7. Ako rozpoznať podlú povahu antikristov

Slová Všemohúceho Boha posledných dní

Aký je hlavný prejav podlosti antikristov? Spočíva v tom, že jasne vedia, čo je správne a čo je v súlade s pravdou, ale keď dôjde na činy, vždy si vyberú len to, čo porušuje princípy a ide proti pravde, a to, čo uspokojuje ich vlastné záujmy a postavenie – to je hlavný prejav podlej povahy antikrista. Bez ohľadu na to, koľkým slovám a učeniam rozumejú, ako ľúbivo znie jazyk, ktorý používajú v kázňach, alebo nakoľko sa iným ľuďom zdá, že majú duchovné porozumenie, keď niečo robia, volia si len jeden princíp a jednu metódu, a to ísť proti pravde, chrániť svoje vlastné záujmy a odporovať pravde až do konca, na sto percent – to je princíp a metóda, podľa ktorých sa rozhodli konať. Okrem toho, akého boha a akú pravdu si presne predstavujú vo svojom srdci? Ich postoj k pravde je len taký, že o nej chcú vedieť hovoriť a kázať, a nechcú ju uvádzať do praxe. Len o nej hovoria, chcú, aby si ich Boží vyvolený národ vysoko vážil, a potom to chcú využiť na to, aby sa zmocnili pozície cirkevného vodcu a dosiahli svoj cieľ získať nadvládu nad Božím vyvoleným národom. Používajú kázanie učenia na dosiahnutie svojich cieľov – nie je to prejav ich pohŕdania pravdou, zahrávania sa s pravdou a šliapania po pravde? Neurážajú Božiu povahu tým, že takto zaobchádzajú s pravdou? Pravdu len využívajú. V ich srdci je pravda sloganom, nejakými vznešenými slovami, vznešenými slovami, ktoré môžu použiť na zavádzanie ľudí a ich získanie na svoju stranu, ktoré môžu uspokojiť smäd ľudí po úžasných veciach. Myslia si, že na tomto svete nie je nikto, kto by dokázal praktizovať pravdu alebo žiť pravdu, že to jednoducho nefunguje, že je to nemožné a že pravdou je len to, čo všetci uznávajú a čo je uskutočniteľné. Hoci o pravde hovoria, vo svojom srdci neuznávajú, že je to pravda. Ako túto vec overíme? (Nepraktizujú pravdu.) Nikdy nepraktizujú pravdu; to je jeden aspekt. A aký je ďalší dôležitý aspekt? Keď sa stretnú s vecami v reálnom živote, učenie, ktorému rozumejú, nie je nikdy použiteľné. Vyzerajú, akoby naozaj mali duchovné porozumenie, kážu jedno učenie za druhým, ale keď narazia na problémy, ich metódy sú skreslené. Aj keď nie sú schopní praktizovať pravdu, to, čo robia, musí byť aspoň v súlade s ľudskými predstavami a domnienkami, v súlade s ľudskými štandardmi a vkusom a musí aspoň obstáť pred ostatnými. Takto sa ich postavenie udrží stabilné. V reálnom živote sú však veci, ktoré robia, neuveriteľne skreslené a stačí jeden pohľad, aby človek zistil, že nerozumejú pravde. Prečo nerozumejú pravde? Vo svojom srdci majú odpor k pravde, neuznávajú pravdu, radi robia veci podľa satanských filozofií, záležitosti chcú vždy riešiť ľudskými spôsobmi, a ak dokážu svojím riešením týchto záležitostí presvedčiť ostatných a získať prestíž, tak im to stačí. Ak antikrist počuje niekoho kázať prázdnu teóriu, keď príde na zhromaždenie, je taký nadšený, ale ak tam niekto káže pravdu-realitu a zachádza do takých podrobností, ako sú rôzne stavy ľudí, vždy má pocit, že ho rečník kritizuje a bodá ho do srdca, a tak cíti odpor a nechce to počúvať. Ak sú požiadaní, aby hovorili v duchovnom spoločenstve o tom, aký bol ich stav v poslednom čase, či urobili nejaký pokrok a či sa stretli s nejakými ťažkosťami pri vykonávaní svojej povinnosti, nemajú čo povedať. Ak ďalej hovoríš v duchovnom spoločenstve o tomto aspekte pravdy, zaspia; nebaví ich o tom počúvať. Sú aj ľudia, ktorí sa nakláňajú dopredu, keď sa s nimi nezáväzne rozprávaš, ale vo chvíli, keď počujú niekoho hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, idú sa schovať do kúta a zdriemnuť si – nemajú vôbec žiadnu lásku k pravde. Do akej miery nemajú lásku k pravde? V tom miernejšom prípade ich pravda nezaujíma a stačí im byť robotníkmi; v tom vážnejšom prípade majú odpor k pravde, pravda ich mimoriadne odpudzuje a nedokážu ju prijať. Ak je takýto človek vodcom, potom je antikristom; ak je obyčajným nasledovníkom, stále kráča po ceste antikristov a je nástupcom antikristov. Zvonku sa zdá byť inteligentný a obdarený, s určitým dobrým potenciálom, ale jeho prirodzenosť-podstata je prirodzenosťou-podstatou antikrista – tak to je.

Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Siedmy bod: Sú podlí, zákerní a nečestní (Prvá časť)

Aké sú hlavné črty podlosti antikristov? Prvou je, že neuznávajú pozitívne veci, neuznávajú, že existuje niečo také ako pravda, a myslia si, že ich kacírske bludy a ich podlé negatívne veci sú pravdou – to je jeden prejav podlosti antikristov. Napríklad niektorí ľudia hovoria: „Šťastie človek je v jeho vlastných rukách“ a „Len s mocou môže mať človek všetko“ – to je logika antikristov. Veria, že s mocou prichádzajú ľudia, ktorí sa im podlizujú a lichotia im, ľudia, ktorí im dávajú dary a pochlebujú im, ako aj najrôznejšie výhody postavenia a rôzne druhy pôžitkov; veria, že už sa nemusia nechať nikým šikanovať ani viesť a že oni môžu viesť iných – to je ich najvyššia priorita. Čo si myslíte o takomto ich kalkulovaní? Nie je to podlé? (Áno.) Antikristi používajú svoju satanskú logiku a kacírske bludy namiesto pravdy – to je jeden aspekt ich podlosti. Predovšetkým neuznávajú pravdu, neuznávajú, že existujú pozitívne veci, a neuznávajú správnosť pozitívnych vecí. Navyše, aj keď niektorí ľudia uznávajú, že na tomto svete existujú pozitívne veci a negatívne veci, ako pristupujú k pozitívnym veciam a k existencii pravdy? Stále ju nemilujú; život, ktorý si vyberajú, a cesta, po ktorej kráčajú vo svojej viere v Boha, zostávajú negatívne a sú v rozpore s pravdou. Chránia len svoje vlastné záujmy. Či už ide o pozitívnu alebo negatívnu vec, pokiaľ to dokáže ochrániť ich vlastné záujmy, potom je to správne, je to to najvyššie. Nie je to podlá povaha? Je tu ešte ďalší aspekt: Ľudia ako títo, ktorí majú podlú podstatu, vrodene pohŕdajú Božou pokorou a skrytosťou, Božou vernosťou a dobrotou; vrodene pohŕdajú týmito pozitívnymi vecami. Napríklad pozrite sa na Mňa: Nie som veľmi obyčajný? Som obyčajný, prečo sa to neodvážite povedať? Ja Sám uznávam, že som obyčajný. Nikdy som si o Sebe nemyslel, že som výnimočný alebo veľký. Som len obyčajný človek; vždy som uznával túto skutočnosť a odvážim sa tejto skutočnosti čeliť. Nechcem byť nadčlovek ani nejaký veľký človek – aké by to bolo vyčerpávajúce! Niektorí ľudia sa pozerajú zvrchu na tohto obyčajného človeka, ktorým som, a vždy majú o Mne predstavy. Keď tí, ktorí skutočne veria v Boha, prídu predo Mňa, stále prichádzajú s istou zbožnosťou, bez ohľadu na to, ako vyzerám navonok. Potom sú tu niektorí, ktorí, hoci so Mnou hovoria veľmi zdvorilo, v srdci prechovávajú voči Mne pohŕdavý postoj a Ja to poznám z ich tónu a z pohybov ich tela. Aj keď sa niekedy zdajú byť veľmi úctiví, čokoľvek im poviem, vždy odpovedia „nie“, vždy popierajú to, čo hovorím. Napríklad poviem, že dnes je veľmi horúco, a oni povedia: „Nie, nie je. Včera bolo naozaj horúco.“ Popierajú to, čo hovorím, však? Bez ohľadu na to, čo im povieš, vždy to poprú. Neexistujú takíto ľudia? (Existujú.) Poviem: „Jedlo je dnes slané. Je v ňom príliš veľa soli alebo príliš veľa sójovej omáčky?“ A oni povedia: „Ani jedno. Je v ňom príliš veľa cukru.“ Bez ohľadu na to, čo poviem, poprú to, takže už nič iné nepoviem, nezhodneme sa a hovoríme iným jazykom. Potom sú takí, ktorí, keď Ma počujú hovoriť o viere v Boha, povedia: „Ty si odborník na rozprávanie o tomto, takže budem počúvať.“ Ak hovorím trochu o niečom vonkajšom, už nechcú počúvať, akoby som o vonkajších veciach nič nevedel. Je v poriadku, že Mi nevenujú pozornosť, chcem byť ticho. Nepotrebujem, aby Mi niekto venoval pozornosť, len robím to, čo mám robiť. Mám svoje zodpovednosti a mám svoj spôsob života. Povedzte Mi, čo dokazujú tieto postoje ľudí? Vidia, že nevyzerám ako veľký alebo schopný človek a že hovorím a konám ako obyčajný človek, a tak si myslia: „Ako to, že nie si ako boh? Pozri sa na mňa. Keby som bol bohom ja, najviac by som sa na neho podobal.“ Nie je to otázka toho, či sa Bohu podobám alebo nepodobám. To ty vyžaduješ, aby som bol ako Boh, Ja som nikdy nepovedal, že som ako On, a nikdy som nechcel byť ako On; len robím to, čo mám robiť. Ak niekam idem a niektorí ľudia Ma nespoznajú, tak je to skvelé, lebo Mi to ušetrí problémy. Vidíš, Pán Ježiš vtedy v Judei toľko hovoril a pracoval, a bez ohľadu na to, aké skazené povahy mali učeníci, ktorí Ho nasledovali, ich postoj k Nemu bol ako postoj človeka k Bohu – ich vzťah bol normálny. Boli však aj takí, ktorí o Pánovi Ježišovi hovorili: „Nie je to tesárov syn?“, a dokonca aj niektorí, ktorí Ho dlho nasledovali, neustále prechovávali tento postoj. To je niečo, čomu vtelený Boh často čelí, keď sa stáva obyčajnou, normálnou ľudskou bytosťou, a je to bežný jav. Niektorí ľudia sú takí nadšení, keď sa so Mnou prvýkrát stretnú, a keď odchádzam, ležia na zemi a plačú, ale pri skutočnej interakcii to nefunguje a veľakrát to musím vydržať. Prečo to musím vydržať? Pretože niektorí ľudia sú hlúpi, niektorí sa nedajú poučiť, niektorí sú potrební ako vykonávatelia služby a niektorí sú hluchí voči akémukoľvek rozumu. Preto musím niekedy vydržať a niekedy sú istí ľudia, ktorým nemôžem dovoliť, aby sa ku Mne priblížili; títo ľudia sú príliš odporní a majú nepriateľskú povahu. … Niektorí ľudia, ktorí veria v Boha už niekoľko rokov, by mali mať nejakú koncepciu o Božom diele, vtelenom Bohu a o Božej spáse ľudí, no nemajú vôbec žiadne bohabojné srdce. Sú úplne rovnakí ako neverci a vôbec sa nezmenili. Povedzte Mi, čo sú títo ľudia zač? Sú to rodení diabli, nepriatelia Boha.

Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Siedmy bod: Sú podlí, zákerní a nečestní (Prvá časť)

Antikristi nemajú radi pozitívne veci, čo znamená, že sú voči nim nepriateľskí a majú v obľube negatívne veci. Aké sú príklady negatívnych vecí? Klamstvá a podvody – nie sú to negatívne veci? Áno, klamstvá a podvody sú negatívne veci. Čo je teda pozitívnym náprotivkom klamstiev a podvodov? (Čestnosť.) Správne, je to čestnosť. Má satan rád čestnosť? (Nie.) Má rád podvody. Čo je prvá vec, ktorú Boh vyžaduje od ľudí? Boh hovorí: „Ak chceš vo Mňa veriť a nasledovať Ma, akým človekom by si mal byť v prvom rade a predovšetkým?“ (Čestným človekom.) Čo je teda prvá vec, ktorú satan učí ľudí robiť? Klamať. Čo je prvým dôkazom podlej prirodzenosti antikristov? (Podvody.) Áno, antikristi majú v obľube podvody, majú radi klamstvá a nenávidia a neznášajú čestnosť. Aj keď je čestnosť pozitívna vec, nemajú ju radi a namiesto toho voči nej cítia odpor a nenávisť. Naopak, majú radi podvody a klamstvá. Ak niekto pred antikristmi často hovorí pravdivo a povie niečo ako: „Rád vykonávaš prácu z pozície postavenia a niekedy si lenivý,“ ako to antikristi vnímajú? (Neprijímajú to.) Neprijatie je jedným z ich postojov, ale je to všetko? Aký je ich postoj k tomuto človeku, ktorý hovorí pravdivo? Cítia odpor a nemajú ho radi. Niektorí antikristi hovoria bratom a sestrám: „Už vás nejaký čas vediem. Prosím, povedzte mi všetci svoje názory na mňa.“ Všetci si myslia: „Keďže si taký úprimný, dáme ti spätnú väzbu.“ Niektorí hovoria: „Si dosť vážny a usilovný vo všetkom, čo robíš, a zniesol si veľa utrpenia. Len ťažko sa na to môžeme pozerať a trápi nás to aj za teba. Božiemu domu by sa zišlo viac takých vodcov, ako si ty! Keby sme mali poukázať na nejaký nedostatok, bolo by to to, že si príliš vážny a usilovný. Ak sa prepracuješ a vyhoríš, nebudeš môcť ďalej pracovať, a nebudeme potom s nami koniec? Kto nás povedie?“ Keď to antikristi počujú, cítia sa potešení. Vedia, že je to lož, že títo ľudia sa im zaliečajú, ale sú ochotní to počúvať. V skutočnosti ľudia, ktorí to hovoria, robia z týchto antikristov bláznov, títo antikristi však radšej budú hrať bláznov, než by zjavili pravú povahu týchto slov. Antikristi milujú ľudí, ktorí im takto podliezajú. Títo jednotlivci nespomínajú chyby, skazené povahy ani nedostatky antikristov. Namiesto toho ich skryto chvália a vyvyšujú. Aj keď je jasné, že ich slová sú klamstvá a lichôtky, antikristi tieto slová radi prijímajú a považujú ich za utešujúce a príjemné. Pre antikristov sú tieto slová lepšie ako vychutnávanie si tých najvyberanejších lahôdok. Po ich vypočutí sa cítia domýšľavo. Čo to ilustruje? Ukazuje to, že v antikristoch je určitá povaha, ktorá miluje klamstvá. Predpokladajme, že im niekto povie: „Si príliš arogantný a zaobchádzaš s ľuďmi nespravodlivo. Si dobrý k tým, ktorí ťa podporujú, ale ak si niekto od teba udržiava odstup alebo ti nepodlieza, znevažuješ ho a ignoruješ.“ Nie sú to pravdivé slová? (Áno.) Ako sa antikristi cítia po tom, čo to počujú? Začnú byť nespokojní. Nechcú to počuť a nemôžu to prijať. Usilujú sa nájsť výhovorky a dôvody, aby veci ospravedlnili a uhladili. Pokiaľ ide o tých, ktorí antikristom neustále osobne lichotia, ktorí vždy hovoria pekne znejúce slová, aby ich skryto chválili, a dokonca ich svojimi slovami jasne klamú, antikristi týchto ľudí nikdy nevyšetrujú. Namiesto toho ich využívajú ako dôležité postavy. Dokonca dosadzujú notorických klamárov na dôležité pozície a poverujú ich vykonávaním určitých významných a dôstojných povinností, zatiaľ čo tým, ktorí vždy hovoria úprimne a často nahlasujú problémy, zariaďujú vykonávanie povinností na menej nápadných pozíciách, čím im bránia v prístupe k vyššiemu vedeniu alebo v tom, aby ich väčšina ľudí poznala alebo im bola blízka. Nezáleží na tom, akí talentovaní títo ľudia sú alebo aké povinnosti môžu v Božom dome vykonávať – antikristi to všetko ignorujú. Zaujíma ich len to, kto sa dokáže zapojiť do podvodov a kto je pre nich výhodný; to sú jednotlivci, ktorých dosadzujú na dôležité pozície, bez toho, aby čo i len trochu brali ohľad na záujmy Božieho domu.

Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Siedmy bod: Sú podlí, zákerní a nečestní (Druhá časť)

Antikristi milujú klamstvá a podvody – čo ešte majú radi? Majú radi taktiky, intrigy a sprisahania. Konajú podľa satanovej filozofie, nikdy nehľadajú pravdu, úplne sa spoliehajú na klamstvá a podvody a využívajú intrigy a sprisahania. Bez ohľadu na to, ako jasne im hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde, aj keď prikývnu na znak súhlasu, nebudú konať podľa pravdy-princípov. Namiesto toho si budú lámať hlavu a konať pomocou intríg a sprisahaní. Nezáleží na tom, ako jasne im hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde, zdá sa, že jej nedokážu porozumieť; jednoducho robia veci tak, ako sú ochotní ich robiť, tak, ako ich chcú robiť, a akýmkoľvek spôsobom, ktorý je v ich vlastnom záujme. Hovoria uhladene, skrývajú svoju pravú tvár a pravé farby, blafujú a klamú ľudí, a keď im na to ostatní naletia, cítia sa potešení a ich ambície a túžby sú naplnené. Toto je dôsledná metóda a prístup antikristov. Pokiaľ ide o tých čestných ľudí, ktorí sú priamočiari v tom, ako hovoria, ktorí hovoria čestne a otvorene hovoria v duchovnom spoločenstve o svojej vlastnej negatívnosti, slabosti a stavoch vzdoru a ktorí hovoria zo srdca, antikristi k nim vnútorne cítia odpor a diskriminujú ich. Majú radi ľudí, ktorí tak ako oni hovoria nepoctivo a klamlivo a nepraktizujú pravdu. Keď stretnú takýchto ľudí, pocítia v srdci radosť, akoby našli niekoho takého, ako sú oni. Už sa viac netrápia pre to, že ostatní sú lepší ako oni alebo že ich dokážu rozlíšiť. Nie je to prejav podlej prirodzenosti antikristov? Nemôže to dokazovať, že sú podlí? (Áno, môže.) Prečo môžu tieto záležitosti ilustrovať, že antikristi sú podlí? Pozitívne veci a pravda sú to, čo by mala milovať každá rozumná stvorená bytosť so svedomím. Avšak pokiaľ ide o antikristov, považujú tieto pozitívne veci za príťaž a tŕň v boku. Každý, kto ich dodržiava alebo praktizuje, sa stáva ich nepriateľom a voči takýmto jednotlivcom sú nepriateľskí. Nepripomína to prirodzenosť satanovho nepriateľstva voči Jóbovi? (Áno.) Je to tá istá prirodzenosť, tá istá povaha ako satanova a tá istá podstata. Prirodzenosť antikristov pochádza od satana a patria do rovnakej kategórie ako satan. Preto sú antikristi spolčení so satanom. Je toto vyhlásenie prehnané? Vôbec nie; je úplne správne. Prečo? Pretože antikristi nemilujú pozitívne veci. S obľubou sa zapájajú do podvodov, majú radi klamstvá, iluzórne zdania a pretvárku. Ak niekto odhalí ich pravú tvár, môžu sa podriadiť a s radosťou to prijať? Nielenže by to nemohli prijať, ale odpovedali by spŕškou nadávok. Ľudia, ktorí hovoria pravdu alebo odhaľujú ich pravú tvár, by ich rozzúrili a priviedli do zúrivosti. Napríklad môže existovať antikrist, ktorý je veľmi zručný v pretvárke. Každý ho vníma ako dobrého človeka: milujúceho, schopného súcitiť s ľuďmi, schopného chápať ťažkosti iných a často podporujúceho a nápomocného tým, ktorí sú slabí a negatívni. Kedykoľvek majú iní nejaké ťažkosti, dokáže prejaviť ohľaduplnosť a ospravedlniť ich. V srdciach ľudí je tento antikrist väčší ako Boh. Pokiaľ ide o tohto človeka, ktorý sa vydáva za cnostného, ak odhalíš jeho pretvárku a faloš, ak mu povieš pravdu, môže to prijať? Nielenže to neprijme, ale začne stupňovať svoju pretvárku a faloš. … Prečo hovoríme, že antikristi sú podlí? Ich podlosť spočíva v tom, že keď počujú niečo, čo je správne, nielenže to nedokážu prijať, ale naopak, nenávidia to. Okrem toho sa uchyľujú k vlastným spôsobom, hľadajú výhovorky, dôvody a rôzne objektívne faktory, aby sa obhájili a vysvetlili svoje konanie. Aký cieľ chcú dosiahnuť? Ich cieľom je zmeniť negatívne veci na pozitívne a tie pozitívne zase na negatívne – chcú obrátiť situáciu. Nie je to podlé? Myslia si: „Bez ohľadu na to, akú máš pravdu alebo ako veľmi sú tvoje slová v súlade s pravdou, dokážeš odolať mojej výrečnosti? Aj keď sú všetky slová, ktoré hovorím, jasne falošné, klamlivé a zavádzajúce, stále popriem a odsúdim to, čo hovoríš.“ Nie je to podlé? Isteže, je to podlé. Myslíš si, že antikristi, keď vidia dobrých ľudí, nepovažujú ich v srdci za čestných? Považujú ich za čestných ľudí a tých, ktorí sa usilujú o pravdu, ale aká je ich definícia čestnosti a usilovania sa o pravdu? Myslia si, že čestní ľudia sú pochabí. Voči usilovaniu sa o pravdu cítia odpor, nenávisť a nepriateľstvo. Veria, že je to falošné, že nikto nemôže byť taký pochabý, aby sa vzdal všetkého v úsilí o pravdu, aby komukoľvek čokoľvek povedal a všetko zveril Bohu. Nikto nie je taký pochabý. Majú pocit, že všetky tieto činy sú falošné, a neveria v žiadny z nich. Veria antikristi, že Boh je všemohúci a spravodlivý? (Neveria.) Takže si za všetky tieto veci vo svojej mysli kladú otázniky. Čo z toho vyplýva? Ako si vysvetlíme túto kopu otáznikov? Nielenže o tom pochybujú alebo to spochybňujú; nakoniec to aj popierajú a snažia sa obrátiť situáciu. Čo myslím tým obrátením situácie? Myslia si: „Načo je dobré byť taký spravodlivý? Ak sa lož zopakuje tisíckrát, stane sa pravdou. Ak nikto nehovorí pravdu, potom to nie je pravda a nemá žiadny úžitok – je to len lož!“ Nie je to zamieňanie čierneho za biele? Toto je satanova podlosť – prekrúcanie faktov a zamieňanie čierneho za biele – to je to, čo majú radi. Antikristi vynikajú v pretvárke a podvodoch. To, v čom vynikajú, je samozrejme vlastné ich podstate, a to, čo je vlastné ich podstate, je presne to, čo je v ich prirodzenosti-podstate. Ba čo viac, je to to, po čom túžia a čo milujú, a je to aj ich pravidlo, ako prežiť vo svete. Veria výrokom ako „Dobrí zomierajú mladí, kým zlí žijú aj tisíc rokov“, „Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert“, „Svoj osud máš vo vlastných rukách“, „Človek zvíťazí nad prírodou“ a tak ďalej. Je niektoré z týchto vyhlásení v súlade s ľudskou prirodzenosťou alebo prírodnými zákonmi, ktoré môžu normálni ľudia pochopiť? Ani jediné. Ako teda môžu mať antikristi mať v takej obľube tieto satanove diabolské výroky a dokonca ich považovať za svoje motto? Dá sa povedať len to, že je to preto, lebo ich prirodzenosť je príliš podlá.

Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Siedmy bod: Sú podlí, zákerní a nečestní (Druhá časť)

