život a prinútiť všetkých, aby ho opustili. Existujú aj niektorí antikristi, ktorí hovoria: „Orezal si ma a dal si mi zabrať, takže ti to neuľahčím. Dám ti okúsiť, aké je to byť orezaný a opustený. Ako sa ty správaš ku mne, tak sa ja budem správať k tebe. Ak mi ty neuľahčíš život, nemysli si, že ja ti ho uľahčím!“ Keď antikristi páchajú zlo, niektorí vodcovia a pracovníci si ich zavolajú na rozhovor, povedia im, že sa musia kajať, a čítajú im Božie slová, aby im pomohli a podporili ich. Antikristi to nielenže neprijmú, ale začnú šíriť nepodložené fámy, že vodca nevykonáva žiadnu skutočnú prácu a nikdy nepoužíva Božie slovo na riešenie problémov. V skutočnosti vodca práve takúto prácu vykonal, ale oni obracajú a skresľujú fakty a ohovárajú človeka, ktorý im pomáha. Nie je to surové? Títo zlí ľudia a antikristi s otvorenými očami tvrdia, že pozitívne veci sú negatívne, že ich zlé skutky, chyby, podlé činy a zlomyseľné skutky sú pozitívne veci, ktoré sú v súlade s pravdou. Nech urobia pri konaní svojej povinnosti akúkoľvek veľkú chybu, nech spôsobia práci cirkvi akúkoľvek veľkú škodu, vôbec to neuznajú ani to neberú vážne. Keď o tom hovoria, zľahčujú to a zmetú to zo stola. Človek, ktorý ich pre túto záležitosť orezáva, sa v ich očiach stáva hriešnikom a namiesto toho sa stáva terčom kritiky. Nie je to vydávanie bieleho za čierne? Niektorí antikristi dokonca prejdú k falošným protiobvineniam, keď ich vodca alebo pracovník orezáva, a hovoria: „Akékoľvek chyby, ktoré my bratia a sestry robíme, sú všetky spôsobené nevedomosťou a tým, že vodcovia a pracovníci nerobia svoju prácu dobre. Keby vodcovia a pracovníci vedeli, ako vykonávať svoju prácu, keby nám dávali včasné pripomienky a dobre veci riadili, neznížili by sa straty božieho domu? Preto bez ohľadu na to, aké chyby urobíme, vodcovia a pracovníci sú plne na vine a mali by prevziať najväčšiu zodpovednosť.“ Nie je to uvádzanie falošných protitvrdení? Tieto falošné protitvrdenia sú nazývanie bieleho čiernym a forma pomsty.

Antikristi majú mimoriadne zlomyseľné povahy. Ak ich skúšaš orezať alebo odhaliť, budú ťa nenávidieť a zatnú do teba zuby ako jedovatí hadi. Nebudeš schopný zbaviť sa ich ani sa ich striasť bez ohľadu na to, ako veľmi sa budeš snažiť. Keď sa stretnete s takýmito antikristmi, bojíte sa? Niektorí ľudia sa vydesia a povedia: „Neodvážim sa ich orezávať. Sú takí divokí, že pripomínajú jedovatých hadov, a ak sa okolo mňa ovinú, je po mne.“ Čo sú to za ľudia? Ich duchovné postavenie je príliš malé, na nič sa nehodia, nie sú dobrými vojakmi Krista a nemôžu svedčiť o Bohu. Čo by ste teda mali spraviť, keď natrafíte na takýchto antikristov? Ak by sa ti vyhrážali alebo by ti skúsili siahnuť na život, bál by si sa? V takých situáciách sa musíš rýchlo spojiť so svojimi bratmi a sestrami a postaviť sa, vyšetrovať, zhromažďovať dôkazy a odhaľovať antikrista, až kým nebude z cirkvi vyčistený. Tak sa problém dôkladne vyrieši. Keď objavíš antikrista a jasne identifikuješ, že má črty zlého človeka a je schopný trýzniť a odplácať sa druhým, nečakaj, kým spácha zlo, a zhromažďuj dôkazy predtým, ako sa tým budeš zaoberať. Je to pasívne a už to bude mať za následok nejaké straty. Keď antikristi ukážu, že majú črty zlého človeka, a zjavia svoju zákernú a zlomyseľnú povahu a chystajú sa konať, najlepšie je zaoberať sa nimi, riešiť ich, vyčistiť a vypudiť. Taký prístup je najrozumnejší. Niektorí ľudia sa obávajú odvety od antikristov a neodvážia sa ich odhaliť. Nie je to hlúpe? Nie si schopný chrániť záujmy Božieho domu, čo vo svojej podstate ukazuje, že si neverný Bohu. Bojíš sa, že antikrist by mohol nájsť páku, ako sa ti pomstiť – v čom je problém? Je možné, že nedôveruješ Božej spravodlivosti? Nevieš, že v Božom dome vládne pravda? Aj keď sa antikristovi podarí zmocniť nejakých záležitostí skazenosti, ktoré v sebe máš, a urobí okolo toho rozruch, nemal by si sa báť. V Božom dome sa problémy riešia na základe pravdy-princípov. Dopúšťanie sa priestupkov neznamená, že niekto je zlý človek. Boží dom sa s nikým nezaoberá pre chvíľkové odhalenie skazenosti alebo príležitostný priestupok. Boží dom sa zaoberá tými antikristmi a zlými ľuďmi, ktorí neustále vytvárajú vyrušenia a konajú zlo a ktorí neprijímajú ani štipku pravdy. Boží dom nikdy neukrivdí dobrému človeku. Ku každému sa správa spravodlivo. Aj keď falošní vodcovia alebo antikristi neprávom obvinia dobrého človeka, Boží dom ho obháji. Cirkev nikdy nevyčistí dobrého človeka ani sa nebude zaoberať dobrým človekom, ktorý dokáže odhaliť antikristov a má zmysel pre spravodlivosť. Ľudia sa vždy boja, že antikristi nájdu páku, aby sa im pomstili. No nebojíš sa, že urazíš Boha a privoláš si Jeho pohŕdanie? Ak sa bojíš, že antikrist nájde páku, aby ti to odplatil, prečo sa nechopiť dôkazu o zlých skutkoch daného antikrista, aby si ho nahlásil a odhalil? Tým si získaš schválenie a podporu Božieho vyvoleného národa, a čo je najdôležitejšie, Boh si bude pamätať tvoje dobré skutky a činy spravodlivosti. Tak prečo to nespraviť? Boží vyvolený národ by mal mať vždy na pamäti Božie poverenie. Odstraňovanie zlých ľudí a antikristov je najzásadnejšou bitkou v boji proti satanovi. Ak sa túto bitku podarí vyhrať, stane sa svedectvom premožiteľa. Bojovanie proti satanom a zlým diablom je skúsenostným svedectvom, ktoré by Boží vyvolený národ mal mať. Je to pravda-realita, ktorú premožitelia musia