94. Už si nerobím starosti so starnutím
Milá Xiujuan,
Dostal som tvoj list. Dozvedel som sa z neho, že v poslednom čase pri konaní svojej povinnosti spolupracuješ s mladšími bratmi a sestrami a máš pocit, že im už svojou energiou ani výdržou nestačíš, takže sa cítiš trochu skleslá. Obávaš sa, že s pribúdajúcim vekom ti bude ubúdať povinností, ktoré budeš môcť vykonávať, a že tvoja nádej, že budeš spasená a vstúpiš do nebeského kráľovstva, sa rozplynie. V poslednom čase som pociťoval rovnaké obavy, a tak ti dnes píšem, aby som sa s tebou podelil o niektoré svoje skúsenosti.
Minulý rok v auguste som spolu s bratom Yang Xunom konal povinnosti v oblasti počítačových technológií. Vo voľnom čase som dokonca písal evanjeliové kázne a články o svojich životných skúsenostiach. Bol som naozaj šťastný a túto povinnosť som si veľmi užíval. Brat Yang Xun bol mladý, plný mladíckej energie a vitality, myseľ mal bystrú a pohotovú a bol mi veľkou pomocou pri učení sa technických zručností. Hoci moja mentálna kvalita a energia sa nemohli vyrovnať kvalite a energii mladšieho človeka, po nejakom čase som si nasledovaním Yang Xuna osvojil množstvo technických vedomostí. Bol som veľmi šťastný a zaumienil som si, že túto príležitosť konať svoju povinnosť naplno využijem. Aj naďalej sme s Yang Xunom spoločne študovali technické zručnosti a vo voľnom čase som praktizoval písanie kázní, vďaka čomu som väčšmi porozumel pravdám týkajúcim sa kázania evanjelia. Veľmi ma to napĺňalo, keď som takto konal svoju povinnosť, a myslel som si, že zvládanie týchto dvoch povinností zvyšuje moju nádej na spásu a vstup do Božieho kráľovstva. Po nejakom čase som si však všimol, že rozdiel medzi mnou a Yang Xunom sa zväčšuje. Yang Xun bol mladý a jeho porozumenie bolo dobré, rýchlo reagoval a rýchlo sa učil. Keď bratia a sestry čelili technickým problémom, dokázal pohotovo zareagovať a vyriešiť ich pomocou poznatkov, ktoré si osvojil. Čo sa však týka mňa, hoci som zvládal základné problémy, pri zložitejších problémoch boli moje reakcie ťažkopádne a veľa som zabúdal, a veci mi z hlavy vyfučali krátko po tom, čo som sa ich naučil. Musel som sa neustále vracať k referenčným materiálom a návodom a niektoré postupy som si musel opakovane precvičovať, aby som si ich osvojil. Keď som si s niečím nevedel rady, postaral sa o to Yang Xun, a ja som dokázal vykonávať len nejaké pomocné úlohy. Keď sme obaja začali písať kázne, Yang Xun odovzdával svoje kázne celé dni predtým, než som tie svoje dokončil ja. Jednoducho som nedokázal držať krok s jeho tempom a ten rozdiel bol veľmi zreteľný. Pomyslel som si: „Keby som tak mohol vrátiť čas o 20 rokov späť, dokázal by som vstrebávať nové veci tak rýchlo ako Yang Xun a bol by som na túto povinnosť spôsobilý. Aké by to bolo úžasné!“ S pribúdajúcim vekom však už moja energia, výdrž, zrak, pamäť a rýchlosť reakcií jednoducho nestíhali. Navyše som musel užívať lieky, aby som mal pod kontrolou vysoký krvný tlak a hladinu cukru v krvi. Z príliš dlhého pozerania na obrazovku počítača cez deň sa mi rozmazával zrak, a hoci som si chcel v noci v pokoji sadnúť a napísať nejaké kázne, nedokázal som dlho sedieť bez toho, aby som sa cítil unavený, ospalý a opúchali mi lýtka, a len čo som to s námahou chvíľu vydržal, začalo sa mi driemať. Yang Xun ma nabádal, aby som si