35. Úvahy o nekonaní skutočnej práce
V máji 2023 som mala na starosti prácu s textom. V polovici októbra jedného z vedúcich skupiny prepustili za to, že nevykonával skutočnú prácu, a neskôr bol za vedúceho skupiny zvolený brat Li Zhi. V tom čase mi vodca špeciálne poslal list, aby mi pripomenul, že Li Zhi má priemernú kvalitu a chýbajú mu pracovné schopnosti, a požiadal ma, aby som mu viac pomáhala a podporovala ho. Takže hneď v ten deň som napísala Li Zhimu list, v ktorom som mu predstavila konkrétnu situáciu členov skupiny, naliehavé problémy v skupine a tak ďalej, a požiadala som ho, aby podľa toho určil priority v práci. Li Zhi odpovedal, že spočiatku cítil, že jeho kvalita je nedostatočná, že má príliš veľa nedostatkov a že na povinnosť vedúceho skupiny nestačí, ale po tom, čo si prečítal Božie slová, zmenil svoj nesprávny stav a vytvoril plán pre nadchádzajúcu prácu. Pomyslela som si: „Li Zhi má určitý vstup do života. Hoci mu chýbajú pracovné schopnosti, pokiaľ je to správny človek, netreba sa báť nedostatkov a môžem ho viac podporovať a pomáhať mu.“ Cítila som, že keď pochopí niektoré princípy a získa nejaké pracovné skúsenosti, bude to v poriadku. Potom som prácu Li Zhiho zblízka sledovala. Dokázal prijať návrhy, ktoré som mu dala, a včas poskytoval spätnú väzbu o detailoch práce.
Za niečo vyše mesiaca Li Zhi postupne našiel troch členov tímu pre prácu s textom, pričom všetci mali určitú kvalitu. Cítila som sa celkom šťastná a myslela som si: „Vždy som mala problém nájsť vhodných ľudí, ale Li Zhi sotva prišiel a hneď ich aj našiel. Zdá sa, že Li Zhiho pracovné schopnosti nie sú až také zlé.“ Spomenula som si na časy, keď som bola zodpovedná za prácu troch skupín a rozvíjanie ľudí. Bývala som vtedy každý deň veľmi zaneprázdnená, ale teraz, keď Li Zhi svoju prácu zväčša zvládol, som si mohla trochu vydýchnuť. Potom som už jeho prácu nesledovala tak pozorne. Asi o dva týždne neskôr som si všimla, že skupina, za ktorú bol Li Zhi zodpovedný, nepredložila žiadne články so skúsenostnými svedectvami. Bola som trochu zmätená: „Li Zhi povedal, že tie tri sestry, ktoré sa práve pripojili k skupine, majú určitú kvalitu, tak prečo z ich povinností nie sú žiadne výsledky? Je možné, že ešte nepochopili princípy, pretože sa práve začali zaúčať?“ Pri pomyslení na to som išla skontrolovať, ako skupina pokračuje s výberom článkov so skúsenostnými svedectvami. Videla som, že Li Zhi dokáže identifikovať niektoré problémy v článkoch so skúsenostnými svedectvami a že v práci nie sú žiadne zjavné odchýlky. Pomyslela som si: „Výsledky práce, za ktorú bol Li Zhi zodpovedný, boli vždy slabé. Nedá sa očakávať, že sa zlepšia okamžite. Možno sa zlepšia časom.“ V tom čase som tiež uvažovala: „Mala by som to ďalej prešetriť?“ Keď som však pomyslela na to, že by som musela stráviť veľa času riešením problémov, ak by tam naozaj nejaké boli, a na to, že mám ešte na starosti sledovanie práce dvoch ďalších skupín, cítila som, že keby som sa do toho všetkého musela zapojiť, bola by som vyčerpaná! Po dlhom uvažovaní som sa nakoniec rozhodla, že bude lepšie, keď to prešetrí a vyrieši len Li Zhi. Raz som sa dozvedela, že Lu Yuan, novopreložená sestra, pociťovala odpor voči Li Zhiho sledovaniu a dohľadu, pričom mala pocit, že neustále otázky o postupe práce ju zbytočne oberajú o čas, a tento názor dokonca vyjadrila pred ostatnými. Vedela som, že jej postoj je nesprávny a znemožní Li Zhimu sledovať prácu, ale ďalej som to neskúmala ani som sa to nesnažila vyriešiť; len som požiadala Li Zhiho, aby hovoril s Lu Yuan v duchovnom spoločenstve. Neskôr Li Zhi oznámil, že Lu Yuan vykonáva svoje povinnosti normálne, takže som sa touto záležitosťou ďalej nezaoberala.
