8. Ako rozpoznať zlomyseľnú povahu antikristov

Slová Všemohúceho Boha posledných dní

Ďalšou časťou povahy-podstaty antikristov je surovosť. Antikristov možno zhrnúť jednou vetou: Antikristi sú zlí ľudia. Keď majú postavenie, je zrejmé, že sú antikristi. Ako ale môžete posúdiť, či sú antikristi, keď ho nemajú? Musíte sa pozrieť na ich ľudskú prirodzenosť. Ak je ich ľudská prirodzenosť zlomyseľná, zákerná a jedovatá, sú stopercentní antikristi. … Surovosť antikristov je povaha, podstata – je to skutočná satanská podstata. Nie je to inštinkt ani potreba tela, ale skôr prejav a charakteristika povahy antikristov. Aké sú teda prejavy, odhalenia a prístupy patriace k surovej povahe antikristov? Ktoré z ich činov predstavujú, že majú surovú povahu aj podstatu zlých ľudí? Podeľte sa o svoje myšlienky. (Trápia iných.) (Potláčajú a vylučujú tých, ktorí sú iní ako oni.) (Falošne obviňujú druhých a nastražujú im pasce.) (Ovládajú a manipulujú ľudí.) (Vytvárajú uzavreté skupiny a zasievajú nezhody.) Vytváranie uzavretých skupín a zasievanie nezhôd je trochu zákerné; sú to prejavy podlej povahy, ale nedosahujú úroveň surovosti. Je surové šírenie predstáv a zakladanie nezávislých kráľovstiev? (Áno.) Je surové odporovanie pracovným opatreniam, vyrušovanie práce Božieho domu, zmocňovanie sa Božích obiet a priame protivenie sa Bohu? (Áno.) Zmocňovanie sa obiet nie je len prejavom chamtivosti; je aj prejavom surovej povahy. To, že sa antikristi dokážu zmocniť obiet, poukazuje na extrémne surovú povahu, ktorá sa rovná povahe banditov. Zopakujte body, ktoré sme si práve prešli. (Trápia iných, potláčajú a vylučujú tých, ktorí sú iní ako oni, falošne ich obviňujú a nastražujú im pasce, ovládajú a manipulujú ľudí, šíria predstavy, zakladajú nezávislé kráľovstvá, odporujú pracovným opatreniam, útočia na Boha a zmocňujú sa obiet.) Celkovo deväť bodov. Toto sú plus-mínus prejavy surovej povahy antikristov. V skutočnosti existujú ešte niektoré konkrétne prejavy, ale sú takmer totožné s týmito, takže ich nebudem podrobne vymenúvať. Tí, ktorí používajú tieto prístupy a stratégie, sú skrátka zlí ľudia. V jednom ohľade sú ich prístupy zákerné – napríklad falošné obviňovanie, nastražovanie pascí a šírenie predstáv sú všetko pomerne zákerné veci. A v inom ohľade zas majú dosť jedovaté a zúrivé stratégie, čím spĺňajú požiadavky na ľudí so surovou povahou.

Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Exkurz šiesty: Zhrnutie charakteru antikristov a ich povahy-podstaty (Tretia časť)