oddýchol, ale ja som sa zdráhal, pretože som nechcel, aby môj vek alebo tieto drobné zdravotné problémy zasahovali do výkonu mojej povinnosti. Mal som pocit, že ak by som už nemohol konať túto povinnosť, povinností, ktoré by som bol schopný vykonávať, by len ubúdalo, a bolo by neisté, či budem môcť byť spasený a vstúpiť do Božieho kráľovstva. Yang Xun mal len niečo po tridsiatke, bol plný mladosti a energie, zatiaľ čo ja som mal už vyše šesťdesiat a moja fyzická kondícia, pamäť a reakčný čas sa ani zďaleka nevyrovnali tým u mladších ľudí, takže som bol so sebou čoraz viac nespokojný. Rozmýšľal som o tom, aké skvelé je byť mladý, pretože mladí ľudia majú ešte toľko príležitostí konať svoje povinnosti a majú pred sebou svetlú budúcnosť. Mal som pocit, že zatiaľ čo ich cesta je čoraz širšia, tá moja sa len a len zužuje. Žil som v úzkosti a smútku, už som nemal energiu písať články ani kázne a k svojej povinnosti som začal pristupovať s postojom „len prežiť zo dňa na deň“. Xiujuan, nemyslíš si, že môj stav bol jednoducho hrozný?
Jedného dňa som si prečítal niekoľko Božích slov: „Medzi bratmi a sestrami aj starší ľudia od šesťdesiat do približne osemdesiat alebo deväťdesiat rokov, ktorí pre svoj pokročilý vek tiež zažívajú ťažkosti. I napriek ich veku nemusí byť ich myslenie príliš správne alebo rozumné a ich myšlienky a názory nemusia byť v súlade s pravdou. Títo starší ľudia majú tiež problémy a stále si robia starosti: ‚Už nemám také dobré zdravie, takže som obmedzený v tom, aké povinnosti môžem konať. Ak budem konať len túto malú povinnosť, bude si ma Boh pamätať? Niekedy bývam chorý a potrebujem, aby sa o mňa niekto postaral. Keď sa o mňa nemá kto postarať, nedokážem konať svoju povinnosť, čo mám teda robiť? Som starý a nepamätám si Božie slová, keď ich čítam, a je pre mňa ťažké porozumieť pravde. Počas duchovného spoločenstva o pravde rozprávam popletene a nelogicky a nemám žiadne dobré skúsenosti, o ktoré by som sa podelil. Som starý a nemám dosť energie, už dobre nevidím a moje sily ma opustili. Všetko je pre mňa ťažké. Okrem toho, že nedokážem konať svoju povinnosť, ľahko zabúdam a robím veci zle. Niekedy som zmätený a spôsobujem problémy cirkvi a svojim bratom a sestrám. Je pre mňa veľmi ťažké usilovať sa o pravdu a dosiahnuť spásu. Čo mám robiť?‘ … Predovšetkým niektorí starší ľudia chcú konať svoju povinnosť na plný úväzok, ale fyzicky sa necítia dobre – niektorí majú vysoký krvný tlak, iní problémy so srdcom, ďalší zas tráviace ťažkosti – a ich fyzické sily na to nestačia. Duch je ochotný, ale telo je slabé, a tak sa trápia. Vidia mladých ľudí, ktorí sú silní a plní energie, ktorí sa každý deň zamestnávajú svojimi povinnosťami bez toho, aby sa cítili unavení, a pociťujú závisť, pričom si myslia: ‚Je skvelé byť mladý! V mojom vysokom veku už telo jednoducho neposlúcha! Chcem dobre konať svoju povinnosť a usilovať sa o pravdu a porozumieť jej, a chcem pravdu aj praktizovať, tak prečo je to také ťažké? Som taký starý a zbytočný! Starých ľudí Boh nechce? Sú starí ľudia naozaj zbytoční? Nemôžeme dosiahnuť spásu?