Ani som sa nenazdala, bola polovica decembra a ja som zistila, že skupina, za ktorú bol zodpovedný Li Zhi, stále nepredložila veľa článkov so skúsenostnými svedectvami. Uvedomila som si, že niečo nie je v poriadku, a tak som rýchlo napísala list, aby som sa Li Zhiho spýtala na situáciu. Povedal, že jeho stav nie je dobrý a že viacerí bratia a sestry povedali, že nedokáže vykonávať skutočnú prácu ani riešiť ťažkosti, ktorým čelia pri svojich povinnostiach, a že zvažujú jeho nahlásenie. V tej chvíli som bola šokovaná. Azda predtým nebol schopný urobiť nejakú prácu? Ako to zrazu dospelo k tomu, že ho chcú nahlásiť? Cítila som trochu strach. To, že práca tejto skupiny dopadla takto, súviselo s tým, že som v tomto období nevykonávala skutočnú prácu. Rýchlo som išla do skupiny, aby som porozumela situácii. Na moje prekvapenie mal Li Zhi pocit, že jeho kvalita je nízka a že nemôže byť vedúcim skupiny, takže prevzal zodpovednosť a odstúpil. Nech sa už vodca akokoľvek snažil hovoriť v duchovnom spoločenstve a pomáhať, bolo to márne. Po odchode Li Zhiho som zistila, že skupina, za ktorú bol zodpovedný, má kopu problémov. Lu Yuan neustále ventilovala svoju negativitu. Myslela si, že Li Zhiho dohľad a kontrola práce sú stratou jej času, v dôsledku čoho Li Zhi nemohol sledovať prácu, čo vážne zdržalo a brzdilo prácu s textom. Nové sestry, ktoré sa práve začali zaúčať, boli neviazané a nedisciplinované a vo svojich povinnostiach chaotické, a keď narazili na ťažkosti, jednoducho ich prenechali Li Zhimu. Li Zhi však nikdy nepoukázal na problém ich postoja k povinnostiam ani to nenahlásil vyššie postaveným. Dovolil im, aby v tíme len tak zotrvávali a boli lajdácke. Keď som sa to všetko dozvedela, bola som ohromená. Li Zhi nemal počas týchto troch mesiacov pri sledovaní práce žiadny výsledok. Členovia skupiny boli vo svojej povinnosti vážne povrchní a ja som o tom nemala ani tušenia. To ochromilo túto časť práce s textom. Naozaj som ľutovala, že som nebola svedomitejšia! Neskôr som nevhodných členov v skupine prepustila a preložila tam nových pracovníkov, a až potom sa práca začala postupne zlepšovať.
Po tomto incidente som sa cítila veľmi previnilo. Dobre som vedela, že Li Zhiho kvalita je priemerná a že jeho pracovné schopnosti nie sú veľké, tak ako som mohla pustiť opraty z rúk a zanedbať prácu tejto skupiny? Keby som venovala viac pozornosti sledovaniu a preverovaniu práce, mohla som objaviť Li Zhiho problémy skôr a vyhnúť sa týmto následkom. Mala som nevyhnutný podiel zodpovednosti na tom, že práca dopadla takto. V tom čase som často vyhľadávala a čítala Božie slová odhaľujúce falošných vodcov. Medzi nimi bola jedna pasáž, ktorá sa obzvlášť týkala môjho stavu. Boh hovorí: „Falošní vodcovia sa nikdy nezaujímajú o pracovnú situáciu rôznych tímových nadriadených ani ju nesledujú. Taktiež sa nezaujímajú o vstup do života nadriadených rôznych tímov a pracovníkov zodpovedných za rôzne dôležité úlohy ani o ich postoje k cirkevnej práci, k ich povinnostiam a k viere v Boha, k pravde a samotnému Bohu, ani to nesledujú a nemajú o tom prehľad. Nevedia, či títo jednotlivci prešli nejakou premenou alebo rastom ani nevedia o rôznych problémoch, ktoré môžu v ich práci existovať; najmä nemajú vedomie o vplyve chýb a odchýlok, ktoré sa vyskytujú v rôznych etapách práce, na prácu cirkvi a na vstup Božieho vyvoleného národa do života, ani o tom, či sa tieto chyby a odchýlky niekedy