mať. Boh udelil ľuďom toľko pravdy, tak dlho ťa viedol a toľko ti toho poskytol, a to preto, aby si podával svedectvo a chránil prácu cirkvi. Ukazuje sa, že keď zlí ľudia a antikristi konajú zlé skutky a vyrušujú dielo cirkvi, staneš sa nesmelým a stiahneš sa, zutekáš s rukami nad hlavou – si niktoš. Nevieš prekonať satanov, nepodávaš svedectvo a Boh ťa nenávidí. V tejto kritickej chvíli sa musíš postaviť a viesť vojnu proti satanom, odhaliť zlé skutky antikristov, odsúdiť a preklínať ich, nedať im priestor skrývať sa a odstrániť ich z cirkvi. Iba to sa dá považovať za víťazstvo nad satanmi a za ukončenie ich osudu. Si súčasťou Božieho vyvoleného národa, Božím nasledovníkom. Nemôžeš mať strach z výziev; musíš konať podľa pravdy-princípov. To je to, čo znamená byť premožiteľom. Ak sa bojíš výziev a robíš kompromisy, lebo sa bojíš odplaty zlých ľudí alebo antikristov, potom nie si Božím nasledovníkom a nepatríš k Božiemu vyvolenému národu. Si naničhodník, ešte horší ako poskytovatelia služieb. Niektorí zbabelci by mohli povedať: „Antikristi sú takí hroziví; sú schopní všetkého. Čo ak mi to budú odplácať?“ To sú popletené reči. Ak sa bojíš odplaty antikristov, kde je tvoja viera v Boha? Nechránil ťa vari Boh po celé tie roky tvojho života? Vari nie sú aj antikristi v Božích rukách? Ak to Boh nedovolí, čo ti môžu urobiť? Okrem toho, bez ohľadu na to, akí zlí môžu byť antikristi, čoho sú naozaj schopní? Nie je to všetko pre Boží vyvolený národ až príliš jednoduché – zjednotiť sa, odhaliť ich a zaoberať sa nimi? Tak prečo mať strach z antikristov? Takí ľudia sú naničhodníci a nie sú hodní nasledovať Boha. Vráť sa domov, vychovávaj svoje deti a ži si svoj život. Čo sa týka antikristov, ktorí vyrušujú prácu cirkvi a ubližujú Božiemu vyvolenému národu, ako by mal Boží vyvolený národ odpovedať na ich zlé skutky? Ako si majú tí, ktorí nasledujú Boha, stáť pevne za svojím svedectvom? Ako by mali bojovať proti silám satana a antikristov? To, či sa podriadiš a budeš Bohu verný alebo budeš sedieť bokom a zradíš Ho, sa naplno zjaví, keď budú antikristi vyrušovať, robiť zle a odporovať Bohu. Ak nie si človekom, ktorý sa podriaďuje Bohu a je Mu verný, potom si takým človekom, ktorý Ho zrádza. Iná možnosť nie je. Niektorí popletení jednotlivci a tí, ktorým chýba schopnosť rozlišovať, sa rozhodnú zaujať postoj „niekde v strede“ a nepostavia sa na žiadnu stranu. V Božích očiach týmto ľuďom chýba vernosť Bohu a sú Jeho zradcami. Niektorí popletení jednotlivci sa pre svoju zbabelosť boja trýznenia antikristov a v srdci sa neustále pýtajú: „Čo budem robiť?“ Toto nie je otázka, ktorú by si sa mal pýtať. Čo by si mal robiť? (Plniť si svoje povinnosti, plne odhaliť zlé skutky antikristov, umožniť bratom a sestrám naučiť sa praktizovať rozlišovanie a odmietnuť antikristov. Nemali by sme sa zaoberať vlastnou bezpečnosťou. Najdôležitejšou vecou, ktorú musíme zvážiť, je, ako si plniť povinnosť, keď zlí ľudia vyrušujú prácu cirkvi.) Čo ak to ovplyvní tvoju rodinu? (Mali by sme bez váhania plniť svoju povinnosť. Nemali by sme zahodiť svoju povinnosť či nestáť pevne za svojím svedectvom pre citové obavy o bezpečnosť našej rodiny.) Správne. V prvom rade musíš pevne stáť za svojím svedectvom a bojovať proti antikristom a zlým ľuďom až do konca, aby v Božom dome nemali žiadne miesto. Ak sú ochotní pracovať, nechaj ich to robiť podľa pravidiel a robiť všetko, čo sú schopní robiť. Ak nie sú ochotní pracovať, potom sa musia všetci spojiť a vypudiť ich, aby nemohli narúšať, vyrušovať alebo ničiť prácu cirkvi v Božom dome. Toto je prvá vec, ktorú by si mal urobiť, a svedectvo, za ktorým by si mal pevne stáť. Okrem toho musíš pochopiť, že tvoja rodina a tvoj život sú v Božích rukách a satan sa neodvažuje konať unáhlene. Boh povedal: „Bez Božieho dovolenia sa satan ťažko môže dotknúť čo i len kvapky vody alebo zrnka piesku na zemi. Bez Božieho dovolenia nemôže pohnúť ani mravcami na zemi, nehovoriac o ľudstve, ktoré Boh stvoril.“ Do akej miery si schopný veriť týmto slovám? V boji proti antikristom a zlým ľuďom sa zjavuje veľkosť tvojej viery. Ak máš skutočnú vieru v Boha, potom máš pravú vieru. Ak máš len malú vieru v Boha a táto viera je hmlistá a prázdna, potom pravú vieru nemáš. Ak neveríš, že Boh môže byť nad tým všetkým zvrchovaný a že satan je pod Božou nadvládou, a stále sa bojíš antikristov a zlých ľudí, dokážeš tolerovať, že páchajú zlo v cirkvi, že vyrušujú a ničia dielo cirkvi, dokážeš robiť kompromisy so satanom alebo prosiť o jeho milosť, aby si sa ochránil, neodvažuješ sa vstať a bojovať proti nim a stal si sa dezertérom, pochlebovačom a prizerajúcim sa divákom, potom ti chýba skutočná viera v Boha. Z tvojej viery v Boha sa stáva otáznik, v dôsledku čoho je tvoja viera strašne úbohá! Keď vidíš, ako antikristi a zlí ľudia spôsobujú v Božom dome vyrušenia a narušenia, ale zostávaš ľahostajný; keď zrádzaš záujmy Božieho domu a Jeho vyvoleného národa, aby si ochránil svoj vlastný život, svoju rodinu a všetky svoje vlastné záujmy, potom sa stávaš zradcom, judášom. To je jasné a zrejmé. Často hovoríme v duchovnom spoločenstve o antikristoch a zlých ľuďoch a rozoberáme ich, diskutujeme o tom, ako ich rozlišovať a rozpoznať, a to všetko s cieľom jasne hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde a dať ľuďom schopnosť rozlišovania voči zlým ľuďom a antikristom, aby ich mohli odhaliť. Takto