Jednou z hlavných čŕt v prirodzenosti antikristov je surovosť. Čo znamená „surovosť“? Znamená to, že majú obzvlášť odporný postoj k pravde – nielenže sa jej nepodriadia a nielenže ju odmietajú prijať, ale dokonca odsudzujú tých, ktorí ich orezávajú. To je surová povaha antikristov. Antikristi si myslia, že ktokoľvek, kto prijíma orezávanie, sa dá ľahko šikanovať, a že ľudia, ktorí stále orezávajú iných, sú tí, ktorí chcú ľudí neustále dráždiť a šikanovať. Takže antikrist bude odporovať každému, kto ho orezáva, a bude tomu človeku robiť problémy. A ktokoľvek poukáže na nedostatky alebo skazenosť antikrista, alebo s ním hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde a Božích úmysloch, prípadne ho vedie k tomu, aby spoznal sám seba, o tom si antikrist myslí, že mu robí problémy, a je mu protivný. Nenávidí toho človeka z hĺbky srdca a pomstí sa mu a strpčí mu život. Toto je ďalší prejav toho, ako antikristi zaobchádzajú s tým, keď sú orezávaní, o ktorom budeme hovoriť v duchovnom spoločenstve. Nenávidia každého, kto ich orezáva a odhaľuje. Toto je u antikristov veľmi zjavný prejav. Aký druh ľudí má takúto surovú povahu? Zlí ľudia. Skutočnosť je taká, že antikristi sú zlí ľudia. Preto len zlí ľudia a antikristi majú takúto surovú povahu. Keď surový človek čelí akémukoľvek dobre mienenému nabádaniu, obvineniu, poučeniu alebo pomoci, jeho postoj nie je vďačnosť ani pokorné prijatie, ale namiesto toho sa od hanby rozzúri a pociťuje extrémne nepriateľstvo, nenávisť a dokonca sa mstí. Sú takí, ktorí orezávajú a odhaľujú antikrista slovami: „V poslednom čase si vystrájal, nekonal si podľa princípu a pri konaní svojej povinnosti si sa neustále predvádzal. Pracoval si pre postavenie a zo svojej povinnosti si urobil úplný chaos. Zachoval si sa voči Bohu správne? Prečo si pri konaní svojej povinnosti nehľadal pravdu? Prečo si nekonal podľa princípu? Prečo si neprijal, keď s tebou bratia a sestry hovorili v duchovnom spoločenstve o pravde? Prečo si ich ignoroval? Prečo si si ďalej robil, čo si chcel?“ Týchto niekoľko „prečo“, tieto slová, ktoré odhaľujú ich odhalenie skazenosti – im lezú pod kožu: „Prečo? Nie je žiadne ‚prečo‘ – robím si, čo chcem! Čo ti dáva právo orezávať ma? Kto si, že to robíš? Som svojvoľný; čo s tým zmôžeš? V mojom veku sa so mnou už nikto neodváži takto hovoriť. Iba ja môžem takto hovoriť s ostatnými; nikto iný nemôže takto hovoriť so mnou. Kto sa ma odváži poúčať? Ten, kto ma môže poúčať, sa ešte nenarodil! Naozaj si myslíš, že ma môžeš poúčať?“ Hlboko v ich srdciach vzniká nenávisť a hľadajú príležitosť na pomstu. V duchu kalkulujú: „Má tento človek, ktorý ma orezáva, v cirkvi moc? Ak sa mu pomstím, zastane sa ho niekto? Ak mu spôsobím utrpenie, bude sa mnou cirkev zaoberať? Už viem, čo urobím. Nepomstím sa priamo jemu; urobím niečo v úplnej tajnosti. Urobím niečo jeho rodine, aby som mu spôsobil utrpenie a hanbu, a tak sa zbavím tejto zlosti. Musím sa pomstiť. Nemôžem to teraz nechať tak. Nezačal som veriť v boha preto, aby mnou niekto zametal, a neprišiel som sem preto, aby ma ľudia šikanovali, ako sa im zachce; prišiel som získať požehnania a vstúpiť do nebeského kráľovstva! Ľudia potrebujú hrdosť tak, ako strom potrebuje kôru. Ľudia musia mať chrbticu, aby bojovali za svoju dôstojnosť. Ako sa opovažuješ ma odhaľovať. Toto je šikanovanie! Keďže sa ku mne nesprávaš ako k dôležitej osobnosti, urobím ti zo života peklo a postarám sa, aby si niesol následky. Poďme si to rozdať a uvidíme, kto je drsnejší!“ Len pár jednoduchých slov odhalenia antikristov rozzúri a vyvolá v nich takú veľkú nenávisť, že sú pre pomstu schopní zájsť takto ďaleko. Ich surová povaha je úplne obnažená. Samozrejme, keď sa niekomu pomstia z nenávisti, nie je to preto, že by voči tomu človeku prechovávali nenávisť alebo starú zášť, ale preto, že ten človek odhalil ich chyby. To ukazuje, že samotný akt odhalenia antikrista, bez ohľadu na to, kto to urobí, a bez ohľadu na jeho vzťah s daným antikristom, môže spustiť jeho nenávisť a podnietiť jeho pomstu. Bez ohľadu na to, kto to je, či rozumie pravde alebo či je to vodca alebo pracovník, alebo obyčajný člen Božieho vyvoleného národa, pokiaľ niekto odhalí a oreže antikrista, bude s tým človekom zaobchádzať ako s nepriateľom. Dokonca otvorene povie: „Pôjdem tvrdo po každom, kto ma oreže. Ktokoľvek ma oreže, odhalí mojich kostlivcov v skrini, spôsobí moje vypudenie z božieho domu alebo ma pripraví o môj podiel na požehnaniach, nikdy ho nenechám na pokoji. Taký som v sekulárnom svete: Nikto sa mi neodváži robiť problémy. Ten, kto sa ma odváži obťažovať, sa ešte nenarodil!“ Toto je typ bezohľadných slov, ktoré antikristi vypúšťajú, keď čelia orezávaniu. Keď vypúšťajú tieto bezohľadné slová, nie je to preto, aby zastrašili ostatných, ani si tým neventilujú emócie, aby sa chránili. Sú skutočne schopní páchať zlo a znížia sa k akýmkoľvek prostriedkom, ktoré majú k dispozícii. Toto je surová povaha antikristov.

Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Ôsma časť)