Antikristi v dôsledku svojej vrodenej podlej povahy nikdy nehovoria ani nekonajú priamočiaro. Neriešia veci s čestným postojom a úprimnosťou ani pri reči nepoužívajú čestné slová a nekonajú od srdca. Nič z toho, čo hovoria alebo robia, nie je priamočiare, ale skôr nepriame a tajnostkárske, a nikdy priamo nevyjadrujú svoje myšlienky ani motivácie. Je to preto, lebo veria, že ak by ich vyjadrili, boli by úplne pochopení a prekuknutí, ich ambície a túžby by vyšli na svetlo a ostatní by ich nevnímali ako vznešených či vysoko postavených ani by k nim nevzhliadali a neuctievali ich; preto sa vždy snažia skrývať a zatajovať svoje hanebné motívy a túžby. Ako teda hovoria a konajú? Používajú rôzne metódy. Tak ako medzi nevercami existuje fráza „vyzistiť situáciu“, antikristi si osvojujú podobný prístup. Keď chcú niečo urobiť a zastávajú určitý názor alebo postoj, nikdy ho nevyjadria priamo a namiesto toho používajú určité metódy, ako sú nenápadné či vyzvedačské manévre alebo ťahanie vecí z ľudí, aby získali informácie, ktoré hľadajú. Antikristi v dôsledku svojej podlej povahy nikdy nehľadajú pravdu ani jej nechcú porozumieť. Ich jedinou starosťou je ich vlastná sláva, zisk a postavenie. Zapájajú sa do činností, ktoré im môžu priniesť slávu, zisk a postavenie, a vyhýbajú sa tým, ktoré nič také neponúkajú. Dychtivo sa ujímajú činností, ktoré súvisia s povesťou, postavením, vynikaním a slávou, zatiaľ čo sa vyhýbajú veciam, ktoré chránia prácu cirkvi alebo by mohli niekoho uraziť. Preto antikristi k ničomu nepristupujú s postojom hľadania. Radšej používajú metódu skúšania, aby vyzistili situáciu, a potom sa rozhodnú, či budú pokračovať – presne takí ľstiví a podlí sú antikristi. Napríklad keď chcú vedieť, akým človekom sú v Božích očiach, nehodnotia sa prostredníctvom Božích slov tým, že by spoznávajú sami seba. Namiesto toho sa vypytujú v okolí, striehnu na náznaky v reči, pozorujú tón a postoj vodcov a Zhora a hľadajú v Božích slovách, aby zistili, ako Boh určuje výsledky ľudí, ako sú oni. Používajú tieto cesty a metódy, aby zistili, kam v Božom dome patria a aký bude ich budúci výsledok. Nezahŕňa to istú črtu skúšania? Napríklad keď sú niektorí ľudia orezaní, namiesto toho, aby skúmali, prečo boli orezaní, aké skazené povahy a chyby odhalili počas svojho konania a aké aspekty pravdy by mali hľadať, aby spoznali sami seba a napravili svoje predchádzajúce chyby, vyvolávajú falošný dojem v ostatných a používajú nepriame prostriedky, aby zistili, aký k nim majú Zhora skutočne postoj. Napríklad po svojom orezaní rýchlo nadhodia nejaký bezvýznamný problém, s ktorým sa obrátia na Zhora, aby zistili, aký tón Zhora použijú, či sú trpezliví, či seriózne odpovedia na otázky, ktoré hľadajú, či voči nim zaujmú miernejší postoj, či ich poveria úlohami, či si ich stále vysoko vážia a čo si skutočne myslia o chybách, ktorých sa predtým dopustili. Všetky tieto prístupy sú určitým druhom skúšania. Skrátka, keď ľudia čelia takýmto situáciám a takto sa prejavujú, uvedomujú si to vo svojom srdci? (Áno.) Takže keď o tom viete a chcete robiť tieto veci, ako to riešite? Dokážeš predovšetkým na tej najjednoduchšej úrovni vzdorovať samému sebe? Pre niektorých ľudí je vzdorovať samým sebe náročné, keď na to príde, a premýšľajú: „Zabudni na to. Tentoraz ide o moje požehnania a výsledok. Nemôžem si vzdorovať. Až nabudúce.“ A keď príde na to nabudúce a opäť narazia na problém, ktorý sa týka ich požehnaní a výsledku, stále si vzdorovať nedokážu. Takíto jedinci majú zmysel pre svedomie a hoci nemajú povahu-podstatu antikrista, je to pre nich stále dosť problematické a nebezpečné. Na druhej strane, antikristi sa často zaoberajú týmito myšlienkami a žijú v takomto stave, ale nikdy nevzdorujú samým sebe, pretože im chýba zmysel pre svedomie. Aj keď ich niekto odhalí a oreže a poukáže na ich stav, zotrvávajú a rozhodne nebudú vzdorovať samým sebe, nebudú sa pre to nenávidieť ani od tohto stavu neupustia a nevyriešia ho. Niektorí antikristi si po svojom prepustení myslia: „Byť prepustený pôsobí ako normálna vec, ale je to trochu zahanbujúci pocit. Hoci to nie je nič významné, je tu jedna kľúčová vec, ktorú nemôžem nechať tak. Ak som prepustený, znamená to, že ma už boží dom nebude rozvíjať? Akým človekom potom budem v božích očiach? Budem mať stále nádej? Budem ešte vôbec užitočný v božom dome?“ Uvažujú o tom a prídu s plánom: „Mám poruke desaťtisíc jüanov a teraz je čas ich použiť. Dám týchto desaťtisíc jüanov ako obetu a uvidím, či ku mne zhora môžu trochu zmeniť postoj a či mi môžu preukázať nejakú priazeň. Ak boží dom peniaze prijme, znamená to, že mám stále nádej. A ak peniaze odmietne, dokazuje to, že už žiadnu nádej nemám, a zariadim sa inak.“ Aký je to prístup? Je to skúšanie. Skúšanie je v skratke pomerne zjavný prejav podlej povahy-podstaty. Ľudia používajú rôzne prostriedky, aby získali informácie, po ktorých túžia, a aby nadobudli istotu a následne dosiahli pokoj v duši. Existuje viacero spôsobov skúšania, napríklad používanie slov, ktorými človek z Boha vytiahne informácie, používanie vecí, ktorými Ho bude skúšať, premýšľanie o veciach a ich neustále premieľanie v mysli. Aký je najčastejší spôsob, akým vy skúšate Boha? (Pri modlitbe k Bohu občas kontrolujem, aký má ku mne Boh postoj, a sledujem, či mám v srdci pokoj. Túto metódu používam na skúšanie Boha.) Táto metóda sa používa celkom bežne. Ďalšou metódou je sledovanie, či má človek čo povedať počas duchovného spoločenstva na zhromaždení a či mu Boh poskytuje osvietenie alebo osvetlenie, a používanie týchto vecí na skúšanie toho, či je Boh stále s ním a či ho stále miluje. A pri konaní povinnosti je to aj sledovanie, či Boh človeka osvecuje alebo vedie a či má človek nejaké zvláštne myšlienky, nápady alebo postrehy, a používanie týchto vecí na odskúšanie toho, aký postoj k nemu Boh má. Všetky tieto metódy sú celkom bežné. Ešte niečo? (Ak som sa v modlitbe zaviazal Bohu, ale nepodarilo sa mi to splniť, pozorujem, či so mnou Boh bude zaobchádzať podľa prísahy, ktorú som zložil.) Aj toto je jeden druh. Nech už ľudia pri zaobchádzaní s Bohom použijú akúkoľvek metódu, ak pre ňu majú výčitky svedomia, a potom o týchto činoch a povahách získajú poznanie a dokážu ich okamžite zmeniť, problém nie je taký významný – je to normálna skazená povaha. Ak to však niekto dokáže robiť ustavične a tvrdohlavo, hoci vie, že je to nesprávne a že to Boh to neznáša, a bez toho, aby tomu niekedy vzdoroval alebo sa toho vzdal, v tom zotrváva, je to podstata antikrista. Povaha-podstata antikrista je iná než u obyčajných ľudí v tom, že nad sebou nikdy neuvažujú ani nehľadajú pravdu, ale ustavične a tvrdohlavo používajú rôzne metódy na skúšanie Boha, Jeho postoja k ľuďom, Jeho záveru o jednotlivcovi a Jeho myšlienok a predstáv o minulosti, prítomnosti a budúcnosti človeka. Nikdy nehľadajú Božie úmysly a pravdu a najmä nehľadajú to, ako sa podriadiť pravde, aby dosiahli zmenu vo svojej povahe. Účelom na pozadí všetkých ich činov je skúmať Božie myšlienky a predstavy – to je antikrist. Táto povaha antikristov je jasne podlá. Keď takto konajú a takto sa prejavujú, nie je v tom ani stopa po vine alebo ľútosti. Aj keď si tieto veci spoja so sebou, neprejavujú žiadne pokánie ani úmysel prestať, no stále zotrvávajú na svojich cestách. Z ich zaobchádzania s Bohom a ich postoja a prístupu je zrejmé, že Boha považujú za svojho protivníka. Medzi ich myšlienkami a názormi nie je žiadna myšlienka ani postoj poznania Boha, milovania Boha, podriadenia sa Bohu alebo bázne pred Bohom; jednoducho od Neho chcú získať informácie, ktoré chcú, a použiť svoje vlastné metódy a prostriedky na zistenie presného Božieho postoja k nim a toho, ako ich definuje. Čo je pritom ešte vážnejšie, je to, že aj keď svoje vlastné prístupy zosúladia s Božími slovami odhalenia a aj keď majú čo i len najmenšie povedomie o tom, že Boh toto správanie neznáša a nie je to to, čo by mal človek robiť, nikdy sa toho nevzdajú.

Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Exkurz šiesty: Zhrnutie charakteru antikristov a ich povahy-podstaty (Tretia časť)