už Boží vyvolený národ nebude antikristmi zavádzaný ani vyrušovaný a môže sa vymaniť spod satanovho vplyvu a pút. Niektorí ľudia však stále majú v srdci filozofie pre svetské záležitosti. Nesnažia sa rozlíšiť zlých ľudí a antikristov; namiesto toho hrajú rolu pochlebovačov. Nebojujú proti antikristom, nestanovujú si s nimi jasné hranice a volia rozriedený prístup strednej cesty, aby si ochránili vlastné záujmy. Nechávajú týchto diablov – týchto zlých ľudí a antikristov – zostať v Božom dome, čím na seba privolávajú nešťastie chovaním diablov. Dovoľujú týmto diablom bezuzdne vyrušovať prácu cirkvi a bratov a sestry pri konaní ich povinností. Akú úlohu zohrávajú takíto ľudia? Stávajú sa štítom pre antikristov a ich komplicmi. Hoci možno nerobíš tie isté veci ako antikristi ani nepáchaš tie isté zlé skutky, máš podiel na ich zlých skutkoch – si odsúdený. Toleruješ a ukrývaš antikristov, dovoľuješ im páchať spúšť okolo teba bez toho, aby si podnikol akékoľvek kroky alebo čokoľvek urobil. Nemáš podiel na zle antikristov? Preto sa niektorí falošní vodcovia a pochlebovači stávajú komplicmi antikristov. Každý, kto je svedkom toho, ako antikristi narušujú prácu cirkvi, ale neodhalí ich ani si s nimi nestanoví jasné hranice, sa stáva ich poskokom a komplicom. Chýba im podriadenosť a vernosť Bohu. V kritických okamihoch boja medzi Bohom a satanom stoja na strane satana, chránia antikristov a zrádzajú Boha. Takíto ľudia sú Bohu odporní.

Keď sú antikristi orezávaní, často prejavujú veľké odolávanie, a potom sa začnú zo všetkých síl obhajovať a používať sofistiku a výrečnosť, aby zavádzali ľudí. To je celkom bežné. Prejav antikristov, ktorí odmietajú prijať pravdu, úplne odhaľuje ich satanskú prirodzenosť, ktorá spočíva v nenávisti a odpore k pravde. Sú čisto satanovho druhu. Bez ohľadu na to, čo antikristi robia, ich povaha a podstata sú úplne odhalené. Najmä v Božom dome je všetko, čo robia, v rozpore s pravdou, je to Bohom odsúdené a je to zlý skutok, ktorý odporuje Bohu, a všetky tieto veci, ktoré robia, plne potvrdzujú, že antikristi sú satani a zlí démoni. Preto, pokiaľ ide o orezávanie, absolútne ho neprijímajú s radostnou poslušnosťou a ochotou; skôr naopak, okrem odolávania a odporu orezávanie aj nenávidia, nenávidia tých, ktorí ich orezávajú, a nenávidia tých, ktorí odhaľujú ich prirodzenosť-podstatu a ich zlé skutky. Antikristi si myslia, že ktokoľvek ich odhalí, jednoducho im robí prieky, a tak súperia a bojujú s každým, kto ich odhalí. Pre túto prirodzenosť antikristov sa nikdy nebudú správať láskavo k nikomu, kto ich orezáva, ani nebudú tolerovať či znášať nikoho, kto tak robí, a už vôbec nebudú cítiť vďačnosť ani chváliť nikoho, kto tak robí. Naopak, ak ich niekto oreže a spôsobí, že stratia dôstojnosť a tvár, budú voči tejto osobe v srdci prechovávať nenávisť a budú chcieť nájsť príležitosť, ako sa jej pomstiť. Akú nenávisť len majú voči ostatným! Toto si myslia a pred ostatnými otvorene povedia: „Dnes si ma orezal, nuž, teraz je naše nepriateľstvo spečatené. Ty choď svojou cestou a ja pôjdem svojou, ale prisahám, že sa pomstím! Ak mi priznáš svoju chybu, skloníš predo mnou hlavu alebo si kľakneš a budeš ma prosiť, odpustím ti, inak to nikdy nenechám tak!“ Bez ohľadu na to, čo antikristi hovoria alebo robia, nikdy nepovažujú niečie láskavé orezávanie alebo úprimnú pomoc za príchod Božej lásky a spásy. Namiesto toho to považujú za znak poníženia a za chvíľu, keď boli najviac zahanbení. Z toho vidno, že antikristi vôbec neprijímajú pravdu, že ich povaha spočíva v odpore a nenávisti k pravde. Stretli ste sa niekedy s nejakými zlými ľuďmi alebo antikristmi, ktorí sa pomstili iným, pretože boli orezaní? (Áno.) Ako sa pomstili? Bol ich spôsob pomsty strašný? (Áno, bol strašný. Raz som stretol antikrista, ktorý v cirkvi páchal zlé skutky, a keď cirkevný vodca odhalil jeho správanie, začal v cirkvi šíriť nepodložené reči o tom, že tento vodca nevykonáva žiadnu skutočnú prácu a že hovorí slová a učenia, aby priviedol ľudí pred seba. Neskôr, keď sme išli tohto antikrista odhaliť, spočiatku sa dokázal pretvarovať, ale keď sme pokračovali v jeho odhaľovaní, vyhrážal sa nám slovami: „Za mojím domom je policajná stanica, často chodia ku mne domov.“ Myslel tým, že ak by sme ho znova odhalili, udal by nás polícii. Jeho zákernosť bola zjavená.) (Raz som narazil na antikrista. Jedna sestra napísala list, v ktorom ho nahlásila, a keď tento list uvidel, práve vtedy nastala nebezpečná situácia v mieste, kde táto sestra bývala, a tak zhromaždil všetkých hlavných spolupracovníkov cirkvi a povedal: „Prečo v mieste, kde táto sestra býva, náhle nastala nebezpečná situácia po tom, čo napísala list, v ktorom ma nahlásila? Boh určite nekoná zbytočnú prácu; možno sa chystá niekoho zjaviť!“ Potom povedal niekoľko štvavých vecí, ktoré viedli k tomu, že všetci ukázali prstom na túto sestru a verili, že s ňou je nejaký problém. Nakoniec bola táto sestra prepustená a poslaná preč a jej list bol odložený bokom a neriešil sa. Neskôr sme porovnali to, čo antikrist hovoril od začiatku do konca, a zistili sme, že každému z nás hovoril iné veci. Videli sme, že bol strašne zlovestný a nečestný. Nakoniec sme ho prostredníctvom duchovného spoločenstva rozlíšili a záležitosť bola spravodlivo vyriešená.) Teraz je potvrdené, že všetci antikristi sú zlí ľudia, a pokiaľ majú zlí ľudia moc, všetci sú antikristi.

