9. Ako rozpoznať prirodzenosť antikristov, ktorá má pravdy plné zuby a nenávidí ju

Slová Všemohúceho Boha posledných dní

Hlavnou povahovou črtou spojenou s prístupom antikristov k pravde je odpor, a nie len obyčajný nezáujem. Nezáujem je len pomerne umiernený postoj k pravde, ktorý neprerástol do nepriateľstva, odsudzovania alebo odporu. Ide len o nedostatok záujmu o pravdu, neochotu venovať jej pozornosť a o reči typu: „Aké pozitívne veci, aká pravda? Aj keby som tieto veci získal, čo z toho? Zlepšia môj život alebo zdokonalia moje schopnosti?“ Nemajú o tieto veci záujem, a tak sa nimi nezaoberajú, ale to ešte nie je odpor. Odpor naznačuje určitý postoj. Aký postoj? Len čo počujú o nejakej pozitívnej veci a o čomkoľvek, čo súvisí s pravdou, pociťujú nenávisť, odpor, vzdor a neochotu počúvať. Môžu sa dokonca snažiť nájsť dôkazy, aby odsúdili a očiernili pravdu. Toto je ich povaha-podstata, ktorá má odpor k pravde.

Tak ako ostatní ľudia, aj antikristi môžu čítať Božie slová, počúvať, čo Boh hovorí, a zažívať Božie dielo. Navonok sa zdá, že aj oni dokážu porozumieť doslovnému významu Božích slov, vedia, čo Boh povedal, a vedia, že tieto slová umožňujú ľuďom kráčať po správnej ceste a byť dobrými ľuďmi. Pre nich však tieto veci zostávajú len teoretické. Čo znamená, že zostávajú teoretické? Je to podobné, ako keď niektorí ľudia považujú za dobrú určitú teóriu v knihe, ale keď ju porovnajú so skutočným životom a zamyslia sa nad zlými trendmi, ľudskou skazenosťou a rôznymi potrebami celého ľudstva, zistia, že je nepraktická a odtrhnutá od skutočného života. Uvedomia si, že ľuďom nemôže pomôcť prispôsobiť sa týmto zlým trendom a tejto zlej spoločnosti alebo ich nasledovať, a tak majú pocit, že hoci je táto teória dobrá, je to len niečo, o čom sa dá hovoriť, aby sa uspokojili priania a fantázie ľudstva o krásnych veciach. Napríklad ak má niekto rád postavenie a chce byť úradníkom a byť medzi ľuďmi vyvyšovaný a uctievaný, na dosiahnutie tohto cieľa sa musí spoliehať na nezvyčajné metódy, ako je klamstvo, predvádzanie sa, šliapanie po druhých a tak ďalej. Tieto veci sú však presne to, čo pravda odsudzuje. Odsudzuje a popiera tieto túžby a ambície ľudí. V skutočnom živote si ľudia myslia, že snaha vyniknúť je oprávnená vec, ale Boh a pravda takéto požiadavky odsudzujú. Preto sa tieto požiadavky neakceptujú v Božom dome. Nie je tu priestor na ich uplatnenie a nie je tu ani miesto na ich realizáciu. No vzdajú sa ich antikristi? (Nevzdajú.) Správne, nevzdajú sa ich. Len čo to antikristi pochopia, pomyslia si: „Už tomu rozumiem. Takže pravda vyžaduje, aby boli ľudia nezištní, aby sa obetovali, aby boli tolerantní a veľkorysí a aby sa vzdali svojho ja a žili pre druhých. To je pravda.“ Keď si takto definujú pravdu, začnú sa o ňu zaujímať, alebo k nej pocítia odpor? Pocítia k nej odpor, pocítia odpor k Bohu a budú hovoriť: „Boh vždy hovorí pravdu, vždy odhaľuje nečisté veci, ako sú ľudské túžby a ambície, a vždy odhaľuje to, čo sa skrýva na dne ľudských duší. Zdá sa, že boh hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde, aby pripravil ľudí o ich snahu získať postavenie, túžby a ambície. Pôvodne som si myslel, že boh dokáže uspokojiť ľudské túžby, splniť ich priania a sny a dať ľuďom to, čo chcú. Nečakal som, že to bude takýto boh. Nezdá sa až taký úžasný. Som plný ambícií a túžob: Môže mať boh rád človeka, ako som ja? Keď súdim podľa toho, čo vždy hovoril, a čítam medzi riadkami jeho slov, zdá sa, že boh nemá rád ľudí, ako som ja, a že s niekým ako ja ani nemôže vychádzať. Zdá sa, že s takýmto praktickým bohom nemôžem vychádzať. Prečo sú mi slová, ktoré hovorí, dielo, ktoré koná, aj princípy jeho konania a jeho povaha také nepríjemné? Boh žiada ľudí, aby boli čestní, aby mali svedomie, aby ho hľadali, podriadili sa mu a báli sa ho, keď sa im niečo prihodí, a aby sa vzdali svojich ambícií a túžob – tieto veci nedokážem urobiť! To, čo boh vyžaduje, je nielen nezlučiteľné s ľudskými predstavami, ale aj necitlivé k ľudským pocitom. Ako v neho môžem veriť?“ Keď si to v hlave takto poprevracajú, pocítia k Bohu náklonnosť, alebo sa Mu vzdialia? (Vzdialia sa.) Antikristi majú po určitom období skúseností čoraz silnejší pocit, že ľudia ako oni, ktorí majú ambície a túžby a ktorí sú plní ašpirácií, nebudú v Božom dome vítaní. Cítia, že tu pre nich nie je priestor na využitie ich schopností a že tu nemôžu nechať voľný priechod svojim ašpiráciám, a myslia si: „V božom dome nemôžem ukázať svoj výnimočný talent. Nikdy nebudem mať šancu vyniknúť. Vravia, že mi chýba duchovné porozumenie, že nerozumiem pravde a že mám povahu antikrista. Nielenže ma nepovýšili ani nedosadili na dôležitú pozíciu, no ešte ma aj odsúdili. Čo je zlé na mojom zakladaní vlastného nezávislého kráľovstva? Čo je zlé na tom, že trápim iných? Keďže mám moc, mal by som takto konať! Kto by tak nekonal, keby mal moc? Čo je teda zlé na tom, že vo voľbách hrám nečistú hru a podvádzam? Nerobia to isté všetci neverci? Prečo sa to v božom dome nepovoľuje? Dokonca hovoria, že je to nehanebné. Ako sa to môže považovať za nehanebné? Človek sa derie nahor, voda tečie nadol. To je správne! Boží dom nie je žiadna zábava. No ľudia v tomto svete sú dosť zákerní a nevychádza sa s nimi ľahko. V porovnaní s nimi sa ľudia v božom dome správajú o niečo lepšie. Keby nebolo boha, potulovalo by sa mi tu úžasne, a keby nebolo boha a pravdy, ktorá vládne ľuďom, bol by som v božom dome šéfom, pánom a kráľom.“ Keď konajú svoje povinnosti v Božom dome, neustále zažívajú rôzne veci, sú ustavične orezávaní a striedajú rôzne povinnosti, až si nakoniec niečo uvedomia a povedia: „V božom dome sa všetko, čo sa stane, meria a rieši pomocou pravdy. Kladie sa ňu neustály dôraz a boh o nej stále hovorí. Nemôžem tu dať voľný priechod svojim ašpiráciám!“ Keď vo svojich skúsenostiach dospejú do tohto bodu, začnú pociťovať čoraz väčší odpor k pravde, k tomu, že pravda vládne a všetko, čo Boh robí, je pravda, a aj k jej hľadaniu. Do akej miery cítia odpor k týmto veciam? Nechcú ani uznať či prijať učenia právd, ktoré uznali na úplnom začiatku, a v srdci cítia extrémny odpor. Preto len čo príde čas na zhromaždenie, začnú byť ospalí a nervózni. Prečo sú nervózni? Myslia si: „Tieto zhromaždenia trvajú tri až štyri hodiny v kuse – kedy sa to skončí? Už to nechcem počúvať!“ Existuje jedna fráza, ktorá môže opísať ich náladu, a to „sedieť ako na ihlách“. Uvedomujú si, že kým v Božom dome vládne pravda, nikdy nebudú mať šancu vyniknúť, no všetci ich vždy budú obmedzovať, odsudzovať a odmietať, a že bez ohľadu na to, akí sú schopní, nedostanú dôležité úlohy. Preto sa ich nenávisť k pravde a k Bohu zintenzívňuje. Niekto sa môže opýtať: „Prečo necítili nenávisť už od začiatku?“ V skutočnosti cítili nenávisť už od začiatku, ale v tom čase im ešte všetko v Božom dome bolo neznáme. Nemali o tom žiadnu predstavu, ale to neznamená, že necítili nenávisť alebo odpor. Popravde, cítili odpor k pravde vo svojej prirodzenosti-podstate, len si to sami neuvedomovali. Prirodzenosť-podstata týchto ľudí má nepochybne odpor k pravde. Prečo to hovorím? Už od prírody milujú nespravodlivosť, podlosť, moc, zlé trendy, velenie, ovládanie ľudí a všetky podobné negatívne veci. Súdiac podľa týchto vecí, ktoré milujú, je nepochybné, že antikristi cítia odpor k pravde. Z hľadiska ich úsilia sa okrem toho usilujú o postavenie a o to, aby vynikli, aby mali na hlave svätožiaru, aby medzi ľuďmi boli vodcami, aby boli impozantní a mocní, aby mali prestíž a silu, kdekoľvek prehovoria a budú konať, a aby tiež mali schopnosť ovládať ľudí – o tieto veci sa usilujú. Aj to je prejav odporu k pravde.

Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Exkurz šiesty: Zhrnutie charakteru antikristov a ich povahy-podstaty (Tretia časť)

Hlavný prejav toho, že antikristi majú odpor k pravde, vidno v ich postoji k nej a prejavuje sa, samozrejme, aj v ich bežnom každodennom živote a činnostiach – najmä v tom, ako si konajú svoje povinností. Vykazujú niekoľko prejavov. Po prvé nikdy nehľadajú pravdu, aj keď dobre vedia, že by mali. A po druhé nikdy nepraktizujú pravdu. Keďže nehľadajú pravdu, ako ju môžu praktizovať? Len hľadaním možno dospieť k porozumeniu a len porozumenie môže viesť k praxi, no oni nehľadajú ani si vôbec neberú k srdcu pravdu-princípy. Dokonca nimi pohŕdajú, cítia k nim odpor a pozerajú sa na ne s nepriateľstvom, takže sa praktizovania pravdy ani nedotknú. Hoci jej niekedy rozumejú, nepraktizujú ju. Napríklad keď sa im niečo prihodí a ostatní navrhnú dobrý postup, môžu odseknúť: „Čo je na tom dobré? Ak to urobím, nebudú moje vlastné nápady zbytočné?“ Niektorí môžu povedať: „Boží dom utrpí straty, ak budeme robiť veci po tvojom – musíme konať v súlade s princípmi.“ Oni odpovedia: „Aké princípy! Môj spôsob je princíp; čokoľvek, čo si myslím, je princíp!“ Nie je toto nepraktizovaním pravdy? (Áno.) Ďalším z ich hlavných prejavov je, že nikdy nečítajú Božie slová ani sa nevenujú duchovným pobožnostiam. Keď sú niektorí ľudia zaneprázdnení prácou a nevedia si nájsť čas na čítanie Božích slov, v tichosti rozjímajú alebo si zaspievajú zopár chválospevov, a ak už bez ich čítania prejde veľa dní, cítia prázdnotu. Uprostred svojej zaneprázdnenosti si tak nájdu chvíľku, aby si prečítali nejakú pasáž a doplnili sily, a uvažujú, kým nepocítia Božiu prítomnosť a kým sa ich srdcia neupokoja. Takíto ľudia nie sú príliš ďaleko od Boha. Na druhej strane antikristi necítia úzkosť, ak prejde deň bez toho, aby čítali Božie slová. Oni nič necítia, aj keď Božie slová nečítajú 10 dní. Dokážu bez ich čítania celkom dobre prežiť aj rok a môžu ich nečítať dokonca aj tri roky a nič necítiť – necítia v srdci strach ani prázdnotu a naďalej si žijú pohodlne. Musia k Božím slovám cítiť intenzívny odpor! Človek môže byť v dôsledku zaneprázdnenosti bez čítania Božích slov jeden deň, alebo možno 10 dní z rovnakého dôvodu. Ak ich však niekto dokáže nečítať celý mesiac a stále nič necíti, je tu problém. Ak prejde rok bez toho, aby človek čítal Božie slová, nechýba mu len túžba po Božích slovách – má odpor k pravde.