napravili. O žiadnej z týchto vecí nemajú ani tušenia. Ak o týchto podrobných situáciách nič nevedia, začnú byť pri výskyte problémov pasívni. Falošní vodcovia sa však pri výkone svojej práce vôbec nezaoberajú týmito podrobnými záležitosťami. Veria, že po ustanovení rôznych tímových nadriadených a po pridelení úloh je ich práca hotová – vtedy sa práca považuje za dobre vykonanú a ak sa vyskytnú ďalšie problémy, ich sa to už netýka. Keďže falošní vodcovia nedohliadajú na rôznych tímových nadriadených, neusmerňujú ich ani ich ďalej nesledujú a neplnia si v týchto oblastiach svoje zodpovednosti, vedie to k chaosu v práci cirkvi. Takto vodcovia a pracovníci zanedbávajú svoje zodpovednosti. Boh dokáže podrobne skúmať hĺbku ľudského srdca – to je schopnosť, ktorá ľuďom chýba. Preto musia byť ľudia pri práci usilovnejší a pozornejší, pravidelne chodiť na pracovisko, aby sledovali prácu, dohliadali na ňu a usmerňovali ju, a tým zabezpečili normálny priebeh práce cirkvi. Je zrejmé, že falošní vodcovia sú vo svojej práci úplne nezodpovední a nikdy na rôzne úlohy nedohliadajú, nesledujú ich ani ich neusmerňujú. V dôsledku toho niektorí nadriadení nevedia, ako vyriešiť rôzne problémy, ktoré sa pri práci vyskytnú, a zostávajú vo svojej funkcii nadriadených, hoci ani zďaleka nie sú na tú prácu spôsobilí. Nakoniec sa práca opakovane oneskoruje a oni z nej robia úplný chaos. Je to dôsledok toho, že falošní vodcovia sa nezaujímajú o situáciu nadriadených, nedohliadajú na ňu a nesledujú ju, za čo v plnej miere môže zanedbávanie zodpovednosti falošných vodcov.“ (Slovo, zv. V: Zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Zodpovednosti vodcov a pracovníkov (3)) Boh hovorí, že falošní vodcovia sú vo svojich povinnostiach nezodpovední a nevykonávajú skutočnú prácu. Keď vyberú nejakého nadriadeného, myslia si, že všetko je v poriadku a môžu dať ruky preč. Takže nepreverujú ani nechápu detaily rôznych bodov práce. Nevedia dokonca ani to, či sú tento nadriadený alebo tí, ktorí vykonávajú povinnosti, kompetentní, alebo či sa práca zastavila, čo spôsobuje vážne škody na práci. To je skutočný falošný vodca. Bola som presne tým druhom falošného vodcu, o ktorom hovorí Boh. Po tom, čo bol Li Zhi zvolený za vedúceho skupiny, som videla, že našiel troch členov tímu pre prácu s textom, a keď som s ním komunikovala o práci, jeho postoj bol vždy celkom dobrý. Takže som si myslela, že Li Zhi odvádza solídnu prácu a že mu ju môžem s pokojom zveriť. Potom sa zo mňa stala byrokratka, ktorá nedozerala na jeho prácu ani ju nesledovala. V dôsledku toho som nevedela, že Li Zhi sa vo svojich povinnostiach trápi, a tiež som si vôbec neuvedomovala, že členovia skupiny zanedbávajú riadne úlohy a sú povrchní. V skutočnosti som vedela, že práca v ich skupine dlhodobo neprináša výsledky, ale bála som sa, že ak sa pozriem na detaily, budem musieť vynaložiť čas a úsilie na riešenie problémov, takže som to nechala na Li Zhiho. Okrem toho Lu Yuan nedovolila iným, aby na ňu pri jej povinnostiach dozerali. V skupine tiež neustále šírila negativitu, čo brzdilo prácu s textom. Neodhalila som jej problémy, ale namiesto toho som nechala Li Zhiho, aby ich riešil, a potom som už nesledovala výsledky. To viedlo k tomu, že problémy zostali nevyriešené, čo zdržalo postup práce. Keď som to videla, uvedomila som si, že som naozaj bola falošnou vodkyňou. Vo svojich povinnostiach som po sebe zanechala len priestupky.