Keď antikristi spôsobujú v cirkvi vyrušovanie, je to dobré alebo zlé? (Je to zlé.) V akom zmysle je to zlé? Urobil Boh chybu? Nedával Boh dobrý pozor a dovolil antikristom preniknúť do svojho domu? (Nie.) O čo teda ide? (Boh dovoľuje antikristom preniknúť do cirkvi, aby sme rástli v rozlišovaní, naučili sa prezrieť ich prirodzenosť-podstatu, aby nás satan už nikdy neoklamal a aby sme dokázali pevne stáť za svojím svedectvom o Bohu. Toto je pre nás Božia spása.) Vždy hovoríme o tom, aký je satan podlý, surový a zlomyseľný, že má odpor k pravde a nenávidí ju, ale vidíš to ty? Vidíš, čo robí satan v duchovnej sfére? Ako hovorí a koná, aký je jeho postoj k pravde a Bohu, v čom spočíva jeho podlosť – nič z toho nevidíš. Takže bez ohľadu na to, ako hovoríme, že satan je podlý, že odporuje Bohu a že má odpor k pravde, v tvojej mysli je to len tvrdenie. Nemá to žiadny skutočný obraz. Je to príliš prázdne a nepraktické; nemôže to slúžiť ako praktická referencia. Ale keď človek príde do kontaktu s antikristom, vidí satanovu podlú, surovú povahu a jeho podstatu odporu k pravde o niečo jasnejšie a jeho chápanie satana je o niečo prenikavejšie a praktickejšie. Bez týchto skutočných postáv a príkladov, s ktorými by ľudia mohli prísť do kontaktu a vidieť ich, by ich takzvané porozumenie pravde bolo nejasné, prázdne a nepraktické. Keď však ľudia prídu do skutočného kontaktu s týmito antikristmi a zlými ľuďmi, môžu vidieť, ako páchajú zlo a odporujú Bohu, a môžu rozpoznať prirodzenosť-podstatu satana. Vidia, že títo zlí ľudia a antikristi sú prevtelený satan – že sú to živí satani, živí diabli. Kontakt s antikristmi a zlými ľuďmi môže mať takýto účinok. Keď sa satan prevtelí do zlého človeka alebo antikrista, schopnosti jeho tela sú len obmedzené, a predsa dokáže robiť toľko zlých vecí, spôsobovať toľko problémov a byť vo svojich skutkoch taký podlý a zákerný. Preto zlo, ktoré pácha satan v duchovnej sfére, musí byť stokrát alebo tisíckrát väčšie ako súčet zla, ktoré páchajú všetci zlí ľudia a antikristi žijúci v tele. Takže lekcie, ktoré sa ľudia naučia pri kontakte so zlými ľuďmi a antikristmi, im veľmi pomáhajú pri rozvíjaní schopnosti rozlišovania a jasnom videní satanovej tváre. Umožňujú ľuďom naučiť sa rozlišovať, čo sú pozitívne veci a čo negatívne veci, čo je Bohu odporné a čo Mu je milé, čo je pravda a čo je blud, čo je spravodlivosť a čo je podlosť, čo presne Boh nenávidí a čo presne miluje a ktorých ľudí Boh odmieta a vyraďuje a ktorých schvaľuje a získava. Je zbytočné snažiť sa pochopiť tieto otázky len z hľadiska učenia. Človek musí zažiť veľa vecí, najmä zavádzanie a vyrušovanie zo strany zlých ľudí a antikristov. Až keď má človek skutočnú schopnosť rozlišovania, môže porozumieť týmto mnohým pravdám a dospieť k hlbšiemu a praktickejšiemu porozumeniu toho, čo Boh vyžaduje a čo chce získať. Nevedie to k lepšiemu porozumeniu Božích úmyslov? Nemôže ťa to viac uistiť, že Boh je pravda a Ten, ktorý je najmilší? (Áno.) Boh necháva ľudí učiť sa lekcie a rozvíjať schopnosť rozlišovania v priebehu prežívania vecí a určite ľudí aj cvičí, pričom zároveň zjavuje ľudí každého druhu. Keď sa niektorí ľudia stretnú so zlým človekom alebo antikristom, neodvážia sa ho odhaliť ani identifikovať a neodvážia sa s ním prísť do kontaktu. Boja sa a snažia sa mu len vyhnúť, akoby videli jedovatého hada. Takíto ľudia sú príliš zbabelí na to, aby sa poučili, a nerozvinú si schopnosť rozlišovania. Niektorí ľudia, ktorí sa stretnú so zlým človekom alebo antikristom, nevenujú pozornosť tomu, aby sa poučili alebo získali schopnosť rozlišovania; nechávajú sa pri zaobchádzaní s ním viesť svojou popudlivosťou, a keď príde čas odhaliť a identifikovať antikrista, nemôžu byť užitoční ani urobiť nič praktické. Niektorí ľudia vidia, ako antikrist pácha veľa zla, a v srdci k tomu cítia odpor, ale majú pocit, že s tým nemôžu vôbec nič urobiť, že majú zviazané ruky. Antikrist sa s nimi preto svojvoľne zahráva a oni to stále znášajú a odovzdane to prijímajú. Dovoľujú antikristovi konať bezohľadne a vyrušovať prácu cirkvi a nenahlásia ho ani neodhalia. Zlyhali vo svojej zodpovednosti a povinnosti ako ľudia. Skrátka, keď zlí ľudia a antikristi vyčíňajú a robia si, čo chcú, zjavuje to ľudí každého druhu a, samozrejme, slúži to aj na výcvik tých, ktorí sa usilujú o pravdu a majú zmysel pre spravodlivosť, umožňuje im to rásť v rozlišovaní a vhľade, niečo sa naučiť a porozumieť z toho Božím úmyslom. Ktorým z Božích úmyslov porozumejú? Donúti ich to uvidieť, že Boh nespasí antikristov, ale jednoducho ich využíva na poskytovanie služby, a že keď antikristi toto poskytovanie služby ukončia, Boh ich zjaví a vyradí a nakoniec ich potrestá, pretože sú to zlí ľudia a sú zo satana. Tí, ktorých Boh spasí, sú skupina ľudí, ktorí napriek svojim skazeným povahám milujú pozitívne veci a uznávajú, že Boh je pravda, a podriaďujú sa Jeho zvrchovanosti a usporiadaniu, a ktorí sa po spáchaní priestupku dokážu skutočne kajať. Títo ľudia dokážu prijať orezávanie, súd a napomínanie, a čo viac, dokážu k tomu správne pristupovať, keď ich iní ľudia odhalia alebo upozornia na ich problémy. Tí, ktorí bez ohľadu na to, ako Boh koná dielo, to dokážu prijať a podriadiť sa tomu a niečo sa z toho naučiť – to je skupina ľudí, ktorí skutočne nasledujú Boha, zažívajú Jeho dielo a sú Ním získaní.