‘ Sú smutní a nedokážu byť šťastní, nech o tom akokoľvek premýšľajú. Nechcú prepásť také nádherné chvíle a takú skvelú príležitosť, nedokážu sa však vydať Bohu a konať svoje povinnosti celým svojím srdcom a dušou, ako to robia mladí ľudia. Títo starší ľudia prepadnú pre svoj vek hlbokému smútku, úzkosti a obavám. Vždy keď sa stretnú s nejakým problémom, úskalím, ťažkosťou alebo prekážkou, vinia svoj vek a dokonca sa nenávidia. V každom prípade je to však zbytočné. Riešenie a cesta vpred neexistujú. Naozaj niet žiadnej cesty vpred? Existuje nejaké riešenie? (Aj starší ľudia by mali konať svoje povinnosti v rámci svojich možností.) Je uskutočniteľné, aby starší ľudia konali svoje povinnosti v rámci svojich možností, všakže? Nemôžu sa pre svoj vek už viac usilovať o pravdu? Nie sú schopní porozumieť pravde? (Áno, sú.) Môžu starší ľudia porozumieť pravde? Môžu porozumieť nejakej. Nie je to tak, že by mladí ľudia dokázali porozumieť celej pravde. Starší ľudia majú vždy mylnú predstavu, myslia si, že sú zmätení, že majú zlú pamäť, a tak nemôžu pravde porozumieť. Je to fakt? (Nie.) Hoci majú mladí ľudia oveľa viac energie ako starší a majú oveľa väčšiu telesnú silu, ich schopnosť rozumieť, chápať a poznať je v skutočnosti rovnaká ako u starších ľudí. Neboli aj starší ľudia raz mladí? Nenarodili sa predsa starí a aj všetci mladí ľudia jedného dňa zostarnú. Starší ľudia by nemali neustále myslieť na to, že sú iní ako mladí, pretože sú starí, telesne slabí, necítia sa dobre a majú zlé spomienky. Vlastne medzi nimi nie je žiadny rozdiel. Čo mám na mysli, keď hovorím, že medzi nimi nie je žiadny rozdiel? Skazené povahy starých aj mladých sú rovnaké, ich postoje a názory na všetky veci sú zhodné, rovnako ako ich pohľady a stanoviská týkajúce sa najrôznejších vecí. Starší ľudia si teda nesmú myslieť, že pre svoju starobu, menej prehnaných túžob v porovnaní s mladými ľuďmi a schopnosť zachovať si stabilitu nemajú žiadne túžby alebo výstredné ambície a majú menej skazenú povahu – je to mylná predstava. Mladí ľudia dokážu využiť všetky prostriedky, aby získali postavenie, nemôžu to teda robiť aj starší ľudia? Mladí ľudia dokážu robiť veci v rozpore s princípmi a konať svojvoľne a starší ľudia nemôžu? (Áno, môžu.) Mladí ľudia môžu byť arogantní, takže nemôžu byť arogantní aj starší ľudia? Je to len tak, že keď sú arogantní starší ľudia, vďaka svojmu veku nie sú takí agresívni a ich arogancia nie je taká okázalá. Mladí ľudia majú očividnejšie prejavy arogancie, lebo majú pružné údy a myseľ, zatiaľ čo starší nemajú také očividné prejavy arogancie, lebo majú stuhnuté údy a nepružnú myseľ. Podstata ich arogancie a ich skazené povahy sú však rovnaké. Bez ohľadu na to, ako dlho starší človek verí v Boha alebo koľko rokov vykonáva svoju povinnosť, ak nehľadá pravdu, jeho skazená povaha pretrvá. … Takže neplatí, že starší ľudia nemajú čo robiť, ani to, že nie sú schopní konať svoje povinnosti, a už vôbec neplatí, že nie sú schopní usilovať sa o pravdu – je veľa vecí, ktoré by mali robiť. Vo svojom živote si nazhromaždil všelijaké herézy a bludy, ako aj rôzne tradičné myšlienky a predstavy, hlúpe a tvrdohlavé veci, konzervatívne veci, nerozumné veci a skreslené veci. Tých sa v tvojom srdci nahromadilo až príliš veľa. Mal by si stráviť ešte viac času ako mladí ľudia tým, že tieto veci odkryješ, rozoberieš a spoznáš. Nie je to tak, že nemáš čo robiť. Keď nemáš čo robiť, začneš byť utrápený, úzkostlivý a ustarostený, čo nie je tvoja úloha ani tvoja zodpovednosť. V prvom rade by starší ľudia mali mať správny postoj. Hoci