Neskôr som uvažovala: „Prečo som Li Zhimu tak veľmi dôverovala?“ Čítala som Božie slová: „Falošní vodcovia sa nikdy neinformujú o nadriadených, ktorí nekonajú skutočnú prácu alebo sa nevenujú svojej riadnej práci. Myslia si, že nadriadeného stačí vybrať a tým sa daná záležitosť končí, a že vedúci potom môže riešiť všetky pracovné záležitosti sám. Takže falošní vodcovia len raz za čas usporiadajú zhromaždenia, nedohliadajú na prácu ani sa nepýtajú, ako pokračuje, a správajú sa ako šéfovia, ktorí dávajú od všetkého ruky preč. … Sami nie sú schopní konať skutočnú prácu a nie sú dôkladní, ani pokiaľ ide o prácu vedúcich tímov a nadriadených – nekontrolujú ju ani sa o nej neinformujú. Ich pohľad na ľudí sa zakladá len na ich vlastných dojmoch a domnienkach. Keď falošní vodcovia vidia, že niekto si nejaký čas počína dobre, myslia si, že tento človek bude dobrý navždy, že sa nezmení; neveria nikomu, kto hovorí, že s danou osobou je nejaký problém, a ignorujú, keď ich na ňu niekto upozorní. Myslíte si, že sú falošní vodcovia hlúpi? Sú hlúpi a nerozumní. Čo ich robí hlúpymi? Slepo vkladajú do človeka dôveru a veria, že ak bol nejaký človek raz vybratý, zložil prísahu a dal si predsavzatie a v slzách sa modlil, znamená to, že je spoľahlivý a keď sa zhostí práce, nikdy s ním nebudú problémy. Falošní vodcovia nechápu ľudskú prirodzenosť a nevnímajú pravú situáciu skazeného ľudstva. Hovoria: ‚Ako by sa niekto mohol zmeniť k horšiemu, keď bol raz vybraný za vedúceho? Ako by sa mohol niekto, kto pôsobí tak vážne a spoľahlivo, vyhýbať práci? To predsa nie je možné, však? Veď má toľkú integritu.‘ Keďže falošní vodcovia príliš dôverujú vlastným predstavám a pocitom, vedie to napokon k tomu, že nedokážu včas vyriešiť mnohé problémy, ktoré v cirkevnej práci vznikajú, a bráni im to v rýchlom prepustení daného nadriadeného a v úprave pridelenia jeho povinnosti. Sú to skutoční falošní vodcovia. … Falošní vodcovia majú fatálny nedostatok – rýchlo začnú dôverovať ľuďom na základe vlastných predstáv. A k tomu vedie nepochopenie pravdy, však? Ako Božie slovo odhaľuje podstatu skazeného ľudstva? Prečo by mali dôverovať ľuďom, ktorým nedôveruje ani Boh? Nie sú falošní vodcovia príliš arogantní a samospravodliví? Myslia si: ‚Určite som tohto človeka neposúdil zle, takže s touto osobou, o ktorej som usúdil, že je vhodná, by nemali byť žiadne problémy; určite to nie je niekto, kto sa oddáva jedlu, pitiu a zábave alebo má rád pohodlie a neznáša tvrdú prácu. Je absolútne spoľahlivý a dôveryhodný. Nezmení sa; ak by sa zmenil, potom by to znamenalo, že som sa v ňom musel mýliť, či nie?‘ Čo je to za logiku? Si azda nejaký odborník? Máš röntgenový zrak? Máš takúto špeciálnu schopnosť? Mohol by si s nejakým človekom žiť rok alebo dva, ale dokázal by si vidieť, kým naozaj je, ak by vhodné prostredie úplne neodhalilo jeho prirodzenosť-podstatu? Ak by Boh takých ľudí nezjavil, mohol by si s nimi žiť bok po boku tri alebo aj päť rokov a stále by si mal problém rozpoznať ich prirodzenosť-podstatu. Platí to ešte viac, ak ich vídaš a si s nimi v kontakte iba sporadicky! Falošní vodcovia bezstarostne dôverujú človeku na základe prechodného dojmu alebo pozitívneho zhodnotenia od niekoho iného a takémuto človeku sa opovažujú zveriť prácu v cirkvi. Nie sú v tomto ohľade mimoriadne slepí? Nekonajú ľahkovážne? A keď falošní vodcovia takto konajú, nie je to od nich vrcholne nezodpovedné?“ (Slovo, zv. V: Zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Zodpovednosti vodcov a pracovníkov (3)) Po prečítaní Božích slov som porozumela tomu, prečo som ľuďom ľahko dôverovala. Hlavnou príčinou bolo, že som nerozumela pravde a bola som veľmi arogantná, a že som ľudí posudzovala podľa svojich predstáv a domnienok. Domnievala som sa, že človek dokáže vykonávať skutočnú prácu len preto, že chvíľkovo preukázal trochu dobrého správania. To viedlo k tomu, že som ľuďom príliš dôverovala a zanedbávala dohľad a sledovanie práce. Vodca mi v skutočnosti pripomenul, že Li Zhiho kvalita a pracovná schopnosť nie sú veľmi dobré, a povedal mi, aby som prácu sledovala podrobnejšie a viac ho pri práci viedla a pomáhala mu. Li Zhi však našiel troch členov tímu pre prácu s textom a všimol si nejaké problémy v článkoch so skúsenostnými svedectvami, a