Týmto uzatvárame naše duchovné spoločenstvo o prejavoch toho, ako antikristi zaobchádzajú s tým, keď sú orezávaní. Neskôr môžete nájsť nejaké príklady, ktoré ste osobne videli alebo zažili, rozobrať ich a hovoriť o nich v duchovnom spoločenstve na základe ich podstaty, aby bratia a sestry mohli získať schopnosť rozlišovania. Aký je cieľ získania schopnosti rozlišovania? Umožniť viacerým ľuďom odmietnuť antikristov, prekážať ich zlým skutkom v cirkvi a obmedzovať ich a zabrániť im v spôsobovaní narušení a vyrušení v cirkvi a na dôležitých miestach, kde ľudia konajú povinnosti, alebo v spôsobovaní akýchkoľvek strát na diele cirkvi. Toto sa nazýva spútanie antikristov a zlých ľudí. Hoci väčšina antikristov v cirkvi verejne nesúdila Boha ani Mu neodporovala, tajne páchajú veľa zla. Vyrušujú cirkevný život a bránia vodcom a pracovníkom a vyrušujú ich pri tom, keď hovoria v duchovnom spoločenstve o pravde a konajú podľa princípov. Trúsia bezohľadné poznámky a vynášajú svojvoľné súdy o práci Božieho domu. Dokonca odsudzujú vodcov a pracovníkov, zavádzajú Boží vyvolený národ a spôsobujú vyrušovanie v práci cirkvi, čím ovplyvňujú výsledky Božieho vyvoleného národa pri konaní jeho povinností. Toto je veľké zlo vyrušovania Božieho diela. Celý Boží vyvolený národ by mal vedieť, že zlo, ktoré páchajú antikristi, je veľké zlo, odsúdeniahodné zlo, ktoré sa nedá vykúpiť. Preto sú antikristi v Božom dome vždy predmetom spútania a obmedzovania. Antikristi musia byť vypudení z cirkvi – to je v súlade s Božím úmyslom. Ak sa antikristom v cirkvi dovolí, aby boli svojhlaví a svojvoľní, aby vykrikovali akékoľvek heslá a argumenty, ktorými chcú ovládať bratov a sestry a vyhrážať sa im alebo ich zavádzať a zvádzať, a vodcovia a pracovníci to ignorujú a nekonajú a neodvážia sa odhaliť alebo obmedziť antikristov zo strachu, že ich urazia, a to spôsobí, že sa s bratmi a sestrami z tejto cirkvi antikristi svojvoľne zahrávajú a vyrušujú ich, potom sú vodcovia tejto cirkvi pochlebovači, sú odpad, ktorý by mal byť vyradený. Ak majú vodcovia cirkvi schopnosť rozlišovania antikristov a zlých ľudí a umožnia Božiemu vyvolenému národu postaviť sa a odhaliť ich a odstrániť diablov, aby ochránili prácu Božieho domu, potom to zahanbí diablov a satana a uspokojí to aj Boží úmysel. Vodcovia tejto cirkvi sú vodcovia, ktorí sú na požadovanej úrovni a vlastnia pravdu-realitu. Ak cirkev trpí vyrušovaním zo strany antikrista a po tom, čo ho bratia a sestry identifikovali a odmietli, sa antikrist zúrivo mstí bratom a sestrám, utláča ich a odsudzuje, ak cirkevní vodcovia nič nerobia, zatvárajú pred tým oči a snažia sa nikoho neuraziť, potom sú títo vodcovia falošní vodcovia. Sú odpad a mali by byť vyradení. Ak cirkevný vodca nedokáže používať pravdu na riešenie problémov, ak nedokáže identifikovať, obmedziť a vysporiadať sa s antikristmi, ak dáva antikristom voľnú ruku, aby si v cirkvi robili, čo chcú, aby vyčíňali, a ak nedokáže ochrániť Božích vyvolených pred tým, aby boli zavedení, nedokáže ochrániť Božích vyvolených, aby mohli normálne konať svoju povinnosť – a navyše nedokáže udržať normálny priebeh práce cirkvi –, potom je tento vodca odpad a mal by byť vyradený. Ak sa vodcovia cirkvi boja odhaliť, orezať a obmedziť antikrista a zakročiť proti nemu, pretože antikrist je surový a krutý, a tak mu dovolia v cirkvi vyčíňať, stať sa tyranom, robiť si, čo chce, a paralyzovať veľkú časť práce cirkvi a priviesť ju do mŕtveho bodu, potom sú vodcovia tejto cirkvi tiež odpad a mali by byť vyradení. Ak vodcovia cirkvi zo strachu pred pomstou nikdy nenájdu odvahu odhaliť antikrista a nikdy sa nepokúsia obmedziť zlé skutky antikrista, čo vedie k veľkým prekážkam, vyrušovaniu a škodám na živote cirkvi a na vstupe bratov a sestier do života, potom sú vodcovia tejto cirkvi tiež odpad a mali by byť vyradení. Podporili by ste pokračovanie vodcovstva takýchto ľudí? (Nie.) Čo by ste teda mali robiť, keď sa stretnete s takýmito vodcami? Mal by si sa ich opýtať: „Antikristi páchajú také veľké zlo, vyčíňajú v cirkvi, snažia sa prevziať moc – dokážeš ich udržať na uzde? Máš odvahu ich odhaliť? Ak sa neodvážiš proti nim zakročiť, mal by si odstúpiť. Mal by si bezodkladne odstúpiť. Ak chrániš svoje vlastné telesné záujmy a vydávaš bratov a sestry antikristom a zlým ľuďom zo strachu pred antikristmi, potom by si mal byť prekliaty. Nie si hoden byť vodcom – si odpad, si mŕtvy človek!“ Takíto falošní vodcovia by mali byť odhalení a prepustení. Nevykonávajú skutočnú prácu; tvárou v tvár zlým ľuďom nechránia bratov a sestry, ale skláňajú kolená pred zlými ľuďmi, robia im ústupky a prosia o milosť, pričom živoria v nedôstojnosti. Takíto vodcovia sú odpad. Sú to zradcovia a mali by byť odmietnutí.