Ďalším prejavom toho, že antikristi cítia odpor k pravde, je ich pohŕdanie Kristom. O ich pohŕdaní Kristom sme už v duchovnom spoločenstve hovorili. Čo im teda Kristus urobil, že ním pohŕdajú? Ublížil či uškodil im, alebo urobil niečo proti ich prianiam? Poškodil nejaké ich záujmy? Nie. Kristus voči nim neprechováva žiadnu osobnú nevraživosť a oni sa s Ním dokonca ani nestretli. Ako Ním teda môžu pohŕdať? Hlavná príčina spočíva v podstate antikristov, ktorá má odpor k pravde. Ďalším prejavom toho, že antikristi cítia odpor k pravde, je ich pohŕdanie realitou všetkých pozitívnych vecí. Realita všetkých pozitívnych vecí zahŕňa širokú škálu vecí, ako sú napríklad všetky veci, ktoré Boh stvoril, a ich zákony, rôzne živé tvory a zákony, ktoré riadia ich životy, a predovšetkým rôzne zákony, ktoré riadia životy týchto živých bytostí nazývaných ľudia. Napríklad otázky narodenia, starnutia, choroby a smrti, ktoré sú ľudskému životu najbližšie – nohy normálnych ľudí vekom slabnú, ich zdravie sa zhoršuje, zrak sa im zahmlieva, horšie počujú, kývu sa im zuby a oni si myslia, že sa musia zmieriť so starobou. Boh je nad tým všetkým zvrchovaný a nikto sa tomuto prírodnému zákonu nemôže priečiť – normálni ľudia dokážu všetky tieto veci uznať a prijať. Určité veci sa však bez ohľadu na to, ako dlho človek žije alebo v akom stave je jeho fyzické zdravie, nemenia – napríklad spôsob, akým by mal konať svoju povinnosť, postoj, s ktorým by ju mal konať, a pozícia, ktorú by mal zaujať. Antikristi sa však odmietajú podvoliť. Hovoria: „Kto som ja? Ja nemôžem zostarnúť. Musím sa vždy líšiť od obyčajných ľudí. Pripadám ti starý? Sú určité veci, ktoré vy v tomto veku robiť nemôžete, ale ja áno. Vaše nohy môžu po päťdesiatke zoslabnúť, ale moje zostávajú svižné. Dokonca trénujem skákanie zo strechy na strechu!“ Vždy chcú tieto normálne zákony, ktoré Boh ustanovil, spochybniť a neustále sa ich snažia porušiť a ukázať ostatným, že sú iní, výnimoční a nadradení obyčajným ľuďom. Prečo to robia? Chcú spochybniť Božie slová a poprieť, že sú pravda. Nie je to prejav podstaty antikristov, ktorá má odpor k pravde? (Áno.) Je tu ešte ďalší aspekt, a to ten, že antikristi uctievajú zlé trendy a temné vplyvy, čo len ďalej potvrdzuje, že sú nepriateľmi pravdy. Antikristi hlboko obdivujú a uctievajú satanov režim a rôzne schopnosti, zručnosti a skutky zlých duchov, o ktorých sa hovorí v legendách, ako aj zlé trendy a temné vplyvy. Ich viera v tieto veci je neochvejná a nikdy o nich nepochybujú. Ich srdcia k nim nielenže necítia odpor, ale sú aj plné rešpektu, úcty a závisti. Ešte aj hlboko v srdci tieto veci verne nasledujú. Takýto postoj majú antikristi hlboko v srdci k týmto zlým a temným veciam – neznamená to, že majú odpor k pravde? Rozhodne! Ako by mohol niekto, kto miluje tieto podlé a temné veci, milovať pravdu? Sú to ľudia, ktorí patria k zlým silám a k satanovej bande. Samozrejme, že neochvejne veria v satanské veci, zatiaľ čo sú ich srdcia plné odporu a pohŕdania voči pravde a pozitívnym veciam.

Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Exkurz šiesty: Zhrnutie charakteru antikristov a ich povahy-podstaty (Tretia časť)

Prečo sa nazývajú antikristi? Aký je význam slova „anti“? Znamená antitézu a nenávisť. Znamená nepriateľstvo voči Kristovi, nepriateľstvo voči pravde a nepriateľstvo voči Bohu. Čo znamená „nepriateľstvo“? Znamená to stáť na opačnej strane, zaobchádzať s tebou ako s nepriateľom, akoby bol človek naplnený veľkou a hlbokou nenávisťou; znamená to byť v diametrálnom protiklade k tebe. Taký je spôsob myslenia, s akým sa antikristi správajú k Bohu. Aký postoj majú takíto ľudia, ktorí nenávidia Boha, k pravde? Sú schopní milovať pravdu? Sú schopní prijať pravdu? Určite nie. Preto ľudia, ktorí stoja v opozícii voči Bohu, sú ľuďmi, ktorí nenávidia pravdu. Prvá vec, ktorá sa u nich prejavuje, je odpor k pravde a nenávisť k pravde. Hneď ako počujú pravdu alebo Božie slová, v ich srdciach je nenávisť, a keď im niekto číta Božie slová, v očiach sa im zračí hnev a zúrivosť, presne ako keď sa pri kázaní evanjelia čítajú Božie slová démonovi. Ľudia, ktorí majú odpor k pravde a nenávidia ju, vo svojich srdciach cítia najväčší odpor k Božím slovám a pravde, zaujímajú postoj odporu a dokonca zachádzajú tak ďaleko, že nenávidia každého, kto im číta Božie slová alebo sa s nimi v duchovnom spoločenstve rozpráva o pravde, ba dokonca sa k takejto osobe správajú ako k nepriateľovi. Cítia krajný odpor voči rôznym pravdám a voči pozitívnym veciam. Všetky pravdy, ako napríklad podriadenie sa Bohu, verné konanie si povinností, bytie čestným človekom, hľadanie pravdy vo všetkých veciach a tak ďalej – cítia k nim čo i len trochu subjektívnej túžby alebo lásky? Vôbec nie, ani v najmenšom. Preto vzhľadom na takúto prirodzenosť-podstatu, akú majú, už stoja v priamom protiklade s Bohom a pravdou. Je nepochybné, že takíto ľudia hlboko vo vnútri nemilujú pravdu ani žiadnu pozitívnu vec; hlboko vo vnútri dokonca cítia odpor k pravde a nenávidia ju. Napríklad ľudia vo vedúcich pozíciách musia byť schopní prijať odlišné názory svojich bratov a sestier, musia byť schopní otvoriť sa a odhaliť sa bratom a sestrám, prijať ich výčitky, a nesmú si presadzovať svoje postavenie. Čo by antikrist povedal na všetky tieto správne spôsoby praktizovania? Povedal by: „Keby som počúval názory bratov a sestier, bol by som ešte vodcom? Mal by som ešte postavenie a prestíž? Ak nemám prestíž, akú prácu môžem robiť?“ Presne takúto povahu má antikrist; ani v najmenšom neprijíma pravdu a čím je spôsob praktizovania správnejší, tým viac mu odoláva. Neprijímajú, že konať podľa princípu znamená praktizovať pravdu. Čo si myslia, že je praktizovanie pravdy? Myslia si, že musia na každého používať intrigy, triky a násilie, a nie sa skôr spoliehať na Božie slová, pravdu a lásku. Každý ich prostriedok a cesta sú podlé. To všetko plne predstavuje prirodzenosť-podstatu antikristov. Pohnútky, názory, pohľady a úmysly, ktoré často odhaľujú, sú všetko prejavy povahy, ktorá má odpor k pravde a nenávidí ju, a to je prirodzenosť-podstata antikristov. Čo teda znamená stáť v opozícii voči pravde a Bohu? Znamená to nenávidieť pravdu a pozitívne veci. Napríklad, keď niekto povie: „Ako stvorená bytosť by mal človek plniť povinnosť stvorenej bytosti. Bez ohľadu na to, čo Boh povie, ľudia by sa mali podriadiť, pretože sme stvorené bytosti,“ ako rozmýšľa antikrist? „Podriadiť sa? Nie je nepravda, že som stvorená bytosť, ale pokiaľ ide o podriadenie sa, to závisí od situácie. V prvom rade z toho musím mať nejaký prospech, nesmiem byť znevýhodnený a moje záujmy musia byť na prvom mieste. Ak sa tu dajú získať odmeny alebo veľké požehnania, potom sa môžem podriadiť, ale ak je to bez odmien a bez konečného osudu, prečo by som sa mal podriaďovať? Nemôžem sa podriadiť.“ Toto je postoj neprijímania pravdy. Ich podriadenosť Bohu je podmienená, a ak ich podmienky nie sú splnené, nielenže sa nepodriadia, ale sú schopní aj vzoprieť sa a odporovať Bohu. Napríklad Boh žiada, aby ľudia boli čestní, títo antikristi však veria, že len blázni sa snažia byť čestní a že múdri ľudia sa o to nesnažia. Čo je podstatou takéhoto postoja? Je ňou nenávisť k pravde. Taká je podstata antikristov a ich podstata určuje, akou cestou kráčajú, a cesta, ktorou kráčajú, určuje všetko, čo robia.

Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Prvý bod: Snažia sa získať si ľudské srdcia

Z hľadiska prirodzenosti-podstaty antikristov sú nepriateľskí voči pravde. Ako sa táto prirodzenosť-podstata nepriateľstva voči pravde prejavuje? Tak, že keď počujú Božie slová, pociťujú odpor, sú ospalí a odhaľujú rôzne prejavy pohŕdania, netrpezlivosti a neochoty počúvať. Takto sa odhaľuje ich démonické správanie. Navonok sa zdá, že konajú svoju povinnosť a uznávajú sa za nasledovníkov Boha. Prečo sa teda stávajú neovládateľnými, keď sa hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde, keď sa hovorí v duchovnom spoločenstve o Božích slovách? Prečo vtedy nedokážu obsedieť? Je to, akoby Božie slová niesli v sebe meč. Prebodli ich Božie slová? Odsúdili ich Božie slová? Nie. Väčšina týchto slov slúži na zaopatrenie ľudí a po ich vypočutí sa ľudia dokážu prebudiť, nájsť spôsob, ako žiť, a oživiť sa, aby žili s ľudskou podobou. Prečo teda niektorí ľudia, keď počujú tieto slová, reagujú abnormálne? To diabol odhaľuje svoju pravú tvár. Nepociťujú odpor, keď hovoríš o teológii, kacírstvach, bludoch alebo o knihe Zjavenia. Dokonca ani keď hovoríš o tom, že treba byť nevinný, byť pochlebovačom, alebo rozprávaš hrdinské príbehy, nepociťujú odpor. Ale v okamihu, keď počujú čítanie Božích slov, pocítia odpor, vstanú a chcú odísť. Ak ich nabádaš, aby poriadne počúvali, začnú byť útoční a hľadia na teba s hnevom. Prečo takíto ľudia nedokážu prijať Božie slová? Nedokážu obsedieť, keď počujú Božie slová – čo sa to tu deje? To dokazuje, že ich duch vo vnútri je abnormálny, je to duch, ktorý má odpor k pravde a je nepriateľský voči Bohu. Len čo počujú Božie slová, vnútorne sa rozrušia a démon v nich sa začne búriť, preto nedokážu obsedieť. To je podstata antikrista. Takže navonok antikristi pohŕdajú Božími slovami, ktoré nie sú v súlade s ich predstavami. Ale na čo v skutočnosti odkazuje výrok, že „nie sú v súlade s ich predstavami“? Jasne to vyjadruje, že tieto slová odsudzujú, neuznávajú ich ako pochádzajúce od Boha a neuznávajú ich ako pravdu ani ako cestu života, ktorá zachraňuje ľudí. To, že nie sú v súlade s ich predstavami, je len výhovorka, povrchný jav. Čo to znamená, že nie sú v súlade s ich predstavami? Vari nikto nemá žiadne predstavy o všetkých týchto slovách, ktoré Boh hovorí? Dokáže ich každý prijať ako Božie slová, ako pravdu? Nie – každý človek má do väčšej či menšej miery, na určitej úrovni nejaké myšlienky, predstavy alebo názory, ktoré sú v konflikte s Božími slovami alebo im odporujú. Väčšina ľudí však má normálny rozum a tento rozum im môže pomôcť prekonať postoj, ktorý sa objaví pri konfrontácii s Božími slovami, ktoré nie sú v súlade s ich predstavami. Ich rozum im hovorí: „Aj keď to nie je v súlade s mojimi predstavami, stále sú to Božie slová. Aj keď to nie je v súlade s mojimi predstavami, zdráham sa počúvať, mám pocit, že je to nesprávne, a cítim, že je to v rozpore s mojimi myšlienkami, tieto slová sú stále pravdou. Budem ich pomaly prijímať a jedného dňa, keď to všetko rozpoznám, sa svojich predstáv vzdám.“ Ich rozum im hovorí, aby v prvom rade odložili svoje vlastné predstavy. Ich predstavy nie sú pravdou a nemôžu nahradiť Božie slová. Ich rozum im hovorí, aby prijímali Božie slová s postojom podriadenosti a čestnosti, namiesto toho, aby odporovali Božím slovám svojimi vlastnými predstavami a názormi. Takže, keď počujú Božie slová, dokážu prijať tie, ktoré sú v súlade s ich predstavami, sadnúť si a ticho počúvať. Pri tých, ktoré nie sú v súlade s ich predstavami, tiež hľadajú riešenia. Snažia sa odložiť svoje vlastné predstavy a byť v súlade s Bohom. To je normálne správanie väčšiny rozumných ľudí. Avšak to, že „nie sú v súlade s ich predstavami“, ako spomínajú antikristi, nie je to isté ako u obyčajných ľudí. V prípade antikristov to má vážne problémy. Ide o niečo úplne opačné voči Božím činom, slovám, podstate a povahe, niečo, čo má satanskú povahu-podstatu. V ich prípade ide o odsudzovanie Božích slov, rúhanie sa im a výsmech. Veria, že tento bežný a ľahko zrozumiteľný ľudský jazyk, ktorým hovorí Boh, nie je pravdou a nemôže dosiahnuť účinok spásy ľudí. To je presný význam toho, čo antikristi myslia tým, že „nie sú v súlade s ich predstavami“. Akú to má teda podstatu? V skutočnosti ide o odsudzovanie a popieranie Boha a rúhanie sa Mu.

Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Desiaty bod (Piata časť)

Antikristi majú vrodený odpor voči pravde a všetky slová vyjadrené Bohom sú pravdou, ktorá je im v srdci úplne odporná a nie sú ochotní ju počúvať ani prijať. Božie slová odhalenia a súdu ľudstva odsudzujú antikristov a zlých ľudí. Tieto slová sú pre nich odsúdením, súdom a kliatbami, takže keď ich počujú, cítia sa nepríjemne a stiesnene. Čo si myslia vo svojom srdci? „Všetky tieto slová, ktoré boh hovorí, ma súdia a odsudzujú. Zdá sa, že niekto ako ja nemôže byť spasený; som typ, ktorý bude vyradený a zavrhnutý. Keďže nemám nádej na spásu, aký má zmysel veriť v boha? Faktom však je, že on je stále boh, je to telo, v ktorom je boh vtelený, ktorý povedal toľko slov a má toľko nasledovníkov. Čo s tým mám robiť?“ Táto vec ich znepokojuje; ak nemôžu niečo získať, nechcú, aby to mali ani ostatní. Ak to iní môžu získať, zatiaľ čo oni nie, sú zatrpknutí nenávisťou a nešťastní. Dúfajú, že vtelený Boh nie je Bohom a že dielo, ktoré koná, je falošné a nekoná ho Boh. Keby to tak bolo, cítili by sa vnútorne vyrovnaní a problém by bol vyriešený pri koreni. Myslia si: „Keby tento človek nebol vteleným bohom, neznamenalo by to, že tí, ktorí ho nasledujú, boli oklamaní? Keby to tak bolo, potom by sa títo ľudia skôr či neskôr rozišli. Keby sa rozpŕchli a nikto z nich by nič nezískal, potom by som mohol byť pokojný a cítiť sa vyrovnane s vedomím, že som nič nezískal, však?“ Takú majú mentalitu; nemôžu nič získať, takže nechcú, aby niečo získali ostatní. Najlepší spôsob, ako zabrániť ostatným niečo získať, je poprieť Krista, poprieť podstatu Krista, poprieť dielo, ktoré Kristus vykonal, a poprieť všetky slová, ktoré Kristus vyslovil. Takto nebudú odsúdení, a sú zmierení a spokojní s tým, že nič nezískajú, a už sa tým viac nemusia zaoberať. Taká je prirodzenosť-podstata ľudí, ako sú antikristi. Majú teda predstavy o Kristovi? A keď majú predstavy, riešia ich? Dokážu ich nechať tak? Nedokážu. Ako vznikajú ich predstavy? Je pre nich ľahké vytvárať si predstavy: „Keď hovoríš, podrobne ťa skúmam, snažím sa pochopiť motív tvojich slov a odkiaľ pochádzajú. Je to niečo, čo si počul alebo si sa naučil, alebo ťa niekto inštruoval, aby si to povedal? Nahlásil ti niekto niečo, alebo ti podal sťažnosť? Koho odhaľuješ?“ Takto podrobne skúmajú. Dokážu pochopiť pravdu? Nikdy nemôžu pochopiť pravdu; v srdci jej vzdorujú. Majú odpor k pravde, vzdorujú jej a nenávidia ju. S takouto prirodzenosťou-podstatou počúvajú kázne. Okrem teórií a učení si z toho odnesú len predstavy. Aké predstavy? „Kristus hovorí takto, niekedy dokonca rozpráva vtipy; to nie je úctivé! Niekedy používa obrazné vyjadrenia; to nie je seriózne! Nevyjadruje sa výrečne; nie je vysoko vzdelaný! Niekedy musí uvažovať a premýšľať o výbere slov; nechodil na univerzitu, však? Niekedy je jeho reč zameraná na niekoho konkrétneho – na koho? Sťažoval sa niekto? Kto to bol? Prečo ma kristus vždy kritizuje, keď hovorí? Sleduje ma a pozoruje celé dni? Trávi celý deň premýšľaním o ľuďoch? Čo si kristus myslí vo svojom srdci? Reč vteleného boha neznie ako hromový hlas boha v nebi s jeho nespochybniteľnou autoritou – prečo jeho prejavy pôsobia tak ľudsky? Nech sa na neho pozerám akokoľvek, je to len človek. Má vtelený boh nejaké slabosti? Nenávidí ľudí vo svojom srdci? Má pri styku s ľuďmi nejakú filozofiu pre svetské záležitosti?“ Nie je týchto predstáv veľa? (Áno.) Myšlienky antikristov sú plné vecí, ktoré nesúvisia s pravdou, všetko to pramení zo satanovho myslenia a logiky, zo satanovej filozofie pre svetské záležitosti. Hlboko vo vnútri prekypujú podlosťou, sú plní stavu a povahy, ktoré majú odpor k pravde. Neprichádzajú hľadať ani získať pravdu, ale podrobne skúmať Boha. Ich predstavy môžu vzniknúť kedykoľvek a kdekoľvek. Vytvárajú si predstavy pri pozorovaní, pri podrobnom skúmaní. Ich predstavy sa formujú počas ich súdenia a odsudzovania, a pevne sa týchto predstáv vo svojich srdciach držia. Keď pozorujú ľudskú stránku vteleného Boha, vytvárajú si predstavy. Keď vidia božskú stránku, sú zvedaví a udivení, čo tiež vedie k vytváraniu predstáv. Ich postoj ku Kristovi a k telu, v ktorom je Boh vtelený, nie je postojom podriadenosti ani skutočného prijatia z hĺbky srdca. Namiesto toho stoja proti Kristovi, pozorujú a podrobne skúmajú Jeho pohľad, myšlienky a vystupovanie. Dokonca pozorujú a podrobne skúmajú každý Kristov výraz, počúvajú každý tón, intonáciu reči a výber slov, aj to, na čo Kristus vo Svojej reči odkazuje, a tak ďalej. Keď antikristi takto pozorujú a podrobne skúmajú Krista, vo svojom postoji nechcú hľadať pravdu a pochopiť ju, aby mohli prijať Krista za svojho Boha a prijať Krista, aby bol ich pravdou a stal sa ich životom. Práve naopak, chcú tohto človeka podrobne skúmať, dôkladne Ho preskúmať a pochopiť. Čo sa snažia pochopiť? Podrobne skúmajú, ako sa tento človek podobá na Boha, a ak sa skutočne podobá na Boha, prijmú Ho. Ak napriek ich podrobnému skúmaniu nevyzerá ako Boh, potom sa tej myšlienky úplne vzdajú a naďalej sa držia predstáv o vtelenom Bohu, alebo ostanú presvedčení, že nie je nádej na získanie požehnaní. Hľadajú príležitosť, ako rýchlo odísť.