ja som preto zmenila naňho názor a myslela som si, že má určité pracovné schopnosti a že jeho kvalita nie je až taká zlá. Potom som od jeho práce dala ruky preč a zriedkakedy som ju sledovala alebo sa na ňu pýtala. V dôsledku toho som neobjavila ani nevyriešila mnohé problémy, čo v práci spôsobilo zdržania. Keď som sa nad tým v skutočnosti dôkladne zamyslela, uvedomila som si, že dvoch z troch členov zabezpečil vodca a Li Zhi bol zodpovedný len za usporiadanie ich povinností. Taktiež dôvod, prečo dokázal v článkoch odhaliť nejaké problémy, bol ten, že v minulosti praktizoval písanie článkov a dokázal pochopiť niektoré princípy. Avšak pokiaľ šlo o vykonávanie skutočnej práce a používanie pravdy na vyriešenie problémov, ako napríklad s tým, že členovia skupiny žili v nesprávnych stavoch a mali zlý postoj k svojim povinnostiam, to robiť nedokázal. Neposudzovala som ľudí podľa pravda-princípov a navyše som sa oddávala pohodliu a nebola som ochotná trpieť ani zaplatiť cenu, pričom som Li Zhiho prácu nesledovala ani som ju podrobne neviedla, čo práci uškodilo. Ako som tak o tom uvažovala, cítila som v srdci vinu aj ľútosť. Uvedomila som si, že som bola skutočne slepá nielen na očiach, ale aj v srdci!
Potom som si vyhľadala Božie slová o tom, ako vykonávať skutočnú prácu, a prečítala som si ich. Boh hovorí: „Bez ohľadu na to, akú dôležitú prácu vodca alebo pracovník vykonáva a aká je prirodzenosť tejto práce, ich prioritou číslo jeden je porozumieť a pochopiť, ako práca prebieha. Musia byť osobne prítomní pri sledovaní vecí, klásť otázky a získavať informácie z prvej ruky. Nesmú sa jednoducho len spoliehať na informácie z počutia alebo počúvať hlásenia iných ľudí. Namiesto toho musia na vlastné oči pozorovať situáciu personálu a postup práce a pochopiť, aké sa vyskytujú ťažkosti, či sú niektoré oblasti v rozpore s požiadavkami Zhora, či sa porušujú princípy, či existujú nejaké vyrušenia alebo narušenia, či chýba potrebné vybavenie alebo súvisiace inštruktážne materiály týkajúce sa odbornej práce – o tom všetkom musia mať prehľad. Bez ohľadu na to, koľko hlásení si vypočujú alebo koľko informácií získajú z počutia, ani jedno z toho sa nevyrovná osobnej návšteve; presnejšie a spoľahlivejšie je, keď sa o veciach presvedčia na vlastné oči. Keď sa oboznámia so všetkými aspektmi situácie, budú mať dobrú predstavu o tom, čo sa deje. Musia mať najmä jasné a presné chápanie toho, kto má dobrú kvalitu a je hodný rozvoja, pretože len to im umožní presne rozvíjať a využívať ľudí, čo je veľmi dôležité, ak majú vodcovia a pracovníci dobre vykonávať svoju prácu.“ (Slovo, zv. V: Zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Zodpovednosti vodcov a pracovníkov (4)) Boh hovorí, že kľúčom k dobrému vykonávaniu skutočnej práce je nebrať ohľad na telo a nepočúvať len správy iných. Musíme sa jej osobne zúčastňovať, ísť priamo na miesto práce a rozumieť detailom práce. Keď objavíme problémy, musíme sa osobne podieľať na ich vyriešení. Po určitom čase musíme sledovať výsledky práce, nielen ju realizovať bez následnej kontroly. Tak som sa v srdci modlila k Bohu a hovorila som, že už nebudem byrokratická, a potom som sa začala sústrediť na vykonávanie detailnej práce, osobne som sa pýtala na niektoré problémy a pracovala na ich vyriešení. V tom čase práca v skupine, za ktorú bola zodpovedná sestra Su Jing, neprinášala žiadne výsledky, a keď som prišla prácu preveriť, referovala mi, ako vykonáva skutočnú prácu a ako trpí a platí cenu. Keď som počúvala jej hlásenie, zdalo sa, že Su Jing robí veľa vecí, ale to sa nezhodovalo s výsledkami práce, takže som začala prácu podrobne preverovať. Zistila som, že Su Jing veľmi záležalo na jej povesti a postavení, a pri podávaní hlásení o práci referovala len o dobrých správach, a nie o zlých. Keď som sa pýtala na detaily práce, vždy sa vyhýbala kľúčovým problémom, a po preskúmaní a dopytovaní som potvrdila, že Su Jing nemá žiadnu pracovnú schopnosť, a potom som ju prepustila. Keďže som v tej chvíli nemohla nájsť vhodného človeka na post vedúceho skupiny, prevzala som časť detailnej práce sama. Počas dvoch mesiacov skutočnej účasti na práci a jej sledovania sa výsledky práce na článkoch zlepšili a ja som okúsila sladkosť vykonávania skutočnej práce.