ti možno pribúdajú roky a fyzicky si trochu zostarol, mal by si mať mladé zmýšľanie. Hoci starneš, spomalilo sa ti myslenie a máš slabú pamäť, ak stále dokážeš poznať sám seba, stále rozumieš slovám, ktoré hovorím, a stále rozumieš pravde, potom to dokazuje, že nie si starý a že tvoja kvalita nie je slabá. Ak má niekto 70 alebo 80 rokov, ale nie je schopný porozumieť pravde, potom to ukazuje, že jeho duchovné postavenie je príliš nízke a nepostačujúce. Preto pokiaľ ide o pravdu, vek je nepodstatný.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (3)) Božie duchovné spoločenstvo sa zameriava presne na ten stav, ktorému čelíme my, starší ľudia. S pribúdajúcim vekom naše telá chátrajú a konanie našich povinností môže prinášať určité výzvy. Často sa cítime bezmocní a závidíme mladým. Presne ako ja, keď som videl, že Yang Xun je mladý, má dobrú pamäť a zdravé telo, myslel som si, že je schopný konať viac povinností, a tak má väčšiu nádej na spásu. Zároveň som mal pocit, že s pribúdajúcim vekom, sprevádzaným podlomeným zdravím a slabnúcou pamäťou, dokážem vykonávať len pomocné úlohy, a obával som sa, že ak túto povinnosť nebudem vedieť konať dobre, nezostane už veľa iných povinností, ktoré by som mohol vykonávať, a bál som sa, že stratím nádej na to, že budem spasený. Preto som sa cítil skormútený. Po prečítaní Božích slov som však porozumel tomu, že Boh nedáva spásu ľuďom na základe ich veku alebo toho, koľko povinností konajú, ale skôr na základe toho, či sa usilujú o pravdu. Starší ľudia môžu zažívať fyzický úpadok alebo trpieť chorobou, ale to im nebráni usilovať sa o pravdu. Hoci som zostarol, nahromadil som v sebe množstvo satanských filozofií pre svetské záležitosti spolu s rôznymi tradičnými myšlienkami a predstavami, a moje satanské skazené povahy nie sú o nič slabšie ako u mladších ľudí. Vezmime si napríklad minulú jar, keď som kázal evanjelium. Keďže som po mnohých rokoch viery v Boha mal určité skúsenosti s kázaním evanjelia, využíval som ich na to, aby som sa pred bratmi a sestrami predvádzal, hovoril som chvastavo, aby som sa ukázal a získal si ich obdiv. Uvedomil som si, že stále mám veľa skazených pováh, ktoré musím vyriešiť, a mnoho právd, do ktorých musím vstúpiť, a že ich musím vyriešiť tým, že budem jesť a piť Božie slová a praktizovať pravdu. Zároveň som musel konať svoju povinnosť najlepšie, ako som vedel. To boli veci, ktoré som mohol urobiť namiesto toho, aby som žil v stave skormútenosti a vzdal sa usilovania o pravdu. Keď som o tom premýšľal, mal som pocit, že povinnosť, ktorú mi pridelil vodca, je celkom vhodná. Keď bol Yang Xun zaneprázdnený svojimi povinnosťami, pomáhal som s niektorými pomocnými úlohami, a keď nebol zaneprázdnený, písal som články a kázne. Zvyčajne som tiež venoval pozornosť skazeným povahám, ktoré som pri svojich povinnostiach odhaľoval, a hľadal som pravdu, aby som ich vyriešil. Pri takomto praktizovaní som mal stále šancu byť spasený. Boh nikdy nepovedal, že starší ľudia sa nemôžu usilovať o pravdu alebo že jej nemôžu porozumieť, a Božie požiadavky na ľudí nie sú vysoké: pokiaľ konáme svoje povinnosti v rámci našich schopností a nevzdávame sa usilovania o pravdu, potom bez ohľadu na náš vek máme všetci šancu byť spasení. Toto zistenie mi vnieslo do srdca svetlo a už som sa necítil tak úzkostlivo.
