6. Ako rozpoznať kvalitu ľudskej prirodzenosti antikristov

Slová Všemohúceho Boha posledných dní

Prvým prejavom charakteru antikristov je notorické klamanie, ktoré budeme charakterizovať ako démonickú prirodzenosť. Prejavom tejto démonickej prirodzenosti je, že bez ohľadu na to, kedy alebo kde, bez ohľadu na príležitosť alebo s kým sú v kontakte, slová, ktoré takíto ľudia hovoria, sú podobné tomu, čo hovorí had a démoni – nie sú hodné dôvery. Pri takýchto ľuďoch musí byť človek obzvlášť opatrný a musí ich rozlišovať, a neveriť unáhlene slovám démonov. Konkrétnym prejavom ich notorického klamania je, že klamstvá sa im z úst len tak valia; slová, ktoré hovoria, neobstoja pri uvažovaní, analýze ani rozlišovaní. Dokážu klamať kedykoľvek a veria, že v žiadnej veci nemôžu povedať nič pravdivé, že všetko, čo povedia, musí byť lož. Aj keď sa ich opýtaš na vek, zvažujú to a myslia si: „Čo tým myslí, keď sa pýta na môj vek? Ak poviem, že som starý, bude sa na mňa pozerať zvrchu a nebude ma rozvíjať? Ak poviem, že som mladý, bude mnou opovrhovať a hovoriť, že nemám skúsenosti? Ako mám odpovedať?“ Aj pri takej jednoduchej veci dokážu klamať a odmietnuť ti povedať pravdu, dokonca obrátia otázku na teba a opýtajú sa: „Čo si myslíš ty?“ Odpovieš: „Päťdesiat rokov?“ „Blízko.“ „Štyridsaťpäť?“ „Skoro.“ Dávajú ti presnú odpoveď? Dozvieš sa z ich odpovedí, koľko majú rokov? (Nie.) To je notorické klamanie.

Existuje ďalší prejav toho, že antikristi notoricky klamú, a to ten, že klamú dokonca aj vtedy, keď podávajú svedectvo. Podávanie falošného svedectva je prekliaty skutok, ktorý uráža Božiu povahu. Dokonca aj vo veci podávania svedectva sa odvážia uchýliť k vymýšľaniu, klamstvám a podvodom, čo skutočne ukazuje ich bezohľadnú ľahostajnosť k následkom a ich nemennú prirodzenosť! Keď vidia, že ostatní podávajú svedectvo na základe skúseností a porozumenia, zatiaľ čo oni to nedokážu, kopírujú ich, hovoria to, čo hovoria iní ľudia, a vymýšľajú si rovnaké skúsenosti, aké mali iní. Ak niečomu nerozumejú tak ako ostatní, tvrdia, že rozumejú. Ak im chýba takéto skúsenostné porozumenie a osvietenie, trvajú na tom, že ich majú. Aj keď ich Boh nedisciplinoval, trvajú na tom, že to urobil. Dokonca aj v tejto veci dokážu klamať a falšovať, pričom neprejavujú žiadny záujem ani obavy bez ohľadu na to, aké vážne môžu byť následky. Nie je toto notorické klamanie? Okrem toho ľudia ako títo oklamú kohokoľvek. Niektorí sa môžu pýtať: „V každom prípade sú antikristi stále ľudia: Nezdržali by sa klamania tých, ktorí sú im najbližší, tých, ktorí im pomohli, alebo ktorí s nimi zdieľali ťažkosti? Nevyhli by sa oklamaniu členov rodiny?“ Tvrdenie, že notoricky klamú, naznačuje, že dokážu oklamať kohokoľvek, dokonca aj svojich rodičov, deti a, samozrejme, bratov a sestry. Dokážu ľudí klamať vo veľkých aj malých veciach, dokonca aj vo veciach, kde by mali hovoriť pravdivo, kde by to nemalo žiadne následky ani by ich to nijako neovplyvnilo a kde nie je potrebné používať múdrosť. Tiež podvádzajú ľudí a využívajú lži na vyriešenie malých záležitostí, ktoré z pohľadu iných nevyžadujú klamstvo, kde by pre nich bolo jednoduché a vôbec nie ťažké hovoriť priamo. Nie je toto notorické klamanie? O notorickom klamaní sa dá povedať, že je jedným z hlavných prejavov diablov a satana. Nemôžeme vari z tohto pohľadu povedať, že ľudská prirodzenosť antikristov je nielen nečestná, ale vyznačuje sa aj notorickým klamaním, čo ju robí nedôveryhodnou? (Áno, môžeme.) Ak sa takíto jednotlivci dopustia previnenia a následne ronia slzy po tom, čo ich bratia a sestry orežú a skritizujú, pričom navonok tvrdia, že sú Bohu zaviazaní, a sľubujú, že v budúcnosti sa budú kajať, odvážiš sa im veriť? (Nie.) Prečo nie? Najpresvedčivejším dôkazom je, že notoricky klamú! Aj keď sa navonok kajajú, horko plačú, bijú sa do pŕs a prisahajú, never im, pretože ronia krokodílie slzy, slzy na oklamanie ľudí. Smutné a kajúcne slová, ktoré vyslovujú, nie sú úprimné; je to účelová taktika, ktorej cieľom je podvodnými prostriedkami získať dôveru ľudí. Pred ľuďmi horko plačú, priznávajú vinu, zaprisahávajú sa a dávajú najavo svoj postoj. No tí, ktorí s nimi majú dobré vzťahy v súkromí, tí, ktorým relatívne dôverujú, podávajú iné správy. Hoci verejné priznanie viny a prísaha, že zmenia svoje správanie, môžu navonok vyzerať úprimne, to, čo hovoria v zákulisí, dokazuje, že to, čo hovorili predtým, nebola pravda, ale lož, ktorej cieľom bolo vodiť ešte viac ľudí za nos. Čo budú hovoriť v zákulisí? Priznajú, že to, čo hovorili predtým, bola lož? Nie, nepriznajú. Budú šíriť negativitu, predkladať argumenty a obhajovať sa. Toto obhajovanie a argumentovanie potvrdzuje, že ich priznania, pokánie a prísahy boli falošné, určené na oklamanie ľudí. Dá sa takýmto jednotlivcom dôverovať? Neznamená to, že notoricky klamú? Dokážu si dokonca vymyslieť priznania, falošne roniť slzy a sľubovať, že zmenia svoje správanie, a dokonca aj ich prísaha je lož. Nie je to démonická prirodzenosť? Keby dokonca povedali: „Rozumiem len toľko; zvyšok neviem, a hľadám Božie osvietenie a dúfam v pomoc bratov a sestier, aby som postupne získal porozumenie,“ bol by to čestný postoj a výrok. Antikristi však absolútne nedokážu vysloviť takéto pravdivé slová. Cítia, že: „Keby som hovoril pravdivo, spôsobilo by to, že by sa na mňa ľudia pozerali zvrchu: stratil by som tvár a cítil by som sa ponížený – nebola by moja vážnosť úplne stratená? Kto som? Môžem priznať porážku? Aj keď nerozumiem, musím predstierať, že rozumiem veľmi dobre; musím ľudí preľstiť a najprv si upevniť svoje postavenie v ich srdciach.“ Nie je toto prejav antikristov? Zo zdroja a spôsobu, akým antikristi hovoria, ako aj zo slov, ktoré vyslovujú, je jasné, že takíto ľudia nikdy nebudú čestní; je to nad ich sily. Keďže je notorické klamanie vrodenou súčasťou ich charakteru, chcú ľudí podvádzať a všetko zatajovať, nechcú, aby niekto poznal alebo videl skutočné fakty alebo skutočnú situáciu. Ich vnútro je strašne temné. Tento aspekt charakteru antikristov možno spoľahlivo charakterizovať ako nedostatok ľudskej prirodzenosti a vlastnenie démonickej prirodzenosti. Klamstvá im doslova samé bez námahy vypadávajú z úst, bez rozmýšľania, do takej miery, že nehovoria nič pravdivé ani keď hovoria zo sna – všetko je to podvod, všetko sú to klamstvá. To je notorické klamanie.

Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Exkurz štvrtý: Zhrnutie charakteru antikristov a ich povahy-podstaty (Prvá časť)

Ako sa prejavuje zákernosť a bezohľadnosť antikristov? (V ich schopnosti vymýšľať lži a hádzať falošnú vinu na iných.) Vymýšľanie lží a hádzanie viny na iných zahŕňajú tak notorické klamanie, ako aj zákernosť a bezohľadnosť; tieto dve vlastnosti sú úzko prepojené. Ak napríklad spáchajú zlý skutok a nechcú prevziať zodpovednosť, vytvoria iluzórne zdanie, klamú a presvedčia ľudí, že to urobil niekto iný, nie oni. Zvalia vinu na niekoho iného, aby niesol následky. To je nielen podlé a odporné, ale je to ešte zákernejšie a bezohľadnejšie. Aké sú ďalšie prejavy zákernosti a bezohľadnosti antikristov? (Dokážu trýzniť ľudí, útočiť na nich a mstiť sa im.) To, že dokážu trýzniť ľudí, je bezohľadné. Na každého, kto predstavuje hrozbu pre ich postavenie, povesť alebo prestíž, alebo na každého, kto im nie je naklonený, budú všemožne útočiť a mstiť sa mu. Niekedy môžu dokonca použiť iných, aby ľuďom ublížili – to je zákernosť a bezohľadnosť. Skrátka, výraz „zákerný a bezohľadný“ naznačuje, že antikristi sú obzvlášť zlomyseľní. Spôsob, akým zaobchádzajú s ľuďmi a stýkajú sa s nimi, nie je založený na svedomí a nežijú s nimi v harmónii na rovnocennej úrovni; namiesto toho sa pri každej príležitosti snažia zneužívať, ovládať a manipulovať iných pre svoje vlastné potreby. Ich spôsob, akým sa k ostatným správajú, nie je normálny ani priamy; namiesto toho používajú určité prostriedky a metódy, aby ľudí zavádzali, využívali a nenápadne ich zneužívali ako nástroj bez toho, aby si to títo ľudia uvedomovali. V tom, ako sa správajú ku komukoľvek, bez ohľadu na to, či sa to navonok javí ako dobré alebo zlé, nie je žiadna úprimnosť. Približujú sa k tým, ktorých považujú za užitočných, a dištancujú sa od tých, ktorých považujú za zbytočných, pričom im nevenujú žiadnu pozornosť. Dokonca aj voči pomerne nevinným alebo zraniteľným ľuďom vymýšľajú spôsoby, ako použiť rôzne prostriedky a metódy na to, aby ich zavádzali a dostali do osídel, a tak ich využili vo svoj prospech. Ale keď sú ľudia slabí, v ťažkostiach alebo potrebujú pomoc, antikristi jednoducho zatvárajú oči a sú voči nim ľahostajní. Nikdy takýmto ľuďom neprejavujú lásku ani im neponúkajú pomoc; naopak, majú tendenciu ich ešte viac šikanovať, zavádzať a dokonca vymýšľať spôsoby, ako ich zneužiť. Ak ich nedokážu zneužiť, odvrhnú ich a neprejavujú im žiadnu lásku ani súcit – je v tom nejaká stopa dobroty? Nie je to prejav zlomyseľnosti? Spôsob a filozofia, akými antikristi zaobchádzajú s ľuďmi, spočívajú v používaní úskokov a stratégií na zneužívanie a klamanie ľudí, aby ich ľudia nemohli prezrieť, a predsa boli ochotní pre nich drieť a na slovo ich poslúchať. Dokážu šikanovať a trýzniť tých, ktorí prenikli do ich podstaty a ktorých už nemôžu zneužívať. Dokážu týmto ľuďom dokonca svojvoľne pripísať vinu, čím spôsobia, že ich bratia a sestry opustia, a potom týchto ľudí vypudia alebo vyčistia. Skrátka, antikristi sú zákerní a bezohľadní, chýba im akákoľvek dobrota a úprimnosť. Nikdy úprimne nepomáhajú druhým a neprejavujú žiadny súcit ani lásku, keď majú iní ťažkosti. Pri styku s ľuďmi intrigujú pre svoj vlastný prospech a výhody. Bez ohľadu na to, kto ich kontaktuje alebo hľadá pomoc v ťažkostiach, vždy si toho človeka prepočítavajú a v srdci si myslia: „Ak tomuto človeku pomôžem, aký úžitok z neho budem mať v budúcnosti? Môže mi pomôcť? Môže mi byť užitočný? Čo od neho môžem získať?“ Nie je sebecké a odporné, že stále myslia na tieto veci? (Áno, je.) Aké metódy použijú antikristi pri cirkevných voľbách? (Budú znevažovať iných a povyšovať sa, pričom zhadzujú tých, ktorí sú lepší ako oni.) Znevažovanie iných a povyšovanie sa je tiež zákerné a bezohľadné.

Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Exkurz štvrtý: Zhrnutie charakteru antikristov a ich povahy-podstaty (Prvá časť)

Mať zmysel pre česť je niečo, čo by malo byť prítomné v normálnej ľudskej prirodzenosti; znamená to mať rozum. Aké slovo opačného významu patrí k zmyslu pre česť? (Nehanebnosť.) Významom nehanebnosti je byť bez studu. Inými slovami, dá sa to zhrnúť ako nedostatok zmyslu pre česť. Aké kroky podnikajú antikristi a aké konkrétne prejavy alebo praktiky ukazujú, že im chýba zmysel pre česť a sú nehanební? Antikristi otvorene súperia s Bohom o postavenie, čomu chýba zmysel pre česť a je to nehanebné. Iba antikristi môžu otvorene bojovať s Bohom o postavenie a Jeho vyvolený národ. Bez ohľadu na to, či sú ľudia ochotní alebo nie, antikristi ich chcú ovládať. Bez ohľadu na to, či na to majú schopnosti, antikristi chcú bojovať o postavenie a po jeho získaní žijú z cirkvi, jedia a pijú z Božieho vyvoleného národa a nechávajú sa Božím vyvoleným národom živiť bez toho, aby sami čokoľvek robili. Vôbec neposkytujú život Božiemu vyvolenému národu, a predsa ho chcú dostať pod svoju moc, prinútiť ho, aby ich počúval, slúžil im a drel na nich, a chcú si upevniť svoje vlastné postavenie v srdciach ľudí. Ak hovoríš o iných dobre, ak chváliš Božiu veľkú láskavosť, milosť, požehnania a všemohúcnosť, cítia sa nešťastní a nespokojní. Vždy chcú, aby si o nich hovoril s uznaním, aby si pre nich mal miesto vo svojom srdci, aby si ich uctieval a vzhliadal k nim, a to musí byť čisté. Všetko, čo robíš, musí byť pre nich a s ohľadom na nich. Musíš ich dávať na prvé miesto na každom kroku, vo všetkom, čo hovoríš a robíš, a brať do úvahy ich myšlienky a pocity. Nie je to nedostatok zmyslu pre česť a nehanebnosť? Nesprávajú sa antikristi takto? (Áno, správajú sa tak.) Aké sú ďalšie prejavy? Kradnú obety a mrhajú nimi, pričom si Božie obety privlastňujú pre seba. Aj tomuto chýba zmysel pre česť a je to nehanebné – je to príliš zjavné!

Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Exkurz štvrtý: Zhrnutie charakteru antikristov a ich povahy-podstaty (Prvá časť)

Antikristom chýba svedomie a rozum; ako inak prejavujú, že nemajú zmysel pre česť a sú nehanební? Keď urobia niečo zlé, nevedia cítiť ľútosť a v srdci neprechovávajú žiadnu vinu. Neuvažujú o tom, ako to napraviť alebo ako sa kajať, a dokonca veria, že ich konanie je oprávnené. Keď čelia orezávaniu alebo prepusteniu, cítia sa ukrivdení. Neustále sa hádajú a uchyľujú sa k sofistike – to je nedostatok zmyslu pre česť. Nevykonávajú žiadnu skutočnú prácu; na každom kroku poúčajú ostatných a zavádzajú ľudí prázdnymi teóriami, takže si ostatní myslia, že sú duchovní a rozumejú pravde. Často sa tiež chvália tým, koľko pracovali a trpeli, a hovoria, že si zaslúžia užívať Božiu milosť a pohostinnosť a starostlivosť bratov a sestier, čím považujú za samozrejmosť, že žijú z cirkvi, a chcú tiež jesť a piť lahodné veci a užívať si špeciálne zaobchádzanie. To je nedostatok zmyslu pre česť a nehanebnosť. Okrem toho, hoci majú očividne slabú kvalitu, nerozumejú pravde a nie sú schopní nájsť princípy praktizovania, ako aj nie sú schopní vykonávať žiadnu prácu, chvália sa, že sú schopní a dobrí vo všetkom. Nie je to nehanebnosť? Napriek tomu, že očividne nie sú ničím, predstierajú, že vedia všetko, aby si ich ľudia vážili a vzhliadali k nim. Ak má niekto problémy, ale nepožiada ich o radu a opýta sa namiesto toho iných ľudí, nahnevajú sa, žiarlia a cítia roztrpčenie, pričom hľadajú akýkoľvek možný spôsob, ako túto osobu trýzniť. Nie je to nehanebnosť? Je zrejmé, že často klamú, majú rôzne skazené povahy, ale predstierajú, že skazené povahy nemajú, že Boh na nich hľadí