Ani som sa nenazdala a prišiel apríl. Práca troch skupín, za ktoré som bola zodpovedná, postupne vykazovala pokrok a vytipovali sme kandidátov na vedúcich skupín. V srdci som si plánovala: „Práca je konečne na správnej ceste, a pokiaľ budem veci pravidelne sledovať, malo by to byť v poriadku a konečne si môžem oddýchnuť.“ Postupne som sa sústredila len na články so skúsenostnými svedectvami, ktoré sa predkladali každý deň, a už som nevyvíjala iniciatívu, aby som preverovala detaily práce. Jedného júnového dňa som sledovala video so skúsenostným svedectvom, kde bol istý brat cirkevným vodcom a zodpovedal za prácu na evanjeliu. Prácu vykonával so značným dôrazom na detail a dobre poznal situáciu každého potenciálneho prijímateľa evanjelia. Porovnala som sa s ním a uvedomila som si, že veľmi zaostávam. Najmä za posledné dva týždne som sa uspokojila len s tým, že mi odovzdávajú články so skúsenostnými svedectvami a neskúmala som detaily práce každej skupiny. Uvedomila som si, že som vo svojej práci trochu poľavila, a rýchlo som to zmenila. Začala som kontrolovať prácu viacerých skupín a až vtedy som zistila, že jedna skupina má obrovský sklz v nepreverených článkoch so skúsenostnými svedectvami a že druhá skupina je pri konaní svojej povinnosti extrémne neefektívna a výsledky jej práce majú výrazný pokles… Čím viac som toho kontrolovala, tým viac problémov som nachádzala. Bola som na seba taká nahnevaná: „Prečo som tieto problémy neobjavila skôr? Ako som sa mohla mimovoľne opäť vydať cestou falošného vodcu?“ Potom som sa modlila a hľadala.
Pri hľadaní som si prečítala jednu pasáž Božích slov: „Existuje aj ďalší typ falošného vodcu, o ktorom sme často hovorili počas duchovného spoločenstva na tému ‚zodpovednosti vodcov a pracovníkov‘. Tento typ má určitú kvalitu, nie je hlúpy, vo svojej práci má spôsoby, metódy a plány na riešenie problémov, a keď dostane nejakú prácu, dokáže ju zrealizovať takmer na požadovanej úrovni. Dokáže odhaliť akékoľvek problémy, ktoré sa v práci vyskytnú, a niektoré z nich vie aj vyriešiť, a keď počuje o problémoch, ktoré niektorí ľudia hlásia, alebo pozoruje, ako sa niektorí ľudia správajú, prejavujú, rozprávajú a konajú, v srdci na to zareaguje a má vlastný názor a postoj. Samozrejme, ak sa títo ľudia usilujú o pravdu a majú bremeno, všetky tieto problémy sa dajú vyriešiť. Lenže problémy v práci, za ktorú je zodpovedný typ človeka, o ktorom dnes hovoríme v duchovnom spoločenstve, nečakane zostávajú nevyriešené. Prečo je to tak? Je to preto, lebo títo ľudia nevykonávajú skutočnú prácu. Milujú pohodlie a nenávidia tvrdú prácu, snažia sa len povrchne, radi leňošia a užívajú si výhody postavenia a radi ľuďom rozkazujú, pričom len trochu pohnú ústami, dajú nejaké návrhy a potom svoju prácu považujú za hotovú. Žiadnu skutočnú prácu cirkvi ani kritickú prácu, ktorú im Boh zveruje, si neberú k srdcu – nemajú tento pocit bremena, a aj keď Boží dom tieto veci opakovane zdôrazňuje, stále si ich neberú k srdcu. … V čom spočíva problém s týmto typom človeka? (Je príliš lenivý.) Povedzte Mi, kto má vážny problém: leniví ľudia, alebo ľudia slabej kvality? (Leniví ľudia.) Prečo majú leniví ľudia vážny problém? (Ľudia slabej kvality nemôžu byť vodcami ani pracovníkmi, ale môžu byť do určitej miery efektívni, keď konajú povinnosť, ktorá je v rámci ich schopností. Ľudia, ktorí sú leniví, však