Jedného dňa som si prečítal ďalšie Božie slová: „Vykonávanie povinnosti je poslaním každého jedného človeka, vykonávanie povinnosti má svoje vlastné princípy, každý by mal svoju povinnosť vykonávať v súlade s pravdami-princípmi a toto je to, čo majú stvorené bytosti robiť. Spomína sa tu nejaká odplata? Spomína sa tu nejaká odmena? (Nie.) Nie je tu reč o žiadnej odplate ani odmene – je to záväzok. Čo znamená ‚záväzok‘? Záväzok je niečo, čo majú ľudia robiť, niečo, na čo sa nevzťahuje odmeňovanie podľa práce. Boh nikdy nestanovil, že ten, kto koná svoju povinnosť veľa, by mal dostať veľkú odmenu, a ten, kto koná svoju povinnosť málo alebo ju koná zle, by mal dostať malú odmenu – Boh nikdy nič také nepovedal. Čo teda hovoria Božie slová? Boh hovorí, že konanie povinnosti je povolaním každého jedného človeka a že ide o niečo, čo majú stvorené bytosti robiť – to je pravda.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Štvrtý bod: Povyšujú sa a svedčia o sebe) „Konečný osud každého človeka neurčujem na základe veku, hodnosti alebo množstva utrpenia, a ešte menej podľa toho, nakoľko je poľutovaniahodný, ale na základe toho, či vlastní pravdu. Žiadna iná možnosť neexistuje.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Priprav si dostatok dobrých skutkov pre svoj konečný osud) Z Božích slov som porozumel, že povinnosti sú záväzkom a povolaním každej stvorenej bytosti, a že neexistuje nič také, že čím viac povinností konáš, tým väčšia je odmena, alebo čím menej ich vykonáš, tým menšie sú požehnania od Boha. Tieto myšlienky neboli nič iné ako moje predstavy a domnienky. To, ako Boh určuje konečný osud človeka a jeho výsledok, závisí od toho, či daný človek vlastní pravdu. Bez ohľadu na to, či je človek starý alebo mladý, pokiaľ hľadá pravdu a nasleduje cestu usilovania sa o pravdu, je to človek, ktorého má Boh v úmysle spasiť, a Boh nezaobchádza nespravodlivo so žiadnym človekom. Rozhoduje o tom Božia spravodlivá povaha. Nepozeral som sa na veci na základe pravdy-princípov, a namiesto toho som posudzoval, či niekto môže byť spasený, na základe veľkosti jeho prínosu. To ukazovalo na nedostatok porozumenia Božej spravodlivej povahe a bolo to rúhanie sa Bohu! Premýšľal som o tom, ako Pavol šíril evanjelium po väčšine Európy a založil mnoho cirkví. Zdalo sa, že mal veľký prínos, ale on sa neusiloval o pravdu. Ku svojej práci a vydávaniu sa pristupoval ako k prostriedkom na zjednávanie s Bohom a požadoval od Neho korunu. Často vyvyšoval sám seba a svedčil o sebe, a nikdy nesvedčil o Bohu. Dokonca tvrdil, že preňho žiť je Kristus, čím vážne urazil Božiu povahu. Nakoniec nebol spasený a namiesto toho bol potrestaný v pekle. Veľkosť prínosu človeka pri konaní jeho povinnosti nemôže určiť, či bude spasený. Spása človeka závisí od toho, či sa usiluje o pravdu a či koná svoje povinnosti celým svojím srdcom a mysľou. Xiujuan, keď nerozumieme pravde, máme tendenciu pozerať sa na problémy tak, že sa spoliehame na naše predstavy a domnienky. Z tohto dôvodu sme náchylní nesprávne porozumieť Božím úmyslom!