Ďalej budeme hovoriť v duchovnom spoločenstve o ďalšom bode, a to o tom, ako sa pri orezávaní odhaľuje postoj antikristov k ich vyhliadkam a osudu. Niektorí antikristi, ktorí pracujú v Božom dome, sa v tichosti rozhodnú konať svedomito, vyhýbať sa chybám, orezávaniu, rozhnevaniu Zhora alebo tomu, aby ich vodcovia prichytili pri niečom zlom, a dbajú na to, aby mali publikum, keď konajú dobré skutky. No bez ohľadu na to, akí sú svedomití, vzhľadom na to, že ich pohnútky a cesta, ktorou sa uberajú, sú nesprávne, a keďže hovoria a konajú len pre slávu, zisk a postavenie a nikdy nehľadajú pravdu, často porušujú princípy, narúšajú a vyrušujú prácu cirkvi, konajú ako satanovi služobníci a dokonca sa často dopúšťajú mnohých priestupkov. Je veľmi bežné a typické, že takíto ľudia často porušujú princípy a páchajú priestupky. Je teda pre nich, samozrejme, veľmi ťažké vyhnúť sa orezávaniu. Videli, že niektorí antikristi boli zjavení a vyradení, pretože boli prísne orezaní. Videli tieto veci na vlastné oči. Prečo antikristi konajú tak opatrne? Jedným z dôvodov je určite to, že sa boja zjavenia a vyradenia. Myslia si: „Musím byť opatrný – veď predsa ‚Opatrnosť je rodičom bezpečnosti‘ a ‚Dobrý človek má pokojný život.‘ Musím sa riadiť týmito princípmi a v každej chvíli si pripomínať, aby som neurobil niečo zlé alebo sa nedostal do problémov, a musím potlačiť svoju skazenosť a úmysly a nedovoliť nikomu, aby ich videl. Pokiaľ neurobím chybu a dokážem vytrvať až do úplného konca, získam požehnania, vyhnem sa pohromám a uspejem vo svojej viere v boha!“ Často sa takto poháňajú, motivujú a povzbudzujú. V hĺbke duše veria, že ak urobia niečo zlé, ich šance na získanie požehnaní sa výrazne znížia. Nie je to kalkulácia a presvedčenie, ktoré zaberá hĺbku ich sŕdc? Bez ohľadu na to, či je táto kalkulácia alebo presvedčenie antikristov správne alebo nesprávne, čoho sa na základe toho budú najviac obávať, keď budú orezávaní? (Svojich vyhliadok a osudu.) Orezávanie si spájajú so svojimi vyhliadkami a osudom – súvisí to s ich podlou prirodzenosťou. Myslia si: „Som takto orezávaný, pretože budem vyradený? Je to preto, že ma nechcú? Zabráni mi boží dom konať túto povinnosť? Nezdám sa byť dôveryhodný? Nahradí ma niekto lepší? Ak budem vyradený, môžem byť ešte požehnaný? Môžem ešte vstúpiť do nebeského kráľovstva? Zdá sa, že môj výkon nebol veľmi uspokojivý, takže v budúcnosti musím byť opatrnejší a naučiť sa byť poslušný a slušný a nerobiť žiadne problémy. Musím sa naučiť byť trpezlivý a prežiť tak, že nebudem vyčnievať. Každý deň, keď niečo robím, si musím predstavovať, že chodím ako po tenkom ľade. Nemôžem poľaviť v ostražitosti. Hoci som sa tentoraz neopatrne prezradil a bol som orezaný, ich tón neznel veľmi prísne. Vyzerá to tak, že problém nie je veľmi vážny, zdá sa, že mám ešte šancu – stále môžem uniknúť pohromám a byť požehnaný, takže by som to mal len pokorne prijať. Nie je to tak, že ma prepustia, nieto ešte vyradia alebo vypudia, takže môžem prijať, že som takto orezávaný.“ Je toto postoj prijatia orezávania? Je toto skutočné poznanie vlastnej skazenej povahy? Je to naozaj túžba kajať sa a obrátiť list? Je to skutočné odhodlanie konať podľa princípov? Nie, nie je. Prečo sa teda takto správajú? Pre ten záblesk nádeje, že môžu uniknúť pohromám a byť požehnaní. Kým tento záblesk nádeje existuje, nemôžu sa prezradiť, nemôžu odhaliť svoje pravé ja, nemôžu povedať iným, čo je v hĺbke ich sŕdc, a nemôžu dať iným vedieť o nevraživosti, ktorú v sebe prechovávajú. Musia tieto veci skrývať, musia stiahnuť chvost medzi nohy a nedovoliť iným, aby videli, kým v skutočnosti sú. Preto sa po orezaní vôbec nemenia a pokračujú v tom, čo robili predtým. Aký je teda princíp ich konania? Jednoducho chrániť svoje vlastné záujmy vo všetkom. Bez ohľadu na to, aké chyby urobia, nedajú o tom vedieť ostatným; musia všetkých okolo seba presvedčiť, že sú dokonalí ľudia bez chýb a nedostatkov a že nikdy nerobia chyby. Takto sa maskujú. Po dlhom čase pretvárky sa cítia sebaisto, že sa viac-menej určite vyhnú pohromám, budú požehnaní a vstúpia do nebeského kráľovstva. Ale keďže pri svojom konaní často porušujú princípy, na svoje prekvapenie zistia, že sú orezávaní. Orezávanie ich bolí: „Toľko som trpel; ako ma môžete orezávať? Prečo sa mi ešte nestala tá veľká vec, že som dostal požehnania? Prečo je to odo mňa stále tak ďaleko? Kedy sa toto utrpenie skončí?“ A keď počujú slová orezávania, myslia si: „Ak budem znova povrchný, nebudem sa usilovať o pravdu a budem svojvoľne robiť zlé veci, ktoré vyrušujú prácu božieho domu, potom budem vyradený a vypudený. Nestratím potom svoje vyhliadky a osud? Všetko utrpenie, ktoré som podstúpil počas týchto rokov viery v boha, bude márne!