Keď sú antikristi orezávaní, ich postoj nie je postojom prijatia a poslušnosti. Namiesto toho tomu odolávajú a odporujú, čo vytvára nenávisť. Hlboko v srdci nenávidia každého, kto ich orezáva, každého, kto zjavuje kostlivcov v ich skrini a odhaľuje ich skutočné okolnosti. Do akej miery ťa nenávidia? Od nenávisti škrípu zubami, želajú si, aby si im zmizol z očí, a majú pocit, že vy dvaja nemôžete spolu existovať. Ak sú antikristi voči ľuďom takíto, môžu potom prijať Božie slová, ktoré ich odhaľujú a odsudzujú? Nie, nemôžu. Každého, kto ich odhalí, budú nenávidieť len za to, že ich odhalil a znevýhodnil, a pomstia sa. Želajú si, aby im človek, ktorý ich orezával, zmizol z očí. Nemôžu zniesť, že sa mu darí. Keby tento človek zomrel alebo ho postihla katastrofa, boli by šťastní; pokiaľ je tento človek nažive a stále koná svoju povinnosť v Božom dome a všetko pokračuje ako zvyčajne, cítia v srdci utrpenie, nepokoj a mrzutosť. Keď nemajú spôsob, ako sa niekomu pomstiť, tajne ho preklínajú, alebo sa dokonca modlia, aby naň Boh zoslal trest a odplatu a aby Boh napravil ich krivdy. Keď si antikristi vytvoria túto nenávisť, vedie to k sérii činov. Tieto činy zahŕňajú pomstu a kliatby a, samozrejme, niektoré ďalšie skutky, ako je vykonštruovanie obvinení, ohováranie a odsudzovanie iných, čo pramení z nenávisti. Ak ich niekto orezáva, budú ho za jeho chrbtom podkopávať. Keď tento človek povie, že niečo je správne, oni povedia, že je to nesprávne. Prekrútia všetky pozitívne veci, ktoré tento človek urobí, a urobia ich negatívnymi, budú šíriť tieto lži a spôsobovať za jeho chrbtom vyrušenia. Budú podnecovať a zapájať ďalších ľudí, ktorí sú nevedomí a nedokážu vidieť skrz veci ani samostatne rozlišovať, aby sa títo ľudia pridali na ich stranu a podporili ich. Je zjavné, že človek, ktorý ich orezával, neurobil nič zlé, ale aj tak sa mu snažia pripísať nejaké prehrešky, aby všetci mylne uverili, že robí tieto veci, a potom všetkých presvedčiť, aby ho odmietli. Antikristi týmto spôsobom vyrušujú cirkevný život a vyrušujú ľudí pri vykonávaní ich povinnosti. Aký je ich cieľ? Chcú človeku, ktorý ich orezával, znepríjemniť život a prinútiť všetkých, aby ho opustili. Existujú aj niektorí antikristi, ktorí hovoria: „Orezal si ma a dal si mi zabrať, takže ti to neuľahčím. Dám ti okúsiť, aké je to byť orezaný a opustený. Ako sa ty správaš ku mne, tak sa ja budem správať k tebe. Ak mi ty neuľahčíš život, nemysli si, že ja ti ho uľahčím!“ Keď antikristi páchajú zlo, niektorí vodcovia a pracovníci si ich zavolajú na rozhovor, povedia im, že sa musia kajať, a čítajú im Božie slová, aby im pomohli a podporili ich. Antikristi to nielenže neprijmú, ale začnú šíriť nepodložené fámy, že vodca nevykonáva žiadnu skutočnú prácu a nikdy nepoužíva Božie slovo na riešenie problémov. V skutočnosti vodca práve takúto prácu vykonal, ale oni obracajú a skresľujú fakty a ohovárajú človeka, ktorý im pomáha. Nie je to surové? Títo zlí ľudia a antikristi s otvorenými očami tvrdia, že pozitívne veci sú negatívne, že ich zlé skutky, chyby, podlé činy a zlomyseľné skutky sú pozitívne veci, ktoré sú v súlade s pravdou. Nech urobia pri konaní svojej povinnosti akúkoľvek veľkú chybu, nech spôsobia práci cirkvi akúkoľvek veľkú škodu, vôbec to neuznajú ani to neberú vážne. Keď o tom hovoria, zľahčujú to a zmetú to zo stola. Človek, ktorý ich pre túto záležitosť orezáva, sa v ich očiach stáva hriešnikom a namiesto toho sa stáva terčom kritiky. Nie je to vydávanie bieleho za čierne? Niektorí antikristi dokonca prejdú k falošným protiobvineniam, keď ich vodca alebo pracovník orezáva, a hovoria: „Akékoľvek chyby, ktoré my bratia a sestry robíme, sú všetky spôsobené nevedomosťou a tým, že vodcovia a pracovníci nerobia svoju prácu dobre. Keby vodcovia a pracovníci vedeli, ako vykonávať svoju prácu, keby nám dávali včasné pripomienky a dobre veci riadili, neznížili by sa straty božieho domu? Preto bez ohľadu na to, aké chyby urobíme, vodcovia a pracovníci sú plne na vine a mali by prevziať najväčšiu zodpovednosť.“ Nie je to uvádzanie falošných protitvrdení? Tieto falošné protitvrdenia sú nazývanie bieleho čiernym a forma pomsty.

Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Ôsma časť)

Keď sú antikristi prepustení alebo vyradení, odhodia zábrany a bez obmedzenia sa sťažujú a ich démonická stránka je odhalená. Aká démonická stránka je odhalená? V minulosti vôbec nevykonávali svoje povinnosti preto, aby sa usilovali o pravdu a dosiahli spásu, ale aby získali požehnania, a teraz o tom hovoria pravdu a odhaľujú skutočnú situáciu. Hovoria: „Keby som sa nesnažil dostať do nebeského kráľovstva alebo neskôr získať požehnania a veľkú slávu, zahadzoval by som sa s vami, ľuďmi, ktorí ste podradnejší ako hnoj? Ste hodní mojej prítomnosti? Nerozvíjate ma ani ma nepovyšujete a chcete ma vyradiť. Jedného dňa ti ukážem, že za to, že si ma vyradil, zaplatíš cenu, a ukážem ti následky, ktoré pre to ponesieš!“ Antikristi šíria tieto myšlienky a vykĺznu z nich tieto diabolské slová. Keď odhodia zábrany, ich zlomyseľná prirodzenosť a surová povaha sú odhalené a začnú šíriť predstavy. Začnú tiež lákať tých, ktorí sú novými veriacimi, ktorí majú relatívne nízke duchovné postavenie a chýba im schopnosť rozlišovania, ktorí sa neusilujú o pravdu a ktorí sú často negatívni a slabí, a lákajú aj tých, ktorí sú vo svojich povinnostiach neustále povrchní a ktorí v Boha skutočne neveria. Ako sami povedali: „Ak ma vyradíš, budem musieť so sebou stiahnuť niekoľko ďalších!“ Nebola ich satanská prirodzenosť odhalená? Urobili by to normálni ľudia? Vo všeobecnosti sa ľudia so skazenými povahami proste cítia smutní a zranení, keď sú prepustení a veria, že sú bez nádeje, ale ich svedomie ich núti myslieť si: „Je to naša chyba, neplnili sme si svoje povinnosti. V budúcnosti sa budem snažiť robiť to lepšie a to, ako so mnou Boh zaobchádza a aké rozhodnutia o mne robí, je Božia vec. Ľudia nemajú právo klásť Bohu požiadavky. Nie sú Božie činy založené na prejavoch ľudí? Ak niekto kráča po nesprávnej ceste, potom by mal byť disciplinovaný a karhaný, to je samozrejmé. Práve teraz je smutné to, že mám slabú kvalitu a nedokážem uspokojiť Božie úmysly a že nerozumiem pravde-princípom a konám svojvoľne a svojhlavo na základe svojich skazených pováh. Zaslúžim si byť vyradený, ale dúfam, že v budúcnosti budem mať možnosť to napraviť!“ Ľudia s trochou svedomia pôjdu takouto cestou. Rozhodnú sa uvažovať o probléme týmto spôsobom a nakoniec sa rozhodnú vyriešiť problém tiež týmto spôsobom. Samozrejme, nie je v tom veľa prvkov praktizovania pravdy, ale keďže títo ľudia majú svedomie, nezájdu tak ďaleko, aby odporovali Bohu, rúhali sa Bohu alebo sa proti Nemu stavali. Ale antikristi nie sú rovnakí. Pretože majú surovú prirodzenosť, sú voči Bohu od prírody nepriateľskí. Keď sú ich vyhliadky a osud ohrozené alebo odobraté, keď nevidia žiadnu možnosť na život, rozhodnú sa šíriť predstavy, súdiť Božie dielo a naviesť pochybovačov, ktorí sú s nimi spolčení, aby spolu s nimi vyrušovali prácu Božieho domu. Dokonca odmietajú prevziať zodpovednosť za akékoľvek svoje minulé zlé skutky a priestupky, ako aj za akékoľvek straty, ktoré spôsobili na práci alebo majetku Božieho domu. Keď ich Boží dom rieši a vyraďuje, povedia jednu vetu, ktorú antikristi hovoria najčastejšie. Aká je to veta? (Ak si ma tu nenechajú, nájde sa pre mňa miesto tam vonku.) Nie je to ďalšia diabolská veta? Je to niečo, čo by človek s normálnou ľudskou prirodzenosťou, zmyslom pre hanbu a svedomím nemohol povedať. Nazývame to diabolskými slovami. Toto sú rôzne prejavy surových pováh, ktoré antikristi odhaľujú, keď sú orezávaní a cítia, že ich postavenie a povesť sú v nebezpečenstve, že ich postavenie a prestíž sú ohrozené, a najmä, že budú čoskoro zbavení svojich vyhliadok a osudu; v rovnakom čase je odhalená ich podstata pochybovača.

Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Ôsma časť)

Antikristi považujú svoje vlastné postavenie a vlastnú povesť za dôležitejšie než čokoľvek iné. Títo ľudia sú nielen ľstiví, prefíkaní a podlí, ale aj mimoriadne suroví. Čo robia, keď zistia, že ich postavenie je v ohrození, alebo keď stratia svoje miesto v srdciach ľudí, stratia ich podporu a náklonnosť, ľudia ich už neuctievajú a nevzhliadajú k nim a oni upadnú do potupy? Zrazu sa stanú nepriateľskými. Len čo stratia svoje postavenie, zdráhajú sa vykonávať akúkoľvek povinnosť, všetko robia povrchne a nemajú záujem nič robiť. To však nie je ten najhorší prejav. Aký je ten najhorší prejav? Len čo títo ľudia stratia svoje postavenie, nikto k nim nevzhliada a nikoho nezavádzajú, objaví sa nenávisť, žiarlivosť a pomsta. Nielenže nemajú bohabojné srdce, no chýba im aj akýkoľvek náznak podriadenosti. Vo svojom srdci navyše majú sklon nenávidieť Boží dom, cirkev a vodcov a pracovníkov, túžia po tom, aby sa práca cirkvi dostala do problémov alebo zastavila, a chcú sa vysmievať cirkvi a bratom a sestrám. A tiež nenávidia každého, kto sa usiluje o pravdu a bojí Boha. Útočia na každého, kto je vo svojej povinnosti verný a ochotný zaplatiť cenu, a vysmievajú sa mu. To je povaha antikristov – no nie je surová? Sú to zjavne zlí ľudia – antikristi sú vo svojej podstate zlí ľudia. Dokonca aj keď sa zhromaždenia konajú online, potichu nadávajú, ak vidia, že je dobrý signál, a hovoria si: „Dúfam, že signál vypadne! Dúfam, že signál vypadne! Je lepšie, ak nikto nepočuje kázne!“ Čo sú zo za ľudia? (Diabli.) Sú to diabli! Rozhodne to nie sú ľudia z Božieho domu. Tieto druhy diablov a zlých ľudí takto mútia vodu, v ktorejkoľvek cirkvi sú. Aj keď ich rozvážni ľudia odhalia a obmedzia, nebudú o sebe uvažovať a nepriznajú si svoje chyby. Budú si myslieť, že to z ich strany bolo len chvíľkové zlyhanie a mali by sa z toho poučiť. Takýto človek, ktorý sa úplne odmieta kajať, sa nepodriadi, nech už ho rozlíši a odhalí ktokoľvek. Bude sa tomuto človeku snažiť pomstiť. Keď sa cíti nepríjemne, nechce, aby to mali ľahké ani bratia a sestry. V srdci im dokonca tajne nadáva, želá im zlé veci, preklína prácu Božieho domu a praje si, aby sa dostala do problémov. A keď sa v Božom dome niečo pokazí, tajne sa radujú, oslavujú a myslia si: „Pche! Konečne sa niečo pokazilo. To všetko sa deje preto, že si ma prepustil. Je dobré, že sa všetko rúca!“ Cítia sa šťastní a robí im radosť, keď vidia, ako iní slabnú a prepadajú negativite, hovoria posmešné a zosmiešňujúce veci, aby ľudí očiernili, a dokonca šíria slová negativity a smrti. Hovoria: „My veriaci sa vzdávame svojich rodín a kariéry, aby sme si konali svoje povinnosti a znášali utrpenie. Myslíš si, že Boží dom môže naozaj prevziať zodpovednosť za našu budúcnosť? Premýšľal si o tom niekedy? Stojí to za tú cenu, ktorú platíme? Moje zdravie na tom teraz nie je najlepšie, a ak sa zoderiem, kto sa o mňa v starobe postará?“ Hovoria také veci, aby sa všetci cítili negatívne – až vtedy sa budú cítiť šťastní. Nemajú za lubom nič dobré. Nie sú zlovestní a zlomyseľní? Nemali by takíto ľudia dostať odplatu? (Áno, mali.) Myslíte si, že takíto ľudia skutočne majú v srdci Boha? Nepôsobia ako praví veriaci v Boha a v podstate neveria, že Boh podrobne skúma hlbiny ľudských sŕdc. Nie sú to pochybovači? Keby skutočne verili v Boha, ako by mohli hovoriť takéto veci? Niektorí môžu tvrdiť, že je to preto, lebo im chýba bohabojné srdce – je to správne? (Nie, nie je to správne.) Prečo je to nesprávne? (Boh v ich srdciach jednoducho chýba; sú proti Nemu.) V skutočnosti sa také veci odvážia hovoriť preto, lebo neveria v Božiu existenciu, a už vôbec neveria, že Boh každého podrobne skúma. Neveria, že Boh pozoruje každé ich slovo, každý skutok a úmysel a každú myšlienku. A keďže týmto veciam neveria, neboja sa a môžu slobodne a bezohľadne hovoriť také diabolské slová. Dokonca aj neverci často hovoria: „Nebo má oči“ a „Keď človek koná, Nebo sa pozerá.“ Každý, kto má čo i len trochu skutočnej viery, by nikdy len tak nevyslovil tieto diabolské slová pochybovačov. Nepostihnú veriacich, ktorí takto zmýšľajú a hovoria, vážne následky? Nie je to kritické? Je to veľmi kritické! To, že takto dokážu popierať Boha, znamená, že sú to nefalšovaní diabli a že sú to tí zlí, ktorí prenikli do Božieho domu. Iba diabli a antikristi si trúfnu otvorene sa búriť proti Bohu. Záujmy Božieho domu predstavujú záujmy Boha a všetko, čo Boží dom robí, sa deje pod Božím vedením, s Jeho dovolením a podľa Jeho usmernení. Úzko to súvisí s Božím dielom riadenia a nedá sa to od neho oddeliť. Ľudia, ktorí takto otvorene preklínajú prácu Božieho domu, ktorí ju v srdci ohovárajú a chcú sa Božiemu domu vysmievať, ktorí si želajú vidieť celý Boží vyvolený ľud pozatýkaný, prácu cirkvi úplne ochromenú a veriacich, ktorí sa odvracajú od svojej viery, a ktorí budú šťastní, keď sa to stane – čo sú to za ľudia? (Diabli.) Sú to diabli a prevtelení zlí démoni! Obyčajní ľudia majú skazené povahy, občas sú vzdorovití, a keď sa cítia negatívni a slabí, pohrávajú sa s pár drobnými nápadmi a to je všetko, no neboli by takí zlí a nevzbudzovali by také podlé a zlomyseľné myšlienky. Takáto podstata je prítomná len u antikristov a diablov. Keď majú antikristi takéto myšlienky, tušia, že by sa mohli mýliť? (Nie, netušia.) Prečo nie? (Pretože to, čo si myslia a hovoria, považujú za pravdu. Neveria v Boha, chýba im bohabojné srdce a ich prirodzenosťou je odporovať Bohu.) Presne tak, to je ich prirodzenosť. Kedy sa satan správal k Bohu ako k Bohu? Kedy veril, že Boh je pravda? Nikdy to nerobil a nikdy to robiť nebude. Títo diabli antikristi sú rovnakí; nesprávajú sa k Bohu ako k Bohu ani neveria, že je pravda. Neveria, že Boh je Ten, kto všetko stvoril a má nad tým zvrchovanosť. Preto si myslia, že čokoľvek povedia, je správne. Takto bezohľadne zmýšľajú a konajú; je to ich prirodzenosť. Keď to isté robia skazení ľudia, prežívajú vnútorný konflikt. Majú svedomie a ľudskú vnímavosť. Ich svedomie, vnímavosť a pravdy, ktorým rozumejú, na nich vnútorne pôsobia, čo vyvoláva konflikt. Keď tento konflikt vznikne, odohráva sa boj medzi správnym a nesprávnym, pravdou a omylom a spravodlivosťou a podlosťou, ktorý dospeje k výsledku: tí, ktorí sa usilujú o pravdu, stoja na strane Boha, zatiaľ čo tí, ktorí sa o ňu neusilujú, stoja na strane satanových podlých síl. Jediné, čo antikristi robia, je, že spolupracujú so satanom. Ventilujú negativitu, šíria nepodložené fámy, smejú sa Božiemu domu, preklínajú a ohovárajú jeho prácu a nadávajú bratom a sestrám. Dokonca sa pri tom všetkom cítia pokojne, nemajú žiadne výčitky svedomia ani štipku ľútosti a veria, že ich konanie je úplne správne. To plne odhaľuje satanskú prirodzenosť antikristov a ich škaredé tváre, ktoré odporujú Bohu. Nie je teda prehnané tvrdiť, že sú to skutoční diabli a satani. Antikristi sú rodení diabli a rozhodne nie sú príjemcami Božej spásy. Rozhodne nie sú súčasťou obyčajného skazeného ľudstva. Antikristi sú prevtelení diabli a rodení zlí démoni. Tak sa veci majú.

Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Druhá časť)

Jednou z najzjavnejších charakteristík podstaty antikrista je, že si vytvorí monopol na moc a riadi vlastné diktatúry – nikoho nepočúva, nikoho nerešpektuje a bez ohľadu na silné stránky ľudí alebo správne pohľady či múdre názory, ktoré môžu vyjadriť, alebo na vhodné metódy, ktoré by mohli predložiť, im nevenuje pozornosť. Je to akoby s ním nebol nikto spôsobilý spolupracovať alebo sa podieľať na čomkoľvek, čo robí. Takúto povahu majú antikristi. Niektorí ľudia hovoria, že to znamená byť zlou ľudskou prirodzenosťou – ale ako by to mohla byť bežná zlá ľudská prirodzenosť? Toto je výlučne satanská povaha a takáto povaha je vrcholne zlá. Prečo hovorím, že ich povaha je vrcholne zlá? Antikristi vyvlastňujú všetko z Božieho domu a celý majetok cirkvi a zaobchádzajú s ním ako so svojím osobným majetkom. Všetok tento majetok majú spravovať oni a nikomu inému do toho nedovolia zasahovať. Keď konajú prácu cirkvi, myslia jedine na svoje vlastné záujmy, vlastné postavenie a vlastnú pýchu. Nikomu nedovolia, aby poškodil ich záujmy, a už vôbec nedovolia, aby ktokoľvek, kto má kvalitu alebo je schopný hovoriť o svojom skúsenostnom svedectve, ohrozoval ich povesť a postavenie. A tak sa snažia potlačiť a vylúčiť ako súperov tých, ktorí sú schopní rozprávať o skúsenostných svedectvách, hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde a zaopatriť Boží vyvolený národ, a zúfalo sa snažia týchto ľudí úplne izolovať od všetkých ostatných, dôkladne pošpiniť ich mená a potopiť ich. Až potom sa antikristi budú cítiť pokojní. Ak títo ľudia nikdy nie sú negatívni a sú schopní ďalej konať svoju povinnosť, hovoriť o svojom svedectve a podporovať druhých, potom sa antikristi uchýlia k svojej poslednej možnosti, ktorou je hľadať na nich chyby a odsudzovať ich, alebo ich falošne obviniť a vymyslieť si dôvody na ich trýznenie, kým ich neodstránia z cirkvi. Až potom sa antikristi úplne uvoľnia. To je na antikristoch to najzákernejšie a najzlomyseľnejšie. Najväčší strach a úzkosť im spôsobujú ľudia, ktorí sa usilujú o pravdu a vlastnia pravé skúsenostné svedectvo, pretože práve takýchto ľudí Boží vyvolený národ najviac schvaľuje a podporuje, a nie tých, ktorí prázdno tárajú o slovách a učeniach. Antikristi nevlastnia pravé skúsenostné svedectvo, ani nie sú schopní praktizovať pravdu; prinajlepšom sú schopní urobiť zopár dobrých skutkov, aby sa votreli ľuďom do priazne. Ale bez ohľadu na to, koľko dobrých skutkov urobia alebo koľko ľúbivých vecí povedia, stále sú neporovnateľné s úžitkom a výhodami, ktoré ľuďom môže priniesť dobré skúsenostné svedectvo. Nič nie je náhradou za účinky zaopatrenia a polievania, ktoré Božiemu vyvolenému národu poskytujú tí, ktorí sú schopní hovoriť o svojom skúsenostnom svedectve. A tak, keď antikristi vidia niekoho hovoriť o svojom skúsenostnom svedectve, ich pohľad je ako dýka. V ich srdciach sa vznieti zúrivosť, stúpa nenávisť a horia nedočkavosťou, aby rečníka umlčali a zabránili mu ďalej hovoriť. Ak hovoria ďalej, povesť antikristov bude úplne zničená, ich škaredé tváre úplne odhalené, aby ich všetci videli, takže antikristi nájdu zámienku, aby vyrušili osobu, ktorá hovorí svedectvo, a aby ju potlačili. Antikristi dovoľujú len sebe zavádzať ľudí slovami a učeniami; nedovoľujú Božiemu vyvolenému národu oslavovať Boha hovorením o svojom skúsenostnom svedectve, čo naznačuje, aký druh ľudí antikristi najviac nenávidia a akého sa najviac boja. Keď sa niekto preukáže nejakou prácou alebo keď niekto dokáže hovoriť o pravom skúsenostnom svedectve a Boží vyvolený národ má z toho úžitok, osvetu a podporu a tomu človeku to prinesie veľkú chválu od všetkých, v srdciach antikristov rastie závisť a nenávisť a snažia sa takého človeka vylúčiť a potlačiť. Takýmto ľuďom nedovolia v žiadnom prípade vykonávať akúkoľvek prácu, aby tým neohrozili svoje postavenie. Ľudia s pravdou-realitou slúžia na to, aby zvýraznili a poukázali na úbohosť, zbedačenosť, škaredosť a podlosť antikristov, keď sú v ich prítomnosti, takže keď si antikristi vyberajú partnera alebo spolupracovníka, nikdy si nevyberajú ľudí s pravdou-realitou, nikdy si nevyberajú ľudí, ktorí dokážu hovoriť o svojom skúsenostnom svedectve, a nikdy si nevyberajú čestných ľudí alebo ľudí, ktorí sú schopní praktizovať pravdu. Toto sú ľudia, ktorým antikristi najviac závidia a ktorých nenávidia, a sú tŕňom v ich oku. Bez ohľadu na to, koľko dobrého alebo prospešného pre prácu Božieho