Potom som začal uvažovať a pýtal som sa sám seba: „Čo sa skrýva za mojimi obavami a úzkosťou, čo ich poháňa?“ Pri svojom hľadaní som si prečítal jednu pasáž Božích slov: „Než sa antikristi rozhodnú konať svoju povinnosť, hlboko v srdci prekypujú očakávaniami – pokiaľ ide o ich vyhliadky, získanie požehnaní, dobrý konečný osud, ba dokonca aj korunu. Sú si úplne istí, že tieto veci dosiahnu. S takýmito úmyslami a túžbami prichádzajú do Božieho domu konať svoju povinnosť. Zahŕňa teda ich plnenie povinností úprimnosť, pravú vieru a vernosť, ktoré Boh vyžaduje? V tomto bode ešte ich pravú vernosť, vieru či úprimnosť nevidno, lebo keď sa ľudia ujímajú svojej povinnosti, každý má obchodnícke zmýšľanie. Každý sa rozhoduje o konaní svojej povinnosti na základe záujmov a tiež na základe svojich prehnaných ambícií a túžob. Aký úmysel majú antikristi, keď konajú svoju povinnosť? Chcú uzavrieť dohodu, uskutočniť výmenu. Dalo by sa povedať, že toto sú podmienky, ktoré si stanovili pre konanie povinnosti: ‚Ak konám svoju povinnosť, musím získať požehnania a mať dobrý konečný osud. Musím získať všetky požehnania a výhody, o ktorých Boh povedal, že sú pripravené pre ľudstvo. Ak ich nemôžem získať, potom nebudem konať túto povinnosť.‘ To sú úmysly, ambície a túžby, s akými prichádzajú do Božieho domu konať svoju povinnosť. Zdá sa, že sú aspoň trochu úprimní, a v prípade nových veriacich, ktorí práve len začínajú konať svoju povinnosť, to, samozrejme, možno nazvať aj nadšením. Nejde však o pravú vieru ani vernosť, len o určitý stupeň nadšenia. Nedá sa to nazvať úprimnosťou. Súdiac podľa tohto postoja, ktorý majú antikristi ku konaniu svojej povinnosti, možno povedať, že je výlučne obchodný a prekypujú túžbami po výhodách, ako sú získanie požehnaní, vstup do nebeského kráľovstva, získanie koruny a prijímanie odmien. Navonok sa teda zdá, že mnohí antikristi pred vypudením konajú svoju povinnosť, a dokonca toho zanechali viac a trpeli viac ako priemerný človek. To, čo vynakladajú, a cena, ktorú platia, sú rovnaké ako v prípade Pavla a ani nepobehujú menej ako Pavol. To je niečo, čo vidí každý. Čo sa týka ich správania a odhodlania trpieť a platiť cenu, nemalo by sa stať, že nič nedostanú. Boh však neposudzuje človeka na základe jeho vonkajšieho správania, ale na základe jeho podstaty, povahy, toho, čo odhaľuje, a prirodzenosti a podstaty každej jednej veci, ktorú robí.