“ Opakovane praktizujú trpezlivosť a sebaovládanie a v srdci si hovoria: „Musím to vydržať! Musím to vydržať! Ak to nevydržím, všetko utrpenie a nespravodlivosť, ktoré som podstúpil, vyjdú nazmar. Musím vytrvať. Ak vytrvám až do úplného konca, budem spasený! Ak mi niekto povie niečo nepríjemné, budem sa tváriť, že som to nepočul. Budem sa tváriť, že nehovoria o mne, ale o niekom inom.“ Ale bez ohľadu na to, ako počúvajú, stále majú pocit, že to znamená, že nemajú žiadny konečný osud. Stále majú pocit, že tým, že sú tentoraz orezávaní, sú odsúdení; cítia sa beznádejne, nevidia žiadne východisko, nemajú zajtrajšok ani budúcnosť. Môžu v tejto chvíli títo zlí ľudia a antikristi zostať trpezliví? (Nie, nemôžu. Vidia, že ich nádeje na požehnanie sa rozplynuli, takže nemôžu zostať trpezliví.) Sú len neschopní zostať trpezliví? Nebudú konať? (Áno, budú.) Aké kroky môžu podniknúť? (Môžu šíriť negativitu a zavádzať niektorých bratov a sestry, ktorým chýba schopnosť rozlišovania, aby sa postavili na ich stranu, bránili ich a sťažovali sa na ich krivdy.) Správne, keď sa budú cítiť beznádejne, začnú konať. Budú si myslieť: „Už ma nerozvíjaš ani ma nedávaš na dôležité pozície a chceš ma aj vyradiť. Ak nemôžem byť požehnaný ja, tak ani nepomysli na to, že budeš požehnaný ty! Ak si ma tu nenechajú, nájde sa pre mňa miesto tam vonku, ale ak odídem, stiahnem so sebou ďalších dvoch ľudí. Bol si ku mne neláskavý, tak ti urobím zle! Nechcel si ma vyradiť? Za to, že si to povedal, zaplatíš!“ Odhodia zábrany a začnú kričať a ich prirodzenosť-podstata nenávisti k pravde bude odhalená. Potom ich nadšenie, ich zanechanie, ich vydávanie sa a ich utrpenie a platenie ceny zmiznú, keď sa ich nádeje na požehnanie rozplynú. V tom čase budú ľudia môcť vidieť, že ich pôvodné nadšenie pre vydávanie sa Bohu a ich utrpenie a platenie ceny boli falošné a boli len podvodom.

Keď sú antikristi prepustení alebo vyradení, odhodia zábrany a bez obmedzenia sa sťažujú a ich démonická stránka je odhalená. Aká démonická stránka je odhalená? V minulosti vôbec nevykonávali svoje povinnosti preto, aby sa usilovali o pravdu a dosiahli spásu, ale aby získali požehnania, a teraz o tom hovoria pravdu a odhaľujú skutočnú situáciu. Hovoria: „Keby som sa nesnažil dostať do nebeského kráľovstva alebo neskôr získať požehnania a veľkú slávu, zahadzoval by som sa s vami, ľuďmi, ktorí ste podradnejší ako hnoj? Ste hodní mojej prítomnosti? Nerozvíjate ma ani ma nepovyšujete a chcete ma vyradiť. Jedného dňa ti ukážem, že za to, že si ma vyradil, zaplatíš, a ukážem ti následky, ktoré pre to ponesieš!“ Antikristi šíria tieto myšlienky a tieto diabolské slová z nich vykĺznu. Keď odhodia zábrany, ich zlomyseľná prirodzenosť a surová povaha sú odhalené a začnú šíriť predstavy. Začnú tiež lákať tých, ktorí sú novými veriacimi, ktorí majú relatívne nízke duchovné postavenie a chýba im schopnosť rozlišovania, ktorí sa neusilujú o pravdu a ktorí sú často negatívni a slabí, a lákajú aj tých, ktorí sú vo svojich povinnostiach neustále povrchní a ktorí v Boha skutočne neveria. Ako sami povedali: „Ak ma vyradíš, budem musieť so sebou stiahnuť niekoľko ďalších!“ Nebola ich satanská prirodzenosť odhalená? Urobili by to normálni ľudia? Vo všeobecnosti sa ľudia so skazenými povahami cítia smutní a zranení, keď sú prepustení a veria, že sú bez nádeje, ale ich svedomie ich núti myslieť si: „Je to naša chyba, neplnili sme si svoje povinnosti. V budúcnosti sa budem snažiť robiť to lepšie a to, ako so mnou Boh zaobchádza a aké rozhodnutia o mne robí, je Božia vec. Ľudia nemajú právo klásť Bohu požiadavky. Nie sú Božie činy založené na prejavoch ľudí? Ak niekto kráča po nesprávnej ceste, potom by mal byť disciplinovaný a karhaný, to je samozrejmé. Práve teraz je smutné to, že mám slabú kvalitu a nedokážem uspokojiť Božie úmysly a že nerozumiem pravde-princípom a konám svojvoľne a svojhlavo na základe svojich skazených pováh. Zaslúžim si byť vyradený, ale dúfam, že v budúcnosti budem mať šancu to napraviť!“ Ľudia s trochou svedomia pôjdu takouto cestou. Rozhodnú sa uvažovať o probléme týmto spôsobom a nakoniec sa rozhodnú vyriešiť problém tiež týmto spôsobom. Samozrejme, nie je v tom veľa prvkov praktizovania pravdy, ale keďže títo ľudia majú svedomie, nezájdu tak ďaleko, aby odporovali Bohu, rúhali sa proti Bohu alebo sa stavali proti Bohu. Ale antikristi nie sú rovnakí. Pretože majú surovú prirodzenosť, sú voči Bohu od narodenia nepriateľskí. Keď sú ich vyhliadky a osud ohrozené alebo odobraté, keď nevidia žiadnu šancu na život, rozhodnú sa šíriť predstavy, súdiť Božie dielo a naviesť pochybovačov, ktorí sú s nimi spolčení, aby spolu s nimi vyrušovali prácu Božieho domu. Dokonca odmietajú prevziať zodpovednosť za akékoľvek svoje minulé zlé skutky a priestupky, ako aj za akékoľvek straty, ktoré spôsobili na práci alebo majetku Božieho domu. Keď ich Boží dom rieši a vyraďuje, povedia jednu vetu, ktorú antikristi hovoria najčastejšie. Aká je