priaznivo a miluje ich; na každom kroku predstierajú, že sú veľmi schopní znášať utrpenie, že sa dokážu podriadiť, že dokážu prijať pravdu a orezávanie, že sa neboja tvrdej práce ani kritiky a že sa nikdy nesťažujú – ale v skutočnosti sú plní rozhorčenosti. Napriek ich zjavnej neschopnosti hovoriť v duchovnom spoločenstve o akomkoľvek porozumení alebo jasne hovoriť o akýchkoľvek pravdách a ich nedostatku skúsenostného svedectva, uchyľujú sa k pretvárke a podvodu, vedú prázdne reči o svojom sebapoznaní, aby ich ľudia vnímali ako veľmi duchovných a ako tých, ktorí majú veľké porozumenie. Nie je to nehanebnosť? Zjavne majú množstvo problémov a zlú ľudskú prirodzenosť, svoju povinnosť konajú bez akejkoľvek vernosti a pri akejkoľvek práci, ktorú robia, sa spoliehajú výlučne na svoj vlastný intelekt a chytrosť, pričom vôbec nehľadajú pravdu, a predsa stále veria, že nesú bremeno, že sú veľmi duchovní a majú kvalitu a že sú nadradení väčšine ľudí. Nie je to nehanebnosť? Nie sú to prejavy nedostatku ľudskej prirodzenosti antikristov? Neodhaľujú takéto veci často? Zjavne im chýba porozumenie pravde-princípom, a bez ohľadu na to, akú prácu robia, nevedia nájsť žiadne princípy praktizovania, ale odmietajú hľadať alebo hovoriť v duchovnom spoločenstve; spoliehajú sa na vlastnú chytrosť, skúsenosti a intelekt, aby prácu urobili. Dokonca si želajú byť vodcom, riadiť ostatných a prinútiť všetkých, aby ich počúvali, a nahnevajú sa a zúria, keď to niekto neurobí. Nie je to nehanebnosť? Pretože majú ambície, dary a trochu chytrosti, vždy chcú v Božom dome vyniknúť a dosiahnuť, aby ich Boží dom dosadil na dôležité pozície a rozvíjal ich. Ak nie sú rozvíjaní, cítia sa rozrušení a plní rozhorčenia, sťažujú sa, že Boží dom je nespravodlivý, že nedokáže rozpoznať talentovaných ľudí a že v Božom dome nie je žiadny dobrý znalec talentov, ktorý by objavil ich výnimočné schopnosti. Ak nie sú rozvíjaní, nechcú tvrdo pracovať na plnení svojich povinností, znášať útrapy ani zaplatiť cenu; namiesto toho chcú len využiť svoju prefíkanosť, aby sa vyhli práci. Vo svojich srdciach dúfajú, že niekto v Božom dome si ich bude vážiť a povýši ich, čo im umožní predbehnúť ostatných a uskutočniť tu svoje veľkolepé plány. Nie sú to ambície a túžby? Nie je to nehanebnosť? Nie je to najčastejší prejav antikristov? Ak máš skutočne schopnosti, mal by si sa usilovať o pravdu, zamerať sa na dobré konanie svojich povinností a Boží vyvolený národ si ťa prirodzene bude vážiť. Ak nevlastníš žiadnu pravdu a stále chceš vyniknúť, to je príliš veľký nedostatok rozumu! Ak máš aj ambície a túžby a vždy chceš ísť do všetkého naplno, určite padneš. Keďže kedysi mali v spoločnosti určité postavenie a prestíž, niektorí ľudia sa chcú po tom, čo uverili v Boha a vstúpili do Jeho domu, rozťahovať, mať posledné slovo a prinútiť všetkých, aby dbali na ich príkazy. Chcú predkladať svoje kvalifikácie a zásluhy, všetkých považujú za podradných a myslia si, že všetci by mali podliehať ich moci. Nie je to nehanebnosť? Je. Keď niektorí ľudia dosiahnu nejaké výsledky a prispejú niečím pri konaní svojich povinností v Božom dome, vždy chcú, aby sa k nim bratia a sestry správali s veľkou úctou, ako k starším, vysokopostaveným jednotlivcom a špeciálnym osobnostiam. Dokonca chcú, aby k nim ľudia vzhliadali, nasledovali ich a počúvali ich. Majú ašpiráciu stať vedúcou osobnosťou v cirkvi; chcú o všetkom rozhodovať, vynášať súdy a mať vo všetkých záležitostiach posledné slovo. Ak nikto nepočúva alebo neprijíma to, čo hovoria, chcú zanechať svoju prácu, podkopávať ostatných a vysmievať sa im. Nie je to nehanebnosť? Okrem toho, že sú nehanební, sú obzvlášť zlomyseľní – to sú antikristi.

Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Exkurz štvrtý: Zhrnutie charakteru antikristov a ich povahy-podstaty (Prvá časť)

Antikristi nemajú svedomie, rozum ani ľudskú prirodzenosť. Nielenže nedokážu cítiť hanbu, ale majú aj ďalší typický znak: sú neobyčajne sebeckí a odporní. Doslovný zmysel ich „sebectva a odpornosti“ nie je ťažké pochopiť: sú slepí voči všetkému okrem svojich vlastných záujmov. Čokoľvek, čo sa týka ich vlastných záujmov, si získa ich plnú pozornosť a budú pre to trpieť, platiť za to, pohrúžia sa do toho a budú sa tomu venovať. Nad všetkým, čo nemá súvis s ich vlastnými záujmami, zatvárajú oči a nevšímajú si to; ostatní si môžu robiť, čo chcú – antikristov nezaujíma, či niekto narušuje alebo vyrušuje a podľa nich to s nimi nijako nesúvisí. Taktne sa dá povedať, že sa starajú len o seba. Presnejšie je však povedať, že takíto ľudia sú odporní, podlí a hnusní; charakterizujeme ich ako „sebeckých a odporných“. Ako sa sebectvo a odpornosť antikristov prejavujú? Vo všetkom, čo prospieva ich postaveniu alebo povesti, vynakladajú úsilie, aby povedali alebo urobili, čo je potrebné, a ochotne znášajú akékoľvek utrpenie. Ale prácu, ktorú zariadil Boží dom, alebo prácu, ktorá prospieva rastu života Božieho vyvoleného národa, úplne ignorujú. Dokonca aj keď zlí ľudia narušujú, vyrušujú a páchajú všelijaké zlo, čím vážne ovplyvňujú prácu cirkvi, zostávajú nevšímaví a nezaujatí, akoby sa ich to netýkalo. A ak niekto objaví a nahlási zlé skutky zlého človeka, povedia, že nič nevideli, a predstierajú nevedomosť. Ale ak ich niekto nahlási a odhalí, že nekonajú skutočnú prácu a usilujú sa len o slávu, zisk a postavenie, zaleje ich zlosť. Rýchlo zvolávajú schôdze, aby prediskutovali, ako reagovať, vyšetrujú, aby zistili, kto konal za ich chrbtom, kto to viedol a kto sa na tom podieľal. Nebudú jesť ani spať, kým sa nedostanú veci na koreň a záležitosť nebude úplne vyriešená – dokonca sa budú cítiť šťastní až vtedy, keď zlikvidujú všetkých, ktorí sa podieľali na ich nahlásení. Toto je prejav sebectva a podlosti, však? Konajú prácu cirkvi? Konajú čisto a jednoducho v záujme svojej vlastnej moci a postavenia. Robia si svoj vlastný biznis. Bez ohľadu na to, za akú prácu sú zodpovední, antikristi nikdy nemyslia na záujmy Božieho domu. Zvažujú len, či to ovplyvní ich vlastné záujmy, a myslia len na tú trošku práce, ktorú majú pred sebou a z ktorej majú prospech. Hlavná práca cirkvi je pre nich len niečo, čo robia vo svojom voľnom čase. Vôbec to neberú vážne. Pohnú sa len vtedy, keď ich niekto postrčí k činnosti, robia len to, čo ich baví, a vykonávajú len prácu, ktorá je v záujme zachovania ich vlastnej moci a postavenia. V ich očiach nie je dôležitá žiadna práca zorganizovaná Božím domom, dielo šírenia evanjelia ani vstup do života Božieho vyvoleného ľudu. Bez ohľadu na to, aké ťažkosti majú iní ľudia vo svojej práci, aké problémy identifikovali a oznámili im alebo aké úprimné sú ich slová, antikristi tomu nevenujú pozornosť a nezapájajú sa, akoby sa ich to vôbec netýkalo. Bez ohľadu na to, aké veľké sú problémy, ktoré sa vyskytnú v práci cirkvi, sú úplne ľahostajní. Aj keď sa problém rozprestiera priamo pred nimi, riešia ho len povrchne. Len keď sú priamo orezaní Zhora a dostanú nariadené vyriešiť problém, neochotne odvedú trochu skutočnej práce a zahrajú pred Zhora divadlo. Potom sa budú naďalej venovať svojim vlastným záležitostiam. Pokiaľ ide o prácu cirkvi, o dôležité záležitosti, ktoré sa týkajú celkového obrazu, o nič z toho sa nestarajú a ignorujú to, a dokonca neriešia problémy, keď ich objavia. Bez ohľadu na to, aké problémy iní prednesú, reagujú povrchne, chodia okolo horúcej kaše a problémy riešia len s veľkou neochotou. Nie je to prejav sebectva a odpornosti? Okrem toho, bez ohľadu na to, akú povinnosť antikristi konajú, vždy zvažujú, či sa môžu dostať do centra pozornosti; pokiaľ im povinnosť môže vylepšiť povesť, budú si lámať hlavu a snažiť sa vymyslieť všetky možné spôsoby, ako sa ju naučiť robiť a ako ju uskutočniť. Pokiaľ sa môžu povýšiť nad ostatných, sú spokojní. Bez ohľadu na to, čo robia alebo na čo myslia, na každom kroku myslia len na svoju vlastnú slávu, zisk a postavenie. Bez ohľadu na to, akú povinnosť konajú, súťažia len o to, kto je nadradený, kto vyhrá a kto má väčšiu prestíž. Zaujíma ich len to, koľko ľudí ich zbožňuje a vzhliada k nim, koľko ľudí ich počúva a nasleduje. Nikdy nehovoria v duchovnom spoločenstve o pravde ani neriešia skutočné problémy. Nikdy neuvažujú o tom, ako konať svoju povinnosť tak, aby veci riešili podľa princípov, ani neuvažujú o tom, či majú oddanosť, či si splnili svoje zodpovednosti, či sa v ich práci nevyskytujú nejaké odchýlky, nedopatrenia alebo problémy, a už vôbec neuvažujú o tom, aké sú Božie požiadavky a Božie úmysly. Žiadnej z týchto vecí nevenujú ani najmenšiu pozornosť. Len sa ponárajú do svojej práce kvôli sláve, zisku a postaveniu a aby uspokojili svoje vlastné ambície a túžby. Nie je to prejav sebectva a odpornosti? Úplne to odhaľuje skutočnosť, že majú srdcia plné ambícií, túžob a nerozumných požiadaviek a že každý ich čin je ovládaný ambíciami a túžbami. Bez ohľadu na to, čo robia, motivácia a zdroj ich činov pochádzajú z ich vlastných ambícií, túžob a nerozumných požiadaviek. Toto je typický prejav sebectva a odpornosti.

Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Exkurz štvrtý: Zhrnutie charakteru antikristov a ich povahy-podstaty (Prvá časť)

Podstata sebeckosti a odpornosti antikristov je zrejmá; ich prejavy tohto druhu sú obzvlášť výrazné. Cirkev ich poverí nejakou prácou, a ak im prináša slávu a výhody a umožňuje im ukázať sa, veľmi sa o ňu zaujímajú a sú ochotní ju prijať. Ak je to práca, ktorá je nevďačná alebo zahŕňa to, že si pohnevajú ľudí, alebo im nedovolí ukázať sa, alebo nie je na prospech ich povesti, zisku či postaveniu, nemajú o ňu záujem a neprijmú ju, akoby sa ich táto práca vôbec netýkala a nebola prácou, ktorú by mali robiť. Keď sa stretnú s ťažkosťami, nie je šanca, že by hľadali pravdu, aby ich vyriešili, a už vôbec sa nesnažia vidieť celkový obraz a brať akýkoľvek ohľad na prácu cirkvi. Napríklad v rámci práce Božieho domu môže na základe potrieb celkovej práce dôjsť k určitým presunom ľudí. Ak sa z cirkvi presunie niekoľko ľudí, aký by bol rozumný spôsob, ako by mali vodcovia tejto cirkvi k tejto záležitosti pristupovať? Aký je problém, ak sa starajú len o záujmy svojej vlastnej cirkvi, a nie o celkové záujmy, a ak sú absolútne neochotní týchto ľudí presunúť? Prečo sa ako cirkevní vodcovia nedokážu podriadiť centralizovaným opatreniam Božieho domu? Berie takýto človek ohľad na Božie úmysly? Dbá na celkový obraz práce? Ak nemyslia na dielo Božieho domu ako na celok, ale len na záujmy svojej vlastnej cirkvi, nie sú veľmi sebeckí a odporní? Cirkevní vodcovia by sa mali bezpodmienečne podriadiť Božej zvrchovanosti a opatreniam a centralizovaným opatreniam a koordinácii Božieho domu. To je v súlade s pravda-princípmi. Keď si to vyžaduje práca Božieho domu, všetci bez ohľadu na to, kým sú, by sa mali podriadiť koordinácii a opatreniam Božieho domu a rozhodne by ich nemal ovládať žiadny jednotlivý vodca alebo pracovník akoby mu patrili alebo podliehali jeho rozhodnutiam. Poslušnosť Božieho vyvoleného národa voči centralizovaným opatreniam Božieho domu je celkom prirodzená a oprávnená a týmto opatreniam sa nikto nemôže vzpierať, pokiaľ jednotlivý vodca alebo pracovník neurobí svojvoľný presun, ktorý by nebol v súlade s princípom, a v takom prípade je možné neuposlúchnuť toto opatrenie. Ak sa normálny presun uskutoční v súlade s princípmi, potom by mal poslúchnuť každý z Božieho vyvoleného národa a žiaden vodca ani pracovník nemá právo ani dôvod snažiť sa niekoho ovládať. Povedali by ste, že existuje nejaká práca, ktorá nie je prácou Božieho domu? Existuje nejaká práca, ktorá nezahŕňa šírenie evanjelia o Božom kráľovstve? Všetko je to práca Božieho domu, každá práca je rovnocenná a žiadna nie je „tvoja“ ani „moja“. Ak je presun v súlade s princípom a vychádza z požiadaviek cirkevnej práce, potom by títo ľudia mali ísť tam, kde ich najviac treba. A predsa, aká je reakcia antikristov, keď čelia takejto situácii? Nájdu si rôzne zámienky a výhovorky, aby si týchto vhodných ľudí nechali pri sebe, a ponúknu len dvoch obyčajných ľudí, a potom si nájdu nejakú zámienku, aby na teba zatlačili – buď hovoria, že je veľa práce, alebo že majú málo ľudí, že ľudí je ťažké nájsť, a ak sa títo dvaja presunú, práca tým utrpí. A pýtajú sa ťa, čo majú robiť, a vyvolávajú v tebe pocit, že presun ľudí by znamenal, že im niečo dlhuješ. Nie je to spôsob, akým fungujú diabli? Takto robia veci neverci. Ľudia, ktorí sa v cirkvi stále snažia chrániť svoje vlastné záujmy – sú to dobrí ľudia? Sú to ľudia, ktorí konajú podľa princípov? Rozhodne nie. Sú to neverci a pochybovači. A nie je to sebecké a odporné? Ak niekoho s dobrou kvalitou preložia spod antikrista, aby konal inú povinnosť, antikrist sa tomu v srdci urputne bráni a odmieta to – chce skončiť a nemá žiadne oduševnenie byť vodcom alebo vedúcim tímu. Čo je to za problém? Prečo nemá poslušnosť voči opatreniam cirkvi? Myslí si, že presun jeho „pravej ruky“ ovplyvní výsledky a pokrok jeho práce a že to následne ovplyvní jeho postavenie a povesť, čo ho prinúti pracovať tvrdšie a viac trpieť, aby zaručil výsledky – čo je to posledné, čo chce. Zvykol si na pohodlie a nechce pracovať tvrdšie ani viac trpieť, a tak nechce daného človeka pustiť. Ak Boží dom trvá na presune, veľa sa sťažuje a dokonca chce zanechať svoju vlastnú prácu. Nie je to vari sebecké a odporné? Boží vyvolený národ by mal byť centrálne rozdeľovaný Božím domom. Vôbec to nesúvisí so žiadnym vodcom, vedúcim tímu ani jednotlivcom. Každý musí konať podľa princípu; to je pravidlo Božieho domu. Antikristi nekonajú podľa princípov Božieho domu, neustále intrigujú v prospech vlastného postavenia a záujmov a nútia bratov a sestry dobrej kvality slúžiť im, aby si upevnili svoju moc a postavenie. Nie je to sebecké a odporné? Navonok sa zdá, že keď si držia ľudí dobrej kvality po svojom boku a nedovolia, aby ich Boží dom preložil, tak myslia na prácu cirkvi, ale v skutočnosti myslia len na svoju vlastnú moc a postavenie, a vôbec nie na prácu cirkvi. Boja sa, že budú cirkevnú prácu vykonávať nedostatočne, budú prepustení a stratia svoje postavenie. Antikristi vôbec nemyslia na širšiu prácu Božieho domu, myslia len na svoje vlastné postavenie, chránia svoje vlastné postavenie bez najmenšieho pocitu viny z toho, ako tým utrpia záujmy Božieho domu, a bránia svoje vlastné postavenie a záujmy na úkor práce cirkvi. Je to sebecké a odporné. Keď človek čelí takejto situácii, musí sa prinajmenšom zamyslieť nad svojím svedomím: „Všetci títo ľudia patria do Božieho domu, nie sú mojím osobným majetkom. Aj ja som členom Božieho domu. Akým právom môžem brániť Božiemu domu v presune ľudí? Mal by som brať ohľad na celkové záujmy Božieho domu a nesústrediť sa len na prácu v rámci svojich vlastných povinností.“ Takéto myšlienky by mali mať ľudia, ktorí majú svedomie a rozum, a taký rozum by mali mať tí, ktorí veria v Boha. Boží dom sa zaoberá prácou celku a cirkvi sa zaoberajú čiastkovou prácou. Preto keď Boží dom potrebuje od cirkvi niečo špeciálne, najdôležitejšie pre vodcov a pracovníkov je poslúchať opatrenia Božieho domu. Falošní vodcovia a antikristi nemajú takéto svedomie a rozum. Všetci sú celkom sebeckí, myslia len na seba a nemyslia na prácu cirkvi. Berú ohľad len na výhody, ktoré majú pred očami, neberú ohľad na širšie dielo Božieho domu, a tak sú úplne neschopní poslúchať opatrenia Božieho domu. Sú mimoriadne sebeckí a odporní! V Božom dome si dokonca trúfajú robiť prekážky, ba dokonca sa odvážia postaviť sa na zadné; sú to ľudia, ktorým najviac chýba ľudská prirodzenosť, sú to zlí ľudia. Takíto ľudia sú antikristi. K práci cirkvi, k bratom a sestrám, ba dokonca ku všetkému majetku Božieho domu, ktorý patrí do ich rozsahu povinností, sa vždy správajú ako k svojmu súkromnému majetku. Veria, že je len na nich, ako sa tieto veci budú rozdeľovať, presúvať a používať, a že Boží dom do toho nesmie zasahovať. Len čo sa im dostanú do rúk, je to, akoby boli v satanovom vlastníctve a nikto sa ich nesmie dotknúť. Oni sú tí miestni tyrani, králi zlodejov, a ktokoľvek vstúpi na ich územie, musí poslušne a poddajne poslúchať ich príkazy a opatrenia a čítať im z tváre. Je to prejav sebectva a odpornosti v charaktere antikristov. Neberú ohľad na prácu Božieho domu, ani v najmenšom sa neriadia princípom a myslia len na svoje vlastné záujmy a postavenie – čo sú všetko charakteristické znaky sebectva a odpornosti antikristov.

Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Exkurz štvrtý: Zhrnutie charakteru antikristov a ich povahy-podstaty (Prvá časť)

Ľudská prirodzenosť antikristov má v sebe aj niečo nechutné a odporné – a to, že sa prisávajú na mocných a utláčajú slabých. Ak sú v cirkvi či vo svete určité celebrity alebo ľudia s mocou či postavením, bez ohľadu na to, kým sú, k nim antikristi v srdci prechovávajú nekonečnú závisť a obdiv a dokonca sa im podlizujú. Keď veria v kresťanstvo, tvrdia, že aj istí politickí predstavitelia sú veriaci, a keď prijmú túto etapu Božieho diela v posledných dňoch, tvrdia, že ju prijali aj určití pastori z významných denominácií. Čokoľvek robia, vždy tomu dávajú pôsobivý názov, neustále uctievajú a napodobňujú celebrity a cítia sa spokojní len vtedy, keď sa im podarí prisať na aspoň nejakú celebritu alebo niekoho s postavením. Čo sa týka ľudí s postavením, antikristi sa im bez ohľadu na to, či sú dobrí alebo zlí, neúnavne zaliečajú, lichotia im a podlizujú sa im. Sú dokonca ochotní podávať im čaj a vynášať po nich nočník. Keď však majú naopak do činenia s tými bez postavenia, bez ohľadu na to, akí sú títo jednotlivci slušní, čestní a láskaví, ich antikristi šikanujú a šliapu po nich, kedykoľvek je to možné. Často sa chvália tým, že ten a ten je v spoločnosti obchodným manažérom, aký bohatý je toho a toho otec, koľko peňazí má ten a ten človek a aká obrovská je toho a toho rodina či firma, pričom zdôrazňujú ich významné postavenie v spoločnosti. Pokiaľ ide o falošných vodcov a antikristov v cirkvi, nezáleží na tom, aké zlé skutky páchajú – antikristi ich nikdy nenahlásia, neodhalia ani nerozpoznajú, no namiesto toho ich tesne nasledujú a robia všetko, čo sa im povie. Stávajú sa nasledovníkmi, pešiakmi a otrokmi vodcu akejkoľvek úrovne, ktorého nasledujú. Keď sa stýkajú s tými, ktorí majú moc, vplyv, bohatstvo a postavenie, javia sa mimoriadne servilní, pokorní a neschopní, sú nesmierne poslušní a podriadení, prikyvujú hlavami a vyhovejú všetkému, čo títo ľudia povedia. Keď však majú do činenia s obyčajnými ľuďmi bez postavenia, nasadia iný výraz, pri rozprávaní používajú povýšenecký tón, aby ľudí prevalcovali, a chcú byť nadradení, akoby boli neporaziteľní, silnejší a vyšší než ktokoľvek iný, takže sa u nich ťažko hľadajú nejaké problémy, chyby alebo slabosti. Čo je to za charakter? Existuje nejaká súvislosť medzi týmto a zákernosťou, bezohľadnosťou a nehanebnosťou? (Áno, existuje.) Prisávanie sa na mocných a utláčanie slabých – nie je to tá odporná a zlá stránka ľudskej prirodzenosti antikristov? Myslíte si, že sú ľudia s takouto ľudskou prirodzenosťou čestní? (Nie.) Sú veci, ktoré hovoria ľuďom s postavením a mocou, pravdivé? Sú veci, ktoré hovoria slabým, pravdivé? (Žiadne z nich nie sú pravdivé.) Preto má tento bod určitú súvislosť s klamaním zo zvyku. Súdiac podľa tohto bodu majú antikristi extrémne ohavný charakter a majú dve úplne odlišné tváre. Tento druh človeka sa prezýva „chameleón“. Nikdy nepristupuje k ľuďom na základe pravdy-princípov, ľudskej prirodzenosti alebo toho, či sa v Božom dome usilujú o pravdu, no radšej s nimi zaobchádza odlišne len na základe ich postavenia a vplyvu. Keď sa stýka s tými, ktorí majú postavenie a schopnosti, vynakladá veľké úsilie, aby sa im votrel do priazne, lichotil im a zblížil sa nimi. A hoci ho títo ľudia bijú alebo mu nadávajú, ochotne to znáša bez akýchkoľvek sťažností. Dokonca neustále priznáva svoju vlastnú neschopnosť a stáva sa servilným, hoci si vlastne v duchu myslí niečo, čo sa úplne líši od jeho vonkajšieho správania. Ak prehovorí niekto s postavením a prestížou, bude to počúvať, súhlasne prikyvovať a povrchne to prijme, aj keď je to satanov blud a heréza, ktorá vôbec nesúvisí s pravdou. No ak niekomu naopak chýbajú schopnosti alebo postavenie, antikristi ho budú ignorovať a pozerať sa naňho zvrchu, nech už sú jeho slová akékoľvek správne. Aj keby to, čo hovorí, bolo v súlade s princípmi a pravdou, nebudú to počúvať, no namiesto toho to budú vyvracať, vysmievať sa mu a zosmiešňovať ho. Toto je ďalšia črta, ktorú možno nájsť v charaktere antikristov. Súdiac podľa ich spôsobov a princípov, podľa ktorých si počínajú s pristupujú k svetu, možno týchto jednotlivcov definitívne charakterizovať ako jednoznačných pochybovačov. Prejavy ich charakteru sú prízemné, špinavé a podlé.

Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Exkurz štvrtý: Zhrnutie charakteru antikristov a ich povahy-podstaty (Prvá časť)