nedokážu urobiť nič; aj keď majú kvalitu, nemá to žiaden účinok.) Leniví ľudia nedokážu urobiť nič. Aby sme to zhrnuli do dvoch slov, sú to zbytoční ľudia; majú postihnutie druhého stupňa. Bez ohľadu na to, aká dobrá je kvalita lenivých ľudí, je len na ozdobu; hoci majú dobrú kvalitu, je to nanič. Sú príliš leniví – vedia, čo majú robiť, ale nerobia to, a hoci vedia, že niečo je problém, nehľadajú pravdu, aby ho vyriešili, a hoci vedia, aké útrapy by mali znášať, aby bolo dielo účinné, nie sú ochotní znášať tieto útrapy, ktoré stoja za to –, takže nedokážu získať žiadne pravdy a nedokážu vykonávať žiadnu skutočnú prácu. Nechcú znášať útrapy, ktoré by ľudia mali znášať; vedia sa len oddávať pohodliu, vychutnávať si chvíle radosti a voľna a užívať si slobodný a uvoľnený život. Nie sú zbytoční? Ľudia, ktorí nedokážu znášať útrapy, si nezaslúžia žiť. Tí, ktorí chcú neustále žiť život príživníkov, sú ľudia bez svedomia a rozumu; sú to zvery a takíto ľudia nie sú vhodní ani na vykonávanie práce. Keďže nedokážu znášať útrapy, aj keď vykonávajú prácu, nie sú schopní robiť ju dobre, a ak chcú získať pravdu, nádej, že sa im to podarí, je ešte menšia. Niekto, kto nedokáže trpieť a nemiluje pravdu, je zbytočný človek; nie je spôsobilý ani na vykonávanie práce. Je to zviera bez štipky ľudskej prirodzenosti. Takíto ľudia musia byť vyradení; len to je v súlade s Božími úmyslami.“ (Slovo, zv. V: Zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Zodpovednosti vodcov a pracovníkov (8)) Keď som čítala Božie odhalenie takých falošných vodcov, ktorí majú kvalitu, ale nevykonávajú svoje povinnosti poriadne, pocítila som v srdci akési šklbnutie. V minulosti som si vždy myslela, že nie som príliš lenivá, a nikdy som samu seba nespájala s tým zbytočným človekom, ktorého odhalil Boh. Tentoraz som však tvárou v tvár faktom musela priznať, že koreňom toho, že som nekonala skutočnú prácu, bola moja láska k pohodliu, nenávisť k tvrdej práci, túžba po ľahkom živote a prílišná lenivosť. Keď sa spätne obzriem na čas, keď som dohliadala na prácu, na začiatku som dokázala prevziať určitú zodpovednosť, znášať nejaké útrapy a zaplatiť určitú cenu, a práca vykazovala určitý pokrok. Keď som však videla v práci nejaké výsledky, prebudila sa vo mne túžba po pohodlí a začala som prácu presúvať na vedúcich skupín a tajne si užívať svoj voľný čas. Každý deň som sa uspokojila len s preverovaním článkov a nechcelo sa mi vynakladať duševné úsilie na to, aby som aktívne premýšľala o problémoch každej skupiny. Svoju povinnosť som začala síce vykonávať s nasadením, ale nedokázala som to dotiahnuť do úplného konca a vždy som si vyberala tú najľahšiu cestu. To znamenalo, že problémy v práci sa nedali včas odhaliť a vyriešiť. Boh dal ľuďom myseľ, aby uvažovali o správnych veciach, ale ja som vždy brala ohľad na svoje telo a nikdy som nechcela používať myseľ ani premýšľať o problémoch. Cirkev zariadila, aby som vykonávala veľmi dôležitú povinnosť, ale ja som nerozmýšľala nad tým, ako zaplatiť cenu, aby bola práca efektívna. Namiesto toho som sa oddávala pohodliu a bola som voči svojim povinnostiam nezodpovedná. Naozaj som nemala svedomie ani ľudskú prirodzenosť. Vari som nebola presne tým druhom zbytočného človeka, o ktorom hovorí Boh? Potom som sa modlila k Bohu, ochotná vzdorovať svojmu telu, kajať sa pred Bohom a konať skutočnú prácu.