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Siedma časť)) Z Božích slov som videl, že keď antikristi konajú svoje povinnosti v cirkvi, bez ohľadu na to, ako veľmi sa zdá, že zanechávajú, vydávajú sa, alebo trpia a platia cenu, robia všetky tieto veci preto, aby získali požehnania, a využívajú svoju povinnosť ako prostriedok na zjednávanie s Bohom. Vo svetle Božích slov som si uvedomil, že môj vlastný pohľad na usilovanie sa bol rovnaký ako u antikrista. Odkedy som našiel Boha, zdalo sa, že som schopný podriadiť sa opatreniam cirkvi a konať svoje povinnosti, ale to všetko bolo len s úmyslom získať požehnania. Kvôli požehnaniam som si ochotne prenajal dva byty, aby som vykonával hostiteľské povinnosti. Výmenou za požehnania nebeského kráľovstva som bol dokonca ochotný skončiť v dobre platenej práci, aby som mohol aktívne konať svoje povinnosti. Kvôli dobrému konečnému osudu som nedovolil, aby mi choroba zabránila v konaní mojich povinností, pretože som si myslel, že čím viac povinností budem konať, tým viac požehnaní od Boha dostanem. Ako som však starol, keď som videl, že moja efektivita a výkonnosť pri konaní povinností nestíhajú za tými u mladších ľudí, začal som sa obávať, že budem prepustený alebo preradený. Potom by povinností, ktoré by som mohol vykonávať, ešte viac ubudlo a moja nádej na získanie požehnaní a vstup do Božieho kráľovstva by sa vzdialila. Žil som v stave obáv, úzkosti a trápenia a svoje povinnosti som konal s postojom „len prežiť zo dňa na deň“. Povinnosti sú zodpovednosťou stvorenej bytosti a sú úplne prirodzené a oprávnené. Ja som však k svojej povinnosti pristupoval ako k dôkazu, ktorým si môžem zaslúžiť požehnania, a pokiaľ by som mohol získať požehnania, bol som ochotný zanechávať, vydávať sa, vytrvať a zaplatiť cenu, bez ohľadu na to, koľko bolo treba. Ak však nádej na získanie požehnaní neexistovala, nemal som žiadnu motiváciu konať svoje povinnosti. Kde v tom bolo nejaké svedomie? Keď som sa nad tým spätne zamyslel, videl som, že odkedy som uveril v Boha, tešil som sa z toľkého Božieho pastierstva a polievania prostredníctvom Jeho slov, a že by som nemal mať na Boha žiadne požiadavky. Boh mi dal život a dovolil mi prísť do Božieho domu a konať si svoju povinnosť, a to je už samo osebe Božia milosť. Aj keby pre mňa neexistoval dobrý konečný osud, nemal by som sa sťažovať a mal by som sa podriadiť Božej zvrchovanosti a Jeho usporiadaniam. Čím viac som o tom premýšľal, tým viac som sa cítil byť Bohu dlžníkom, a tak som sa k Nemu pomodlil, ochotný vzdať sa svojej túžby po požehnaniach a vymaniť sa z týchto nesprávnych pohľadov na usilovanie sa.