Najbežnejším prejavom podlej podstaty antikristov je to, že sú obzvlášť dobrí v pretvárke a pokrytectve. Napriek ich mimoriadne surovej, zákernej, bezohľadnej a arogantnej povahe sa navonok prezentujú ako obzvlášť pokorní a láskaví. Nie je to pretvárka? Títo ľudia v duchu denne uvažujú a myslia si: „Čo by som si mal obliecť, aby som vyzeral kresťanskejšie, bezúhonnejšie, duchovnejšie a viac ako vodca a niekto, kto nesie bremeno? Ako by som mal jesť, aby ľudia mali pocit, že som dostatočne kultivovaný, elegantný, dôstojný a ušľachtilý? Aké držanie tela by som mal pri chôdzi zaujať, aby som pôsobil vodcovsky a charizmaticky a nevyzeral ako obyčajný, ale ako neobyčajný človek? Aký tón, slovnú zásobu, pohľady a výrazy tváre môžem použiť v rozhovoroch s ostatnými, aby ľudia mali pocit, že som na vysokej úrovni – ako spoločenská elita alebo vysokopostavený intelektuál? Ako môžem svojím odevom, štýlom, rozprávaním a správaním spôsobiť, že si ma ľudia budú vysoko vážiť, zanechať v nich nezmazateľný dojem a zabezpečiť, že navždy zostanem v ich srdciach? Čo by som mal povedať, aby som si získal a zahrial srdcia ľudí a urobil na nich trvalý dojem? Musím viac pomáhať druhým a hovoriť o nich v dobrom, často hovoriť o božích slovách, používať pred ľuďmi nejakú duchovnú terminológiu, viac druhým čítať z božích slov, viac sa za nich modliť a hovoriť tichým hlasom, aby ľudia nastražili uši, počúvali ma a mali pocit, že som jemný, starostlivý, milujúci, veľkorysý a odpúšťajúci.“ Nie je to pretvárka? Toto sú myšlienky, ktoré zamestnávajú srdcia antikristov. To, čo zapĺňa ich myšlienky, nie je nič iné než trendy sveta nevercov, čo plne naznačuje, že ich myšlienky a názory pochádzajú zo sveta a od satana. Niektorí ľudia sa môžu v tajnosti obliekať ako prostitútka alebo dokonca ľahká žena; ich oblečenie vyhovuje konkrétnym zlým trendom a je obzvlášť módne. Keď však prídu do cirkvi medzi bratov a sestry, majú úplne iný odev a vystupovanie. Nie sú v tej pretvárke mimoriadne zbehlí? (Áno.) To, o čom antikristi v duchu uvažujú, čo robia, a ich rôzne prejavy a povahy, ktoré odhaľujú – to všetko ilustruje, že majú podlú povahu-podstatu. Antikristi neuvažujú o pravde, o pozitívnych veciach, o správnej ceste ani o Božích požiadavkách. Ich myšlienky, prístupy, metódy a ciele, ktoré si vyberajú, sú všetky podlé – všetky sa odchyľujú od správnej cesty a nie sú v súlade s pravdou. Dokonca pravde odporujú a dajú sa vo všeobecnosti zhrnúť ako zlo; akurát majú podlú prirodzenosť, takže sa súhrnne nazývajú podlosťou. Neuvažujú o tom, že by boli čestnými, čistými a otvorenými ľuďmi alebo že by boli úprimní a verní a namiesto toho premýšľajú o podlých metódach. Vezmite si napríklad človeka, ktorý sa dokáže čisto otvoriť, čo je pozitívna vec a je to praktizovanie pravdy. Robia to antikristi? (Nie.) Čo robia? Neustále sa pretvarujú, a len čo urobia niečo zlé a začnú sa prezrádzať, zúrivo to skrývajú, odôvodňujú svoje konanie a obhajujú a zatajujú fakty – až nakoniec uvedú svoje dôvody. Dosahuje niektorá z týchto praktík úroveň praktizovania pravdy? (Nie.) Je niektorá z nich v súlade s pravdou-princípmi? Ešte menej.

Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Exkurz piaty: Zhrnutie charakteru antikristov a ich povahy-podstaty (Druhá časť)

Podlosť antikristov má jednu zjavnú vlastnosť a Ja sa s vami podelím o tajomstvo, ako ju rozpoznať: ide o to, že skrze ich reč ani konanie nemôžeš pochopiť ich hĺbku ani nahliadnuť do ich sŕdc. Keď sa s tebou rozprávajú, očami blúdia kade-tade a nedokážeš povedať, aké plány spriadajú. Niekedy v tebe vyvolajú pocit, že sú verní alebo celkom úprimní, ale nie je to tak – nikdy ich neprekukneš. V srdci máš osobitný pocit, že ich myšlienky sa vyznačujú hlbokou rafinovanosťou a nepochopiteľnou hĺbkou a že sú ľstivé. Toto je prvá charakteristika podlosti antikristov a naznačuje, že antikristi majú vlastnosť podlosti. Aká je druhá charakteristika podlosti antikristov? Je to to, že všetko, čo hovoria a robia, je vysoko zavádzajúce. Kde sa to prejavuje? V ich mimoriadnej obratnosti pri vycítení psychiky ľudí, pri hovorení vecí, ktoré zapadajú do ľudských predstáv a fantázií a sú ľahko prijateľné. Je tu však jedna vec, ktorú by si mal rozlíšiť: Nikdy nestelesňujú tie pekné veci, ktoré hovoria. Napríklad kážu učenie iným a hovoria im, ako byť čestnými ľuďmi a ako sa modliť a nechať Boha, aby bol ich Pánom, keď ich niečo postihne, ale keď sa niečo stane samotným antikristom, nepraktizujú pravdu. Robia len to, že konajú podľa svojej vlastnej vôle a vymýšľajú všemožné spôsoby, ako získať prospech pre seba, pričom nútia všetkých ostatných, aby im slúžili a starali sa o ich záležitosti. Nikdy sa nemodlia k Bohu ani Ho nenechajú, aby bol ich Pánom. Hovoria veci, ktoré znejú príjemne ušiam, ale ich činy sa nezhodujú s tým, čo hovoria. Prvá vec, ktorú pri konaní zvažujú, je ich vlastný prospech; neprijímajú Božie ovládania a opatrenia. Ľudia vidia, že pri konaní vecí nie sú poslušní, že vždy hľadajú spôsob, ako dosiahnuť vlastný prospech, a cestu vpred. Toto je tá nečestná a podlá stránka antikristov, ktorú ľudia môžu vidieť. Pri práci antikristi niekedy dokážu znášať útrapy a platiť cenu, dokonca sa stáva, že si odopierajú spánok a jedlo, robia to však len preto, aby získali postavenie alebo si urobili meno. Trpia útrapy kvôli svojim ambíciám a cieľom, sú však povrchní pri dôležitej práci, ktorú pre nich Boží dom zariaďuje, a ktorú vôbec nevykonávajú. Sú teda vo všetkom, čo robia, podriadení Božím opatreniam? Konajú svoje povinnosti? Tu je problém. Existuje aj iný druh správania, a to keď bratia a sestry predkladajú odlišné názory, antikristi ich okľukou odmietnu, chodia dookola a nútia ľudí, aby si mysleli, že antikristi s nimi hovorili v duchovnom spoločenstve a diskutovali o veciach – keď však príde na lámanie chleba, všetci musia robiť tak, ako povedia oni. Vždy hľadajú spôsoby, ako zamietnuť návrhy iných ľudí, aby sa ľudia riadili ich myšlienkami a robili tak, ako hovoria oni. Je toto hľadanie pravdy-princípov? Určite nie. Aký je teda princíp ich práce? Spočíva v tom, že všetci ich musia počúvať a poslúchať ich, že niet nikoho lepšieho, koho by mali počúvať, a že ich myšlienky sú tie najlepšie a najvznešenejšie. Antikristi by chceli, aby každý cítil, že to, čo hovoria, je správne, že oni sú pravda. Nie je to podlé? Toto je druhá charakteristika podlosti antikristov. Tou treťou je, že keď svedčia o sebe, často svedčia o svojich zásluhách, o útrapách, ktoré vytrpeli, a o prospešných veciach, ktoré urobili pre všetkých, a vtĺkajú to ľuďom do hláv, aby si títo ľudia pamätali, že sa vyhrievajú vo svetle antikristov. Ak niekto antikrista pochváli alebo mu poďakuje, ten dokonca môže povedať veľmi duchovné slová, ako napríklad: „Vďaka bohu. Toto všetko je božie dielo. Božia milosť nám stačí,“ aby všetci videli, že je dosť duchovný a že je dobrým Božím služobníkom. V skutočnosti vyvyšujú seba a svedčia o sebe a v ich srdci nie je vôbec žiadne miesto pre Boha. V mysliach všetkých ostatných už postavenie antikrista ďaleko prevýšilo postavenie Boha. Nie je to skutočný dôkaz toho, že antikristi svedčia o sebe? V cirkvách, kde má antikrist moc a ktoré ovláda, zastáva v srdciach ľudí najvyššie postavenie. Boh sa dostane len na druhé alebo tretie miesto. Ak Boh príde do cirkvi, kde má moc antikrist, a niečo povie, prenikne to, čo hovorí, k tamojším ľuďom? Prijmú to zo srdca? Ťažko povedať. Toto stačí ako dôkaz toho, koľko úsilia antikristi vkladajú do svedčenia o sebe. Vôbec nesvedčia o Bohu, ale využívajú všetky svoje príležitosti svedčiť o Bohu na to, aby namiesto toho svedčili o sebe. Nie je táto taktika, ktorú antikristi používajú, zákerná? Nie je to neuveriteľne podlé? Pomocou týchto troch charakteristík, o ktorých sa tu hovorilo v duchovnom spoločenstve, je ľahké rozlíšiť antikristov.

Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Siedmy bod: Sú podlí, zákerní a nečestní (Druhá časť)

Antikristi veria v Boha len preto, aby získali zisk a požehnania. Aj keď znášajú nejaké utrpenie alebo platia nejakú cenu, všetko je to preto, aby uzavreli s Bohom obchod. Ich úmysel a túžba získať požehnania a odmeny je obrovská a pevne sa ich držia. Neprijímajú žiadnu z mnohých právd, ktoré Boh vyjadril, v srdci si vždy myslia, že viera v Boha je len o získaní požehnaní a zabezpečení dobrého konečného osudu, že to je najvyšší princíp a že ho nič nemôže prekonať. Myslia si, že ľudia by nemali veriť v Boha, iba ak kvôli získaniu požehnaní, a že keby to nebolo kvôli požehnaniam, viera v Boha by nemala zmysel ani hodnotu a že by stratila svoj význam a hodnotu. Vštepil tieto myšlienky antikristom niekto iný? Vychádzajú zo vzdelanosti alebo z vplyvu niekoho iného? Nie, sú dané vrodenou prirodzenosťou-podstatou antikristov, čo je niečo, čo nikto nemôže zmeniť. Napriek tomu, že vtelený Boh dnes hovorí toľko slov, antikristi žiadne z nich neprijímajú a namiesto toho odolávajú a odsudzujú ich. Prirodzenosť ich odporu k pravde a nenávisti k pravde sa nikdy nemôže zmeniť. Ak sa nemôžu zmeniť, čo to naznačuje? Naznačuje to, že ich prirodzenosť je podlá. Nie je to otázka usilovania alebo neusilovania sa o pravdu; je to podlá povaha, je to otvorené vykrikovanie proti Bohu a znepriatelenie si Boha. To je prirodzenosť-podstata antikristov; to je ich pravá tvár. Keďže antikristi dokážu bezostyšne robiť krik proti Bohu a oponovať Mu, aká je ich povaha? Je podlá. Prečo hovorím, že je podlá? Antikristi sa odvažujú odporovať Bohu a robiť proti Nemu krik kvôli získaniu požehnaní a pre slávu, zisk a postavenie. Prečo sa to odvažujú robiť? Hlboko v ich srdciach je sila, podlá povaha, ktorá ich ovláda, takže sú schopní konať bez zábran, hádať sa s Bohom a vykrikovať proti Nemu. Ešte predtým, ako Boh povie, že im nedá korunu, ešte predtým, ako im Boh odoberie ich konečný osud, im zo sŕdc vytryskne ich podlá povaha a povedia: „Ak mi nedáš korunu a konečný osud, pôjdem do tretieho neba a budem sa s tebou hádať!“ Keby nebolo ich podlej povahy, kde by vzali takú energiu? Dokáže väčšina ľudí nazhromaždiť takú energiu? Prečo antikristi neveria, že Božie slová sú pravda? Prečo sa tak húževnato držia svojej túžby po požehnaniach? Nie je to znova ich podlosť? (Je.) Práve tie požehnania, ktorých udelenie Boh sľubuje ľuďom, sa stali ambíciou a túžbou antikristov. Sú odhodlaní ich získať, nechcú však nasledovať Božiu cestu a nemilujú pravdu. Namiesto toho sa usilujú o požehnania, odmeny a koruny. Ešte predtým, ako Boh povie, že im tieto veci neudelí, chcú s Ním súperiť. Aká je ich logika? „Ak nemôžem získať požehnania a odmeny, budem sa s tebou hádať, budem ti oponovať a poviem, že nie si boh!“ Nevyhrážajú sa Bohu tým, že hovoria také veci? Nesnažia sa Ho zvrhnúť? Dokonca majú odvahu popierať Božiu zvrchovanosť nad všetkým. Pokiaľ sa Božie činy nezhodujú s ich vôľou, odvažujú sa popierať, že Boh je Stvoriteľ, jediný pravý Boh. Nie je to satanova povaha? Nie je to jeho podlosť? Je nejaký rozdiel medzi tým, ako konajú antikristi, a satanovým postojom k Bohu? Tieto dva prístupy možno úplne stotožniť. Antikristi odmietajú uznať Božiu zvrchovanosť nad všetkým a chcú Bohu z rúk vyrvať požehnania, odmeny a koruny. Čo je to za povahu? Na akom základe chcú takto konať a zmocňovať sa vecí? Ako môžu nazhromaždiť takú energiu? Dôvod toho teraz možno zhrnúť: Je to podlosť antikristov. Antikristi nemilujú pravdu, a predsa chcú získať požehnania a koruny a vyrvať tieto odmeny z Božích rúk. Nie je to koledovanie si o smrť? Uvedomujú si, že si koledujú o smrť? (Neuvedomujú si to.) Možno majú aj nejasný pocit, že získať odmeny je nemožné, a tak najprv vyslovia výrok ako: „Ak nemôžem získať požehnania, pôjdem do tretieho neba a budem sa hádať s bohom!“ Už predvídajú, že pre nich bude nemožné získať požehnania. Koniec koncov, satan mnoho rokov vykrikoval proti Bohu vo vzduchu, a čo na to Boh? Jediným Božím výrokom pre neho je: „Keď sa dielo dokončí, hodím ťa do bezodnej jamy. Patríš do bezodnej jamy!“ Toto je jediný Boží „sľub“ satanovi. Nie je zvrátené, že stále túži po odmenách? To je podlosť. Vrodená podstata antikristov je nepriateľská voči Bohu a samotní antikristi ani nevedia, prečo to tak je. Ich srdcia sú zamerané výlučne na získanie požehnaní a korún. Kedykoľvek sa niečo týka pravdy alebo Boha, dvíha sa v nich odpor a hnev. To je podlosť. Normálni ľudia pravdepodobne nedokážu porozumieť vnútorným pocitom antikristov; antikristi to majú dosť ťažké. Majú také obrovské ambície, prechovávajú v sebe takú obrovskú podlú energiu a takú veľkú túžbu po požehnaniach. Možno ich opísať ako horiacich túžbou. Boží dom však neustále hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde – musí byť pre nich veľmi bolestivé a ťažké to počúvať. Tak veľmi sa premáhajú a pretvarujú, aby to vydržali. Nejde tu o druh podlej energie? Keby obyčajní ľudia nemilovali pravdu, cirkevný život by sa im zdal nezaujímavý a dokonca by k nemu cítili odpor. Čítanie Božích slov a hovorenie o pravde v duchovnom spoločenstve by pre nich bolo skôr utrpením ako potešením. Ako to teda môžu antikristi vydržať? Je to preto, že ich túžba po požehnaniach je taká obrovská, že ich núti premáhať sa a neochotne to vydržať. Navyše sa vkrádajú do Božieho domu, aby pôsobili ako satanovi služobníci, a venujú sa spôsobovaniu narušení a vyrušení v práci cirkvi. Veria, že toto je ich poslanie, a kým nedokončia svoju úlohu vzdorovania Bohu, necítia sa vo svojej koži a majú pocit, že sklamali satana. To je určené prirodzenosťou antikristov.

Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Siedmy bod: Sú podlí, zákerní a nečestní (Druhá časť)

V posledných dňoch prichádza Boh vtelený, aby konal dielo, vyjadruje mnohé pravdy, otvára ľudstvu všetky tajomstvá Božieho plánu riadenia a poskytuje všetky pravdy, ktorým ľudia musia porozumieť a do ktorých musia vstúpiť, aby boli spasení. Tieto pravdy a tieto Božie slová sú pokladmi pre všetkých, ktorí milujú pozitívne veci. Pravdy sú potrebami skazeného ľudstva a sú pre ľudstvo aj neoceniteľnými pokladmi. Každé jedno Božie slovo, požiadavka a úmysel sú veci, ktorým by ľudia mali porozumieť a ktoré by mali pochopiť, sú to veci, ktorými sa ľudia musia riadiť, aby dosiahli spásu, a sú to pravdy, ktoré ľudské bytosti musia získať. Ale antikristi považujú tieto slová za teórie a heslá, dokonca sú voči nim hluchí, a čo je horšie, opovrhujú nimi a popierajú ich. Antikristi považujú najcennejšie veci medzi ľudstvom za lži šarlatánov. Antikristi vo svojom srdci veria, že neexistuje žiadny Spasiteľ, nieto ešte pravda alebo pozitívne veci vo svete. Myslia si, že čokoľvek krásne alebo akýkoľvek prospech sa musí získať ľudskými rukami a musia si to vziať násilím prostredníctvom ľudského boja. Antikristi si myslia, že ľudia bez ambícií a snov nikdy neuspejú, ale ich srdcia sú naplnené odporom a nenávisťou voči pravde vyjadrenej Bohom. Považujú pravdy vyjadrené Bohom za teórie a heslá, ale moc, záujmy, ambície a túžbu považujú za spravodlivé veci, ktoré treba spravovať a o ktoré sa treba usilovať. Využívajú aj službu vykonávanú svojimi darmi ako prostriedok na obchodovanie s Bohom v snahe vstúpiť do nebeského kráľovstva, získať koruny a užívať si väčšie požehnania. Nie je to podlé? Ako si vykladajú Božie úmysly? Hovoria: „Boh určuje, kto tu vládne, podľa toho, kto sa pre neho najviac vydáva a trpí a kto platí najvyššiu cenu. Určuje, kto môže vstúpiť do kráľovstva a kto dostane koruny, podľa toho, kto je schopný pobehovať, hovoriť výrečne a kto má ducha banditu a dokáže sa zmocniť vecí násilím. Ako povedal Pavol: ‚Bojoval som dobrý boj, prišiel som na koniec svojej cesty, zachoval som si vieru: odteraz je pre mňa pripravený veniec spravodlivosti.‘ (2 Tim 4, 7-8)“ Riadia sa týmito Pavlovými slovami a veria, že jeho slová sú pravdivé, ale ignorujú všetky Božie požiadavky a vyhlásenia pre ľudstvo, mysliac si: „Tieto veci sú nedôležité. Záleží len na tom, že keď dobojujem svoj boj a dokončím svoju cestu, nakoniec dostanem korunu. To je pravda. Nemyslí to boh takto? Boh povedal tisíce a tisíce slov a predniesol nespočetné množstvo kázní. Napokon to, čo chce ľuďom povedať, je, že ak chcete koruny a odmeny, je na vás, aby ste bojovali, zápasili, zmocnili sa ich a vzali si ich.“ Nie je to logika antikristov? V hĺbke svojho srdca sa antikristi na Božie dielo vždy pozerajú takto a takto si vykladajú Božie slovo a plán riadenia. Ich povaha je podlá, však? Prekrúcajú Božie úmysly, pravdu a všetky pozitívne veci. Považujú Boží plán riadenia na spásu ľudstva za čistý obchod a povinnosť, ktorú Stvoriteľ požaduje od ľudstva, považujú za čisté vyvlastnenie, agresiu, podvod a obchod. Nie je to podlá povaha antikristov? Antikristi veria, že požehnania a vstup do nebeského kráľovstva musia získať prostredníctvom obchodu a že je to spravodlivé, rozumné a najlegitímnejšie. Nie je to podlá logika? Nie je to satanská logika? Antikristi vždy prechovávajú takéto názory a postoje hlboko vo svojom srdci, čo dokazuje, že povaha antikristov je príliš podlá.

Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Siedma časť)

Povaha antikristov je podlá; nielenže neprijímajú pravdu, ale dokážu aj odolávať Bohu, zakladať si vlastné kráľovstvá a sú nezmieriteľne proti Bohu – to je podlá povaha. Rozumiete podlým povahám? Väčšina ľudí ich možno nevie rozlíšiť, tak si uveďme príklad. Niektorí ľudia sa za bežných okolností zvyčajne správajú veľmi normálne: rozprávajú sa s ostatnými a stýkajú sa s ostatnými úplne normálne, vyzerajú ako normálni ľudia a nerobia nič zlé. Keď však prídu na zhromaždenia a čítajú sa Božie slová a hovorí sa v duchovnom spoločenstve o pravde, niektorí z nich nie sú ochotní počúvať, niektorí sú ospalí, niektorí k tomu cítia odpor a ťažko to znášajú, nechcú to počuť a niektorí nevedomky zaspia a úplne stratia vnímanie – čo sa to tu deje? Prečo sa prejavuje toľko abnormálnych javov, keď niekto začne hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde? Niektorí z týchto ľudí sú v abnormálnom stave, ale niektorí sa správajú podlo. Nemožno vylúčiť možnosť, že sú posadnutí zlými duchmi, a ľudia to niekedy nedokážu úplne pochopiť alebo jasne rozlíšiť. Antikristi majú v sebe zlých duchov. Ak sa ich opýtaš, prečo sú nepriateľskí voči pravde, povedia, že nie sú nepriateľskí voči pravde, a tvrdohlavo to odmietajú priznať, hoci v skutočnosti v srdci vedia, že pravdu nemilujú. Keď nikto nečíta Božie slová, vychádzajú s ostatnými, akoby boli normálni ľudia, a ty si neuvedomuješ, čo sa v nich skrýva. Keď však niekto číta Božie slová, nechcú počúvať a v ich srdcia vzniká odpor. To je odhalenie ich prirodzenosti – sú to zlí duchovia; sú to takéto stvorenia. Odhalili Božie slová podstatu týchto ľudí alebo zasiahli citlivé miesto? Ani jedno. Keď sa zúčastňujú na zhromaždeniach, nechcú počúvať nikoho, kto číta Božie slová – nie je to prejav ich podlosti? Čo znamená „správať sa podlo“? Znamená to byť bezdôvodne nepriateľský voči pravde, voči pozitívnym veciam a voči pozitívnym ľuďom; ani oni sami nevedia, aký je dôvod, jednoducho tak musia konať. To znamená správať sa podlo a jednoducho povedané, je to odporné správanie. Niektorí antikristi hovoria: „Stačí, aby niekto začal čítať božie slová, a ja nechcem počúvať. Stačí, aby som počul niekoho podávať svedectvo o bohu, a cítim odpor, a ani sám neviem prečo. Keď vidím niekoho, kto miluje pravdu a usiluje sa o ňu, nedokážem s ním vychádzať, chcem sa proti nemu postaviť, stále mu chcem nadávať, škodiť mu za chrbtom a zničiť ho.“ Ani oni sami nevedia, prečo sa tak cítia – to je tým, že sa správajú podlo. Aký to má skutočný dôvod? Antikristi jednoducho nemajú v sebe ducha normálneho človeka, jednoducho nemajú normálnu ľudskú prirodzenosť – tak je to v konečnom dôsledku. Ak normálny človek počuje Boha hovoriť tak jasne a zrozumiteľne o rôznych aspektoch pravdy, pomyslí si: „V takejto podlej a smilnej dobe, kde sa nedá rozlíšiť správne od nesprávneho a zamieňa sa dobré a zlé, je také vzácne a ojedinelé, že môžeme počuť toľko pravdy a také vynikajúce slová!“ Prečo je to vzácne? Božie slová prebúdzajú túžby a inšpiráciu tých, ktorí majú srdce aj ducha. Akú inšpiráciu? Túžia po spravodlivosti a po pozitívnych veciach, túžia žiť pred Bohom, aby bola vo svete férovosť a spravodlivosť a aby Boh prišiel a mal moc nad svetom – to je volanie všetkých, ktorí milujú pravdu. Túžia však antikristi po týchto veciach? (Nie.) Po čom túžia antikristi? „Keby som bol pri moci ja, zničil by som všetkých, ktorí sa mi nepáčia! Keď niekto svedčí o tom, že kristus je boh, ktorý sa zjavil a koná dielo, svedčí o tom, že boh je zvrchovaným nad ľudstvom, a svedčí o tom, že božie slová sú pravdou, že sú najvyššou životnou zásadou ľudstva a základom pre prežitie človeka, cítim odpor, nenávisť a nechcem to počuť!“ Toto je niečo, čo leží hlboko vnútri antikristov. Nemajú antikristi túto povahu? Pokiaľ ich niekto uctieva, vzhliada k nim a nasleduje ich, potom sú kamaráti, sú v jednej partii; ak niekto stále hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde a svedčí o Bohu, potom sa mu antikristi vyhýbajú a cítia k nemu odpor, a dokonca na neho útočia, vylučujú ho a trápia ho – to je podlosť. Keď hovoríme o podlosti, je to vždy v súvislosti so satanovými ľstivými plánmi; veci, ktoré robí satan, sú podlé, veci, ktoré robí veľký červený drak, sú podlé, veci, ktoré robia antikristi, sú podlé, a keď hovoríme o tom, že sú podlí, vzťahuje sa to predovšetkým na to, že sú nepriateľskí voči všetkým pozitívnym veciam a vyslovene odporujú pravde a Bohu – to je podlosť a to je povaha antikristov.

Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Siedmy bod: Sú podlí, zákerní a nečestní (Prvá časť)