to veta? (Ak si ma tu nenechajú, nájde sa pre mňa miesto tam vonku.) Nie je to ďalšia diabolská veta? Je to niečo, čo by človek s normálnou ľudskou prirodzenosťou, zmyslom pre hanbu a svedomím nemohol povedať. Nazývame to diabolskými slovami. Toto sú rôzne prejavy surových pováh, ktoré antikristi odhaľujú, keď sú orezávaní a cítia, že ich postavenie a povesť sú v nebezpečenstve, že ich postavenie a prestíž sú ohrozené, a najmä, že budú čoskoro zbavení svojich vyhliadok a osudu; zároveň je odhalená ich podstata pochybovača. V skutočnosti Boží dom orezáva ľudí výlučne preto, že pri vykonávaní svojich povinností konajú svojhlavo a svojvoľne, čím narúšajú a vyrušujú prácu Božieho domu, a nezamýšľajú sa nad sebou ani sa nekajajú – až potom ich Boží dom orezáva. Znamená v tejto situácii to, že sú orezávaní, že sú vyraďovaní? (Nie, neznamená.) Rozhodne nie, ľudia by to mali prijať pozitívnym spôsobom. V tomto kontexte akékoľvek orezávanie, či už Bohom alebo človekom, či už pochádza od vodcov a pracovníkov alebo bratov a sestier, nie je zlomyseľné a je prospešné pre prácu cirkvi. Schopnosť orezať človeka, keď konal svojhlavo a svojvoľne a vyrušoval prácu Božieho domu, je spravodlivá a pozitívna vec. Je to niečo, čo by mali robiť čestní ľudia a tí, ktorí milujú pravdu. Ale keď to ľudia, ktorí sú orezávaní, pretože spáchali priestupky, neprijmú a namiesto toho tomu vzdorujú, vytvárajúc si nenávisť a pomstychtivé zmýšľanie, je to nesprávne a podlé. Toľko ľudí vykonáva povinnosti v Božom dome – kto z nich nezažil orezávanie? Koľkí ľudia sa stali negatívnymi a vzdorovitými, pretože boli orezávaní, alebo sa dokonca pokúsili o samovraždu s pocitom, že nebudú požehnaní a že sú beznádejní, a preto sa chceli vzdať svojej povinnosti, byť hrubí a robiť scény a začali nenávidieť ostatných a dokonca sa im chceli pomstiť? Takých ľudí naozaj nie je veľa. Len zlí ľudia môžu robiť také veci. Len zlí ľudia môžu považovať orezávanie za nesprávne zaobchádzanie zo strany popudlivých ľudí. Samozrejme, všetko orezávanie, o ktorom hovorí Boží dom, je správne, všetko sa robí pre prácu cirkvi a vstup jednotlivcov do života. Je to pozitívna vec, ktorá je v súlade s Božím úmyslom a úplne v súlade s Božím slovom. Keď sú antikristi orezávaní, vždy sa snažia brániť svoju povesť, postavenie a dôstojnosť, spájajúc to so svojimi vlastnými záujmami a najmä so svojimi vyhliadkami a osudom. Ak je orezávanie nepriaznivé pre ich povesť, postavenie a dôstojnosť, nemôžu ho prijať. Ak sú orezávaní prísne a nielenže to ničí ich povesť, postavenie a dôstojnosť, ale ohrozuje to aj ich vyhliadky a osud, sú ešte menej schopní to prijať. Skrátka, bez ohľadu na to, kto ich orezáva, antikristi to nedokážu prijať od Boha, nedokážu uvažovať a spoznať samých seba, poučiť sa z orezávania, dosiahnuť skutočné pokánie alebo dosiahnuť lepšie plnenie svojich povinností. Namiesto toho v srdci odolávajú a zaujímajú postoj vzdoru a odmietania prijať to. Toto je postoj antikristov k orezávaniu a predstavuje to aj ich postoj k pravde.

Pokiaľ ide o orezávanie, čo je to najmenej, čo by ľudia mali vedieť? Orezávanie sa musí zažiť, aby človek konal svoju povinnosť na požadovanej úrovni – je to nevyhnutné. Je to niečo, čomu musia ľudia čeliť denne a čo musia často zažívať, aby dosiahli spásu vo svojej viere v Boha. Nikto sa nemôže zaobísť bez orezávania. Týka sa orezávanie niekoho jeho vyhliadok a osudu? (Nie.) Načo sa teda orezávanie robí? Robí sa preto, aby ho odsúdili? (Nie, robí sa preto, aby sa ľuďom pomohlo porozumieť pravde a konať svoju povinnosť podľa princípov.) Správne. To je to najsprávnejšie chápanie. Orezávanie niekoho je druh disciplinovania, druh karhania a prirodzene je to aj forma pomoci a nápravy ľudí. Orezávanie ti umožňuje včas zmeniť svoje nesprávne úsilie. Umožňuje ti pohotovo rozpoznať problémy, ktoré momentálne máš, a umožňuje ti včas rozpoznať skazené povahy, ktoré odhaľuješ. Nech sa deje čokoľvek, orezávanie ti pomáha rozpoznať svoje chyby a konať svoje povinnosti podľa princípov, včas ťa zachráni pred spôsobením odchýlok a zídením z cesty a zabráni ti spôsobiť katastrofy. Nie je to pre ľudí tá najväčšia pomoc, ich najväčšia náprava? Tí, ktorí majú svedomie a rozum, by mali byť schopní pristupovať k orezávaniu správne. Prečo antikristi nedokážu prijať orezávanie? Pretože si myslia, že orezávanie pochádza od človeka, a nie od Boha. Myslia si, že ktokoľvek ich orezáva, robí im prieky a trýzni ich. Súdiac podľa mentality antikristov, odmietajú prijať orezávanie predovšetkým preto, že neprijímajú pravdu. Nedokážu sa poučiť z orezávania a nie sú schopní spoznať samých seba ani hľadať pravdu. To je zdrojom toho, že neprijímajú orezávanie. V ich srdciach existuje taký veľký problém, čo potvrdzuje, že prirodzenosť-podstata antikristov má odpor k pravde a je voči pravde nepriateľská.

2. mája 2020