Jedného dňa som si počas duchovných pobožností prečítala dve pasáže Božích slov a našla som cestu praktizovania. Boh hovorí: „V súčasnosti nie je veľa príležitostí vykonávať povinnosť, takže sa ich musíš chopiť, keď môžeš. Práve vtedy, keď čelíš povinnosti, musíš vynaložiť úsilie; teda vtedy sa musíš obetovať, vydať sa Bohu a vtedy sa od teba vyžaduje, aby si zaplatil cenu. Nič si nenechávaj pre seba, nemaj žiadne postranné úmysly, nedávaj si žiadny priestor na manévrovanie ani si nenechávaj zadné dvierka. Ak si nechávaš priestor na manévrovanie, si vypočítavý alebo si úskočný a ulievaš sa, potom určite odvedieš mizernú prácu.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Vstup do života sa začína vykonávaním povinnosti) „Ak naozaj máš určitú kvalitu, ovládaš odborné zručnosti v rámci svojej zodpovednosti a nie si vo svojej profesii laik, potom sa stačí držať jedného slovného spojenia a dokážeš byť verný svojej povinnosti. Ktoré slovné spojenie to je? ‚Vlož do toho srdce.‘ Ak vložíš srdce do vecí a do ľudí, tak vo svojej povinnosti dokážeš byť verný a zodpovedný. Dá sa toto slovné spojenie praktizovať ľahko? Ako ho uviesť do praxe? Neznamená to počúvať ušami ani premýšľať mysľou – znamená to používať srdce. Ak človek dokáže skutočne používať svoje srdce, keď jeho oči vidia, ako niekto niečo robí, nejakým spôsobom koná alebo má na niečo nejakú reakciu, alebo keď jeho uši počujú názory či argumenty niektorých ľudí, pretože na premýšľanie a uvažovanie používa svoje srdce, v jeho mysli sa zrodia nejaké myšlienky, názory a postoje. Tieto myšlienky, názory a postoje mu umožnia získať hlboké, konkrétne a správne pochopenie danej osoby alebo veci a zároveň podnietia vhodné a správne úsudky a princípy. Iba to, že má človek tieto prejavy používania srdca, znamená, že je verný svojej povinnosti.“ (Slovo, zv. V: Zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Zodpovednosti vodcov a pracovníkov (7)) Vďaka Božím slovám som porozumela tomu, že na to, aby som si plnila povinnosti a vykonávala skutočnú prácu, musím najprv vedome vzdorovať svojej skazenej povahe a vložiť do povinností srdce. Pokiaľ do nej vložím srdce, budem schopná objaviť problémy a skutočne ich vyriešiť. Len tak môžem svoje povinnosti vykonávať oddane a len vtedy sa to dá považovať za vykonávanie skutočnej práce. Ak do nej nevložím srdce a nechcem vynakladať úsilie ani zaplatiť cenu, nebudem sa snažiť hľadať pravdu, keď uvidím problémy, a možno tie problémy ani neobjavím, nieto ešte, aby som ich vyriešila, a nakoniec si nebudem môcť plniť svoje povinnosti. Neskôr som so sestrou, s ktorou som spolupracovala, komunikovala o problémoch v skupine, jeden po druhom. Dôkladne sme skontrolovali prácu v skupine a našli sme nejaké odchýlky a medzery, a potom som napísala list, aby som prakticky komunikovala, a postupne sa problém nízkej efektivity pri výkone povinností v skupine vyriešil. Ale vedela som, že nemôžem tieto úlohy skontrolovať a sledovať len raz a potom s tým skončiť, že bude potrebné pravidelné sledovanie a dohľad, a že je to práca, ktorú treba robiť dlhodobo. Niekedy, keď sa práca nahromadila, som stále zjavovala stav, v ktorom som chcela byť lenivá, ale dokázala som to včas zvrátiť, vzdorovať svojmu telu a vykonávať skutočnú prácu na základe Božích slov. Ani som sa nenazdala, práca na článkoch v skupinách, za ktoré som bola zodpovedná, začala vykazovať jasné výsledky a cítila som sa naozaj šťastná. Pri takomto konaní povinností som cítila v srdci pokoj.
Po tejto skúsenosti som si uvedomila, že vykonávať skutočnú prácu nie je ťažké. Je to len otázka toho, či do toho vložíte srdce. Keď si správne nastavíte úmysly – nezameriate ich na telesné pohodlie a ľahký život, ale na uvažovanie o tom, ako dobre vykonávať skutočnú prácu – vaše srdce sa viac sústredí na správne veci a vo svojich povinnostiach môžete zažiť Božie vedenie a požehnania a vidieť problémy jasnejšie a presnejšie. A čo je kľúčové, vykonávaním skutočnej práce môžete objaviť viac problémov a praktizovať ich riešenie pomocou pravdy, čím dospejete k tomu, že porozumiete viacerým pravda-princípom. Uvedomila som si, že len vykonávaním skutočnej práce môžete dobre konať svoju povinnosť a mať v srdci pokoj a ľahkosť. Bohu vďaka!