Ľudská prirodzenosť antikristov sa spája s ešte jedným prejavom: väčšou túžbou po materiálnych veciach ako u normálnych ľudí. Znamená to, že ich túžba po materiálnych veciach a ich nároky na ne sú obzvlášť veľké – sú bezhraničné. Sú plní túžob po extravagantnom životnom štýle a nenásytne chamtiví. Niektorí môžu povedať: „Väčšina antikristov sa takto neprejavuje.“ To, že sa takto neprejavujú, neznamená, že to v ich ľudskej prirodzenosti chýba. Keď takíto ľudia získajú postavenie, akými princípmi sa riadia v tom, čo jedia, ako sa obliekajú a ako vyzerajú? Len čo majú postavenie, musia si presadiť svoje, nájdu si príležitosti, kladú si určité podmienky a ich život je iný. Začnú byť vyberaví v tom, čo jedia, a kladú dôraz na okázalosť a luxus. Trvajú na nosení a používaní značkových vecí a domy, v ktorých bývajú, aj autá, na ktorých jazdia, musia byť špičkové a luxusné. Dokonca aj zakúpené terénne vozidlo musí mať luxusnú výbavu. Niektorí sa môžu pýtať: „Ak nemajú peniaze, prečo kladú taký veľký dôraz na takéto veci?“ To, že nemajú peniaze, neznamená, že sa o tieto veci neusilujú alebo že v ich ľudskej prirodzenosti chýba táto túžba. A tak keď sa antikristi zmocnia obiet v Božom dome, bezohľadne ich rozhadzujú. Chcú si všetko kúpiť a užívať až natoľko, že to je nehanebné a ťažko kontrolovateľné. Musia piť kvalitný čaj podávaný v pozlátených šálkach, ich jedlá musia byť honosné hostiny, trvajú na jedení prvotriedneho ženšenu a používajú vždy len tie najnovšie modely počítačov a telefónov svetových značiek. Nosia okuliare za tisíce jüanov, míňajú stovky na kaderníka a zaplatia aj tisíc a viac za masáže a sauny. Stručne povedané, vyžadujú, aby bolo všetko prvotriedne a značkové, a chcú si užívať to, čo si užívajú celebrity a mocní ľudia. Keď antikristi získajú postavenie, vyjdú najavo všetky tieto škaredé veci. Ak ich kázne na zhromaždení počúvajú iba traja až piati ľudia, považujú to za nedostatočné a trvajú na tom, aby ich tam bolo tristo až päťsto. Keď im iní povedia, že je už aj zhromaždenie troch až piatich ľudí vzhľadom na tie nepriaznivé okolnosti vonku celkom dobré, odvrknú: „To nepôjde – prečo moju kázeň počúva tak málo ľudí? Je to strata času. Mali by sme kúpiť veľký kostol, do ktorého sa zmestia desaťtisíce ľudí, aby bola kázeň dôstojnejšia.“ Nekoledujú si o smrť? Toto sú veci, ktoré robia antikristi. Nie sú aj nehanební? Majú extrémne nekontrolovateľnú túžbu po luxusnom živote a materiálnych veciach a zaujímajú sa o ne, čo je ďalšia črta charakteru antikristov. Len čo niekto spomenie gurmánske jedlo, luxusné autá, značkové oblečenie a špičkové a drahé veci, rozžiaria sa im oči, blysne im v nich chamtivosť a ich túžba vyjde na povrch. Ako táto túžba vzniká? Je to neklamné odhalenie ich démonickej prirodzenosti. Niektorí antikristi môžu mať málo peňazí a pri pohľade na niekoho s luxusnými šperkami alebo dvoj-či trojkarátovým diamantovým prsteňom sa im rozžiaria oči a myslia si: „Keby som neveril v boha, mohol by som nosiť päťkarátový.“ Uvažujú o tom, že nevlastnia ani jednokarátový prsteň, cítia sa rozrušení a začínajú si myslieť, že veriť v Boha nestojí za to. No po ďalšom uvažovaní si pomyslia: „V budúcnosti dostanem vďaka svojej viere v boha veľké požehnania. Mohol by som mať päťstokarátový diamant a nosiť ho na hlave.“ Nemajú azda túžby? Keď vidia v televízii, ako sa boháči v značkovom oblečení plavia na luxusných výletných lodiach po mori, majú pocit, že je to neuveriteľne blažené, romantické, vznešené a závideniahodné. Slintajú nad tým a hovoria: „Kedy sa môžem stať takýmto človekom – takýmto velikánom medzi ľuďmi? Kedy si budem môcť užívať takýto život?“ Pozerajú to znova a znova, až kým si nepomyslia, že veriť v Boha naozaj nie je zaujímavé. No potom znova uvažujú a premýšľajú: „Nemôžem takto rozmýšľať. Prečo verím v boha? ‚Človek musí prestáť tie najväčšie útrapy, aby sa stal najväčším z ľudí.‘ V budúcnosti bude môj život oveľa lepší ako ten ich. Oni chodia na luxusnú výletnú loď, ale ja budem lietať v luxusnom lietadle alebo luxusnom lietajúcom tanieri – pôjdem na Mesiac!“ Sú tieto myšlienky aspoň trochu rozumné? Sú v súlade s normálnou ľudskou prirodzenosťou? (Nie, nie sú.) Toto je ďalší prvok ľudskej prirodzenosti antikristov – extrémne nekontrolovateľná túžba po materiálnych veciach a luxusnom životnom štýle. Len čo tieto veci získajú, stanú sa nenásytne chamtivými, budú mať dravý pohľad a dravú prirodzenosť a budú ich chcieť vlastniť navždy. Pri ľudskej prirodzenosti antikristov nejde len o závisť mocným; túžia aj po materiálnych veciach a po kvalitnom živote. Normálna ľudská prirodzenosť sa spája s primeranou mierou životných a materiálnych potrieb: majú svoje každodenné potreby, potreby, ktoré sa týkajú pracovného a životného prostredia, a tiež svoje fyzické potreby. Stačí, že sú uspokojené tieto potreby, a považuje sa za relatívne normálne, ak ich človek krotí na základe svojich možností a finančnej situácie. Lenže potreba antikristov po materiálnych veciach a ich oddávanie sa týmto veciam sú nenormálne a nenásytné.

Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Exkurz štvrtý: Zhrnutie charakteru antikristov a ich povahy-podstaty (Prvá časť)

Klamanie zo zvyku, zákernosť a bezohľadnosť, nedostatok zmyslu pre česť, nehanebnosť, sebeckosť a podlosť, prisávanie sa na mocných, utláčanie slabých a väčšia túžba po materiálnych veciach ako u normálnych ľudí – tieto črty charakteru antikristov sú typické, vysoko reprezentatívne a zrejmé. Hoci sa niektoré z týchto prejavov môžu do určitej miery objaviť aj u obyčajných ľudí, ich prejavy sú jednoducho skazenou povahou alebo prejavmi nenormálnej ľudskej prirodzenosti či nedostatku ľudskej prirodzenosti, ktoré vznikajú v dôsledku satanovho kazenia. Čítaním Božích slov si títo ľudia rozvíjajú povedomie o svedomí a schopnosť vzdať sa týchto vecí, vzdorovať im a kajať sa. Tieto vlastnosti v nich nehrajú rozhodujúcu úlohu a neovplyvnia ich úsilie o pravdu ani ich vykonávanie povinností. Iba antikristi odmietajú prijať pravdu bez ohľadu na to, koľko kázní si vypočujú. Črty a znaky, ktoré sú vlastné ich ľudskej prirodzenosti, sa nezmenia, a preto sú takíto ľudia v Božom dome odsúdení a nikdy nemôžu byť spasení. Prečo nemôžu byť spasení? Ľudia s takýmto charakterom nemôžu byť spasení, pretože odmietajú prijať pravdu a sú nepriateľskí voči pravde, Bohu aj všetkým pozitívnym veciam. Chýbajú im predpoklady a ľudská prirodzenosť na spásu, a preto sú títo jednotlivci predurčení na to, aby boli vyradení a uvrhnutí do pekla.

Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Exkurz štvrtý: Zhrnutie charakteru antikristov a ich povahy-podstaty (Prvá časť)