Je celkom normálne, že si antikristi vytvárajú predstavy o tele, v ktorom je Boh vtelený. Kvôli svojej podstate antikristov, podstate s odporom k pravde, nie je možné, aby sa vzdali svojich predstáv. Keď sa nič nedeje, čítajú z knihy Božích slov a považujú tieto slová za Boha. Avšak, len čo prídu do kontaktu s vteleným Bohom a zistia, že sa nepodobá na Boha, okamžite si vytvoria predstavy a ich postoj sa zmení. Keď nie sú v kontakte s vteleným Bohom, len držia knihu Božích slov. Jeho slová považujú za Boha a stále môžu prechovávať hmlistú fantáziu a úmysel získať požehnania, aby neochotne vynakladali isté úsilie, vykonávali určité povinnosti a uplatnili sa v Božom dome. No len čo prídu do kontaktu s telom, v ktorom je Boh vtelený, ich mysle sa hemžia predstavami. Aj keď nie sú orezávaní, ich nadšenie pre konanie povinností môže výrazne opadnúť. Takto antikristi zaobchádzajú s Božími slovami a s telom, v ktorom je Boh vtelený. Často oddeľujú Božie slová od tela, v ktorom je Boh vtelený, pričom s Božími slovami zaobchádzajú ako s Bohom a s telom, v ktorom je Boh vtelený, ako s človekom. Keď nie je telo, v ktorom je Boh vtelený, v súlade s ich predstavami alebo ich narúša, rýchlo sa obrátia k Božím slovám, čítajú ich, modlia sa a snažia sa násilne potlačiť svoje predstavy a uzamknúť ich. Potom uctievajú Božie slová, akoby uctievali samotného Boha, a zdá sa, akoby sa ich predstavy vyriešili. V skutočnosti sa však ich vnútorná nepodriadenosť, nevôľa a pohŕdanie voči Kristovi vôbec nevyriešili. Antikristi si pri svojom zaobchádzaní s Kristom neustále vytvárajú predstavy a tvrdohlavo sa ich držia až do smrti. Keď nemajú predstavy, podrobne skúmajú a analyzujú; keď predstavy majú, nielenže podrobne skúmajú a analyzujú, ale sa ich aj tvrdohlavo držia. Svoje predstavy neriešia ani nehľadajú pravdu; sú presvedčení, že pravdu majú. Nie sú vari zo satana? (Áno.) Také sú prejavy antikristov, keď majú predstavy o vtelenom Bohu.

Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Desiaty bod (Tretia časť)

Boh povedal mnoho slov a vykonal mnoho diela, no akokoľvek sú Jeho slová praktické, akokoľvek sú pravdy, ktoré hovorí, pre ľudí povznášajúce a akokoľvek naliehavo im potrebujú porozumieť, antikristi nemajú záujem a neberú si ich k srdcu. Ba čo viac, čím viac Boh hovorí, čím konkrétnejšie dielo koná, tým väčší odpor, podráždenosť a vzdor pociťujú. Navyše začnú Boha odsudzovať a rúhať sa Mu; budú proti Nemu kričať: „Tvoja všemohúcnosť je v týchto slovách? To je všetko, čo robíš – vyjadruješ slová? Keby si nehovoril, nebol by si všemohúci? Ak si všemohúci, tak nehovor. Nepoužívaj reč ani duchovné spoločenstvo o pravde a poskytovanie pravdy človeku na to, aby si nám umožnil získať život a dosiahnuť zmenu povahy. Keby si z nás všetkých cez noc urobil anjelov, svojich poslov – to by bola všemohúcnosť!“ Keď Boh hovorí svoje slová a koná svoje dielo, prirodzenosť antikristov sa kúsok po kúsku, bez akéhokoľvek skrývania, zjavuje a odhaľuje. Tak isto sa úplne obnažuje ich podstata odporu k pravde a vzdoru voči nej. Povaha a podstata antikristov, ktoré pohŕdajú Božou identitou a Jeho podstatou, sa tiež kúsok po kúsku odhaľujú a zjavujú s plynúcim časom a neustálym napredovaním Božieho diela. Antikristi sa usilujú o hmlisté veci; usilujú sa vidieť znamenia a zázraky – a pod nadvládou tejto ambície a túžby, ktorá nie je v súlade s realitou, vychádza na svetlo ich prirodzenosť odporu k pravde a nenávisti voči nej. Naopak, tí, ktorí sa skutočne usilujú o realitu a pravdu, ktorí veria v pozitívne veci a milujú ich, vidia Božiu všemohúcnosť v procese Jeho diela a slov. Títo ľudia dokážu vidieť, získať a spoznať presne to, čo antikristi nikdy spoznať ani získať nebudú schopní. Antikristi veria, že ak majú ľudia získať život od Boha, musia existovať znamenia a zázraky. Veria, že bez znamení a zázrakov je nemožné získať život a pravdu len z Božích slov, a tým dosiahnuť zmenu povahy a spásu. Pre antikrista je to večná nemožnosť, ktorá neobstojí. Preto neúnavne čakajú a modlia sa v nádeji, že im Boh zjaví znamenia a divy, vykoná pre nich zázraky – a ak to neurobí, potom Jeho všemohúcnosť neexistuje. Z toho vyplýva, že ak neexistuje Božia všemohúcnosť, potom určite neexistuje ani Boh. To je logika antikristov. Odsudzujú Božiu spravodlivosť a odsudzujú Jeho všemohúcnosť.

Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Desiaty bod (Prvá časť)