Počas svojich duchovných pobožností som si prečítal ďalšie Božie slová: „Ale aj tí spomedzi bratov a sestier, ktorí sú už starší, majú svoje úlohy, ktoré si majú plniť, a Boh ich pritom neopúšťa. A aj oni majú silné stránky a slabosti. Majú naporúdzi množstvo filozofií pre svetské záležitosti a náboženských predstáv. Vo svojom konaní lipnú na mnohých skostnatených zvykoch, majú radi poriadok, ktorý uplatňujú mechanicky a bez pružnosti. To je nežiaduci aspekt. Títo starší bratia a sestry však zostávajú pokojní a neochvejní bez ohľadu na to, čo ich postretá; ich povahy sú stabilné a nelomcujú nimi búrlivé nálady. Môžu byť pomalší v chápaní vecí, to však nie je žiadny veľký nedostatok. Pokiaľ sa viete podriadiť; pokiaľ dokážete prijímať aktuálne Božie slová a v Božom slove sa zbytočne nevŕtať; pokiaľ máte vôľu sa mu len podriadiť a nasledovať ho a nikdy Božie slová neodsudzujete ani o nich inak zle nezmýšľate; pokiaľ prijímate Jeho slová a uplatňujete ich v praxi – ak tieto podmienky spĺňate, potom vás Boh dokáže zdokonaliť.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. O tom, ako každý vykonáva svoju funkciu) „Či už si brat alebo sestra, mladší alebo starší, vieš, aká je tvoja rola a čo treba robiť. Je nemiestne prehlasovať o mladých, že sú spupní, rovnako ako tvrdiť o starších, že sú negatívni alebo upadajú. Mladší aj starší dokážu využívať silné stránky tých druhých, čím kompenzujú vlastné slabosti, a dokážu si takto navzájom bez akýchkoľvek predsudkov slúžiť. Mladší a starší bratia a sestry si takto medzi sebou stavajú most priateľstva a vďaka Božej láske ste schopní si lepšie porozumieť. Mladší bratia a sestry sa nedívajú na starších bratov a sestry zhora a starší bratia a sestry nie sú samospravodliví: nie je toto základný predpoklad pre vzájomnú harmonickú spoluprácu? Ak tento princíp všetci prijmete za svoj, potom sa Božia vôľa vo vašej generácii istotne splní.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. O tom, ako každý vykonáva svoju funkciu) Božie slová ma inšpirovali a dodali mi veľkú vieru. Hoci my starší máme o niečo horšie zdravie, pokiaľ počúvame Božie slová, podriadime sa Mu a zameriame sa na praktizovanie Jeho slov, všetci máme príležitosť byť spasení. Starší ľudia sa nemusia porovnávať s mladými a mali by sa na svoje silné a slabé stránky pozerať správne. Mladí ľudia sú bystrí a rýchlo sa učia, a hoci majú mladí ľudia svoje silné stránky, môžu mať tiež tendenciu konať bez dôkladného zváženia. Starší ľudia bývajú vo svojej práci pokojní a rozvážni, a takáto vzájomná spolupráca nám umožňuje dopĺňať sa pri konaní našich povinností. Keď narazím na technické problémy, požiadam o pomoc Yang Xuna, a keď Yang Xun čelí náročným otázkam, prediskutuje ich so mnou, čo nám umožňuje rýchlo dospieť ku konsenzu. Ak tomu nerozumie ani jeden z nás, hľadáme vedenie u nášho vodcu a nakoniec vždy nájdeme cestu praktizovania. Okrem toho, čo sa týka mňa aj Yang Xuna, bez ohľadu na to, kto si u toho druhého všimne odhalenia skazenosti alebo konanie, ktoré nie je v súlade s pravdou-princípmi, dokážeme si na tieto veci navzájom poukázať bez toho, aby sme sa cítili obmedzovaní pýchou, a prostredníctvom otvoreného duchovného spoločenstva máme obaja jeden z druhého úžitok. Teraz si už nerobím starosti s tým, že pre svoj vek nebudem môcť konať svoje povinnosti, a sústredím sa na to, ako ich vykonávať dobre, aby som odplatil Božiu lásku. Vďaka Všemohúcemu Bohu!
Xiujuan, dúfam, že ti táto moja skúsenosť pomôže. Vo svojich skutočných skúsenostiach vidím, že Boh nie je voči starším ľuďom predpojatý, a nebyť toho, že Boh usporiadal takúto situáciu, aby ma zjavil, neuvedomil by som si, že toľko mojich pohľadov nie je v súlade s pravdou. Toto odhalenie mi umožnilo niečo získať. Ak máš nejaké nové svetlo alebo osvietenie, prosím, napíš mi a podeľ sa o ne. Teším sa na tvoju odpoveď!
Liang Zhi
18. novembra 2023