domu urobia títo ľudia, ktorí praktizujú pravdu, antikristi sa budú čo najviac snažiť tieto skutky zakryť. Dokonca prekrútia fakty, aby si pripísali zásluhy za dobré veci, zatiaľ čo vinu za zlé veci zvalia na iných ako prostriedok na to, aby sa vyvýšili a znevážili iných ľudí. Antikristi prechovávajú veľkú žiarlivosť a nenávisť voči tým, ktorí sa usilujú o pravdu a sú schopní hovoriť o svojom skúsenostnom svedectve. Boja sa, že títo ľudia ohrozia ich vlastné postavenie, a tak robia všetko, čo môžu, aby na nich útočili a vylučovali ich. Zakazujú bratom a sestrám kontaktovať ich alebo sa k nim približovať, či podporovať alebo chváliť týchto ľudí, ktorí sú schopní hovoriť o svojom skúsenostnom svedectve. To najviac odhaľuje satanskú prirodzenosť antikristov, ktorá má odpor k pravde a nenávidí Boha. A takisto to dokazuje, že antikristi sú zlým protiprúdom v cirkvi, že oni sú tí, koho treba viniť za vyrušovanie práce cirkvi a marenie Božej vôle. Antikristi si navyše často vymýšľajú lži a prekrúcajú fakty medzi bratmi a sestrami, pričom znevažujú a odsudzujú ľudí, ktorí dokážu hovoriť o svojom skúsenostnom svedectve. Bez ohľadu na to, akú prácu títo ľudia vykonávajú, antikristi si nachádzajú zámienky, aby ich vylúčili a potlačili, odsudzujú ich, hovoria, že sú arogantní a samospravodliví, že sa radi predvádzajú a že majú ambície. Títo ľudia v skutočnosti majú určité skúsenostné svedectvo a vlastnia nejakú pravdu-realitu. Majú relatívne dobrú ľudskú prirodzenosť, svedomie a rozum a sú schopní prijať pravdu. A hoci môžu mať nejaké chyby a nedostatky a občas zjaviť skazenú povahu, sú schopní o sebe uvažovať a kajať sa. Týchto ľudí Boh spasí a majú nádej, že ich zdokonalí. Títo ľudia sú vo všeobecnosti vhodní na konanie povinnosti. Spĺňajú požiadavky a princípy jej konania. Antikristi si však v duchu myslia: „V žiadnom prípade sa s tým nezmierim. Chceš mať nejakú rolu v mojej oblasti a súperiť so mnou. To nie je možné, na to ani nepomysli. Si vzdelanejší ako ja, výrečnejší ako ja, obľúbenejší ako ja a o pravdu sa usiluješ svedomitejšie ako ja. Čo by som urobil, keby som s tebou spolupracoval a pripravil by si ma o úspech?“ Prihliadajú na záujmy Božieho domu? Nie. Na čo myslia? Myslia iba na to, ako si udržať svoje postavenie. Hoci antikristi vedia, že nie sú schopní vykonávať skutočnú prácu, nerozvíjajú ani nepovyšujú ľudí dobrej kvality, ktorí sa usilujú o pravdu; jediní ľudia, ktorých povyšujú, sú tí, ktorí im lichotia, tí, ktorí majú sklon uctievať iných, ktorí ich v srdci schvaľujú a obdivujú, tí, ktorí sú úlisní a vôbec nerozumejú pravde a nie sú schopní rozlišovať. Antikristi povyšujú týchto ľudí na svoju stranu, aby im slúžili, aby pre nich behali sem a tam a každý deň okolo nich krúžili. To dáva antikristom moc v cirkvi a znamená to, že mnohí ľudia sa k nim približujú a nasledujú ich a že sa ich nikto neodváži uraziť. Všetci títo ľudia, ktorých antikristi rozvíjajú, sú ľudia, ktorí sa neusilujú o pravdu. Väčšine z nich chýba duchovné porozumenie a nepoznajú nič iné ako dodržiavanie pravidiel. Radi nasledujú trendy a tých, ktorí sú pri moci. Sú takého druhu, ktorý naberá odvahu tým, že má mocného pána – je to banda popletených ľudí. Ako znie to príslovie nevercov? Radšej byť panošom dobrého človeka ako uctievaným predkom zlého. Antikristi robia presný opak – správajú sa ako uctievané modly takýchto ľudí a snažia sa ich rozvíjať ako svojich vlajkonosičov a roztlieskavačov. Vždy, keď je antikrist pri moci v cirkvi, vždy verbuje popletených ľudí a tých, ktorí slepo robia hlúposti, ako svojich pomocníkov, pričom vylučuje a potláča tých ľudí s kvalitou, ktorí dokážu rozumieť pravde a praktizovať ju, ktorí dokážu prevziať prácu – a najmä tých vodcov a pracovníkov, ktorí sú schopní skutočnej práce. Takto sa v cirkvi vytvárajú dva tábory: v jednom tábore sú tí, ktorých ľudská prirodzenosť je relatívne čestná, ktorí konajú svoju povinnosť s úprimnosťou a sú ľuďmi, ktorí sa usilujú o pravdu. Druhým táborom je banda ľudí, ktorí sú popletení a slepo robia hlúposti, vedená antikristami. Tieto dva tábory budú proti sebe bojovať, kým antikristi nebudú odhalení a vyradení. Antikristi vždy bojujú a konajú proti tým, ktorí konajú svoju povinnosť s úprimnosťou a usilujú sa o pravdu. Nevyrušuje to vážne prácu cirkvi? Nenarúša a nevyrušuje to Božie dielo? Nie je táto sila antikristov kameňom úrazu a prekážkou, ktorá bráni uskutočňovaniu Božej vôle v cirkvi? Nie je to podlá sila, ktorá sa stavia proti Bohu?

Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Ôsmy bod (Prvá časť)

Súdiac podľa ich prístupu k ovládaniu sŕdc ľudí, ľudská prirodzenosť antikristov je opovrhnutiahodná a sebecká a ich povaha má odpor k pravde, je podlá a surová. Antikristi používajú všetky druhy opovrhnutiahodných a zákerných trikov na dosiahnutie svojich cieľov bez akéhokoľvek pocitu hanby – to je charakteristický znak ich podlej prirodzenosti. Okrem toho, bez toho, aby brali akýkoľvek ohľad na to, či sú ľudia ochotní alebo nie, bez toho, aby ich informovali alebo získali ich súhlas, vždy chcú ľudí ovládať, manipulovať s nimi a dominovať im. Chcú, aby všetko, o čom ľudia premýšľajú a po čom túžia vo svojich srdciach, podliehalo ich manipuláciám, chcú, aby im ľudia vyhradili miesto vo svojich srdciach, uctievali ich a vo všetkom k nim vzhliadali. Chcú ľudí obmedzovať a ovplyvňovať svojimi slovami a názormi a manipulovať s nimi a ovládať ich na základe svojich vlastných želaní. Čo je toto za povahu? Nie je to surovosť? Je to ako keď ti tiger zovrie krk do čeľustí – nech sa akokoľvek snažíš lapať po dychu a hýbať sa, nemôžeš robiť, čo chceš, namiesto toho si v pevnom, smrtiacom zovretí jeho zúrivej papule. Hoci sa snažíš vyslobodiť, nemôžeš, a hoci prosíš tigra, aby uvoľnil čeľusť, je to nemožné, nie je tu priestor na diskusiu. Antikristi majú presne takúto povahu. Predpokladajme, že sa s nimi pustíš do diskusie a povieš: „Nemôžeš, prosím ťa, prestať vymýšľať spôsoby, ako ovládať ľudí? Nemôžeš sa správať slušne a byť nasledovníkom? Nemôžeš sa správať slušne, plniť si svoje povinnosti a držať sa svojho postavenia?“ Boli by schopní s tým súhlasiť? Dokázal by si ich pomocou dobrého počínania alebo toho, čomu rozumieš z pravdy, odradiť od toho, aby pokračovali vo svojom konaní? Existuje niekto, kto by mohol zmeniť ich uhol pohľadu? Súdiac podľa surovej povahy antikristov, nikto by nedokázal zmeniť ich myšlienky a názory, ani by nikto nebol schopný zmeniť ich túžbu ovládať srdcia ľudí. Nikto ich nemôže zmeniť a nedá sa s nimi vyjednávať – to sa nazýva „surovosť“.

Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Trinásty bod: Ovládajú cirkevné financie, ako aj srdcia ľudí

Vrodenou prirodzenosťou-podstatou antikristov, týchto diablov a satanov, je o všetko súperiť s Bohom. V rámci cirkvi sa antikristi okrem boja s Bohom o Jeho vyvolený ľud snažia aj uchvátiť obety, ktoré Mu ľudia dali. Navonok by sa mohlo zdať, že sú chamtiví, ale v skutočnosti je to preto, že majú povahu a podstatu antikristov. To, že sa chcú zmocniť peňazí a predmetov, ktoré ľudia obetujú Bohu, a stroviť ich – to je vo svojej podstate surovosť. Je to rovnaké, ako keby si si napríklad kúpil novú prešívanú bundu, ktorá je štýlová a kvalitná, a niekto by ju uvidel a povedal: „Táto tvoja prešívaná bunda je lepšia ako moja. Tá ošúchaná, čo mám na sebe, je deravá a vyšla z módy. Ako to, že tá tvoja je taká pekná?“ pričom by ju z teba ihneď po tom, čo dohovorí, násilím strhol a potom ti dal tú svoju zničenú. Nemôžeš odmietnuť obchodovať s ním – dal by ti to pocítiť, zbil by ťa a možno by ťa aj zabil. Odvážil by si sa mu odporovať? Neodvážil by si sa mu odporovať a on by si vzal tvoje veci proti tvojej vôli. Aká je teda povaha tohto človeka? Je to surová povaha. Je nejaký rozdiel medzi týmto a povahou antikristov, keď ide o zmocňovanie sa a používanie cirkevného majetku? (Nie, nie je.) Len čo sa antikristi stanú vodcami a „funkcionármi“ a majú majetok cirkvi vo svojich rukách, cirkevný majetok patrí podľa ich pohľadu na majetok im. Bez ohľadu na to, kto dal obetu alebo čo dal ako obetu, sa jej antikristi zmocnia pre seba. Čo znamená zmocniť sa niečoho? Znamená to, že potom, čo sa majetok cirkvi – ktorý by sa mal riadne používať a prideľovať v súlade s cirkevnými predpismi – dostane pod kontrolu antikristov, len oni sami majú výhradnú moc ho používať. Dokonca ani vtedy, keď je tento majetok potrebný pre prácu cirkvi alebo pre pracovníkov v nej, antikristi nedovolia, aby bol použitý. Len oni sami ho smú používať. Pokiaľ ide o to, ako sa cirkevný majetok používa a prideľuje, antikristi majú posledné slovo; ak ti ho dovolia použiť, môžeš ho použiť, a ak nie, tak nesmieš. Ak prostriedky z obiet cirkvi nie sú hojné a po tom, čo sa ich antikristi zmocnia, sa úplne minú na ich osobné výdavky, je im jedno, že na prácu cirkvi nezostali žiadne peniaze. Neberú do úvahy ani prácu cirkvi, ani jej bežné výdavky. Chcú len vziať tieto prostriedky a minúť ich sami, pričom s nimi zaobchádzajú ako s vlastným zárobkom. Nie je tento spôsob konania hanebný? (Áno, je.) V niektorých cirkvách, ktoré pôsobia v relatívne bohatých oblastiach, si antikristi myslia: „Toto miesto je celkom fajn. Pokiaľ ide o výdavky, môžem rozhadzovať a robiť si, čo chcem, a netreba sa držať cirkevných predpisov a princípov. Môžem míňať peniaze, ako chcem. Odkedy som sa stal vodcom, môžem si konečne užívať život, v ktorom míňam peniaze bez toho, aby som musel počítať. Ak chcem na niečo minúť peniaze, stačí len povedať, nemusím si s tým robiť starosti a určite o tom nemusím s nikým diskutovať.“ Pokiaľ ide o míňanie bohatstva cirkvi, antikristi majú všetku moc vo svojich rukách, konajú bezohľadne a rozhadzujú peniaze vidlami. Okrem toho, že antikristi nevykonávajú žiadnu prácu v súlade s princípmi cirkvi alebo pracovnými opatreniami, tiež rovnako a bez akýchkoľvek princípov zaobchádzajú s cirkevným majetkom. Mohlo by to byť tým, že nerozumejú princípom? Nie, veľmi dobre poznajú princípy, ktorými sa riadi prideľovanie a vydávanie cirkevného majetku, nedokážu však udržať svoju vlastnú chamtivosť a túžby pod kontrolou. Keď sú obyčajnými ľuďmi bez akéhokoľvek postavenia, sú skromní a žijú jednoduchým každodenným životom, ale len čo sa stanú vodcami, myslia si o sebe, že sú niekým dôležitým. Stávajú sa náročnými v tom, ako sa obliekajú a stravujú – už nejedia obyčajné jedlá a pri obliekaní sa naučia vyhľadávať kvalitu a známe značky. Všetko musí byť špičkové; len vtedy majú pocit, že je to zlučiteľné s ich identitou a postavením. Len čo sa antikristi stanú vodcami, je to, akoby im všetci bratia a sestry niečo dlhovali a museli im dávať dary. Ak sa objaví niečo dobré, musia dostať prednosť a od bratov a sestier sa očakáva, že na nich minú svoje peniaze. Antikristi veria, že stať sa vodcom znamená, že by mali mať moc uprednostňovať svoje vlastníctvo a používanie majetku cirkvi. Nielenže takto zmýšľajú, ale sa takto aj správajú. Navyše pri tom zachádzajú veľmi ďaleko, až to v iných ľuďoch vyvoláva znechutenie. Aký je z tohto pohľadu charakter antikristov? Po tom, čo sa stanú vodcami, a bez toho, aby urobili čo i len kúsok práce, sa chcú zmocniť obiet a uprednostňovať ich používanie nimi samými. Aký človek je schopný robiť takéto veci? Takéto veci by robil len lúpežník, tyran alebo miestny násilník.

Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Trinásty bod: Ovládajú cirkevné financie, ako aj srdcia ľudí