Antikristi vôbec neuznávajú spravodlivosť a všemohúcnosť v Božej povahe-podstate ani ne neveria, a už vôbec o nich nemajú žiadne poznanie. Ešte ťažšie je pre nich uveriť v Božiu svätosť a jedinečnosť, uznať a spoznať ich. Takže keď Boh spomenie, že chce, aby ľudia boli čestní, aby boli stvorenými bytosťami s nohami pevne na zemi, ktoré sa dokážu držať svojho miesta, v antikristoch vznikajú myšlienky a zmocňuje sa ich určitý postoj a pocit. Hovoria: „Nie je boh vznešený? Nie je najvyšší? Ak áno, požiadavky, ktoré kladie na človeka, by mali byť veľkolepé a vznešené. Myslel som si, že boh je tajomný; nemyslel by som si, že bude na človeka klásť také banálne nároky. Možno ich považovať za pravdu? Sú príliš jednoduché! Bolo by správne, keby boli božie požiadavky vznešené: človek by mal byť nadčlovekom, veľkým človekom, schopným človekom – to by mal boh od človeka vyžadovať. On chce, aby bol človek čestný – je to naozaj božie dielo? Nie je to podvrh?“ V hĺbke srdca antikristi nielenže odporujú pravde – popritom im napádajú aj rúhavé myšlienky. Nie je to pohŕdanie pravdou? Sú plní opovrhovania a pohŕdania Božími požiadavkami; definujú ich a pristupujú k nim s postojom pohŕdania, neúcty, sarkazmu a posmechu. Je zrejmé, že antikristi sú vo svojej povahe-podstate podlí; nedokážu prijať veci alebo slová, ktoré sú pravdivé, krásne a praktické. Božia podstata je pravdivá a praktická, a Jeho požiadavky na ľudí sú v súlade s tým, čo ľudia potrebujú. „Veľkolepé a vznešené“, ako to uvádzajú antikristi – čo to je? Je to falošné, pompézne a prázdne; kazí to ľudí a zavádza ich; spôsobuje to ich pád a odvádza ich to ďaleko od Boha. Na druhej strane, pravdy, ktoré Boh vyjadruje, a Jeho život, sú verné, milé a praktické. Keď človek nejaký čas zakúša Božie slová, zistí, že jedine Boží život je najmilší, že jedine Jeho slová môžu zmeniť ľudí a byť ich životom. Sú presne tým, čo ľudia potrebujú – zatiaľ čo tie veľkolepé, vznešené názory a výroky, ktoré predkladá satan a antikristi, sú v príkrom rozpore s pravdivosťou a praktickosťou Božích požiadaviek na človeka. Preto antikristi, na základe takejto podstaty, nie sú vôbec schopní prijať Božiu svätosť a jedinečnosť. Neexistuje absolútne žiadny spôsob, ako by tieto veci uznali. A pokiaľ ide o rôzne stránky skazenej povahy a skazenej podstaty ľudí, ktoré Boh odhaľuje – ich neoblomnosť a aroganciu, ich povahy vyznačujúce sa nečestnosťou, podlosťou, odporom k pravde a surovosťou – antikristi ich vôbec neprijímajú. A čo sa týka Božieho súdu nad ľuďmi a Jeho prísneho karhania, antikristi nielenže v nich nedokážu spoznať Božiu svätosť a milotu – naopak, v srdci majú odpor k slovám, ktoré hovorí Boh, a vzdorujú im. Zakaždým, keď čítajú Božie slová, ktoré napomínajú, súdia a odhaľujú skazenú povahu človeka, nenávidia ich a chcú nadávať. Ak niekto povie, že sú arogantní, neoblomní, podlí ľudia s odporom k pravde, budú sa s ním hádať a nadávať na jeho predkov. A ak niekto odhalí ich skazenú podstatu a odsúdi ich, vnímajú to, akoby ich chcel zabiť – absolútne to neprijmú. Práve preto, že antikristi majú takúto podstatu a odhaľujú takéto veci, sú v Božom dome a v cirkvi rozpoznaní bez toho, aby o tom vedeli, a sú nevedomky izolovaní a odhalení. Ich ambícia a túžba často zostávajú nenaplnené, a tak narastá ich nenávisť voči slovám, ktoré hovorí Boh, voči Jeho existencii a voči vete „v Božom dome vládne pravda“. Ak im túto vetu povieš, budú s tebou chcieť bojovať na život a na smrť, umučiť ťa na smrť. Neukazuje to samo osebe nepriateľstvo antikristov voči Bohu? Veru ukazuje!

Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Desiaty bod (Prvá časť)

Typickým postojom antikristov k orezávaniu je, že ho zaryto odmietajú prijať alebo uznať. Bez ohľadu na to, koľko zla napáchajú alebo nakoľko uškodia práci Božieho domu a vstupu Božieho vyvoleného ľudu do života, necítia ani najmenšie výčitky svedomia alebo že by niečo dlhovali. Majú z tohto hľadiska antikristi ľudskú prirodzenosť? Rozhodne nie. Spôsobujú všemožné škody Božiemu vyvolenému ľudu a škodia práci cirkvi – Boží vyvolený ľud to vidí úplne jasne a vidí aj ich rad zlých skutkov. No antikristi tento fakt neprijímajú ani neuznávajú a tvrdohlavo odmietajú priznať, že urobili chybu alebo že sú zodpovední. Nie je to náznak toho, že majú odpor k pravde? Antikristi majú taký veľký odpor k pravde, že bez ohľadu na to, koľko zlých vecí urobia, to tvrdohlavo odmietajú priznať a zostávajú neoblomní až do konca. Je to dostatočný dôkaz toho, že antikristi nikdy neberú prácu Božieho domu vážne ani neprijímajú pravdu. Neprišli veriť v Boha – sú to sluhovia satana, ktorí prišli vyrušiť a narušiť prácu Božieho domu. V srdciach antikristov je len povesť a postavenie. Veria, že keby uznali svoju chybu, museli by prijať zodpovednosť, čo by vážne ohrozilo ich postavenie a povesť, a tak vzdorujú s postojom „zapierať až do smrti“. Akokoľvek ich ľudia odhaľujú alebo rozoberajú, robia všetko pre to, aby to popreli. A či už je ich popieranie úmyselné, alebo nie, toto správanie skrátka v jednom ohľade odhaľuje prirodzenosť-podstatu antikristov, ktorá spočíva v odpore k pravde a v nenávisti voči nej, a v inom ohľade ukazuje, ako veľmi si antikristi cenia svoje vlastné postavenie, povesť a záujmy. Aký je však ich postoj k práci a záujmom cirkvi? Je to postoj pohŕdania a nezodpovednosti. Chýba im akékoľvek svedomie a rozum. Nie je vyhýbanie sa zodpovednosti na strane antikristov ukážkou týchto problémov? Z jedného hľadiska je toto vyhýbanie sa zodpovednosti dôkazom ich prirodzenosti-podstaty, ktorá spočíva v odpore a nenávisti k pravde, zatiaľ čo z druhého to poukazuje na ich nedostatok svedomia, rozumu a ľudskej prirodzenosti. Bez ohľadu na to, ako veľmi ich vyrušovanie a páchanie zla uškodí vstupu bratov a sestier do života, necítia žiadne výčitky a nikdy by ich to netrápilo. Čo sú to za stvorenia? Aj priznanie čo i len malej časti ich chyby by sa u nich dalo považovať za trochu svedomia a rozumu, ale antikristi nemajú ani štipku ľudskej prirodzenosti. Čo by ste teda povedali, že sú? Antikristi sú vo svojej podstate diabli. Bez ohľadu na to, koľko škody spôsobia záujmom Božieho domu, to nevidia. V srdci ich to ani trochu nezarmucuje, nič si nevyčítajú, a už vôbec sa necítia zadlžení. To rozhodne nie je to, čo by sa malo vidieť u normálnych ľudí. Sú to diabli a diabli nemajú žiadne svedomie ani rozum. Bez ohľadu na to, koľko zlých vecí urobia a aké veľké straty prinesú práci cirkvi, to zaryto odmietajú uznať. Veria, že uznať to by znamenalo, že urobili niečo zlé. Myslia si: „Mohol by som urobiť niečo zlé? Nikdy by som nič zlé neurobil! Keby ma prinútili uznať svoju chybu, nebola by to urážka môjho charakteru? Napriek mojej účasti na tomto incidente som ho nespôsobil a nebol som ani hlavnou zodpovednou osobou. Hľadaj si, koho chceš, no mňa by si hľadať nemal. V žiadnom prípade tú chybu nemôžem uznať. Nemôžem za to niesť zodpovednosť!“ Myslia si, že ak uznajú svoju chybu, budú odsúdení, dostanú trest smrti a budú poslaní do pekla a jazera ohňa a síry. Povedzte Mi, môžu takíto ľudia prijať pravdu? Možno od nich očakávať skutočné pokánie? Akokoľvek ostatní hovoria v duchovnom spoločenstve o pravde, antikristi jej v hĺbke srdca stále odporujú, stavajú sa proti nej a vzdorujú jej. Dokonca aj po tom, čo ich prepustia, si stále nepriznávajú chyby a nevykazujú vôbec žiadne známky pokánia. Keď sa tá vec spomenie o 10 rokov neskôr, stále sa nepoznajú a nepriznávajú, že urobili chybu. Keď sa tá vec nadhodí o 20 rokov neskôr, stále im chýba sebapoznanie a stále sa snažia obhajovať a brániť. A čo je ešte odpornejšie, keď sa tá vec spomenie o 30 rokov neskôr, stále do seba nevidia a ďalej sa snažia hádať a obhajovať seba samých. Hovoria: „Neurobil som chybu, takže si ju nemôžem priznať. Nebola to moja zodpovednosť; nemal by som ju niesť.“ Títo antikristi na prekvapenie všetkých naokolo aj 30 rokov po tom, čo ich prepustili, stále prechovávajú postoj odporu voči spôsobu, akým s nimi cirkev zaobchádzala. Ani po 30 rokoch sa vôbec nezmenili. Ako teda strávili tých 30 rokov? Nebodaj tým, že nečítali Božie slovo a neuvažovali nad sebou? Alebo tým, že sa nemodlili k Bohu a nezverovali sa Mu? Alebo tým, že nepočúvali kázne a duchovné spoločenstvo? Alebo je to tým, že sú bezduchí a chýba im zmýšľanie, aké patrí k normálnej ľudskej prirodzenosti? To, ako strávili tých 30 rokov, je skutočnou záhadou. 30 rokov po tom, čo sa ten incident stal, sú stále plní zlosti a myslia si, že im bratia a sestry ukrivdili, že im Boh nerozumie a že s nimi Boží dom zaobchádzal zle, robil im problémy, sťažoval im život a nespravodlivo ich obviňoval. Povedzte Mi, môžu sa takíto ľudia zmeniť? Rozhodne sa nemôžu zmeniť. Ich srdcia sú plné nepriateľstva voči pozitívnym veciam, odporu a námietok. Veria, že tým, že ich iní ľudia orezali a odhalili ich zlé skutky, tiež poškodili ich charakter, zneuctili ich povesť a ohromne uškodili ich povesti a postaveniu. Nikdy nepredstúpia pred Boha, aby sa modlili, hľadali a uznali vlastné chyby v tejto veci, nikdy nebudú mať postoj pokánia alebo uznania svojich omylov, a už vôbec neprijmú súd a napomínanie Božích slov. Aj dnes ešte stále prechovávajú neposlušnosť, nespokojnosť a pocit krivdy, obhajujú sa pred Bohom a žiadajú Ho, aby napravil tieto krivdy, odhalil túto vec a vyniesol rozsudok o tom, kto presne mal pravdu a kto sa mýlil. A to všetko až do takej miery, že pre túto vec dokonca spochybňujú a popierajú Božiu spravodlivosť a spochybňujú a popierajú skutočnosť, že v Božom dome vládne pravda a Boh. Toto je konečný výsledok orezávania antikristov – prijímajú pravdu? Vôbec ju neprijímajú a zaryto ju odmietajú prijať. Z toho môžeme vidieť, že prirodzenosť-podstata antikrista má odpor k pravde a nenávidí ju.

Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Tretia časť)

Antikristi majú odpor k pravde a nenávidia ju. Je možné, aby si prinútil niekoho, kto má odpor k pravde, prijať ju a praktizovať ju? (Nie.) Urobiť to je ako chcieť, aby prasa lietalo alebo aby vlk žral seno – nebolo by to žiadať od nich nemožné? Niekedy uvidíš, ako sa vlk votrie do stáda, aby bol s ovcami. Je to len pretvárka, čaká na svoju príležitosť zožrať ovce. Jeho prirodzenosť sa nikdy nezmení. Rovnako chcieť od antikrista, aby praktizoval pravdu, je ako chcieť od vlka, aby žral seno a zanechal svoj inštinkt žrať ovce: je to nemožné. Vlci sú mäsožravce. Žerú ovce – žerú rôzne druhy zvierat. To je ich prirodzenosť a nedá sa zmeniť. Ak niekto povie: „Neviem, či som antikrist, ale kedykoľvek počujem, ako sa v duchovnom spoločenstve hovorí o pravde, moje srdce vzplanie hnevom a nenávidím to – a ktokoľvek by ma orezával, toho by som nenávidel ešte viac,“ je ten človek antikrist? (Áno.) Niekto povie: „Keď ťa niečo postihne, musíš sa podriadiť a hľadať pravdu,“ a ten prvý človek povie: „Akéže podriadenie! Prestaň hovoriť!“ Čo je to za vec? Je to prchkosť? (Nie.) Aká je to povaha? (Nenávisť voči pravde.) Neznesú o tom ani reči, a len čo hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde, ich prirodzenosť vybuchne a ukážu svoju pravú tvár. Neradi počujú akúkoľvek zmienku o hľadaní pravdy alebo podriadení sa Bohu. Aký veľký je ich odpor? Keď počujú také reči, vybuchnú. Ich zdvorilosť sa vytratí; neboja sa, že sa prezradia. Až tak ďaleko siaha ich nenávisť. Môžu teda praktizovať pravdu? (Nie.) Pravda nie je určená pre zlých; je určená pre tých ľudí, ktorí majú svedomie a rozum, ktorí milujú pravdu a pozitívne veci. Od týchto ľudí vyžaduje, aby ju prijali a praktizovali. A pokiaľ ide o tých podlých ľudí s podstatou antikrista, ktorí sú extrémne nepriateľskí voči pravde a pozitívnym veciam, tí nikdy neprijmú pravdu. Bez ohľadu na to, koľko rokov veria v Boha, bez ohľadu na to, koľko kázní si vypočujú, nebudú prijímať ani praktizovať pravdu. Nepredpokladajte, že nepraktizujú pravdu preto, lebo jej nerozumejú, a že keď si toho vypočujú viac, porozumejú jej. Je to nemožné, pretože všetci, ktorí majú odpor k pravde a nenávidia ju, sú satanovho druhu. Nikdy sa nezmenia a nikto iný ich nemôže zmeniť. Je to presne ako s archanjelom po tom, čo zradil Boha: Počuli ste niekedy Boha povedať, že spasí archanjela? Boh to nikdy nepovedal. Čo teda urobil Boh satanovi? Zvrhol ho do povetria a necháva ho, aby Mu na zemi slúžil a robil to, čo má. A keď dokončí svoju službu a Boží plán riadenia bude zavŕšený, zničí ho a to bude všetko. Hovorí mu Boh čo i len jednu vec navyše? (Nie.) Prečo nie? Pretože by to bolo, jedným slovom, zbytočné. Povedať mu čo i len jednu vec by bolo nadbytočné. Boh ho prezrel: Prirodzenosť-podstata antikrista sa nemôže nikdy zmeniť. Tak to chodí.

Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Ôsmy bod (Druhá časť)