Ak antikristi vidia ľudí, ktorí milujú pravdu a usilujú sa o ňu, cítia sa nepríjemne. Odkiaľ pochádza tento nepríjemný pocit? Pochádza z ich podlej povahy, to znamená, že v ich prirodzenosti je podlá povaha, ktorá nenávidí spravodlivosť, nenávidí pozitívne veci, nenávidí pravdu a odporuje Bohu. Preto keď vidia niekoho, kto sa usiluje o pravdu, povedia: „Nie si veľmi vzdelaný a nevyzeráš bohvieako, ale aj tak sa naozaj usiluješ o pravdu.“ Aký postoj to ukazuje? Je to pohŕdanie. Napríklad niektorí bratia a sestry majú nejaký dar alebo špeciálnu zručnosť a chcú vykonávať súvisiacu povinnosť. V skutočnosti je to z hľadiska ich rôznych situácií vhodné, ale ako antikristi zaobchádzajú s takýmito bratmi a sestrami? V srdci si myslia: „Ak chceš vykonávať túto povinnosť, musíš sa mi najprv zaliečať a byť súčasťou mojej partie, a až potom ti dovolím vykonávať túto povinnosť. Inak na to zabudni!“ Nekonajú antikristi práve takto? Prečo majú antikristi taký odpor k tým, ktorí úprimne veria v Boha, majú nejaký zmysel pre spravodlivosť a nejakú ľudskú prirodzenosť a vynakladajú určitú snahu na to, aby sa usilovali o pravdu? Prečo sú s takýmito ľuďmi stále v rozpore? Keď vidia ľudí, ktorí sa usilujú o pravdu a správajú sa dobre, ľudí, ktorí nie sú nikdy negatívni a majú dobré úmysly, cítia sa nepríjemne. Keď antikristi vidia ľudí, ktorí konajú nestranne, ľudí, ktorí dokážu vykonávať svoju povinnosť podľa princípov, ktorí dokážu uviesť pravdu do praxe, len čo ju pochopia, poriadne sa nahnevajú, lámu si hlavu v snahe vymyslieť spôsob, ako týchto ľudí potrápiť, a snažia sa im robiť ťažkosti. Ak niekto prezrie prirodzenosť-podstatu antikrista, prezrie zákernosť a podlosť antikrista a chce ho odhaliť a nahlásiť, čo urobí antikrist? Antikrist vymyslí akýkoľvek spôsob, ako odstrániť tento tŕň v oku a osinu v tele, a bude podnecovať bratov a sestry, aby tohto človeka zavrhli. Obyčajný brat alebo sestra nemá v cirkvi žiadnu prestíž ani postavenie; má len určité rozlišovanie tohto antikrista a pre tohto antikrista nepredstavuje žiadnu hrozbu. Prečo ho potom antikrist stále nemá rád a zaobchádza s týmto človekom, akoby bol tŕňom v jeho oku a osinou v jeho tele? Ako tento človek antikristovi prekáža? Prečo antikrist nedokáže zniesť takýchto ľudí? Je to preto, lebo v antikristoch je podlá povaha. Nedokážu strpieť ľudí, ktorí sa usilujú o pravdu alebo kráčajú po správnej ceste. Postavia sa proti komukoľvek, kto chce kráčať po správnej ceste, a zámerne ti robia ťažkosti a budú si lámať hlavu, aby vymysleli spôsob, ako sa ťa zbaviť, alebo ťa budú utláčať, aby si zostal negatívny a slabý, alebo na teba niečo nájdu a rozchýria to, aby ťa ostatní zavrhli, a potom sú šťastní. Ak ich nepočúvaš alebo sa neriadiš tým, čo hovoria, a naďalej sa usiluješ o pravdu, kráčaš po správnej ceste a si dobrým človekom, cítia v srdci nepokoj a trápi ich a je im nepríjemné, keď ťa vidia vykonávať svoju povinnosť. O čo tu ide? Urazil si ich? Nie, neurazil. Prečo sa k tebe tak správajú, keď si im nič neurobil ani si nijako nepoškodil ich záujmy? To len ukazuje, že prirodzenosť tohto druhu vecí – antikristov – je podlá a že sú od prírody v rozpore so spravodlivosťou, s pozitívnymi vecami a pravdou. Ak sa ich opýtaš, čo sa vlastne deje, ani sami nevedia; len ti zámerne robia ťažkosti. Ak povieš, že treba robiť veci jedným spôsobom, oni to musia urobiť inak; ak povieš, že ten a ten za veľa nestojí, oni povedia, že ten človek je skvelý; ak povieš, že toto je skvelý spôsob kázania evanjelia, oni povedia, že je zlý; ak povieš, že sestra, ktorá verí v Boha len rok alebo dva, zostala negatívna a slabá a treba ju podporiť, povedia: „Netreba, je silnejšia ako ty.“ Skrátka, sú s tebou stále v rozpore a zámerne robia opak toho, čo chceš ty. Aký je ich princíp toho, že sú s tebou v rozpore? Je to tak, že čokoľvek povieš, že je správne, oni povedia, že je nesprávne, a čokoľvek povieš, že je nesprávne, oni povedia, že je správne. Sú v ich konaní nejaké pravda-princípy? Vôbec žiadne. Chcú len, aby si sa strápnil, aby ťa znemožnili, aby ťa zlomili, aby ťa zrazili k zemi, aby si nemohol zdvihnúť hlavu, aby si sa už neusiloval o pravdu, aby si zoslabol a už neveril, a potom je ich cieľ dosiahnutý a v srdci cítia radosť. Čo sa to tu deje? Toto je podlá podstata takých ľudí, ako sú antikristi.

Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Siedmy bod: Sú podlí, zákerní a nečestní (Prvá časť)

V podlej prirodzenosti antikristov je niečo ľuďom neznáme: Dokážu použiť rôzne prostriedky, reči, metódy, stratégie, spôsoby a bludy, aby ťa presvedčili, že ich máš počúvať, aby ťa prinútili uveriť, že sú v práve, že sú korektní a pozitívni, a aj keď páchajú zlo, porušujú pravdu-princípy a odhaľujú skazené povahy, nakoniec veci obrátia a dosiahnu, aby si ľudia mysleli, že majú pravdu. Majú túto schopnosť. Čo je to za schopnosť? Je to schopnosť byť veľmi zavádzajúci. To je ich podlosť, že sú veľmi zavádzajúci. V ich srdciach sú veci, ktoré majú radi, ktoré nemajú radi, ku ktorým majú odpor a ktoré si vážia a uctievajú, formované určitými skreslenými názormi. Tieto názory v sebe nesú súbor teórií, pričom všetky sú uveriteľnými bludmi, ktoré je pre bežných ľudí ťažké vyvrátiť, pretože vôbec neprijímajú pravdu a dokonca dokážu ponúknuť sofistikované argumenty pre svoje vlastné chyby. Bez pravdy-reality ich nedokážeš presvedčiť tým, že s nimi budeš hovoriť o pravde v duchovnom spoločenstve. Konečným výsledkom je, že použijú svoje prázdne teórie, aby vyvrátili tvoje argumenty, pričom ťa nechajú bez slov a postupne im podľahneš. Podlosť takýchto ľudí spočíva v tom, že sú veľmi zavádzajúci. Je jasné, že nie sú ničím a pokazia každú povinnosť, ktorú konajú; a predsa nakoniec dokážu niektorých ľudí zaviesť, aby ich uctievali, „kľačali“ im pri nohách a prinútia ľudí, aby ich poslúchali. Tento druh človeka dokáže zmeniť nesprávne na správne, čierne na biele. Dokáže obrátiť pravdu a lož, pripísať chyby, ktoré urobil, iným a pripísať si zásluhy za dobré skutky iných, akoby boli jeho vlastné. Časom budeš zmätený a nebudeš vedieť, kým v skutočnosti je. Súdiac podľa jeho slov, činov a vzhľadu si možno pomyslíš: „Tento človek je výnimočný; nemôžeme sa s ním porovnávať!“ Nie je to zavedenie? Deň, keď budeš zavedený, je dňom, keď upadneš do nebezpečenstva. Nie je tento druh človeka, ktorý zavádza iných, jednoducho príliš podlý? Ktokoľvek počúva jeho slová, môže byť zavedený a vyrušený, pričom sa z toho bude nejaký čas ťažko spamätávať. Niektorí bratia a sestry ho dokážu rozlíšiť a vidia, že je to niekto, kto zavádza, dokážu ho odhaliť a odmietnuť, ale iní, ktorí sú zavedení, ho môžu dokonca brániť a hovoriť: „Nie, boží dom je voči nemu nespravodlivý; musím sa ho zastať.“ V čom je tu problém? Je jasné, že sú zavedení, a predsa bránia a ospravedlňujú toho, kto ich zaviedol. Nie sú to ľudia, ktorí veria v Boha, ale nasledujú človeka? Tvrdia, že veria v Boha, ale prečo takto uctievajú tohto človeka a obzvlášť ho bránia? Ak nedokážu zbadať takú zrejmú vec, neboli do určitej miery zavedení? Antikrist zaviedol ľudí do bodu, keď sa už nepodobajú na ľudí ani nemajú myseľ na nasledovanie Boha; namiesto toho uctievajú a nasledujú antikrista. Nezrádzajú títo ľudia Boha? Ak veríš v Boha, ale On ťa nezískal a tvoje srdce získal antikrist a ty ho celým srdcom nasleduješ, dokazuje to, že ťa odviedol z Božieho domu. Len čo odídeš spod Božej starostlivosti a ochrany, z Božieho domu, antikrist tebou môže manipulovať a zahrávať sa s tebou, ako sa mu zachce. Keď sa s tebou dohrá, nebude ťa už chcieť a prejde k zavádzaniu iných. Ak budeš naďalej počúvať jeho slová a budeš mať pre neho hodnotu, ktorú môže využiť, možno ťa nechá ešte chvíľu nasledovať. Ak však v tebe už nebude vidieť žiadnu hodnotu, ktorú by využil, ak na teba už nebude brať žiadny ohľad, potom ťa odhodí. Dokážeš sa ešte vrátiť k viere v Boha? (Nie.) Prečo už nedokážeš veriť? Pretože tvoja pôvodná viera je preč; rozplynula sa. Takto antikristi zavádzajú a poškodzujú ľudí. Používajú vedomosti a vzdelanie, ktoré ľudia uctievajú, spolu so svojimi darmi, aby zavádzali a ovládali ľudí, rovnako ako satan zaviedol Adama a Evu. Bez ohľadu na prirodzenosť-podstatu antikristov, bez ohľadu na to, čo majú radi, čo sa im hnusí a čo si vážia vo svojej prirodzenosti-podstate, jedna vec je istá: To, čo majú radi a čo používajú na zavádzanie ľudí, je v rozpore s pravdou, nemá to nič spoločné s pravdou a je to nepriateľské voči Bohu – to je isté. Pamätajte si toto: Antikristi nikdy nemôžu byť v súlade s Bohom.

Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Siedmy bod: Sú podlí, zákerní a nečestní (Tretia časť)